Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
11/2024  
Vdovský/vdovecký dôchodok  
v štátoch V4, v pobaltských štátoch a Nemecku  
Veronika Lipková  
Bratislava  
máj 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Vdovský/vdovecký dôchodok v štátoch V4, v pobaltských štátoch a Nemecku  
Anotácia  
Štúdia porovnáva existenciu a podmienky poskytnutia sociálnej dávky – vdovského/vdoveckého  
dôchodku vo vybraných štátoch. Zároveň poskytuje prehľad alternatívnych sociálnych dávok po  
smrti životného partnera.  
Kľúčové slová  
poistenie, príspevok, sociálna dávka, pozostalostný dôchodok, vdovský/vdovecký dôchodok  
Comparison of the widow or widower pension provisions in the V4 states, in the  
Baltic states and in Germany  
Annotation  
The analysis provides an overview of the widow or widower pension eligibility and other criteria  
in the selected states. Equally, entitlement conditions to alternative social benefits after the death  
of a life partner (e.g. survivor´s pension) are subject of this study.  
Keywords  
Insurance, allowance, social benefit, survivor´s pension, widow or widower pension  
Vypracovala: Ing. Veronika Lipková, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie  
NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Materiál neprešiel  
jazykovou úpravou.  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Obsah  
4
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
Úvod  
V súvislosti s opätovným objavením sa tejto témy v aktuálnom politickom diskurze porovnáva  
štúdia existenciu a kritériá poskytnutia sociálnej dávky – vdovského/vdoveckého dôchodku  
v štátoch V4, v pobaltských štátoch  
a
Nemecku. V prípade neexistencie inštitútu  
vdovského/vdoveckého dôchodku sa zameriava na preskúmanie podmienok pri poskytovaní  
sociálnych dávok, ktorých cieľom je zabezpečenie finančnej sebestačnosti po smrti životného  
partnera, medzi ktoré patrí napr. pozostalostný dôchodok.  
Hlavné kritériá nároku na sociálnu dávku po smrti partnera sme zadefinovali ako:  
-
-
oprávnený vzťah k zosnulému (manželstvo alebo iný druh zväzku),  
limitujúce faktory (poistenie zosnulého/poberateľa, vek zosnulého/poberateľa, počet  
a prípadný vek detí, spôsob smrti ako možné kritérium, čas trvania spoločného zväzku,  
príp. iné),  
-
časové ohraničenie dávky, prípadná zmena podmienok poskytovania dávky v čase.  
Z finančného hľadiska sa budeme zaoberať výškou, respektíve výpočtom príslušnej sociálnej  
dávky a jej obmedzením pri súbehu viacerých príjmov, prípadne pri existencii viacerých  
poberateľov tejto dávky.  
V rámci použitých zdrojov sme vychádzali zo zverejnených informácií pre jednotlivé štáty na  
stránke Európskej komisie1, zo zverejnených informácií v Spoločnom informačnom systéme  
o sociálnej ochrane v 2, z vypracovaných odpovedí na požiadavku o Vdovskom/vdoveckom  
dôchodku v štátoch EÚ v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu  
(ECPRD), zo zverejnených informácií Sociálnych poisťovní v jednotlivých štátoch  
a v neposlednom rade z legislatívy platnej v daných štátov.  
V prvej kapitole sa zameriame na porovnanie základných aspektov sociálnej dávky po úmrtí  
životného partnera v jednotlivých štátoch, prípadne upriamime pozornosť na existujúce odlišnosti  
medzi nimi.  
V druhej kapitole poskytneme detailnejšie informácie o tejto dávke v jednotlivých štátoch.  
V závere prinesieme najzaujímavejšie postrehy ohľadne porovnania poskytovania danej dávky  
v jednotlivých štátoch.  
2
Spoločný informačný systém o sociálnej ochrane v EÚ (Mutual Information System on Social Protection in the  
European Union – MISSOC). Dostupné (v angličtine) na: https://www.missoc.org/missoc-database/comparative-  
5
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1. Základné aspekty sociálnej dávky po úmrtí životného partnera  
Táto kapitola má za cieľ poskytnúť rámcové porovnanie základných aspektov sociálnej dávky po  
úmrtí životného partnera v jednotlivých štátoch, prípadne upriamiť pozornosť na existujúce  
odlišnosti medzi nimi.  
1.1 Existencia vdovského/vdoveckého dôchodku  
Existencia vdovského/vdoveckého dôchodku  
Slovensko Áno (inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku)  
Česko  
Áno (inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku)  
Maďarsko Áno (inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku)  
Pojem vdovského/vdoveckého dôchodku nie je samostatne ustanovený  
v poľskom právnom systéme, avšak manžel(ka) má takisto ako deti a rodičia  
zosnulého nárok na „rodinný“ pozostalostný dôchodok (Renta rodzinna).  
Poľsko  
V Nemecku je inštitút pozostalostného dôchodku (Hinterbliebenenrente), ktorý  
zahŕňa vdovský a sirotský dôchodok.  
Nemecko  
Zároveň existuje inštitút opatrovateľského dôchodku na dieťa  
(Erziehungsrente) pre bývalých manželov/partnerov, ktorý má za cieľ pokryť  
potrebu výživného na dieťa.  
V Estónsku existuje inštitút pozostalostného dôchodku (Toitjakaotuspension),  
Estónsko na ktorý majú nárok pozostalí manželia, registrovaní partneri a deti a rodičia  
zosnulých.  
Áno (inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku)  
Zároveň v Litve od roku 2022 existuje aj dávka pre osamelé osoby (Vienišo  
asmens išmoka), ktorú môžu poberať aj vdovy/vdovci, ktorí nespĺňajú nárok na  
Litva  
vdovský/vdovecký dôchodok.  
V Lotyšsku neexistuje forma vdovského/vdoveckého dôchodku tak, ako ho  
poznáme na Slovensku. Existujúci inštitút pozostalostného dôchodku  
(Apgādnieka zaudējuma pensija) sa zameriava na zabezpečenie potrieb detí  
zosnulého.  
Lotyšsko  
Vdova/vdovec po zosnulom má však nárok na príspevok pre  
manžela/manželku zosnulého poberateľa dôchodku (Pabalsts mirušā pensijas  
saņēmēja laulātajam).  
6
 
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
1.2 Vzťah k zosnulému ako kritérium nároku na dávku  
Vzťah k zosnulému patrí medzi základné kritériá pri definovaní vzniku nároku na sociálnu dávku  
v prípade smrti blízkeho. Vo všetkých štátoch, ktoré boli predmetom tejto porovnávacej analýzy,  
predstavuje uzavreté manželstvo so zosnulým základ na splnenie tejto podmienky.  
V prípade niektorých štátov môže byť nárok na dávku podmienený nielen uzavretím manželského  
zväzku, ale aj dobou jeho trvania (napr. v Nemecku to je minimálne 1 rok) alebo alternatívne  
vychovávaním dieťaťa v manželstve (napr. v Litve v prípade bezdetného zväzku musí manželstvo  
trvať aspoň 1 rok, v prípade spoločných detí tam takéto časové obmedzenie nie je).  
Česko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Slovensko neuznávajú žiadny iný druh zväzku alebo spolužitia,  
ktorý by zakladal nárok na poberanie sociálnej dávky po zosnulom životnom partnerovi.  
V Estónsku, Maďarsku a Nemecku platia rovnaké podmienky pre manželov a registrovaných  
partnerov pri posudzovaní nároku na sociálnu dávku po zosnulom.  
V Maďarsku je možné sa uchádzať o vdovský/vdovecký dôchodok aj na základe preukázaného  
spolužitia so zosnulým do doby jeho smrti, pričom minimálna doba spolužitia je 10 rokov  
a v prípade, ak majú v starostlivosti dieťa, je táto lehota skrátená na 1 rok.  
V prípade bývalých manželov po rozvode alebo registrovaných partnerov po zániku  
registrovaného partnerstva môže vzniknúť nárok na dávku v štátoch uvedených v tabuľke len za  
presne vymedzených podmienok. Účelom dávky je v tomto prípade nahradiť výživné na  
bývalého(ú) manžela(ku), prípadne nahradiť výživné na dieťa zo strany bývalého partnera (napr.  
v Nemecku vo forme poberania opatrovateľského dôchodku na dieťa).  
