NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IX. volebné obdobie

356

VLÁDNY NÁVRH

z ..................... 2024

o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje ciele a úlohy krajinného plánovania, postup obstarávania a schvaľovania dokumentácie krajinného plánovania, pôsobnosť orgánov štátnej správy v krajinnom plánovaní a postavenie krajinného plánovania v priestorovo plánovacích procesoch.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)krajinou komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a všetkých ostatných vzájomne funkčne prepojených hmotných prvkov, prirodzených, vytvorených a pretvorených človekom ako aj javov vyplývajúcich z ich väzieb, ktorý je výsledkom vzájomného pôsobenia prírodných a antropogénnych procesov, faktorov a činností a ktorý je priestorom pre existenciu ľudí a ostatných organizmov,

b)hodnotou krajiny súbor hodnotovo-významových vlastností krajiny, ktoré predstavujú najmä prírodnú, kultúrno-historickú a vizuálno-estetickú charakteristiku krajiny,

c)integrovaným manažmentom krajiny činnosť, ktorá koordinuje a riadi činnosti v oblasti využívania krajiny a jej prírodných a kultúrno-historických zdrojov, sleduje integrovanú

ochranu prírodných hodnôt, pamiatkového fondu, archeologických nálezov, archeologických nálezísk a ostatného kultúrneho dedičstva, zabezpečuje ekologickú stabilitu v krajine, podporu krajinnej rôznorodosti, biodiverzitu a pravidelnú starostlivosť o krajinu s cieľom usmerňovať a zosúladiť zmeny spôsobené sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi procesmi,

d)ekologickou optimalizáciou využívania krajiny proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek a funkčných požiadaviek na využívanie krajiny s vlastnosťami a funkciami krajiny formou návrhov ekologicky optimálneho funkčného využitia a priestorového usporiadania územia prostredníctvom krajinnoplánovacích regulatívov,

e)krajinným prvkom základná stavebná jednotka krajiny, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite,

f)krajinným typom priestorová jednotka krajiny, vymedzená komplexnou typologickou charakteristikou súboru vlastností a vzájomných vzťahov abiotických, biotických a antropických prvkov krajiny na rôznej hierarchickej úrovni, ktorá zároveň predstavuje hmotnú základňu pre špecifické kultúrno-historické a charakteristické črty krajiny,

g)krajinným rázom prírodná, kultúrna a historická hodnota krajinného obrazu, ktorú reprezentujú charakteristické vlastnosti a črty krajiny,

h)krajinným obrazom vizuálny vzhľad krajiny, do ktorého sa premieta usporiadanie georeliéfu, štruktúr krajinnej pokrývky a priestorových objektov,

i)charakteristickým vzhľadom krajiny vybrané, charakteristické vlastnosti krajiny, ktoré sa prejavujú súborom charakteristických čŕt, ktoré danú krajinu odlišujú od akejkoľvek inej krajiny a vytvárajú krajinný obraz a krajinný ráz,

j)starostlivosťou o krajinu integrovaná, koordinovaná, harmonizovaná a komplexná činnosť zameraná na ochranu, manažment a plánovanie krajiny, ktorá predstavuje činnosti smerujúce k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania alebo ľudskej aktivity,

k)krajinnou štruktúrou priestorové usporiadanie pôvodných, zmenených a novovytvorených krajinných prvkov a krajinných typov,

l)historickou krajinnou štruktúrou súbor krajinných prvkov reprezentujúcich určité historické obdobie, ktorý je kompaktný a zachovaný a je významný z hľadiska prírodných, kultúrno-historických, krajinno-estetických, alebo symbolických hodnôt alebo hodnôt kultúrneho dedičstva krajiny,

m)cieľovou kvalitou krajiny rovnovážny stav štruktúry a funkcií krajiny, ktorý je výsledkom konsenzu prírodných, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych záujmov spoločnosti so zreteľom na prebiehajúce zmeny klímy a iné globálne zmeny a odráža aj požiadavky verejnosti týkajúce sa charakteristického rázu, obrazu, a čŕt krajiny, formulované pre danú krajinu príslušnými orgánmi verejnej správy,

n)ekologickou konektivitou prepojenie častí krajinného priestoru, ktoré zabezpečuje ekologické podmienky na udržanie ekologických procesov potrebných pre životný cyklus, šírenie a migráciu populácií, jedincov, génov a ich nosičov a tým výmenu genetických informácií medzi jedincami a populáciami,

o)adaptačným opatrením opatrenie, ktorým možno dosiahnuť prispôsobovanie prírodných systémov alebo sociálno-ekonomických systémov prebiehajúcej alebo

očakávanej zmene klímy a iných globálnych zmien, s cieľom znižovať zraniteľnosť a možné negatívne dôsledky, zvyšovať odolnosť a adaptívnu kapacitu krajiny,

p)ekologickým manažmentovým opatrením vymedzenie spôsobu ekologickej optimalizácie využívania krajiny na vymedzenom území, ktoré udržuje krajinnú štruktúru v cieľovej kvalite krajiny,

q)manažmentom zrážkových vôd hodnotenie vodnej bilancie územia, analýza rizík povrchového odtoku, hodnotenie súčasnej vodozádržnej kapacity krajiny pre opakované zadržiavanie a zdržiavanie zrážkových vôd, navrhovanie súvisiacich vodozádržných opatrení a určenie limitov z hľadiska odvádzania, zadržiavania, akumulácie a využívania zrážkových vôd,

r)únosnosťou krajiny účelová vlastnosť krajiny, ktorá vyjadruje mieru prípustného využívania krajiny antropickými aktivitami, pričom sa nenarušia alebo nezničia prirodzené vlastnosti, procesy a vzťahy medzi abiotickými, biotickými a socioekonomickými prvkami krajiny a kvalita životného prostredia,

s) prírode blízkymi riešeniami riešenia inšpirované a podporované prírodnými procesmi, ktoré sú nákladovo efektívne, poskytujú environmentálne, sociálne alebo ekonomické výhody, prispievajú k ochrane prírody, zachovaniu biodiverzity, zvyšujú ekologickú stabilitu a odolnosť krajiny a zabezpečujú racionálne využitie prírodných zdrojov a ekosystémových služieb,

t)dotknutým orgánom štátnej správy pri prerokúvaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej zmien a doplnkov je orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov,1)

u) dotknutým orgánom územnej samosprávy pri prerokúvaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej zmien a doplnkov je obec a samosprávny kraj v území, pre ktoré sa spracúva návrh dokumentácie krajinného plánovania,

1) Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 15 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, § 7 písm. t) zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 306/2019 Z. z., zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

v)dotknutou právnickou osobou pri prerokúvaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej zmien a doplnkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa vyjadruje ako vlastník, správca alebo prevádzkovateľ dopravnej infraštruktúry alebo technickej infraštruktúry.

§ 3

Ciele a úlohy krajinného plánovania

(1)Krajinné plánovanie je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových a funkčných požiadaviek na využívanie krajiny s územnými podmienkami s cieľom zabezpečiť integrovanú starostlivosť o krajinu prostredníctvom súhrnu zásad, regulatív a opatrení zameraných na ekologickú optimalizáciu využitia krajiny, hodnôt krajiny, ochranu prírody a zachovanie biodiverzity, ekologickú stabilitu a konektivitu, racionálne využívanie prírodných zdrojov a ekosystémových služieb, zvyšovanie odolnosti krajiny a zmiernenie dôsledkov globálnych zmien, vrátane zmeny klimatických zmien, ako aj zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva krajiny, vrátane krajinného rázu.

(2)Cieľom krajinného plánovania je integrovaný prístup k starostlivosti o krajinu a životné prostredie podľa princípov udržateľného rozvoja, ktorý smeruje k zvyšovaniu kvality, k obnove alebo k tvorbe krajiny.

(3)Krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, plánovacie a rozvojové dokumenty, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na krajinu.

(4)Medzi úlohy a činnosti krajinného plánovania patrí

a)ekologická optimalizácia využívania krajiny, ktorá zohľadňuje územné podmienky,

b)zmiernenie a eliminácia rizík spôsobených prírodnými a antropogénnymi faktormi, najmä sanačné, rekultivačné, ochranné, iniciačné opatrenia a adaptačné opatrenia na zmenu klímy, ktoré vedú k priaznivému stavu kvality krajiny,

c)ochrana a zveľaďovanie kultúrnych a prírodných hodnôt krajiny vrátane charakteristického rázu, obrazu a vzhľadu krajiny,

d)určovanie limitov využívania krajinných prvkov a prírodných zdrojov,

e)určenie opatrení, ktoré smerujú k zachovaniu diverzity krajinnej štruktúry, ekologickej stability, ekologickej konektivity a k revitalizácii poškodených častí krajiny,

f)definovanie rizík a návrh adaptačných opatrení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy, zlepšenie kvality ovzdušia, ochranu krajiny pred povodňami a suchom, zlepšenie vodných pomerov a hospodárenia s vodou a zamedzenie vzniku degradačných svahových procesov,

g)vymedzenie území s osobitým režimom starostlivosti o krajinu,

h)zosúladenie a integrácia záväzných koncepčných a rozvojových dokumentov v oblasti ochrany jednotlivých zložiek životného prostredia najmä ochrany vôd, ovzdušia, prírody a biodiverzity.

(5)Krajinné plánovanie je uskutočňované vo verejnom záujme na zabezpečenie práva na priaznivé životné prostredie. Verejný záujem sa zabezpečuje hodnotením súladu navrhovaných ekologických manažmentových opatrení z hľadiska vplyvov na krajinu s cieľmi krajinného plánovania a určením možnosti zmeny prirodzeného krajinného rázu

a potreby obnovy krajinnej štruktúry. Umiestňovanie a uplatňovanie adaptačných opatrení na zmenu klímy a ekologických manažmentových opatrení, súborov a systémov týchto opatrení v zraniteľnej krajine v dôsledku zmeny klímy je vo verejnom záujme z dôvodu ochrany a obnovy biodiverzity, znižovania povodňových rizík a rizík sucha a z dôvodu zlepšenia kvality ovzdušia a adaptácie krajiny a krajinnej štruktúry na dôsledky zmeny klímy.

DRUHÁ ČASŤ

DOKUMENTÁCIA KRAJINNÉHO PLÁNOVANIA

§ 4

(1)Dokumentácia krajinného plánovania je základným nástrojom krajinného plánovania, ktorá zabezpečuje starostlivosť o krajinu.

(2)Dokumentácia krajinného plánovania obsahuje najmä

a)analýzy a syntézy na základe najmä krajinno-ekologických podmienok a poznatkov o možnostiach zvýšenia kvality krajiny,

b)priemet záujmov ochrany prírody a krajiny, priestorový priemet najzraniteľnejších častí krajiny a vymedzenie historickej krajinnej štruktúry,

c)priemet záujmov životného prostredia a ochrany životného prostredia, najmä prírodných zdrojov, ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem podľa osobitných predpisov2) a území s osobitným režimom starostlivosti o krajinu,

d)priemet pozitívnych a negatívnych javov a prvkov ako stretov záujmov v riešenej časti krajiny, ktorý predstavuje vzájomnú podporu, obmedzenia a vylučujúce podmienky,

e)vymedzenie krajinných typov a vyhodnotenie prírodných, estetických hodnôt a hodnôt kultúrneho dedičstva krajiny na základe určených krajinných typov,

f)vymedzenie území s osobitným režimom starostlivosti o krajinu,

g)návrh ekologickej optimalizácie využitia krajiny vrátane návrhov na diverzifikáciu krajinnej štruktúry a revitalizáciu krajiny, na zabezpečenie ekologickej stability krajiny a ekologickej konektivity, a to najmä ekostabilizačné opatrenia, opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany biotopov a biodiverzity vrátane opatrení na zlepšenie stavu ochrany opeľovačov, opatrenia na zabránenie šírenia inváznych druhov, revitalizačné opatrenia, renaturačné opatrenia a adaptačné opatrenia,

h)priemet záujmov ochrany vôd a manažmentu povodí, koordinovanie vodohospodárskych úloh a opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí, na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, na zlepšenie vodného režimu zamokrených pozemkov, na zadržiavanie a akumuláciu vody v území a opatrení na zabezpečenie starostlivosti o odkryté podzemné vody,

i)vyhodnotenie zraniteľnosti krajiny na dôsledky zmeny klímy a opatrenia na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, zabezpečenie úloh na zlepšenie kvality ovzdušia, zníženie zraniteľnosti a zvýšenie adaptačnej schopnosti prírodných

