DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je zaradený do legislatívneho procesu na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023-2027 schválené Národnou radou SR 23.11.2023. V Programovom vyhlásení vlády sa, okrem iného, uvádza, že verejnoprávne médiá musia zabezpečovať nezávislú a objektívnu žurnalistiku. Zároveň musia podporovať kvalitnú pôvodnú slovenskú televíznu a rozhlasovú tvorbu. Za týmto účelom vláda presadí právny a ekonomický rámec rozdelenia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na dve nezávislé verejnoprávne mediálne inštitúcie - Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, prípadne zváži iné riešenie ako posilniť verejnoprávnosť RTVS.

-Návrh zákona neprináša formálne rozdelenie týchto dvoch inštitúcií, vytvára však podmienky na ich samostatný rozvoj s ich špecifikami, prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní rady Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len „STVR“) a zavádza nový inštitút etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady. Zmeny v systéme fungovania verejnoprávneho vysielateľa vyplývajú z negatívnych skúseností získaných z doterajšieho vykonávania zákona o RTVS a skúseností z aplikácie rôznych modelov zahraničných verejnoprávnych vysielacích inštitúcií.

-Návrh zákona a úprava procesov reaguje predovšetkým na podnety verejnosti, odborných organizácií, združení, orgány samosprávy a mimovládny sektor. Tieto požadujú zlepšiť súčasný stav a priblíženie sa k objektívnosti vysielania. Podľa nich vysielacia verejnoprávna inštitúcia nenapĺňa svoje verejnoprávne poslanie a tieto základné atribúty verejnoprávnosti opustila.

-Pôvodné spojenie STV a SRO od roku 2011 neprinieslo očakávanú zmenu vo väčšine zámerov predkladateľov, a to ani po následných novelizáciách zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS. Atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti deklarované v dôvodovej správe k návrhu zákona o zlúčení, ako aj lepšia efektivita využívania zverených verejných financií, sa nenaplnili. Tvorba a vysielanie oboch verejnoprávnych inštitúcii sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu. Spravodajstvo a publicistika v slovenskej televízii a slovenskom rozhlase sa stali zjednotením do RTVS postupne iba príveskom ideologického a politického ťaženia súkromných médií, pričom sa často nevyhýbajú ani bulvárnemu spracovaniu tém, vrátane osobných napádaní. Ich

verejnoprávny charakter a objektívnosť neochránil ani výber koncesionárskych poplatkov, formálne prezentovaný ako účasť verejnosti zabezpečujúci nezávislosť televízneho a rozhlasového vysielania.

-V RTVS sa vytvorilo názorovo unifikované prostredie s veľkým zúžením oponentúry a tvorivej diskusie, čo viedlo k postupnému vytláčaniu až odstráneniu plurality v tvorbe, k presadzovaniu jednotného názoru, ale najmä k úplnému potlačeniu serióznej vnútornej diskusie a prezentácii rozličných názorov a postojov. Podiel na zvýšenom tlaku na unifikácii a znížení slobody a nezávislosti tvorby mal aj presun veľkej časti tvorcov a redaktorov do externého prostredia. Pritom aj v prijatom Európskom akte o slobode médií sa v pozícii Európskeho parlamentu a Európskej rady hovorí, že vo verejnoprávnych médiách je potrebné plne zabezpečiť pluralitu informácií, redakčnú nezávislosť v súlade s objektívnosťou a verejnoprávnymi princípmi a čo najviac znížiť politické vplyvy na kreovanie orgánov a tvorbu najmä pri spravodajstve a publicistike. V bode (27) sa píše, že „poskytovatelia verejnoprávnych médií zohrávajú na vnútornom trhu s mediálnymi službami osobitnú úlohu tým, že ako súčasť svojho poslania zaisťujú, aby občania a podniky mali prístup k ponuke rôznorodého obsahu vrátane kvalitných informácií a k vyváženému mediálnemu pokrytiu. Zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní základného práva na slobodu prejavu a informácií tým, že ľuďom umožňujú vyhľadávať a prijímať rôzne informácie pri presadzovaní hodnôt demokracie, kultúrnej rozmanitosti a sociálnej súdržnosti. (Verejnoprávne médiá) poskytujú fórum na verejnú diskusiu a sú prostriedkom na podporu širšej demokratickej participácie občanov“.

-Z vysielania SRO aj STV sa stratil kritický, širokospektrálny pohľad na javy a udalosti v spoločnosti a RTVS. Ako jednotná inštitúcia sa sústredí len na hľadanie formálnych spojení oboch verejnoprávnych vysielateľov s okrajovým rešpektom k ich tvorivým, technickým, či technologickým špecifikám. Je teda možné po rokoch pôsobenia STV a SRO v jednej inštitúcii pod zákonom č. 532/2010 Z. z. konštatovať, že zámery a úmysly predkladateľov sa minuli účinku. V súčasnosti je ohrozený verejnoprávny charakter vysielania a svojim obsahom a kvalitou spracovania programov verejnej služby zaostáva za potrebami slovenskej spoločnosti. Naopak, pri STV čiastočne a pri SRO vo veľmi veľkej miere sa stratila bývalá osobitá identita týchto verejnoprávnych médií. Museli byť pri plnení zákonom stanovených úloh každoročne dotované miliónmi eur zo štátneho rozpočtu prostredníctvom zmluvy zo štátom. Bez politicky vyjednaných dotácií by RTVS nedokázala predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania, plnohodnotne plniť služby verejnosti a zostala by v hlbokom finančnom deficite.

-Nezávislosť verejnoprávnych médií je kľúčovým faktorom pre zabezpečenie prístupu občanov k nestranným kvalitným informáciám. RTVS teda mala zohrávať rozhodujúcu úlohu pri formovaní verejnej mienky a poskytovaní informácií pre občanov, ktoré sú dôležité pre ich aktívnu účasť na demokratických procesoch. V prostredí koexistencie verejných a súkromných poskytovateľov mediálnych služieb by verejnoprávna STV a SRO, ako uvádza aj Akt o slobode médií, ...“mali podporovať pluralitu médií, hospodársku súťaž, v mediálnom sektore vytvárať širokú škálu obsahu, ktorý zodpovedá rôznym záujmom, perspektívam a demografii a ponúkať alternatívne pohľady a programové možnosti“... Verejnoprávnym médiám v SR sa však túto úlohu práve pre ich unifikáciu v tvorbe, spravodajstve a publicistike plniť nedarí, názorovo splynuli s komerčným prostredím. Z dlhodobých prieskumov verejnej mienky rôznych agentúr je zrejmé, že dôsledku neobjektívneho podávania správ verejnoprávnych i súkromných médií sa občania prikláňajú k alternatívnymi zdrojom informácií, najmä tým, ktoré sú dostupné na online platformách.

-Návrhom zákona sa navrhuje zriadiť poradný orgán rady- etickú komisiu. Etická komisia bude dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR a zároveň navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto etických noriem.

-Ďalším kľúčovým prvkom v postavení médií verejnej služby bolo zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2023 a financovanie médií verejnej služby plne zo štátneho rozpočtu SR. Nová zákonná úprava rešpektuje túto skutočnosť, preto sa objektívne menia podmienky činnosti kontrolných a správnych a riadiacich orgánov tejto inštitúcie. Návrh zákona explicitne stanovuje postup tvorby rozpočtu a kontrolu financovania expertami v Rade STVR. Predkladateľ návrhu zákona rešpektuje, že poskytovatelia verejnoprávnych médií súťažia so súkromnými mediálnymi podnikmi a online platformami, a preto sú povinní rešpektovať mnohé limity vyplývajúce z iných zákonných ustanovení, napr. zákona o reklame.

-Návrh zákona rešpektuje, že STVR ako inštitúcia združujúca verejnoprávne médiá, je poskytovateľ mediálnych služieb a je poverený vykonávaním verejnoprávneho poslania podľa vnútroštátneho práva a ktorý na vykonávanie takéhoto poslania dostáva finančné prostriedky z vnútroštátnych verejných zdrojov, konkrétne zo štátneho rozpočtu.

-Návrh zákona je v súlade s nariadeniami Európskej komisie a Európskeho parlamentu, pretože poskytuje záruky nezávislého fungovania verejnoprávnych médií STVR. Zabezpečuje tiež, aby tvorcovia verejnoprávnych médií boli redakčne a funkčne nezávislí a aby svojmu publiku poskytovali pluralitu informácií a názorov nestranným spôsobom v súlade so

svojím poslaním verejnoprávnej služby. (Túto úlohu vymedzuje protokol (29) Aktu...) Návrh zákona zabezpečuje podľa toho istého bodu protokolu, aby postupy menovania a odvolávania najvyššieho riadiaceho pracovníka (GR) alebo členov Rady verejnoprávnej STVR boli transparentné a zameriavali sa na zaručenie nezávislosti poskytovateľov verejnoprávnych médií.

-Tak ako uvádza táto dôvodová správa, ide o mnohé zásadné zmeny vo filozofii a organizácii verejnoprávnych médií, ktoré je potrebné riešiť komplexným spôsobom v rámci nového zákona, ktorý predkladateľ predložil do legislatívneho procesu.

-Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií - Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRO). Cieľom návrhu zákona je predovšetkým v období meniaceho a rozvíjajúceho sa mediálneho priestoru posilniť ich verejnoprávny charakter, zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Nový zákon umožní aj špecifický rozvoj týchto národných inštitúcií v prudko sa meniacom konkurenčnom prostredí.

-Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (II. ÚS 575/2012) nemožno funkciu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska považovať za volenú a inú verejnú funkciu v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), z čoho vyplýva, že funkcia generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska nespadá pod rozsah funkcií chránených základným právom na prístup k volenej a inej verejnej funkcii zaručeným čl. 30 ods. 4 ústavy. Z uvedeného dôvodu predkladateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by bola hlavným cieľom predkladanej právnej úpravy výlučne personálna výmena súčasného generálneho riaditeľa, na dosiahnutie uvedeného cieľa by bola postačujúca novela zákona č. 532/2010 Z. z. o RTVS a nebolo by potrebné zriaďovať novú inštitúciu, ktorá je právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska. Z dôvodu, že zámerom predkladanej právnej úpravy je vytvorenie novej inštitúcie– verejnoprávneho vysielateľa, ktorá bude mať nový názov, a ktorá bude objektívne napĺňať verejnoprávny charakter vysielania, predkladateľ sa rozhodol predložiť nový návrh zákona, ktorým sa zruší aktuálne platný a účinný zákon o RTVS a nepristúpil iba k novelizácii tohto zákona.

-Predkladateľ pri tvorbe návrhu zákona pristúpil aj k zmene názvu verejnoprávneho vysielateľa. Súčasný spoločný názov inštitúcie pre slovenské verejnoprávne médiá Rozhlas a televízia Slovenska degraduje štátotvorný (slovenský) národ na región

Slovensko, pretože namiesto prívlastku „slovenský“, „slovenská“ (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho). V súčasnosti používané logo tejto inštitúcie navyše z názvu úplne anulovalo Slovensko nahradením písmena S (označujúceho Slovensko) dvojbodkou.

Súčasným názvom tejto inštitúcie sa Slovenská republika odlišuje od väčšiny európskych štátov, ktoré štandardne v názvoch svojich verejnoprávnych inštitúcií uvádzajú adjektívum štátotvorného národa, napr. Česká televize (ČT), Oesterreichisches Rundfunk (ORF), Magyar Televízió (MTV), France Télévisions (France TV ), British Broadcasting Corporation (BBC), Sveriges Televison (SVT), Zweites Deutsches Fernsehen (ZDF), Hrvatska radiotelevizija (HRT)a pod.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na životné prostredie, nemá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy na služby pre občana.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

-

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

-

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Aktuálne nastavený model orgánov Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), definovaný podľa zákona 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určuje dva orgány RTVS: rada a generálny riaditeľ. Oprávnenie voliť členov rady ako aj generálneho riaditeľa, má v súčasnosti Národná rada Slovenskej republiky (NRSR). Preto nie je v dostatočnej miere zabezpečená rovnováha medzi vplyvom jednotlivých častí spoločnosti a verejnej moci na výkon verejnoprávneho média a jeho nezávislosť a nestrannosť, ako je štandardom v krajinách EBU (European broadcasting union).

