DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona upravuje pôsobnosť nezávislého národného regulačného orgánu, Rady pre mediálne služby, ktorej pôsobnosť sa navrhuje rozšíriť o nové kompetencie v digitálnej oblasti. Návrhom zákona sa Rada pre mediálne služby ustanovuje za koordinátora digitálnych služieb, čím sa má zabezpečiť implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2065“).

Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. V zmysle hesla „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“ zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem. Regulácii budú podliehať aj poskytovatelia z tretích krajín, ak svoje služby poskytujú užívateľom v EÚ. Cieľom nariadenia (EÚ) 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Obsahom nariadenia (EÚ) 2022/2065 sú cielené opatrenia na efektívnejší boj proti nezákonnému obsahu šírenému prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb a nové povinnosti pre poskytovateľov týchto služieb, diverzifikované podľa veľkosti a typu poskytovateľa. Navrhovanou celoeurópskou štruktúrou dohľadu, ktorá má byť založená na intenzívnej spolupráci medzi koordinátormi digitálnych služieb a Európskou komisiou, sa má zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.

Cieľom vnútroštátnej implementácie prostredníctvom návrhu zákona je zabezpečenie vymožiteľnosti práv a povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2022/2065. Členské štáty sú povinné menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za riadne vykonávanie nariadenia na národnej úrovni a bude národným koordinátorom vo vzťahu k ostatným členským štátom, k Európskej komisii, voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, príjemcom služieb a iným subjektom v zmysle nariadenia. Kritériom výkonu funkcie koordinátora digitálnych služieb je striktná požiadavka na jeho nezávislosť od verejných a súkromných subjektov. V podmienkach Slovenskej republiky je najvhodnejším kandidátom na plnenie týchto úloh Rada pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na doterajší výkon pôsobnosti vo vzťahu k platformám na zdieľanie obsahu a platformám na zdieľanie videí v zmysle platného zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“). Nariadenie (EÚ) 2022/2065 predpokladá dostatočné technické, finančné a personálne zabezpečenie na umožnenie výkonu nestranného, transparentného a včasného dohľadu v online prostredí.

Návrhom zákona sa implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1150“). Nariadenie (EÚ) 2019/1150 sa uplatňuje na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a internetové vyhľadávače (najmä online trhoviská, obchody s aplikáciami, sociálne médiá pre podnikateľov, nástroje na porovnávanie cien a všeobecné online vyhľadávače), prostredníctvom ktorých obchodníci v EÚ ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom v EÚ. Cieľom tejto regulácie je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ. Nariadenie (EÚ) 2019/1150 zavádza viaceré povinnosti pre online sprostredkovateľské služby a online vyhľadávače, ktoré majú predchádzať škodlivým obchodným praktikám platforiem voči komerčným užívateľom obmedzujúcim vnútroštátny a cezhraničný online predaj s negatívnym dosahom na spotrebiteľov v EÚ.

Presadzovanie nariadenia (EÚ) 2019/1150 bolo doposiaľ v Slovenskej republike ponechané na súdy. Európska komisia v tejto súvislosti začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nezabezpečenia dostatočne primeraného a účinného presadzovania nariadenia. Doplnením vnútroštátnej právnej úpravy v návrhu zákona sa ustanoví právny základ pre verejnoprávny výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150. S prihliadnutím na vecné súvislosti medzi nariadením (EÚ) 2019/1150 a nariadením (EÚ) 2022/2065 sa navrhuje zverenie tejto kompetencie Rade pre mediálne služby.

Návrhom zákona sa zároveň upravujú niektoré ustanovenia zákona o mediálnych službách týkajúce sa multimodálneho prístupu a ochrany maloletých, vrátane uplatňovania jednotného systému označovania, a tiež kompetencií komisie na ochranu maloletých. Návrh zákona precizuje aj ustanovenia upravujúce udeľovanie jednotlivých oprávnení Radou pre mediálne služby. Súčasne sa z dôvodu aplikačných problémov navrhuje úprava prechodných ustanovení upravujúcich zabezpečenie multimodálneho prístupu Rozhlasom a televíziou Slovenska v období do konca roka 2026.

Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2022/2065 v časti o zodpovednosti online sprostredkovateľov nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), návrhom zákona sa zároveň vypúšťa § 6 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože daná regulácia je obsiahnutá v nariadení (EÚ) 2022/2065.

Návrhom zákona sa upravuje aj zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmeny v tomto zákone sa týkajú najmä oblasti ochrany maloletých a činnosti Komisie na ochranu maloletých, v rámci ktorých z aplikačnej praxe vyplynuli určité nedostatky.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na životné prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/ implementovaných predpisov:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010) v platnom znení

Termín začiatku a ukončenia PPK

September 2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Január 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Máj 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2065“) je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. V zmysle hesla „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“ zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem. Regulácii budú podliehať aj poskytovatelia z tretích krajín, ak svoje služby poskytujú užívateľom v Európskej únii (EÚ).

Cieľom nariadenia (EÚ) 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Obsahom nariadenia (EÚ) 2022/2065 sú cielené opatrenia na efektívnejší boj proti nezákonnému obsahu šírenému prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb a nové povinnosti pre poskytovateľov týchto služieb, diverzifikované podľa veľkosti a typu poskytovateľa. Navrhovanou celoeurópskou štruktúrou dohľadu, ktorá

má byť založená na intenzívnej spolupráci medzi koordinátormi digitálnych služieb a Európskou komisiou, sa má zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.

V zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065 majú členské štáty Európskej únie povinnosť do 17. februára 2024 určiť národného koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia. V tento istý deň sa nariadenie (EÚ) 2022/2065, s výnimkou vybraných ustanovení, začne uplatňovať. Určený koordinátor digitálnych služieb bude zodpovedný za zabezpečenie koordinácie úloh na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu predmetného nariadenia v celej EÚ.

Návrhom zákona sa má preto zabezpečiť implementácia nariadenia (EÚ) 2022/2065 do slovenského právneho poriadku.

Presadzovanie nariadenia (EÚ) 2019/1150 bolo doposiaľ v Slovenskej republike ponechané na súdy. Európska komisia v tejto súvislosti začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nezabezpečenia dostatočne primeraného a účinného presadzovania nariadenia. Z uvedeného dôvodu je zároveň nevyhnutné doplnenie vnútroštátnej právnej úpravy a stanovenie právneho základu pre verejnoprávny výkon dohľadu aj nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom vnútroštátnej implementácie prostredníctvom návrhu zákona je zabezpečenie implementácie a vymožiteľnosti práv a povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2022/2065. Členské štáty sú totiž povinné menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za riadne vykonávanie nariadenia na národnej úrovni a bude národným koordinátorom vo vzťahu k ostatným členským štátom, k Európskej komisii, voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, príjemcom služieb a iným subjektom v zmysle nariadenia. Kritériom výkonu funkcie koordinátora digitálnych služieb je striktná požiadavka na jeho nezávislosť od verejných a súkromných subjektov. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 navyše predpokladá dostatočné technické, finančné a personálne zabezpečenie na umožnenie výkonu nestranného, transparentného a včasného dohľadu v online prostredí.

Ambiciózne ciele nariadenia (EÚ) 2022/2065 si vyžadujú, aby sa určené subjekty čo najskôr začali pripravovať na nové úlohy, najmä po odbornej a technickej stránke, a zapájali sa do prípravných procesov na úrovni EÚ.

V podmienkach Slovenskej republiky je najvhodnejším kandidátom na plnenie týchto úloh nezávislý národný regulačný orgán v oblasti mediálnych služieb, a to Rada pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na doterajší výkon pôsobnosti vo vzťahu k platformách na zdieľanie obsahu a platformám na zdieľanie videí v zmysle platného a účinného zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení zákona č. 351/2022 Z. z. (ďalej len „zákon o mediálnych službách“). V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje rozšíriť pôsobnosť regulátora o nové kompetencie v digitálnej oblasti. S implementáciou nariadenia (EÚ) 2022/2065 je však nevyhnutne spojené značné posilnenie personálnych, finančných a technických zdrojov pre budúceho koordinátora digitálnych služieb. Hlavnými dôvodmi navýšenia zdrojov sú komplexnosť budúcich právnych predpisov, rozšírenie jurisdikčného dosahu, včasné a účinné presadzovanie práva, využitie technologických kapacít na monitorovanie a regulovanie digitálnych služieb či aktívna participácia zainteresovaných subjektov.

Návrhom zákona sa zároveň implementuje aj nariadenie (EÚ) 2019/1150. S prihliadnutím na vecné súvislosti medzi nariadením (EÚ) 2019/1150 a nariadením (EÚ) 2022/2065 sa navrhuje zverenie kompetencií podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 taktiež Rade pre mediálne služby.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Rada pre mediálne služby

Subjekty poskytujúce súčinnosť Rade pre mediálne služby

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb (sociálne siete, online trhoviská, internetové vyhľadávače, cestovateľské a ubytovacie platformy, obchody s aplikáciami a pod.)

Užívatelia sprostredkovateľských služieb

Komerční užívatelia sprostredkovateľských služieb

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Žiaden z existujúcich orgánov v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky aktuálne nespĺňa všetky požiadavky na koordinátora digitálnych služieb tak, ako bol zadefinovaný v nariadení (EÚ) 2022/2065. Pôsobnosť koordinátora digitálnych služieb je v podmienkach Slovenskej republiky úplne novou pôsobnosťou. V rámci Špeciálnej pracovnej skupiny pre digitálny governance Slovenska (pod vedením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) boli preskúmané možnosti výkonu pôsobnosti koordinátora digitálnych služieb prostredníctvom Rady pre mediálne služby, Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, Národnej banky Slovenska, Úradu na ochranu osobných údajov alebo na tento účel novovytvoreného orgánu (v súčasnosti takýto orgán neexistuje).

Ako najvýhodnejšie riešenie sa v súčasnosti javí zabezpečenie týchto činností prostredníctvom národného regulátora v oblasti mediálnych služieb, Rady pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na svoju pôsobnosť vo vzťahu k platformám na zdieľanie videí a platformám na zdieľanie obsahu podľa platného a účinného zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení zákona č. 351/2022 Z. z. a ďalšie aktivity v online priestore, ktorým sa doposiaľ venovala v rozsahu zverenej pôsobnosti.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nulová alternatíva (zachovanie súčasného stavu) sa nepripúšťa, nakoľko povinnosť Slovenskej republiky určiť do 17. februára 2024 orgán, ktorý bude vykonávať úlohu koordinátora digitálnych služieb, a stanoviť právny základ pre výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vyplývajú priamo z nariadenia (EÚ) 2022/2065 a nariadenia (EÚ) 2019/1150.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

V zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065 sú koordinátori digitálnych služieb povinní vypracúvať výročné správy o činnosti podľa tohto nariadenia. Prvé preskúmanie účelnosti bude možné uskutočniť z výročnej správy Rady pre mediálne služby za rok 2024, ktorú je regulátor povinný predložiť Národnej rade SR do 90 dní po skončení kalendárneho roka.

V roku 2027 sa na základe predloženej výročnej správy za rok 2026 (do 90 dní po skončení kalendárneho roka) prehodnotí podľa reálnych potrieb rozpočet na rok 2028, vrátane vyčíslenia príjmov verejnej správy.

Okrem toho nariadenie ukladá Európskej komisii do 17. novembra 2027 a následne každých päť rokov vypracovať hodnotenie tohto nariadenia, ktoré predloží Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Výsledky tohto hodnotenia budú smerodajné aj na vnútroštátnej úrovni za účelom preskúmania účelnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Ivana Maláková

Odbor mediálneho práva a audiovízie

Sekcia umenia, médií a autorského práva

Ministerstvo kultúry SR

e-mail:

ivana.malakova@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Spolupráca s Radou pre mediálne služby

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 217/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 264/2022 Z. Z. O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Ministerstvo kultúry SR dňa 7. septembra 2023 predložilo na PPK materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, bez vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť chýbajúce údaje v doložke, a to v časti 8. Preskúmanie účelnosti – doplniť časovú lehotu (rok) a kritériá, podľa ktorých je možné zhodnotiť, ako boli dosiahnuté stanovené ciele návrhu po stanovení základného rámca a spoločných princípoch či postupoch.