Registrovaní  
Manželský Registrované Partnerské Manželia po  
partneri po  
zániku registr.  
partnerstva  
Štát  
zväzok  
partnerstvo  
spolužitie  
rozvode  
×
×
×
×
×
×
Slovensko  
Česko  
×
**/***  
✔**  
×
Maďarsko  
Poľsko  
×
*  
×
***  
×
×
Nemecko  
Estónsko  
Litva  
*  
*  
*  
*  
*  
×
**/****  
*  
****  
*  
×
×
×
×
×
×
×
×
Lotyšsko  
* v prípade splnenia podmienky dĺžky trvania zväzku, resp. spolužitia  
** v prípade predchádzajúceho poberania výživného na manžela/ku  
*** v prípade zániku manželstva alebo registrovaného partnerstva možno pri posudzovaní nároku zohľadniť  
obdobie spolužitia po tomto zániku  
**** v prípade starostlivosti o dieťa vzniká základ na priznanie opatrovateľského dôchodku na dieťa  
7
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1.3 Poistenie zosnulého/poberateľa ako kritérium nároku na dávku  
Vo všetkých štátoch, ktoré boli predmetom tejto štúdie, sa na účely vzniku nároku sociálnej dávky  
po zosnulom zohľadňuje doba jeho prispievania do systému sociálneho poistenia.  
Deje sa tak buď priamo stanovením podmienky minimálnej doby poistenia zo strany zosnulého  
v čase smrti (napr. v Nemecku, kde je minimálna lehota poistenia s vlastnými obdobiami  
prispievania stanovená na 5 rokov), alebo nepriamo v prípade podmienenia nároku poberaním  
starobného či invalidného dôchodku alebo vzniknutým nárokom naň (napr. v Česku, Poľsku a na  
Slovensku).  
V Estónsku a v Maďarsku je minimálna doba poistenia zo strany zosnulého naviazaná na  
jednotlivé vekové kategórie, ktoré sú explicitne vymedzené v príslušnom zákone.  
V Litve a Lotyšsku je vznik nároku na dávku podmienený nielen zohľadnením minimálnej doby  
poistenia zo strany zosnulého, ale aj zo strany budúceho poberateľa dávky.  
V Nemecku sa pri posudzovaní nároku na pozostalostný dôchodok berie do úvahy doba poistenia  
zosnulého, pri posudzovaní nároku na opatrovateľský dôchodok na dieťa v prípade bývalých  
partnerov sa však už zohľadňuje doba poistenia zo strany poberateľa.  
V prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania je vo väčšine  
spomínaných štátov podmienka minimálnej doby poistenia automaticky považovaná za splnenú.  
V Maďarsku existuje pre tento prípad samostatný inštitút úrazového vdovského/vdoveckého  
dôchodku.  
1.4 Trvanie dávky  
Štát  
Obdobie poberania dávky  
2 roky s možnosťou obnovenia/predĺženia dávky po splnení podmienok  
1 rok s možnosťou obnovenia do 2 rokov od zániku nároku po splnení podmienok  
Slovensko  
Česko  
1 rok (max. 3 roky pri starostlivosti o zdravotne znevýhodnené dieťa) s možnosťou  
obnovenia do 10 rokov od zániku nároku po splnení podmienok  
Maďarsko  
Poľsko  
1 rok (max. 2 roky v prípade účasti na kurze odbornej prípravy) s možnosťou  
obnovenia/predĺženia dávky po splnení podmienok  
2 roky v prípade splnenia nároku na „malý“ vdovský/vdovecký dôchodok*,  
neobmedzene v prípade splnenia nároku na „veľký“ vdovský/vdovecký dôchodok  
Nemecko  
Neobmedzene po dobu trvania podmienok na vznik nároku  
Neobmedzene po dobu trvania podmienok na vznik nároku  
12 mesiacov  
Estónsko  
Litva  
Lotyšsko  
* táto úprava platí pre manželstvá uzavreté po 31.12.2001, pre manželstvá uzavreté pred 1.1.2002 (po splnení  
ďalších podmienok, viď viac v kapitole 2.5) je trvanie „malého“ vdovského/vdoveckého dôchodku ešte podľa  
„staršej“ úpravy na dobu neurčitú  
8
 
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
1.5 Výška dávky  
Sociálna dávka po smrti životného partnera je vo všetkých spomínaných štátoch vyplácaná formou  
pravidelnej mesačnej platby, s výnimkou jednorazovej platby poskytnutej pri zániku „veľkého“  
vdovského/vdoveckého dôchodku v Nemecku z dôvodu uzavretia nového zväzku.  
Pre potreby rámcového porovnania výpočtu výšky sociálnej dávky poskytnutej vdove/vdovcovi  
po smrti partnera v jednotlivých štátoch sme si zadefinovali situáciu, kde je medzi oprávnenými  
prijímateľmi dávky len 1 poberateľ.  
Štát  
Výška dávky  
60 % starobného (príp. predčasného starobného) alebo invalidného dôchodku  
zosnulého, na ktorý mal alebo by mal nárok ku dňu smrti  
Slovensko  
Skladá sa z 2 zložiek:  
- zo základnej výmery (vo výške 10 % priemernej mesačnej mzdy), v roku 2024  
predstavuje 4400 KČ (175,4 EUR)  
Česko  
- z percentuálnej výmery vo výške 50 % starobného alebo invalidného (III. stupňa)  
dôchodku zosnulého  
Maďarsko 60 % starobného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti*  
85 %** starobného alebo invalidného (za úplnú pracovnú neschopnosť) dôchodku, na  
ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti  
Poľsko  
Prvé 3 mesiace po smrti partnera:  
100 % dôchodkovej dávky, na ktorú mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti  
Následne:  
BUĎ „malý“ vdovský/vdovecký dôchodok vo výške 25 % invalidného alebo  
starobného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti  
ALEBO „veľký“ vdovský/vdovecký dôchodok vo výške 55 %*** invalidného alebo  
starobného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti  
Nemecko  
V prípade zániku „veľkého“ vdovského/vdoveckého dôchodku kvôli novému zväzku:  
jednorazové odstupné vo výške 24-násobku priemernej mesačnej dôchodkovej dávky  
za posledných 12 mesiacov  
50 %**** vypočítaného starobného dôchodku na základe odpracovaných rokov  
a sociálneho poistenia zosnulého  
Estónsko  
Litva  
V roku 2024 dosahuje základná sadzba vdovského dôchodku sumu 38,23 EUR*****  
Lotyšsko 50 % dôchodkovej dávky priznanej zosnulému  
* v prípade poberania trvalého vdovského/vdoveckého dôchodku z dôvodu starostlivosti o dieťa/deti po zosnulom  
(viď viac v kapitole 2.3) sa vypláca vo výške 30 % starobného dôchodku  
** pri jednom poberateľovi „rodinného“ pozostalostného dôchodku, pri 2 poberateľoch je to 90 %, pri 3 a viac je to  
95 % dôchodkovej dávky  
*** táto úprava platí pre manželstvá uzavreté po 31.12.2001, pre manželstvá uzavreté pred 1.1.2002 (po splnení  
ďalších podmienok, viď viac v kapitole 2.5) je suma „veľkého“ vdovského/vdoveckého dôchodku vo výške 60 %  
invalidného alebo starobného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti  
**** pri jednom poberateľovi pozostalostného dôchodku, pri 2 poberateľoch je to 80 %, pri 3 a viac je to 100 %  
starobného dôchodku  
***** táto suma je každoročne k 1. januáru valorizovaná o schválený indexový koeficient, ktorý je odvodený od  
7-ročnej priemernej miery rastu mzdového fondu  
9
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
2. Inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku v jednotlivých štátoch  
Cieľom tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku  
prostredníctvom podrobných informácií o povahe tejto dávky, podmienkach jej získania  
a legislatívnom rámci, v ktorom je definovaná vo vybraných štátoch.  
2.1 Slovensko  
Vdovský/vdovecký dôchodok patrí medzi dôchodkové dávky a poskytuje sa zo starobného alebo  
invalidného poistenia. Podmienky nároku na získanie vdovského/vdoveckého dôchodku a jeho  
suma sú právne ukotvené v zákone o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.3 (§ 74-75).  
Medzi hlavné podmienky na vznik nároku na túto dávku patrí uzavretý manželský zväzok medzi  
zosnulým a budúcim poberateľom dávky, pričom doba trvania manželstva sa pre účely  
posudzovania splnenia podmienok na vznik dávky nezohľadňuje.  
Pre účely vzniku nároku na vdovský/vdovecký dôchodok musí byť zosnulý ku dňu smrti:  
-
-
-
-
poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku alebo  
mať nárok na predčasný starobný dôchodok alebo  
splniť podmienky nároku na starobný dôchodok alebo  
získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.  
V prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa splnenie  
predchádzajúcej podmienky nezohľadňuje.  
Vdovský/vdovecký dôchodok sa vypláca v mesačnej pravidelnosti po dobu 2 rokov (do 1. 1. 2024  
to bol 1 rok), vždy mesiac vopred.  
Vyplácanie sa môže následne obnoviť po splnení jednej z podmienok:  
-
-
ak poberateľ dovŕšil dôchodkový vek,  
ak sa stará o nezaopatrené dieťa, ktoré má po zosnulom nárok na sirotský dôchodok, alebo  
bolo v rodine zosnulého vychovávané,  
-
-
ak je poberateľ invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť  
o viac ako 70 %,  
ak poberateľ vychoval aspoň 3 deti alebo vychoval 2 deti a dovŕšil 52 rokov alebo vychoval  
1 dieťa a dovŕšil 57 rokov.  
Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok zaniká uzatvorením nového manželstva alebo dňom  
právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého poberateľ dávky úmyselným trestným činom  
spôsobil smrť manžela/manželky. Nárok na výplatu vdovského/vdoveckého dôchodku alebo jeho  
časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý vdovský/vdovecký dôchodok alebo jeho  
časť patrili.4  
10  
 
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
Suma vdovského/vdoveckého dôchodku je stanovená vo výške 60 % starobného (príp.  
predčasného starobného) alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zosnulý  
ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský/vdovecký dôchodok  
sa určí z vyššieho dôchodku.  
V prípade, ak pozostalý poberá zároveň iný dôchodok, dostane vyšší dôchodok v plnej sume  
a nižší dôchodok v polovičnej sume. Podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., § 81 Súbeh  
nárokov na výplatu dôchodkových dávok:  
(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov  
a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po  
tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky  
zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti... Ak úhrn dôchodkových dávok  
presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená  
v prvej vete nebola prekročená.  
2.2 Česko  
Vdovský/vdovecký dôchodok je v Česku dávkou dôchodkového poistenia, ktorá slúži ku krytiu  
straty príjmu z dôvodu úmrtia živiteľa/živiteľky. Podmienky nároku na vdovský/vdovecký  
dôchodok stanovuje zákon o dôchodkovom poistení č. 155/1995 Z. z.5 (§ 49-51).  
Takisto ako na Slovensku patrí medzi hlavné kritériá vzniku nároku na vdovský/vdovecký  
dôchodok uzavretý manželský zväzok medzi zosnulým a budúcim poberateľom dávky, pričom  
doba trvania manželstva sa pre účely posudzovania splnenia podmienok na vznik dávky  
nezohľadňuje.  
Rozvedené manželstvo, registrované partnerstvo, ani dlhodobé spolužitie v spoločnej domácnosti  
a spoločná výchova detí nezakladá nárok na vdovský/vdovecký dôchodok.6  
Ďalším kritériom je doba poistenia zosnulého. Vdova/vdovec má nárok na vdovský/vdovecký  
dôchodok po zosnulom, ktorý poberal starobný alebo invalidný dôchodok alebo získal ku dňu  
smrti potrebnú dobu poistenia na vznik nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. V prípade  
smrti následkom pracovného úrazu sa táto podmienka neuplatňuje.  
Vdovský/vdovecký dôchodok sa vypláca po dobu 1 roka, mesačne vopred, prípadne vo výplatnom  
termíne už poberaného dôchodku. Po uplynutí tejto doby sa vdovský/vdovecký dôchodok vypláca  
len pri splnení nižšie uvedených podmienok:  
-
poberateľ má v starostlivosti nezaopatrené dieťa alebo dieťa, ktoré je závislé na pomoci inej  
osoby v stupňoch II až IV (stredne ťažká, ťažká až úplná závislosť),  
-
poberateľ sa stará o svojho rodiča alebo rodiča zosnulého, ktorý s ním (s ňou) žije v domácnosti  
a je závislý na pomoci inej osoby v stupňoch II až IV (stredne ťažká, ťažká až úplná závislosť),  
5 Zákon č. 155/1995 Z. z. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov. Dostupné (v češtine) na:  
6 Česká správa sociálneho zabezpečenia, časť: Podmienky nároku. Dostupné (v češtine) na:  
11  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
-
-
poberateľ má invaliditu III. stupňa,  
poberateľ dovŕšil aspoň vek o 4 roky nižší, ako je dôchodkový vek stanovený podľa § 32  
zákona o dôchodkovom poistení č. 155/1995 Z. z. pre muža s rovnakým dátumom narodenia  
alebo dôchodkového veku, ak je dôchodkový vek nižší.  
K obnoveniu vdovského/vdoveckého dôchodku môže prísť, ak splnenie niektorej zo zákonných  
podmienok nastane do 2 rokov po predchádzajúcom zániku nároku na vdovský/vdovecký  
dôchodok. K obnoveniu však nedochádza automaticky, vždy je to na základe podanej žiadosti.  
Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok zaniká uzatvorením nového manželstva.  
Žiadosť o dôchodok je možné podať kedykoľvek po úmrtí manžela/manželky, dôchodok je však  
možné vyplatiť maximálne 5 rokov spätne od uplatnenia žiadosti o dôchodok.  
Suma vdovského/vdoveckého dôchodku sa skladá z 2 zložiek:  
-
základnej výmery, stanovenej jednotne zákonom o dôchodkovom poistení vo výške 10 %  
priemernej mesačnej mzdy7, pre rok 2024 predstavuje sumu 4400 KČ (175,4 EUR) mesačne,  
percentuálnej výmery vo výške 50 % starobného alebo invalidného dôchodku III. stupňa,  
na ktorý mal, alebo by mal zosnulý nárok v dobe smrti (pozn. suma nezohľadňuje účasť  
zosnulého na dôchodkovom sporení, tzv. 2. pilieri, ktorý fungoval v ČR len v období 2013-  
2015).  
-
V prípade súbehu dôchodkov prislúcha poberateľovi základná výmera len jedenkrát. Zároveň sa  
porovnáva výška percentuálnej výmery obidvoch dôchodkov a len tá vyššia je vyplatená v plnej  
sume, nižšia percentuálna výmera prislúcha poberateľovi len v polovičnej výške.  
2.3 Maďarsko  
Inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku je v Maďarsku legislatívne ukotvený zákonom č. 81  
z roku 19978 (§ 45-53) a vládnym nariadením č. 168 z roku 19979.  
O vdovský/vdovecký dôchodok sa môžu uchádzať manželia, registrovaní partneri, v určitých  
prípadoch bývalí partneri po zániku manželstva a registrovaného partnerstva a takisto partneri,  
ktorí neuzavreli zväzok, ale dlhodobo spolu žijú.  
V prípade spolužitia bez uzavretia zväzku je nárok na vdovský/vdovecký dôchodok podmienený  
minimálnou dobou spolužitia bez prerušenia 10 rokov10, pričom v prípade starostlivosti o dieťa je  
táto lehota skrátená na 1 rok. V prípade zániku manželstva alebo registrovaného partnerstva  
možno pri posudzovaní nároku na túto dávku zohľadniť takisto obdobie spolužitia po tomto  
zániku (vládne nariadenie č. 168 z roku 1997, § 60).  
7 T. j. odhadovanej priemernej mzdy za predchádzajúci rok stanovenej na základe skutočnej priemernej mzdy spred  
dvoch rokov a skutočného nárastu priemernej mzdy za 1. polrok predchádzajúceho roka, vyjadreného pomocou  
prepočítacieho koeficientu.  
8 Zákon č. 81 z roku 1997. Dostupné (v maďarčine) na: https://njt.hu/jogszabaly/1997-81-00-00  
9 Vládne nariadenie č. 168 z roku 1997. Dostupné (v maďarčine) na: https://njt.hu/jogszabaly/1997-168-20-22  
10 Pod podmienkou, že nepoberal počas tejto doby vdovský/vdovecký alebo úrazový vdovský/vdovecký dôchodok.  
12  
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
V prípade rozvodu a odlúčeného bývania po dobu trvania dlhšiu ako 1 rok má poberateľ nárok na  
dočasný vdovský/vdovecký dôchodok len v prípade, ak v čase smrti poberal alebo mu bolo súdom  
ustanovené výživné na neho. V takomto prípade suma vdovského/vdoveckého dôchodku nemôže  
prevyšovať toto výživné upravené o pravidelné každoročné zvyšovanie dôchodkových dávok.  
Špecifická podmienka sa vzťahuje na manželstvo uzatvorené po dosiahnutí dôchodkového veku.  
