DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona upravuje pôsobnosť nezávislého národného regulačného orgánu, Rady pre mediálne služby, ktorej pôsobnosť sa navrhuje rozšíriť o nové kompetencie v digitálnej oblasti. Návrhom zákona sa Rada pre mediálne služby ustanovuje za koordinátora digitálnych služieb, čím sa má zabezpečiť implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2065“).

Nariadenie (EÚ) 2022/2065 je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. V zmysle hesla „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“ zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem. Regulácii budú podliehať aj poskytovatelia z tretích krajín, ak svoje služby poskytujú užívateľom v EÚ. Cieľom nariadenia (EÚ) 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Obsahom nariadenia (EÚ) 2022/2065 sú cielené opatrenia na efektívnejší boj proti nezákonnému obsahu šírenému prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb a nové povinnosti pre poskytovateľov týchto služieb, diverzifikované podľa veľkosti a typu poskytovateľa. Navrhovanou celoeurópskou štruktúrou dohľadu, ktorá má byť založená na intenzívnej spolupráci medzi koordinátormi digitálnych služieb a Európskou komisiou, sa má zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.

Cieľom vnútroštátnej implementácie prostredníctvom návrhu zákona je zabezpečenie vymožiteľnosti práv a povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2022/2065. Členské štáty sú povinné menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za riadne vykonávanie nariadenia na národnej úrovni a bude národným koordinátorom vo vzťahu k ostatným členským štátom, k Európskej komisii, voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, príjemcom služieb a iným subjektom v zmysle nariadenia. Kritériom výkonu funkcie koordinátora digitálnych služieb je striktná požiadavka na jeho nezávislosť od verejných a súkromných subjektov. V podmienkach Slovenskej republiky je najvhodnejším kandidátom na plnenie týchto úloh Rada pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na doterajší výkon pôsobnosti vo vzťahu k platformám na zdieľanie obsahu a platformám na zdieľanie videí v zmysle platného zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“). Nariadenie (EÚ) 2022/2065 predpokladá dostatočné technické, finančné a personálne zabezpečenie na umožnenie výkonu nestranného, transparentného a včasného dohľadu v online prostredí.

Návrhom zákona sa implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1150“). Nariadenie (EÚ) 2019/1150 sa uplatňuje na poskytovateľov online sprostredkovateľských služieb a internetové vyhľadávače (najmä online trhoviská, obchody s aplikáciami, sociálne médiá pre podnikateľov, nástroje na porovnávanie cien a všeobecné online vyhľadávače), prostredníctvom ktorých obchodníci v EÚ ponúkajú tovar alebo služby spotrebiteľom v EÚ. Cieľom tejto regulácie je zvýšiť spravodlivosť a transparentnosť online podnikateľského prostredia, ktoré podnikom umožňuje cezhraničné pôsobenie na vnútornom trhu EÚ. Nariadenie (EÚ) 2019/1150 zavádza viaceré povinnosti pre online sprostredkovateľské služby a online vyhľadávače, ktoré majú predchádzať škodlivým obchodným praktikám platforiem voči komerčným užívateľom obmedzujúcim vnútroštátny a cezhraničný online predaj s negatívnym dosahom na spotrebiteľov v EÚ.

Presadzovanie nariadenia (EÚ) 2019/1150 bolo doposiaľ v Slovenskej republike ponechané na súdy. Európska komisia v tejto súvislosti začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nezabezpečenia dostatočne primeraného a účinného presadzovania nariadenia. Doplnením vnútroštátnej právnej úpravy v návrhu zákona sa ustanoví právny základ pre verejnoprávny výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150. S prihliadnutím na vecné súvislosti medzi nariadením (EÚ) 2019/1150 a nariadením (EÚ) 2022/2065 sa navrhuje zverenie tejto kompetencie Rade pre mediálne služby.

Návrhom zákona sa zároveň upravujú niektoré ustanovenia zákona o mediálnych službách týkajúce sa multimodálneho prístupu a ochrany maloletých, vrátane uplatňovania jednotného systému označovania, a tiež kompetencií komisie na ochranu maloletých. Návrh zákona precizuje aj ustanovenia upravujúce udeľovanie jednotlivých oprávnení Radou pre mediálne služby. Súčasne sa z dôvodu aplikačných problémov navrhuje úprava prechodných ustanovení upravujúcich zabezpečenie multimodálneho prístupu Rozhlasom a televíziou Slovenska v období do konca roka 2026.

Vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie (EÚ) 2022/2065 v časti o zodpovednosti online sprostredkovateľov nahrádza smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), návrhom zákona sa zároveň vypúšťa § 6 zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože daná regulácia je obsiahnutá v nariadení (EÚ) 2022/2065.

Návrhom zákona sa upravuje aj zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmeny v tomto zákone sa týkajú najmä oblasti ochrany maloletých a činnosti Komisie na ochranu maloletých, v rámci ktorých z aplikačnej praxe vyplynuli určité nedostatky.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na životné prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/ implementovaných predpisov:

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010) v platnom znení

Termín začiatku a ukončenia PPK

September 2023

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Január 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Máj 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022) (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2022/2065“) je novou celoeurópskou reguláciou internetového obsahu v rámci poskytovania sprostredkovateľských služieb. V zmysle hesla „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“ zavádza nové harmonizované pravidlá pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, vrátane sociálnych sietí, online trhovísk, internetových vyhľadávačov, webhostingových a cloudových služieb, online cestovných a ubytovacích platforiem, obchodov s aplikáciami a iných typov online platforiem. Regulácii budú podliehať aj poskytovatelia z tretích krajín, ak svoje služby poskytujú užívateľom v Európskej únii (EÚ).

Cieľom nariadenia (EÚ) 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. Obsahom nariadenia (EÚ) 2022/2065 sú cielené opatrenia na efektívnejší boj proti nezákonnému obsahu šírenému prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb a nové povinnosti pre poskytovateľov týchto služieb, diverzifikované podľa veľkosti a typu poskytovateľa. Navrhovanou celoeurópskou štruktúrou dohľadu, ktorá

má byť založená na intenzívnej spolupráci medzi koordinátormi digitálnych služieb a Európskou komisiou, sa má zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie.

V zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065 majú členské štáty Európskej únie povinnosť do 17. februára 2024 určiť národného koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa dohľadu a presadzovania tohto nariadenia. V tento istý deň sa nariadenie (EÚ) 2022/2065, s výnimkou vybraných ustanovení, začne uplatňovať. Určený koordinátor digitálnych služieb bude zodpovedný za zabezpečenie koordinácie úloh na vnútroštátnej úrovni a za prínos k účinnému a konzistentnému dohľadu a presadzovaniu predmetného nariadenia v celej EÚ.

Návrhom zákona sa má preto zabezpečiť implementácia nariadenia (EÚ) 2022/2065 do slovenského právneho poriadku.

Presadzovanie nariadenia (EÚ) 2019/1150 bolo doposiaľ v Slovenskej republike ponechané na súdy. Európska komisia v tejto súvislosti začala voči Slovenskej republike konanie o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní EÚ z dôvodu nezabezpečenia dostatočne primeraného a účinného presadzovania nariadenia. Z uvedeného dôvodu je zároveň nevyhnutné doplnenie vnútroštátnej právnej úpravy a stanovenie právneho základu pre verejnoprávny výkon dohľadu aj nad dodržiavaním povinností podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom vnútroštátnej implementácie prostredníctvom návrhu zákona je zabezpečenie implementácie a vymožiteľnosti práv a povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2022/2065. Členské štáty sú totiž povinné menovať tzv. koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude zodpovedný za riadne vykonávanie nariadenia na národnej úrovni a bude národným koordinátorom vo vzťahu k ostatným členským štátom, k Európskej komisii, voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, príjemcom služieb a iným subjektom v zmysle nariadenia. Kritériom výkonu funkcie koordinátora digitálnych služieb je striktná požiadavka na jeho nezávislosť od verejných a súkromných subjektov. Nariadenie (EÚ) 2022/2065 navyše predpokladá dostatočné technické, finančné a personálne zabezpečenie na umožnenie výkonu nestranného, transparentného a včasného dohľadu v online prostredí.

Ambiciózne ciele nariadenia (EÚ) 2022/2065 si vyžadujú, aby sa určené subjekty čo najskôr začali pripravovať na nové úlohy, najmä po odbornej a technickej stránke, a zapájali sa do prípravných procesov na úrovni EÚ.

