1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
V súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024 sa vládny návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných členských štátov Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov. Zdanenie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska je navrhovaný zákon súčasťou súboru konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Daň zo sladených nealkoholických nápojov mať charakter nepriamej dane zo spotreby a budú ju v zásade vyberať a platiť do štátneho rozpočtu podnikateľské subjekty uskutočňujúce prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, ktoré ju vyberú v cene sladeného nealkoholického nápoja. Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane. V prípade, že by zdanenie prvého dodania sladeného nealkoholického nápoja, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia, bolo pre platiteľa dane problematické, návrh zákona ustanovuje možnosť rozhodnúť sa, že bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti dňom uskutočnenia nadobudnutia nápoja zo zahraničia.
Návrh zákona, okrem vymedzenia pojmov, ustanovuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane, ako napríklad predmet dane, platiteľ dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti, zdaňovacie obdobie, daňové priznanie alebo vrátenie dane.
V súvislosti s navrhovaným článkom I sa v čl. II dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a v čl. III sa upravuje Daňový poriadok, nakoľko na správu tejto dane sa použije Daňový poriadok.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú so sladenými nealkoholickými nápojmi v tuzemsku.
Návrh zákona podlieha notifikačnému procesu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní
2
informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. L 241, 17.9.2015). Návrh zákona bude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Vládny návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky.
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Apríl 2024
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Apríl 2024
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
2.Definovanie problému
Z dôvodu naliehavej potreby konsolidácie verejných financií a stabilizácie štátneho dlhu sa ako jedno z opatrení navrhuje zaviesť daň zo sladených nealkoholických nápojov. Takéto opatrenie v oblasti nepriamych daní je spojené s menšími negatívnymi vplyvmi na potenciál ekonomiky ako napr. v oblasti priamych daní. Predmetná daň je zároveň štandardným fiškálnym nástrojom, ktorý popri generovaní dodatočných príjmov mnohé krajiny využívajú ako daňový komplement na zníženie spotreby negatívnych externalít (v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov), čo sekundárne môže priniesť zdravotné benefity ich terajším spotrebiteľom, resp. prispieť k predchádzaniu nepriaznivých zdravotných dôsledkov. Zdaňovanie sladených nealkoholických nápojov odporúča aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako jednu z foriem motivovania spotrebiteľov sladených nealkoholických nápojov k zdravšiemu spôsobu života redukciou ich nadmernej spotreby. Z pohľadu zdravia a výživových potrieb neexistuje sladený nealkoholický nápoj, ktorý by človek musel nevyhnutne konzumovať.
3.Ciele a výsledný stav
Cieľom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami. Daň zo sladených nealkoholických nápojov predstavuje štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v iných členských štátoch Európskej únie a mnohých ďalších krajín sveta, ktorým je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, v tomto prípade sladených nealkoholických nápojov.
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady, podnikateľské subjekty, ktorých ekonomická činnosť súvisí s výrobou alebo distribúciou sladených nealkoholických nápojov a koneční spotrebitelia.
5.Alternatívne riešenia
Neboli identifikované žiadne iné alternatívne riešenia k návrhu zákona.
Nulový variant nezavedením dane zo sladených nealkoholických nápojov, t. j. ponechaním súčasného stavu by nedošlo k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu. Nezavedenie predmetnej dane by tak sťažilo aj konsolidačné opatrenia na strane štátneho rozpočtu.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
4
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
Áno Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
8.Preskúmanie účelnosti
Preskúmanie účelnosti návrhu zákona sa uskutoční v súlade s bodom 10. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (Ex post hodnotenie).
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
Áno
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Áno
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
5
10.Poznámky
Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vyplýva zo zavedenia novej dane zo sladených nealkoholických nápojov, s ktorou súvisí aj vyšší výber na dani z pridanej hodnoty.
Kvantifikovaný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy predstavujú výdavky na úpravu informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a na personálne zabezpečenie kapacít finančnej správy.
11.Kontakt na spracovateľa
Ministerstvo financií SR, sekcia daňová a colná, odbor nepriamych daní:
-JUDr. Ján Dancák,
jan.dancak@mfsr.sk
, 02/59583495
-Mgr. Michal Pavlovčík,
michal.pavlovcik@mfsr.sk
, 02/59583490
12.Zdroje
Pri príprave materiálu sa viedli interné diskusie v rámci dotknutých odborov Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“), Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Podkladom pri príprave návrhu zákona bola aj pracovná komunikácia a výmena údajov medzi uvedenými rezortmi. Pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov vychádzalo MF SR aj z dostupných zdrojov MF SR a z analýz Inštitútu finančnej politiky. MF SR v rámci analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie boli poskytnuté údaje Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky a správcom zálohového systému pre jednorazové nápojové obaly .
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 056/2024
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov:
Komisia odporúča predkladateľovi v Doložke vybraných vplyvov v časti 8. Preskúmanie účelnosti doplniť dátum a kritéria hodnotenia účelnosti predkladaného materiálu.
Odôvodnenie: Preskúmanie účelnosti sa nastavuje po určitom čase, aby sa zhodnotilo, či a na základe akých
kritérií bol cieľ naplnený.
Pripomienka neakceptovaná.
MF SR preskúma účelnosť návrhu zákona na základe podnetov orgánov finančnej správy vykonávajúcich správu daní.
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie uplatňovania mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov v Doložke vybraných vplyvov v bode 9. Vybrané vplyvy materiálu.
Odôvodnenie: Návrh právneho predpisu zakladá podľa Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie náklady,
na ktoré sa vzťahuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
Vyznačené.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.1 Náklady regulácie.
Odôvodnenie: Ustanovenia právneho predpisu zakladajú novú daň zo sladených nealkoholický nápojov, ktorej
odhadovaná výška nie je súčasťou kalkulačky a analýzy. Komisia odporúča predkladateľovi použiť najmä údaje z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy v zmysle metodického postupu pre analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie. Zároveň je potrebné doplniť odhad výšky nákladov spojených s úpravou informačných systémov dotknutých subjektov prostredníctvom ich oslovenia. V neposlednom rade je potrebné kvantifikovať zvýšené náklady na všetky dotknuté subjekty, číselný údaj týkajúci sa dotknutých subjektov je z nášho pohľadu výrazne podhodnotený.
Pripomienka neakceptovaná.
Novú daň zo sladených nealkoholických nápojov možno charakterizovať ako nepriamu daň zo spotreby sladených nealkoholických nápojov, pričom ňou bude zaťažená konečná spotreba sladených nealkoholických nápojov na území Slovenskej republiky. Dotknuté podnikateľské subjekty nebudú znášať daňové zaťaženie vyplývajúce z návrhu zákona. Návrh zákona ovplyvňuje tieto subjekty vo forme administratívnej záťaže.
MF SR negatívny vplyv na dotknuté podnikateľské subjekty identifikovalo v rámci časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorá bola taktiež predložená do PPK, avšak odhadom tohto vplyvu v tejto fáze legislatívneho procesu nedisponuje.
6
Počet dotknutých subjektov vychádza z údajov poskytnutých Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky, ktorá eviduje uvedený počet subjektov. Iným číselným údajom MF SR nedisponuje.
Komisia žiada dopracovať časť Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie 3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním.
Odôvodnenie: V zmysle Jednotnej metodiky je predkladateľ povinný uviesť formu konzultácií tiež link na
webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené a zároveň je potrebné popísať hlavné body konzultácií a ich závery.
Pripomienka akceptovaná.
Dopracované.
Komisia žiada predkladateľa upraviť časť Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie 3.3 Konkurencieschopnosť a produktivita v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
Odôvodnenie: Navrhovaný materiál významným spôsobom negatívne ovplyvní náklady výrobcov exportérov
a dodávateľov nápojov. Komisia za to, že tento faktor negatívne ovplyvní ich produktivitu, ktorú je potrebné vyznačiť v časti 3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu. Materiál zároveň negatívne ovplyvní konkurencieschopnosť, ktorú je potrebné vyznačiť v dôsledku potenciálneho poklesu dopytu, znevýhodnenia MSP a v neposlednom rade medzinárodné znevýhodnenie voči krajinám, ktoré takúto daň nemajú zavedenú.
Pripomienka neakceptovaná.
Podnikateľské subjekty, ktorých ekonomická činnosť súvisí s výrobou alebo distribúciou sladených nealkoholických nápojov návrhom zákona na území Slovenskej republiky rovnomerne zaťažené. V prípade dodania preukázateľne zdanených sladených nealkoholických nápojov do zahraničia sa navrhovaná daň vráti exportérovi.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Z dôvodu zvýšenia zrozumiteľnosti predkladaného materiálu pre verejnosť Komisia navrhuje v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy v časti 2.2.3. v tabuľke príkladov reprezentatívnych tovarov upraviť pôvodné názvy stĺpcov nasledovne:
„Cena (eur)“ zmeniť na „Cena vrátane DPH (eur)“,
„Daň (eur)“ zmeniť na „Daň zo SNN (eur)“,
„Cena po zdanení (eur)“ zmeniť na „Cena po zdanení vrátane DPH (eur)“.
Pripomienka akceptovaná.
Upravené.
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku zavedenia dane zo sladených nápojov. Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu úprav informačných systémov bude zabezpečený v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na rok 2024 a negatívny vplyv na počet zamestnancov bude vzhľadom na neplnenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MF SR (organizácia FR SR) zabezpečený v rámci schváleného limitu na príslušné rozpočtové roky. V prípade naplnenia limitu počtu zamestnancov správca kapitoly MF SR uplatní požiadavku na navýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MF SR a systemizácie príslušníkov finančnej správy. Uvedené berie Komisia na vedomie.
Vzaté na vedomie.
K sociálnym vplyvom
V časti 4.1.2 analýzy sociálnych vplyvov (Negatívny vplyv na hospodárenie domácností) Komisia odporúča uviesť ilustratívne príklady zdraženia reprezentatívnych položiek, ktoré by podliehali dani zo sladených nealkoholických nápojov.
Odôvodnenie: Predkladateľ v analýze sociálnych vplyvov konštatuje, že zdanenie zvýši ceny tovaru zaťaženého
daňou. Nekvantifikuje priemerný rast výdavkov ovplyvnených skupín domácností ani veľkosť týchto skupín. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy však uvádza príklady odhadovaného zdraženia reprezentatívnych položiek.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené o príklady reprezentatívnych tovarov.
K vplyvom na manželstvo rodičovstvo a rodinu
K hodnoteniu vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu Komisia odporúča predkladateľovi, aby v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov doplnil v závere predkladacej správy text, že predkladaný materiál má vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
7
Samotný návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pozitívny vplyv na zdravú výchovu detí v rodine a zdravý životný štýl ako prejav určitej kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať svoje deti v súlade s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Súčasťou tohto práva je aj právo byť bez vyznania, prípadne právo vyznávať určitý životný štýl. V rámci týchto životných štýlov je právo každej rodiny dbať o zdravé prostredie a zdravú výchovu detí v užšom zmysle, teda aktívne pristupovať a starať sa o zdravie detí stravovacími návykmi.
Komisia odporúča predkladateľovi, aby identifikoval v doložke vybraných vplyvov v bode 9. pozitívne vplyvy na manželstvo rodičovstvo a rodinu a vypracoval príslušnú analýzu vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu, ktorá je povinnou súčasťou predkladaného materiálu. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu Komisia odporúča zhodnotiť najmä v bodoch 8.16 a 8.7.1.
MF SR berie na vedomie odporúčací charakter pripomienky komisie, avšak vzhľadom na rôznorodosť nákupov a preferencie životného štýlu domácností, nedisponuje relevantnými dátami na spracovanie analýzy.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
8
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2024
2025
2026
2027
Príjmy verejnej správy celkom
0
79 583 892
108 865 028
110 056 157
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
79 583 892
108 865 028
110 056 157
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
0
9 019 985
13 799 223
13 950 205
v tom: daň zo sladených nealkoholických nápojov
0
70 563 907
95 065 805
96 105 952
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
709 514
192 685
192 685
192 685
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)
709 514
0
0
0
v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov – MF SR (FR SR)
0
192 685
192 685
192 685
z toho:
- vplyv na ŠR
709 514
192 685
192 685
192 685
Rozpočtové prostriedky
709 514
192 685
192 685
192 685
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
6
6
6
- vplyv na ŠR
0
6
6
6
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
141 732
141 732
141 732
- vplyv na ŠR
0
141 732
141 732
141 732
- vplyv na obce
0
0
0
0
9
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
709 514
192 685
192 685
192 685
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR (FR SR)
709 514
0
0
0
v tom: kapitola MF SR/072 Výber daní, cla, odvodov a príspevkov – MF SR (FR SR)
0
192 685
192 685
192 685
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Tabuľka č. 1/B
2024
2025
2026
2027
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predpokladá v dôsledku zavedenia dane zo sladených nealkoholických nápojov pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V prvom roku účinnosti návrhu zákona je indikovaný príjem na strane rozpočtu verejnej správy vo výške 79 583 892 eur.
