Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení”) a ktorým sa dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách”) predkladajú poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej.
Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálne podmienky študentiek a študentov v dennej forme doktorandského štúdia tým, že tieto študentky a študenti budú nemocensky a dôchodkovo poistení, pokiaľ nevykonávajú inú zárobkovú činnosť.
Mladí doktorandi a doktorandky sa vo svojom štúdiu zameriavajú na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého, technického a umeleckého poznania, ku ktorému prikladajú svoj vlastný príspevok. Ten byť výsledkom vedeckého bádania a ich samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy, výskumu, techniky či samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je aj vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti, ktorá s ňou súvisí, a to v zákonom vymedzenom rozsahu.
Napriek ich vedeckým a pedagogickým aktivitám sa mladým doktorandkám a doktorandom ich činnosť žiadnym spôsobom pozitívne neodrazí v starobe pri poberaní
starobného dôchodku. Rovnako nemajú mladé doktorandky nárok na materské v prípade
tehotenstva počas štúdia. Pokiaľ by (primárne) doktorandky vykonávali svoju činnosť v pracovnom pomere, podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, s rovnakou náplňou práce, by ich pracovné miesto bolo na pomedzí štvrtého stupňa náročnosti práce (samostatné zabezpečovanie odborných agend spojené so zvýšenou duševnou námahou)1 a piateho stupňa náročnosti práce (výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou).2 Samozrejmosťou by v tomto prípade bolo aj započítanie odpracovaných rokov v starobe, aj finančná pomoc v tehotenstve (vo forme tehotenského) a následnom materstve prostredníctvom materského.
Predkladateľka a predkladateľ majú za to, že formálne označenie doktorandov ako „študentov“ by nemalo brániť ich spravodlivému postaveniu pre účely sociálneho poistenia. Aj samotné Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky (ďalej len „MŠVVaM SR” vo svojom Implementačnom pláne Národného programu pre rozvoj výchovy a vzdelávania - Strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch pre roky (2024 - 2026) v kapitole venovanej doktorandskému štúdiu za
1 Príloha č. 1 písm. d) Zákonníka práce.
2 Príloha č. 1 písm. e) Zákonníka práce
cieľ identifikovať vhodné modely podpory doktorandov s cieľom zlepšenia postavenia doktorandov a podmienok pre mladých výskumníkov.
Priznanie nároku na materské je bezpochyby jedným z kľúčových sociálnych nástrojov podpory najtalentovanejších študentiek a študentov venovať sa vede, no zároveň neodkladať rodičovstvo.
Novela zákona o sociálnom poistení č. 203/2023 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2024 síce priznala nárok na materské aj študentkám doktorandského štúdia, ale po úspešnom ukončení tohto stupňa štúdia, pričom sa predpokladá, že absolventka štúdia musí vstúpiť na trh práce. Právna úprava účinná do konca roka 2023 stanovovala, že poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Od januára 2024 sa situácia zmenila tak, že do tohto obdobia sa započítava aj doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia sa teda započítavajú všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.
Novela zákona o sociálnom poistení č. 203/2023 Z. z. niekoľko základných nedostatkov. Prvým problémom je, že novela kladie dôraz na absolvovanie príslušného stupňa štúdia. Zároveň neodstraňuje kľúčový problém, a to skutočnosť, že študentka doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistená (na rozdiel od napr. zdravotného poistenia), a teda nemá automaticky nárok na poberanie materského. Jej možnosti buď sa zamestnať (vtedy jej vzniká povinné nemocenské poistenie), alebo si platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, prípadne sa nachádzať v ochrannej lehote v čase, keď jej nemocenské poistenie zaniklo, a teda byť bývalou poistenkyňou (musí otehotnieť do 180 kalendárnych dní od skončenia akéhokoľvek nemocenského poistenia a bude sa na ňu vzťahovať následne 8 mesačná ochranná lehota pre nárok na tehotenské aj materské.) Väčšina doktorandiek chce však naplno vykonávať vedeckú činnosť, takže sa nevyhnutne nemusí nikde zamestnať. V súčasnosti vychádzame z predpokladu, že zhruba pätina (20%) študentov a študentiek doktorandského štúdia počas štúdia pracuje. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že mladí doktorandi a doktorandky si budú chcieť platiť dobrovoľné nemocenské poistenie, keďže aktuálne poberajú štipendium vo výške 1050,00 Eur. Tretím problémom je, že novela neriešila starobné dôchodkové poistenie študentov a študentiek doktorandského štúdia. Štvrtým problémom je, že týmto študentkám, pokiaľ počas PhD štúdia otehotnejú, nevzniká nárok ani na tehotenský príspevok. A posledným problémom je, že tým pádom ani muži - doktorandi, ktorí sa počas štúdia stanú otcami, nemajú nárok na otcovské materské.