V súčasnosti absentuje objektívna forma vyhodnotenia verejnoprávnosti RTVS, ktorú majú iné európske krajiny zavedené (systémom vyhodnocovania verejnoprávneho charakteru sa riadi napríklad Veľká Británia v prípade verejnoprávneho média BBC a Česká republika v prípade ČT).

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom predloženého materiálu je posilniť verejnoprávny charakter vysielania verejnoprávnej televízie a rozhlasu.

Predložený materiál ruší inštitúciu „Rozhlas a televízia Slovenska“ (RTVS) a ako jej právneho nástupcu vytvára inštitúciu „Slovenská televízia a rozhlas“ (STVR). Materiál obsahuje návrhy na zmenu systému kreovania orgánov verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Hlavné zmeny spočívajú v spôsobe menovania 9 členov rady STVR: štyria členovia budú menovaní ministrom kultúry Slovenskej republiky, z toho jeden na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky (členovia rady sa vymenúvajú na základe výsledkov výberového konania) a piati členovia budú volení NRSR. Pôsobnosť rady bude upravená o kompetencie týkajúce sa kontroly povinností generálneho riaditeľa.

Predložený materiál upravuje voľbu generálneho riaditeľa, ktorý už nebude volený v NR SR a voľba bude v kompetencii rady.

Predložený materiál navrhuje vznik poradného orgánu rady - etickú komisiu, zloženú z 9 externých zástupcov rôznych záujmových skupín, ktorí nemajú nárok na odmenu, len na náhradu spojených výdavkov.

Takisto zavádza novú činnosť STVR: zabezpečovanie merania sledovanosti programov vo verejnom záujme a vyhodnocovanie týchto meraní.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Rozhlas a televízia Slovenska

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Alternatívne riešenia sa nezvažovali, nakoľko zámerom štátu je reforma systému orgánov verejnoprávnej televízie a rozhlasu.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Nevyhnutným kritériom k preskúmaniu účinnosti a účelnosti je prijatie systému vyhodnocovania verejnoprávnosti vysielania STVR, prostredníctvom merateľných ukazovateľov, ktorý v súčasnosti absentuje (takýto systém je prítomný napríklad v prípade Veľkej Británie a média BBC a Českej republiky, médium ČT), pričom materiál vypracuje rada po konzultácií s MK SR. Správu z vyhodnotenia verejnoprávneho charakteru vysielania bude mať povinnosť vypracovať rada, ktorá ju následne predloží NR SR. Predloženie prvého vyhodnotenia by malo byť zabezpečené v termíne do januára 2025 a následne každoročne. Systematické vyhodnocovanie atribútov verejnoprávneho charakteru vysielania, môže podporiť dosiahnutie cieľa nezávislosti, objektívnosti a transparentnosti vysielania STVR.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

Materiál má minoritný negatívny vplyv v rámci vplyvov na rozpočet verejnej správy, V súvislosti so zmenou názvu inštitúcie existuje predpoklad negatívneho vplyvu na rozpočet, ktorý v súčasnosti nie je možné konkretizovať. Náklady budú súvisieť s poznateľnosťou a prezentáciou značky, ako aj so zmenami administratívneho charakteru.

V rámci materiálu sa novelizuje aj zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, v znení zákona č. 309/2023 Z. z., ktorý zvyšuje možnosť STVR vysielať reklamu a telenákup. Potenciálne môže narásť príjem pre samotnú STVR, z dôvodu navýšenia podielu vysielacieho času pre reklamy a telenákup.

Materiál má minoritný negatívny vplyv v rámci sociálnych vplyvov, nakoľko sa navýšením vysielacieho času pre reklamy a telenákup zníži vysielací čas pre občanov určený pre vysielanie s verejnoprávnym charakterom.

Vzhľadom na zvýšenie objemu reklamy v rámci vysielania môže vzniknúť vplyv na podnikateľské prostredie. Dotknutým subjektom v rámci podnikateľského prostredia sa 10-násobne rozšíri priestor pre vlastnú propagáciu. Zároveň môže byť zvýšený tlak na konkurencieschopnosť subjektov v rámci reklamných spoločností, z dôvodu rozšírenia trhu. Rozšírením trhu zároveň môžu vzniknúť nové pracovné príležitosti pre dotknuté subjekty.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Marcel Čas, PhD., generálny riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR,

marcel.cas@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Štatút rady RTVS

Výročná správa RTVS za rok 2022, dostupné na:

https://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_rtvs_2022.wy2

7.pdf

, str. 383

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

-čl. 106 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

b)v sekundárnom práve

-Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (2009/C257/01) (Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009),

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-bezpredmetné

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smerníc

-bezpredmetné

b)informácia o konaní začatom v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení

-bezpredmetné

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-bezpredmetné

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

– úplne

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy. Návrh zákona upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu, jej orgánov a jej hospodárenie a financovanie. Slovenská televízia a rozhlas sa zriaďuje ako verejnoprávna inštitúcia sui generis, ktorej postavenie upravuje osobitný predpis.

K § 2

Slovenská televízia a rozhlas sa zriaďuje ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania a v ďalších oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou podľa § 5 ods. 1. Slovenská televízia a rozhlas má status právnickej osoby so sídlom v Bratislave zapísanej v obchodnom registri, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ako samostatne hospodáriace vnútorné organizačné jednotky bez právnej subjektivity. Bezprostredne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bude potrebné podať návrh na zápis Slovenskej televízie a rozhlasu do obchodného registra a tiež návrh na výmaz Rozhlasu a televízie Slovenska z obchodného registra. Keďže v tomto období ešte nebude zvolený generálny riaditeľ, bude potrebné, aby návrh na zápis podal zástupca štatutárneho orgánu vymedzený v § 30 ods. 8 návrhu zákona.