V tomto prípade je nárok na vdovský/vdovecký dôchodok podmienený starostlivosťou o dieťa  
alebo minimálnym trvaním manželstva po dobu 5 rokov. V prípade, ak už boli partneri spolu  
zosobášení pred dosiahnutím dôchodkového veku, zväzok následne zanikol a až po čase, už po  
dosiahnutí dôchodkového veku sa znovu zosobášili, predchádzajúca podmienka sa neuplatňuje.  
V súlade so zákonom č. 81 z roku 1997 (§ 46) je ďalším kritériom pri posudzovaní nároku na  
vdovský/vdovecký dôchodok doba poistenia zosnulého ku dňu smrti, po prípade či bol poberateľom  
starobného dôchodku. Ak zosnulý ku dňu smrti nepoberal starobný dôchodok, na účely nároku  
musel splniť minimálnu dobu poistenia11 pre danú vekovú kategóriu, definovanú takto:  
-
ak zomrel pred dosiahnutím veku 22 rokov a do 180 dní od ukončenia štúdia bol  
poistený/alebo jeho doba poistenia dosiahla 2 roky,  
-
-
-
-
-
ak zomrel vo veku 22 až 25 rokov a jeho doba poistenia dosiahla aspoň 4 roky,  
ak zomrel vo veku 25 až 30 rokov a jeho doba poistenia dosiahla aspoň 6 rokov,  
ak zomrel vo veku 30 až 35 rokov a jeho doba poistenia dosiahla aspoň 8 rokov,  
ak zomrel vo veku 35 až 45 rokov a jeho doba poistenia dosiahla aspoň 10 rokov,  
ak dosiahol vek 45 rokov a jeho doba poistenia dosiahla aspoň 15 rokov.  
Podmienka potrebnej doby poistenia zosnulého je splnená, aj keď dosiahol potrebnú dobu  
poistenia pre nižšiu vekovú hranicu s tým, že po dosiahnutí tejto hranice až do smrti jeho poistenie  
nebolo prerušené na viac ako 30 dní. Do týchto 30 dní nemožno započítať dobu práceneschopnosti.  
Pre prípad smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania existuje v Maďarsku  
inštitút úrazového vdovského/vdoveckého dôchodku (zákon č. 81 z roku 1997, § 60-61), okruh osôb  
s nárokom naň je rovnaký ako pri vdovskom/vdoveckom dôchodku, v tomto prípade nie je nárok  
podmienený dobou poistenia.  
Trvanie vyplácania dočasného vdovského/vdoveckého dôchodku je 1 rok až na nasledujúce  
výnimky. V prípade starostlivosti o dieťa mladšie ako 18 mesiacov má poberateľ nárok na dočasný  
vdovský/vdovecký dôchodok do dovŕšenia 18 mesiacov dieťaťa. V prípade starostlivosti  
o zdravotne znevýhodnené alebo dlhodobo choré dieťa má poberateľ nárok na túto dávku do  
dovŕšenia 3. roku dieťaťa.  
Dočasný vdovský/vdovecký dôchodok sa môže zmeniť na trvalý, ak poberateľ splnil jednu  
z nasledujúcich podmienok:  
-
-
-
dosiahol dôchodkový vek,  
má zmenenú pracovnú schopnosť,  
stará sa o najmenej dve neplnoleté deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zosnulom  
alebo sa stará o jedno zdravotne znevýhodnené alebo chronicky choré dieťa po zosnulom  
s nárokom na sirotský dôchodok, pričom museli žiť v spoločnej domácnosti so zosnulým.  
11  
Do doby poistenia sa pre tento prípad započítava obdobie poberania invalidného dôchodku, úrazového  
invalidného dôchodku alebo nemocenských dávok.  
13  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Obnovenie dôchodku je možné do 10 rokov od zániku vdovského/vdoveckého dôchodku  
v prípade smrti partnera po 28. 2. 1993 (predtým to bolo 15 rokov). Pri obnove  
vdovského/vdoveckého dôchodku sa musí pozostalému určiť príslušný dôchodkový vek na  
základe predpisov platných v čase úmrtia zosnulého.  
Vdovský/vdovecký dôchodok zaniká uzavretím nového manželstva pred dovŕšením  
dôchodkového veku, prípadne rozhodnutím súdu o úmyselnom trestnom čine, ktorým bola  
spôsobená smrť životného partnera. Takisto ak niektorá z predchádzajúcich podmienok na trvalý  
vdovský/vdovecký dôchodok už nepretrváva (napr. zmenená pracovná schopnosť poberateľa  
alebo ak pominul nárok na sirotský dôchodok detí po zosnulom).  
Suma dočasného aj trvalého vdovského/vdoveckého dôchodku je vo výške 60 % starobného  
dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti. Výnimku tvorí trvalý  
vdovský/vdovecký dôchodok, na ktorý vznikol poberateľovi nárok z dôvodu starostlivosti  
o dieťa/deti po zosnulom (podľa stanovených podmienok pre trvalý vdovský/vdovecký  
dôchodok), ktorý sa vypláca vo výške 30 % starobného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal  
zosnulý nárok ku dňu smrti. Vdovský/vdovecký dôchodok sa vypláca formou pravidelnej  
mesačnej dávky12.  
Pozn.: Ak bol zosnulý v 1. pilieri štátneho penzijného programu medzi 3. 11. 2010 a 31. 1. 2011, pozostalý  
si môže vybrať medzi poberaním vdovského/vdoveckého dôchodku a vdovskej/vdoveckej ročnej renty,  
ktorej výška závisí od nasporenej sumy.  
V prípade úrazového vdovského/vdoveckého dôchodku, ak zosnulý nebol poistený v dĺžke  
minimálne 1 roka, jeho výška predstavuje 60 % výšky priemernej mesačnej mzdy. Táto suma je  
navýšená o 1 % priemernej mesačnej mzdy za každý rok poistenia, nemôže však presiahnuť úroveň  
priemernej mzdy.  
V prípade poberania trvalého vdovského/vdoveckého dôchodku spolu so súbežným poberaním  
starobného dôchodku alebo dávok ako invalidné dávky (rokkantsági ellátás), rehabilitačné dávky  
(rehabilitációs ellátás), dávky pred dosiahnutím dôchodkového veku (korhatár előtti ellátás),  
služobného príspevku pre ozbrojené sily (szolgálati járandóság), doživotnej renty pre tanečných  
umelcov (táncművészeti életjáradék), dočasného príspevku pre baníkov (átmeneti bányászjáradék) sa  
trvalý vdovský/vdovecký dôchodok vypláca vo výške 30 % starobného dôchodku, na ktorý mal  
alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti.  
Od 1. januára 2024 možno osobný dôchodok, vdovský/vdovecký dôchodok a úrazový  
vdovský/vdovecký dôchodok vyplácať spolu až do mesačného limitu 147 270 HUF (378,6 EUR)  
(Vládne nariadenie č. 168 z roku 1997, § 62, (7)).  
V prípade viacerých poberateľov sa vdovský/vdovecký dôchodok rozdelí pomerne medzi nich.  
Nie je stanovená minimálna výška vdovského/vdoveckého dôchodku.  
14  
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
2.4 Poľsko  
Pojem vdovského/vdoveckého dôchodku nie je samostatne vymedzený v poľskom právnom  
systéme, avšak manžel(ka) majú takisto ako deti a rodičia zosnulého nárok na „rodinný“  
pozostalostný dôchodok (Renta rodzinna), ktorý je upravený v zákone o dôchodkoch a invalidných  
dôchodkoch z Fondu sociálneho poistenia zo dňa 17. decembra 1998 (čl. 65-74)13.  
Nárok na túto dávku zakladá v prípade životných partnerov výlučne manželský zväzok.  
V prípade bývalých manželov je tento dôchodok nárokovateľný, iba ak bývalý manžel(ka)  
poberal(a) od zosnulého (v dobe smrti) výživné na základe súdneho rozsudku alebo zmieru,  
pričom v prípade bývalej manželky stačí preukázať dohodu o výživnom medzi bývalými  
manželmi.14  
Ďalším kritériom pri posudzovaní nároku na túto dávku je doba poistenia:  
Článok 65  
1. Pozostalostný dôchodok sa poskytuje oprávneným rodinným príslušníkom osoby, ktorá mala v čase smrti  
nárok na starobný alebo invalidný dôchodok alebo spĺňala podmienky požadované na poberanie jednej z týchto  
dávok.  
