;
Program stability Slovenskej republiky
na roky 2024 až 2027
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
3
ZhrnutieProgram stability Slovenska počíta v najbližších rokoch s priemerným rastom ekonomiky mierne nad 2 %, približne na úrovni svojho strednodobého potenciálu. V roku 2024 dosiahne reálny rast ekonomiky 2 %, čo bude podporované ustupujúcou infláciou a oživením nákupnej sily obyvateľov. Silný rast reálnych miezd povedie k zvýšeniu spotreby domácností, ktorá bude hnacou silou obnovy domáceho dopytu. Pokles čerpania fondov EÚ, z dôvodu ukončenia III. programového obdobia, bude nahradený silnejšou realizáciou projektov Plánu obnovy a odolnosti. Zahraničný obchod sa odrazí od dna a nálada vo svetovej ekonomike sa pomaly zlepší, čo zrýchli slovenský export. Slovenskú ekonomiku budú posúvať vpred od roku 2026 aj vyššie exportné kapacity automobilového priemyslu. Reálny rast sa teda v roku 2025 ešte zrýchli na očakávaných 3,1 % vďaka kulminácii prílivu fondov z Plánu obnovy a odolnosti do ekonomiky. V ďalších rokoch sa rast zmierni v priemere na 2 %. Inflácia v budúcom roku ešte mierne narastie, no následne by mala klesnúť bližšie k svojmu cieľu rastu cien o 2 %. Trh práce bude na celom horizonte prognózy obmedzovať nedostatok pracovnej sily. Riziká prognózy sú najmä na negatívnej strane, keďže ruská invázia pretrváva, čo môže opäť rozkolísať ceny energií a potravín.
Schodok hospodárenia verejnej správy sa po pandemickej kríze, energetickej kríze a prijatí viacerých trvalých opatrení v roku 2024 nachádza na úrovni takmer 6 % HDP. Po tom, čo sa v minulom roku naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkoch, deficit vzrástol medziročne z 1,7 % v 2022 na 4,9 % HDP v 2023. Výdavková strana narástla najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali za cieľ chrániť domácnosti a firmy pred výrazným nárastom cien energií. Rast výdavkov potiahli aj viaceré trvalé opatrenia. Napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, výdavkov na podporu rodinnej politiky či skokový rast miezd v zdravotníctve. Aj v tomto roku rastú príjmy pomalším tempom v porovnaní s výdavkami. Pomalší rast príjmov aj po zohľadnení konsolidačného balíka spôsobuje najmä pozvoľnejší rast DPH, spotrebných daní, ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov. Naopak, výdavky sú ťahané silným rastom nákladov na obranu, zdravotníctvo, sociálnymi výdavkami a tiež výdavkami na obsluhu štátneho dlhu. Deficit by sa však mal udržať v súlade s plánom rozpočtu pod 6 % HDP, pričom tento vývoj je aj v súlade s odporúčaním Európskej komisie na rok 2024. V kontexte záväzku programového vyhlásenia vlády stabilizovať nepriaznivý trend vývoja dlhu sa v Programe stability zachováva plán znižovania deficitu hospodárenia približne o 1 % HDP ročne. Plánovaný postupný pokles schodku pod 3 % HDP do konca volebného obdobia zabezpečí vystúpenie z očakávanej procedúry nadmerného deficitu. Zároveň sa tak stabilizuje vývoj dlhu, ktorý by v opačnom prípade mal naďalej rastúci trend až k 70 % HDP. V rozpočte sú na budúci rok už zahrnuté viaceré konsolidačné opatrenia, ako napríklad stiahnutie opatrení na zmiernenie rastu cien energií či plánované tlmenie rastu miezd verejných zamestnancov. Vláda tiež ohlásila zámer zaviesť novú daň zo sladených nápojov a výraznejšie zdanenie tabakových výrobkov. Na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod 3 % HDP potrebné prijať do konca volebného obdobia úspory v celkovom objeme 2,6 % HDP, teda 3,9 mld. eur. Navrhované ciele sú v súlade aj s reformovanými európskymi fiškálnymi pravidlami, ktoré stanovujú limit na rast tzv. čistých výdavkov.
Deficit hospodárenia verejnej správy v % HDP
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
7
I.MAKROEKONOMICKÉ PREDPOKLADY NÁVRHU ROZPOČTUV roku 2024 dosiahne reálny rast HDP 2 %, keď ustupujúca inflácia podporí kúpnu silu obyvateľov a domácu spotrebu. Dočerpanie fondov EÚ bude postupne nahradené realizáciou projektov z Plánu obnovy a odolnosti. To posilní investície v roku 2025, vďaka čomu bude dynamika ekonomiky kulminovať na úrovni 3,1 %. Následne bude od roku 2026 rast HDP zvoľňovať smerom k svojmu potenciálu. Vzpruhou budú v tomto období vyššie exportné kapacity automobilového priemyslu. Trh práce bude na celom horizonte prognózy silný, avšak dostatkom pracovnej sily bude obmedzený. Riziká prognózy sú najmä na negatívnej strane, keďže ruská invázia pretrváva, čo môže znova rozkolísať ceny energií a potravín.
I.1.Makroekonomická prognóza1 V roku 2024 stúpne reálny HDP o 2 %, vplyvom ustupujúcej inflácie a oživenia domáceho dopytu. Oživenie potiahne spotreba domácností, ktorá sa bude opierať o silný rast reálnych miezd nad 3 %. Vrchol čerpania fondov EÚ z 2023 čiastočne nahradí v roku 2024 silnejúca realizácia projektov Plánu obnovy a odolnosti (POO) ako aj nákup vojenskej techniky. Zahraničný obchod sa odrazí od dna a v priebehu roka sa nálada vo svetovej ekonomike bude pomaly zlepšovať, čo podporí slovenský export. Trh práce bude stabilný, nedostatok pracovnej sily bude brzdiť tvorbu pracovných miest.
V roku 2025 bude výkon ekonomiky kulminovať na úrovni 3,1 %. Pre účely prognózy predpokladáme sa, že ceny elektriny a plynu pre domácnosti prejdú na trhové úrovne, čo môže viesť k miernemu nárastu inflácie. Miera úspor však bude už stabilizovaná a rast reálnych príjmov bude pokračovať. Spotreba domácností si tak udrží 2 % tempo rastu. Vrcholiť bude čerpanie investícií z POO, čo dodá ekonomike dodatočný impulz a zabezpečí polovicu prognózovaného rastu. Externé prostredie nastúpi cestu oživenia a výraznejšie sa prejaví uvoľňovanie monetárnej politiky. Slovenské exporty začnú pomaly zrýchľovať. Na druhej strane bude tlmiť ekonomickú aktivitu na Slovensku najmä nutné ozdravovanie verejných financií.
GRAF 1 – Príspevky k rastu HDP – prognóza (p.b.) GRAF 2 – Čerpanie EÚ zdrojov (mld. EUR) V rokoch 2026 až 2028 sa očakáva ekonomický rast okolo 2 %. Vplyvy čerpania zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti postupne odznejú. Posúvať vpred slovenskú ekonomiku budú vyššie exportné kapacity automobilového priemyslu. S novými modelmi budú prenikať slovenské automobilky postupne na zahraničné trhy a očakáva sa dobiehanie stratených trhových podielov. Konsolidácia verejných financií bude tlmiť vládnu spotrebu. Spotreba domácností však ostane stabilná. Na potenciálnu zamestnanosť začne negatívne vplývať
1 Prognóza zahŕňa predpoklad znižovania štrukturálneho deficitu verejných financií o 0,7 % HDP v rokoch 2024-2028.
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
8
starnutie obyvateľstva, keďže silnejšie produktívne ročníky pracovnej sily budú odchádzať do dôchodku. Trh práce je odolný, miera nezamestnanosti blízko minima, no pre nedostatok pracovnej sily zostáva dynamika zamestnanosti nízka. V ekonomike vznikne v roku 2024 asi 4 tisíc nových pracovných miest, čo je o tretinu menej než vlani. Na zhoršenie domáceho a zahraničného dopytu najviac doplatí priemysel a nízko-kvalifikované služby, kde zamestnanosť stále nedosiahla úrovne spred pandémie. Zvýšené odchody zamestnancov do predčasného dôchodku budú v menšej miere pokračovať aj v tomto roku. Problém so znižovaním pracovnej sily na Slovensku pomáha aj naďalej tlmiť vyše 100 tisíc pracujúcich cudzincov. Miera nezamestnanosti klesne na nové minimum.
TABUĽKA 1 – Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR pre roky 2023 až 2028 Konečná spotreba verejnej správy
Tvorba hrubého fixného kapitálu
Produkčná medzera (podiel na pot. produkte)
Priem. mesačná mzda v hosp. (nominálny rast)
Spotrebiteľská inflácia (ŠÚSR)
Priem. mesačná mzda v hospodárstve (reálny rast)
Rast zamestnanosti, podľa ESA
Miera nezamestnanosti, disponibilná (UPSVaR)
Bilancia bežného účtu (podiel na HDP)
V roku 2025 zamestnanosť zrýchli spolu s ekonomikou na 0,7 %. Vďaka kulminácii čerpania prostriedkov Plánu obnovy vznikne až 14 tisíc nových pracovných miest. V nasledujúcom období sa rast na trhu práce bude zmierňovať spolu s poklesom ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Miera nezamestnanosti klesne na konci prognózovaného horizontu k 5 %.
Reálna mzda sa po dvoch rokoch poklesov zvýši. Nominálny rast miezd medziročne spomalí spolu s nižším rastom produktivity, inflácie aj spätnej indexácie. Vyjednávania vo verejnom sektore by mali reflektovať na potrebu konsolidácie. Súkromný sektor by tak v roku 2024 mal predbehnúť vo zvyšovaní platov verejnú správu. V nasledovných rokoch sa nožnice medzi rastom priemernej mzdy v ekonomike a produktivity práce postupne uzavrú. Reálna mzda by sa od 2025 mala zvyšovať priemerným tempom 2 % ročne.
Inflácia v roku 2024 klesne na 3 %, cenový šok bude odznievať v celej EÚ. Pomalý rast cien od apríla minulého roka viedol k postupnému znižovaniu medziročnej inflácie, ktoré pokračovalo aj v roku 2024. Nízkemu rastu cien pomohlo aj pokračovanie dotovania cien energií pre domácnosti, ktoré tak v tomto roku nerástli. Ceny potravín, ktoré boli jednou z hlavných príčin vysokého rastu cien v nedávnej minulosti, sa stabilizovali, rovnako ako aj ceny obchodovateľných tovarov a služieb.
Rast cien v roku 2025 môže mierne zrýchliť, ak by ceny energií prešli na trhové úrovne. Od jesene minulého roka pozorujeme pomerne silný pokles cien futurít elektriny a plynu, ktoré
Ministerstvo financií
Slovenskej republiky
12
II.AKTUÁLNA POZÍCIA VEREJNÝCH FINANCIÍPo tom, čo sa v minulom roku naplno prejavil inflačný šok aj na výdavkovej strane , deficit za rok 2023 vzrástol medziročne z 1,7 na 4,9 % HDP. Výdavková strana narástla najmä pod vplyvom opatrení, ktoré mali zacieľ chrániť domácnosti aj firmy pred výrazným nárastom cien energií. Rast výdavkov v roku 2023 potiahli okrem energopomoci v objeme 2,5 % HDP aj iné, trvalé opatrenia. Napríklad dvojitá valorizácia miezd zamestnancov verejnej správy, navýšenie dôchodkov, podpora rodinnej politiky, či skokový rast miezd v zdravotníctve. V tomto roku príjmy rastú aj pri zohľadnení konsolidačného balíčka v objeme 1,3 % HDP polovičným tempom v porovnaní s výdavkami. Slabší rast príjmov spôsobuje najmä pomalší rast DPH, spotrebných daní ako aj pokles dočasných príjmov zo zdanenia nadziskov. Naopak, výdavková strana je ťahaná predovšetkým výdavkami vi obrane, zdravotníctve, sociálnymi výdavkami a tiež obsluhou štátneho dlhu. Deficit by sa však mal v tomto roku udržať v súlade s plánom rozpočtu pod 6 % HDP a očakáva sa tiež súlad s výdavkovým pravidlom z odporúčania pre Slovensko od Európskej komisie.
Deficit verejnej správy sa aktuálne nachádza nad historickým priemerom. V minulom roku došlo k významnému nárastu deficitu z 1,7 % na 4,9 % HDP, čo bolo zapríčinené najmä inflačnými tlakmi ale aj novými opatreniami. V tomto roku deficit aj napriek značným príjmovým opatreniam narastá blízko k 6 % HDP.
GRAF 8 – Vývoj nominálneho salda v % HDP Nominálny cieľ pri zostavovaní rozpočtu
II.1.Saldo verejnej správy v roku 2023 Príjmy z daní a odvodov rástli v minulom roku až o 10 %, čo však nestačilo na prudší rast výdavkov. Vplyvom vysokej inflácie rástli okrem výdavkov aj nominálne makroekonomické ukazovatele ovplyvňujúce výber daní. Mzdy v ekonomike rástli medziročne takmer 10%, spotreba domácností 7,5% a nominálne HDP o viac ako 11%. K vysokému rastu príjmov prispeli aj jednorazové faktory ovplyvňujúce výnos DPH (energopomoc domácnostiam a splátky Slovenských elektrární v rámci individuálne nastaveného splátkového kalendára). Rast daňových príjmov mierne tlmil pokles efektívnej daňovej sadzby ako dôsledok slabšieho rastu výberu daní v porovnaní s rastom ekonomiky. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri korporátnej dani a dani vyberanej zrážkou. Na rast príjmov malo negatívny vplyv zníženie sadzby DPH na 10% v sektore gastro a športoviská. Taktiež sa medziročne znížil výnos zo Solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Aj napriek negatívnym faktorom však väčšina daní zaznamenala medziročné rasty. Príjem z DPH rástol o viac ako 16 %, dane z trhu práce o 9 %, a korporátna daň o takmer 9 %.
