1
Dôvodová správaI.Všeobecná časť
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Plaváková a Zuzana Števulová, a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Prostredník predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o štátnom občianstve.
Cieľom novely je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré je spôsobené súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve, obmedzovaním práva na rodinný život s dôsledkom neprípustného diskriminačného oberania ľudí o slovenské občianstvo v súvislosti s ich vzťahovou orientáciou a napĺňaním práva na rodinný život. Súčasná právna úprava upravuje stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Zároveň zákon o štátnom občianstve upravuje výnimku pre prípad nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva krajiny manžela alebo manželky, kedy k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky nedochádza. Túto výnimku však Slovensko neuplatňuje v prípade, ak ide o manželský pár, ktorý tvoria osoby rovnakého pohlavia. Napriek tomu, že slovenský občan nadobudne cudzie štátne občianstvo krajiny svojho manžela, dochádza k strate slovenského občianstva, čoho dôkazom je nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo1. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve je v súčasnom znení v rozpore s článkom 1 ods. 1 Ústavy, ktorý zakotvuje, že “Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.” Zároveň je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do najzákladnejšej sféry ich súkromia. Článok 19 ods. 2 Ústavy zaručuje každému základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Základnému právu podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy zodpovedá aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv (ďalej len “dohovor”). Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činností už viackrát poukázal, že základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné interpretovať a uplatňovať v zmysle medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná: „Ústavný súd opakovane a nemenne judikuje, že základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL ÚS 5/93, PL ÚS 15/98, PL ÚS 17/00, PL ÚS 10/2014, PL ÚS 24/2014). Ústavný súd tak vždy, pokiaľ to ústava svojím znením nevylučovala, prihliada pri vymedzení obsahu základných práv a slobôd ustanovených v ústave aj na znenie týchto zmlúv a príslušnú 1https://domov.sme.sk/c/23317397/vase-manzelstvo-neakceptujeme-slovak-prisiel-o-obcianstvo-pretoze-prijal-britske-svojho-manzela.html
2
judikatúru k nim sa vzťahujúcu (U. ÚS 55/98, PL ÚS 10/2010, PL ÚS 24/2014).“ (Nález ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 8 /20 1 6, bod 101.)Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu „súkromný a rodinný život“ je nutné vychádzať z definície tohto pojmu tak, ako bol ustálený ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem „súkromný život“ obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť ten na „intímnu sféru“ a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. „Ochrana „rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne [pozri I. ÚS 13/00 a v ňom citované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj “ESĽP”)] (nález ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 2 4 /2 0 14 , bod 54.). Judikatúra ESĽP pod pojem „súkromný život“ zahŕňa, okrem iného, aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca (rozsudok ESĽP Pajič proti Chorvátsku, sfažnosf č. 68453/13). Ako ďalej vyplýva z judikatúry ESĽP, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia, resp. ich stabilný de facto vzťah (rozsudky ESĽP Schalk a Kopf proti Rakúsku, sťažnosť č. 30141/04, bod 94; X a ostatní proti Rakúsku, bod 95; Taddeucci a McCall proti Taliansku, sťažnosť č. 51362/09, bod 58). Ochrana poskytovaná čl. 8 dohovoru a čl. 19 ods. 2 Ústavy sa jednoznačne vzťahuje na tie páry osôb rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu partnerského zväzku v tretej krajine, v súlade s právom tejto krajiny. Základné práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 dohovoru, ako aj všetky ostatné základné práva a slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, vyjadrenej v čl. 12 ods. 2 Ústavy a v čl. 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu „iné postavenie“, čo vo svojej judikatúre potvrdil ESĽP (napr. rozsudky ESĽP L a V. proti Rakúsku, sťažnosti č. 39392/98 a 39829/98; Salgueiro da Silva Mouta proti Portugalsku, sťažnosť č. 33290/96). Pri aktuálnej právnej úprave dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb z dôvodu ich sexuálnej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je neakceptovateľný, keďže porušuje Ústavu SR a dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práv, ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené (od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia). Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý predkladaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu – túžbu a možnosť „byť spolu“, tráviť spolu čas v rovnakom čase, na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život,
4
II.Osobitná časť
Upravuje sa výnimka zo straty občianstva tak, aby v súlade s princípom nediskriminácie a v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva rešpektovala aj rodinný život párov rovnakého pohlavia a umožňovala im jeho napĺňanie bez trestania stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky.
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. novembra 2024.