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 709 514 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 440 998 eur na rok 2024,
- Administratívny informačný systém (ADMIS) v sume 3 600 eur na rok 2024,
- DR SCAN v sume 36 000 eur na rok 2024,
- Portál finančnej správy (PFS) v sume 120 004 eur na rok 2024
- DATA WAREHOUSE (DWH) v sume 55 992 eur na rok 2024
- Rozšírenie analytických nástrojov (RAN) v sume 52 920 eur na rok 2024.
Na strane výdavkov vytvára negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj požiadavka na navýšenie osobných kapacít finančnej správy. Celkový ročný vplyv na osobné výdavky v tejto súvislosti bude zodpovedať sume 192 685 eur, pričom ide o minimálnu sumu.
10
Návrh zákona bude personálne a finančne zabezpečený v rámci limitu počtu zamestnancov a limitu výdavkov kapitoly Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) na príslušné rozpočtové roky, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.
Negatívny vplyv na počet zamestnancov bude vzhľadom na neplnenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MF SR (organizácia FR SR) zabezpečený v rámci schváleného limitu na príslušné rozpočtové roky. V prípade naplnenia limitu počtu zamestnancov správca kapitoly MF SR uplatní požiadavku na navýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MF SR a systemizácie príslušníkov finančnej správy.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrhom zákona sa navrhuje zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
Cieľom zavedenia novej nepriamej dane zo spotreby sladených nápojov je primárne napĺňanie konsolidačných cieľov spôsobom menej škodlivým pre ekonomickú aktivitu v porovnaní s inými priamymi daňami.
Predloženým návrhom zákona sa s účinnosťou od 01.01.2025 zavádza nová daň zo sladených nealkoholických nápojov, pričom uvedenej dani bude podliehať každý balený nápoj s pridaným cukrom, zložkou alebo akýmikoľvek iným sladidlom, určený na priamu konzumáciu alebo v koncentrovanej forme vyžadujúcej si pred konzumáciou prípravu nápoja pridaním vody, ľadu alebo oxidu uhličitého, ale aj energetické nápoje.
Z vymedzenia pojmu nápoj vyplýva, že dani nebudú podliehať mliečne nápoje (vrátane fermentovaných) a nápoje na rastlinnej báze. Predmetom dane nebude ani dodanie nápoja, ktorý je počiatočnou dojčenskou výživou, následnou dojčenskou výživou, potravinou na osobitné lekárske účely alebo celkovou náhradou stravy na reguláciu hmotnosti. Vyňatie sa týka aj nápojov a koncentrovaných látok s pridaným cukrom alebo sladidlom, ak tieto látky liekom alebo výživovým doplnkom.
Ak do nápoja alebo koncentrovanej látky nebol pridaný cukor, zložka alebo iné sladidlo, nápoj nebude predstavovať predmet dane. Pôjde napríklad o čisté ovocné alebo zeleninové šťavy obsahujúce výlučne prirodzený cukor z ovocia alebo zeleniny, z ktorých boli zhotovené.
11
Tabuľka: Prehľad sadzieb dane zo sladených nealkoholických nápojov
Skupina nápojov podľa zákona
Sadzba
1) ochutené nealkoholické nápoje - balené nápoje určené na priamu konzumáciu, ktoré obsahujú pridaný cukor alebo sladidlo a ktoré tovarom kódu kombinovanej nomenklatúry 2009 , 2202 10 00, 2202 91 00 alebo 2202 99 19, okrem nápojov, ktoré počiatočnou dojčenskou výživou, následnou dojčenskou výživou, potravinou na osobitné lekárske účely alebo celkovou náhradou stravy na reguláciu hmotnosti a okrem nápojov ktoré sú liekom alebo výživovým doplnkom
(napr.: ochutené minerálky, kolové nápoje, džúsy, sladené nealkoholické pivo a víno)
0,15 eur / 1 l
2) energetické nápoje - balené nápoje pripravené na konzumáciu s pridaným cukrom, zložkou alebo sladidlom s vysokým obsahom kofeínu
0,30 eur / 1 l
3) tekuté koncentráty - koncentrované tekuté látky obsahujúce pridaný cukor alebo sladidlo, ktoré po príprave konečným spotrebiteľom vykazujú rovnaké vlastnosti ako ochutené nealkoholické nápoje, okrem balenej koncentrovanej látky, ktorá je liekom alebo výživovým doplnkom
(napr. sirupy)
1,05 eur / 1 l
4) tuhé koncentráty - koncentrované tuhé látky obsahujúce pridaný cukor alebo sladidlo, ktoré po príprave konečným spotrebiteľom vykazujú rovnaké vlastnosti ako ochutené nealkoholické nápoje, okrem balenej koncentrovanej látky, ktorá je liekom alebo výživovým doplnkom
(napr. instantné a práškové nápoje, šumienky, granule)
4.1) ak tuhé koncentráty dodávané v hmotnostnej jednotke a je možné ich pripraviť na konzumáciu podľa návodu na prípravu (inštrukcií na etikete) ako nápoj – 0,15 eur / 1 l
4.2) ale ak absentuje návod na prípravu - 4,30 eur / 1 kg
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Modelový výnos zavedenia dane zo sladených nealkoholických nápojov
Kategória
objem 2022
(l alebo kg)
sadzba (€/l, kg)
daň
(v €)
DPH
(v €)
spolu výnos
(v €)
1a) sladené a ochutené
475 371 837
0,15
71 305 776
14 261 155
85 566 931
12
nealkoholické nápoje
1b) džúsy
48 223 811
7 233 572
1 446 714
8 680 286
2) energetické nápoje
30 649 367
0,30
9 194 810
1 838 962
11 033 772
3) sirupy
6 646 261
1,05
6 978 574
1 395 715
8 374 289
4a) šumienky
1 464 812*
219 722
43 944
263 666
4b) práškové a instantné nápoje
7 722 073*
0,15 (l)/
4,30 (kg)
1 158 311
231 662
1 389 973
Spolu
570 078 161
96 090 764
18 942 968
115 033 733
*litre hotového nápoja
Fiškálny vplyv
Odhadované objemy
Objem aktivít
2022
2023
2024
2025
2026
2027
Reálny rast konečnej spotreby domácnosti (v %)
-1,9
3,3
1,7
1,0
1,1
Očakávaný výnos indexovaný statický predpoklad (mil. €)
115,0
112,9
116,6
118,6
119,8
121,1
Dynamický efekt (-5 % spotreby)
112,6
113,8
115,1
Dopredaj a predzásobenie (1.rok)
84,5
113,8
115,1
Dynamický efekt (-5 % spotreby) vplyv na DPH oproti baseline
-4,9
-4,9
-5,0
Odhadovaný fiškálny vplyv
79,6
108,9
110,1
Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov bude mať vplyv na rast cien tovarov zaťažených touto daňou. V nasledujúcej tabuľke uvedené príklady reprezentatívnych tovarov z každej kategórie v prípadoch plného prenesenia dane zo sladených nealkoholických nápojov a DPH do spotrebiteľských cien nápojov. Údaje o tovaroch boli čerpané z
www.itesco.sk
a sú orientačné.
Tovar
Objem
(l)
Hmotnosť
(g)
Cena vrátane DPH
(eur)
Daň zo SNN
(eur)
Cena po zdanení vrátane DPH
(eur)
Rast ceny
(%)
Malinovka na kolovom základe
0,5
1,09
0,08
1,18
8
Malinovka na ovocnom základe
1,5
1,28
0,23
1,55
21
Nektár
1,0
1,99
0,15
2,17
9
Energetický nápoj
0,5
1,49
0,15
1,67
12
Sirup
0,7
2,84
0,74
3,72
31
Šumienka
32
0,42
0,14
0,59
40
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Negatívny vplyv na rozpočet:
MF SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení návrhu zákona.
13
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí s požiadavkami na nevyhnutné zmeny systémov finančnej správy.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy v nadväznosti na tieto zmeny je vo výške 709 514 eur s DPH, z toho:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)440 998 eur s DPH
- Administratívny informačný systém (ADMIS)3 600 eur s DPH
- DR SCAN 36 000 eur s DPH
- Portál finančnej správy (PFS)120 004 eur s DPH
- DATA WAREHOUSE (DWH) 55 992 eur s DPH
- Rozšírenie analytických nástrojov (RAN) 52 920 eur s DPH
Návrh zákona celkove vyvoláva úpravy informačných systémov finančnej správy vo výške 709 514 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), ktoré budú zabezpečené v rámci limitov kapitoly MF SR na rozpočtový rok 2024.
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.
Zdroje vstupných hodnôt a prepočty, ktoré boli použité pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy:
V súvislosti s návrhom zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude potrebné zapracovať nasledovné úpravy ISFS-SD v aplikácií registra:
novú verziu formulára Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia:
rozšíriť možnosť vyznačenia ďalších dôvodov registrácie podľa uvedeného zákona § 14,
rozšíriť možnosť vyznačenia zmeny a žiadosti o zrušenie registrácie k predmetnej dani,
procesy registrácie a zrušenie registrácie na základe vyššie uvedeného,
zapracovať proces registrácie z úradnej moci v zmysle daňového poriadku,
nový vzor šablóny rozhodnutia o registrácii pre daň platiteľa , nový vzor šablóny rozhodnutia o zrušení registrácie,
nový vzor šablóny rozhodnutia o registrácii exportéra, nový vzor šablóny rozhodnutia o zrušení registrácie exportéra,
predpokladá sa vedenie nového identifikačného čísla: identifikačné číslo prevádzkovateľa potravinárskeho podniku,
procesy opravných prostriedkov (preskúmanie mimo odvolacieho konania, obnova konania) v súvislosti s novými vzormi šablón rozhodnutí, úpravu BW reportov,
vytvorenie došlej korešpondencie, ICR, upomínanie, príprava pre pokuty, v rámci aktualizácie DS následné procesy bez tvorby IZO období.
Úprava bude mať dopad aj na PFS, napr. zapracovanie novej verzie vzoru tlačiva, novej verzie elektronického formulára.
14
V ADMISe bude potrebné zapracovať novú verziu registračného formulára, nové šablóny rozhodnutí.
V súvislosti s návrhom zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude potrebné zapracovať nasledovné úpravy pre správu daní
a kontrolu:
pôjde o zapracovanie nového druhu príjmu, číslo účtu a naviazané príslušné účtovné operácie,
nový formulár daňového priznania k dani zo sladených nealkoholických nápojov vzájomne odlíšiteľný pre platiteľa a pre exportéra (typu, RDP, ODP, DDP) riešený na PFS a v ISFS-SD s väzbou na všetky štandardné procesy, riešený na PFS a v ISFS-SD s väzbou na ADMIS, BW, DWH, ...
výrub,
výber,
preplatky/nedoplatky,
vytýkacie konanie,
sankcionovanie,
vymáhanie,
opravné prostriedky,
odklady a splátky,
úľavy a odpustenia,
kontrola,
úprava BW reportov.
Zmeny v ISFS-SD:
zapracovanie nového štruktúrovaného formulára/formulárov (2xDP),
zapracovanie logických a formálnych kontrol na register,
zapracovanie logických a formálnych kontrol na jednotlivé riadky v tlačive a medzi riadkami,
zapracovanie výrubu predpisov,
zapracovanie funkčnosti na nový formulár/formulárov (2xDP) s väzbami na ďalšie procesy ako napr. úročenie, vymáhanie, pokuty, CZP, došlá korešpondencia, postupovanie, odpisovanie, kontrola (logické a formálne kontroly na jednotlivé riadky v tlačive a medzi riadkami pre účely kontrolnej činnosti na nový typ DP SNN), opravné prostriedky, exekúcie, atď. ...,
úprava SBL - zapracovanie nového predmetu kontroly do jednotlivých dokumentov,
zapracovanie nového dokumentu - protokolu pre riadnu kontrolu a kontrolu začatú v lehote na vrátenie dane,
úprava SBL 466, 467, 461 rozhodnutia vo vyrubovacom konaní - zapracovanie nových výrokov do rozhodnutí,
zapracovanie do ADK,
zapracovanie nového formulára/formulárov DP do príslušných reportov,
doplnenie nového predmetu kontroly do reportov z kontroly,
žiadosť o vrátenie dane podľa § 11 ods. 8 návrhu zákona o dani SNN bude možné podať cez štruktúrované tlačivo, vrátenie dane sa zrealizuje na účet uvedený v žiadosti,
15
nové vzory šablón - pre výzvy, sankcie, vymáhanie, vrátenie preplatkov, opravné prostriedky, pre kontrolu ...(s väzbou na ADMIS, BW, DWH,...),
zapracovať bežné pravidlá pre smerovanie podaní na základe miestnej príslušnosti podľa Daňového poriadku.
Zmeny na PFS:
zapracovať nový štruktúrovaný formulár/formuláre (2x DP),
zapracovanie logických a formálnych kontrol na jednotlivé riadky v tlačive a medzi riadkami.
Zmeny v ADMISe:
zapracovať procesy súvisiace s evidenciou podaní a výstupných dokumentov a zaradením do spisu v súlade so spisovým poriadkom,
integrácia na ostatné IS (ADMIS, BW, DWH a iné) – napr. nové vzory šablón,
zapracovať bežné pravidlá pre smerovanie podaní na základe miestnej príslušnosti podľa Daňového poriadku.
Zmeny v IS RAN
daň zo sladených nealkoholických nápojov zahrnúť do hodnotenia daňového subjektu - index daňovej spoľahlivosti.
Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí aj s požiadavkami na personálne kapacity finančnej správy. Navrhované legislatívne zmeny vyvolávajú požiadavku na rozšírenie osobnej zložky o šiestich príslušníkov finančnej správy, a to 1 správca ÚpVHS, 1 kontrolór ÚpVHS, 3 správcovia II BA a 1 metodik daní, ODM, SD. Celkový ročný vplyv na štátny rozpočet bude zodpovedať sume 192 685 eur, pričom ide o predpokladané ročné osobné náklady.
funkcia
mzda/v ročnom vyjadrení €
poistné/v ročnom vyjadrení €
spolu
1 správca ÚpVHS
25 188,00
9 055,09
34 243,09
1 kontrolór ÚpVHS
25 548,00
9 184,51
34 732,51
3 správcovia II DU BA
63 396,00
22 790,86
86 186,86
1 metodik daní, ODM,SD
27 600,00
9 922,20
37 522,20
Spolu 6 funkcií
141 732,00
50 952,65
192 684,65
Zavedenie tejto dane môže mať negatívny vplyv na ceny tovarov nakupovaných verejnou správou a samosprávou, najmä pokiaľ ide o tie subjekty, ktoré zriaďovateľmi prevádzok stravovacích alebo sociálnych zariadení, nemocníc a škôl, ktoré tovary podliehajúce dani zo sladených nápojov bežne nakupujú k svojej prevádzke, resp. na podujatia nimi organizované. Z pohľadu zdravia a výživových potrieb avšak neexistuje sladený nealkoholický nápoj, ktorý by človek musel nevyhnutne konzumovať. Navrhovanou daňou zo sladených nealkoholických bude zaťažená spotreba sladených nealkoholických nápojov na území Slovenskej republiky, keďže ide o nepriamu daň zo spotreby. Negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy v tejto súvislosti nemožno vopred kvantifikovať, keďže bude ovplyvnený spotrebou nealkoholických sladených nápojov, teda aj mierou, v akej sa bude ich spotreba postupne obmedzovať, ale aj výrobnými nákladmi.
16
Pozitívny vplyv na rozpočet:
Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov ovplyvní rozpočet verejnej správy pozitívne, a to výnosom dane zo sladených nealkoholických nápojov, a na to naviazaný výnos dane z pridanej hodnoty.
Použité predpoklady:
kvantifikácia vplyvov na rozpočet verejnej správy je založená na textovej analýze údajov zo systému eKasa o zakúpenom počte a cene produktov potenciálne podliehajúcich dani zo sladených nealkoholických nápojov v rokoch 2022 a 2023 (v celkovom úhrne 12 mesiacov), v rozsahu v akom definované príslušnou legislatívou
kvantifikácia zahŕňa všetky pokladnice 10 najväčších maloobchodných predajní napojených na portál FRSR v uvedenom období, ktorých tržby v roku 2022 predstavovali približne 62 % celkových tržieb reťazcov a obchodov s potravinami na našom území získaných zo systému eKasa, pričom vplyv v celom sektore maloobchodu (zahŕňané len reťazce a predajne potravín), bol odhadnutý a aproximovaný v súlade s podielom vybraných reťazcov na celkových tržbách v sektore
kvantifikovaný výnos v sektore maloobchodu je navýšený o:
oodhad predaného objemu produktov podliehajúcich dani v reštauračných zariadeniach na základe údajov o tržbách v systéme eKasa a údajov v spotrebnom koši
oodhad predaného objemu produktov podliehajúcich dani na čerpacích staniciach na základe údajov o tržbách z predaja občerstvenia v systéme eKasa a expertného odhadu
opríslušnú daň z pridanej hodnoty, a to s prihliadnutím na v súčasnosti platnú základnú sadzbu 20 % (v reštauračných zariadeniach 10 %)
výnos dane a vyplývajúce fiškálne vplyvy na rozpočtovom horizonte indexované rastom reálnej spotreby domácností známym z Výboru pre makroekonomické prognózy v decembri 2023
kvantifikácia zohľadňuje predpokladaný efekt predzásobenia v objeme 3 mesačných výnosov dane v prvom roku od jej zavedenia
finálny fiškálny vplyv je z dôvodu konzervatívneho prístupu upravený o odhadovaný koeficient poklesu spotreby, resp. predaja produktov podliehajúcich dani na území Slovenskej republiky, a to kumulatívne vo výške 5 %1
alternatívny spôsob výpočtu je kvantifikácia na základe údajov o váhach v spotrebnom koši za rok 2023 v kombinácií s dátami o čistých výdavkoch súkromných domácností v SR v roku 2022 a počte obyvateľov, indexovaný reálnou konečnou spotrebou domácností, ktorý nám poskytuje kontrolu ohľadom správnosti kvantifikovaného vplyvu; vyššiu presnosť pripisujeme kvantifikácií vychádzajúcej z podrobných mikroúdajov zo systému eKasa
celkový výnos je konzervatívnym odhadom a podlieha pozitívnym rozpočtovým rizikám z dôvodu nemožnosti kvantifikovať vybrané produkty podliehajúce dani nezachytené v systéme eKasa, resp. v spotrebnom koši
1 odhadovaný behaviorálny efekt
17
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
79 583 892
108 865 028
110 056 157
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
0
9 019 985
13 799 223
13 950 205
v tom: daň zo sladených nealkoholických nápojov
0
70 563 907
95 065 805
96 105 952
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
79 583 892
108 865 028
110 056 157
18
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
192 685
192 685
192 685
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
141 732
141 732
141 732
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
50 953
50 953
50 953
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
709 514
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
709 514
0
0
0
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
709 514
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
709 514
192 685
192 685
192 685
19
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2024
2025
2026
2027
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
0
0
0
0
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
v tom: Rekonštrukcia a modernizácia (718)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
20
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2024
2025
2026
2027
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
6
6
6
z toho vplyv na ŠR
0
6
6
6
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1968,5
1968,5
1968,5
z toho vplyv na ŠR
0
1968,5
1968,5
1968,5
Osobné výdavky celkom (v eurách)
192 685
192 685
192 685
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
141 732
141 732
141 732
z toho vplyv na ŠR
141 732
141 732
141 732
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
50 953
50 953
50 953
z toho vplyv na ŠR
50 953
50 953
50 953
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
21
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
22
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu:
Vládny návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predkladateľ:
Vláda Slovenskej republiky.
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu2 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Sankcie a pokuty
0
0
D. Nepriame finančné náklady
0
0
E. Administratívne náklady
214 214
0
Spolu = A+B+C+D+E
214 214
0
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
0
0
G. Goldplating
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
214 214
0
2 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
23
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
1
Oboznámenie sa s novými povinnosťami – platiteľ dane
návrh zákona
§ 1
1.SK
01.01.25
výrobcovia a dodávatelia nápojov
170
55
9 312
In (zvyšuje náklady)
9 312
0
2
Oznamovacia povinnosť - platiteľ dane
návrh zákona
§ 13 ods. 1
1.SK
01.01.25
výrobcovia a dodávatelia nápojov
170
2
259
In (zvyšuje náklady)
259
0
3
Registračná povinnosť – platiteľ dane
návrh zákona
§ 13 ods. 2
1.SK
01.01.25
výrobcovia a dodávatelia nápojov
1
6
6
In (zvyšuje náklady)
6
0
4
Oboznámenie sa s novými povinnosťami – exportér
návrh zákona
§ 11 ods. 1 písm. a)
1.SK
01.01.25
exportéri nápojov
4
55
219
In (zvyšuje náklady)
219
0
5
Registračná povinnosť – exportér
návrh zákona
§ 13 ods. 4
1.SK
01.01.25
exportéri nápojov
4
6
24
In (zvyšuje náklady)
24
0
6
Povinnosť podávať daňové priznanie
návrh zákona
§ 10 ods. 2
1.SK
01.01.25
výrobcovia a dodávatelia nápojov
170
584
99 330
In (zvyšuje náklady)
99 330
0
24
7
Vedenie a uchovávanie záznamov a evidencie – platiteľ dane
návrh zákona
§ 12 ods. 1 a 2
1.SK
01.01.25
výrobcovia a dodávatelia nápojov
170
584,295
99330,15
In (zvyšuje náklady)
99330,15
0
8
Vedenie a uchovávanie záznamov a evidencie – exportér
návrh zákona
§ 12 ods. 3
1.SK
01.01.25
exportéri nápojov
4
584
2 337
In (zvyšuje náklady)
2 337
0
9
Vrátenie dane - exportér
návrh zákona
§ 11 ods. 2 a 3
1.SK
01.01.25
exportéri nápojov
4
146
584
In (zvyšuje náklady)
584
0
10
Vrátenie dane - výrobca iného nápoja
návrh zákona
§ 11 ods. 1 písm d)
1.SK
01.01.25
výrobca iného nápoja
33
12
402
In (zvyšuje náklady)
402
0
11
Vedenie a uchovávanie záznamov a evidencie - výrobca iného nápoja
návrh zákona
§ 12 ods. 4
1.SK
01.01.25
výrobca iného nápoja
33
73
2 410
In (zvyšuje náklady)
2 410
0
25
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
V predkladanom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) zákona bolo identifikovaných 12 regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie. Predmetom Kalkulačky nákladov regulácie súvisiace so zvýšením administratívnej záťaže:
1. Oboznámenie sa s novými povinnosťami – platiteľ dane
Navrhovaná regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Primárny dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami. Navrhovaná daň zo sladených nealkoholických nápojov bude predstavovať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý je možné kvantifikovať najmä s ohľadom na z návrhu zákona vyplývajúce administratívne povinnosti.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto povinnosť vychádzal z údajov poskytnutých Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPSSR“). V zmysle uplatnených pripomienok podnikateľských subjektov v rámci legislatívneho procesu predkladateľ upravil počet dotknutých subjektov na základe údajov zo zálohového systému pre jednorazové nápojové obaly (zoznam výrobcov obalov a zoznam distribútorov obalov, ktorí k 31.12.2023 uzavreli so Správcom zálohového systému zmluvu podľa zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje). Počet výrobcov sladených nealkoholických nápojov 99 právnych subjektov a počet dodávateľov sladených nealkoholických nápojov 71 právnych subjektov. Počet exportérov, ktoré budú reguláciou dotknuté, vychádzal z údajov poskytnutých ŠVPSSR – 4 právne subjekty. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne pri odhadovanom počte subjektov, ktorí sa budú oboznamovať s povinnosťami upravenými v návrhu zákona. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 9 312 Eur.
2. Oznamovacia povinnosť – platiteľ dane
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ dane, ktorý pridelené daňové identifikačné číslo, bude povinný do piatich dní odo dňa vzniku prvej daňovej povinnosti podľa návrhu zákona oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet výrobcov sladených nealkoholických nápojov 99 právnych subjektov a počet dodávateľov sladených nealkoholických nápojov - 71 právnych subjektov (viď regulácia č. 1). Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo pri odhadovanom počte subjektov, ktorí budú
26
musieť z dôvodu vzniku prvej daňovej povinnosti podľa návrhu zákona oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 259 Eur.
3. Registračná povinnosť – platiteľ dane
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ dane, ktorý nemá pridelené daňové identifikačné číslo, je do piatich dní odo dňa vzniku prvej daňovej povinnosti podľa návrhu zákona povinný podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto povinnosť nie je možné vopred určiť, preto výpočet zohľadňuje vplyv len na jeden subjekt. Vzhľadom na ustálenosť trhu a zásobovacie vzťahy MFSR predpokladá malý počet subjektov, ktoré by mohli žiadať o registráciu. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na jeden subjekt (IN) vo výške 6 Eur.
4. Oboznámenie sa s novými povinnosťami – exportér
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Exportér, ktorý bude chcieť uplatniť nárok na vrátenie dane, bude povinný pred uplatnením prvého nároku na vrátenie dane podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň ako exportér a bude musieť plniť aj ďalšie administratívne povinnosti.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto povinnosť vychádza z údajov poskytnutých ŠVPSSR. Počet exportérov sladených nealkoholických nápojov 4 právne subjekty. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne pri odhadovanom počte subjektov, ktorí sa budú za účelom svojho podnikania oboznamovať s povinnosťami upravenými v návrhu zákona. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 219 Eur.
5. Registračná povinnosť – exportér
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Exportér, ktorý chce uplatniť nárok na vrátenie dane podľa návrhu zákona, je povinný pred uplatnením prvého nároku na vrátenie dane podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň ako exportér.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto povinnosť vychádza z údajov poskytnutých ŠVPSSR. Počet exportérov sladených nealkoholických nápojov 4 právne subjekty. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená jednorazovo pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si z dôvodu uplatňovania nároku na vrátenie dane podľa návrhu zákona budú musieť splniť registračnú povinnosť. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 24 Eur.
27
6. Povinnosť podávať daňové priznanie
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ dane bude povinný podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa návrhu zákona.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet výrobcov sladených nealkoholických nápojov 99 právnych subjektov a počet dodávateľov sladených nealkoholických nápojov - 71 právnych subjektov (viď regulácia č. 1). Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré budú musieť podávať daňové priznanie. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 99 330 Eur.
7. Vedenie a uchovávanie záznamov a evidencie – platiteľ dane
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Platiteľ dane bude povinný viesť záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane a opravy základu dane. Okrem týchto záznamov bude platiteľ dane povinný viesť podľa jednotlivých zdaňovacích období aj podrobnú evidenciu o celkovom množstve vyrobeného nápoja, celkovom množstve nápoja nadobudnutého zo zahraničia a množstve dodaného nápoja v tuzemsku spojeného s odoslaním alebo prepravou do zahraničia.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet výrobcov sladených nealkoholických nápojov 99 právnych subjektov a počet dodávateľov sladených nealkoholických nápojov - 71 právnych subjektov (viď regulácia č. 1). Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si budú musieť plniť evidenčné povinnosti. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 99 330 Eur.
8. Vedenie a uchovávanie záznamov a evidencie – exportér
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Exportér bude povinný viesť záznamy o nadobudnutí nápoja, ktorý bol preukázateľne zdanený, a o dodaní nápoja spojeného s odoslaním alebo prepravou do zahraničia v takom rozsahu, aby správca dane mohol preveriť správnosť uplatnenia nároku na vrátenie dane.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto povinnosť vychádza z údajov poskytnutých ŠVPSSR. Počet exportérov sladených nealkoholických nápojov 4 právne subjekty. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si budú musieť plniť evidenčné povinnosti. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 2 337 Eur.
9. Vrátenie dane – exportér
28
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Exportér, ktorý bude uplatňovať nárok na vrátenie dane podľa návrhu zákona, bude povinný preukázať dodanie nápoja spojeného s odoslaním alebo prepravou do zahraničia určenými dokladmi.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet dotknutých subjektov, ktorých sa bude týkať táto povinnosť vychádza z údajov poskytnutých ŠVPSSR. Počet exportérov sladených nealkoholických nápojov 4 právne subjekty. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne pri odhadovanom počte subjektov, ktorí budú uplatňovať nárok na vrátenie dane. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 584 Eur.
10. Vrátenie dane – výrobca iného nápoja
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Daň z preukázateľne zdaneného nápoja možno vrátiť zdaniteľnej osobe, a to v rozsahu pripadajúcom na množstvo nápoja použitého touto zdaniteľnou osobou v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet výrobcov sladených nealkoholických nápojov 99 právnych subjektov (viď regulácia č. 1). MFSR odhaduje, že z uvedeného počtu výrobcov sladených nealkoholických nápojov by počet „druhovýrobcov“ mohol predstavovať jednu tretinu, t.j. 33 podnikateľských subjektov, pričom odhadovaný počet subjektov môže byť v skutočnosti nižší. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená nepravidelne pri odhadovanom počte subjektov, ktorí budú uplatňovať nárok na vrátenie dane. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 402 Eur.
11. Vedenie a uchovávanie záznamov a evidencie – výrobca iného nápoja
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zdaniteľná osoba bude povinná viesť záznamy o nadobudnutí nápoja, ktorý bol preukázateľne zdanený a ktorý použila v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo alkoholického nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane v takom rozsahu, aby správca dane mohol preveriť správnosť uplatnenia nároku na vrátenie dane.
Predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv. Počet výrobcov sladených nealkoholických nápojov 99 právnych subjektov (viď regulácia č. 1). MFSR odhaduje, že z uvedeného počtu výrobcov sladených nealkoholických nápojov by počet „druhovýrobcov“ mohol predstavovať jednu tretinu, t.j. 33 podnikateľských subjektov, pričom odhadovaný počet subjektov môže byť v skutočnosti nižší. Náklady regulácie boli určené ako administratívne. Pri kvantifikácii bol zvolený postup na základe alternatívy č. 2. Frekvencia plnenia bola určená mesačne pri odhadovanom počte subjektov, ktoré si budú musieť plniť evidenčné povinnosti. Na základe výpočtu Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie sa v súvislosti s touto reguláciou predpokladá suma administratívnych nákladov na podnikateľské prostredie (IN) vo výške 2 410 Eur.
29
3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie
doplňujúce informácie
Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).
Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..
Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.
Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Verejnosť bola o príprave návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2023/322 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 23.11.2023, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 1.12.2023. K predbežnej informácii boli zaslané podnety 12 subjektov.
K predbežnej informácii boli uskutočnené verejné diskusie so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK), Potravinárskou komorou Slovenska (PKS), Asociáciou výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM), Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Slovenským združením pre značkové výrobky (SZZV), AmCham Slovakia, Klub 500, Republikovou úniou zamestnávateľov (RÚZSR), Corporate Affairs Lead Danone CZ&SK, Svazom výrobců nealkoholických nápojů (SVNN), Ministerstvom zdravotníctva SR (MZ SR), Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
30
SR (MPRV SR), Úradom verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) a Ministerstvom hospodárstva SR (MH SR) dňa 18.12.2023. Cieľom MFSR je vytvoriť čo najjednoduchší zákon, s najnižšou možnou mierou administratívnej záťaže pre dotknuté subjekty.
Predmetom konzultácií bola diskusia k pripomienkam a reakciám dotknutých podnikateľských subjektov a zainteresovaných organizácií k zverejnenej predbežnej informácii č. PI/2023/322 k návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov.
Zástupca MF SR predstavil základný rámec a dôvody zavedenia dane zo sladených nealkoholických nápojov. Daň zo SNN bude mať charakter nepriamej dane zo spotreby, zdaňovať sa bude prvé dodanie SNN v tuzemsku, cieľ nevytvárať administratívne ťažký zákon, ale najmä cashflow pozitívne riešenie pre podnikateľské subjekty. Dôvody zavedenia dane: v rámci konsolidačného úsilia zabezpečenie finančných zdrojov potrebných na financovanie verejných politík a zároveň ako dôsledok boja proti negatívnym zdravotným externalitám s cieľom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života redukciou spotreby sladených nápojov.
Diskusia:
Zástupkyňa SKDP položila otázky ohľadom:
1. postavenia subjektov bez DIČ odpoveď MF SR: budú musieť požiadať, aby mohli podať daňové priznanie, 2. zdanenia dovozu SNN odpoveď MF SR: dovoz/dodanie z iného ČŠ zdanené nebudú, predmetom dane bude prvé dodanie SNN v tuzemsku,
3. zamýšľanej lehoty pre podanie daňového priznania odpoveď MF SR: nateraz sa uvažuje do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca.
Zástupca INESS položil otázky MZ SR:
1. nedostatočné definovanie zdôvodnenia a cieľa zavedenia dane odpoveď: WHO odporúča SNN zdaňovať, dosladenie nápoja v akomkoľvek množstve nie je zdraviu prospešné,
2. či bude výnos z dane viazaný na rozpočet kapitoly MZ SR – odpoveď MF SR: nie,
3. vyjadrené pochybnosti o naplnení očakávaného výnosu z dane.
Zástupkyňa SKDP položila otázky ohľadom:
1. vrátenia dane odpoveď MF SR: subjektom, ktoré nakúpia preukázateľne zdanený SNN a tento vyvezú/prepravia do iného ČŠ,
2. oslobodenia od dane odpoveď MF SR: určite SNN preskripčne viazané na medicínsko-liečebné účely,
3. otázka: sadzby dane odpoveď MF SR: zatiaľ nie rozhodnuté konkrétne sadzby, uvažuje sa so zdanením hotových nápojov aj koncentrátov, v litroch resp. iných merných jednotkách.
Zástupca INESS ďalej uviedol:
1. pripomienka: najväčší podiel na obezite majú dôchodcovia a tí nie ochotní meniť ich návyky, prečo sa teda radšej nevyvíja snaha o dohodu s výrobcami o znižovaní obsahu cukru/sladidiel v SNN odpoveď MF SR: v praxi je to nereálne (výrobcovia z tretích/iných krajín),
2. pripomienka: či sa napr. sladené proteínové nápoje pre športovcov považujú za zdraviu škodlivé odpoveď: tento druh nápoja nie je určený na pravidelnú častú spotrebu, športovci sami vedia, že nie sú zdraviu prospešné a požívajú ich počas športového výkonu,
3. čím je podložené tvrdenie, že spotreba SNN stúpa - odpoveď: dotazníkové prieskumy (osobitne sledované medzi mladistvými), incidencia nadváhy, rastúce počty nápojových automatov v školách, a tiež je bezpochybné, SNN nie sú zdraviu prospešné.
31
Zástupkyňa Lidl SR uviedla, že na základe skúseností s takouto daňou v iných štátoch by ako podnikateľský subjekt uvítali jednoduchý a zvládnuteľný systém (konkrétnu gramáž by bolo veľmi prácne zakaždým zisťovať/overovať) a tiež, aby nebolo veľa výnimiek reakcia MF SR: SNN budú vymedzené kódmi KN, pričom pri koncentrátoch sa bude zohľadňovať, koľko hotového nápoja je možné vyrobiť.
Zástupcovia AVNM, PKS, SPPK, SVNN nesúhlasia so zavedením dane zo sladených nápojov, ako aj s odôvodnením k zavedeniu tejto dane, že nealkoholické nápoje negatívne vplývajú na zdravie a zavedenie dane je efektívnym nástrojom na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu životu redukciou spotreby sladených nápojov. Aj napriek poukazovaniu dopadov na verejné zdravie, sa nepreukázal priamy vplyv pri zavedení dane na obezitu.
Zástupcovia AVNM, PKS, SPPK, RÚZ SR, SZZV položili otázky a pripomienky týkajúce sa regulácie spotreby - ako chceme regulovať spotrebu. Problém nevidia v tom, že by bola nadspotreba, práveže sú informácie, že spotreba SNN klesá.
Zástupcovia Corporate Affairs Lead Danone CZ&SK, AVNM, SZZV, SVNN vzniesli otázku týkajúcu sa definovania predmetu dane, či predmetom dane budú len SNN alebo sa uvažuje nad širším konceptom (iné potraviny, mliečne nápoje ...).