K § 3

Slovenská televízia a rozhlas je vysielateľom v zmysle zákona č.

264/2022 Z. z.

o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), ktorý poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania a v ďalších oblastiach v súlade s jej hlavnou činnosťou podľa § 5 ods. 1. V tomto ustanovení sú vymedzené charakteristiky a zásady, na ktorých je pripravovaná služba verejnosti v oblasti vysielania, ktorú poskytuje verejnoprávny vysielateľ, typy programov, ktoré tvoria jeho programovú službu, ich základné atribúty, ako aj úlohy a požiadavky na ne kladené.

K § 4

Slovenská televízia a rozhlas vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a je povinná chrániť a rešpektovať nezávislosť svojich programových pracovníkov a spolupracovníkov a ďalších tvorivých pracovníkov. Pre verejnoprávneho vysielateľa sa ustanovuje povinnosť poskytovať archívne dokumenty z oblasti vysielania, vrátane tých, ktoré boli vytvorené pred 1. júlom 1991, za odplatu iným právnickým osobám na vysielanie alebo na vznik nových diel, pričom podmienky poskytovania týchto dokumentov schvaľuje na návrh generálneho riaditeľa rada Slovenskej televízie a rozhlasu (ďalej len "rada"). V zmysle zákona č. 40/2015 o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Slovenská televízia a rozhlas zákonným depozitárom vlastných slovenských audiovizuálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov.

K § 5

Návrh zákona vymedzuje rozsah činností Slovenskej televízie a rozhlasu. Navrhované znenie odseku 1 vymedzuje jej hlavné činnosti, ktoré zahŕňajú napríklad vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb a najmenej štyroch rozhlasových programových služieb, terestriálne vysielanie aspoň jednej televíznej programovej služby, poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, tvorbu, výrobu, ako aj nákup programov a ich šírenie, vysielanie väčšinového podielu programov vo verejnom záujme, vysielanie do zahraničia, regionálne vysielanie, vysielanie pre národnostné menšiny a etnické skupiny žijúce na území Slovenskej republiky, ako aj vysielanie pre špecifické sociálne skupiny. Okrem týchto činností Slovenská televízia a rozhlas napr. zriaďuje umelecké telesá a súbory, chráni a archivuje programy.

K § 6

Ustanovenie upravuje povinnosť Slovenskej televízie a rozhlasu vysielať obsahovo a regionálne vyvážené programy pre národnostné menšiny a etnické skupiny v rozhlasovom vysielaní (prostredníctvom na to vyhradenej programovej služby), ktoré reflektuje súčasné digitálne možnosti a požiadavky verejnosti, ako aj v televíznom vysielaní v rozsahu najmenej 120 minút počas pracovných dní tak, aby bolo ročne zabezpečených aspoň 500 hodín takéhoto vysielania spoločne vo všetkých televíznych programových službách.

K § 7

Ustanovuje sa povinnosť Slovenskej televízie a rozhlasu dodržiavať spravodlivé odmeňovanie autorov, spoluautorov a výkonných umelcov.

K § 8

Upravujú sa podmienky podnikania Slovenskej televízie a rozhlasu. Táto verejnoprávna inštitúcia je oprávnená vykonávať iba takú podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s predmetom jej hlavnej činnosti, a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania a jej hlavnej činnosti. Návrh zákona oprávňuje túto inštitúciu založiť alebo podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti, zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti alebo stať sa jediným spoločníkom alebo akcionárom obchodnej spoločnosti, iba v tom prípade, ak predmet podnikania tejto obchodnej spoločnosti súvisí s jej poslaním a činnosťou a účinnejšie vďaka tomu využije svoj majetok na plnenie svojich úloh, pričom sa jej zakazuje uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve, zúčastňovať na obchodovaní spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a takéto spoločnosti zakladať.

K § 9

Návrh zákona ustanovuje orgány Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorými sú rada a generálny riaditeľ.

K § 10

Ustanovuje sa pôsobnosť rady. Rada okrem iného dohliada na dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh, ktoré Slovenskej televízii a rozhlasu vyplývajú z osobitných predpisov, dohliada na dodržiavanie povinností generálneho riaditeľa, na hospodárnosť, efektívnosť a

účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami Slovenskej televízie a rozhlasu a plní úlohy kolektívneho orgánu pri nakladaní s majetkom Slovenskej televízie a rozhlasu podľa osobitného predpisu, schvaľuje štatút rady, organizačný poriadok Slovenskej televízie a rozhlasu, štatút etickej komisie, štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov a ďalších tvorivých pracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a podmienky poskytovania archívnych dokumentov. Volí a odvoláva generálneho riaditeľa a určuje jeho odmenu. Rada tiež schvaľuje odmenu zástupcom generálneho riaditeľa.

Zo zásadných dokumentov týkajúcich sa činnosti a riadenia rada prerokúva a schvaľuje Koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby s dôrazom na verejný záujem, ktorú predkladá generálny riaditeľ. Rada ďalej prerokúva a schvaľuje návrh rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu, účtovnú závierku, návrh na tvorbu a použitie rezervného fondu.

Medzi právomoci rady tiež patrí prerokúvať výročnú správu o činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorú spolu so svojim stanoviskom a správou o svojej činnosti predkladá do 31. mája Výboru národnej rady pre kultúru a média. Rada prerokúva aj správu generálneho riaditeľa o hospodárení a plnení záväzných ukazovateľov, o ktorú je oprávnená požiadať ho písomne najviac raz za štvrťrok. Ak má generálny riaditeľ v úmysle vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého plnenie presahuje 100 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, je povinný o tomto zámere radu písomne informovať. Rada je povinná takýto zámer prerokovať a zaujať k nemu stanovisko. Rada prijíma aj uznesenia k stanoviskám a návrhom etickej komisie.