2) Napríklad § 17 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.

systémov a človekom vytvorených systémov voči aktuálnym dôsledkom alebo očakávaným dôsledkom,

j)opatrenia manažmentu zrážkových vôd v krajine,

k)opatrenia na zachovanie krajinných prvkov a charakteristického vzhľadu krajiny,

l)opatrenia na zabezpečenie protieróznej ochrany pôdy a zamedzenie degradačným procesom v krajine,

m)návrhy na zabezpečenie funkcie vodných tokov a hospodárenia s vodou, tvorbu a ochranu plôch a prvkov zelenej infraštruktúry3) a návrhy prírode blízke riešenia,

n)všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.4)

(3)Dokumentáciou krajinného plánovania je

a)Krajinný plán Slovenska,

b)krajinný plán regiónu,

c)miestny krajinný plán.

(4)Dokumentácia krajinného plánovania má všeobecnú časť a osobitnú časť, ktoré sú spracované v textovej forme a grafickej forme. Všeobecná časť sa skladá zo sprievodnej správy, analytickej časti a zo syntetickej časti. Osobitná časť obsahuje hodnotenia limitov a obmedzení, základné návrhy opatrení podľa stupňa krajinného plánu. Krajinnoplánovacie regulatívy vyjadrujú podmienky, limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory ekologickej optimalizácie využívania krajiny.

(5)Osobitná časť dokumentácie krajinného plánovania sa využíva ako povinne využívaný podklad pre

a)obstaranie územnoplánovacej dokumentácie,

b)obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie,

c)obstaranie plánov manažmentu povodí, komplexné zisťovanie stavu lesov5) a vypracovanie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav,6)

d)strategické materiály, koncepcie, programy a plány s možným priamym vplyvom na krajinu.

(6) Textová forma dokumentácie krajinného plánovania predstavuje zdrojové textové súbory. Grafická forma dokumentácie krajinného plánovania predstavuje súbory priestorových údajov7) lokalizované v záväzných geodetických referenčných systémoch8) zobrazených podľa obsahu dokumentácie krajinného plánovania, identickú elektronickú podobu týchto

3) § 2 ods. 2 písm. zh) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

4) § 10 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

5) § 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) § 9 ods. 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

7) § 2 písm. c) a e) zákona č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie v znení zákona č. 362/2015 Z. z.

8) Zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

súborov v záväzných geodetických referenčných systémoch a v bežne používaných a prístupných formátoch a tlačenú formu týchto súborov.

(7) Proces obstarávania dokumentácie krajinného plánovania sa uskutočňuje elektronicky prostredníctvom informačného systému,9) ak osobitný predpis10) neustanovuje inak.

§ 5

Krajinný plán Slovenska

(1)Krajinný plán Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky. Krajinný plán Slovenska definuje základné zásady, smery a priority integrovaného manažmentu krajiny, starostlivosti o krajinu a základné aspekty optimálneho využívania krajiny. Krajinný plán Slovenska obsahuje rámcové limity na celoštátnej úrovni a určuje požiadavky štátu vyplývajúce z verejného záujmu v oblasti optimálneho využívania krajiny pre územný rozvoj Slovenskej republiky a zámery rezortných koncepcií a stratégií.

(2)Osobitná časť Krajinného plán Slovenska určuje najmä

a)vymedzenie krajinnej štruktúry v medzinárodných a celoštátnych súvislostiach,

b)integrovanú sústavu chránených častí krajiny podľa osobitných predpisov11) a ďalších pozitívnych prvkov a javov v krajine,

c)súbor opatrení, limitov, zásad starostlivosti a návrhov optimálneho využívania krajiny,

d)priemet Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability,

e)krajinné typy Slovenska,

f)zásady a priority manažmentu krajiny v reprezentatívnych krajinných typoch a regiónoch Slovenskej republiky,

g)systém opatrení na zmierňovanie dôsledkov dopadov zmeny klímy a zvýšenie adaptačnej schopnosti krajiny,

h)vymedzenie a charakteristiku území národného významu navrhovaných na osobitý režim starostlivosti o krajinu,

i) priority obstarávania krajinných plánov regiónu.

(3)Obsah a rozsah Krajinného plánu Slovenska sú určené v zadaní (§ 17).

(4)Krajinný plán Slovenska schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a jeho osobitnú časť vydáva rozhodnutím.

(5)Krajinný plán Slovenska je záväzný pre obsah regionálneho krajinného plánu a jeho aktualizáciu. Krajinný plán Slovenska je povinne využívaným podkladom pre vypracovanie každej priestorovej plánovacej koncepcie ako aj každého plánovacieho a rozvojového dokumentu celoštátneho významu, pri ktorom je predpoklad priameho alebo nepriameho vplyvu na krajinu.

9 ) Napríklad zákon č. 305/2013 Z. z. elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

10) § 25 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.

11) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 6

Krajinný plán regiónu

(1)Krajinný plán regiónu sa spracúva pre územie samosprávneho kraja.

