DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
6. Vplyvy na služby pre občana z toho
- vplyvy služieb verejnej správy na občana
- vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
X
X
X
7. Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
X
A.3. Poznámky
Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak pozitívny vplyv na príjem Sociálnej poisťovne. Celková výška sociálnych odvodov bude predstavovať výdavky vo výške 7 8 miliónov eur ročne v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Sociálne odvody ale zároveň aj príjmom Sociálnej poisťovne a v konsolidovanej podobe bude z krátkodobého hľadiska negatívny dopad na rozpočet značne menší.
Hlavným kvantifikovaným konsolidovaným dopadom na rozpočet je z krátkodobého hľadiska rozšírenie nároku na čerpanie materského novopoistenými doktorandkami a doktorandmi. Ostatné výdavky plynúce z nemocenského poistenia (ako napr. ošetrovné) kvantifikované nie sú. Z dlhodobého hľadiska je dôležitým dopadom opatrenia aj navýšenie starobných dôchodkov. Vzhľadom na časový horizont však tento dopad nie je kvantifikovateľný, nakoľko nie je možné určiť následný príjem študentov a študentiek tretieho stupňa vysokoškolského štúdia po ukončení tohto stupňa štúdia a prognózu na približne 30 rokov.
Podrobnejšia kvantifikácia krátkodobého konsolidovaného dopadu:
V súčasnosti (2024) je na Slovensku v dennej forme štúdia evidovaných 2850 doktorandov a doktorandiek, z toho 1315 mužov a 1535 žien. Pre potreby kvantifikácie dopadu v najbližších štyroch rokoch je tento počet považovaný za konštantný, a to aj napriek mierne klesajúcemu trendu počtu študentov a študentiek tretieho stupňa štúdia.
Dennej forme štúdia na doktorandskom stupni prislúcha štipendium, ktoré je závislé od úspešného zloženia prvej časti dizertačnej skúšky (tzv. minimové práce). Predpokladom pre výpočet je, že pomer študentov a študentiek pred a po zložení tejto práce je 2:1. Ide o relatívne malý rozdiel na úrovni 170 EUR na mesiac.
Pre kvantifikáciu dopadov na štátny rozpočet na ďalšie tri roky počítame s valorizáciou štipendia na úrovni 10 % ročne. Výšku valorizácie každoročne upravujú platové tabuľky akademických zamestnancov v zmysle § 54 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z..
Novela zákona sa priamo dotkne len nepracujúcich doktorandov a doktorandiek dennej formy štúdia. Pre výpočet odhadujeme, že v súčasnosti pracuje 20 % študentov a študentiek. Ako uvádza dôvodová správa, jednou z motivácií práce popri doktorandskom štúdiu je aj zabezpečenie si nemocenského a starobného poistenia a príslušných benefitov. Je predpoklad, že po schválení novely podiel pracujúcich študentov a študentiek tretieho stupňa klesne na 15 %.
Referenčnou populáciou pre študentov a študentky doktorandského štúdia pre potreby výpočtu osoby vo veku 26 30 rokov. V danej demografickej skupine je na celospoločenskej úrovni ročná pôrodnosť zhruba 100 narodených detí na 1000 žien (10 %). Predpokladáme, že rovnaký podiel, teda 10 %, prislúcha mužom v roli otcov v danej vekovej skupine. Pri výpočte ďalej pracujeme s predpokladom, že každá matka-doktorandka si uplatní nárok na materské a 45 % otcov-doktorandov si uplatní nárok na materské (pre otcov).
V zmysle uvedených výpočtov, počet novopoistených doktorandov a doktorandiek (spolu mužov i žien) v dennej forme štúdia nevykonávajúcich inú pracovnú činnosť bude 2346. Priemerný odvod starobného dôchodkového poistenia a nemocenského poistenia bude 247,5 eur v prvom roku platnosti opatrenia a 299,50 eur v treťom roku platnosti opatrenia (pri medziročnej valorizácii štipendií na úrovni 10 %). Na základe týchto údajov je možné vypočítať celkovú ročnú výšku odvodov plynúcich z tejto novely.
Na základe týchto predpokladov vyplýva, že z celkového počtu doktorandiek sa novopoisteným doktorandkám narodí 123 detí a novopoisteným doktorandom 112 detí ročne. Novopoistenyćh doktorandiek poberajúcich materské teda bude 123 a novopoistených doktorandov poberajúcich otcovské materské bude 50 ročne.
Na základe týchto údajov je kvantifikácia dopadov na štátny rozpočet na 3+1 nasledujúce roky nasledovná:
VÝDAVKY
2025
2026
2027
Poistné a príspevok do poisťovní
6 966 465
7 663 111
8 429 422
Čerpanie materskej dovolenky novopoistenými doktorandkami (matka)
1 086 705
1 195 375
1 314 912
Čerpanie materskej dovolenky novopoistenými doktorandmi (otec)
293 251
322 576
354 834
*Sumy sú uvádzané v eurách
PRÍJMY
2025
2026
2027
Príjem Sociálnej poisťovne
6 966 465
7 663 111
8 429 422
*Sumy sú uvádzané v eurách
KONSOLIDOVANÝ DOPAD
2025
2026
2027
Súhrnné materské pre matky aj otcov
1 162 615
1 278 876
1 406 764
*Sumy sú uvádzané v eurách
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie,
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.