Rada schvaľuje návrhy generálneho riaditeľa na podnikateľské zámery a združovanie prostriedkov, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien alebo ukončenia a návrhy generálneho riaditeľa na prevod vlastníctva prebytočného majetku, nájom nehnuteľnosti na čas dlhší ako jeden rok alebo čas neurčitý, či návrhy na zabezpečenie záväzku, či už zabezpečovacím prevodom práva alebo zriadením záložného práva. Rada taktiež navrhuje členov dozorných orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou Slovenskej televízie a rozhlasu.

Vo vzťahu k dodržiavaniu povinností vyplývajúcich pre Slovenskú televíziu a rozhlas z osobitných predpisov rada prerokúva právoplatné rozhodnutia Rady pre mediálne služby o uložení sankcie za porušenie povinností uložených týmito predpismi. Vo vzťahu k verejnosti rada prerokúva a vybavuje sťažnosti a iné podnety na činnosť Slovenskej televízie a rozhlasu a jej orgánov, ktoré jej boli doručené. Rada je aj odvolacím orgánom proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa v konaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

K § 11

Upravuje sa počet členov rady. Štyroch členov rady z odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií vymenúva a odvoláva minister kultúry, troch vymenúva bez návrhu a jedného na návrh ministra financií. Títo členovia rady budú vymenovaní na základe výsledkov výberového konania, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Piatich členov rady volí a odvoláva národná rada na návrh Výboru pre kultúru a médiá. Rada má deväť členov a pre zabezpečenie kvalitného a odborného dohľadu sa pre členstvo v rade návrhom zákona ustanovuje zastúpenie odborníkov z oblasti ekonómie, práva a rozhlasového a televízneho vysielania. Zloženie rady má zabezpečiť kvalifikované stanoviská rady tak v právnych ako aj ekonomických otázkach Slovenskej televízie a rozhlasu, ale aj v otázkach programu a napĺňania verejného záujmu vo vysielaní.

S cieľom zabezpečenia profesionality rady návrhy kandidátov na členov rady môžu predkladať Výboru národnej rady pre kultúru a médiá právnické osoby pôsobiace v oblastiach, ktoré návrh zákona presne vymedzuje, pričom pokiaľ ide o odborné nároky na kandidátov, musia spĺňať podmienku dosiahnutia aspoň piatich rokov odbornej praxe.

K § 12

Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie člena rady sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s niektorými verejnými funkciami ako aj s funkciami v politických stranách a hnutiach. Členstvo v rade je nezlučiteľné s funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, s pracovnoprávnym vzťahom s politickou stranou alebo politickým hnutím, s vystupovaním v ich mene alebo s pôsobením v ich prospech. Funkcia člena rady je taktiež nezlučiteľná s výkonom zákonom stanovených povolaní a realizáciou činností súvisiacich s médiami.

K § 13

Funkčné obdobie člena rady je šesť rokov a člena rady možno zvoliť alebo vymenovať opätovne, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Ak sa členstvo v rade skončí pred uplynutím funkčného obdobia nový člen rady je vymenovaný alebo zvolený na zvyšok funkčného obdobia toho člena rady, ktorého vo funkcii nahradil. Funkčné obdobie člena rady začína plynúť odo dňa nasledujúceho po zániku výkonu funkcie člena rady, na miesto ktorého bol zvolený, najskôr však odo dňa jeho zvolenia alebo vymenovania.

K § 14

Výkon funkcie člena rady môže skončiť v dôsledku rôznych právnych skutočností uvedených v navrhovanom znení § 14, ktorými sú uplynutie funkčného obdobia, vzdanie sa funkcie, nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia o odsúdení člena rady za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti člena rady na právne úkony, nadobudnutie právoplatnosti súdneho rozhodnutia o oddlžení člena rady, odvolaním člena rady z funkcie alebo jeho smrťou. Návrh zákona zároveň upravuje dôvody na odvolanie člena rady národnou radou alebo ministrom.

K § 15

Výkon funkcie člena rady je iným úkonom vo všeobecnom záujme v zmysle Zákonníka práce. Člen rady má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie a za výkon tejto funkcie mu patrí mesačná odmena v sume priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Za výkon funkcie predsedu rady patrí funkčný príspevok v sume jednej polovice jeho odmeny. Ak podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti, patrí podpredsedovi počas zastupovania predsedu funkčný príspevok v sume jednej polovice jeho odmeny. Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti rady bude vykonávať tajomník rady a aparát rady. Podrobnosti o postavení aparátu rady a o náplni činnosti aparátu rady upraví štatút Slovenskej televízie a rozhlasu.

K § 16

Návrhom zákona sa ustanovujú podmienky rokovania rady a prijímania jej uznesení. Prvé zasadnutie rady zvoláva predseda národnej rady, a to do 30 dní od zvolenia nových členov rady. Predseda národnej rady súčasne určí člena rady, ktorý bude prvé rokovanie viesť, až kým si rada nezvolí svojho predsedu, ktorého si aj s podpredsedom volí na svojom prvom zasadnutí. Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Rovnaká väčšina je potrebná na prijatie uznesení rady. Rada rokuje najmenej 12 krát za kalendárny rok. Zvolanie rady môže okrem predsedu iniciovať aj skupina najmenej troch jej členov. Na rokovania rady sa uplatňuje princíp verejnosti, prijaté uznesenia sa zverejňujú na internetovej stránke Slovenskej televízie a rozhlasu do 24 hodín odo dňa skončenia rokovania rady a zápis z rokovania, spolu so stanoviskami rady, do piatich pracovných dní odo dňa skončenia rokovania rady. Podrobnosti o činnosti rady upravuje jej štatút, ktorého súčasťou je aj rokovací poriadok a schvaľuje ho rada.