V podmienkach Slovenskej republiky je najvhodnejším kandidátom na plnenie týchto úloh nezávislý národný regulačný orgán v oblasti mediálnych služieb, a to Rada pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na doterajší výkon pôsobnosti vo vzťahu k platformách na zdieľanie obsahu a platformám na zdieľanie videí v zmysle platného a účinného zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení zákona č. 351/2022 Z. z. (ďalej len „zákon o mediálnych službách“). V tejto súvislosti sa zároveň navrhuje rozšíriť pôsobnosť regulátora o nové kompetencie v digitálnej oblasti. S implementáciou nariadenia (EÚ) 2022/2065 je však nevyhnutne spojené značné posilnenie personálnych, finančných a technických zdrojov pre budúceho koordinátora digitálnych služieb. Hlavnými dôvodmi navýšenia zdrojov sú komplexnosť budúcich právnych predpisov, rozšírenie jurisdikčného dosahu, včasné a účinné presadzovanie práva, využitie technologických kapacít na monitorovanie a regulovanie digitálnych služieb či aktívna participácia zainteresovaných subjektov.

Návrhom zákona sa zároveň implementuje aj nariadenie (EÚ) 2019/1150. S prihliadnutím na vecné súvislosti medzi nariadením (EÚ) 2019/1150 a nariadením (EÚ) 2022/2065 sa navrhuje zverenie kompetencií podľa nariadenia (EÚ) 2019/1150 taktiež Rade pre mediálne služby.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Rada pre mediálne služby

Subjekty poskytujúce súčinnosť Rade pre mediálne služby

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb (sociálne siete, online trhoviská, internetové vyhľadávače, cestovateľské a ubytovacie platformy, obchody s aplikáciami a pod.)

Užívatelia sprostredkovateľských služieb

Komerční užívatelia sprostredkovateľských služieb

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Žiaden z existujúcich orgánov v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky aktuálne nespĺňa všetky požiadavky na koordinátora digitálnych služieb tak, ako bol zadefinovaný v nariadení (EÚ) 2022/2065. Pôsobnosť koordinátora digitálnych služieb je v podmienkach Slovenskej republiky úplne novou pôsobnosťou. V rámci Špeciálnej pracovnej skupiny pre digitálny governance Slovenska (pod vedením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) boli preskúmané možnosti výkonu pôsobnosti koordinátora digitálnych služieb prostredníctvom Rady pre mediálne služby, Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby, Národnej banky Slovenska, Úradu na ochranu osobných údajov alebo na tento účel novovytvoreného orgánu (v súčasnosti takýto orgán neexistuje).

Ako najvýhodnejšie riešenie sa v súčasnosti javí zabezpečenie týchto činností prostredníctvom národného regulátora v oblasti mediálnych služieb, Rady pre mediálne služby, ktorá môže nadviazať na svoju pôsobnosť vo vzťahu k platformám na zdieľanie videí a platformám na zdieľanie obsahu podľa platného a účinného zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení zákona č. 351/2022 Z. z. a ďalšie aktivity v online priestore, ktorým sa doposiaľ venovala v rozsahu zverenej pôsobnosti.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nulová alternatíva (zachovanie súčasného stavu) sa nepripúšťa, nakoľko povinnosť Slovenskej republiky určiť do 17. februára 2024 orgán, ktorý bude vykonávať úlohu koordinátora digitálnych služieb, a stanoviť právny základ pre výkon dohľadu nad dodržiavaním povinností poskytovateľov sprostredkovateľských služieb vyplývajú priamo z nariadenia (EÚ) 2022/2065 a nariadenia (EÚ) 2019/1150.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

V zmysle nariadenia (EÚ) 2022/2065 sú koordinátori digitálnych služieb povinní vypracúvať výročné správy o činnosti podľa tohto nariadenia. Prvé preskúmanie účelnosti bude možné uskutočniť z výročnej správy Rady pre mediálne služby za rok 2024, ktorú je regulátor povinný predložiť Národnej rade SR do 90 dní po skončení kalendárneho roka.

V roku 2027 sa na základe predloženej výročnej správy za rok 2026 (do 90 dní po skončení kalendárneho roka) prehodnotí podľa reálnych potrieb rozpočet na rok 2028, vrátane vyčíslenia príjmov verejnej správy.

Okrem toho nariadenie ukladá Európskej komisii do 17. novembra 2027 a následne každých päť rokov vypracovať hodnotenie tohto nariadenia, ktoré predloží Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru. Výsledky tohto hodnotenia budú smerodajné aj na vnútroštátnej úrovni za účelom preskúmania účelnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Ivana Maláková

Odbor mediálneho práva a audiovízie

Sekcia umenia, médií a autorského práva

Ministerstvo kultúry SR

e-mail:

ivana.malakova@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Spolupráca s Radou pre mediálne služby

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 217/2023

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K MATERIÁLU

NÁVRH ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 264/2022 Z. Z. O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV (ZÁKON O MEDIÁLNYCH SLUŽBÁCH) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

I. Úvod: Ministerstvo kultúry SR dňa 7. septembra 2023 predložilo na PPK materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, bez vplyvov na malé a stredné podniky.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť chýbajúce údaje v doložke, a to v časti 8. Preskúmanie účelnosti – doplniť časovú lehotu (rok) a kritériá, podľa ktorých je možné zhodnotiť, ako boli dosiahnuté stanovené ciele návrhu po stanovení základného rámca a spoločných princípoch či postupoch.

