Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacia analýza  
6/2024  
Postavenie a právomoci  
profesijných organizácií lekárov  
Dominika Pazderová  
Bratislava  
apríl 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
Anotácia  
Štúdia porovnáva postavenie, pôsobnosť a kompetencie profesijných lekárskych združení.  
Kompetencie najčastejšie vykonáva lekárska komora, ale poukazujeme aj na štáty, kde sú  
tieto kompetencie rozdelené medzi viaceré orgány.  
Kľúčové slová  
zdravotníctvo, profesijné združenie, lekárska komora, členstvo, dohľad  
Position and competence of medical associations  
Annotation  
The study compares the status, scope and competence of professional medical associations.  
The medical chambers most often perform these competencies. However, we also present  
states, where these competencies are divided between several bodies.  
Keywords  
healthcare service, professional association, medical chamber, membership, supervision  
Vypracovala: Mgr. Dominika Pazderová, Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru  
Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho  
zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Obsah  
4
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
Úvod  
Regulované povolania sú naviazané na zákony a administratívne nariadenia. Na rozdiel od iných  
profesií, zvyčajne takéto povolania reguluje oprávnená inštitúcia, samospráva alebo profesijné  
združenie.  
V našej štúdii sa zaoberáme reguláciou lekárskeho povolania, konkrétne sa zameriavame na  
postavenie a právomoci profesionálnych organizácií, na kreovanie ich orgánov a vzťah k štátu.  
Prvá kapitola sa venuje štátom, v ktorých úlohu regulátora plní profesijná komora, sú to štáty V4,  
Nemecko a Rakúsko. Pri Maďarsku uvádzame najnovšie legislatívne zmeny a presun kompetencií  
na iné orgány.  
Druhá kapitola zhŕňa prehľad regulačných orgánov vo vybraných štátoch EÚ. V tabuľke  
uvádzame pri každom štáte zákon, od ktorého sa odvíja postavenie profesijnej organizácie alebo  
inak nastavený systém regulácie výkonu lekárskeho povolania. Iný spôsob regulácie, ako je  
profesijná komora, je zavedený napríklad v Estónsku, Fínsku a Litve. Naopak, reguláciu  
profesijnou komorou uvádzame napríklad pri Chorvátsku, Holandsku a Portugalsku.  
Pri vypracovaní štúdie sme vychádzali z internej databázy Európskeho centra pre parlamentný  
výskum a dokumentáciu, z požiadavky č. 5502 Establishment and functioning of Medical Councils and  
their supervision in EU Member States z júla 2023, zo štatútov lekárskych komôr a legislatív  
jednotlivých štátov.  
V závere porovnávame jednotlivé organizácie, ich kompetencie, pôsobnosť a vnútornú a vonkajšiu  
kontrolu.  
5
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1.0 Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov v štátoch  
V4, Rakúska a Nemecka  
1.1 Slovensko  
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,  
stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
predpisov upravuje organizáciu a postavenie Slovenskej lekárskej komory.  
Podľa par. 43 zákona,  
(2) Slovenská lekárska komora združuje lekárov, ktorí sú jej členmi.1  
(3) Členom Slovenskej lekárskej komory sa môže stať fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na  
výkon povolania lekára a je bezúhonná (§ 38), ak požiada o zápis do zoznamu členov.  
Podľa spoločných ustanovení par. 48 a par. 49 zákona,  
(1) Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá vykonáva svoju pôsobnosť na celom území  
Slovenskej republiky,  
g) vedie zoznam svojich členov,  
h) vedie register podľa príslušného zdravotníckeho povolania a zabezpečuje ich sústavné  
vzdelávanie.  
(2) Komora si môže zriadiť regionálne komory, ktorých činnosť upraví vnútorným predpisom komory.  
