Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
10/2024  
Štvordňový pracovný týždeň v Európe:  
legislatíva a pilotné projekty  
Peter Plenta a Silvia Švecová  
Bratislava  
jún 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
Anotácia  
Štvordňový pracovný týždeň bol v uplynulom obdobi testovaný vo viacerých európskych štátoch,  
pričom sa v niketorých pomerne bežnou stáva legislatíva, podľa ktorej môže zamestnanec odrobiť  
svoj pracovný týždeň v priebehu štyroch dní namiesto piatich. Zníženie pracovného času o 20 %,  
pri zachovaní plnej mzdy, však zatiaľ ostáva skôr vo fáze úvah.  
Kľúčové slová  
zákonník práce, zamestnanec, pracovná doba, pracovný týždeň, pilotné projekty  
The 4-day working week in Europe: legislation and pilot projects  
Annotation  
The 4-day working week has been tested in several European countries. Today, in some states,  
legislation, according to which an employee can complete the working week in 4 days instead of  
5 is quite common. For now, the effort to reduce working hours by 20 % while maintaining wages  
remains in the consideration phase.  
Keywords  
labor code, employee, working time, working week, pilot projects  
Vypracovali: Peter Plenta, PhD. a Bc. Silvia Švecová, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru  
Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho  
zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Prehľad: Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
1. Úvod  
Štvordňový pracovný týždeň je diskutovaný nielen v európskych štátoch, ale stal sa politickou  
témou aj na Slovensku.1 Pri verejnej diskusii sa však často zamieňajú rozdielne modely  
štvordňového pracovného týždňa:  
a) Štvordňový pracovný týždeň so znížením počtu odpracovaných hodín (model 100 % platu /  
100 % produktivity / 80 % pracovného času). Zjednodušene povedané, jeho pointou je skrátenie  
pracovného času o 20 % pri zachovaní plnej výšky mzdy. Pri „tradičnom“ pracovnom čase 40  
hodín týždenne by tak zamestnanec odpracoval len 32 hodín, pri rovnakej výške mzdy. Pre  
potreby tejto analýzy ho budeme označovať ako „klasický“ 4-dňový pracovný týždeň.  
b) Štvordňový pracovný týždeň bez zníženia počtu odpracovaných hodín. V tomto modeli  
zamestnanec odpracuje napríklad 40 hodín týždenne, ale namiesto 5 dní ich odpracuje v priebehu  
4 dní. Inými slovami, v modelovom prípade namiesto 5 dní po 8 hodín, odpracuje 4 dni po 10  
hodín.  
Medzi hlavné výhody 4-dňového pracovného času sa uvádzajú vyššia produktivita, lepšie fyzické  
a psychické zdravie zamestnancov vrátane predchádzania pracovnému „vyhoreniu“, zlepšenie  
osobného či rodinného života, aj vhodnosť zavedenia pre oblasti s „duševnou“ prácou. Medzi  
nevýhodami sa uvádza, že udržanie 100% produktivity je prakticky nemožné v mnohých  
odvetviach priemyslu, respektíve v odvetviach s fyzickou prácou. Uvádzajú sa tiež negatívne  
dosahy na hospodárstvo jednotlivých štátov, ako aj to, že vyspelé štáty už dnes zápasia  
s nedostatkom pracovnej sily a zavedenie klasického 4-dňového týždňa by tento nedostatok ešte  
zhoršilo.  
Vo svete sa uskutočnilo viacero testovaní,2 v ktorých sa skúšalo zavedenie 4-dňového pracovného  
týždňa. Hoci prezentované výsledky takýchto štúdií sú väčšinou pozitívne, klasický model 4-  
dňového pracovného týždňa (teda skrátenie o 20 % pracovného času) nie je dnes plošne zavedený  
v žiadnom štáte Európskej únie. Jedným z hlavných dôvodov je, že by išlo o zásadnú reorganizáciu  
pracovného času a osobného voľna pre zamestnancov, ktorý by mal výrazný dosah aj na  
hospodárstvo a fungovanie jednotlivých štátov.  
5
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Prehľadová štúdia sa pozrela na možnosti zavedenia „klasického“ 4-dňového týždňa, ako aj  
legislatívne zakotvenie možnosti odpracovať pracovnú dobu v rámci štyroch dní. Tiež sme sa  
pozreli na výsledky, ako dopadlo jeho testovanie v štátoch EÚ. Prehľad reflektuje, okrem národnej  
legislatívy a verejne dostupných informácií, aj dáta zverejnených v internej databáze Európskeho  
centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD), v rámci požiadavky č. 5531 The “four-  
day-week” working time model (Model 4-dňového pracovného týždňa).  
1.1 Situácia na Slovensku  
Slovenszákonník práce umožňuje odpracovať 40 hodín v priebehu 4 dní, hoci to v ňom nie je  
explicitne uvedené, v prípade dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zákonník práce  
stanovuje najviac 40 hodín za týždeň ako pracovný čas. Avšak v rámci kolektívnej zmluvy alebo  
po dohode zamestnanca a zamestnávateľa sa môže dohodnúť aj na kratšom týždennom  
pracovnom čase. Napríklad niektorí štátni zamestnanci majú pracovný čas 37,5 hodín týždenne.  
Aj na Slovensku viaceré spoločnosti, predovšetkým z finančného sektora, testovali 4-dňový  
pracovný týždeň, niektoré sa v ňom rozhodli pokračovať, iné však nie.3 V roku 2021 ako prvá  
začala s testovaním poisťovňa NN, ktorá umožňuje svojim zamestnancom vybrať si, či budú  
pracovať v režime 4 alebo 5 dní týždenne. Avšak v oboch prípadoch musia odpracovať 38,75 hodín.  
Ďalšou firmou, ktorá sa rozhodla testovať 4-dňový pracovný čas, je Slovenská sporiteľňa, ktorá  
spustila svoj pilotný projekt v druhej polovici roku 2023 a mal trvať pol roka. Okrem nej sa do  
testovania 4-dňového pracovného času pustila aj VÚB banka, ktorá však pilotný projekt pozastavila,  
keďže nebol dostatočný záujem zo strany zamestnancov.  
Medzi zástancom zavedenia 4-dňového pracovného týždňa, vrátane redukcie pracovného času  
patrí dlhodobo Konfederácia odborových zväzov.4 K možnosti sa však kriticky postavili niektorí  
analytici či zamestnávatelia, najmä z dôvodov zvýšených finančných nákladov.5  
Martin Marcišiak (2024). Jedna z najväčších bánk pár mesiacov testovala 4-dňový pracovný týždeň. Dospela k  
4 František Šodor (2023). Odborári otvárajú tému štvordňového pracovného týždňa. Prezidentka KOZ vysvetlila,  
5 Róbert Chovanculiak (2024). Štvordňový pracovný týždeň majú niektorí na Slovensku už dnes. Hnonline.sk.  
6
 
Prehľad: Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
1.2 Zhrnutie  
Žiadny z analyzovaných štátov nemá zatiaľ vo svojej legislatíve ukotvený klasický 4-dňový  
pracovný týždeň, ktorý by skrátil pracovný týždeň, pri ponechaní plnej výšky mzdy. V niektorých  
štátoch je však možné požiadať o skrátenie pracovného času (či už na základe legislatívy, alebo  
kolektívnej zmluvy) napríklad z dôvodu starostlivosti o deti alebo preddôchodkového veku. So  
skrátením pracovného času však zvyčajne nastane aj primerané zníženie mzdy. „Klasický“  
4-dňový pracovný týždeň tak v legislatíve európskych štátov zvyčajne nie je spomínaný, napriek  
tomu, že bol testovaný a využívajú ho niektoré spoločnosti. Výnimkou je Litva, ktorá má  
legislatívne upravený nárok na skrátený pracovný čas 32 hodín pri zachovaní mzdy, pre osoby  
starajúce sa o deti do 3 rokov, ak pracujú vo verejnom sektore.  
Naopak, ukotvenie možnosti odpracovať si pracovný týždeň v 4-dňoch je dnes už pomerne  
bežnou súčasťou legislatívy. Jeho bežnou črtou je, že ak zamestnávateľ odmietne žiadosť  
zamestnanca o tento typ úpravy pracovného času, musí to zvyčajne seriózne odôvodniť.  
V analyzovaných štátoch nájdeme prípady takejto úpravy pracovného času v súkromnom aj  
verejnom sektore. Zároveň však platí, že „bežný“ pracovný týždeň je stanovený zvyčajne na 35 až  
37 hodín.  
7
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2. Legislatívna úprava 4-dňového pracovného týždňa  
Belgicko  
Od októbra 2022 platí zákon o tzv. pracovnej dohode, ktorý novelizoval zákonník práce. Na  
základe tejto zmeny sa môžu zamestnanci s trvalým pracovným pomerom dohodnúť so svojím  
zamestnávateľom ohľadom práce počas 4 dní týždenne, namiesto 5 dní. Zákon dáva  
zamestnancom možnosť pracovať viac ako 8 hodín, ale nie viac ako 10 hodín denne. O možnosť  
pracovať 4 dni v týždni musí zamestnanec požiadať svojho zamestnávateľa písomnou formou.  