Odôvodnenie: Uvedenú časť je potrebné uviesť v zmysle aktualizovanej Jednotnej

metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

-Akceptované: pripomienka bola zapracovaná do doložky vybraných vplyvov.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Návrhom zákona sa implementuje nariadenie EÚ o jednotnom trhu s digitálnymi službami, ustanovuje sa koordinátor digitálnych služieb a upravuje sa pôsobnosť nezávislého národného regulačného orgánu Rady pre mediálne služby, navrhuje sa rozšírenie jej pôsobnosti o nové kompetencie v digitálnej oblasti.

V doložke vybraných vplyvov sú označené negatívne, nezabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov sú označené „žiadne“ a zároveň je uvedené, že nie sú rozpočtovo zabezpečené. Komisia upozorňuje, že v prípade, že vplyvy na rozpočty územnej samosprávy nie sú identifikované, rozpočtová zabezpečenosť sa neoznačuje.

-Akceptované: pripomienka bola zapracovaná do doložky vybraných vplyvov.

Zároveň z formálneho hľadiska Komisia upozorňuje, že v doložke vybraných vplyvov v bode 9. sa vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií označuje len v prípade posudzovania zmien v I. a II. pilieri univerzálneho dôchodkového systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP na dlhodobom horizonte.

-Akceptované: pripomienka bola zapracovaná do doložky vybraných vplyvov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 sú kvantifikované nekryté vplyvy v roku 2024 v sume 1,06 mil. eur (z toho osobné výdavky v sume 578 tis. eur), v roku 2025 v sume 1,77 mil. eur (z toho osobné výdavky v sume 1,16 mil. eur) a od roku 2026 každoročne v sume 2,68 mil. eur (z toho osobné výdavky v sume 1,77 mil. eur). Z návrhu vyplýva požiadavka na postupné zvýšenie počtu zamestnancov s cieľovým počtom 49 osôb v roku 2026 (zvýšenie v roku 2024 o 16 osôb, v roku 2025 o ďalších 16 osôb a v roku 2026 o ďalších 17 osôb). V analýze vplyvov na rozpočet v bode 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „Financovanie sa navrhuje navýšením rozpočtu Rady pre mediálne služby v rozpočtovej kapitole VPS.“. S materiálom zakladajúcim rozpočtovo nekrytý vplyv Komisia nesúhlasí a všetky rozpočtové dôsledky súvisiace s návrhom zákona (vrátane osobných výdavkov a počtu zamestnancov) žiada zabezpečiť v rámci návrhu rozpočtu organizácie na roky 2024 až 2026. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv.

-Neakceptované: Rozpočtové dôsledky súvisiace s návrhom zákona nie je možné zabezpečiť v rámci aktuálneho rozpočtu Rady pre mediálne služby na roky 2024 až 2027.

V analýze vplyvov na rozpočet Komisia žiada uviesť konkrétny výpočet, na základe ktorého sa dospelo k počtu 49 dodatočných pracovníkov Rady pre mediálne služby.

Odôvodnenie: V analýze vplyvov na rozpočet je uvedený počet pracovníkov, ktorý

bol vypočítaný na základe odhadov prácnosti a početnosti činností súvisiacich s rolou DSC, nie výpočet samotný. Komisia navrhuje jeho doplnenie aj z dôvodu kontroly zohľadnenia prebratia časti agendy už súčasnými pracovníkmi Rady pre mediálne služby.

-Akceptované: analýza vplyvov na rozpočet bola doplnená v zmysle pripomienky.

V analýze vplyvov na rozpočet v tabuľke č. 4 sú uvedené nesprávne kvantifikácie v rámci výdavkov EKRK 630 a 650. Predkladateľ v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie v rámci EKRK 650 žiadne výdavky neuvádza. V nadväznosti na uvedené je potrebné kvantifikované vplyvy podľa EKRK upraviť a zosúladiť údaje vo všetkých častiach analýzy vplyvov na rozpočet.

-Akceptované: analýza vplyvov na rozpočet bola upravená v zmysle pripomienky.

Zároveň Komisia uvádza, že v súvislosti s možnými negatívnymi rozpočtovými vplyvmi vyplývajúcimi z bodu 29. návrhu zákona (§ 118 nový odsek 2), podľa ktorého „Okrem odmeny podľa odseku 1 patrí členovi rady, ktorý je členom senátu príplatok vo výške 120 eur mesačne; členovi rady, ktorý je predsedom senátu, patrí príplatok vo výške 200 eur mesačne.“, je tieto potrebné zohľadniť v analýze vplyvov na rozpočet.

-Akceptované: analýza vplyvov na rozpočet bola doplnená v zmysle pripomienky.

Komisia tiež upozorňuje, že v návrhu zákona sa v bode 37. (§ 145b) zavádza pokuta ukladaná poskytovateľom sprostredkovateľskej služby do výšky 6 % ročného svetového obratu poskytovateľa za predchádzajúce účtovné obdobie, resp. pokuta až do výšky 50 000 eur za nesplnenie povinností podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva potenciálny pozitívny vplyv na rozpočet, ktorý v doložke vybraných vplyvov ani analýze vplyvov na rozpočet nie je zohľadnený. Uvedené je potrebné doplniť.

-Čiastočne akceptované: v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy bol identifikovaný pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Výšku možných príjmov však nie je možné presne kvantifikovať, nakoľko tá je závislá od dodržiavania zákonných predpisov poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a vzhľadom na percentuálne vyjadrenie sankcií naviazané na obraty dotknutých subjektov v rámci jednotlivých účtovných období bude výška závisieť od finančnej situácie posudzovaných subjektov v reálnom čase.

Akákoľvek predikcia by v tomto prípade nebola založená na reálnych a overiteľných číslach.

K sociálnym vplyvom

Komisia predkladateľovi odporúča, aby v doložke vybraných vplyvov označil pozitívne sociálne vplyvy a vypracoval analýzu sociálnych vplyvov. Ak vplyv pokladá za zanedbateľný, v bode 10. doložky (Poznámky) môže vysvetliť, prečo by materiál mal iba marginálny sociálny vplyv.

Odôvodnenie: Predkladateľ konštatuje, že návrh zákona nebude mať sociálne

vplyvy. V doložke vybraných vplyvov však píše, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065, ktoré sa prostredníctvom predmetného návrhu zákona má implementovať do slovenského právneho poriadku, má za cieľ prispieť aj k zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a k posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. To by predstavovalo pozitívne vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám (bod 4.2 analýzy sociálnych vplyvov).

-Neakceptované: návrh zákona nebude mať žiadne, resp. len zanedbateľné sociálne vplyvy. V bode 2 sa síce uvádza, že cieľom nariadenia (EÚ) 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore, avšak tieto vplyvy zakladá samotné nariadenie (EÚ) 2022/2065, pričom návrh zákona predstavuje len jeho strohú implementáciu v rozsahu ustanovenia zodpovedného orgánu, jeho vybavenia potrebnými kompetenciami a doplnenia sankčných ustanovení. Návrh zákona neustanovuje ďalšie práva pre spotrebiteľov a užívateľov v online priestore. Pozitívne vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám boli opísané v rámci analýzy sociálnych vplyvov, ktorá bola predložená spolu s návrhom riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia (EÚ) 2022/2065 a je dostupná na

tomto

odkaze

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

JUDr. Martin Semanco

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 /A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

413 030

1 621 169

2 461 939

v tom: Rada pre mediálne služby

413 030

1 621 169

2 461 939

z toho:

- vplyv na ŠR

413 030

1 621 169

2 461 939

Rozpočtové prostriedky

413 030

1 621 169

2 461 939

EÚ zdroje

Spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

154 000

844 800

1 293 600

- vplyv na ŠR

154 000

844 800

1 293 600

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

413 030

1 621 169

2 461 939

Tabuľka č. 1/B

2024

2025

2026

2027

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

413 030

1 621 169

2 461 939

v tom: Rada pre mediálne služby

413 030

1 621 169

2 461 939

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

413 030

1 621 169

2 461 939

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh si vyžaduje vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 413 030 eur v roku 2024, 1 621 169 eur v roku 2025, 2 461 939 eur v roku 2026, 2 461 939 eur v roku 2027.

Financovanie v roku 2024 sa bude riešiť na základe žiadosti Rady pre mediálne služby o rozpočtové opatrenie, ktoré bude zohľadňovať aktuálnu potrebu postupného nástupu zamestnancov. Vplyv v ďalších rokoch bude riešený v rámci rokovaní o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 a bude zohľadňovať potrebu nástupu zamestnancov.

Pozn.: Každoročne sa na základe reálnych potrieb aktualizuje rozpočet na ďalší rok, pričom na základe výročnej správy za rok 2026 bude možné prvý krát vyčíslenie príjmov verejnej správy.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Nariadenie je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. Zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem.

V zmysle nariadenia majú členské štáty Európskej únie povinnosť určiť národného koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia.

Presadzovanie nariadenia (EÚ) 2019/1150 (tzv. nariadenie P2B) bolo doposiaľ v Slovenskej republike ponechané na súdy.

V rámci implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2022/2065 o jednotnom trhu s digitálnymi službami (tzv. DSA – Digital Services Act) sa navrhuje poverenie Rady pre mediálne služby (ďalej ako „RMS“) úlohou koordinátora digitálnych služieb (tzv. DSC - Digital Services Coordinator), ktorý bude dohliadať nad dodržiavaním ustanovení nariadenia zo strany všetkých dotknutých subjektov. DSC má byť nestranný orgán s dostatočnými finančnými, ľudskými zdrojmi a technickým zabezpečením. DSC je oprávnený požadovať informácie od poskytovateľov online platforiem a poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vykonávať kontroly a ukladať sankcie.

Kľúčové úlohy a kompetencie DSC sa týkajú predovšetkým nasledujúcich oblastí:

•nezákonný obsah,

•dohľad nad online obchodom s tovarom a službami prostredníctvom online sprostredkovateľov,

•riešenie sťažností používateľov online platforiem,

•dohľad nad dodržiavaním povinností veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov (VLOP/VLOS; iba za určitých

podmienok – v obmedzených oblastiach a iba vtedy, ak Európska komisia už nezačala konanie v tej veci),

•kontrolné a sankčné právomoci vrátane medzinárodnej spolupráce s Európskou komisiou a DSC iných členských štátov v rámci Európskeho výboru pre digitálne služby,

•administratívne úlohy (napr. certifikácia orgánov mimosúdneho riešenia sporov, udeľovanie štatútu dôveryhodných nahlasovateľov alebo preverených výskumných pracovníkov).

Návrh ráta aj s novými príjmami do štátneho rozpočtu, avšak ich výška závisí jednak od dodržiavania zákonných predpisov poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a vzhľadom na percentuálne vyjadrenie sankcií bude závisieť aj od finančnej situácie posudzovaného subjektu v reálnom čase. Táto však bude môcť byť preverovaná až v rámci administratívneho konania voči dotknutým poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, ktorých počet vzhľadom na chýbajúce mapovanie digitálneho prostredia na Slovensku tiež nie je možné s istotou predikovať. Z uvedených dôvodov RMS nedokáže presne kvantifikovať možné príjmy.

•Jedným z možných zdrojov príjmov môžu byť, podľa recitálu 101 DSA, poplatky uložené členským štátom poskytovateľom usadeným na území SR za dohľad v súvislosti s úlohami dohľadu a presadzovania, ktoré vykonávajú orgány dohľadu.

•Ďalším zdrojom možných príjmov sú sankčné režimy ustanovené čl. 52 DSA a čl. 15 P2B.

•Za porušenie povinností v rámci DSA môže regulátor uložiť poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb pokutu až do výšky 6 % jeho ročného svetového obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.

•Za nesplnenie povinností podľa P2B môže regulátor, podľa predloženej novely zákona o mediálnych službách, uložiť poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb pokutu až do výšky 50 000 eur.

•V prípade, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb poskytne neúplné, nepresné alebo zavádzajúce odpovede, neposkytne odpoveď v stanovenej lehote alebo sa nepodrobí výkonu dohľadu regulátorom, môže regulátor uložiť takémuto poskytovateľovi pokutu do výšky 1 % jeho ročného svetového obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.

•Do právomoci regulátora podľa čl. 51 ods. 2 písm. d) ďalej patrí aj právomoc ukladať pravidelné penále do výšky 5% priemerného denného svetového obratu alebo príjmu poskytovateľa sprostredkovateľskej služby za predchádzajúce účtovné obdobie vypočítaného od dátumu uvedeného v rozhodnutí o uložení pravidelného penále, aby sa zabezpečilo ukončenie porušovania ustanovení DSA.

Typ služieb informačnej spoločnosti regulovaný DSA

Počet služieb (vyjadrený v intervale)

Infraštrukturálne služby (púhy kanál a caching)

500-2000

Hostingové služby

10-200

Platformy

2-5

Tabuľka odhadovaného množstva služieb informačnej spoločnosti spadajúcich do pôsobnosti DSA

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2024

2025

2026

2027

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Na základe odhadov prácnosti a početnosti činností súvisiacich s rolou DSC bol počet zamestnancov potrebných na ich realizáciu odhadnutý RMS v počte 49 (FTE). Funkčné pracovné miesta sa v najvyššej miere týkajú administratívy (18), analytiky (12) a práva (14), zvyšné pracovné miesta budú potrebné pre oblasť komunikácie a IT.

Výdavky pre rok 2024 sú vypočítané na 7 mesiacov, nakoľko predpokladaná účinnosť zákona je od júna 2024.

Počet potrebných funkčných pracovných miest

2024

2025

2026

2027

Administratíva

Analytika

Právo

Komunikácia

Spolu

Zdroj: Rada pre mediálne služby, 2024

Novo obsadené kapacity administratívy by sa mali zamerať na spracovanie všetkých sťažností, ktoré RMS obdrží, a iných procedurálnych úkonov v rámci DSA. Aktuálny počet zamestnancov RMS k februáru 2024 je 47 zamestnancov. Nové pracovné miesta sú potrebné na nasledovné úlohy:

Analytické kapacity budú potrebné na posúdenie sťažností, vrátane porušení, ktoré si vyžadujú osobitné odborné znalosti, ako napr. posudzovanie transparentnosti odporúčacích systémov, opatrení na ochranu maloletých, zrozumiteľnosti a férovosti obchodných podmienok.

Poverený koordinátor digitálnych služieb bude mať v oblasti práva vyšetrovacie kompetencie, ako aj právomoci udeľovať pokuty, penále či predbežné opatrenia, budú preto potrebné kapacity na formálne požadovanie informácií, vykonávanie kontrol alebo ukladanie sankcií.

Komunikačné oddelenie by sa malo zamerať na zvyšovanie povedomia občanov SR o ich právach v digitálnom prostredí.

Nové pracovné miesta sú potrebné taktiež pre zabezpečenie efektívnej koordinácie s ostatnými koordinátormi digitálnych služieb a na participáciu koordinátora v Európskom výbore pre digitálne služby (ďalej len „výbor“). Náplň práce sa bude týkať hlavne prípravy podkladov na zasadnutia a pracovné činnosti výboru, monitorovacie aktivity regulátora súvisiace s dodržiavaním DSA či zhromažďovanie informácií o počte aktívnych príjemcov služieb.

Možno predpokladať, že po ustanovení RMS do funkcie DSC budú činnosti súvisiace s DSA pribúdať postupne, preto sa navrhuje dosiahnutie cieľového počtu pracovníkov počas obdobia 3 rokov. Zároveň sa navrhuje prehodnotiť odhady prácnosti a početnosti po uplynutí kontrolovaného obdobia a stabilizácii DSC procesov tak, aby vychádzali z reálneho množstva podnetov a ich prácnosti. V prípade zistenia zásadných odklonov reálnej prácnosti a početnosti činností v priebehu kontrolovaného obdobia sa vykoná korekcia medziročne v rámci procesu tvorby rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok. Prvé preskúmanie účelnosti bude možné uskutočniť najneskôr z výročnej správy Rady pre mediálne služby za rok 2024, ktorú je regulátor povinný predložiť Národnej rade SR do 90 dní po skončení kalendárneho roka.

V súvislosti s určením koordinátora digitálnych služieb podľa DSA aktuálne predkladateľ v návrhu zákona odhaduje počet 49 nových zamestnancov Rady pre mediálne služby do roku 2026. Pri určení počtu nových zamestnancov vychádzal z odhadu týkajúceho sa potreby personálneho zabezpečenia činností v súvislosti s nárastom agendy a úloh RpMS, ktorý však z dôvodu, že ide o úplne novú agendu v rámci celej EÚ, nie je založený na overených a osvedčených dátach a nie je možné čerpať ani zo skúseností zo zahraničia. V súčasnosti existuje oficiálne schválený kvalifikovaný výstup poradcu technickej asistencie, ktorý pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky analyzoval legislatívny a inštitucionálny rámec pre digitálnu transformáciu SR, vrátane možnosti určenia koordinátora digitálnych služieb podľa DSA na Slovensku. Z predmetnej štúdie vyplýva, že počet je odhadovaný na 67 zamestnancov a 10 podporných zamestnancov, t. j. spolu 77 zamestnancov do roku 2026. Tento model však po konzultácii s Ministerstvom financií SR nebolo možné uplatniť v návrhu zákona, nakoľko nebolo schválené navyšovanie výdavkov v rámci schváleného rozpočtu RpMS na rok 2024 a tiež bolo potrebné reflektovať možnosti navyšovania finančných prostriedkov na nasledujúce rozpočtové roky.

V rámci nasledujúcich rokov však bude možné prehodnotiť skutočne potrebný počet zamestnancov RpMS podľa reálnych potrieb a úloh v súvislosti s výkonom kompetencie koordinátora digitálnych služieb a zvážiť prípadné legislatívne zmeny. Pri analyzovaní dát bude môcť predkladateľ vychádzať aj z avizovaného iniciatívneho materiálu, ktorý v súčasnosti pripravuje MIRRI SR a ktorý by mal komplexnejšie pokrývať problematiku implementácie európskych právnych predpisov pre oblasť digitalizácie v podmienkach Slovenskej republiky.

Náklady sú odhadnuté na základe podkladov dodaných RMS.

Rok

2024

2025

2026

2027

Pozn.

Počet zamestnancov

Mzdy

154 000 €

844 800 €

1 293 600 €

2200 € / mesiac, priemer

Poistné a príspevok do poisťovní

55 363 €

303 706 €

465 049 €

790,9 € / mesiac, priemer

Nájom, prevádzka*

22 550 €

123 703 €

189 420 €

Iné ročné náklady na zamestnancov

84 817 €

305 280 €

467 460 €

14 540 € v 2024;

9 540 € ročne od 2025, viď nižšie.

Iné jednorazové náklady na zamestnancov

27 300 €

43 680 €

46 410 €

2 730 €, viď nižšie.

Ostatné jednorazové náklady

69 000 €

- €

viď nižšie.

Spolu

413 030 €

1 621 169 €

2 461 939 €

Zdroj: Rada pre mediálne služby, 2024

* Náklady na nájom a prevádzku boli odhadnuté na základe súčasných nákladov RMS, aktualizovaných k februáru 2024. Priemerné ročné náklady na jedného zamestnanca sú vo výške 3 865,7 €.

Iné ročné náklady na jedného zamestnanca pre rok 2024

631001 - cestovné náklady zahraničné

10 000,00 €

632003 - poštové služby

60,00 €

632005 - telekomunikačné služby

180,00 €

633006 - všeobecný materiál

150,00 €

633013 - softvér

600,00 €

635002 - údržba výpočtovej techniky

400,00 €

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá (interné školenia zamestnancov- výška určená podľa odporúčania MIRRI SR)

1 250,00 €

637004 - všeobecné služby (ostatné)

1 020,00 €

637014 - stravovanie

660,00 €

637016 - prídel do sociálneho fondu

220,00 €

Spolu

14 540,00 €

Zdroj: Rada pre mediálne služby, 2024

Iné ročné náklady na jedného zamestnanca od roku 2025

631001 - cestovné náklady zahraničné

5 000,00 €

632003 - poštové služby

60,00 €

632005 - telekomunikačné služby

180,00 €

633006 - všeobecný materiál

150,00 €

633013 - softvér

600,00 €

635002 - údržba výpočtovej techniky

400,00 €

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá (interné školenia zamestnancov - výška určená podľa odporúčania MIRRI SR)

1 250,00 €

637004 - všeobecné služby (ostatné)

1 020,00 €

637014 - stravovanie

660,00 €

637016 - prídel do sociálneho fondu

220,00 €

Spolu

9 540,00 €

Zdroj: Rada pre mediálne služby, 2024

Iné jednorazové náklady na jedného zamestnanca

633001 - interiérové vybavenie

1 000,00 €

633002 - výpočtová technika

1 600,00 €

633003 - telekomunikačná tech. - telefónny aparát (pevná linka)

130,00 €

Spolu

2 730,00 €

Zdroj: Rada pre mediálne služby, 2024

Ostatné jednorazové náklady

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá (náklady na organizovanie podujatí)

15 000,00 €

637004 - všeobecné služby (náklady na monitoring sociálnych médií)

30 000,00 €

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska - SQL licencie)

15 000,00 €

710 - obstaranie kapitálových aktív (veľkokapacitné multifunkčné kopírovacie zariadenie)

9 000,00 €

Spolu

69 000,00 €

Zdroj: Rada pre mediálne služby, 2024

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

389 030

1 621 169

2 461 939

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

154 000

844 800

1 293 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

55 363

303 706

465 049

Tovary a služby (630)2, z toho

157 117

348 960

513 870

631001 - cestovné náklady zahraničné

58 333

160 000

245 000

632003 - poštové služby

350

1 920

2 940

632005 - telekomunikačné služby

1 050

5 760

8 820

633006 - všeobecný materiál

875

4 800

7 350

633013 - softvér

3 500

19 200

29 400

635002 - údržba výpočtovej techniky

2 333

12 800

19 600

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá (interné školenia zamestnancov)

7 292

40 000

61 250

637004 - všeobecné služby (ostatné)

5 950

32 640

49 980

637014 - stravovanie

3 850

21 120

32 340

637016 - prídel do sociálneho fondu

1 283

7 040

10 780

633001 - interiérové vybavenie

10 000

16 000

17 000

633002 - výpočtová technika

16 000

25 600

27 200

633003 - telekomunikačná tech. - telefónny aparát (pevná linka)

1 300

2 080

2 210

637001 - školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá (náklady na organizovanie podujatí)

15 000

637004 - všeobecné služby (náklady na monitoring sociálnych médií)

30 000

Nájom

22 550

123 703

189 420

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

24 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2, z toho

24 000

710 - obstaranie kapitálových aktív (rozšírenie dátového úložiska - SQL licencie)

15 000

710 - obstaranie kapitálových aktív (veľkokapacitné multifunkčné kopírovacie

9 000

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

zariadenie)

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

413 030

1 621 169

2 461 939

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

389 030

1 621 169

2 461 939

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

154 000

844 800

1 293 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

55 363

303 706

465 049

Tovary a služby (630)2

157 117

348 960

513 870

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

24 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

413 030

1 621 169

2 461 939

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2024

2025

2026

2027

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2200

z toho vplyv na ŠR

2200

Osobné výdavky celkom (v eurách)

209 363

1 148 505,60

1 758 649,20

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

154 000

844 800

1 293 600

z toho vplyv na ŠR

154 000

844 800

1 293 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

55 363

303 706

465 049

z toho vplyv na ŠR

55 363

303 706

465 049

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tabuľky č.5 prenášané do príslušných kategórií „výdavky“ v tabuľke č.4.

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d+10

d+20

d+30

d+40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Materiál v častiach, ktoré zakladajú vplyvy na podnikateľské prostredie (čl. I § 133b až 133g a § 145a a 145b – sankčné ustanovenia), predstavuje strohú implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022) (ďalej len „nariadenie DSA“) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019) (ďalej len „nariadenie P2B“).

Nariadenia EÚ sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nové povinnosti a s nimi súvisiaca regulačná záťaž pre podnikateľské prostredie sú dané samotnými nariadeniami EÚ. Novela zákona o mediálnych službách predstavuje minimalistickú implementáciu nariadení DSA a P2B v rozsahu ustanovenia zodpovedného orgánu, jeho vybavenia potrebnými kompetenciami a doplnenia sankčných ustanovení.

Konzultácie s podnikateľským prostredím prebiehali na úrovni EÚ pred predstavením návrhov nariadení EÚ a na národnej úrovni po zverejnení návrhov a priebežne počas ich prejednávania do schválenia výsledných znení, následne bilaterálne podľa potreby. Informácie o posúdení vplyvov návrhu nariadenia DSA na úrovni EÚ sú dostupné

Súčasťou riadneho predbežného stanoviska SR k návrhu nariadenia DSA bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorá je zverejnená

.2 Analýza vplyvov vypracovaná

https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/library/impact-assessment-digital-services-act

https://www.slov-lex.sk/legislativne-

procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_

col_id=column-

2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_cisloLP=LPEU%2F2020%2F796&_processDetail_WA

R_portletsel_action=files

k návrhu nariadenia P2B na úrovni EÚ je dostupná

3 a ako súčasť návrhu riadneho

predbežného stanoviska

Predbežná informácia k návrhu implementačného opatrenia bola zverejnená dňa 1. 8. 2023 na stránke

Slov-lex.sk

s možnosťou zainteresovaných subjektov predkladať ďalšie podnety

a návrhy. Na základe zverejnenej predbežnej informácie neboli predložené žiadne vyjadrenia zainteresovaných subjektov.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

1.Sankcie za porušenie povinností podľa nariadenia DSA [čl. I § 145a ods. 1 písm. a), ods. 2 a 4]

Predmetné ustanovenia predstavujú implementáciu čl. 52 nariadenia DSA, ktoré plne harmonizuje sankcie za porušenie povinností v nariadení DSA poskytovateľmi

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=SWD%3A2018%3A138%3AFIN

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-529

sprostredkovateľských služieb, ktorí patria do právomocí jednotlivých členských štátov.

Vo všeobecnosti ustanovuje nariadenie DSA hornú hranicu sadzby pokuty za porušenie povinností poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb na úrovni 6% ročného celosvetového obratu dotknutého subjektu za predchádzajúce účtovné obdobie.

Pre vybrané delikty, ktoré spočívajú najmä v neposkytnutí riadnej súčinnosti zo strany dohliadaného subjektu koordinátorovi digitálnych služieb, je ustanovená nižšia horná hranica sadzby pokuty (1% ročného príjmu alebo svetového obratu porušiteľa za predchádzajúce účtovné obdobie).

Koordinátor digitálnych služieb má mať tiež kompetenciu ukladať pravidelné penále až do 5% priemerného denného svetového obratu alebo príjmu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb za predchádzajúce účtovné obdobie. Pokiaľ ide o delikty, za ktoré môže byť uložené penále, vychádza sa pri implementácii aj zo znenia čl. 76 nariadenia DSA, pričom v rámci § 145a ods. 5 sa analogicky preberá aj čl. 76 ods. 2 nariadenia DSA o moderačnom práve vo vzťahu ku konečnej výške penále (možnosť znížiť konečnú sumu pravidelného penále), ak dohliadaný subjekt splní svoju povinnosť. Zámerom je, aby ukladanie pravidelného penále na národnej úrovni a úrovni EÚ bolo založené na rovnakých pravidlách, aby dohliadané subjekty neboli vystavené rozdielnemu režimu, pokiaľ ide o výkon dohľadu EK a národnými koordinátormi digitálnych služieb.

Implementačné opatrenie je v súlade so znením nariadenia DSA a nezakladá goldplating.

2.Povinnosť prijať akčný plán [čl. I § 133f ods. 1]

Ide o osobitnú kompetenciu národného koordinátora digitálnych služieb v zmysle čl. 51 ods. 3 písm. a) nariadenia DSA. V určitej rovine by bolo možné označiť toto opatrenie za nadstavbu sankčných oprávnení, pretože ho koordinátor digitálnych služieb môže uložiť iba v prípade, ak ostatné právomoci neboli účinné, porušovanie povinností podľa nariadenia DSA pokračuje a spôsobuje vážnu ujmu príjemcom online sprostredkovateľskej služby.

Opatrenie zahŕňa tieto čiastkové povinnosti pre sprostredkovateľa online sprostredkovateľskej služby:

-preskúmanie situácie,

-vypracovanie akčného plánu na zabezpečenie súladu,

-predloženie akčného plánu koordinátorovi digitálnych služieb,

-realizácia akčného plánu,

-informovanie o prijatých opatreniach koordinátora digitálnych služieb.

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení, ktorého výskyt nie je možné odhadnúť, predkladá sa kvantifikácia administratívnych vplyvov čiastkových povinností v rámci tohto opatrenia na modelovom príklade 1 podnikateľského subjektu (pri výpočte bola použitá Kalkulačka nákladov regulácie):

-preskúmanie situácie – na základe expertného odhadu boli administratívne náklady spojené s danou povinnosťou určené ako kumulácia štandardnej časovej náročnosti pre inventarizáciu a overenie súladu; vzhľadom na rozsah a náročnosť povinností vyplývajúcich z DSA bola na účely výpočtu zvolená frekvencia 4-krát ročne; odhadované administratívne náklady predstavujú 500 €;

-vypracovanie akčného plánu – na základe expertného odhadu boli administratívne náklady spojené s danou povinnosťou vypočítané na základe štandardnej časovej náročnosti pre vypracovanie dokumentu, správy s frekvenciou 4-krát ročne; odhadované administratívne náklady predstavujú 477 €;

-predloženie akčného plánu – na základe expertného odhadu boli administratívne náklady spojené s danou povinnosťou vypočítané na základe štandardnej časovej náročnosti pre predloženie dokladu/dokumentu elektronicky s frekvenciou 1-krát ročne; odhadované administratívne náklady predstavujú 6 €;

-realizácia akčného plánu - na základe expertného odhadu boli administratívne náklady spojené s danou povinnosťou vypočítané na základe štandardnej časovej náročnosti pre overenie súladu s mesačnou frekvenciou; odhadované administratívne náklady predstavujú 485 €;

-informovanie o prijatých opatreniach – na základe expertného odhadu boli administratívne náklady spojené s danou povinnosťou vypočítané ako kumulácia štandardnej časovej náročnosti pre evidenciu, vedenie dokumentácie, archiváciu a predloženie dokladu/dokumentu elektronicky s mesačnou frekvenciou; odhadované administratívne náklady predstavujú 859 €.

Celkové odhadované administratívne náklady spojené s povinnosťou podľa § 133f ods. 1, v prípade jej uloženia poskytovateľovi sprostredkovateľskej služby koordinátorom digitálnych služieb, predstavujú 2 327 €. Skutočné náklady budú závisieť najmä od rozsahu a charakteru porušení v zmysle nariadenia DSA a rozsahu a charakteru samotnej online sprostredkovateľskej služby.

3.Sankcie za porušenie povinností podľa P2B nariadenia [čl. I § 145a ods. 1 písm. b) a ods. 3]

Predmetné ustanovenie predstavuje implementáciu čl. 15 nariadenia P2B. Toto nariadenie EÚ je účinné od 12.7.2020. Do slovenského právneho poriadku sa dodatočne dopĺňa verejnoprávny dohľad nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia P2B a s tým súvisiace sankčné ustanovenie § 145b ods. 1 písm. b) (možnosť uložiť pokutu vo výške od 100 eur do 50 000 eur)5 v nadväznosti na začatie konania o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ voči Slovenskej republike z dôvodu nezabezpečenia dostatočne primeraného a účinného presadzovania nariadenia (

INFR(2022)2148

).6 Ustanovenie §

145b ods. 3 nadväzuje na výkon dohľadu (ukladanie sankcií za neposkytnutie riadnej súčinnosti), ktoré je z legislatívno-technického hľadiska vyčlenené ako samostatné ustanovenie popri § 145b ods. 2.

základe dostupných dát vyčísliť.

5 Čl. 15 nariadenia (EÚ) 2019/1150

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/SK/inf_23_142

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve: Zmluva o fungovaní Európskej únie, čl. 114

b) v sekundárnom práve:

Gestor: Ministerstvo hospodárstva SR

Spolugestor: Ministerstvo kultúry SR

Gestor: Ministerstvo hospodárstva SR

Spolugestor: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016)

Gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR

Gestor: Ministerstvo kultúry SR

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: Nie je obsiahnuté.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:

-transpozičná lehota Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých

ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018) - 19. september 2020

b)uviesť informáciu o začatí postupu Európskej komisie alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy

Formálne oznámenie Európskej komisie C(2023)88 final zo dňa 26. januára 2023 týkajúce sa konania o porušení zmlúv vedeného podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom INFR(2022)2148 vo veci nedostatočnej implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019), osobitne so zreteľom na povinnosti uložené článkom 15 uvedeného nariadenia.

Formálne oznámenie Európskej komisie C(2024)2188 final zo dňa 24. apríla 2024 týkajúce sa konania o porušení povinnosti vedeného podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom INFR(2024)2042 vo veci nesplnenia povinností uložených v čl. 49, 51 a 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (Akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022).

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania príp. potreby prijatia ďalších úprav

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010) v platnom znení

•zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 až 5

Navrhuje sa explicitne uviesť, že podiel programov podľa § 55 ods. 1 písm. b) zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o mediálnych službách“) sa určí ako podiel vysielacieho času programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich

vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa z celkového vysielacieho času programov vysielaných vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa za kalendárny štvrťrok. Zmena sa navrhuje z dôvodu možného nejednoznačného výkladu tohto ustanovenia. Hoci sa má vypočítavať podiel programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich, tak zákon ustanovuje, že relevantným údajom pre výpočet podielu je vysielací čas programov s multimodálnym prístupom (v akejkoľvek forme).

Obdobná úprava sa navrhuje aj vo vzťahu k § 55 ods. 4, ktoré upravuje spôsob výpočtu podielu programov s multimodálnym prístupom platný pre oprávnených vysielateľov, a tiež vo vzťahu k § 58 ods. 2, ktoré sa vzťahuje na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Zároveň sa v § 55 ods. 5 navrhuje stanoviť výnimku, podľa ktorej sa do vysielacieho času pri určení podielu programov, ktoré majú byť sprevádzané hlasovým komentovaním pre nevidiacich, rozšíriť aj o programy založené na diskusii hostí. Pri publicistických programoch, ktoré sú založené na diskusii hostí totiž nie je potrebné pre ich vnímanie a pochopenie zo strany nevidiacich realizovať hlasové komentovanie pre nevidiacich, keďže z hľadiska obrazovej zložky majú zvyčajne statický priebeh (kamery snímajú moderátora a diskutujúci hostí, ktorí sa nachádzajú (spravidla sedia) v štúdiu). Navyše, publicistické programy založené na diskusii hostí nie sú dramaturgicky stavané tak, aby mali úseky bez hlasových prejavov účinkujúcich, v rámci ktorých by sa malo umiestňovať hlasové komentovanie pre nevidiacich. Obdobná úprava sa navrhuje aj vo vzťahu k § 58 ods. 4, tzn. voči audiovizuálnym mediálnym službám na požiadanie.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa precizovať znenie § 62 ods. 6 a 8 tak, aby bolo zrejmé, že na vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie sa vzťahuje povinnosť dôsledne uplatňovať jednotný systém označovania alebo iný akceptovaný systém označovania a povinnosť určiť vekovú vhodnosť vysielaného alebo poskytovaného programu a typ potenciálne škodlivého obsahu, ktorý je v ňom obsiahnutý, iba ak sú osobou uvádzajúcou označovaný komunikát na trh (v súlade s § 62 ods. 8). V nadväznosti na navrhovanú zmenu § 62 ods. 6 sa navrhuje vypustenie § 62 ods. 7.

K bodom 9, 11 a 12

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované vypustenie § 62 ods. 7.

K bodu 10

Navrhuje sa umožniť poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, aby si svoju povinnosť uverejniť označenie vekovej vhodnosti poskytovaného programu a typ potenciálne škodlivého obsahu, ktorý je v ňom obsiahnutý, mohol splniť okrem uverejnenia označenia v katalógu programov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, aj uverejnením označenia pri poskytovaní programu alebo v popise programu.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava. V záujme právnej istoty sa navrhuje precizovať znenie § 90 ods. 1 tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, že ustanovený časový rozsah vysielania reklamných šotov a telenákupných šotov sa má vzťahovať iba na televízne vysielanie. Časový rozsah vysielania reklamných oznamov a telenákupu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby je ustanovený v § 90 ods. 3.

K bodu 14

Navrhuje sa v zákone explicitne ustanoviť, že regulátor je povinný informácie, ktoré mu poskytovateľ obsahovej služby oznámi v súvislosti s transparentnosťou financovania, zverejniť v registri médií.

K bodom 15, 17, 18, 20, 21, 23, 34 a 36

Novelizačné body ustanovujú legislatívno-technické zmeny v zákone o mediálnych službách z dôvodu implementácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019) prostredníctvom zákona o mediálnych službách.

K bodu 16

Upravuje sa znenie § 108 ods. 6 zákona o mediálnych službách o povinnosti iných orgánov verejnej správy poskytovať Rade pre mediálne služby súčinnosť s osobitným dôrazom na plnenie úloh podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065. Rôznorodosť a rozsah úloh koordinátora digitálnych služieb objektívne presahujú expertízu jedného orgánu verejnej správy, preto je spolupráca s ďalšími orgánmi verejnej správy v tejto oblasti kľúčová. Rýchla a riadna spolupráca bude nevyhnutná pre efektívne a účinné zásahy proti nezákonnému online obsahu a plnenie širokého rozsahu nových povinností členských štátov v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065, ktoré predpokladá úzku spoluprácu s Európskou komisiou pri dohľade nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi a medzi členskými štátmi navzájom.

Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je horizontálna právna úprava, ktorá má obsiahnuť všetok nezákonný obsah v rámci digitálnych sprostredkovateľských služieb, a to nezákonný obsah, produkty, služby i činnosti. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 priamo neustanovuje, ktorý obsah je nezákonný, to sa riadi inými predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Vzhľadom na rôznorodosť nezákonného obsahu (napr. poskytovanie produktov v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, sexuálne zneužívanie detí, diskriminačný obsah, nebezpečné alebo falšované výrobky...) bude pre Radu pre mediálne služby ako koordinátora digitálnych služieb kľúčová efektívna spolupráca s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri posudzovaní zákonnosti/nezákonnosti konkrétneho obsahu. Môže ísť o poskytnutie informácie, ktorou príslušný orgán disponuje (napr. zaslanie rozhodnutia, ktoré potvrdzuje nezákonnosť obsahu,

zaslanie informácie o nebezpečnom výrobku zo systému na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných výrobkov – tzv. Safety Gate/RAPEX...), ale v niektorých prípadoch môže byť potrebné, aby príslušný orgán začal v rámci výkonu vlastnej pôsobnosti šetrenie, kontrolu, dohľad nad nezákonným obsahom alebo poskytol koordinátorovi digitálnych služieb svoje stanovisko.

Súčinnosť môže byť napríklad potrebná aj pri certifikovaní orgánov mimosúdneho riešenia sporov, udeľovaní štatútu dôveryhodného nahlasovateľa či prevereného výskumného pracovníka – môže ísť o subjekty pôsobiace v rôznych oblastiach, pri preverovaní ktorých (t. j. či spĺňajú požiadavky stanovené nariadením (EÚ) 2022/2065) môže Rada pre mediálne služby potrebovať informácie, ktorými disponujú iné orgány vzhľadom na svoju pôsobnosť, ktorú vykonávajú vo vzťahu k týmto subjektom. Úlohou koordinátora digitálnych služieb bude napríklad aj analytická činnosť, ktorá si môže vyžadovať širšiu vnútroštátnu spoluprácu (napr. v otázke ochrany maloletých v online priestore, obetí trestných činov páchaných online atď.).

In concreto môže ísť napríklad o kontrolu splnenia povinností podľa čl. 31 nariadenia (EÚ) 2022/2065: „Poskytovatelia online platforiem umožňujúcich spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku zabezpečia, aby jeho online rozhranie bolo navrhnuté a usporiadané tak, aby obchodníci mohli podľa uplatniteľného práva Únie plniť svoje povinnosti týkajúce sa predzmluvných informácií a informácií o bezpečnosti výrobkov.“ Vzhľadom na skutočnosť, že expertízou v oblasti predzmluvných povinností obchodníkov voči spotrebiteľom disponujú orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, môže Rada pre mediálne služby pri kontrole splnenia tejto povinnosti požiadať o súčinnosť Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Ďalším praktickým príkladom je povinnosť koordinátora digitálnych služieb ako člena Európskeho výboru pre digitálne služby. Podľa čl. 28 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2022/2065 sa koordinátor digitálnych služieb bude vyjadrovať k návrhu usmernenia Európskej komisie k uplatňovaniu povinnosti poskytovateľov online platforiem prístupných maloletým zaviesť vhodné a primerané opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých v rámci svojich služieb. Na komplexné posúdenie návrhu usmernenia zo strany slovenského koordinátora digitálnych služieb môže byť potrebná konzultácia napríklad s Úradom na ochranu osobných údajov. Expertíza rovnakého úradu bude pravdepodobne potrebná v prípade detailnejšieho preskúmania splnenia povinností podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065, ktoré sú priamo prepojené na právne predpisy o ochrane osobných údajov (napr. čl. 26 ods. 3 alebo čl. 28 ods. 2). Rada pre mediálne služby si môže s odvolaním sa na § 108 ods. 6 zákona o mediálnych službách vyžiadať stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, avšak priamo môže porušenie nariadenia (EÚ) 2022/2065 sankcionovať len Rada pre mediálne služby.

Nariadenie o digitálnych službách je prvé horizontálne nariadenie EÚ pre digitálne sprostredkovateľské služby s jedinečným systémom deľby výkonu dohľadu medzi Európsku komisiu a členské štáty a novovytvorenou funkciou nezávislého koordinátora digitálnych služieb. Jeho celkové vplyvy na aplikačnú prax a presahy na činnosti iných subjektov bude možné komplexne a zodpovedne vyhodnotiť až po prvých rokoch od účinnosti nariadenia. V budúcnosti by sa malo vyhodnotiť a zvážiť, či model ustanovenia jedného príslušného orgánu podľa čl. 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2022/2065, ktorý je zároveň koordinátorom digitálnych služieb podľa čl. 49 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2022/2065, je vyhovujúci, alebo je účelné a dôvodné prijať ďalšie legislatívne zmeny s cieľom určenia ďalších príslušných

orgánov, ktoré budú priamo zodpovedné za plnenie konkrétnych úloh podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065, príp. špecifikovať postupy spolupráce pri plnení konkrétnych úloh koordinátora digitálnych služieb alebo vo väzbe na konkrétne orgány verejnej správy.

K bodom 19 a 22

Novelizačné body sú výlučne legislatívno-technického charakteru a z vecného hľadiska reflektujú zmeny navrhované v bodoch 18 a 21. Vzhľadom však na skutočnosť, že zákon č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo o. i. aj k novelizovaniu zákona o mediálnych službách (vrátane § 109), nadobudne účinnosť až 28. júna 2025, predkladateľ uvádza celé nové znenia príslušných ustanovení definujúcich postavenie a poslanie regulátora v znení účinnom od 28. júna 2025.

K bodom 24 a 25

Ústredným cieľom predkladanej novely zákona o mediálnych službách je implementácia nariadenia (EÚ) 2019/1150 a nariadenia (EÚ) 2022/2065. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 upravuje povinnosti a zodpovednosť poskytovateľov digitálnej sprostredkovateľskej služby s cieľom posilniť jednotný trh a chrániť obyvateľov EÚ a ich práva v online priestore. Nariadenie (EÚ) 2019/1150 upravuje povinnosti poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb, vrátane internetových vyhľadávačov s cieľom zvýšiť transparentnosť podmienok, ktoré uplatňujú voči svojim komerčným užívateľom. Nariadenia EÚ sú priamo aplikovateľné.

V právnom poriadku SR je potrebné ustanoviť orgán zodpovedný za ich presadzovanie a dohľad nad trhom, sankcie za porušenie povinností a doplniť niektoré procesné ustanovenia. Za hlavný orgán zodpovedný za aplikáciu a presadzovanie týchto nariadení EÚ sa navrhuje Rada pre mediálne služby, ktorá má už v súčasnosti kompetencie v oblasti platforiem na zdieľanie videí a platforiem na zdieľanie obsahu a z existujúcich orgánov verejnej správy, ktoré spĺňajú požiadavky na nezávislosť podľa čl. 50 nariadenia (EÚ) 2022/2065, má najlepšie predpoklady na prevzatie nových kompetencií v digitálnej oblasti, ktoré SR vyplývajú z nariadení EÚ, osobitne z nariadenia (EÚ) 2022/2065, ktoré požaduje od členského štátu ustanovenie tzv. koordinátora digitálnych služieb.

Ustanovenie § 110 zákona o mediálnych službách predstavuje súpis pôsobnosti Rady pre mediálne služby. Súpis sa dopĺňa o výkon pôsobnosti a plnenie úloh koordinátora digitálnych služieb podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065. Podľa čl. 49 nariadenia (EÚ) 2022/2065 musí každý členský štát určiť jedného koordinátora digitálnych služieb, ktorý zodpovedá za dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, uplatňovanie a presadzovanie nariadenia (EÚ) 2022/2065, za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni, za spoluprácu s koordinátormi digitálnych služieb z ostatných členských štátov, s Európskou komisiou a za plnenie úloh v rámci Európskeho výboru pre digitálne služby. Medzi povinnosti Rady pre mediálne služby sa dopĺňa povinnosť predkladať Európskej komisii výročnú správu o činnosti koordinátora digitálnych služieb podľa čl. 55 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

Koordinátorovi digitálnych služieb sú zverené aj kompetencie vo vzťahu k subjektom, ktorých existenciu predpokladá nariadenie (EÚ) 2022/2065. Certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov majú pôsobiť ako nezávislé a nestranné subjekty pri mimosúdnom riešení sporov medzi poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb

a príjemcami ich služieb. Dôveryhodní nahlasovatelia majú napomáhať rýchlemu a kvalifikovanému odhaľovaniu a nahlasovaniu nezákonného obsahu v online priestore. Preverení výskumní pracovníci sa majú podieľať na odhaľovaní, identifikácii a pochopení systémových rizík v rámci služieb veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov. Ustanovenie týchto subjektov bude predmetom správneho konania, na ktoré sa bude vzťahovať správny poriadok.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby regulátor pre uľahčenie administratívnych procesov spojených so získaním certifikácie orgánu mimosúdneho riešenia sporov, štatútu dôveryhodného nahlasovateľa či prevereného výskumného pracovníka zverejnil na svojom webovom sídle formuláre na uľahčenie podávania návrhov potenciálnym záujemcom. Obsahové náležitosti formulárov budú vychádzať z požiadaviek na tieto subjekty, ktoré vyplývajú priamo z nariadenia (EÚ) 2022/2065. Zároveň sa navrhuje, aby regulátor v záujme transparentnosti zverejňoval a aktualizoval prostredníctvom svojho webového sídla prehľad rozhodnutí o certifikácii a o zrušení certifikácie orgánu mimosúdneho riešenia sporov, rozhodnutí o udelení, pozastavení a o zrušení štatútu dôveryhodného nahlasovateľa a rozhodnutí o udelení štatútu prevereného výskumného pracovníka a o ukončení prístupu k údajom.

K bodom 27 a 28

Precizuje sa pôsobnosť pléna a senátu Rady pre mediálne služby vo vzťahu k novým právomociam Rady pre mediálne služby v zmysle nových ustanovení § 133d až 133f zákona o mediálnych službách. Zachováva sa princíp, že senát Rady rozhoduje v prvom stupni, zatiaľ čo plénum rozhoduje v druhom stupni.

K bodu 29

Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje precizovať, že za regulátora, t. j. Radu pre mediálne služby, uskutočňuje výkon dohľadu určený útvar kancelárie, nie priamo rada ako štatutárny orgán regulátora podľa § 113 zákona o mediálnych službách.

K bodom 30 až 32

Vzhľadom na striktné požiadavky na nezávislosť koordinátora digitálnych služieb podľa čl. 50 nariadenia (EÚ) 2022/2065 sa dopĺňa požiadavka na nezlučiteľnosť členstva v Rade pre mediálne služby s výkonom činnosti poskytovateľa sprostredkovateľskej služby, podielom na základom imaní alebo hlasovacích právach poskytovateľa sprostredkovateľskej služby a s poskytovaním priamej poradenskej alebo odbornej služby alebo inej odplatnej pomoci poskytovateľom sprostredkovateľskej služby.

K bodu 33

V nadväznosti na navrhované ustanovenie § 113 ods. 1 písm. f), v zmysle ktorého rada poveruje kanceláriu výkonom dohľadu v rozsahu pôsobnosti regulátora, sa ustanovuje nová kompetencia kancelárie vykonávať dohľad v rozsahu poverenia radou.

K bodu 35

Vzhľadom na absentujúcu úpravu regulujúcu výkon dohľadu komisie na ochranu maloletých sa navrhuje v zákone upraviť, že na dohľad komisie na ochranu maloletých nad dodržiavaním povinností podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o výkone dohľadu.

K bodu 37

Cieľom novelizačného bodu je zabezpečiť, aby Rada pre mediálne služby ako koordinátor digitálnych služieb v Slovenskej republike disponovala vyšetrovacími právomocami a právomocami na presadzovanie práva v zmysle čl. 51 nariadenia (EÚ) 2022/2065. Tieto právomoci bude vykonávať Rada pre mediálne služby priamo okrem právomoci podľa čl. 51 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2022/2065, pri ktorej priamo nariadenie uvádza, že koordinátor digitálnych služieb môže len podať návrh, ale súd musí rozhodnúť o dočasnom obmedzení prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo len ak to nie je technicky možné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo. Navrhovaná úprava nejde nad rozsah potrebný na vybavenie Rady pre mediálne služby právomocami, ktoré podľa nariadenia majú mať koordinátori digitálnych služieb vo všetkých členských štátoch.

§ 133a

Ide o všeobecné, úvodné, rámcové ustanovenie o výkone dohľadu nad poskytovateľmi sprostredkovateľskej služby, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2022/2065. Rada pre mediálne služby bude začínať výkon dohľadu spravidla na základe podnetov (podávaných v zmysle § 150 zákona o mediálnych službách), príp. ak sa z vlastnej činnosti (napr. pri monitoringu trhu a výkone analytickej činnosti) dozvie o skutočnostiach, ktoré budú odôvodňovať začatie výkonu dohľadu, alebo tiež na základe dožiadaní a spolupráce s koordinátormi digitálnych služieb z iných členských štátov alebo priamo s Európskou komisiou, keďže nariadenie (EÚ) 2022/2065 predpokladá intenzívnu a rozsiahlu spoluprácu v tejto oblasti regulácie. Taktiež sú tu inkorporované aj základné ustanovenia týkajúce sa prizvaných osôb, overovania totožnosti, mlčanlivosti a ochrany informácií získaných pri výkone dohľadu.

§ 133b

Predmetné ustanovenie zakotvuje vyšetrovacie právomoci Rady pre mediálne služby pri dohľade nad nariadením (EÚ) 2022/2065 - právomoc požadovať od poskytovateľov sprostredkovateľskej služby, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno primerane predpokladať, že sú informovaní o podozrení z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity podľa čl. 37 a čl. 75 ods. 2 tohto nariadenia, aby takéto informácie poskytli, a právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia nariadenia. Výkon dohľadu koordinátorom digitálnych služieb predpokladá súčinnosť regulovaných subjektov, podľa potreby aj iných osôb, od ktorých môže koordinátor požadovať akékoľvek informácie, ktoré súvisia s plnením povinností podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065, a vysvetlenia k týmto informáciám. Možnosť odmietnutia poskytnutia informácií sa limituje možnosťou spôsobenia nebezpečenstva trestného stíhania samotnej osobe, ktorá má informáciu poskytnúť, alebo jej blízkej osobe, ako ju definuje Občiansky zákonník. Upravuje sa tiež vyhotovovanie záznamov o poskytnutí vysvetlení - regulátor môže vždy vyhotoviť písomný záznam, na vyhotovenie záznamu pomocou iných technických prostriedkov (napr. audio záznam) sa ale vyžaduje súhlas dotknutej osoby.

§ 133c

Aj keď v prípade nariadenia (EÚ) 2022/2065, ktoré sa zameriava na digitálne služby, je možné predpokladať, že veľa dôkazov a informácií bude možné získať na diaľku, pre

vybavenie Rady pre mediálne služby všetkými potrebnými vyšetrovacími právomocami, ktorými má ako koordinátor digitálnych služieb v zmysle čl. 51 ods. 1 tohto nariadenia disponovať, sa upravujú aj náležitosti kontrol na mieste - priestory, ktoré môžu byť predmetom kontroly, cieľ kontroly, informačné povinnosti pri začatí výkonu kontroly na mieste, zaznamenanie priebehu kontroly a oprávnenie kontrolovanej osoby vyjadriť sa k priebehu a zisteniam z kontroly na mieste.

§ 133d

Predbežné opatrenia v navrhovanom ustanovení predstavujú inštitút predbežného procesného opatrenia. Ide o dočasný prostriedok, ktorého cieľom má byť podľa čl. 51 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) 2022/2065 vyvarovať sa riziku vážnej ujmy. Pojem vážna ujma nie je definovaný v nariadení (EÚ) 2022/2065 a jeho definícia sa nezavádza ani v návrhu zákona s odvolaním sa na čl. 6 ods. 5 Legislatívnych pravidiel vlády SR. Ujmou môže byť v tomto prípade majetková aj nemajetková škoda, ktorá nemusí nastať, stačí, ak hrozí príjemcom služby, ako ich definuje čl. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2022/2065. Vážnosť ujmy sa bude vždy musieť posúdiť podľa okolností prípadu, najmä v závislosti od povahy právnej povinnosti, ktorá bude dôvodom pre uloženie predbežného opatrenia (bude nutné napr. rozlišovať, či ide o administratívnu povinnosť, povinnosť, ktorá sa týka zlyhania poskytovateľa sprostredkovateľskej služby pri odstraňovaní nezákonného obsahu, alebo o iný typ povinnosti, napr. viazanú na krízové obdobie), povahy a dosahu sprostredkovateľskej služby, počtu potenciálne ohrozených príjemcov služby, tiež napríklad skutočnosti, či sú ohrozené osobitne zraniteľné skupiny príjemcov služby, ako sú deti. Máme za to, že presné vymedzenie tohto pojmu by v súčasnosti bolo predčasné, keďže nariadenie (EÚ) 2022/2065 je úplne novou reguláciou na európskej aj národnej úrovni, ku ktorej zatiaľ nejestvuje žiadna súdna prax. Zavedenie definície tohto pojmu v zákone by mohlo odkloniť aplikačnú prax v Slovenskej republike od vývoja na úrovni EÚ a v iných členských štátoch.

Predbežné opatrenia sa ukladajú v nevyhnutných prípadoch, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, ak sú relevantné skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali jeho aplikáciu. Vzhľadom na požiadavku na operatívnosť ich aplikácie, nepredchádza vydaniu predbežného opatrenia klasické dokazovanie a správne konanie, preto sa na predbežné opatrenia ani nebudú vzťahovať všetky ustanovenia správneho poriadku. V záujme zabezpečenia právnej istoty sa priamo v zákone stanovuje maximálne trvanie predbežného opatrenia, hoci, v prípade potreby, s možnosťou predĺženia (formou samostatného rozhodnutia), a tiež právne tituly na zánik predbežných opatrení. Pre predbežné opatrenia sa ustanovuje osobitný prostriedok nápravy – námietky. Predbežné opatrenia aj rozhodnutia o námietkach sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

§ 133e

Inštitút záväzkov na zabezpečenie súladu dáva poskytovateľom sprostredkovateľskej služby príležitosť, ako sa v prípade aspoň dodatočného dobrovoľného splnenia povinnosti môžu vyhnúť uloženiu peňažnej, príp. inej sankcie. Ponúknuté záväzky sa budú posudzovať v zmysle návrhu, ktorý predloží poskytovateľ sprostredkovateľskej služby. Návrh by mal byť dostatočne konkrétny a zrozumiteľný, aby špecifikoval, ako chce poskytovateľ sprostredkovateľskej služby dosiahnuť súlad s nariadením (EÚ) 2022/2065. Pri schválení regulátor preruší správne konanie na čas do uplynutia lehoty na splnenie záväzku. Ak dôjde k splneniu záväzku, regulátor konanie zastaví. Ak koordinátor digitálnych služieb vyhodnotí návrh záväzku ako nedostatočný pre dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) 2022/2065, vydá rozhodnutie o uložení sankcie a dôvody pre odmietnutie ponúknutého záväzku uvedie v odôvodnení rozhodnutia o uložení sankcie, a to z dôvodu procesnej ekonómie.

Ak poskytovateľ sprostredkovateľskej služby nesplní záväzok vyhlásený regulátorom za záväzný riadne a včas alebo ak sa zistí, že informácie, z ktorých vychádzal regulátor pri posudzovaní návrhu záväzku alebo jeho splnenia, sú nepravdivé, alebo ak poskytovateľ sprostredkovateľskej služby bude tvrdiť, že splnil záväzok, avšak regulátor bude mať za to, že toto tvrdenie nie je dostatočne preukázané, regulátor pokračuje v konaní a vydá rozhodnutie o uložení sankcie V tejto súvislosti sa navrhuje aj úprava v § 135 zákona o mediálnych službách vo vzťahu k plynutiu lehôt na vydanie meritórneho rozhodnutia.

§ 133f

Prijatie a preloženie akčného plánu sa v návrhu zákona vymedzuje ako osobitné opatrenie za opakované porušovanie povinnosti podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065. Možnosti uloženia tejto povinnosti zo stany koordinátorov digitálnych služieb sú v samotnom nariadení limitované vyčerpaním iných právomocí na presadzovanie práva. Znenie návrhu zákona sleduje znenie čl. 51 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/2065, vrátane nadväzujúceho oprávnenia podať návrh na justičný orgán, t. j. súd, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov služby k sprostredkovateľskej službe alebo k online rozhraniu, na ktorom sa táto služba poskytuje. Súd musí pri rozhodovaní preskúmať, či sú splnené požiadavky na takéto obmedzenie predpokladané čl. 51 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a prevzaté aj do návrhu zákona. K pojmu vážna ujma pozri odôvodnenie § 133d. Limit pre časové trvanie a možnosť predĺženia obmedzenia sú ustanovené priamo v nariadení, ktorého znenie budú musieť rešpektovať aj súdy v Slovenskej republike, ak Rada pre mediálne služby podá takýto návrh. Obmedzenie prístupu príjemcov služby k sprostredkovateľskej službe alebo k online rozhraniu má tak, ako je vymedzené v nariadení, predstavovať prostriedok ultima ratio. V prípade, ak nedôjde k dobrovoľnému výkonu takéhoto súdneho rozhodnutia, môže sa uplatniť výkon blokovania podľa § 27c zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 133g

Pre výkon dohľadu nad plnením povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 sa navrhuje uplatňovať v zásade rovnaký procesný režim ako pri nariadení (EÚ) 2022/2065. Vzhľadom na nižšiu mieru rizika, ktorá vzniká pri nesplnení povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150, sa limitujú niektoré právomoci, aby nedošlo k prekročeniu rozsahu, ktorý je potrebný a primeraný pre dosiahnutie sledovaného účelu. Pre tieto porušenia sa navrhuje neaplikovať ustanovenia o predbežných opatreniach, akčnom pláne a obmedzení prístupu príjemcov služby.

K bodu 38

Novelizačný bod je výlučne legislatívno-technického charakteru a z vecného hľadiska reflektuje zmeny navrhované v § 133 ods. 2, avšak s uvedením vnútorných odkazov v znení účinnom od 28. júna 2025.