Zástupcovia PKS, SPPK, RÚZ SR, SVNN, Klub 500 v súvislosti so zavedením dane zo SNN poukázali na dopady pre priemysel, na zamestnanosť, na verejné financie, vysokú infláciu cien potravín a tým vyššie ceny, cezhraničné nákupy...Zároveň poukázali na skutočnosť, že môže viesť k substitučným efektom nahrádzania cukru sladidlami, substitúcii výrobkov...
Zástupcovia SPPK, SZZV, Klub 500 uviedli, že podľa predbežnej informácie zavedenie dane zo SNN smeruje k zlepšeniu zdravotníctva, ale výnos zo zavedenia dane sa zatiaľ neplánuje použiť na tento účel.
MF SR k dôvodu zavedenia dane uviedlo, že zavedenie dane treba chápať aj v rámci konsolidačného úsilia. Ide o štandardný fiškálny nástroj zavedený aj v rámci iných ČŠ, ktorého cieľom je možné regulovať spotrebu negatívnych externalít, ku ktorým patrí aj konzumácia sladených nápojov. MF SR sa pri zavedení dane opiera aj o stanovisko MZ SR, že akýkoľvek sladený nápoj má negatívny dopad na zdravie.
MZ SR jednoznačne podporuje zavedenie dane. K negatívnemu vplyvu spotreby sladených nápojov na zdravie uviedlo, že neexistuje SNN, ktorý by mal pozitívny vplyv na zdravie, a ktorý by nevyhnutne musel človek prijímať. Aj samotná WHO odporúča tieto nápoje zdaňovať, dosladenie nápoja v akomkoľvek množstve nie je zdraviu prospešné. Zároveň podľa dostupných informácií, tieto produkty v značnej miere prispievajú k obezite, hlavne u mladej generácie. Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by povedala, že sladené nápoje majú pozitívny dopad.
MF SR k otázke regulácie spotreby uviedlo, že ide o nepriamu daň zo spotreby vyvolávajúcu negatívne externality, fiškálny nástroj, ktorého cieľom je možné prostredníctvom zvýšenia ceny regulovať spotrebu. Táto daň je štandardne zavedená aj v iných ČŠ.
MZ SR k pripomienke, že spotreba klesá uviedlo, že všetky sladené nápoje majú negatívny dopad na zdravie, ale nedá sa určiť presne, ktorý ako, v akej miere. Podľa zdravotného výboru OECD, zvyšuje sa incidencia detskej nadváhy a sladené nápoje k tomu v značnej miere prispievajú.
MF SR k definovaniu predmetu dane uviedlo, že SNN budú nielen nápoje sladené cukrom, ale aj akýmikoľvek inými sladidlami. Bude sa vychádzať zo zoznamu MZ SR A MPRV SR, nebudú sa zdaňovať tie, ktoré majú medikamentózne účely.
K rozšíreniu predmetu dane o iné sladidlá MF SR uviedlo, že by to mohlo viesť k substitúcii zmeny obsahu receptúry s cieľom vyhnúť sa dani. Predmet dane by mal byť definovaný čo najširšie aj v súlade so stanoviskom MZ SR, že akýkoľvek sladený nápoj je škodlivý a má na zdravie negatívny vplyv. Ak sa ukáže potreba na základe odbornej diskusie, je možné rozšíriť aj na iné produkty, v súčasnosti sa diskutuje len o dani zo sladených nápojov.
MF SR k uvedeným pripomienkam týkajúcich sa dopadov na priemysel, ceny, resp. iných vplyvov uviedlo, že zavedenie dane treba chápať aj v rámci konsolidačného úsilia. Cieľom je
32
uchopiť to tak, aby bol vytvorený čo najjednoduchší zákon bez administratívnej záťaže pre subjekty. Predmet dane sa bude snažiť v spolupráci s MZ SR a MPRV SR definovať čo najširšie (okrem cukru budú zahrnuté aj akékoľvek iné sladidlá) so zohľadnením výnimiek, ktoré dani nebudú podliehať (napr. na lekárske účely...). Ak bude rozsah čo najširší, sadzba dane by mohla byť nižšia. Existuje veľa faktorov, ktoré budú súvisieť s cenou, zatiaľ nie presné odhady a bude ich potrebné kvantifikovať.
MF SR k pripomienke viazania výnosu zo zavedenia dane na zdravotné účely uviedlo, že sa neplánuje žiadne rozpočtové určenie tejto dane na nejaký určený cieľ. Nateraz je predčasné diskutovať o rozdelení výnosu dane na jednotlivé rozpočtové kapitoly, je však potrebné uviesť, že tieto zdroje budú použité na realizáciu verejných politík, ako je uvedené aj v predbežnej informácii.
Na záver boli zúčastnení informovaní, že zámerom je, aby návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom, PPK (vtedy budú známe sadzby aj vplyvy) je plánované vo februári a v apríli doručenie vláde SR, tak by bolo reálne aby bol zákon prijatý v prvom polroku r. 2024, čím by bol vytvorený dostatočný priestor pre legisvakanciu.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje nemení znižuje
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových platiteľov dane alebo exportérov. Zavedením novej dane zo sladených nealkoholických nápojov nevzniká rozdielne postavenie medzi dotknutými subjektmi, t.j. výrobcovia a dodávatelia sladených nápojov, nakoľko tieto subjekty budú odvádzať daň vybranú od konečných spotrebiteľov sladených nealkoholických nápojov. Výška daňového zaťaženia vo vzťahu k jednotlivým druhom nápojov je nastavená rovnomerne pre domáce ako aj zahraničné podnikateľské subjekty. Návrhom zákona zavádzané povinnosti nijakým spôsobom nezasahujú do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla tuzemská zdaniteľná osoba v tuzemsku podnikať. Naopak, nie je vylúčené, že zavedenie tejto dane a na to naviazané administratívne povinnosti môžu ovplyvniť správanie zahraničných dodávateľov s následným pozitívnym vplyvom na domáce podnikateľské prostredie.
Návrh zákona nepredpokladá ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.
Regulácia neovplyvňuje ani inovácie, vedu a výskum.
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
33
Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.
Potenciálna znížená miera konzumácie sladených nealkoholických nápojov môže mať negatívny vplyv na dopyt po prírodných, ako aj umelých sladidlách.
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje nemení znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
12. Súvisiace úpravy informačných systémov
Regulácia dotknutým subjektom zvyšuje náklady. Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov podľa návrhu zákona vyvoláva vzhľadom na povahu navrhovaných úprav (vyššie uvedených regulácií), a to najmä čo sa týka nových povinností platiteľov dane a exportérov, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý spočíva vo vzniku nákladov na nákup tovarov alebo služieb súvisiacich napríklad s úpravou informačných systémov dotknutých subjektov.
Predmetná regulácia tak dotknutým subjektom zvyšuje náklady, avšak tieto náklady nie je možné kvantifikovať.
34
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Popri sledovaní primárneho konsolidačného cieľa súvisiaceho so zavedením novej nepriamej dane zo spotreby sladených nealkoholických nápojov, bude navrhovaná právna úprava sekundárne vplývať aj na negatívne externality vyplývajúce zo spotreby týchto nápojov. Znížená konzumácia sladených nápojov je v súlade s koncepciou zdravého životného štýlu, ktorý z dlhodobého hľadiska predstavuje nižšiu záťaž na systém zdravotníctva Slovenskej republiky, ako aj rozpočet domácností.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Fyzické osoby a domácnosti, ktoré obmedzia spotrebu sladených nealkoholických nápojov.
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
35
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Cieľom návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov, ktorej budú podliehať nealkoholické nápoje sladené cukrom alebo akýmikoľvek inými sladidlami.
Zavedenie tejto dane bude mať vplyv na rast cien tovarov zaťažených touto daňou. Zároveň, z pohľadu zdravia a výživových potrieb neexistuje sladený nealkoholický nápoj, ktorý by človek musel nevyhnutne konzumovať.
Zavedenie dane zo sladených nealkoholických nápojov bude mať vplyv na rast cien tovarov zaťažených touto daňou. V nasledujúcej tabuľke uvedené príklady reprezentatívnych tovarov z každej kategórie v prípade plného prenesenia dane zo sladených nealkoholických nápojov a DPH do spotrebiteľských cien. Údaje o tovaroch boli čerpané z
www.itesco.sk
a sú
orientačné.
Tovar
Objem
(l)
Hmotnosť
(g)
Cena vrátane DPH
(eur)
Daň zo SNN
(eur)
Cena po zdanení vrátane DPH
(eur)
Rast ceny
(%)
Malinovka na kolovom základe
0,5
1,09
0,08
1,18
8
Malinovka na ovocnom základe
1,5
1,28
0,23
1,55
21
Nektár
1,0
1,99
0,15
2,17
9
Energetický nápoj
0,5
1,49
0,15
1,67
12
Sirup
0,7
2,84
0,74
3,72
31
Šumienka
32
0,42
0,14
0,59
40
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
Fyzické osoby ako zákazníci pri spotrebe sladených nealkoholických nápojov a domácnosti.
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
k)
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
36
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
37
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
b)
návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
38
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
f)
návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
39
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
40
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?
A
ks_379159
Podávanie daňového priznania k dani zo sladených nealkoholických nápojov
5
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_7714
Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)
nie
B
isvs_7145
Administratívny informačný systém (ADMIS)
nie
B
isvs_7149
DR SCAN
nie
B
isvs_7213
Portál finančnej správy (PFS)
nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
Áno
Nie
Zaevidovanie platiteľa dane daňovým úradom podľa § 13 ods. 1 návrhu zákona.
Konanie o registrácii platiteľa dane pre daň daňovým úradom podľa § 13 ods. 2 návrhu zákona.
Konanie o registrácii exportéra nápoja pre daň daňovým úradom podľa § 13 ods. 4 návrhu zákona.
Konanie o zrušení registrácie pre daň podľa § 13 ods. 6 alebo ods. 7 návrhu zákona.
41
Konanie o vrátení dane podľa § 11 ods. 10 návrhu zákona.
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
Áno
Nie
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
Áno
Nie
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
Áno
Nie
Oznámenie podľa § 13 odseku 1 alebo odseku 5 návrhu zákona, žiadosť o registráciu podľa § 13 odseku 2 alebo odseku 4 návrhu zákona a žiadosť o zrušenie registrácie podľa § 13 odseku 6 alebo odseku 7 návrhu zákona sa podáva elektronickými prostriedkami na tlačive podľa Daňového poriadku.
Obsahové náležitosti žiadosti o registráciu pre daň upravuje § 67 zákona č. 563/2009 o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V žiadosti o vrátenie dane je zdaniteľná osoba povinná uviesť aj číslo bankového účtu, na ktorý žiada vrátiť daň. Vzor žiadosti podľa odseku § 11 ods. 7 určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle.
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
Áno
Nie
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
Áno
Nie
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
Áno
Nie
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
Áno
Nie
Evidencia platiteľov dane zo sladených nealkoholických nápojov a exportérov.
42
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
Áno
Nie
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
Áno
Nie
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
Áno
Nie
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
Áno
Nie
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
43
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 110, čl. 111 a čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení,
-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.
b)Sekundárne právo:
-nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 2) v platnom znení, gestori: MH SR, MF SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. L 354, 31. 12. 2008) v platnom znení, gestori: MPRV SR, MZ SR,
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22. 11. 2011) v platnom znení, gestori: MPRV SR, MZ SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. L 181, 29. 6. 2013) v platnom znení, gestor: MZ SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR,
44
-vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. L 95, 7.4.2017) v platnom znení, gestori: MPRV SR, MF SR,
-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou
sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), gestor: ÚNMS SR.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
- bezpredmetné.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) bezpredmetné.
b) Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
c) Smernica (EÚ) 2015/1535 bola prebraná do zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru v znení neskorších predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a)Úplne.
45
B. Osobitná časť
K článku I
K § 1
Predmetné ustanovenie vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona, ktorou je zdaňovanie sladeného nealkoholického nápoja (ďalej len „nápoj“) daňou zo sladených nealkoholických nápojov (ďalej len „daň“). Daň možno charakterizovať ako jednostupňovú nepriamu daň zo spotreby sladených nealkoholických nápojov, pričom ňou bude zaťažená spotreba týchto nápojov na území Slovenskej republiky. Obdobná daň je uplatňovaná vo viacerých členských štátoch Európskej únie alebo niektorých tretích štátoch.