Je potrebné zároveň uviesť, že aj po novele zákona o sociálnom poistení č. 203/2023 Z. z. sa neodstránil problém nároku na materské napr. študentky, ktorá porodí tesne pred koncom doktorandského štúdia. Ak nebola dobrovoľne nemocensky poistená aspoň 270 dní pred pôrodom (teda 9 mesiacov), nárok na materské jej nevzniká.
Rovnaká situácia je aj v prípade študentky, ktorá úspešne skončí druhý stupeň vysokoškolského štúdia v máji / júni príslušného školského roka, počas leta sa zamestná a stane sa povinne nemocensky poistenou na krátky čas, avšak od septembra nastúpi na doktorandské štúdium. Hoci po novele sa čas strávený štúdiom započítava do času potrebného pre vyplácanie materského, podmienka úspešného ukončenia daného stupňa štúdia neguje nárok študentky, nakoľko v čase pôrodu resp. nástupu na materskú nebude mať ukončený daný (tretí) stupeň štúdia.
Uvedeným typom študentiek tak ostáva jediná možnosť, a to dobrovoľné platenie nemocenského poistenia (4,4% pre rok 2024) z prostriedkov doktorandského štipendia. Takýto
postup je však v príkrom rozpore s účelom vyplácania doktorandského štipendia a
nespochybniteľne negatívny vplyv na sociálny štandard doktorandky (budúcej matky), ktorá je tak nútená si vyberať medzi rodičovstvom a vedeckou činnosťou, čo jednoznačne negatívny vplyv aj na demografickú krivku obyvateľstva a podporu rodiny.
Súčasná demografická situácia na Slovensku ukazuje, že tretí rok po sebe tzn. (2023, 2022, 2021) sa rodí čoraz menej detí. Za rok 2023 sa hranica pôrodnosti posunula pod 50.000 detí, čo je prvýkrát za posledných 100 rokov novodobých demografických zisťovaní. Budúci rodičia si odkladajú prvé dieťa do čoraz vyššieho veku, a zároveň klesá plodnosť žien i mužov, čo sa odráža aj na skutočnosti, že v súčasnosti na jednu ženu prislúcha len 1,5 dieťaťa pričom ženy sa prvorodičkami stávajú priemerne v 29. roku života. Žien v reprodukčnom veku je približne o polovicu menej ako starších žien. Každoročne sa počet obyvateľov Slovenska zníži o zhruba 4.000, čo predstavuje celú populáciu menšieho slovenského mesta (napr. Nováky, Tlmače, Hanušovce nad Topľou či Tisovec), a to napriek skutočnosti, že k nám v obmedzenom počte prichádzajú aj ľudia zo zahraničia.