(3) Komora ďalej  
a) spolupracuje s príslušným orgánom štátnej správy pri výkone dozoru nad dodržiavaním  
podmienok na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení,  
b) spolupracuje s ministerstvom zdravotníctva, s profesiovými združeniami a občianskymi  
združeniami, odbornými spoločnosťami, vzdelávacími ustanovizňami a s ďalšími právnickými  
osobami a fyzickými osobami v zdravotníctve a s príslušnými orgánmi členských štátov vo  
veciach súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania.  
Každý lekár musí byť podľa § 63 ods. 10 registrovaný, avšak nemusí byť priamo členom komory  
členstvo v komore je dobrovoľné (§ 50).  
Najvyšším orgánom komory je snem komory, schádza sa minimálne raz ročne alebo na žiadosť  
členov. Snem komory tvoria delegovaní členovia komory určení volebným poriadkom.  
Rada komory je riadiacim orgánom komory v období medzi zasadnutiami snemu. Členov rady  
komory volí snem komory v súlade s volebným poriadkom. Prezídium komory je výkonným  
orgánom komory. Členov prezídia komory volí rada komory z členov rady komory podľa  
volebného poriadku.  
1 Okrem toho existujú aj iné profesijné organizácie zamestnancov v zdravotníctve, napr. Slovenská komora  
zubných lekárov, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora lekárskych a technických  
pracovníkov, Slovenská komora ostatných zdravotníckych pracovníkov atď.  
6
 
 
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
Prezident komory je štatutárnym orgánom komory, je viazaný rozhodnutiami orgánov komory  
príslušných na rozhodovanie v danej veci.  
Disciplinárna komisia komory je etickým a disciplinárnym orgánom komory. Členov  
disciplinárnej komisie komory volí snem komory podľa volebného poriadku.  
Hospodárenie komory podlieha kontrole Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky  
podľa osobitného zákona.  
1.2 Česko  
Česká lekárska komora je nezávislá, nepolitická samosprávna stavovská organizácia zodpovedná  
za záujmy, odbornosť, etiku a česť lekárskeho povolania. Bola zriadená zákonom č. 220/1991 Zb.  
o Českej lekárskej, farmaceutickej a stomatologickej komore, ktorý upravuje jej hlavné úlohy  
a činnosť. Každý lekár, ktorý poskytuje diagnostickú a/alebo terapeutickú liečbu v Českej  
republike, musí byť členom Českej lekárskej komory. Česká lekárska komora nepodlieha  
dohľadu žiadneho orgánu. Žiadateľ o zápis do registra členov komory, ktorý nebol komorou  
zapísaný do zoznamu členov, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.  
Hlavné úlohy a povinnosti Českej lekárskej komory sú:  
preskúmať a brániť práva a profesionálne záujmy členov, zabezpečiť, aby členovia  
vykonávali svoju profesiu v súlade s najvyššími profesionálnymi štandardmi, ako aj so  
zásadami lekárskej etiky a so zákonom a pravidlami komory.  
viesť register členov  
zúčastňovať sa rokovaní o sadzobníku za jednotlivé zdravotné výkony  
zúčastniť sa výberových konaní na obsadenie vedúcich pozícií v zdravotníctve  
stanoviť požiadavky na výkon lekárskej praxe pre členov v súkromných zariadeniach, na  
výkon praxe odborných zástupcov podľa osobitných predpisov a na výkon lekárskej praxe  
vedúcich lekárov a primárov v zdravotníckych zariadeniach  
vydávať certifikáty potvrdzujúce splnenie podmienok praxe  
riešiť sťažnosti k výkonu povolania členov  
uplatňovať disciplinárnu právomoc v rozsahu ustanovenom zákonom  
vydávať stanoviská k podmienkam a formám sústavného vzdelávania lekárov  
zúčastňovať sa na špecializačných skúškach  
vydávať záväzné stanoviská o profesionálnych výzvach poskytovania zdravotnej  
starostlivosti a prekážkach v lekárskom výskume  
vykonávať ďalšie činnosti, ktoré umožňujú osobitné zákony.  
Medzi najdôležitejšie profesijné nariadenia patria: Organizačný poriadok, Volebný poriadok,  
Rokovací poriadok, Disciplinárny poriadok, Etický kódex, Licenčný poriadok, Kódex  
kontinuálneho vzdelávania.  
Orgánmi Českej lekárskej komory na centrálnej úrovni sú:  
Valné zhromaždenie Českej lekárskej komory (najvyšší orgán komory)  
7
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Predstavenstvo Českej lekárskej komory (riadiaci a výkonný orgán)  
Prezident Českej lekárskej komory (zastupuje komoru navonok)  
Viceprezident Českej lekárskej komory (zastupuje prezidenta)  
Čestná rada (vykonáva disciplinárne právomoci)  
Revízna komisia (najvyšší kontrolný orgán)  
Vedecká rada (poradný pracovný orgán)  
Etická komisia (poradný pracovný orgán)  
Základnými organizačnými zložkami komory sú Obvodné združenia lekárov alebo v hlavnom  
meste Prahy spolky mestských častí. Orgánmi Českej lekárskej komory na úrovni okresu/  
mestského obvodu sú:  
Zastupiteľstvo okresnej/mestskej časti  
Predstavenstvo združenia okresných/mestských častí  
Čestná rada združenia okresu/mestskej časti  
Etická komisia združenia okresných/mestských častí  
Revízna komisia združenia okresných/mestských častí  
1.3 Maďarsko  
V roku 2023 maďarské Národné zhromaždenie prijalo legislatívnu zmenu týkajúcu sa Maďarskej  
lekárskej komory pomerom hlasov 122 za a 31 proti. Návrh2 obsahoval stanovisko zrušiť povinné  
členstvo v komore; právo na presadzovanie etického kódexu preniesol na Radu pre vedecké  
zdravie.3 Zákon č. XCVII z roku 2006 o profesijných komorách pôsobiacich v zdravotníctve  
upravuje práva, povinnosti, kompetencie a členstvo po novele v roku 2023 takto:  
(1a) Maďarská lekárska komora vykonáva svoje povinnosti podľa odseku (1) len vo vzťahu k svojim členom.  
(1b) Ak ide o lekárov, zubných lekárov, ako aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí majú základnú odbornú  
kvalifikáciu nezískanú v študijnom odbore lekárska a zdravotnícka príprava, ale odbornú zdravotnú  
spôsobilosť získali vo vyššom stupni špecializačného vzdelávania v zdravotníctve, § 2 d) bod dc) a § 2 k) namiesto  
Maďarskej lekárskej komory plní úlohu orgán uvedený vo vyhláške ministra zdravotníctva so súhlasom  
ministra zodpovedného za vysoké školstvo.  
Zmenu rovnako upravuje novela zákona č. CLIV z roku 1997 o zdraví.  
(1c) Lekári, zubní lekári, ako aj zdravotnícki pracovníci, ktorí majú základnú odbornú kvalifikáciu nezískanú  
v odbore lekárska a zdravotnícka príprava, ale získali odbornú spôsobilosť v zdravotníctve vo vyššom stupni  
2 Návrh zákona: Jogszabály címe: 2023. évi I. törvény az egészségügyben működő szakmai kamarákról szóló 2006.  
évi XCVII. törvény és az egészségügyről szóló 1997. évi CLIV. törvény módosításáról  
8
 
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
špecializačného vzdelávania v zdravotníctve, môžu vykonávať zdravotnú činnosť, aj keď nie sú členmi  
profesijnej komory príslušnej podľa svojej odbornej kvalifikácie.  
Štátny dozor nad odbornými komorami je upravený takto:  
§ 27 (3) Minister preskúmava zákonnosť volieb do profesijných komôr v orgáne dozoru nad zákonnosťou je  
oprávnený spravovať členské údaje profesijných komôr, ako aj osobné identifikačné údaje členov profesijných  
komôr a iné identifikátory používané pri voľbe, v rozsahu potrebnom pre audit, až do skončenia auditu.  
1.4 Nemecko  
V Nemecku zastupovanie profesie, dohľad nad odbornou praxou a odvolací súd pre lekárov  
vykonáva 17 lekárskych komôr v spolkových krajinách (spravidla jedna komora na štát; v  
Severnom Porýní-Vestfálsku majú jednotlivé subregióny – Severné Porýnie a Vestfálsko-Lippe  
nezávislé komory lekárov).  
Právny základ poskytujú zákony spolkových krajín o komorách zdravotníckych povolaní, ako aj  
o regulácii odborného zastupovania iných zdravotníckych povolaní (napríklad farmaceutov).  
Lekárske komory spolkových krajín sú korporácie podľa verejného práva; členstvo v príslušnej  
spolkovej štátnej komore lekárov je povinné pre lekárov.  
Komory lekárov spolkových krajín sú členmi Nemeckej lekárskej asociácie, ktorá zastupuje  
profesionálne záujmy lekárov. Nemecká lekárska asociácia nie je organizovaná ako korporácia  
podľa verejného práva (s povinným členstvom), ale ako neregistrovaná asociácia.  
Zákony spolkových krajín o komorách zdravotníckych povolaní obsahujú odlišné ustanovenia  
o štruktúre komôr lekárov a ich ustanovujúcich orgánov.4 Na účely samosprávy zriaďuje lekárska  
komora orgány a komisie, ktoré prijímajú stanovy a rozpočet.  
Označenia orgánov komôr lekárov nie sú štandardizované. Často sa označujú ako komorné  
zhromaždenia, zhromaždenia delegátov alebo zhromaždenia zástupcov. Tieto orgány volia  
členovia komory lekárov v slobodných, tajných, priamych voľbách. Tieto orgány si spomedzi  
svojich členov volia Výkonnú radu, ktorá spravidla zahŕňa funkcie predsedu, podpredsedu  
a niekoľkých členov rady. Výkonná rada vykonáva činnosť komory lekárov a zastupuje ju vo  
všetkých právnych záležitostiach.  
Každá komora lekárov podlieha regulačnému dohľadu ministerstva zdravotníctva príslušnej  
spolkovej krajiny.  
4 Pre príklad uvádzame Zákon o zdravotníckom povolaní z 28. apríla 2003 (HeilBerG), dostupný na:  
9
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
1.5 Poľsko  
okresné lekárske komory,  
vojenské lekárske komory,  
Najvyššia lekárska komora.  
Členovia lekárskych komôr tvoria profesijnú samosprávu lekárov a zubných lekárov a vyššie  
uvedené komory sú organizačnými zložkami profesijnej samosprávy lekárov a zubných lekárov.  
Svoje funkcie vykonávajú prostredníctvom orgánov lekárskych komôr, ktoré sú volené, ich  
funkčné obdobie trvá 4 roky. Orgánmi lekárskej komory sú:  
kongres lekárov;  
lekárske konzílium;  
výbor pre audit;  
lekársky súd;  
ombudsman pre profesionálnu zodpovednosť.  
Orgánmi Najvyššej lekárskej komory sú:  
Národný kongres lekárov;  
Najvyššia lekárska rada;  
Najvyšší kontrolný výbor;  
Najvyšší lekársky súd;  
Najvyšší ombudsman pre profesionálnu zodpovednosť.  
Lekár, ktorému okresné (vojenské) lekárske konzílium priznalo oprávnenie na výkon praxe, je  
zapísaný v zozname členov obvodnej (vojenskej) lekárskej komory. Členstvo v komore zaniká  
vyčiarknutím zo zoznamu členov.  
Hlavnými úlohami lekárskych komôr sú:  
stanovenie pravidiel profesijnej etiky a deontológie pre lekárov a zubných lekárov  
a zabezpečenie ich dodržiavania;  
interakcia v otázkach profesionálneho rozvoja lekárov a zubných lekárov;  
starostlivosť o svedomitý výkon povolania lekára a zubného lekára v súlade so súčasnými  
medicínskymi poznatkami;  
vedenie konaní o profesijnej zodpovednosti lekárov prostredníctvom dvoch orgánov –  
ombudsmana pre profesijnú zodpovednosť a Lekárskeho súdu;  
priznanie práva vykonávať prax lekára a zubného lekára a vedenie ich registrov;  
zastupovanie záujmov lekárov a zubných lekárov (aj v oblasti pracovných podmienok a platov);  
zaujatie postoja k otázkam stavu zdravia spoločnosti, štátnej zdravotnej politiky a organizácie  
zdravotníctva s cieľom vybudovať pre pacienta bezpečný a zamestnancom priateľský systém  
zdravotnej starostlivosti.  
Ako organizačné zložky profesijnej samosprávy nepodliehajú dohľadu žiadneho orgánu. Najvyššia  
lekárska komora každoročne predkladá Rade ministrov informácie o činnosti samosprávy lekárov.  
10  
 
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
1.6 Rakúsko  
V súčasnosti existuje deväť regionálnych lekárskych komôr (jedna v každej rakúskej spolkovej  
krajine), pre ktoré podľa zákona č. BGBl. I č. 169/1998 o výkone lekárskeho povolania a odbornom  
zastupovaní lekárov (§ 119) vystupuje Rakúska lekárska komora ako zastrešujúce združenie. Každá  
lekárska komora je štruktúrovaná do dvoch orgánov – tzv. kúrií („Kurien“), jeden je pre  
nemocničných lekárov a jeden pre samostatne zárobkovo činných lekárov.  
Par. 121 zákona uvádza, že valné zhromaždenie tvoria predsedovia a predsedovia krajinských  
kúrií všetkých lekárskych združení v spolkových krajinách, ako aj predsedovia ústredných,  
spolkových kúrií a ich zástupcovia. Právo zasadať majú podpredsedovia kúrie miestnych  
lekárskych komôr a podpredsedovia zvolení na plenárnych zasadnutiach lekárskych spolkov.  
Valné zhromaždenie zvoláva prezident Rakúskej lekárskej komory a pravidelne sa stretáva každý  
rok na jar a na jeseň na riadnych zasadnutiach. Valnému zhromaždeniu predsedá prezident  
Rakúskej lekárskej komory a je uznášaniaschopné, ak sú prítomné dve tretiny hlasujúcich členov  
valného zhromaždenia.  
Vo všeobecnosti sú spolkové lekárske komory zodpovedné za zastupovanie lekárov v príslušných  
spolkových krajinách. To znamená, že väčšina operatívnych povinností patrí do ich kompetencie.  
Rakúska lekárska komora na druhej strane preberá zodpovednosť za záležitosti, ktoré sa týkajú  
celého štátu, pričom dôraz sa kladie na strategické aktivity.  
Príklady autonómnej oblasti pôsobnosti Rakúskej lekárskej komory  
§ 117b  
uzatváranie kolektívnych zmlúv,  
vedenie registra lekárov,  
vykonávanie úkonov pri prihlasovaní a odhlasovaní z registra lekárov, vrátane vydávania  
preukazov lekára,  
zabezpečenie kvality v ďalšom a pokračujúcom lekárskom vzdelávaní,  
zabezpečenie kvality lekárskej praxe implementáciou opatrení na zabezpečenie kvality  
(sebahodnotenie),  
disciplinárne konanie v súvislosti s porušením odborných povinností lekárov,  
prijatie pravidiel rozhodcovského konania,  
prijatie nariadení, napríklad o registri lekárov.  
Príklady delegovanej oblasti pôsobnosti  
§ 117c  
konania súvisiace s uznaním zdravotníckych vzdelávacích inštitúcií a odobratím tohto  
uznania,  
zabezpečenie kvality lekárskej praxe, napr. kontrola kvality a vedenie registra kvality,  
prijatie predpisov, ako je nariadenie o znalostiach, skúsenostiach a zručnostiach  
požadovaných v predmetoch zaradených do prípravy všeobecných lekárov, v hlavných  
predmetoch špecializácií a subšpecializácií, ako aj o podrobnom obsahu vedľajších  
predmetov špecializácie,  
11  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
definovanie obsahu špecializačného vzdelávania v spolupráci  
zdravotníctva,  
špecializované školenia sa konajú vo vzdelávacích inštitúciách akreditovaných Rakúskou  
lekárskou komorou,  
ako školiace inštitúcie môžu byť akreditované oddelenia a iné organizačné zložky  
nemocníc, vrátane univerzitných kliník, ako aj jednotlivé súkromné ambulancie lekárov,  
osvedčenia pre odbornú prípravu vydáva Rakúska lekárska komora,  
špecializované kvalifikácie zo zahraničia uznáva aj Rakúska lekárska komora.  
s
Ministerstvom  
Pokiaľ ide o autonómnu oblasť kompetencií (čl. 120b. Vestníka spolkového zákona č. 1/1930 (WV)  
v znení Spolkového ústavného zákona I č. 194/1999) lekárskych komôr v Rakúsku, komory majú  
právo vykonávať svoje úlohy na vlastnú zodpovednosť, bez pokynov a vydávať stanovy v rámci  
zákona. Spolková alebo štátna vláda má však nad nimi právo dohľadu v súlade so zákonnými  
ustanoveniami.  
Na druhej strane sú lekárske komory v Rakúsku pri pôsobení v prenesenej pôsobnosti viazané  
pokynmi príslušného spolkového zástupcu a spolkového ministra podľa § 195f zákona č. BGBl. I  
č. 169/1998.  
Podľa čl. 127 b, Vestníka spolkového zákona č. 1/1930 (WV) v znení Spolkového ústavného zákona  
I č. 194/1999, Rakúsky Dvor audítorov má rovnako právo kontrolovať hospodárenie Rakúskej  
lekárskej komory a spolkových lekárskych komôr.  
(1) Dvor audítorov je oprávnený kontrolovať finančnú správu štatutárnych profesijných združení.  
(2) Štatutárne profesijné združenia každoročne predkladajú Dvoru audítorov odhady rozpočtu a uzávierku.  
(3) Kontrola Dvora audítorov sa vzťahuje na rozpočtové výkazy, súlad s doterajšími predpismi a na  
hospodárnosť a efektívnosť finančnej správy; toto preskúmanie však nezahŕňa rozhodnutia príslušných  
orgánov štatutárnych profesijných združení spravujúcich finančnú správu v mene úloh súvisiacich so  
zastupovaním záujmov ich členov.  
(4) Účtovný dvor oznámi výsledok kontroly spolu s prípadným stanoviskom orgánu (zastupiteľstvu)  
štatutárneho profesijného združenia, predsedovi ustanovujúceho orgánu (zastupiteľského orgánu)  
štatutárneho profesijného združenia. Dvor audítorov zároveň informuje aj orgán príslušný na najvyššej  
úrovni pre dohľad nad štatutárnym profesijným združením. Správy Dvora audítorov sa zverejnia po ich  
predložení ustanovujúcemu orgánu (zastupiteľskému orgánu).  
12  
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
2.0 Stručný prehľad profesijných organizácií lekárov  
vo vybraných štátoch EÚ  
Štát  
Bulharsko  
orgán ministerstva, súčasťou sú aj  
(povinné členstvo lekárov); dohľad  
nad komorou vykonáva ministerstvo  
zdravotníctva (čl.40)  
Estónsko  
Estónsky systém zdravotnej starostlivosti je upravený zákonom o organizácii  
Zdravotná rada (Terviseamet), vládna agentúra ministerstva prijíma registráciu  
zdravotníckeho pracovníka5 a preverí informácie zo vzdelávacieho inf. systému6  
zároveň vedie register a evidenciu živnostníkov a právnických osôb, ktoré  
získali povolenie na činnosť, aby sa zabezpečila efektívna úradná kontrola.  
Odbornú prípravu poskytuje viacero vybraných vysokých škôl. K vyšším  
štandardom, vzdelávaniu a dobrej praxi prispieva aj dobrovoľné neziskové  
profesionálne združenie – Estónska asociácia lekárov (Eesti Arstide Liit)  
Fínsko  
Národný dozorný úrad pre sociálne veci a zdravie (Valvira) je zodpovedný za  
národné poradenstvo a dohľad nad odborníkmi v oblasti zdravotnej starostlivosti.  
Šesť nezávislých regionálnych štátnych správnych úradov má na starosti regionálne  
usmerňovanie a dohľad nad sociálnou a zdravotnou starostlivosťou, ako aj  
regionálne licencie pre súkromných sociálnych a zdravotných poskytovateľov.  
Valvira priznáva právo na výkon povolania, udeľuje licencie a vedie centrálny  
register. Pri porušení zákona odoberá licenciu, porušenia má na starosti Dozorná  
rada orgánu (členov navrhuje Valvira na 4 roky, schvaľuje ministerstvo). Ďalším  
orgánom je Poradný zbor, skladá sa z 12 členov, vymenúva ho vláda, mandát trvá  
3 roky. Na starosti má spoluprácu medzi úradmi a lekárskymi fakultami, zároveň  
iniciuje postupy vo vzdelávaní a odbornej činnosti. K vzdelávaniu existuje ešte  
jedna koordinačná divízia s 18 členmi.7  
5 Portál na registráciu zdravotného pracovníka. Dostupné na: https://medre.tehik.ee/  
6 Informačný systém na preverenie informácií. Dostupné na: https://www.ehis.ee/  
13  
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Holandsko Kráľovská holandská lekárska asociácia (povinná registrácia lekárov). Pred  
registráciou do komory je ešte potrebné sa zaregistrovať do zoznamu, ktorý  
Litva  
Štátna akreditačná služba pod ministerstvom zdravotníctva vydáva licencie.  
Orgány akreditačnej služby schvaľuje ministerstvo, riaditeľ je menovaný na  
ustanovuje právny režim pre vznik,  
organizáciu a činnosť profesijných  
svoje vedenie na tri roky. Z právomocí  
reguluje povolanie lekára, vedie aj  
register a podieľa sa na tvorbe  
Zákon č. 53/2015 z 11. júna ustanovuje legislatívy. Rovnako vedie  
právny režim zakladania a fungovania disciplinárne konania. Dozorný orgán  
odborných spoločností, ktoré  
podliehajú verejným profesijným  
povinnú odmenu za odborné stáže na  
prístup k profesii.  
(rovnaké pravidlo ako pri iných  
regulovaných povolaniach) sa skladá  
z 40% registrovaných lekárov, 40 %  
zástupcov relevantného akademického  
prostredia a 20 % inej odbornej  
verejnosti.  
* Vyššie uvedené zákony sa týkajú  
všetkých regulovaných povolaní  
v Portugalsku.  
Rumunsko Kolégium lekárov Rumunska vykonáva kontrolu a dohľad nad vykonávaním  
zdravotníckeho povolania. Rumunské kolégium lekárov má právnu subjektivitu  
a je autonómne vo vzťahu k akémukoľvek orgánu verejnej moci, pričom svoje  
právomoci vykonáva bez možnosti akéhokoľvek zasahovania.  
Slovinsko  
Zdravotná rada vytvorená na ministerstve zdravotníctva má 8 členov z fakúlt,  
6 členov spomedzi uznávaných odborníkov, 3 odborníkov z poisťovníctva  
a zdravotníctva, 1 člena z občianskej spoločnosti; bez hlasovacích práv sa na  
Rade zúčastňujú aj minister, tajomníci a gen. riaditelia.8  
Uznávanie odbornej kvalifikácie, vzdelávanie, ďalšie štúdium,  
prehodnocovanie, vyraďovanie z registra, ukladanie sankcií v prípade  
8 Pravidlá vymenovania a fungovania, dostupné na: http://www.pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=PRAV4003  
14  
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
Členstvo pre lekárov je povinné.  
Článok 73: Komora prijíma štatút, s ktorým vláda Slovinskej republiky vyjadruje súhlas  
v časti, ktorá sa týka výkonu verejnej moci.  
Článok 74 Komora získava svoje prostriedky:  
- z členských príspevkov;  
- z rozpočtu Slovinskej republiky na výkon verejnej moci;  
- predajom svojich služieb na trhu;  
- prostredníctvom darov a z iných zdrojov.  
Dozor nad komorou vykonáva ministerstvo.  
Španielsko Zákon o profesijných združeniach.  
Real Decreto 300/2016, de 22 de julio,  
por el que se aprueban los Estatutos  
del Consejo General de Colegios  
Oficiales de Médicos.  
nepodlieha dozoru iných organizácií  
Taliansko  
Esercenti le Professioni Sanitarie) má 24 členov, je zriadená na 4-ročné obdobie,  
menovaná vládnym dekrétom, funguje ako tzv. odvolávací orgán proti  
rozhodnutiam zdravotníckych organizácií - komôr v Taliansku.9  
15  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Záver  
Štúdia porovnala regulovanie lekárskeho povolania. Vo väčšine štátov je povolanie regulované  
zákonom, ktorý stanovuje lekársku komoru ako orgán, ktorý zastrešuje túto profesiu od získavania  
celoživotného vzdelávania, zápis do registra vykonávania povolania, udeľovanie licencií a iných  
požiadaviek.  
V prvej kapitole sme uviedli, že Česko, Rakúsko a Nemecko regulujú povolanie prostredníctvom  
hlavnej komory, ktorá má svoje regionálne komory. Na Slovensku, v Česku a Poľsku má  
organizácia hlavne svoje vnútorné orgány kontroly, financovanie podlieha na Slovensku kontrole  
Najvyššieho kontrolného Úradu. V Nemecku podlieha kontrola príslušnému ministerstvu  
spolkovej krajiny. V Rakúsku je možné vykonať audit. V Maďarsku sa kompetencie prerozdelili aj  
inému orgánu.  
Lekári sa v každom štáte musia registrovať a požiadať o licenciu. Členstvo je vo väčšine štátov  
v organizácii povinné, na Slovensku je potrebná len registrácia.  
V druhej kapitole sme uviedli vybrané štáty EÚ, z ktorých profesiu prostredníctvom komory  
reguluje Bulharsko, Chorvátsko (ministerstvo vykonáva dohľad), Holandsko, Portugalsko,  
Rumunsko, Slovinsko (dohľad vykonáva ministerstvo), Španielsko a Taliansko.  
Profesia je regulovaná iným systémom v Estónsku, Fínsku a Litve.  
16  
 
Porovnávacia analýza: Postavenie a právomoci profesijných organizácií lekárov  
Zdroje  
1. Bulharská lekárska komora. Dostupné na: https://blsbg.com/bg/  
3. Česká lekárska komora. Dostupné na: https://www.lkcr.cz/clk  
7. Maďarská lekárska komora. Dostupné na: https://mok.hu/  
8. Návrh zákona: Jogszabály címe: 2023. évi I. törvény az egészségügyben működő szakmai  
kamarákról szóló 2006. évi XCVII. törvény és az egészségügyről szóló 1997. évi CLIV. törvény  
10. Rakúska lekárska komora: https://www.aerztekammer.at/  
11. Real Decreto 300/2016, de 22 de julio, por el que se aprueban los Estatutos del Consejo General de  
12. Slovenská lekárska komora. Dostupné na: https://www.lekom.sk/  
13. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,  
14. Zákon č. 220/1991 Sb. o České lékařské komoře, České stomatologické komoře a České lékárnické  
15. Zákon č. XCVII z roku 2006 o profesijných komorách pôsobiacich v Zdravotníctve. Dostupné na:  
17. Zákon o štátnych organizáciách lekárov a lekárov zubného lekárstva, dostupná na  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia.  
17