D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marián Viskupič a Jana Bittó Cigániková.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vypustenie podmienky, že dôchodková správcovská spoločnosť musí svojou činnosťou zabezpečiť, aby do 18 mesiacov odo dňa, keď začala vytvárať ňou spravované dôchodkové fondy, bol počet sporiteľov súčtom vo všetkých ňou spravovaných dôchodkových fondoch najmenej 50 000.
Podľa súčasného stavu musí mať dôchodková správcovská spoločnosť najmenej 50 000 sporiteľov (tento počet je povinná dosiahnuť do 18 mesiacov od kedy začala vytvárať dôchodkové fondy). Nesplnenie tejto podmienky zákon postihuje odobratím povolenia na jej vznik a činnosť Národnou bankou Slovenska. Uvedené ustanovenie de facto podmieňuje existenciu a fungovanie dôchodkovej správcovskej spoločnosti ako podnikateľského subjektu minimálnym počtom sporiteľov. Predmetná úprava je pravdepodobne v rozpore s čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa hospodárstvo Slovenskej republiky zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky a Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Ďalší potenciálny nesúlad možno identifikovať u prípade súčasnej právnej úpravy aj s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej, ktorý zaručuje právo na podnikanie.
Tak ako žiaden zákon nepredpisuje žiadnej banke, koľko má mať klientov, ani žiadnej reštaurácii, koľko má mať denne konzumentov stravy, nemal by zákon určovať ani dôchodkovej správcovskej spoločnosti, koľko by mala mať sporiteľov. Tento stav možno považovať za absurdný. Na jednej strane vyhovuje veľkým a etablovaným subjektom, na strane druhej sťažuje, resp. znemožňuje vstup na trh ďalším hráčom, teda príchodu konkurencie, ktorá by mohla priniesť sporiteľom viaceré benefity, napr. vyššie zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde alebo nižšie odplaty. V akomkoľvek trhovom prostredí totiž platí úmera, že čím nižšia miera konkurencie a čím stabilnejší počet trhových subjektov, ktoré popri sebe na nejakom podelenom trhu koexistujú, tým nižšia miera snaženia sa o dosahovanie nižších cien pre spotrebiteľov (v danom prípade výšky odplát) a tiež tým nižšia miera aktívnej snahy o prinášanie benefitov pre spotrebiteľa (v danom prípade zhodnotenia majetku v dôchodkovom fonde).
Uvedené ustanovenie napáchalo nemalé škody už v procese spúšťania II. piliera - rozpútalo vojnu sprostredkovateľov, ktorých provízie enormne predražili systém starobného dôchodkového sporenia. No nebolo to iba o nákladoch na sprostredkovateľov, spustenie predražilo aj množstvo reklamného vysielacieho času, ktorý platili dôchodkové správcovské spoločnosti v snahe dostať sa do povedomia a získať počet klientov dôležitý pre splnenie zákonnej podmienky nevyhnutnej pre ekonomické prežitie. Tieto vstupné náklady si dôchodkové správcovské spoločnosti v neskoršom období strhávali z peňazí sporiteľov vo forme odplát.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv