1
Dôvodová správa
I.Všeobecná časť
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Plaváková a Zuzana Števulová, a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Prostredník predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o štátnom občianstve.
Cieľom novely je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré je spôsobené
súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve, obmedzovaním práva na rodinný život s
dôsledkom neprípustného diskriminačného oberania ľudí o slovenské občianstvo v súvislosti s
ich vzťahovou orientáciou a napĺňaním práva na rodinný život.
Súčasná právna úprava upravuje stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky v
prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. Zároveň zákon o štátnom občianstve
upravuje výnimku pre prípad nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva krajiny manžela alebo
manželky, kedy k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky nedochádza. Túto výnimku
však Slovensko neuplatňuje v prípade, ak ide o manželský pár, ktorý tvoria osoby rovnakého
pohlavia. Napriek tomu, že slovenský občan nadobudne cudzie štátne občianstvo krajiny svojho
manžela, dochádza k strate slovenského občianstva, čoho dôkazom je nedávno medializovaný
prípad pôvodne slovenského občana, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským
občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo
doručené rozhodnutie o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo1.
Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve je v súčasnom znení v rozpore
s článkom 1 ods. 1 Ústavy, ktorý zakotvuje, že Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zároveň je v
rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu
na ich sexuálnu orientáciu, a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do
najzákladnejšej sféry ich súkromia.
Článok 19 ods. 2 Ústavy zaručuje každému základné právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Základnému právu podľa čl.
19 ods. 2 Ústavy zodpovedá aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa
čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv (ďalej len “dohovor”). Ústavný
súd vo svojej rozhodovacej činností viackrát poukázal, že základné práva a slobody podľa
Ústavy je potrebné interpretovať a uplatňovať v zmysle medzinárodných zmlúv o ľudských
právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná: Ústavný súd
opakovane a nemenne judikuje, že základné práva a slobody podľa ústavy je potrebné vykladať
a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách (PL ÚS 5/93, PL ÚS 15/98, PL ÚS 17/00, PL ÚS 10/2014, PL ÚS 24/2014). Ústavný
súd tak vždy, pokiaľ to ústava svojím znením nevylučovala, prihliada pri vymedzení obsahu
základných práv a slobôd ustanovených v ústave aj na znenie týchto zmlúv a príslušnú
1https://domov.sme.sk/c/23317397/vase-manzelstvo-neakceptujeme-slovak-prisiel-o-obcianstvo-pretoze-prijal-britske-svojho-manzela.html
2
judikatúru k nim sa vzťahujúcu (U. ÚS 55/98, PL ÚS 10/2010, PL ÚS 24/2014).“ (Nález
ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 8 /20 1 6, bod 101.)
Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu „súkromný a rodinný život“ je nutné vychádzať z
definície tohto pojmu tak, ako bol ustálený ústavným súdom a Európskym súdom pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“). Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem „súkromný život“
obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť ten na „intímnu sféru“ a úplne z neho
vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho
právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi a vonkajším svetom. Ochrana
„rodinného života“ sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahoch voči iným fyzickým
osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, ale aj morálne či materiálne [pozri I. ÚS
13/00 a v ňom citované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj “ESĽP”)]
(nález ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 2 4 /2 0 14 , bod 54.).
Judikatúra ESĽP pod pojem „súkromný život“ zahŕňa, okrem iného, aj právo zakladať
a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia
či sexuálny život jednotlivca (rozsudok ESĽP Pajič proti Chorvátsku, sfažnosf č. 68453/13).
Ako ďalej vyplýva z judikatúry ESĽP, pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy
párov osôb rovnakého pohlavia, resp. ich stabilný de facto vzťah (rozsudky ESĽP Schalk a
Kopf proti Rakúsku, sťažnosť č. 30141/04, bod 94; X a ostatní proti Rakúsku, bod 95;
Taddeucci a McCall proti Taliansku, sťažnosť č. 51362/09, bod 58). Ochrana poskytovaná čl.
8 dohovoru a čl. 19 ods. 2 Ústavy sa jednoznačne vzťahuje na tie páry osôb rovnakého pohlavia,
ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu partnerského zväzku v tretej krajine, v súlade s
právom tejto krajiny.
Základné práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 dohovoru, ako aj všetky ostatné
základné práva a slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie,
vyjadrenej v čl. 12 ods. 2 Ústavy a v čl. 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané
diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu „iné postavenie“, čo vo svojej judikatúre
potvrdil ESĽP (napr. rozsudky ESĽP L a V. proti Rakúsku, sťažnosti č. 39392/98 a 39829/98;
Salgueiro da Silva Mouta proti Portugalsku, sťažnosť č. 33290/96).
Pri aktuálnej právnej úprave dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu
osôb z dôvodu ich sexuálnej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na
rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je
skutočnosť, či ide o rodinný život kategórie osôb s inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je
neakceptovateľný, keďže porušuje Ústavu SR a dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom
mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práv, ktoré
práve so štátnym občianstvom spojené (od volebného práva cez právo na pobyt po práva
sociálneho zabezpečenia).
Podstatou zásahu do základných práv a slobôd, ktorý predkladaná novela odstraňuje, je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu túžbu a možnosť „byť spolu“, tráviť spolu čas v rovnakom čase, na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak trestá dotknuté osoby len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku, kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život,
3
vrátane nadobudnutia štátneho občianstva štátu svojho manžela, manželky či partnerka alebo partnerky a práv s tým spojených, a strpia trest, ktorý im za to Slovenská republika ukladá, ktorým je strata štátneho občianstva alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život v spojení s nadobudnutím štátneho občianstva štátu svojho manžela, manželky, či partnera alebo partnerky. Postaviť kohokoľvek pred takúto dilemu na základe diskriminačného kritéria je v demokratickej krajine neprípustné, keďže ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený.
V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a
slobôd, je neprijateľné, aby dochádzalo k takýmto neprípustným zásahom, ktorý obmedzuje
realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život a ktorý trestá dotknuté osoby za plnohodnotné
napĺňanie ich rodinného života, a to priamo samotnou právnou úpravou.
V súčasnosti 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či
vo forme manželstva (37 krajín - napr. Rakúsko, Belgicko, Estónsko, Španielsko, Írsko,
Mexiko, Brazília, Čile, Argentína, Spojené štáty americké; 38. krajinou bude od roku 2025
Lichtenštajnsko) alebo partnerstva (12 krajín, ktoré umožňujú iba partnerstvo - napr. Maďarsko,
Česká republika, Taliansko, Grécko, Bolívia). Mnohí občania a občianky Slovenska v týchto
krajinách takýto zväzok uzavreli a zároveň v mnohých prípadoch nadobúdajú aj štátne
občianstvo svojho manžela, manželky, či partnera alebo partnerky. Súčasná právna úprava ich
za ich plnohodnotné napĺňanie rodinného života trestá stratou štátneho občianstva, a to len z
dôvodu ich vzťahovej orientácie, keďže v prípade párov odlišného pohlavia k následku straty
občianstva v totožnej situácii nedochádza.
Slovensko tak nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky, oberá
konkrétnych ľudí o štátne občianstvo, a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného
života. Prijatím navrhovanej právnej úpravy by došlo k odstráneniu tohto porušovania
základných práv a slobôd.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Je potrebné podotknúť, že návrh zákona rieši právnu úpravu týkajúcu sa párov rovnakého pohlavia len na účely zákona o štátnom občianstve, t.j. len v súvislosti s právnou úpravou straty štátneho občianstva Slovenskej republiky. Návrh nemá žiadny dopad na inštitút manželstva tak, ako je zakotvený v právnom poriadku Slovenskej republiky, t.j. nie je v rozpore s ústavnou definíciou manželstva a so zákonom o rodine, keďže sa venuje osobitnému právnemu režimu - uznania právneho titulu, ktorým je uzavretie manželstva, resp. partnerstva medzi osobami v zahraničí ako dôvodu pre výnimku zo straty štátneho občianstva Slovenskej republiky.
4
II.Osobitná časť
Čl. I [§ 9 ods. 17]
Upravuje sa výnimka zo straty občianstva tak, aby v súlade s princípom nediskriminácie a v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva rešpektovala aj rodinný život párov rovnakého pohlavia a umožňovala im jeho napĺňanie bez trestania stratou štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Čl. II
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. novembra 2024.