(2)Osobitná časť krajinného plán regiónu určuje najmä

a)vymedzenie a charakteristiku krajinných typov na regionálnej úrovni,

b)charakteristiku krajinnej štruktúry,

c)priestorový priemet záujmov ochrany prírody a krajiny určený v regionálnom územnom systéme ekologickej stability a iných dokumentáciách ochrany prírody a krajiny, priestorový priemet najzraniteľnejších častí krajiny, vymedzenie historických krajinných štruktúr, súčastí pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a ďalších environmentálnych záujmov v starostlivosti o krajinu,

d)zásady ochrany charakteristického vzhľadu krajiny, krajinného rázu a krajinného obrazu,

e)ekologickú optimalizáciu využívania krajiny,

f)zásady a priority integrovaného manažmentu krajiny na regionálnej úrovni vrátane priorít starostlivosti o jednotlivé krajinné typy a zdroje krajiny, a to z prírodného, ekologického a kultúrno-historického hľadiska,

g)návrh opatrení na zachovanie a posilnenie ekologickej stability krajiny a ekologickej konektivity, opatrení na revitalizáciu a tvorbu krajinnej štruktúry na regionálnej úrovni,

h)návrh protieróznych opatrení a vodozádržných opatrení,

i)návrh systému opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a zvýšenie adaptačnej schopnosti krajiny,

j)vymedzenie a charakteristiku území s osobitým režimom starostlivosti o krajinu regionálneho významu.

(3)Obsah a rozsah krajinného plánu regiónu sú určené v zadaní (§ 17).

(4)Krajinný plán regiónu schvaľuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a osobitnú časť vydáva rozhodnutím.

(5)Krajinný plán regiónu je záväzný pre obsah miestneho krajinného plánu a jeho aktualizáciu, povinne využívaným podkladom pre územný plán regiónu, obce a územný plán zóny, projekty pozemkových úprav a pre vypracovanie pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, plánovacie a rozvojové dokumenty, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na krajinu.

§ 7

Miestny krajinný plán

(1)Miestny krajinný plán sa spracováva pre územie najmenej jednej obce a pre územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu regionálneho významu.

(2)Osobitná časť miestneho krajinného plánu určuje najmä

a)súbor limitov, obmedzení a návrh ekologickej optimalizácie využitia krajiny,

b)priemet prvkov miestneho územného systému ekologickej stability a iných ekologických sietí, a plôch vegetácie,

c)vymedzenie krajinných prvkov, historických krajinných štruktúr, súčastí pamiatkového fondu a ďalších environmentálnych záujmov v krajine,

d)priemet schválených zariadení a opatrení na ochranu krajiny v zmysle schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia,6)

e)zásady ochrany hodnôt charakteristického vzhľadu krajiny a obrazu krajiny,

f)určenie priorít starostlivosti o krajinu, zásad ochrany, starostlivosti a udržateľného využívania prírodných zdrojov krajiny a návrh manažmentu zrážkových vôd,

g)výsledok riešenia stretov záujmov ochrany a udržateľného využívania krajiny v rámci integrovaného manažmentu krajiny,

h)návrh ekostabilizačných opatrení,

i) systém opatrení na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, zníženie zraniteľnosti a zvýšenie adaptačnej schopnosti prírodných a človekom vytvorených systémov,

j)vymedzenie existujúcich a návrh nových krajinných prvkov, prvkov zelenej infraštruktúry a riešení blízkych prírode s cieľom zabezpečenia ekologickej konektivity, zmiernenia následkov povodní a sucha,

k)vymedzenie a charakteristika území s osobitým režimom starostlivosti o krajinu miestneho významu,

l)návrh opatrení na zabezpečenie protieróznej pôdy a zamedzenie degradačným procesom v krajine.

(3)Obsah a ciele miestneho krajinného plánu sú určené v zadaní (§ 17).

(4)Miestny krajinný plán schvaľuje okresný úrad a osobitnú časť vydáva rozhodnutím.

(5)Miestny krajinný plán je povinne využívaným podkladom pre územný plán obce a územný plán zóny, projekty pozemkových úprav a pre vypracovanie pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, plánovacie a rozvojové dokumenty, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na krajinu.

§ 8

Územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu

(1)Územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu reprezentuje najmä krajinný typ

a)s významnými a zachovanými črtami charakteristického krajinného rázu, krajinného obrazu a vzhľadu krajiny,

b)s historickou krajinnou štruktúrou,

c)z environmentálneho hľadiska ohrozený a poškodený, ktorý vykazoval znaky uvedené v písmenách a) a b),

d)ohrozovaný prírodnými a antropogénnymi činiteľmi,

e)vyžadujúci špecifickú formu hospodárenia,

f)s územím sústredených pamiatkových hodnôt,

g)ktorého ochrana je zabezpečovaná osobitnými predpismi.12)

(2)Dokumentácia krajinného plánovania určí územie s osobitým režimom starostlivosti o krajinu a jeho priority, zásady ochrany prírodných prvkov a hodnôt kultúrneho dedičstva, režim ochrany a adaptácie územia a určí činnosti a opatrenia potrebné na zabezpečenie udržateľného rozvoja krajiny za podmienok integrovaného manažmentu krajiny s cieľom zachovať charakteristický vzhľad krajiny, krajinný ráz a krajinný obraz.

TRETIA ČASŤ

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV KRAJINNÉHO PLÁNOVANIA

§ 9

Orgány krajinného plánovania

Orgánom krajinného plánovania je

a)ministerstvo,

b)okresný úrad.

§ 10

Ministerstvo

a)obstaráva, prerokúva a predkladá vláde na schválenie Krajinný plán Slovenska a jeho aktualizáciu a obstaráva, prerokúva a schvaľuje krajinný plán regiónu a jeho aktualizáciu,

b)vydáva rozhodnutím osobitnú časť krajinného plánu regiónu,

c)vyjadruje sa k návrhu zadania miestneho krajinného plánu a k návrhu miestneho krajinného plánu a k jeho aktualizácii,

d)metodicky usmerňuje a poskytuje odbornú pomoc okresnému úradu a spracovateľom dokumentácie krajinného plánovania (ďalej len „spracovateľ“) vo veci spracovania dokumentácie krajinného plánovania a určuje pre nich záväznú metodiku obstarávania a spracovania dokumentácie krajinného plánovania,

e)spolupracuje s ostatnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri vypracúvaní odvetvových koncepcií, programov a iných dokumentov, ktoré majú vplyv na krajinu, a zabezpečuje, aby v nich bol zohľadnený Krajinný plán Slovenska a krajinné plány regiónov,

f)vyjadruje sa k správe o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska,

g)zabezpečuje odbornú prípravu pre spracovateľov, overuje skúškou odbornú spôsobilosť spracovateľa na spracovanie dokumentácie krajinného plánovania (ďalej len „odborná spôsobilosť“), vedie zoznam spracovateľov, vydáva doklad o odbornej spôsobilosti,

12) Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.

h)zabezpečuje odbornú prípravu zamestnancov orgánov krajinného plánovania,

i)zabezpečuje činnosť správcu registra dokumentácie krajinného plánovania (ďalej len „register“),

j)zabezpečuje spoluprácu s inými štátmi, medzinárodnými organizáciami a s orgánmi Európskej únie v oblasti starostlivosti o krajinu,

k)rozhoduje o príslušnosti okresného úradu, ak územie miestneho krajinného plánu zasahuje do viacerých okresov,

l)vydáva ako dotknutý orgán štátnej správy záväzné stanovisko pri prerokúvaní návrhu zadania Koncepcie územného rozvoja Slovenska a k návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska vrátane jej zmien a doplnkov a k návrhu zadania Koncepcie územného rozvoja regiónu a k návrhu Koncepcie územného rozvoja regiónu vrátane jeho zmien a doplnkov,

m)vydáva ako dotknutý orgán štátnej správy stanovisko k návrhu všetkých priestorových plánovacích koncepcií, plánovacích a rozvojových dokumentov, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na krajinu na celoštátnej úrovni a na úrovni vyššieho územného celku,

n)preskúmava stanovisko okresného úradu podľa § 11 písm. c) a d) na základe podnetu od orgánu územnej samosprávy, fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

§ 11

Okresný úrad

a)obstaráva, prerokúva a schvaľuje miestny krajinný plán a jeho aktualizáciu,

b)vydáva rozhodnutím osobitnú časť miestneho krajinného plánu,

c)vydáva ako dotknutý orgán štátnej správy stanovisko v pripomienkovom konaní k návrhu zadania územného plánu mikroregiónu a k územnému plánu mikroregiónu vrátane jeho zmien a doplnkov, k návrhu zadania územného plánu obce a k návrhu územného plánu obce vrátane jeho zmien a doplnkov, k návrhu zadania územného plánu zóny a k návrhu územného plánu zóny vrátane jeho zmien a doplnkov,

d)vydáva ako dotknutý orgán štátnej správy stanovisko k všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a k návrhu všetkých priestorových plánovacích koncepcií, plánovacích a rozvojových dokumentov, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na krajinu na okresnej úrovni a na úrovni obcí.

§ 12

Spracovateľ

(1)Dokumentáciu krajinného plánovania spracúva fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť a je zapísaná ministerstvom v zozname spracovateľov.

(2)Spracovateľom je aj právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť prostredníctvom spracovateľa, ktorý je zamestnancom právnickej osoby alebo osobou v inom

pracovnoprávnom vzťahu alebo v obchodnoprávnom vzťahu k právnickej osobe a má v predmete svojej činnosti alebo v štatúte spracovanie dokumentácie krajinného plánovania.

(3)Spracovaním dokumentácie krajinného plánovania sa rozumie ucelený koordinovaný súbor odborných činností spracovateľa, ktoré sú potrebné na spracovanie návrhu krajinného plánu vrátane jej aktualizácie.

(4)Spracovateľ je povinný

a)spracúvať dokumentáciu krajinného plánovania podľa tohto zákona a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa určenej metodiky [§ 10 písm. d)],

b)využívať najnovšie poznatky spoločenských, prírodných a technických vied, aktuálne poznatky o stave kvality krajiny, stave životného prostredia a verejného zdravia, súbory a služby priestorových informácií vrátane ich metaúdajov, ktoré obsahujú informácie o krajine,

c)prizvať na spracovanie príslušnej časti dokumentácie krajinného plánovania a na ďalšie čiastkové odborné činnosti spolupracujúcu osobu, ktorá má špecializáciu na spracovanie príslušnej časti dokumentácie krajinného plánovania,

d)spolupracovať s verejnosťou, dotknutým orgánom územnej samosprávy a s orgánmi štátnej správy pri definovaní a realizovaní krajinných plánov,

e)zaujať na požiadanie orgánu krajinného plánovania stanovisko k pripomienkam a zúčastniť sa na verejnom prerokovaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania,

f)spolupracovať s orgánom krajinného plánovania pri vyhodnocovaní pripomienok z prerokovania dokumentácie krajinného plánovania.

§ 13

Zoznam spracovateľov

(1)Žiadateľ o odbornú spôsobilosť predloží na ministerstvo žiadosť, ktorou preukáže, že

a)je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,

b)je bezúhonný,

c)má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore, ktorého študijný program je zameraný na krajinné plánovanie alebo krajinnú architektúru a má najmenej tri roky odbornej praxe v krajinnom plánovaní.

(2)Ministerstvo na základe úplnej žiadosti a úspešného absolvovania skúšky odbornej spôsobilosti zapíše žiadateľa do zoznamu spracovateľov. Dokladom o odbornej spôsobilosti je osvedčenie o odbornej spôsobilosti (ďalej len „osvedčenie“), ktoré vydá ministerstvo.

(3)Do zoznamu spracovateľov sa zapisujú údaje odborne spôsobilej osoby v rozsahu meno a priezvisko s titulmi, adresa trvalého pobytu, dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti, registračné číslo osvedčenia, dátum vydania osvedčenia a platnosť osvedčenia.

(4)Za bezúhonnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za spáchanie úmyselného trestného činu. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.13)

(5)Odborná spôsobilosť sa overuje každých päť rokov na základe žiadosti odborne spôsobilej osoby po preukázaní doteraz spracovaných dokumentácií krajinného plánovania.

(6)Ministerstvo môže rozhodnúť o mimoriadnom preškolení spracovateľov, ak dôjde k podstatnej zmene v obsahu ich činnosti po zmene všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti krajinného plánovania.

(7)Ministerstvo vykoná výmaz odborne spôsobilej osoby zo zoznamu spracovateľov, ak

a)písomne požiadala o výmaz zo zoznamu spracovateľov,

b)zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu,

c)bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony,

d)prestala byť bezúhonnou,

e)bola do zoznamu spracovateľov zapísaná na základe údajov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné,

f)opakovane porušila ustanovenia tohto zákona o obstarávaní a spracovaní dokumentácie krajinného plánovania, na ktoré bola najskôr písomne upozornená ministerstvom,

g)neabsolvovala bez vážnych dôvodov mimoriadne preškolenie spracovateľov podľa odseku 6,

h)nemá platnú odbornú spôsobilosť podľa odseku 5.

(8)Zoznam spracovateľov podľa odseku 3 je zverejnený na webovom sídle ministerstva.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OBSTARÁVANIE DOKUMENTÁCIE KRAJINNÉHO PLÁNOVANIA

§ 14

Základné ustanovenia

(1)Orgán krajinného plánovania je povinný obstarávať dokumentáciu krajinného plánovania a sledovať jej aktuálnosť. Obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania zahŕňa

a) prípravné práce,

b) zabezpečenie vypracovania zadania a jeho prerokovanie,

c) zabezpečenie spracovania návrhu dokumentácie krajinného plánovania, dohľad nad jeho spracovaním, jeho prerokovanie a schválenie,

d) uloženie schválenej dokumentácie krajinného plánovania,

e) zabezpečenie vloženia schválenej dokumentácie krajinného plánovania do registra.

13) § 12 zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(2)V rámci obstarávania dokumentácie krajinného plánovania orgán krajinného plánovania v spolupráci so spracovateľom vytvorí v procese spracovania dokumentácie krajinného plánovania podmienky na účasť širokej verejnosti, orgánov štátnej správy alebo orgánov územnej samosprávy a iných subjektov, ktoré sú zainteresované na definovaní a realizovaní krajinných koncepcií prostredníctvom verejných stretnutí.

(3)Orgán krajinného plánovania môže obstarať dokumentáciu krajinného plánovania aj na základe podnetu orgánu územnej samosprávy alebo organizácie ochrany prírody a krajiny.

§ 15

Podklady pre dokumentáciu krajinného plánovania

Podkladom na obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania sú existujúce dokumenty zamerané na riešenie stavu kvality krajiny, najmä územnoplánovacia dokumentácia, zásady ochrany pamiatkového územia, projekty pozemkových úprav, Vodný plán Slovenska, plány manažmentu čiastkových povodí a povodňového rizika, plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií, dokumentácia ochrany prírody a krajiny, Národný lesnícky program, Zelené správy za predchádzajúci kalendárny rok, stratégia ochrany biodiverzity, stratégie a akčné plány adaptácie na zmenu klímy, dokumenty ochrany a využitia nerastného bohatstva štátu, surovinovej politiky, stavu chránených ložiskových území a potenciálu využitia geotermálnej energie, programy odpadového hospodárstva, štátny program sanácie environmentálnych záťaží, plán rozvoja distribučnej sústavy, program na zlepšenie kvality ovzdušia, plán integrovaného manažmentu dažďových vôd obce, stratégie a koncepcie za oblasť dopravy a iné schválené odvetvové stratégie, projekty, programy, koncepčné dokumenty a súvisiace priestorové údaje.

§ 16

Prípravné práce

(1)Prípravné práce zabezpečuje orgán krajinného plánovania v spolupráci s dotknutým orgánom štátnej správy a s dotknutým orgánom územnej samosprávy.

(2)Prípravné práce obsahujú

a) zverejnenie oznámenia o začatí obstarávania dokumentácie krajinného plánovania na webovom sídle, na úradnej tabuli orgánu krajinného plánovania a iným v mieste obvyklým spôsobom,

b) zhromaždenie relevantných existujúcich podkladov, ktoré možno použiť na prípravu dokumentácie krajinného plánovania,

c) vyhodnotenie podkladov podľa písmena b) z hľadiska možnosti ich použitia a určenie ich záväznosti pre spracovanie dokumentácie krajinného plánovania v spolupráci s dotknutým orgánom štátnej správy a územnej samosprávy,

d) výber spracovateľa.

(3)Orgán krajinného plánovania je povinný na webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom najmenej na 30 dní zverejniť oznámenie o začatí obstarávania dokumentácie krajinného plánovania.

(4)Orgán krajinného plánovania doručí oznámenie o začatí obstarávania dokumentácie krajinného plánovania dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým právnickým osobám a dotknutým orgánom územnej samosprávy.

§ 17

Zadanie

(1)Zadanie obsahuje vymedzenie riešenej časti krajiny, strategické zámery rozvoja riešeného územia, hlavné ciele, vymedzenie hlavných problémov, ktoré má dokumentácia krajinného plánovania riešiť, podrobné požiadavky na formu a rozsah spracovania dokumentácie krajinného plánovania.

(2)Orgán krajinného plánovania, ktorý obstaráva dokumentáciu krajinného plánovania, zabezpečí spracovanie zadania na základe podkladov z prípravných prác.

(3)Spracované zadanie orgán krajinného plánovania zverejní na svojom webovom sídle, úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom najmenej na 30 dní. V lehote podľa prvej vety je možné podávať podnety, návrhy a pripomienky. Orgán krajinného plánovania doručí oznámenie o začatí prerokovávania zadania dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým právnickým osobám a dotknutým orgánom územnej samosprávy.

(4)Orgán krajinného plánovania po skončení prerokovania podľa odseku 3 vyhodnotí pripomienky z prerokovania a upraví zadanie podľa výsledku prerokovania.

(5)Orgán krajinného plánovania zverejní upravené zadanie na svojom webovom sídle.

(6)Zadanie je záväzným podkladom na vypracovanie návrhu dokumentácie krajinného plánovania. Zadanie stráca platnosť po uplynutí dvoch rokov od zverejnenia, ak sa nezačalo s obstarávaním návrhu dokumentácie krajinného plánovania.

§ 18

Návrh dokumentácie krajinného plánovania

(1)Orgán krajinného plánovania obstará návrh dokumentácie krajinného plánovania na základe zadania pre vypracovanie dokumentácie krajinného plánovania. Spracovanie dokumentácie krajinného plánovania vyhotovuje spracovateľ.

(2)Spracovateľ vypracuje analýzy, syntézy, hodnotenia a návrh osobitnej časti dokumentácie krajinného plánovania na základe existujúcich podkladov, doplnkového získania tematických dát a mapovania, s využitím metód najmä krajinnoekologického hodnotenia a ekologickej optimalizácie využívania krajiny.

(3)Orgán krajinného plánovania oznámi verejnosti prerokovanie návrhu dokumentácie krajinného plánovania zverejnením oznámenia o začatí prerokovania návrhu dokumentácie krajinného plánovania na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom. Na podávanie pripomienok verejnosti orgán krajinného plánovania určí v oznámení o začatí prerokovania lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 45 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o začatí prerokovania.

(4)Orgán krajinného plánovania doručí oznámenie o začatí prerokovania dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutým právnickým osobám a dotknutým orgánom územnej samosprávy. Na podávanie stanovísk a vyjadrení orgán krajinného plánovania určí v oznámení o začatí prerokovania lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia oznámenia

o začatí prerokovania; ak sa v tejto lehote nevyjadria, alebo ak v tejto lehote nepožiadajú orgán krajinného plánovania o predĺženie lehoty s odôvodnením najviac o 30 dní, rozumie sa, že k návrhu dokumentácie krajinného plánovania nemajú pripomienky.

(5)Dotknutý orgán štátnej správy v rozsahu svojich kompetencií po doručení oznámenia o začatí prerokovania zaujme v určenej lehote stanovisko, ktoré doručí orgánu krajinného plánovania. Dotknutý orgán štátnej správy je v stanovisku podľa predchádzajúcej vety, oprávnený uplatňovať pripomienky a podmienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a kompetencií. Dotknutý orgán štátnej správy je povinný uviesť v stanovisku ustanovenia právneho predpisu, na ktorého základe uplatňuje svoju pôsobnosť a obsah stanoviska odôvodniť.

(6)Prerokovanie návrhu dokumentácie krajinného plánovania sa na účel jeho podrobnejšieho vysvetlenia cieľov a obsahu uskutočňuje aj na verejnom prerokovaní. Orgán krajinného plánovania v oznámení o začatí prerokovania určí spôsob, miesto a čas uskutočnenia verejného prerokovania, na ktorom sa zúčastní spracovateľ, ktorý zabezpečí všeobecne zrozumiteľný odborný výklad navrhovaného riešenia. Orgán krajinného plánovania zabezpečí, aby odo dňa oznámenia verejného prerokovania bol návrh dokumentácie krajinného plánovania prístupný k nahliadnutiu v jeho sídle a na svojom webovom sídle.

(7)Orgán krajinného plánovania v súčinnosti so spracovateľom prerokuje pripomienky zo stanoviska s dotknutým orgánom štátnej správy, dotknutou právnickou osobou a s dotknutým orgánom územnej samosprávy; to neplatí, ak obsah stanoviska nepatrí do pôsobnosti dotknutého orgánu štátnej správy, dotknutého orgánu územnej samosprávy a dotknutej právnickej osoby alebo stanovisko neobsahuje odôvodnenie, vtedy orgán krajinného plánovania neakceptované pripomienky nemusí prerokovať. Ak sú predmetom stanoviska pripomienky dotknutého orgánu štátnej správy a dotknutého orgánu územnej samosprávy, tieto neakceptované pripomienky musí orgán krajinného plánovania prerokovať. Dosiahnutie dohody o pripomienkach a odstránenie rozporu s dotknutým orgánom štátnej správy a s dotknutým orgánom územnej samosprávy je podmienkou ďalšieho postupu.

(8)Ak v prerokúvaní návrhu dokumentácie krajinného plánovania sú stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, dotknutých právnických osôb a dotknutých orgánov územnej samosprávy vzájomne rozporné alebo je rozpor medzi názorom orgánu krajinného plánovania alebo názorom spracovateľa a stanoviskom dotknutého orgánu štátnej správy alebo dotknutej právnickej osoby alebo dotknutého orgánu územnej samosprávy a nedokážu dosiahnuť dohodu, orgán krajinného plánovania požiada o zaujatie stanoviska nadradený dotknutý orgán. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť ani prerokovaním s nadradeným dotknutým orgánom, požiada orgán krajinného plánovania o odstránenie rozporu a zaujatie stanoviska ministerstvo. Ministerstvo prerokuje rozpor s príslušným nadradeným ústredným orgánom štátnej správy alebo s orgánom územnej samosprávy a dohodne riešenie rozporu. Dosiahnutie dohody o pripomienkach a odstránenie rozporu s nadradeným ústredným orgánom štátnej správy alebo s orgánom územnej samosprávy je podmienkou ďalšieho postupu.

(9)Orgán krajinného plánovania v súčinnosti so spracovateľom zabezpečí vyhodnotenie všetkých uplatnených pripomienok. O neakceptovaní pripomienky verejnosti informuje orgán krajinného plánovania fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá pripomienku uplatnila, spolu s odôvodnením neakceptovania.

(10)Orgán krajinného plánovania pred vydaním predložením na schválenie zašle spracovaný návrh dokumentácie krajinného plánovania na účel získania súhlasného vyjadrenia z hľadiska posúdenia súladu s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou; ku návrhu krajinného plánu Slovenska je príslušným orgánom na vyjadrenie Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ku krajinnému plánu regiónu je príslušným orgánom na vyjadrenie príslušný samosprávny kraj a ku miestnemu krajinnému plánu je príslušným na vyjadrenie obec, pre územie ktorej sa miestny krajinný plán navrhuje. Príslušný orgán územného plánovania doručí vyjadrenie v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu dokumentácie krajinného plánovania; ak sa v tejto lehote nevyjadrí, rozumie sa, že k návrhu dokumentácie krajinného plánovania nemá pripomienky. Ak je vyjadrenie nesúhlasné, príslušný orgán krajinného plánovania zabezpečí prepracovanie návrhu a jeho opätovné prerokovanie.

(11) Na základe vyhodnotenia pripomienok sa návrh dokumentácie krajinného plánovania upraví a predloží schvaľovaciemu orgánu na schválenie.

(12) Pri prerokovaní návrhu Krajinného plánu Slovenska sa postupuje podľa odsekov 1 až 9 primerane.

(13) Orgán krajinného plánovania zverejní po schválení dokumentáciu krajinného plánovania na svojom webovom sídle, na úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom bezodkladne. Ak ide o zverejnenie dokumentácie krajinného plánovania regiónu alebo miestneho krajinného plánu, orgán krajinného plánovania požiada dotknutý orgán územnej samosprávy o zverejnenie dokumentácie krajinného plánovania na webovom sídle, na úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom.

§ 19

Aktualizácia dokumentácie krajinného plánovania

(1)Orgán krajinného plánovania je povinný pravidelne, najmenej raz za päť rokov preskúmať schválenú dokumentáciu krajinného plánovania. Cieľom preskúmania je preveriť či sa nezmenili územné a krajinnoekologické podmienky, podmienky ochrany životného prostredia, zdravých životných podmienok, princípy na adaptáciu na negatívne dôsledky zmeny klímy, podmienky územnej ochrany prírody, podmienky ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. Ak dôjde k zmene podmienok, orgán krajinného plánovania obstará aktualizáciu dokumentácie krajinného plánovania.

(2)Aktualizáciou dokumentácie krajinného plánovania je úprava schválenej dokumentácie krajinného plánovania alebo obstaranie novej dokumentácie krajinného plánovania. Pri jej obstarávaní sa postupuje primerane podľa § 18.

(3)Orgán krajinného plánovania oznámi verejnosti začatie prerokovania návrhu aktualizácie dokumentácie krajinného plánovania zverejnením oznámenia najmenej na 30 dní na svojom webovom sídle a na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom, v ktorom oznámi miesto a spôsob doručenia vyjadrenia a lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia. Ak ide o prerokovanie krajinného plánu regiónu alebo miestneho krajinného plánu, orgán krajinného plánovania požiada dotknutý orgán územnej samosprávy o zverejnenie oznámenia o začatí prerokovávania návrhu aktualizácie dokumentácie krajinného plánovania na webovom sídle, na úradnej tabuli a v mieste obvyklým spôsobom.

(4)Po schválení aktualizácie dokumentácie krajinného plánovania zabezpečí orgán krajinného plánovania spracovanie úplného znenia dokumentácie krajinného plánovania do troch mesiacov odo dňa schválenia dokumentácie krajinného plánovania, ktoré sa uloží do registra podľa § 20.

§ 20

(1)Register obsahuje dokumentáciu krajinného plánovania.

(2)Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejňuje register podľa § 4 ods. 6 vo forme identickej elektronickej podoby spolu s rozhodnutím, ktorým sa vyhlasuje dokumentácia krajinného plánovania, najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhlasuje dokumentácia krajinného plánovania.

PIATA ČASŤ

SPLNOMOCŇOVACIE A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§ 21

Splnomocňovacie ustanovenie

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a)obsahu a forme dokumentácie krajinného plánovania a o spôsobe spracovania dokumentácie krajinného plánovania,

b)obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti.

§ 22

Vzťah k správnemu poriadku

Na vydanie osobitnej časti dokumentácie krajinného plánu sa nevzťahuje správny poriadok.

§ 23

Prechodné ustanovenie

Odborne spôsobilá osoba podľa osobitného predpisu14) na vyhotovenie dokumentov územného systému ekologickej stability sa považuje za spracovateľa podľa § 12 do 31. decembra 2025.

Čl. II

Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 72/1969 Zb., zákona č. 139/1982 Zb., zákona č. 27/1984 Zb., zákona č. 160/1996 Z. z., zákona č.

14) § 55 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

58/1997 Z. z., zákona č. 395/1998 Z. z., zákona č. 343/1999 Z. z., zákona č. 388/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 439/2001 Z. z., zákona č. 524/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 639/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 368/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 488/2013 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 149/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 147/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa dopĺňa takto:

1.V § 3 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a sú dotknutými orgánmi, ktoré vydávajú stanovisko pri prerokúvaní návrhu zadania a k návrhu miestneho krajinného plánu vrátane jeho aktualizácie,1a) ak sú riešením dotknuté miestne cesty a účelové cesty na ich území.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:

„1a) § 17 až 19 zákona č. .../2024 Z. z. o krajinnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

2.V § 3 ods. 3 sa za písmeno r) vkladá nové písmeno s), ktoré znie:

„s) je dotknutým orgánom štátnej správy, ktorý vydáva stanovisko pri prerokúvaní návrhu zadania a k návrhu dokumentácie krajinného plánovania vrátane jej aktualizácie,1a) ak sú riešením dotknuté diaľnice,“.

Doterajšie písmeno s) sa označuje ako písmeno t).

3.V § 3 sa odsek 4 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) sú dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré vydávajú stanovisko pri prerokúvaní návrhu zadania a k návrhu krajinného plánu regiónu vrátane jeho aktualizácie,1a) ak sú riešením dotknuté cesty I. triedy.“.

4.V § 3 sa odsek 5 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

„h) sú dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré vydávajú stanovisko pri prerokúvaní návrhu zadania a k návrhu miestneho krajinného plánu, a návrhu zadania a k návrhu regionálneho krajinného plánu vrátane ich aktualizácie,1a) ak sú riešením dotknuté cesty II. a III. triedy.“.

5.V § 3 ods. 6 sa slová „r) a s)“ nahrádzajú slovami „r) a t)“.

Čl. III

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č.

231/1992 Zb.

, zákona č.

600/1992 Zb.