K § 17

Návrh zákona vymedzuje postavenie generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ je štatutárnym orgánom Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorý riadi jej činnosť a koná v jej mene. Generálny riaditeľ menuje dvoch svojich zástupcov, jedného pre Slovenský rozhlas a jedného pre Slovenskú televíziu. Títo, v čase od skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa až do zvolenia nového, vykonávajú spoločne funkciu generálneho riaditeľa. Do obchodného registra sa ako štatutárny orgán zapisuje len generálny riaditeľ. Na čas, keď funkciu generálneho riaditeľa vykonávajú jeho zástupcovia, sa do obchodného registra ako štatutárny orgán zapíšu obaja títo zástupcovia.

Návrh zákona ustanovuje rozsah povinností generálneho riaditeľa, ktorý okrem iného predkladá rade na prerokovanie zásadné materiály týkajúce sa činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu. Okrem iných sú to Koncepcia riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby s dôrazom na verejný záujem, návrh rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu na príslušný rozpočtový rok, ktorého súčasťou je návrh rozpočtu na zabezpečenie činnosti rady a programový koncept vysielania, výročnú správu o činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu, správu o aktuálnom stave hospodárenia a plnení záväzných ukazovateľov rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu, písomnú informáciu o zámeroch vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 000 eur, ako aj návrhy na podnikateľské zámery a návrhy na združovanie prostriedkov, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien a ukončenia. Generálny riaditeľ má právo zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach rady. Zároveň sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie generálneho riaditeľa s niektorými verejnými funkciami.

K § 18

Návrh zákona vymedzuje požiadavky na kandidáta na generálneho riaditeľa a definuje prílohy prihlášky. Kandidát na funkciu generálneho riaditeľa musí mať, okrem iného, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti riadenia, musí byť bezúhonný, mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a musí spĺňať podmienku, že voči nej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení. Funkčné

obdobie generálneho riaditeľa sa začína dňom zvolenia radou a trvá päť rokov. Generálneho riaditeľa možno zvoliť opakovanie, najviac však na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Generálnemu riaditeľovi patrí mesačná mzda rovnajúca sa štvornásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, po skončení výkonu funkcie uplynutím funkčného obdobia mu patrí odstupné v sume trojnásobku jeho priemernej mesačnej mzdy. Navrhuje sa, aby bolo v kompetencii rady znížiť mesačnú mzdu generálneho riaditeľa, najviac však o jednu polovicu a najdlhšie na tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Podmienkou zníženia mzdy je rozhodnutie rady o tom, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia na dodržiavanie etických princípov navrhnutých etickou komisiou. Generálnemu riaditeľovi môže rada priznať primeranú odmenu, pričom súhrn ročných odmien nesmie presiahnuť sumu ročnej mzdy generálneho riaditeľa. Generálnemu riaditeľovi odmenu nemožno priznať, ak priebežne nedodržiava záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu na príslušný rok.

K § 19

Generálneho riaditeľa volí a odvoláva rada na základe verejného vypočutia kandidátov, ktoré bude vysielané naživo na internetovej stránke Slovenskej televízie a rozhlasu a verejnosť sa tak bude môcť podrobne oboznámiť s projektmi riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu jednotlivých kandidátov. Výzvu na prihlásenie kandidátov zverejní rada najneskôr 90 dní pred uplynutím funkčného obdobia generálneho riaditeľa alebo do 15 dní od skončenia výkonu funkcie (ak sa výkon funkcie skončil pred uplynutím funkčného obdobia), a to prostredníctvom vysielania Slovenskej televízie a rozhlasu, na internetovej stránke Slovenskej televízie a rozhlasu a najmenej v jednom denníku celoštátnej periodickej tlače. Po verejnom vypočutí všetkých kandidátov rada pristúpi k voľbe generálneho riaditeľa. Ak generálny riaditeľ nebol zvolený, vykoná sa nová voľba.

K § 20

Návrhom zákona sa upravuje spôsob skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa, a to uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie, dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o jeho odsúdení za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony, dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o jeho oddlžení, odvolaním z funkcie a smrťou alebo jeho vyhlásením za mŕtveho. V ustanovení § 20 ods. 3 návrh zákona vymedzuje obligatórne dôvody odvolania generálneho riaditeľa a v ustanovení § 20 ods. 4 fakultatívne dôvody jeho odvolania. Generálnemu riaditeľovi sa musí doručiť písomné oznámenie o odvolaní, ktoré obsahuje dôvody odvolania. Odvolanie generálneho riaditeľa je preskúmateľné súdom.

K § 21

Navrhuje sa zriadenie etickej komisie ako poradného orgánu rady, ktorého úlohou bude zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a iných etických princípov zamestnancami Slovenskej televízie a rozhlasu a externými spolupracovníkmi Slovenskej televízie a rozhlasu pri výkone ich činnosti a zároveň navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie. Podrobnosti o činnosti etickej komisie budú upravené v štatúte etickej komisie, ktorý schvaľuje rada. Podrobnosti o rokovaní etickej komisie a procesné

pravidlá konania pred etickou komisiou upraví rokovací poriadok etickej komisie, ktorý schvaľuje etická komisia.

K § 22

Upravuje sa zloženie etickej komisie a členstvo v etickej komisii. Etická komisia má deväť členov, členov etickej komisie vymenúva predseda rady na základe predložených nominácií subjektami uvedenými v § 22 ods. 2 písm. a) až i). Ak je nominovaný viac ako jeden člen etickej komisie, nominanta na člena etickej komisie určí rada žrebom. Ak subjekty uvedené v § 22 ods. 2 písm. a) až i) nenominujú člena etickej komisie ani do 10 dní po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na predkladanie nominácií na člena etickej komisie, ktorú zverejňuje Slovenská televízia a rozhlas prostredníctvom svojho vysielania, na svojej internetovej stránke a prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, príslušného nominanta etickej komisie zvolí rada.

Členom etickej komisie môže byť fyzická osoba, ktorá je bezúhonná a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, splnenie týchto podmienok overuje aparát rady pri všetkých nominantoch na člena etickej komisie pred ich vymenovaním.

