1
Obsah
2
Zhrnutie
Verejná správa v roku 2023 na základe predbežných výsledkov notifikovaných v metodike ESA 20101 hospodárila so schodkom 6 009 813 tis. eur, čo predstavuje -4,89 % HDP. Rozpočet verejnej správy na rok 2023 predpokladal deficitné hospodárenie na úrovni -6,44 % HDP.
Dlh verejnej správy k 31. 12. 2023 na základe jarnej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 68 830 043 tis. eur a v pomere k vyčíslenému HDP dosiahol 56,04 %. Verejný dlh sa v roku 2023 očakával na úrovni takmer 58 % HDP. Za výraznejším rozdielom oproti pôvodným predpokladom bolo priaznivejšie hospodárenie verejnej správy.
Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 1,6 % (rast HDP v stálych cenách). Predpokladaný scenár ekonomického vývoja pri tvorbe rozpočtu na rok 2023 odhadoval rast HDP na úrovni 0,6 %. Nominálne HDP dosiahlo 122 812 795 tis. eur (v bežných cenách).
V rámci Európskej únie (27 krajín) dosiahol priemerný schodok 3,5 % HDP, čo je medziročne viac o 0,1 p. b. V rámci eurozóny dosiahol priemerný deficit 3,6 % HDP, a medziročne sa hospodárenia krajín používajúcich menu euro zlepšilo o 0,1 p. b. Priemerný dlh verejnej správy krajín EÚ dosiahol 81,7 % a krajín eurozóny 88,6 % HDP.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 7 675 337 tis. eur a oproti rozpočtu je nižší o 666 035 tis. eur. V porovnaní s deficitom za rok 2022, je dosiahnutý deficit za rok 2023 nižší o 3 150 484 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 23 688 646 tis. eur (124,5 % hodnoty príjmov roku 2022). Hotovostné výdavky boli 31 363 983 tis. eur (133,2 % hodnoty skutočných výdavkov roku 2022).
Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 7 655 337 tis. eur a prijatým zahraničným bankovým úverom v hodnote 20 000 tis. eur.
1 Údaje za Slovenskú republiku boli odoslané 28.3.2024 a následne notifikované zo strany Eurostatu. Zverejnené výsledky dostupné na webovom sídle Eurostatu:
https://ec.europa.eu/eurostat/news/euro-indicators
(tlačová správa) a
https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10dd_edpt1/default/table?lang=en&category=gov.gov_gfs10.gov_10dd
(dátová tabuľka)
3
1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky
Slovenská ekonomika v roku 2023 posilnila vďaka využitiu fondov EÚ. HDP sa zvýšilo o 1,6 %, pričom ostatné ekonomiky V3 zaostávali. Objem pridanej hodnoty stúpol v každom sektore. Vďaka fondom sa najviac darilo stavebníctvu. Naopak vyššie úrokové sadzby doľahli na sektor nehnuteľností. Spotreba slovenských domácností klesala výraznejšie než sa čakalo, v druhej polovici roku spotrebitelia presmerovali viac príjmov na obnovenie svojich úspor, ktoré stratili v inflačnom šoku. Ceny sa však ešte v prvom polroku stabilizovali a inflácia postupne spomaľovala. Trh práce zostal pevný, miera nezamestnanosti klesla blízko historického minima. Pre nedostatok pracovnej sily však zamestnanosť stúpla len mierne, najmä vďaka cudzincom. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy bol makroekonomický vývoj v roku 2023 len veľmi mierne slabší oproti očakávaniam rozpočtovej prognózy MF SR zo septembra roku 2022.
1.1Vonkajšie ekonomické prostredie
Vonkajšie ekonomické prostredie v roku 2023 bolo poznačené stagnáciou. Pretrvávajúce ekonomické šoky vo forme vysokých cien energií a stále vysokej inflácie sa negatívne podpísali na globálnom ekonomickom raste. Ten sa podľa odhadu Medzinárodného menového fondu v roku 2023 mierne spomalil na 3,1 % z predchádzajúcich 3,5 %. Najviac pritom utrpeli priemyselne orientované ekonomiky Európy, ktorých ekonomický rast výrazne spomalil. S problematickým vývojom sa potýkalo Nemecko, ktoré ako jediná krajina G7 zaznamenalo zmenšenie svojho hospodárstva, ale situácia bola nepriaznivá aj u blízkych obchodných partnerov z V3, najmä v Českej republike. Oživovanie v Čine taktiež nenaplnilo očakávania.
V snahe tlmiť vysoký nárast cien pokračovala Európska centrálna banka aj zahraničné centrálne banky v sprísňovaní menovej politiky. Validitu ich postupu otestoval kolaps americkej Sillicon Valley Bank a ďalších menších amerických bankových domov, ktorý bol nasledovaný núteným prevzatím švajčiarskej banky Credit Suisse jej rivalom UBS. Bankový systém v USA aj Európe sa napriek týmto otrasom ukázal byť stabilný a panika na finančných trhoch postupne ustala aj vďaka promptnému zásahu menovo-politických autorít. Hlavná úroková sadzba pre refinančné operácie sa tak prvý krát za viac než 20 rokov v eurozóne vyšplhala na 4,5 %. Pozitívne účinky takto reštriktívnej menovej politiky sa však dostavili v podobe výrazného poklesu celkovej inflácie v eurozóne z 8,4 % v roku 2022 na 5,4 % v roku 2023. Ten bol spôsobený aj priaznivým vývojom na komoditných trhoch v závere roka, kde ceny energií, najmä ceny kontraktu zemného plynu s dodávkou v budúcom roku, výrazne klesali na hodnoty spred začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine. Ten pokračoval aj v roku 2023 podobne ako globálna ekonomická a obchodná izolácia Ruskej federácie. V reakcii na prebiehajúce boje na Ukrajine Európska Únia prijala ďalšie balíky sankcií v snahe oslabiť výkonnosť ruskej ekonomiky a jej schopnosť podporovať pretrvávajúce vojnové ťaženie. Ďalším oslabením pre svetový obchod sa stal novovypuknutý konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy. Napriek regionálnej dimenzii tohto konfliktu došlo k ohrozeniu bezpečnosti významných obchodných trás v Červenom mori diverznými skupinami, ktoré prispeli k rapídnym nárastom cien kontajnerovej dopravy. Dôsledky pre medzinárodný obchod boli však len mierne.
Klesajúca inflácia spôsobila návrat optimizmu. Úspešný boj s infláciou podporil v závere roka očakávania poklesu úrokových sadzieb v budúcom roku. Vďaka tomu rástol optimizmus a rizikový apetít na finančných trhoch, ktoré koncom roka prepisovali historické maximá v Európe aj vo svete. Pozitívny vývoj neobišiel ani dlhopisové trhy, kde výnosy na dlhom konci krivky výrazne poklesli a slovenský 10-ročný dlhopis sa v decembri obchodoval s výnosom približne 3,2 %.
4
Tabuľka 1 - Vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov eurozóny
2021
2022
2023
Hrubý domáci produkt (% rast)
5,9
3,4
0,4
Zamestnanosť (ESA, % rast)
1,4
2,3
1,4
Miera nezamestnanosti (VZPS, %)
7,7
6,8
6,5
Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)
4,2
4,4
4,5
Miera inflácie (HICP, %)
2,6
8,4
5,4
10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)
-0,34
1,17
2,46
Kurz USD/EUR (priemer roka)
1,18
1,05
1,08
Cena ropy Brent (USD/bl)
70,8
98,9
82,2
* suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca Zdroj: Eurostat, Bloomberg v ekonomike („superhrubá“ mzda)
1.2Makroekonomický vývoj SR
1.2.1Hrubý domáci produkt
Slovenská ekonomika v roku 2023 posilnila vďaka čerpaniu eurofondov, HDP vzrástlo o 1,6 %. Dočerpanie fondov z 3. programového obdobia stabilizovalo slovenskú ekonomiku, kým ostatné ekonomiky V3 zaostávali. Spotreba slovenských domácností klesala výraznejšie než sa čakalo, v druhej polovici roku spotrebitelia presmerovali viac príjmov na obnovenie svojich úspor, ktoré stratili v inflačnom šoku. Export zaostal pre slabší dopyt zo strany našich obchodných partnerov, najmä v Nemecku. Obchodná bilancia skončila výrazne pozitívna aj z dôvodu nižších dovozov energií a tovarov, ktoré sa čerpali predovšetkým zo zásob.
Objem pridanej hodnoty stúpol v každom sektore. Vďaka fondom sa najviac darilo stavebníctvu. Po ruskej agresii a výraznom spomalení v roku 2022 sa v roku 2023 zotavila aj priemyselná výroba, kde pridaná hodnota stúpla o 6,5 %. Darilo sa aj obchodu a finančníctvu. Najmenší rast zaznamenal sektor nehnuteľností, na ktorý doľahli vyššie úrokové sadzby centrálnych bánk.
Tabuľka 2 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek Graf 1 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek
reálny rast v %
2021
2022
2023
HDP
4,8
1,9
1,6
z toho:
Konečná spotreba domácností
2,6
6,2
-3,1
Konečná spotreba ver. správy
4,2
-4,5
-0,6
Tvorba hrubého fixného kapitálu
3,5
5,7
10,6
Vývoz výrobkov a služieb
10,5
3,0
-1,4
Dovoz výrobkov a služieb
11,7
4,3
-7,6
1,9
2,9
4,0
2,5
-3,3
4,8
1,8
1,6
-6,0
-4,0
-2,0
0,0
2,0
4,0
6,0
8,0
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
zahraničný dopyt
domáci dopyt
štatistická diskrepancia
rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR
Zdroj: ŠÚ SR
1.2.2Trh práce
Zamestnanosť stúpla len mierne a na trhu práce pribudlo asi 7 tisíc pracovných miest. Dynamika tvorby pracovných miest sa po dvoch rokoch opäť spomalila, pričom poklesy v priemysle, ktoré sa začali od vypuknutia vojny na Ukrajine, pokračovali aj v roku 2023. Zvýšeniu zamestnanosti v tomto roku najviac prispelo stavebníctvo, čo bolo podporované investíciami z fondov a
5
Plánu obnovy. Napätie na trhu práce sa prejavovalo rekordne nízkou nezamestnanosťou, pričom zamestnávatelia zároveň čelili problémom s obsadením voľných pracovných pozícií. K nárastu zamestnanosti významne prispeli aj zahraniční zamestnanci, z ktorých sa do konca roku zamestnalo približne 100 tisíc, pričom zhruba pätinu tvorili odídenci z Ukrajiny. Okrem opatrnosti zo strany zamestnávateľov a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, rast zamestnanosti brzdila aj vlna predčasných odchodov do dôchodku.
Nárast nominálnych miezd vo výške 9,7 % (2022: 7,7 %) opäť nedokázal predbehnúť rast inflácie, ktorá dosiahla v roku 2023 medziročný nárast na úrovni 10,7 %. Výsledkom bolo, že aj napriek tomu, že na konci roku reálna mzda dosiahla pozitívne čísla, celoročne poklesla oproti predchádzajúcemu roku o 0,9 %. Rast reálnych miezd tak naďalej ostal pod úrovňou rastu reálnej produktivity.
Graf 2 - Príspevky sektorov k vývoju medzikvartálneho rastu zamestnanosti (ESA, v p. b.)
Graf 3 - Rast reálnej produktivity práce a mzdy (v %)
-0,3
-0,2
-0,1
0,0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
2022Q1
2022Q2
2022Q3
2022Q4
2023Q1
2023Q2
2023Q3
2023Q4
Služby
Verejný sektor
Stavebníctvo
Priemysel
Poľnohospodárstvo
Hospodárstvo spolu
-10,0
-8,0
-6,0
-4,0
-2,0
0,0
2,0
4,0
6,0
2022Q1
2022Q2
2022Q3
2022Q4
2023Q1
2023Q2
2023Q3
2023Q4
Rast reálnej produktivity práce
Rast reálnej mzdy (YoY)
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
1.2.3Vývoj cien
Prudký rast cien pokračoval aj v úvode roka 2023. Medziročná inflácia kulminovala vo februári na úrovni 15,4 %. V apríli sa však obdobie silného rastu cien skončilo a po zvyšok roka rástli mesačne priemerne len o 0,1 %. Spolu s bázickým efektom tak medziročná inflácia postupne klesala k 5,9 % v decembri. Rast regulovaných cien energií bol tlmený vládnymi opatreniami. Spomalenie rastu cien prebiehalo naprieč kategóriami, najvýraznejšie klesla najmä inflácia potravín (z viac ako 28 % v marci na 6,5 % v decembri). Napriek tomu však za celý rok boli potraviny položkou s najrýchlejším medziročným rastom, nasledované hotelmi, kaviarňami a reštauráciami a vzdelávaním. V priemere za rok 2023 tak stúpli ceny merané indexom CPI v priemere o 10,5 % (11 % podľa HICP)2.
1.2.4Platobná bilancia
V roku 2023 sa deficit platobnej bilancie výrazne zlepšil na úroveň -1,6 % HDP. Export tovarov v nominálnom vyjadrení stúpol, kým importy klesali, čo viedlo k výrazne prebytkovej bilancii obchodu. Mierne stúpol aj prebytok bilancie služieb, naopak sa opäť prehĺbili deficity primárnych aj sekundárnych výnosov.
2 Index spotrebiteľských cien (angl. Consumer Price Index, CPI) je cenový index, ktorý vyjadruje cenovú hladinu spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Sleduje ceny na základe národnej metodiky. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP Harmonized Index of Consumer Prices) sleduje vývoj spotrebiteľských cien na základe medzinárodnej harmonizovanej metodiky EÚ.
6
Graf 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie–medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)
Graf 5 - Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)
0,0
5,0
10,0
15,0
20,0
25,0
I-22
III-22
V-22
VII-22
IX-22
XI-22
I-23
III-23
V-23
VII-23
IX-23
XI-23
Regulované ceny
Potraviny
Pohonné látky
Imputované nájomné
Čistá inflácia bez PH a imp. náj.
Inflácia spolu
-10,0
-8,0
-6,0
-4,0
-2,0
0,0
2,0
4,0
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
Tovary
Služby
Primárne výnosy
Sekundárne výnosy
BÚ PB
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Zdroj: NBS, MF SR
1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti
Vývoj reálnej ekonomiky bol priaznivejší ako očakávala prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2023. Pomalšia než očakávaná inflácia ukrojila menej z rastu reálnych veličín. Reálna mzda aj spotreba klesali, avšak menej než očakávala prognóza. Investície rástli oproti prognóze výrazne pomalšie. Import tovarov a služieb klesol výraznejšie než export, čo ťahalo celkový HDP nahor. Rast zamestnanosti aj pokles miery nezamestnanosti mierne prekonali prognózu.
Z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody skončil rok 2023 mierne horšie. Nižšia inflácia, než čakala prognóza, viedla k pomalšiemu rastu nominálnej mzdy. Aj napriek mierne vyššiemu rastu zamestnanosti tak mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov, rástla výrazne pomalšie. Rovnako pomalšie rástla aj nominálna spotreba domácností. Rýchlejšie rástli reálny aj nominálny HDP.
Tabuľka 3 - Porovnanie skutočnosti za rok 2023 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2023-2025
v %, ak nie je uvedené inak
Rozpočet 2023
Skutočnosť
Rozdiel v p.b.
Hrubý domáci produkt, reálny rast
0,6
1,6
+1,0
Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur
120,6
122,8
+2,2
Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast
-3,7
-3,1
+0,6
Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast
9,5
6,8
-2,7
Priemerná mesačná mzda, reálny rast
-2,7
-0,8
+1,9
Priemerná mesačná mzda, nominálny rast
10,4
9,7
-0,7
Zamestnanosť (ESA)
0,2
0,3
+0,1
Miera nezamestnanosti (VZPS)
6,1
5,8
-0,3
Index spotrebiteľských cien, priemerný rast
13,5
10,5
-3,0
Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)
-4,7
-1,6
+3,1
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR
7
Tabuľka 4 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (september 2022)
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)
2020
2021
2022
2023
2024
2025
Hrubý domáci produkt
HDP, s.c.
-4,4
3,0
1,9
0,6
1,7
2,3
HDP, b.c. (mld. eur)3
92,1
97,1
107,0
120,6
128,3
136,8
Súkromná spotreba, s.c.
-1,3
1,2
4,6
-3,7
2,0
1,5
Súkromná spotreba, b.c.
0,8
4,5
19,0
9,5
5,7
5,8
Vládna spotreba
0,9
1,9
-1,5
-0,7
0,0
-0,7
Fixné investície
-11,6
0,6
5,4
16,3
-6,4
1,7
Export tovarov a služieb
-7,3
10,2
-1,6
1,7
7,6
5,8
Import tovarov a služieb
-8,2
11,2
-0,9
2,4
5,5
4,8
Trh práce
Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)
-1,8
-0,7
2,1
0,2
0,7
0,8
Mzdy, nominálne
3,8
6,9
8,3
10,4
7,5
6,0
Mzdy, reálne
1,8
3,6
-3,6
-2,7
3,9
2,1
Miera nezamestnanosti
6,7
6,9
6,1
6,1
5,6
4,8
Inflácia
Index spotrebiteľských cien
1,9
3,2
12,4
13,5
3,4
3,8
Tabuľka 5 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)
2020
2021
2022
2023
Prognóza EK (jar 2022)
-4,4
3,0
2,3
3,6
Prognóza EK (leto 2022)
-4,4
3,0
1,9
2,7
Reálne HDP
Prognóza MF SR (sep 2022)
-4,4
3,0
1,9
0,6
Prognóza EK (jar 2022)
-1,3
1,2
1,9
1,9
Súkromná spotreba
Prognóza MF SR (sep 2022)
-1,3
1,2
4,6
3,7
Prognóza EK (jar 2022)
0,9
1,9
-1,7
0,2
Verejná spotreba
Prognóza MF SR (sep 2022)
0,9
1,9
-1,5
-0,7
Prognóza EK (jar 2022)
-11,6
0,6
10,8
13,4
Investície
Prognóza MF SR (sep 2022)
-11,6
0,6
5,4
16,3
Prognóza EK (jar 2022)
-7,3
10,2
2,9
7,4
Export
Prognóza MF SR (sep 2022)
-7,3
10,2
-1,6
1,7
Prognóza EK (jar 2022)
-8,2
11,2
3,4
7,6
Import
Prognóza MF SR (sep 2022)
-8,2
11,2
-0,9
2,4
Prognóza EK (jar 2022)
2,0
2,8
9,8
6,8
Prognóza EK (leto 2022)
2,0
2,8
10,5
8,2
Inflácia (HICP)
Prognóza MF SR (sep 2022)
2,0
2,8
11,6
13,5
Prognóza EK (jar 2022)
-1,9
-0,6
1,9
0,6
Zamestnanosť (ESA)
Prognóza MF SR (sep 2022)
-1,9
-0,6
1,9
0,2
Prognóza EK (jar 2022)
-2,7
-1,1
-0,8
0,0
Produkčná medzera(% z pot. HDP)
Prognóza MF SR (sep 2022)
-2,7
-1,3
-0,7
-1,8
Zdroj: MF SR, EK
3 Časový rad očakávaných úrovní HDP pre roky 2021 2024 vychádza z revidovaných údajov o HDP za rok 2020 zaslaných do jesennej notifikácie Eurostatu a prepočítaný reťazením nominálnych medziročných rastov zo septembrovej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy.
8
2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010
2.1Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2023
Medzi hlavné priority vlády SR, ku ktorým sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, patril návrat ku zdravým verejným financiám pri rešpektovaní európskych aj národných rozpočtových pravidiel, s cieľom stabilizácie verejného dlhu v pomere k HDP a zlepšením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rozpočet verejnej správy na roky 2023 2025 však bol pripravovaný v mimoriadne komplikovaných podmienkach kulminujúcej polykrízy, v rámci ktorej ekonomika a obyvateľstvo museli čeliť kombinácii bezprecedentného rastu cien energií, vysokej inflácii a zároveň boli postihnutí rôznymi ďalšími dopadmi a nákladmi vojnového konfliktu na území Ukrajiny, a to navyše po dvoch rokoch ekonomicky poznačených stále ešte doznievajúcou pandémiou ochorenia COVID-19. Hlavným cieľom rozpočtu na rok 2023 preto bola čo najvýznamnejšia kompenzácia, resp. eliminácia negatívnych dopadov existujúcich kríz, a to hlavne vplyvov súvisiacich s energetickou krízou. Rozpočet preto obsahoval mimoriadne vysoký objem výdavkov v rámci trvalých ako aj jednorazových opatrení, ktoré mali obyvateľstvu, firmám a verejným inštitúciám pomôcť vysporiadať sa s enormným nárastom cien energií. Zároveň s ohľadom na nárast zadlženia v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 bolo potrebné hľadať kompromis medzi potrebou mimoriadnych zdrojov a udržateľnou úrovňou deficitu. Vzhľadom na vyhliadky stagnujúcej ekonomiky plánovala vláda pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku, keď jej cieľom bolo udržanie úrovne štrukturálneho deficitu z predchádzajúcich rokov. Rozpočet na rok 2023 sa riadil aj usmerneniami Európskej komisie, ktorá nepožadovala aktívne ozdravenie verejných financií v roku 2023.
Rozpočet verejnej správy na roky 2023 2025 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2025. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2022.
Rozpočet verejnej správy na roky 2023 2025 v kontexte prognózy oslabenia hospodárskeho rastu a prudkého rastu cien predpokladal deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 bol schválený v podobe deficitu verejných financií v roku 2023 vo výške 6,44 % HDP. Splnenie cieľov pre ďalšie roky si vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení, pričom do roku 2025 mali slovenské verejné financie na základe stanoveného cieľa deficitu klesnúť pod 3 % HDP.
Rozpočet verejnej správy na roky 2023 2025 bol vypracovaný v metodike ESA 2010 a vo viacerých aspektoch bol zostavený s ohľadom na programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády, ktorým sa vláda SR okrem iného zaviazala k zníženiu podielu časti príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Na príjmovej a výdavkovej strane boli v predchádzajúcich rozpočtoch zapracované položky vychádzajúce z metodických úprav ESA 2010. K týmto položkám patrili inputy naturálnych miezd, FISIM4, umeleckej produkcie na vlastné použitie a výroby softvéru na vlastné použitie. Zároveň boli rozpočtované aj príjmy a výdavky spoločnosti Slovak Investment Holding, a.s. V rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 sa uvažovalo s hodnotami na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2021. Rozpočet tiež počítal so zaradením systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, tzv. zelenej energie, ktorá je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaná cez sektor verejnej správy.
4 FISIM – Financial Intermediation Services Indirectly Measured
9
Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 boli, na strane príjmov ako aj na strane výdavkov, viaceré tituly vyplývajúce jednak z legislatívnych zmien a na druhej strane z prijatých opatrení a zámerov vlády SR. Mierny vplyv v rámci novej legislatívy na príjmovú stranu rozpočtu v rámci prognózy daňových a odvodových príjmov malo napríklad zavádzanie implementácie účtovného štandardu IFRS týkajúceho sa poisťovníctva do národnej legislatívy či zavedenie odvodovo-odpočítateľnej položky na vybrané sezónne práce v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu a potravinárstve. Do nedaňových príjmov boli zapracované aj očakávané príjmy na základe nariadení EÚ, ktorými sa dočasne zaviedol tzv. solidárny príspevok z nadmerného zisku spoločností vo vybraných sektoroch.
Legislatívne zmeny a priority prijaté vládami SR sa odzrkadlili aj na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy. V nadväznosti na dôsledky rastu cien energií a vysokej inflácie rozpočet obsahoval mimoriadny objem výdavkov na historický vysoký rast platov učiteľov (v priebehu roka 2023 o 23,2 %), iných štátnych zamestnancov (o 17,7 %), historický vysoký nárast dôchodkov s valorizáciou 11,8 %, rodinný balík pre rodiny s deťmi, pričom reflektuje aj na významné zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Rozpočet obsahoval aj jednorazové zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v sume 3,4 mld. eur. Rozpočet verejnej správy na roky 2023 2025 zahŕňal väčšie množstvo prostriedkov určených na investície, a to hlavne z dôvodu zapracovania prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti a dočerpávania európskych fondov v rámci programov 3. programového obdobia 2014-2020. Pokračovalo sa v zlepšovaní plánovania a zvyšovaní spoločenskej návratnosti projektov. Hlavný dôraz sa kládol na ekonomické hodnotenia projektov pred ich realizáciou, nastavenie priorít a investičných plánov rezortov a zaraďovanie pripravených a návratných projektov do rozpočtu verejnej správy. Rozpočet významne podporoval financovanie sociálnej oblasti, v rámci ktorej sa okrem výdavkov na dôchodky zvýšili aj výdavky na sociálnu inklúziu, kde medzi najvýznamnejšie opatrenia patrilo zvýšenie prídavku na dieťa na úroveň 60 eur. V oblasti vzdelávania sa okrem zlepšenia odmeňovania zamestnancov v školstve navýšili aj normatívne finančné prostriedky na pokrytie nárastu počtu žiakov a zvýšených nákladov na prevádzku, došlo aj k nárastu podpory vedy a techniky. V oblasti zdravotníctva rástli výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť, všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ako aj na zdravotnú záchrannú službu a kúpeľnú zdravotnú starostlivosť. V oblasti dopravy rozpočet smeroval na investície do dopravnej infraštruktúry, železničnej dopravy či do údržby a veľkoplošnej opravy ciest I. triedy. V oblasti životného prostredia finančné prostriedky smerovali na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, na nákladovo-efektívnu podporu dekarbonizácie priemyslu, na projekty v oblasti podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov a na zvýšenie energetickej efektívnosti v podnikoch a verejných budovách.
10
2.2Saldo verejnej správy
Rozpočet verejnej správy na rok 2023, ktorý bol schválený vládou SR5 a vzatý na vedomie v Národnej rade SR6, predpokladal hospodárenie verejnej správy so schodkom 7 871 196 tis. eur (6,4 % predpokladaného HDP).
Podľa prvého kola notifikácie výsledkov roku 2023, hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA 2010 dosiahlo schodok vo výške 6 009 813 tis. eur (4,9 % HDP).
Tabuľka 6 - Konsolidované príjmy a výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010
2021
2022
2023 R
2023 S
Rozdiel
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
ESA príjmy
40 264 363
44 654 736
51 094 493
52 842 829
1 748 336
v % HDP
40,2
40,7
41,8
43,0
1,3
Daňové príjmy
19 884 148
22 082 977
23 893 690
24 653 510
759 820
Príspevky na sociálne zabezpečenie
15 634 922
16 338 521
18 424 157
18 876 288
452 131
Nedaňové príjmy
3 206 213
3 593 315
3 637 360
4 618 132
980 772
Granty a transfery
1 539 080
2 639 923
5 139 286
4 694 899
-444 387
ESA výdavky
45 459 037
46 490 682
58 965 689
58 852 642
-113 047
v % HDP
45,3
42,4
48,2
47,9
-0,3
Bežné výdavky
41 852 121
42 306 607
53 390 285
52 653 474
-736 811
Kapitálové výdavky
3 606 916
4 184 075
5 575 404
6 199 168
623 764
Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-)
-5 194 674
-1 835 946
-7 871 196
-6 009 813
1 861 383
v % HDP
-5,2
-1,7
-6,4
-4,9
1,5
HDP v b.c.
100 244 547
109 762 018
122 307 729
122 812 795
505 066
zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 1 861 383 tis. eur resp. o 1,5 p. b. najmä vplyvom nižšieho hotovostného schodku štátneho rozpočtu (opisovaný v 3. kapitole) a vyšších prebytkov niektorých ostatných zložiek verejnej správy (obce, Sociálna poisťovňa, ostatné podniky štátu a zdravotné poisťovne). Negatívny vývoj zaznamenali najmä ústredné zdravotnícke zariadenia.
Nezanedbateľným faktorom v porovnávaní očakávaného salda verejných financií a dosiahnutej skutočnosti mal ekonomický vývoj. Reálny rast HDP bol v rámci zostaveného rozpočtu predpokladaný na úrovni 0,6 %, v priebehu roka 2023 nastal jeho nárast prevažne v dôsledku čerpania eurofondov. V skutočnosti Štatistický úrad SR vyčíslil medziročný reálny rast HDP za rok 2023 na úrovni 1,6 %.
Pre základný obraz o vývoji príjmov ako aj výdavkov opisované nedaňové príjmy, granty
a transfery, bežné výdavky a kapitálové výdavky na konsolidovanej báze. Vyčíslenie
konsolidácie vzájomných príjmov a výdavkov medzi subjektmi verejnej správy sa uvádza
na úrovni celej verejnej správy, bez konsolidácie na konkrétne subjekty verejnej správy.7
Príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010 boli oproti rozpočtu na rok 2023 úhrnom vyššie o 1 748 336 tis. eur (1,25 % HDP), z toho daňové príjmy vzrástli o 759 820 tis. eur, príspevky na sociálne zabezpečenie o 452 131 tis. eur a nedaňové príjmy vzrástli o 980 772 tis. eur. Granty a transfery poklesli o 444 387 tis. eur.
5 Uznesením č. 636/2022; https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27710/1
6 Uznesením č. 1949/2022; https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=14055
7 Obdobne ako v rozpočte na príslušný rok, hospodárenie jednotlivých zložiek verejnej správy sa prezentuje nekonsolidované a príjmy a výdavky celej verejnej správy na konsolidovanej báze.
11
Výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010 boli nižšie o 113 047 tis. eur oproti rozpočtu (0,29 % HDP), z toho bežné výdavky poklesli o 736 811 tis. eur a kapitálové výdavky vzrástli o 623 764 tis. eur.
Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy boli v hotovostnom vyjadrení oproti rozpočtu vyššie o 1 037 050 tis. eur, z toho daňové príjmy boli oproti rozpočtu vyššie o 763 587 tis. eur a odvodové príjmy boli oproti rozpočtu vyššie o 273 463 tis. eur. (V rámci hotovostných odvodových príjmov zahrnuté aj odvodové príjmy vyberané súkromnými poisťovňami.) V akruálnom vyjadrení boli celkové daňové a odvodové príjmy oproti rozpočtu vyššie o 1 247 963 tis. eur, z toho daňové príjmy boli vyššie o 842 539 tis. eur a odvodové príjmy boli vyššie o 405 424 tis. eur. Vplyv časového rozlíšenia oboch príjmových kategórií, daní a odvodov, bol oproti rozpočtu na rok 2023 nižší. V prípade daňových príjmov o 73 126 tis. eur a v prípade odvodových príjmov o 75 206 tis. eur.
Okrem časového rozlíšenia mali na rozdiel skutočných daňových príjmov oproti rozpočtu vplyv aj ostatné metodické úpravy ako príjmy dosahované z podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (nárast príjmov z podpory tzv. „zelenej energie“ o 162 308 tis. eur), príjmy zo spotreby emisných kvót (nárast o 12 569 tis. eur) a príjmy z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier (nárast o 600 tis. eur). V prípade odvodových príjmov oproti rozpočtu pozitívne vplývalo imputovanie nových pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam (nárast o 207 167 tis. eur).
Celkové daňové a odvodové príjmy (prognózované Výborom pre daňové prognózy8) boli rozpočtované v objeme 38 460 175 tis. eur. Skutočné príjmy boli o 318 679 tis. eur vyššie a dosiahli výšku 38 778 854 tis. eur. Za nárastom je najmä zavedenie Solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií aj pre rok 2023, ktorý by mal navýšiť akruálny príjem o približne 330 mil. eur (po započítaní negatívneho vplyvu na výnos DPPO). Z prognózovaných daní bol najväčší nárast pri korporátnej dani.
Naopak, DPH ani dane a odvody z práce nedosiahli prognózované výnosy a spôsobili výpadok príjmov viac ako 500 mil. eur oproti rozpočtu.
Tabuľka 7 - Vybrané daňové a odvodové príjmy podľa ESA2010
2023 R
2023 S
Rozdiel
v tis. eur
1
2
3=2-1
Daň z príjmov fyzických osôb
4 837 552
4 624 265
-213 287
- závislá činnosť
4 677 851
4 436 022
-241 829
- podnikanie
159 701
188 243
28 542
Daň z príjmov právnických osôb
3 920 041
4 263 250
343 209
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
368 670
430 574
61 904
Daň z pridanej hodnoty
9 883 679
9 799 764
-83 915
Spotrebné dane1
2 548 050
2 600 048
51 998
- Minerálny olej
1 294 178
1 315 052
20 874
- Tabak a tabakové výrobky
942 227
936 553
-5 674
- Ostatné spotrebné dane
311 645
348 443
36 798
Dane z majetku (nehnuteľnosti)
483 510
496 602
13 097
Dane z medzinárodného obchodu
41 232
37 917
-3 315
Ostatné dane
725 623
1 186 379
460 756
- Daň z motorových vozidiel
131 000
136 225
5 225
- Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
98 552
88 032
-10 520
8 69. zasadnutie Výboru pre daňové prognózy z 27. septembra 2022
12
- Príjem z odvodu z nadmerných príjmov - elektrárne
268 618
294 587
25 969
- Dane za špecifické služby
0
37 624
37 624
- Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
0
416 020
416 020
- Ostatné
227 453
213 892
-13 561
Daňové príjmy2
22 808 357
23 438 797
630 440
Sociálne odvody (EAO + dlžné)3
10 366 641
10 135 747
-230 894
Zdravotné odvody (EAO + dlžné)4
5 285 177
5 204 310
-80 867
Fondy sociálneho zabezpečenia
15 651 818
15 340 057
-311 761
Daňové a odvodové príjmy spolu
38 460 175
38 778 854
318 679
Bez vplyvu zelenej energie (420 800 tis. eur). Zdroj: IFP, MF SR
2 Nezrovnalosť v súčte je z dôvodu zaokrúhľovania.
3 Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.
4 Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné.
Prognózy pre rozpočet na rok 2023 boli tvorené v septembri 2022. Avšak do konca roka 2022 bolo v parlamente prijatých ešte niekoľko legislatívnych zmien, ktoré sa nepremietli do rozpočtu. Taktiež neboli v rozpočte zahrnuté zmeny sadzieb miestnych daní, ktoré majú v kompetencii mestá a obce. V nasledujúcej tabuľke je prehľad všetkých legislatívnych opatrení nezahrnutých v rozpočte, ale s vplyvom na výnos v roku 2023.
Tabuľka 8 - Legislatívne zmeny nezapracované v rozpočte VS na roky 2023-2025 podľa ESA2010
v tis. eur
Zmeny v II. pilieri (vplyv na I. pilier)
Zmrazenie odvodov do II. piliera na 2 roky
49 884
Reforma 2. piliera 2022 (automatický vstup)
-9 748
Reforma 2. piliera 2022 (zníženie poplatkov)
-1 227
Trvalé zníženie sadzby DPH na 10% na gastro, vleky, aquaparky a športoviská
-149 253
Nájomné bývanie – zavedenie zníženej sadzby na DPH 5%
-9 187
Zvýšenie sadzby SD z liehu o 30 % (vrátane vplyvu na DPH)
39 877
Zrušenie koncesionárskych poplatkov RTVS
-34 836
Príjem z odvodu z nadmerných príjmov - elektrárne (čistý vplyv)
29 647
Solidárny príspevok (70% na rok 2023) (čistý vplyv)
328 656
Oslobodenia cestovných nákladov lekárov od dane
-1 000
Zdanenie dlhopisov emitovaných domácimi emitentmi na zahraničných trhoch
3 711
Odpustenie sociálnych odvodov zamestnávateľa za zamestnancov v potravinárskom priemysle (2023)
-24 478
Minimálne poistné zo zdravotných odvodov
20 306
Miestne dane
Zmena sadzieb daní z nehnuteľností podľa VZN od 2023
34 250
Poplatok za komunálny odpad (dane za špecifické služby) - zvýšenie sadzieb od 1.1.2023 podľa VZN
36 463
Daň z ubytovania (dane za špecifické služby) - zvýšenie sadzieb od 1.1.2023 podľa VZN
3 262
Celkový vplyv na príjmy verejnej správy
316 327
Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv oproti rozpočtu VSZdroj: IFP, MF SR
Daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je oproti rozpočtu nižšia o 241 829 tis. eur. Trh práce počas roka dosahoval slabšie hodnoty ako predpokladal rozpočet, čo z časti stojí za nižším výnosom. Samotný výnos dane však rovnako počas roka zaostával aj za slabšou mzdovou bázou. To sa prejavilo na slabšom plnení dane, ktoré bolo nižšie o 169 082 tis. eur.
13
Odhad výnosu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania9 je za rok 2023 o 28 542 tis. eur vyšší ako predpokladal rozpočet. Hlavným dôvodom je vyššia ziskovosť živnostníkov z dôvodu pretrvávajúcej inflácie a vyššieho počtu živnostníkov, ktorí pravidelne rastú medziročne na úrovni 1 až 2 percent.
Odhad výnosu dane z príjmov právnických osôb10 za rok 2023 je oproti rozpočtu vyšší o 343 209 tis. eur. Revízia je postavená najmä na dátach o výsledku hospodárenia firiem, poskytovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Prudké oživenie firemného prostredia po pandémii pokračuje aj naďalej a nebolo výrazne zasiahnuté ani energetickou krízou. Očakávania z pohľadu firiem preto nastavené pozitívne aj do budúcna. V roku 2023 očakávame síce mierny pokles v oblasti priemyslu, ale dariť by sa naopak malo firmám v oblasti dodávok elektriny a plynu, stavebníctva a firmám v oblasti nehnuteľností, odborných, vedeckých a technických činností a administratívnych služieb.
Výnos dane z pridanej hodnoty11 je oproti rozpočtu nižší o 83 915 tis. eur. Výsledný rozdiel je výslednicou vplyvov viacerých dlhodobých, ale aj jednorazových faktorov. Horší než predpokladaný makroekonomický vývoj (60 % slabšieho výnosu), pozvoľný návrat a stabilizácia efektívnej daňovej sadzby na predpandemických úrovniach (19 % slabšieho výnosu) a nová legislatíva schválená v decembri 2022 (zavedenie zníženej sadzby 10 % pre gastro, športoviská a vleky tvoriace 21 % z poklesu) boli vo výnose takmer plne vykompenzované vplyvom jednorazových faktorov v podobe DPH z udelenej energopomoci domácnostiam12 (71 % nárastu) a splátkami platieb DPH vybraného subjektu v rámci individuálne nastaveného splátkového kalendára (29 % nárastu).
Výnos spotrebných daní za rok 2023 je oproti rozpočtu vyšší o 51 998 tis. eur. Plnenie spotrebnej dane z minerálneho oleja bolo vyššie o 20 874 tis. eur, najmä z titulu vyššieho rastu ekonomiky než sa čakalo pri tvorbe rozpočtu. Výnos spotrebnej dane z tabakových výrobkov je o 5 674 tis. eur nižší v porovnaní s rozpočtom. Pozitívne na výnos vplývalo zvýšenie sadzieb spotrebnej dane a lepší vývoj makroekonomickej základne (spotreba domácností). Medziročne však došlo k poklesu počtu vyskladnených cigariet o viac ako 5 %, čo malo negatívny vplyv na výnos. Výnos spotrebnej dane z liehu prevýšil rozpočtovanú hodnotu o 40 047 tis. eur. Na výnos malo pozitívny vplyv najmä zvýšenie sadzieb z liehu od 1.4.2023 o 30 %, s ktorým sa pri zostavovaní rozpočtu nepočítalo. Celkovo bol výnos z titulu zvýšenia sadzieb vyšší o 32 965 tis. eur. Výnos bol ovplyvnený aj predzásobením obchodníkov, negatívne predzásobením pred aprílovým zvýšením sadzieb a pozitívne pred ďalším zvýšením sadzieb, ktoré nastalo od 1.1.2024.
Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií13, ktorý bol účinný v roku 2023 (s akruálnym vplyvom na rok 2022) sa predĺžil aj na rok 2024 (s akruálnym vplyvom na rok 2023). Z hľadiska rozpočtu ide o nové opatrenie. Výnos solidárneho príspevku tvorí nadzisk firiem z predaja vymedzených produktov. Napriek predĺženej platnosti však očakávame v porovnaní s predošlým rokom nižší výnos z opatrenia.
9 Výnos DPFO z podnikania za rok 2023 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2023 sa podávajú v roku 2024 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2025.
10 Výnos DPPO za rok 2023 je len odhad, pretože daňové priznania za rok 2023 sa podávajú v roku 2024 a skutočný výnos dane bude známy až na začiatku roka 2025.
11 Výnos DPH za rok 2023 je zatiaľ predbežný odhad. Skutočnosť bude známa v apríli 2024.
12 Dodávatelia energií (platitelia DPH) v tomto prípade poberateľmi tzv. dotácií k cenám tovarov, ktoré vstupujú do základu dane. Základ dane regulovaných dodávok energií je zo zákona tvorený platbami odberateľov, v tomto prípade domácností, za dodávky energií a kompenzáciami k cenám energií, ktoré prijímajú dodávatelia energií od MH SR, očistené o DPH. Táto dotácia od MH SR sa následne nenachádza v makrozákladni, nakoľko makrozákladňa obsahuje o. i. medzispotrebu vlády a dotácia charakter transferu.
13 Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií za rok 2023 je odhad, pretože daňové priznania za rok 2023 sa podávajú v roku 2024 a skutočný výnos dane bude známy v priebehu roka 2024, prípadne na začiatku roka 2025.
14
Spomínaný nadzisk je totiž spôsobený najmä cenovým rozdielom medzi hodnotou ruskej ropy a trhovej ceny ropy vo zvyšku sveta, ktorý sa postupne uzatvára. Na Slovensku pod solidárny príspevok spadá 13 subjektov, pričom aktuálny odhad zohľadňuje len najvýznamnejší subjekt - Slovnaft.
Výnos sociálnych aj zdravotných odvodov bol podobne ako pri DPFO negatívne ovplyvnený najmä slabším ako očakávaným vývojom na trhu práce. Výber zdravotných odvodov počas roka zaostával za vývojom mzdovej bázy a napriek lepšiemu plneniu cez ročné zúčtovanie. Oproti rozpočtu bol nižší o 80 867 tis. eur. Akruálny výnos sociálnych odvodov nedosiahol rozpočtovanú sumu a výnos bol nižší o 230 894 tis. eur. Výnos okrem nižšej ako prognózovanej mzdovej bázy negatívne ovplyvnila aj legislatíva v podobe odpustenia sociálnych odvodov v potravinárskej výrobe (druhý polrok 2023) a zavedenie automatického vstupu do 2. piliera. Naopak, zmrazenie rastu odvodu do 2. piliera kompenzovalo negatívny vplyv legislatívnych opatrení spomenutých vyššie14.
Nedaňové príjmy vznikajú z činnosti subjektov verejnej správy a môžu to byť príjmy z podnikania a vlastníctva majetku, poplatky a platby, kapitálové príjmy, úroky a iné nedaňové príjmy. V roku 2023 boli nedaňové príjmy oproti rozpočtu vyššie o 1 199 377 tis. eur vplyvom vyšších hotovostných nedaňových príjmov o 681 561 tis. eur a vyšších úprav v súlade s metodikou ESA 2010 o 517 816 tis. eur. Hotovostné nedaňové príjmy boli pozitívne ovplyvnené najmä nárastom príjmov z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb (na položke ekonomickej klasifikácie 220) o 752 030 tis. eur. Najviac na tomto náraste podieľali príjmy zdravotníckych zariadení najmä za lekárske výkony a poskytnutú zdravotnú starostlivosť od zdravotných poisťovní o 375 782 tis. eur, rozpočtových organizácií obcí o 101 575 tis. eur najmä z administratívnych a správnych poplatkov platených prostredníctvom integrovaných obslužných miest, príjmov za stravné, za predaj výrobkov a služieb, a príjmov od rodičov na úhradu nákladov v súlade s osobitnými predpismi v školách a školských zariadení. Na náraste iných nedaňových príjmov oproti rozpočtu sa podieľal aj Národný jadrový fond o 50 613 tis. eur, čo bolo spôsobené predovšetkým vyplatením povinných príspevkov od spoločnosti SE, a. s., za jadrové elektrárne V2 a EMO1,2. Ďalší pozitívny vplyv predstavoval nárast príjmov z úrokov o 264 158 tis. eur, najmä v kapitole štátny dlh o 350 498 tis. eur. Hotovostné príjmy z úrokov boli ďalej upravované v súlade s metodikou ESA 2010, a to pozitívne časovým rozlíšením prijatých úrokov v celkovej sume 135 718 tis. eur.
Na rozdiel hodnoty dosiahnutých nedaňových príjmov oproti rozpočtu vplývali aj ďalšie metodické úpravy, pozitívne medziročná zmena stavu pohľadávok sumou 323 808 tis. eur, nižšie vylúčenie superdividendy15 z príjmov z vlastníctva majetku v štátnych rozpočtových organizáciách o 56 805 tis. eur, ako aj nižšia suma úpravy vylučujúca príspevky prevádzkovateľov jadrových zariadení z príjmov Národného jadrového fondu (NJF) o 15 183 tis. eur (z dôvodu nenaplnenia plánu spustenia prevádzky 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach v roku 2023, ako sa očakávalo v rozpočte). Táto úprava vylučuje príjmy, ktoré sa podľa metodiky ESA považujú za finančné operácie. Negatívny vplyv na rozdiel oproti rozpočtu malo vylúčenie príjmov z predaja emisných kvót v sume 383 184 tis. eur z nedaňových príjmov, čo je o 90 356 tis. eur viac oproti rozpočtu (príjmy z predaja emisných kvót sa podľa metodiky ESA zatrieďujú medzi daňové príjmy).
14 V roku 2023 a 2024 zostáva výska príspevku do druhého piliera na úrovni roka 2022 vo výške 5,5 % namiesto pravidelného rastu o 0,25 %.
15 Superdividendy dividendy, ktoré vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku. Kým dividendy prináležia bežnému zisku, ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku, superdividendy prináležia iným (mimoriadnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.
15
V rámci príjmových grantov a transferov sa triedia tuzemské a zahraničné granty a transfery určené na financovanie tak bežných, ako aj kapitálových potrieb štátu. Granty a transfery realizované medzi subjektami verejnej správy sa navzájom konsolidujú. V porovnaní s rozpočtom bola hodnota konsolidovaných grantov a transferov v súlade s metodikou ESA 2010 vyššia o 2 765 776 tis. eur, najmä vplyvom vyššieho čerpania prostriedkov z 3. programového obdobia. Hodnota nekonsolidovaných grantov a transferov vzrástla oproti rozpočtu o 4 707 027 tis. eur, išlo najmä o bežné a kapitálové transfery poskytnuté zo štátneho rozpočtu prijaté do rozpočtov iných zložiek verejnej správy. Nárast oproti rozpočtu zaznamenali najmä obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie spolu o 1 574 238 tis. eur, Sociálna poisťovňa o 1 314 062 tis. eur, vyššie územné celky a ich rozpočtové a príspevkové organizácie spolu o 676 602 tis. eur, príspevkové organizácie štátu o 597 840 tis. eur, verejné vysoké školy o 200 452 tis. eur a zdravotnícke zariadenia spolu o 168 624 tis. eur na základe zvýšených požiadaviek na plnenie svojich úloh. Z obchodných spoločností štátu zaznamenali vyššie granty a transfery oproti rozpočtu Národná diaľničná spoločnosť, a.s. o 497 656 tis. eur, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. o 213 475 tis. eur a Železnice Slovenskej republiky o 126 909 tis. eur v nadväznosti na vyššiu refundáciu investičných výdavkov oproti plánom a na dofinancovanie prevádzky železničnej infraštruktúry. Valaliky Industrial Park, s.r.o. dosiahli vyššie granty a transfery v sume 88 629 tis. eur v súvislosti s výstavbou priemyselného parku.
Bežné výdavky verejnej správy boli vyššie o 2 454 841 tis. eur oproti rozpočtu a zahŕňajú mzdové a odvodové výdavky, výdavky na tovary a služby, bežné transfery a úroky. Pri výdavkoch na mzdy, ktoré dosiahli nárast oproti rozpočtu o 585 820 tis. eur, zaznamenali
najväčší nárast zdravotnícke zariadenia o 230 123 tis. eur (z toho v ústrednej správe 203 503 tis. eur), obce o 99 637 tis. eur, príspevkové organizácie VÚC o 27 443 tis. eur a Železničná spoločnosť Slovensko a.s. a Železnice Slovenskej republiky spolu o 39 155 tis. eur. S tým súvisel aj nárast výdavkov na poistné o 168 808 tis. eur v rámci celej verejnej správy. Výdavky na tovary a služby zaznamenali v hotovostnom vyjadrení zníženie o 8 184 251 tis. eur
oproti rozpočtu, a to najmä u štátnych rozpočtových organizácií. Na ich vývoj malo do veľkej miery vplyv čerpanie výdavkov v rámci konkrétnych výdavkových titulov, pričom rozpočtované v rámci bežných výdavkov na tovary a služby (napr. zálohové platby na projekty EU a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie, ktorých zúčtovanie sa vykonáva na príslušných výdavkových tituloch). Na vývoj bežných výdavkov vplýval aj akruálny odvod do rozpočtu v sume 1 056 938 tis. eur, ktorý bol oproti rozpočtu nižší o 99 443 tis. eur. Hotovostné výdavkové úroky boli oproti rozpočtu nižšie o 166 465 tis. eur, v súlade s metodikou
ESA 2010 boli hotovostné výdavky upravené časovým rozlíšením platených úrokov negatívne o 140 509 tis. eur a vylúčením výdavkových úrokov zo swapov pozitívne o 15 929 tis. eur oproti rozpočtu.
Kapitálové výdavky verejnej správy predstavujú výdavky na obstaranie kapitálových aktív a kapitálové transfery. Oproti rozpočtu na rok 2023 vzrástli akruálne kapitálové výdavky o 896 892 tis. eur. Výdavky na obstaranie kapitálových aktív v porovnaní s rozpočtom vzrástli
o 1 468 996 tis. eur, najvýraznejší rast zaznamenali obce o 706 109 tis. eur, Národná diaľničná spoločnosť a.s. o 501 587 tis. eur, vyššie územné celky o 466 569 tis. eur, Železničná spoločnosť Slovensko a.s. o 196 795 tis. eur, dopravné podniky o 133 879 tis. eur, príspevkové organizácie štátu o 127 759 tis. eur, ústredné zdravotnícke zariadenia o 126 452 tis. eur a Železnice Slovenskej republiky o 121 146 tis. eur, čo však bolo čiastočne eliminované poklesom investičných výdavkov štátneho rozpočtu (opisované v kapitole 3) o 1 078 775 tis. eur.
Hotovostné konsolidované kapitálové transfery boli nižšie oproti rozpočtu o 2 374 262 tis. eur.
Najväčší pokles kapitálových transferov z pomedzi zložiek verejnej správy v hotovostnom nekonsolidovanom porovnaní oproti rozpočtu zaznamenal štátny rozpočet v sume
16
213 568 tis. eur, Environmentálny fond v sume 93 255 tis. eur, Národný jadrový fond v sume 15 449 tis. eur a obce v sume 15 492 tis. eur.
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad najvýznamnejších položiek (príjmov, výdavkov resp. výsledok hospodárenie subjektov verejnej správy) a ich vplyv na dosiahnuté saldo verejnej správy za rok 2023 oproti rozpočtu.
Tabuľka 9 - Saldo verejnej správy v roku 2023 podľa ESA2010 - rozdiel oproti rozpočtu
2023
Rozdiel
v tis. eur
S - R
(% HDP)
Saldo verejnej správy - rozpočet
-7 871 196
-6,44
1. Daňové a odvodové príjmy verejnej správy
1 247 963
1,02
- daňové príjmy
842 539
0,69
z toho: imputácia daňových príjmov za zelenú energiu
162 308
0,13
- odvodové príjmy
405 424
0,33
2. Vplyv iných ako daňových príjmov štátneho rozpočtu
-460 641
-0,38
- príjmy z dividend a z odvodov zo zisku (vrátane časového rozlíšenia a po vylúčení
superdividend)
-109 811
-0,09
- zmena stavu pohľadávok po vylúčení preddavkov na vojen. techniku
176 741
0,14
- EÚ príjmy po vylúčení EÚ tokov mimo sektor
1 360 603
1,11
- príjmy z POO
-1 637 163
-1,33
- UMTS Licencie
-7 542
-0,01
- iné nedaňové príjmy (bez EÚ zdrojov, spolufinancovania a POO)
-600 681
-0,49
- ostatné
357 212
0,29
3. Vplyv vybraných výdavkov štátneho rozpočtu
2 282 238
1,86
- EÚ výdavky po vylúčení EÚ tokov mimo sektor
-1 360 603
-1,11
- výdavky POO
1 637 163
1,33
- spolufinancovanie k EÚ zdrojom
239 177
0,19
- odvod do rozpočtu EÚ
84 355
0,07
- korekcie k fondom EÚ
-73 611
-0,06
- upravujúca položka-očistenie vplyvu príjmov PJ za prostriedky EÚ z uhradených korekcií nahlásených v roku rozhodnutia
-1 668
0,00
- transfer Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni
-1 172 439
-0,95
- imputácia výdavkových subvencií na zelenú energiu
48 472
0,04
- zmena stavu záväzkov
116 550
0,09
- zaplatené preddavky na dlhod. hm. majetok na vojenskú techniku
572 477
0,47
- ostatné
2 192 365
1,79
4. Vplyv hospodárenia samostatných účtov (vrátane ŠFA) bez daní
-1 822 428
-1,48
5. Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov súvisiacich s obsluhou štátneho dlhu
-4 139
0,00
6. Výdavky sociálneho a zdravotného poistenia
-1 194 153
-0,97
- výdavky zo sociálneho poistenia
-861 540
-0,70
- výdavky zo zdravotného poistenia (výdavky poistenia)
-332 613
-0,27
7. Rozdiel v hospodárení fondov sociálneho zabezpečenia (okrem odvodových príjmov a výdavkov poistenia verejného zdravotného poistenia a sociálneho poistenia)
1 305 707
1,06
- transfer Sociálnej poisťovni zo štátneho rozpočtu
1 160 000
0,94
- výdavkový transfer z verejnej časti ZP do súkromnej časti ZP na výplatu akcionárovi
-4 900
0,00
- platba za správu verejného zdravotného poistenia súkromným zdrav. poisťovniam
-92 708
-0,08
17
- ostatné
243 315
0,20
8. Rozdiel v hospodárení ústredných subjektov verejnej správy bez daňových príjmov
126 306
0,10
- obchodné spoločnosti štátu
51 595
0,04
- Slovak Investment Holding (SIH)1)
89 524
0,07
- zdravotnícke zariadenia ústredné
-287 437
-0,23
- VVŠ
27 346
0,02
- Slovenský pozemkový fond
28 220
0,02
- ostatné subjekty ústrednej správy, z toho:
217 058
0,18
- Valaliky Industrial Park, a.s.
177 003
0,14
- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p.
39 491
0,03
9. Rozdiel v hospodárení územnej samosprávy bez daňových príjmov
380 530
0,31
- obce
340 726
0,28
- VÚC
-39 828
-0,03
- dopravné podniky
95 569
0,08
- príspevkové organizácie obcí a VÚC
-2 873
0,00
- zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy
-13 645
-0,01
- ostatné subjekty územnej samosprávy
581
0,00
Saldo verejnej správy - skutočnosť
-6 009 813
-4,89
Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv na saldo VSZdroj: MF SR
1) V roku 2023 boli v rozpočte verejnej správy príjmy a výdavky SIH-u (prebytok vo výške 32 230 tis. eur) rozpočtované v rámci ostatných úprav štátneho rozpočtu a skutočné plnenie SIH-u bolo vykázané samostatne.
Vysvetlenie pozitívnej či negatívnej odchýlky od rozpočtu je v nasledujúcom texte pomocou opisu hotovostného plnenia rozpočtu resp. pri významných úpravách hotovostného plnenia aj pomocou vysvetlenia akrualizácie podľa metodiky ESA 2010. Výsledky hospodárenia podľa zložiek verejnej správy ako aj rozdiel medzi rozpočtom a skutočnosťou za rok 2023 uvedené v tabuľke Schodok verejnej správy podľa jednotlivých (zložiek) subjektov v závere kapitoly.
Hospodárenie štátneho rozpočtu (na nekonsolidovanej báze)
Dividendy vs. superdividendy
Konsolidovaný príjem štátneho rozpočtu z dividend a odvodov zo zisku pre rok 2023 bol rozpočtovaný vo výške 535 909 tis. eur. Skutočný príjem štátneho rozpočtu z dividend a odvodov zo zisku za rok 2023 bol vo výške 590 501 tis. eur. Časť príjmu vo výške 220 015 tis. eur predstavovala inkaso pohľadávky z dividend priznaných v roku 2022 s termínom úhrady v roku 2023 (z toho Slovenský plynárenský priemysel, a. s. vo výške 220 000 tis. eur a 365.bank, a. s. vo výške 15 tis. eur).
Dividendy a odvody zo zisku, ktoré príjmom štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 2010 za príslušný rok, dosiahli výšku 370 595 tis. eur, čo je oproti rozpočtu menej o 165 314 tis. eur z dôvodu nepriznania dividendy spoločnosťou Slovenský plynárenských priemysel, a. s. za rok 2022 a nižším dividendami vyplatenými zo spoločnosti Stredoslovenská energetika, a. s.
Rozdiel skutočnosti oproti rozpočtu bol vytvorený aj odlišnými výsledkami hospodárenia generovanými obchodnými spoločnosťami za rok 2022 v porovnaní s predpokladmi známymi v čase zostavovania rozpočtu pre rok 2023.
18
Tabuľka 10 - Príjmy štátneho rozpočtu z dividend a odvodov zo zisku podľa ESA 2010
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
Nekonsolidované príjmy z dividend a odvodov zo zisku
489 955
388 533
540 744
374 609
-166 135
riadne dividendy a odvody zo zisku
422 574
318 511
458 368
349 038
-109 330
superdividendy
67 381
70 022
82 376
25 571
-56 805
Konsolidované príjmy z dividend a odvodov zo zisku
481 130
378 533
535 909
370 595
-165 314
riadne dividendy a odvody zo zisku
416 749
313 511
456 302
345 024
-111 278
superdividendy
64 381
65 022
79 607
25 571
-54 036
Ministerstvo financií SR
32 660
7 000
65 707
133 262
67 555
Slovenská konsolidačná, a.s.
575
2 000
85
3 274
3 189
riadne dividendy a odvody zo zisku
575
0
0
3 274
3 274
superdividendy
0
2 000
85
0
-85
Tipos, a.s.
2 500
5 000
2 500
50 000
47 500
riadne dividendy a odvody zo zisku
2 500
5 000
2 500
25 703
23 203
superdividendy
0
0
0
24 297
24 297
SEPS, a.s.
29 335
0
62 872
79 338
16 466
SZRB, a.s.
0
0
0
400
400
riadne dividendy a odvody zo zisku
0
0
0
400
400
EXIMBANKA SR
250
0
250
250
0
riadne dividendy a odvody zo zisku
250
0
250
250
0
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
250
240
260
260
0
Správa služieb diplomatickému zboru, a.s.
250
240
260
260
0
riadne dividendy a odvody zo zisku
250
240
260
260
0
Ministerstvo hospodárstva SR
451 845
373 186
323 277
88 575
-234 702
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.
3 000
3 000
3 000
490
-2 510
riadne dividendy a odvody zo zisku
0
0
316
490
174
superdividendy
3 000
3 000
2 684
0
-2 684
Transpetrol, a.s.
2 000
1 500
1 500
1 500
0
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.1)
254 400
220 000
156 286
0
-156 286
riadne dividendy a odvody zo zisku
249 510
160 817
156 286
0
-156 286
superdividendy
4 890
59 183
0
0
0
Západoslovenská energetika, a.s.
45 697
44 839
36 693
37 091
398
riadne dividendy a odvody zo zisku
45 697
44 839
36 693
36 898
205
superdividendy
0
0
0
193
193
Stredoslovenská energetika, a.s.
113 071
74 777
115 113
38 784
-76 329
riadne dividendy a odvody zo zisku
62 037
74 777
38 189
38 784
595
superdividendy
51 034
0
76 924
0
-76 924
Východoslovenská energetika Holding, a.s.
33 677
29 070
10 685
10 710
25
riadne dividendy a odvody zo zisku
25 220
23 231
8 002
9 666
1 664
superdividendy
8 457
5 839
2 683
1 044
-1 639
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
0
15
0
403
403
Letisko Košice - Airport Košice, a.s.
0
0
0
346
346
riadne dividendy a odvody zo zisku
0
0
0
346
346
365.bank, a.s.2)
-
15
0
57
57
19
riadne dividendy a odvody zo zisku
0
15
0
20
20
superdividendy
0
0
0
37
37
Správa štátnych hmotných rezerv SR
0
108
0
109
109
Spoločnosť pre skladovanie, a.s.
-
108
0
109
109
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
5 000
5 000
1 500
0
-1 500
Slovenský pozemkový fond
5 000
5 000
1 500
0
-1 500
riadne dividendy a odvody zo zisku
5 000
5 000
1 500
0
-1 500
Ministerstvo životného prostredia SR
200
2 984
150 000
152 000
2 000
Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava
200
2 984
150 000
152 000
2 000
Zdroj: MF SR
1) Suma superdividend spoločnosti SPP, a.s. za rok 2021 obsahuje aj dary vo výške 4 400 tis. eur. V roku 2022 valné zhromaždenie spoločnosti SPP, a.s. schválilo dividendu pre MH SR v sume 220 000 tis. eur s termínom úhrady v roku 2023, v súlade s metodikou ESA2010 je v tejto výške vykázaná pohľadávka štátu voči SPP, a.s., ktorá bola splatená 31.03.2023. Suma superdividend spoločnosti SPP, a.s. za rok 2022 obsahuje aj dary vo výške 3 800 tis. eur.
2) Pohľadávka MDV SR voči 365.bank, a.s. zo schválenej dividendy v roku 2022 s termínom úhrady v roku 2023, splatená v januári 2023.
Prenesené výdavky štátneho rozpočtu
Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné výdavky štátneho rozpočtu poskytované formou kapitálových výdavkov a formou bežných výdavkov na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona a na program rozvojovej spolupráce použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom (§ 2 písm. c) zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení zákona č. 146/2017 Z. z.) možno použiť aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a bežné výdavky na programy podporujúce medzinárodnú vzdelávaciu mobilitu alebo medzinárodnú vedeckú mobilitu, ak vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo ak program schválila vláda, a prostriedky štátneho rozpočtu poskytované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch do ich vyčerpania na určený účel. Podľa § 20b zákona č. 523/2004 Z. z. ustanovenia § 8 ods. 6 8 týkajúce sa prostriedkov Európskej únie sa uplatnia aj na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Viazané a prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka pôsobia v smere zníženia skutočného salda oproti schválenému rozpočtu v danom rozpočtovom roku, prenesené a zároveň použité výdavky z predchádzajúceho rozpočtového roka naopak saldo v danom rozpočtovom roku zvyšujú. Čistý vplyv na saldo verejnej správy závisí od výsledného efektu presunov. Ak prenesené výdavky do ďalšieho rozpočtového roka vyššie ako použité z predchádzajúceho rozpočtového roka, saldo sa oproti schválenému rozpočtu zníži, v opačnom prípade sa zvýši.
V súlade s § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. možno bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2022 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2022 a bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2023 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2023, použiť až do 31. decembra 2024.
20
V roku 2022 sa podľa § 8 a § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. viazali prostriedky na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku v sume 2 174 783 tis. eur (v tom kapitálové výdavky v sume 678 412 tis. eur a bežné výdavky v sume 1 496 371 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 1 427 002 tis. eur), z toho:
zdroj 131L (nevyčerpané prostriedky z r. 2021) v sume 417 935 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 1 185 tis. eur),
zdroj 111 (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 1 685 539 tis. eur (v tom bežné výdavky spolu v sume 1 470 240 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa §37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 1 427 002 tis eur),
zdroj 11UA (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 43 935 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 1 553 tis. eur),
zdroj 131Z v sume 27 374 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 23 392 tis. eur).
V roku 2023 sa z uvedených prostriedkov použilo 1 646 139 tis. eur (v tom kapitálové výdavky v sume 335 309 tis. eur a bežné výdavky v sume 1 310 829 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 1 241 370 tis. eur), z toho:
zdroj 131L (nevyčerpané prostriedky z r. 2021) v sume 190 388 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 6 482 tis. eur),
zdroj 131M (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 1 393 619 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 1 261 946 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 1 241 370 tis. eur),
zdroj 3UAM (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 21 287 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 1 557 tis. eur),
zdroj 131Z v sume 40 845 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 40 845 tis. eur).
V roku 2023 sa podľa § 8 a § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. viazali prostriedky rozpočtované v rokoch 2022 a 2023 na použitie do nasledujúceho rozpočtového roka v sume 1 290 597 tis. eur (v tom kapitálové výdavky v sume 704 640 tis. eur a bežné výdavky v sume 585 956 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 558 337 tis. eur), z toho:
zdroj 131M (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 255 951 tis. eur (v tom bežné výdavky spolu v sume 186 053 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa §37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 184 781 tis. eur),
zdroj 111 (nevyčerpané prostriedky z r. 2023) v sume 1 000 447 tis. eur (v tom bežné výdavky spolu v sume 392 647 tis. eur, z toho bežné výdavky podľa § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. v sume 373 556 tis. eur),
zdroj 11UA (nevyčerpané prostriedky z r. 2023) v sume 358 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 40 tis. eur),
zdroj 3UAM (nevyčerpané prostriedky z r. 2022) v sume 22 871 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 247 tis. eur),
zdroj 131Z v sume 10 970 tis. eur (v tom bežné výdavky v sume 6 970 tis. eur).
Prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky na spolufinancovanie
V roku 2022 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky na spolufinancovanie v sume 4 549 066 tis. eur, z toho:
prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 3 663 711 tis. eur,
prostriedky na spolufinancovanie v sume 885 355 tis. eur,
z ktorých sa v roku 2023 použilo 2 805 048 tis. eur, z toho:
prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 2 385 187 tis. eur,
prostriedky na spolufinancovanie v sume 419 861 tis. eur.
21
V roku 2023 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali výdavky v sume 5 727 695 tis. eur, z toho:
prostriedky z rozpočtu Európskej únie v sume 4 586 039 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 1 307 847 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 3 278 192 tis. eur),
prostriedky na spolufinancovanie v sume 1 141 656 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 467 459 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 674 197 tis. eur).
Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a prostriedky na úhradu DPH
V roku 2022 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti a prostriedky na úhradu DPH v sume 1 588 383 tis. eur, z toho:
prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 1 377 120 tis. eur,
prostriedky Plánu obnovy a odolnosti prostriedky na úhradu DPH v sume 211 262 tis. eur,
z ktorých sa v roku 2023 použilo 238 807 tis. eur, z toho:
prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 224 415 tis. eur,
prostriedky Plánu obnovy a odolnosti prostriedky na úhradu DPH v sume 14 392 tis. eur.
V roku 2023 sa podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. viazali výdavky v sume 3 542 707 tis. eur, z toho:
prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 3 015 013 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 1 153 520 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 1 861 492 tis. eur),
prostriedky Plánu obnovy a odolnosti prostriedky na úhradu DPH v sume 527 695 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 196 893 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 330 802 tis. eur).
Vzťahy s EÚ
Odvody do rozpočtu (spolu s odvodom s tradičných vlastných zdrojov) predstavovali v roku 2023 na akruálnej báze 1 059 546 tis. eur a boli nižšie oproti rozpočtu o 96 835 tis. eur. Odvody na akruálnej báze boli v roku 2023 vyššie v porovnaní s hotovostnými odvodmi o 2 608 tis. eur, čo predstavuje rozdiel medzi hotovostným a akruálnym výdavkom príspevkov SR do EU.
Podľa Rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005 o zaznamenávaní transferov z EÚ do členských krajín byť celkový vplyv tokov podľa metodiky ESA 2010 na schodok verejnej správy neutrálny. Upravujúca položka, ktorou sa eliminuje vplyv fondov na saldo verejnej správy v skutočnosti dosiahla pozitívnu hodnotu 916 753 tis. eur. Táto úprava bola v rozpočte rozpočtovaná v nulovej hodnote, preto jej vplyv mal pozitívny dopad na rozdiel medzi rozpočtom a skutočným plnením rozpočtu. Upravujúcu položku je potrebné ešte upraviť o hodnoty, ktoré ju ovplyvňujú, ak existujú informácie, že niektoré výdavky v mene EU Komisia nepreplatí (korekcie, nadčerpanie). V roku 2023 bola táto položka ovplyvnená jednorazovou úpravou nad rámec uplatňovanej štandardnej metodiky. Ide o posun príjmov z refundácií EÚ, ktorú realizoval Štatistický úrad SR na základe odporúčania Eurostatu, podľa ktorého energopomoc16 financovaná z prostriedkov EÚ by mala byť akruálne zaznamenaná do roku 2023.
Celkové výdavky na schémy pomoci súvisiace s nárastom cien energií v roku 2023 predstavovali objem 2 922 mil. eur. Výdavky na energopomoc boli čiastočne financované zo zdrojov EÚ, t. j. z iniciatívy SAFE boli zaznamenané prostriedky v roku 2023 v celkovej sume 937 mil. eur. Z tejto sumy bolo v roku 2023 prijatých a vyplatených 500 mil. eur (cash = akruál),
16 Iniciatíva SAFE - podporu zraniteľných domácností prostredníctvom kompenzácie nákladov na energie
22
zostávajúca suma 437 mil. eur bola na základe usmernenia ŠÚ SR zaznamenaná ako pohľadávka do roku 2023 s pozitívnym vplyvom na saldo v metodike ESA 2010 (tieto prostriedky na hotovostnej báze neboli príjmom rozpočtu v roku 2023, ich preplatenie sa očakáva v roku 2024).
Rovnako ako refundácia energopomoci bola zaznamenaná aj refundácia programu Fast - Care (podpora krajín, ktoré prichýlili vysídlené osoby z Ukrajiny) a refundácia, ktorá sa hotovostne realizovala v roku 2023 sa posunula akruálne do roku 2022 (vo výške 260 238 tis. eur), kedy sa uskutočnili súvisiace výdavky.
Pre zaznamenávanie výdavkov z Plánu Obnovy a odolnosti hradených z platia rovnaké pravidlá ako pre zaznamenávanie prostriedkov z klasických EŠIF, teda sa eliminovať ich vplyv na schodok verejnej správy. Hodnota tejto upravujúcej položky na schodok predstavovala v roku 2023 pozitívnu hodnotu 6 810 tis. eur.
Pod korekciou k fondom sa rozumie porušenie uplatniteľného práva alebo vnútroštátneho práva v súvislosti s výdavkami, ktoré boli vykázané Európskej komisii alebo v súvislosti s výdavkami schvaľovanými na národnej úrovni, v dôsledku čoho Slovenskej republike nie preplatené výdavky, ktoré potom musí pokryť štátny rozpočet. Negatívny vplyv na saldo verejnej správy v roku 2023 mali finančné korekcie vo výške 73 611 tis. eur, z toho v dôsledku zníženia pohľadávky voči z dôvodu systémových korekcií17 v sume 68 516 tis. eur a individuálnych korekcií18 v sume 5 095 tis. eur.
V prípade, ak boli korekcie nahradené novými výdavkami, realizujú sa aj príjmy na príjmovom účte platobných jednotiek a zároveň bola v minulosti zaznamenaná programová (systémová) korekcia podľa požiadaviek Eurostatu v čase, keď bolo o nej rozhodnuté, išlo by o duplicitné zaznamenanie zníženia pohľadávky EÚ, jednak prostredníctvom nahlásenia korekcií v roku rozhodnutia a potom aj zmenou stavu pohľadávky vypočítanej ako rozdiel príjmov a výdavkov zo zdroja na rozpočtovom účte štátnych rozpočtových organizácií. Z tohto dôvodu je duplicitný negatívny vplyv na schodok eliminovaný. Uvedené zohľadnila upravujúca položka očistenie vplyvu príjmov za prostriedky z dôvodu úhrady korekcií na náklady štátu vo výške 119 484 tis. eur (v rozpočte sa táto upravujúca položka rozpočtovala vo výške 121 152 tis. eur a rozdiel oproti skutočnosti predstavuje 1 668 tis. eur).
Podobný princíp ako pri zaznamenaní korekcií sa uplatnil v prípade zaznamenania nadčerpania programu. Pre OP Integrovaný regionálny operačný program boli poskytnuté prostriedky platobnej jednotke MIRRI SR nad rámec 100 % alokácie EÚ – tzv. nadčerpanie (overbooking).
V roku poskytnutia a čerpania prostriedkov za kód zdroja v rámci daného programu nie je možné očakávať, že dané výdavky budú preplatené z Európskej komisie z dôvodu prekročenia alokácie programu a nebudú naplnené príjmy do rozpočtu platobnej jednotky. Medziročná zmena stavu upravujúcej položky (tzv. pohľadávka voči EU) za rozpočtový rok byť znížená o výšku poskytnutého nadčerpania (za výdavky poskytnuté platobnej jednotke nad rámec 100 % alokácie programu), ktoré EK nepreplatí z dôvodu prekročenia alokácie vo výške 190 000 tis. eur.
Zelená energia
Podpora obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa realizuje prostredníctvom politiky štátu, ktorou chce podporiť OZE pomocou povinného výkupu energie za vyššiu cenu. Od roku 2020 túto povinnosť výkupu nemajú distribučné spoločnosti ako pred tým, ale spoločnosť SPP resp.OKTE
17 Systémová korekcia vzniká v dôsledku opakujúceho sa nedostatku zisteného v rámci viacerých projektov, je dôsledkom závažného nedostatku účinného fungovania systémov riadenia a kontroly, a to vrátane nestanovenia vhodných postupov.
18 Individuálna nezrovnalosť je zistený nedostatok (jednorazová chyba), ktorý sa viaže k jednej operácii, resp. k jednému projektu a je nezávislý od iných chýb alebo nedostatkov v systéme riadenia a kontroly.
23
(Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou). Pri podpore výroby ide o nekomerčnú aktivitu vykonávanú jednotkami nepatriacimi do sektora verejnej správy, ktoré vykupujú za vyššie ceny elektrinu vyrobenú z OZE, pretože im to ukladá zákon, teda reálne vykonávajú vládnu politiku v oblasti podpory OZE.
Z tohto dôvodu sa presmerovávajú predmetné transakcie cez sektor verejnej správy, kde neverejné jednotky vyberajú dane a zároveň poskytujú subvencie výrobcom energie. Dane platí obyvateľstvo v cenách energie v rámci tarify za prevádzku systému (TPS) a podpora OZE sa realizuje výkupom elektriny za zvýšenú cenu v podobe subvencie.
V roku 2023 boli inkasované daňové príjmy prostredníctvom TPS vo výške 420 800 tis. eur, čo bolo o 162 308 tis. eur viac oproti rozpočtovaným príjmom. Na strane výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla bol vyplatený objem subvencií vo výške 240 248 tis. eur, čo bolo menej oproti rozpočtu o 48 472 tis. eur. Výsledné saldo schémy podpory zelenej energie v roku 2023 bolo prebytkové vo výške 180 552 tis. eur, čo bolo spôsobené vyššími trhovými cenami elektrickej energie a naopak, nižšou potrebou dotovania výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.
Schéma zelenej energie mala zaznamenaný vplyv aj v rámci dlhu verejnej správy. Nevyplatené úhrady distribučným spoločnostiam za predchádzajúce roky podpory predstavujú maastrichtský dlh verejnej správy, pričom dĺžka a výška splácania bude určovaná Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Tieto úhrady sa podľa metodiky ESA 2010 nepovažujú za výdavok ovplyvňujúci schodok a hotovostný výdavok sa reklasifikuje na splátku dlhu. Výška maastrichtského dlhu z podpory zelenej energie predstavovala v roku 2022 119 000 tis. eur, v roku 2023 splátky dlhov distribučným spoločnostiam za predchádzajúce roky boli úplne splatené a k 31.12.2023 je hodnota maastrichtského dlhu vyplývajúca z podpory zelených energií nula.
Výdavky na obstarávanie kapitálových aktív štátneho rozpočtu
V súlade s princípmi zero based budgetingu veľká časť výdavkov na obstaranie kapitálu na rok 2023 (nové investičné projekty) bolo rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa podľa požiadaviek jednotlivých kapitol vo výške 554 060 tis. eur, pričom celková suma rozpočtovaných výdavkov štátneho rozpočtu bola 2 451 521 tis. eur. Skutočné plnenie bolo nižšie o 1 018 372 tis. eur z dôvodu, že sa realizovali výdavky len za odsúhlasené projekty a dosiahli hodnotu 1 433 149 tis. eur.
Vplyv akruálnych príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu
Bilancia príjmov a výdavkov na obsluhu štátneho dlhu v akruálnom vyjadrení znížila saldo verejnej správy o 11 138 tis. eur. Oproti rozpočtovanej úrovni 15 277 tis. eur sa prebytok znížil o 4 139 tis. eur. Vplyv na bilanciu príjmov a výdavkov mal takmer výlučne rozdiel v hotovostných a akruálnych výdavkov na obsluhu štátneho dlhu. Pôvodne boli plánované vyššie akruálne výdavky, no z dôvodu nižšieho ako plánovaného hotovostného schodku štátneho rozpočtu, bolo emitovaných menej štátnych dlhopisov, čiže akruálne náklady na úroky boli nižšie ako sa očakávalo.
Hospodárenie vybraných subjektov verejnej správy (na nekonsolidovanej báze)
Sociálna poisťovňa dosiahla hotovostný schodok vo výške 178 996 tis. eur (pričom rozpočet predpokladal schodok 297 100 tis. eur). Pozitívny vplyv na nižší hotovostný schodok oproti rozpočtu mal predovšetkým prijatý transfer zo ŠR vo výške 1 160 000 tis. eur, ktorý súvisel so zvýšenými výdavkami niektorých druhov poistenia (najmä výdavkov na dôchodkové dávky). Tento transfer nebol pre rok 2023 rozpočtovaný. V rozpočte sa predpokladali vyššie príjmy na poistnom ako bola skutočnosť, t. j. došlo k poklesu o 172 913 tis. eur. Výdavky poistenia v roku 2023 prestavovali sumu 11 677 008 tis. eur a zároveň sa v roku 2023 v súvislosti s poskytovaním
24
podpory a vrátením časti podpory/podpory v čase skrátenej práce (tzv. trvalý kurzarbeit19) vyplatilo 2 101 tis. eur, t. j. celkovo sa na výdavky poistenia vrátane vyplateného kurzarbeitu vyplatilo o 851 631 tis. eur viac ako sa predpokladalo v rozpočte.
Sociálna poisťovňa dosiahla ESA prebytok vo výške 51 124 tis. eur (oproti rozpočtu je o 227 128 tis. eur vyšší). Na zlepšenie hospodárenia oproti hotovostnému saldu vplývala najmä imputácia pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 207 167 tis. eur a aj imputácia neklasifikovaných príjmov vo výške 38 264 tis. eur (išlo o prostriedky určené na doplatky k 13. dôchodkom, t. j. z MPSVaR bola zaslaná vyššia suma ako sa reálne vyplatila poberateľom dôchodkov a ktorá bola začiatkom roka 2024 s MPSVaR vysporiadaná). Negatívny vplyv na saldo predstavovala akrualizáca poistného vo výške 8 184 tis. eur (o 72 070 tis. eur menej ako sa predpokladalo)20 a nárast záväzkov vo výške 3 274 tis. eur (najmä zo záväzkov z poistných vzťahov). Ďalším negatívnym vplyvom bola akrualizácia hotovostného výdavku z dôchodkových dávok21 o 4 214 tis. eur (o 12 010 tis. eur menej ako sa predpokladalo).
Zdravotné poisťovne dosiahli celkovo prebytkové hospodárenie vo výške 223 292 tis. eur, čo je oproti rozpočtu o 179 047 tis. eur viac ako sa plánovalo. Podstatný vplyv mal vyšší výber odvodových príjmov o 385 573 tis. eur viac ako sa predpokladalo.
Pozitívny vplyv predstavoval aj medziročný nárast pohľadávok o 25 321 tis. eur (išlo najmä o pohľadávky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 21 112 tis. eur a pohľadávky voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o 8 342 tis. eur. K poklesu pohľadávok došlo najmä pri pohľadávkach z daní o 4 409 tis. eur.
Medziročný nárast záväzkov zhoršil hospodárenie zdravotných poisťovní o 19 225 tis. eur. Išlo predovšetkým o nárast záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 16 851 tis. eur a záväzky z daní o 19 824 tis. eur. Pokles zaznamenali najmä záväzky voči lekárňam o 6 436 tis. eur, záväzky voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o 9 090 tis. eur a voči optikám a výdajniam liekov a zdravotníckych potrieb o 1 004 tis. eur.
Akrualizácia poistného predstavovala pozitívny vplyv na hospodárenie vo výške 41 109 tis. eur (o 3 136 tis. eur menej ako sa predpokladalo). Na hospodárenie negatívne vplýval výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní vo výške 5 180 tis. eur (išlo o splátku istiny úveru zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s. v sume 280 tis. eur a výplata dividend akcionárom Union, a.s. v sume 4 900 tis. eur) a platba za správu verejného zdravotného poistenia spolu vo výške 92 708 tis. eur (tieto výdavky nie rozpočtované).
Výdavky verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť poskytnutú zdravotníckym zariadeniam boli rozpočtované v sume 6 949 153 tis. eur, skutočnosť bola o 332 613 tis. eur vyššia. Vyššie čerpanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť v roku 2023 bolo spôsobené najmä dofinancovaním ambulantného sektora za 190 000 tis. eur nad rámec rozpočtu dohodnutým medzi vládou a predstaviteľmi ambulantného sektora na jar 2023 a rastom výdavkov na lieky o 179 000 tis. eur nad očakávania rozpočtu.
19 Od 1.1.2022 sa v zmysle zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov začala poskytovať podpora, ktorá zabezpečuje pokrytie čiastočných nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca, ak došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora. Vyplácanie tejto podpory sa realizuje prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
20 Bližší popis je uvedený v úvode kapitoly 2.2 v časti o daňových a odvodových príjmoch: „Výnos sociálnych a zdravotných odvodov“.
21 Starobný dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa vopred v pravidelných mesačných termínoch v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tomto prípade vplyv časovo posunutého výdavku sa týka dôchodkových dávok, ktoré Sociálna poisťovňa vypláca v decembri bežného roka, na ktoré vznikol nárok v mesiaci január nasledujúceho roka (t. j. výplatný termín pripadá na sviatok resp. víkend).V súlade s metodikou ESA 2010 sa dôchodkové dávky časovo rozlišujú do obdobia, s ktorým vecne súvisia.
25
Exportno importná banka SR (EXIMBANKA) dosiahla v roku 2023 hotovostný prebytok vo výške 15 216 tis. eur, čo predstavovalo nárast oproti rozpočtu o 8 686 tis. eur. Rozpočet v príjmoch aj výdavkoch bol zostavovaný na základe odhadu vývoja v poskytovaní úverov v predchádzajúcich rokoch s predpokladom mierneho rastu.
K vyšším nedaňovým príjmom oproti rozpočtu prispel nárast na príjmoch z úrokov z financovania vývozných a dovozných úverov, z postúpených pohľadávok a termínovaných vkladov o 13 404 tis. eur a nárast príjmov z poplatkov za poskytnuté úvery a vystavené záruky a prijatého poistného z poistenia obchodovateľných a neobchodovateľných rizík o 5 000 tis. eur.
Tento pozitívny vplyv bol eliminovaný nárastom výdavkov na splácanie úrokov a ostatné platby s úvermi o 9 253 tis. eur.
Medziročný nárast pohľadávok o 6 085 tis. eur (zo zaistenia a splatnej daňovej pohľadávky) eliminovaný poklesom záväzkov o 215 tis. eur a záväzkov z technických rezerv v súvislosti s tvorbou škodových rezerv na vyrovnávanie mimoriadnych rizík o 9 142 tis. eur negatívne ovplyvnil hospodárenie a EXIMBANKA SR dosiahla ESA prebytok vo výške 11 944 tis. eur.
Obchodné spoločnosti ústrednej správy dosiahli zlepšenie hospodárenia o 51 595 tis. eur oproti plánu, úhrnom bol dosiahnutý prebytok 15 477 tis. eur, pričom v rozpočte sa očakával schodok 36 118 tis. eur. V rámci tejto zložky verejnej správy je vykazované hospodárenie celkovo za 9 subjektov, pričom v rozhodujúcej miere sa na výsledku podieľajú najmä spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železnice Slovenskej republiky š. p.
Národná diaľničná spoločnosť, a.s. dosiahla v roku 2023 hotovostný prebytok vo výške 16 028 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie oproti rozpočtu, ktorý bol zostavený ako vyrovnaný. Na zlepšenie hospodárenia spoločnosti mal vplyv vyšší nárast príjmov ako nárast výdavkov.
Celkové príjmy v porovnaní s rozpočtom vzrástli o 527 685 tis. eur. Pozitívny vplyv mal nárast nedaňových príjmov o 30 029 tis. eur. V spoločnosti došlo k zvýšeniu tržieb ako dôsledok zvýšených cien diaľničných známok o 27 837 tis. eur (o 20 % od januára 2023) ako aj v dôsledku otvárania nových úsekov a rozsahu spoplatnenej siete, čo bolo čiastočne eliminované poklesom príjmov z administratívnych a iných poplatkov v súvislosti s predajom služieb PPP D4/R7 (o 3 982 tis. eur) z dôvodu posunov pri uzatváraní zmlúv a nižšími príjmami z elektronického výberu mýta (o 1 051 tis. eur) z dôvodu odlišného vývoja skutočných dopravných intenzít od predpokladaných pri tvorbe rozpočtu.
Príjmy z grantov a transferov zaznamenali celkový nárast o 497 656 tis. eur oproti rozpočtu. Bežné transfery zaznamenali nárast o 201 tis. eur (na zvýšené výdavky na hospodársku mobilizáciu a zvýšený transfer na energetickú pomoc) a kapitálové transfery o 482 116 tis. eur, prijaté zahraničné granty z nástroja na prepájanie Európy (CEF) boli vyššie o 15 339 tis. eur (na projekt D3 Čadca Bukov Svrčinovec a projekt R4 štátna hranica SK/PL Kapušany). Kapitálové transfery zo zdrojov štátneho rozpočtu boli vyššie o 355 490 tis. eur z dôvodu uvoľnených finančných prostriedkov, ktoré boli viazané v predchádzajúcom roku na použitie výdavkov do nasledujúcich rokov v nadväznosti na časový posun realizácie investičných projektov do nasledujúceho obdobia, ako aj z dôvodu presunu výdavkov z VPS v súvislosti so zavedením tzv. zero based budgetingu v oblasti kapitálových výdavkov, kedy kapitálové výdavky na rok 2023 boli rozpočtované v kapitole Všeobecná pokladničná správa a po ich posúdení investičnou autoritou nastalo ich reálne čerpanie v zmysle schváleného Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. Pozitívny vplyv mal aj nárast kapitálových grantov zo zdrojov o 107 633 tis. eur a zo zdrojov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu o 18 994 tis. eur v nadväznosti na časový posun realizácie investičných projektov.
26
Celkové výdavky spoločnosti vzrástli o 511 657 tis. eur oproti rozpočtu. Bežné výdavky sa zvýšili o 10 070 tis. eur v dôsledku zvýšenia osobných výdavkov v nadväznosti na skutočné podmienky kolektívnej zmluvy a personálny plán a zvýšenia výdavkov na tovary a služby. Zásadný podiel na raste výdavkov na tovary a služby mali nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky (nárast o 37 868 tis. eur) a výdavky na prevádzku elektronického výberu mýta (nárast o 13 981 tis. eur). Tento negatívny vplyv bol eliminovaný poklesom výdavkov za nájom budov a objektov a ich častí (pozemkov) z dôvodu zdĺhavého procesu uzatvárania a vkladovania zmlúv na vecné bremená so správcami sietí v súvislosti s PPP projektom D4/R7 (o 26 172 tis. eur) a poklesom výdavkov na rutinnú a štandardnú údržbu budov, objektov a ich častí, strojov a zariadení (o 11 797 tis. eur) z dôvodu posunu činností do ďalšieho obdobia (opravy a údržby vozoviek a mostov). Výdavky na obstaranie kapitálových aktív dosiahli výšku 567 164 tis. eur, čo predstavuje nárast oproti rozpočtu o 501 587 tis. eur, najmä vo vzťahu k zvýšeným prijatým kapitálovým transferom.
Najvyššie investície v roku 2023 boli vynaložené na stavby diaľnic a rýchlostných ciest D1/2037 Lietavská Lúčka - Dubná Skala vrátane tunela Višňové (84 845 tis. eur), D1 Hubová –Ivachnová (149 028 tis. eur), R2/1979 Kriváň - Lovinobaňa (78 456 tis. eur), R2/1665 Šaca Košické Olšany, II. úsek (53 126 tis. eur) a R4 Prešov – severný obchvat I. etapa (48 826 tis. eur).
Na ESA schodok vo výške 53 383 tis. eur pozitívne vplýval medziročný pokles záväzkov o 47 247 tis. eur eliminovaný medziročným poklesom pohľadávok o 9 892 tis. eur. Pohľadávky súvisiace s realizáciou elektronického mýta sa znížili o 8 453 tis. eur a za predaj staveniska voči zhotoviteľovi SKANSKA SK o 5 000 tis. eur, naopak pohľadávky súvisiace s úhradou poistenia majetku do budúceho obdobia vzrástli o 1 942 tis. Medziročný pokles záväzkov voči dodávateľom o 58 340 tis. eur z dôvodu úhrad faktúr ku koncu roka čiastočne eliminoval nárast ostatných záväzkov o 10 223 tis. eur z titulu vyčíslenia rozdielu medzi účtovnou a daňovou zostatkovou cenou dlhodobého majetku.
Výsledok hospodárenia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) odráža súčasnú ekonomickú situáciu spoločnosti. Hotovostný schodok vo výške 35 952 tis. eur prestavuje zhoršenie o 48 933 tis. eur oproti rozpočtovanému prebytku, ktorý bol vo výške 12 981 tis. eur. V porovnaní s rozpočtom vzrástli celkové skutočné príjmy o 61 357 tis. eur a celkové skutočné výdavky o 110 290 tis. eur.
Pod negatívne hospodárenie spoločnosti sa podpísal výpadok tržieb v dôsledku znížených cien za predaj trakčnej elektriny čiastočne eliminovaný zvýšenými príjmami od dopravcov za prístup k železničnej infraštruktúre, prijaté plnenia za poškodenie majetku ŽSR, vyššie príjmy z prenájmov a prijatý nadmerný odpočet DPH za predchádzajúce obdobie. ŽSR nezrealizovali predaj nehnuteľného majetku 4-roch polikliník (ŽNsP Bratislava, ŽP Žilina, ŽP Zvolen a ŽP Košice) z dôvodu nízkeho záujmu o predmetné nehnuteľnosti čo malo za následok výpadok kapitálových príjmov na úrovni 33 514 tis. eur. Pokles nedaňových príjmov o 65 552 tis. eur bol kompenzovaný nárastom grantov a transferov, ktoré dosiahli úroveň 707 921 tis. eur (nárast oproti rozpočtu o 126 909 tis. eur).
Pôvodne schválená dotácia vo výške 341 000 tis. eur na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry s prihliadnutím na nárasty cien energií, služieb, tovaru a práce bola navýšená o 73 627 tis. eur v zmysle dodatkov k Zmluve o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry. Bežné transfery vzrástli aj vďaka prijatej dotácii v rámci energetickej pomoci v sume 1 767 tis. eur na zmiernenie dopadov prebiehajúcej energetickej krízy a vysokých cien energií. Kapitálové transfery boli v roku 2023 rozpočtované na úrovni 210 731 tis. eur na zabezpečenie financovania investičných akcií z Operačného programu integrované infraštruktúra (OPII). Skutočne prijaté prostriedky z OPPI boli o 14 407 tis. eur nižšie, boli však kompenzované transferom z rozpočtovej kapitoly MD SR v sume 66 829 tis. eur. Prijaté zahraničné granty z nástroja na
27
prepájanie Európy (CEF) boli oproti rozpočtu nižšie o 907 tis. eur. Značná časť prijatých zálohových platieb a dotácií bola presunutá do nasledujúceho obdobia v nadväznosti na časový posun realizácie investičných projektov do ďalších rokov.
Bežné výdavky úhrnom poklesli o 10 856 tis. eur. V dôsledku nákupu elektrickej energie za nižšie dotované ceny a presunu časti rozpočtovaných výdavkov na osobné náklady a s tým spojených odvodov, menšieho množstva opráv a drobných sanácií sa výdavky na tovary a služby čerpali o 61 660 tis. eur menej ako boli plánované. Zároveň však došlo k nárastu výdavkov na osobné náklady o 47 038 tis. eur v nadväznosti na nárast tarifných tried zamestnancov, príplatkov za prácu v neštandardnom čase, motivačných a náborových príplatkov v súlade s kolektívnym vyjednávaním. Mierne vzrástli aj výdavky na bežné transfery z titulu vyplatenia odchodného z dôvodu nárastu počtu odchodov do starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov (o 2 823 tis. eur).
V nadväznosti na výšku prijatých grantov a transferov boli čerpané vyššie výdavky na obstaranie kapitálových aktív aj z dôvodu uvoľnených finančných prostriedkov, ktoré boli v zmysle §8 zákona o rozpočtových pravidlách viazané v predchádzajúcom roku na použitie výdavkov do nasledujúcich rokov v nadväznosti na časový posun realizácie investičných projektov.
Výdavky na obstaranie kapitálových aktív dosiahli výšku 390 177 tis. eur, čo prestavovalo nárast o 121 146 tis. eur oproti rozpočtu. Spoločnosť v roku 2023 pokračovala v realizácii významných stavieb hradených z prostriedkov na projekty OPII vo výške 210 731 tis. eur, z prostriedkov z programu CEF 27 874 tis. eur a z ostatných zdrojov. Zvýšené finančné prostriedky sa čerpali na rozvoj a modernizáciu ŽI a SZ s MD SR (zvýšenie o 66 829 tis. eur na základe uzatvorenej Čiastkovej zmluvy v nadväznosti na prijatý kapitálový transfer), vyššie výdavky na projekty CEF za časť hradené z prijatej zálohy od CINEA o 11 562 tis. eur, vyššie výdavky z vlastných zdrojov o 56 888 tis. eur, najmä z titulu dočasných úhrad končiacich projektov z OPII, úhrad projektov CEF za časť a úhrad projektov POO, ktoré budú zazmluvnené a refundované v roku 2024. Najviac výdavkov bolo alokovaných v rámci modernizácie, rekonštrukcie a výstavby železničnej infraštruktúry (329 260 tis. eur), na bezpečnosť prevádzky (15 986 tis. eur), na skvalitňovanie služieb pre železničné podniky(13 425 tis. eur) a iné. Medzi najvýznamnejšie investičné akcie realizované z vlastných a úverových zdrojov patrí obstaranie diagnostického vozidla pre meranie geometrickej polohy koľaje v hodnote 11 249 tis. eur.
V rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 196 346 tis. eur, a to na projekty Dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, I. etapa (61 816 tis. eur), modernizácia koľaje č. 1 a č. 2 ŽST Trnovec nad Váhom - ŽST Tvrdošovce (32 379 tis. eur), modernizácia koľaje č. 1 a č. 2 ŽST Nové Zámky - ŽST Palárikovo, (22 959 tis. eur), elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou (22 443 tis. eur), modernizácia železničnej trate Púchov-Žilina pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod (19 863 tis. eur). V rámci ŠR boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 66 829 tis. eur. V rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF) boli výdavky za časť čerpané hlavne na modernizáciu železničného úseku Váh - Varín - Strečno (13 611 tis. eur), Modernizácia železničnej trate Žilina Košice, úsek Liptovský Mikuláš – Poprad Tatry, 1.etapa (7 867 tis. eur).
Na dosiahnutý ESA schodok vo výške 33 092 tis. eur mal pozitívny vplyv medziročný nárast pohľadávok o 1 997 tis. eur a pokles záväzkov o 863 tis. eur. Ostatné pohľadávky sa zvýšili z dôvodu prijatých dobropisov za vyúčtovanie elektriny. Tento priaznivý vývoj čiastočne eliminoval pokles daňových pohľadávok z dôvodu nižšieho predpisu nadmerného odpočtu DPH za obdobie december 2023 oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Významný vplyv na medziročné zníženie záväzkov o sumu 2 418 tis. eur malo vysporiadanie prijatých preddavkov za predaj majetku (pozemky a stavby). Celkovú pozitívnu medziročnú
28
zmenu záväzkov spoločnosti negatívne ovplyvnil nárast ostatných záväzkov o sumu 1 444 tis. eur z titulu predpísania odberateľských dobropisov za rok 2023.
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) v roku 2023 dosiahla hotovostný schodok vo výške 4 997 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie o 18 541 tis. eur oproti rozpočtovanému prebytku. Významný vplyv na zhoršenie oproti rozpočtu mal nárast výdavkov a nenaplnenie príjmov. K výpadku kapitálových príjmoch o 40 607 tis. eur došlo v dôsledku posunu predaja zmodernizovaných pracovísk technicko-hygienickej údržby železničných koľajových vozidiel vo Zvolene, Nových Zámkoch a Humennom do roku 2024. Výpadok je čiastočne kompenzovaný nárastom príjmov z administratívnych a iných poplatkov o 16 754 tis. eur a to najmä tržby z prepravy cestujúcich a tiež príjmy z aktivít do externého prostredia a nárastom iných nedaňových príjmov o 5 797 tis. eur. Rozdiel je spôsobený vyššou vratkou DPH za predchádzajúci rok (17 076 tis. eur) ako bol plánový limit rozpočtu (11 279 tis. eur).
ZSSK vzrástli celkové granty a transfery úhrnom o 213 475 tis. eur oproti plánovaným. V rámci bežných transferov vykazuje spoločnosť skutočné príjmy za dopravné služby vo verejnom záujme zo ŠR v sume 412 239 tis. eur, príjmy z kapitálových grantov a transferov v sume 255 420 tis. eur a príjmy zo zahraničných grantov v sume 39 tis. eur.
Prijaté kapitálové transfery zo štrukturálnych fondov a spolufinancovania ŠR a zahraničné granty vzrástli o 153 236 tis. eur, najmä z dôvodu ukončenia časti EU projektov a tiež úhrady záväzkov za projekty z rokov 2021 a 2022. Zároveň bola časť finančných prostriedkov viazaná v zmysle §8 zákona o rozpočtových pravidlách na použitie výdavkov do nasledujúceho obdobia v nadväznosti na časový posun realizácie investičných projektov
Celkové skutočné výdavky boli o 214 949 tis. eur vyššie ako rozpočtované. Bežné výdavky sa zvýšili o 18 154 tis. eur, výdavky na obstaranie kapitálových aktív zaznamenali nárast o 196 795 tis. eur oproti plánovaným.
Nárast výdavkov na osobné náklady o 15 801 tis. eur bol ovplyvnený úpravou legislatívneho balíčka o raste minimálnej mzdy, výsledkom kolektívneho vyjednávania o raste priemernej mzdy a úhradou výdavkov vyplývajúcich z nárokov dohodnutých v Kolektívnej zmluve ZSSK na rok 2023.
Bežné výdavky na tovary a služby sa čerpali vo výške 316 491 tis. eur, čo je o 9 046 tis. eur viac ako bolo plánované. Takmer vo všetkých položkách bol zaznamenaný nárast výdavkov, úspora bola dosiahnutá pri palivách ako zdroja energie. Čerpanie bežných výdavkov nad limit schváleného RVS bolo ovplyvnené vyšším objemom plánovaných dopravných výkonov reformného GVD 2022/202322 (+6,6 %). Napriek hospodárnemu vynakladaniu výdavkov na opravy a údržbu ŽKV a úspor vygenerovaných optimalizačnými opatreniami na zníženie deficitu v realizovaných opravách sa zvýšili výdavky na nakupované tovary a služby, spotrebu trakčných zdrojov, poplatky za užívanie železničnej dopravnej cesty, opravy a údržbu ŽKV a spotrebu náhradných dielov pri interných opravách ŽKV. Zrealizovali sa externé kapitalizačné opravy ŽKV, ktoré úzko súvisia so zabezpečením plynulej a bezpečnej prevádzky. Súčasťou bežných výdavkov je aj vykázané saldo DPH (20 167 tis. eur). Negatívny vplyv na hospodárenie mala tiež korekcia EU projektu č. 2F vo výške 872 tis. eur, záväzok ZSSK vyplývajúci z nadkompenzácie z Čiastkovej zmluvy pre rok 2022 v znení neskorších dodatkov vo výške 954 tis. eur z poskytnutej úhrady na kompenzáciu finančného dopadu humanitárnej pomoci poskytovanej ZSSK formou zavedených vlakov a privesených vozňov odídencom z Ukrajiny a anticovidových opatrení.
22 Grafikon vlakovej dopravy Železníc Slovenskej republiky 2022/2023
29
Výdavky na obstaranie kapitálových aktív sa zvýšili oproti rozpočtu o 196 795 tis. eur a dosiahli výšku 334 256 tis. eur. Ku koncu roka 2023 sa ukončili tri významné projekty týkajúce sa obnovy vozového parku, ktoré financované zo zdrojov Európskej únie v rámci dobiehajúceho programového obdobia 2014 2020. Prvý projekt sa týka modernizácie 15 kusov električiek od výrobcu Stadler, ktoré pre ZSSK modernizuje spoločnosť ŽOS Vrútky, druhý projekt sa týka dodávky 9 kusov nových elektrických jednotiek radu 660 z produkcie Škoda Transportation a ŽOS Trnava a tretí dodávky štyroch kusov elektrických jednotiek Stadler KISS.
Finančné prostriedky boli alokované v rámci realizácie projektov na obstaranie dieselových motorových jednotiek, elektrických jednotiek, na modernizáciu železničných koľajových vozidiel a osobných vozňov (projekt „Modernizácie vozového parku ŽKV v rámci OPII“, EU projektu Technicko-hygienická údržba železničných koľajových vozidiel (THU ŽKV) Nové Zámky, Humenné a Zvolen, projekt „Obstaranie elektrických jednotiek pre Ozubnicovú aj Tatranskú elektrickú železnicu“). V rámci ostatných investícií ide o pokračujúce a nové investície do železničných koľajových vozidiel vo výške 1 614 tis. eur, investície do IT a predaja vo výške 6 201 tis. eur a investície do stavieb a ostatného nehnuteľného majetku vo výške 16 240 tis. eur. Ide o projekty zamerané na modernizáciu a humanizáciu HKV a OV, nové a pokračujúce projekty do IT, a do nehnuteľného majetku. Investície zamerané na zvýšenie bezpečnosti, spoľahlivosti, výkonnosti a komfortu vozového parku a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb.
Negatívny vplyv na hospodárenie podľa metodiky ESA 2010 výrazne ovplyvnil medziročný pokles pohľadávok o 16 248 tis. eur eliminovaný poklesom záväzkov o 14 290 tis. eur.
Na ESA schodok vo výške 6 955 tis. eur (zhoršenie oproti rozpočtovanému prebytku o 20 499 tis. eur) pozitívne vplýval medziročný pokles záväzkov na účtoch dodávateľov a nevyfakturovaných dodávok o 17 429 tis. eur za stavebné práce pre EU projekt (vybudovanie infraštruktúry na kontrolu a prípravu vozového parku železničnej osobnej dopravy -Humenné, Nové Zámky a Zvolen, ďalej za inštaláciu Blackboxov, dodanie rádiostaníc a záväzky za nevyfakturované dodávky trakčnej energie voči ŽSR.
Medziročne došlo k poklesu na účtoch pohľadávok čerpanie záloh z predchádzajúcich rokov a ukončenie niektorých projektov na modernizáciu vozového parku (najmä pokles preddavkov z roku 2022 za nákup elektrických jednotiek v hodnote 7 700 tis. eur), pokles prevádzkových preddavkov a zníženie nákladov budúcich období na licencie produktov Forcepoint (ide o licencie a podporu nástroja na ochranu pred hrozbami z internetu a e-mailu Forcepoint Web a Email Security).
Hotovostný schodok Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. (JAVYS) bol rozpočtovaný vo výške 630 tis. eur, v skutočnosti spoločnosť dosiahla hotovostný prebytok 10 109 tis. eur. Na zlepšení hospodárenia o 10 739 tis. eur oproti rozpočtu vplýval nižší pokles celkových príjmov o 17 187 tis. eur, eliminovaný vplyvom vyšieho poklesu výdavkov o 27 926 tis. eur.
Celkové príjmy boli v porovnaní s rozpočtom na rok 2023 nižšie najmä z dôvodu znížených príjmov z bežného a kapitálového transferu z Národného jadrového fondu o 25 308 tis. eur (v súvislosti s aktualizovaným harmonogramom vyraďovania, resp. nižšími žiadosťami o prostriedky na vyraďovanie na dané obdobie), nižších príjmov zo zahraničných grantov o 7 203 tis. eur (v súvislosti s posunom projektov vyraďovania, resp. platieb do ďalších období) a vyšších nedaňových príjmov o 13 427 tis. eur (v súvislosti s odkladom úhrady za vykonané jadrové služby pre Slovenské elektrárne, a.s. z predchádzajúceho roka).
Celkové výdavky boli v porovnaní s rozpočtom nižšie najmä z dôvodu nižšieho čerpania výdavkov na tovary a služby o 12 354 tis. eur, a to výdavkov na všeobecné služby (o 5 226 tis. eur) z dôvodu predĺženia obstarávania podprojektu „Dekontaminácia a demolácia
30
objektov JE V1 a uvedenie areálu do pôvodného stavu“, výdavkov na špeciálne služby (o 7 179 tis. eur) a výdavkov na poplatkoch a odvodoch (o 2 181 tis. eur). Výdavky na obstaranie kapitálový aktív dosiahli úroveň 31 057 tis. eur, čo je oproti rozpočtu menej o 16 941 tis. eur. Nižšie čerpanie bolo zaznamenané hlavne z dôvodu posunu realizácie projektov spojených s vyraďovaním jadrových zariadení, resp. záverečnou časťou jadrovej energetiky do budúcich období.
Oproti rozpočtovanému ESA schodku dosiahla spoločnosť zlepšenie o 39 317 tis. eur, keď hospodárila s ESA prebytkom vo výške 8 336 tis. eur. Na dosiahnuté zlepšenie pozitívne vplýval najmä hotovostný prebytok spoločnosti a fakt, že rozpočet očakával ESA úpravu preklasifikovanie prijatého transferu z Národného jadrového fondu na finančnú operáciu v sume 34 673 tis. eur, no v skutočnosti táto úprava nebola realizovaná, nakoľko Štatistický úrad SR v súlade s metodikou ESA 2010 stanovil nový metodický postup23 pri vykazovaní týchto príjmov JAVYSu.
Hotovostný schodok MH Investu, s.r.o. bol rozpočtovaný vo výške 25 255 tis. eur, v skutočnosti spoločnosť dosiahla hotovostný prebytok 2 644 tis. eur. Na zlepšení hospodárenia o 27 899 tis. eur oproti rozpočtu vplýval rast celkových príjmov o 4 692 tis. eur, eliminovaný vplyvom poklesu výdavkov o 23 207 tis. eur.
Celkové príjmy boli v porovnaní s rozpočtom na rok 2023 vyššie najmä z dôvodu zvýšených kapitálových príjmov o 4 075 tis. eur, ktoré predstavujú zálohu na budúci predaj pozemkov v priemyselnom parku Horná Streda.
Celkové výdavky boli v porovnaní s rozpočtom nižšie najmä z dôvodu nižšieho čerpania kapitálových výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív o sumu 22 717 tis. eur, vzhľadom na posun realizácie investičných akcií v priemyselných parkoch Nitra, Rimavská Sobota, Sabinov a pod.
Oproti rozpočtovanému ESA schodku dosiahla spoločnosť zlepšenie o 21 683 tis. eur, keď hospodárila s ESA schodkom vo výške 3 572 tis. eur. Na dosiahnuté zlepšenie pozitívne vplýval najmä hotovostný prebytok spoločnosti, ktorý bol eliminovaný nárastom záväzkov od dodávateľov a nevyfakturovaných dodávok v sume 6 316 tis. eur.
Zdravotnícke zariadenia v ústrednej správe dosiahli hotovostný schodok na úrovni 59 642 tis. eur, čo bolo o 65 397 tis. eur viac ako sa predpokladalo v rozpočte. Pozitívny vplyv predstavovali vyššie príjmy najmä z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb o 301 749 tis. eur (najmä za lekárske výkony a poskytnutú zdravotnú starostlivosť) a zároveň pozitívny vplyv na hospodárenie mali vyššie príjmy o 149 038 tis. eur v kategórii granty a transfery. V rámci výdavkov na tovary a služby sa však pri rozpočte počítalo s nižšími výdavkami najmä na obstaranie zdravotníckeho a špeciálneho materiálu, ale skutočnosť bola o 217 625 tis. eur vyššia ako sa plánovalo. Vyššie čerpanie výdavkov na obstaranie kapitálových aktív zhoršilo hospodárenie o 126 452 tis. eur oproti rozpočtu. Išlo predovšetkým o výdavky na obstaranie nového prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení, na rekonštrukciu, stavebné úpravy a modernizáciu priestorov a budov zdravotníckych zariadení a taktiež aj nákup dopravných prostriedkov.
V metodike ESA však zdravotnícke zariadenia dosiahli schodok vo výške 281 682 tis. eur, zatiaľ čo rozpočtovaný bol prebytok vo výške 5 755 tis. eur. Hotovostný schodok bol ovplyvnený akrualizáciou pohľadávok a záväzkov, ktorá je v prípade zdravotníckych zariadení významnejšia ako pri iných subjektoch verejnej správy. Najväčší vplyv na zhoršenie
23 Transakcie z Národného jadrového fondu do JAVYSu sa ponechávajú ako transfery. K vplyvu dochádza len na nekonsolidovaných účtoch, nakoľko Národný jadrový fond aj JAVYS patria do sektora verejnej správy a tieto transfery sa v rámci verejnej správy konsolidujú.
31
hospodárenia oproti hotovostnému schodku predstavoval významný nárast celkových záväzkov o 211 889 tis. eur. V príspevkových organizáciách, ktoré tvoria najväčšiu skupinu zdravotníckych zariadení z pohľadu právnej formy, došlo medziročne k nárastu záväzkov o 208 187 tis. eur. Išlo predovšetkým o nárast záväzkov voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia (najmä voči Sociálnej poisťovni) o 192 796 tis. eur. Aj napriek vplyvu oddlžovania voči ostatným veriteľom v roku 2023, kedy došlo k poklesu záväzkov o 77 059 tis. eur (vplyv za všetky právne formy je 79 030 tis. eur), došlo k medziročnému nárastu záväzkov voči dodávateľom o 29 727 tis. eur.
Negatívny vplyv na celkové hospodárenie podľa ESA malo akruálne zaznamenanie výdavkov na stabilizačný príspevok vo výške 33 648 tis. eur, ktoré sa v zmysle ESA metodiky majú zaznamenať do obdobia, s ktorými vecne a časovo súvisia. V zmysle dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku sa zamestnanec zaviazal, že zotrvá v pracovnom pomere nepretržite počas troch rokov, preto výdavok zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy bude rozložený na obdobie rokov 2023, 2024 a 2025 v pomernej časti (hotovostný výdavok sa realizoval jednorazovo v roku 2022).
Pozitívny vplyv predstavoval nárast pohľadávok o 13 549 tis. eur (išlo najmä pohľadávky voči zdravotným poisťovniam za poskytnutú zdravotnú starostlivosť). Tento nižší medziročný nárast (v roku 2022 bol medziročný nárast vo výške 33 691 tis. eur) bol spôsobený vplyvom oddlžovania záväzkov zdravotníckych zariadení najmä voči Národnej transfúznej spoločnosti (medziročne došlo k poklesu pohľadávok v Národnej transfúznej spoločnosti SR v celkovej výške 42 910 tis. eur).
Ďalší pozitívny vplyv predstavovala prijatá pôžička Kúpeľov Sliač, a.s. vo výške 900 tis. eur a prijatý vklad do kapitálových fondov vo výške 945 tis. eur (od MH Manažmentu, a.s.), ktoré boli preklasifikované na prijatý kapitálový transfer. Preklasifikovaný bol aj prijatý vklad do základného imania UN sv. Michala (zo ŠFA) na prijatý kapitálový transfer vo výške 8 000 tis. eur. Tieto kapitálové transfery sa konsolidujú v rámci verejnej správy.
Príspevkové organizácie ústrednej správy dosiahli ESA schodok vo výške 2 013 tis. eur, čo predstavuje pozitívny vplyv oproti rozpočtu o 2 426 tis. eur. Podstatnou mierou k tomu prispel hotovostný prebytok vo výške 137 333 tis. eur, čo predstavuje nárast o 141 772 tis. eur oproti rozpočtu. Na zlepšenie hotovostného hospodárenia oproti rozpočtu vplývali vyššie príjmy na položke granty a transfery o 597 840 tis. eur, ide najmä o bežné a kapitálové transfery zo štátneho rozpočtu, ktoré boli recipročne eliminované vyššími výdavkami oproti rozpočtu na položke bežné transfery vo výške 171 081 tis. eur. V roku 2023 Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) zo štátneho rozpočtu prijala transfer zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti (POO) v objeme 179 660 tis. eur. Príjmy z POO bude SAŽP čerpať aj v nasledujúcich rokoch a preto bol imputovaný SAŽP záväzok (ktorý podľa ESA metodiky znižuje akruálne príjmy) vyčerpať zdroje POO v hodnote 177 674 tis. eur v nasledujúcich rokoch.
Prebytok verejných vysokých škôl podľa metodiky ESA bol v porovnaní s rozpočtom vyšší o 27 346 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä hotovostným plnením rozpočtu.
Verejné vysoké školy hospodárili v roku 2023 s hotovostným prebytkom 17 929 tis. eur. Lepšie hospodárenie oproti hotovostnému rozpočtu o 17 621 tis. eur bolo spôsobené vyššími prijatými grantmi a transfermi o 200 452 tis. eur, a to z dôvodu vyššieho čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu určeného napríklad aj na modernizáciu budov a ich vnútorného vybavenia. Z toho bežné a kapitálové granty a transfery boli vyššie o 150 051 tis. eur a zahraničné granty, ktoré sa nerozpočtujú, boli prijaté v sume 50 271 tis. eur. Pozitívny vplyv spôsobený vyšším čerpaním grantov a transferov oproti rozpočtu bol čiastočne neutralizovaný vyššími kapitálovými výdavkami o 100 506 tis. eur. Tieto výdavky súviseli najmä s rekonštrukciami a modernizáciou kapitálových aktív. Negatívny vplyv na hotovostný prebytok mali vyššie výdavky na tovary
32
a služby v sume 71 581 tis. eur oproti rozpočtu, a to tiež z dôvodu, že niektoré zdroje sa nerozpočtujú, ale vykazované v čerpaní za rok 2023. Celkový ESA prebytok verejných vysokých škôl dosiahol výšku 27 654 tis. eur a na jeho zvýšení oproti hotovostnému prebytku má vplyv aj medziročná zmena pohľadávok a záväzkov spolu o 9 702 tis. eur.
Štátne fondy v roku 2023 hospodárili s ESA úhrnným prebytkom 263 121 tis. eur, čo je o 8 868 tis. eur viac oproti rozpočtu, ktorý bol na úrovni 254 253 tis. eur. Najväčší vplyv na dosiahnutý výsledok mal Environmentálny fond, ktorý hospodáril s hotovostným prebytkom 295 076 tis. eur, čo je o 93 745 tis. eur viac v porovnaní s rozpočtom. Pozitívny vplyv bol spôsobený najmä vyšším plnením príjmov z predaja emisných kvót o 90 355 tis. eur. ESA prebytok fondu dosiahol výšku 254 041 tis. eur, čo je o 15 585 tis. eur viac oproti rozpočtovanému ESA prebytku, ktorý bol na úrovni 238 456 tis. eur. Rozdiel medzi hotovostným a ESA prebytkom v hodnote 41 035 tis. eur je spôsobený predovšetkým metodickou úpravou, ktorá zaznamenáva príjem z emisných kvót metódou časového posunu o jeden rok. Dochádza k vylúčeniu príjmu z predaja aukcionovaných kvót v roku t a následnej imputácii príjmu z predaja kvót z roku t-1. Rozpočet predpokladal, že táto úprava spôsobí zvýšenie prebytku o 37 125 tis. eur.
Štátny fond rozvoja bývania hospodáril s hotovostným prebytkom 39 806 tis. eur, čo je o 8 174 tis. eur viac oproti hotovostnému rozpočtu. Najväčší pozitívny vplyv na skutočné hotovostné hospodárenie mali granty vyššie o 6 543 tis. eur, ktoré určené na poskytovanie úverov fondu. Z celkového objemu grantov hodnota 3 271 tis. eur predstavuje prostriedky EÚ, ktoré v súlade s metodikou ESA nemajú mať vplyv na akruálne saldo fondu. Preklasifikovanie týchto príjmov na finančnú operáciu spôsobilo zníženie ESA prebytku v porovnaní s hotovostným prebytkom, čo však bolo neutralizované pozitívnym vplyvom medziročnej zmeny stavu pohľadávok a záväzkov o 9 602 tis. eur. ESA prebytok ŠFRB bol vyšší oproti rozpočtovanej hodnote o 14 505 tis. eur.
V roku 2023 Národný jadrový fond vykázal hotovostný prebytok vo výške 123 620 tis. eur, čo je o 63 954 tis. eur viac v porovnaní s rozpočtom. Najväčší pozitívny vplyv mali iné nedaňové príjmy, ktoré boli vyššie o 50 613 tis. eur, čo bolo spôsobené vyplatením povinných príspevkov od spoločnosti SE, a.s., za jadrové elektrárne V2 a EMO1,2 v sume 65 928 tis. eur. Tieto príspevky mali byť pôvodne vyplatené v roku 2022, avšak SE požiadali o odklad platby na rok 2023. Na druhej strane došlo k výpadku príjmov v sume 14 689 tis. eur oproti rozpočtu za blok 3,4 EMO v rámci vyplácania povinných príspevkov za rok 2023, keďže blok 3 bol v roku 2023 len v skúšobnej prevádzke. Pozitívny vplyv na hospodárenie fondu mali nižšie celkové výdavky oproti rozpočtovaným o 26 356 tis. eur, k čomu prispeli nižšie bežné a kapitálové transfery o 25 308 tis. eur z dôvodu nižšieho plnenia naplánovaných výkonov u spoločnosti JAVYS, a.s. Negatívny vplyv na saldo v porovnaní s rozpočtom mali nižšie realizované granty a transfery, a to o sumu 12 491 tis. eur. Národný jadrový fond hospodáril s ESA schodkom 37 057 tis. eur a tento rozdiel medzi hotovostným prebytkom a ESA schodkom v sume 160 677 tis. eur je spôsobený predovšetkým uplatňovaním ESA metodiky zaznamenávania príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení, pri ktorom sa do príjmov NJF zaznamenáva len 1 % z príspevkov od prevádzkovateľov jadrových zariadení a 1 % z úrokov, ktoré jadrový fond získava za správu naakumulovaných prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení. Zvyšných 99 % z príspevkov sa zaznamenáva ako záväzok (v hodnote 112 943 tis. eur) voči týmto prevádzkovateľom určený na budúce vyraďovanie jadrových zariadení. Negatívny vplyv na saldo mala aj medziročná zmena stavu pohľadávok a záväzkov v sume 47 734 tis. eur, ktorá bola spôsobená predovšetkým vyššie spomenutým odkladom vyplatenia povinných príspevkov od spoločnosti SE, a.s. z roku 2022 na rok 2023. ESA schodok Národného jadrového fondu vo výške 37 057 tis. eur je o 21 222 tis. eur vyšší oproti plánovanej hodnote, keďže rozpočet počítal so schodkom na úrovni 15 835 tis. eur.
33
Ostatné subjekty ústrednej správy (v tom Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský pozemkový fond, Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, neziskové organizácie štátu a ostatné podniky ústrednej správy) spolu dosiahli prebytok v hodnote 118 248 tis. eur a zlepšili tak svoje hospodárenie o 206 528 tis. eur oproti rozpočtu na rok 2023.
Na tomto výsledku sa výrazne podieľala skupina ostatných podnikov ústrednej správy svojím prebytkom 124 218 tis. eur. Prebytkové hospodárenie dosiahli v súvislosti s vkladom do ZI spoločnosti DMD Group a.s. v sume 90 001 tis. eur a s vkladom Ministerstva hospodárstva SR do ZI spoločnosti Valaliky Industrial Park, s.r.o., na financovanie významnej investície “Strategické územie Valaliky“ v celkovej sume 88 629 tis. eur. V súlade s metodikou ESA2010 sa tento vklad považuje za kapitálový transfer a na úrovni celej verejnej správy sa konsoliduje na strane príjmov ako aj výdavkov, a teda nemá vplyv na saldo verejnej správy. Pozitívny vplyv bol čiastočne eliminovaný nárastom výdavkov na obstaranie kapitálových aktív v sume 145 250 tis. eur, z toho investičné výdavky spoločnosti Valaliky Industrial park v sume 104 283 tis. eur boli spojené s majetkovo právnym vysporiadaním pozemkov a prípravných prác súvisiacich s investičným projektom „Strategické územie Valaliky“.
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výdavkov (EOSA) zaznamenala zhoršenie hospodárenia v porovnaní s rozpočtom o 36 069 tis. eur, keď dosiahla prebytok v sume 11 805 tis. eur. Hlavným zdrojom príjmov príjmy z povinného poplatku za udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktoré dosiahli hodnotu 97 936 tis. eur. Pokles o 1 217 tis. eur oproti rozpočtu súvisel s vyšším predpokladaným objemom dovezených ropných výrobkov pri tvorbe rozpočtu na rok 2023.
Pokles pohľadávok v sume 30 402 tis. eur súvisel so zapožičaním núdzových zásob motorovej nafty a automobilového benzínu spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. podľa zákona č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, a to z dôvodu vážnej poruchy destilačnej jednotky v rafinérii OMV vo Schwechate a tým aj ohrozenia zásobovania ropných výrobkov na slovenskom trhu.
Štátne neziskové organizácie vykázali ESA schodok vo výške 33 742 tis. eur, čo je o 36 894 tis. eur horší hospodársky výsledok v porovnaní s rozpočtom. Najväčší vplyv na ich hospodárenie mal Fond na podporu športu, ktorý skončil s ESA schodkom 31 546 tis. eur. Tento
výsledok bol spôsobený predovšetkým realizovanými kapitálovými transfermi vyššími o 28 808 tis. eur, ktoré boli využité na budovanie športovej infraštruktúry národného významu. Negatívny vplyv na hospodárenie štátnych neziskových organizácii mal aj Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý dosiahol ESA schodok vo výške 23 096 tis. eur. Tento
výsledok bol spôsobený hlavne legislatívnou zmenou zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, kde došlo k časovému posunu poukazovania príspevku na činnosť úradu z pôvodného termínu 20. december predchádzajúceho roka na 20. január aktuálneho roka. Na druhej strane celkové saldo štátnych neziskových organizácií pozitívne ovplyvnil Fond
pre ochranu vkladov, ktorý hospodáril s ESA prebytkom 16 828 tis. eur, jeho hospodárenie sa
však nerozpočtuje.
Rozhlas a televízia Slovenska dosiahla hotovostný schodok vo výške 12 159 tis. eur, čo predstavuje zhoršenie oproti plánovanej hodnote o 15 860 tis. eur. Prispeli k tomu najmä vyššie výdavky na obstaranie kapitálových aktív o hodnotu 27 499 tis. eur, ktoré súviseli prevažne s nákupom prevádzkových strojov a modernizáciou, rovnako nárast výdavkov na tovary a služby o 20 588 tis. eur súvisiacich s vyššími výdavkami na tvorbu programov, ako aj rastom cien režijných položiek. Negatívny vplyv na výsledok mali tiež výdavky na mzdy vyššie o 8 936 tis. eur a nižšie príjmy z daní za tovary a služby o 30 810 tis. eur súvisiace so zrušením tzv. koncesionárskych poplatkov od 1.7.2023. Tieto negatívne vplyvy čiastočne kompenzované vyššími grantmi o 69 722 tis. eur - od 1.7.2023 boli zrušené úhrady za služby
34
verejnosti a nahradené nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu. Rozhlas a televízia Slovenska dosiahla konečný ESA schodok 12 831 tis. eur, čo bolo o 16 532 tis. eur horšie hospodárenie oproti rozpočtu. Dôvodom zhoršeného hospodárenia bolo aj zahrnutie medziročnej zmeny stavu pohľadávok a záväzkov s negatívnym vplyvom na saldo vo výške 712 tis. eur.
Slovenský pozemkový fond hospodáril s ESA prebytkom 28 798 tis. eur, čo predstavuje o 28 220 tis. eur vyšší prebytok oproti rozpočtu. Najväčší pozitívny vplyv mali vyššie príjmy z prenájmu pozemkov o 13 757 tis. eur a vyššie príjmy z úrokov o 6 995 tis. eur. Pozitívny vplyv na saldo mali aj výdavky na mzdy nižšie o 1 050 tis. eur ako sa pôvodne plánovalo a neodvedenie odvodu z hospodárskeho výsledku v objeme 1 500 tis. eur z dôvodu, že nedošlo k dohode o prerozdelení hospodárskeho výsledku.
Územná samospráva dosiahla ESA prebytok 97 707 tis. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 420 317 tis. eur (plánovaný schodok bol vo výške 322 610 tis. eur).
Výšku prebytku ovplyvnilo hospodárenie obcí, ktoré mali rozpočtovaný hotovostný schodok 255 679 tis. eur, v skutočnosti dosiahli prebytok vo výške 11 708 tis. eur, čo predstavuje zlepšenie o 267 387 tis. eur. Výrazne viac sa napĺňali príjmy oproti čerpaniu výdavkov. Pozitívny vplyv mali zvýšené daňové príjmy o 98 622 tis. eur, najmä príjmy z podielových daní, vyplatený príjem DPPO. V roku 2023 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný obciam zvýšený o sumu 228 059 tis. eur zo zdrojov z DPPO. Vyplatenie príjmu DPPO nebolo zapracované v schválenom rozpočte na rok 2023, čo malo pozitívny vplyv na hospodárenie obcí. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí (vrátane DPPO) bol prevedený vo výške 2 700 920 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (zúčtovanie za rok 2022: 15 141 tis. eur). Prevod za rok 2023 bez zúčtovania bol vo výške 2 685 778 tis. eur. K zlepšeniu hospodárenie prispel aj nárast príjmov z dane zo stavieb, bytov a nebytových priestorov, príjmov z dane za rozvoj, ubytovanie a tiež aj nárast nedaňových príjmov o 143 024 tis. eur. Dôvodom bolo zvýšenie najmä administratívnych a správnych poplatkov platených prostredníctvom integrovaných obslužných miest, príjmov za stravné, za predaj výrobkov a služieb, príjmov z prenájmov budov a priestorov a príjmov od rodičov na úhradu nákladov v súlade s osobitnými predpismi v školách a školských zariadeniach (zrušenie obmedzeného režimu v predškolských a školských zariadeniach). Oproti rozpočtu narástli aj príjmy z predaja kapitálových aktív a z predaja pozemkov úhrnom o 22 605 tis. eur. Tento pozitívny trend mierne utlmil pokles ostatných príjmov o 8 084 tis. eur z odvodu hazardných hier, z náhrad poistného, z dobropisov, refundácií a príjmov od rozpočtových a príspevkových organizácií.
Jednotlivé rozpočtové kapitoly v rámci schváleného rozpočtu na rok 2023 predbežne nerozpočtovali najmä transfery na financovanie spoločných projektov a SR a zapájali ich v priebehu roka, čo spôsobilo ďalší pozitívny vplyv na hospodárenie obcí a prijaté granty a transfery vzrástli o 1 374 553 tis. eur oproti rozpočtu v hotovostnom vyjadrení, z toho bežné transfery sa zvýšili o 878 411 tis. eur, kapitálové transfery o 468 338 tis. eur a transfery od zahraničných subjektov a prostriedky z rozpočtu Európskej únie o 27 804 tis. eur. Na celkovom objeme prijatých transferov sa sumou 1 327 527 tis. eur podieľali transfery na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy na normatívne a nenormatívne výdavky. Ďalšie čiastky, ktoré prijali obce v rámci bežných transferov boli určené na úhradu nákladov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine (na ubytovanie odídencov), na refundáciu výdavkov v súvislosti s ochorením COVID-19, na ochranu životného prostredia, na sociálne služby a iné. Časť dotácií bola určená na odstránenie následkov ničivého požiaru pre mesto Banská Štiavnica, dotácie v súvislosti s negatívnymi dôsledkami inflácie, odstraňovania následkov po zemetrasení na východnom Slovensku a na rozvojové aktivity v obciach a mestách. Kapitálové transfery zo ŠR a zahraničných subjektov a tiež prostriedky z EÚ boli obciam poskytnuté na realizáciu
35
prebiehajúcich a plánovaných investičných akcií v rámci projektov odpadového hospodárstva, kvality zelene, sociálnych služieb, školstva a dopravy.
Z výdavkov sa oproti rozpočtu ušetrilo na položke poskytnutých kapitálových transferoch (o 15 492 tis. eur), všetky ostatné výdavkové položky sa čerpali viac ako bolo plánované. V roku 2023 sa vyplatilo oproti rozpočtu menej kapitálových transferov dopravným podnikom, ostatným subjektom verejnej správy, príspevkovým organizáciám a transfery nefinančným subjektom. Naopak, viac kapitálových transferov smerovalo do ostatných obcí a vyšších územných celkov, jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám a do zahraničia.
V nadväznosti na postupné navyšovanie bežných transferov poskytovaných obciam jednotlivými rozpočtovými kapitolami v priebehu roka 2023 sa zvýšili aj bežné výdavky o 658 195 tis. eur. V nadväznosti na legislatívne zmeny a prijaté opatrenia v odmeňovaní zamestnancov verejnej správy a v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa narástli osobné výdavky o 167 585 tis. eur pre zamestnancov miest a obcí a ich rozpočtových organizácií (z toho najviac vyplatenie odmien vo výške 59 739 tis. eur). Výdavky na tovary a služby boli oproti rozpočtu vyššie o 211 636 tis. eur, z toho sa najviac v sumáre o 209 691 tis. eur narástli najmä výdavky na energie, všeobecný materiál, učebnice, na potraviny do školských jedální, na rutinnú údržbu budov a objektov, na všeobecných a špeciálnych službách, na vyplatených zvýšených odmenách poslancov a členom komisií a na vratkách. Nárast cien energií štát výrazne kompenzoval uvoľnením finančných prostriedkov pre regionálne školstvo. Úspora v úhrne 13 629 tis. eur sa prejavila v čerpaní prostriedkov na palivá, komunikačnú infraštruktúru, na opravy výpočtovej techniky, nájme budov a objektov a nezrovnalostiach za prostriedky EU.
Prebytkové hotovostné hospodárenie obcí negatívne ovplyvnili vyplatené bežné transfery v sume 986 216 tis. eur, čo predstavuje nárast o 268 368 tis. eur. Najväčší objem tvorili transfery v rámci verejnej správy obciam na prenesený výkon štátnej správy (12 723 tis. eur), pre dopravné podniky (7 440 tis. eur), pre príspevkové organizácie (3 021 tis. eur) a mimo sektor verejnej správy jednotlivcom (86 670 tis. eur), na dávku v hmotnej núdzi (4 014 tis. eur), nefinančným subjektom právnickým osobám (12 361 tis. eur). Transfermi sa financovalo vzdelávanie, činnosti obecných a mestských úradov, cestnej dopravy, rozvoja obcí a bývania, sociálneho zabezpečenia, rekreačných a kultúrnych služieb, požiarnej ochrany a verejného poriadku i ochrany životného prostredia najmä v oblasti nakladania s odpadmi.
Výdavky na obstaranie kapitálových aktív sa čerpali vo výške 1 329 238 tis. eur, t. j. vo výške vyššej o 706 109 tis. eur ako bolo rozpočtované najmä z dôvodu nízkeho rozpočtovania finančných prostriedkov na transfery pre obce na realizáciu plánovaných investičných akcií na rok 2023 jednotlivými rozpočtovými kapitolami a následným zapájaním týchto finančných prostriedkov počas roka. Financovanie investičných projektov bolo zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti najmä pre oblasť vzdelávania a športu, z Integrovaného regionálneho operačného programu na zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie, na modernizáciu zdravotníckej a vzdelávacej infraštruktúry, na zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie energetickej účinnosti budov, zvyšovanie kapacity budov. V rámci podprogramu Výstavba a obnova bytového fondu boli výdavky určené najmä na obstaranie nájomných bytov. Ostatné kapitálové výdavky sa použili na výstavbu a modernizáciu, resp. rekonštrukciu cestnej dopravy, ekologickej dopravy (budovanie cyklotrás), kultúrnych pamiatok a ďalšieho majetku obce, prostriedky na rozšírenie kanalizácie a čističiek odpadových vôd, na vybudovanie zberných dvorov, kompostární, zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a na vodozádržné opatrenia v intraviláne miest a obcí, na technickú vybavenosť v obciach evidovaných v Atlase rómskych komunít s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít a projekty sociálnej inklúzie. Najvyšší objem investičných prostriedkov použili obce
36
na realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia (1 064 501 tis. eur), na nákup prevádzkových strojov a zariadení (95 164 tis. eur), na prípravnú a projektovú dokumentáciu (48 165 tis. eur) a na nákup pozemkov a nehmotných aktív (41 895 tis. eur). Výdavky boli čerpané v rámci programov financovaných z vlastných a úverových zdrojov, ale i zo zdrojov a spolufinancovania ŠR.
Hospodárenie podľa metodiky ESA 2010 skončilo s prebytkom 124 779 tis. eur, z dôvodu pozitívneho vplyvu časového rozlíšenia vo výške 15 084 tis. eur a ostatných úprav vo výške 97 987 tis. eur. Z časového rozlíšenia sa na vyššom ESA prebytku najviac podieľal medziročný nárast iných pohľadávok o 12 802 tis. eur, ostatných pohľadávok o 10 471 tis. eur eliminovaný poklesom pohľadávok z nedaňových príjmov o 11 710 tis. eur a medziročným nárastom záväzkov o 2 493 tis. eur (z toho záväzky voči zamestnancom narástli o 27 275 tis. eur, záväzky voči orgánom zdravotného a sociálneho poistenia o 16 815 tis. eur, ale zároveň sa znížili záväzky voči dodávateľom o 44 507 tis. eur). Mierny negatívny vplyv mali výdavky na obstaranie kapitálových aktív lízingom v sume 1 764 tis. eur. V roku 2023 sa obciam odpustila poskytnutá návratná finančná výpomoc, ktorou sa kompenzoval výpadok DPFO v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19. Toto odpustenie sa v zmysle metodike ESA 2010 zaznamenalo ako imputácia prijatého kapitálového transferu vo výške 99 749 tis. eur, čo výrazne pozitívne ovplyvnilo ESA prebytok.
Vyššie územné celky hotovostne hospodárili oproti rozpočtu horšie o sumu 104 780 tis. eur a napriek zvýšenému prijatému výnosu z dane z príjmov o 26 917 tis. eur dosiahli hotovostný schodok vo výške 154 947 tis. eur. V roku 2023 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný VÚC zvýšený o sumu 97 739 tis. eur zo zdrojov z DPPO. Skutočný hotovostný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov VÚC (vrátane DPPO) bol prevedený vo výške 1 157 537 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (zúčtovanie za rok 2022: 6 489 tis. eur). Vyplatenie príjmu DPPO nebolo zapracované v schválenom rozpočte na rok 2023, čo malo pozitívny vplyv na hospodárenie VÚC. Prevod za rok 2023 bez zúčtovania bol vo výške 1 151 048 tis. eur.
V roku 2023 mali celkové príjmy v sume 2 369 251 tis. eur, čo predstavuje nárast o 511 225 tis. eur oproti plánovaným. Z nedaňových príjmov najvyšší nárast bol za príjmy z administratívnych poplatkov o 13 649 tis. eur najmä za predaj výrobkov, tovarov a služieb a stravné. Vyššie územné celky prijali bežné granty a transfery vo výške 724 339 tis. eur, kapitálové granty a transfery vo výške 350 044 tis. eur a zahraničné granty vo výške 7 473 tis. eur. Jednotlivé rozpočtové kapitoly v rámci schváleného rozpočtu na rok 2023 predbežne nezapájali zdroje na financovanie spoločných projektov a SR do rozpočtov vyšších územných celkov, čo spôsobilo pozitívny vplyv na hospodárenie vyšších územných celkov a prijaté bežné a kapitálové granty a transfery a zahraničné granty sa zvýšili úhrnom o 469 450 tis. eur. Boli určené najmä na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva (nárast o 68 486 tis. eur) a na financovanie investičných projektov.
Dosiahnutý hotovostný schodok negatívne ovplyvnil nárast bežných aj kapitálových výdavkov. Z celkového nárastu výdavkov (o 616 005 tis. eur) sa zvýšili o sumu 113 000 tis. eur výdavky na bežné transfery (transfery v rámci VS) a o sumu 525 556 tis. eur narástli kapitálové výdavky, z toho výdavky na obstaranie kapitálových aktív o 466 569 tis. eur. Tieto výdavky boli alokované na implementáciu projektov modernizácie stredných škôl, v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ekológie dopravy v regiónoch vrátane rekonštrukcie ciest 1. a 2. triedy, obnovy mostných objektov a obnovy dopravných prostriedkov verejnej osobnej dopravy, z toho najviac pre Trenčiansky samosprávny kraj (70 213 tis. eur), Prešovský samosprávny kraj (56 408 tis. eur) a Banskobystrický samosprávny kraj (7 375 tis. eur). Samosprávne kraje použili prostriedky na implementáciu projektov v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva
37
a na podporu udržateľných dopravných riešení z programov INTERREG V-A SK-AT, INTERREG V-A SK-CZ INTERREG V-A PL-SK a INTERREG V-A HU-SK.
Oproti hotovostnému schodku sa ESA schodok znížil na sumu 89 995 tis. eur vplyvom medziročného nárastu pohľadávok o 5 639 tis. eur a medziročného poklesu záväzkov o 7 800 tis. eur, z toho najvyšší medziročný pokles mali záväzky voči dodávateľom (o 11 288 tis. eur). V menšej miere k zhoršeniu prebytku prispel nárast ostatných záväzkov (o 5 108 tis. eur) oproti predchádzajúcemu obdobiu. V roku 2023 sa vyšším územným celkom odpustila poskytnutá návratná finančná výpomoc, ktorou sa kompenzoval výpadok DPFO v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19. Toto odpustenie sa v zmysle metodike ESA 2010 zaznamenalo ako imputácia prijatého kapitálového transferu vo výške 52 074 tis. eur, čo výrazne pozitívne ovplyvnilo ESA schodok.
Dopravné podniky zlepšili svoje hotovostné hospodárenie o 48 956 tis. eur a oproti rozpočtovanému schodku vo výške 32 507 tis. eur dosiahli hotovostný schodok vo výške 16 449 tis. eur. Celkové príjmy dopravných podnikov sa zvýšili o 183 421 tis. eur a celkové výdavky narástli o 134 465 tis. eur.
Podobne ako v predchádzajúcom roku aj v roku 2023 zaznamenali dopravné podniky pokles cestujúcej verejnosti a tým nedosiahli očakávané výnosy, čo sa prejavilo poklesom tržieb za predaj cestovných lístkov a služieb, nižších príjmov z pokút a vymožených pohľadávok za cestovanie bez platného cestovného lístka, znížených príjmov z reklám a nízkeho dopytu na zájazdovú, zmluvnú a príležitostnú dopravu. Pár mesiacov prevádzkovania dopravy v prázdninovom režime sa prejavilo poklesom nedaňových príjmov o 11 157 tis. eur, čo v konečnom dôsledku nemalo výrazný vplyv na hotovostný prebytok.
Bežné granty a transfery na financovanie MHD v zmysle Zmlúv o službách vo verejnom záujme prekročili plánovaný rozpočet o 194 578 tis. eur z dôvodu prijatých vyšších transferov z rozpočtov miest a z dofinancovania príspevku za predchádzajúce obdobie. Išlo o príjmy na bežnú prevádzku podnikov, na rozvoj dopravnej infraštruktúry a dotácia na energetickú pomoc.
Dopravný podnik Bratislava v rámci OP Doprava a OPII prijal z prostriedky EU formou refundácie a predfinancovania na modernizáciu dráhovej infraštruktúry a údržbovej základne. Dopravný podnik mesta Martin dostal kapitálový transfer z rozpočtu mesta na nákup 9 ks autobusov a Dopravný podnik mesta Košice na modernizáciu električkového depa (Operačný program Doprava). Presun časti plánovaných investičných akcií do ďalšieho obdobia v rámci projektov modernizácie a obstarania technologických vozidiel, modernizácie údržbovej základne a zastávok, obnovy vozového parku vrátane nákupu CNG autobusov, elektrobusov, projekt modernizácie infraštruktúry trolejbusovej trate ovplyvnil výšku prijatých kapitálových transferov, ktoré sa oproti rozpočtu zvýšili o 9 289 tis. eur.
Celkové výdavky sa čerpali vo výške 416 227 tis. eur, z toho bežné výdavky prekročili plánovaný rozpočet o 586 tis. eur a v kapitálové výdavky o 133 879 tis. eur.
Napriek zvýšeniu mzdových taríf zamestnancom na základe kolektívneho vyjednávania bola oproti rozpočtu úspora vo výdavkoch na osobné náklady o 2 250 tis. eur. Zhoršená situácia na trhu s energiami sa prejavila nárastom cien energií, pohonných hmôt a palív. Opravy električkových tratí a trolejbusových vedení, údržba koľajových tratí a vozidiel, nákup náhradných dielov, spotrebného materiálu a služieb na prevádzkovú činnosť, vyššie príspevky na stravovanie zvýšili výdavky na tovary a služby oproti plánovaným o 2 202 tis. eur.
Negatívom bol nárast výdavkov obstaranie kapitálových aktív o 133 879 tis. eur. Kapitálové výdavky rozpočtované v sume 66 218 tis. eur sa čerpali vo výške 200 097 tis. eur.
38
Prostriedky sa čerpali v rámci modernizácií električkových tratí a údržbovej základne trolejbusov, na obnovu vozového parku električiek, nákup hybridných trolejbusov a vodíkových autobusov, na obnovu prístreškov, modernizáciu dopravného dispečingu, na zakúpenie zariadení na vybavenie depa, na projekčné a prípravné práce k plánovaným projektom. Výdavky na kapitálové aktíva sa oproti prijatým kapitálovým transferom čerpali v menšom objeme a to nadväznosti na prehodnotenie priorít v rámci investičných akcií prebiehajúcich alebo plánovaných projektov, ich presun do ďalších rokov (modernizácia električkových a trolejbusových tratí, dopravného dispečingu, nákup CNC autobusov a elektrobusov, informatizácia MHD, modernizácia vajnorskej radiály, modernizácia údržbovej základne a nákup špeciálnych vozidiel, prístrojov a zariadení). Zostatok prostriedkov bude použitý na obstaranie kapitálových aktív v ďalšom období.
Prebytkové hotovostné hospodárenie dopravných podnikov bolo pozitívne ovplyvnené nárastom pohľadávok o 82 921 tis. eur avšak čiastočne eliminované nárastom záväzkov o 36 128 tis. eur. Najvyšší medziročný nárast na položke poskytnuté prevádzkové preddavky na dlhodobý hmotný a nehmotný majetok o 98 686 tis. eur bol spôsobený poskytnutím vyšších preddavkových platieb na obstaranie električiek, na stavebné práce na modernizáciu údržbovej základne a modernizáciu infraštruktúry pre Dopravný podnik Bratislava, a.s. a malú časť tvorila pohľadávka za mýto. Na strane záväzkov najvyšší medziročný nárast bol na záväzkoch voči dodávateľom a z nevyfakturovaných dodávok o 41 784 tis. eur, z toho najvyšší nárast mal DP Bratislava (o 41 058 tis. eur) za neuhradené zálohové faktúry za stavebné práce na údržbovej základni a za obstaranie dopravných prostriedkov. Dopravné podniky dosiahli ESA prebytok vo výške 63 062 tis. eur.
Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy dosiahli hotovostný schodok na úrovni 4 752 tis. eur, čo bolo o 5 045 tis. eur viac ako sa predpokladalo v rozpočte. Pozitívny vplyv predstavovali vyššie príjmy najmä z administratívnych a iných poplatkov o 53 930 tis. eur (najmä za lekárske výkony a poskytnutú zdravotnú starostlivosť) a zároveň pozitívny vplyv mali vyššie príjmy o 9 741 tis. eur v kategórii granty a transfery. V rámci bežných výdavkov vzrástli oproti rozpočtu výdavky na mzdy o 26 620 tis. eur, na tovary a služby o 18 786 tis. eur (vzrástli najmä výdavky na obstaranie zdravotníckeho a špeciálneho materiálu, všeobecné služby a taktiež aj vzrástli aj výdavky na energie a nákup potravín). Vyššie čerpanie kapitálových výdavkov zhoršilo hospodárenie o 13 527 tis. eur oproti rozpočtu. Išlo predovšetkým o výdavky na obstaranie nového prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení, na rekonštrukciu, stavebné úpravy a modernizáciu priestorov a budov zdravotníckych zariadení.
V metodike ESA zdravotnícke zariadenia dosiahli schodok vo výške 13 352 tis. eur, zatiaľ čo rozpočtovaný bol prebytok vo výške 293 tis. eur (dosiahli zhoršenie hospodárenia o 13 3645 tis. eur). Negatívny vplyv na celkové hospodárenie podľa ESA malo akruálne zaznamenanie výdavkov na stabilizačný príspevok vo výške 5 510 tis. eur, obdobne ako pri zdravotníckych zariadeniach ústrednej správy.
Pozitívny vplyv mal aj nárast pohľadávok o 5 493 tis. eur a nárast celkových záväzkov o 8 505 tis. eur. V príspevkových organizáciách zriadených VÚC, ktoré tvoria najväčšiu skupinu zdravotníckych zariadení miestnych z pohľadu právnej formy, došlo medziročne k nárastu záväzkov o 7 981 tis. eur. Išlo predovšetkým o nárast záväzkov voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia (najmä voči Sociálnej poisťovni) o 11 008 tis. eur. Aj napriek vplyvu oddlžovania voči ostatným veriteľom v roku 2023, kedy došlo k poklesu záväzkov o 1 648 tis. eur, došlo k medziročnému nárastu záväzkov voči dodávateľom o 885 tis. eur.
39
Tabuľka 11 - Schodok verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (zložiek)
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
Ústredná správa, z toho
Štátny rozpočet1)
-6 181 562
-2 420 063
-7 505 086
-6 628 026
877 060
Príspevkové organizácie ústrednej správy
-838
44 011
-4 439
-2 013
2 426
Štátne fondy
252 755
239 386
254 253
263 121
8 868
Eximbanka SR
13 078
2 961
6 530
11 944
5 414
SIH a investičné fondy SIH-u
32 682
40 982
0
89 524
89 524
Obchodné spoločnosti štátu, z toho:
287 809
66 471
-36 118
15 477
51 595
MH Manažment, a.s.
62
6 338
-2 474
-1 955
519
MH Invest, s.r.o.
128 464
-3 138
-25 255
-3 572
21 683
MH Invest II, s.r.o.
1 292
838
-331
-969
-638
JAVYS, a.s.
2 973
1 974
-30 981
8 336
39 317
Železnice Slovenskej republiky
-18 146
106 668
12 981
-33 092
-46 073
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.
187 769
-4 029
13 544
-6 955
-20 499
Národná diaľničná spoločnosť, a.s.
-11 721
-45 578
0
53 383
53 383
Slovenská konsolidačná, a.s.
-2 780
3 495
-3 602
392
3 994
Verejné vysoké školy
40 394
-1 806
308
27 654
27 346
Verejné výskumné inštitúcie
0
2 314
250
3 817
3 567
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy
-45 957
250 011
5 755
-281 682
-287 437
Ostatné subjekty ústrednej správy
142 818
263 728
-88 280
118 248
206 528
Územná samospráva, z toho
Obce a ich rozpočtové organizácie
2 371
-287 784
-255 679
124 779
380 458
VÚC a ich rozpočtové organizácie
-26 748
-141 839
-50 167
-89 995
-39 828
Príspevkové organizácie obcí
44
-1 694
6 163
1 213
-4 950
Príspevkové organizácie VÚC
13 940
-1 050
9 287
11 419
2 132
Dopravné podniky
-9 641
-9 411
-32 507
63 062
95 569
Zdravotnícke zariadenia územnej samosprávy
-8 710
29 023
293
-13 352
-13 645
Ostatné subjekty územnej samosprávy
7 550
821
0
581
581
Fondy sociálneho zabezpečenia
Sociálna poisťovňa
327 853
87 441
-226 004
51 124
277 128
Verejné zdravotné poistenie
-42 511
552
44 245
223 292
179 047
Schodok verejnej správy spolu
-5 194 673
-1 835 946
-7 871 196
-6 009 813
1 861 383
% z HDP
-5,2
-1,7
-6,4
-4,9
1,5
Zdroj: MF SR
1)Vrátane štátnych finančných aktív, samostatných účtov a salda účtu štátneho dlhu
2.3Jednorazové vplyvy na saldo verejnej správy
Členské krajiny boli povinné Eurostatu poskytnúť v rámci notifikácie výsledkov hospodárenia verejnej správy aj informácie o výdavkoch vynaložených na opatrenia prijaté v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine a o výdavkoch minutých na riešenie energetickej krízy a výrazného nárastu cien energií. Slovensko poskytlo Ukrajine vojenskú, finančnú aj humanitárnu pomoc, či darovaním vojenskej techniky alebo pomoc utečencom na území Slovenska z prostriedkov ŠR, ale aj z prostriedkov nevyčerpaných eurofondov operačných programov.
Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 20 miliónov eur na podporu podnikov pôsobiacich v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a/alebo v odvetví rybolovu a akvakultúry v kontexte vojny Ruska proti Ukrajine.
Schéma bola schválená v rámci
dočasného krízového a prechodného rámca
pre štátnu pomoc prijatého Komisiou
9. marca 2023
a zmeneného
20. novembra 2023
. V rámci schémy bude pomoc pozostávať z obmedzených súm vo forme priamych grantov. Cieľom opatrenia
40
je kompenzovať časť zvýšenia výrobných nákladov výrobcov v primárnych odvetviach poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry, ktoré čelia nedostatku finančnej likvidity v dôsledku ťažkostí na trhu spôsobených súčasnou krízou.
V rámci slovenskej schémy pomoc nepresiahne 280 000 eur na podniky pôsobiace v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov, neprekročí 335 000 eur na podnik pôsobiaci v odvetví rybolovu a akvakultúry a bude poskytnutá najneskôr do 30. júna 2024. Komisia dospela k záveru, že schéma je potrebná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci a na základe toho ju schválila podľa pravidiel o štátnej pomoci.
Výdavky na pomoc Ukrajine
Tabuľka 12 - Výdavky na pomoc Ukrajine s vplyvom na saldo VS v metodike ESA 2010
Oblasť výdavkov
tis. eur
Výdavky spojené s odídencami
128 193
Financovanie úloh MV SR vyplývajúce z prílevu veľkého množstva osôb + transport
4 269
Žiaci v regionálnom školstve
24 237
Dávky v hmotnej núdzi
16 477
Náklady na integráciu (jazyk, školenia, poradenstvo)
203
Zdravotná starostlivosť
11 775
Príspevok na ubytovanie
70 962
Ostatné (vyvolané) výdavky
23 641
Ostatné (napr. náklady na opravu civilných krytov, dodatočné výdavky na obranu)
4 061
Vyvolané investície (kontajnerové mestečko pre vojakov NATO a iné)
19 580
Spolu
151 834
Vplyv výdavkov na saldo VS
151 834
Zdroj: IFP, MFSR
Kapitole Ministerstvo obrany SR boli v januári 2023 ako druhá tranža poskytnuté prostriedky z Európskeho mierového nástroja EPF (zaradené do príjmov štátneho rozpočtu) v sume 41 902 tis. eur formou transferu v rámci pomoci Ukrajine. V súvislosti so vzniknutou situáciou spôsobenou ozbrojeným konfliktom na Ukrajine boli v priebehu roka kapitolami čerpané finančné prostriedky vo forme bežných výdavkov v sume 130 606 tis. eur (mzdy, poistné, tovary a služby, transfery). Najviac výdavkov v sume 57 133 tis. eur išlo z kapitoly Ministerstva dopravy SR a v sume 24 239 tis. eur z kapitoly Ministerstva školstva SR. Hotovostný príjem mala kapitola Ministerstvo školstva SR za stravné a služby v sume 37 tis. eur. Podrobnejší rozpis hotovostného čerpania je v kapitole 3.
Energetická pomoc
V roku 2023 MH SR spolu s vládou pokračovali v riešení pomoci s vysokými cenami energií pre domácnosti, verejný sektor a podnikateľské subjekty.
Štát v priebehu roka 2023 subvencoval ceny energií rôznymi formami. Išlo o výdavky spojené so zastropovaním cien elektriny, plynu a teplom, ako kompenzácia cien energií vybraných zraniteľných odberateľov, dotácie cien tepla, kompenzácia cien plynu za domácnosti, kompenzácia cien energií za malých odberateľov, kompenzácia taríf za odberateľov elektriny a energodotácie.
Okrem subvencií boli s energetickou pomocou spojené aj ďalšie náklady. Najväčšou položkou bolo dotovanie plynu pre domácnosti. Išlo o kompenzácie, ktoré ministerstvo priebežne vyplácalo dodávateľom plynu. Tým rozhodnutia ÚRSO umožnili zvýšiť ceny v priemere
41
o zhruba 200 %, ale vládne nariadenie pripustilo maximálne 15 % zdraženie. Druhou najväčšou položkou bolo „zmrazenie“ distribučných taríf a ďalších regulovaných poplatkov obsiahnutých v cene elektriny. V praxi to znamenalo, že vláda musela počas roka kompenzovať príjemcov týchto „zmrazených“ poplatkov. Podobne ako v prípade dotácií plynu štát vlani dotoval ceny tepla a to vyplácaním kompenzácií, ktoré mali pokryť nárokovateľné príjmy, ktoré kvôli vládnemu „zastropovaniu“ cien nedosiahli. Ďalšími položkami kompenzácie spojené so zastropovaním cien elektriny a plynu pre malé firmy a vybraných zraniteľných odberateľov. Pomoc vo forme tzv. energodotácií ministerstvo vyplácalo priamo odberateľom energií.
O kompenzácie žiadali podniky, ale i verejný sektor, ako samosprávy, domovy sociálnych služieb či občianske združenia.
Hotovostné čerpanie vyplatené v roku 2023 bolo v sume 2 995 076 tis. eur. V zmysle metodiky ESA 2010 navyše do roka 2023 patria aj pomoci vyplatené v roku 2024, ktoré sa vecne vzťahujú na schémy z roku 2023 (69 017 tis. eur a 51 890 tis. eur).
Tabuľka 13 - Výdavky na energetickú pomoc v tis. eur
Schéma
Vyplatené v roku 20231
Vyplatené 2024 za 2023
Plyn domácnosti
1 236 733
0
Teplo domácnosti
370 767
158
Vybrané zraniteľné skupiny osôb (elektrina + plyn)
54 857
20 638
Malí odberatelia (elektrina + plyn)
200 656
36 132
Tarify elektriny (domácnosti + ostatní)
901 452
12 089
Tarify plyn (domácnosti + ostatní)
n/a
n/a
Spolu (bez 2.1.)
2 764 465
69 017
2.1. (firmy + verejný sektor + neziskovky)
230 611
51 890
Spolu (sumy sú vrátane DPH)
2 995 076
120 907
1) Hodnoty za rok 2023 sú aj s vratkami, ktoré predstavujú hodnotu 72 mil. eur. Zdroj: MF SR
2.4Dlh verejnej správy
Maastrichtský hrubý dlh verejnej správy dosiahol k 31.12.2023 hodnotu 68 830 043 tis. eur, čo predstavuje 56,0 % HDP. V pomere k HDP hrubý dlh medziročne klesol o 1,7 p. b. Východiská rozpočtu predpokladali dlh na konci roka 2023 na úrovni 57,9 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení malo predstavovať 70 861 274 tis. eur. Skutočne dosiahnutý dlh je v pomere k HDP oproti rozpočtu nižší o 1,9 p. b., v absolútnej hodnote je oproti rozpočtu nižší o 2 031 231 tis. eur. V medziročnom porovnaní dlh verejnej správy vzrástol v nominálnom vyjadrení o 5 451 763 tis. eur (avšak oproti HDP klesol o 1,7 p. b.) pričom medziročný nárast HDP spôsobil zníženie dlhu verejnej správy o 6,7 p. b.
Hrubý dlh SR v roku 2023 klesol najmä z dôvodu lepšieho ako v rozpočte očakávaného hospodárenia verejnej správy. Kým rozpočet ešte v končiacom roku 2022 počítal s akruálnym schodkom verejnej správy 5 % HDP, v skutočnosti dosiahol 1,7 % HDP. Podobne v 2023 očakávaný deficit (6,4 % HDP) nakoniec dosiahol 4,9 % HDP. Za priaznivým výsledkom v oboch rokoch boli dodatočné daňové príjmy (daň z príjmu právnických osôb podporená oživením ekonomickej aktivity, či spotrebné dane) a odvodové príjmy. Príjmovú časť zvýšili aj nedaňové príjmy cez tržby a získané úroky (plynúce tiež z vyšších ako očakávaných úrokových sadzieb). Na výdavkovej strane sa prejavila skutočnosť, že v roku 2022 boli vynaložené nižšie výdavky ŠR určené na spolufinancovanie spoločných EÚ projektov a na medzispotrebu.
Lepšie než očakávané hospodárenie sa v revízii dlhu nadol prejavilo v menšej miere. Menšie potreby financovania boli sčasti premietnuté v nižšom objeme predaja štátnych dlhopisov.
42
Využitie vlastných finančných zdrojov verejnej správy však bolo nakoniec menšie ako sa očakávalo, a to na úkor vyššieho hrubého zadlženia. Rozpočet predpokladal väčšie využitie dostupných likvidných zdrojov, v skutočnosti bolo čerpanie pomalšie o 1,7 % HDP. Dodatočným vplyvom, ktorý tlmil revíziu dlhu nadol oproti pôvodným očakávaniam, bola skutočnosť, že lepší výsledok deficitu sa neprejavil plne v akruálnej metodike (najmä v prípade daňovo-odvodových príjmov, či pri finančnej pomoci SPP).
Graf 6 – Dôvody rozdielov skutočnej a rozpočtovanej úrovne hrubého dlhu verejnej správy za rok 2023 (v % HDP)
Graf 7 – Rozdiel v skutočných a rozpočtovaných príjmoch a výdavkoch verejnej správy (bez EÚ zdrojov, v mil. eur)
57,9
- 4,4
- 0,2
+ 1,2
+ 1,7
56,0
Hrubý dlh (RVS 2023-2025)
Deficit verejnej správy
Vplyv zmeny nominálneho HDP
Zosúladenie deficitu a dlhu a iné zmeny (bez hotovosti VS)
Zmena hotovosti VS
Hrubý dlh (skutočnosť 2023)
483
2 704
-3 079
843
-4 000
-3 000
-2 000
-1 000
-
1 000
2 000
3 000
2022
2023
Celkové príjmy VS
Celkové výdavky VS
Pozn.: Zosúladenie deficitu a dlhu predstavuje najmä akrualizačné položky deficitu verejnej správy, zmenu stavu finančných aktív mimo hotovosti VS a diskonty pri emisii a splatnosti dlhopisov.
Hodnoty vplyvov v grafe predstavujú kumulatívne rozdiely s vplyvom na dlh za roky 2022 a 2023.
Zdroj: MF SR
Tabuľka 14 - Hrubý dlh verejnej správy
v % HDP
2021 S
2022 S
2023 S
Hrubý dlh verejnej správy
61,1
57,7
56,0
- štátny dlh (bez vplyvu medzinár. záväzkov)
57,2
54,1
52,6
- podiel SR na dlhu EFSF
1,9
1,7
1,5
- dlh ostatných subjektov verejnej správy
2,0
2,0
2,0
Medziročná zmena hrubého dlhu
2,3
-3,2
-1,7
Čistý dlh verejnej správy
49,6
47,6
48,3
Vklad SR do ESM (nevstupuje do maastrichtského dlhu)
0,8
0,7
0,6
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR
Maastrichtský dlh verejnej správy sa prezentuje ako konsolidovaný, to znamená, že vzťahy medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy vylúčené. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené v tabuľke nižšie vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Hodnota konsolidácie vo výške 1 331 017 tis. eur predstavuje len pôžičky medzi skupinami verejnej správy24, napríklad pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania poskytnuté subjektom územnej samosprávy.
Konsolidované vzájomné pôžičky predstavovali najmä:
- pôžičky ŠFRB 737 891 tis. eur, ktorý poskytuje návratné finančné prostriedky najmä subjektom územnej samosprávy v oblasti podpory bývania,
24 Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky „štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (18 200 524 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (9 313 704 tis. eur).
43
- návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov 219 000 tis. eur,
- imputovaná pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov 20 945 tis. eur,
- návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátneho rozpočtu mestám, obciam a ostatným subjektom verejnej správy 164 119 tis. eur.
V prehľade maastrichtského dlhu podľa zložiek verejnej správy uvedené hodnoty na nekonsolidovanej báze, pričom výsledná hodnota dlhu a opis medziročných vplyvov uvádzané po konsolidácii.
Tabuľka 15 - Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov (zložiek)
2021 S
2022 S
2023 S
Zmena
v tis. eur
1
2
3
4=(3-2)
Ústredná správa
z toho:
Štátny dlh 1)
59 244 402
61 204 864
66 408 836
5 203 972
Príspevkové organizácie ústrednej správy
4 726
3 687
618
-3 069
Exportno-importná banka SR
174 305
188 740
188 156
-584
Obchodné spoločnosti štátu
565 533
480 613
492 189
11 576
z toho:
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
386 704
335 407
339 672
4 265
Železnice Slovenskej republiky
114 887
114 322
118 831
4 509
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
54 326
24 884
24 614
-270
JAVYS, a. s.
6 806
5 048
4 897
-151
SIH a spol.
0
0
3 314
3 314
MH Invest II., s. r. o.
2 730
610
610
0
MH Invest I., s. r. o.
0
0
251
251
MH Manažment, a. s.
80
342
0
-342
Verejné vysoké školy
7 888
12 060
10 936
-1 124
Verejné výskumné inštitúcie
2 563
2 424
-139
Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy
212 235
193 531
175 730
-17 801
Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov
281 551
241 357
220 348
-21 009
Ostatné subjekty ústrednej správy
9 906
24 781
13 803
-10 978
Územná samospráva
Obce a ich rozpočtové organizácie
1 644 707
1 751 497
1 833 794
82 297
Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie
507 705
565 287
701 518
136 231
Príspevkové organizácie obcí
2 270
1 722
2 849
1 127
Príspevkové organizácie VÚC
1 009
1 246
1 345
99
Dopravné podniky
65 327
106 800
97 120
-9 680
Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy
3 321
3 362
3 147
-215
Ostatné subjekty miestnej samosprávy
5 629
7 701
7 701
0
Fondy sociálneho zabezpečenia
Sociálna poisťovňa
790
586
466
-120
Verejné zdravotné poistenie
222
345
80
-265
Verejná správa spolu
62 731 526
64 790 742
70 161 060
5 370 318
Konsolidácia
1 493 456
1 412 462
1 331 017
-81 445
z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy
1 041 193
1 056 567
1 023 527
-33 040
Verejná správa spolu konsolidovaná
61 238 070
63 378 280
68 830 043
5 451 763
% z HDP
61,1
57,7
56,0
-1,7
44
1) Bez tzv. refinančného systému a záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici Zdroj: MF SR
Na náraste nominálneho dlhu v roku 2023 sa v najvyššej miere podieľal hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 7 675 337 tis. eur. Zvýšenie maastrichtského dlhu oproti roku 2022 negatívne ovplyvnili najmä nasledovné skutočnosti:
schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne dlhopisy v menovitej hodnote 10 442 100 tis. eur,
čerpanie štvrtej tranže úverov od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 20 000 tis. eur v rámci štátneho dlhu,
nárast konsolidovaného dlhu obcí o 153 835 tis. eur a vyšších územných celkov o 97 715 tis. eur,
zvýšenie zadlženosti Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 4 265 tis. eur
Pozitívny vplyv na vývoj maastrichtského dlhu oproti jeho stavu v roku 2022 mali najmä tieto skutočnosti:
splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 4 967 550 tis. eur,
splátky úverov v štátnom dlhu v hodnote 8 550 tis. eur,
vyššia hodnotu inkasovanej TPS, čo umožnilo umorenie dlhu z tzv. zelenej energie za predchádzajúce roky v hodnote 119 000 tis. eur,
zníženie konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení ústrednej správy o 17 283 tis. eur,
pokles konsolidovaného dlhu Železníc Slovenskej republiky o 12 796 tis. eur,
zníženie dlhu ostatných subjektov ústrednej správy o 10 755 tis. eur,
pokles zadlženosti dopravných podnikov miestnej samosprávy o 9 680 tis. eur.
Maastrichtský dlh verejnej správy bol financovaný predovšetkým cennými papiermi, najmä štátnymi dlhopismi v súhrnnej menovitej hodnote 60 284 267 tis. eur (87,6 %). Bankové úvery, pôžičky a iné záväzky dosiahli hodnotu 8 497 474 tis. eur (12,3 %), z čoho 1 840 824 tis. eur predstavuje záväzok pripadajúci na Slovenskú republiku z nástroja EFSF, ktorého úroveň oproti roku 2022 vzrástla o 18 499 tis. eur. Osobitnou súčasťou maastrichtského dlhu záväzky z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie súčasťou verejnej správy. Tieto záväzky klesli z hodnoty 197 082 tis. eur (0,3 %) v roku 2022 na súčasnú úroveň 48 302 tis. eur (0,1 %).
Z pohľadu meny, v ktorej je dlh denominovaný, bol maastrichtský dlh v roku 2023 tvorený z 99,4 % dlhom v eurách a len 0,6 % dlhu pripadlo na iné meny, ktoré najmä v štátnom dlhu pri emitovaných dlhopisoch denominovaných v amerických dolároch, japonských jenoch a nórskych korunách.
Z hľadiska pôvodnej splatnosti (dohodnutej pri vzniku dlhu) je maastrichtský dlh tvorený z 0,6 % (381 545 tis. eur) krátkodobým dlhom. Dlh s pôvodnou splatnosťou vyššou ako jeden rok predstavuje 99,4 % (68 448 498 tis. eur).
Z hľadiska teritoriálnej štruktúry majú v držbe väčšinu maastrichtského dlhu verejnej správy SR zahraniční veritelia, a to 51,9 % (35 742 069 tis. eur). V portfóliu tuzemských veriteľov je 48,1 % (33 087 974 tis. eur) maastrichtského dlhu.
2.4.1Štátny dlh
Štátny dlh, ktorý je v správe Ministerstva financií SR a ktorým sa financuje nesúlad príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2023 výšku 66 408 836 tis. eur. V porovnaní s úrovňou za predchádzajúci rok vzrástol o 5 203 972 tis. eur
45
(o 8,5 %). Nárast štátneho dlhu súvisel najmä s emisiou štátnych dlhopisov v súhrnnej hodnote 10 441 000 tis. eur a čerpaním štvrtej tranže úveru od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 20 000 tis. eur.
Štátny dlh je v rozhodujúcej miere tvorený záväzkami z emisie štátnych dlhopisov (90,8 %), prijatými bankovými úvermi (6,1 %), zábezpekami (0,3 %), záväzkami z nástroja EFSF (2,8 %) a záväzkami vyplývajúcimi z vkladov v Štátnej pokladnici (0,1 %).
Tabuľka 16 - Štátny dlh podľa dlhových nástrojov
2021 S
2022 S
2023 S
Zmena
v tis. eur
1
2
3
4=(3-2)
Štátne dlhopisy
50 999 864
54 811 293
60 285 843
5 474 550
Bankové úvery a iné pôžičky
3 923 827
4 013 241
4 024 090
10 849
Záväzky z vkladov v Štátnej pokladnici
1 863 381
197 082
48 302
-148 780
Záväzky z EFSF
1 859 323
1 859 323
1 840 824
-18 499
Zábezpeky
252 432
134 767
188 469
53 702
Štátne pokladničné poukážky
0
0
0
0
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky
0
147
163
16
Odvodový úver zo záruk voči SZRB
0
0
200
200
Imput záväzkov schémy zelenej energie
209 938
119 000
0
-119 000
Imput pôžičky z EOSA
135 637
70 011
20 945
-49 066
Spolu dlh
59 244 402
61 204 864
66 408 836
5 203 972
Zdroj: MF SR, ARDAL
Ministerstvo financií SR v mene Slovenskej republiky prijíma úvery od medzinárodných finančných inštitúcií, a to na podporu národných projektov v oblasti budovania cestnej infraštruktúry, životného prostredia, poľnohospodárstva, informatizácie a podobne. Z prostriedkov sa spolufinancujú aj spoločné projekty SR a financované európskymi štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom. Z hodnoty týchto úverov tvoria úvery od Európskej investičnej banky 2 516 113 tis. eur a úvery od Rozvojovej banky Rady Európy 875 000 tis. eur. V priebehu roka 2023 boli z ďalšej úverovej tranže prijaté prostriedky od Rozvojovej banky Rady Európy vo výške 20 000 tis. eur.
Hodnota zábezpek medziročne vzrástla o 53 702 tis. eur na súčasných 188 469 tis. eur. Celú sumu tvoria zábezpeky jednotlivých štátnych rozpočtových organizácií, pričom najvyšší medziročný prírastok zábezpek vykázalo Ministerstvo životného prostredia SR (58 595 tis. eur).
Z hľadiska pôvodnej splatnosti je štátny dlh z 99,6 % dlhodobý (66 171 938 tis. eur). Krátkodobý štátny dlh, ktorý predstavuje 0,4 %, je z rozhodujúcej časti tvorený zábezpekami vo výške 188 469 tis. eur (úroveň pasívneho kolaterálu z derivátových operácií uskutočnených na zabezpečenie dlhu v cudzej mene proti kurzovému riziku bola 0 tis. eur). Zvyšnú časť krátkodobého dlhu predstavujú záväzky z vkladov tých klientov Štátnej pokladnice, ktorí nie zaradení v sektore verejnej správy v hodnote 48 302 tis. eur a odvodový úver zo záruk voči SZRB vo výške 200 tis. eur. Podrobnú štruktúru štátneho dlhu podľa pôvodnej splatnosti poskytuje nasledujúci prehľad.
Tabuľka 17 - Štátny dlh podľa pôvodnej splatnosti
v %
Štátne dlhopisy a ŠPP
Bankové úvery a iné pôžičky
Ostatné záväzky
Spolu
Do 1 roka
0,0
0,0
99,9
0,4
Do 5 rokov
2,6
0,4
0,1
2,4
Do 7 rokov
5,0
9,4
0,0
5,3
46
Do 10 rokov
4,9
4,6
0,0
4,8
Do 15 rokov
43,6
9,7
0,0
40,5
Do 29 rokov
34,7
44,6
0,0
35,5
30 rokov a viac
9,2
31,3
0,0
11,1
Spolu
100,0
100,0
100,0
100,0
Zdroj: MF SR, ARDAL
2.4.2Maastrichtský dlh ostatných subjektov verejnej správy
Konsolidovaná hodnota maastrichtského dlhu ostatných subjektov verejnej správy k 31.12.2023 dosiahla 2 421 207 tis. eur, z toho pre subjekty územnej samosprávy pripadá 1 623 947 tis. eur.
Dlh obcí (vrátane ich rozpočtových organizácií) dosiahol v roku 2023 výšku 1 833 794 tis. eur (vrátane záväzkov z pôžičiek od ŠFRB, ENVF a návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív). Oproti stavu v roku 2022 je vyšší o 82 297 tis. eur. Rozhodujúcu časť dlhu obcí tvoria bankové úvery vo výške 969 053 tis. eur a pôžičky od ŠFRB vo výške 737 891 tis. eur. Treťou významnou položkou dlhu obcí prijaté návratné finančné výpomoci zo štátnych finančných aktív, vo výške zostatku 32 620 tis. eur. Úroveň návratných finančných výpomocí sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne znížila vďaka odpusteniu NFV poskytnutých za účelom zmiernenia negatívneho dopadu pandémie COVID-19 v celkovej sume 99 748 tis. eur. Z hľadiska pôvodnej splatnosti dlh obcí prevažne dlhodobý charakter (97,5 %) a prevažná časť dlhu obcí je v rukách domácich veriteľov (96,9 %).
Tabuľka 18 - Dlh obcí podľa dlhového nástroja
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 S
Zmena
v tis. eur
1
2
3
4=(3-2)
Bankové úvery
705 029
818 374
969 053
150 679
Pôžičky zo ŠFRB (konsoliduje sa)
728 474
721 398
737 891
16 493
Finančné výpomoci
137 438
136 501
32 620
-103 881
z toho: NFV z VPS a ŠD (konsoliduje sa)
136 601
136 201
31 653
-104 548
od ostat. subj. verejnej správy (konsoliduje sa)
837
300
967
667
Zábezpeky
25 409
26 759
29 571
2 812
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky
19 523
22 063
24 325
2 262
Pôžičky z ENVF (konsoliduje sa)
793
975
16 825
15 850
Záväzky po zmene veriteľa
7 098
8 627
1 529
Ostatné nebankové pôžičky
13 342
5 815
4 414
-1 401
Finančný prenájom
5 174
4 356
4 094
-262
Investičné dodávateľské úvery a dodávateľské úvery
7 255
5 120
3 506
-1 614
Cenné papiere
2 270
2 266
2 259
-7
Dlhodobé záväzky zo zmlúv o energetickej efektívnosti - ostatné
772
609
-163
Spolu nekonsolidovaný dlh obcí
1 644 707
1 751 497
1 833 794
82 297
Konsolidovaný príspevok obcí do konsolidovaného dlhu verejnej správy
778 002
892 623
1 046 458
153 835
Zdroj: MF SR
V priebehu roka 2023 neboli zo štátnych finančných aktív poskytnuté nové návratné finančné výpomoci mestám, avšak boli splatené výpomoci poskytnuté v predchádzajúcich rokoch v súhrnnej výške 4 800 tis. eur. Zostatok nesplatených NFV k 31.12.2023 predstavuje hodnotu 31 653 tis. eur (Mesto Košice (22 930 tis. eur), Martin (750 tis. eur), Bardejov (600 tis. eur), Prešov (4 423 tis. eur) a Kežmarok (2 950 tis. eur).
47
Návratné finančné výpomoci poskytnuté počas roka 2020 za účelom zmiernenia negatívneho dopadu pandémie COVID-19 vo výške 99 748 tis. eur boli obciam v plnej výške odpustené.
Pôžičky od ŠFRB na podporu obstarania obecných nájomných bytov ich výstavbou alebo obstaraním, modernizáciu a rekonštrukciu zariadení sociálnych služieb predmetom vzájomnej konsolidácie. Medziročne došlo k ich nárastu úhrnom o 16 493 tis. eur.
Komerčné úvery od tuzemských bánk alebo zahraničných bánk druhým najväčším zdrojom financovania potrieb územnej samosprávy. Nárast hodnoty úverov o 150 679 tis. eur bol spôsobený novými úvermi, ktoré čerpali viaceré mestá (napr. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto súhrnne 39 313 tis. eur, Mestská časť Bratislava - Ružinov 14 479 tis. eur, mesto Nitra súhrnne 13 882 tis. eur, mesto Prešov 4 126 tis. eur, mesto Senica súhrnne 4 119 tis. eur, obec Cífer 3 766 tis. eur, mesto Brezno 3 500 tis. eur, mesto Komárno súhrnne 3 267 tis. eur, mesto Fiľakovo 2 988 tis. eur).
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky sa na dlhu obcí a ich rozpočtových organizácií podieľajú sumou 24 325 tis. eur.
Vyššie územné celky (vrátane ich rozpočtových organizácií) sa podieľajú na dlhu verejnej správy hodnotou 465 428 tis. eur, čo je o 97 715 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku.
Tabuľka 19 - Dlh VÚC podľa dlhového nástroja
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 S
Zmena
v tis. eur
1
2
3
4=(3-2)
Bankové úvery
330 797
355 765
455 345
99 580
Návratné finančné výpomoci zo VPS a ŠD (konsoliduje sa)
174 346
197 574
129 800
-67 774
pôžička od NDF II. (konsoliduje sa)
0
0
106 290
106 290
Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky
864
9 273
5 699
-3 574
Zábezpeky
1 698
2 675
4 384
1 709
Spolu nekonsolidovaný dlh VÚC
507 705
565 287
701 518
136 231
Konsolidovaný príspevok VÚC do konsolidovaného dlhu verejnej správy
333 359
367 713
465 428
97 715
Zdroj: MF SR
Nárast nekonsolidovaného dlhu VÚC bol spôsobený najmä poskytnutím pôžičiek od spoločnosti National Development Fund II. samosprávnym krajom v súhrnnej výške 106 290 tis. eur (Prešovský samosprávny kraj čerpal 30 000 tis. eur, Bratislavský samosprávny kraj 26 600 tis. eur, Žilinský samosprávny kraj 20 000 tis. eur, Košický samosprávny kraj 18 290 tis. eur a Bansko-bystrický samosprávny kraj 11 400 tis. eur).
V priebehu roka 2023 neboli zo štátnych finančných aktív poskytnuté nové návratné finančné výpomoci samosprávnym krajom. Avšak prišlo k úhrade výpomocí poskytnutých v predchádzajúcich rokoch zo strany Banskobystrického (3 300 tis. eur), Prešovského (2 200 tis. eur), Trenčianskeho (2 000 tis. eur), Košického (2 000 tis. eur), Bratislavského (1 700 tis. eur), Žilinského (1 500 tis. eur), Trnavského (1 500 tis. eur) a Nitrianskeho samosprávneho kraja (1 500 tis. eur). Nesplatená hodnota návratných finančných výpomocí, ktoré boli v predchádzajúcich rokoch poskytnuté samosprávnym krajom, predstavuje ku koncu roka 2023 súhrnne 129 800 tis eur, pričom návratné finančné výpomoci poskytnuté samosprávnym krajom počas roka 2020 za účelom zmiernenia negatívneho dopadu pandémie COVID-19 vo výške 52 074 tis. eur boli v plnej výške odpustené.
48
Tabuľka 20 - Nekonsolidovaný dlh VÚC podľa samosprávnych krajov k 31.12.2023
v tis. eur
Bankové úvery
Návratné fin. výpomoci
Ostatné dlhové nástroje
Spolu
Košický
93 134
36 290
267
129 691
Prešovský
81 341
38 400
5 989
125 730
Bratislavský
63 124
49 900
162
113 186
Banskobystrický
61 793
34 500
549
96 842
Žilinský
51 306
33 500
197
85 003
Trenčiansky
49 219
18 000
2 839
70 058
Trnavský
47 934
12 000
38
59 972
Nitriansky
7 494
13 500
42
21 036
Spolu VÚC
455 345
236 090
10 083
701 518
Zdroj: MF SR
Podstatný podiel na zadlženosti samosprávnych krajov majú bankové úvery vo výške 455 345 tis. eur, ktorých úroveň medziročne vzrástla o 99 580 tis. eur. Zvyšok dlhu tvoria spomínané návratné finančné výpomoci vo výške 236 090 tis. eur, dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 5 699 tis. eur a prijaté zábezpeky v hodnote 4 384 tis. eur. Z celkového dlhu predstavujú záväzky voči domácim veriteľom 454 407 tis. eur (64,8 %) a voči zahraničným veriteľom 247 111 tis. eur (35,2 %). Úvermi od zahraničných veriteľov disponuje Bratislavský (35 626 tis. eur), Trnavský (39 142 tis. eur), Trenčiansky (16 300 tis. eur), Žilinský (22 656 tis. eur), Prešovský (81 340 tis. eur) a Košický samosprávny kraj (52 046 tis. eur). Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh VÚC majoritne tvorený dlhodobými záväzkami (97,4%).
Vyššie územné celky čerpajú bankové úvery najmä za účelom predfinancovania investičných projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, napríklad na obnovu budov samosprávnych krajov (hlavne školských zariadení) s cieľom zníženia ich energetickej náročnosti a celkovej modernizácie, na obnovu cestnej infraštruktúry a na refundáciu vynaložených investičných výdavkov. Medziročne vzrástli bankové úvery úhrnom o 99 580 tis. eur. Viaceré (najmä) dlhodobé úvery boli priebežne splácané, ale boli prijaté aj nové úvery. Banskobystrický samosprávny kraj čerpal ďalšie domáce úvery vo výške 17 076 tis. eur Košický samosprávny kraj prijal nové domáce úvery vo výške 14 736 tis. eur, Trenčiansky samosprávny kraj prijal zahraničné úvery vo výške 16 300 tis. eur, Trnavský samosprávny kraj prijal zahraničné úvery vo výške 14 000 tis. eur, Prešovský samosprávny kraj čerpal zahraničné úvery vo výške 5 108 tis. eur.
Obchodné spoločnosti štátu (patriace do ústrednej správy) majú po štátnom dlhu a obciach najväčší podiel na konsolidovanom dlhu verejnej správy (0,7 %).
Dlh Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ŽSSK), ktorý dosiahol v roku 2023 hodnotu 339 672 tis. eur, medziročne vzrástol o 4 265 tis. eur vzhľadom na to, že výška prijatých úverov presiahla splácanie úverov prijatých v predchádzajúcich rokoch. Načerpanie prostriedkov je však nevyhnuté pre financovanie zámerov zrýchlenia a skvalitnenia osobnej dopravy, s čím spojené nároky na modernizáciu, obnovu a údržbu vozňov a rušňov. Dlh ŽSSK tvoria bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 339 101 tis. eur, krátkodobé zábezpeky v hodnote 517 tis. eur a dlhodobé záväzky z obchodného styku vo výške 54 tis. eur.
Dlh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré spravujú železničnú infraštruktúru vo vlastníctve štátu a zabezpečujú prepravné a dopravné služby, dosiahol v roku 2023 hodnotu 118 831 tis. eur, čo je o 4 509 tis. eur viac oproti stavu v roku 2022. Dlh predstavujú v prevažnej miere dlhodobé bankové úvery od tuzemských veriteľov vo výške 56 775 tis. eur,
49
ktorých hodnota oproti minulému roku klesla o 13 142 tis. eur vzhľadom na to, že splátky úverov prevyšujú čerpanie. V priebehu roka 2023 bola načerpaná ďalšia tranža pôžičky od National Development Fund II., a. s. vo výške 17 305 tis. eur, takže v súčasnosti je súhrnná výška pôžičky voči NDF II, a. s. 57 715 tis. eur. Táto pôžička je predmetom konsolidácie. Zvyšnú časť dlhu tvoria krátkodobé zábezpeky vo výške 2 821 tis. eur a dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 1 520 tis. eur. ŽSR obdobne ako NDS financuje úvermi rozvoj a obnovu dopravnej infraštruktúry, v jej prípade koľajovú infraštruktúru (pre rýchlosť 160 km/h), vlakové stanice, nástupištia a ďalšie prislúchajúce objekty.
Dlh Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorej hlavnou činnosťou je údržba a rozvoj diaľničnej siete, sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne nezmenil. Oproti predchádzajúcemu klesol o 270 tis. eur na súčasnú hodnotu 24 614 tis. eur. Dlh NDS tvoria dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky v hodnote 21 709 tis. eur, krátkodobé zábezpeky vo výške 2 903 tis. eur a krátkodobé bankové úvery v hodnote 2 tis. eur.
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., sa podieľa na maastrichtskom dlhu verejnej správy dlhom vo výške 4 987 tis. eur. Podstatnú časť dlhu predstavujú dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky vo výške 3 798 tis. eur, 1 083 tis. eur predstavujú zábezpeky a 4 tis. eur krátkodobé bankové úvery.
Dlh spoločnosti MH Invest II, s. r. o. tvorí v prevažnej miere návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu vo výške 600 tis. eur, ktorá bola prevedená zo spoločnosti MH Invest, s. r. o. Krátkodobé zábezpeky v hodnote 10 tis. eur predstavujú zvyšnú časť dlhu.
Dlh Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov takmer celý tvorí návratná finančná výpomoc zo štátnych finančných aktív vo výške 219 000 tis. eur. Jej úroveň oproti stavu v roku 2022 klesla o 21 000 tis. eur, z dôvodu úhrady splátky. Finančná výpomoc je na úrovni celej verejnej správy predmetom konsolidácie. Zvyšnú časť dlhu subjektu predstavujú krátkodobé zábezpeky vo výške 1 348 tis. eur.
Dlh ústredných zdravotníckych zariadení medziročne klesol oproti stavu za rok 2022 o 17 801 tis. eur. Dlh vo výške 175 730 tis. eur tvoria v rozhodujúcej miere záväzky po zmene veriteľa vo výške 132 495 tis. eur. Dlh ústredných zdravotníckych zariadení ďalej tvoria bankové úvery, ktorých stav sa medziročne znížil o 4 497 tis. eur na úroveň 34 485 tis. eur, záväzky vyplývajúce z ostatných zmlúv o energetickej efektívnosti v hodnote 2 599 tis. eur, finančný prenájom vo výške 1 388 tis. eur, zábezpeky vo výške 1 243 tis. eur a návratné finančné výpomoci vo hodnote 666 tis. eur. Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky zvyšujú úroveň dlhu ústredných zdravotníckych zariadení o 2 854 tis. eur.
Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa podieľa na dlhu verejnej správy v roku 2023 sumou 188 156 tis. eur. Oproti predchádzajúcemu roku dlh klesol o 584 tis. eur. Výška čerpania kontokorentných úverov bola na konci roka 2023 na úrovni 2 120 tis. eur, čo je o 1 716 tis. eur menej ako v predchádzajúcom roku. Naproti tomu dlhodobé bankové úvery dosiahli spolu výšku 180 000 tis. eur, čo je o 10 000 tis. eur viac ako v roku 2022. Záväzky voči klientom klesli oproti predchádzajúcemu roku o 8 899 tis. eur na úroveň 5 927 tis. eur a zábezpeky vzrástli o 77 tis. eur na súčasných 109 tis. eur.
Dlh dopravných podnikov miestnej samosprávy dosiahol v roku 2023 úroveň 97 120 tis. eur, čo znamená pokles o 9 680 tis. eur oproti stavu v roku 2022. Väčšinu dlhu tvoria domáce bankové úvery v výške 82 592 tis. eur, pričom v priebehu roka 2023 čerpal nové úvery len Dopravný podnik Bratislava, a. s. v súhrnnej výške 19 741 tis. eur. Zároveň boli realizované splátky bankových úverov prijatých v predchádzajúcich rokoch v súhrnnej výške 27 570 tis. eur. Okrem bankových úverov tvoria dlh dopravných podnikov dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky (11 471 tis. eur), pôžičky od nebankových subjektov (2 729 tis. eur),
50
krátkodobé zábezpeky (101 tis. eur) a finančný prenájom (227 tis. eur). Dlh dopravných podnikov majoritne tvoria záväzky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok (99,9 %), voči tuzemským veriteľom (100,0 %).
Bankové úvery čerpajú dopravné podniky za účelom postupnej obnovy vozového parku (autobusy, trolejbusy, električky) ako aj obnovu prislúchajúcej infraštruktúry (trakčné vedenia, depá a podobne). Väčšina z komerčných úverov zároveň dojednanú formu zabezpečenia v podobe nakúpeného dlhodobého majetku alebo peňažnými pohľadávkami z obchodného styku (napr. zo zmlúv o službách v mestskej hromadnej doprave).
2.5Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v Európskej únii
V rámci Európskej únie (27 krajín) v roku 2023 dosiahlo 6 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok 27 bol 3,5 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ 27 bol 81,7 % HDP.
V rámci krajín 27 došlo k nárastu HDP o 1 049 190 mil. eur (o 6,6 %) a nárastu dlhu o 579 716 mil. eur (o 4,4 %). Slovenská republika dosiahla v porovnaní s priemerom krajín aj Eurozóny horšie hodnoty deficitu a lepšie hodnoty dlhu.
V roku 2023 v Eurozóne (20) v porovnaní s rokom 2022 percentuálne poklesol vládny schodok aj vládny dlh, ale v rámci všetkých krajín vládny schodok mierne vzrástol. V Eurozóne (20) podiel deficitu k HDP klesol zo 3,7 % v roku 2022 na 3,6 % HDP v roku 2023 (t. j. zlepšenie o 0,1 p. b.) a v rámci vzrástol z 3,4 % HDP na 3,5 % HDP (t. j. zhoršenie o 0,1 p. b.). V Eurozóne (20) podiel vládneho dlhu k HDP klesol z 90,8 % ku koncu roka 2022 na 88,6 % HDP ku koncu roka 2023 (t. j. zlepšenie o 2,2 p. b.) a v rámci z 83,4 % HDP na 81,7 % HDP(t. j. zlepšenie o 1,7 p. b.).
Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 27 v roku 2023 vykázali krajiny ako Taliansko 7,4 %, Maďarsko 6,7 %, Rumunsko 6,6 %, Francúzsko 5,5 %, Poľsko 5,1%, Malta a Slovenská republika na úrovni 4,9 %. Vyrovnané hospodárenie v roku 2023 mali len dve krajiny, a to Nemecko a Írsko. Najvýraznejšie medziročné zlepšenie dosiahlo Lotyšsko o 2,4 p. b., Portugalsko o 1,5 p. b., Taliansko o 1,2 p. b., Španielsko o 1,1 p. b. a Bulharsko o 1,0 p. b. Medziročné zhoršenie dosiahlo 15 krajín, a to predovšetkým Slovensko o 3,2 p. b., Estónsko o 2,4 p. b., Fínsko o 2,3 p. b., Švédsko o 1,8 p. b., Poľsko o 1,7 p. b. a Luxembursko o 1,0 p. b. Ostatné krajiny zaznamenali mierne zhoršenie oproti predchádzajúcemu roku.
Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa nachádzajú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Grécko a Taliansko. Päť krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100 % HDP. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2023 opäť vykázalo Grécko 161,9 % HDP, Taliansko 137,3 % HDP, Francúzsko 110,6 % HDP, Španielsko 107,7 % HDP a Belgicko 105,2 % HDP. Najvýraznejší medziročný pokles dlhu dosiahlo Portugalsko o 13,3 p. b., Grécko o 10,8 p. b., Cyprus o 8,3 p. b., Chorvátsko o 4,8 p. b., Španielsko o 3,9 p. b. a Holandsko o 3,6 p.b.
Medziročný nárast dlhu dosiahlo deväť krajín, a to Fínsko o 2,3 p. b., Lotyšsko o 1,8 p. b., Rumunsko o 1,3 p. b., Estónsko o 1,1 p. b., Luxembursko o 1,0 p. b., Belgicko o 0,9 p. b., Bulharsko o 0,5 p. b., Poľsko o 0,4 p. b. a Litva o 0,2 p. b. Ostatné krajiny zaznamenali zníženie zadlženosti oproti predchádzajúcemu roku.
Najnižší dlh vykázalo opäť Estónsko vo výške 19,6 % HDP, Bulharsko 23,1 % HDP a Luxembursko 25,7 % HDP.
51
Tabuľka 21 - Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 27 (% HDP)1)
Saldo verejnej správy
Hrubý dlh verejnej správy
2021
2022
2023
Δ 2023 -2022
2021
2022
2023
Δ 2023 -2022
EÚ (27 krajín)
-4,7
-3,4
-3,5
-0,1
EÚ (27 krajín)
87,4
83,4
81,7
-1,7
Euro zóna (20)
-5,2
-3,7
-3,6
0,1
Euro zóna (20)
94,8
90,8
88,6
-2,2
Taliansko
-8,7
-8,6
-7,4
1,2
Grécko
195,0
172,7
161,9
-10,8
Maďarsko
-7,2
-6,2
-6,7
-0,5
Taliansko
147,1
140,5
137,3
-3,2
Rumunsko
-7,2
-6,3
-6,6
-0,3
Francúzsko
113,0
111,9
110,6
-1,3
Francúzsko
-6,6
-4,8
-5,5
-0,7
Španielsko
116,8
111,6
107,7
-3,9
Poľsko
-1,8
-3,4
-5,1
-1,7
Belgicko
107,9
104,3
105,2
0,9
Malta
-7,6
-5,5
-4,9
0,6
Portugalsko
124,5
112,4
99,1
-13,3
Slovensko
-5,2
-1,7
-4,9
-3,2
Rakúsko
82,5
78,4
77,8
-0,6
Belgicko
-5,4
-3,6
-4,4
-0,8
Cyprus
99,3
85,6
77,3
-8,3
Česká republika
-5,1
-3,2
-3,7
-0,5
Fínsko
72,6
73,5
75,8
2,3
Španielsko
-6,7
-4,7
-3,6
1,1
Maďarsko
76,7
74,1
73,5
-0,6
Estónsko
-2,5
-1,0
-3,4
-2,4
Slovinsko
74,4
72,5
69,2
-3,3
Rakúsko
-5,8
-3,3
-2,7
0,6
Nemecko
69,0
66,1
63,6
-2,5
Fínsko
-2,8
-0,4
-2,7
-2,3
Chorvátsko
77,5
67,8
63,0
-4,8
Nemecko
-3,6
-2,5
-2,5
0,0
Slovensko
61,1
57,7
56,0
-1,7
Slovinsko
-4,6
-3,0
-2,5
0,5
Malta
53,9
51,6
50,4
-1,2
Lotyšsko
-7,2
-4,6
-2,2
2,4
Poľsko
53,6
49,2
49,6
0,4
Bulharsko
-3,9
-2,9
-1,9
1,0
Rumunsko
48,5
47,5
48,8
1,3
Grécko
-7,0
-2,5
-1,6
0,9
Holandsko
51,7
50,1
46,5
-3,6
Luxembursko
0,5
-0,3
-1,3
-1,0
Česká republika
42,0
44,2
44,0
-0,2
Litva
-1,1
-0,6
-0,8
-0,2
Írsko
54,4
44,4
43,7
-0,7
Chorvátsko
-2,5
0,1
-0,7
-0,8
Lotyšsko
44,4
41,8
43,6
1,8
Švédsko
0,0
1,2
-0,6
-1,8
Litva
43,4
38,1
38,3
0,2
Holandsko
-2,2
-0,1
-0,3
-0,2
Švédsko
36,7
33,2
31,2
-2,0
Portugalsko
-2,9
-0,3
1,2
1,5
Dánsko
36,0
29,8
29,3
-0,5
Írsko
-1,5
1,7
1,7
0,0
Luxembursko
24,5
24,7
25,7
1,0
Dánsko
4,1
3,3
3,1
-0,2
Bulharsko
23,9
22,6
23,1
0,5
Cyprus
-1,8
2,7
3,1
0,4
Estónsko
17,8
18,5
19,6
1,1
Zdroj: Eurostat
1)Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release (22.4.2024). Údaje sú usporiadané podľa poradia deficitu/dlhu v poslednom sledovanom období od najvyššieho (vzostupne). Zelenou farbou je označené medziročné zlepšenie, resp. červenou farbou medziročné zhoršenie salda/dlhu.
52
3Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet schvaľuje parlament zákonom o štátnom rozpočte, ktorým sa určuje najmä výška príjmov štátneho rozpočtu, limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie príjmy a výdavky vyrovnané.
Plnenie príjmov štátneho rozpočtu, ako aj realizácia výdavkov štátneho rozpočtu v hotovostnom vyjadrení významne ovplyvňuje aj hospodárenie celej verejnej správy v metodike ESA 2010. Legislatívne zmeny, prijaté opatrenia a zámery vlády SR uvedené v kapitole 2, sa vo väčšine prípadov realizujú práve cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu (napr. zmeny v daňovej legislatíve, opatrenia v oblasti odmeňovania vo verejnej správe, financovanie podporných schém v čase krízy a podobne).
Schválený rozpočet je uvádzaný podľa zákona č. 526/2022 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2023 (ďalej len „zákon o štátnom rozpočte“). Prekročenie alebo nenaplnenie rozpočtovaných príjmov a výdavkov je nutné vnímať aj v kontexte faktorov uvedených v kapitole 2.
Skutočné dosiahnuté hotovostné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 23 688 646 tis. eur boli oproti schválenému rozpočtu nižšie o 3 010 538 tis. eur a oproti skutočnosti roku 2022 boli vyššie o 4 658 944 tis. eur. Plnenie celkových príjmov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 88,7 %.
Skutočné dosiahnuté hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vo výške 31 363 983 tis. eur boli nižšie ako v schválenom rozpočte, a to o 3 676 573 tis. eur, pričom medziročne sa zvýšili o 7 809 428 tis. eur. Plnenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu tak dosiahlo 89,5 % ich rozpočtovanej hodnoty.
Schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze vo výške 7 675 337 tis. eur je vo vzťahu k schválenému rozpočtu nižší o 666 035 tis. eur a vo vzťahu k upravenému rozpočtu je vykázaný schodok nižší o 674 946 tis. eur.
Súhrnný prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých základných rozpočtových ukazovateľoch v roku 2023 a za predchádzajúce dva roky na hotovostnej báze poskytujú nasledovné údaje:
Tabuľka 22 - Štátny rozpočet na hotovostnej báze
2021 S
2022 S
2023 R
2023 UR
2023 S
Rozdiel
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=5-3
Príjmy spolu
17 197 298
19 029 702
26 699 184
23 479 613
23 688 646
-3 010 538
v tom: daňové príjmy
13 546 038
15 517 036
16 795 409
16 795 409
17 440 976
645 567
nedaňové príjmy
1 338 320
1 285 089
2 129 738
2 129 745
1 738 326
-391 412
granty a transfery
2 312 939
2 227 577
7 774 037
4 554 459
4 509 344
-3 264 693
Výdavky spolu
24 211 425
23 554 555
35 040 556
31 829 896
31 363 983
-3 676 573
v tom: bežné výdavky
21 771 263
20 847 550
29 094 461
27 068 533
26 649 828
-2 444 633
kapitálové výdavky
2 440 161
2 707 004
5 946 095
4 761 363
4 714 155
-1 231 940
Schodok (-)
-7 014 127
-4 524 853
-8 341 372
-8 350 283
-7 675 337
666 035
R - schválený rozpočet Zdroj: MF SR
UR – upravený rozpočet
Schválené príjmy štátneho rozpočtu na rok 2023 boli oproti schváleným príjmom na rok 2022 vyššie úhrnom o 5 227 285 tis. eur, pričom sa predpokladali vyššie daňové príjmy
53
o 949 555 tis. eur, nedaňové príjmy o 994 920 tis. eur a vyššie príjmy sa očakávali aj z grantov a transferov o 3 282 810 tis. eur, najmä z dôvodu ukončovania čerpania prostriedkov z 3. programového obdobia, čerpania prostriedkov zo 4. programového obdobia a vyšších transferov z plánu obnovy.
Z daňových príjmov bola medziročne nižšie rozpočtovaná daň z príjmov právnickej osoby o 264 381 tis. eur, daň z pridanej hodnoty bola naopak rozpočtovaná vyššie o 1 213 234 tis. eur a takisto aj spotrebné dane vyššie o 31 253 tis. eur.
Príjmy z grantov a transferov takmer zo 100 % tvorené transfermi z rozpočtu Európskej únie. V porovnaní s rokom 2022 sa rozpočtovali vyššie o 3 282 810 tis. eur.
Z nedaňových príjmov sa medziročne vyššie rozpočtovali súdne poplatky o 4 000 tis. eur, odvod z hazardných hier o 17 338 tis. eur a z vratky o 2 490 tis. eur. Naopak, nižší príjem sa rozpočtoval za predaj výrobkov, tovarov a služieb o 14 355 tis. eur a na pokuty, penále a iné sankcie o 4 342 tis. eur.
V medziročnom porovnaní schválených výdavkov štátneho rozpočtu na roky 2023 a 2022 sa predpokladalo ich zvýšenie o 8 095 139 tis. eur. Bežné výdavky sa rozpočtovali medziročne vyššie o 6 262 849 tis. eur a kapitálové výdavky vyššie o 1 832 290 tis. eur.
Okrem vyššie rozpočtovaných výdavkov na zmiernenie dopadov pandémie v bežných výdavkoch (v skutočnosti čerpaných v riadnych druhových výdavkoch, napríklad mzdy, platy, osobné vyrovnania, tovary a služby) sa medziročne vyššie rozpočtovali mzdy, platy, služobné príjmy a OOV spolu s poistnými odvodmi o 425 992 tis. eur a bežné transfery úhrnom o 2 329 149 tis. eur. Z bežných transferov sa medziročne vyššie rozpočtovali v rámci verejnej správy o 847 521 tis. eur, transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom o 594 562 tis. eur a na ostatné dávky poskytované štátom nižšie o 215 109 tis. eur.
Kapitálové výdavky sa medziročne rozpočtovali vyššie o 1 832 290 tis. eur, a to najmä na kapitálové transfery o 1 639 143 tis. eur. Obstarávanie kapitálových aktív bolo medziročne rozpočtované vyššie o 193 147 tis. eur, transfery iným subjektom boli vyššie o 55 650 tis. eur a transfery v rámci verejnej správy boli nižšie o 168 892 tis. eur.
V priebehu rozpočtového roka 2023 sa vykonali v súlade s rozpočtovými pravidlami rozpočtové opatrenia, ktoré znížili celkovo schválené príjmy na rok 2023 o 3 219 571 tis. eur na 23 479 613 tis. eur a celkové schválené výdavky o 3 210 660 tis. eur na 31 829 896 tis. eur. Plánovaný schodok štátneho rozpočtu po úpravách počas roka 2023 mal byť k ultimu roka vyšší oproti schválenému o 8 911 tis. eur, vo výške 8 350 283 tis. eur.
Úpravy rozpočtu sa realizovali na základe aktualizovaných informácií o plnení úloh a požiadaviek jednotlivých kapitol ŠR počas rozpočtového roku, legislatívnych zmien, ktoré môžu priniesť zmenu v príjmoch alebo výdavkoch, ako aj na základe aktuálneho vývoja ekonomiky a verejných financií.
V rámci úprav schváleného rozpočtu príjmov sa predpokladali príjmy nižšie o 3 219 571 tis. eur a v rámci nich bolo zohľadnené najmä nižšie plnenie transferov z rozpočtu Európskej únie o 3 219 531 tis. eur. Daňové príjmy zostali bez zmeny a v rámci nedaňových príjmov sa očakávali nižšie príjmy za predaj výrobkov, tovarov a služieb o 5 332 tis. eur. Naopak, vyššie ako rozpočtované príjmy sa očakávali najmä príjmy z predaja pozemkov o 2 657 tis. eur.
Celková úprava rozpočtu výdavkov predstavovala zníženie bežných výdavkov o 2 025 928 tis. eur a zníženie kapitálových výdavkov o 1 184 732 tis. eur.
54
Schodok štátneho rozpočtu vykázaný k 31. 12. 2023 v sume 7 675 337 tis. eur bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 7 655 337 tis. eur a prijatým zahraničným bankovým úverom v hodnote 20 000 tis. eur.
Prehľad o rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých vybraných rozpočtových ukazovateľoch v roku 2023 (a za predchádzajúce dva roky) v štruktúre základnej bilancie rozpočtu poskytuje nasledujúca tabuľka:
Tabuľka 23 - Základná bilancia štátneho rozpočtu
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
Príjmy štátneho rozpočtu
17 197 298
19 029 702
26 699 184
23 688 646
-3 010 538
Daňové príjmy
13 546 038
15 517 036
16 795 409
17 440 976
645 567
Plán obnovy a odolnosti - príjmy
4 283
41 061
2 011 251
367 278
-1 643 973
EÚ príjmy*
2 269 707
2 146 641
5 717 554
4 141 996
-1 575 558
Dividendy a iné príjmy z podnikania
480 820
160 719
539 243
592 612
53 369
Ostatné príjmy
894 522
1 161 955
1 632 942
1 143 049
-489 893
Príjmy v zmysle § 17, ods. 4
1 928
2 290
2 785
2 735
-50
Výdavky štátneho rozpočtu
24 211 425
23 554 555
35 040 556
31 363 983
-3 676 573
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu
657 218
1 059 061
1 343 478
1 073 190
-270 288
Plán obnovy a odolnosti - výdavky
6 072
48 966
2 011 251
374 178
-1 637 073
Plán obnovy a odolnosti - výdavky na DPH
28
2 954
332 152
15 742
-316 410
EÚ výdavky
2 358 196
2 203 315
5 717 554
4 906 961
-810 593
Spolufinancovanie (EÚ)
378 319
404 819
970 441
731 264
-239 175
Odvod do rozpočtu EÚ**
966 750
940 226
1 027 581
943 226
-84 355
Transfer Sociálnej poisťovni
840 000
103 488
0
1 160 000
1 160 000
Ďalšie výdavky štátneho rozpočtu
19 003 013
18 789 493
23 635 314
22 156 847
-1 478 469
Výdavky v zmysle § 17, ods. 4
1 829
2 233
2 785
2 575
-210
Schodok štátneho rozpočtu
-7 014 127
-4 524 853
-8 341 372
-7 675 337
666 035
* Príjmy z rozpočtu EÚ – prostriedky EÚ sa rozpočtujú pod ekonomickou klasifikáciou zahraničné transfery Zdroj: MF SR
- 341 Prostriedky z rozpočtu Európskej únie pre programy, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú
prostredníctvom certifikačného orgánu a platobného orgánu
** Hodnota bez tradičných vlastných zdrojov
Nasledujúce informácie o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu popisujú ich hotovostné plnenie tak, ako sa prejavili na príjmových a výdavkových účtoch štátnych rozpočtových organizácií v priebehu roka 2023. Komentár k jednotlivým položkám príjmov a výdavkov sa sústredí na opis faktorov majúcich vplyv na ich hotovostné plnenie, pričom porovnanie dosiahnutej skutočnosti sa realizuje voči rozpočtu schváleného novelou zákona o štátnom rozpočte na rok 2023.
Súčasťou Štátneho záverečného účtu SR je aj tabuľková príloha, ktorá dopĺňa opisnú časť hotovostných príjmov a výdavkov, v členení podľa ekonomickej a organizačnej klasifikácie. Podrobnejšie informácie o príjmoch a výdavkoch jednotlivých kapitol ŠR uvedené aj v záverečných účtoch kapitol, ktoré sa zverejňujú na ich webovom sídle.
Prípadné číselné rozdiely medzi tabuľkovou prílohou a údajmi v textovej časti záverečného účtu sú spôsobené automatickým zaokrúhľovaním.
55
3.1Príjmy štátneho rozpočtu
3.1.1Daňové príjmy
Pre rok 2023 boli daňové príjmy na hotovostnej báze rozpočtované vo výške 16 795 409 tis. eur, čo bolo oproti rozpočtu 2022 viac o 949 555 tis. eur. V skutočnosti boli vyššie o 645 567 tis. eur (resp. 3,8 %) a dosiahli výšku 17 440 976 tis. eur. Za vyšším výnosom je najmä korporátna daň a zavedenie nových daní.
V porovnaní s rokom 2022 boli celkové daňové príjmy vyššie o 1 923 941 tis. eur, čo zodpovedá medziročnému rastu na úrovni 12,4 %. Nárast ekonomickej aktivity sa odzrkadlil na medziročne vyššom výbere DPH o 1 064 128 tis. eur.
Prehľad o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu poskytujú nasledovné údaje:
Tabuľka 24 - Daňové príjmy štátneho rozpočtu na hotovostnej báze
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Dane za tovary a služby
10 327 344
11 330 228
12 771 663
12 450 214
-321 449
-2,5
v tom:
DPH
7 760 691
8 584 936
10 009 813
9 649 064
-360 749
-3,6
spotrebné dane
2 369 824
2 524 521
2 543 316
2 565 078
21 762
0,9
v tom:
z minerálneho oleja
1 236 780
1 285 538
1 292 229
1 317 484
25 255
2,0
z liehu
214 776
232 466
216 699
232 979
16 280
7,5
z piva
55 317
55 873
54 633
53 387
-1 246
-2,3
z vína
5 146
5 013
5 179
5 189
10
0,2
z tabakových výrobkov
823 107
909 087
938 474
921 778
-16 696
-1,8
z elektriny
10 058
11 541
10 877
13 107
2 230
20,5
z uhlia
271
264
218
201
-17
-7,8
zo zemného plynu
24 369
24 739
25 007
20 953
-4 054
-16,2
dane z používania. tovarov a z povolenia na výkon činnosti
117 264
132 565
132 782
135 545
2 763
2,1
iné dane za tovary a služby
79 564
88 206
85 752
100 527
14 775
17,2
Dane z príjmov a kapitálového majetku
3 169 990
4 114 180
3 961 651
4 338 758
366 700
9,5
v tom:
daň z príjmov PO
2 859 372
3 804 345
3 655 697
3 906 421
250 724
6,9
daň z príjmov vyberaná zrážkou
289 754
314 764
368 670
430 574
61 904
16,8
daň z príjmov FO
20 864
-4 929
-62 716
1 763
54 072
-102,8
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
28 735
39 848
41 232
37 917
-3 315
-8,0
Ostatné dane
11
9
0
557 308
557 308
0,0
Sankcie uložené v daňovom konaní
19 959
32 771
20 863
56 779
46 323
172,2
Spolu
13 546 039
15 517 036
16 795 409
17 440 976
645 567
3,8
Zdroj: MF SR
Ako bolo uvedené v kapitole 2., rozpočet na rok 2023 neobsahoval viaceré legislatívne zmeny prijaté v parlamente do konca roka 2022, nakoľko prognózy pre rozpočet na rok 2023 boli tvorené ešte v septembri 2022. V nasledujúcej tabuľke je prehľad všetkých legislatívnych opatrení nezahrnutých v rozpočte, ale s vplyvom na hotovostný výnos v roku 2023.
56
Tabuľka 25 Legislatívne zmeny nezapracované v rozpočte VS na roky 2023-2025 - vplyvy na príjmy štátneho rozpočtu (cash, v tis. eur)
Zvýšenie sadzby SD z liehu o 30 %
20 856
Nájomné bývanie - DPH 5 %
-9 187
Trvalé zníženie sadzby DPH na 10 % na gastro, vleky, aquaparky a športoviská
-149 253
Oslobodenia cestovných nákladov lekárov na kongresy
-1 000
Zdanenie dlhopisov emitovaných domácimi emitentmi na zahraničných trhoch
3 711
Solidárny príspevok (55 % za obdobie roku 2022) (čistý vplyv)
410 545
Príjem z odvodu z nadmerných príjmov - elektrárne (čistý vplyv)
37 624
Dočasné zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 140 eur mesačne
-20 809
Vplyvy nezapracovanej legislatívy celkom
292 487
Tak ako v predchádzajúcich rokoch najvyšší podiel z daňových príjmov pripadá na dane za tovary a služby (71,4 %) a na dane z príjmov a kapitálového majetku (24,9 %).
Dane za tovary a služby sa rozpočtovali vo výške 12 771 663 tis. eur. Skutočný výnos v objeme 12 450 214 tis. eur je oproti rozpočtu nižší o 321 449 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 97,5 %. V porovnaní s rokom 2022 však došlo k nárastu ich hotovostného výnosu o 1 119 986 tis. eur (nárast o 9,9 %).
Daň z pridanej hodnoty bola rozpočtovaná v sume 10 009 813 tis. eur. Skutočný výnos vo výške 9 649 064 tis. eur predstavuje plnenie rozpočtu na úrovni 96,4 %. Za nižším výnosom je kombinácia legislatívnych opatrení prijímaných na konci roka 2022 (zavedenie zníženej sadzby 10 % pre gastro, vleky a športoviská od 1. januára 2023) a nižšia úspešnosť výberu DPH (pokles efektívnej daňovej sadzby v porovnaní s predpokladmi pri tvorbe rozpočtu)25.
Spotrebné dane sa rozpočtovali sumou 2 543 316 tis. eur. Skutočný výnos bol o 21 762 tis. eur vyšší a dosiahol sumu 2 565 078 tis. eur. Medziročne výnos vzrástol o 40 557 tis. eur (1,6 %). Rozdiely oproti rozpočtu minimálne. Rozpočtované výnosy sa nenaplnili pri spotrebných daniach z piva, z tabakových výrobkov, z uhlia a zo zemného plynu. Zo spotrebnej dane z minerálneho oleja prišlo o 25 255 tis. eur viac a z liehu o 16 280 tis. eur viac. Pri minerálnych olejoch pomohlo vyššiemu výnosu lepšie makroekonomické prostredie, než sa čakalo pri tvorbe rozpočtu. Celkovo na všetky spotrebné dane vplýval lepší vývoj reálnej ekonomiky ako boli predpoklady v čase zostavovania rozpočtu. Výnos spotrebnej dane z liehu bol pozitívne ovplyvnený zvýšením sadzieb dane od 1. apríla 2023 (cca 21 mil. eur) a negatívne predzásobením z roku 2022 (cca 14 mil. eur). S touto legislatívnou zmenou sa v čase tvorby rozpočtu nepočítalo.
Dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti boli rozpočtované vo výške 132 782 tis. eur. V skutočnosti dosiahli výnos 135 545 tis. eur. Hlavnú časť týchto daní tvorí daň z motorových vozidiel, ktorá bola rozpočtovaná v sume 132 700 tis. eur a skutočný výnos bol 135 464 tis. eur. Súčasťou týchto daní je aj daň z úhrad za dobývací priestor (82 tis. eur).
Iné dane za tovary a služby tvoria výnos dane z poistenia a výnos z odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia26. Najvýznamnejší podiel predstavuje daň z poistenia, ktorá bola rozpočtovaná v objeme 85 752 tis. eur. Skutočný výnos dane bol však vyšší o 13 876 tis. eur a dosiahol 99 628 tis. eur.
25 Pri tvorbe rozpočtu sa predpokladala efektívna daňová sadzba (EDS) na úrovni 16,81 %, v skutočnosti je 15,96 %. Za rok 2022 bola EDS na úrovni 15,97 %.
26 Odvod časti poistného z neživotného poistenia bol k 31. 12. 2018 zrušený. V skutočnosti však prišli platby vo výške 898 tis. eur.
57
Dane z príjmov a kapitálového majetku sa rozpočtovali sumou 3 961 651 tis. eur. Skutočný výnos dosiahol 4 328 351 tis. eur, resp. 4 338 758 tis. eur po premietnutí 10 407 tis. eur zo sankcií27. Oproti rozpočtu tak boli vyššie o 366 700 tis. eur (resp. o 377 107 tis. eur).
Celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb sa rozpočtoval v sume 3 701 642 tis. eur, z toho 3 708 262 tis. eur tvorila daň z príjmov zo závislej činnosti a 40 545 tis. eur daň z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu. Prevod prostriedkov na osobitné účely podľa zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý znižuje hotovostný výnos dane z príjmov fyzických osôb, bol odhadovaný v sume 47 074 tis. eur.
Skutočný výnos dane z príjmov fyzických osôb dosiahol sumu 3 524 015 tis. eur, čo je o 177 627 tis. eur menej oproti rozpočtu. Výnos dane zo závislej činnosti v objeme 3 538 359 tis. eur bol oproti rozpočtu nižší o 169 903 tis. eur a medziročne poklesol o 40 413 tis. eur. Skutočný výnos dane z podnikania v hodnote 33 621 tis. eur bol oproti rozpočtu nižší o 26 308 tis. eur a medziročne klesol o 5 104 tis. eur. Na osobitné účely sa previedli prostriedky vo výške 47 965 tis. eur.
Daň z príjmov fyzických osôb je podielovou daňou a celý výnos dane sa prerozdeľuje
stanoveným mechanizmom medzi mestá a obce a vyššie územné celky. Podiel miest a obcí na
výnose je 70 %. Vyšším územným celkom pripadá zvyšných 30 % z výnosu. Na účte štátneho rozpočtu zostávajú priebežne len časti výnosu dane z dôvodu posunu medzi pripísaním dane na účet ŠR a jej prevedením na účty samosprávy.
Príjem štátneho rozpočtu z dane z príjmov fyzických osôb sa s ohľadom na uvedené pravidlá fiškálnej decentralizácie rozpočtoval sumou -62 716 tis. eur. V skutočnosti je plnenie v sume -8 644 tis. eur, resp. 1 763 tis. eur po presune časti sankcií.
Daň z príjmov právnických osôb sa rozpočtovala v sume 3 655 697 tis. eur. Skutočný výnos
dosiahol 3 906 421 tis. eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 106,9 %. Výnos bol oproti rozpočtu vyšší o 250 724 tis. eur. Za vyšším výnosom oproti rozpočtu je hlavne rekordný výnos z vyrovnania dane (resp. zúčtovania dane), ktoré prekonalo očakávania a dosiahlo úroveň 1 242 601 tis. eur, čo je zmena oproti rozpočtu o 640 756 tis. eur. Vysoké vyrovnanie bolo do určitej miery kompenzované nižšími preddavkami dane, ktoré boli nadhodnotené o 56 723 tis. eur. Hotovostný výnos dane bol dodatočne znížený o prevod územným samosprávam v celkovej výške 325 798 tis. eur, s ktorým sa pri tvorbe rozpočtu nepočítalo. Prevod bol ako kompenzácia výpadku dane z príjmov fyzických osôb v príjmoch samospráv z dôvodu navýšenia daňového bonusu na dieťa.
Medziročne daň z príjmov právnických osôb vzrástla o 102 076 tis. eur. Zlepšil sa výnos na strane preddavkov o 365 081 tis. eur. Vyrovnanie dane po rekordných úrovniach v roku 2022 zopakovalo hodnotu nad 1 mld. eur a bolo oproti roku 2022 vyššie o 69 218 tis. eur. Zotrvanie vyrovnania na vysokých úrovniach bolo spôsobené ziskovosťou podnikov v roku 2022, ktorá sa držala na stabilnej hladine a medziročne rástla o 11 %. Za vysokými vyrovnaniami bola aj nízka úroveň preddavkov, ktoré akruálne zodpovedali vyrovnaniu dane. Napriek tomu, že rástli medziročne o 13 %, stále boli na úrovni preddavkov v roku 2019, kedy bol aj celkový výnos dane nižší. Nižšia úroveň preddavkov tak mohla súvisieť aj s cashovým managmentom podnikov v roku 2022, teda tesne po pandémii. Dôležitou časťou hotovostného výnosu DPPO v roku 2023 bol podiel dane, ktorý bol prevedený samosprávam v objeme 325 798 tis. eur a ktorý nebol prítomný v roku 2022.
27 Vo FIN výkazoch príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je zaznamenaný výnos dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v štátnom rozpočte vo výške -8 644 tis. eur a výnos zo sankcií 67 186 tis. eur. Výnos DPFO bez sankcií je znížený o prevod dane územným samosprávam, ktorý zahŕňa sankcie. A z toho dôvodu je výnos z DPFO na účte štátneho rozpočtu vo FIN výkaze podhodnotený, a to o 10 407 tis. eur a sankcie o uvedenú sumu zároveň nadhodnotené. V tabuľke preto uvedené upravené výnosy DPFO a sankcií, pričom na celkové príjmy táto úprava vplyv nemá.
58
Rovnako ako pri fyzických osobách, aj právnické osoby majú možnosť poukázať 2 % (v špecifických prípadoch len 1 %) z odvedenej dane na verejnoprospešný účel. To znižuje hotovostný výnos dane. V rozpočte sa uvažovalo o prevode vo výške 42 212 tis. eur, v skutočnosti sa previedlo 52 905 tis. eur.
Tabuľka 26 - Prevod podielu dane na osobitný účel
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 S
Prevod podielu dane z príjmov FO na osobitný účel
49 850
42 860
47 965
Prevod podielu dane z príjmov PO na osobitný účel
37 341
45 133
52 905
Spolu
87 191
87 993
100 870
Zdroj: MF SR
Daň z príjmov vyberaná zrážkou sa rozpočtovala sumou 368 670 tis. eur, v skutočnosti bola o 61 904 tis. eur vyššia. Približne polovica vyššieho výnosu je z dôvodu nárastu úrokovej miery, čo sa premietlo do vyšších výnosov zo zdanenia úrokov z vkladov. Výrazne vyššie boli aj príjmy z licenčných a iných poplatkov.
Výnos daní z medzinárodného obchodu a transakcií sa rozpočtoval v celkovej výške 41 232 tis. eur. V skutočnosti bol o 3 315 tis. eur nižší, vo výške 39 717 tis. eur. Medziročne poklesol o 4,8 %.
Najväčšiu časť na daniach z medzinárodného obchodu a transakcií tvorí výnos z podielu na vybratých prostriedkoch. Je to 25% -ný podiel z vybratého cla z tovaru dovezeného z tretích krajín, ktorý si Slovensko ponecháva ako kompenzáciu nákladov spojených s výberom cla. Nižšie príjmy sú z dôvodu poklesu dovozu z tretích krajín.
V čase tvorby rozpočtu na úrovni vlády SR sa nepredpokladali žiadne ďalšie daňové príjmy. Avšak na základe legislatívy prijatej parlamentom sa zaviedli dve nové dane, príjem z odvodu z nadmerných príjmov elektrární (ako súčasť položky osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach) a solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Zdanenie nadziskov elektrární prinieslo do rozpočtu 37 624 tis. eur a solidárny príspevok zvýšil príjmy štátu o 519 677 tis. eur.
Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradou dane sa rozpočtovali v sume 20 863 tis. eur. Ich skutočný objem dosiahol ku koncu roka 2023 sumu 67 186 tis. eur, resp. 56 779 tis. eur (po premietnutí sankcií samosprávam). Najvýraznejší nárast je pri DPPO, kde sa očakávali príjmy vo výške 8 884 tis. eur a skutočný výnos bol o 22 034 tis. eur vyšší v sume 30 578 tis. eur. Pri DPH boli sankcie oproti rozpočtu vyššie o 7 556 tis. eur.
Finančné orgány v sledovanom roku 2023 na žiadosť daňového subjektu povolili úľavu na dani alebo odpustili daňový nedoplatok na dani v zmysle § 7028 daňového poriadku v 1 prípade vo výške 299 eur. Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie v zmysle § 15729 daňového poriadku boli povolené daňovými úradmi v 470 prípadoch v celkovej výške 264 tis. eur. Colné úrady nepovolili žiadny prípad úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie.
28 Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
29 Finančné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o
a) fyzickú osobu, sumu 166 000 eur,
b) právnickú osobu, sumu 1 660 000 eur
59
Tabuľka 27 - Povolené úľavy na dani / odpustenie daňového nedoplatku na dani / úľavy zo sankcie / odpustenie sankcie v roku 2023
Úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani
Úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie
Finančný orgán
počet
suma
počet
suma
(v tis. eur)
(v tis. eur)
Daňové úrady
1
0,30
470
263,94
Colné úrady /*
x*
x*
x
x
FR SR
x
x
x
x
Spolu
1
0,30
470
263,94
*Colné úrady neposkytujú úľavy a odpustenie DN na dani v zmysle § 70 daňového poriadku Zdroj: ISFS-SD, CÚ
Podrobné údaje o plnení daňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2023 uvedené v tab. č. 2 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
3.1.2Nedaňové príjmy
Nedaňové príjmy do štátneho rozpočtu plynú najmä vo forme dividend, poplatkov, kapitálových príjmov z predaja dlhodobého hmotného majetku a úrokov z poskytnutých výpomocí. V roku 2023 dosiahli tieto príjmy sumu 1 738 326 tis. eur, čo predstavuje 7,3 % z celkovo dosiahnutých príjmov štátneho rozpočtu. Skutočné plnenie nedaňových príjmov predstavovalo len 81,6 % rozpočtovanej hodnoty, ale za ostatné tri sledované roky dosiahli tieto príjmy najvyšší výnos. V porovnaní s rokom 2022 sa celková vyinkasovaná suma zvýšila o 453 237 tis. eur, a to najmä z dôvodu vyšších príjmov z dividend o 281 843 tis. eur a vyšších príjmov z úrokov z tuzemských a zahraničných úverov o 111 741 tis. eur.
Tabuľka 28 - Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
486 011
168 026
544 797
600 308
55 511
10,2
v tom: dividendy
480 226
160 519
388 993
442 362
53 369
13,7
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
354 593
400 937
354 134
366 045
11 911
3,4
v tom: ostatné poplatky
188 592
206 689
202 401
192 415
-9 986
-4,9
pokuty, penále a iné sankcie
56 444
68 713
57 981
79 058
21 077
36,4
poplatky a platby z nepr. a náhod. predaja
78 947
94 410
61 118
63 232
2 114
3,5
Kapitálové príjmy
13 703
11 460
27 270
16 685
-10 585
-38,8
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek NFV
7 055
9 996
24 497
121 737
97 240
396,9
Iné nedaňové príjmy
476 958
694 670
1 179 040
633 551
-545 489
-46,3
v tom: odvod z hazardných hier
220 131
251 889
253 478
301 443
47 965
18,9
ostatné príjmy - iné
98 581
157 146
869 776
146 655
-723 121
-83,1
Spolu
1 338 320
1 285 089
2 129 738
1 738 326
-391 412
-18,4
Zdroj: MF SR
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku boli svojou výškou jednou z najdôležitejších častí nedaňových príjmov. Z tejto sumy najpodstatnejšiu časť tvorili prijaté dividendy z obchodných spoločností štátu, ktoré vyinkasovali vybrané kapitoly štátneho rozpočtu reálne v roku 2023 (najčastejšie rozdelené z výsledkov hospodárenia predchádzajúcich období).
60
Tabuľka 29 - Hotovostné dividendy podľa kapitol ŠR
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Ministerstvo zahr.vecí a európ. záležitostí SR
250
240
260
260
0
0
Správa služieb diplomatického zboru, a.s.
250
240
260
260
0
0
Ministerstvo financií SR
32 410
7 000
65 457
133 012
67 555
103,2
Tipos, národná lotériová spoločnosť, a.s.
2 500
5 000
2 500
50 000
47 500
1 900,0
Slovenská konsolidačná, a.s. Bratislava
575
2 000
85
3 274
3 189
3 751,8
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.
29 335
0
62 872
79 338
16 466
26,2
Slovenská záručná a rozvojová banka
0
0
0
400
400
0
Ministerstvo hospodárstva SR
5 000
4 500
4 500
1 990
-2 510
-55,8
JAVYS, a.s.
3 000
3 000
3 000
490
-2 510
-83,7
Transpetrol, a.s.
2 000
1 500
1 500
1 500
0
0
Ministerstvo dopravy SR
0
0
0
406
406
0
Letisko Košice - Airport Košice, a.s.
0
0
0
346
346
0
Letisko Sliač, a.s.
0
0
0
0
0
0
365.bank, a.s.
0
0
0
60
60
0
Správa štátnych hmotných rezerv SR
121
93
0
109
109
0
Spoločnosť pre skladovanie a.s.
121
93
0
109
109
0
Všeobecná pokladničná správa*
442 445
148 686
318 776
306 585
-12 191
-3,8
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.
250 000
0
156 285
220 000
63 715
40,8
Západoslovenská energetika, a.s.
45 697
44 839
36 693
37 091
398
1,1
Stredoslovenská energetika, a s.
113 071
74 777
115 113
38 784
-76 329
-66,3
Východoslovenská energetika HOLDING, a.s.
33 677
29 070
10 685
10 710
25
0,2
Spolu
480 226
160 519
388 993
442 362
53 369
13,7
*Podiely daných spoločností účtovne evidované pod MH SR. Dividendy plynú na osobitné účty Všeobecnej pokladničnej správy obdobne ako tomu bolo počas existencie zrušeného FNM SR.
Zdroj: MF SR
Celková výška prijatých dividend v roku 2023 bola v sume 442 362 tis. eur. Oproti schválenému rozpočtu v objeme 388 993 tis. eur ide o nárast príjmov v sume 53 369 tis. eur. Výška skutočne dosiahnutých príjmov z dividend závisí od dosiahnutého hospodárskeho výsledku za predchádzajúci rok a od rozhodnutia akcionárov. Najvyšší príjem z dividend bol v kapitole Všeobecná pokladničná správa v sume 306 585 tis. eur, do rozpočtu ktorej patria dividendy
od Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. a jednotlivých energetických spoločností. U Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. prišlo k posunu splatnosti výplaty dividend v sume 220 000 tis. eur za rok 2022 z 31. 12. 2022 na 31. 03. 2023. Tieto dividendy boli v metodike ESA zaznamenané do roku 2022, nakoľko o nich bolo v danom roku rozhodnuté, hoci hotovostne boli pripísané v roku 2023. Ministerstvo financií SR získalo dividendy v sume 133 012 tis. eur, čo predstavuje nárast oproti schválenému rozpočtu o 67 555 tis. eur (v tom Tipos, a.s. 47 500 tis. eur a Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. 16 466 tis. eur). Ostatné príjmy z dividend boli v kapitolách Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Správy štátnych hmotných rezerv SR. Ich objem bol však menej významný.
Príjmy z vlastníctva dosiahli 7 666 tis. eur, z toho najviac v rozpočte Ministerstva spravodlivosti SR 1 433 tis. eur a Ministerstva vnútra SR 1 058 tis. eur. Z celkovej sumy tvorili najviac príjmy
61
z prenájmu budov a priestorov 6 258 tis. eur, príjmy z prenajatých pozemkov 786 tis. eur a príjmy z úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov 537 tis. eur.
Iné príjmy z podnikania dosiahli sumu 150 280 tis. eur, z toho najviac Ministerstvo životného prostredia SR získalo 150 000 tis. eur od Vodohospodárskej výstavby, š. p., kde 100 000 tis. eur bol osobitný odvod zo zisku za rok 2022 a 50 000 tis. eur bol preddavok na osobitný odvod zo zisku za rok 2023 v zmysle bodu C.12 Uznesenia vlády SR č.636/2022 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025.
Príjem z administratívnych poplatkov a iných poplatkov a platieb závisí od počtu jednotlivých konaní v priebehu roka. Skutočné plnenie k 31. 12. 2023 dosiahlo sumu 366 045 tis. eur, čo bolo oproti schválenému rozpočtu o 11 911 tis. eur viac.
Tabuľka 30 - Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
v tis. eur
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Administratívne poplatky
219 202
237 814
235 035
223 755
-11 280
-4,8
z toho: súdne poplatky
29 918
30 276
32 004
30 518
-1 486
-4,6
Pokuty, penále a iné sankcie
56 444
68 713
57 981
79 058
21 077
36,4
Poplatky a platby z nepriemyselného a náhod. predaja
78 947
94 410
61 118
63 232
2 114
3,5
Spolu
354 593
400 937
354 134
366 045
11 911
3,4
Zdroj: MF SR
V rámci tejto kategórie dosiahli najvyšší príjem ostatné administratívne poplatky, a to čiastku 192 415 tis. eur, z toho rozhodujúca suma 177 985 tis. eur plynula do rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa, z ktorej 163 162 tis. eur tvorili správne poplatky platené prostredníctvom systému e-Kolok a prostredníctvom integrovaných obslužných miest. Všeobecná pokladničná správa zároveň na tejto podpoložke dosiahla najvyšší výpadok príjmov v rámci celkových administratívnych poplatkov, a to 10 015 tis. eur z dôvodu že výšku týchto príjmov nie je možné dopredu odhadnúť nakoľko závisí od počtu jednotlivých aktov konania v priebehu roka.
Súdne poplatky dosiahli skutočné plnenie vo výške 30 518 tis. eur a takmer v celej výške (30 508 tis. eur) boli príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. V roku 2023 sa takmer všetky súdne poplatky platili prostredníctvom systému e-Kolok, tak ako aj všetky ostatné administratívne poplatky.
Pokuty, penále a iné sankcie dosiahli sumu 79 058 tis. eur a sú vyrubované zo strany štátnych úradov najmä v súvislosti s porušením daňových, colných, cenových a ostatných predpisov. Najväčší podiel tvorila kapitola Ministerstva vnútra SR (57 623 tis. eur), kde išlo najmä
o zaplatené alebo vymožené pokuty, ktoré uložili útvary Policajného zboru, okresné úrady, v nižšej miere útvary Hasičského a záchranného zboru a útvary Ministerstva vnútra SR (pokuty v blokovom konaní alebo uložené rozhodnutím 29 269 tis. eur, pokuty za použitie vymedzených úsekov ciest bez úhrady diaľničná známka 20 584 tis. eur, pokuty za nevykonanie emisnej a technickej kontroly na vozidle 5 274 tis. eur a ďalšie). Kapitola na tejto položke dosiahla prekročenie schváleného rozpočtu o 14 529 tis. eur, čo je najvyššia suma v rámci celých administratívnych poplatkov. Dôvodom bol vyšší výber pokút, najmä nárast pri pokutách z objektívnej zodpovednosti - diaľničné známky predstavoval 5,5 mil. eur a pri pokutách z objektívnej zodpovednosti – emisná a technická kontrola nárast o 2 mil. eur.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prijalo za porušenie predpisov sumu
5 921 tis. eur vo forme blokových pokút a pokút za porušovanie pracovnoprávnych predpisov a
62
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ukladané najmä inšpektorátmi práce) a odvodov za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR získalo príjmy za porušenie predpisov
v celkovej výške 2 962 tis. eur. Najväčší objem príjmov dosiahla Štátna veterinárna a potravinová správa SR z pokút, ktoré boli uložené prevádzkovateľom v obchodných sieťach (2 672 tis. eur). Ostatné príjmy na uvedenej podpoložke tvoria príjmy z pokút Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, Plemenárskej inšpekcie SR a Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie.
Významnejšie sumy ešte vykázali kapitoly Všeobecná pokladničná správa 2 016 tis. eur, Úrad pre verejné obstarávanie 1 982 tis. eur a Ministerstvo hospodárstva SR 1 659 tis. eur.
Poplatky a platby z nepriemyselného a náhodného predaja prijali kapitoly v celkovej čiastke 63 232 tis. eur, z toho takmer v celej výške za predaj výrobkov, tovarov a služieb (60 692 tis. eur). Najvyššiu čiastku získalo Ministerstvo spravodlivosti SR, a to 22 219 tis. eur.
Išlo o príjmy Zboru väzenskej a justičnej stráže z vedľajšieho hospodárstva drevovýroba, kovovýroba, krajčírske práce, pomocné práce, upratovanie a čistenie, montážne práce pre automobilový priemysel ako aj poľnohospodárske práce a výroba. Ďalšie príjmy plynuli za zdravotnícke výkony Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, z rehabilitačných a rekreačných služieb, predaja tovarov v bufete ústavov. V civilnej časti kapitoly príjmy vznikali najmä pri výkone súdnictva za poskytnuté právne služby a z prevádzkovej činnosti.
Ministerstvo dopravy SR dosiahlo príjmy v sume 20 667 tis. eur, čo bolo o 4 192 tis. eur menej
oproti schválenému rozpočtu. K nižšiemu plneniu príjmov prišlo najmä z dôvodu, že Úrad pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb mal v roku 2023 zrealizovať výberové konanie na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z frekvenčného pásma 900 MHz a 2100 MHz formou elektronickej aukcie, pričom jeho začatie bolo plánované na IV. kvartál roku 2023. Posunom realizácie aukcie do roku 2024 došlo k výpadku príjmov z úhrad finančnej zábezpeky, ktorá sa mala po nadobudnutí právoplatnosti individuálnych povolení stať príjmom štátneho rozpočtu. Z celkovo dosiahnutých príjmov kapitoly najväčšiu časť tvorili príjmy Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb spolu v sume 15 250 tis. eur (príjmy za správu frekvencií 13 209 tis. eur a príjmy za reguláciu elektronických komunikácií 2 041 tis. eur). Sumu 5 296 tis. eur tvorili výnosy z mýta na koncesných cestách od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dosiahlo na tejto podpoložke celkové
príjmy 4 895 tis. eur. Išlo o príjmy Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v objeme 3 059 tis. eur (výkony na úseku odrodového skúšobníctva, odboru ochrany rastlín, laboratórne analýzy krmív, vína, pôdy a hnojív, osív, sadív) a príjmy Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR v sume 1 836 tis. eur (kontrola potravín rastlinného pôvodu pri vstupe, dodatočná kontrola potravín, veterinárna kontrola zvierat, odber vzoriek a ďalšie).
Ministerstvo vnútra SR získalo príjmy v sume 4 906 tis. eur, z toho 2 374 tis. eur boli príjmy
za poskytovanie služieb ochrany objektov v súvislosti s napojením objektov na tzv. pulty centralizovanej ochrany. Ďalšie prostriedky v sume 631 tis. eur plynuli kapitole za policajný doprovod, ubytovanie v zariadeniach Ministerstva vnútra SR, vypracované znalecké posudky, lekárske výkony a iné.
Kapitálové príjmy príjmy z predaja hnuteľného aj nehnuteľného majetku štátu, ktorý je vyhlásený za prebytočný alebo neupotrebiteľný. Jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu zodpovedné za pravidelné vyhodnocovanie fyzického stavu majetku a rozhodnutie o jeho
63
prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti. V návrhu rozpočtu sa premietajú zámery na odpredaj tohto majetku, pričom z dôvodu splnenia legislatívnych podmienok na predaj majetku štátu môže k plneniu tohto zámeru dôjsť nasledujúce obdobie. Hotovostné plnenie kapitálových príjmov dosiahlo 16 685 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu menej o 10 585 tis. eur. Z celkovej sumy najväčší príjem bol dosiahnutý z predaja pozemkov a nehmotných aktív 10 479 tis. eur a z predaja kapitálových aktív 5 545 tis. eur.
Príjmy z predaja pozemkov a nehmotných aktív boli rozpočtované v sume 1 438 tis. eur a ich skutočné plnenie dosiahlo sumu 10 479 tis. eur. Najväčší objem bol dosiahnutý v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (5 302 tis. eur), pričom schválený rozpočet
bol nulový. Suma 5 294 tis. eur predstavovala príjem z predaja pozemkov v areáli Mičurín v prospech Hlavného mesta Bratislava, ktorá sa nerozpočtovala, nakoľko kúpna zmluva nadobudla účinnosť 14. 10. 2023 a teda na začiatku roka 2023 nebola známa skutočnosť, že sa v priebehu roka uskutoční tento predaj. Ministerstvo vnútra SR získalo z predaja pozemkov
sumu 3 206 tis. eur. Išlo najmä o odpredaj pozemkov a o prevedené zábezpeky v zmysle uzatvorených zmlúv od fyzických osôb, právnických osôb, miest, pričom v prevažnej miere išlo o odpredaj majetku v správe Okresných úradov, ako dočasných správcov majetku. Pri príprave návrhu rozpočtu sa vychádzalo z predpokladu plnenia rozpočtu, pričom v priebehu roka 2023 boli zrealizované odpredaje vo vyššej sume a objeme, ako bolo plánované. Ministerstvo dopravy
SR dosiahlo sumu 1 752 tis. eur a išlo o príjmy Slovenskej správy ciest, ktoré sa týkali
vysporiadania pozemkov s kupujúcimi. Z toho v sume 1 636 tis. eur išlo o výkup pozemkov pre potreby majetkoprávnej prípravy povolenia stavby R1 Banská Bystrica Slovenská Ľupča od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.
Príjmy z predaja kapitálových aktív boli naplnené v celkovom objeme 5 545 tis. eur, pričom oproti schválenému rozpočtu to bolo o 19 988 tis. eur menej. Najvyšší objem prostriedkov (1 966 tis. eur) dosiahlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, kde išlo o príjem
z predaja stavieb v areáli Mičurín v prospech Hlavného mesta Bratislava. Ministerstvo
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR získalo sumu 1 455 tis. eur a na tejto podpoložke
boli najmä príjmy za predaj budovy zastupiteľského úradu v Berlíne (1 350 tis. eur). Ministerstvo
vnútra SR dosiahlo čiastku 1 257 tis. eur za odpredaj nehnuteľného majetku bytov a domov.
Išlo v prevažnej miere o majetok nadobudnutý do dočasnej správy a predávajúcim bol okresný úrad v sídle kraja, ďalej splátky kúpnych cien odpredaných služobných bytov zamestnancom a príjmy zo zábezpek súvisiacich s kúpnymi cenami nehnuteľností. Pri príprave schváleného rozpočtu v sume 3 356 tis. eur sa vychádzalo z predpokladu plnenia rozpočtu, pričom v priebehu roka 2023 boli zrealizované odpredaje v nižšej sume a objeme, ako boli plánované. V čase plánovania rozpočtu okresné úrady nedisponovali informáciami o rozsahu majetku, ktorý získajú do dočasnej správy a aký bude po nich dopyt.
Najvyšší výpadok príjmov oproti schválenému rozpočtu (10 000 tis. eur) bol u Slovenskej
akadémie vied, kde bol rozpočtovaný odpredaj budovy na Vlárskej ulici v Bratislave, ktorý sa
však nerealizoval kvôli neúspešnej elektronickej aukcii.
Úroky z tuzemských úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí dosiahli 121 737 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu o 97 240 tis. eur viac a zároveň ide o najvyšší výnos za ostatné tri roky. Kapitola Všeobecná pokladničná správa (121 717 tis. eur) tvorí takmer
100 % týchto príjmov z dôvodu poskytnutých návratných finančných výpomocí v predchádzajúcich obdobiach a úročenia účtov finančného hospodárenia. Úroky z účtov finančného hospodárenia so Štátnou pokladnicou dosiahli sumu 111 185 tis. eur, čo znamená prekročenie rozpočtovanej sumy o 90 551 tis. eur. Dôvodom prekročenia rozpočtovaných príjmov bol výrazný nárast úrokovej sadzby, ktorú Štátna pokladnica používa pri úročení
64
jednodňových depozít v automatickom refinančnom systéme a nárast zostatkov na účtoch európskych prostriedkov a na účtoch prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.
Úroky z návratných finančných výpomocí dosiahli sumu 10 532 tis. eur a boli príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Išlo o úroky najmä v súvislosti s návratnými finančnými výpomocami poskytnutými Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (ďalej EOSA), spoločnostiam GA Drilling, a.s., Tachyum s. r. o a cestovným kanceláriám. Pri príjmoch z úrokov z návratných finančných výpomocí sa dosiahlo vyššie plnenie príjmov o 6 674 tis. eur, a to najmä z návratnej finančnej výpomocí poskytnutej EOSA o 6 820 tis. eur v súvislosti s výrazným nárastom sadzby pre 6M Euribor, od ktorej sa odvíja výsledná úroková sadzba použitá pri výpočte úrokov z nesplatenej časti istiny.
Iné nedaňové príjmy tvoria najmä odvod z hazardných hier, odvod prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ostatné odvody a príjem z nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky EÚ. K 31. 12. 2023 dosiahli iné nedaňové príjmy sumu 633 551 tis. eur a oproti schválenému rozpočtu nižšie o 545 489 tis. eur, čo je najvyšší výpadok v rámci celých nedaňových príjmov.
Príjem z odvodu z hazardných hier je súčasťou rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná
správa a dosiahol 301 443 tis. eur, čo predstavuje prekročenie rozpočtu o 18,9 %. Za vyššie
plnenie je zodpovedný najmä dynamický vývoj hrania v internetových kasínach, ktorý sa tak premietol aj do vyššieho odvodu do štátneho rozpočtu a taktiež vyššie príjmy z kurzových stávok.
Príjmy z odvodu tvorili finančné prostriedky zo zúčtovania vzťahov so štátnym rozpočtom zo strany podnikateľských subjektov, príspevkových a rozpočtových organizácií, ústredných orgánov, neziskových organizácií, obcí a vyšších územných celkov, ktorým tieto prostriedky štátneho rozpočtu boli poskytnuté. V roku 2023 objem týchto odvodov za rok 2022 dosiahol 76 109 tis. eur a celý bol súčasťou príjmov kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktorá
vykonáva záverečné zúčtovanie s prijímateľmi prostriedkov štátneho rozpočtu. Najväčší podiel na tejto sume predstavuje príjem z finančného zúčtovania s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Oproti schválenému rozpočtu zaznamenali príjmy z odvodu nárast o 41 088 tis. eur a tento nárast súvisel s vyšším objemom poskytnutých transferov/dotácií v súvislosti s opatreniami na kompenzáciu negatívnych vplyvov pandémie ochorenia COVID - 19 a vojenského konfliktu na Ukrajine ako aj vyššími vratkami z nepoužitých kapitálových a bežných výdavkov v pôsobnosti príspevkových organizácií.
Vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky sa rozpočtovali vo výške 3 737 tis. eur a v skutočnosti dosiahli 58 685 tis. eur. Tento rozdiel bol spôsobený najmä príjmami z nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky Európskej únie, ktoré sa nerozpočtovali a dosiahli skutočnosť 53 093 tis. eur. Vrátenia za nezrovnalosti vznikli väčšinou nedodržaním zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pri realizácii projektov financovaných z prostriedkov zo strany prijímateľov. Najvyššiu sumu z tohto titulu získala kapitola Ministerstva dopravy SR a to 26 650 tis. eur a to za nezrovnalosti a nezúčtované
predfinancovania za prostriedky Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014- 2020 a vysporiadania individuálnych nezrovnalostí identifikovaných na projektoch Operačného programu Doprava 2007–2013 za zdroj spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v zmysle uzatvorených dohôd o splátkach. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
SR získalo čiastku 8 991 tis. eur najmä za nezrovnalosti z programov OPII PO7 a IROP a
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prijalo sumu 5 265 tis. eur z individuálnych
nezrovnalostí od prijímateľov za projekty zazmluvnené v rámci Európskeho sociálneho fondu a
65
Európskeho fondu regionálneho rozvoja (vrátenie nezúčtovanej zálohovej platby, vrátenie nezúčtovaného predfinancovania, vrátenie v súlade so zmluvou).
Okrem nezrovnalostí a vratiek za prostriedky boli významným príjmom aj vrátené neoprávnene použité alebo zadržané finančné prostriedky od fyzických osôb v sume 4 705 tis. eur, z toho najviac v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
(4 548 tis. eur). Išlo o vratky z poskytnutých dávok sociálnej pomoci a štátnych sociálnych dávok z minulých rokov od ich poberateľov, ktorým vznikla povinnosť ich vrátenia za určité obdobie, alebo len časti z vyplatenej sumy, keďže ich napríklad poberali dlhšie ako mali nárok.
Príjmy z vratiek dosiahli celkovú sumu 22 670 tis. eur, z toho najviac u Ministerstva
zdravotníctva SR (8 956 tis. eur), kde išlo o vratky zo stabilizačných príspevkov, ktoré boli
poskytnuté zdravotníckym pracovníkom v zdravotníckych zariadeniach. Oproti schválenému rozpočtu boli tieto príjmy vyššie o 8 933 tis. eur, nakoľko sa v schválenom rozpočte neuvažovalo s tým, že bude toľko príspevkov vrátených z dôvodu ich neprijatia zdravotníckymi pracovníkmi. Ministerstvo spravodlivosti SR dosiahlo príjem z vratiek v sume 4 654 tis. eur.
V Zbore väzenskej a justičnej stráže tvorili tieto príjmy prevažne náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody. V civilnej časti kapitoly išlo o pohľadávky z poskytnutých pôžičiek fyzickým osobám súvisiacich s agendou osobného bankrotu (tieto príjmy sa očakávali, ale vzhľadom na podmienky poskytovania pôžičiek nebolo možné výšku príjmu odhadnúť), peňažné tresty a trovy trestného konania v oblasti výkonu súdnictva, menšiu časť príjmov tvorili príjmy z prevádzkovej činnosti.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dosiahlo sumu 2 984 tis. eur. Išlo najmä o vratky
a splátky z poskytnutých príspevkov aktívnej politiky trhu práce (2 873 tis. eur) a nevyčerpané mzdy a odvody za rok 2022. Schválený rozpočet bol stanovený na základe skutočného plnenia príjmov v roku 2022 a nižšie plnenie schváleného rozpočtu v roku 2023 o sumu 1 360 tis. eur bolo spôsobené najmä nižším objemom vratiek v rámci aktívnej politiky trhu práce. Príjmy z vratiek u Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v sume 2 364 tis. eur tvorili najmä
vratky z poskytnutých bežných transferov od verejných vysokých škôl (1 414 tis. eur) a vratky z projektov Plánu obnovy a odolnosti z nevyčerpaných poskytnutých záloh (884 tis. eur).
Príjmy z príspevkov prevádzkovateľa hazardnej hry boli dosiahnuté v celej výške 9 111 tis. eur v kapitole Ministerstva financií SR. Išlo o príjmy Úradu pre reguláciu hazardných hier, ktoré
predstavovali mesačný a osobitný príspevok v zmysle zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách od prevádzkovateľov hazardných hier, a to najmä NIKÉ, s.r.o. (1 384 tis. eur), TIPSPORT SK, a.s. (1 375 tis. eur), TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. (1 283 tis. eur) a ďalšie. Oproti schválenému rozpočtu bolo skutočné plnenie vyššie o 3 111 tis. eur najmä z dôvodu ukončenia všetkých opatrení, ktoré boli realizované v minulých rokoch v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Príjmy z dobropisov boli dosiahnuté v celkovej sume 10 633 tis. eur. Najvyššiu sumu 5 872 tis. eur získalo Ministerstvo dopravy SR, kde išlo o výšku DPH z dobropisu od spoločnosti
Zero Bypass Limited OZ Bratislava za úsek D4-6 projektovej cestnej komunikácie diaľnice D4. Ministerstvo vnútra SR v sume 2 025 tis. eur eviduje najmä dobropisy za vyúčtovanie energií a
najvyššiu sumu 907 tis. eur uhradila spoločnosť MAGNA ENERGIA, a.s. Príjmy z dobropisov uhradilo množstvo subjektov vodárne, plynárne, elektrárne, správcovské spoločnosti, bytové podniky, spoločenstvá vlastníkov bytov, prenajímatelia priestorov a pod.
Zvyšnú časť iných nedaňových príjmov v hodnote 146 655 tis. eur tvorili v najvyššej výške príjmy kapitoly Ministerstva hospodárstva SR v sume 68 236 tis. eur. Išlo najmä o odvody
prevádzkovateľov distribučných sústav a prenosovej sústavy, ktorí povinní odvádzať do štátneho rozpočtu odvod z množstva elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny (67 019 tis. eur).
66
Ministerstvo obrany SR dosiahlo iné nedaňové príjmy v objeme 43 838 tis. eur a išlo najmä
o prijatý transfer 41 903 tis. eur z Európskeho mierového nástroja (EPF) ako refundácia za pomoc Ukrajine v súvislosti s vojenským konfliktom. Schválený rozpočet na tejto podpoložke bol len v sume 459 tis. eur, nakoľko o refundácii za pomoc Ukrajine bolo rozhodnuté po prijatí rozpočtu v Národnej rade SR.
Príjmy kapitoly Ministerstva vnútra SR v sume 13 882 tis. eur tvorili odvody za odňatie
poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, príjmy z predpísaných mánk a škôd, príjmy z trov konania, prepadnuté prostriedky v prospech štátu, príjmy z dedičského konania, príjmy z poplatkov za obnovu evidencie pozemkov a iné. Nakoľko na tejto podpoložke sa vykazujú v prevažnej miere príjmy, ktoré nie je možné vopred odhadnúť, bol pri príprave návrhu rozpočtu plánovaný nižší rozpočet o 8 178 tis. eur.
Najvyšší záporný rozdiel medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou bol zaznamenaný u kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a to v sume 774 694 tis. eur. Na podpoložke iných
nedaňových príjmov bol rozpočtovaný aj príjem podľa návrhu nariadenia Rady 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie, ktorým sa členské štáty zaviazali prijať dve nové príjmové opatrenia, a to solidárny príspevok z nadzisku a zastropovanie príjmov z výroby a predaja elektrickej energie. V súvislosti s oboma opatreniami sa v kapitole na rok 2023 rozpočtovala suma 775 000 tis. eur, z toho na solidárny príspevok z nadzisku suma 313 000 tis. eur a na zastropovanie príjmov suma 462 000 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov na tejto podpoložke v objeme 406 tis. eur súviselo s presunutím sledovania príjmov zo solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a z odvodu z nadmerných príjmov elektrární pôvodne rozpočtovaných v rámci nedaňových príjmov kapitoly do daňových príjmov.
Podrobné údaje o plnení nedaňových príjmov štátneho rozpočtu v roku 2023 uvedené v tab. č. 3 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
3.1.3Granty a transfery
Hotovostný príjem z grantov a transferov bol na rok 2023 rozpočtovaný v celkovej výške 7 774 037 tis. eur (z toho tuzemské v čiastke 45 232 tis. eur), čo je oproti roku 2022 viac o 3 282 810 tis. eur. Skutočné príjmy štátneho rozpočtu z grantov a transferov dosiahli sumu 4 509 343 tis. eur a v porovnaní s rokom 2022 je to viac o 2 281 766 tis. eur. Rozhodujúcu časť týchto prostriedkov ako v rozpočte tak aj v skutočnom plnení tvoria zdroje z rozpočtu (Európske štrukturálne a investičné fondy EŠIF), alokované a čerpané v rámci príslušných programových období (aktuálne ako aj dobiehajúce programové obdobia).
Súhrnný prehľad o plnení grantov a transferov poskytuje nasledovná tabuľka:
Tabuľka 31 - Granty a transfery
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Tuzemské granty a transfery
38 947
39 875
45 232
69
-45 163
-99,8
Transfery v rámci verejnej správy
38 947
39 875
45 232
69
-45 163
-99,8
z toho:
zo štátneho rozpočtu okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
84
71
117
69
-48
-41,0
zo zdravotných poisťovní
38 863
39 804
43 615
0
-43 615
0
zo Slovenského pozemkového fondu
0
0
1 500
0
-1 500
0
Zahraničné granty a transfery
2 273 990
2 187 703
7 728 805
4 509 274
-3 219 531
-41,7
z toho:
67
prostriedky z rozpočtu EÚ
2 269 707
2 146 641
5 717 554
4 141 996
-1 575 558
-27,6
prostriedky z rozpočtu EÚ (POO)
4 283
41 061
2 011 251
367 278
-1 643 973
-81,7
Spolu
2 312 939
2 227 577
7 774 037
4 509 343
-3 264 694
Zdroj: MF SR
Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov na rok 2023 bol vo výške 7 728 805 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky boli rozpočtované vo výške 5 717 554 tis. eur a príjmy za Plán obnovy a odolnosti (POO) vo výške 2 011 251 tis. eur. Skutočné plnenie týchto príjmov bolo vo výške 4 509 274 tis. eur, z toho za POO 367 278 tis. eur.
Zahraničné transfery dosiahli 4 509 274 tis. eur, čo predstavuje oproti schválenému rozpočtu nižšie plnenie o 3 219 531 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky sa nenaplnili o 1 575 558 tis. eur a prostriedky POO o 1 643 973 tis. eur. K nenaplneniu príjmov dochádza vo veľkej miere z dôvodu zvýšeného poskytovania preddavkových a zálohových platieb ku koncu roka 2023 z dôvodu ukončovania oprávnenosti výdavkov k 31.12.2023 za programové obdobie 2014 2020, pričom k naplneniu príjmov dôjde v roku 2024. Ďalším dôvodom je nízke čerpanie v programovom období 2021 2027 a o výšku týchto nenaplnených príjmov je upravený rozpočet príjmov v roku 2024.
Bližšie informácie o príjmoch z rozpočtu uvedené v samostatnej kapitole 3.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii.
Prostriedky z plánu obnovy a odolnosti boli rozpočtované v sume 2 011 251 tis. eur a skutočné plnenie dosiahlo sumu 367 278 tis. eur. Prostriedky do príjmov štátneho rozpočtu boli prevedené v troch platbách, pričom sa vychádzalo z aktuálneho plnenia výdavkov na strane jednotlivých kapitol ŠR. (bližší popis rozpočtu výdavkov je uvedený v kapitole 3.2. Výdavky).
Jedným z hlavných dôvodov rozdielu medzi rozpočtovanými výdavkami a skutočným čerpaním bolo aplikovanie zásady rozpočtového krytia zo strany vykonávateľov plánu obnovy teda rozpočtovania výdavkov v čase vyhlasovania výziev a priamych vyzvaní, pričom samotné výdavky na základe týchto vyhlásených výziev a priamych vyzvaní môžu vzniknúť v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Existuje teda časový nesúlad medzi vyhlasovaním výziev/priamych vyzvaní a vzniku reálnych výdavkov v rámci implementovaných projektov.
Najvyšší príjem zo zahraničných transferov bol v kapitole Ministerstva dopravy SR v celkovej
čiastke 1 131 940 tis. eur, z toho plnenie príjmov v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, programové obdobie 2014-2022 (z toho fond EFDF v sume 855 159 tis. eur. a Kohézny fond v sume 276 781 tis. eur.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR prijalo sumu 1 078 807 tis. eur,
išlo o príjmy za časť zo súhrnných žiadostí o platbu ako Integrovaný regionálny operačný program v sume 830 852 tis. eur a INTERREG SK-CZ v sume 18 476 tis. eur a INTERREG SK- AT v sume 12 960 tis. eur. V rámci Operačného programu Technická pomoc sumu 9 614 tis. eur, v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sumu 182 410 tis. eur, Operačného programu Dodatočný príspevok sumu 13 130 tis. eur a Operačného programu Informatizácia spoločnosti sumu 11 365 tis. eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prijalo sumu 494 386 tis. eur, ktorá bola
rozdelená do oblasti pôdohospodárstva a do oblasti rozvoja vidieka. V rámci programového obdobia 2014-2020 boli plnené príjmy na priame platby v sume 204 615 tis. eur a za trhovo orientované výdavky v objeme 14 735 tis. eur. V Programe rozvoja vidieka SR 2014-2022 boli príjmy v celkovom objeme 150 032 tis. eur, z toho v sume 26 471 tis. eur na osobitne sledovanom zdroji Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Operačný program Rybné hospodárstvo 2014-2020 vykazoval príjmy v sume 121 tis. eur. V rámci programového obdobia 2021-2027 boli príjmy plnené na priamych platbách v sume
68
106 418 tis. eur a na trhovo orientovaných výdavkoch v sume 1 018 tis. eur. Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2021-2027 mal prímy naplnené v sume 14 401 tis. eur. Na trhovo orientovaných výdavkoch mimo rámca Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky boli príjmy naplnené v sume 3 045 tis. eur. Príjmy na Programe rybné hospodárstvo 2021-2027 neboli v roku 2023 plnené.
Ministerstvo životného prostredia SR prijalo sumu 396 540 tis. eur. Išlo o príjmy z rozpočtu
Európskej únie, ktoré boli určené na financovanie opatrení Operačného programu Kvalita životného prostredia.
V kapitole Ministerstva hospodárstva SR bolo prijatých 297 510 tis. eur na poskytnutie podpory
z EŠIF zamerané na vytvorenie stabilného prostredia priaznivého pre inovácie pre všetky relevantné subjekty a podporu zvýšenia efektívnosti a výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií, ako základného piliera pre zvyšovanie konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR prijalo sumu 290 894 tis. eur, z toho v rámci
Operačného programu Ľudské zdroje čiastku 283 561 tis. eur. Operačný program potravinovej a základnej materiálnej pomoci vykazuje prijatú čiastku vo výške 7 334 tis. eur.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prijalo sumu 274 998 tis. eur, z toho plnenie
príjmov v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (programové obdobie 2014-2022) v sume 170 978 tis. eur a Operačného programu Ľudské zdroje v sume 104 020 tis. eur.
Ministerstvo vnútra SR prijalo zo zahraničných transferov sumu 176 920 tis. eur, v tom v rámci
Operačného programu Ľudské zdroje sumu 118 778 tis. eur, v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa sumu 57 839 tis. eur a za Operačný program Dodatočný príspevok bolo plnenie príjmov z prostriedkov EÚ vo výške 303 tis. eur.
Podrobné údaje o príjmoch štátneho rozpočtu podľa kapitol, kategórií rozpočtovej klasifikácie a podľa zdrojov za rok 2023 sú uvedené v tab. č. 4 až 6 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
3.2Výdavky štátneho rozpočtu
3.2.1Výdavky štátneho rozpočtu podľa ekonomickej klasifikácie
3.2.1.1Bežné výdavky
Bežné výdavky boli rozpočtované v sume 29 094 461 tis. eur a ich skutočné čerpanie predstavovalo sumu 26 649 828 tis. eur. Rozdiel skutočnosti oproti schválenému rozpočtu znamenalo nižšie čerpanie o 2 444 634 tis. eur.
Prehľad bežných výdavkov v štruktúre ekonomickej klasifikácie je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Tabuľka 32 - Bežné výdavky podľa ekonomickej klasifikácie
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
2 624 189
2 701 444
2 949 366
3 019 434
70 068
2,4
Poistné a príspevok do poisťovní
953 726
982 394
1 040 508
1 093 590
53 082
5,1
Tovary a služby
2 358 055
2 340 655
9 407 561
2 490 382
-6 917 179
-73,5
Bežné transfery
15 835 023
14 822 787
15 696 756
20 046 164
4 349 408
27,7
v tom:
69
v rámci verejnej správy
6 415 861
6 942 096
6 153 343
7 726 188
1 572 845
25,6
jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
7 005 182
5 687 424
7 001 559
7 105 251
103 692
1,5
Nefinančným subjektom
1 344 028
1 147 850
1 391 606
4 020 638
2 629 032
188,9
do tuzemských finančných inštitúcií
3 434
16 474
7 413
122 161
114 748
1547,9
do zahraničia
1 066 518
1 028 943
1 142 835
1 071 926
-70 909
-6,2
Splácanie úrokov a platby súvisiace s úverom
270
270
270
258
-12
-4,4
Spolu
21 771 263
20 847 550
29 094 461
26 649 828
-2 444 633
-8,4
Údaje sú uvedené vrátane prostriedkov Plánu obnovy a odolnostiZdroj: MF SR
Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania
Zákon č. 526/2022 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2023 stanovil pre zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (OOV) ako záväzný ukazovateľ z kódu 111 (zdroj štátneho rozpočtu) a 11H (transfery od ostatných subjektov verejnej správy) a 11UA (financovanie projektov pomoci pre občanov Ukrajiny) v úhrnnej sume 2 923 642 tis. eur. Súčasne boli v súlade s § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtované finančné prostriedky v sume 5 tis. eur, čím bol rozpočet výdavkov na mzdy a platy pre rok 2023 schválený na úrovni 2 923 647 tis. eur.
Výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zo všetkých zdrojov boli v priebehu roka upravené na sumu 3 031 090 tis. eur. Na zdroji 111 boli rozpočtovými opatreniami upravené na sumu 2 892 389 tis. eur a na zdroji 11UA na sumu 329 tis. eur. Zo zdrojov a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV upravené na sumu 138 317 tis. eur, z toho z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR (zdroj P01 a 3P01) na sumu 16 519 tis. eur a zo zdroja 72h na sumu 55 tis. eur.
V skutočnosti boli výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu za všetky zdroje čerpané na úrovni 3 019 434 tis. eur, čo je o 318 030 tis. eur (11,8 %) viac ako v roku 2022. Na vyššom medziročnom čerpaní sa podieľalo hlavne vyššie čerpanie zo zdroja 111 v sume 320 693 tis. eur, z Plánu obnovy a odolnosti SR v sume 10 991 tis. eur a zo zdroja 72h v sume 1,9 tis. eur. Zároveň došlo k medziročnému poklesu čerpania zo zdroja 11UA v sume 5 214 tis. eur a zo zdroja a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu v sume 8 442 tis. eur.
Z prostriedkov štátneho rozpočtu zo zdroja 111 a 11UA boli na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov čerpané finančné prostriedky v sume 2 883 152 tis. eur. Z prostriedkov a prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu boli vyplatené mzdy v sume 136 266 tis. eur, z toho z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR v sume 16 518 tis. eur. Na zdroji 72h boli výdavky na mzdy, platy, služobné platy a OOV čerpané v sume 55 tis. eur.
Limit výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV bol ako záväzný ukazovateľ na zdroji 111, 11H a 11UA vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu dodržaný.
Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu najvýraznejšie ovplyvnila valorizácia platov dohodnutá v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa na obdobie od 1. 1. 2023 do 31. 8. 2024. Na úpravách rozpočtu mzdových výdavkov, ktoré súviseli aj s ich čerpaním, sa podieľali aj
70
žiadosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu o dofinancovanie administratívnych kapacít v sume 27 697 tis. eur (dotýka sa kapitol Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo financií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Úrad vlády SR a Úrad pre verejné obstarávanie). Na zlepšenie odmeňovania zamestnancov boli kapitolám štátneho rozpočtu zvýšené limity mzdových výdavkov o sumu 23 499 tis. eur, z toho napríklad v kapitole Ministerstvo obrany SR v sume 10 500 tis. eur na zabezpečenie vyplatenia odmien pre profesionálnych vojakov za kvalitné plnenie služobných úloh a zabezpečenie vyplatenia personálnych náležitostí pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR najmä na zvýšenie platov zamestnancov oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a posudkových lekárov ÚPSVaR a na odmeňovanie zamestnancov centier detí a rodiny v sume 8 321 tis. eur a v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v sume 3 910 tis. eur, hlavne z dôvodu nevyhnutného zvýšenia kapacít testovania rizikových potravinárskych surovín a finálnych potravín. Ďalšími významnými úpravami boli výdavky na zabezpečenie valorizácie platov profesionálnych vojakov kapitoly Ministerstvo obrany SR v sume 25 271 tis. eur a čiastočne vrátené viazané mzdové výdavky súvisiace s Revíziou výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe v sume 14 632 tis. eur pre kapitolu Ministerstvo vnútra SR. V súvislosti s medziročným rastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve boli kapitolám štátneho rozpočtu zvýšené limity mzdových výdavkov na zabezpečenie platov zamestnancov naviazaných na plat poslanca, respektíve na rast priemernej mzdy v sume 9 434 tis. eur. Z dôvodu zabezpečenia legislatívnych zmien boli výdavky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu zvýšené o 14 847 tis. eur (najmä Ministerstvo vnútra SR napr. v súvislosti s kontrolou vnútorných hraníc s Maďarskom, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR napr. v súvislosti so zákonom o inšpekcii v sociálnych veciach a zákonom o profesionálnych náhradných rodičoch, Ministerstvo zdravotníctva SR napr. v súvislosti so zriadením Detenčného ústavu Hronovce, Štatistický úrad SR v súvislosti s referendom a voľbami).
V priebehu roka 2023 sa pristúpilo k účelovému určeniu niektorých výdavkov, napríklad analytické jednotky štátu boli posilnené o 13 osôb, na ktoré boli účelovo určené mzdové výdavky v sume 168 tis. eur. Mzdové výdavky na činnosť analytických jednotiek boli celkovo čerpané vo výške 7 947 tis. eur.
V rámci skutočne čerpaných výdavkov na mzdy a platy v rozpočtových organizáciách kapitol štátneho rozpočtu bola vyplatená odmena pri príležitosti letnej dovolenky podľa § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce v sume 1 157 tis. eur (medziročný nárast o 32 tis. eur) pre 1 113 zamestnancov (0,9 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2023) a odmena pri príležitosti vianočných sviatkov v sume 2 104 tis. eur (medziročný nárast o 650 tis. eur) pre 2 203 osôb (1,8 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2023).
Zamestnanosť v rozpočtových organizáciách ústrednej správy
Limit počtu zamestnancov pre rozpočtové organizácie kapitol štátneho rozpočtu na rok 2023 bol schválený uznesením vlády SR č. 636/2022 k Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 2025 v počte 128 662 osôb (r. 2022: 127 536). Schválený limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií medziročne stúpol o 1 126 osôb. Na medziročnom zvýšení schváleného limitu počtu zamestnancov kapitol štátneho rozpočtu mala najvýraznejší podiel kapitola Ministerstvo obrany SR (zvýšenie systemizácie profesionálnych vojakov o 880 osôb).
V rámci schváleného limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu boli uznesením vlády Slovenskej republiky č. 636/2022 schválené aj administratívne
71
kapacity osobitne sledované v počte 1 645 osôb (r. 2022: 1 602). V priebehu roka boli administratívne kapacity osobitne sledované upravené o 61 osôb na počet 1 706 osôb. Ku zvýšeniu administratívnych kapacít osobitne sledovaných došlo v kapitolách Úrad vlády SR (24 osôb), Úrad pre verejné obstarávanie (26 osôb), Ministerstvo dopravy SR (9 osôb) a Protimonopolný úrad SR (2 osoby). Skutočný počet administratívnych kapacít osobitne sledovaných v roku 2023 dosiahol počet 1 378 osôb, čo je medziročne viac o 16 osôb (1,2 %).
V priebehu roka 2023 bol limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií zvýšený rozpočtovými opatreniami na 132 211 osôb (o 3 549 osôb).
V priebehu roka 2023 predložila kapitola Ministerstvo vnútra SR požiadavku na vrátenie viazaného počtu zamestnancov vyplývajúcej z revízie výdavkov ÚHP. Na základe tejto požiadavky bolo do rozpočtu kapitoly Ministerstvo vnútra SR premietnuté vrátenie viazania na úrovni 701 osôb, z toho 622 policajtov.
Z dôvodu zamestnávania projektových zamestnancov, ktorých mzdové výdavky hradené zo zdrojov Európskej únie, bolo realizované zvýšenie limitov počtov zamestnancov o 1 776 osôb, a to najmä v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v počte 1 545 osôb, Ministerstvo financií SR o 113 osôb a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v počte 95 osôb. Ďalšie výrazné zvýšenie limitu počtu zamestnancov bolo realizované v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, kde bol zvýšený limit počtu zamestnancov na realizáciu Plánu obnovy a odolnosti o 579 osôb. Na realizáciu schválenej legislatívy sa v priebehu roka upravil limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií o 253 osôb (napríklad v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 113 osôb najmä na zabezpečenie zákona o inšpekcii v sociálnych veciach, v kapitole Ministerstvo zdravotníctva SR o 94 pre Detenčný ústav Hronovce, v kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR o 59 osôb na reformu súdnej mapy).
Skutočné plnenie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu dosiahlo úroveň 123 699 osôb, čo je v porovnaní s ich skutočným plnením v roku 2022 o 717 osôb viac. V porovnaní s pôvodne schváleným limitom počtu zamestnancov je skutočnosť nižšia o 4 963 osôb (3,9 %) a s upraveným limitom o 8 512 osôb (6,4 %). Upravený limit počtu zamestnancov neprekročila ani jedna kapitola štátneho rozpočtu a ani žiadna zo 4 organizácií rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa. V absolútnom vyjadrení je možné konštatovať dlhodobé výrazné neplnenie limitu počtu zamestnancov v kapitolách Ministerstvo vnútra (3 496 osôb, z toho systemizovaného počtu policajtov v štátnej službe v počte 2 616 osôb), Ministerstvo obrany SR (966 osôb, z toho 874 profesionálnych vojakov), Ministerstvo financií SR (718 osôb, z toho 569 príslušníkov finančnej správy), Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (700 osôb) a Ministerstvo spravodlivosti SR (614 osôb, z toho 367 príslušníkov ZVJS).
Pre zamestnancov aparátov ústredných orgánov boli schválené výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV v sume 361 916 tis. eur ako záväzný ukazovateľ z kódu 111, 11H a 11UA. V priebehu roka bol tento limit rozpočtovými opatreniami zvýšený na 395 318 tis. eur. Na základe vykonaných rozpočtových opatrení vyššie čerpanie mzdových výdavkov v aparátoch ústredných orgánov súviselo najmä s dofinancovaním administratívnych kapacít v sume 22 484 tis. eur. Vyššie čerpanie mzdových výdavkov súviselo aj s hmotnou stimuláciou zamestnancov v sume 5 732 tis. eur (najmä Ministerstvo vnútra SR v sume 4 863 tis. eur), so zabezpečením novej legislatívy v aparátoch ústredných orgánov (3 617 tis. eur) a s personálnym posilnením niektorých aparátov ústredných orgánov v sume 2 320 tis. eur (najvýraznejšie v kapitole Ministerstvo životného prostredia SR v súvislosti s plnením záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia v sume 1 055 tis. eur). Na zabezpečenie zvýšenia platových náležitostí ústavných činiteľov, ústavných sudcov, sudcov, prokurátorov od 1. januára
72
2023 a zamestnancov naviazaných na plat poslanca sa zvýšili mzdové výdavky v celkovej sume 1 738 tis. eur.).
Zamestnancom aparátov ústredných orgánov boli za všetky zdroje spolu vyplatené mzdy a platy v sume 448 412 tis. eur. Skutočné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV zamestnancov aparátu ústredného orgánu za všetky zdroje spolu medziročne vzrástli o 56 851 tis. eur. Záväzný limit miezd, platov, služobných príjmov a OOV aparátov ústredných orgánov (zdroje 111, 11H a 11UA) bol vo všetkých kapitolách štátneho rozpočtu dodržaný.
V rámci skutočne čerpaných výdavkov na mzdy a platy boli v aparátoch ústredných orgánov vyplatené odmeny pri príležitosti letnej dovolenky v sume 513 tis. eur pre 481 zamestnancov (3,6 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2023) a odmena pri príležitosti vianočných sviatkov v sume 1 012 tis. eur pre 865 osôb (6,5 % zo skutočného počtu zamestnancov za rok 2023).
Pre aparáty ústredných orgánov bol na rok 2023 schválený záväzný limit počtu zamestnancov 15 080 osôb, z toho administratívne kapacity osobitne sledované v počte 1 383 osôb. Schválený limit počtu zamestnancov bol v priebehu roka zvýšený o 336 osôb na 15 416 osôb. Najčastejšími dôvodmi úprav zvýšenia počtu zamestnancov aparátov ústredných orgánov bolo zabezpečenie projektových zamestnancov v počte 138 osôb, administratívnych kapacít osobitne sledovaných v počte 43 osôb, a zmeny súvisiace s novou legislatívou v počte 91 osôb najmä v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súvislosti so zabezpečením zákona o inšpekcii v sociálnych veciach
V skutočnosti bolo v aparátoch ústredných orgánov v roku 2023 zamestnaných 13 327 osôb, v porovnaní s rokom 2022 ide o nárast o 470 zamestnancov (3,7 %). Medziročné zvýšenie počtu zamestnancov bolo ovplyvnené najmä zvýšením počtu zamestnancov na plnenie nových úloh súvisiacich s činnosťou administratívnych kapacít osobitne sledovaných, projektovými zamestnancami. Administratívne kapacity osobitne sledované schválené uznesením vlády SR č. 636/2022 boli v aparátoch ústredných orgánov v priebehu roka zvýšené o 43 osôb na počet 1 426 osôb a ich skutočné plnenie dosiahlo stav 1 136 osôb.
Uznesením vlády SR č. 636/2022 bola v prílohe č. 2 na rok 2023 schválená systemizácia príslušníkov finančnej správy, systemizácia policajtov v štátnej službe, systemizácia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe a systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe. Záväzné ukazovatele systemizácie z kódu zdroja 111 boli vo všetkých dotknutých kapitolách štátneho rozpočtu dodržané. V kapitole Ministerstvo vnútra SR boli nad rámec systemizácie použité finančné prostriedky zo zdrojov a spolufinancovania zo ŠR a Plánu obnovy a odolnosti pre policajtov v sume 10 767 tis. eur a pre príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe v sume 2 442 tis. eur.
Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní aparátov ústredných orgánov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2023 vrátane vyhodnotenia systemizácií schválených uznesením vlády SR je uvedený v tabuľkách 23, 25, 26, 27 a 28 tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu.
Poistné a príspevok do poisťovní
Kapitoly štátneho rozpočtu rozpísali v roku 2023 výdavky na poistné a príspevok do poisťovní v sume 1 040 704 tis. eur súhrnne za všetky zdroje. V priebehu roka bola suma rozpísaných výdavkov na poistné a príspevok do poisťovní upravená na 1 096 146 tis. eur súhrne za všetky zdroje. Skutočné výdavky na poistné a príspevok do poisťovní súhrnne za všetky zdroje medziročne vzrástli o 113 641 tis. eur (cca 11,6 %) a dosiahli sumu 1 096 035 tis. eur. Vyššie
73
čerpanie výdavkov na poistné nadväzuje na zvýšené čerpanie výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné výdavky, ktoré je rozpísané v časti týkajúcej sa miezd. Výdavky na poistné a príspevok do poisťovní boli čerpané v tejto štruktúre:
Výdavky na poistné do Sociálnej poisťovne v sume 435 784 tis. eur dosiahli medziročný nárast 13,4 % (2022: 384 410 tis. eur), z toho najvyšší objem tvorilo poistné na starobné poistenie v sume 248 435 tis. eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 84 130 tis. eur a poistné na invalidné poistenie v sume 49 839 tis. eur.
Poistné na osobitné účty v kapitolách štátneho rozpočtu, do pôsobnosti ktorých patrí riadenie ozbrojených, bezpečnostných a záchranných zložiek, medziročne vzrástlo o 9,3 % a dosiahlo sumu 318 263 tis. eur (2022: 291 251 tis. eur), z toho rozhodujúci podiel predstavovalo poistné na výsluhový dôchodok v sume 246 053 tis. eur. Poistné na invalidný výsluhový dôchodok dosiahlo sumu 37 175 tis. eur a na nemocenské zabezpečenie sumu 17 178 tis. eur.
Poistné do zdravotných poisťovní medziročne vzrástlo o 11,1 % a dosiahlo sumu 316 741 tis. eur (2022: 285 038 tis. eur), v tom do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo odvedených 206 116 tis. eur a do ostatných zdravotných poisťovní 110 625 tis. eur
Príspevok do doplnkových dôchodkových poisťovní bol odvedený v sume 25 163 tis. eur (2022: 21 631 tis. eur) a medziročne vzrástol o 16,3 %.
Príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli odvedené v sume 84 tis. eur (2022: 63 tis. eur) a medziročne vzrástli o 33,3 %.
Tovary a služby
Výdavky na tovary a služby boli rozpočtované v sume 9 407 563 tis. eur a skutočné čerpanie 2 490 382 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu nižšie o 73,5 %. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v rámci služieb sa rozpočtujú aj zálohové platby na projekty a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie projektov v súlade s koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Zúčtovanie poskytnutých zálohových platieb sa však vykonáva na príslušných položkách rozpočtovej klasifikácie podľa skutočne realizovaných výdavkov (napríklad bežné a kapitálové transfery). V porovnaní s rokom 2022 bolo skutočné čerpanie v roku 2023 na tejto položke vyššie o 149 727 tis. eur, a to najmä na podpoložkách služby (o 56 008 tis. eur), rutinná a štandardná údržba (o 33 301 tis. eur) a energie, voda a komunikácie (o 62 472 tis. eur).
Tabuľka 33 – Tovary a služby
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Služby
918 147
980 629
7 644 758
1 036 637
-6 608 121
-86,4
materiál
511 926
532 806
498 387
513 125
14 738
3,0
Rutinná a štandardná údržba
441 904
398 201
601 837
431 502
-170 335
-28,3
Energie, voda a komunikácie
180 365
220 192
255 646
282 664
27 018
10,6
Dopravné
68 983
102 156
117 122
91 500
-25 622
-21,9
Nájomné za nájom nehnuteľných a hnuteľných vecí
213 318
70 722
253 321
87 352
-165 969
-65,5
Cestovné náhrady
23 412
35 949
36 492
47 602
11 110
30,4
Tovary a služby spolu
2 358 055
2 340 655
9 407 563
2 490 382
-6 917 181
-73,5
Zdroj: MF SR
Z celkových výdavkov za služby, realizovaných vo výške 1 036 637 tis. eur, boli najvyššie výdavky vynaložené na špeciálne služby, vo výške 295 109 tis. eur, pričom najviac prostriedkov
74
na tento účel vyčerpalo Ministerstvo obrany SR, a to v sume 124 497 tis. eur, najmä
na zabezpečenie plnenia úloh v rámci obrany štátu a v súvislosti s realizáciou modernizačných projektov rezortu obrany. Na čerpaní výdavkov na špeciálne služby sa tiež podieľala Slovenská
informačná služba sumou 77 357 tis. eur a Ministerstvo spravodlivosti SR v sume 15 643 tis. eur,
ktoré prostredníctvom týchto finančných prostriedkov realizovalo v prevažnej miere platby pre advokátov, notárov, exekútorov a súdne poplatky. V Zbore väzenskej a justičnej stráže to boli najmä platby za kalibráciu strojov, zariadení a meracích prístrojov pre Slovenský metrologický ústav alebo kontrola elektronického požiarneho systému. Ďalšie významné čerpanie finančných prostriedkov na špeciálne služby vykázalo Ministerstvo dopravy SR sumu 9 431 tis. eur,
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sumu 8 937 tis. eur, Ministerstvo vnútra SR
sumu 8 614 tis. eur a Ministerstvo životného prostredia SR sumu 8 104 tis. eur.
Z hľadiska významnosti v bežných výdavkoch za služby druhé najvyššie výdavky boli na platby za dostupnosť, realizované výlučne prostredníctvom Ministerstva dopravy SR v sume
186 726 tis. eur. Finančné prostriedky boli použité na platbu za dostupnosť pre PPP projekty, a to v sume 129 919 tis. eur pre projekt R1 - na úhradu nerozporovaných častí mesačných jednotkových platieb za mesiace december 2022 a január november 2023 fakturovaných Koncesionárom R1 v súlade s Koncesnou zmluvou R1. Vo výške 56 807 tis. eur bolo použitých v zmysle Koncesnej zmluvy D4R7 č. 238/C611/2016 na úhradu nerozporovaných častí MJP za mesiace december 2022 a január november 2023 fakturovaných Koncesionárom D4R7 v súlade s Koncesnou zmluvou D4R7.
Tretie najvyššie čerpanie v bežných výdavkoch za služby boli výdavky na všeobecné služby, ktoré dosiahli skutočné čerpanie 87 885 tis. eur. Ide o výkony obstarávané dodávateľským spôsobom, ktoré predstavujú služby súvisiace so správou štátnych budov a zariadení (napr. čistiace a upratovacie služby, odvoz a likvidácia odpadu, ako aj platby za externé služby, ako tlmočenie, prekladateľské služby, výkon revízií a kontrol dopravnej techniky, výdavky na prevádzku varovného systému civilnej obrany, odmeny asistentom poslancov a podobne). Kapitola Ministerstva vnútra SR disponuje najväčším počtom budov, zariadení a dopravnej
techniky a dosiahla najvýznamnejšie výdavky na všeobecné služby v hodnote 18 694 tis. eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 9 518 tis. eur, Ministerstvo obrany SR
9 222 tis. eur, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vynaložilo na všeobecné služby
čiastku 6 054 tis. eur, Ministerstvo spravodlivosti SR 5 855 tis. eur, Kancelária národnej rady SR
sumu 5 722 tis. eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR 5 693 tis. eur a Ministerstvo
financií SR 5 638 tis. eur. Ostatné kapitoly poskytli na tento účel menšie čiastky. Na výdavky
na všeobecné služby bol schválený rozpočet 1 052 799 tis. eur a skutočné čerpanie bolo o 91,7 % nižšie. Na tejto skutočnosti sa najviac podieľalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja
a informatizácie SR, ktoré vykázalo skutočné čerpanie o 922 585 tis. eur menej oproti
schválenému rozpočtu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 20 274 tis. eur a
Ministerstvo dopravy SR o 14 649 tis. eur menej.
Ďalšiu významnú hodnotu v rámci položky služby dosiahli bežné výdavky za platby štátnej rozpočtovej organizácii na projekty Európskej únie v sume 53 127 tis eur, najmä prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (28 175 tis eur), ktoré poskytlo
finančné prostriedky v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Išlo o dve tranže v sumách 14 625 tis. eur a 13 550 tis. eur prijímateľovi Slovak Investment Holding, a.s. na projekt Finančné nástroje implementované v rámci prioritnej osi 3 OP Ľudské zdroje v programovom období 2014 - 2020. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (21 910 tis. eur) poskytlo
21 875 tis. eur Regionálnemu úradu školskej správy v Žiline v rámci projektu EDUNET na refundáciu normatívnych výdavkov. Prostredníctvom projektu EDUNET je zabezpečovaný žiakom a študentom bezpečný internet.
75
V rámci výdavkov na služby boli realizované výdavky na podpoložke nezrovnalosti a iné vratky za prostriedky Európskej únie zaradené do štátneho rozpočtu a za prostriedky spolufinancovania v sume 49 002 tis. eur, najmä prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy v hodnote 38 662 tis. eur, na úhradu nezrovnalostí a iných vratiek za prostriedky Európskej únie. Prostredníctvom tohto titulu boli uvoľnené prostriedky na vysporiadanie systémových a individuálnych nezrovnalostí s dlžníkom v nadväznosti na viazanie výdavkov v kapitolách.
Ďalšou významnou podpoložkou výdavky na náhrady v sume 40 729 tis. eur a boli čerpané najmä Ministerstvom obrany SR v objeme 13 080 tis. eur a Ministerstvom vnútra SR v sume
12 944 tis. eur, ktoré hradilo najmä výdavky na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre vybrané skupiny zamestnancov.
Z ostatných výdavkov na služby boli významné výdavky najmä na podpoložkách prídel do sociálneho fondu (35 355 tis. eur) realizovaný v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, kde je stanovená hranica minimálnej výšky tvorby sociálneho fondu, ktorá je pre každého zamestnávateľa záväzná, ďalej na odmeny zamestnancom mimopracovného pomeru (33 306 tis. eur), služby v oblasti informačno-komunikačných technológií (30 877 tis. eur), kde najvyššiu sumu čerpalo Ministerstvo financií SR, a to 20 200 tis. eur. Ďalšie
výdavky boli realizované na podpoložke na propagáciu, reklamu a inzerciu (30 846 tis. eur), pokuty a penále (29 268 tis. eur), štúdie, expertízy a posudky (27 324 tis. eur), na školenia, kurzy, semináre, porady a konferencie (26 703 tis. eur), na stravovanie zamestnancov podľa platných predpisov (24 805 tis. eur), na odmeny a príspevky (22 034 tis. eur) a na dane (15 649 tis. eur).
Výdavky na materiál predstavujú druhé najvyššie čerpanie finančných prostriedkov v rámci tovarov a služieb. Dosiahli sumu 513 125 tis. eur, pričom ide o výdavky, ktoré súvisia priamo s bežnou prevádzkou jednotlivých rozpočtových organizácií, ale aj s poskytovaním určitej formy pomoci napr. pre fyzické osoby.
Najviac prostriedkov sa vynaložilo na špeciálny materiál (159 926 tis. eur). Na tejto podpoložke sa najvýznamnejšie podieľalo Ministerstvo obrany SR sumou 146 413 tis. eur, ktoré realizovalo
úhrady najmä na nákup munície, výzbroje, techniky a náhradných dielov pre letecký výcvik, výcvik pozemných zložiek Ozbrojených síl SR, pre operácie v rámci medzinárodného krízového manažmentu a pre Ukrajinu. Ministerstvo vnútra SR čerpalo v rámci tejto podpoložky sumu
12 309 tis. eur najmä na obstaranie osobných dokladov a dokladov k vozidlám (občiansky preukaz, cestovný pas s biometriou, osvedčenie o evidencii vozidla, vodičský preukaz formát EÚ) a na nákup výzbroje a munície.
Výdavky na všeobecný materiál dosiahli skutočné čerpanie 151 693 tis. eur, najmä prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva SR (92 750 tis. eur) a Ministerstva vnútra SR (20 396 tis. eur). Ministerstvo zdravotníctva SR použilo finančné prostriedky najmä na nákup
vakcín (74 486 tis. eur) a liekov (16 164 tis. eur). Zvyšok tvorili výdavky na hygienické potreby, tonery, kancelárske potreby a iné. Ministerstvo vnútra SR čerpalo na podpoložke všeobecný
materiál finančné prostriedky najmä na nákup tabuliek s evidenčným číslom na dopravné prostriedky, na výpočtovú techniku, na príslušenstvo do tlačiarní, na kancelársky materiál, na materiál na fotografickú, laboratórnu a kriminalistickú techniku a iný materiál, ako napr. krmivo pre zvieratá, lieky a drobný zdravotnícky materiál, tlačivá a tlačoviny, batérie a iné.
Na podpoložke výpočtová technika predstavovalo skutočné čerpanie 55 833 tis. eur a najvýznamnejšie sa na tom podieľala kapitola Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu
SR, a to sumou 33 201 tis. eur. Výdavky boli realizované najmä v rámci implementácie
76
národných projektov edIT1(16 288 tis. eur) a edIT2 (11 505 tis. eur) na koordinovanú digitálnu transformáciu škôl, zlepšenie ich technologickej pripravenosti a sanáciu rizikových skupín ohrozených školským neúspechom.
V rámci výdavkov na materiál boli významne čerpané finančné prostriedky na potraviny (45 231 tis. eur), na pracovné odevy a pracovné pomôcky (42 297 tis. eur), špeciálne stroje, prístroje, zariadenia, technika a náradie (16 281 tis. eur) a na interiérové vybavenie (11 940 tis. eur).
Rutinná a štandardná údržba predstavovala výdavky v sume 431 502 tis. eur. Išlo najmä o dodávateľsky obstarávané práce a výkony, ktorými sa zabezpečuje bežná prevádzka majetku, napr. budov, prevádzkového zariadenia, kancelárskeho vybavenia, softvéru a pod. Objemovo najväčšie čerpanie si vyžiadala údržba budov, objektov alebo ich častí (143 015 tis. eur), údržba unikátneho softvéru (137 496 tis. eur), komunikačnej infraštruktúry (48 752 tis. eur), údržba špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky (41 674 tis. eur), údržba prevádzkových strojov, prístrojov, zariadení techniky a náradia (23 267 tis. eur), ďalej špecializovaného konfigurovateľného softvéru a krabicového softvéru (14 847 tis. eur), výpočtovej techniky (12 241 tis. eur) a telekomunikačnej techniky (9 594 tis. eur).
Najvyšší objem finančných prostriedkov v rámci položky rutinná a štandardná údržba bol dosiahnutý na podpoložke údržba budov a objektov alebo ich častí v celkovej sume 143 015 tis. eur. Na týchto výdavkoch sa najvýznamnejšie podieľala kapitola Ministerstva
dopravy SR sumou 83 455 tis eur, najmä na zabezpečenie bežnej a zimnej údržby a opravy
úsekov ciest I. triedy. Ďalej sa na tejto podpoložke významne podieľalo aj Ministerstvo obrany
SR sumou 28 185 tis. eur a Ministerstvo vnútra SR sumou 13 549 tis. eur., ktoré ich použilo
na úhradu výdavkov za práce a služby, ktorými sa zabezpečuje bežná prevádzka majetku, stavebné práce, údržba a opravy.
Ďalšie významné výdavky boli na údržbu unikátneho softvéru, čerpané v celkovej hodnote 137 496 tis. eur. Najvyššie čerpanie v rámci tejto podpoložky dosiahlo Ministerstvo financií SR
v sume 45 298 tis. eur, najmä na podpornú infraštruktúru pre informačné systémy riadenia verejných financií (9 182 tis. eur), Informačný systém pre systém štátnej pokladnice (7 595 tis. eur), Centrálne licenčné zmluvné vzťahy (7 217 tis. eur) a ďalšie.
Tretie najvýznamnejšie čerpanie finančných prostriedkov v rámci rutinnej a štandardnej údržby bolo realizovaných na údržbu komunikačnej infraštruktúry (48 752 tis. eur), ktorú tvoria napríklad poplatky za užívanie rezortných a medzinárodných spojovacích sietí, elektronický prenos dát, prístup k internetu, poplatok za vydanie kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis a podobne.
Ďalej boli realizované výdavky na údržbu špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky (41 797 tis. eur), v rámci ktorých čerpalo najmä Ministerstvo obrany SR, a to 27 315 tis. eur
prevažne na údržbu pozemnej a leteckej techniky ozbrojených síl SR a Ministerstvo vnútra SR
v sume 12 152 tis. eur. Ďalšie výdavky boli na údržbu prevádzkových strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia (23 267 tis. eur) a na údržbu špecializovaného konfigurovaného softvéru a krabicového softvéru (14 847 tis. eur), na údržbu výpočtovej techniky (12 241 tis. eur).
Výdavky na energie, vodu a komunikácie, ktoré dosiahli úhrnom sumu 282 664 tis. eur, tvoria prevažne výdavky na energie (187 918 tis. eur,) na komunikačnú infraštruktúru (47 436 tis. eur), na poštové služby (21 979 tis. eur), na vodné, stočné (13 022 tis. eur) a na telekomunikačné služby (12 309 tis. eur).
V dopravnom zahrnuté celkové výdavky vo výške 91 500 tis. eur, z toho na servis, údržbu, opravy a výdavky s tým spojené bolo vynaložených 42 714 tis. eur a na palivo, mazivá, oleje a
77
špeciálne kvapaliny 37 628 tis. eur. Rozhodujúcou kapitolou v oboch podpoložkách je Ministerstvo vnútra SR, ktoré použilo tieto finančné prostriedky najmä v súvislosti s prevádzkou
vlastných dopravných prostriedkov, na servisné prehliadky, údržbu a opravu automobilov, leteckej techniky a taktiež na nákup doplnkového vybavenia vozidiel, a to na servis, údržbu, opravy a výdavky s tým spojené v sume 26 881 tis. eur a na palivo, mazivá, oleje a špeciálne kvapaliny v sume 19 563 tis. eur.
Výdavky na nájomné za nájom dosiahli súhrnne 87 352 tis. eur, z toho najvýznamnejšie bolo čerpanie za nájom budov a objektov alebo ich častí, a to 68 674 tis. eur, najmä prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR (12 607 tis. eur), Ministerstva vnútra SR (11 275 tis. eur)
a Ministerstva financií SR (6 128 tis. eur).
Výdavky na cestovné náhrady dosiahli úhrnom sumu 47 602 tis. eur a najvýznamnejšie čerpanie finančných prostriedkov bolo dosiahnuté na podpoložke zahraničné cestovné náhrady (29 598 tis. eur) a tuzemské cestovné náhrady (15 627 tis. eur).
Bežné transfery
Bežné transfery, ako platby jednotlivcom alebo skupinám subjektov tvorili v roku 2023 75,2 % z celkových bežných výdavkov štátneho rozpočtu.
Boli realizované zo štátneho rozpočtu vo výške 20 046 164 tis. eur, pričom rozpočet bol schválený vo výške 15 696 756 tis. eur, čo znamená skutočné čerpanie vyššie o 4 349 408 tis. eur oproti schválenému rozpočtu. Vyššie skutočné čerpanie oproti schválenému rozpočtu bolo dosiahnuté najmä na položke transfery v rámci verejnej správy (o 1 572 845 tis. eur) a na položke transfery nefinančným subjektom (o 2 629 032 tis. eur). Najvyšší nárast skutočnosti oprosti schválenému rozpočtu bol dosiahnutý na podpoložke transfery ostatnej právnickej osobe (o 2 245 345 tis. eur), najmä u Ministerstva hospodárstva SR (o 2 643 352 tis. eur).
Prehľad bežných transferov podľa skupín prijímateľov poskytuje nasledovná tabuľka:
Tabuľka 34 – Bežné transfery v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Transfery v rámci verejnej správy
6 415 861
6 942 096
6 153 343
7 726 188
1 572 845
25,6
Transfery jednotlivcom a nezisk. právnickým osobám
7 005 182
5 687 424
7 001 559
7 105 251
103 692
1,5
Transfery nefinančným subjektom
1 344 028
1 147 850
1 391 606
4 020 638
2 629 032
188,9
Transfery do zahraničia
1 066 518
1 028 943
1 142 835
1 071 926
-70 909
-6,2
Transfery do tuzemských finančných inštitúcií
3 434
16 474
7 413
122 161
114 748
1547,9
Spolu
15 835 023
14 822 787
15 696 756
20 046 164
4 349 408
27,7
Zdroj: MF SR
Najvyššiu hodnotu bežných transferov dosiahli transfery v rámci verejnej správy, ktoré boli rozpočtované v sume 6 153 343 tis. eur a ich skutočné čerpanie vo výške 7 726 188 tis. eur. Predstavujú platby subjektom, ktoré v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR klasifikované pod jedným zo subsektorov ústredná správa (S.1311), územná samospráva (S.1313) alebo fondy sociálneho a zdravotného zabezpečenia (S.1314).
78
Tabuľka 35 – Transfery v rámci verejnej správy
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Rozpočtovej organizácii
906 440
2 043 238
2 149 377
1 176 278
-973 099
-45,3
Obci na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
1 203 418
1 270 357
1 302 727
1 450 171
147 444
11,3
Príspevkovej organizácii
774 977
854 439
307 179
623 870
316 691
103,1
Verejnej vysokej škole
683 903
662 248
708 042
746 863
38 821
5,5
Vyššiemu územnému celku na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
540 161
546 227
588 122
637 506
49 384
8,4
Ostatné
2 306 962
1 565 587
1 097 896
3 091 500
1 993 604
181,6
Spolu
6 415 861
6 942 096
6 153 343
7 726 188
1 572 845
25,6
Zdroj: MF SR
Najvyššie čerpanie finančných prostriedkov v rámci položky transfery verejnej správy bolo na podpoložke transfery obciam, a to suma 2 042 605 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2022 o 557 506 tis. eur viac. Na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy sa vyčerpalo 1 450 171 tis. eur (2022: 1 270 357 tis. eur)
Podrobnejšie údaje o transferoch obciam uvedené v časti 3.2.3. Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam.
Druhé najvyššie čerpanie v rámci transferov verejnej správy dosiahli transfery rozpočtovej organizácii v sume 1 176 278 tis. eur a to najmä prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá čerpala v rámci tejto podpoložky 1 086 765 tis. eur, najmä na dorovnanie zostatku saldo účtu Štátny dlh v sume 1 072 931 tis. eur. Ďalšie výdavky boli na poskytnuté návratné finančné výpomoci, na projekty finančného mechanizmu EHP, výdavky na financovanie Nórskeho finančného mechanizmu a na financovanie Švajčiarskeho mechanizmu.
Tabuľka 36 – Výdavky štátneho dlhu
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
2
4
3
4
5=4-3
6=4-3
dlhová služba - transfer
657 218
1 059 061
1 343 208
1 072 931
-270 277
-20,1
manipulačné poplatky
270
270
270
258
-12
-4,4
Celkom štátny dlh
657 488
1 059 331
1 343 478
1 073 189
-270 289
-20,1
Zdroj: MF SR
Na hotovostnom princípe došlo v roku 2023 oproti schválenému rozpočtu výdavkov, spojených so správou štátneho dlhu k úspore v sume 270 276 tis. eur. Na menšie hotovostné saldo čiastočne vplývali inkasované prémie, pri predaji dlhopisov s väčšími kupónmi, ako bol dosiahnutý výnos v aukcii. Na úsporu hotovostného salda v roku 2023 malo pozitívny vplyv hlavne krátkodobé investovanie dočasných voľných finančných prostriedkov na peňažnom trhu. V priebehu roka 2023 ECB, prostredníctvom NBS, pokračovala v nákupoch slovenských štátnych dlhopisov, ale v menšej miere, ako boli splatné dlhopisy v jej portfóliu. ECB pod vplyvom pretrvávajúcej inflácie v roku 2023 zvýšila svoje úrokové miery o 2,00 % p. a., čo sa prirodzene premietlo aj do výnosov dlhopisov v celej eurozóne. Vďaka optimálnemu budovaniu a riadeniu rizikových ukazovateľov a priemernej splatnosti dlhového portfólia v minulosti sa pokračujúci rast výnosov v roku 2023 premietol do celkového portfólia dlhu len v obmedzenej miere. Priemerná vážená úroková sadzba celkových záväzkov štátu vzrástla z úrovne 1,31 % p. a. v roku 2022 na úroveň 1,82 % p. a. na konci roka 2023. Na správu štátneho dlhu pozitívne vplýval aj systém Štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil, že SR mala k dispozícii stabilné a lacné zdroje financovania, ktoré slúžili hlavne ako hotovostná rezerva v zhoršených časoch na finančnom trhu.
79
Tabuľka 37 - Prehľad príjmov a výdavkov na saldo účte Štátneho dlhu
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 S
Príjmy
575 543
127 184
350 500
Výdavky spolu
1 232 761
1 186 245
1 423 431
v tom:
úroky zo štátnych dlhopisov + obchodov + úverov
1 189 919
1 142 785
1 165 597
úroky z refinančného systému - ŠP
28 378
25 161
196 996
disážio (diskont CP)
5 100
13 524
48 160
poplatky
9 364
4 775
12 678
Spolu saldo
657 218
1 059 061
1 072 931
Zdroj: MF SR
Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 1 172 509 tis. eur najmä prostredníctvom Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá v dôsledku zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolané prijímanou legislatívou v Národnej rade, ako aj vo vláde Slovenskej republiky poskytla transfer na dofinancovanie Sociálnej poisťovni v sume 1 160 000 tis. eur. Uvedená podpoložka bola vytvorená v priebehu roka 2023 a rozpočet na nej bol upravený na sumu 1 160 000 tis. eur. Finančné prostriedky boli uvoľnené na základe zabezpečenia platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne v nadväznosti na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Verejným vysokým školám boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 746 863 tis. eur (2022: 662 248 tis. eur), a to predovšetkým prostredníctvom rezortu Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR v sume 731 317 tis. eur, najmä na uskutočňovanie akreditovaných
študijných programov, na výskumnú, vývojovú a umeleckú činnosť, na rozvoj verejných vysokých škôl a sociálnu podporu študentov, na plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv, na štipendiá zahraničným študentom prijatým na štipendijné pobyty na slovenské vysoké školy, štipendiá študentom z radov Slovákov žijúcich v zahraničí poskytovaných formou vládnych štipendií, na zabezpečenie mobilít a záväzkov v oblasti vzdelávania a tiež na financovanie ukrajinských študentov v zmysle rozvojového projektu na zmiernenie negatívnych dôsledkov vojnového konfliktu na Ukrajine.
Transfery vyšším územným celkom dosiahli úhrnom 703 903 tis. eur, z toho na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy sa vyčerpalo 637 506 tis. eur.
Podrobnejšie údaje o transferoch vyšším územným celkom uvedené v časti 3.2.4. Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom.
Príspevkovej organizácii boli poukázané rozpočtové prostriedky vo výške 623 870 tis. eur (2022: 854 439 tis. eur), čo je medziročný rozdiel o 230 569 tis. eur menej. Ide o čerpanie prostriedkov príspevkových organizácií ústrednej správy, ktoré v gescii jednotlivých ministerstiev. Bežnými transfermi sa spolufinancuje činnosť štátnych príspevkových organizácií v oblasti kultúry, školstva, vedy a výskumu či zdravotníctva. Skutočné čerpanie transferov príspevkovým organizáciám bolo oproti schválenému rozpočtu vyššie o 316 691 tis. eur, na čom sa najviac podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (o 136 988 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (o 98 109 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (o 22 286 tis. eur) a Ministerstvo hospodárstva SR (o 17 305 tis. eur).
Vyššie čerpanie vyplynulo z rozpočtových opatrení, najmä z potreby dofinancovania činností vyplývajúcich z finančného zabezpečenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, ako aj zo zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci operačných programov.
Najvyššiu hodnotu v rámci týchto transferov čerpala kapitola Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR a vynaložila úhrnom 166 413 tis. eur. Platobná jednotka Ministerstva
80
školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytla sumu 119 099 tis. eur na všeobecné služby na základný výskum, výskum a vývoj v oblasti všeobecných verejných služieb a na vyššie sekundárne odborné vzdelávanie štátnym príspevkovým organizáciám, a to najmä Centru vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, Ústavu experimentálnej fyziky SAV, Chemickému ústavu SAV, Biomedicínskemu centru SAV, Národnému poľnohospodárskemu a potravinárskemu centru, Národnému lesníckemu centru, Ústavu krajinnej ekológie SAV, Národnému ústavu reumatických chorôb, Slovenskému národnému múzeu, Strednej odbornej škole dopravnej v Trenčíne, Výskumnému ústavu detskej psychológie a patopsychológie, Centru experimentálnej medicíny SAV, Fyzikálnemu ústavu SAV, Národnému inštitútu vzdelávania a mládeže a Ústavu informatiky SAV. Ďalšie finančné prostriedky poskytlo ministerstvo svojim priamo riadeným príspevkovým organizáciám v sume 31 496 tis. eur na výdavky pre školy, školské zariadenia a iné.
Druhé najvyššie čerpanie v rámci transferov príspevkovej organizácii dosiahla kapitola Ministerstva životného prostredia SR v sume 133 147 tis. eur. Tieto finančné prostriedky boli
určené najmä na úhrady príspevkov na činnosť príspevkovým organizáciám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Najväčší príjemcovia finančných prostriedkov na danej podpoložke Slovenská inovačná a energetická agentúra (36 897 tis. eur), Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (29 468 tis. eur) a Slovenská agentúra životného prostredia (7 476 tis. eur). Prostriedky boli okrem iného použité aj na účely podpory inštalácie malých zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach, ktorými rodinné a bytové domy využívané za účelom bývania, zlepšovania stavu druhov a biotopov európskeho významu vo vybraných ekosystémoch chránených území, vypracovania programov starostlivosti o vybrané chránené územia, zlepšovania informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku.
Kapitola Ministerstva kultúry SR vynaložila sumu 114 047 tis. eur na bežnú činnosť
príspevkových organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, najmä na divadelnú činnosť, hudbu, koncertnú činnosť a umelecké súbory, výtvarné umenie, fotografiu, architektúru a dizajn, knižničnú, múzejnú a galerijná činnosť, osvetovú činnosť, tradičnú ľudovú kultúru, ochranu pamiatkového fondu a iné. Uvedená podpoložka taktiež zahŕňa finančné prostriedky na podporu prioritných projektov príspevkových organizácií v oblasti podpory kultúrnych aktivít doma a v zahraničí.
Kapitola Ministerstva zdravotníctva SR poukázala príspevkovým organizáciám
vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti sumu 67 339 tis. eur, najmä na realizáciu plnenia úloh v rámci Akčných plánov Národného onkologického programu, na nákup ANTIDOT do pohotovostnej zásoby pre Národný ústav detských chorôb a Národné toxikologické informačné centrum, na zabezpečenie povinnosti prístupu Slovenskej republiky do Európskej chemickej databázy pre Národné toxikologické informačné centrum, na Konferenciu simulačnej medicíny, na realizovanie pilotnej štúdie skríningu novorodencov pre Detskú fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici, na likvidáciu exspirovaných vakcín proti ochoreniu COVID 19, na vyplatenie odmeny pre zamestnancov Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorí zabezpečovali služby na urgentnom príjme v nemocnici Malacky, na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie vo vzťahu k vyhlásenej mimoriadnej situácii v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny, v súvislosti s realizáciou úloh na zabezpečenie radiačnej pripravenosti a na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vybraným zdravotníckym zariadenia na zabezpečenie kalibrácie dozimetrických prístrojov na meranie rádioaktivity a nákup príslušného vybavenia. Taktiež bol poskytnutý transfer pre Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica za účelom preplatenia nákladov súvisiacich s obstaraním piatich kusov datalogerov
81
na kontinuálne monitorovanie teploty vakcín, ktoré uchovávali na základe Zmluvy o uchovávaní lieku.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytlo bežné transfery
príspevkovej organizácii v sume 47 375 tis. eur. Najväčšiu časť predstavoval transfer pre príspevkovú organizáciu Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby (39 958 tis. eur), poskytnutý na základe Kontraktu na rok 2023 č. 4418/2022 v znení dodatkov č. 1 a č. 2, použitý najmä na správu, prevádzku a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET, na plnenie úloh národného prevádzkovateľa centrálnej informačnej infraštruktúry a centrálnej komunikačnej infraštruktúry Slovenskej republiky pre verejnú správu, na prevádzku a rozvoj Ústredného portálu verejnej správy portál slovensko.sk a iné.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vynaložilo na bežné transfery
príspevkovým organizáciám vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti celkovú sumu 24 741 tis. eur a najvýznamnejšie sumy poskytlo Národnému lesníckemu centru Zvolen (9 731 tis. eur), Národnému poľnohospodárskemu a potravinárskemu centru v Lužiankach (7 614 tis. eur) a Štátnemu veterinárnemu a potravinovému ústavu v Dolnom Kubíne (4 688 tis. eur).
Transfery Železniciam SR v sume 414 404 tis. eur poskytla výlučne kapitola Ministerstva
dopravy SR na úhrady v rámci podprogramu Podpora verejných služieb a prevádzkovanie dráh
na zabezpečenie prevádzky železničnej infraštruktúry a servisných zariadení.
Transfery Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 411 526 tis. eura, najmä prostredníctvom Ministerstva dopravy SR (411 135 tis. eur) a boli
použité na zabezpečenie dopravných služieb vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe ZSSK.
Transfery ostatným subjektom verejnej správy predstavovali čerpanie v sume 228 533 tis. eur a boli realizované najmä Ministerstvom kultúry SR (154 190 tis. eur), ktoré ich poskytlo najmä
Rozhlasu a televízii Slovenska (81 233 tis. eur), Audiovizuálnemu fondu (40 107 tis. eur), Fondu na podporu umenia (22 300 tis. eur) a Fondu na podporu kultúrnych národnostných menšín (8 300 tis. eur). V rámci tejto podpoložky boli taktiež čerpané finančné prostriedky Ministerstvom životného prostredia SR (29 608 tis. eur) a Ministerstvom školstva, vedy,
výskumu a športu SR (23 425 tis. eur).
Verejnej výskumnej inštitúcii boli poskytnuté transfery v sume 115 326 tis. eur, najmä prostredníctvom Slovenskej akadémie vied (96 465 tis. eur), ktorá ich poskytla verejným
výskumným inštitúciám vo svojej pôsobnosti a prostredníctvom Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR (16 925 tis. eur), ktoré ich poskytlo najmä Agentúre na podporu výskumu
a vývoja (10 425 tis. eur) a taktiež na základný výskum okrem výskumu v rámci terciárneho vzdelávania a na výskum a vývoj v oblasti všeobecných verejných služieb verejným výskumným inštitúciám, ako napr. Biomedicínskemu centru Slovenskej akadémie vied (ďalej SAV), Centru experimentálnej medicíny SAV, Elektrotechnickému ústavu SAV, Chemickému ústavu SAV, Ústavu experimentálnej fyziky SAV a Ústavu krajinnej ekológie SAV.
Transfery štátnym účelovým fondom boli čerpané v objeme 74 361 tis. eur. Z toho prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR bolo poskytnutých 42 818 tis. eur výlučne
Národnému jadrovému fondu – odvody od prenosovej sústavy a distribučných sústav.
Ministerstvo dopravy SR čerpalo v rámci tejto podpoložky 25 000 tis. eur pre Štátny fond
rozvoja bývania na financovanie obnovy bytových budov.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytlo v rámci
Integrovaného regionálneho operačného programu sumu 6 543 tis. eur Štátnemu fondu rozvoja
82
bývania prostredníctvom finančného nástroja zameraného na poskytovanie úverov na zlepšenie energetickej efektívnosti existujúcich bytových domov.
Transfery Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., boli poskytnuté v sume 15 874 tis. eur na prípravu a realizáciu opráv a údržbu diaľnic a rýchlostných ciest na základe Zmluvy o poskytnutí dotácií z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy SR.
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám boli rozpočtované vo výške 7 001 559 tis. eur a ich skutočné čerpanie predstavovalo 7 105 251 tis. eur, a to najmä na platby vo forme sociálnych príspevkov a dávok, dôchodkov, transferov občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, cirkvám a podobne.
Tabuľka 38 - Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
2
4
3
4
5=4-3
6=4-3
Sociálne dávky
2 369 906
2 473 116
2 445 448
3 160 650
715 202
29,2
Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom
1 708 414
1 718 317
2 078 879
2 534 129
455 250
21,9
Transfery OZ, nadáciám, neziskovým organizáciám, polit. stranám a hnutiam, odborovým organizáciám, cirkev. a súkrom.školám, cirkvám, náboženským spoločnostiam...
630 894
696 633
629 326
850 315
220 989
35,1
Ostatné transfery
529 899
217 775
1 553 946
224 152
-1 329 794
-85,6
Na aktívne opatrenia trhu práce
105 626
143 078
169 405
187 913
18 508
10,9
Jednotlivcom
428 348
97 705
55 461
74 085
18 624
33,6
Príspevok na osobitný účet
52 293
62 669
69 094
74 007
4 913
7,1
Spolu
5 825 380
5 409 293
7 001 559
7 105 251
103 692
1,5
Zdroj: MF SR
Sociálne dávky boli čerpané v objeme 3 160 650 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2022 o 687 534 tis. eur viac. Skutočné čerpanie bolo o 715 202 tis. eur vyššie oproti schválenému rozpočtu, najmä z dôvodu, že v priebehu roka bol rozpočet navýšený v zmysle legislatívnych zmien, ktoré nadobudli účinnosť v priebehu rozpočtového roka, ako aj z dôvodu, že súčasťou schváleného rozpočtu neboli prostriedky Európskej únie, ktoré boli presunuté z roku 2022. Tie prešli do upraveného rozpočtu. Najväčší objem výdavkov v rámci sociálnych dávok realizovala kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, napríklad na peňažné
príspevky na ostatné dávky poskytované štátom (903 810 tis. eur), prídavok na dieťa (778 585 tis. eur), na rodičovský príspevok (657 272 tis. eur), na kompenzáciu (610 040 tis. eur), pričom išlo najmä o príspevky na opatrovanie, o peňažné príspevky na osobnú asistenciu, na kúpu a úpravu pomôcok, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, garáže alebo rodinného domu (bezbariérové stavby), na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom a iné. Ďalšiu významnú časť sociálnych dávok tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke (118 038 tis. eur), vyplácaná na základe zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Je tu tiež zahrnutý resocializačný príspevok a osobitný príspevok, ktorý sa poskytuje dlhodobo nezamestnaným osobám, ktoré si nájdu zamestnanie.
Transfery na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom30 dosiahli súhrnne 2 534 129 tis. eur a boli v prevažnej miere poskytované prostredníctvom Ministerstva
30 Napríklad podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
83
zdravotníctva SR v sume 2 081 400 tis. eur na financovanie preddavkov štátom plateného
poistného pre zdravotné poisťovne v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
718/2004 Z. z.
, na úhradu zdravotnej starostlivosti za poistencov štátu, za poistencov, ktorí nie zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, a to napríklad nezaopatrené deti, fyzické osoby poberajúce dôchodok, fyzické osoby poberajúce rodičovský príspevok, fyzické osoby obvinené vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody a iné. Na nárast skutočnosti oproti schválenému rozpočtu o 455 250 tis. eur mali vplyv prijaté dve rozpočtové opatrenia. Prvým sa povolilo prekročenie limitu výdavkov kapitoly v sume 147 000 tis. eur a tieto prostriedky boli určené na stabilizáciu ambulantného sektora z dôvodu kompenzácie zvýšených výdavkov spôsobených nárastom cien energií. Druhé rozpočtové opatrenie navýšilo výdavky o sumu 316 331 tis. eur. Prostriedky boli určené na dofinancovanie poistného plateného štátom vyplývajúce z reálnych výdavkov zdravotnej starostlivosti, resp. prognóz očakávanej skutočnosti do konca roka 2023 podľa jednotlivých zdravotných poisťovní. Predmetným dofinancovaním sa zároveň mala zabezpečiť stabilizácia finančnej situácie VšZP, a.s. pre rok 2023. Skutočné plnenie na tejto podpoložke bolo medziročne vyššie o 815 812 tis. eur, a to najmä z dôvodu zvyšovania sumy štátom plateného poistného na zdravotné poistenie poistencov štátu, ktorá je určená zákonom o štátnom rozpočte na daný rok.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo na podpoložke platené poistné
za skupiny osôb ustanovené zákonom sumu 451 910 tis. eur.
Transfery občianskym združeniam, nadáciám, neziskovým organizáciám, politickým stranám a hnutiam, odborovým organizáciám, cirkevným a súkromným školám, cirkvám, náboženským spoločnostiam a cirkevnej charite boli poskytnuté vo výške 850 315 tis. eur, čo je o 220 989 tis. eur viac ako bolo rozpočtované. Z celkovej výšky transferov poskytnutých občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičnému fondu vo výške 246 612 tis. eur bolo vyčerpaných najviac v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to
91 980 tis. eur. Najväčšie sumy boli použité najmä v oblasti športu v sume 78 145 tis. eur, najmä na príspevky uznanému športu, na národný športový projekt a na dotácie poskytnuté podľa §70 zákona o športe na „MODULY inovatívne formy vzdelávania na hodinách telesnej výchovy“. Čerpanie finančných prostriedkov na podpoložkách kategórie bežné transfery predstavuje prevody prostriedkov zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie prijímateľom, ktorí si v súlade s platnou legislatívou požiadali prostredníctvom žiadosti o platbu o nenávratný finančný príspevok. Platobná jednotka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR - EŠIF na začiatku roka rozdeľuje prostriedky štátneho rozpočtu na jednotlivé položky odhadom. Ak v danom roku nepríde žiadna žiadosť o platbu daného prijímateľa, prípadne v menšom množstve, tieto prostriedky sa prevedú interným rozpočtovým opatrením na inú rozpočtovú položku, na ktorej môže byť čerpanie vyššie alebo nižšie, ako bol nastavený limit na začiatku roka.
Druhé najvyššie čerpanie v rámci tejto podpoložky čerpalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny SR v objeme 70 740 tis. eur najmä na vyplatenie jednorazovej dotácie na podporu
humanitárnej pomoci na úhradu stabilizačného príspevku v súlade s uznesením vlády SR č. 823/2022 Z. z. pre zamestnancov vybraných zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a domácej opatrovateľskej služby. Ďalej sa finančné prostriedky čerpali na národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnanosti, na dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, dotácie na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi a dotácie na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi, príspevky pre neštátne centrá pre deti a rodiny (CDR), na podporu sociálnych služieb,
84
na protidrogovú politiku, na prevenciu a sanáciu, na projekty v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, REACT-EÚ a projekty financované z Európskeho sociálneho fondu.
Na celkovú výšku ostatných transferov 224 152 tis. eur mali podstatný vplyv transfery na peňažné náležitosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch (83 652 tis. eur), realizované najmä prostredníctvom Ministerstva obrany SR (58 733 tis. eur), nefinančnej právnickej osobe
(37 692 tis. eur), na príplatky a príspevky (26 714 tis. eur), na nemocenské dávky (23 915 tis. eur), na náhradu (19 139 tis. eur), na podpoložke ostatné (7 689 tis. eur) a iné.
Transfery poskytnuté na aktívne opatrenia trhu práce boli poskytnuté v sume 187 913 tis. eur, výlučne prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré poskytlo dotácie
z prostriedkov najmä v rámci Operačného programu Ľudské zdroje + Európsky sociálny fond REACT-EÚ a na opatrenia trhu práce v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.
Transfery cirkevnej škole boli poskytnuté v sume v sume 164 358 tis. eur, najmä prostredníctvom Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR pre školy a školské
zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví (155 052 tis. eur) a na podporu začlenenia detí a žiakov z Ukrajiny v materských, základných a stredných školách a na zabezpečenie jazykových kurzov detí odídencov z Ukrajiny.
Transfery súkromnej škole vo výške 152 090 tis. eur boli poskytnuté najmä kapitolou Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (147 410 tis. eur) na zabezpečenie výchovy
a vzdelávania mládeže v základných a stredných školách, na zabezpečenie prevádzky škôl, na financovanie normatívnych výdavkov a na úhradu nenormatívnych výdavkov škôl a školských zariadení (najmä na vzdelávacie poukazy, príspevky pre asistentov učiteľov a príspevky na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl).
Transfery neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby boli poskytnuté v celkovej výške 147 440 tis. eur. Najvýznamnejšiu časť výdavkov čerpalo Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR (127 376 tis. eur). Boli to finančné príspevky najmä pre neverejných
poskytovateľov sociálnych služieb, ako aj na stabilizačný príspevok, a tým sa zabezpečili výdavky na poskytnutie jednorazovej dotácie na podporu humanitárnej pomoci na úhradu stabilizačného príspevku v súlade s uznesením vlády SR č. 823/2022 Z. z. pre zamestnancov vybraných zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a domácej opatrovateľskej služby. Ďalej boli poskytnuté finančné prostriedky pre neštátne centrá pre deti a rodiny (CDR), podporu humanitárnej pomoci, na prevenciu a sanáciu, na národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu práce a zvýšenie zamestnanosti.
Z celkového transferu cirkvi, náboženskej spoločnosti a cirkevnej charite vo výške 85 903 tis. eur boli v najväčšej miere poukázané prostriedky prostredníctvom kapitoly Ministerstva kultúry SR v sume 60 608 tis. eur na podporu cirkvám a náboženským
spoločnostiam na realizáciu náboženských a duchovných potrieb obyvateľstva, starostlivosti a ochrany kultúrneho dedičstva, charitatívnych a sociálnych služieb prostredníctvom realizovaných náboženských úkonov.
Transfery jednotlivcovi dosiahli sumu 74 085 tis. eur, najmä prostredníctvom Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR (23 633 tis. eur). Skutočné čerpanie predstavujú najmä vyplatené
dávky v hmotnej núdzi, príspevky na starostlivosť o dieťa pre odídencov z Ukrajiny, príspevky pre profesionálnych náhradných rodičov v Centre pre deti a rodiny a v rámci projektov FEAD REACT pre sociálne začlenenie najodkázanejších osôb.
Príspevok na osobitný účet dosiahol sumu 74 007 tis. eur a bol čerpaný výlučne Ministerstvom
obrany SR, ktoré uskutočňuje úhrady v zmysle § 94 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
85
Transfery nefinančným subjektom dosiahli skutočné čerpanie hodnotu 4 020 638 tis. eur, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2 872 789 tis. eur viac.
Tabuľka 39 - Transfery nefinančným subjektom
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Ostatnej právnickej osobe
903 469
861 418
1 371 668
3 617 013
2 245 345
163,7
Právnickej osobe založenej štátom, obcou alebo VÚC
309 316
190 123
19 938
300 138
280 200
1405,4
Fyzickej osobe podnikateľovi
131 243
96 308
0
103 487
103 487
0
Spolu
1 344 028
1 147 849
1 391 606
4 020 638
2 629 032
188,9
Zdroj: MF SR
Najvyšší podiel tvorili transfery ostatnej právnickej osobe (3 617 013 tis. eur), ktoré boli v rozhodujúcej miere hradené rezortom Ministerstva hospodárstva SR (2 985 302 tis. eur).
Najvýznamnejšia suma 2 914 106 tis. eur bola poskytnutá podľa zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR v znení neskorších predpisov a Schémy pomoci podľa oddielu 2.1 Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ako aj v zmysle nariadení vlády SR na kompenzáciu dodávateľom plynu pre malých odberateľov a pre vybraných zraniteľných odberateľov. Taktiež na kompenzáciu príjmov pre dodávateľov tepla a na kompenzáciu vybraných taríf vybraným účastníkom trhu s elektrinou. Navýšenie skutočnosti oproti rozpočtu spôsobilo najmä uvoľnenie prostriedkov viazaných v roku 2022 podľa § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vrátane uvoľnenia prostriedkov určených na kompenzáciu zvýšených nákladov na energie.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR čerpalo v rámci tejto podpoložky
494 437 tis. eur. Najväčší podiel tvorili úhrady v rámci priamych platieb z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (170 385 tis. eur), dotácie vyplatené z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2022 (125 414 tis. eur) a trhovo orientované výdavky 2014-2020 z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (18 726 tis. eur). V rámci Strategického plánu Slovenskej poľnohospodárskej politiky 2021-2027 boli vyplatené priame platby 87 348 tis. eur a platby v rámci Programu rozvoja vidieka v sume 17 570 tis. eur. Na trhovo orientované výdavky mimo rámca Strategického plánu Slovenskej poľnohospodárskej politiky boli vyplatené platby v sume 26 979 tis. eur. Ako štátna pomoc nefinančným subjektom podnikajúcim v oblasti pôdohospodárstva boli vyplatené finančné prostriedky v sume 47 521 tis. eur. Najväčšími prijímateľmi dotácií boli napr. RAJO, s.r.o. (8 512 tis. eur), Domäsko, s.r.o. (5 734 tis. eur), Dan-Slovakia Agrar, a.s. (4 954 tis. eur) a iné.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR čerpalo v rámci tejto podpoložky 38 662 tis. eur,
vo významnej miere na projekty v oblasti zamestnanosti, sociálneho začlenenia, REACT- a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR čerpalo 31 127 tis. eur.
Na transferoch právnickej osobe založenej štátom (300 138 tis. eur), sa v najvyššej miere podieľala kapitola Ministerstva hospodárstva SR sumou 218 716 tis. eur. Finančné prostriedky
boli vynaložené najmä na financovanie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra v sume 216 116 tis. eur a boli poskytnuté tranže pre prijímateľa Slovak Investment Holding, a.s. za účelom posilnenia výskumu, technologického rozvoja a inovácií, na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, na podporu výskumných, vývojových a inovačných kapacít a na rozvoj malého a stredného podnikania. Schválený rozpočet bol
86
navýšený na základe rozpočtových opatrení z dôvodu financovania projektov na základe predložených žiadostí o platbu prijímateľa.
Ministerstvo vnútra SR poskytlo transfer právnickej osobe založenej štátom v sume
42 853 tis. eur v rámci Operačného programu Ľudské zdroje na technickú vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít na základe žiadostí o platbu. Prijímateľmi boli občianske združenia.
Transfery fyzickej osobe podnikateľovi (103 487 tis. eur) boli poskytnuté v rozhodujúcej miere Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v sume 96 564 tis. eur. Najvyššie
čerpanie finančných prostriedkov predstavovali Priame platby 2014-2020 (42 804 tis. eur) a priame platby v rámci Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2021-2027 (21 824 tis. eur). V rámci priamych platieb bolo najviac prostriedkov poskytnutých v rámci dotačného titulu SAPS (Jednotná platba na plochu), GRE (Greening-poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie) a VDOJ (Platba na kravy chované v systéme s trhovou produkciou mlieka). Ďalšie prostriedky v sume 19 252 tis. eur boli poskytnuté v rámci opatrení Programu rozvoja vidieka SR 2014-2022. Finančné prostriedky na tejto podpoložke neboli rozpočtované, nakoľko vyplácané na základe uzatvorených zmlúv, ako aj z dôvodu vyplácania prostriedkov z prevodov z minulých období, ktoré vstupujú do upraveného rozpočtu.
Transfery do zahraničia boli poskytnuté v celkovom objeme 1 071 926 tis. eur a zahŕňajú najmä odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie na financovanie spoločných programov a politík EÚ. Tieto prostriedky boli poskytnuté výlučne prostredníctvom kapitoly Všeobecná pokladničná správa v sume 943 226 tis. eur a pôvodne boli rozpočtované v sume 1 027 581 tis. eur. Zníženie skutočného odvodu SR z vlastných zdrojov do rozpočtu oproti schválenému rozpočtu bolo ovplyvnené neskorým prijatím opravného rozpočtu č. 5/2022, z 23. novembra 2022, ktorého účinok sa prejavil v januárovej platbe za rok 2023. Skutočný odvod ovplyvnili aj novely rozpočtu EÚ, ktoré súviseli s technickými zmenami vyplývajúcich z politických dohôd, v súvislosti s niekoľkými legislatívnymi návrhmi (plán REPowerEU, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) a Program Únie pre bezpečnú konektivitu), s prebytkom z plnenia rozpočtu v roku 2022 a s úpravou základne vlastných zdrojov podľa najnovších ekonomických prognóz. Nevyčerpané prostriedky boli presunuté v rámci Všeobecnej pokladničnej správy na iný výdavkový titul na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.
V rámci transferov do zahraničia bola poskytnutá Medzinárodným organizáciám suma 113 941 tis. eur, na čom sa podieľalo najmä Ministerstvo obrany SR sumou 49 996 tis. eur. Išlo
o príspevky platené do NATO, Európskej únii, zahraničnej vláde a iným medzinárodným inštitúciám. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR čerpalo v rámci tejto
podpoložky sumu 20 069 tis. eur a realizovalo najmä úhrady členských príspevkov do medzinárodných organizácií, ako napríklad OSN, OECD, NATO a iné. Ministerstvo školstva,
vedy, výskumu a športu SR v objeme 17 999 tis. eur, ktoré realizovalo úhrady pravidelných
príspevkov na členstvo v medzinárodných organizáciách, ako napr. European Space Agency (ESA) Headquarters–PECS, Paris, France, CERN Finances, Geneve, European Molecular Biology Conference (EMBC), Molecular Biology Laboratory (EMBL) a iné.
Transfery do tuzemských finančných inštitúcií boli poskytnuté v celkovej sume 122 161 tis. eur, prevažne na implementáciu finančných nástrojov v sume 119 127 tis. eur, výlučne prostredníctvom Ministerstva dopravy SR, na úhradu výdavkov na činnosť Kancelárie
Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v objeme 2 410 tis. eur prostredníctvom Ministerstva
financií SR a na úhradu majetkovej ujmy v sume 624 tis. eur.
87
3.2.1.2Kapitálové výdavky
Kapitálové výdavky tvoria výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, vrátane
výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku (napr. projektová dokumentácia, výdavky s prípravou a zabezpečením obstarania majetku) a kapitálové transfery, teda platby vykonané
s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo trvalé zničenie.
Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2023 predstavoval sumu 5 946 095 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami znížila o sumu 1 184 732 tis. eur na 4 761 363 tis. eur. Skutočné čerpanie dosiahlo 4 714 155 tis. eur a oproti predchádzajúcemu roku bolo vyššie o 2 007 150 tis. eur. Podstatné zmeny v upravenom rozpočte vznikli v dôsledku realizácie § 8 zákona o rozpočtových pravidlách. V zmysle uvedeného paragrafu môže Ministerstvo financií SR na konci bežného rozpočtového roka viazať výdavky (znížiť upravený rozpočet) o nevyčerpané prostriedky, ktoré budú v nasledujúcom rozpočtovom roku použité a týmto spôsobom navýšia upravený rozpočet nasledujúceho rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov Ministerstvo financií SR môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.
V roku 2023 sa spolu použili kapitálové výdavky rozpočtované pred rokom 2023 v sume 335 309 tis. eur. Do nasledujúceho obdobia sa v roku 2023 zaviazali kapitálové výdavky rozpočtované v rokoch 2022 a 2023 v sume 704 640 tis. eur.
Prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti boli použité v roku 2023 z predchádzajúceho obdobia v sume 238 807 tis. eur, z toho prostriedky na úhradu DPH v sume 14 392 tis. eur. V roku 2023 sa podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách zaviazali výdavky z Plánu obnovy a odolnosti v sume 3 015 013 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 1 153 520 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 1 861 492 eur). Prostriedky Plánu obnovy a odolnosti prostriedky na úhradu DPH boli viazané v sume 527 695 tis. eur (v tom kód zdroja 13 v sume 196 893 tis. eur a kód zdroja 11 v sume 330 802 tis. eur).
Tabuľka 40 - Kapitálové výdavky v základnej ekonomickej štruktúre
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Obstarávanie kapitálových aktív
1 025 607
1 183 010
2 451 521
1 433 149
-1 018 372
-41,54
nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky
555 046
251 175
502 151
500 408
-1 743
-0,35
realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia
298 486
163 331
693 273
314 795
-378 478
-54,59
nákup dopravných prostriedkov
12 708
581 026
30 494
310 454
279 960
918,08
nákup pozemkov a nehmotných aktív
31 546
64 679
60 791
148 002
87 211
143,46
rekonštrukcia a modernizácia strojov a zariadení
-
-
78 439
105 715
27 276
34,77
ost. kapitálové výdavky (dokumentácia, rekonštrukcia a modernizácia strojov a ost.)
119 539
110 501
1 042 766
32 104
-1 010 662
-96,92
nákup budov, objektov a ich častí
8 282
12 298
43 607
21 671
-21 936
-50,30
Kapitálové transfery
1 414 554
1 523 995
3 494 574
3 281 006
-213 568
-6,11
v rámci verejnej správy
1 141 823
1 235 685
623 192
2 769 589
2 146 397
344,42
nefinančným subjektom
222 830
185 732
2 785 338
414 476
-2 370 862
-85,12
jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
41 550
28 818
86 044
55 358
-30 686
-35,66
88
transfery finančným inštitúciám
70 669
0
35 334
35 334
0
do zahraničia
8 351
3 091
0
6 249
6 249
0
Spolu
2 440 161
2 707 005
5 946 095
4 714 155
-1 231 940
-20,72
Zdroj: MF SR
Obstarávanie kapitálových aktív
Obstarávanie kapitálových aktív predstavuje obstaranie majetku dlhodobej povahy do vlastníctva štátu dodávateľským spôsobom alebo v rámci vlastných výkonov štátu. Rozpočet na obstarávanie kapitálových aktív bol stanovený sumou 2 451 521 tis. eur, ktorá sa rozpočtovými opatreniami počas roka znížila na 1 469 460 tis. eur. Skutočné čerpanie predstavovalo sumu 1 433 149 tis. eur. Z celkovej sumy kapitálových výdavkov bolo zo zdrojov EŠIF použitých 310 856 tis. eur, zo zdroja ŠR 992 199 tis. eur (spolufinancovanie 83 264 tis. eur) a z Plánu obnovy a odolnosti 63 336 tis. eur.
Nákup strojov, prístrojov, zariadení a techniky dosiahol v skutočnosti 500 408 tis. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo o nárast o 249 233 tis. eur. Najväčší nárast bol zaznamenaný pri nákupe špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a techniky (o 172 013 tis. eur). Dosiahnutá skutočnosť predstavovala sumu 352 571 tis. eur. Ministerstvo
obrany SR čerpalo prostriedky v sume 314 278 tis. eur (2022: 160 029 tis. eur), predovšetkým
v programe Rozvoj obrany na rozvoj výzbroje, techniky a materiálu a na rozvoj komunikačných a informačných systémov. Ministerstvo vnútra SR zaznamenalo čerpanie vo výške
34 532 tis. eur v rámci programov Efektívna a spoľahlivá štátna správa a Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu. Najvýznamnejšie výdavky predstavujú budovanie systému včasného varovania (17 514 tis. eur), projekt MUSAR Pátracie a záchranárske činnosti - posilnenie intervenčných kapacít HaZZ (3 385 tis. eur), budovanie modulu - Dočasný núdzový tábor (2 498 tis. eur) a pod.
Výdavky na nákup výpočtovej techniky dosiahli sumu 117 510 tis. eur. Najvýznamnejšie finančné prostriedky boli čerpané na Ministerstve financií SR (56 623 tis. eur), z toho najviac
Datacentrum (39 207 tis. eur) v rámci projektu Rezortný privátny cloud RPC, ktorý je zameraný na dlhodobú efektivitu a ekonomiku prevádzky informačných systémov.
Finančné prostriedky na Ministerstve vnútra SR (29 458 tis. eur) boli čerpané v rámci
operačného programu Integrovaná infraštruktúra na obstaranie výpočtovej techniky, hardvérových a softvérových komponentov, serverov, kabeláže, diskových polí a pod. Išlo o racionalizáciu prevádzky informačných systémov pomocou eGovernment cloudu a zvýšenie kapacity vládneho cloudu v Datacentre.
Ministerstvo spravodlivosti SR zaznamenalo výdavky na nákup výpočtovej techniky v sume
12 428 tis. eur, išlo napr. o bezpečnostný systém pre Zbor väzenskej a justičnej stráže (servery a výpočtovú techniku) a výpočtovú techniku pre Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Pokles medzi schváleným rozpočtom a skutočne vyčerpanými prostriedkami bol najvyšší na kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (45 589 tis. eur) z dôvodu viazania
prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti a ich prenos do roka 2024 napr. na projekt Centrálne koordinované obstarávanie relevantného digitálneho vybavenia.
Na nákup prevádzkových strojov, prístrojov, zariadení a techniky bolo použitých 13 541 tis. eur, najvýznamnejšie výdavky boli u Slovenskej akadémie vied (4 204 tis. eur) na
nákup prístrojového vybavenia pre Centrum pre využitie pokročilých materiálov. Na Ministerstve obrany SR (4 072 tis. eur), išlo o výdavky v rámci programu Obrana pre Ústav na
výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody.
89
Realizácia stavieb a ich technického zhodnotenia predstavovala výdavky v hodnote 314 795 tis. eur. V porovnaní s rokom 2022 došlo k zvýšeniu výdavkov o 151 464 tis. eur, ale k nižšiemu čerpaniu oproti schválenému rozpočtu o 378 478 tis. eur. Dôvodom medziročného nárastu bolo zvýšenie výdavkov na rekonštrukciu a modernizáciu na kapitole Ministerstva dopravy SR o 123 876 tis. eur. Dôvodom poklesu medzi schváleným rozpočtom a skutočne čerpanými prostriedkami bol pokles na Ministerstve dopravy SR pri realizácii nových stavieb o 379 906 tis. eur.
Najvyšší podiel na výdavkoch mala kapitola Ministerstva dopravy SR (196 057 tis. eur) a Ministerstva obrany SR (75 525 tis. eur).
Výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu tvorili 255 262 tis. eur. Najvyššie výdavky boli na Ministerstve dopravy SR (167 936 tis. eur), boli to výdavky Slovenskej správy ciest, napr. na
zvyšovanie pasívnej bezpečnosti na cestách I. triedy v Žilinskom a Trenčianskom kraji 2. etapa (17 962 tis. eur), modernizácia vybraných úsekov na cestách I. triedy v Banskobystrickom kraji, I. etapa (16 016 tis. eur) a na zvyšovanie pasívnej bezpečnosti na cestách I. triedy v Banskobystrickom kraji 2. etapa (11 924 tis. eur). Projekty boli financované kombináciou zdrojov zo štátneho rozpočtu a prostriedkami z Európskej únie a spolufinancovania k nim (systém predfinancovania a refundácie). Dôvodom nárastu skutočnosti oproti schválenému rozpočtu o 107 280 tis. eur bolo realizovanie presunov v súlade so zatriedením príslušného výdavku v zmysle ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie.
Výdavky na Ministerstve obrany SR boli vo výške 53 044 tis. eur, išlo o rekonštrukcie a
modernizácie objektov Ozbrojených síl SR (napr. rekonštrukcia strelnice, skladov munície, laboratória) a projekty v Akadémii ozbrojených síl Liptovský Mikuláš (rekonštrukcia kuchynsko-jedálenského bloku a zníženie energetickej náročnosti budov a objektov).
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR čerpalo prostriedky vo výške 7 816 tis. eur,
išlo o výdavky na odstránenie havarijných situácií na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti regionálnych úradov školskej správy a na rekonštrukcie a modernizácie školských objektov.
Čerpanie výdavkov na realizáciu nových stavieb bolo vo výške 55 739 tis. eur. Najvyššie boli výdavky Ministerstva dopravy SR (28 121 tis. eur), čerpané Slovenskou správou ciest na
dofinancovanie projektov realizovaných v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (príprava (projektová dokumentácia a majetkovo právne vysporiadanie) I/66 Brezno obchvat, 2. etapa, I. úsek (11 790 tis. eur), I/68 Plavnica, preložka cesty (11 481 tis. eur), I/66 Brezno – obchvat, II. etapa, 1. úsek (2 924 tis. eur).
Výdavky Ministerstva obrany SR dosiahli sumu 22 481 tis. eur, išlo o rekonštrukcie a
modernizácie objektov Ozbrojených síl SR (napr. rekonštrukcia vodovodného potrubia a hangáru ľahkej konštrukcie) a Vojenského historického ústavu (projekt výstavby haly veľkorozmerových priestorov) v rámci programu Rozvoj obrany a Obrana.
Pokles skutočnosti oproti schválenému rozpočtu o 511 340 tis. eur bol spôsobený poklesom z dôvodu viazania prostriedkov do budúceho obdobia na kapitole Ministerstva dopravy SR
(o 379 906 tis. eur) a Ministerstva spravodlivosti SR (o 137 324 tis. eur) spôsobený viazaním
výdavkov Plánu obnovy a odolnosti. Dôvodom poklesu na Ministerstve spravodlivosti SR bolo
viazanie prostriedkov v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách na použitie v roku 2024, ktoré boli určené napr. na výstavbu nových budov zo zdroja Plán obnovy a odolnosti SR pre súdnictvo.
Nákup dopravných prostriedkov dosiahol 310 454 tis. eur. Najväčší podiel výdavkov tvorila kapitola Ministerstva obrany SR 221 044 tis. eur a Ministerstva vnútra SR 77 091 tis. eur. Medziročný pokles o 270 572 tis. eur bol spôsobený znížením výdavkov na nákup špeciálnych automobilov u Ministerstva obrany SR o 356 204 tis. eur.
90
Výdavky Ministerstva obrany SR tvorili predovšetkým výdavky na nákup špeciálnych
automobilov vo výške 180 396 tis. eur na pásové bojové vozidlá pre Ozbrojené sily SR. Nárast skutočnosti oproti schválenému rozpočtu (o 535 591 tis. eur) súvisel najmä s uvoľnením prostriedkov alokovaných v kapitole VPS pre ministerstvo. Nákup dopravných lietadiel, vrtuľníkov predstavoval sumu 31 804 tis. eur, prostriedky boli čerpané v programe Rozvoj obrany na viacúčelové vrtuľníky pre špeciálne úlohy. Na nákup nákladných vozidiel, ťahačov, prípojných vozidiel, dopravných pracovných strojov, traktorov bolo vynaložených 3 392 tis. eur, išlo o prostriedky čerpané v programe Obrana na špeciálu techniku pre Ozbrojené sily SR.
Ministerstvo vnútra SR čerpalo výdavky na nákup osobných automobilov v sume
66 961 tis. eur, išlo o nákup osobných automobilov a príslušenstva a vybavenia na úpravu služobných vozidiel pre potreby výkonu policajných a záchranných zložiek a rôznych útvarov ministerstva. Na nákup špeciálnych automobilov v sume 7 934 tis. eur, išlo o posilnenie intervenčných kapacít HaZZ, zvýšenie efektívnosti manažmentu mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy, na obstaranie terénnych štvorkoliek, cisternových automobilových striekačiek na hasenie lesných požiarov.
Nákup pozemkov a nehmotných aktív predstavoval sumu 148 002 tis. eur (2022: 64 679 tis. eur). Z týchto výdavkov boli najvyššie výdavky na nákup softvéru 130 042 tis. eur (2022: 47 067 tis. eur) a nákup licencií 7 670 tis. eur (2022: 7 954 tis. eur).
Výdavky na softvér na Ministerstve vnútra SR boli čerpané vo výške 26 116 tis. eur, najmä na
vývoj a implementáciu IT riešení, napr. v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra racionalizácia prevádzky informačných systémov pomocou eGovernment cloudu, zvýšenie kapacity vládneho cloudu, na nákup softtvérových licencií, zabezpečenie hardvérovej a softvérovej infraštruktúry napr. v programe Zavedenie služieb Platform as a Service.
Ministerstvo obrany SR čerpalo výdavky v sume 17 881 tis. eur, najmä na rozvoj
komunikačných a informačných systémov na projekty súvisiace s rozvojom Integrovaného informačného systému ministerstva a zabezpečením softvéru pre vojenské účely.
Finančné prostriedky Ministerstva financií SR tvorili sumu 10 948 tis. eur, išlo najmä o výdavky
na projekt Centrálny ekonomický systém (8 796 tis. eur).
Ministerstvo spravodlivosti SR vykázalo hodnotu výdavkov na softvér 13 692 tis. eur, išlo napr.
o projekt Optimalizácie procesov riadenia a prevádzky a financovanie manažmentu údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Najvýznamnejšie výdavky na nákup licencií malo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
SR (3 217 tis. eur) na rozšírenie licenčných oprávnení v oblasti prevádzkovania a rozvoja
informačného systému Služieb zamestnanosti a na rozvoj a zvýšenie informačnej a kybernetickej bezpečnosti ministerstva.
Na rekonštrukciu a modernizáciu strojov a zariadení, výpočtovej a telekomunikačnej techniky, softvéru a komunikačnej infraštruktúry boli použité kapitálové výdavky v hodnote 105 715 tis. eur, z toho jednoznačne prevládali, ako v rozpočte tak aj v plnení, výdavky týkajúce sa softvéru (70 547 tis. eur). Z pohľadu kapitol boli najvýznamnejšie sumy čerpané v kapitole Ministerstva vnútra SR (31 887 tis. eur), Ministerstva financií SR (25 597 tis. eur) a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (23 156 tis. eur).
Výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu softvéru čerpalo predovšetkým Ministerstvo financií
SR (25 081 tis. eur), a to predovšetkým úrad ministerstva napr. na Centrálny elektronický
priečinok (5 578 tis. eur), na projekt Rozvoj jadra informačného systému štátnej pokladnice (1 709 tis. eur) a Integrovaný systém finančnej správy správa daní (1 729 tis. eur). Finančné
91
riaditeľstvo SR čerpalo výdavky najmä na Deklaračný systém (1 333 tis. eur), Tranzitný
informačný systém (1 238 tis. eur) a na Aplikačné programové vybavenie pre Systém pre správu spotrebných nepriamych daní (1 202 tis. eur).
Výdavky Ministerstva vnútra SR boli použité na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich
softvérov a aplikácií, najmä na upgrade rádiokomunikačnej siete SITNO.
Výdavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR boli čerpané najmä
na výdavky spojené s projektom Dátová integrácia sprístupnenie údajovej základne verejnej správy, ďalej na rozvoj Platformy integrácie údajov (centrálna integračná platforma) a pod.
Pri nákupe budov, objektov alebo ich častí výdavky dosiahli hodnotu 21 671 tis. eur. Ministerstvo spravodlivosti SR (15 965 tis. eur) čerpalo výdavky na obstaranie budovy pre
Okresný súd Žilina zo zdroja pre Plán obnovy a odolnosti SR.
Ostatné kapitálové výdavky 16 006 tis. eur (2022: 12 778 tis. eur) tvoria predovšetkým výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv Správy štátnych hmotných rezerv SR
v sume 7 868 tis. eur.
Z pohľadu rozpočtu roku 2023 bola významná suma kapitálových výdavkov rozpočtovaná vo Všeobecnej pokladničnej správe. Spolu s ostatnými bežnými výdavkami išlo o skupinu výdavkov, ktoré z hľadiska ich prierezového charakteru nebolo možné rozpočtovať na úrovni jednotlivých kapitol alebo o také výdavky, ktoré majú neisté časové vymedzenie alebo výšku ich použitia. Za 554 060 tis. eur išlo o výdavky na vybrané investície kapitol. Investície a projekty investičného charakteru nad 1 mil. eur prechádzajú v súlade s uznesením vládyč. 649/2020 ekonomickým hodnotením Ministerstva financií SR a do rozpočtu príslušných kapitol boli zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní ich pripravenosti a ekonomickej návratnosti.
Z uvedeného výdavkového titulu boli po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti uvoľnené prostriedky jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu v sume 482 518 tis. eur. Z dôvodu zabezpečenia finančného krytia výdavkov vyplývajúcich z požiadaviek iných rezortov boli z uvedeného výdavkového titulu presunuté prostriedky v celkovej sume 51 382 tis. eur. Nevyčerpaný zostatok v sume 60 766 tis. eur bol presunutý na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Na znížení sa podieľalo aj Ministerstvo zdravotníctva SR (o 436 050 tis. eur) z dôvodu viazania
nevyčerpaných finančných prostriedkov do nasledujúceho rozpočtového roka, išlo o finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti.
Kapitálové transfery
Kapitálové transfery zahŕňajú platby vykonávané s cieľom umožniť príjemcovi nadobudnúť kapitálové aktíva alebo kompenzovať ich poškodenie alebo zničenie. Schválený rozpočet pre rok 2023 bol stanovený sumou 3 494 574 tis. eur. V skutočnosti kapitálové transfery boli vo výške 3 281 006 tis. eur (2022: 1 523 995 tis. eur) a tvoria 69,6 % z celkových kapitálových výdavkov. Z celkovej sumy kapitálových transferov bolo zo zdrojov EŠIF použitých 2 136 522 tis. eur, zo zdroja ŠR 617 963 tis. eur (spolufinancovanie v sume 320 774 tis. eur) z Plánu obnovy a odolnosti 203 625 tis. eur.
Tabuľka 41 - Kapitálové transfery
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
v rámci verejnej správy
1 141 823
1 235 685
623 192
2 769 589
2 146 397
344
nefinančným subjektom
222 830
185 732
2 785 338
414 476
-2 370 862
-85
92
jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám
41 550
28 818
86 044
55 358
-30 686
-36
transfery finančným inštitúciám
-
70 669
0
35 334
35 334
0
do zahraničia
8 351
3 091
0
6 249
6 249
0
Spolu
1 414 554
1 523 995
3 494 574
3 281 006
-213 568
-6
Zdroj: MF SR
Transfery v rámci verejnej správy tvorili 2 769 589 tis. eur (2022: 1 235 685 tis. eur), čo predstavuje 84,4 % z celkových kapitálových transferov. Ministerstvo dopravy SR poskytlo
transfery v celkovej hodnote 1 214 905 tis. eur, a to najmä Národnej diaľničnej spoločnosti (482 116 tis. eur), a.s., Železniciam SR (263 154 tis. eur), Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (255 420 tis. eur) a dopravným podnikom (176 126 tis. eur).
Transfery určené Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. boli určené najmä na financovanie prípravy a pokračujúcej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na projekt D1 Hubová - Ivachnová (128 606 tis. eur), R2 Kriváň Lovinobaňa (95 323 tis. eur), R4 Prešov Severný obchvat (32 550 tis. eur), D1 Lietavská Lúčka-Višňové-Dubná skala (31 509 tis. eur). Ďalej boli finančné prostriedky použité na dofinancovanie projektov financovaných z prostriedkov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, a to predovšetkým projektu D1 Lietavská Lúčka Višňové Dubná skala (44 285 tis. eur), R2 Košice, Šaca Košické Oľšany (2. úsek) v sume 39 234 tis. eur.
Železniciam SR boli poskytnuté transfery na modernizáciu a rozvoj železničnej dopravnej cesty, vrátane modernizácie a rekonštrukcie železničných priecestí.
V rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 196 324 tis. eur, a to na projekty Dostavba zriaďovacej stanice Žilina - Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina, I. etapa (66 909 tis. eur), modernizácia koľaje č. 1 a č. 2 ŽST Trnovec nad Váhom - ŽST Tvrdošovce (32 378 tis. eur), modernizácia koľaje č. 1 a č. 2 ŽST Nové Zámky - ŽST Palárikovo, (22 948 tis. eur), elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach - Moldava nad Bodvou (22 443,40 tis. eur), modernizácia železničnej trate Púchov-Žilina pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod (19 863 tis. eur). V rámci ŠR boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 66 829 tis. eur. V rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF) boli výdavky čerpané hlavne na modernizáciu železničného úseku Váh - Varín - Strečno (15 452 tis. eur), Modernizácia železničnej trate Žilina Košice, úsek Liptovský Mikuláš Poprad Tatry, 1.etapa (12 103 tis. eur).
Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. sa poskytli finančné prostriedky a príslušné spolufinancovanie zo ŠR v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, najmä na modernizáciu vozového parku železničných koľajových vozidiel v súhrnnej výške 255 400 tis. eur v rámci prioritnej osi č. 1- Železničná infraštruktúra (TEN-T CORE) a obnovu mobilných prostriedkov a prioritnej osi č. 5- Železničná infraštruktúra a obnova mobilných prostriedkov.
Kapitálové transfery územnej samosprávy tvoria druhú najväčšiu skupinu výdavkov z tejto
skupiny. Obciam bolo poskytnutých 577 263 tis. eur (2022: 216 793 tis. eur). Najvyššími
sumami sa na transferoch obciam podieľali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (261 340 tis. eur), Ministerstvo životného prostredia SR (178 950 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (64 360 tis. eur) a Ministerstvo dopravy SR (38 074 tis. eur). Z celkovej poskytnutej sumy tvorili prostriedky z rozpočtu 469 817 tis. eur, z toho najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (240 072 tis. eur), Kohézneho fondu (135 850 tis. eur) a z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (9 161 tis. eur).
93
Transfery Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR boli poskytnuté
predovšetkým z Integrovaného regionálneho operačného programu na zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie, na modernizáciu zdravotníckej a vzdelávacej infraštruktúry a zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, zvyšovanie kapacity budov a pod. Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo prostriedky na rozšírenie kanalizácie a čističiek
odpadových vôd, na zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie energetickej účinnosti budov v mestách a obciach, na vybudovanie zberných dvorov, kompostární, zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a na vodozádržné opatrenia v intraviláne miest a obcí. Najväčší príjemcovia boli obec Drahovce (7 900 tis. eur), obec Bánov (6 709 tis. eur) a mesto Želiezovce (5 203 tis. eur). Ministerstvo vnútra SR poskytlo dotácie obciam v rámci Operačného
programu Ľudské zdroje na technickú vybavenosť v obciach evidovaných v Atlase rómskych komunít s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít. Dotácie Ministerstva dopravy
SR boli určené najmä na obstaranie nájomných bytov a na obstaranie technickej vybavenosti
v rámci podprogramu Výstavba a obnova bytového fondu.
Bližší popis vzťahov štátneho rozpočtu a obcí je v kapitole 3.2.3.
Vyšším územným celkom boli poskytnuté transfery v celkovej hodnote 308 456 tis. eur, z toho zo zdrojov bolo 269 365 tis. eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a
informatizácie SR poskytlo dotáciu v sume 294 034 tis. eur (2022: 34 475 tis. eur). Išlo najmä
o projekty v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ekológie dopravy v regiónoch vrátane rekonštrukcie ciest 1. a 2. triedy a obnovy dopravných prostriedkov verejnej osobnej dopravy, z toho najviac pre Trenčiansky samosprávny kraj (70 213 tis. eur), Prešovský samosprávny kraj (56 408 tis. eur) a Banskobystrický samosprávny kraj (7 375 tis. eur). Ministerstvo podporilo implementáciu projektov samosprávnymi krajmi v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a na podporu udržateľných dopravných riešení z programov INTERREG V-A SK-AT, INTERREG V-A SK-CZ INTERREG V-A PL-SK a INTERREG V-A HU-SK.
Bližší popis vzťahov štátneho rozpočtu a VÚC je v kapitole 3.2.4.
Príspevkovým organizáciám bolo poskytnutých 443 076 tis. eur. Najviac prostriedkov poskytlo Ministerstvo životného prostredia SR (228 369 tis. eur), Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (117 231 tis. eur) a Ministerstvo zdravotníctva SR (34 085 tis. eur).
Transfery Ministerstva životného prostredia SR boli použité na účely zníženia energetickej
náročnosti budov v mestách a obciach, na zhodnocovanie bioodpadu a stavebného odpadu, monitorovanie a hodnotenie množstva a režimu povrchových a podzemných vôd, inštalácie malých zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach a ďalšie. Najväčší príjemcovia finančných prostriedkov boli Štátna ochrana prírody (12 533 tis. eur), Slovenský hydrometeorologický ústav (12 289 tis. eur) a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (3 699 tis. eur).
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytlo finančné prostriedky
z Integrovaného regionálneho operačného programu najmä nemocniciam, zdravotníckym zariadeniam a záchrannej službe na zlepšovanie služieb, poskytovanie kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti a na zníženie dopadov pandémie COVID-19.
Ministerstvo zdravotníctva SR poskytlo transfery predovšetkým príspevkovým organizáciám
v pôsobnosti ministerstva na financovanie havarijných stavov v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva, na obstaranie nového prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení, na rekonštrukciu, stavebné úpravy a modernizáciu priestorov a budov zdravotníckych zariadení.
Najviac prostriedkov išlo pre Univerzitnú nemocnicu Martin (7 853 tis. eur), Národné centrum zdravotníckych informácií (6 763 tis. eur) a Univerzitnú nemocnicu Bratislava (6 430 tis. eur).
94
Transfery verejným vysokým školám boli v sume 131 859 tis. eur, z toho najviac poskytla kapitola Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (115 183 tis. eur), napr. pre
Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (77 835 tis. eur) na strategický výskum v oblasti SMART monitoringu, liečby a preventívnej ochrany pred koronavírusom, na projekt ACCORD (Advancing University Capacity and Competence in Research, Development and Innovation) a na vedeckovýskumné centrum excelentnosti SlovakION pre materiálový a interdisciplinárny výskum. Žilinská univerzita v Žiline čerpala finančné prostriedky (9 212 tis. eur) na vytvorenie digitálnej biobanky na podporu systémovej verejnej výskumnej infraštruktúry, na inovatívne riešenia pohonných, energetických a bezpečnostných komponentov dopravných prostriedkov a ďalšie. Univerzita Komenského v Bratislave (8 991 tis. eur) dostala dotácie napr. na projekt Systémová verejná výskumná infraštruktúra biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach čerpala finančné prostriedky (5 654 tis. eur) napr. na projekt Analýza kardiovaskulárnej a imunologickej odpovede pacientov po prekonaní COVID-19 so zameraním na výskum nových diagnostických markerov a terapeutických prostriedkov a pod.
Ostatným subjektom verejnej správy boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 72 738 tis. eur. Najviac poskytlo Ministerstvo životného prostredia SR (40 475 tis. eur)
Slovenskému vodohospodárskemu podniku (12 502 tis. eur) v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia na účely zabezpečenia predchádzaniu vzniku biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, budovanie kanalizácie a ČOV, protipovodňové opatrenia a pod.
Tabuľka 42 - Transfery v rámci verejnej správy
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Národnej diaľničnej spoločnosti
371 887
441 132
0
482 116
482 116
0,00
Obciam
214 362
216 793
144 684
577 263
432 579
298,98
Železniciam SR
130 654
195 484
210 731
263 154
52 423
0,00
Štátnym príspevkovým organizáciám
123 507
139 919
23 202
443 076
419 874
1 809,65
Železničnej spoločnosti Slovensko
173 863
87 304
102 223
255 420
153 197
149,87
Verejným vysokým školám
35 030
63 219
89 296
131 859
42 563
47,67
Vyšším územným celkom
33 966
36 475
300
308 456
308 156
102 718,67
Ostatné
58 554
55 359
52 755
308 244
255 489
484,29
Spolu
1 141 823
1 235 685
623 191
2 769 588
2 146 397
344,42
Zdroj: MF SR
Transfery nefinančným subjektom tvorili 414 476 tis. eur, čo predstavuje 12,6 % z celkovej výšky kapitálových transferov. Najvyššiu hodnotu vykazovali kapitoly Ministerstva životného prostredia SR (130 365 tis. eur), Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (112 970 tis. eur) a Ministerstva hospodárstva SR (102 761 tis. eur). Pôvodne rozpočtovaná suma 2 785 338 tis. eur predpokladala výdavky Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva dopravy SR Ostatnej právnickej osobe.
Ostatným právnickým osobám boli poskytnuté transfery v celkovej výške 295 159 tis. eur. Najvýznamnejšie prostriedky poskytlo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a
informatizácie SR vo výške 102 592 tis. eur, z toho najviac (98 130 tis. eur) v rámci
Integrovaného regionálneho operačného programu na implementáciu projektov v oblasti bezpečnej a ekologickej dopravy v regiónoch, zlepšovania efektívnosti a kvality služieb, mobilizácie kreatívneho potenciálu v regiónoch, zlepšovania kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie a pod. Kapitola poskytla regionálne príspevky v sume
95
4 462 tis. eur pre najmenej rozvinuté okresy v zmysle zákona č. 336/2015 Z. z. O podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ministerstvo hospodárstva SR vykázalo transfery v sume 99 177 tis. eur. Z toho 96 808 tis. eur
bolo použitých v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra na podporu trvalo udržateľnej mobility, hospodárskeho rastu, posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy, informačnej spoločnosti, podpory výskumných, vývojových a inovačných kapacít a rozvoja malého a stredného podnikania.
Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfery v sume 49 429 tis. eur v rámci programu
Kvalita životného prostredia na účely zníženia energetickej náročnosti a zvýšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie budov v podnikoch a spoločnostiach, zhodnocovanie odpadov, vybudovanie kanalizačnej infraštruktúry a pod. Najväčší príjemcovia finančných prostriedkov boli: Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. (9 395 tis. eur), A.N.T. Prešov, s.r.o. (7 685 tis. eur) a BUKOCEL, a.s. (3 445 tis. eur).
Ministerstvo životného prostredia SR zaznamenalo významný pokles skutočnosti oproti
schválenému rozpočtu (o 1 464 154 tis. eur), vzhľadom na zmenu štruktúry vykazovania skutočnosti v rámci Platobnej jednotky. Ministerstvo dopravy SR nezaznamenalo významné
poskytnutie transferov, avšak významný bol pokles vykázanej skutočnosti oproti schválenému rozpočtu v sume 142 232 tis. eur, išlo o presun prostriedkov medzi ekonomickými podpoložkami a viazanie výdavkov na použitie do nasledujúceho rozpočtového roka.
Transfery právnickým osobám založeným štátom, obcou, alebo vyšším územným celkom boli vykázané vo výške 109 547 tis. eur, najviac poskytlo Ministerstvo životného prostredia SR
(80 635 tis. eur), na modernizácie rozvodov tepla, technológiu úpravy zmesového komunálneho odpadu pre jeho ďalšie využitie, zlepšenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd, protipovodňové opatrenia a pod. Išlo o spoločnosti Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (18 138 tis. eur), Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (17 374 tis. eur) a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (12 415 tis. eur).
Transfery finančným inštitúciám tvorili 35 334 tis. eur, z toho celú sumu vykazovalo Ministerstvo životného prostredia SR v rámci operačného programu Kvalita životného
prostredia. Príjemcom finančných prostriedkov bola spoločnosť Slovak Investment Holding, a.s. a prostriedky boli použité na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, na podporu udržateľného a efektívneho využívania energetických zdrojov a zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu a podporu predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám boli poskytnuté vo výške 55 358 tis. eur (2022: 28 818 tis. eur), z toho neziskovej právnickej osobe 33 472 tis. eur a občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným fondom boli poskytnuté vo výške 14 254 tis. eur. Neziskovej právnickej osobe poskytlo Ministerstvo investícií, regionálneho
rozvoja a informatizácie SR transfery v celkovej sume 23 829 tis. eur, išlo napr. o projekty
zamerané najmä na rekonštrukcie zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, na zníženie dopadov pandémie COVID-19 v zdravotníckych zariadeniach, zvyšovanie kapacít žiakov stredných škôl na praktickom vyučovaní, zvýšenie atraktivity cyklistickej dopravy a pod.
Najviac prostriedkov občianskym združeniam, nadáciám a neinvestičným fondom poskytlo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (8 079 tis. eur)
z Integrovaného regionálneho operačného programu na projekty v oblasti poskytovania sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadeniach na komunitnej úrovni.
96
Ministerstvo životného prostredia SR poskytlo transfer (2 876 tis. eur) najmä na účely
vybudovania nového Environmentálneho centra za účelom realizácie informačných aktivít v oblasti adaptácie na zmenu klímy pre Inštitút právneho povedomia (1 836 tis. eur).
3.2.2Výdavky podľa funkčnej klasifikácie
Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie sa triedia v súlade s vyhláškou Štatistického úradu SR č. 257/2014 Z. z. (tzv. COFOG). Táto klasifikácia predstavuje rozdelenie výdavkov podľa funkcie, pričom funkciou sa rozumie určitá oblasť činností, ktorú vláda financuje napr. oblasť školstva, zdravotníctva, kultúry, bezpečnosti a podobne.
Tabuľka 43 - Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Ekonomická oblasť
5 787 606
4 291 168
9 508 201
8 651 927
-856 274
-9,01
Sociálne zabezpečenie
5 689 444
5 134 161
5 342 610
7 938 311
2 595 701
48,58
Všeobecné verejné služby
3 986 143
4 849 805
8 570 700
4 301 038
-4 269 662
-49,82
Vzdelávanie
2 960 035
3 027 782
3 606 654
3 591 379
-15 275
-0,42
Verejný poriadok a bezpečnosť
2 129 474
2 359 477
2 646 525
2 732 216
85 691
3,24
Obrana
1 856 668
1 929 515
1 979 627
1 980 682
1 055
0,05
Ochrana životného prostredia
343 969
438 344
1 490 114
680 396
-809 718
-54,34
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
550 834
527 589
471 068
640 564
169 496
35,98
Bývanie a občianska vybavenosť
88 491
103 146
469 043
455 857
-13 186
-2,81
Zdravotníctvo
818 761
893 568
956 014
391 613
-564 401
-59,04
Spolu
24 211 425
23 554 555
35 040 556
31 363 983
-3 676 573
-10,49
Oddiely funkčnej klasifikácie sú zoradené podľa veľkosti hodnoty za skutočnosť 2023 Zdroj: MF SR
Celkové výdavky podľa funkčnej klasifikácie zhodné s výdavkami podľa ekonomickej klasifikácie, však opisované z pohľadu činnosti, ktorú financujú rozpočtové organizácie štátnej správy. V prípade metodicky správneho uplatňovania tejto klasifikácie zdôvodnenia plnenia alebo prekročenia schváleného rozpočtu totožné s tými, ktoré uvedené v kapitole 3.2.1.
Ekonomická oblasť
Výdavky v tomto oddiele tvorili 27,6 % z celkových výdavkov. V rámci ekonomickej oblasti sa triedia výdavky súvisiace s rôznymi druhmi dopravy a budovaním dopravnej infraštruktúry, s poľnohospodárstvom, lesníctvom, odvetviami palív a energií, ťažbou nerastných surovín a pod. V porovnaní s minulým rokom došlo k zvýšeniu výdavkov o 4 360 744 tis. eur najmä vplyvom nárastu u Ministerstva hospodárstva SR o 2 852 094 tis. eur, príčinou boli výdavky na podporu
financovania nákladov z dôvodu zvýšených cien energií. Finančné prostriedky boli poskytnuté podľa zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MH SR v znení neskorších predpisov a Schémy pomoci podľa oddielu 2.1 Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku konfliktu na Ukrajine, ako aj v zmysle nariadení vlády SR31.
Najvyšší podiel na výdavkoch v tejto oblasti mali Ministerstvo hospodárstva SR
(3 396 989 tis. eur), Ministerstvo dopravy SR (2 755 323 tis. eur), Ministerstvo investícií,
31 Nariadenie vlády SR č. 19/2023 Z. z. na kompenzáciu dodávateľom plynu, ktorí dodávajú plyn odberateľom plynu v domácnosti, ako aj dodávateľom elektriny/plynu, ktorí dodávajú elektrinu/plyn v súvislosti s dodávkou elektriny/plynu pre malých odberateľov a pre vybraných zraniteľných odberateľov elektriny/plynu realizovanou v roku 2023, Nariadenie vlády SR č. 464/2022 Z. z. na kompenzáciu príjmov pre dodávateľov tepla, Nariadenie vlády SR č. 465/2022 Z. z. na kompenzáciu vybraných taríf vybraným účastníkom trhu s elektrinou
97
regionálneho rozvoja a informatizácie SR (1 107 347 tis. eur) a Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR (803 778 tis. eur).
Najvyššie výdavky boli dosiahnuté v skupine Palivá a energia, a to 2 965 696 tis. eur (2022: 217 979 tis. eur), na ktorých sa podieľalo predovšetkým Ministerstvo hospodárstva SR (2 948 628 tis. eur).
V skupine Doprava boli výdavky v hodnote 2 605 437 tis. eur, takmer celú sumu tvorili výdavky Ministerstva dopravy SR. V skupine Všeobecná ekonomická, obchodná a pracovná oblasť boli výdavky v hodnote 1 866 095 tis. eur.
Sociálne zabezpečenie
Výdavky v oddiele sociálne zabezpečenie tvorili 25,3 % z celkových výdavkov. Ide o prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré sa vynakladajú na poskytovanie sociálnej ochrany v starobe, na podporu rodiny a detí, na sociálnu pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi, na chorobu, invaliditu a ťažké zdravotné postihnutie a pod. V kapitole Všeobecná pokladničná správa bolo najväčšie
čerpanie v skupine Staroba 1 160 004 tis. eur, z dôvodu dofinancovania Sociálnej poisťovne za účelom zvýšenia objemu finančných prostriedkov na starobné dôchodky.
Všeobecné verejné služby
Výdavky na všeobecné verejné služby tvorili 13,7 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto výdavky zahrňujú prostriedky verejnej správy na činnosť vymedzeného okruhu ústredných orgánov štátnej správy, výdavky na správu štátneho dlhu, na základný výskum a na zahraničnú hospodársku pomoc.
Najviac finančných prostriedkov bolo čerpaných v oblasti Výkonné a zákonodarné orgány, finančné a rozpočtové záležitosti, zahraničné vzťahy (2 382 447 tis. eur). V rámci transakcií verejného dlhu vykazuje kapitola Všeobecná pokladničná správa sumu 1 072 931 tis. eur, ktorá
je vedená na tzv. saldo účte Štátneho dlhu. Uvedený účet slúži pre výdavkové a príjmové transakcie vykonávané ARDAL v mene MF SR. Stav na tomto účte sa pravidelne mesačne a ku koncu roka vyrovnáva transferom z výdavkového účtu štátneho rozpočtu na nulový zostatok. Tieto transfery predstavujú čisté výdavky štátneho rozpočtu na obsluhu štátneho dlhu v danom rozpočtovom roku.
Odvody do rozpočtu Európskej únie založené na dani z pridanej hodnoty a hrubom národnom dôchodku, a nerecyklovanom odpade z plastových obalov dosiahli v kapitole Všeobecná
pokladničná správa sumu 943 226 tis. eur.
Vzdelávanie
Výdavky na vzdelávanie v roku 2023 predstavovali 11,5 % z celkových výdavkov. Okrem financovania všetkých stupňov vzdelávania sa výdavky vynaložili aj na služby v školstve, napr. v oblasti stravovania, dopravy, lekárskej starostlivosti a na činnosť orgánov a organizácií, ktoré vzdelávanie zabezpečujú. Najvyššie celkové výdavky určené na vzdelávanie boli na kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (3 490 904 tis. eur).
V oblasti vzdelávania boli výdavky vynaložené najmä na sekundárne vzdelávanie vo výške 1 538 128 tis. eur a na predprimárne a primárne vzdelávanie vo výške 1 078 586 tis. eur. Išlo o transfery obciam a vyšším územných celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy.
Verejný poriadok a bezpečnosť
Výdavky predstavovali 8,7 % z celkových výdavkov. Ide o oblasť činností štátnej polície, súdov, potreby väzenstva, ochranu pred požiarmi a financovanie ústredných orgánov, ktoré tieto činnosti
98
kompetenčne zabezpečujú. Najvyššiu hodnotu dosahuje kapitola Ministerstva vnútra SR
1 657 839 tis. eur.
Na týchto výdavkoch sa podieľali predovšetkým výdavky v skupine policajné služby sumou 1 067 764 tis. eur a verejný poriadok a bezpečnosť inde neklasifikované sumou 801 854 tis. eur.
Obrana
Výdavky v oddiele obrana tvoria 6,3 % z celkových výdavkov. Ide hlavne o výdavky na vojenskú a civilnú ochranu a zahraničnú vojenskú pomoc. Výdavky na vojenskú obranu dosiahli 1 859 200 tis. eur, z toho výdavky Ministerstva obrany SR boli v celkovej hodnote
1 854 319 tis. eur, kde na mzdové prostriedky sa použilo 629 345 tis. eur a na obstaranie tovarov a služieb 623 918 tis. eur. Na špeciálne služby tvorili výdavky hodnotu 122 071 tis. eur, najmä na plnenie úloh obrany štátu a v súvislosti s realizáciou modernizačných projektov rezortu obrany.
Ochrana životného prostredia
Výdavky v tomto oddiele tvorili 2,2 % z celkových výdavkov. V tomto odvetví výdavky v hodnote 680 396 tis. eur boli rovnako ako v predchádzajúcich rozpočtových obdobiach vynaložené najmä na znižovanie znečisťovania (262 886 tis. eur) a na nakladanie s odpadmi (195 481 tis. eur). Na celkovom medziročnom náraste o 242 052 tis. eur sa najviac podieľalo znižovanie znečisťovania, a to o 71 821 tis. eur.
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
Výdavky na rekreácie, kultúru a náboženstvo boli vo výške 640 564 tis. eur. Najväčšia časť výdavkov bola dosiahnutá v kapitole Ministerstva kultúry SR (433 383 tis. eur). Najvyššie
výdavky boli v skupine kultúrnych služieb v celkovej výške 240 687 tis. eur a v skupine rekreačné a športové služby 134 475 tis. eur.
Bývanie a občianska vybavenosť
Výdavky v tomto oddiele dosiahli výšku 455 857 tis. eur a v rozhodujúcej miere sa na nich podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR (190 127 tis. eur). Výdavky boli použité na
výstavbu a obnovu bytového fondu, pre Štátny fond rozvoja bývania na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, na poskytnutie štátneho príspevku a štátneho príspevku pre mladých k hypotekárnym úverom, na náhradné nájomné byty. Všeobecná pokladničná správa vykázala
výdavky v sume 117 534 tis. eur, išlo predovšetkým o dotácie subjektom územnej samosprávy v súvislosti s negatívnymi dôsledkami inflácie na čiastočné kompenzácie narastajúcich výdavkov v rámci samosprávnej pôsobnosti. Transfery boli poskytnuté napr. pre Trenčiansky samosprávny kraj v súvislosti s Akčným plánom transformácie uhoľného regiónu hornej Nitry.
Zdravotníctvo
Výdavky v tomto oddiele tvorili 1,2 % z celkových výdavkov. Patria sem výdavky, ktoré zahŕňajú činnosti ako je ústavná a ambulantná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotné služby (prevádzka krvnej banky, zisťovanie chorôb, zber epidemiologických údajov). Na výdavkoch sa najväčšou mierou podieľalo Ministerstvo zdravotníctva SR (330 278 tis. eur), ktoré v skupine
zdravotníctvo inde neklasifikované čerpalo výdavky vo výške 226 658 tis. eur (2022: 562 767 tis. eur), išlo najmä o dotácie určené na všeobecný materiál.
V skupine ústavná zdravotná starostlivosť realizovalo Ministerstvo zdravotníctva SR výdavky
vo výške 21 321 tis. eur (2022: 184 322 tis. eur), najmä na zdravotnú starostlivosť poskytovanú vo všeobecných nemocniciach.
99
Medziročný pokles o 501 955 tis. eur v tomto oddiele bol ovplyvnený zrušením stavu ohrozenia verejného zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19 a pristúpilo sa k zrušeniu celoplošných verejno-zdravotných a sociálnych opatrení.
Podrobný prehľad o výdavkoch štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie je uvedený v tab. č. 11 tabuľkovej prílohy štátneho záverečného účtu.
3.2.3Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam
Vzťahy štátneho rozpočtu k obciam tvoria transfery poskytnuté obciam a podielové dane. Daň z príjmov fyzických osôb je podielovou daňou a celý výnos dane sa prerozdeľuje stanoveným mechanizmom medzi mestá, obce a vyššie územné celky. Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov bolo 70,0 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov obcí. V roku 2023 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný obciam zvýšený o sumu 228 059 tis. eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Skutočný (hotovostný) prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí bol vykonaný vo výške 2 700 920 tis. eur vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok (2022: 2 525 470 tis. eur). Zo štátneho rozpočtu bolo do rozpočtov obcí poskytnutých celkovo 2 619 868 tis. eur vo forme bežných a kapitálových transferov, čo je za ostatné tri roky najvyššia suma. Bežné transfery tvorili sumu 2 042 605 tis. eur a kapitálové transfery čiastku 577 263 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou 2022 je to v úhrne za všetky zdroje výdavkov (vrátane a mimorozpočtových zdrojov) viac o 917 976 tis. eur, zo zdroja 111 (štátny rozpočet) o 389 436 tis. eur viac. Najvyššie medziročné rozdiely v skutočnom plnení boli v ekonomickej oblasti v kapitole Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (292 531 tis. eur), vo vzdelávaní u Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (188 176 tis. eur) a v ochrane životného prostredia u Ministerstva životného prostredia SR (103 637 tis. eur).
Transfery zo zdroja 111 boli poskytnuté v sume 1 738 121 tis. eur. Z toho bežné transfery tvorili čiastku 1 715 860 tis. eur a kapitálové transfery sumu 22 261 tis. eur. Na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy bolo poskytnutých zo všetkých zdrojov 1 431 321 tis. eur (2022: 1 270 357 tis. eur) len v rámci bežných transferov, a to v kapitolách Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR 1 399 955 tis. eur (2022: 1 235 831 tis. eur), Ministerstva vnútra SR 21 615 tis. eur (2022: 26 050 tis. eur), Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR 8 243 tis. eur (2022: 0 eur) a Ministerstva dopravy SR 1 509 tis. eur (2022: 8 476 tis. eur).
Tabuľka 44 - Transfery poskytnuté obciam podľa oddielov funkčnej klasifikácie
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
z toho: zdroj 111*
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Vzdelávanie
1 213 265
1 265 978
1 448 692
1 457 990
1 409 054
9 298
0,6
Ekonomická oblasť
149 171
113 439
10 252
430 028
1 613
419 776
4 094,6
Sociálne zabezpečenie
160 779
107 528
80 642
221 791
192 833
141 149
175,0
Bývanie a občianska vybavenosť
27 276
41 366
0
188 611
98 681
188 611
0
Ochrana životného prostredia
51 838
52 787
0
156 636
0
156 636
0
Všeobecné verejné služby
146 631
105 775
14 022
152 462
31 537
138 440
987,3
Verejný poriadok a bezpečnosť
3 789
10 575
600
8 180
761
7 580
1 263,3
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
10 630
4 444
0
3 657
3 642
3 657
0
Zdravotníctvo
16
x
0
513
0
513
0
100
Spolu
1 763 395
1 701 892
1 554 208
2 619 868
1 738 121
1 065 660
68,6
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Najväčšie kladné rozdiely medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou boli zaznamenané v ekonomickej oblasti o 419 776 tis. eur, z toho u Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR o 364 891 tis. eur. V bývaní a občianskej vybavenosti bol rozdiel 188 611 tis. eur, z toho najviac u Všeobecnej pokladničnej správy 88 602 tis. eur a u Ministerstva vnútra SR 69 201 tis. eur. V ochrane životného prostredia bol takmer celý rozdiel 156 636 tis. eur dosiahnutý v kapitole Ministerstva životného prostredia SR.
Do rozpočtov obcí boli poskytnuté transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:
Tabuľka č. 45 - Transfery poskytnuté obciam podľa kapitol ŠR
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
z toho: zdroj 111*
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Ministerstvo školstva, vedy, výsk. a športu SR
11 683
1 245 324
1 448 692
1 433 501
1 408 300
-15 191
-1,0
Ministerstvo investícií, reg.rozvoja a infor.SR
95 579
87 039
0
394 699
613
394 699
0
Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR
204 588
113 464
80 640
227 224
192 827
146 584
181,8
Ministerstvo vnútra SR
1 321 234
120 553
13 774
201 883
26 979
188 109
1 365,7
Ministerstvo životného prostredia SR
53 486
59 021
0
180 786
x
180 786
0
Všeobecná pokladničná správa
7 856
1 893
0
92 805
92 805
92 805
0
Ministerstvo dopravy SR
32 970
36 020
10 252
40 219
2 791
29 967
292,3
Úrad vlády SR
11 750
18 556
850
20 187
1 466
19 337
2 274,9
Ministerstvo pôdohospod. a rozvoja vidieka SR
7 008
14 970
0
12 417
104
12 417
0
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
x
x
0
8 797
8 797
8 797
0
Ministerstvo kultúry SR
3 013
3 922
0
7 205
3 294
7 205
0
Ministerstvo obrany SR
0
150
0
145
145
145
0
Ministerstvo hospodárstva SR
1 498
980
0
x
x
x
0
Štatistický úrad SR
12 714
x
x
x
x
x
0
Ministerstvo zdravotníctva SR
16
x
x
x
x
x
0
Spolu
1 763 395
1 701 892
1 554 208
2 619 868
1 738 121
1 065 660
68,6
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Okrem kapitol, prostredníctvom ktorých sa každoročne financujú kompetencie preneseného výkonu štátnej správy sa u väčšiny kapitol štátneho rozpočtu schvaľoval rozpočet nulový. Je to z dôvodu, že schválený rozpočet prípadne rozpis uvoľnených zdrojov z minulých rokov sa nerozpisuje na konkrétne položky rozpočtu a presun prostriedkov na základe reálne predložených žiadostí o platbu sa zohľadňuje v upravenom rozpočte. Uvedené malo za následok zvýšenie rozpočtu oproti schválenému rozpočtu väčšinou v celkovej sume skutočného čerpania.
Prehľad o poskytnutých kapitálových transferoch podľa kapitol:
101
Tabuľka 46 - Kapitálové transfery poskytnuté obciam podľa kapitol ŠR
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
z toho: zdroj 111*
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Ministerstvo investícií, reg. rozvoja a infor.SR
91 746
85 013
0
261 340
405
261 340
0
Ministerstvo životného prostredia SR
51 100
56 488
0
178 950
x
178 950
0
Ministerstvo vnútra SR
25 923
18 009
0
64 361
107
64 361
0
Ministerstvo dopravy SR
23 828
26 705
0
38 074
1 282
38 074
0
Ministerstvo pôdohospod. a rozvoja vidieka SR
6 872
14 820
0
12 264
x
12 264
0
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
649
6 247
144 484
9 099
8 330
-135 385
-93,7
Všeobecná pokladničná správa
6 835
1 814
0
5 737
5 737
5 737
0
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
4 414
4 908
0
4 391
3 578
4 391
0
Ministerstvo kultúry SR
1 760
1 686
0
2 303
2 288
2 303
0
Úrad vlády SR
764
264
200
744
534
544
272,0
Ministerstvo hospodárstva SR
471
839
x
x
x
x
0
Spolu
214 362
216 793
144 684
577 263
22 261
432 579
299,0
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Na celkovom objeme poskytnutých transferov obciam sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to 1 433 501 tis. eur. Z nich
1 418 805 tis. eur boli bežné transfery na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy. Suma 1 399 955 tis. eur bola poskytnutá obciam pre školy a školské zariadenia v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení na normatívne a nenormatívne výdavky. Finančné prostriedky zo zdroja 11UA v sume 18 850 tis. eur boli poskytnuté školám v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí na financovanie jazykových kurzov cudzincov a na podporu začlenenia detí a žiakov z Ukrajiny v materských, základných a stredných školách (európske normatívy).
Rozdiel medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou v sume 138 891 tis. eur tvoria finančné prostriedky, ktoré boli v priebehu roka 2023 pridelené do rozpočtu z Ministerstva financií SR, príp. presunuté z iných podpoložiek.
Transfery obci okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy boli vynaložené v celkovej sume 5 596 tis. eur. Finančné prostriedky v sume 4 224 tis. eur boli poskytnuté z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti a boli určené pre materské školy, základné školy a školské zariadenia, ktoré patria do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a boli účelovo určené na kompenzáciu poplatkov za školský klub detí pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a v hmotnej núdzi, na úhradu osobných výdavkov zdravotníckeho pracovníka v materských a základných školách, materským školám na financovanie pracovných miest pomocný vychovávateľ a na podporu individuálneho profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Na kapitálové výdavky vynaložila kapitola celkovú sumu 9 099 tis. eur a tieto boli použité najmä na odstránenie havarijných situácií na školách a na dobudovanie kapacít materských škôl.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytlo obciam celkovú sumu
394 699 tis. eur, z toho v rámci kapitálových výdavkov čiastku 261 340 tis. eur, čo je najvyššia suma poukázaná kapitolami obciam v rámci kapitálových výdavkov. Najviac finančných
102
prostriedkov v sume 229 799 tis. eur bolo poskytnutých z Integrovaného regionálneho operačného programu prevažne v rámci projektov na zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie, na modernizáciu zdravotníckej a vzdelávacej infraštruktúry a zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, zvyšovanie kapacity budov a iné. Ďalšie prostriedky v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra v objeme 14 641 tis. eur boli poskytnuté obciam na projekty „Wifi pre Teba“ (3 380 tis. eur), kde sa zapojilo 239 obcí. Projekty zamerané na moderné technológie v samospráve podporila kapitola v Banskej Bystrici v sume 1 099 tis. eur, v Žiline v sume 1 059 tis. eur a v Trnave v sume 1 035 tis. eur. Z výziev na podanie žiadosti o poskytnutie dotácie v oblasti podpory regionálneho rozvoja bola dotácia v objeme 8 071 tis. eur poskytnutá obciam Martin a Malacky.
Z programu INTERREG V-A SK-CZ boli podporené projekty obcí zamerané najmä na ochranu biodiverzity a zvýšenie atraktívnosti kultúrneho a prírodného dedičstva v prihraničných oblastiach, a to vo výške 3 540 tis. eur. Na podobné projekty v rámci programov INTERREG V-A SK-AT, INTERREG V-A HU-SK a INTERREG V-A PL-SK boli poskytnuté obciam prostriedky vo výške 1 585 tis. eur. Príspevok na podporu najmenej rozvinutých okresov v sume 1 395 tis. eur v súlade s § 8 odsek 9 zákona č. 336/2015 Z. z. smeroval mestu Hnúšťa a obci Málinec.
Na bežné výdavky okrem transferu na prenesený výkon štátnej správy vynaložila kapitola sumu 133 359 tis. eur. Najviac projektov realizovaných obcami bolo podporených z Integrovaného regionálneho operačného programu vo výške 129 088 tis. eur, z toho 126 680 tis. eur bolo vyplatených obciam a mestám v rámci výzvy Podpora operácií zameraných na riešenie migračných výziev v dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine. Suma 2 842 tis. eur bola poskytnutá prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na realizáciu projektov informatizácie.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo obciam celkovú sumu 227 224 tis. eur.
Z toho 222 834 tis. eur boli bežné výdavky okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, čo je zo všetkých kapitol štátneho rozpočtu najvyšší poskytnutý transfer v rámci tejto podpoložky. Sumu 101 118 tis. eur tvorili dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom, na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi a k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením, dotácia na zabezpečenie osobitného príjemcu a dotácia na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi. Finančný príspevok mestám a obciam na spolufinancovanie sociálnych služieb pre zariadenia sociálnych služieb (najmä zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, denné stacionáre, domovy sociálnych služieb, útulky, nocľahárne a ďalšie) v zmysle § 71 ods.6 a ods. 7 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách bol v objeme 75 660 tis. eur. Suma 33 584 tis. eur bola poskytnutá na národné projekty Operačného programu Ľudské zdroje. Ďalšia čiastka 11 794 tis. eur predstavovala úhradu dotácií obciam a právnickým osobám nimi zriadených v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR a nariadeniami vlády SR (stabilizačný príspevok).
Na tejto podpoložke kapitola zaznamenala kladný rozdiel oproti schválenému rozpočtu v sume 142 194 tis. eur nakoľko súčasťou schváleného rozpočtu v roku 2023 neboli prostriedky EÚ. Zároveň v priebehu roka bol rozpočet výdavkov navýšený v súvislosti s legislatívnymi úpravami, ktoré nadobudli účinnosť v priebehu rozpočtového roka. Uvedené finančné prostriedky boli poskytnuté rozpočtovými opatreniami, t. j. ovplyvnili výšku upraveného rozpočtu na rok 2023. zdroje boli v schválenom rozpočte rozpočtované len na niektorých podpoložkách, presunuté z roku 2022 vstupovali až do upraveného rozpočtu.
Ministerstvo vnútra SR vynaložilo na transfery obciam sumu 201 883 tis. eur. Z celkovej sumy
115 908 tis. eur na bežné výdavky okrem transferu na úhradu preneseného výkonu štátnej správy bolo vynaložených 91 187 tis. eur na úhradu nákladov súvisiacich s ubytovaním odídencov na
103
základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca a v zmysle zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. Prostriedky neboli rozpočtované v schválenom rozpočte. Poskytovanie prostriedkov bolo schválené a obdobie poskytovania predĺžené na základe uznesenia vlády č. 565 z 21. septembra 2022, kedy nebolo z časového hľadiska možné uvedené výdavky zapracovať do zákona o štátnom rozpočte na rok 2023. Finančné prostriedky v sume 14 384 tis. eur boli čerpané v rámci Operatívneho programu ľudské zdroje, Integrácia marginalizovaných rómskych komunít, prioritná os č. 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, pre obce ktoré evidované v Atlase rómskych komunít v sume 5 882 tis. eur, prioritná os č. 8 - REACT EU (Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe) v sume 7 419 tis. eur a prioritná os č. 5 Integrácia marginalizovaných rómskych komunít v sume 1 083 tis. eur. Finančné prostriedky vo výške 3 454 tis. eur boli použité obcami na úhradu nákladov na nevyhnutnú organizáciu dopravného a zdravotníckeho zabezpečenia, ako aj s tým súvisiace ukladanie pracovnej povinnosti, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 142 z 26. februára 2022 k návrhu na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny a zákona č. 92 z 22. marca 2022 o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Suma 2 388 tis. eur bola čerpaná zo zdroja 11UA vytvoreného pre sledovanie výdavkov súvisiacich s hromadným prílevom utečencov a suma 1 066 tis. eur bola použitá z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Finančné prostriedky v objeme 3 235 tis. eur boli použité obcami na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie v územnej pôsobnosti okresných úradov vymedzených v uznesení vlády SR č. 389 z 9. augusta 2023 a 585 z 8. novembra 2023. Suma 1 627 tis. eur bola poskytnutá obciam v rámci Operatívneho programu efektívna verejná správa posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna verejná správa. Cieľom je proklientsky orientovaná, transparentná verejná správa poskytujúca svoje služby rýchlo, efektívne a kvalitne v záujme podpory udržateľného rastu, tvorby pracovných miest a sociálnej inklúzie. Finančné prostriedky vo výške 837 tis. eur boli v nadväznosti na správu o priebehu a následkoch povodní na území SR presunuté z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na základe uznesení vlády SR č. 183 a č. 610 a boli použité obcami na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových záchranných a zabezpečovacích prác.