K § 2
Týmto ustanovením sa vymedzujú základné pojmy na účely zákona.
Definujú sa v prvom rade podmienky vymedzujúce nápoj, ktorý bude podliehať dani, t. j. balený nápoj s pridaným cukrom, zložkou alebo akýmikoľvek iným sladidlom, určený na priamu konzumáciu alebo v koncentrovanej forme vyžadujúcej si pred jej konzumáciou ako nápoja pridanie vody, ľadu alebo oxidu uhličitého. Súčasne sa pre účely uplatnenia osobitnej sadzby dane osobitne vymedzuje balený nápoj s vysokým obsahom kofeínu, pričom pod týmto pojmom je potrebné rozumieť taký nápoj s pridaným cukrom, zložkou alebo sladidlom, na ktorý sa podľa osobitného predpisu (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 v platnom znení /ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 v platnom znení“/ vzťahuje osobitná označovacia povinnosť; tento je známy ako energetický nápoj. V kontexte definície baleného nápoja 2 písm. g)/ a balenej koncentrovanej látky 2 písm. h)/, pod pojem „nápoj“ nebudú spadať tie nápoje, ktoré v rámci dodania prepravované nadobúdateľovi v cisternách a iných prepravných zariadeniach (napr. cestných alebo železničných). Tieto dodania nie určené na priamu spotrebu prepravovaného nápoja, ale bývajú nadobúdateľom spravidla použité na výrobu iného nápoja, respektíve alkoholického nápoja, čím sa sleduje zbytočné nezaťažovanie cah-flow tzv. „druhovýrobcov“ nápoja touto daňou, nakoľko ak nimi vyrobený nápoj určený na konečnú spotrebu bude predstavovať sladený nealkoholický nápoj, uplatní sa daň pri jeho prvom dodaní v tuzemsku.
Podľa návrhu budú teda predmetom dane najmä sladené balené vody, ochutené sýtené nápoje, ľadové čaje, džúsy, nealkoholické pivo a víno s obsahom alkoholu nepresahujúcim 0,5 %, hotové nápoje na priamu konzumáciu ako nápoje na báze kávy, nápoje pozostávajúce zo zmesi koncentrátov ovocných a zeleninových štiav do ktorých bol pridaný cukor alebo sladidlo a taktiež sirupy, šumienky, instantné granulované aj práškové nápoje, ktoré sa pred konzumáciou riedia vodou, ľadom alebo sódou, či nápoje s vysokým obsahom kofeínu.
Z vymedzenia pojmu nápoj vyplýva, že dani nebudú podliehať nápoje, do ktorých nebol pridaný cukor, zložka a ani iné sladidlo, mliečne nápoje (vrátane fermentovaných), nápoje na rastlinnej báze, nápoje, ktoré počiatočnou dojčenskou výživou, následnou dojčenskou výživou, potravinou na osobitné lekárske účely alebo celkovou náhradou stravy na reguláciu hmotnosti, a ani nápoje, ktoré sú buď liekom alebo výživovým doplnkom.
Ďalej sa na účely tohto zákona vymedzujú pojmy súvisiace s predmetom dane, konkrétne cukor, pridaný cukor, sladidlo, balený nápoj a balená koncentrovaná látka. Za pridaný cukor sa nepovažujú zložky používané alebo kombinované s inými zložkami pri výrobe
46
alebo spracúvaní nápoja, ktoré obsahujú cukor prirodzene, t. j. šťava, mliečna zložka bez prídavku cukrov, celé alebo porciované ovocie alebo zelenina, a tiež napr. šťava z koncentrátu, koncentrovaná šťava, ovocná alebo zeleninová dužina, ovocné alebo zeleninové pyré.
Pokiaľ ide o vymedzenie osôb, ktorým zákon ukladá povinnosti a priznáva práva, vzhľadom na navrhovaný mechanizmus zdanenia je nevyhnutné definovať pojem „platiteľ dane“. Pod pojmom platiteľ dane je potrebné rozumieť výrobcu nápoja, teda zdaniteľnú osobu, ktorá na území Slovenskej republiky vyrába nápoj a uskutočňuje jeho uvádzanie na domáci trh. V prípade, že bol nápoj vyrobený v zahraničí, platiteľom dane bude dodávateľ nápoja, ktorým je potrebné rozumieť osobu, ktorá nápoj nadobudla zo zahraničia (pritom je irelevantné, či ide o členský štát Európskej únie alebo 3. štát) a následne ho uvádza na trh v Slovenskej republike. Pod pojmom „dodávateľ nápoja“ tak budú okrem tradičných distribútorov nealkoholických nápojov spadať napríklad aj prevádzkovatelia zariadení verejného stravovania alebo pohostinstiev, ak v ich prevádzkach budú podávať nápoje, ktoré nadobudli zo zahraničia. Taktiež je nevyhnutné definovať pojem „exportér“, ako osobu registrovanú podľa tohto zákona, ktorá v tuzemsku nadobudla preukázateľne zdanený nápoj (v kontexte definície tohto posledného uvedeného pojmu ide o nápoj, ktorý táto osoba kúpila v tuzemsku na akomkoľvek distribučnom stupni, keďže daňová povinnosť vzniká výlučne platiteľovi dane buď pri prvom dodaní nápoja v tuzemsku alebo pri nadobudnutí nápoja zo zahraničia, ktorý je určený na uskutočnenie prvého dodania, a pre účely jej vzniku je irelevantné, či platiteľ dane uskutočnil toto prvé dodanie za protihodnotu alebo nie), a ktorá tento nápoj dodá za protihodnotu do zahraničia (či do iného členského štátu Európskej únie alebo do tretieho štátu). Nakoľko exportérovi bude vznikať nárok na vrátenie dane zaplatenej v cene nápoja, je tiež vhodné zdôrazniť, že dodanie nápoja v tuzemsku spojené s odoslaním alebo prepravou do zahraničia musí byť pre vznik nároku na vrátenie dane uskutočnené taktiež za protihodnotu, keďže sa vrátením dane sleduje eliminácia prípadného dvojitého zdanenia nápoja, ku ktorému by nedošlo, ak by bol nápoj do zahraničia dodaný bezodplatne, ako aj skutočnosť, že ak ku spotrebe nápoja dôjde v zahraničí, Slovenskej republike by v súlade s logikou zdanenia spotreby nemal vznikať nárok na daňový príjem.
Následne sa v predmetnom ustanovení definujú aj ďalšie dôležité pojmy pre správnu aplikáciu povinností a práv vyplývajúcich zo zákona, ako dodanie nápoja, dodanie nápoja v tuzemsku, prvé dodanie nápoja v tuzemsku, dodanie nápoja spojené s odoslaním alebo prepravou nápoja do zahraničia, preukázateľne zdanený nápoj, či pojmy tuzemsko a zahraničie.
K § 3
Navrhuje sa, aby správu dane vykonávali príslušné daňové úrady (podľa Daňového poriadku, ako aj zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušným daňovým úradom podľa posledného citovaného zákona je Úrad pre vybrané hospodárske subjekty). Na správu dane sa bude subsidiárne vzťahovať Daňový poriadok.
K § 4
Predmetné ustanovenie definuje predmet dane, ktorým je nápoj. Ide o nápoje s pridaným cukrom, glukózo-fruktózovým sirupom, fruktózo-glukózovým sirupom alebo akýmkoľvek iným sladidlom. Vymedzenie nápojov, ktoré predmetom dane vyplýva z ustanovenia § 2 tohto zákona.
K § 5
Podľa návrhu bude daň platiť správcovi dane platiteľ dane, ktorým je výrobca alebo dodávateľ nápoja. Výrobcom alebo dodávateľom nápoja je zdaniteľná osoba, ktorá uskutoční prvé dodanie takéhoto nápoja v tuzemsku a je ustanovená ako osoba povinná zaplatiť daň.
47
K § 6
Ustanovenie upravuje vznik daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza dňom prvého dodania nápoja v tuzemsku. Dňom prvého dodania nápoja v tuzemsku je deň, keď platiteľ dane prevedie právo nakladať s nápojom ako vlastník na inú osobu. K prvému dodaniu nápoja, vzhľadom na obsah pojmu „platiteľ dane“, dochádza v čase, keď nápoj vyrobený v tuzemsku dodá výrobca inej osobe v tuzemsku. Takisto je pod týmto pojmom potrebné rozumieť situáciu, keď nápoj vyrobený v zahraničí a prepravený do tuzemska dodá dodávateľ, ktorý tento nápoj nadobudol zo zahraničia, inej osobe v tuzemsku. V prípade, že ide o prvé dodanie nápoja nadobudnutého zo zahraničia, ktorý nie je dodávaný jednorazovo (napríklad nápoj v balení, ktorý bude postupne rozlievaný, alebo sirup ponúkaný zákazníkom prostredníctvom post-mixového stroja) sa za deň prvého dodania nápoja a deň vzniku daňovej povinnosti bude považovať deň, kedy dodávateľ nápoja prvýkrát dodal akékoľvek množstvo nápoja z nadobudnutého balenia, pričom vzhľadom na definíciu prvého dodania nápoja v tuzemsku 2 písm. q)/ bude daňová povinnosť vznikať jednorazovo vo výške, v akej by bola vznikla, ak by dodávateľ nápoja dodal celé nadobudnuté balenie nápoja. Na účely vzniku daňovej povinnosti je pritom irelevantné, či sa toto prvé dodanie uskutočňuje za protihodnotu alebo bezodplatne. Pojem „dodanie nápoja“, ktorý v sebe obsahuje tiež pojem „prvé dodanie nápoja v tuzemsku“ je potrebné vykladať identicky s pojmom „dodanie tovaru“ na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Z dôvodov, že uplatňovanie vzniku daňovej povinnosti by mohlo spôsobovať v praxi problémy dodávateľom nápoja, ktorí ten istý nápoj nadobúdajú v tuzemsku zdanený (daň bola uplatnená platiteľom dane pri prvom dodaní nápoja v tuzemsku), ako aj zo zahraničia (kedy oni sami platiteľmi), navrhuje sa ustanoviť, že sa dodávateľ nápoja môže rozhodnúť, že namiesto vzniku daňovej povinnosti pri prvom dodaní nápoja v tuzemsku, ktorý bol nadobudnutý zo zahraničia a ktorý je určený na uskutočnenie prvého dodania v tuzemsku, bude uplatňovať vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí nápoja, a ak sa tak rozhodne, bude povinný tento postup uplatňovať na každé nadobudnutie nápoja zo zahraničia najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa rozhodol tento vznik daňovej povinnosti uplatňovať.
Pri následnom dodaní nápoja, ktorý bol zdanený (či pri jeho prvom dodaní alebo pri nadobudnutí zo zahraničia), k vzniku daňovej povinnosti nedochádza. Výnimkou je opätovné dodanie nápoja 2 písm. r) bod 3./, ktoré sa považuje za prvé dodanie nápoja v prípade, že došlo k prvému dodaniu nápoja v tuzemsku, ale tento bol následne platiteľovi dane vrátený späť, platiteľ dane vykonal opravu základu dane 7 ods. 3) a znovu bude tento nápoj dodávať, t. j. pôjde o prvé dodanie nápoja. Takisto nebude dochádzať k vzniku daňovej povinnosti ani v prípade prvého dodania nápoja v tuzemsku, ak je toto dodanie spojené s odoslaním alebo prepravou do zahraničia; dôvodom je skutočnosť, že k spotrebe nápoja nedôjde na území Slovenskej republiky.
Napriek skutočnosti, že zákon výslovne neukladá platiteľovi dane, ktorému vznikne daňová povinnosť podľa § 6 zákona, povinnosť uvádzať samostatne sumu dane vzťahujúcu sa na dodaný nápoj na faktúre alebo inom doklade o predaji, je na jeho dobrovoľnom rozhodnutí či túto sumu na predmetnom doklade uvedie alebo nie. Na druhej strane je potrebné uviesť, že využitie tejto možnosti môže významným spôsobom pomôcť pri uplatňovaní mechanizmov ustanovených týmto zákonom, napríklad uplatnenie práva na vrátenie dane oprávnenou osobou.
K § 7
Ustanovenie vymedzuje základ dane, opravu základu dane a dane. Podľa návrhu bude základom dane pri balených nápojoch určených na konzumáciu alebo balených nápojoch s vysokým obsahom kofeínu množstvo dodaného nápoja vyjadrené v litroch. Pri nápojoch,
48
ktorými sa na účely zákona rozumejú aj balené koncentrované látky (napríklad sirupy, šumienky, šumivé tablety), sa ustanovuje osobitný spôsob určenia základu dane.
Ďalej ustanovenie určuje, v akých prípadoch môže platiteľ dane opraviť základ dane a daň a postup pri oprave základu dane a dane. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť, dôjde k úplnému alebo čiastočnému vráteniu dodaného nápoja, platiteľ dane mal možnosť opraviť základ dane a daň v rozsahu množstva nápoja, ktorý mu bol vrátený. V prípade, ak sa platiteľ dane rozhodol pri nápojoch nadobúdaných zo zahraničia uplatňovať vznik daňovej povinnosti podľa § 6 ods. 2, skutočnosťou zakladajúcou postup na opravu základu dane je vrátenie nadobudnutého nápoja jeho dodávateľovi, ktorý mu dodal tento nápoj v zahraničí, ak ešte nedošlo k uskutočneniu prvého dodania takéhoto nápoja v tuzemsku, respektíve, ak platiteľ dane uskutočnil v tuzemsku prvé dodanie nápoja, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 6 ods. 2, bude môcť opraviť základ dane, ak dôjde k vráteniu ním dodaného nápoja a v rozsahu množstva nápoja, ktorý mu bol nápoj vrátený. Ak by k skutočnosti určujúcej vznik práva na opravu základu dane došlo predtým, ako bolo podané daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 6, platiteľ dane jednoducho neuvedie toto dodanie do daňového priznania, čo však neznamená, že nie je povinný uviesť tieto skutočnosti v záznamoch (§ 13).
Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úplnému vráteniu alebo čiastočnému vráteniu dodaného nápoja. Táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v záznamoch platiteľa dane. Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.
K § 8
Uvedené ustanovenie určuje sadzbu dane z nápoja. Sadzba dane je diferencovaná v závislosti od kategórie, do ktorej patrí príslušný druh nápoja t. j. upravuje sa sadzba dane z baleného nápoja pripraveného na konzumáciu, z balenej koncentrovanej látky určenej na prípravu nápoja a z baleného nápoja s vysokým obsahom kofeínu. Platiteľ dane na účely uplatnenia sadzby dane použije informácie o nápoji podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v platnom znení. Z týchto informácií je možné jednoducho určiť skutočnosť, či nápoj obsahuje pridaný cukor, zložku alebo obsahuje sladidlá, ako aj skutočnosť, či ide o nápoj s vysokým obsahom kofeínu.
K § 9
Podľa návrhu sa daň z nápoja vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby dane. Tiež sa ustanovujú pravidlá pre zaokrúhľovanie dane.
K § 10
V tomto ustanovení je pre platiteľov dane vymedzené zdaňovacie obdobie. Navrhuje sa ustanoviť zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac.
Ustanovenie paragrafu ďalej ukladá platiteľovi dane povinnosť podať daňové priznanie do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť alebo v ktorom vykonal opravu základu dane, a v tej istej lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia mu vzniká povinnosť zaplatiť daň. Z uvedeného vyplýva, že ak platiteľovi dane v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť ani nevykonal opravu základu dane, povinnosť podať daňové priznanie platiteľovi dane nevznikne. Daňové priznanie, ktorého vzor určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky, sa navrhuje podávať elektronicky spôsobom podľa Daňového poriadku.
49
Súčasne sa navrhuje, aby platiteľ dane, ktorý v zákonom ustanovenej lehote nesplnil oznamovaciu alebo registračnú povinnosť podľa § 14 tohto zákona, mal povinnosť podať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré z dôvodu nesplnenia si tejto povinnosti nepodal daňové priznanie v základnej lehote ustanovenej v § 11 ods. 2 tohto zákona.
Tiež sa ustanovujú pravidlá pre zaokrúhľovanie súm uvedených v daňovom priznaní.
K § 11
Navrhovanou úpravou sa vymedzujú podmienky na vrátenie dane. Vrátiť daň je možné len z preukázateľne zdaneného nápoja exportérovi alebo zdaniteľnej osobe po splnení zákonom ustanovených podmienok. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku exportérom alebo ustanovenou zdaniteľnou osobou, je pre správnu aplikáciu inštitútu vrátenia dane potrebné zdôrazniť význam pojmu „preukázateľne zdanený nápoj“, ktorého definícia sa nachádza § 2 písm. j). Z definície tohto pojmu je zrejmá nevyvrátiteľná právna domnienka, podľa ktorej sa za to, že ak dotknutá osoba nadobudla v tuzemsku nápoj za protihodnotu (okrem nápoja nadobudnutého zo zahraničia) od akejkoľvek osoby (nemusí ísť o platiteľa dane),v tejto protihodnote je obsiahnutá prislúchajúca suma dane a dotknutá osoba nemusí preukazovať skutočnosť, že daň z nápoja bola platiteľom dane skutočne zaplatená.
Pri vrátení dane exportérovi nápoja sa ustanovuje, že daň je možné vrátiť len v rozsahu množstva preukázateľne zdaneného nápoja, ktoré exportér dodal za protihodnotu, pričom toto dodanie je spojené s odoslaním alebo prepravou do zahraničia, t. j. napr. ak napríklad exportér nakúpil nápoj v tuzemsku /cena 2 litrového balenia nápoja bez DPH je 1,30 eur, z toho daň zo sladeného nealkoholického nápoja 0,30 eur/ a tento bude dodávať ďalej do zahraničia za protihodnotu (napríklad predajná cena nápoja bude 1,10 eur, v ktorej je zohľadnený zisk exportéra a nezohľadnenie dane zo sladených nealkoholických nápojov), bude môcť po splnení zákonom ustanovených podmienok požiadať o vrátenie dane v sume dane 0,30 eur.
Pri uplatnení nároku o vrátenie dane exportér povinnosť preukázať skutočné dodanie preukázateľne zdaneného nápoja spojeného s odoslaním alebo prepravou do zahraničia určenými dokladmi, ktoré preukazujú dodanie nápoja do zahraničia za protihodnotu, ako aj uskutočnenie prepravy alebo odoslania nápoja do zahraničia.
Zároveň zákon exportérovi jednoznačne ustanovuje spôsob uplatnenia nároku na vrátenie dane. Ustanovuje sa, že exportér uplatňuje nárok na vrátenie dane v daňovom priznaní, a to za kalendárny mesiac, v ktorom došlo k dodaniu nápoja do zahraničia. V daňovom priznaní, ktoré je exportér uplatňujúci si nárok na vrátenie dane povinný podať do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom tento jeho nárok vznikol, uvedie exportér údaje potrebné na určenie výšky dane, ktorú žiada vrátiť, resp. údaje týkajúce sa opravy dane. Ak v ojedinelých prípadoch bude exportér súčasne aj platiteľom dane a vznikne mu povinnosť podať daňové priznanie v postavení platiteľa dane za zdaňovacie obdobie, ktoré je zhodné s kalendárnym mesiacom, za ktorý si zároveň uplatňuje nárok na vrátenie dane v postavení exportéra, podáva samostatne dve daňové priznania jedno v postavení platiteľa dane a druhé v postavení exportéra. K vzájomnému započítaniu dane a nároku na vrátenie dane v tomto prípade nedochádza. Daňové priznanie sa navrhuje podávať elektronicky, pričom na podanie daňového priznania sa bude vzťahovať Daňový poriadok.
Ďalej sa navrhuje ustanoviť lehotu na vrátenie dane daňovým úradom, vrátane lehôt v situáciách, keď daňový úrad v lehote na vrátenie dane začne daňovú kontrolu, a s ohľadom na zistenia tejto daňovej kontroly. V prípade vrátenia dane exportérovi sa ustanovuje lehota 30 dní od podania daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania. V prípade, že daňový úrad v lehote na vrátenie dane exportérovi začne daňovú kontrolu, ustanovuje sa lehota 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V tomto prípade sa daň vráti vo výške uvedenej v právoplatnom rozhodnutí. Ak exportér neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, navrhuje sa, aby jeho nárok na vrátenie dane zanikol
50
posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
Taktiež sa navrhuje ustanoviť povinnosť exportéra vrátiť vrátenú daň v prípade, že po uplatnení nároku na vrátenie dane z preukázateľne zdaneného nápoja dodaného do zahraničia, dôjde následne k úplnému alebo čiastočnému vráteniu nápoja zo zahraničia exportérovi (napr. z dôvodu reklamácie), ako aj spôsob a lehotu pre splnenie tejto povinnosti. V tomto prípade bude exportér povinný podať daňové priznanie a vrátiť vrátenú daň v lehote do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k vráteniu nápoja.
Pokiaľ ide o vrátenie dane zdaniteľnej osobe inej ako exportér, zákon taktiež vymedzuje predpoklady, kedy je možné vrátiť daň z preukázateľne zdaneného nápoja. Pôjde o prípady, kedy bol takýto nápoj počas jeho distribúcie zničený alebo znehodnotený v dôsledku nehody, havárie alebo vplyvom vyššej moci alebo v prípadoch, kedy bol nápoj odobratý ako vzorka na účely úradnej kontroly, úradnej skúšky alebo úradného zisťovania. Vrátenie dane sa uplatňuje na celkové množstvo zničeného nápoja (napríklad, ak sa v dôsledku určitej skutočnosti vyleje obsah spotrebiteľského balenia nápoja a tekutina nenapraviteľne poškodí obaly iných nápojov, čo by bránilo ich predaju, daň sa vráti aj v rozsahu vzťahujúcom sa na všetky ostatné poškodené nápoje) a na celkové množstvo nápoja, z ktorého bola odobratá vzorka na účely úradnej kontroly potravín (napríklad, ak by orgán úradnej kontroly potravín pri výkone kompetencie odobral ako vzorku dva decilitre nápoja zo spotrebiteľského balenia o objeme dva litre, nárok na vrátenie dane vzniká v rozsahu celého spotrebiteľského balenia). Uvedené vyplýva z definície nápoja na účely zákona 2 písm. a)/, keďže ten je definovaný ako balený nápoj alebo balená koncentrovaná látka.
V týchto prípadoch na účely vrátenia dane musia byť tieto skutočnosti úradne zistené a potvrdené príslušným orgánom (napr. Policajným zborom Slovenskej republiky, poisťovňou, orgánom úradnej kontroly potravín a pod.).
Ďalej je ustanovené, že daň je možné vrátiť aj zdaniteľnej osobe, ak použila preukázateľne zdanený nápoj v tuzemsku na výrobu iného nápoja /t. j. nápoja podliehajúceho tejto dani vymedzeného v § 2 písm. a) v spojení s písm. g) a h) návrhu zákona/ alebo na výrobu nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Pôjde o prípady, keď bol touto osobou kúpený preukázateľne zdanený nápoj, ktorý je baleným nápojom 2 písm. g)/ alebo balenou koncentrovanou látkou /§ 2 písm. h)/.
V prípade uplatnenia nároku na vrátenie dane zdaniteľnou osobou podľa ods. 1 písm. b) a c) tohto ustanovenia sa navrhuje uplatniť nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane a predložením príslušných dokladov preukazujúcich stratu alebo odobratie nápoja.
V prípade uplatnenia nároku na vrátenie dane zdaniteľnou osobou podľa ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia sa navrhuje uplatniť nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane z dôvodu použitia preukázateľne zdaneného nápoja v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane z alkoholických nápojov.
Pre zdaniteľné osoby podľa ods. 1 písm. b) d) zákon ustanovuje aj prekluzívnu lehotu na podanie žiadosti o vrátenie dane, a to najneskôr do štyroch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k strate alebo odobratiu nápoja u zdaniteľnej osoby, resp. najneskôr do štyroch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom došlo k použitiu preukázateľne zdaneného nápoja v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane z alkoholických nápojov. V žiadosti je zdaniteľná osoba povinná uviesť aj číslo účtu, na ktorý žiada vrátiť daň. Navrhuje sa, aby daňový úrad vrátil daň do 30 dní od podania žiadosti o vrátenie dane. Ak sa žiadosti vyhovie v plnom rozsahu (tzv. pozitívne rozhodnutie), vydanie formálneho rozhodnutia je nahradené priamo vrátením nárokovanej sumy dane. Ak daňový úrad žiadosti nevyhovie, alebo žiadosti vyhovie len čiastočne, navrhuje sa, aby vrátil daň do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, keďže aj v prípade, že žiadosti
51
nebude vyhovené, má zdaniteľná možnosť podať odvolanie.