K § 23

Upravuje sa funkčné obdobie člena etickej komisie, ktoré trvá šesť rokov a začína plynúť dňom jeho vymenovania, člena etickej komisie možno vymenovať aj opätovne. Návrh zákona upravuje skončenie, ako aj zánik funkcie člena etickej komisie.

Upravuje sa aj voľba predsedu etickej komisie, ktorého si volia členovia etickej komisie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých jej členov.

K § 24

Člen etickej komisie nemá zákonný nárok na odmenu za výkon funkcie, ale nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie.

K § 25

Návrh zákona upravuje zásady hospodárenia a nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami Slovenskej televízie a rozhlasu a vymedzuje, čo tvorí majetok tejto inštitúcie. Slovenská televízia a rozhlas hospodári so svojim majetkom v súlade s týmto návrhom zákona, s verejnými prostriedkami nakladá podľa tohto návrhu zákona a podľa príslušných právnych predpisov (zákon č.

523/2004 Z. z.

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Slovenská televízia a rozhlas je oprávnená používať finančné prostriedky s ktorými nakladá len na účely podľa tohto návrhu zákona a v nevyhnutnom rozsahu. Finančné prostriedky a majetok Slovenskej televízie a rozhlasu nemožno použiť na financovanie politickej strany, hnutia ani v prospech kandidáta na volenú funkciu.

Z výkonu rozhodnutia sú vylúčené finančné prostriedky na účtoch Slovenskej televízie a rozhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. a), ako aj pohľadávky na tieto finančné prostriedky a majetok Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorý bol majetkom Slovenskej republiky v správe Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a ktorý prešiel do ich vlastníctva v roku 2004. Vylúčenie

uvedených finančných prostriedkov a majetku z výkonu rozhodnutia je potrebné z dôvodu, že jeho postihom v rámci exekučného konania by mohlo byť ohrozené poskytovanie služby verejnosti v oblasti vysielania. Zákonnú možnosť vylúčiť z exekúcie veci vo vlastníctve subjektu, ktorý poskytuje všeobecne prospešné služby, judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. ÚS 21/00, kde uvádza: " Vo všeobecnosti treba uviesť, že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustným prostriedkom uplatňovaným pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. Tieto obmedzenia majú rozmanitý účel. Základným účelom obmedzenia súdnej exekúcie je však zabezpečiť neexekvovateľnosť určitej časti majetku povinného tak, aby povinný mohol existovať (prežiť) napriek exekúcii, prípadne aby mohol plniť úlohy, na ktoré je určený alebo zriadený zákonným spôsobom. Obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné aj vtedy, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie také majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom." V zmysle ustanovenia

§ 8 ods. 10

zákona č.

523/2004 Z. z.

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepodliehajú výkonu rozhodnutia prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu.

Návrhom zákona sa určujú podmienky využitia, udržiavania a nakladania s majetkom a spôsob vedenia účtovníctva. Účtovná závierka musí byť overená audítorom a po schválení radou zverejnená v stanovenej lehote vo verejnej časti registra účtovných závierok. Výročná správa musí okrem náležitostí stanovených zákonom o účtovníctve obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v návrhu zákona, ktorými sú prehľad a vyhodnotenie plnenia poslania Slovenskej televízie a rozhlasu a jej povinností ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom, vyhodnotenie vysielania jej televíznych a rozhlasových programových služieb radou, stanovisko rady k výsledku hospodárenia, zmeny v zložení orgánov Slovenskej televízie a rozhlasu, ktoré nastali v priebehu roka a ďalšie podstatné informácie o činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu. Výročná správa musí byť do desiatich pracovných dní od jej predloženia národnej rade zverejnená na internetovej stránke Slovenskej televízie a rozhlasu. Kontrolu hospodárenia Slovenskej televízie a rozhlasu môže vykonávať ministerstvo v rámci prostriedkov poskytnutých zo svojej rozpočtovej kapitoly, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Správa finančnej kontroly a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K § 26

V návrhu sa ustanovujú zdroje financovania Slovenskej televízie a rozhlasu a povinnosť viesť finančné prostriedky na účtoch v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

Príjmy Slovenskej televízie a rozhlasu sú napríklad nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu, príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie, sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu určené na priame alebo nepriame financovanie programov, príjmy z prenájmu a predaja majetku, výnosy z vkladov v banke a z finančných investícií, dary, ktoré nie sú sponzorským plnením, dedičstvo, granty od fyzických a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme a iné príjmy.

Návrh zákona ustanovuje, že Slovenská televízia a rozhlas uhrádza príspevok do Audiovizuálneho fondu, podľa zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, pričom základom pre výpočet tohto príspevku sú celkové príjmy z reklamy a telenákupu vysielaných za odplatu v televíznom vysielaní Slovenskej televízie a rozhlasu.

K § 27

Upravuje sa hlavný zdroj príjmov Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorým je nárokovateľný príspevok. Ide o zdroj financovania, ktorý sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Nárokovateľný príspevok sa bude poskytovať každoročne zo štátneho rozpočtu v sume najmenej 0,12% z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje. Súčasne platí, že nárokovateľný príspevok bude najmenej vo výške nárokovateľného príspevku za predchádzajúci kalendárny rok.

K § 28

Upravuje sa tvorba a použitie rezervného fondu. Rezervný fond sa tvorí zo zisku po zdanení, a to zo zisku z činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu podľa § 5 a z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu. Oproti platnej právnej úprave je žiaduce precizovať, v akej výške sa rezervný fond dopĺňa a aká je maximálna výška rezervného fondu. Na základe uvedeného sa ustanovuje, že rezervný fond sa postupne dopĺňa, a to vo výške najviac 5 % zo zisku. Rezervný fond sa dopĺňa najviac do výšky 0,5 % rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu z predchádzajúceho účtovného obdobia. Návrh zákona taxatívne vymedzuje, na čo a v akom poradí možno prostriedky v rezervnom fonde použiť. Primárne sa z neho uhrádza strata z činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu podľa § 5, následne strata z jej podnikateľskej činnosti a v poslednom rade môže slúžiť na preklenutie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka.