K bodu 39

V zmysle čl. 51 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2022/2065 majú mať koordinátori digitálnych služieb v každom členskom štáte okrem iných právomocí na presadzovanie práva aj právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušovaniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov (alebo podľa právneho poriadku svojho členského štátu o to požiadať justičný orgán). Implementácia predmetnej právomoci sa zabezpečuje doplnením nápravného opatrenia do § 134 zákona o mediálnych službách ako druhu sankcie a osobitným

ustanovením § 145b, ktoré ustanovuje požiadavku na primeranosť a cieľ nápravného opatrenia a obmedzuje kompetenciu Rady pre mediálne služby ukladať tieto sankcie len vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľskej služby, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2022/2065. Môže ísť o formu sankcie, ktorú Rada pre mediálne služby môže využiť pri prvom porušení povinnosti, pričom pri každom ďalšom porušení povinnosti pristúpi už k uloženiu pokuty (napr. ak Rada pre mediálne služby zistí, že online trhovisko spadajúce do jej pôsobnosti neuvádza všetky potrebné informácie na jasnú a jednoznačnú identifikáciu ponúkaných výrobkov a služieb v zmysle čl. 31 nariadenia (EÚ) 2022/2065, môže uložiť nápravné opatrenie špecifikujúce požiadavky na tieto informácie). Nápravné opatrenie je v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065 možné uložiť za porušenie akejkoľvek povinnosti, ktorá poskytovateľovi sprostredkovateľskej služby vyplýva z tohto nariadenia. Predmetom nápravného opatrenia môže byť preto napríklad aj uloženie povinnosti prijať bližšie špecifikované opatrenia v rámci organizácie online rozhrania, na ktorom boli identifikované tzv. temné vzorce (dark patterns), ktoré by zodpovedali usmerneniam Európskej komisie (v nadväznosti na čl. 25 nariadenia (EÚ) 2022/2065), konkrétne napríklad týkajúce sa krokov potrebných pri zrušení služby, ak by sa usúdilo, že proces zrušenia služby je omnoho komplikovanejší ako prihlásenie sa do služby v takom rozsahu, že to môže mať vplyv na rozhodovanie príjemcov služby zotrvať v danej službe (v snahe vyhnúť sa neprimeraným komplikáciám alebo samotné získanie informácií o tomto procese je neprimerane komplikované). Pre prípad, že nápravné opatrenie nebude vykonané, môže regulátor uložiť aj pokutu.

K bodom 40 a 41

Ustanovenie § 135 predstavuje všeobecné ustanovenie vzťahujúce sa na ukladanie sankcií Radou pre mediálne služby za porušenie povinností podľa zákona o mediálnych a ním implementovaných nariadení EÚ. V odseku 1 sa navrhuje predĺženie subjektívnej lehoty pre Radu pre mediálne služby na rozhodnutie o uložení sankcie za porušenie povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 a nariadenia (EÚ) 2022/2065. Dlhšia subjektívna lehota (12 mesiacov namiesto 6 mesiacov) sa navrhuje najmä z dôvodu, že porušenie týchto povinností môže obsahovať cezhraničný prvok, na ktorého preskúmanie môže byť potrebný dlhší čas.

Novelizačný bod 40 je výlučne legislatívno-technického charakteru a z vecného hľadiska reflektuje zmenu navrhovanú v novelizačnom bode 39, avšak s uvedením vnútorných odkazov v znení účinnom od 28. júna 2025.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na novelizačný bod 39.

K bodu 43

Z dôvodu predchádzania zneužívania inštitútu záväzku na zabezpečenie súladu sa navrhuje, aby sa prerušilo plynutie lehôt na rozhodnutie Rady pre mediálne služby počas plynutia lehoty, v ktorej má dôjsť podľa rozhodnutia o vyhlásení záväzku za záväzný k zabezpečeniu splnenia povinností podľa nariadenia EÚ.

K bodu 44

Ustanovenie § 135 sa dopĺňa o osobitné kritériá, na ktoré sa má prihliadať pri rozhodovaní o druhu a rozsahu sankcie za porušenie povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 a nariadenia (EÚ) 2022/2065. Za najviac relevantné kritériá sa považujú trvanie protiprávneho stavu, recidíva (opakované porušovanie povinnosti) a závažnosť protiprávneho konania (napr. prihliadanie na to, či ide o porušenie administratívnej povinnosti, povinnosti, ktorá sa priamo

týka šírenia nezákonného obsahu v rámci sprostredkovateľskej služby, osobitných ustanovení týkajúcich sa zvlášť zraniteľnej skupiny príjemcov služby - maloletých atď.). Ďalšími kritériami sú napr. ekonomická, technická či prevádzková kapacita dotknutého subjektu.

K bodu 45

Novelizačný bod je výlučne legislatívno-technického charakteru a z vecného hľadiska reflektuje zmeny navrhované v § 135 ods. 8, avšak s uvedením vnútorných odkazov v znení účinnom od 28. júna 2025.

K bodu 46

Vo všeobecnosti predpokladá zákon o mediálnych službách v prípade prvého porušenia povinnosti uloženie upozornenia na porušenie zákona ako druhu sankcie. V nadväznosti na to, že nariadenie (EÚ) 2022/2065 počíta s možnosťou pre poskytovateľov sprostredkovateľskej služby navrhnúť záväzok na zabezpečenie súladu (§ 133e), ktorý môže smerovať k neuloženiu sankcie, ak dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, a súčasne skutočnosť, že čl. 51 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2022/2065 predpokladá, že koordinátor digitálnych služieb bude mať právomoc uložiť peňažnú sankciu už aj pri prvom porušení povinnosti, sa navrhuje zaradiť porušenie povinností podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065 do výpočtu správnych deliktov, pri ktorých Rada pre mediálne služby môže, ale nemusí ukladať upozornenie na porušenia zákona pri prvom porušení a peňažné pokuty až pri opakovanom porušení povinnosti.

K bodu 47

V nadväznosti na doplnenie nového ustanovenia o pokute a ustanovenia o sankčnom opatrení sa v § 140 upravuje aj vnútorný odkaz na toto ustanovenie.

K bodom 48, 52 a 53

Novelizačné body sú výlučne legislatívno-technického charakteru a z vecného hľadiska reflektujú zmeny navrhované v§ 140 ods. 4, § 145a a 145b. Vzhľadom však na skutočnosť, že zákon č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým došlo o. i. aj k novelizovaniu zákona o mediálnych službách (vrátane § 140 a vloženia nového § 145a), nadobudne účinnosť až 28. júna 2025, predkladateľ uvádza celé nové znenia príslušných ustanovení sankciách (pokutách) v znení účinnom od 28. júna 2025.

K bodu 49

Navrhuje sa precizovať sankčné ustanovenie, na základe ktorého Rada pre mediálne služby ukladá pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby za porušenie ustanovení o multimodálnom prístupe. Navrhovaná úprava reflektuje požiadavky aplikačnej praxe regulátora.

K bodu 50

Keďže vysielateľovi sa prideľuje frekvencia na účely vysielania s licenciou, nie je možné, aby vysielateľ používal pridelené frekvencie bez licencie. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje precizovať ustanovenie § 142 ods. 8 písm. b).

K bodu 51

Novelizačným bodom sa do zákona o mediálnych službách dopĺňajú sankčné ustanovenia na účely implementácie čl. 51 ods. 2 písm. b) a čl. 52 nariadenia (EÚ) 2022/2065 a čl. 15 nariadenia (EÚ) 2019/1150. Obe nariadenia EÚ ustanovujú povinnosti pre dotknutý okruh

subjektov a sú priamo vykonateľné. Pre zabezpečenie riadneho presadzovania týchto povinností je však v národnej právnej úprave potrebné ustanoviť sankcie za ich porušenie.

§ 145a

Dopĺňa sa nový paragraf o pokutách, ktoré je možné uložiť za porušenie povinností ustanovených nariadením (EÚ) 2022/2065 poskytovateľom sprostredkovateľskej služby a nariadením (EÚ) 2019/1150 poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a internetovým vyhľadávačom.

Odsek 1 ustanovuje sankcie za porušenie hmotnoprávnych povinností, ktoré vyplývajú z týchto nariadení.

Odsek 2 ustanovuje pokuty za neposkytnutie riadnej súčinnosti Rade pre mediálne služby pri výkone dohľadu nad plnením povinností podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065. Keďže nariadenie (EÚ) 2022/2065 predpokladá právomoc vyžiadania informácií, vysvetlení a poskytnutia inej súčinnosti pri výkone dohľadu nie len od poskytovateľov sprostredkovateľskej služby, ale aj od iných osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť, u ktorých sa predpokladá, že disponujú relevantnými informáciami pre výkon dohľadu, subjektom správnych deliktov podľa odseku 2 môžu byť aj tieto ďalšie (iné) osoby.

Odsek 3 štruktúrou sleduje odsek 2, ale je vymedzený len vo vzťahu k poskytovateľom online sprostredkovateľských služieb a poskytovateľom internetového vyhľadávača. Nariadenie (EÚ) 2019/1150 výslovne nepredpokladá zapojenie ďalších (iných) osôb do výkonu dohľadu. Nad rozsah odseku 2 dopĺňa aj skutkovú podstatu za nesplnenie záväzku na zabezpečenie súladu vyhláseného za záväzný na základe návrhu poskytovateľa online sprostredkovateľských služieb alebo poskytovateľa internetového vyhľadávača. V prípade poskytovateľov sprostredkovateľských služieb je pre tento prípad sankciou penále podľa odseku 4, ktoré je však špecifikom nariadenia (EÚ) 2022/2065, preto sa v prípade nariadenia (EÚ) 2019/1150 ustanovuje jednoduchá peňažná sankcia (nie opakujúca sa – penále).

Odsek 4 upravuje právomoc koordinátora digitálnych služieb ukladať penále v nadväznosti na čl. 51 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) 2022/2065, vychádzajúc analogicky z čl. 76 nariadenia (EÚ) 2022/2065. Zámerom bolo formulovať skutkové podstaty deliktov, za ktoré je možné ukladať penále, podľa úpravy penále, ktoré môže ukladať Európska komisia pri dohľade nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Odsek 5 bližšie špecifikuje počítanie penále a ustanovuje aj moderačné právo Rady pre mediálne služby, ktorá bude pomôcť po zohľadnení okolností konkrétneho prípadu konečnú sumu penále znížiť, napr. ak povinný subjekt bezodkladne a v celom rozsahu splní povinnosť, k vynúteniu ktorej penále smerovalo. Keďže nariadenie (EÚ) 2019/1150 výslovne nepočíta s ukladaním pravidelného penále, nenavrhuje sa jeho úprava ani v návrhu zákona.

Čl. 52 nariadenia (EÚ) 2022/2065 harmonizuje horné hranice sadzieb pokút a penále, pokiaľ ide o porušenie povinností podľa tohto nariadenia, ktoré sú premietnuté do navrhovaného znenia § 145a ods. 1 písm. a), ods. 2 a 4 zákona o mediálnych službách. Sadzby pokút a penále sú určené percentuálnym podielom z obratu alebo príjmu sankcionovanej osoby. Pojem obrat sa v návrhu zákona priamo nedefinuje, ale v odseku 1 sa odkazuje na definíciu v čl. 3 písm. x) nariadenia (EÚ) 2022/2065. Skutočnosť, že sa v návrhu zákona určuje rozsah svetovým obratom, nie len obratom v Slovenskej republike, vyplýva z čl. 52 nariadenia (EÚ) 2022/2065. V § 145a ods. 6 a 7 sa upravujú len niektoré technické náležitosti týkajúce sa počítania hornej hranice sadzby pokuty v konkrétnych prípadoch. Presné postupy výpočtu pokút z obratu alebo príjmu budú predmetom podrobnejších usmernení, resp. metodických pokynov (soft law) sledujúc aj postupy Európskej komisie a jednotnú aplikáciu v členských štátoch EÚ (viď napr. podobnú prax Protimonopolného úradu SR – dostupné tu:

https://www.antimon.gov.sk/-38-pokuty/

;

https://www.antimon.gov.sk/usmernenia-a-pokyny-

uradu-soft-law/?csrt=5838865053633304276

§ 145b

Ustanovenie nadväzuje na novelizačný bod 37.

K bodom 54 až 57

V ustanovení § 150 zákona o mediálnych službách sa upravuje podávanie a vybavovanie podnetov na preverenie v pôsobnosti Rady pre mediálne služby. Dopĺňajú sa osobitné ustanovenia o podaniach týkajúcich sa poskytovateľov sprostredkovateľskej služby, online sprostredkovateľských služieb a internetových vyhľadávačov. Osobitné ustanovenia sa týkajú postupovania podnetov na vnútroštátnej úrovni a koordinátorom digitálnych služieb z iných členských štátov. Ustanovuje sa tiež právo poskytovateľov sprostredkovateľskej služby a podávateľov podnetu byť vypočutý a byť informovaný o stave vybavovania podnetu v pôsobnosti Rady pre mediálne služby.

K bodu 58

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vecné zmeny v § 150 zákona.

