krátkodobé zábezpeky (101 tis. eur) a finančný prenájom (227 tis. eur). Dlh dopravných podnikov majoritne tvoria záväzky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok (99,9 %), voči tuzemským veriteľom (100,0 %).Bankové úvery čerpajú dopravné podniky za účelom postupnej obnovy vozového parku (autobusy, trolejbusy, električky) ako aj obnovu prislúchajúcej infraštruktúry (trakčné vedenia, depá a podobne). Väčšina z komerčných úverov má zároveň dojednanú formu zabezpečenia v podobe nakúpeného dlhodobého majetku alebo peňažnými pohľadávkami z obchodného styku (napr. zo zmlúv o službách v mestskej hromadnej doprave).
2.5Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2023 dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 27 bol 3,5 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 27 bol 81,7 % HDP.
V rámci krajín EÚ 27 došlo k nárastu HDP o 1 049 190 mil. eur (o 6,6 %) a nárastu dlhu o 579 716 mil. eur (o 4,4 %). Slovenská republika dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj Eurozóny horšie hodnoty deficitu a lepšie hodnoty dlhu.
V roku 2023 v Eurozóne (20) v porovnaní s rokom 2022 percentuálne poklesol vládny schodok aj vládny dlh, ale v rámci všetkých krajín EÚ vládny schodok mierne vzrástol. V Eurozóne (20) podiel deficitu k HDP klesol zo 3,7 % v roku 2022 na 3,6 % HDP v roku 2023 (t. j. zlepšenie o 0,1 p. b.) a v rámci EÚ vzrástol z 3,4 % HDP na 3,5 % HDP (t. j. zhoršenie o 0,1 p. b.). V Eurozóne (20) podiel vládneho dlhu k HDP klesol z 90,8 % ku koncu roka 2022 na 88,6 % HDP ku koncu roka 2023 (t. j. zlepšenie o 2,2 p. b.) a v rámci EÚ z 83,4 % HDP na 81,7 % HDP(t. j. zlepšenie o 1,7 p. b.).
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 27 v roku 2023 vykázali krajiny ako Taliansko 7,4 %, Maďarsko 6,7 %, Rumunsko 6,6 %, Francúzsko 5,5 %, Poľsko 5,1%, Malta a Slovenská republika na úrovni 4,9 %. Vyrovnané hospodárenie v roku 2023 mali len dve krajiny, a to Nemecko a Írsko. Najvýraznejšie medziročné zlepšenie dosiahlo Lotyšsko o 2,4 p. b., Portugalsko o 1,5 p. b., Taliansko o 1,2 p. b., Španielsko o 1,1 p. b. a Bulharsko o 1,0 p. b. Medziročné zhoršenie dosiahlo až 15 krajín, a to predovšetkým Slovensko o 3,2 p. b., Estónsko o 2,4 p. b., Fínsko o 2,3 p. b., Švédsko o 1,8 p. b., Poľsko o 1,7 p. b. a Luxembursko o 1,0 p. b. Ostatné krajiny zaznamenali mierne zhoršenie oproti predchádzajúcemu roku.
Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa nachádzajú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Grécko a Taliansko. Päť krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100 % HDP. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2023 opäť vykázalo Grécko 161,9 % HDP, Taliansko 137,3 % HDP, Francúzsko 110,6 % HDP, Španielsko 107,7 % HDP a Belgicko 105,2 % HDP. Najvýraznejší medziročný pokles dlhu dosiahlo Portugalsko o 13,3 p. b., Grécko o 10,8 p. b., Cyprus o 8,3 p. b., Chorvátsko o 4,8 p. b., Španielsko o 3,9 p. b. a Holandsko o 3,6 p.b.
Medziročný nárast dlhu dosiahlo deväť krajín, a to Fínsko o 2,3 p. b., Lotyšsko o 1,8 p. b., Rumunsko o 1,3 p. b., Estónsko o 1,1 p. b., Luxembursko o 1,0 p. b., Belgicko o 0,9 p. b., Bulharsko o 0,5 p. b., Poľsko o 0,4 p. b. a Litva o 0,2 p. b. Ostatné krajiny zaznamenali zníženie zadlženosti oproti predchádzajúcemu roku.
Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 19,6 % HDP, Bulharsko 23,1 % HDP a Luxembursko 25,7 % HDP.