2. Pri posudzovaní nároku na dôchodok sa predpokladá, že zosnulý bol úplne práceneschopný.  
Článok 66  
Na pozostalostný dôchodok majú nárok aj oprávnení rodinní príslušníci osoby, ktorá v čase smrti poberala  
preddôchodkový príspevok, preddôchodkovú dávku alebo učiteľský kompenzačný príspevok. V tomto prípade  
sa predpokladá, že zosnulý splnil podmienky na získanie invalidného dôchodku z dôvodu úplnej pracovnej  
neschopnosti.  
Vdova/vdovec môže poberať pozostalostný dôchodok po dobu 1 roka od smrti manžela(ky) alebo  
počas obdobia účasti na organizovanom kurze odbornej prípravy zameranom na získanie  
kvalifikácie na vykonávanie zárobkovej činnosti, najviac však po dobu 2 rokov odo dňa smrti  
manžela(ky). V prípade splnenia nasledovných podmienok nie je poberanie pozostalostného  
dôchodku časovo ohraničené:  
-
vdova/vdovec dosiahol(la) vek 50 rokov v čase smrti svojho manžela alebo bol(a)  
práceneschopný(á),  
-
vdova/vdovec vychováva aspoň jedno z detí, vnúčat alebo súrodencov s nárokom na  
pozostalostný dôchodok po zosnulom, ktoré nedovŕšilo vek 16 rokov, alebo ak navštevuje  
školu, vek 18 rokov, alebo ak má v starostlivosti dieťa, ktoré je úplne práceneschopné  
a nedokáže žiť samostatne alebo ktoré je úplne práceneschopné a má nárok na  
pozostalostný dôchodok.  
13 Zákon o dôchodkoch a invalidných dôchodkoch z Fondu sociálneho poistenia zo dňa 17. decembra 1998 (Ustawa  
14 Rozsudkom Ústavného súdu z 13. mája 2014, ref. č. SK 61/13 (Zbierka zákonov 2014, položka 683) – má rozvedená  
alebo odlúčená manželka nárok na pozostalostný dôchodok, ak preukáže, že v čase pred smrťou poberala výživné  
od manžela na základe dohody medzi rozvedenými/odlúčenými manželmi. V tomto prípade nie je potrebný súdny  
rozsudok alebo zmier (toto je platné len pre ženu).  
15  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Nárok na pozostalostný dôchodok nadobúda aj pozostalý (vdova/vdovec), ktorý dosiahol vek 50  
rokov alebo sa stal práceneschopným po smrti svojho(jej) manžela(ky), najneskôr však do 5 rokov  
od jeho/jej smrti alebo od ukončenia výchovy osôb uvedených vyššie.  
Nárok na pozostalostný dôchodok, ktorý zanikol v dôsledku zániku pracovnej neschopnosti, sa  
obnoví, ak sa poistenec do 18 mesiacov od zániku nároku na dôchodok opäť stane  
práceneschopným.  
Pozostalostný dôchodok zaniká uzavretím nového manželstva.  
Na základe článku 73 (zákona o dôchodkoch a invalidných dôchodkoch z Fondu sociálneho poistenia zo dňa  
17. decembra 1998) sa výška rodinného pozostalostného dôchodku odvíja od počtu oprávnených  
príjemcov15:  
-
v prípade 1 príjemcu sa dôchodok stanovuje vo výške 85 % dávky, na ktorú by mal zosnulý  
nárok,  
-
-
v prípade 2 príjemcov vo výške 90 % dávky, na ktorú by mal zosnulý nárok,  
v prípade 3 a viac príjemcov vo výške 95 % dávky, na ktorú by mal zosnulý nárok.  
Sociálna poisťovňa16 skúma nárok zosnulého na všetky dôchodkové dávky, na ktoré by mohol mať  
nárok v čase úmrtia. Pozostalostný dôchodok určuje následne podľa dávky v najvýhodnejšej  
výške.  
Pozostalostný dôchodok nemôže byť nižší ako výška minimálneho pozostalostného dôchodku (od  
1. marca 2023 je vo výške 1 588,44 PLN (367 EUR)). Ak je vypočítaný dôchodok nižší ako minimálny  
pozostalostný dôchodok, celková suma dôchodku pre všetky oprávnené osoby sa automaticky  
dorovnáva na jeho výšku. Dôchodok je každoročne valorizovaný, je vyplácaný v mesačnej  
pravidelnosti.  
Nárok na pozostalostný dôchodok je pozastavený, ak príjem príjemcu presiahne 130 % priemernej  
mesačnej mzdy. Ak je príjem príjemcu vyšší ako 70 % priemernej mzdy, ale nepresahuje 130 %,  
pozostalostný dôchodok sa zníži o prekročenú sumu, najviac však o sumu maximálneho zníženia.  
V prípade pozostalostného dôchodku pre jednu osobu je suma maximálneho zníženia (platná od  
1. marca 2023) stanovená vo výške 675,24 PLN (156 EUR).  
15 Všetci oprávnení rodinní príslušníci majú nárok na jeden spoločný pozostalostný dôchodok, ten sa rovnomerne  
rozdelí medzi všetkých príjemcov.  
16 Sociálna poisťovňa v Poľsku.  
16  
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
2.5 Nemecko  
V Nemecku je inštitút pozostalostného dôchodku (Hinterbliebenenrente), ktorý zahŕňa  
vdovský/vdovecký a sirotský dôchodok.  
Legislatívne je upravený v VI. Knihe Sociálneho zákonníka (SGB VI)17, inštitucionálne spadá pod  
Nemecké dôchodkové poistenie (Deutsche Rentenversicherung)18.  
V Nemecku je základom pre priznanie pozostalostných dôchodkov zo zákonného dôchodkového  
poistenia vzájomná vyživovacia povinnosť manželov stanovená občianskym právom. Je to dôležité  
predovšetkým pre manželov a rodičov a od roku 2005 sa to bez obmedzenia vzťahuje aj na  
registrované partnerstvá (eingetragene Lebenspartnerschaften). Od októbra 2017 môžu partneri  
rovnakého pohlavia uzatvárať v Nemecku manželstvá. Odvtedy už nie je možné založiť  
registrované partnerstvo. Existujúce registrované partnerstvá však zostávajú v platnosti, partneri  
v nich majú rovnaké dôchodkové nároky ako partneri v platnom manželstve.  
Popri pozostalostnom dôchodku existuje v Nemecku aj inštitút opatrovateľského dôchodku na  
dieťa (Erziehungsrente), ktorý má pokryť potrebu výživného na dieťa pri bývalých  
manželoch/partneroch.  
Na účely vzniku nároku na pozostalostný dôchodok musí manželstvo/registrované partnerstvo  
trvať najmenej 1 rok. V prípade smrti v dôsledku úrazu vzniká nárok na túto dávku aj pri kratšej  
dobe trvania zväzku.  
Minimálna lehota poistenia zosnulého na účely vzniku pozostalostného dôchodku je 5 rokov ku  
dňu smrti, s vlastnými obdobiami prispievania. V prípade pracovného úrazu alebo smrti krátko  
po ukončení odbornej prípravy môže byť táto podmienka považovaná za splnenú takisto ako  
v prípade, keď už zosnulý dôchodok poberal.  
Počas 1. štvrťroku po úmrtí zosnulého („Sterbevierteljahr“) sa vypláca vdovský/vdovecký dôchodok  
v plnej výške dôchodkového nároku zosnulého partnera. Počas tejto doby sa neberie do úvahy  
vlastný príjem poberateľa dôchodku. Zámerom tohto opatrenia je pomôcť pozostalým pri  
prispôsobovaní sa zmeneným životným podmienkam po smrti partnera.  
Následne môže vdova/vdovec na základe nižšie stanovených podmienok získať nárok na „malý“  
alebo „veľký“ vdovský/vdovecký dôchodok. Obidva dôchodky pritom podliehajú „novšej“ aj  
„staršej“ legislatívnej úprave, rozhodujúcim faktorom je dátum uzavretia manželstva a dátum  
narodenia manželov.  
V prípade uzavretia manželstva po 31. decembri 2001 alebo ak sa obaja manželia narodili po  
1. januári 1962:  
-
vdova/vdovec má nárok na 25 % invalidného alebo starobného dôchodku (tzv. „malý“  
vdovský/vdovecký dôchodok), na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti,  
vypláca sa po dobu najviac 2 rokov na pokrytie prechodného obdobia,  
17 VI. Kniha Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch VI).  
17  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
-
ak sa pozostalý stará o neplnoleté dieťa alebo bez obmedzenia veku, ak ide o dieťa so  
zdravotným znevýhodnením, ktoré sa o seba nedokáže postarať alebo dosiahol vek  
47 rokov19 alebo má zníženú pracovnú schopnosť, tak má nárok na 55 % tejto dávky (tzv.  
„veľký“ vdovský/vdovecký dôchodok), a to na neobmedzenú dobu.  
Vdova alebo vdovec má pri výchove detí do 3 rokov nárok na príplatok, ktorý môže byť čerpaný  
od 4. kalendárneho mesiaca po smrti manžela/manželky. V prípade, že by pozostalostný dôchodok  
spolu s príplatkom presiahol celý mesačný dôchodok zosnulého, príplatok bude krátený. Suma  
príplatku je pri „malom“ vdovskom/vdoveckom dôchodku stanovená na 34,18 EUR za 1 dieťa  
a 17,09 EUR za každé ďalšie dieťa, pri „veľkom“ vdovskom/vdoveckom dôchodku je vo výške  
75,19 EUR za 1 dieťa a 37,60 EUR za každé ďalšie dieťa.  
V prípade uzavretia manželstva pred 1. januárom 2002 a ak sa aspoň jeden z manželov narodil  
pred 2. januárom 1962 alebo v prípade smrti manžela/manželky pred 1. januárom 2002 sa na nárok  
na pozostalostný dôchodok vzťahuje „staršie“ znenie zákona:  
-
„malý“ vdovský/vdovecký dôchodok je vo výške 25 % invalidného alebo starobného  
dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti a je vyplácaný počas  
neobmedzenej doby,  
-
„veľký“ vdovský/vdovecký dôchodok je vo výške 60 % invalidného alebo starobného  
dôchodku, na ktorý mal alebo by mal zosnulý nárok ku dňu smrti.  
V tomto prípade nemajú pozostalí nárok na príplatok pri výchove detí do 3 rokov.  
Takisto v prípade rozvodu sú v platnosti dve úpravy:  
V prípade manželstva rozvedeného pred 1. júlom 1977 za podmienky, že nebolo uzavreté nové  
manželstvo do času smrti a v poslednom roku pred smrťou existoval nárok na výživné od bývalého  
partnera a pri splnení podmienky dostatočného poistného obdobia zo strany zosnulého, má  
rozvedený(á) manžel(ka) nárok na pozostalostný dôchodok.  
V prípade smrti bývalého manžela, keď rozvod prebehol po 30. júni 1977, vzniká pozostalému, ktorý  
nevstúpil do iného manželstva a má v starostlivosti neplnoleté dieťa alebo zdravotne znevýhodnené  
dieťa bez ohľadu na vek, v súlade s § 47 SGB VI nárok na opatrovateľský dôchodok na dieťa  
(Erziehungsrente). V tomto prípade je nárok založený na minimálnej lehote poistenia (5 rokov)  
pozostalého (a nie zosnulého ako pri pozostalostnom dôchodku) v čase úmrtia bývalého partnera.  
Suma opatrovateľského dôchodku na dieťa zodpovedá sume invalidného dôchodku  
s prihliadnutím na úpravu dôchodku vykonanú v rámci rozvodového konania. Základom pre  
priznanie opatrovateľského dôchodku na dieťa je zabezpečenie živobytia, ak ho nie je možné  
zaobstarať prácou alebo inou aktivitou z dôvodu starostlivosti o dieťa. Slúži ako náhrada  
výživného zo strany bývalého partnera. To isté platí aj pre registrované partnerstvá.  
Ak sa zosnulý manželský partner oženil opakovane, vdova alebo vdovec a jeden alebo viacerí  
bývalí manželia môžu mať po smrti nárok na pozostalostný dôchodok. Vdovský/vdovecký  
dôchodok sa potom rozdelí medzi všetky oprávnené osoby v súlade s § 91 SGB VI. Každý bývalý  
manželský partner poberá časť dôchodku, ktorá zodpovedá dĺžke manželstva so zosnulým.  
19 Táto veková hranica sa postupne zvyšuje od roku 2012 zo 45 na 47 rokov v roku 2029, v roku 2024 je na úrovni  
46 rokov a 2 mesiace.  
18  
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
Zohľadnenie príjmu  
V súlade s § 97 SGB VI sa pri výpočte vdovského/vdoveckého dôchodku (nie v prípade sirotského  
dôchodku) a takisto opatrovateľského dôchodku na dieťa musí brať do úvahy vlastný príjem  
pozostalých. Príjmy pozostalých ako sú mzdy, kapitálové zisky a iné príjmy sa čiastočne  
odpočítavajú z dôchodku. Mesačný príjem, ktorý sa nezapočítava do dôchodku, je viazaný na  
aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Tým sa zabezpečí, že sa pri valorizácii dôchodkov táto príjmová  
hranica adekvátne posúva. Pri pozostalostných a opatrovateľských dôchodkoch je to 26,4-násobok  
aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ak je príjem pozostalého vyšší, pozostalostný dôchodok je  
znížený o 40 % čistého príjmu, ktorý presahuje túto hranicu. V súčasnosti je tento parameter vo  
všetkých spolkových krajinách v rovnakej výške 992,64 EUR (od 1.7.2023 je hodnota dôchodkovej  
jednotky stanovená na úrovni 37,60 EUR). Táto suma sa zvyšuje o 5,6-násobok aktuálnej  
dôchodkovej hodnoty na každé dieťa v opatere, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.  
Zrážka z dôchodku  
V prípade, ak zosnulý partner zomrel pred dovŕšením 65 rokov, podlieha pozostalostný aj  
opatrovateľský dôchodok na dieťa zrážke, ktorého výška sa odvíja od veku zosnulého v čase smrti:  
-
-
pred dosiahnutím 62 rokov, ide o mesačnú zrážku vo výške 10,8 % dôchodkovej dávky,  
medzi vekom 62 a 65 rokov sa za každý nedovŕšený mesiac veku zosnulého odpočítava 0,3  
% dôchodkovej dávky.  
Rozdelenie dôchodkov  
Od 1. januára 2002 bolo v súlade s § 120a-120e SGB VI zavedené nepovinné rozdelenie dôchodkov,  
ktoré vychádza z vyrovnávania dôchodkov v prípade rozvodu. Odvtedy majú manželské páry za  
určitých podmienok možnosť prostredníctvom písomnej dohody vyhlásiť, že sa ich dôchodkové  
nároky nadobudnuté od uzavretia manželstva majú rozdeliť rovným dielom. Polovica rozdielu  
hodnoty sa prevedie z dôchodkového účtu s vyššími dôchodkovými nárokmi na dôchodkový účet  
s nižšími dôchodkovými nárokmi tak, aby zákonné dôchodkové nároky nadobudnuté počas  
manželstva boli rovnaké. Po predložení takéhoto vyhlásenia o rozdelení dôchodku nemá vdova  
alebo vdovec nárok na pozostalostný dôchodok.  
Pozn.: O opatrovateľský dôchodok na dieťa môžu požiadať aj ovdovení manželia alebo manželky,  
ktorí požiadali o rozdelenie nárokov na dôchodok.  
Vyhlásenie o rozdelení nárokov na dôchodok možno urobiť až v dôchodkovom veku pod  
podmienkou, že obidvaja manželia nazhromaždili minimálne 25 rokov dôchodkového obdobia  
(rentenrechtlichen Zeiten). Ďalšou podmienkou je čas uzavretia manželstva, kedy musia byť  
manželia zosobášení buď po 31. decembri 2001 alebo v prípade uzavretia manželstva pred rokom  
2002 sa museli obidvaja manželia narodiť po 1. januári 1962.  
Ak jeden z manželov zomrie pred dosiahnutím dôchodkového veku, jeho pozostalý partner môže  
požiadať o rozdelenie dôchodku sám, ak spĺňa podmienku 25 rokov dôchodkového obdobia.  
V niektorých prípadoch môže rozdelenie dôchodku viesť k vyšším samostatným dôchodkovým  
dávkam, zvyčajne pre manželku. Navyše na rozdiel od pozostalostného dôchodku, tento  
dôchodok sa nezahŕňa do výpočtu príjmov pozostalého a nárok naň nezanikne v prípade nového  
19  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
manželstva. Rozdelenie dôchodkov môže byť výhodné aj pre pozostalých partnerov, ktorí by sami  
nesplnili podmienky na získanie dôchodku. Takisto v prípade, že z dôvodu svojho vysokého  
príjmu nemá vdova/vdovec nárok na pozostalostný dôchodok, môže využiť možnosť rozdelenia  
nárokov na dôchodok, ak zosnulý disponoval vyššími dôchodkovými nárokmi.  
Rozdelenie nárokov na dôchodok medzi registrovaných partnerov podlieha rovnakým pravidlám.  
Zánik dávky  
Pozostalostný dôchodok zaniká uzavretím nového manželstva, príp. registrovaného partnerstva.  
V tomto prípade však poberateľovi „veľkého“ vdovského/vdoveckého dôchodku zároveň vzniká  
nárok na jednorazové odstupné ako „pomoc pri rozbehu“. Vypláca sa vo výške 24-násobku  
priemernej mesačnej dôchodkovej dávky za posledných 12 mesiacov. V prípade „malého“  
vdovského/vdoveckého dôchodku je zvyšná suma dôchodku vyplácaná poberateľovi dávky  
naďalej až do jej „vyčerpania“.  
Odstupné sa týka len uzavretia prvého nového sobáša alebo registrovaného partnerstva.  
Opatrovateľský dôchodok na dieťa sa končí koncom mesiaca, v ktorom už poberateľ nespĺňa  
vymedzené požiadavky (napr. uzavretím nového manželstva alebo registrovaného partnerstva,  
dovŕšením 18. roku dieťaťa a pod.), najneskôr však keď dosiahne štandardný dôchodkový vek.  
Potom, ak sa nerozhodne inak, bude poberať štandardný starobný dôchodok.  
Ak počas poberania opatrovateľského dôchodku na dieťa poberateľ znovu uzavrie manželstvo  
alebo manželstvo osôb rovnakého pohlavia, na rozdiel od pozostalostného dôchodku nemá nárok  
na odstupné z dôchodku.  
2.6 Estónsko  
V Estónsku existuje inštitút pozostalostného dôchodku, na ktorý majú nárok pozostalí manželia,  
registrovaní partneri, príp. bývalí manželia alebo registrovaní partneri (pri splnení podmienok)  
a deti a rodičia zosnulých.  
Na základe zákona o štátnom dôchodkovom poistení20 (4. oddiel, § 20, bod (2)) sú spomedzi partnerov  
medzi oprávnenými príjemcami pozostalostného dôchodku vymenovaní:  
-
nepracujúca partnerka (na základe uzavretého manželstva/registrovaného partnerstva)  
zosnulého, ktorá je tehotná (od 12. týždňa tehotenstva),  
-
partner/ka (na základe uzavretého manželstva/registrovaného partnerstva) zosnulého,  
ktorý/á je čiastočne alebo úplne práceneschopný/á podľa zákona o príspevkoch pri  
práceneschopnosti21 alebo ktorý/á je v dôchodkovom veku a jeho/jej manželstvo/registrované  
partnerstvo so zosnulým trvalo aspoň 1 rok,  
20  
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
-
bývalý partner/ka zosnulého, ktorý/á pred rozvodom/zánikom registrovaného partnerstva  
alebo do 3 rokov po rozvode/zániku registrovaného partnerstva dosiahol/la dôchodkový  
vek alebo sa stal/a čiastočne alebo úplne práceneschopný/á podľa zákona o príspevkoch pri  
práceneschopnosti a ktorého/ktorej manželstvo/registrované partnerstvo so zosnulým trvalo  
najmenej 25 rokov,  
-
-
rodič alebo opatrovník dieťaťa zosnulého, ktorý nie je zamestnaný a vo svojej rodine  
vychováva dieťa zosnulého mladšie ako 3 roky,  
osoba, ktorá vychovávala a vyživovala dieťa ako partner/ka zosnulého (na základe  
manželstva/registrovaného partnerstva) alebo ako pestún/ka po dobu najmenej 8 rokov.  
Vznik nároku na pozostalostný dôchodok je ďalej podmienený dobou poistenia zo strany  
zosnulého. Minimálna doba poistenia zosnulého na účely vzniku nároku na pozostalostný  
dôchodok je odstupňovaná podľa veku zosnulého v čase smrti. Pri veku zosnulého:  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
16-24 rokov sa doba poistenia zosnulého nezohľadňuje,  
25-26 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 1 rok,  
27-28 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 2 roky,  
29-30 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 3 roky,  
31-32 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 4 roky,  
33-35 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 5 rokov,  
36-38 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 6 rokov,  
39-41 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 7 rokov,  
42-44 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 8 rokov,  
45-47 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 9 rokov,  
48-50 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 10 rokov,  
51-53 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 11 rokov,  
54-56 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 12 rokov,  
57-59 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 13 rokov,  
60-64 rokov je požadovaná doba poistenia zosnulého 14 rokov.  
Za každé 3 roky, počas ktorých mal zosnulý zmenenú pracovnú schopnosť, sa požadovaná doba  
poistenia skracuje o 1 rok.  
V prípade smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania nie je nárok na  
pozostalostný dôchodok podmienený dobou poistenia. V takomto prípade sa suma  
pozostalostného dôchodku rovná sume národného dôchodku22 (od 1. apríla 2023 je vo výške 336,39  
EUR mesačne).  
Inak je východiskom pre výpočet pozostalostného dôchodku buď výška starobného dôchodku na  
základe odpracovaných rokov, sociálneho poistenia a podielu solidarity ( na základe § 11 zákona  
o dôchodkovom poistení) alebo výška starobného dôchodku v prípade odpracovaných 30 rokov,  
pričom sa berie do úvahy vždy vyššia suma.  
21  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Výška pozostalostného dôchodku sa ďalej odvíja od počtu oprávnených poberateľov, medzi  
ktorých sa rozdelí. V prípade:  
-
-
-
3 a viacerých poberateľov, je to 100 % starobného dôchodku,  
2 poberateľov, je to 80 % starobného dôchodku,  
1 poberateľa, je to 50 % starobného dôchodku.  
Žiadosť o pozostalostný dôchodok možno podať kedykoľvek po smrti blízkeho, pričom Sociálna  
poisťovňa vyplatí pozostalostný dôchodok spätne od dátumu smrti, maximálne však 12 mesiacov  
spätne od vyplnenia žiadosti.23  
Nárok na pozostalostný dôchodok nie je časovo obmedzený, pokiaľ trvajú podmienky na vznik  
tohto nároku. Pozostalí partneri nemôžu súbežne poberať pozostalostný dôchodok a mzdu.  
Vyplácanie pozostalostného dôchodku sa preruší nasledujúci mesiac po nastúpení do zamestnania  
a takisto je jeho vyplácanie automaticky obnovené po strate/zániku zamestnania.  
2.7 Litva  
V Litve existuje inštitút vdovského/vdoveckého dôchodku, upravený zákonom o dôchodkoch zo  
štátneho sociálneho poistenia č. I-549 z 29. júna 201624.  
Zároveň tu v roku 2022 zaviedli dávku pre osamelé osoby25, ktorá je automaticky priznaná  
osamelým osobám, ktoré dosiahli dôchodkový vek alebo sú zdravotne znevýhodnené. Takisto  
o ňu môžu požiadať vdovy/vdovci, ktorí nespĺňajú podmienky pre vdovský/vdovecký dôchodok.  
O vdovský/vdovecký dôchodok sa môže uchádzať len manžel(ka) zosnulého. V prípade  
bezdetného zväzku musí manželstvo trvať aspoň 1 rok na účely vzniku nároku na túto dávku.  
Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok je ďalej podmienený zo strany žiadateľa o dávku splnením  
jednej z nasledujúcich podmienok:  
-
-
dosiahnutím dôchodkového veku žiadateľa (nezáleží pritom na veku žiadateľa v čase smrti  
partnera)  
zmenenou pracovnou schopnosťou až úplnou práceneschopnosťou žiadateľa v čase smrti  
zosnulého, príp. v období do 5 rokov od úmrtia manžela/ky, príp. v období starostlivosti  
o deti po pozostalom, ktoré nedovŕšili 18 rokov, príp. ktoré stratili 75 – 100 % svojej  
pracovnej schopnosti do dovŕšenia 18 rokov.  
Zároveň je tento nárok podmienený nárokom zosnulého na invalidný alebo starobný dôchodok  
v čase smrti na základe získania minimálnej doby poistenia pre daný typ dôchodku, príp.  
poberaním tohto dôchodku.  
25  
Dávka pre osamelé osoby (Vienišo asmens išmoka) bola zavedená na základe Zákona o dávke pre osamelé osoby  
22  
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
Pozn.: Na posudzovanie nároku na vdovský/vdovecký dôchodok po zosnulom, ktorý zomrel pred  
1. júnom 1991, nie je potrebné spĺňať ani preukazovať hore uvedené podmienky.  
Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok zaniká uzavretím nového manželstva alebo smrťou  
poberateľa dávky.  
