Prehľad: Zákaz zahaľovania tváre v školských a predškolských zariadeniach
1. Úvod
Téma zákazu zahaľovanie tváre v školách a škôlkach, alebo v širšom kontexte na verejných
priestranstvách, v európskych štátoch prepája niekoľko spoločenských dimenzií. Týka sa
integrácie (moslimských) menšín do väčšinovej spoločnosti, praktických otázok vo výučbe
(možnosť vidieť pohyb pier či tváre je dôležitá pre komunikáciu a pochopenie hovoreného slova),
práv žien, práv náboženských menšín či práva nosiť náboženské symboly na verejnosti. Zároveň
sa zákaz môže týkať nie len žiakov/študentov, ale aj pedagogických a nepedagogických
zamestnancov škôl.
Hoci to nie je momentálne výrazná politická téma na Slovensku, je súčasťou rozsiahlej politickej
diskusie vo viacerých európskych štátoch. Je preto zaujímavé pozrieť sa na to, ako sa s ňou
jednotlivé krajiny vysporiadali. Práve školské a predškolské zariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu
v integrácia menšín do spoločnosti. Veľmi dôležitým prvkom je, že ide o demokratické krajiny,
v ktorých sú práva menšín chránené ústavou, zákonmi, ale aj súdnou mocou. V niektorých štátoch
súdy do tohto procesu vstúpili, a muselo prísť k úprave alebo zrušeniu príslušnej legislatívy. Tá je
písaná všeobecnejšie, respektíve viedla k širšiemu zákazu nosenia náboženských symbolov na
verejných priestranstvách, štátnych úradoch, v nemocniciach či v školách.
Materiál sa venuje len téme zahaľovania tváre, téme zahaľovania vlasov sa venuje iba okrajovo.
Ide teda najmä o tradičné (moslimské) odevy označované ako „burka“ a „nikab“ prípadne ich
variácie, ktoré zahŕňajú aj zahalenie tváre. Je takéto zahaľovanie tváre náboženským či kultúrnym
symbolom, alebo symbolom utláčania žien? Samotný Korán predpisuje „skromnosť“ v obliekaní
pre mužov a ženy. Od rôznych interpretácií potom závisí, či by (moslimské) ženy mali alebo musia
mať zakryté vlasy či tvár.1 Takáto interpretácia je v jednotlivých štátoch rozdielna, najstriktnejším
príkladom je Saudská Arábia a Afganistan (pod vládou Talibanu).
Jednou z kritík takéto zákazu je, že sa stal politickým či geopolitickým symbolom, s minimálnym
dopadom v praxi. Viaceré informácie ukazujú, že počet (moslimských) žien ktoré si zakrývajú tvár
je v európskych štátoch minimálny: odhadom 1 900 žien vo Francúzsku, do 200 žien v Belgicku, do
200 žien v Dánsku, 0,03 % moslimských žien v Rakúsku, či 0,1 % moslimských žien v Spojenom
Kráľovstve.2 V publikácii Restrictions on Muslim Women's Dress in the 27 EU Member States and the
United Kingdom. Current Law, Recent Legal Developments, and the State of Play (Obmedzenia pre
moslimské ženské šaty v 27 členských štátoch EÚ a Spojenom kráľovstve: Súčasné právo, nedávny
5