K bodom 59 a 60

Znenie § 152 zákona o mediálnych službách sa zosúlaďuje so znením nariadenia (EÚ) 2022/2065. V rámci úpravy konania vo veci zamedzenia šírenia nelegálneho obsahu sa doposiaľ ustanovovali konkrétne lehoty, v ktorých má platforma na zdieľanie obsahu v rámci svojich mechanizmov na riešenie oznámení oznámiť spôsob riešenia podnetu podávateľovi podnetu a odstrániť nelegálny obsah. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je horizontálnym predpisom a vzhľadom na rôznorodosť nelegálneho obsahu upravuje tieto lehoty len generálne. Vzhľadom na povahu nelegálneho obsahu definovaného v § 151 ods. 2 zákona o mediálnych službách (napr. detská pornografia, trestné činy terorizmu, zločiny proti ľudskosti) je žiaduce, aby sa podnety smerujúce proti takémuto obsahu riešili bezodkladne.

K bodom 61 až 65

Novelizačnými bodmi sa navrhuje úprava § 153 zákona o mediálnych službách o rozhodnutí o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu v pôsobnosti Rady pre mediálne služby v súlade s čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065. Nad rozsah súčasnej úpravy je potrebné doplniť obsahové náležitosti rozhodnutia o identifikačné a lokalizačné údaje podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia (EÚ) 2022/2065, informáciu o právnom základe podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) bodu i) nariadenia (EÚ) 2022/2065, územnú pôsobnosť podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2022/2065, informáciu o orgánoch verejnej správy, ktoré sú adresátmi informácie o spôsobe vykonania príkazu podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) bodu vi) nariadenia (EÚ) 2022/2065, o poučenie o prostriedkoch nápravy v nadväznosti na čl. 9 ods. 2 písm. a) bod v) nariadenia (EÚ) 2022/2065 a upraviť jazykový režim rozhodnutí v súlade s čl. 9 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2022/2065, keďže príkazy konať proti nezákonnému obsahu, resp. rozhodnutia o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu sa môžu zasielať aj zahraničným poskytovateľom sprostredkovateľskej služby. Čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065 predpokladá doručovanie príkazov konať proti nezákonnému obsahu prostredníctvom elektronických kontaktných miest, ktoré si musí podľa čl. 11 tohto nariadenia vytvoriť každý poskytovateľ sprostredkovateľskej služby. Keďže ide o odklon od úpravy doručovania rozhodnutí podľa správneho poriadku, je potrebné priamo v zákone o mediálnych službách uviesť odkaz na osobitný režim doručovania. Keďže okruh potenciálnych adresátov rozhodnutí o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu v zmysle zákona o mediálnych službách je širší ako predpokladá

čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065 (a to vzhľadom na širší predmet úpravy zákona o mediálnych službách), osobitný režim doručovania sa bude môcť použiť iba v prípade, ak adresátom rozhodnutia bude poskytovateľ sprostredkovateľskej služby.

Ak ide o príkazy podľa čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065, poskytovateľom sprostredkovateľskej služby vznikajú povinnosti v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065, preto je nevyhnutné, aby priamo z príkazov vyplývalo, že ide o príkazy podľa čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065. Ak teda Rada pre mediálne služby bude chcieť adresovať subjektu, ktorý je poskytovateľom sprostredkovateľskej služby podľa nariadenia (EÚ) 2022/2065, rozhodnutie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu s účinkami príkazu konať proti nezákonnému obsahu podľa čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065, musí priamo v rozhodnutí uviesť odkaz nielen na § 153 zákona o mediálnych službách, ale aj odkaz na čl. 9 nariadenia (EÚ) 2022/2065. Iné rozhodnutia podľa iných národných predpisov mimo zákona o mediálnych službách aktuálne nespadajú pod účinky čl. 9 a 10 nariadenia (EÚ) 2022/2065, s tým, že ak do budúcna vyplynie potreba rozšírenia právomoci vydávať príkazy s účinkami podľa týchto článkov, či už koordinátorovi digitálnych služieb alebo iným orgánom, bude to riešené príslušnou legislatívnou úpravou s jasným vymedzením odkazu na čl. 9 alebo čl. 10 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

Okrem týchto zmien sa v odseku 4 navrhuje z dôvodu posilnenia právnej istoty doplniť lehotu, v ktorej je možné podať námietky proti rozhodnutiam o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu. Ďalej sa tiež upravuje, že v prípade, ak podané námietky budú uznané za dôvodné v plnom rozsahu, Rada pre mediálne služby zruší pôvodné rozhodnutie o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu, keďže vydávanie nového upraveného rozhodnutia nie je v tomto prípade účelné, dôvodné, efektívne.

K bodu 66

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 142 ods. 6 zákona o mediálnych službách regulátor môže uložiť vysielateľovi sankciu, ak vysielateľ vysiela programovú službu v rozpore s podmienkami príslušného oprávnenia, navrhuje sa doplnenie povinnosti vysielateľa vysielať programovú službu v súlade s podmienkami autorizácie.

K bodu 67

Navrhuje sa, aby povinnou náležitosťou žiadosti o autorizáciu vysielania bola identifikácia kritérií podľa § 3, ktoré zakladajú voči žiadateľovi právomoc Slovenskej republiky iba v prípade žiadosti o autorizáciu vysielania televíznej programovej služby. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že § 3 upravuje jurisdikčné kritéria iba vo vzťahu k televíznemu vysielateľovi.

K bodu 68

Z dôvodu, že regulátor nemá na základe podanej žiadosti o autorizáciu vysielania k dispozícii údaje, na základe ktorých by spoľahlivo vedel v rozhodnutí o autorizácii vysielania uviesť, či ide o monotypovú programovú službu, navrhuje sa precizovať ustanovenie upravujúce náležitosti rozhodnutia o udelení autorizácie tak, aby regulátor v predmetnom rozhodnutí uvádzal iba informáciu, či ide o monotypovú programovú službu, ktorá je reklamnou programovou službou.

K bodu 69

V § 191 ods. 1 sa navrhuje doplnenie dvoch nových náležitostí, ktoré musí žiadosť o licenciu obsahovať. Sú nimi identifikácia požadovanej frekvencie a informácia o používaní doplnkovej služby vysielania na požadovanej frekvencii.

K bodom 70 až 72

S cieľom poskytnúť Rade pre mediálne služby väčšiu voľnosť v rozhodovaní o vyhlasovaní výberových konaní na rozhlasové frekvencie sa navrhuje vypustiť obmedzenie, podľa ktorého sa tieto výberové konania mohli konať iba dvakrát ročne v konkrétnych obdobiach. Regulátor sa tak bude môcť lepšie prispôsobiť aktuálnemu počtu voľných frekvencií. Z dôvodu vypustenia uvedeného obmedzenia sa zároveň navrhuje vypustiť ustanovenie upravujúce presné dátumy začatia konania o udelenie licencie.

V nadväznosti na vypustenie odseku 2 v § 193 sa navrhuje upraviť vnútorný odkaz v § 194.

K bodu 73

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia, ktoré upravuje výnimku z aplikácie vybraných ustanovení správneho poriadku tak, aby sa nevzťahovalo na všetky konania podľa zákona o mediálnych službách, ale iba na konanie regulátora, ktorým je Rada pre mediálne služby.

K bodu 74

Ustanovenie § 226 upravuje spracovávanie osobných údajov v kontexte zákona o mediálnych službách. Toto ustanovenie sa dopĺňa o osobitnú úpravu v nadväznosti na spracovávanie osobných údajov fyzických osôb, ktoré môže Rada pre mediálne služby získať pri výkone dohľadu nad plnením povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 a nariadenia (EÚ) 2022/2065. Lehota na uchovávanie osobných údajov pre tieto prípady sa stanovuje na 10 rokov, čo zodpovedá primeranosti a potrebám aplikačnej praxe vzhľadom aj na nadväzujúce súdne konania týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí.

K bodom 75 a 76

Z dôvodu aplikačných problémov sa navrhuje upraviť niektoré prechodné ustanovenia zákona upravujúce zabezpečenie multimodálneho prístupu verejnoprávnym vysielateľom v období do 31. decembra 2026. Keďže zabezpečenie hlasového komentovania pre nevidiacich pri publicistických programoch, ktoré sú založené na diskusii hostí, nie je prakticky možné uplatňovať, navrhuje sa, aby bol tento druh programov vyňatý z povinného 25 percentného podielu publicistických programov sprevádzaných hlasovým komentovaním, ktorý je verejnoprávny vysielateľ povinný v prechodnom období v rámci ustanoveného podielu programov s multimodálnym prístupom podľa § 239 ods. 2 až 4 zabezpečiť. Zároveň sa navrhuje aby sa podiel programov podľa § 239 ods. 2 až 4 určil ako podiel vysielacieho času programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, podiel vysielacieho času programov tlmočených do slovenského posunkového jazyka alebo v slovenskom posunkovom jazyku alebo podiel vysielacieho času programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa z celkového vysielacieho času programov vysielaných vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb verejnoprávneho vysielateľa za kalendárny štvrťrok. Na zabezpečenie multimodálneho prístupu k televíznej programovej službe verejnoprávneho vysielateľa počas prechodného obdobia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 55 ods. 5 až 9 a § 56.

Čl. II

Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je rozšírením horizontálnej legislatívy EÚ pre elektronické služby. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 v časti o zodpovednosti online sprostredkovateľov nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých

právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17. 7. 2000). Návrhom zákona sa preto navrhuje novelizácia zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorého § 6 doposiaľ transponoval články 12 až 15 smernice o zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Predmetné ustanovenie zákona č. 22/2004 Z. z. sa vypúšťa bez náhrady, pretože daná regulácia je obsiahnutá v článkoch 4 až 6 a v článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/2065.

Čl. III

K bodu 1

Navrhuje sa precizovať znenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vyhlášky upravujúcej akceptovaných systémov označovania obsahu , tak aby bolo zrejmé, že vyhláška má upravovať podrobnosti o uplatňovaní povinností vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie ustanovené v § 62 ods. 6 a 8 až 11 zákona o mediálnych službách.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť znenie, ktoré reguluje pôsobnosť komisie pre ochranu maloletých vykonávať dohľad nad niektorými zákonnými povinnosťami tak, aby bolo zrejmé, že kompetenciou tejto komisie je dohliadať taktiež na plnenie povinnosti uvedenej v § 62 ods. 1 písm. a) zákona o mediálnych službách (aby programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, boli sprístupnené iba takým spôsobom, aby maloletí nemohli takéto programy alebo iné zložky programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za bežných okolností počuť ani vidieť). V tejto súvislosti sa upravuje aj znenie poznámky pod čiarou k odkazu 17a.

K bodu 3

Z dôvodu posilnenia právnej istoty členov komisie pre ochranu maloletých sa navrhuje v zákone upraviť, že členstvo v komisii je nezastupiteľné a výkon funkcie člena komisie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Za účelom výkonu funkcie člena komisie je teda zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.

K bodom 4 a 5

Upravuje sa konanie pred komisiou pre ochranu maloletých. S cieľom zjednotiť právny režim upravujúci konanie pred komisiou so zákonom o mediálnych službách sa navrhuje, aby sa na konanie pred komisiou nevzťahoval osobitný predpis o sťažnostiach, a aby sa pri vybavovaní podnetov na konanie pred komisiou primerane vzťahovali ustanovenia upravujúce postup regulátora pri vybavovaní podnetu na preverenie podľa zákona o mediálnych službách. Zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie pred komisiou nevzťahovali niektoré ustanovenia správneho poriadku, obdobne, ako je to uvedené pri konaní regulátora podľa zákona o mediálnych službách. Zároveň sa ustanovuje, že proti rozhodnutiu komisie o uložení pokuty sa nemožno odvolať.

Čl. IV

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia okrem článku I bodov 19, 22, 38, 41, 45, 48, 52 a 53, ktoré nadobúdajú účinnosť 28. júna 2025 a okrem článku I bodov 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027.

Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona dňom vyhlásenia sa odôvodňuje skutočnosťou, že z čl. 49 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2022/2065 vyplynula členským štátom povinnosť určiť koordinátora digitálnych služieb do 17. februára 2024. Z dôvodu omeškania s určením koordinátora digitálnych služieb nemá Slovenská republika oficiálne zastúpenie v Európskom výbore pre digitálne služby a nemôže plnohodnotne participovať v rámci spolupráce na úrovni Európskej únie. Čo najskoršie určenie koordinátora digitálnych služieb a jeho vybavenie potrebnými kompetenciami je nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany príjemcov sprostredkovateľských služieb v Slovenskej republike.

Bratislava 22. mája 2024

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martina Šimkovičová

ministerka kultúry

Slovenskej republiky