DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.VŠEOBECNÁ ČASŤ:
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hajko a František Majerský predkladajú do legislatívneho procesu návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. (ďalej len „návrh zákona“).
Predkladaný návrh zákona ako iniciatívny návrh zvyšuje odvodovú odpočítateľnú položku pri dohodách o brigádnickej práce študentov a dohodách o vykonaní práce alebo dohodách o pracovnej činnosti dôchodcov.
Súčasná platná právna úprava stanovuje výšku odpočítateľnej položky pre študentov a dôchodcov vo výške 200 eur mesačne.
V prípade študenta pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu (z odmeny za prácu), študent neodvádza odvody (to v prípade, ak si študent uplatní odvodovú odpočítateľnú položku). Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 22,8 % a študent 7 % z vymeriavacieho základu (v prípade, ak si študent neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku alebo si ju uplatnil, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne; v prípade neuplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky sa uvedené sadzby odvodov platia z plnej výšky odmeny dohodára; ak sa uplatňuje odvodová odpočítateľná položka a odmena presiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, odvádza študent a jeho zamestnávateľ odvody z rozdielu, ktorý prevyšuje hranicu 200 eur).
V prípade dôchodcu pri odpočítateľnej položke odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 1,05 % z vymeriavacieho základu (z odmeny za prácu), dôchodca neodvádza odvody (čo platí v prípade, ak si dôchodca uplatní odpočítateľnú položku). Za príjem nad odpočítateľnú položku odvádza zamestnávateľ sociálne odvody vo výške 19,8 % a dôchodca 4 % z vymeriavacieho základu (čo platí u dôchodcu, ktorý si neuplatní odvodovú odpočítateľnú položku, alebo si ju uplatní, ale jeho príjem prevýši sumu 200 eur mesačne).
Predloženým návrhom zákona sa zvyšuje odvodová odpočítateľná položka zo sumy 200 eur na sumu 350 eur, teda o 75 %.
Takéto zvýšenie považujú predkladatelia za nevyhnutné, lebo priemerné mzdy od roku 2015 stúpli o vyše 70 %, minimálna mzda dokonca o takmer 100 %. Starobné dôchodky sa zvýšia v roku 2024 oproti roku 2015 o niečo viac ako polovicu. Ohľad je potrebné brať hlavne na študentov (sú zväčša bez iného príjmu), preto je potrebné zvýšiť odpočítateľnú odvodovú položku na základe rastu minimálnej mzdy. Na druhej strane, starobné dôchodky síce nestúpajú tempom ako priemerné mzdy, ale dôchodok je pevná sociálna dávka a istý príjem dôchodcu. Preto sa ako priemer pre obe skupiny, s prihliadnutím na vývoj priemernej mzdy, minimálnej mzdy a rastu starobných dôchodkov, navrhuje odvodová odpočítateľná položka vo výške 350 eur. Spôsob výpočtu je v priloženej tabuľke.
2
Výpočet odvodovej odpočítateľnej položky k návrhu zákona (suma v eur)
2015
2023
2024
2023 / 2015
2024 / 2015
2025
Priemerná mzda
883,00
1430,00
1532,00
1,62
1,73
Minimálna mzda
380,00
700,00
750,00
1,84
1,97
Priemerný starobný dôchodok
393,00
606,00
1,54
Odpočítateľná položka
200,00
200,00
200,00
A. Odpočítateľná položka 2025 podľa koeficientu priemernej mzdy
324
347
B. Odpočítateľná položka 2025 podľa koeficientu minimálnej mzdy
368
395
Odpočítateľná položka 2025, priemer A, B
346
371
Odpočítateľná položka 2025, navrhnutá suma
350,00
Priemerná mzda 2024: podľa predpokladov rozpočtu verejnej správy na rok 2024
Priemerný starobný dôchodok 2023: odhad ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny
Je tiež potrebné uviesť, že zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky je atraktívne aj pre zamestnávateľov. Nie je totiž zanedbateľné, či pracovníkovi popri odmene sociálne odvody uhrádza buď 1,5 % alebo 22,8 % (u študentov) či 1,5 alebo 19,8 % (u dôchodcov). Zamestnávatelia tak dostanú impulz, aby v časoch nedostatku pracovníkov angažovali viac študentov a dôchodcov (napr. aj tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku).
Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práce študentov a dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne.
Predkladateľ oslovil na potreby výpočtu dopadov zákona dňa 12.03.2024 Sociálnu poisťovňu, ktorej stanovisko ku dňu predloženia návrhu zákona nebolo doručené.
Na druhej strane, predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv. na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. Pracovný trh sa spružní.
Prínos pre Sociálnu poisťovňu môže byť napokon kladný, pretože z predpokladaného vyššieho objemu dohôd bude aj vyšší výnos z odvodov nad hranicou príjmu 350 eur.
3
B. OSOBITNÁ ČASŤ:
K čl. I
Zvyšuje sa odvodová odpočítateľná položka pri dohodách o brigádnickej práce študentov a dohodách o vykonaní práce alebo dohodách o pracovnej činnosti dôchodcov zo sumy 200 eur na sumu 350 eur.
K čl. II
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a predvídateľnosť daňovo odvodového systému sa navrhuje dátum nadobudnutia účinnosti zákona dňa 1. januára 2025.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Hajko a František Majerský
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
A.3. Poznámky
Kvantifikácia vplyvov na rozpočet verejnej správy
Predkladaný návrh zákona bude mať v prípade statického zachovania objemu dohôd o brigádnickej práci študentov a dohôd o vykonaní práce, alebo dohôd o pracovnej činnosti dôchodcov, negatívny dosah na verejné financie, pretože sa zníži výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne. Na druhej strane však možno predpokladať, že záujem zamestnávateľov a rovnako študentov a dôchodcov o uzatváranie zmlúv stúpne, pretože dohody s upravenou odpočítateľnou položkou budú atraktívnejšie. Možno očakávať, že vzrastie počet dohôd a zároveň výška dohodnutých odmien. Výsledkom bude eliminovanie negatívneho dosahu zvýšenia odpočítateľnej položky na Sociálnu poisťovňu a vyšší kumulatívny dodatočný výber odvodov v prospech Sociálnej poisťovne z vyšších odmien a väčšieho počtu zmlúv.
6
Podľa podkladov zo Sociálnej poisťovne si uplatnilo v roku 2023 odvodovú úľavu do 200 eur mesačne 172 701 osôb, z toho 114 635 študentov a 58 066 študentov. Ak by bolo možné uplatniť si úľavu aj nad 200 eur mesačne do výšky 350 eur mesačne, mohlo by tak urobiť 48 201 osôb, z toho 39 044 študentov a 9 157 dôchodcov. Sociálna poisťovňa by tak prišla na odvodoch o 2 308 673,02 eur.
Vplyv na podnikateľské prostredie
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Záujem angažovať študentov a dôchodcov na dohody stúpne, pretože zamestnávateľom klesne odvodové zaťaženie a dohodárom vzrastie čistý príjem z vykonanej práce. Zmena zákona pomôže riešiť problémy zamestnávateľom, ktorí zápasia s nedostatkom pracovníkov. Pracovný trh sa spružní, pretože v prípade angažovania študentov a dôchodcov ide často o výpomoci zamestnávateľom popri zamestnávaní bežných zamestnancov na trvalý pracovný pomer. Ak sa priestor na angažovanie študentov a dôchodcov rozšíri, tento segment umožní zamestnávateľom pružne reagovať napríklad na zabezpečovanie nárazových zakázok.
Sociálne vplyvy
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Študentom umožní viac si privyrobiť popri štúdiu, čo ocenia ich rodičia, alebo iní zákonní živitelia. Študentom pripravujúcim sa na vstup na pracovný trh zvýši priestor na získavanie pracovných návykov počas štúdia. Bude ich nabádať k tomu, aby sa hneď po skončení štúdia hlásili do trvalého pracovného pomeru a nedochádzali rovno do evidencie nezamestnaných. Dôchodcovia v postproduktívnom veku, ale stále s potenciálom pracovať, získajú atraktívnejší nástroj na zabezpečovanie príjmu popri poberaní starobného dôchodku, čím sa zvýši ich životný štandard. Ostanú v spojení s trhom práce, zamestnávateľmi a ďalšími osobami, čo eliminuje pád do osamelosti, ktorý často sprevádza prechod do dôchodkového veku.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a Ministerstvu hospodárstva SR. Stanoviska ministerstiev tvoria súčasť predkladaného materiálu.