Prehľad: Registre páchateľov sexuálnych trestných činov
poskytnúť určité informácie polícii zasahovala do súkromného života sťažovateľa, avšak
zistilo sa, že sporné opatrenia sledovali legitímne ciele. Takýmito cieľmi je napríklad
predchádzanie kriminalite a ochrana práv a slobôd iných. Keďže ESĽP uviedol, že
opatrenia boli skôr preventívne ako dodatočná sankcia podľa čl. 7, kontroverzné kritériá
nespĺňali minimálnu úroveň závažnosti požadovanú na porušenie čl. 3.
B.B proti Francúzsku, ESĽP
Čl. 8 EDĽP (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) sa vzťahuje aj na
zahrnutie osoby odsúdenej za sexuálne trestné činy do národného registra, čím súd
potvrdzuje, že uchovávanie osobných údajov políciou alebo národnými bezpečnostnými
orgánmi predstavuje zásah do tohto práva. Preto je potrebné, aby boli odôvodnené (čo
následne potvrdzuje ďalšími rozhodnutiami).
Bouchacourt proti Francúzsku, ESĽP
Gardel proti Francúzsku, ESĽP
M.B. proti Francúzsku, ESĽP
ESĽP v týchto rozhodnutiach zistil, že registrácia vo francúzskej národnej databáze
sexuálnych delikventov neporušuje čl. 7 (nullum crimen sine lege) a čl. 8 (právo na
rešpektovanie súkromného a rodinného života) EDĽP. Žalobcovia, Bouchardot, Gardel
a M. B., boli odsúdení v rokoch 1996, 2003 a 2001 na tresty odňatia slobody za znásilnenie
maloletých osôb. Zákon z roku 2004, ktorý nadobudol účinnosť 30. júna 2005, vytvoril
národnú súdnu databázu sexuálnych delikventov. V auguste 2005, novembri 2005 a vo
februári 2006 bolo žalobcom oznámené ich zaradenie do tejto databázy na základe
ustanovení zákona z roku 2004, ktoré zaviedli jej retroaktívne uplatňovanie. Sťažovatelia
pred EDĽP tvrdili, že toto zahrnutie porušuje čl. 7 ods. 1 a 8 Európskeho dohovoru
o ľudských právach. Súd zistil, že zaradenie do databázy a jej zodpovedajúce povinnosti
(každoročný dôkaz o adrese a oznámenie akejkoľvek zmeny adresy do dvoch týždňov
počas obdobia maximálne 30 rokov) nepredstavujú „sankciu“ v zmysle článku 7 ods. 1, ale
skôr preventívne opatrenie, na ktoré sa nevzťahuje zásada zákazu retroaktivity. Registrácia
vytvára spravodlivú rovnováhu medzi konkurenčným, súkromným a verejným záujmom.
Súd poznamenal, že dĺžka uchovávania údajov – od 20 do 30 rokov, v závislosti od
závažnosti trestných činov – nebola neprimeraná sledovanému cieľu, ktorým je
predchádzanie sexuálnym trestným činom. Okrem toho žiadatelia mali možnosť podať
žiadosť o vymazanie údajov, ak tieto údaje už neboli potrebné na sledovaný cieľ. Napokon,
nahliadnutie do databázy sa obmedzilo na určité orgány, ktoré podliehajú prísnej
povinnosti zachovávať mlčanlivosť.53 Zároveň však uviedol, že povinnosťou štátu je
zabezpečiť vhodné mechanizmy, ktoré zabránia použitiu osobných údajov v rozpore so
zárukami stanovenými v EDĽP. Potreba takýchto záruk je dôležitejšia, pokiaľ ide o osobné
údaje spracúvané automaticky na policajné účely. Vnútroštátne právo by malo zabezpečiť,
aby údaje mali relevantný charakter, ktorý nepresahuje potreby vyplývajúce z účelov, na
ktoré sa zhromažďujú, a aby sa uchovávali vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu
17