podarilo zamestnať viac ako pätine opýtaných Slovákov a Sloveniek (21 %), a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa. Prieskum tiež ukázal, že mladí ľudia so znevýhodnením nemajú rovnaké možnosti stážovania oproti ostatným: túto nerovnosť vníma vo väčšej alebo menšej miere 44 % opýtaných. Lepšia sociálno-ekonomická situácia znamená podľa časti opýtaných lepší prístup k príležitostiam. Nízke alebo žiadne finančné ohodnotenie teda predstavuje prekážku v možnosti vstúpiť na trh práce najmä pre študentov a študentky z nízkopríjmového prostredia.Navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, tak môžu robiť aj naďalej. Pre ilustráciu: zamestnávateľ (v tomto príklade štát) musí so študentom sociálnej práce, ktorý v 4. ročníku nastúpi na stáž na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, uzavrieť dohodu o študentskej stáži. Na druhej strane študentka teológie, ktorá sa rozhodne privyrábať si ako pomocná sila v hypermarkete, tak môže urobiť na základe iného typu dohody - napr. ako brigádnickú činnosť. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol mladý človek za vykonávanú činnosť finančne ohodnotený.
Navrhovaná právna úprava zavádza rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie - orgány štátnej moci, alebo iného zamestnávateľa.
V prvom prípade predkladateľka a predkladateľ navrhujú, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. Práve naopak, je jeho povinnosťou zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im dôstojne žiť. Z infožiadostí, ktoré sme ešte v roku 2023 rozposlali ministerstvám a ďalším štátnym orgánom vyplýva, že žiaden z nich študentov a študentky za stáže finančne neodmeňoval. V prípade, že stáže pre študentstvo ponúkajú, jednalo sa teda výlučne o neplatené stáže.
V prípade iných zamestnávateľov sa navrhuje obmedziť povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži na stáže presahujúce 2 mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Zamestnávateľ má samozrejme možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace. Cieľom takejto úpravy je nezaťažiť súkromný sektor, posledné roky skúšaný niekoľkými za sebou nasledujúcimi krízami, ale aj tretí sektor, dlhodobo finančne poddimenzovaný.
Obdobný zákon, ktorý podporuje mladých ľudí a zabezpečuje dôstojné podmienky na život formou platených stáží schválilo v roku 2018 aj Rumunsko. Zamestnávateľ je okrem finančnej odmeny vo výške aspoň 50 % hrubej mzdy povinný zabezpečiť stážistom a stážistkám prideleného pracovníka (supervisora). Rovnako tak upravuje podmienky uzavretia stáže, dĺžku a formu spolupráce.
Predkladateľka a predkladateľ sú presvedčení, že štát musí ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať mladých ľudí. Zároveň sa domnievajú, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, aby aj takto pomohol mladým ľuďom. Práve mladí študujúci ľudia žiaľ doteraz vždy ostali, napriek deklarovanej politickej vôli „udržať ich doma, na Slovensku“ na konci rebríčka priorít všetkých vlád. Patria pritom medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne: sú budúcnosťou našej krajiny.
Neplatené stáže sú faktorom prehlbovania existujúcich sociálnych a iných nerovností: kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné