Porovnávacia analýza: Poplatky za štúdium medicíny v európskych štátoch
1. Úvod
Porovnávacia analýza sa venuje výške poplatkov, politikám a legislatívnym opatreniam
európskych štátov voči študentom či absolventom štúdia (všeobecnej) medicíny, najmä
s cieľom udržať ich v zdravotníckych pracoviskách v rámci domovského štátu. Okrem štátov
Európskej únie boli do prehľadu zaradené aj vybrané štáty Balkánu a post-sovietskeho
priestoru, teda štáty, kde sme predpokladali podobné problémy s odchodom absolventov
medicíny do zahraničia ako v Slovenskej republike.
S ohľadom na rozsah a prehľadnosť sa štúdia venuje len situácii na verejných/štátnych školách
a absolventom všeobecnej medicíny. V zásade vo všetkých skúmaných štátoch platí, že:
štúdium medicíny na súkromných univerzitách je spoplatnené, typicky výrazne
vyššou sumou ako na verejných univerzitách (nie vo všetkých štátoch ponúkajú
súkromné univerzity štúdium medicíny),
štúdium v inom ako štátnym jazyku, zvyčajne v angličtine, je spoplatnené, študujú
v ňom predovšetkým cudzinci,
bezplatné štúdium na verejných univerzitách sa týka iba štandardnej dĺžky štúdia,
v štátoch EÚ študujú občania EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) za
rovnakých podmienok ako občania daného štátu. Podobnú výhodu môžu mať aj
občania iných štátov na základne medzištátnych zmlúv respektíve študenti, ktorí
získali národné/štátne štipendiá.
Iba zopár štátov má v súčasnosti zavedenú povinnosť pre študentov/absolventov medicíny
buď odpracovať niekoľko rokov v domovskom štáte, alebo uhradiť náklady spojené so
štúdiom. Môže to byť spôsobené tým, že v niektorých štátoch študenti platia poplatky aj na
verejných univerzitách, ako aj právnymi či ústavnými obmedzeniami. Príkladom môže byť
Albánsko, kde nedávno ústavný súd zrušil časť zákona, ktorá od absolventov medicíny
vyžadovala zostať v Albánsku po skončení štúdia. Na druhej strane, niektoré štáty EÚ uviedli,
že podobná povinnosť sa síce netýka absolventov, ale týka sa doktorov pripravujúcich sa na
atestáciu (rezidentov), ak náklady na rezidenčné štúdium hradí štát.
V materiáli vychádzame predovšetkým z relevantnej legislatívy a z uznesení vlád, pokiaľ boli
dostupné. Informácie o poplatkoch na univerzitách za štúdium medicíny sme čerpali aj z internej
databázy Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD), konkrétne
z požiadavky č. 5762 Medical students' tuition fees (Poplatky študentov medicíny za štúdium),
marec 2024. Pokiaľ v materiáli nie je uvedené inak, zdrojom sú informácie z tejto databázy.
Štúdia je rozdelená do štyroch častí: 1. Úvod vrátane stručnej informácie o situácii na Slovensku,
2. Forma a prípadné poplatky za štúdium, 3. „Reštriktívne“ opatrenia v podobe zaviazania sa
odpracovať niekoľko rokov v danom štáte výmenou za bezplatné štúdium alebo opatrenia na
splatenie nákladov na štúdium, 4. Záver so stručným zhrnutím najdôležitejších zistení.
5