K § 29

V spoločných ustanoveniach sa upravuje problematika ochrany osobných údajov, a to pri procese obsadzovania funkcií člena rady, člena etickej komisie alebo generálneho riaditeľa. Taktiež sa upravuje problematika ochrany osobných údajov v súvislosti s plnením úloh rady.

K § 30

Upravujú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s prechodom práv a povinností z Rozhlasu a televízie Slovenska na Slovenskú televíziu a rozhlas.

Nakoľko sa Rozhlas a televízia Slovenska ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zrušuje, jej právnym nástupcom sa stáva novovytvorená verejnoprávna inštitúcia Slovenská televízia a rozhlas, ktorá preberá všetky jej práva a povinnosti.

Finančné prostriedky a majetok vo vlastníctve Rozhlasu a televízie Slovenska sa stávajú finančnými prostriedkami a majetkom Slovenskej televízie a rozhlasu.

Majetok Rozhlasu a televízie Slovenska sa od účinnosti tohto zákona považuje za majetok Slovenskej televízie a rozhlasu.

Príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sa považujú za príjmy Slovenskej televízie a rozhlasu. Generálny riaditeľ ich v období do konca roka 2024 môže použiť len v súlade so schváleným rozpočtom do času schválenia nového rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu.

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov Rozhlasu a televízie Slovenska prechádzajú na Slovenskú televíziu a rozhlas a zamestnanci, ktorí sú k dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona zamestnancami Rozhlasu a televízie Slovenska sa považujú takisto za zamestnancov Slovenskej televízie a rozhlasu.

Zrušuje sa rada Rozhlasu a televízie Slovenska a funkčné obdobie všetkých jej členov zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona.

Funkcia generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska zaniká ku dňu účinnosti tohto zákona.

Funkciu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu podľa tohto zákona vykonáva odo dňa jeho účinnosti do zvolenia generálneho riaditeľa zástupca štatutárneho orgánu, ktorého vymenuje predseda národnej rady. Funkčné obdobie zástupcu štatutárneho orgánu zaniká najneskôr ku dňu vzniku funkcie prvého generálneho riaditeľa. Ak sa výkon funkcie zástupcu štatutárneho orgánu skončí pred zvolením generálneho riaditeľa, predseda národnej rady vymenuje bezodkladne nového zástupcu štatutárneho orgánu zo zamestnancov Slovenskej televízie a rozhlasu. Tzv. dočasný generálny riaditeľ bude môcť v mene Slovenskej televízie a rozhlasu vykonávať len úkony, ktoré súvisia s bežnou prevádzkou Slovenskej televízie a rozhlasu. Ustanovuje sa, že táto osoba nebude môcť uzatvárať zmluvy v oblasti investícií a v oblasti výroby programu a vysielania programu Slovenskej televízie a rozhlasu.

Osobe, ktorá vykonáva funkciu generálneho riaditeľa patrí odmena, ktorej mesačná výška sa rovná mzde generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska.

Frekvencie pridelené Rozhlasu a televízii Slovenska na analógové terestriálne vysielanie sa ku dňu účinnosti zákona považujú za frekvencie pridelené Slovenskej televízii a rozhlasu.

V období odo dňa účinnosti tohto zákona sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej televízie a rozhlasu riadi schváleným rozpočtom Rozhlasu a televízie Slovenska na rok 2024, a to až do času schválenia nového rozpočtu Slovenskej televízie a rozhlasu.

Pod pojmom "Rozhlas a televízia Slovenska" vo všetkých tvaroch používaných v doterajších právnych predpisoch sa rozumie "Slovenská televízia a rozhlas" v príslušnom tvare.

Interné predpisy Rozhlasu a televízie Slovenska prijaté sa uplatňujú až do dňa schválenia nových interných predpisov Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorých vydanie zabezpečí generálny riaditeľ, a to najneskôr do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

Slovenská televízia a rozhlas bude vykonávať aj výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady. Takto vybraté a vymožené úhrady, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Slovenskej televízie a rozhlasu a sú určené na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Slovenskej televízie a rozhlasu.

K § 31

Upravuje sa lehota na vymenovanie prvých členov rady a voľba prvých členov rady, lehota, subjekt zodpovedný za zverejnenie výzvy na prihlasovanie kandidátov a spôsob jej zverejnenia. Výzvu zverejňuje príslušný výbor národnej rady. Návrh zaradí predseda národnej rady do programu prebiehajúcej schôdze národnej rady alebo najbližšej schôdze národnej rady. Prvé zasadnutie rady zvolá predseda národnej rady najneskôr do 15 dní od ustanovenia všetkých členov rady. Na prvom zasadnutí si rada volí predsedu a podpredsedu.

K § 32

Do troch dní od prvého zasadnutia zverejní rada výzvu na prihlásenie kandidátov na generálneho riaditeľa s 15 dňovou lehotou na doručenie prihlášok. Na voľbu sa použijú ustanovenia § 19 ods. 1 a 4 až 7 návrhu zákona.

K § 33

Upravuje sa povinnosť Slovenskej televízie a rozhlasu zverejniť výzvu na predkladanie nominácií na členov etickej komisie na svojej internetovej stránke a prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, a to do 30 dní od účinnosti tohto zákona.

K § 34

Zrušuje sa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

V súvislosti s novým spôsobom voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorého bude voliť namiesto Národnej rady Slovenskej republiky rada Slovenskej televízie a rozhlasu, je potrebné vypustiť § 59a v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K čl. III

Na základe navrhovanej úpravy sa umožňuje vykonávanie vládneho auditu v Slovenskej televízii a rozhlase.

K čl. IV

Zvyšuje sa maximálny časový rozsah vysielania reklamy a telenákupu verejnoprávnym vysielateľom v záujme zvýšenia príjmov Slovenskej televízie a rozhlasu.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť dňom vyhlásenia z dôvodu potreby urýchleného riešenia aktuálnych problémov Rozhlasu a televízie Slovenska.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 24. apríla 2024.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Martina Šimkovičová, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky