2
Zhrnutie▪Verejná správa v roku 2023 na základe predbežných výsledkov notifikovaných v metodike ESA 20101 hospodárila so schodkom 6 009 813 tis. eur, čo predstavuje -4,89 % HDP. Rozpočet verejnej správy na rok 2023 predpokladal deficitné hospodárenie na úrovni -6,44 % HDP.
▪Dlh verejnej správy k 31. 12. 2023 na základe jarnej notifikácie výsledkov v metodike ESA 2010 dosiahol výšku 68 830 043 tis. eur a v pomere k vyčíslenému HDP dosiahol 56,04 %. Verejný dlh sa v roku 2023 očakával na úrovni takmer 58 % HDP. Za výraznejším rozdielom oproti pôvodným predpokladom bolo priaznivejšie hospodárenie verejnej správy.
▪Rast reálnej ekonomiky podľa jarnej notifikácie dosiahol 1,6 % (rast HDP v stálych cenách). Predpokladaný scenár ekonomického vývoja pri tvorbe rozpočtu na rok 2023 odhadoval rast HDP na úrovni 0,6 %. Nominálne HDP dosiahlo 122 812 795 tis. eur (v bežných cenách).
▪V rámci Európskej únie (27 krajín) dosiahol priemerný schodok 3,5 % HDP, čo je medziročne viac o 0,1 p. b. V rámci eurozóny dosiahol priemerný deficit 3,6 % HDP, a medziročne sa hospodárenia krajín používajúcich menu euro zlepšilo o 0,1 p. b. Priemerný dlh verejnej správy krajín EÚ dosiahol 81,7 % a krajín eurozóny 88,6 % HDP.
▪Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahol 7 675 337 tis. eur a oproti rozpočtu je nižší o 666 035 tis. eur. V porovnaní s deficitom za rok 2022, je dosiahnutý deficit za rok 2023 nižší o 3 150 484 tis. eur. Hotovostné príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 23 688 646 tis. eur (124,5 % hodnoty príjmov roku 2022). Hotovostné výdavky boli 31 363 983 tis. eur (133,2 % hodnoty skutočných výdavkov roku 2022).
▪Hotovostný schodok bol krytý štátnymi dlhopismi v sume 7 655 337 tis. eur a prijatým zahraničným bankovým úverom v hodnote 20 000 tis. eur.
3
1Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia Slovenskej republikySlovenská ekonomika v roku 2023 posilnila vďaka využitiu fondov EÚ. HDP sa zvýšilo o 1,6 %, pričom ostatné ekonomiky V3 zaostávali. Objem pridanej hodnoty stúpol v každom sektore. Vďaka fondom EÚ sa najviac darilo stavebníctvu. Naopak vyššie úrokové sadzby doľahli na sektor nehnuteľností. Spotreba slovenských domácností klesala výraznejšie než sa čakalo, v druhej polovici roku spotrebitelia presmerovali viac príjmov na obnovenie svojich úspor, ktoré stratili v inflačnom šoku. Ceny sa však ešte v prvom polroku stabilizovali a inflácia postupne spomaľovala. Trh práce zostal pevný, miera nezamestnanosti klesla blízko historického minima. Pre nedostatok pracovnej sily však zamestnanosť stúpla len mierne, najmä vďaka cudzincom. Z pohľadu makroekonomických základní pre daňové a odvodové príjmy bol makroekonomický vývoj v roku 2023 len veľmi mierne slabší oproti očakávaniam rozpočtovej prognózy MF SR zo septembra roku 2022.
1.1Vonkajšie ekonomické prostredie Vonkajšie ekonomické prostredie v roku 2023 bolo poznačené stagnáciou. Pretrvávajúce ekonomické šoky vo forme vysokých cien energií a stále vysokej inflácie sa negatívne podpísali na globálnom ekonomickom raste. Ten sa podľa odhadu Medzinárodného menového fondu v roku 2023 mierne spomalil na 3,1 % z predchádzajúcich 3,5 %. Najviac pritom utrpeli priemyselne orientované ekonomiky Európy, ktorých ekonomický rast výrazne spomalil. S problematickým vývojom sa potýkalo Nemecko, ktoré ako jediná krajina G7 zaznamenalo zmenšenie svojho hospodárstva, ale situácia bola nepriaznivá aj u blízkych obchodných partnerov z V3, najmä v Českej republike. Oživovanie v Čine taktiež nenaplnilo očakávania.
V snahe tlmiť vysoký nárast cien pokračovala Európska centrálna banka aj zahraničné centrálne banky v sprísňovaní menovej politiky. Validitu ich postupu otestoval kolaps americkej Sillicon Valley Bank a ďalších menších amerických bankových domov, ktorý bol nasledovaný núteným prevzatím švajčiarskej banky Credit Suisse jej rivalom UBS. Bankový systém v USA aj Európe sa napriek týmto otrasom ukázal byť stabilný a panika na finančných trhoch postupne ustala aj vďaka promptnému zásahu menovo-politických autorít. Hlavná úroková sadzba pre refinančné operácie sa tak prvý krát za viac než 20 rokov v eurozóne vyšplhala na 4,5 %. Pozitívne účinky takto reštriktívnej menovej politiky sa však dostavili v podobe výrazného poklesu celkovej inflácie v eurozóne z 8,4 % v roku 2022 na 5,4 % v roku 2023. Ten bol spôsobený aj priaznivým vývojom na komoditných trhoch v závere roka, kde ceny energií, najmä ceny kontraktu zemného plynu s dodávkou v budúcom roku, výrazne klesali až na hodnoty spred začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine. Ten pokračoval aj v roku 2023 podobne ako globálna ekonomická a obchodná izolácia Ruskej federácie. V reakcii na prebiehajúce boje na Ukrajine Európska Únia prijala ďalšie balíky sankcií v snahe oslabiť výkonnosť ruskej ekonomiky a jej schopnosť podporovať pretrvávajúce vojnové ťaženie. Ďalším oslabením pre svetový obchod sa stal novovypuknutý konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy. Napriek regionálnej dimenzii tohto konfliktu došlo k ohrozeniu bezpečnosti významných obchodných trás v Červenom mori diverznými skupinami, ktoré prispeli k rapídnym nárastom cien kontajnerovej dopravy. Dôsledky pre medzinárodný obchod boli však len mierne.
Klesajúca inflácia spôsobila návrat optimizmu. Úspešný boj s infláciou podporil v závere roka očakávania poklesu úrokových sadzieb v budúcom roku. Vďaka tomu rástol optimizmus a rizikový apetít na finančných trhoch, ktoré koncom roka prepisovali historické maximá v Európe aj vo svete. Pozitívny vývoj neobišiel ani dlhopisové trhy, kde výnosy na dlhom konci krivky výrazne poklesli a slovenský 10-ročný dlhopis sa v decembri obchodoval s výnosom približne 3,2 %.
4
Tabuľka 1 - Vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov eurozóny
Hrubý domáci produkt (% rast)
Zamestnanosť (ESA, % rast)
Miera nezamestnanosti (VZPS, %)
Kompenzácie na zamestnanca* (% rast)
10-ročný nemecký dlhopis (% výnos)
Kurz USD/EUR (priemer roka)
* suma všetkých miezd a odvodov na jedného zamestnanca Zdroj: Eurostat, Bloomberg v ekonomike („superhrubá“ mzda)
1.2Makroekonomický vývoj SR 1.2.1Hrubý domáci produkt Slovenská ekonomika v roku 2023 posilnila vďaka čerpaniu eurofondov, HDP vzrástlo o 1,6 %. Dočerpanie fondov z 3. programového obdobia stabilizovalo slovenskú ekonomiku, kým ostatné ekonomiky V3 zaostávali. Spotreba slovenských domácností klesala výraznejšie než sa čakalo, v druhej polovici roku spotrebitelia presmerovali viac príjmov na obnovenie svojich úspor, ktoré stratili v inflačnom šoku. Export zaostal pre slabší dopyt zo strany našich obchodných partnerov, najmä v Nemecku. Obchodná bilancia skončila výrazne pozitívna aj z dôvodu nižších dovozov energií a tovarov, ktoré sa čerpali predovšetkým zo zásob.
Objem pridanej hodnoty stúpol v každom sektore. Vďaka EÚ fondom sa najviac darilo stavebníctvu. Po ruskej agresii a výraznom spomalení v roku 2022 sa v roku 2023 zotavila aj priemyselná výroba, kde pridaná hodnota stúpla o 6,5 %. Darilo sa aj obchodu a finančníctvu. Najmenší rast zaznamenal sektor nehnuteľností, na ktorý doľahli vyššie úrokové sadzby centrálnych bánk.
Tabuľka 2 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek Graf 1 - Vývoj HDP a jeho hlavných zložiek
Konečná spotreba domácností
Konečná spotreba ver. správy
Tvorba hrubého fixného kapitálu
Zamestnanosť stúpla len mierne a na trhu práce pribudlo asi 7 tisíc pracovných miest. Dynamika tvorby pracovných miest sa po dvoch rokoch opäť spomalila, pričom poklesy v priemysle, ktoré sa začali od vypuknutia vojny na Ukrajine, pokračovali aj v roku 2023. Zvýšeniu zamestnanosti v tomto roku najviac prispelo stavebníctvo, čo bolo podporované investíciami z fondov EÚ a
5
Plánu obnovy. Napätie na trhu práce sa prejavovalo rekordne nízkou nezamestnanosťou, pričom zamestnávatelia zároveň čelili problémom s obsadením voľných pracovných pozícií. K nárastu zamestnanosti významne prispeli aj zahraniční zamestnanci, z ktorých sa do konca roku zamestnalo približne 100 tisíc, pričom zhruba pätinu tvorili odídenci z Ukrajiny. Okrem opatrnosti zo strany zamestnávateľov a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, rast zamestnanosti brzdila aj vlna predčasných odchodov do dôchodku. Nárast nominálnych miezd vo výške 9,7 % (2022: 7,7 %) opäť nedokázal predbehnúť rast inflácie, ktorá dosiahla v roku 2023 medziročný nárast na úrovni 10,7 %. Výsledkom bolo, že aj napriek tomu, že na konci roku reálna mzda dosiahla pozitívne čísla, celoročne poklesla oproti predchádzajúcemu roku o 0,9 %. Rast reálnych miezd tak naďalej ostal pod úrovňou rastu reálnej produktivity.
Graf 2 - Príspevky sektorov k vývoju medzikvartálneho rastu zamestnanosti (ESA, v p. b.)
Graf 3 - Rast reálnej produktivity práce a mzdy (v %)
Rast reálnej produktivity práce
Prudký rast cien pokračoval aj v úvode roka 2023. Medziročná inflácia kulminovala vo februári na úrovni 15,4 %. V apríli sa však obdobie silného rastu cien skončilo a po zvyšok roka rástli mesačne priemerne len o 0,1 %. Spolu s bázickým efektom tak medziročná inflácia postupne klesala až k 5,9 % v decembri. Rast regulovaných cien energií bol tlmený vládnymi opatreniami. Spomalenie rastu cien prebiehalo naprieč kategóriami, najvýraznejšie klesla najmä inflácia potravín (z viac ako 28 % v marci na 6,5 % v decembri). Napriek tomu však za celý rok boli potraviny položkou s najrýchlejším medziročným rastom, nasledované hotelmi, kaviarňami a reštauráciami a vzdelávaním. V priemere za rok 2023 tak stúpli ceny merané indexom CPI v priemere o 10,5 % (11 % podľa HICP)2.
V roku 2023 sa deficit platobnej bilancie výrazne zlepšil na úroveň -1,6 % HDP. Export tovarov v nominálnom vyjadrení stúpol, kým importy klesali, čo viedlo k výrazne prebytkovej bilancii obchodu. Mierne stúpol aj prebytok bilancie služieb, naopak sa opäť prehĺbili deficity primárnych aj sekundárnych výnosov.
2 Index spotrebiteľských cien (angl. Consumer Price Index, CPI) je cenový index, ktorý vyjadruje cenovú hladinu spotrebných tovarov pomocou spotrebného koša. Sleduje ceny na základe národnej metodiky. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP – Harmonized Index of Consumer Prices) sleduje vývoj spotrebiteľských cien na základe medzinárodnej harmonizovanej metodiky EÚ.
6
Graf 4 - Štruktúra spotrebiteľskej inflácie–medziročné príspevky zložiek CPI (p. b.)
Graf 5 - Vývoj bežného účtu platobnej bilancie podľa jeho zložiek (% HDP)
Čistá inflácia bez PH a imp. náj.
1.2.5Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu a skutočnosti Vývoj reálnej ekonomiky bol priaznivejší ako očakávala prognóza MF SR použitá pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy pre rok 2023. Pomalšia než očakávaná inflácia ukrojila menej z rastu reálnych veličín. Reálna mzda aj spotreba klesali, avšak menej než očakávala prognóza. Investície rástli oproti prognóze výrazne pomalšie. Import tovarov a služieb klesol výraznejšie než export, čo ťahalo celkový HDP nahor. Rast zamestnanosti aj pokles miery nezamestnanosti mierne prekonali prognózu.
Z pohľadu makroekonomických základní pre dane a odvody skončil rok 2023 mierne horšie. Nižšia inflácia, než čakala prognóza, viedla k pomalšiemu rastu nominálnej mzdy. Aj napriek mierne vyššiemu rastu zamestnanosti tak mzdová báza, ktorá je najvýznamnejšou základňou pre daň z príjmu fyzických osôb a odvodov, rástla výrazne pomalšie. Rovnako pomalšie rástla aj nominálna spotreba domácností. Rýchlejšie rástli reálny aj nominálny HDP.
Tabuľka 3 - Porovnanie skutočnosti za rok 2023 s predpokladmi pre tvorbu rozpočtu na roky 2023-2025
v %, ak nie je uvedené inak
Hrubý domáci produkt, reálny rast
Hrubý domáci produkt v bežných cenách mld. eur
Konečná spotreba domácností a NISD, reálny rast
Konečná spotreba domácností a NISD, nominálny rast
Priemerná mesačná mzda, reálny rast
Priemerná mesačná mzda, nominálny rast
Miera nezamestnanosti (VZPS)
Index spotrebiteľských cien, priemerný rast
Saldo bežného účtu platobnej bilancie (% HDP)
7
Tabuľka 4 - Prognóza vybraných ukazovateľov ekonomiky (september 2022)
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)
Zamestnanosť (štatistické výkazníctvo)
Index spotrebiteľských cien
Tabuľka 5 - Porovnanie prognóz Európskej komisie (EK) a MF SR
Ukazovateľ (rast v %, ak nie je uvedené inak)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Prognóza MF SR (sep 2022)
Produkčná medzera(% z pot. HDP)
Prognóza MF SR (sep 2022)
3 Časový rad očakávaných úrovní HDP pre roky 2021 až 2024 vychádza z revidovaných údajov o HDP za rok 2020 zaslaných do jesennej notifikácie Eurostatu a prepočítaný reťazením nominálnych medziročných rastov zo septembrovej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy.
8
2Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010 2.1Zámery, ciele a opatrenia rozpočtovej politiky v roku 2023 Medzi hlavné priority vlády SR, ku ktorým sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, patril návrat ku zdravým verejným financiám pri rešpektovaní európskych aj národných rozpočtových pravidiel, s cieľom stabilizácie verejného dlhu v pomere k HDP a zlepšením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025 však bol pripravovaný v mimoriadne komplikovaných podmienkach kulminujúcej polykrízy, v rámci ktorej ekonomika a obyvateľstvo museli čeliť kombinácii bezprecedentného rastu cien energií, vysokej inflácii a zároveň boli postihnutí rôznymi ďalšími dopadmi a nákladmi vojnového konfliktu na území Ukrajiny, a to navyše po dvoch rokoch ekonomicky poznačených stále ešte doznievajúcou pandémiou ochorenia COVID-19. Hlavným cieľom rozpočtu na rok 2023 preto bola čo najvýznamnejšia kompenzácia, resp. eliminácia negatívnych dopadov existujúcich kríz, a to hlavne vplyvov súvisiacich s energetickou krízou. Rozpočet preto obsahoval mimoriadne vysoký objem výdavkov v rámci trvalých ako aj jednorazových opatrení, ktoré mali obyvateľstvu, firmám a verejným inštitúciám pomôcť vysporiadať sa s enormným nárastom cien energií. Zároveň s ohľadom na nárast zadlženia v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 bolo potrebné hľadať kompromis medzi potrebou mimoriadnych zdrojov a udržateľnou úrovňou deficitu. Vzhľadom na vyhliadky stagnujúcej ekonomiky plánovala vláda pre rok 2023 približne neutrálnu fiškálnu politiku, keď jej cieľom bolo udržanie úrovne štrukturálneho deficitu z predchádzajúcich rokov. Rozpočet na rok 2023 sa riadil aj usmerneniami Európskej komisie, ktorá nepožadovala aktívne ozdravenie verejných financií v roku 2023.
Rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025 vychádzal z aktuálnej prognózy makroekonomického vývoja a prognózy daňových a odvodových príjmov do roku 2025. Zároveň zohľadňoval aj aktuálny predpoklad vývoja rozpočtu verejnej správy v priebehu roku 2022.
Rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025 v kontexte prognózy oslabenia hospodárskeho rastu a prudkého rastu cien predpokladal deficitné hospodárenie na celom trojročnom horizonte. Hlavný rozpočtový cieľ vlády SR v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 bol schválený v podobe deficitu verejných financií v roku 2023 vo výške 6,44 % HDP. Splnenie cieľov pre ďalšie roky si vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení, pričom do roku 2025 mali slovenské verejné financie na základe stanoveného cieľa deficitu klesnúť pod 3 % HDP.
Rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025 bol vypracovaný v metodike ESA 2010 a vo viacerých aspektoch bol zostavený s ohľadom na programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády, ktorým sa vláda SR okrem iného zaviazala k zníženiu podielu časti príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Na príjmovej a výdavkovej strane boli už v predchádzajúcich rozpočtoch zapracované položky vychádzajúce z metodických úprav ESA 2010. K týmto položkám patrili inputy naturálnych miezd, FISIM4, umeleckej produkcie na vlastné použitie a výroby softvéru na vlastné použitie. Zároveň boli rozpočtované aj príjmy a výdavky spoločnosti Slovak Investment Holding, a.s. V rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 sa uvažovalo s hodnotami na úrovni jarnej notifikácie skutočnosti za rok 2021. Rozpočet tiež počítal so zaradením systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby energie, tzv. zelenej energie, ktorá je v zmysle metodiky ESA 2010 presmerovaná cez sektor verejnej správy.
4 FISIM – Financial Intermediation Services Indirectly Measured
9
Súčasťou rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 boli, na strane príjmov ako aj na strane výdavkov, viaceré tituly vyplývajúce jednak z legislatívnych zmien a na druhej strane z prijatých opatrení a zámerov vlády SR. Mierny vplyv v rámci novej legislatívy na príjmovú stranu rozpočtu v rámci prognózy daňových a odvodových príjmov malo napríklad zavádzanie implementácie účtovného štandardu IFRS týkajúceho sa poisťovníctva do národnej legislatívy či zavedenie odvodovo-odpočítateľnej položky na vybrané sezónne práce v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu a potravinárstve. Do nedaňových príjmov boli zapracované aj očakávané príjmy na základe nariadení EÚ, ktorými sa dočasne zaviedol tzv. solidárny príspevok z nadmerného zisku spoločností vo vybraných sektoroch.Legislatívne zmeny a priority prijaté vládami SR sa odzrkadlili aj na strane výdavkov rozpočtu verejnej správy. V nadväznosti na dôsledky rastu cien energií a vysokej inflácie rozpočet obsahoval mimoriadny objem výdavkov na historický vysoký rast platov učiteľov (v priebehu roka 2023 až o 23,2 %), iných štátnych zamestnancov (o 17,7 %), historický vysoký nárast dôchodkov s valorizáciou 11,8 %, rodinný balík pre rodiny s deťmi, pričom reflektuje aj na významné zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Rozpočet obsahoval aj jednorazové zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v sume 3,4 mld. eur. Rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025 zahŕňal väčšie množstvo prostriedkov určených na investície, a to hlavne z dôvodu zapracovania prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti a dočerpávania európskych fondov v rámci programov 3. programového obdobia 2014-2020. Pokračovalo sa v zlepšovaní plánovania a zvyšovaní spoločenskej návratnosti projektov. Hlavný dôraz sa kládol na ekonomické hodnotenia projektov pred ich realizáciou, nastavenie priorít a investičných plánov rezortov a zaraďovanie pripravených a návratných projektov do rozpočtu verejnej správy. Rozpočet významne podporoval financovanie sociálnej oblasti, v rámci ktorej sa okrem výdavkov na dôchodky zvýšili aj výdavky na sociálnu inklúziu, kde medzi najvýznamnejšie opatrenia patrilo zvýšenie prídavku na dieťa na úroveň 60 eur. V oblasti vzdelávania sa okrem zlepšenia odmeňovania zamestnancov v školstve navýšili aj normatívne finančné prostriedky na pokrytie nárastu počtu žiakov a zvýšených nákladov na prevádzku, došlo aj k nárastu podpory vedy a techniky. V oblasti zdravotníctva rástli výdavky na ústavnú zdravotnú starostlivosť, všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť, ako aj na zdravotnú záchrannú službu a kúpeľnú zdravotnú starostlivosť. V oblasti dopravy rozpočet smeroval na investície do dopravnej infraštruktúry, železničnej dopravy či do údržby a veľkoplošnej opravy ciest I. triedy. V oblasti životného prostredia finančné prostriedky smerovali na projekty budovania a rekonštrukcie infraštruktúry vodného hospodárstva, na nákladovo-efektívnu podporu dekarbonizácie priemyslu, na projekty v oblasti podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov a na zvýšenie energetickej efektívnosti v podnikoch a verejných budovách.
10
2.2Saldo verejnej správyRozpočet verejnej správy na rok 2023, ktorý bol schválený vládou SR5 a vzatý na vedomie v Národnej rade SR6, predpokladal hospodárenie verejnej správy so schodkom 7 871 196 tis. eur (6,4 % predpokladaného HDP).
Podľa prvého kola notifikácie výsledkov roku 2023, hospodárenie s verejnými financiami v metodike ESA 2010 dosiahlo schodok vo výške 6 009 813 tis. eur (4,9 % HDP).
Tabuľka 6 - Konsolidované príjmy a výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010
Príspevky na sociálne zabezpečenie
Čisté pôžičky poskytnuté (+) / prijaté (-)
zdroj: ŠÚ SR, MF SR
Na úrovni celej verejnej správy bola oproti rozpočtu zaznamenaná pozitívna odchýlka v sume 1 861 383 tis. eur resp. o 1,5 p. b. najmä vplyvom nižšieho hotovostného schodku štátneho rozpočtu (opisovaný v 3. kapitole) a vyšších prebytkov niektorých ostatných zložiek verejnej správy (obce, Sociálna poisťovňa, ostatné podniky štátu a zdravotné poisťovne). Negatívny vývoj zaznamenali najmä ústredné zdravotnícke zariadenia.
Nezanedbateľným faktorom v porovnávaní očakávaného salda verejných financií a dosiahnutej skutočnosti mal ekonomický vývoj. Reálny rast HDP bol v rámci zostaveného rozpočtu predpokladaný na úrovni 0,6 %, v priebehu roka 2023 nastal jeho nárast prevažne v dôsledku čerpania eurofondov. V skutočnosti Štatistický úrad SR vyčíslil medziročný reálny rast HDP za rok 2023 na úrovni 1,6 %.
Pre základný obraz o vývoji príjmov ako aj výdavkov sú opisované nedaňové príjmy, granty a transfery, bežné výdavky a kapitálové výdavky na konsolidovanej báze. Vyčíslenie konsolidácie vzájomných príjmov a výdavkov medzi subjektmi verejnej správy sa uvádza na úrovni celej verejnej správy, bez konsolidácie na konkrétne subjekty verejnej správy.7 Príjmy verejnej správy v metodike ESA 2010 boli oproti rozpočtu na rok 2023 úhrnom vyššie o 1 748 336 tis. eur (1,25 % HDP), z toho daňové príjmy vzrástli o 759 820 tis. eur, príspevky na sociálne zabezpečenie o 452 131 tis. eur a nedaňové príjmy vzrástli o 980 772 tis. eur. Granty a transfery poklesli o 444 387 tis. eur.
5 Uznesením č. 636/2022; https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27710/16 Uznesením č. 1949/2022; https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=14055 7 Obdobne ako v rozpočte na príslušný rok, hospodárenie jednotlivých zložiek verejnej správy sa prezentuje nekonsolidované a príjmy a výdavky celej verejnej správy na konsolidovanej báze.
11
Výdavky verejnej správy v metodike ESA 2010 boli nižšie o 113 047 tis. eur oproti rozpočtu (0,29 % HDP), z toho bežné výdavky poklesli o 736 811 tis. eur a kapitálové výdavky vzrástli o 623 764 tis. eur.Celkové daňové a odvodové príjmy verejnej správy boli v hotovostnom vyjadrení oproti rozpočtu vyššie o 1 037 050 tis. eur, z toho daňové príjmy boli oproti rozpočtu vyššie o 763 587 tis. eur a odvodové príjmy boli oproti rozpočtu vyššie o 273 463 tis. eur. (V rámci hotovostných odvodových príjmov sú zahrnuté aj odvodové príjmy vyberané súkromnými poisťovňami.) V akruálnom vyjadrení boli celkové daňové a odvodové príjmy oproti rozpočtu vyššie o 1 247 963 tis. eur, z toho daňové príjmy boli vyššie o 842 539 tis. eur a odvodové príjmy boli vyššie o 405 424 tis. eur. Vplyv časového rozlíšenia oboch príjmových kategórií, daní a odvodov, bol oproti rozpočtu na rok 2023 nižší. V prípade daňových príjmov o 73 126 tis. eur a v prípade odvodových príjmov o 75 206 tis. eur.
Okrem časového rozlíšenia mali na rozdiel skutočných daňových príjmov oproti rozpočtu vplyv aj ostatné metodické úpravy ako príjmy dosahované z podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (nárast príjmov z podpory tzv. „zelenej energie“ o 162 308 tis. eur), príjmy zo spotreby emisných kvót (nárast o 12 569 tis. eur) a príjmy z príspevkov prevádzkovateľov hazardných hier (nárast o 600 tis. eur). V prípade odvodových príjmov oproti rozpočtu pozitívne vplývalo imputovanie nových pohľadávok Sociálnej poisťovne na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam (nárast o 207 167 tis. eur).
Celkové daňové a odvodové príjmy (prognózované Výborom pre daňové prognózy8) boli rozpočtované v objeme 38 460 175 tis. eur. Skutočné príjmy boli o 318 679 tis. eur vyššie a dosiahli výšku 38 778 854 tis. eur. Za nárastom je najmä zavedenie Solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií aj pre rok 2023, ktorý by mal navýšiť akruálny príjem o približne 330 mil. eur (po započítaní negatívneho vplyvu na výnos DPPO). Z prognózovaných daní bol najväčší nárast pri korporátnej dani.
Naopak, DPH ani dane a odvody z práce nedosiahli prognózované výnosy a spôsobili výpadok príjmov viac ako 500 mil. eur oproti rozpočtu.
Tabuľka 7 - Vybrané daňové a odvodové príjmy podľa ESA2010
Daň z príjmov fyzických osôb
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z príjmov vyberaná zrážkou
- Tabak a tabakové výrobky
Dane z majetku (nehnuteľnosti)
Dane z medzinárodného obchodu
- Daň z motorových vozidiel
- Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
8 69. zasadnutie Výboru pre daňové prognózy z 27. septembra 2022
12
- Príjem z odvodu z nadmerných príjmov - elektrárne
- Dane za špecifické služby
- Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
Sociálne odvody (EAO + dlžné)3
Zdravotné odvody (EAO + dlžné)4
Fondy sociálneho zabezpečenia
Daňové a odvodové príjmy spolu
Bez vplyvu zelenej energie (420 800 tis. eur). Zdroj: IFP, MF SR
2 Nezrovnalosť v súčte je z dôvodu zaokrúhľovania.
3 Príspevky na sociálne zabezpečenie, neobsahujú okrem štátom plateného poistného aj príjmy z odvodov za ozbrojené zložky, penále a imputované poistné.
4 Zdravotné odvody neobsahujú štátom platené poistné.
Prognózy pre rozpočet na rok 2023 boli tvorené v septembri 2022. Avšak do konca roka 2022 bolo v parlamente prijatých ešte niekoľko legislatívnych zmien, ktoré sa nepremietli do rozpočtu. Taktiež neboli v rozpočte zahrnuté zmeny sadzieb miestnych daní, ktoré majú v kompetencii mestá a obce. V nasledujúcej tabuľke je prehľad všetkých legislatívnych opatrení nezahrnutých v rozpočte, ale s vplyvom na výnos v roku 2023.
Tabuľka 8 - Legislatívne zmeny nezapracované v rozpočte VS na roky 2023-2025 podľa ESA2010
Zmeny v II. pilieri (vplyv na I. pilier)
Zmrazenie odvodov do II. piliera na 2 roky
Reforma 2. piliera 2022 (automatický vstup)
Reforma 2. piliera 2022 (zníženie poplatkov)
Trvalé zníženie sadzby DPH na 10% na gastro, vleky, aquaparky a športoviská
Nájomné bývanie – zavedenie zníženej sadzby na DPH 5%
Zvýšenie sadzby SD z liehu o 30 % (vrátane vplyvu na DPH)
Zrušenie koncesionárskych poplatkov RTVS
Príjem z odvodu z nadmerných príjmov - elektrárne (čistý vplyv)
Solidárny príspevok (70% na rok 2023) (čistý vplyv)
Oslobodenia cestovných nákladov lekárov od dane
Zdanenie dlhopisov emitovaných domácimi emitentmi na zahraničných trhoch
Odpustenie sociálnych odvodov zamestnávateľa za zamestnancov v potravinárskom priemysle (2023)
Minimálne poistné zo zdravotných odvodov
Zmena sadzieb daní z nehnuteľností podľa VZN od 2023
Poplatok za komunálny odpad (dane za špecifické služby) - zvýšenie sadzieb od 1.1.2023 podľa VZN
Daň z ubytovania (dane za špecifické služby) - zvýšenie sadzieb od 1.1.2023 podľa VZN
Celkový vplyv na príjmy verejnej správy
Pozn.: (+) znamená pozitívny vplyv a (-) negatívny vplyv oproti rozpočtu VSZdroj: IFP, MF SR
Daň z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti je oproti rozpočtu nižšia o 241 829 tis. eur. Trh práce počas roka dosahoval slabšie hodnoty ako predpokladal rozpočet, čo z časti stojí za nižším výnosom. Samotný výnos dane však rovnako počas roka zaostával aj za slabšou mzdovou bázou. To sa prejavilo na slabšom plnení dane, ktoré bolo nižšie o 169 082 tis. eur.
13
Odhad výnosu dane z príjmov fyzických osôb z podnikania9 je za rok 2023 o 28 542 tis. eur vyšší ako predpokladal rozpočet. Hlavným dôvodom je vyššia ziskovosť živnostníkov z dôvodu pretrvávajúcej inflácie a vyššieho počtu živnostníkov, ktorí pravidelne rastú medziročne na úrovni 1 až 2 percent.Odhad výnosu dane z príjmov právnických osôb10 za rok 2023 je oproti rozpočtu vyšší o 343 209 tis. eur. Revízia je postavená najmä na dátach o výsledku hospodárenia firiem, poskytovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Prudké oživenie firemného prostredia po pandémii pokračuje aj naďalej a nebolo výrazne zasiahnuté ani energetickou krízou. Očakávania z pohľadu firiem sú preto nastavené pozitívne aj do budúcna. V roku 2023 očakávame síce mierny pokles v oblasti priemyslu, ale dariť by sa naopak malo firmám v oblasti dodávok elektriny a plynu, stavebníctva a firmám v oblasti nehnuteľností, odborných, vedeckých a technických činností a administratívnych služieb.
Výnos dane z pridanej hodnoty11 je oproti rozpočtu nižší o 83 915 tis. eur. Výsledný rozdiel je výslednicou vplyvov viacerých dlhodobých, ale aj jednorazových faktorov. Horší než predpokladaný makroekonomický vývoj (60 % slabšieho výnosu), pozvoľný návrat a stabilizácia efektívnej daňovej sadzby na predpandemických úrovniach (19 % slabšieho výnosu) a nová legislatíva schválená v decembri 2022 (zavedenie zníženej sadzby 10 % pre gastro, športoviská a vleky tvoriace 21