Zamestnávateľ tejto žiadosti ale nemusí vyhovieť. V takom prípade musí zamestnávateľ podať  
písomné odôvodnenie svojho rozhodnutia.  
Ak zamestnávateľ súhlasí so zmenou pracovného času je potrebné, aby nastala aj zmena  
pracovného času v pracovnej zmluve zamestnanca. Zamestnanec môže taktiež požiadať  
o pohyblivý pracovný týždeň, v takom prípade odpracuje v jednom týždni menej hodín  
a vykompenzuje to dlhším pracovným týždňom v nasledujúcom týždni. Zamestnanec nesmie  
odpracovať viac ako 45 hodín za týždeň.  
Estónsko  
V Estónsku upravuje pracovný čas zákon o zamestnaneckých zmluvách, podľa ktorého  
zamestnanec na trvalý pracovný pomer pracuje 40 hodín v priebehu 7 dní a predpokladá sa, že  
pracuje 8 hodín denne. Toto platí pokiaľ sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú na kratšom  
pracovnom čase, resp. práci na čiastočný úväzok.  
Fínsko  
Vo Fínsku existuje možnosť 4-dňového pracovného týždňa pre zamestnancov, ak sa na tom  
dohodne zamestnanec so zamestnávateľom a dodržia sa ustanovenia zákona č. 55/2001  
o zamestnaneckých zmluvách.  
Francúzsko  
V súkromnom sektore je možné zaviesť 4-dňový pracovný týždeň prostredníctvom kolektívnej  
zmluvy. Z právneho hľadiska je ho možné zaviesť aj individuálne v pracovnej zmluve, keďže  
zákon umožňuje zamestnancom pracovať maximálne desať hodín denne, pričom pracovný týždeň  
je stanovený v rozsahu 35 hodín.  
Holandsko  
Možnosť pracovať v rámci 4-dňového pracovného týždňa upravuje zákon o flexibilnej práci.  
Legislatíva stanovuje, že za určitých okolností môžu zamestnanci požiadať svojho zamestnávateľa  
o zmenu pracovného času, miesta výkonu práce a pracoviska. Napríklad je pomerne bežné, že  
štátni zamestnanci pracujú 9 hodín denne, 4 dni v týždni.  
8
 
Prehľad: Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
Prvým predpokladom na úpravu pracovného času je, že zamestnávateľ má najmenej desať  
zamestnancov. Zamestnanec musí byť zamestnaný najmenej 26 týždňov. Nezáleží na tom, či má  
zamestnanec zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú. Písomná žiadosť v tomto zmysle musí byť  
predložená zamestnávateľovi najmenej dva mesiace pred začiatkom požadovanej úpravy. Žiadosť  
musí obsahovať požadovaný pracovný čas v hodinách za týždeň a dátum úpravy. Zamestnávateľ  
musí mať oprávnený dôvod na zamietnutie takejto žiadosti.  
Kolektívna zmluva pre oblasť stavebníctva a infraštruktúry, uzavretá v roku 2023 v sekcii 6.5  
stanovila, že zamestnanci, ktorí dosiahli vek 55 rokov, môžu požiadať zamestnávateľa o úpravu  
týždenného pracovného času na 4 dni s priemerným týždenným pracovným časom 32 hodín.  
Litva  
Podľa zákonníka práce sa v pracovnej zmluve môže dohodnúť skrátenie pracovného času. Môže  
mať podobu skrátenia denného pracovného času, skrátenia týždenného alebo mesačného  
pracovného času alebo obidvoch. Môže byť trvalé alebo dočasné (paragraf 40). To platí pre  
súkromný aj verejný sektor.  
V roku 2023 vstúpili do platnosti nové ustanovenia zákonníka práce vrátane 4-dňového  
pracovného týždňa. Podľa týchto zmien má osoba, ktorá vychováva jedno alebo viac detí vo veku  
do troch rokov, nárok na skrátený pracovný týždeň (t. j. 32 hodín týždenne) a na svoj priemerný  
mesačný zárobok (paragraf 112 zákonníka práce). Tieto ustanovenia sa však v súčasnosti  
uplatňujú len vo verejnom sektore, pre zamestnancov štátnych a samosprávnych organizácií  
a centrálnej banky.  
