DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslanci a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej, Darina Luščíková, Simona Petrík a Štefan Kišš
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev
b) nie je obsiahnutá v práve Európskej únie
c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Keďže predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na služby pre občana z toho
- vplyvy služieb verejnej správy na občana
- vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
7. Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
A.3. Poznámky
Vplyvy na rozpočet verejnej správy:
Predkladaný návrh zákona predpokladá priamy mierny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a to znížením príjmov štátneho rozpočtu zo sociálnych odvodov študentov-brigádnikov a pracujúcich dôchodcov. Zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky u niektorých zamestnancov a zamestnávateľov zníži, respektíve úplne eliminuje sociálne odvody. Tie sú v bežnom prípade 9,40% hrubej mzdy. Zvýšením odvodovej odpočítateľnej položky dojde s veľkou pravdepodobnosť k nárastu výšky zárobku u mnohých dohodárov zo sumy 200 Eur na navrhovanú sumu, čím sa zároveň zvýši výber dane FO zo závislej činnosti. Podľa dát Sociálnej poisťovne z roku 2023 je mesačne uzatvorených zhruba 85-tisíc dohôd o brigádnickej práci študentov. K 31. decembru 2024 bolo pracujúcich dôchodcov takmer 261 tisíc, z čoho bolo 155 608 starobných penzistov (z celkového počtu 1 118 242), čo je viac ako 7% poberateľov starobného dôchodku. K rovnakému dátumu pracovala takmer polovica invalidných dôchodcov - 103 961 (z celkového počtu 220 349). Privyrobiť si sa
v decembri 2023 rozhodlo 1 280 predčasných penzistov z počtu 15 427.Staršie osoby (vo veku 55 – 89 rokov) sa na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2022 podieľali 18,4 %. Z uvedéného počtu ako aj demografického vývoja je zrejmé, že dôchodcovia budú predstavovať významnú silu na trhu práce.
Očakáva sa, že negatívny dopad na príjmy verejnej správy budú v istej miere zmiernené pozitívnym, nekvantifikovaným dopadom na zamestnanosť a zníženie tzv “čiernej” ekonomickej aktivity ako u pracujúcich dôchodcov, tak u študentov.
Odvodová odpočítateľná položka efektívne zvýši disponibilné príjmy študentov-brigádnikov a pracujúcich dôchodcov o časť sociálnych odvodov, ktoré nebude nutné odvádzať. Opatrenie tým bude pôsobiť motivačne pre tieto osoby, nakoľko zamestnanie sa na dohodu bude efektívne výhodnejšie ako dnes. Dnes totiž vysoké daňovo-odvodové zaťaženie môže pôsobiť demotivačne. Zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva SR za rok 2022 vyplýva, že študenti tvorili druhú najväčšiu skupinu ekonomicky neaktívnych osôb a to až 22,1 percenta. Zvýšenie miery zamestnanosti študentov a dôchodcov podporí nielen ich životnú úroveň, ale aj slovenskú ekonomiku ako takú. Zároveň, rozšírením odvodovej položky sa podporí vôľa zamestnávať všeobecne a najmä zamestnávať legálne, čím sa predpokladá aj nárast verejných príjmov z daní. Dnes je bežné, že z dôvodu znižovania nákladov zamestnávatelia zamestnávajú tieto osoby tzv. “na čierno,” čím nielen oberajú zamestnancov o právne istoty ale aj znižujú príjmy štátu z daní z tejto činnosti. Pri legálne novo-zamestnaných osobách, resp. Navýšení legálneho príjmu vzniknú pre štát dodatočné príjmy z ich ekonomickej aktivity ako aj odvedených daní.
Je však obtiažne kvantifikovať počet osôb, u ktorých dôjde k prechod z “čiernej práce” na legálnu. Preto je tento vplyv uvedený ako nekvantifikovaný.
Vplyv na podnikateľské prostredie:
Návrh zákona očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu uľahčenia zamestnávania a zníženia nákladov na cenu práce. Očakávaným výsledkom je zvýšenie konkurencieschopnosti a efektivity podnikov, vďaka výhodnejšiemu zamestnávaniu študentov-brigádnikov. Firmy budú motivované prijímať viac študentov na brigády a zamestnávať dôchodcov oficiálnou cestou cez dohody, čo môže pomôcť naplniť chýbajúcu pracovnú silu a zároveň tak zvýšiť ich flexibilitu a efektivitu. Zároveň návrh predpokladá
väčšiu motiváciu študentov a dôchodcov sa zamestnať vďaka väčšej výhodnosti takéhoto pracovného pomeru (nižšie odvody zabezpečia vyšší disponibilný príjem). Tým bude schopnosť zamestnávateľov zamestnať brigádnikov ešte viac podporená, nakoľko sa zvýši záujem zo strany samotných študentov o tento typ práce. Sociálne vplyvy:
Návrh zákona je pro-sociálny a teda zameriava sa na nízkopríjmovú skupinu obyvateľstva (študentov). Predkladaný návrh očakáva pozitívne sociálne vplyvy a to najmä v oblasti hospodárenia obyvateľstva a zamestnanosti.
Zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky zvýši disponibilné príjmy nízkopríjmových skupín, t.j. študentov a dôchodcov, o sumu zodpovedajúcu sociálnym odvodom. Tým zlepší ich životnú úroveň a umožní lepšie pokrytie životných nákladov nákladov.
Návrh zákona je zlučiteľný so všetkými relevantnými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a právom Európskej únie. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sú vyvážené pozitívnymi vplyvmi na podnikateľské prostredie a sociálnu situáciu študentov, čím sa podporuje dynamika slovenskej ekonomiky a sociálna inklúzia.
A.4. Alternatívne riešenia
Nulový variant, v ktorom by bolo ponechané aktuálne nastavenie odvodovej odpočítateľnej položky by znamenalo pokračovanie nižšej efektivity tejto úpravy vzhľadom na stúpajúcu priemernú aj minimálnu mzdu a náklady na prácu. Zároveň by pretrvávala motivácia zamestnávateľov zamestnávať brigádnikov “na čierno”, prípadne ich nezamestnávať vôbec vzhľadom na náklady na prácu. Alternatívnym riešením ako podporiť disponibilné príjmy študentov môže byť napr. rozšírenie štipendijných schém či študentských pôžičiek. Prvé riešenie taktiež vyžaduje verejné výdavky a zároveň dodatočnú administratívu, ktorá v prípade odvodovej odpočítateľnej položky už existuje. Zároveň je ale potrebné dodať, že toto riešenie sa implementuje, najmä v rámci Plánu obnovy. Považujeme ho za komplementárne k iným opatreniam ako je napr. aj odvodová odpočítateľná položka. Študentské pôžičky sú len dočasným riešením, ktoré problém odkladajú do budúcnosti a môžu spôsobiť problém so zadlžovaním. Rovnako by táto forma podpory vyžadovala administratívne náklady. Zároveň
tieto riešenia síce pomáhajú navýšiť disponibilný príjem študentov, no nepodporujú motiváciu u zamestnávateľov zamestnávať ich ako brigádnikov. Tento problém návrh odvodovej odpočítateľnej položky čiastočne rieši, aj keď je nutné dodať, že takto komplexný problém si vyžaduje aj ďalšie opatrenia. Aj v kontexte už existujúcej právnej úpravy odvodovej odpočítateľnej položky, považujeme jej novelizáciu za najvhodnejšie komplexné riešenie problému na úrovni ako študentov tak aj zamestnávateľov, ktoré je zároveň relatívne nenáročné a rýchlo pretaviteľné do praxe.A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.