Príloha č. 1
1
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
-
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
-
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
-
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
Jún 2024
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
V intenciách s cieľmi Plánu obnovy a odolnosti SR - komponent 05 Adaptácia na zmenu klímy a Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal vytvoriť legislatívny rámec integrovaného manažmentu krajiny v súlade s Európskym dohovorom o krajine, v súčasnosti už Dohovoru o krajine Rady Európy.
Podpisom dohovoru sa každá zmluvná strana zaviazala „zaviesť a realizovať krajinné koncepcie zamerané na ochranu, manažment a plánovanie krajiny prostredníctvom prijatia špecifických opatrení uvedených v článku 6 dohovoru“ a „právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity“. Podľa Dohovoru o krajine Rady Európy je ochrana krajiny definovaná ako „činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania a/alebo ľudskej aktivity“.
V súčasnosti sa ukazuje, že problém ochrany a tvorby krajiny je v SR nedostatočne zabezpečovaný, napriek tomu, že pojem krajina používa stavebný zákon a najmä zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Ukazuje sa to následne pri riešení akútnych problémov, ktoré vznikajú pri extenzívnom rozvoji jednotlivých obcí a miest. Príkladom je Demänovská dolina, Štrbské Pleso, ale aj ďalšie územia na Slovensku. Napriek tomu, že v súčasnosti existuje mnoho odborných podkladov o území, či z hľadiska ochrany prírody a krajiny, geológie, vôd a mnohých ďalších, tieto nie následne evalvované a preto nie sú využité pri príprave rozvojových dokumentov, najmä pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Cieľom zákona je vytvoriť legislatívny rámec pre zabezpečenie dokumentov krajinného plánovania, ktoré by zabezpečili odborný podklad pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav, programov starostlivosti o les a iných strategických materiálov, koncepcií a programov a plánov s možným priamym vplyvom na krajinu a pre povoľovanie stavieb a činností.
Príloha č. 1
2
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Dotknuté subjekty sú:
samosprávne orgány - obce a samosprávne kraje,
orgány štátnej správy - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, okresný úrad a dotknuté orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Jedinou alternatívou je ponechanie súčasného stavu, Najmä ponechanie spracovávania územných plánov bez odborných podkladov, ktoré by mali zabezpečiť hodnotenie ekologickej únosnosti krajiny, bez návrhu opatrení na klimatické zmeny, opatrení na zadržiavanie vody v území, vytváranie dostatočnej zelene a pod. Negatívnym príkladom v súčasnosti je napr. Demänovská Dolina, Štrbské Pleso.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
-Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o obsahu dokumentácie krajinného plánovania,
-Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti.
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
K preskúmaniu účelnosti zákona a jej cieľov dôjde v rokoch 2025-2026 pri obstarávaní dokumentácií krajinného plánovania, kde pri procese zadania a návrhu dokumentácie krajinného plánovania budú dotknuté orgány verejnej správy uplatňovať svoje stanoviská.
K ďalšiemu preskúmaniu účelnosti dôjde aj pri spracovávaní územnoplánovacích dokumentácií po roku 2026, pre ktoré práve spracované a schválené dokumentácie krajinného plánovania budú povinne využívaným podkladom.
Predpokladá sa obstarávanie a schválenie Krajinného plánu Slovenska v roku 2025. Začatie obstarávania a schvaľovania krajinných plánov regiónov (pre územia okresov resp. iné špecifikované územia) a miestnych krajinných plánov (pre územia obcí) sa predpokladá postupne od roku 2025.
Po spracovaní a schválení dokumentácií krajinného plánovania bude mať orgán krajinného plánovania povinnosť pravidelne, najmenej raz za päť rokov, preskúmať schválenú dokumentáciu krajinného plánovania.
Kritériami preskúmaniu účelnosti - vstupnými indikátormi - budú na jednej strane spomínané stanoviská dotknutých orgánov a na druhej strane výstupnými indikátormi schválené dokumentácie krajinného plánovania, ktoré následne budú vložené do registra dokumentácie krajinného plánovania po roku 2025 výsledkový indikátor.
Hlavným indikátorom tak budú samotné schválené dokumentácie krajinného plánovania Krajinný plán Slovenska, krajinné plány regiónov (pre územia okresov resp. iné špecifikované územia) a miestne krajinné plány (pre územia obcí). Z hľadiska kvantitatívnych ukazovateľov predpokladáme schválenie Krajinného plánu
Príloha č. 1
3
Slovenska a 49 krajinných plánov regiónov (pre územia okresov resp. iné špecifikované územia), ako aj 70 miestnych krajinných plánov (pre územia obcí) do roku 2026.
Rovnako ďalším indikátorom budú aj schválené územnoplánovacie dokumentácie (nové resp. aktualizované zmenami a doplnkami), ktoré boli spracované na základe schválených dokumentáciách krajinného plánovania. Jeho kvantitatívny ukazovateľ však nie je možné definovať.
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Predkladaným zákonom sa identifikoval negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na sociálne vplyvy, a žiadny vplyvy na podnikateľské prostredie, na služby pre občana a taktiež žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Identifikované negatívne a pozitívne vplyvy sú vypracované v samostatných analýzach vybraných vplyvov.
Z hľadiska podnikateľského prostredia, zákon nevytvára nové oprávnené osoby v oblasti spracovávania dokumentácie krajinného plánovania resp. dokumentácie ochrany prírody a krajiny. Ide len o rozšírenie ich doterajších činností. Takisto nevytvára obmedzenia vlastníckeho práva z titulu realizácie „prikázaných“ opatrení vyplývajúcich zo záväznej časti krajinného plánu.
Príloha č. 1
4
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Tibor Németh, riaditeľ odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie, 02/5956 2498,
tibor.nemeth@enviro.gov.sk
, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 812
35 Bratislava
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Pracovná skupina odborníkov z rôznych oblastí, ktoré sa týkajú krajinného plánovania, a to zo zástupcov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Štátnej ochrany prírody SR, Slovenskej agentúry životného prostredia, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstva kultúry SR, akademickej obce, ústavov Slovenskej akadémie vied, odborných a stavovských organizácii (zriadená rozhodnutím ministra ŽP č. 30/2021 – 12).
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 148/2023
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
STANOVISKO KOMISIE
(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením: