D ô v o d o v á s p r á v aA.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zefektívniť sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek tak, že bude organizované a hodnotené zamestnávateľom, ktorý má najväčší záujem na vzdelávaní týchto zdravotných pracovníkov, ako aj zabezpečiť konkurencieschopnosť sestier a pôrodných asistentiek vo vzťahu k Českej republike.
V slovenskom zdravotníctve je dlhodobo nedostatok zdravotníckych pracovníkov, predovšetkým sestier. Podľa štatistiky NCZI stúpa počet lekárov, avšak klesá počet sestier.1 Každý zdravotnícky pracovník má podľa článku 22 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií povinnosť sústavného vzdelávania. Podľa tohto ustanovenia celoživotné vzdelávanie a odborná príprava zabezpečuje, v súlade s postupmi osobitnými pre každý členský štát, že osoby, ktoré ukončili štúdium, sú schopné držat' krok s odborným vývojom v rozsahu potrebnom na udržanie bezpečnej a účinnej praxe. Stanovuje teda povinnosť sústavného vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov, ale nie subjekt, ktorý ho má vykonávať či spôsob, akým má byť sústavné vzdelávanie organizované či hodnotené. V tomto je teda voľnosť rozhodovania jednotlivých členských štátov.
Návrh zákona je v súlade s uvedenou smernicou, pretože ponecháva povinnosť sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, avšak mení subjekt, ktorý bude toto vzdelávanie organizovať a hodnotiť. Podľa aktuálneho znenia § 42 odsek 3 sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov príslušného zdravotníckeho povolania zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný. Navrhuje sa toto ustanovenie zmeniť tak, že v prípade sestier a pôrodných asistentiek bude sústavné vzdelávanie zabezpečovať výlučne zamestnávateľ. Je totiž primárne v jeho záujme, aby boli sestry a pôrodné asistentky vzdelané, aby vykonávali kvalitne svoju prácu. V tomto kontexte sa zároveň navrhuje po vzore Českej republiky zrušenie kreditového systému sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, ktorý sa v praxi ukázal ako neefektívny. Keďže zákon nestanovuje povinnosť kreditového systému, premietne sa táto zmena iba do podzákonných predpisov. Sestry a pôrodné asistentky pre svoju pracovnú vyťaženosť často nemajú čas na absolvovanie seminárov a školení, ktoré sú mnohokrát len formálnym naháňaním sa za kreditmi, a pred skončením 5-ročného hodnotiaceho cyklu zistia, že majú nedostatočný počet kreditov, ktorý doháňajú na poslednú chvíľu rôznymi i nekvalitnými spôsobmi. Navrhovatelia sa domnievajú, že sú to práve zamestnávatelia, ktorí dokážu najefektívnejšie nastaviť spôsob sústavného vzdelávania svojich sestier a pôrodných asistentiek, a preto navrhujú preniesť plnú zodpovednosť v tomto ohľade práve na zamestnávateľov, a to vrátane hodnotenia tohto vzdelávania, ktoré doposiaľ vykonávala komora. Za účelom nastavenia jasných a férových podmienok sústavného