Odôvodnenie: Uvedenú časť je potrebné uviesť v zmysle aktualizovanej Jednotnej

metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

-Akceptované: pripomienka bola zapracovaná do doložky vybraných vplyvov.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Návrhom zákona sa implementuje nariadenie EÚ o jednotnom trhu s digitálnymi službami, ustanovuje sa koordinátor digitálnych služieb a upravuje sa pôsobnosť nezávislého národného regulačného orgánu Rady pre mediálne služby, navrhuje sa rozšírenie jej pôsobnosti o nové kompetencie v digitálnej oblasti.

V doložke vybraných vplyvov sú označené negatívne, nezabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy. Vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov sú označené „žiadne“ a zároveň je uvedené, že nie sú rozpočtovo zabezpečené. Komisia upozorňuje, že v prípade, že vplyvy na rozpočty územnej samosprávy nie sú identifikované, rozpočtová zabezpečenosť sa neoznačuje.

-Akceptované: pripomienka bola zapracovaná do doložky vybraných vplyvov.

Zároveň z formálneho hľadiska Komisia upozorňuje, že v doložke vybraných vplyvov v bode 9. sa vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií označuje len v prípade posudzovania zmien v I. a II. pilieri univerzálneho dôchodkového systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP na dlhodobom horizonte.

-Akceptované: pripomienka bola zapracovaná do doložky vybraných vplyvov.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v tabuľke č. 1 sú kvantifikované nekryté vplyvy v roku 2024 v sume 1,06 mil. eur (z toho osobné výdavky v sume 578 tis. eur), v roku 2025 v sume 1,77 mil. eur (z toho osobné výdavky v sume 1,16 mil. eur) a od roku 2026 každoročne v sume 2,68 mil. eur (z toho osobné výdavky v sume 1,77 mil. eur). Z návrhu vyplýva požiadavka na postupné zvýšenie počtu zamestnancov s cieľovým počtom 49 osôb v roku 2026 (zvýšenie v roku 2024 o 16 osôb, v roku 2025 o ďalších 16 osôb a v roku 2026 o ďalších 17 osôb). V analýze vplyvov na rozpočet v bode 2.1.1. Financovanie návrhu je uvedené, že „Financovanie sa navrhuje navýšením rozpočtu Rady pre mediálne služby v rozpočtovej kapitole VPS.“. S materiálom zakladajúcim rozpočtovo nekrytý vplyv Komisia nesúhlasí a všetky rozpočtové dôsledky súvisiace s návrhom zákona (vrátane osobných výdavkov a počtu zamestnancov) žiada zabezpečiť v rámci návrhu rozpočtu organizácie na roky 2024 až 2026. V nadväznosti na uvedené Komisia žiada doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov na rozpočet prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv.

-Neakceptované: Rozpočtové dôsledky súvisiace s návrhom zákona nie je možné zabezpečiť v rámci aktuálneho rozpočtu Rady pre mediálne služby na roky 2024 až 2027.

V analýze vplyvov na rozpočet Komisia žiada uviesť konkrétny výpočet, na základe ktorého sa dospelo k počtu 49 dodatočných pracovníkov Rady pre mediálne služby.

Odôvodnenie: V analýze vplyvov na rozpočet je uvedený počet pracovníkov, ktorý

bol vypočítaný na základe odhadov prácnosti a početnosti činností súvisiacich s rolou DSC, nie výpočet samotný. Komisia navrhuje jeho doplnenie aj z dôvodu kontroly zohľadnenia prebratia časti agendy už súčasnými pracovníkmi Rady pre mediálne služby.

-Akceptované: analýza vplyvov na rozpočet bola doplnená v zmysle pripomienky.

V analýze vplyvov na rozpočet v tabuľke č. 4 sú uvedené nesprávne kvantifikácie v rámci výdavkov EKRK 630 a 650. Predkladateľ v časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie v rámci EKRK 650 žiadne výdavky neuvádza. V nadväznosti na uvedené je potrebné kvantifikované vplyvy podľa EKRK upraviť a zosúladiť údaje vo všetkých častiach analýzy vplyvov na rozpočet.

-Akceptované: analýza vplyvov na rozpočet bola upravená v zmysle pripomienky.

Zároveň Komisia uvádza, že v súvislosti s možnými negatívnymi rozpočtovými vplyvmi vyplývajúcimi z bodu 29. návrhu zákona (§ 118 nový odsek 2), podľa ktorého „Okrem odmeny podľa odseku 1 patrí členovi rady, ktorý je členom senátu príplatok vo výške 120 eur mesačne; členovi rady, ktorý je predsedom senátu, patrí príplatok vo výške 200 eur mesačne.“, je tieto potrebné zohľadniť v analýze vplyvov na rozpočet.

-Akceptované: analýza vplyvov na rozpočet bola doplnená v zmysle pripomienky.

Komisia tiež upozorňuje, že v návrhu zákona sa v bode 37. (§ 145b) zavádza pokuta ukladaná poskytovateľom sprostredkovateľskej služby do výšky 6 % ročného svetového obratu poskytovateľa za predchádzajúce účtovné obdobie, resp. pokuta až do výšky 50 000 eur za nesplnenie povinností podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva potenciálny pozitívny vplyv na rozpočet, ktorý v doložke vybraných vplyvov ani analýze vplyvov na rozpočet nie je zohľadnený. Uvedené je potrebné doplniť.

-Čiastočne akceptované: v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy bol identifikovaný pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Výšku možných príjmov však nie je možné presne kvantifikovať, nakoľko tá je závislá od dodržiavania zákonných predpisov poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb a vzhľadom na percentuálne vyjadrenie sankcií naviazané na obraty dotknutých subjektov v rámci jednotlivých účtovných období bude výška závisieť od finančnej situácie posudzovaných subjektov v reálnom čase.

Akákoľvek predikcia by v tomto prípade nebola založená na reálnych a overiteľných číslach.

K sociálnym vplyvom

Komisia predkladateľovi odporúča, aby v doložke vybraných vplyvov označil pozitívne sociálne vplyvy a vypracoval analýzu sociálnych vplyvov. Ak vplyv pokladá za zanedbateľný, v bode 10. doložky (Poznámky) môže vysvetliť, prečo by materiál mal iba marginálny sociálny vplyv.

Odôvodnenie: Predkladateľ konštatuje, že návrh zákona nebude mať sociálne

vplyvy. V doložke vybraných vplyvov však píše, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065, ktoré sa prostredníctvom predmetného návrhu zákona má implementovať do slovenského právneho poriadku, má za cieľ prispieť aj k zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a k posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore. To by predstavovalo pozitívne vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám (bod 4.2 analýzy sociálnych vplyvov).

-Neakceptované: návrh zákona nebude mať žiadne, resp. len zanedbateľné sociálne vplyvy. V bode 2 sa síce uvádza, že cieľom nariadenia (EÚ) 2022/2065 je prispieť k budovaniu bezpečnejšieho a transparentnejšieho online prostredia, zlepšeniu podmienok poskytovania cezhraničných sprostredkovateľských služieb, zlepšeniu postavenia spotrebiteľov a posilneniu ochrany základných práv užívateľov v online priestore, avšak tieto vplyvy zakladá samotné nariadenie (EÚ) 2022/2065, pričom návrh zákona predstavuje len jeho strohú implementáciu v rozsahu ustanovenia zodpovedného orgánu, jeho vybavenia potrebnými kompetenciami a doplnenia sankčných ustanovení. Návrh zákona neustanovuje ďalšie práva pre spotrebiteľov a užívateľov v online priestore. Pozitívne vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám boli opísané v rámci analýzy sociálnych vplyvov, ktorá bola predložená spolu s návrhom riadneho predbežného stanoviska k návrhu nariadenia (EÚ) 2022/2065 a je dostupná na

tomto

odkaze

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

JUDr. Martin Semanco

predseda Komisie

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1 /A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

413 030

1 621 169

2 461 939

v tom: Rada pre mediálne služby

413 030

1 621 169

2 461 939

z toho:

- vplyv na ŠR

413 030

1 621 169

2 461 939

Rozpočtové prostriedky

413 030

1 621 169

2 461 939

EÚ zdroje

Spolufinancovanie

- vplyv na obce

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na vyššie územné celky

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

154 000

844 800

1 293 600

- vplyv na ŠR

154 000

844 800

1 293 600

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

413 030

1 621 169

2 461 939