Jedným z motívov bolo zvýšiť atraktívnosť verejného sektora. Očakáva sa, že tieto ustanovenia  
povzbudia aj súkromný sektor, aby sa dobrovoľne vydal touto cestou.  
Nórske pracovné právo stanovuje, že za určitých okolností môžu mať zamestnanci nárok na  
pracovný čas, ktorý sa odchyľuje od bežného pracovného týždňa. Podľa týchto ustanovení majú  
zamestnanci nárok na takú úpravu pracovného času, ktorá zabraňuje (nadmernej) fyzickej  
a psychickej záťaži. Podmienkou je, že úprava pracovného času prebehne bez výrazného narušenia  
prebiehajúcich pracovných činností.  
Zamestnanci, ktorí dosiahli vek 62 rokov, môžu podať žiadosť na skrátenie pracovného času.  
Rovnakú možnosť majú aj zamestnanci, ktorí potrebujú skrátený pracovný čas zo zdravotných,  
sociálnych alebo iných dôležitých dôvodov. „Iné dôležité dôvody“ sú zamerané predovšetkým na  
uspokojenie túžby rodičov mať viac času na svoje malé deti alebo na potreby vyplývajúce  
z problémov so starostlivosťou o deti počas pracovného času. Vo všeobecnosti, rodičia s deťmi  
mladšími ako 10 rokov a rodič žijúci samostatne majú nárok na iný dôležitý dôvod.  
V niektorých odvetviach, napr. v poisťovníctve a finančnom sektore, bolo zavedené pravidlo, ktoré  
umožňuje zamestnancov starším ako 62 rokov pracovať 80 % pracovného času za 90 % alebo 100  
% mzdy. Ale tieto výhody sú v kompetencii zamestnávateľa, nie vlády.  
9
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Poľsko  
Podľa paragrafu 143 poľského zákonníka práce sa na písomnú žiadosť zamestnanca môže  
uplatňovať aj systém skráteného týždenného pracovného času, ktorý umožňuje zamestnancovi  
pracovať menej ako 5 dní v týždni a zároveň predĺžiť denný pracovný čas (najviac však o 12 hodín  
v rámci maximálneho výpočtového obdobia jedného mesiaca). Zmluvné strany si môžu na základe  
zákonníka práce v pracovnej zmluve stanoviť, že zamestnanec pracuje 4 dni v týždni a menej ako  
40 hodín týždenne (technicky na čiastočný úväzok), ale dostáva plnú mzdu.  
V septembri 2022 skupina poslancov predložila návrh zákona, ktorým sa má v zákonníku práce  
skrátiť pracovný týždeň z priemerných 40 na priemerných 35 hodín pri zachovaní úrovne miezd.  
Návrh bol predložený na právnu analýzu a verejnú konzultáciu.  
Rakúsko  
Federálny zákon o pracovnom čase stanovuje možnosť dohodnúť sa na 4-dňovom pracovnom  
týždni. Táto možnosť sa vytvorila už v roku 1997 novelou zákona. Zákonný štandardný týždenný  
pracovný čas 40 hodín však nebol skrátený; naopak, denný pracovný čas sa môže prostredníctvom  
kolektívnych zmlúv predĺžiť z ôsmych na desať hodín, čo umožňuje rozložiť 40 hodín týždenne na  
4 pracovné dni bez toho, aby vznikli nadčasy.  
V roku 2007 sa ďalšou novelou zákona o pracovnom čase rozšírili zákonné možnosti, ktoré platia  
dodnes. Odvtedy môžu kolektívne zmluvy vo všeobecnosti predĺžiť bežný denný pracovný čas na  
10 hodín, a preto sa už nevyžaduje osobitné povolenie pre 4-dňový pracovný týždeň.  
4-dňový pracovný týždeň (bez skrátenia pracovného času) je v súčasnosti už zahrnutý takmer vo  
všetkých hlavných kolektívnych zmluvách, vrátane kolektívnych zmlúv v stavebníctve,  
elektrotechnickom a elektronickom priemysle, kovospracujúcom priemysle, obchode, remeslách  
a službách.  
Spojené kráľovstvo  
Pracovný čas upravujú nariadenia o pracovnom čase. V týchto predpisoch je stanovený  
maximálny týždenný pracovný čas 48 hodín, ale umožňujú zamestnávateľovi získať písomný  
súhlas zamestnanca s odchýlkou od tohto maximálneho pracovného času (čo je bežná prax  
mnohých zamestnávateľov).  