Navrhovaná novela zákona je v súlade so stratégiou štátu v oblasti podpory rodiny a rodinnej politiky a priamo prispieva k motivácii žien stať sa matkami v čase adekvátneho reprodukčného veku, pričom odstraňuje nedostatky novely zákona o sociálnom poistení z roku 2023, tým že zo študentov III. stupňa štúdia (doktorandov a doktorandiek) vytvára povinne nemocensky a dôchodkovo poistené osoby, čím im garantuje nárok na materské a započítava im tieto roky do dôchodkových nárokov bez ohľadu na podmienku absolvovania daného stupňa štúdia. Navrhovaná novela zákona je zároveň v súlade s Národným programom rozvoja výchovy a vzdelávania, nakoľko priamo prispieva ku skvalitneniu podmienok štúdia doktorandom a doktorandkám, keďže odstraňuje nepriamy tlak na študentov III. stupňa štúdia byť zároveň v zamestnaneckom pomere (z dôvodu vzniku povinného nemocenského a starobného dôchodkového poistenia) a zároveň sa venovať vede.
Znenie navrhovanej novely zákona je rozpracované tak, aby sa nedotklo rozpočtovej kapitoly MŠVVaM SR v časti alokácie pre vysoké školy. Z uvedeného dôvodu je účinnosť novely naplánovaná na 1. januára 2025, a to z dôvodu, aby vláda Slovenskej republiky počítala so zvýšenými výdavkami v predmetnej kapitole štátneho rozpočtu na rok 2025.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ustanovuje sa, že povinne nemocensky poistené osoby aj študenti a študentky doktorandského stupňa štúdia v dennej forme, ktorým nevzniklo povinné nemocenské poistenie z titulu zamestnania alebo výkonu samostatnej zárobkovej činnosti (nie SZČO). Ide teda výlučne o študentov a študentky doktorandského dennej formy štúdia, ktoré venujú celý svoj čas vede, výskumu, technike alebo umeleckému bádaniu.
K bodu 2
Osobný rozsah dôchodkového poistenia sa rozširuje o študentov a študentky denného doktorandského štúdia, ktorým nevzniklo povinné dôchodkové poistenie z titulu zamestnania alebo výkonu samostatnej zárobkovej činnosti (nie SZČO), prípadne na základe ďalších dôvodov uvedených v §15 ods. 1. Ide teda výlučne o študentov a študentky doktorandského štúdia dennej formy, ktorí venujú celý svoj čas vede, výskumu, technike alebo umeleckému bádaniu.
K bodom 3 a 4
Upresňuje sa vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia študentov a študentiek doktorandského štúdia dennej formy. Pre vznik je kľúčovým momentom deň zápisu na dennú formu štúdia a pre zánik skončenie denného štúdia, najmä, nie však výlučne úspešnou obhajobou dizertačnej práce. V záujme riadneho plnenia povinností sa ustanovuje, že sociálne zabezpečenie bude trvať vždy len počas štandardnej dĺžky štúdia.
K bodu 5
Navrhuje sa, aby štipendium študentov doktorandského štúdia dennej formy nebolo prekážkou pri nároku na nemocenskú dávku.
K bodu 6
Ustanovuje sa štát ako subjekt, ktorý bude platiť poistné na starobné poistenie za študentov dennej formy doktorandského stupňa štúdia.
K bodu 7
Nakoľko jediným príjmom študentov doktorandského stupňa štúdia v dennej forme je ich štipendium, navrhuje sa naň viazať vymeriavací základ.
K bodu 8
Podobne ako pri vojakoch dobrovoľnej vojenskej prípravy, pri ktorých sa prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky poukazujú finančné prostriedky na úhradu príslušného poistného, navrhuje sa obdobný režim vo vzťahu k študentom dennej formy doktorandského štúdia, pričom dochádza len k zmene rezortu (kapitola štátneho rozpočtu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky).
K bodu 9
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na predchádzajúci novelizačný bod.
K Čl. II
V súvislosti s cieľom návrhu zákona sa do ustanovení týkajúcich sa doktorandského študijného programu vkladá odkaz na úpravu obsiahnutú v zákone o sociálnom poistení (podobne, ako tomu bolo do nadobudnutia účinnosti zákona č. 363/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval vtedajší § 54 ods. 18 vysokoškolského zákona).
K Čl. III
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu, ako aj nevyhnutnosti počítať so zvýšenými nákladmi v kapitole Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže v rozpočte na rok 2025 sa navrhuje nadobudnutie účinnosti dňa 1. januára 2025.