V prípade, ak nastane niektorá zo zákonom ustanovených skutočností, napríklad ak správca dane nadobudne pochybnosť o správnosti údajov uvedených v žiadosti alebo ak si správca dane v daňovom konaní vyžiada od zdaniteľnej osoby, ktorá vyrába iný nápoj z nadobudnutého preukázateľne zdaneného nápoja, záznamy, navrhuje sa prerušiť plynutie lehoty na vrátenie dane do zákonom ustanoveného momentu.
Navrhuje sa, aby daň bolo možné vrátiť len na číslo bankového účtu uvedené zdaniteľnou osobou v žiadosti o vrátenie dane, resp. na číslo bankového účtu vedeného v registri vedenom daňovým úradom pre exportéra, ktoré bolo oznámené poskytovateľmi platobných služieb správcovi dane. V prípade, že daňový úrad neeviduje pre exportéra zriadený bankový účet (napríklad z dôvodu, že exportér zriadený bankový účet v zahraničí), ustanovuje sa, že správca dane môže vrátiť daň len na číslo bankového účtu, ktoré exportér uvedie v daňovom priznaní, v ktorom uplatňuje nárok o vrátenie dane. Podľa návrhu sa na použitie vrátenej dane vzťahuje postup podľa § 79 Daňového poriadku, čo znamená, že daňový úrad môže napríklad použiť sumu dane na vrátenie na úhradu daňového nedoplatku exportéra na dani z pridanej hodnoty.
K § 12
Navrhovanou úpravou sa upravujú podrobnosti vedenia záznamov na účely správy dane, obsah záznamov a doba uchovávania záznamov pre platiteľa dane, exportéra a zdaniteľnú osobu, ktorá použila preukázateľne zdanený nápoj v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane z alkoholických nápojov, pričom zákon taxatívne vymedzuje, čo najmä záznamy musia obsahovať. Rozsah vedenia záznamov a evidencie má zároveň zabezpečiť identifikovateľnosť nápojov vo väzbe na zdaňovacie obdobie.
Navrhuje sa ustanoviť, aby bol platiteľ dane povinný viesť záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období v rozsahu nevyhnutnom pre správne určenie dane a opravy základu dane, Ukladá sa tiež povinnosť platiteľovi dane viesť aj podrobnú evidenciu množstva vyrobeného nápoja, nadobudnutého nápoja v tuzemsku zo zahraničia a nápoja dodaného z tuzemska do zahraničia.
Pre potreby preverenia správnosti uplatnenia nároku na vrátenie dane sa exportérovi ukladá povinnosť viesť záznamy o nadobudnutí preukázateľne zdaneného nápoja a o dodaní nápoja do zahraničia.
Rovnako pre potreby preverenia správnosti uplatnenia nároku na vrátenie dane, zdaniteľná osoba, ktorá použila preukázateľne zdanený nápoj v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane z alkoholických nápojov, bude povinná viesť záznamy o nadobudnutí takého nápoja, a tiež záznamy týkajúce sa vyrobeného nápoja.
Návrh zákona, pokiaľ ide o záznamovú povinnosť, vo všetkých prípadoch ustanovuje dotknutým osobám, okrem iného, aj uchovávať údaje, z ktorých budú vedieť preukázať, že správne určili sadzbu dane (týka sa platiteľa dane a v zásade ide o informácie o ním vyrábanom, resp. dodávanom nápoji) alebo že nimi uplatňovaný nárok na vrátanie dane je správny (týka sa exportéra alebo zdaniteľnej osoby, ktorá z nadobudnutého zdaneného nápoja vyrába iný nápoj alebo alkoholický nápoj, a v zásade ide o množstvo nadobudnutého preukázateľne zdaneného nápoja a informácie o sadzbách dane podľa § 8 uplatniteľnej pre tento nadobudnutý nápoj).
Doba povinného uchovávania záznamov platiteľom dane, exportérom a zdaniteľnou osobou, ktorá použila preukázateľne zdanený nápoj v tuzemsku na výrobu iného nápoja alebo nápoja, ktorý je predmetom spotrebnej dane z alkoholických nápojov, ako aj doba povinného uchovávania evidencie platiteľom dane podľa ods. 2 tohto ustanovenia, kopíruje lehotu na zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 Daňového poriadku. Ďalej sa týmto osobám ukladá povinnosť na požiadanie doručiť záznamy a evidenciu správcovi dane elektronickými
52
prostriedkami spôsobom podľa Daňového poriadku.
K § 13
Ustanovenie upravuje registračnú a oznamovaciu povinnosť platiteľa dane a exportéra, ako aj lehoty na ich splnenie. Ďalej sa navrhuje ustanoviť postup a lehoty pre správcu dane pri registrácii platiteľa dane alebo exportéra, ako aj postup pri zmenách skutočností týkajúcich sa registračnej a oznamovacej povinnosti a pri zrušení registrácie.
V odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia sa navrhuje ustanoviť registračnú alebo oznamovaciu povinnosť pre platiteľa dane podľa toho, či tento alebo nemá pridelené daňové identifikačné číslo. Platiteľovi dane, ktorý pridelené takéto číslo, sa ustanovuje povinnosť oznámiť skutočnosť, že mu vznikla daňová povinnosť v lehote do piatich dní od vzniku tejto povinnosti. Platiteľovi dane, ktorý nemá pridelené daňové identifikačné číslo sa ustanovuje povinnosť podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň v lehote do piatich dní od vzniku daňovej povinnosti.
Správcovi dane sa ustanovuje povinnosť pri oznamovacej povinnosti platiteľa dane na základe podaného oznámenia bezodkladne platiteľa dane registrovať pre daň. Pri registračnej povinnosti platiteľa dane, ustanovuje zákon správcovi dane povinnosť prideliť platiteľovi dane daňové identifikačné číslo, oznámiť mu ho spolu s číslom účtu správcu dane vedeného pre daňový subjekt (ak ho ešte nemá pridelené) a vykonať registráciu k dani do desiatich dní od podania žiadosti.
Ak sa platiteľ dane rozhodne uplatňovať vznik daňovej povinnosti podľa § 6 ods. 2 (pri nadobudnutí nápoja zo zahraničia určeného na uskutočnenie prvého dodania v tuzemsku), je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane na registračnom tlačive buď pri plnení oznamovacej povinnosti podľa odseku 1 alebo registračnej povinnosti podľa odseku 2, alebo ak k tomuto rozhodnutiu došlo po registrácii platiteľa dane, ustanovuje sa osobitná oznamovacia povinnosť platiteľa dane o tejto skutočnosti.
V odseku 4 tohto paragrafu sa upravuje postup pri registrácii exportéra. Ustanovuje sa povinnosť pre exportéra pred prvým dodaním preukázateľne zdaneného nápoja podať miestne príslušnému správcovi dane žiadosť o registráciu pre daň ako exportér, pričom je povinný uviesť aj identifikačné číslo prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. V zmysle § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP) sa musí registrovať na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS) a na základe toho ho RVPS zaradí do databázy PPP a systém vygeneruje jedinečné číslo PID.
Správca dane povinnosť zaregistrovať žiadateľa ako exportéra do desiatich dní od podania žiadosti o registráciu pre daň.
V ustanovení zákona sa ďalej upravujú skutočnosti vyplývajúce zo zmeny oznamovacej alebo registračnej povinnosti. Na postup platiteľa dane a exportéra sa vzťahuje Daňový poriadok.
Navrhuje sa, aby sa oznámenie a žiadosť podľa ustanovení tohto paragrafu podávali elektronickými prostriedkami podľa Daňového poriadku, a to na tlačive podľa § 67 ods. 1 Daňového poriadku.
Ustanovenie § 14 zároveň upravuje postup správcu dane pri zrušení registrácie platiteľa dane a exportéra, a upravujú sa aj skutočnosti súvisiace s úmrtím platiteľa dane.
K § 14
Ustanovenie uvedeného paragrafu upravuje súčinnosť orgánov úradnej kontroly potravín a postup správcu dane.
53
Orgán úradnej kontroly je povinný poskytnúť súčinnosť daňovému úradu, ak o ňu daňový úrad požiada pri výkone správy daní z dôvodu pochybností správnosti uplatnenia sadzby dane alebo nároku na vrátenie dane.
V prípade zistenia porušení pri kontrole zloženia nápoja orgánom úradnej kontroly potravín sa ukladá povinnosť tomuto orgánu, ak deklarované zloženie nápoja nezodpovedá skutočnému zloženiu, a toto mohlo viesť k nesprávnemu určeniu sadzby dane platiteľom dane, bezodkladne po zistení oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane. Spolu s oznámením zároveň predloží zistenie úradnej kontroly potravín o tejto skutočnosti spolu s došetrením vysledovateľnosti, ako aj sprievodnou dokumentáciou.
V navrhovanom odseku 3 sa zároveň ustanovuje povinnosť pre správcu dane, ak zo zistení úradnej kontroly vyplynie, že platiteľom dane mohla byť uplatnená nesprávna sadzba dane z dôvodu rozdielov v deklarovanom a skutočnom obsahu nápoja, postupovať podľa § 17 Daňového poriadku.
K § 15
V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa ustanovuje, že daňová povinnosť nevzniká z nápoja, ktorého prvé dodanie v tuzemsku bolo uskutočnené do 31.decembra 2024.
Rovnako sa ustanovuje, že preukázateľne zdaneným nápojom, z ktorého možno uplatniť nárok na vrátenie dane nie je nápoj, ktorého prvé dodanie v tuzemsku bolo uskutočnené do 31.decembra 2024. Platí pritom vyvrátiteľná domnienka uvedená v navrhovanom odseku 4, že ak bol nápoj vyrobený pred účinnosťou zákona, k jeho prvému dodaniu v tuzemsku došlo do 31. decembra 2024; ak osoba, ktorá si chce uplatniť nárok na vrátenie dane z takéhoto nápoja, dôkaz o opaku svedčiaci skutočnosti, že k prvému dodaniu nápoja došlo 1. januára 2025 a neskôr, zákon nebráni jeho predloženiu pri uplatnení tohto nároku zdaniteľnou osobou alebo exportérom a v prípade úspešného vyvrátenia prezumovanej právnej skutočnosti daňový úrad vráti žiadateľovi alebo exportérovi sumu dane, na ktorú má oprávnený nárok.
K § 16
V navrhovanom záverečnom ustanovení sa deklaruje, že zákon bol prijatý v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. L 241, 17. 9. 2015).
K Čl. II
V nadväznosti na prijatie zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov sa navrhuje doplniť do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov uloženie povinnosti orgánom úradnej kontroly potravín poskytovať v rozsahu ich pôsobnosti súčinnosť orgánom finančnej správy.
K Čl. III
K bodom 1 a 2
Vzhľadom na zavedenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike je potrebné doplniť do poznámky pod čiarou k odkazu 1 v Daňovom poriadku zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Zároveň sa táto poznámka pod čiarou aktualizuje. Zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov sa navrhuje doplniť aj do poznámky pod čiarou k odkazu 35.
54
K bodu 3
Navrhuje sa umožniť správcovi dane začať daňovú kontrolu aj spísaním zápisnice, a to vzhľadom na 30-dňovú lehotu na vrátenie dane od podania daňového priznania.
K bodom 4 a 5
Navrhuje sa ukončenie daňovej kontroly zánikom nároku na vrátenie dane zo sladených nealkoholických nápojov. Nadväzne na túto zmenu sa navrhuje, aby v takýchto prípadoch nezačalo určovanie dane podľa pomôcok.
K bodom 6 až 9
Vzhľadom na zavedenie novej dane sa navrhuje úprava ustanovenia § 79 týkajúceho sa použitia daňového preplatku, aby bolo možné použiť aj túto daň rovnako ako ostatné dane na účely správy daní. Nadväzne na to sa taktiež navrhuje spresniť § 55, ktorý upravuje deň platby dane pri použití tejto novej dane.
K Čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
V Bratislave dňa 22. mája 2024.
Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ladislav Kamenický v. r.
minister financií Slovenskej republiky