V súčasnosti neexistujú v Spojenom kráľovstve žiadne právne ustanovenia, ktoré by  
zamestnancom ukladali povinnosť pracovať 4 dni v týždni, ani žiadne právne ustanovenia, ktoré  
by zamestnancom bránili upraviť si túto povinnosť v rámci zmluvnej dohody so zamestnávateľom.  
Pokiaľ však ide o konkrétne pracoviská, možno to dohodnúť v kolektívnych zmluvách alebo  
v ustanoveniach pracovnej zmluvy. V roku 2022 sa o téme 4-dňového pracovného času  
diskutovalo aj v Snemovni lordov.  
10  
Prehľad: Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
Zákon o postavení zamestnanca nestanovuje konkrétne zavedenie 4-dňového pracovného týždňa.  
Podľa právnych predpisov je však v určitých prípadoch možné pracovať 4 dni v týždni.  
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času počas roka môže byť upravené v kolektívnej zmluve  
alebo, ak takáto zmluva neexistuje, dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.  
Ak dohoda neexistuje, môže podnik nerovnomerne rozvrhnúť 10 % denného pracovného času  
počas roka.  
Zákon tiež zakotvuje právo zamestnancov požiadať o úpravu dĺžky a rozvrhnutia pracovných dní,  
ako aj formy práce (telepráca) s cieľom zohľadniť ich právo na zosúladenie pracovného  
a rodinného života. Tieto úpravy musia byť primerané a proporcionálne vo vzťahu k potrebám  
zamestnanca a organizačným alebo výrobným požiadavkám zamestnávateľa.  
Švédsko  
Legislatívne ustanovenia o pracovnom čase sú uvedené v zákone o pracovnom čase. Neexistuje  
žiadne všeobecné zákonné ustanovenie, ktoré by zamestnancom vo Švédsku umožňovalo pracovať  
4 dni v týždni. Za určitých podmienok však majú zamestnanci právny nárok na skrátenie  
pracovného času. Týka sa to napr. rodičov s malými deťmi alebo, ak si zamestnanci želajú  
pokračovať vo vzdelávaní.  
Rodičia s deťmi mladšími ako 8 rokov alebo s dieťaťom, ktoré ešte neukončilo prvý ročník školy,  
si môžu skrátiť bežný pracovný čas až o 25 %. Môžu napr. pracovať 4 dni v týždni namiesto 5.  
Okrem toho zamestnanec, ktorý chce pokračovať vo vzdelávaní, má nárok na potrebné vzdelávacie  
voľno v súlade so zákonnými ustanoveniami. Skrátenie pracovného času je však spravidla  
spojené so zodpovedajúcim znížením mzdy. Nároky na skrátenie pracovného času môžu byť  
upravené aj kolektívnymi zmluvami.  
11  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
3. Pilotné projekty  
Fínsko  
V roku 2023 Ministerstvo hospodárstva a zamestnanosti zverejnilo memorandum6 na tému  
testovania skráteného pracovného času, alternatív a dopadov. Podľa memoranda prebiehal vo Fínsku  
v rokoch 1996 až 1999 rozsiahly 3-ročný program, ktorý sa venoval testovaniu tzv. modelu 6+6, ale  
aj ďalších modelov skrátenia pracovného času.  
Účinky skrátenia pracovného času boli vo všeobecnosti pozitívne. Tento konkrétny experiment  
s pracovným časom súvisel s vtedajšou situáciou na trhu práce, v ktorej bola vysoká  
nezamestnanosť a deľba práce sa považovala za spôsob, ako ju znížiť. Model 6+67 použitý  
v pokuse, mal za cieľ zvýšiť efektívnosť a zároveň skrátiť pracovný čas. Táto metóda si vyžadovala  
aj novú organizáciu práce a zmeny v riadení práce. Medzi ďalšie možnosti skrátenia pracovného  
času v rámci experimentu patrilo poskytovanie dovolenky v určitých celých pracovných dňoch  
(4-dňový pracovný týždeň) a dlhšia dovolenka (voľné týždne). V podnikoch súkromného sektora  
sa podarilo udržať úroveň miezd vďaka vyššej efektívnosti a produktivite, hoci sa skrátil pracovný  
čas. Na druhej strane rýchlejšie pracovné tempo, skrátenie prestávok a niektoré dodatočné platené  
dni voľna znamenali, že skutočný pracovný čas zostal relatívne konštantný.  
K pozitívnym výsledkom experimentu patril ďalší rozvoj tímovej práce, posilnenie postavenia  
zamestnancov a prechod od hierarchického riadenia k samosprávnemu. Výsledky experimentu  
vnímali zamestnanci verejného sektora pozitívne, najmä pre seba a svoj voľný čas. Skrátenie  
pracovného času im uľahčilo zosúladenie pracovného a rodinného života. Počas experimentu  
sa výrazne znížila aj únava z práce. Zamestnanci hodnotili experiment najmenej pozitívne  
z hľadiska poskytovaných služieb (z pohľadu zákazníka). V oblasti verejnej správy sa pozitívne  
zmeny prejavili predovšetkým u tých ľudí, ktorí pred experimentom vykazovali vysoký stupeň  
únavy. U tých, ktorí v rámci experimentu pracovali denne so skráteným pracovným časom, bolo  
zníženie mzdy pomerne malé. U zamestnancov, ktorí sa rozhodli pre 4-dňový pracovný týždeň  
alebo skrátenie mesačného pracovného času, došlo k výraznému zníženiu mzdy.  
Francúzsko  
Na organizačnej úrovni sa testovalo niekoľko modelov:  
.
.
Zachovanie 35-hodinového pracovného týždňa,  
Prechod na 32-hodinový pracovný týždeň s 35-hodinovou mzdou,  
6 O testovaní pracovného času, účinkoch skrátenia pracovného času a alternatívach k testovaniu pracovného času  
7 V tomto modeli sa práca organizovala v dvoch po sebe nasledujúcich 6 hodinových zmenách, takže sa predĺžil  
prevádzkový čas strojov a skrátil sa pracovný čas zamestnancov.  
12  
 
Prehľad: Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
.
.
Prechod na 32-hodinový pracovný týždeň s 32-hodinovou mzdou,  
Hybridné modely, ako napr. prechod na 4-dňový pracovný týždeň v určitých obdobiach  
roka pre spoločnosti so sezónnou činnosťou.  
Tieto modely sa skúšajú v niektorých samosprávach, napríklad v meste Lyon. Neexistuje však  
žiadne všeobecné hodnotenie 4-dňového pracovného týždňa. Jeho výhody a nevýhody závisia od  
konkrétneho odvetvia. Viaceré spoločnosti uvádzajú výrazné zníženie počtu absencií a lepšiu  
sociálnu klímu. Niektoré tiež uvádzajú, že je ľahšie prijímať zamestnancov a prilákať nové talenty.  
Na druhej strane sa niektorí zamestnanci sťažujú na vyššiu dennú pracovnú záťaž, ktorá môže  
viesť k stresu a ťažkostiam pri organizovaní ich súkromného života. Hodnotenia príslušných  
projektov vo verejnom sektore zatiaľ nie sú k dispozícii.  
Holandsko  
Neexistujú žiadne národné pilotné projekty, ktoré by testovali 4-dňový pracovný týždeň.  
Štvordňový pracovný týždeň sa však už v niektorých spoločnostiach skúšal a skúša. V roku 2019  
sa jedna z poisťovní a odbory dohodli na novej 2-ročnej kolektívnej zmluve. Dôležitým prvkom  
kolektívnej zmluvy bolo zavedenie jednotného 34-hodinového pracovného týždňa bez straty  
mzdy od 1. januára 2021. Spoločnosť mala predtým 36-hodinový pracovný týždeň. V novej  
kolektívnej zmluve zostal pracovný týždeň tiež 34 hodín.  
Lotyšsko  
Začiatkom roka 2023 bolo zozbieraných 11 510 podpisov občanov za iniciatívu na 4-dňový  
pracovný týždeň. Táto iniciatíva občanov bola predložená parlamentu. Vo februári 2023 sa  
uskutočnila rozprava vo Výbore pre sociálnu politiku a zamestnanosť. Podľa iniciatívy by viac  
voľného času zvýšilo spokojnosť a kreativitu zamestnancov bez toho, aby sa znížila efektivita  
práce. Viac voľného času by bolo aj na vzdelávanie a osobný rozvoj, čo by malo aj pozitívny  
ekonomický vplyv.  
Skrátenie pracovného času by sťažilo zabezpečenie dostupnosti služieb poskytovaných štátnymi  
a samosprávnymi inštitúciami. Návrh odmietli aj zástupcovia ministerstva hospodárstva.  
Združene lotyšských zamestnávateľov odhadlo, že náklady by viedli k strate HDP vo výške viac  
ako 8 miliónov eur, a že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že počet ľudí v produktívnom veku  
v Lotyšsku klesá.  
Nórsko  
Informácie sú dostupné len o jednej materskej škole v Stavangeri, ktorá nedávno zaviedla 4-dňový  
pracovný týždeň na obdobie 2 rokov. Pracovný čas sa skrátil o jeden deň bez zníženia mzdy.  
Cieľom je zistiť vplyv na absencie súvisiace s chorobnosťou.  
13  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Portugalsko  
Portugalská vláda iniciovala pilotný projekt na zavedenie 4-dňového pracovného týždňa  
v súkromnom sektore na dobrovoľnom základe a pod podmienkou, že nedôjde k zníženiu miezd.  
Išlo o 6-mesačný experiment v období od júna do decembra 2023, počas ktorého vláda poskytla  
technickú a administratívnu (ale nie finančnú) podporu. Hlavným cieľom tohto projektu je rozvíjať  
širokú diskusiu a posúdiť vplyv, ktorý môže mať model 4-dňového pracovného týždňa na  
podniky, zamestnancov a ich rodiny. V tomto testovaní nedochádza k zníženiu mzdy, hoci  
pracovný týždeň sa môže skrátiť na 32, 34 alebo 36 hodín, v závislosti od dohody medzi  
zamestnancami a spoločnosťou.  
Hoci sa počet zúčastnených spoločností znížil (v druhej fáze projektu sa ich zúčastnilo len 46),  
hodnotenie sa zdá byť pozitívne, napríklad pokiaľ ide o význam projektu pre portugalský trh práce  
a jeho prispôsobenie potrebám spoločností. Niektoré spoločnosti, ktoré v počiatočnej fáze odstúpili  
od projektu, odôvodnili svoje rozhodnutie najmä makroekonomickým prostredím, zložitosťou  
realizácie a nedostatkom finančných investícií, zatiaľ čo ďalšie uprednostnili preskúmanie iných  
možností zosúladenia pracovného a rodinného života.  
Spojené kráľovstvo  
Niekoľko spoločností v Spojenom kráľovstve skúša 4-dňový pracovný týždeň z vlastnej iniciatívy  
už približne päť rokov. V roku 2022 organizácia 4 Day Week Global zorganizovala rozsiahly  
skúšobný program v 70 britských spoločnostiach, do ktorého sa zapojilo viac ako 3300  
zamestnancov. Program nebol spojený s legislatívnymi zmenami a nebol oficiálne podporený  
vládou, ale bol uznaný v parlamentnej rozprave. Testovanie trvalo 6 mesiacov a bolo opísané ako  
tzv. model 100:80:100 100 % mzdy za 80 % pracovného času výmenou za povinnosť zachovať  
100% produktivitu. V tomto rámci spoločnosti uplatňovali rôzne prístupy k zavádzaniu 4-dňového  
pracovného týždňa v praxi.8  
Výsledky 6-mesačného pilotného projektu sa prezentovali v správe, ktorú vydala spoločnosť  
Autonomy vo februári 2023: testovanie absolvovalo 61 spoločností s 2900 zamestnancami. V správe  
sa uvádza, že pokus bol mimoriadne úspešný. Zo zúčastnených spoločností si 56 zachovalo  
4-dňový pracovný týždeň (92 %), pričom 18 % potvrdilo, že ide o trvalú zmenu.  
Jedny z najväčších výhod kratšieho pracovného času sa zistili v oblasti pohody zamestnancov.  
Údaje pred a po štúdií ukázali, že 39 % zamestnancov bolo menej vystresovaných a 71 % malo na  
konci štúdie nižšiu úroveň vyhorenia. Znížila sa aj úzkosť, únava a problémy so spánkom, pričom  
sa zlepšilo duševné a fyzické zdravie. Počas skúšobného obdobia sa zlepšila aj rovnováha medzi  
pracovným a súkromným životom. Zamestnanci tiež ľahšie zosúladili svoju prácu s rodinnými  
a spoločenskými povinnosťami, pre 54 % z nich bolo jednoduchšie zosúladiť prácu a domácnosť.  
Zamestnanci boli tiež spokojnejší s financiami v domácnosti, vzťahmi a manažmentom času. Až  
14  
Prehľad: Štvordňový pracovný týždeň v Európe: legislatíva a pilotné projekty  
60 % zamestnancov zistilo, že dokážu ľahšie zladiť svoju platenú prácu s opatrovateľskými  
povinnosťami a 62 % uviedlo, že je ľahšie zladiť prácu a spoločenský život.  
Pred voľbami do škótskeho parlamentu v roku 2021 Škótska národná strana (SNP) vo svojom  
volebnom programe oznámila, že v prípade znovuzvolenia zriadi fond vo výške 10 miliónov GBP,  
ktorý umožní podnikom vyskúšať a preskúmať výhody 4-dňového pracovného času.9  
Španielsko  
Pilotné projekty uskutočnilo mesto Valencia a Ministerstvo priemyslu, obchodu a cestovného  
ruchu pre malé a stredné podniky.  
Valencia  
V apríli 2023 mala Valencia štyri po sebe idúce štátne sviatky v pondelok, takže mesto malo  
možnosť otestovať 4-dňový pracovný týždeň v tomto období. Mestská rada sa predtým rozhodla  
vyhlásiť 24. apríl 2023 za sviatok, aby to bolo možné. Inovačné centrum mestskej rady vyhodnotilo  
výsledky.10 Hodnotenie sa týka troch hlavných oblastí: zdravie a sociálny blahobyt, zmena klímy  
a hospodárstvo.  
Správa konštatuje, že skrátenie pracovného času malo pozitívny vplyv na zdravie a pohodu  
zamestnancov. Údaje ukázali najmä zlepšenie vlastného vnímania zdravia, výrazné zníženie  
úrovne stresu a väčšiu osobnú spokojnosť. Zlepšila sa aj rovnováha medzi pracovným  
a súkromným životom. Z environmentálneho hľadiska sa zistilo, že kvalita ovzdušia bola počas  
voľných pondelkov lepšia. V maloobchodnom sektore však došlo k poklesu tržieb, zatiaľ čo  
v hotelierstve, gastronómii a cestovnom ruchu sa počet zákazníkov zvýšil. V správe sa tiež uvádza,  
že deti patrili medzi skupiny, ktoré mali zo skúšky najväčší prospech. Správa konštatuje, že  
skrátenie pracovného času malo pozitívny vplyv na zdravie a pohodu zamestnancov.  
Pilotný program Ministerstva priemyslu, obchodu a cestovného ruchu pre malé a stredné podniky:  
V apríli 2023 zverejnil Boletín Oficial del Estado (BOE) výzvu na financovanie podpory zvyšovania  
produktivity v malých a stredných podnikoch vo výrobnom sektore prostredníctvom pilotného  
projektu na skrátenie pracovného času. Rozpočet vyčlenený na tento projekt predstavuje  
9,6 milióna eur. Dotované sú pilotné projekty s minimálnou dĺžkou trvania 24 mesiacov. Musia sa  
navrhnúť také zlepšenia, ktoré povedú k zvýšeniu produktivity a ktoré môžu kompenzovať  
dodatočné náklady na pracovnú silu. Náklady spojené s takouto reštrukturalizáciou a časť  
vzniknutých mzdových nákladov sú podporované maximálnou sumou 200 000 eur na podnik.  
Pilotné projekty musia splniť nasledujúce charakteristiky:  
15  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
-
-
-
skrátenie pracovného času na plný úväzok najmenej o 10 % týždenného pracovného času,  
skrátenie pracovného času sa musí zachovať počas 2 rokov,  
skrátenie pracovného času sa môže týkať len zamestnancov, ktorí majú na začiatku  
projektu trvalý pracovný pomer na plný úväzok,  
-
počet zúčastnených zamestnancov musí predstavovať aspoň určité percento pracovnej sily  
(do 20 zamestnancov: 30 % účasť, od 21 do 249 zamestnancov: 25 %).  
Taliansko  
Hoci v Taliansku neexistuje legislatíva o 4-dňovom pracovnom týždni, niektoré spoločnosti  
dobrovoľne upravili svoj pracovný čas. V máji 2023 ponúkla najväčšia talianska banková skupina  
svojim zamestnancom možnosť sústrediť svoj týždenný pracovný čas na 4 dni namiesto 5. Tento  
experiment sa začal na základe dohody s odborovými organizáciami, ktorá stanovuje dobrovoľnú  
účasť na možnosti pracovať 9 hodín denne počas 4 pracovných dní. V dohode sa taktiež stanovuje  
väčšia flexibilita pracovného času a inteligentná práca až na 120 dní v roku.  
4. Použité zdroje  
ECPRD (2023). Požiadavka č. 5531 The “four-day-week” working time model (Model 4-dňového  
pracovného času). Interná databáza.  
Belgicko  
Estónsko  
Fínsko  
Holandsko  
16