Vdovský/vdovecký dôchodok je vyplácaný v pravidelnej mesačnej dávke za aktuálny mesiac,  
pričom je ho možné vyplatiť maximálne 12 mesiacov spätne od uplatnenia žiadosti o dôchodok.26  
V roku 2024 dosahuje základná sadzba vdovského dôchodku sumu 38,23 EUR (táto suma je rovnaká  
aj pre dávku pre osamelé osoby), jej výška je každoročne valorizovaná k 1. januáru daného roka.  
Vdovský/vdovecký dôchodok môže byť vyplácaný spolu s ostatnými dôchodkami plynúcimi  
z poistenia. V prípade nároku na vdovský/vdovecký a sirotský dôchodok, sa vypláca len jeden  
z nich, spravidla ten vo vyššej sume, pokiaľ sa príjemca nerozhodne inak.  
2.8 Lotyšsko  
V Lotyšsku neexistuje forma vdovského/vdoveckého dôchodku tak, ako ho poznáme na  
Slovensku. Existujúci inštitút pozostalostného dôchodku (Apgādnieka zaudējuma pensija) sa  
zameriava na zabezpečenie potrieb detí zosnulého, ktoré môžu byť jeho oprávnenými žiadateľmi  
za presne vymedzených podmienok.  
Vdova/vdovec po zosnulom má v súlade so zákonom o štátnych dôchodkoch z 2.11.199527 nárok na  
príspevok pre manžela/manželku zosnulého poberateľa dôchodku (Pabalsts mirušā pensijas  
saņēmēja laulātajam).  
Podmienkou získania nároku na tento príspevok je trvajúci manželský zväzok so zosnulým ku dňu  
smrti. Zároveň musia byť obaja, zosnulý aj žiadateľ o príspevok, poberateľmi starobného,  
invalidného, výsluhového alebo osobitného štátneho dôchodku Lotyšskej republiky.  
Suma príspevku pre manžela/manželku zosnulého poberateľa dôchodku je vo výške 50 %  
z dôchodku priznaného zosnulému/lej manželovi/ke. Táto suma zahŕňa aj doplatok k dôchodku  
za dobu poistenia (zamestnania) nahromadenú do 31. decembra 1995.  
Dávka sa vypláca počas 12 mesiacov odo dňa úmrtia poberateľa dôchodku. Ak bola žiadosť  
podaná neskôr ako 6 mesiacov po jeho smrti, nárok na príspevok vzniká najskôr 6 mesiacov predo  
dňom podania žiadosti a trvá najdlhšie do dňa, keď uplynie 12 mesiacov odo dňa úmrtia  
poberateľa dôchodku. V prípade úmrtia poberateľa výsluhového dôchodku je dávka vyplatená  
jednorazovo. 28  
Zákon o štátnych dôchodkoch (Par valsts pensijām) z 2.11.1995. Dostupné (v lotyšskom jazyku) na:  
28  
23  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Záver  
Sociálna dávka poskytovaná po smrti životného partnera má za cieľ vo všetkých štátoch, ktoré boli  
predmetom tejto štúdie, vytvoriť základ na preklenutie nepriaznivej životnej situácie poskytnutím  
finančných prostriedkov počas bezprostredného obdobia po strate partnera. Výška týchto  
prostriedkov, ako aj podmienky nároku na ne, sa v jednotlivých štátoch odlišujú, čo je  
prirodzeným odrazom nastavenia jednotlivých spoločností, ako aj celkového nastavenia systému  
sociálneho zabezpečenia v danom štáte.  
Vo všetkých štátoch však môžeme nájsť veľkú podobnosť z hľadiska štruktúry zadefinovania  
nároku na danú dávku, keď medzi kľúčové kritériá na poskytnutie dávky pre pozostalého patrí  
jeho preukázateľný vzťah k zosnulému, doba poistenia (resp. pracovnej aktivity) zo strany  
zosnulého a obmedzené pracovné možnosti poberateľa dávky, ktoré môžu byť zapríčinené  
vysokým, príp. dôchodkovým vekom, starostlivosťou o dieťa alebo zmenou pracovnej schopnosti.  
Preukázateľná podobnosť je aj pri obmedzovaní výšky dávky, ktorá by principiálne mala slúžiť len  
na preklenutie určitého obdobia a nie ako „odmena“, či zvýšenie si životnej úrovne, čo je  
zabezpečené rôznymi schémami krátenia dávky pri súbehu príjmov.  
V Lotyšsku je finančná podpora po smrti partnera definovaná spomedzi všetkých krajín v najužšom  
rámci, keď má pozostalý partner nárok na podporu len v prípade dôchodkového veku obidvoch  
partnerov, a to po dobu 1 roka. Absentuje tu vymenovanie ostatných ťažkých životných  
podmienok a sociálna pomoc pri úmrtí blízkeho smeruje skôr priamo k deťom zosnulého.  
Litva oproti Lotyšsku poskytuje širší rámec poskytovania dávky pri strate životného partnera, a to  
na dobu neurčitú, za to výška jej sumy (v roku 2024 dosahuje 38,23 EUR mesačne) je najnižšia  
spomedzi skúmaných štátov.  
Nemecko poskytuje spomedzi spomínaných štátov azda najbohatšie možnosti finančnej pomoci so  
zohľadnením rôznych životných ťažkostí pri strate životného partnera. Pritom aj samotný  
pozostalostný dôchodok má svoju dynamiku, keď začína prvým štvrťrokom po úmrtí zosnulého  
vyplácaním v plnej výške dôchodkového nároku zosnulého partnera bez krátenia príjmu,  
pokračuje definovanou mesačnou dávkou a končí v prípade uzavretia nového manželstva  
jednorazovým odstupným ako „pomocou pri rozbehu“. Nemecko sa na druhej strane vyznačuje  
rôznymi podmienkami nároku na dávku pre tie isté životné situácie na základe postupného  
prijímania novšej legislatívy a uplatňovania prechodných období.  
Slovensko patrí k štátom (Česko, Litva, Lotyšsko), ktoré podmienili nárok na dávku vzťahom  
k zosnulému výlučne na základe trvajúceho manželského zväzku ku dňu smrti partnera.  
V kontexte definovania výpočtu výšky poskytovanej dávky je na porovnateľnej úrovni s ostatnými  
štátmi, kde je na jednej strane Nemecko a na opačnom póle Litva. Celkovo je spomedzi štátov,  
ktoré sú predmetom štúdie, Slovensku najbližšia právna úprava sociálnej dávky po životnom  
partnerovi, ktorá je aktuálne v platnosti v Českej republike.  
24  
 
Porovnávacia analýza: Vdovský/vdovecký dôchodok vo vybraných štátoch  
Zdroje  
2. Spoločný informačný systém o sociálnej ochrane v EÚ (Mutual Information System on  
3. ECPRD Request no. 4977 Widow/widower pension in EU member states, z 27. 1. 2022.  
Slovensko  
5. Sociálna poisťovňa: Ako požiadať o vdovecký dôchodok, časť: Kedy vdovecký dôchodok  
Česko  
6. Zákon č. 155/1995 Z. z. o dôchodkovom poistení. Dostupné (v češtine) na:  
7. Česká správa sociálneho zabezpečenia, časť: Podmienky nároku. Dostupné (v češtine) na:  
Maďarsko  
9. Vládne nariadenie č. 168 z roku 1997. Dostupné (v maďarčine) na:  
Poľsko  
11. Zákon o dôchodkoch a invalidných dôchodkoch z Fondu sociálneho poistenia zo dňa  
17. decembra 1998 (Ustawa z 17 grudnia 1998 r. o emeryturach i rentach z Funduszu  
25  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Nemecko  
14. VI. Kniha Sociálneho zákonníka (Sozialgesetzbuch VI). Dostupná (v nemčine) na:  
Estónsko  
18. Sociálna poisťovňa Estónskej republiky: Národný dôchodok.  
19. Sociálna poisťovňa Estónskej republiky: Pozostalostný dôchodok.  
Litva  
20. Zákon o dôchodkoch zo štátneho sociálneho poistenia č. I-549 z 29. júna 2016 (XII-2512).  
21. Dávka pre osamelé osoby (Vienišo asmens išmoka) bola zavedená na základe kona o dávke  
Lotyšsko  
23. Zákon o štátnych dôchodkoch (Par valsts pensijām) z 2.11.1995. Dostupné (v lotyšskom  
24. Štátna sociálna poisťovňa Lotyšskej republiky: Príspevok pre manžela/manželku  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia.  
Konverzný kurz bol prepočítaný na základe menovej kalkulačky NBS k 2.5.2024.  
26