Bežné výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy boli v celkovej sume 21 615 tis. eur, z toho finančné prostriedky vo výške 10 260 tis. eur boli použité na úseku matričnej činnosti podľa zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov. Ďalšie finančné prostriedky v objeme 7 075 tis. eur sa použili na úhradu výdavkov súvisiacich s prípravou, vykonaním a zisťovaním výsledkov predčasných volieb, ktoré sa konali dňa 30. septembra 2023. Tieto výdavky neboli rozpočtované v schválenom rozpočte nakoľko v čase prípravy návrhu rozpočtu na rok 2023 ministerstvo nedisponovalo informáciami o konaní predčasných parlamentných volieb. Na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na hlásenie a evidenciu pobytu občanov a register obyvateľov Slovenskej republiky podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení a evidencii pobytu občanov a registra obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa použila suma 1 793 tis. eur. Finančné prostriedky vo výške 1 687 tis. eur boli použité na úhradu výdavkov súvisiacich s prípravou, vykonaním a zisťovaním výsledkov referenda, ktoré sa konalo dňa 21. januára 2023 na základe rozhodnutia prezidentky Slovenskej republiky č. 362/2022 Z. z. o vyhlásení referenda. Tieto výdavky taktiež neboli rozpočtované, nakoľko v čase prípravy návrhu rozpočtu na rok 2023 ministerstvo nedisponovalo informáciami o konaní referenda.
Kapitálové prostriedky boli poskytnuté obciam v čiastke 64 360 tis. eur. Z toho suma 62 618 tis. eur čerpaná z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci
104
Operatívneho programu ľudské zdroje Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, prioritná os. č. 6 obce a mestá evidované v Atlase rómskych komunít. Prostriedky vo výške 1 391 tis. eur tvorili dodatočný príspevok pre mestá a obce evidované v Atlase rómskych komunít.
Z kapitoly Ministerstva životného prostredia SR smerovala obciam suma 180 786 tis. eur, z toho
kapitálové výdavky v čiastke 178 950 tis. eur. Čerpanie vo výške 178 828 tis. eur bolo realizované platobnou jednotkou v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Najväčší príjemcovia finančných prostriedkov boli obec Drahovce (7 900 tis. eur), obec Bánov (6 709 tis. eur) a mesto Želiezovce (5 203 tis. eur). Prostriedky boli použité na účely rozšírenia kanalizácie v obciach a budovanie čističiek odpadových vôd, zníženia energetickej náročnosti a zvýšenia energetickej účinnosti budov v mestách a obciach, vybudovania zberných dvorov, kompostární, zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, vodozádržné opatrenia v intraviláne miest a obcí a ďalšie. Suma 122 tis. eur smerovala na pilotné rozvojové projekty mäkkého turizmu pre Národný park Poloniny a Národný park Muránska Planina. Príjemcovia finančných prostriedkov boli obec Muránska Huta (69 tis. eur) a obec Muráň (53 tis. eur). Prostriedky boli použité v rámci projektu Vytvorenie cyklotrasy ako vstupnej brány do Národného parku Muránska Planina a turistického informačného centra v historickej budove Klinčiarne v obci Muránska Huta a v rámci projektu Čiastočná revitalizácia a obnova ruiny hradu Muráň.
Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa na transfery obciam vynaložila celková suma
92 805 tis. eur, z toho formou bežných výdavkov 87 068 tis. eur. V schválenom rozpočte kapitoly neboli rozpočtované prostriedky na dotácie obciam a v priebehu roka bol rozpočet bežných výdavkov upravený rozpočtovými opatreniami o sumu 87 068 tis. eur. Dotácie obciam boli poskytnuté v súlade so zákonom o štátnom rozpočte a podľa §3 a §3a Výnosu Ministerstva financií SR z 9. decembra 2005 č. 26825/2005 441 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva financií SR v znení opatrenia z 19. januára 2022 č. MF/004274/2022-119 a opatrenia z 26. septembra 2023 č. MF/010575/2023-119 a na základe uznesení vlády Slovenskej republiky. Trenčianskemu samosprávnemu kraju bola poskytnutá dotácia v sume 45 000 tis. eur na zlepšenie sociálnej a hospodárskej oblasti v súvislosti s negatívnymi dôsledkami inflácie a taktiež aj ďalším obciam a mestám na rovnaký účel v celkovej sume 40 500 tis. eur. Na odstraňovanie následkov po zemetrasení na východnom Slovensku bolo z kapitoly uvoľnených 1 157 tis. eur pre postihnuté obce. Pre obce a mestá Trenčianskeho samosprávneho kraja sa použila suma 296 tis. eur na rozvojové aktivity a 115 tis. eur smerovalo mestu Banská Štiavnica na odstránenie následkov ničivého požiaru.
V kapitole Ministerstva dopravy SR bolo vo forme transferov pre obce poukázaných
40 219 tis. eur, z toho 38 074 tis. eur tvorili kapitálové prostriedky. Z kapitálových výdavkov bolo 19 573 tis. eur vynaložených v rámci OPII - prioritnej osi č. 3 Verejná osobná doprava, a to na projekty Nová električková trať v Petržalke, 2. časť Bosákova ulica Janíkov Dvor v sume 14 499 tis. eur, Trolejbusové trate Autobusová stanica Nové SND a Bulharská Galvaniho“ v sume 1 484 tis. eur a Modernizácia električkových tratí v Košiciach 2. etapa, projektová dokumentácia v sume 1 100 tis. eur. Ďalšie kapitálové výdavky v objeme 17 395 tis. eur predstavovali dotácie na obstaranie nájomných bytov a na obstaranie technickej vybavenosti v rámci podprogramu Výstavba a obnova bytového fondu. Na základe výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na účel výstavby doplnkovej cyklistickej infraštruktúry - cykloprístreškov a cyklostojanov v areáloch základných a stredných škôl v rámci podprogramu Rozvoj cyklistickej dopravy a cykloturistiky bola vynaložená suma 699 tis. eur. Výdavky v súlade so zákonom č. 261/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení zákona č. 134/2013 Z. z. tvorili sumu 407 tis. eur.
105
Prehľad záväzných limitov dotácií obciam za rok 2023 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 21.
3.2.4Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom
Vzťahy štátneho rozpočtu k vyšším územným celkom tvoria poskytnuté transfery a podielové dane. Daň z príjmov fyzických osôb je podielovou daňou a celý výnos dane sa prerozdeľuje stanoveným mechanizmom medzi mestá, obce a vyššie územné celky. Podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov bolo 30 % z celkového výnosu dane z príjmov fyzických osôb príjmom rozpočtov vyšších územných celkov. V roku 2023 bol podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb poukazovaný vyšším územným celkom zvýšený o sumu 97 739 tis. eur zo zdrojov z dane z príjmov právnických osôb. Skutočný prevod dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov vyšších územných celkov bol vykonaný vo výške 1 157 537 tis. eur (2022: 1 082 344 tis. eur) vrátane zúčtovania za predchádzajúci rok. Zo štátneho rozpočtu bolo do rozpočtov vyšších územných celkov poskytnutých celkovo 1 012 359 tis. eur vo forme transferov. Išlo o najvyššiu sumu za ostatné tri roky a prekročenie schváleného rozpočtu o 66,3 %. Bežné transfery tvorili sumu 703 903 tis. eur a kapitálové transfery čiastku 308 456 tis. eur. V porovnaní so skutočnosťou 2022 je to v úhrne za všetky zdroje výdavkov (vrátane a mimorozpočtových zdrojov) viac o 397 239 tis. eur, zo zdroja 111 (štátny rozpočet) o 136 025 tis. eur viac. Najvyššie medziročné rozdiely v skutočnom plnení boli v ekonomickej oblasti v kapitole Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (260 349 tis. eur).
Transfery zo zdroja 111 boli poskytnuté z jednotlivých kapitol v celkovej sume 689 730 tis. eur, z toho bežné v čiastke 683 137 tis. eur a kapitálové v čiastke 6 593 tis. eur. Na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy bolo poskytnutých zo všetkých zdrojov 637 506 tis. eur (2022: 546 227 tis. eur) z kapitol Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v oblasti vzdelávania a Ministerstva zdravotníctva SR v oblasti zdravotníctva.
Súhrnný prehľad transferov poskytnutých VÚC podľa funkčnej klasifikácie poskytuje nasledovná tabuľka:
Tabuľka 47 -Transfery poskytnuté VÚC podľa oddielov funkčnej klasifikácie
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
z toho: zdroj 111*
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Vzdelávanie
540 950
554 771
606 067
644 837
635 535
38 770
6,4
Ekonomická oblasť
31 330
43 671
0
298 990
x
298 990
0
Bývanie a občianska vybavenosť
x
x
0
28 500
28 500
28 500
0
Sociálne zabezpečenie
1 431
3 513
350
19 541
19 541
19 191
5 483,1
Všeobecné verejné služby
4 211
9 187
2 304
7 802
186
5 498
238,6
Rekreácia, kultúra a náboženstvo
4 756
1 053
0
7 045
5 945
7 045
0
Ochrana životného prostredia
683
397
0
5 621
x
5 621
0
Zdravotníctvo
7 952
2 528
0
23
23
23
0
Spolu
591 313
615 120
608 721
1 012 359
689 730
403 638
66,3
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtu Zdroj: MF SR
Do rozpočtov VÚC boli poskytnuté transfery z jednotlivých rozpočtových kapitol v nasledovnom členení:
106
Tabuľka 48 - Transfery poskytnuté VÚC podľa kapitol ŠR
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
z toho: zdroj 111*
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
540 949
554 655
606 067
644 844
635 542
38 777
6,4
Ministerstvo investícií, reg. rozvoja a informatiz. SR
31 620
37 115
1 654
300 754
x
299 100
18 083,4
Všeobecná pokladničná správa
4 494
0
0
34 600
33 500
34 600
0
Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR
1 712
10 569
350
20 591
19 541
20 241
5 783,1
Ministerstvo životného prostredia SR
683
397
0
6 574
x
6 574
0
Ministerstvo vnútra SR
3 475
8 486
0
3 885
134
3 885
0
Ministerstvo kultúry SR
382
1 177
0
945
945
945
0
Úrad vlády SR
40
181
650
109
45
-541
-83,2
Ministerstvo dopravy SR
x
x
0
34
x
x
0
Ministerstvo zdravotníctva SR
7 952
2 528
0
23
23
23
0
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
x
10
0
x
x
x
0
Ministerstvo hospodárstva SR
6
2
x
x
x
x
0
Spolu
591 313
615 120
608 721
1 012 359
689 730
403 604
66,3
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtuZdroj: MF SR
Okrem kapitol, prostredníctvom ktorých sa každoročne financujú kompetencie preneseného výkonu štátnej správy (najmä Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR) sa u väčšiny kapitol schvaľoval rozpočet nulový. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že schválený rozpočet pre výdavky hradené z prostriedkov a prislúchajúceho spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vychádza z očakávaných odhadov čerpania týchto prostriedkov v jednotlivých výzvach, a nie z zazmluvnených prostriedkov. Uvedené odhady sa sledujú v štruktúre operačného programu na úrovni prioritných osí (opatrení), a nie v štruktúre podľa typu prijímateľov (odlíšených ekonomickou klasifikáciou). V schválenom rozpočte teda nie je možné presne definovať finančné objemy podľa konečných prijímateľov pomoci. Druhým dôvodom je skutočnosť, že finančné prostriedky, týkajúce sa zazmluvnených projektov (rozpočtované aj podľa reálnych prijímateľov) nie vždy vyplatené v danom rozpočtovom roku, ale v nasledujúcom, čo umožňuje prevod finančných prostriedkov podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách Uvoľnené prostriedky z predošlého obdobia vstupujú do upraveného rozpočtu, čím umožňujú čerpanie na tejto podpoložke bez predchádzajúceho schváleného rozpočtu.
Tabuľka 49 - Kapitálové transfery poskytnuté VÚC podľa kapitol ŠR
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
z toho: zdroj 111*
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5
6=4-3
7=4-3
Ministerstvo investícií, reg. rozvoja a informatiz. SR
28 726
34 412
0
294 034
x
294 034
0
Ministerstvo životného prostredia SR
463
18
0
6 486
x
6 486
0
Všeobecná pokladničná správa
4 116
0
0
6 100
5 000
6 100
0
Ministerstvo kultúry SR
74
580
0
748
748
748
0
107
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
269
576
300
595
488
295
98,3
Ministerstvo práce, soc.vecí a rodiny SR
318
531
0
354
354
354
0
Úrad vlády SR
x
9
0
67
3
67
0
Ministerstvo vnútra SR
x
349
0
38
x
38
0
Ministerstvo dopravy SR
x
x
0
34
x
34
0
Spolu
33 966
36 475
300
308 456
6 593
308 156
102 718,7
Poznámka: * len prostriedky štátneho rozpočtuZdroj: MF SR
Na celkovom objeme poskytnutých transferov VÚC sa najväčšou sumou podieľalo Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré na tento účel vynaložilo 644 844 tis. eur. Z tejto
sumy smerovala čiastka 637 483 tis. eur v rámci bežných výdavkov na financovanie kompetencií preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva. Išlo najmä o finančné prostriedky v sume 635 047 tis. eur školám v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Tieto boli poskytnuté na zabezpečenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a príspevkov do poisťovní, prevádzky a modernizácie učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a na riešenie havarijných situácií. Finančné prostriedky zo zdroja 11UA boli poskytnuté školám v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov na financovanie jazykových kurzov cudzincov a na podporu začlenenia detí a žiakov z Ukrajiny v materských, základných a stredných školách (európske normatívy) v sume 2 436 tis. eur.
Rozdiel medzi schváleným rozpočtom a skutočným čerpaním v sume 49 361 tis. eur tvorili finančné prostriedky, ktoré boli v priebehu roka 2023 pridelené do rozpočtu z Ministerstva financií SR, príp. presunuté z iných podpoložiek.
Bežné výdavky okrem transferu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy boli vynaložené v objeme 6 766 tis. eur v rámci Operatívneho programu Ľudské zdroje.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR poskytlo VÚC sumu
300 754 tis. eur, čo je prekročenie schváleného rozpočtu o 299 100 tis. eur. Z celkových kapitálových výdavkov v sume 294 034 tis. eur bolo 289 553 tis. eur poskytnutých v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu, najmä na projekty v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ekológie dopravy v regiónoch vrátane rekonštrukcie ciest 1. a 2. triedy a obnovu dopravných prostriedkov verejnej osobnej dopravy. Najvyššie sumy boli poskytnuté Trenčianskemu samosprávnemu kraju (70 213 tis. eur), Banskobystrickému samosprávnemu kraju (57 375 tis. eur) a Prešovskému samosprávnemu kraju (56 408 tis. eur). Ďalšie prostriedky smerovali na projekty v oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva a na podporu udržateľných dopravných riešení, a to 1 177 tis. eur z programu INTERREG V-A SK-AT, 250 tis. eur z programu INTERREG V-A SK-CZ a 202 tis. eur z programov INTERREG V-A PL-SK a INTERREG V-A HU-SK. Prostredníctvom OPII sa podporil projekt zameraný na zavedenie nástrojov pre podporu asistovaného života a telemedicíny v objeme 2 852 tis. eur realizovaný Trenčianskym samosprávnym krajom.
Z bežných výdavkov v objeme 6 720 tis. eur bola suma 3 319 tis. eur poskytnutá v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu najmä na projekty technickej pomoci a tiež na projekty v oblasti zlepšovania bezpečnosti a ekológie dopravy v regiónoch. Čiastka 2 451 tis. eur z programov cezhraničnej spolupráce INTEREG smerovala na projekty zamerané na rozvoj miestnych iniciatív, ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva biodiverzity. Na projekty informatizácie pre vyššie územné celky sa poskytli prostredníctvom OPII finančné prostriedky v objeme 950 tis. eur.
108
Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa vynaložila na transfery vyšším územným celkom
suma 34 600 tis. eur. V schválenom rozpočte kapitoly neboli rozpočtované žiadne prostriedky. V priebehu roka bol rozpočet upravený rozpočtovými opatreniami o sumu 34 600 tis. eur, z toho na bežné výdavky v sume 28 500 tis. eur v súvislosti s negatívnymi dôsledkami inflácie pre jednotlivé samosprávne kraje. Kapitálové výdavky v sume 6 100 tis. eur boli poskytnuté na základe uznesení vlády SR Trenčianskemu samosprávnemu kraju v objeme 5 000 tis. eur na pilotný projekt hotelovej akadémie. Dotácia rozpočtovaná na rekonštrukciu Múzea moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach v sume 1 100 tis. eur bola rozpočtovým opatrením viazaná v roku 2022 podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ponechaná na použitie v nasledujúcom roku. V roku 2023 bola dotácia poskytnutá Prešovskému samosprávnemu kraju.
Kapitola Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR poukázala vyšším územným celkom
čiastku 20 591 tis. eur, z toho suma 17 278 tis. eur predstavovala najmä bežné dotácie poskytnuté v súlade so zákonom č. 544/2010 Z. z. a nariadeniami vlády SR na stabilizačný príspevok. Ďalšia suma 1 617 tis. eur bola poskytnutá úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny na podporu výchovy k stravovacím návykom, na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi a na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi. Schválený rozpočet na rok 2023 bol v sume 350 tis. eur na základe skutočnosti poskytnutých dotácií predchádzajúceho roka v rámci ostatných iniciatív. V priebehu roka bol rozpočet navýšený z dôvodu legislatívnych zmien, z toho najvýznamnejšou zmenou bol zákon č. 65/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/20210 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR a zákon č. 417/2023 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi s účinnosťou od 1. 5. 2023 (dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa, stabilizačný príspevok pre zamestnanca, ktorý sa zaviazal odpracovať 3 roky u zamestnávateľa v súlade s uznesením vlády SR č. 823/2022, ktorým bol schválený návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti MPSVR SR).
Z kapitoly Ministerstva životného prostredia SR sa vyšším územným celkom poskytla celková
suma 6 574 tis. eur, z toho 6 486 tis. eur formou kapitálových transferov v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Najväčší príjemcovia finančných prostriedkov boli Košický samosprávny kraj (5 133 tis. eur) a Žilinský samosprávny kraj (1 354 tis. eur) a tieto prostriedky sa použili na účely realizácie projektov KlimaPark Kysak, ochrana a obnova biodiverzity v lesných ekosystémoch Košického kraja, stavebné úpravy budovy školy - zateplenie obvodového plášťa, výmena okien strednej odbornej školy strojníckej Kysucké Nové Mesto a na zníženie energetickej náročnosti objektu Stredná odborná škola podnikania a služieb Námestovo.
Kapitola Ministerstva vnútra SR vynaložila na transfery vyšším územným celkom celkovú sumu
3 885 tis. eur, z toho finančné prostriedky vo výške 2 364 tis. eur boli poskytnuté z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa, prioritná os č. 1 - Posilnené inštitucionálne kapacity a efektívna VS na základe schválených žiadostí o platbu. Suma 813 tis. eur bola poskytnutá vyšším územným celkom prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu, operačný program Efektívna verejná správa. Ďalšie finančné prostriedky vo výške 536 tis. eur boli použité na záchranné práce - úhradu nákladov súvisiacich s hromadným prílevom utečencov spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.
Prehľad záväzných limitov dotácií VÚC za rok 2023 je uvedený v tabuľkovej časti štátneho záverečného účtu SR, v tabuľke č. 22.
109
3.2.5Čerpanie rezerv štátneho rozpočtu
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie v čase alebo výške neistých nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
Podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) vláda Slovenskej republiky informuje Národnú radu Slovenskej republiky v rámci štátneho záverečného účtu o uvoľnených alebo o použitých prostriedkoch v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania.
Výšku rozpočtových rezerv na rok 2023 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákonom č. 526/2022 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2023.
Tabuľka 50 - Prehľad hospodárenia s rezervami v roku 2023
Uvoľnené
Nevyčerpané
v tis. eur
Schválený rozpočet
Upravený rozpočet*
k 31.12.2023**
k 31.12.2023
Rezerva vlády
5 000
5 000
4 120
880
Rezerva predsedu vlády
1 500
2 027
2 018
9
Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii
404 870
446 823
446 823
0
Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien
857 992
1 831 627
1 831 627
0
Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác
21 000
21 000
6 034
14 966
Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí
10 000
10 000
2 646
7 354
Rezerva na mzdy a poistné
187 662
190 144
189 924
220
Rezerva na výdavky súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine
100 000
110 000
107 015
2 985
Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií
860 000
1 718 716
1 718 716
0
Spolu
2 448 024
4 335 337
4 308 923
26 414
Zdroj: MF SR, ÚV SR
* Upravený rozpočet predstavuje celkový disponibilný zdroj prostriedkov jednotlivých rezerv v roku 2023
** Zohľadňuje uvoľnenie prostriedkov prostredníctvom rozpočtových opatrení a platobných príkazov.
Podľa čl. 12 ods. 5. písm. b) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti nebolo možné v období od 5. mája 2023 do schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde 13. novembra 2023 poskytovať prostriedky z rezervy predsedu vlády a z rezervy vlády. Uvedené ustanovenie zákona bolo dodržané.
Rezerva vlády
Z rozpočtovanej rezervy v sume 5 000 tis. eur sa uvoľnili prostriedky v sume 4 120 tis. eur a nevyčerpaný zostatok predstavuje sumu 880 tis. eur.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch sú prezentované v Tabuľke 51.
Tabuľka 51 - Rezerva vlády
Prijímateľ
Účel
Suma v tis. eur
Mesto Banská Štiavnica
Na odstránenie následkov ničivého požiaru v Banskej Štiavnici podľa UZN č. 199/2023
4 000
110
Prijímateľ
Účel
Suma v tis. eur
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Na prenájom sídla po zosnulom kardinálovi J. Tomkovi prostredníctvom Slovenského historického ústavu v Ríme podľa UZN č. 70/2023
120
Spolu celkom
4 120
Zdroj: MF SR
Rezerva predsedu vlády
Rezerva predsedu vlády sa rozpočtovala v sume 1 500 tis. eur. V súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. sa povolilo prekročenie limitu kapitálových výdavkov z predchádzajúcich rokov v sume 527 tis. eur.
Kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR boli rozpočtovými opatreniami uvoľnené prostriedky v celkovej sume 50 tis. eur a príjemcom, ktorými boli predovšetkým obce a mestá, občianske združenia, neziskové organizácie, cirkev a náboženské organizácie, boli poskytnuté dotácie v celkovej sume 1 968 tis. eur.
Rozdiel v sume 9 tis. eur oproti upravenému rozpočtu predstavujú nevyčerpané prostriedky z dôvodu vrátených dotácií, resp. časti dotácií poskytnutých v roku 2023.
Podrobné informácie sú prezentované v Tabuľke 52 a 53.
Tabuľka 52 - Rezerva predsedu vlády - uvoľnené kapitolám
Prijímateľ
Účel
Suma v tis. eur
Ministerstvo spravodlivosti SR
Na projektovú dokumentáciu na výstavbu kostola Premenenia Pána v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody a výkon väzby Leopoldov
35
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Na nájom priestorov Slovenskej katolíckej misie v Paríži
15
Spolu celkom
50
Tabuľka 53 - Rezerva predsedu vlády – uvoľnené jednotlivým prijímateľom
Prijímateľ
Účel
Suma v tis. eur
Linka detskej istoty, n. o., Na vŕšku 338/6, 811 01 Bratislava
Na prevádzku Linky detskej istoty v roku 2023
100
IPčko, Na vŕšku 6, 911 01 Bratislava
Na prevádzku liniek pomoci v roku 2023
100
Liga za duševné zdravie SR, Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava
Na prevádzku Linky dôvery Nezábudka v roku 2023
50
Pútnické centrum Hora Zvir v Litmanovej, Litmanová 10, 065 31 Litmanová
Na prestavbu objektu Pútnický dom
50
Pútnické centrum Klokočov n. o., Klokočov 139, 072 31 Klokočov
Na rekonštrukciu poľného oltára v areáli pútnického miesta Klokočov
40
Rímskokatolícka cirkev Farnosť Korňa, Korňa 886, 023 21 Korňa
Na výstavbu Exercično - pastoračného zariadenia "Marta"
40
Obec Nižná Hutka, Ortášska 85/8, 040 18 Nižná Hutka
Na rekonštrukciu administratívnej budovy v obci
40
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Klokočov, Klokočov 139, 072 31 Klokočov
Na rekonštrukciu strechy na chráme v Klokočove
40
Obec Kotmanová, Kotmanová 122, 985 53 Kotmanová
Na komplexnú rekonštrukciu budovy Klubu mladých v obci
38
Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov
Pre Vihorlatskú hvezdáreň v Humennom na revitalizáciu verejných priestorov a na modernizáciu technického vybavenia
30
Rímskokatolícka farnosť sv. Vojtecha, Gaboltov, Gaboltov 28, 086 02 Gaboltov
Na rekonštrukciu strechy nad farským úradom
30
111
Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach n. o., Strojárenská 1099/13, 040 01 Košice
Na rekonštrukciu budovy nemocnice
30
Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina
Pre Hornooravskú nemocnicu s poliklinikou na rekonštrukciu pochôdznej strechy a skladových priestorov
30
Spoločnosť priateľov detí - Lienka, Zvoničná 202/18, 044 13 Valaliky
Na prevádzku Linky detskej dôvery v roku 2023
30
Fórum pre pomoc starším - národná sieť, Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza
Na prevádzku Senior linky v roku 2023
30
Mesto Ružomberok, Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok
Na rekonštrukciu sociálnych zariadení a šatní v Materskej škole, Hrabovská cesta 2, Ružomberok
30
Obec Bobrov, Námestie sv. Jakuba 173/3, 029 42 Bobrov
Na rekonštrukciu administratívnej budovy v obci
30
Obec Vysoká nad Kysucou, Vysoká nad Kysucou 215, 023 55 Vysoká nad Kysucou
Na rekonštrukciu budovy zdravotného strediska v obci
30
Žilinský samosprávny kraj, Komenského 2622/48, 011 09 Žilina
Pre Centrum sociálnych služieb ORAVA, Medvedzie 136, 027 44 Tvrdošín na modernizáciu budovy centra
30
Obec Lehota pod Vtáčnikom, Námestie SNP 33/1, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom
Na rekonštrukciu prírodného amfiteátra na Sekaninách
28
Obec Lehota pod Vtáčnikom, Námestie SNP 33/1, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom
Na rekonštrukciu sociálnych zariadení v priestoroch Základnej školy v obci
26
Gréckokatolícka eparchia Košice, Dominikánske námestie 575/2, 043 43 Košice - Mestská časť Staré Mesto
Na odstránenie havarijného stavu budovy Meštianskeho domu v historickej časti mesta Košice
25
Obec Lenartov, Lenartov 37, 086 06 Lenartov
Na opravu strechy na budove obecného úradu a kultúrneho domu
25
SVB a NP "SVB Okružná", Okružná 7/52, 972 51 Handlová
Na opravu bytového domu Okružná 1860/7 v Handlovej po požiari
25
Obec Skýcov, Školská 294/2, 951 85 Skýcov
Na rekonštrukciu budovy obecného úradu
24
AETÓS, Školská ulica 7/4, 076 62 Dvorianky
Na nákup mikrobusu
20
Nadácia PRONEA, Rudolfa Jašíka 159/10, 958 01 Partizánske
Na výstavbu komunitného cvičiska
20
Obec Vyšné Ladičkovce, Vyšné Ladičkovce 24, 067 11 Vyšné Ladičkovce
Na vybudovanie detského ihriska
20
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Košice Ťahanovce, Budapeštianska 2452/48, 040 13 Košice mestská časť Sídlisko Ťahanovce
Na opravu strechy chrámu v mestskej časti Sídlisko Ťahanovce v Košiciach
20
Obec Hlivištia, Hlivištia 73, 073 01 Hlivištia
Na opravu strechy Domu smútku v obci
18
Obec Liptovská Kokava, Liptovská Kokava 390, 032 44 Liptovská Kokava
Na opravu strechy budovy Základnej školy s materskou školou
18
Obec Dolná Krupá, Nám. L. van Beethovena 139/1, 919 65 Dolná Krupá
Na rekonštrukciu kabín v areáli Obecného športového klubu v obci
17
Mesto Veľký Meder, Komárňanská 207/9, 932 01 Veľký Meder
Na opravu terás materskej školy
17
Obec Malé Zlievce, Malé Zlievce 75, 991 22 Malé Zlievce
Na opravu strechy obecnej budovy
16
Obec Rumanová, Rumanová 1, 951 37 Rumanová
Na vypracovanie projektovej dokumentácie na revitalizáciu centra obce
16
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Bôrka, Bôrka 50, 049 42 Bôrka
Na vybudovanie sociálnych zariadení na pútnickom mieste Bôrka
15
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Staré Hory, Staré Hory 169, 976 02 Staré Hory
Na rekonštrukciu interiéru kaplnky sv. Anny
15
Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Kameňany, Kameňany 6, 049 62 Kameňany
Na odstránenie havarijného stavu historickej budovy školy v Kameňanoch
15
Rímskokatolícka farnosť Božieho milosrdenstva - Košice KVP
Na rekonštrukcia Svätyne - nová maľba patrocínia
15
BK Inter Bratislava mládež, Trnavská 1373/29, 832 84 Bratislava - mestská časť Nové Mesto
Na podporu talentovanej basketbalovej mládeže
15
Obec Nemčice, Hlohovská cesta 376, 955 01 Nemčice
Na prevádzkové výdavky obce
15
Rímskokatolícka cirkev farnosť Vyšný Medzev, Hrdinov SNP 80/40, 044 25 Vyšný Medzev
Na obnovu maľby kostola sv. Márie Magdalény
15
112
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Petržalka I, Daliborovo nám. 1997/1, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka
Na rekonštrukciu Kaplnky sv. Kríža
14
Obec Slovenská Ľupča, Námestie SNP 1/13, 976 13 Slovenská Ľupča
Na opravu miestnych komunikácií
14
Obec Pača, Hlavná 18, 049 41 Pača
Na rekonštrukciu kotolne polyfunkčnej budovy v obci
13
Gréckokatolícka eparchia Košice, Dominikánske námestie 575/2, 043 43 Košice - Mestská časť Staré Mesto
Na realizáciu projektu: "Návšteva kardinála Kurta Kocha na Slovensku"
12
Obec Nevidzany, Nevidzany 106, 951 62 Nevidzany
Na úpravu verejného priestranstva a na opravu miestnej komunikácie
11
Mesto Hnúšťa, Francisciho 74/2, 981 01 Hnúšťa
Na rekonštrukciu detského dopravného ihriska v meste
10
Obec Drienica, Drienica 168, 083 01 Drienica
Na rekonštrukciu tribúny a altánku na multifunkčnom ihrisku
10
Iniciatíva Poď na dvor, Tomášikova 146/23, 040 01 Košice - mestská časť Sever
Na realizáciu projektu: „Komunitná záhrada“
10
Mesto Gbely, Námestie slobody 1261/1, 908 45 Gbely
Na realizáciu projektu: „Náučný chodník v lokálnom biocentre Gbely“
10
Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, 842 62 Bratislava - Mestská časť Karlova Ves
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia zelenej infraštruktúry - verejný park Kempelenova v Bratislave - Karlovej Vsi“
10
Obec Lukáčovce, Lukáčovce 2, 951 23 Lukáčovce
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia verejného priestranstva prístupná pre občanov s podporou vodozádržných opatrení v obci“
10
Obec Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 610/5, 900 81 Šenkvice
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia výsadieb na Námestí Gabriela Kolinoviča v rámci zelenej infraštruktúry obce Šenkvice“
10
Obec Veľké Chlievany, Veľké Chlievany 80, 956 55 Veľké Chlievany
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia zelene v Parku Juraja Palkoviča s mobiliárom“
10
Obec Jablonov nad Turňou, Jablonov nad Turňou 73, 049 43 Jablonov nad Turňou
Na opravu budovy knižnice v obci
10
Obec Tuhár, Tuhár 56, 985 12 Tuhár
Na odstránenie havarijného stavu kuchyne v kultúrnom dome v obci
10
Obec Dohňany, Dohňany 68, 020 51 Dohňany
Na opravu elektroinštalácie a vykurovania v s Dohňany
10
Mesto Spišská Nová Ves, Radničné námestie 1843/7, 052 70 Spišská Nová Ves
Pre Správu telovýchovných zariadení, Za Hornádom 898/15, 052 01 Spišská Nová Ves na opravu havarijného stavu športovej haly
10
Obec Hromoš, Hromoš 114, 065 45 Plavnica
Na opravu budovy obecného vodojemu
10
Obec Lieskovec, Stredisková 154/26, 962 21 Lieskovec
Na odstránenie havarijného stavu vodovodnej prípojky a vodoinštalácie v dome smútku
10
Obec Vysoká pri Morave, Hlavná 196/102, 900 66 Vysoká pri Morave
Na rekonštrukciu sociálnych zariadení v materskej škole
10
Občania sídliska KVP, Trieda KVP 3132/1, 040 11 Košice - mestská časť Sídlisko KVP
Na výstavbu dažďovej záhrady na Sídlisku KVP
10
Obec Vyšné Repaše, Vyšné Repaše 53, 053 71 Vyšné Repaše
Na vybudovanie bezbariérového prístupu a zázemia Seniorcentra vo Vyšných Repašoch
10
Mesto Trstená, Bernolákova 96/8, 028 01 Trstená
Na realizáciu projektu: „Prvý mestský park Zelene v meste Trstená“
10
Obec Ludanice, SNP 448/69, 956 11 Ludanice
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia obecného parku v Ludaniciach“
10
Obec Koňuš, Koňuš 39, 072 63 Koňuš
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia územia v centre obce Koňuš“
10
Obec Zemplínske Hámre, Hlavná 152/183, 067 77 Zemplínske Hámre
Na realizáciu projektu: „Záhrada starej mamy“
10
Obec Šávoľ, Šávoľ 220, 985 41 Šávoľ
Na rekonštrukciu Domu remesiel
9
Obec Dolná Ždaňa, Dolná Ždaňa 46, 966 01 Dolná Ždaňa
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia víchricou zničeného parku pred spoločenským domom“
9
Obec Zemianske Kostoľany, 4. apríla 60/28, 972 43 Zemianske Kostoľany
Na opravu strechy Domu kultúry SNP
9
Obec Ružindol, Hlavná 130/118, 919 61 Ružindol
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia školskej záhrady“
9
Obec Modrovka, Modrovka 35, 916 35 Modrovka
Na odstránenie havarijného stavu vykurovania v Materskej škole Modrovka
9
113
Obec Sološnica, Sološnica 527, 906 37 Sološnica
Na realizáciu projektu: „Komu sa nelení, tomu sa zelení“
9
Obec Župčany, Župčany 95, 080 01 Župčany
Na realizáciu projektu: „Obnova ovocného sadu pri školskej záhrade“
9
Obec Padarovce, Padarovce 4, 980 23 Padarovce
Na odstránenie havarijného stavu budovy kultúrneho domu
9
Obec Beloveža, Beloveža 94, 086 14 Beloveža
Na rekonštrukciu budovy Požiarnej zbrojnice
8
Mesto Veľký Krtíš, J. A. Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš
Na realizáciu projektu: „Parkové a sadové úpravy na ulici B. Němcovej“
8
Obec Láb, Hlavná 503/9, 900 67 Láb
Na rekonštrukciu Domu smútku v obci
8
Žilinský samosprávny kraj, Komenského 2622/48, 011 09 Žilina
Pre Strednú odbornú školu lesnícku a drevársku Jozefa Dekreta Matejovie, Hradná 534, Liptovský Hrádok na realizáciu projektu: „Po stopách drevín z celého sveta (nultá etapa obnovy Hrádockého arboréta)“
8
Obec Veľké Leváre, Štefánikova 747, 908 73 Veľké Leváre
Na rekonštrukciu barokového stĺpu hanby
8
Obec Hontianske Moravce, Hontianska 255/29, 962 71 Hontianske Moravce
Na opravu domu smútku v obci
8
Obec Sirník, Hlavná 152/21, 076 03 Sirník
Na rekonštrukciu multifunkčného ihriska v obci
8
Mesto Liptovský Hrádok, Hviezdoslavova 170, 033 01 Liptovský Hrádok
Na realizáciu projektu: „Obnova pomníka padlým v I. a II. svetovej vojne“
8
Mesto Tisovec, Nám. Dr. V. Clementisa 1/1, 980 61 Tisovec
Na realizáciu projektu: „Príjemné prostredie spája“
8
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Svetlice, Svetlice 59, 067 16 Svetlice
Na rekonštrukciu fary a farskej kaplnky
8
Mesto Šaľa, Nám. Sv. Trojice 1953/7, 927 15 Šaľa
Na rekonštrukciu detského ihriska a viacúčelovej hracej plochy na Ul. kpt. Jaroša v Šali
7
Obec Tisinec, Tisinec 1, 091 01 Tisinec
Na rekonštrukciu ústredného kúrenia v budove športového futbalového klubu
7
Obec Podtureň, Hlavná 164; 033 01 Podtureň
Na opravu autobusových zastávok v obci
7
Mesto Gelnica, Banícke námestie 4, 056 01 Gelnica
Na realizáciu projektu: „Obnova a revitalizácia parku v meste Gelnica“
7
Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica, Račianska 1575/78, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto
Na realizáciu projektu: „Školský a komunitný sad starých a krajových odrôd ovocných stromov v Zaježovej“
7
Mesto Čadca, Námestie Slobody 30/2, 022 01 Čadca
Na realizáciu projektu: „Zelené oázy“
7
Rímskokatolícke cirkev, farnosť Podolie, Farská 845, 916 22 Podolie
Na opravu krytiny veže kostola
6
Obec Veľká Ves nad Ipľom, Veľká Ves nad Ipľom 124, 991 10 Veľká Ves nad Ipľom
Na rekonštrukciu vstupu do kultúrneho domu v obci
6
Obec Suchá nad Parnou, Suchá nad Parnou 68, 919 01 Suchá nad Parnou
Na realizáciu projektu: „Zavlažovacie vaky pre mladé stromčeky a nové stromčeky do obecného sadu“
6
Obec Brdárka, Brdárka 35, 049 34 Brdárka
Na rekonštrukciu dvoch turistických prístreškov
6
Obec Hronský Beňadik, Mýtne Námestie 445/26, 966 53 Hronský Beňadik
Na rekonštrukciu obecnej budovy pre potreby výdaja stravy
6
Obec Matejovce nad Hornádom, Matejovce nad Hornádom 97, 053 21 Matejovce nad Hornádom
Na realizáciu projektu: „Živý d(t)vor“
6
Mesto Stará Ľubovňa, Obchodná 1108/1, 064 01 Stará Ľubovňa
Na realizáciu projektu: „Alej za vodou“
6
Obec Zázrivá, Stred 409, 027 05 Zázrivá
Na opravu miestnych komunikácií v obci
6
Obec Ochodnica, Ochodnica 121, 023 35 Ochodnica
Na rekonštrukciu elektroinštalácie v materskej škole
6
Obec Prša, Prša 79, 985 41 Prša
Na záchranu neorománskeho rímskokatolíckeho kostola v Prši
6
PODZÁMČOK, Oravský Podzámok 51, 027 41 Oravský Podzámok
Na realizáciu projektu: „Park radosti“
5
Atletický klub Slávia Technická univerzita Košice, o. z. Wats+M41:M74onova 1912/4A, 040 01 Košice mestská časť Sever
Na výdavky spojené s prípravou a tréningovým procesom talentovanej atlétky, bežkyne, chodkyne na medzinárodných pretekoch a talentovaného diskára
5
OTCHENASH TEAM, Králická 200/140, 976 34 Králiky
Na podporu 4 biatlonistov
5
Slovenský horolezecký spolok JAMES, Junácka 2951/6, 832 80 Bratislava – mestská časť Nové Mesto
Na športovú prípravu lezca na účely kvalifikácie na Olympijské hry
5
Športový lyžiarsky klub Selce, Nová 6, 976 11 Selce
Na úhradu výdavkov spojených s tréningom skokov na lyžiach v zahraničí
5
114
HUDOBNÁ SPOLOČNOSŤ HEMERKOVCOV, Timonova 778/2, 042 03 Košice mestská časť Staré Mesto
Na štúdium odboru HRA NA HARFE a na stáž pre študenta v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve.
5
LENTILKY, Kysucký Lieskovec 700, 023 34 Kysucký Lieskovec
Na tréningový a súťažný program v sezóne 2023 tanečného DUA
5
Mesto Komárno, Nám. gen. Klapku 1/1, 945 01 Komárno
Na podporu talentovaných hudobníčok
5
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Vyšný Slavkov, Vyšný Slavkov 98, 053 73 Vyšný Slavkov
Na nákup organu pre talentovaného hudobníka
5
Slovenský skauting, 53. zbor Gentiana Dolný Kubín, Okružná 2059/23, 026 01 Dolný Kubín
Na nákup fotoaparátu a objektívu pre talentovaného mladého fotografa
5
Slovenská debatná asociácia, Ventúrska 1267/5, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto
Na účasť na Majstrovstvách sveta v debatovaní 2023 v Hanoji
5
Obec Veľké Leváre, Štefánikova 747, 908 73 Veľké Leváre
Na realizáciu projektu: „Levárska lipová alej - naše deti obci - 5. ročník“
5
Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava – mestská časť Staré Mesto
Pre Základnú umeleckú školu Júliusa Kowalského na rekonštrukciu budovy školy
5
Obec Kochanovce, Kochanovce 207, 066 01 Kochanovce
Na rekonštrukciu budovy materskej školy v obci
5
Obec Oravský Podzámok, Oravský Podzámok 61, 027 41 Oravský Podzámok
Pre s Oravský Podzámok na odstránenie havarijného stavu budovy základnej školy
5
Obec Ptrukša, Ptrukša 170, 076 77 Ptrukša
Na rekonštrukciu strechy javiska amfiteátra
5
Obec Kostolné, Kostolné 1, 916 13 Kostolné
Na vybudovanie vonkajšieho workout ihriska v obci
5
Obec Častkovce, Častkovce 399, 916 27 Častkovce
Na nákup meračov rýchlosti
5
Musicology, Hlavná 14/22, 040 01 Košice mestská časť Staré Mesto
Na podporu talentovanej speváčky
5
Žilinský samosprávny kraj, Komenského 48, 011 09 Žilina
Pre Konzervatórium, J. M. Hurbana 48, 010 01 Žilina na nákup hudobného nástroja a úhradu výdavkov spojených s účasťou na medzinárodnej súťaži a prezentáciou výsledkov
5
Hokejový klub mesta 98 - mládeže Rožňava, Vajanského 367/1, 048 01 Rožňava
Na realizáciu projektu: Talentovaná mládež
5
Kanoistický klub Slávia UK Bratislava, Lackova 19, 941 04 Bratislava
Na realizáciu projektu: Kajaky pre talentovanú mládež
5
Basketbalový klub MBK AŠK Slávia Trnava, Ulica Rybníková 550/14, 917 01 Trnava
Na výdavky spojené so športovou prípravou a účasťou basketbalových hráčov na medzinárodnom turnaji a kempe
5
Špecializovaný liečebný ústav Marína, š. p., Sládkovičova 311/3, Kováčová
Na realizáciu projektu: Krásna i užitočná zelená oáza
5
Gréckokatolícka cirkev, farnosť Kurov, Kurov 63, 086 04 Kurov
Na výrobu nového zvona v obci Kurov
5
Pravoslávna cirkevná obec v Pstrinej, Pstriná 48, 090 06 Pstriná
Na zlepšenie tepelných podmienok v zimných mesiacoch výmenou okien, bezbariérový prístup, vymaľovanie interiéru
5
Trnavská univerzita v Trnave, Hornopotočná 211/23, 918 43 Trnava
Pre Právnickú fakultu na účasť talentovaných študentov na medzinárodnom kole JESSUP 2023
5
Atletický oddiel Telovýchovnej jednoty Slávia STU Bratislava, Račianska 3544/103, 830 03 Bratislava mestská časť Nové Mesto
Na podporu talentovaného atléta
4
Montessori cesta, o. z., Bernolákova 6525/17, 080 01 Prešov
Na realizáciu projektu: „Lipová oáza“
4
Asociácia pre mládež, vedu a techniku, Hagarova 9218/4, 831 51 Bratislava – mestská časť Rača
Na cestu na MILSET Expo - Sciences International a na zabezpečenie účasti WEM na Regeneron ISEF 2023
4
Obec Dubové, Dubové 50, 038 23 Dubové
Na opravu školskej budovy
4
Obec Hruštín, Kultúrna 468/2, 029 52 Hruštín
Na realizáciu projektu: „Revitalizácia verejne dostupných priestranstiev v rámci zelenej infraštruktúry v obci Hruštín“
4
Rímskokatolícka cirkev Farnosť Vinodol, Farská 219/3, 951 06 Vinodol
Na zreštaurovanie súsošia Najsvätejšej Trojice a na zhotovenie základu súsošia
4
Občianske združenie SAMKO, Dolné Dubové 240, 919 52 Dolné Dubové
Na výdavky spojené s účasťou hendikepovaného športovca a jeho asistenta na medzinárodnej súťaži
4
115
Košický samosprávny kraj, Nám. Maratónu Mieru 68/1, 040 01 Košice – mestská časť Staré mesto
Pre Strednú odbornú školu automobilovú, Moldavská cesta 2, 040 11 Košice na výdavky súvisiace s účasťou na súťaži Autoopravár Junior 2023
4
Obec Zemplínske Hradište, Obecná 392/11, 076 01 Zemplínske Hradište
Na rekonštrukciu budovy športového klubu
4
Harmónia Liptovská Teplička, Bory 709/18, 059 40 Liptovská Teplička
Na nákup akustického piana
3
Atletika Inter Bratislava, o. z, Černyševského 3427/26, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka
Na podporu talentovaného atléta
3
Tenisový klub MLADOSŤ Košice, Popradská 258/84, 040 11 Košice – mestská časť Západ
Na úhradu nákladov za účasť na 4 medzinárodných turnajoch
3
Jazdecko - rehabilitačné centrum Lesan n. o., Trenčianske Stankovce 6, 913 11 Trenčianske Stankovce
Na úhradu nákladov súvisiacich s ročným pobytom študenta strednej školy v zahraničí
3
Spolok sv. Cyrila a Metoda, Jána Hollého 746/4, 071 01 Michalovce
Na úhradu nákladov spojených s absolvovaním programu CM Exchange pre talentovaných študentov
3
Obec Dolná Seč, Dolná Seč 22, 935 31 Dolná Seč
Na rekonštrukciu verejnej budovy v obci
3
Obec Kluknava, Kluknava 177, 053 51 Kluknava
Na opravu a údržbu komunikácií v obci
3
Nezisková organizácia EKONÓM pri Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne, Radlinského 1725/55, 026 01 Dolný Kubín
Na realizáciu projektu: Barbora - najsilnejšia žena na svete
2
Občianske združenie Sírius nádeje, Ulica A. Behunka 1896/32, 900 81 Šenkvice
Na nákup školského autobusu pre Základnú internátnu školu vo Veľkej Čalomiji
2
Košický samosprávny kraj, Nám. Maratónu Mieru 68/1, 040 01 Košice – mestská časť Staré mesto
Pre Gymnázium Pavla Horova, Masarykova 1, 071 01 Michalovce na nákup pomôcok a úhradu výdavkov súvisiacich s účasťou na súťažiach pre talentovanú študentku
2
Obec Čečehov, Čečehov 74, 072 11 Čečehov
Na nákup traktorovej kosačky
2
Obec Gemerská Hôrka, Gemerská Hôrka 151, 049 12 Gemerská Hôrka
Na opravu miestnej komunikácie v obci
2
Obec Jamník, Jamník 101, 053 22 Jamník
Na nákup elektrospotrebičov pre potreby obce
1
„Umenie deťom“, Dolný Val 202/12, 010 01 Žilina
Na nákup zobcovej flauty pre talentovanú hudobníčku
1
DOMKA Združenie saleziánskej mládeže, stredisko Bardejov, Námestie Svätej rodiny 3806/1, 085 01 Bardejov
Na nákup hudobných nástrojov
1
Obec Kaľava, Kaľava 63, 053 42 Kaľava
Na nákup elektrospotrebičov pre potreby obce
1
RK INLINECENTER, o. z., Adlerova 841/19, 040 22 Košice – mestská časť Dargovských hrdinov
Na nákup príslušenstva pre inline korčuliarku
1
TAEKWONDO KLUB Hnúšťa, o. z., 1.mája 909, 981 01 Hnúšťa
Na účasť taekwondistky na Majstrovstvách Európy 2023
1
Obec Hrušov, Hrušov č.5, 049 43 Hrušov
Na opravu ústredného kúrenia v budove obecného úradu
1
Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská arcidiecéza, Špitálska 2182/7, 814 92 Bratislava – mestská časť Staré Mesto
Pre Základnú umeleckú školu sv. Cecílie, Chlumeckého 10, Bratislava na nákup flauty a účasť na súťažiach pre talentovanú hudobníčku
1
Spolu celkom
1 968
Zdroj: ÚV SR
Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii
Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii bola rozpočtovaná v sume 404 870 tis. eur. V súlade s § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. sa povolilo prekročenie limitu výdavkov z predchádzajúcich rokov v sume 53 423 tis. eur.
Formou platobných príkazov sa na vyrovnávacie účty vedené v Štátnej pokladnici previedla suma 12 453 tis. eur, najmä na úhradu zrážkovej dane z úroku a bankových poplatkov.
Na vysporiadanie individuálnych a systémových nezrovnalostí sa jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu uvoľnili prostriedky v sume 85 775 tis. eur.
Suma 249 370 tis. eur pôvodne rozpočtovaná na splatenie úrokov z omeškania vyplývajúca zo straty na tradičných vlastných zdrojoch, ktorej istina sa zaplatila v roku 2021, bola z dôvodu
116
zdĺhavého procesu negociácií k splateniu úrokov z omeškania v roku 2023 presunutá na iné účely.
Z uvedenej rezervy sa realizoval presun v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa v celkovej sume 348 595 tis. eur. Z toho v sume 119 370 tis. eur na titul Výdavky na realizáciu nerozpočtovaných potrieb a v sume 60 000 tis. eur na Výdavky na dotácie, najmä na zabezpečenie finančného krytia výdavkov vyplývajúcich zo schválených uznesení vlády Slovenskej republiky, z realizácie aktivít Programového vyhlásenia vlády a z ostatných požiadaviek kapitol štátneho rozpočtu, v sume 100 000 tis. eur na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne v nadväznosti na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v sume 39 560 tis. eur na Rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien na zabezpečenie vyplatenia 13. dôchodku podľa novely zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v sume 10 000 tis. eur na Rezervu na výdavky súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine na zabezpečenie finančného krytia výdavkov vyplývajúcich z požiadaviek rezortov. Zároveň bol v sume 19 665 tis. eur realizovaný presun na výdavkový titul Výdavky na vybrané investície na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. boli nevyčerpané prostriedky rezervy v sume 11 470 tis. eur viazané na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu na vysporiadanie individuálnych a systémových nezrovnalostí sú prezentované v Tabuľke 54.
Tabuľka 54 - Rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Ministerstvo financií SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí pre prioritnú os 7 Informačná spoločnosť OP Integrovaná infraštruktúra za programové obdobie 2014 - 2020
26 996
Spolu
26 996
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Integrovaná infraštruktúra a OP Kvalita životného prostredia
21 146
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Integrovaná infraštruktúra za programové obdobie 2014 - 2020
1 847
Na vysporiadanie ex ante korekcií k projektom financovaným z OP Integrovaná infraštruktúra
265
Ministerstvo hospodárstva SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Kvalita životného prostredia pre Slovenská inovačná a energetická agentúra za programové obdobie 2014 - 2020
154
Spolu
23 412
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Kvalita životného prostredia za 6. a 7. účtovný rok
9 896
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Životné prostredie a za OP Kvalita životného prostredia
2 162
Ministerstvo životného prostredia SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Kvalita životného prostredia k projektom financovaných z OP Kvalita životného prostredia za programové obdobie 2014 - 2020
171
Spolu
12 229
Ministerstvo zdravotníctva SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Zdravotníctvo za programové obdobie 2007 - 2013
6 471
Na vysporiadanie nezrovnalostí za Integrovaný regionálny OP za programové obdobie 2014 - 2020
1 395
Spolu
7 866
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Informatizácia spoločnosti za programové obdobie 2007 - 2013
4 193
Spolu
4 193
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Na vysporiadanie administratívnej chyby súvisiacej s vyhlásenou výzvou z Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020
3 425
Na vysporiadanie nezrovnalostí OP Rybné hospodárstvo 2014 - 2020
124
Spolu
3 549
117
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Veda a výskum a OP Vzdelávanie za programové obdobie 2007 2013 a OP Integrovaná infraštruktúra a OP Ľudské zdroje za programové obdobie 2014 - 2020
2 466
Spolu
2 466
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Ľudské zdroje
2 384
Spolu
2 384
Ministerstvo vnútra SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za OP Efektívna verejná správa a OP Ľudské zdroje za programové obdobie 2014 - 2020
1 976
Spolu
1 976
Na vysporiadanie nezrovnalostí za Integrovaný regionálny OP za programové obdobie 2014 - 2020
273
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Na vysporiadanie nezrovnalostí za Integrovaný regionálny OP, za OP Technická pomoc a Interreg V-A SK-CZ za programové obdobie 2014 - 2020
233
Na vysporiadanie nezrovnalostí za Integrovaný regionálny OP za programové obdobie 2014 - 2020
198
Spolu
704
Spolu celkom
85 775
Zdroj: MF SR
Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien
Výdavky na riešenie vplyvov legislatívnych zmien boli rozpočtované v sume 857 992 tis. eur.
Zabezpečenie zdrojového krytia zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaný prijímanou legislatívou v Národnej rade Slovenskej republiky ako aj vláde Slovenskej republiky si vyžiadalo potrebu dofinancovania tejto rezervy formou realokácie z iných zdrojov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v celkovej sume 973 635 tis. eur, a to najmä presunom z Rezervy na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v sume 837 616 tis. eur.
Jednotlivým kapitolám boli uvoľnené prostriedky v celkovej sume 974 945 tis. eur, najmä na dofinancovanie 13. dôchodku v súlade s novelou zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zvýšenie prídavku na dieťa zo 40 eur na 60 eur a prídavok pre prvákov, na financovanie dotácií na podporu výchovy k stravovacím návykom, na stabilizačný príspevok pre zamestnancov vybraných zariadení sociálnych služieb a na valorizáciu rodičovského príspevku.
Ďalej sa z uvedeného titulu realizovalo finančné krytie platobných príkazov pre Sociálnu poisťovňu v celkovej sume 820 000 tis. eur v nadväznosti na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov najmä na vyplatenie výplaty valorizovaných dôchodkov, rodičovských dôchodkov a sociálnych dávok.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch jednotlivým kapitolám štátneho rozpočtu prezentované v Tabuľke 55.
Tabuľka 55 - Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Ministerstvo práce, sociálnych vecí
Na dofinancovanie 13. dôchodku podľa novely zákona č. 296/2020 Z. z. 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
438 640
118
Na prídavok na dieťa a prídavok pre prvákov podľa zákona č. 397/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a na príspevok na opatrovanie pre poberateľov dôchodkovej dávky podľa zákona č. 400/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
269 384
Na dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa zákona č. 65/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR a zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
67 090
Na stabilizačný príspevok pre zamestnancov vybraných zariadení soc. služieb, zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a soc. kurately a domácej opatrovateľskej služby podľa UZN
č. 823/2022 k návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády SR č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti MPSVR SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny v znení neskorších predpisov
48 758
Na valorizáciu rodičovského príspevku podľa zákona č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
30 238
Na príspevok na bývanie a valorizáciu súm pomoci v hmotnej núdzi podľa zákona č. 275/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
10 210
Na aktívne opatrenia trhu práce v súlade so zákonom č. 488/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
8 909
Na zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie a sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie podľa nariadenia vlády SR č. 232/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby na jednu hodinu osobnej asistencie a výška peňažného príspevku na opatrovanie
7 220
Na dotáciu na podporu humanitárnej pomoci v sume 100 eur a dotácia na kompenzáciu výdavkov na platenie úhrady za obed pre deti v zariadeniach sociálnych služieb podľa UZN č. 195/2023 k návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti MPSVR SR v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny v znení neskorších predpisov
5 485
Na zvýšenie výšky príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou a vo vybraných zariadeniach krízovej intervencie podľa UZN č. 303/2023, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 234/2022 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2023
5 232
Na financovanie nového útvaru inšpekcie v sociálnych veciach MPSVR SR, najmä na osobné výdavky podľa zákona č. 345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
4 535
Na finančné zabezpečenie osobných výdavkov a nákladov v štátnych a neštátnych CDR v súlade so zákonom č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3 453
Na dofinancovanie štátom plateného poistného z dôvodu zavedenia tzv. otcovskej dovolenky podľa zákona č. 350/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony
3 101
a rodiny SR
Na zvýšenie základnej zložky mzdy profesionálneho náhradného rodiča podľa nariadenia vlády SR č. 327/2023 Z. z., ktorým sa ustanovuje vyššia suma základnej zložky mzdy profesionálneho náhradného rodiča a ktorým sa dopĺňa zákon č. 376/2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení nie ktorých zákonov
707
119
Na jednorazové zvýšenie príspevku o 100 eur pre deti a mladých dospelých v profesionálnych náhradných rodinách podľa vyhlášky MPSVR SR č. 313/2023, ktorou sa dopĺňa vyhláška MPSVR SR č. 103/2018 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
141
Spolu
903 102
Na financovanie RTVS podľa zákona č. 242/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
41 500
Na úhradu poistného za fyzické osoby, ktoré členmi cirkevného, rehoľného alebo charitatívneho spoločenstva podľa zákona č. 125/2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
944
Ministerstvo kultúry SR
Na poskytnutie príspevku umeleckým fondom na rok 2023 podľa zákona č. 242/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 13/1993 Z. z. Národnej rady SR o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov
450
Spolu
42 894
Na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl podľa zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
8 833
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Na vzdelávanie žiakov v úvodných ročníkoch podľa zákona č. 182/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
942
Spolu
9 775
Financovanie nevyhnutných výdavkov na plnenie úloh Ministerstvo vnútra SR podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na rodičovský príspevok podľa zákona č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
5 000
Ministerstvo vnútra SR
Na personálne posilnenie a materiálno-technické zabezpečenie v oblasti ochrany ovzdušia v nadväznosti na schválenie zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (38 osôb)
428
Spolu
5 428
Ministerstvo zdravotníctva SR
Na osobné výdavky na zamestnancov kapitoly Ministerstvo zdravotníctva SR a technicko-prevádzkové vybavenie Detenčného ústavu Hronovce podľa zákona č. 390/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ktorým boli upravené kompetencie štátnej rozpočtovej organizácie Detenčný ústav Hronovce
3 685
Spolu
3 685
Na dofinancovanie činnosti správ národných parkov v roku 2023 v súvislosti s reformou národných parkov podľa UZN č. 625/2021 schválené zákonom č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3 000
Ministerstvo životného prostredia SR
Na personálne posilnenie a materiálno-technické zabezpečenie v oblasti ochrany ovzdušia v nadväznosti na schválenie zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
661
Spolu
3 661
Na poskytnutie príspevku na činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania na rok 2023, ktorá vyplýva zo zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov
950
Ministerstvo financií SR
Na úpravu informačných systémov finančnej správy z titulu legislatívnych zmien v nadväznosti na zákon č. 433/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov
588
120
Na úpravy Integrovaného systému Finančnej správy, správa daní vyplývajúce z legislatívnych zmien podľa zákona č. 496/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
389
Spolu
1 927
Na poskytnutie príspevku na činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania na rok 2023, ktorá vyplýva zo zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov
950
Úrad vlády SR
Na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivej situácie marginalizovaných rómskych komunít podľa zákona č. 115/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
800
Spolu
1 750
Ministerstvo spravodlivosti SR
Na vyplatenie rodičovských dôchodkov podľa zákona č. 210/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
1 200
Spolu
1 200
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Na osobné výdavky pre Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR z dôvodu zvýšenia administratívnych úkonov orgánov veterinárnej správy v nadväznosti na schválený zákon č. 427/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
800
Spolu
800
Kancelária verejného ochrancu práv
Na finančné zabezpečenie plnenia úloh národného preventívneho mechanizmu podľa zákona č. 110/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
202
Spolu
202
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Na finančné zabezpečenie plnenia úloh národného preventívneho mechanizmu podľa zákona č. 110/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
196
Spolu
196
Štatistický úrad SR
Na zabezpečenie prác súvisiacich s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/843 z 30. mája 2018 týkajúce sa registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci podľa zákona č. 302/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
140
Spolu
140
Ministerstvo hospodárstva SR
Na finančné zabezpečenie osobných výdavkov a súvisiacich nákladov podľa zákona č. 497/2022 Z. z. o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (2 osoby)
99
Spolu
99
Úrad komisára pre deti
Na finančné zabezpečenie plnenia úloh národného preventívneho mechanizmu podľa zákona č. 110/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
86
Spolu
86
Spolu celkom
974 945
*V sumách sú premietnuté aj vrátené nevyčerpané prostriedky kapitol. Zdroj: MF SR
Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác
Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác rozpočtovaná v sume 21 000 tis. eur sa uvoľnila v sume 6 034 tis. eur.
Nevyčerpaný zostatok predstavuje sumu 14 966 tis. eur.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch sú prezentované v Tabuľke 56.
121
Tabuľka 56 - Rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie podľa UZN č. 389/2023
2 620
Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích a záchranných prác v súlade s UZN č. 610/2023
658
Na úhradu výdavkov súvisiacich so záchrannými prácami počas mimoriadnej situácie podľa UZN č. 585/2023
541
Ministerstvo vnútra SR
Na riešenie krízovej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v lokalite Chemko, a.s. Strážske podľa UZN č. 752/2020
47
Spolu
3 865
Ministerstvo životného prostredia SR
Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a predpovednej povodňovej služby podľa UZN č. 610/2023
1 492
Spolu
1 492
Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích a záchranných prác podľa UZN č. 183/2023
645
Spolu
645
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác podľa UZN č. 610/2023
32
Spolu
32
Spolu celkom
6 034
Zdroj: MF SR
Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí
Z rozpočtovanej rezervy v sume 10 000 tis. eur sa uvoľnili prostriedky v sume 2 646 tis. eur a nevyčerpaný zostatok predstavuje sumu 7 354 tis. eur.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch sú prezentované v Tabuľke 57.
Tabuľka 57 - Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Na vysporiadanie súdneho sporu so spoločnosťou ARMAGEDON, s. r. o.
1 761
Spolu
1 761
Ministerstvo spravodlivosti SR
Na náhradu škody pre spoločnosť OZETA NEO, a.s., ktorý bola spôsobená pri výkone verejnej moci - na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
860
Spolu
860
Ústav pamäti národa
Na úhradu nemajetkovej ujmy pre Ústav pamäti národa na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre Č. k. 9Co/2022-2889
25
Spolu
25
122
Spolu celkom
2 646
Zdroj: MF SR
Rezerva na mzdy a poistné
Rezerva na mzdy a poistné bola rozpočtovaná v sume 187 662 tis. eur. Do rezervy sa v priebehu roka 2023 alokovali prostriedky v sume 1 704 tis. eur viazané v kapitole Ministerstvo dopravy SR v súvislosti s delimitáciou medzi Ministerstvom dopravy SR a ÚÚPV SR ako aj prostriedky v sume 779 tis. eur viazané v kapitole Ministerstva financií SR a Ministerstva kultúry SR z dôvodu zníženia počtu zamestnancov na základe straty účinnosti a platnosti vybraných častí zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z Rezervy na mzdy a poistné boli jednotlivým kapitolám uvoľnené prostriedky v sume 128 397 tis. eur, najmä na krytie zvýšených platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a verejných činiteľov, na posilnenie odmeňovania zamestnancov existujúcich analytických útvarov ministerstiev, na zabezpečenie zákonných nárokov a na odchodné a odstupné zamestnancov vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
Z predmetného výdavkového titulu bol v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa realizovaný presun prostriedkov v celkovej sume 61 527 tis. eur, z toho na výdavkový titul Výdavky na realizáciu nerozpočtovaných potrieb v sume 30 000 tis. eur z dôvodu potreby finančného krytia výdavkov vyplývajúcich z požiadaviek rezortov kapitol a na Rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien v sume 31 527 tis. eur z dôvodu dofinancovania výplaty 13. dôchodku podľa novely zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nevyčerpaný zostatok predstavuje sumu 220 tis. eur.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch prezentované v Tabuľke 58 a viazaných prostriedkoch v Tabuľke 59.
Tabuľka 58 - Rezerva na mzdy a poistné - uvoľnené kapitolám
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Na plnenie úloh Policajného zboru, na osobné výdavky a personálne posilnenie (622 osôb)
19 929
Na financovanie nevyhnutných výdavkov činnosti Ministerstva vnútra SR
5 500
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
3 797
Na výdavky spojené so zabezpečením dočasných kontrol na vnútornej hranici Slovenskej republiky s Maďarskom podľa UZN č. 616/2023, UZN č. 567/2023, UZN č. 508/2023 a UZN č. 505/2023
8 237
Na plnenie úloh Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR - osobné výdavky a personálne posilnenie (30 osôb)
1 455
Na plnenie úloh Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR - osobné výdavky príslušníkom Policajného zboru
912
Na odchodné pre príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby
843
Na osobné výdavky a personálne posilnenie aparátu ústredného orgánu v nadväznosti na novelu zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe (ITVS) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (15 osôb)
277
Ministerstvo vnútra SR
Na zabezpečenie personálneho posilnenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície podľa UZN č. 131/2023 (6 osôb)
231
123
Na osobné výdavky a personálne posilnenie (5 osôb) príslušných okresných úradov v súvislosti s investičným projektom „Strategické územie Valaliky“
55
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek Ministerstva vnútra SR (1 osoba)
22
Spolu
41 257
Na zvýšenie osobného príplatku pre všetkých zamestnancov ÚPSVR a na zvýšenie osobného príplatku pre zamestnancov Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a Oddelenia sociálnej posudkovej činnosti
6 295
Na dofinancovanie štátnych centier pre deti a rodiny a zvýšenie počtu zamestnancov (51 osôb)
4 441
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
4 078
Na osobné výdavky pre posudkových lekárov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny
912
Na dofinancovanie neštátnych centier pre deti a rodiny a na osobné príplatky pre zamestnancov ÚPSVR za služobnú pohotovosť
428
Na osobné výdavky podľa UZN č. 157/2023, Návrh Národného strategického rámca na podporu rodiny a demografického vývoja do roku 2030 (3 osoby)
65
Na osobné výdavky podľa UZN č. 156/2023, Národný akčný plán Európskej záruky pre deti v Slovenskej republike s výhľadom do roku 2030 (2 osoby)
43
Na osobné výdavky pre zamestnanca z dôvodu zastúpenia počas vyslania národného experta do Európskeho orgánu práce (ELA)
32
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek MPSVR SR (1 osoba)
26
Spolu
16 320
Na dofinancovanie osobných výdavkov administratívnych kapacít osobitne sledovaných (AKOS)
9 870
Na personálne zabezpečenie agendy súvisiacej so zefektívnením mechanizmov vykonávania medzinárodných sankcií (7 osôb)
331
Na financovanie EXPO 2025 Osaka
300
Ministerstvo hospodárstva SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek MH SR (1 osoba)
23
Spolu
10 524
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
8 614
Na personálne posilnenie plnenia záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia (43 osôb)
1 424
Ministerstvo životného prostredia SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek MŽP SR (3 osoby)
77
Spolu
10 115
Ministerstvo spravodlivosti SR
Na úpravu platových náležitostí sudcov
6 775
Na odchodné pre príslušníkov ZVJS
2 699
Spolu
9 474
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
8 008
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek MIRRI SR (2 osoby)
53
Spolu
8 061
Na vyplatenie odstupného podľa § 82 ods.7 zákona č. 138/2019 Z. z.
4 516
Na odchodné podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z.
2 899
Na dofinancovanie valorizácie pre lektorov a učiteľov v zahraničí
107
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (3 osoby)
78
Spolu
7 601
Ministerstvo
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
3 846
124
Na dofinancovanie výdavkov rozpočtových organizácií Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v súvislosti s kontrolou dovozu agropotravinárskych komodít z Ukrajiny
456
Na dofinancovanie výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRv súvislosti s kontrolou dovozu agropotravinárskych komodít z Ukrajiny (služobná pohotovosť, prevádzka a prístrojové vybavenie)
192
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (5 osôb)
129
Spolu
4 622
Na úpravu platu a paušálnej náhrady ústavných činiteľov a platových náležitostí prokurátorov
3 864
Generálna prokuratúra SR
Na odchodné prokurátorov
707
Spolu
4 571
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
3 323
Na plnenie úloh a personálne posilnenie organizačných útvarov MF SR – úrad (17 osôb)
352
Na plnenie úloh a personálne posilnenie úradu MF SR (12 osôb)
140
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek MF SR (7 osôb)
120
Ministerstvo financií SR
Na plnenie úloh a personálne posilnenie úradu MF SR (3 osoby)
35
Spolu
3 969
Na dofinancovanie výdavkov AKOS
1 699
Na odstupné a odvody do poisťovní v súvislosti s organizačnými zmenami
545
Na personálne posilnenie pre útvary ÚV SR (10 osôb)
383
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek ÚV SR (3 osoby)
77
Na personálne posilnenie pre Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity (1 osoba)
54
Na finančné a personálne zabezpečenie útvarov, ktoré vznikli z národného projektu Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít VS podľa UZN č. 335/2023 (7 osôb)
35
Úrad vlády SR
Na osobné výdavky a personálne posilnenie pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v súvislosti s dátovou platformou (2 osoby)
7
Spolu
2 801
Na odstupné pre poslancov podľa § 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
1 014
Kancelária NR SR
Na úpravu platu a paušálnej náhrady ústavných činiteľov
1 013
Spolu
2 027
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
1 522
Na osobné výdavky pre 4 osoby v súvislosti s realizáciou investičného zámeru výstavby Univerzitnej nemocnice Bratislava Rázsochy podľa UZN č. 334/2023 (4 osoby)
240
Ministerstvo zdravotníctva SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek Ministerstva zdravotníctva SR (3 osoby)
80
Spolu
1 842
Slovenská informačná služba
Na zabezpečenie efektívneho plnenia úloh
1 186
Spolu
1 186
Slovenská akadémia vied
Na valorizáciu štipendií doktorandov verejných výskumných inštitúcií
790
Spolu
790
Úrad pre verejné obstarávanie
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
658
Spolu
658
125
Ministerstvo kultúry SR
Na osobné výdavky pre Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu
477
Spolu
477
Kancelária Najvyššieho súdu SR
Na úpravu platových náležitostí sudcov
405
Spolu
405
Na zabezpečenie personálneho posilnenia zastupiteľských úradov podľa UZN č. 131/2023 (4 osoby)
193
Na dofinancovanie osobných výdavkov AKOS
113
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Na finančné a personálne zabezpečenie útvarov, ktoré vznikli z národného projektu Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít VS podľa UZN č. 335/2023 (8 osôb)
38
Spolu
344
Na úpravu platu a paušálnej náhrady ústavných činiteľov
139
Na príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu Ústavného súdu SR
70
Na doplatok k príplatku k dôchodku z dôvodu jeho valorizácie za obdobie 01 - 12/2023 (23 osôb)
31
Kancelária Ústavného súdu SR
Na príplatok k dôchodku za výkon funkcie sudcu Ústavného súdu SR pre nových poberateľov (2 osoby)
15
Spolu
256
Na odchodné pre príslušníkov NBÚ
238
Národný bezpečnostný úrad
Na úpravu platových náležitostí riaditeľa NBÚ
6
Spolu
244
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Na mzdy a odmeny zamestnancom
200
Spolu
200
Na odmeňovanie zamestnancov za ich prácu nadčas a vykonávanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúce z ich opisov štátnozamestnaneckých miest
135
Na valorizáciu doživotných platov troch bývalých prezidentov
31
Kancelária prezidenta SR
Na úpravu platu prezidentky Slovenskej republiky
15
Spolu
180
Na vyplatenie odchodného a odstupného
116
Protimonopolný úrad SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek PMÚ SR (4 osoby)
35
Spolu
151
Kancelária Najvyššieho správneho súdu SR
Na úpravu platov sudcov
71
Spolu
71
Na dofinancovanie odchodného
33
Najvyšší kontrolný úrad SR
Na úpravu platov a paušálnych náhrad predsedu a predsedov NKÚ SR
27
Spolu
60
Úrad priemyselného vlastníctva SR
Na odchodné a odstupné
31
Spolu
31
Úrad na ochranu osobných údajov SR
Na odstupné
23
Na úpravu platových náležitostí predsedu úradu
6
Spolu
29
126
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR
Na personálne zabezpečenie agendy súvisiacej s presunom kompetencií v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania na kapitolu ÚÚPV SR (3 osoby)
27
Spolu
27
Ministerstvo dopravy SR
Na zvýšenie počtu zamestnancov analytických jednotiek MD SR (1 osoba)
24
Spolu
24
Kancelária súdnej rady SR
Na úpravu platových náležitostí ústavných činiteľov
22
Spolu
22
Ministerstvo obrany SR
Na finančné zabezpečenie útvarov, ktoré vznikli z národného projektu Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít VS podľa UZN č. 335/2023
21
Spolu
21
Úrad komisára pre deti
Na úpravu platu a paušálnych náhrad komisára pre deti
12
Spolu
12
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
Na úpravu platu a paušálnych náhrad komisárky pre deti so zdravotným postihnutím
12
Spolu
12
Kancelária verejného ochrancu práv
Na úpravu platových náležitostí verejnej ochrankyne práv
7
Spolu
7
Úrad na ochranu oznamovateľov
Na úpravu platových náležitostí predsedníčky úradu
6
Spolu
6
Spolu celkom
128 397
Zdroj: MF SR
Rozpočtové opatrenie súvisiace s úpravou platových náležitostí je realizované podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, podľa nariadenia vlády SR č. 296/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tabuľka 59 - Rezerva na mzdy a poistné - viazanie v kapitolách
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Ministerstvo dopravy SR
Viazanie rozpočtových prostriedkov podľa Delimitačného protokolu uzavretým 30.12.2022 medzi MD SR a ÚÚPV SR z dôvodu prechodu práv, pôsobností a kompetencií stanovených v § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 172/2022 Z. z., a to v oblasti výstavby, vyvlastnenia a územného plánovania okrem ekologických aspektov s účinnosťou od 1.1.2023 a na zníženie limitu počtu zamestnancov o 56 osôb, z toho na aparáte ústredného orgánu o 29 osôb v roku 2023
1 704
Spolu
1 704
Ministerstvo financií SR
Viazanie rozpočtových prostriedkov určených na realizáciu zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa (nález Ústavného súdu SR, ktorým vybrané časti zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času detí stratili účinnosť a platnosť).
425
Spolu
425
Ministerstvo kultúry SR
Viazanie rozpočtových prostriedkov určených na realizáciu zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa (nález Ústavného súdu SR, ktorým vybrané časti zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času detí stratili účinnosť a platnosť)
354
127
Spolu
354
Spolu celkom
2 483
Zdroj: MF SR
Rezerva na výdavky súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine
Rozpočtovaná rezerva v sume 100 000 tis. eur bola z dôvodu zabezpečenia finančného krytia výdavkov vyplývajúcich z požiadaviek rezortov dofinancovaná v sume 10 000 tis. eur v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa z Rezervy na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
Z daného výdavkového titulu sa uvoľnili prostriedky v sume 87 015 tis. eur, a to najmä na financovanie príspevku za ubytovanie, dávky v hmotnej núdzi, na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny.
Z dôvodu zabezpečenia výplaty 13. dôchodku bol podľa novely zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa realizovaný presun prostriedkov v sume 20 000 tis. eur na Rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien.
Nevyčerpaný zostatok predstavuje sumu 2 985 tis. eur.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch sú prezentované v Tabuľke 60.
Tabuľka 60 - Rezerva na výdavky súvisiace s vojnovým konfliktom na Ukrajine
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Na príspevok za ubytovanie odídencov za obdobie 12/2022 - 02/2023, 02 - 05/2023 v súlade s nariadením vlády SR č. 315/2022 a nariadením vlády SR č. 43/2023 Z. z. a na úhradu výdavkov za obdobie 01 - 02/2023 spojených so zabezpečením civilnej ochrany a výkonom záchranných prác v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou
44 223
Na oprávnené výdavky spojené so zabezpečením civilnej ochrany a výkonom záchranných prác na obdobie 03 - 05/2023 v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou
7 000
Kontingenčný plán SR pre riešenie mimoriadnej situácie podľa UZN č. 665/2022
4 794
Ministerstvo vnútra SR
Na úhradu oprávnených výdavkov subjektov hospodárskej mobilizácie spojených s dopravným zabezpečením transportu odídencov podľa nariadenia vlády SR č. 59/2022 Z. z.
23
Viazanie rozpočtových prostriedkov z dôvodu refundácie výdavkov z prostriedkov (FAST CARE)
-33 381
Spolu
22 658
Ministerstvo dopravy SR
Na vyplatenie príspevku za ubytovanie odídencov za mesiace 07/2022 - 09/2022 a 10/2022 - 02/2023 podľa nariadenia vlády SR č. 219/2022 a č. 321/2022, za mesiace 10/2022 - 02/2023 podľa nariadenia vlády SR č. 321/2022 a č. 415/2022, za mesiace 03 - 05/2023 podľa nariadenia vlády SR č. 62/2023
38 118
Spolu
38 118
Na úhradu zdravotnej starostlivosti za obdobie 7 - 12/2022, 01 - 09/2023 za osoby, ktoré nie sú verejne zdravotne poistené
11 358
Ministerstvo zdravotníctva SR
Na výdavky subjektom hospodárskej mobilizácie pre UNLP Košice, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, UN Bratislava, Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana Prešov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za mesiace 11 - 12/2022, 01 - 10/2023
267
Spolu
11 625
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Na predfinancovanie národného projektu "Podpora začlenenia detí, žiakov a študentov Ukrajiny v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine" na mesiace september až december 2023
8 000
Na financovanie jazykového kurzu pre deti odídencov
416
128
Spolu
8 416
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Na dávky v hmotnej núdzi, dotácie na stravu pre dieťa v hmotnej núdzi, dotácie na školské potreby pre dieťa v hmotnej núdzi, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevky na náhradnú rodinnú starostlivosť pre odídencov z Ukrajiny
6 000
Spolu
6 000
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Na úhradu príspevku SR na trilaterálny projekt slovenských, holandských a ukrajinských mimovládnych organizácií
100
Spolu
100
Úrad vlády SR
Na prevádzkové výdavky súvisiace s vytvorením nového odboru pre stabilizáciu a obnovu Ukrajiny
98
Spolu
98
Spolu celkom
87 015
*V sumách premietnuté aj vrátené nevyčerpané prostriedky kapitol. Zdroj: MF SR
Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií
Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií sa rozpočtovala v sume 860 000 tis. eur.
Rezerva sa navýšila o prostriedky v sume 900 000 tis. eur viazané v kapitole MPSVR SR podľa § 18 ods. 4 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. a v sume 210 000 tis. eur viazané v kapitole MH SR a v sume 107 703 tis. eur viazané v kapitole MD SR z dôvodu nižšej skutočnej potreby výdavkov určených na kompenzáciu negatívnych vplyvov zvýšených cien energií v pôsobnosti týchto rezortov.
Jednotlivým kapitolám boli uvoľnené rozpočtové prostriedky v celkovej sume 235 255 tis. eur.
Vzhľadom na skutočnosť že disponibilné zdroje ostatných zákonných rezerv nepokrývali potreby finančného zabezpečenia legislatívnych a nelegislatívnych titulov schválených vládou Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky v priebehu roka, bolo nevyhnutné z tejto rezervy presunúť prostriedky v celkovej výške 1 842 448 tis. eur, z toho najmä:
-837 616 tis. eur na Rezervu na riešenie vplyvov legislatívnych zmien, ktorých použitie je prezentované v príslušnej časti tejto správy,
-316 331 tis. eur na dofinancovanie platby za poistencov štátu,
-240 000 tis. eur na zabezpečenie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 37o zákona č. 523/2004 Z. z. boli nevyčerpané prostriedky z roku 2023 v celkovej sume 358 987 tis. eur viazané na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Podrobné informácie o uvoľnených prostriedkoch sú prezentované v Tabuľke 61.
Tabuľka 61 - Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií
Kapitola
Účel
Suma v tis. eur
Na zvýšené ceny energií pre regionálne školstvo
122 463
Na zvýšené ceny energií pre verejné vysoké školy
22 856
Na zvýšené ceny energií - aparát
534
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
Na zvýšené ceny energií pre materské školy
310
Spolu
146 163
Ministerstvo vnútra SR
Na zvýšené ceny energií
39 055
Spolu
39 055
129
Ministerstvo spravodlivosti SR
Na zvýšené ceny energií
17 243
Spolu
17 243
Na krytie dodatočných nákladov zvýšených cien energií cirkevným organizáciám a iným subjektom nevykonávajúcim hospodársku činnosť
10 000
Na osobné výdavky v súvislosti s agendou dotácií na kompenzácie cien energií a na úpravu informačného systému (20 osôb)
902
Ministerstvo hospodárstva SR
Na obstaranie softvéru na overovanie veľkostnej kategórie podniku podľa príslušných pravidiel štátnej pomoci/pomoci de minimis v súvislosti s riešením vplyvov energetickej krízy prostredníctvom EŠIF
120
Na zvýšené ceny energií
1 286
Spolu
12 308
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Na zvýšené ceny energií
7 115
Spolu
7 115
Kancelária NR SR
Na zvýšené ceny energií
3 286
Spolu
3 286
Úrad vlády SR
Na zvýšené ceny energií
1 799
Spolu
1 799
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Na zvýšené ceny energií
1 728
Spolu
1 728
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Na zvýšené ceny energií
1 489
Spolu
1 489
Ministerstvo financií SR
Na zvýšené ceny energií
1 431
Spolu
1 431
Generálna prokuratúra SR
Na zvýšené ceny energií
1 089
Spolu
1 089
Slovenská informačná služba
Na zvýšené ceny energií
620
Spolu
620
Štatistický úrad SR
Na zvýšené ceny energií
514
Spolu
514
Kancelária prezidenta SR
Na zvýšené ceny energií
424
Spolu
424
Správa štátnych hmotných rezerv SR
Na zvýšené ceny energií
251
Spolu
251
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
Na zvýšené ceny energií
173
Spolu
173
Národný bezpečnostný úrad
Na zvýšené ceny energií
129
Spolu
129
Kancelária Ústavného súdu SR
Na zvýšené ceny energií
115
Spolu
115
130
Ministerstvo kultúry SR
Na zvýšené ceny energií
101
Spolu
101
Najvyšší kontrolný úrad SR
Na zvýšené ceny energií
92
Spolu
92
Kancelária súdnej rady SR
Na zvýšené ceny energií
64
Spolu
64
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
Na zvýšené ceny energií
39
Spolu
39
Kancelária verejného ochrancu práv
Na zvýšené ceny energií
27
Spolu
27
Spolu celkom
235 255
Zdroj: MF SR
3.3Štátne finančné aktíva
Štátne finančné aktíva (ŠFA) rovnako ako aj štátne finančné pasíva32 súčasťou návrhu štátneho rozpočtu verejnej správy na príslušný rok. Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu. Správu štátnych finančných aktív vykonáva Ministerstvo financií SR, v rozsahu zákona o rozpočtových pravidlách, pričom na niektoré transakcie sa vyžaduje súhlas vlády a na niektoré aj súhlas Národnej rady SR33.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách štátnymi finančnými aktívami sú:
-peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,
-peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí, úverov a pôžičiek,
-peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami,
-pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek,
-cenné papiere vo vlastníctve štátu,
-majetkové účasti štátu,
-ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.
Prostriedky ŠFA vedené na samostatných (bežných) účtoch v Štátnej pokladnici a ich zostatok prechádza vždy do nasledujúceho rozpočtového roka. Na účtoch ŠFA sa klasifikujú príjmy, výdavky a finančné operácie.
Do príjmov ŠFA patria napr. splátky z poskytnutých návratných finančných výpomocí a osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach34, pri ktorom došlo ku koncu roka 2023 k výraznej legislatívnej zmene vzťahujúcej sa na presmerovanie príjmov do štátneho rozpočtu.
32 Štátne finančné pasíva, ktorými najmä záväzky z vydaných štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, záväzky z prijatých vládnych úverov bližšie hodnotené v Súhrnnej účtovnej závierke, keďže ide o stavovú veličinu. Výdavkové finančné operácie na splátky istín a rozpočtové výdavky na úhradu úrokov z týchto záväzkov predmetom hotovostného plnenie štátneho rozpočtu opisovaného v tomto Štátnom záverečnom účte.
33 § 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
34 Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
131
Ako výdavky sa klasifikujú napríklad kapitálové transfery do obchodných spoločností.
Medzi finančné operácie na strane výdavkov patrí poskytovanie návratných finančných výpomocí, úhrada podielov na základnom imaní zahraničných finančných inštitúcií (napríklad Európskej investičnej banky) a ďalšie transakcie. Príjmové finančné operácie predstavujú najmä splátky istín poskytnutých návratných finančných výpomocí, úverov a pôžičiek.
Nasledovný prehľad ŠFA abstrahuje od účtov, ktoré slúžia na operácie so štátnym dlhom. Odpočet plnenia ŠFA pod tabuľkou reflektuje na návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2023.
Tabuľka 62 - Pohyb na vybraných účtoch štátnych finančných aktív
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 S
Stav k 1.1.
3 354 465
3 419 084
3 196 933
Príjmy - zvýšenie na účtoch ŠFA
302 072
1 056 782
167 155
z toho:
účelové prostriedky z FNM/MH Manažment, a.s.
321
414 925
1 571
návratné finančné výpomoci
189 665
550 112
58 430
osobitný odvod finančných inštitúcií
0
0
0
osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
111 384
91 465
105 552
anonymné vklady
79
63
47
ostatné
623
216
1 555
Výdavky - zníženie na účtoch ŠFA
237 453
1 278 933
322 885
z toho:
účelové prostriedky z FNM/ MH Manažment, a.s.
16 464
506 322
107 264
návratné finančné výpomocí
220 837
643 786
20 500
osobitný odvod finančných inštitúcií
1
128 733
188 630
osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
0
0
6 433
anonymné vklady
0
2
58
ostatné
151
90
0
Stav k 31.12.
3 419 084
3 196 933
3 041 203
z toho:
účet FNM/MH Manažment, a.s.
1 110 562
1 019 165
913 473
účet NFV
151 989
58 315
96 245
účet osobitného odvodu finančných inštitúcií
1 251 518
1 122 786
934 156
účet osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach
828 339
919 804
1 018 922
účet anonymných vkladov
25 980
26 041
26 030
ostatné
50 696
50 822
52 377
Zdroj: MF SR
Rozpočtované príjmy štátnych finančných aktív pre rok 2023 boli v sume 943 762 tis. eur, z čoho
príjmové finančné operácie tvorili 64 169 tis. eur (ako splátky NFV). Oproti roku 2022 sa príjmy spolu s príjmovými finančnými operáciami rozpočtovali vyššie úhrnom o 544 569 tis. eur. Nárast bol spôsobený doplnením zdrojov štátnych finančných aktív v roku 2023 z výdavkov štátneho rozpočtu v sume 750 000 tis. eur na kapitalizáciu existujúcich spoločnosti štátu.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach bol rozpočtovaný v sume 98 552 tis. eur, medziročne viac o 258 tis. eur.
Rozpočtované výdavky štátnych finančných aktív pre rok 2023 boli v sume 39 989 tis. eur.
Oproti roku 2022 sa výdavky spolu s výdavkovými finančnými operáciami rozpočtovali vyššie len o 37 tis. eur. Celkovým úhrnom boli vyššie rozpočtované príspevky a vklady do imania medzinárodných finančných inštitúcií a investičných fondov Slovak Asset Management, o 10 447 tis. eur. Tieto transakcie sa považujú za výdavkové finančné operácie. Ich
132
rozpočtovanie závisí aj od rozhodnutia akcionárov efektívne splácať podiely z upísaných podielov (call capital) alebo ktoré sa môžu riadiť aj stanoveným harmonogramom upisovania nových podielov. V roku 2023 boli rozpočtované výdavky na realizovanie záruk v sume 18 309 tis. eur, čo je oproti roku 2022 nižšie o 10 410 tis. eur. Poskytovanie nových NFV nebolo pre rok 2023 rozpočtované.
Celkové saldo príjmov a výdavkov ŠFA v roku 2023 sa rozpočtovalo v sume 903 773 tis. eur, po očistení vplyvu finančných operácií v sume 841 531 tis. eur. Skutočné plnenie vybraných účtov ŠFA predstavovalo ich medziročné zníženie o 155 730 tis. eur.
Účelové prostriedky FNM/MH Manažment, a.s. boli v minulosti tvorené najmä prevodom
dividend obchodných spoločností štátu, v ktorých podiely do roku 2016 spravoval Fond národného majetku.
Medziročné zníženie stavu tohto účtu o 105 692 tis. eur spôsobili na jednej strane príjmy v sume 1 572 tis. eur a na druhej strane použitie ŠFA v sume 107 264 tis. eur. Príjmy tvorili rozpočtované splátky NFV v sume 300 tis. eur. Ďalej sa tento účet ŠFA posilnil o 1 093 tis. eur úhradou likvidačného zostatku spoločnosti Národný štadión a.s. v „likvidácii“ cez Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Na strane výdavkov sa realizoval najmä transfer Ministerstvu zdravotníctva SR s cieľom stabilizácie zdravotníckych zariadení v sume 83 389 tis. eur, realizácia záruk poskytovaných Eximbankou, Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou a National Development Found v sume 10 119 tis. eur, transfer Ministerstvu dopravy SR na zvýšenie kmeňového imania štátneho podniku Letové prevádzkové služby, š. p. v sume 3 500 tis. eur a na zvýšenie základného imania letiskovej spoločnosti Letisko Poprad Tatry, a.s. v sume 1 200 tis. eur. Vklady do medzinárodných finančných inštitúcií tvorili 8 524 tis. eur, z toho do IFC suma 3 318 tis. eur, do IDA suma 2 990 tis. eur a do IBRD suma 2 216 tis. eur.
Bežný účet návratných finančných výpomocí (NFV) zaznamenal v roku 2023 príjmy v sume
58 430 tis. eur a výdavky v sume 20 500 tis. eur.
Najvyššiu sumu v rámci pohybov tvorila splátka NFV od Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v sume 21 000 tis. eur. Z poskytnutej NFV vrátil Banskobystrický samosprávny kraj sumu 3 300 tis. eur, Prešovský samosprávny kraj a mesto Košice sumu 2 200 tis. eur, Košický samosprávny kraj a Trenčiansky samosprávny kraj sumu 2 000 tis. eur, Bratislavský samosprávny kraj sumu 1 700 tis. eur, Nitriansky samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj a Trnavský samosprávny kraj sumu 1 500 tis. eur, Mestská časť Bratislava -Staré mesto sumu 2 000 tis. eur, GA Drilling, a.s. sumu 1 000 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR sumu 254 tis. eur, mesto Kežmarok a mesto Martin vrátilo sumu 250 tis. eur a mesto Bardejov sumu 100 tis. eur. Z NFV poskytnutej cestovným kanceláriám bola celkovo splatená suma 15 676 tis. eur.
Výdavky tvorili úhradu investície do spoločnosti Venture to Future Fund, a.s. v sume 12 500 tis. eur a 8 000 tis. eur ako transfer Ministerstvu vnútra SR na zvýšenie základného imania Nemocnice svätého Michala, a.s.
Osobitný odvod finančných inštitúcií sa účinnosťou novely č. 353/2020 Z. z. zákona
č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov zrušil od 1.1.2021. Použitie prostriedkov v roku 2023 v sume 88 629 tis. eur bolo určené pre Ministerstvo hospodárstva SR na investičný projekt „Strategické územie Valaliky“ a suma 100 000 tis. eur na transfer Ministerstvu obrany SR s cieľom zvýšenia základného imania spoločností DMD Group, a.s. (90 000 tis. eur) a Letecké opravovne Trenčín, a.s.(10 000 tis. eur).
133
Prostriedky osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, podľa zákona
č. 235/2012 Z. z., slúžia na perspektívne vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti ŠFA, z ktorých sa budú financovať prioritné projekty vlády. Rozpočet na rok 2023 predpokladal príjem v sume 98 552 tis. eur, čo je viac o 258 tis. eur ako v roku 2022. Rozpočet zohľadňoval vývoj bázy, z ktorej sa odvod počíta (výsledok hospodárenia spoločností v regulovanom období v nadväznosti na makroekonomický vývoj hospodárstva).
Skutočný príjem z odvodu predstavoval 105 552 tis. eur, čo je medziročne viac o 14 087 tis. eur.
Pokles stavu prostriedkov anonymných vkladov o 11 tis. eur predstavovalo precenenie
prostriedkov v cudzej mene ku koncu roka 2023.
3.4Vzťahy štátneho rozpočtu k Európskej únii
Príjmy Slovenskej republiky z rozpočtu tvoria zahraničné transfery (prostriedky a prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR) a zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ. Príjmy zo zahraničných transferov boli rozpočtované v ŠR na rok 2023 vo výške 7 728 805 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky boli rozpočtované vo výške 5 717 554 tis. eur a príjmy za Plán obnovy a odolnosti SR vo výške 2 011 251 tis. eur. Rozpočet príjmov z rozpočtu bol upravený na úroveň 4 509 274 tis. eur. Skutočné plnenie príjmov SR zo zahraničných transferov je vo výške 4 509 274 tis. eur, z toho príjmy za prostriedky vo výške 4 141 996 tis. eur a príjmy za Plán obnovy a odolnosti SR vo výške 367 278 tis. eur. Príjmy za zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ sú vo výške 0 tis. eur.
Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu tvoria odvody do rozpočtu a príspevky do Európskeho rozvojového fondu. Odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ boli rozpočtované na rok 2023 v sume 1 164 381 tis. eur.
Tabuľka 63 - Príjmy z rozpočtu EÚ a odvody a príspevky do všeobecného rozpočtu EÚ
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Zahraničné transfery – prostriedky EÚ
2 269 707
2 146 641
5 717 554
4 141 996
-1 575 558
-27,6
Zahraničné transfery POO
4 283
41 061
2 011 251
367 278
-1 643 973
-81,7
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ
0
0
0
0
0
-
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ
2 273 990
2 187 702
7 728 805
4 509 274
-3 219 531
-41,7
Tradičné vlastné zdroje
95 716
119 450
128 800
113 713
-15 088
-11,7
Odvody SR do rozpočtu EÚ bez tradičných vlastných zdrojov
966 750
940 226
1 027 581
943 226
-84 355
-8,2
Strata na TVZ – podmienená platba
277 251
0
0
0
0
-
Odvody do rozpočtu EÚ spolu
1 339 717
1 059 676
1 156 381
1 056 939
-99 442
-8,6
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
14 930
10 532
8 000
7 899
-101
-1,3
Odvody a príspevky SR spolu
1 354 647
1 070 208
1 164 381
1 064 838
-99 543
-8,5
Čistá finančná pozícia
919 343
1 117 494
6 564 424
3 444 436
-3 119 988
-47,5
Zdroj: MF SR
Odvody za tradičné vlastné zdroje (75 % z výberu cla) boli rozpočtované v sume 128 800 tis. eur. V priebehu roka 2023 však Slovenská republika odviedla do rozpočtu 113 712 tis. eur.
134
Ostatné odvody do rozpočtu (zdroj založený na DPH, zdroj založený na HND, zdroj založený na odpade z plastových obalov, ktorý nie je recyklovaný, podiel SR na korekciách pre Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko) boli rozpočtované v sume 1 027 581 tis. eur. Skutočný odvod SR z vlastných zdrojov rozpočtu predstavoval sumu 943 226 tis. eur a jeho zníženie bolo ovplyvnené novelou rozpočtového roka 2022, ako aj novelami príslušného rozpočtového roka, súviseli s technickými zmenami vyplývajúcimi z politických dohôd, v súvislosti s niekoľkými legislatívnymi návrhmi (plán REPowerEU, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) a Program Únie pre bezpečnú konektivitu), s prebytkom z plnenia rozpočtu v roku 2022 a s úpravou základne vlastných zdrojov podľa najnovších ekonomických prognóz.
Príspevky Slovenskej republiky do Európskeho rozvojového fondu boli rozpočtované v sume 8 000 tis. eur a SR skutočne odviedla do fondu 7 899 tis. eur.
Na základe realizovaných príjmov z rozpočtu v roku 2023 vo výške 4 509 274 tis. eur a odvodov a príspevkov do všeobecného rozpočtu vo výške 1 064 838 tis. eur predstavuje čistá finančná pozícia Slovenskej republiky voči rozpočtu za rok 2023 sumu 3 444 436 tis. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 2 326 942 tis. eur.
Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu a odvodoch a príspevkoch Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Tabuľka 64 - Prehľad o ročných príjmoch z rozpočtu EÚ a odvodoch a príspevkoch SR do všeobecného rozpočtu EÚ
Rok
Celkové príjmy
Celkové odvody a príspevky
Čistá finančná pozícia
2004
303 990
290 689
13 301
2005
704 993
485 614
219 379
2006
893 623
526 326
367 297
2007
910 838
589 800
321 038
2008
893 497
643 374
250 123
2009
1 119 659
695 726
423 933
2010
1 672 483
627 529
1 044 954
2011
2 041 093
704 656
1 336 437
2012
2 137 849
722 831
1 415 018
2013
2 185 358
825 098
1 360 260
2014
1 265 091
785 366
479 725
2015
4 288 873
695 508
3 593 365
2016
1 947 481
739 903
1 207 578
2017
1 425 572
738 045
687 527
2018
2 169 732
841 321
1 328 411
2019
2 126 943
851 733
1 275 210
2020
2 551 360
974 126
1 577 234
2021
2 273 990
1 354 647
919 343
2022
2 187 702
1 070 208
1 117 494
2023
4 509 274
1 064 838
3 444 436
Spolu
37 609 401
15 227 338
22 382 063
Zdroj: MF SR
135
Za obdobie od vstupu Slovenskej republiky do boli celkovo do rozpočtu Slovenskej republiky prijaté príjmy z EÚ vo výške 37 609 401 tis. eur a Slovenská republika odviedla do všeobecného rozpočtu sumu vo výške 15 227 338 tis. eur, na základe čoho čistá finančná pozícia voči dosiahla 22 382 063 tis. eur. Od roku 2004 Slovenská republika prijala z rozpočtu 2,5 násobok prostriedkov, ktoré do rozpočtu odviedla.
3.4.1Príjmy z rozpočtu Európskej únie
Príjmy z rozpočtu sa rozpočtujú pod ekonomickou klasifikáciou zahraničné transfery 341 Prostriedky z rozpočtu Európskej únie pre programy, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu (Ministerstva financií SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Pôdohospodárskej platobnej agentúry) a platobného orgánu (Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstva vnútra SR).
Príjmy zo zahraničných transferov sa rozpočtujú v rámci jednotlivých kapitol na úrovni platobných jednotiek, Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre programy 3. programového obdobia 2014-2020 a na úrovni riadiacich orgánov, resp. sprostredkovateľských orgánov s platobnou funkciou pre programy 4. programového obdobia 2021-2027. Príjmy za prostriedky na dočasné nadčerpanie za 3. programové obdobie boli v roku 2023 zabezpečené v kapitole VPS.
Prostriedky za štrukturálne operácie boli v roku 2023 rozpočtované v rámci 3. programového obdobia 2014-2020 za prostriedky štrukturálnych fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí) vrátane programov európskej územnej spolupráce pre ktoré je MF SR certifikačným orgánom (Interreg V-A SK-AT 2014-2020, Interreg V-A SK-CZ 2014-2020), Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu, poľnohospodárskych fondov, za program Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb. V rámci 4. programového obdobia 2021-2027 za Program Slovensko, za Program Rybné hospodárstvo, za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí (Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre integrované riadenie hraníc, Fond pre vnútornú bezpečnosť) a poľnohospodárske fondy. V rámci dočasného nadčerpania 3. programového obdobia boli v roku 2023 rozpočtované za prostriedky štrukturálnych fondov.
Prostriedky za poľnohospodárske fondy boli v roku 2023 rozpočtované za Európsky poľnohospodársky záručný fond (Priame platby a Trhovo orientované výdavky) a za Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (Program rozvoja vidieka).
Schválený rozpočet príjmov zo zahraničných transferov za prostriedky na rok 2023 bol vo výške 5 717 554 tis. eur.
Rozpočet príjmov za prostriedky bol v roku 2023 upravený na úroveň 4 141 996 tis. eur. K úpravám došlo v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Skutočné plnenie príjmov za prostriedky vo výške 4 141 996 tis. eur predstavuje plnenie na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu, resp. platobného orgánu MF SR vo výške 3 640 398 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 3 152 736 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 476 297 tis. eur, štrukturálne fondy 2. programového obdobia v sume 11 365 tis. eur a štrukturálne operácie 4. programového obdobia v sume 0 tis. eur). V prípade nadčerpania za 3. programové obdobie boli rozpočtové prostriedky uvoľnené
136
rozpočtovým opatrením v prospech MIRRI SR z dôvodu potreby nadčerpania prostriedkov pre Integrovaný regionálny operačný program v celkovej sume 225 475 tis. eur. Z uvedenej sumy boli uvoľnené prostriedky v rámci rozpočtového opatrenia č. 440/2023 vo výške schváleného dočasného nadčerpania 35 475 tis. eur na základe listu ministra financií zo dňa 30.11.2023 v súvislosti s I. fázou a v rámci rozpočtového opatrenia č. 448/2023 vo výške 190 000 tis. eur na základe rozhodnutia ministra financií v súvislosti s III. fázou riešenia rizika nadčerpania/nadkontrahovania programu. Uvedená úprava v priebehu roka 2023 mala vplyv na hodnotu upraveného rozpočtu a nie na skutočnosť. Vzhľadom na to, že prostriedky poskytnuté platobnej jednotke MIRRI SR nad rámec 100 % alokácie daného programu EK nepreplatí z dôvodu prekročenia alokácie a nebudú naplnené príjmy do rozpočtu platobnej jednotky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, medziročná zmena stavu pohľadávky za rozpočtový rok 2023 bola znížená o výšku poskytnutého nadčerpania, a to v sume 190 000 tis. eur. V prípade, ak následne v rámci ukončovania programu z EK vzniknú nezrovnalosti a výdavkami z nadčerpania bude možné tieto výdavky uznať za oprávnené a uhradiť do príjmov platobnej jednotky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, išlo by o duplicitné zaznamenanie zníženia pohľadávky EÚ. Z tohto dôvodu sa duplicitný negatívny vplyv na schodok eliminuje zavedením vyrovnávacej položky vo výške uhradených „oprávnených“ výdavkov na príjmový účet platobnej jednotky ministerstva pod kódom zdroja EÚ. Uvedené zohľadní upravujúca položka očistenie vplyvu príjmov za prostriedky z dôvodu zníženia nadčerpania (z dôvodu nahradenia korekcií oprávnenými výdavkami z nadčerpania).
Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sume 7 333 tis. eur. Príjmy za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu Ministerstvo vnútra SR v sume 0 tis. eur. Príjmy za poľnohospodárske fondy boli vo výške 494 265 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 164 434 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 329 832 tis. eur).
Do skutočnosti príjmov z rozpočtu vstupujú aj príjmy zo zahraničných grantov poskytnutých z rozpočtu EÚ, ktoré boli zapojené cez príjmy ŠR v roku 2023 vo výške 0 tis. eur. V rámci zahraničných grantov uvedené výlučne zahraničné granty poskytnuté z rozpočtu EÚ, ktorých poskytovanie riadi EÚ centralizovaným spôsobom.
Skutočné plnenie príjmov SR z rozpočtu za prostriedky a zahraničné granty je vo výške 4 141 966 tis. eur, z toho príjmy zo zahraničných transferov za prostriedky vo výške 4 141 966 tis. eur a príjmy zo zahraničných grantov sú vo výške 0 tis. eur.
Prehľad je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Tabuľka 65 - Plnenie príjmov z rozpočtu EÚ
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie
496 098
371 783
74 217
369 382
295 165
397,7
Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie
0
0
559 067
124 883
-434 184
-77,7
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR
496 098
371 783
633 284
494 265
-139 019
-22,0
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie
0
2 786
0
11 365
11 365
-
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie
1 734 344
1 743 444
3 102 158
3 597 597
495 439
16,0
Program Slovensko a Program Rybné hospodárstvo 4. programové obdobie
0
0
1 491 468
0
-1 491 468
-100,0
137
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR) *
28 711
26 442
44 150
31 436
-12 714
-28,8
Programy EÚS 4. programové obdobie (PO MF SR) **
0
0
25 000
0
-25 000
-100,0
Štrukturálne operácie - MF SR
1 763 055
1 772 672
4 662 776
3 640 398
-1 022 378
-21,9
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
10 554
2 186
10 626
7 333
-3 293
-31,0
Štrukturálne operácie - MPSVR SR
10 554
2 186
10 626
7 333
-3 293
-31,0
Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021 - 2027
0
0
557
0
-557
-100,0
Štrukturálne operácie – MV SR
0
0
557
0
-557
-100,0
VPS - nadčerpanie 3. programového obdobia
0
0
410 311
0
-410 311
-100,0
Spolu zahraničné transfery – prostriedky EÚ
2 269 707
2 146 641
5 717 554
4 141 996
-1 575 558
-27,6
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ
0
0
0
0
0
-
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ
2 269 707
2 146 641
5 717 554
4 141 996
-1 575 558
-27,6
*Do kategórie programov Európskej územnej spolupráce, t.j. EÚS (CO MF SR) zaradené programy Interreg V-A SK-AT 2014-2020 a Interreg V-A SK-CZ 2014-2020.
** programy cieľa Európska územná spolupráca, pre ktoré je MF SR platobným orgánom (Interreg VI-A SK-AT 2021-2027, Interreg VI-A SK-CZ 2021-2027)
Zdroj: MF SR
3.4.2Výdavky štátneho rozpočtu rozpočtované vo väzbe na príjmy z EÚ
Vo väzbe na príjmy z prostriedkov sa v štátnom rozpočte rozpočtujú výdavky za prostriedky EÚ a k nim zodpovedajúce výdavky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu.
Výdavky za prostriedky EÚ
Výdavky za prostriedky boli na rok 2023 rozpočtované vo výške 5 717 554 tis. eur, teda v rovnakej výške ako príjmy z rozpočtu EÚ. Skutočné plnenie výdavkov je vo výške 4 906 961 tis. eur.
Na rozdiel od schváleného rozpočtu výdavkov za prostriedky EÚ, ktoré boli zákonom o štátnom rozpočte na rok 2023 vyčlenené pre kapitoly, v ktorých sa nachádzajú platobné jednotky, resp. ktoré riadiacim orgánom/sprostredkovateľským orgánom s platobnou funkciou, Pôdohospodárska platobná agentúra, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za Fond pre najodkázanejšie osoby, Ministerstvo vnútra SR za Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí a VPS za prostriedky na dočasné nadčerpanie 3. programového obdobia, skutočné čerpanie výdavkov sa prejavuje tiež v rozpočtových kapitolách, v ktorých sa realizujú projekty na úrovni konečných prijímateľov. Na základe uvedeného sa v niektorých kapitolách prejavuje negatívne saldo príjmov a výdavkov za prostriedky EÚ.
Rozpočet výdavkov za prostriedky bol v roku 2023 upravený v nadväznosti na vysporiadanie finančných prostriedkov za finančné opravy v zmysle § 15 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v nadväznosti na prijaté oznámenia o výške prostriedkov, ktoré budú použité v nasledujúcich rokoch v zmysle § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a v nadväznosti na ostatné viazania prostriedkov v zmysle § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Po úpravách dosiahol rozpočet úroveň 4 906 660 tis. eur, pričom celkové čerpanie výdavkov za prostriedky v roku 2023 je mierne vyššie, a to vo výške 4 906 961 tis. eur. Rozdiel predstavuje sumu 301 tis. eur. Vyššie čerpanie oproti upravenému rozpočtu sa prejavilo v kapitole Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ÚPRSO a ÚV SR vzhľadom k tomu, že jednotlivé rozpočtové organizácie prijali finančné prostriedky od hlavných partnerov projektov na mimorozpočtový účet v zmysle § 23 ods.1 písm. c) zákona č. 523/2004
138
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Skutočné plnenie výdavkov za prostriedky vo výške 4 906 961 tis. eur predstavuje plnenie takmer na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu, resp. platobného orgánu MF SR, vo výške 4 375 771 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 3 559 735 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 773 845 tis. eur a štrukturálne operácie 4. programového obdobia v sume 42 191 tis. eur). V prípade nadčerpania za 3. programové obdobie boli rozpočtové prostriedky uvoľnené rozpočtovým opatrením v prospech MIRRI SR z dôvodu potreby nadčerpania prostriedkov pre Integrovaný regionálny operačný program v celkovej sume 225 475 tis. eur. Z uvedenej sumy boli uvoľnené prostriedky v rámci rozpočtového opatrenia č. 440/2023 vo výške schváleného dočasného nadčerpania 35 475 tis. eur na základe listu ministra financií zo dňa 30.11.2023 v súvislosti s I. fázou a v rámci rozpočtového opatrenia č. 448/2023 vo výške 190 000 tis. eur na základe rozhodnutia ministra financií v súvislosti s III. fázou riešenia rizika nadčerpania/nadkontrahovania programu. Uvedená úprava v priebehu roka 2023 mala vplyv na hodnotu upraveného rozpočtu a nie na skutočnosť. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu MPSVR SR, v sume 25 075 tis. eur. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu MV SR, v sume 0 tis. eur. Výdavky za poľnohospodárske fondy vo výške 506 115 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 167 187 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 338 928 tis. eur).
Tabuľka 66 - Výdavky za prostriedky EÚ
v tis. eur
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie
519 521
429 555
74 217
381 232
307 015
413,7
Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie
0
0
559 067
124 883
-434 184
-77,7
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR
519 521
429 555
633 284
506 115
-127 169
-20,1
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie
0
0
0
0
0
-
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie
1 809 832
1 746 097
3 102 158
4 302 980
1 200 822
38,7
Program Slovensko a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond 4. programové obdobie
0
0
1 491 468
42 191
-1 449 277
-97,2
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)
28 405
26 475
44 150
30 600
-13 550
-30,7
Programy EÚS 4. programové obdobie (PO MF SR)
0
0
25 000
0
-25 000
-100,0
Štrukturálne operácie - MF SR
1 838 237
1 772 572
4 662 776
4 375 771
-287 005
-6,2
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
438
1 188
10 626
25 075
14 449
136,0
Štrukturálne operácie - MPSVR SR
438
1 188
10 626
25 075
14 449
136,0
Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021 - 2027
0
0
557
0
-557
-100,0
Štrukturálne operácie – MV SR
0
0
557
0
-557
-100,0
VPS - nadčerpanie 3. programového obdobia
0
0
410 311
0
-410 311
-100,0
Spolu výdavky za prostriedky EÚ
2 358 196
2 203 315
5 717 554
4 906 961
-810 593
-14,2
Zdroj: MF SR
139
Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR
Výdavky na spolufinancovanie zo ŠR boli na rok 2023 rozpočtované vo výške 970 791 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom vo výške 954 298 tis. eur (vrátane prostriedkov na nadčerpanie 3. programového obdobia rozpočtovaných v kapitole VPS v sume 85 294 tis. eur), prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 16 143 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 350 tis. eur. Skutočné plnenie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR je vo výške 731 589 tis. eur, z toho prostriedky na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom vo výške 724 210 tis. eur, prostriedky na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vo výške 7 054 tis. eur a prostriedky na spolufinancovanie vnútorných politík v sume 325 tis. eur.
Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ
Z rovnakého dôvodu ako pri úprave výdavkov za prostriedky došlo k úprave rozpočtu na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ.
Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom v roku 2023 za štrukturálne operácie je mierne vyššie ako upravený rozpočet a predstavuje sumu 629 854 tis. eur. Vyššie čerpanie oproti upravenému rozpočtu sa prejavilo v kapitole ÚV SR, MH SR a ÚPRSO SR z rovnakého dôvodu, ako pri výdavkoch za prostriedky EÚ.
Skutočné plnenie výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom vo výške 724 210 tis. eur predstavuje plnenie takmer na úrovni 100 % z upraveného rozpočtu. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu resp. platobného orgánu MF SR, vo výške 629 387 tis. eur (z toho štrukturálne fondy 3. programového obdobia v sume 513 907 tis. eur a Kohézny fond 3. programového obdobia v sume 108 022 tis. eur a štrukturálne operácie 4. programového obdobia v sume 7 458 tis. eur). V prípade nadčerpania za 3. programové obdobie boli rozpočtové prostriedky uvoľnené rozpočtovým opatrením v prospech MIRRI SR z dôvodu potreby nadčerpania prostriedkov pre Integrovaný regionálny operačný program v rámci rozpočtového opatrenia č. 440/2023 vo výške schváleného dočasného nadčerpania 6 044 tis. eur na základe listu ministra financií zo dňa 30.11.2023 v súvislosti s I. fázou riešenia rizika nadčerpania/nadkontrahovania programu. Uvedená úprava v priebehu roka 2023 mala vplyv na hodnotu upraveného rozpočtu a nie na skutočnosť. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu MPSVR SR v sume 467 tis. eur. Výdavky za štrukturálne operácie, pri ktorých plní úlohu certifikačného orgánu MV SR, v sume 0 tis. eur. Výdavky za poľnohospodárske fondy boli vo výške 94 356 tis. eur (z toho za Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v sume 57 413 tis. eur a za Európsky poľnohospodársky záručný fond v sume 36 943 tis. eur).
Tabuľka 67 - Výdavky spolufinancovania zo ŠR k prostriedkom EÚ
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Poľnohospodárske fondy 3. programové obdobie
52 029
68 342
0
55 608
55 608
-
Poľnohospodárske fondy 4. programové obdobie
0
0
122 799
38 748
-84 051
-68,4
Poľnohospodárske fondy spolu - MPRV SR
52 029
68 342
122 799
94 356
-28 443
-23,2
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond pre rybné hospodárstvo 2. programové obdobie
0
0
0
0
0
-
Štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond 3. programové obdobie
317 755
326 225
483 689
620 107
136 418
28,2
140
Program Slovensko a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond 4. programové obdobie
0
0
257 096
7 458
-249 638
-97,1
Programy EÚS 3. programové obdobie (CO MF SR)
1 523
1 650
1 781
1 822
41
2,3
Programy EÚS 4. programové obdobie (PO MF SR)
0
0
3 125
0
-3 125
-100,0
Štrukturálne operácie - MF SR
319 278
327 875
745 691
629 387
-116 304
-15,6
OP Sociálneho začlenenia najodkázanejších osôb
77
210
335
467
132
39,4
Štrukturálne operácie - MPSVR SR
77
210
335
467
132
39,4
Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí 2021 - 2027
0
0
179
0
-179
-100,0
Štrukturálne operácie – MV SR
0
0
179
0
-179
-100,0
VPS - nadčerpanie 3. programového obdobia
0
0
85 294
0
-85 294
-100
Spolu výdavky za prostriedky ŠR
371 384
396 427
954 298
724 210
-230 088
-24,1
Zdroj: MF SR
Spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z EÚ a k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv
Okrem výdavkov na spolufinancovanie zo ŠR k prostriedkom rozpočtované aj výdavky na spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom poskytnutým z prostriedkov EÚ, ktoré sa rozpočtujú v kapitolách zodpovedných za ich riadenie, a to za programy európskej územnej spolupráce, pri ktorých MF SR nie je certifikačným ani platobným orgánom a program LIFE+. V rámci programov európskej územnej spolupráce sa rozpočtujú prostriedky na spolufinancovanie programov cezhraničnej spolupráce v kapitole MIRRI SR, programy medziregionálnej spolupráce v kapitole MH SR a za programy nadnárodnej spolupráce v kapitole MIRRI SR. Prostriedky za programy LIFE+ sa rozpočtujú v kapitole MŽP SR, k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv za programy Finančného mechanizmu EHP, NFM a ŠFM, ktoré alokované v kapitole VPS na účely spolufinancovania projektov a k prostriedkom na spolufinancovanie fondov pre oblasť vnútorných záležitostí na roky 2014 - 2020.
Čerpanie výdavkov na spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov v roku 2023 predstavovalo sumu 5 677 tis. eur. Čerpanie výdavkov k zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv v roku 2023 predstavovalo sumu 1 377 tis. eur.
Prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k zahraničným grantom z prostriedkov a k zahraničných grantov poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Tabuľka 68 - Spolufinancovanie zo ŠR k zahraničným grantom/k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv
2021 S
2022 S
2023R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Finančný nástroj pre životné prostredie LIFE + (2. a 3. programové obdobie)
2 400
3 118
3 500
2 599
-901
-25,7
Programy EÚS (3. a 4. programové obdobie)
2 322
2 901
10 314
3 078
-7 236
-70,2
Spolu spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ
4 722
6 019
13 814
5 677
-8 137
-58,9
Finančný mechanizmus EHP
995
761
1 051
931
-120
-11,4
Nórsky finančný mechanizmus
1 218
1 612
971
446
-525
-54,1
Švajčiarsky finančný mechanizmus
0
0
307
0
-307
-100,0
Spolu spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv
2 213
2 373
2 329
1 377
-952
-40,9
Spolu
6 935
8 392
16 143
7 054
-9 089
-56,3
Zdroj: MF SR
141
Celkový prehľad výdavkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom EÚ, k zahraničným grantom z prostriedkov a zahraničným grantom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv vrátane vnútorných politík EÚ je uvedený v nasledovnej tabuľke:
Tabuľka 69 - Celkový prehľad spolufinancovania zo ŠR vrátane vnútorných politík EÚ
2021 S
2022 S
2023 R
2023 S
Rozdiel
v %
v tis. eur
1
2
3
4
5=4-3
6=4-3
Spolufinancovanie k prostriedkom EÚ (štrukturálne operácie, poľnohospodárske fondy)
371 384
396 427
954 298
724 210
-230 088
-24,1
Spolufinancovanie k zahraničným grantom z prostriedkov EÚ (EÚS, LIFE +)
4 722
6 019
13 814
5 677
-8 137
-58,9
Spolufinancovanie k prostriedkom poskytnutým na základe medzinárodných zmlúv (EHP, NFM)
2 213
2 373
2 329
1 377
-952
-40,9
Spolu
378 319
404 819
970 441
731 264
-239 177
-24,6
Vnútorné politiky EÚ
1 844
4 676
350
325
-25
-7,1
Spolu (vrátane vnútorných politík EÚ)
380 163
409 495
970 791
731 589
-239 202
-24,6
Zdroj: MF SR
3.4.3Prostriedky poskytnuté SR používané prostredníctvom samostatných účtov
Časť finančných prostriedkov z rozpočtu a prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, používajú štátne rozpočtové organizácie prostredníctvom samostatných účtov:
V rámci programov Európskej územnej spolupráce prijala Slovenská republika prostredníctvom certifikačného orgánu MF SR príspevky vo výške 4 356 tis. eur (z toho 3 006 tis. eur v rámci INTERACT III a 1 350 tis. eur v rámci INTERACT IV) a prispievajúcich členských štátov vo výške 2 030 tis. eur na financovanie OP INTERACT IV. Suma úrokov pripísaných na účty bola v sume 19 tis. eur (z toho 15 tis. eur účet INTERACT contributions, 1 tis. eur účet INTERACT III, 3 tis. eur účet INTERACT IV). Na financovanie programov bolo použitých 3 470 tis. eur za prostriedky a 742 tis. eur za spolufinancovanie z príspevkov členských štátov EÚ.
Z Úradu pre finančné mechanizmy v Bruseli boli Slovenskej republike v rámci programového obdobia 2014 2021 poukázané prostriedky z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu vo výške 28 671 tis. eur. Subjektom zapojeným do implementácie boli prevedené prostriedky vo výške 26 695 tis. eur.
Slovenskej republike boli v roku 2023 v rámci finančnej obálky poskytnuté prostriedky na úhradu cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou zástupcov Slovenskej republiky na zasadaniach výborov a pracovných skupín Rady vo výške 428 tis. eur. Suma úrokov pripísaných na účet pre finančnú obálku bola vo výške 2 tis. eur. V roku 2023 boli uhradené cestovné výdavky súvisiace s účasťou zástupcov SR na zasadnutiach výborov a pracovných skupín Rady EÚ v sume 659 tis. eur.
3.4.4Zhrnutie čerpania záväzkov programových období po vstupe SR do EÚ
Slovenská republika v roku 2023 realizovala výdavky v rámci programového obdobia 2014-2020. Zároveň vzhľadom na ukončovanie programového obdobia 2007-2013 došlo aj k naplneniu príjmov platobných jednotiek.
V rámci 2. programového obdobia 2007 2013 stále pokračuje proces uzatvárania s EK. Ku koncu roka 2023 boli s EK uzatvorené štyri operačné programy PS INTERACT II, (čerpanie: 28 733 tis. eur, t. j. 95,29 %), OP Rybné hospodárstvo (čerpanie: 9 833 tis. eur, t. j. 71,83 %),
142
OP Technická pomoc (čerpanie: 71 442 tis. eur, t. j. 73,20 %) a Program cezhraničnej spolupráce SR-ČR (čerpanie: 84 836 tis. eur, t. j. 91,48%). Pri všetkých operačných programoch boli doručené prípravné uzatváracie listy tzv. pre-closure letters a MF SR v roku 2023 uhradilo EK ťarchopisy za nasledovné operačné programy:
Tabuľka 70 - Prehľad uhradených ťarchopisov programového obdobia 2007 – 2013 za rok 2023
Operačný program
Dátum úhrady ťarchopisu
Suma v tis. eur
OP Doprava (KF)
14.4.2023
23 718
OP Doprava (EFRR)
13.7.2023
16 807
Regionálny OP
25.8.2023
1 760
OP Zdravotníctvo
8.9.2023
2 157
OP Vzdelávanie
20.11.2023
24 790
Zdroj: MF SR
Za OP Informatizácia spoločnosti bola dňa 5.12.2023 v nadväznosti na pre-closure letter prijatá úhrada z EK v sume 137 tis. eur.
V rámci 3. programového obdobia 2014 2020 z celkového záväzku 10 operačných programov vyčerpala SR na národnej úrovni k 31.12.2023 prostriedky vo výške 12 383 646 tis. eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 85,40 % záväzku. Implementáciu a čerpanie v prvých troch mesiacoch roka 2022 ovplyvnila zmena legislatívy vo vzťahu k možnosti preplácania 100 % deklarovaných výdavkov zo strany EK (8. účtovný rok). Uvedené malo pozitívny dopad na príjmy z EK a na plnenie pravidla n+3.35
V rámci realokácie36 zdrojov na elimináciu dopadov pandémie COVID - 19 bolo presunutých celkovo 1 105 062 tis. eur do oblastí zameraných na:
-podporu udržania zamestnanosti tzv. Kurzarbeit: 410 263 tis. eur (OP Ľudské zdroje);
-podporu zdravotníckeho systému: 204 300 tis. eur (OP Integrovaná infraštruktúra, Integrovaný regionálny OP);
-podporu pre mikro, malé a stredné podniky: 330 200 tis. eur (OP Integrovaná infraštruktúra);
-podporu zložiek integrovaného záchranného systému: 51 000 tis. eur (OP Kvalita životného prostredia);
-iné opatrenia na zmiernenie dopadov COVID -19: 109 300 tis. eur (OP Ľudské zdroje).
K 31.12.2023 bolo zo zdrojov určených na elimináciu dopadov COVID-19 na národnej úrovni vyčerpaných 254 398 tis. eur za zdroj, čo predstavuje 113,51 % podiel presunutých zdrojov. Z toho za rok 2023 bolo vyčerpaných 264 555 tis. eur, čo predstavuje nárast o 23,96 %.p. b.
K 31.12.2023 bolo v rámci iniciatívy REACT-EU (podpora eliminovania dopadov pandémie) vyčerpaných 512 085 tis. eur, čo predstavuje 70,90% z celkovej alokácie (722 253 tis. eur). Dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovenskú republiku (nezahŕňa alokáciu na Program rozvoja vidieka) navýšila prostredníctvom 1. a 2. tranže alokácie programov OP Ľudské zdroje, Integrovaný regionálny OP a OP Efektívna verejná správa.
35 V zmysle pravidla n+3 je potrebné deklarovať na EK do 31. decembra tretieho rozpočtového roku nasledujúceho po roku prijatia rozpočtového záväzku za operačný program (čl. 136 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013).
36 Na základe uznesenie vlády SR č. 257/2020 zo dňa 28.04.2020 - Návrh opatrení financovaných z operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov na boj s pandémiou COVID-19 a odstraňovanie a zmiernenie jej dôsledkov
143
Tabuľka 71 - Prehľad prostriedkov pridelených z iniciatívy REACT EÚ do programov EŠIF (bez PRV) v tis. eur
Operačný program
Prvá tranža
Druhá tranža
Spolu
Čerpanie
OP ĽZ
316 832
66 458
383 290
261 984
IROP
194 901
40 882
235 783
146 927
OP EVS
85 289
17 890
103 179
103 174
Spolu EŠIF
597 022
125 230
722 252
512 085
K 31.12.2023 bolo z celkovej alokácie 339 559 tis. eur vyčlenenej na iniciatívu FAST CARE, ktorá je zameraná na riešenie migračnej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine, vyčerpaných 277 245 tis. eur (za EÚ zdroj), čo predstavuje čerpanie na úrovni 81,65%.
Tabuľka 72 - Prehľad čerpania iniciatívy FAST CARE k 31.12.2023 v tis. eur
Operačný program
Alokácia
Čerpanie
Podiel čerpania
OP ĽZ
65 545
13 979
21,33%
IROP
244 014
242 219
99,26%
OP II
30 000
21 047
70,16%
Spolu EŠIF
339 559
277 245
81,65%
V októbri 2022 Európska komisia predstavila návrh legislatívnej úpravy SAFE, ktorá umožnila využiť zostávajúce nevyčerpané zdroje európskych štrukturálnych a investičných fondov z obdobia 2014 2020 na kompenzáciu vysokých cien energií. Uznesením vlády SR č. 806/2022 bolo Ministerstvo hospodárstva SR určené ako jediný prijímateľ národných projektov Iniciatívy SAFE, ktorá umožňuje riešiť dôsledky energetickej krízy so zameraním na kompenzáciu zvýšených cien energií pre zraniteľné domácnosti. Iniciatíva SAFE nadobudla účinnosť 1. marca 2023, pričom maximálny limit výdavkov na účel riešenia vysokých cien energií bol vo výške 10 % národnej obálky, tzn. v prípade SR išlo o sumu 1 451 350 tis. eur.
Na základe analýzy stavu čerpania operačných programov v rámci programového obdobia 2014-2020 je aktuálne identifikovaná suma prostriedkov v rámci Iniciatívy SAFE vo výške 937 000 tis. eur (z toho v rámci OP Integrovaná infraštruktúra vo výške 501 500 tis. eur, OP Kvalita životného prostredia vo výške 427 000 tis. eur a Integrovaného regionálneho OP vo výške 8 500 tis. eur). Čerpanie za Iniciatívu SAFE zatiaľ predstavovalo 500 083 tis. eur a bolo realizované v novembri 2023 v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Realizácia ďalších výdavkov vo výške 437 000 tis. eur z úrovne platobných jednotiek sa predpokladá v roku 2024.
V rámci 4. programového obdobia 2021-2027 boli z celkovej alokácie 12 749 783 tis. eur (Program Slovensko, Interact IV, Interreg SK-CZ, Interreg SK-AT a Program Rybné hospodárstvo 2021-2027) k 31.12.2023 schválené prostriedky vo výške 2 016 tis. eur (za zdroj EÚ), čo predstavuje čerpanie na úrovni 0,02 %.
144
Tabuľková príloha k hotovostnému plneniu ŠR
145
Zoznam tabuliek hotovostného plnenia ŠR
Tab. č. 1
Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2023
Tab. č. 2
Daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2023
Tab. č. 3
Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu, granty a transfery za rok 2023
Tab. č. 4
Príjmy kapitol ŠR za rok 2023 – záväzné ukazovatele
Tab. č. 5
Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR za rok 2023
Tab. č. 6
Príjmy štátneho rozpočtu podľa zdrojov v roku 2023
Tab. č. 7
Výdavky štátneho rozpočtu podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2023
Tab. č. 8
Bežné transfery za rok 2023
Tab. č. 9
Kapitálové výdavky za rok 2023
Tab. č. 10
Finančné operácie na samostatných účtoch štátnych rozpočtových organizácií za rok 2023
Tab. č. 11
Výdavky štátneho rozpočtu podľa funkčnej klasifikácie za rok 2023
Tab. č. 12
Výdavky štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR a zdrojov v roku 2023
Tab. č. 13
Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa kapitol ŠR za rok 2023
Tab. č. 14
Výdavky štátneho rozpočtu na vedu a techniku podľa funkčnej klasifikácie za rok 2023
Tab. č. 15
Čerpanie rezervy predsedu vlády SR za rok 2023
Tab. č. 16
Prehľad výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programov za rok 2023
Tab. č. 17
Prehľad príjmov a výdavkov z rozpočtu Európskej únie zaradených do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa kapitol ŠR
Tab. č. 18
Prostriedky ŠR na financovanie spoločných programov SR a EÚ podľa kapitol ŠR
Tab. č. 19
Prehľad vzťahu jednotlivých kapitol ŠR k štátnemu rozpočtu za rok 2023
Tab. č. 20
Vývoj príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v rokoch 2023 a 2022
Tab. č. 21
Záväzné limity dotácií zo ŠR obciam za rok 2023
Tab. č. 22
Záväzné limity dotácií zo ŠR vyšším územným celkom za rok 2023
Tab. č. 23
Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2023
Tab. č. 24
Prehľad o čerpaní miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách ŠR za rok 2023
Tab. č. 25
Systemizácia colníkov v štátnej službe za rok 2023
Tab. č. 26
Systemizácia príslušníkov Hasičského záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby v štátnej službe za rok 2023
Tab. č. 27
Systemizácia policajtov v štátnej službe za rok 2023
Tab. č. 28
Systemizácia profesionálnych vojakov v štátnej službe za rok 2023
Tab. č. 29
Príjmy štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2023
Tab. č. 30
Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa kategórií a kapitol ŠR za rok 2023
Tab. č. 31
Výdavky štátnych príspevkových organizácií podľa funkčnej klasifikácie za rok 2023
Tab. č. 32
Finančné operácie štátnych príspevkových organizácií za rok 2023