1
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKYIX. volebné obdobie
__________________________________________________________________
Číslo: 40/2024
123a
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123)
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123); (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 110 z 13. februára 2024 po prerokovaní vládneho návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
2
II.Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený (§ 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. ).
III.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) dňa 11. apríla 2024 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami (uznesenie č. 58 z 11. apríla 2024).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) dňa 16. apríla 2024 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi (uznesenie č. 29 zo 16. apríla 2024).
IV.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy:
1.V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
„v) vedie register výrobcov a dovozcov výživových doplnkov a potravín na osobitné výživové účely9) a register minerálnych vôd a pramenitých vôd,“.
Z oznamovacej povinnosti sa vypúšťajú nové potraviny v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2283 z 25. novembra 2015 o nových potravinách, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 a nariadenie Komisie (ES) č. 1852/2001 (Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2015), nakoľko ide o goldplating. Cieľom je zosúladenie zákona s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie.
3
2. V § 5 ods. 4 písm. an) sa vypúšťajú slová „a nových potravín“.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Vypúšťajú sa nové potraviny z dôvodu goldplatingu s cieľom zosúladenia zákona s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
2. V čl. I, sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
„1. V § 6 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Do vymenovania regionálneho hygienika podľa predchádzajúcej vety, hlavný hygienik môže obsadiť miesto regionálneho hygienika s predchádzajúcim súhlasom ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, najdlhšie však na šesť mesiacov.“.“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Na základe Protokolu o výsledku kontroly z Úradu vlády SR zo dňa 11.08.2022 vykonanom na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Senici bolo zistené a následne konštatované, že štátnozamestnanecké miesto regionálneho hygienika je obsadzované podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a preto nie je možné štátneho zamestnanca poveriť vykonávaním funkcie regionálneho hygienika podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na základe uvedených skutočností, je potrebné umožniť v zákone č. 355/2007 Z. z. hlavnému hygienikovi s predchádzajúcim súhlasom ministra zdravotníctva Slovenskej republiky dočasne poveriť výkonom tejto funkcie a to do doby vymenovania. Hlavný hygienik Slovenskej republiky môže týmto spôsobom obsadiť miesto regionálneho hygienika aj opakovane, avšak vždy iba na dobu šiestich mesiacov.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
4
3. V čl. I, 1. bode, § 13 ods. 4 písm. i) úvodnej vete sa vypúšťa slovo „zamestnancov“. Legislatívno-technická úprava, účelom ktorej je obsahovo zosúladiť ustanovenie v čl. I, 1. bode, predvetí § 13 ods. 4 písm. i) návrhu zákona a v čl. I, 13. bode, § 63p ods. 1 návrhu zákona.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
4. V čl. I, 1. bode [§ 13 ods. 4 písm. i) prvý bod] sa vypúšťa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 17b.
Navrhuje sa vypustenie poznámky pod čiarou 17b a s tým súvisiace precizovanie ustanovenia, nakoľko poznámka pod čiarou odkazuje na nariadenie vlády Slovenskej republiky ako právny predpis, ktorý ešte nebol schválený a zverejnený v Zbierke zákonov SR, čo je v rozpore s Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Ústavnoprávny výbor NR SR
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
5. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 až 4, ktoré znejú:
„2. V § 26 ods. 2 sa za slovo „súdu32)“ vkladajú slová „pobytovou formou alebo v ktorom sa vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pobytovou formou na základe dohody32a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:
„32a) § 45 ods. 4 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Vzhľadom na charakter činnosti a účel zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonáva rozhodnutie súdu (dnes centrá pre deti a rodiny) a zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvárajú podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečujú poskytovanie stravy (v roku 2007 resocializačné strediská) od roku 2007 nepovažujú za zariadenia spoločného stravovania. Nakoľko aktuálne znenie ustanovenia nezohľadňuje legislatívne zmeny súvisiace s deinštitucionalizáciou týchto zariadení vykonané
5
v priebehu rokov (o.i. možnosť vykonávať v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – centrách pre deti a rodiny, opatrenia pobytovou formou aj na základe dohody), navrhuje sa spresniť ustanovenie tak, aby nedochádzalo v praxi k výkladovým problémom.
3. V § 26 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Povinnosti podľa odseku 4 písm. j) sa nevzťahujú na zariadenia sociálnych služieb rodinného typu.33aaa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33aaa znie:
„33aaa) § 13 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Na základe navrhovaného znenia zariadenia sociálnych služieb rodinného typu podľa § 13 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z. Vzhľadom nato, že sú nízkokapacitné, t.j. majú kapacitu do 12 miest a to najviac pre šesť prijímateľov sociálnej služby v jednej „bytovej jednotke“ alebo dvanásť prijímateľov sociálnej služby vo viacerých „bytových jednotkách“ so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie, a teda sa jedná o malé množstvá stravy (ak poskytujú stravovanie), nemajú povinnosť zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu. Samozrejme, pokiaľ zariadenia sociálnych služieb rodinného typu poskytujú stravovanie, majú povinnosť spĺňať pri svojej činnosti relevantné legislatívne požiadavky, ktoré zabezpečujú ochranu zdravia ľudí, pokiaľ ide o stravovanie.
Súčasne sa novelizovaným znením vytvára odkaz na novo ustanovené vecné vymedzenie zariadenia sociálnej služby rodinného typu v zákone č. 448/2008 Z. z. (nový § 13 ods. 6).
4. V § 26 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7) Povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby podľa odseku 4 písm. a) sa nevzťahuje na poskytovateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb rodinného typu,33aaa) a to na vstup zamestnancov poskytovateľa tejto sociálnej služby a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb rodinného typu sa môže zúčastňovať prípravy alebo podávania pokrmov alebo nápojov a súvisiacej manipulácie s potravinami v bytovej jednotke tohto zariadenia, v ktorej je ubytovaný, ak má potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti.“.
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.“.
6
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Podľa § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 448/2008 Z. z. poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 34 až 40 je povinný splniť požiadavky na zariadenia spoločného stravovania podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 355/2007 Z. z.
Navrhovaným znením sa reaguje na výzvu v Pláne obnovy a odolnosti SR, týkajúcu sa podpory rozvoja nízkokapacitných pobytových zariadení sociálnych služieb (zariadenia sociálnych služieb podľa § 12 ods. 1 písm. c) bod 1, podbody 1.1. až 1.6. zákona č. 448/2008 Z. z.- zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie- s kapacitou do 12 miest a to najviac pre šesť prijímateľov sociálnej služby v jednej „bytovej jednotke“ alebo dvanásť prijímateľov sociálnej služby vo viacerých „bytových jednotkách“ so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie), a to za súčasného zachovania ochrany zdravia ľudí. Navrhovaným znením sa ustanovuje, aby sa povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby nevzťahovala na prijímateľov sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb rodinného typu a zamestnancov poskytovateľa tejto sociálnej služby. To im umožní voľne sa pohybovať vo svojej „bytovej jednotke“ zariadenia sociálnych služieb rodinného typu, vrátane časti, kde sa skladujú, resp. pripravujú pokrmy.
Okrem toho sa súčasne navrhovaným znením umožní prijímateľom sociálnej služby týchto zariadení rodinného typu zúčastňovať sa prípravy alebo podávania pokrmov alebo nápojov vo svojej bytovej jednotke zariadenia rodinného typu, pokiaľ majú potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti minimalizuje riziko vzniku alimentárnych ochorení spôsobených napr. bacilonosičstvom pri príprave alebo podávaní pokrmov alebo nápojov alebo súvisiacej manipulácii s potravinami v zariadení sociálnych služieb rodinného typu. Je to osobitne dôležité aj vzhľadom nato, že ide o vulnerabilnú časť populácie.
7
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
6. V čl. I, 10. bode (§ 40) sa za slovo „ktorých“ vkladajú slová „sú alebo“ a za slovo „opatrenia“ sa vkladajú slová „a plniť povinnosti“.
Legislatívno- technická úprava, ktorou sa zosúlaďuje terminológia návrhu zákona s platným znením zákona.
Zároveň sa navrhuje, že má zamestnávateľ povinnosť plniť aj ostatné povinnosti podľa osobitného predpisu.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Ústavnoprávny výbor NR SR
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
7. V čl. I, 10. bode (§ 40) sa vypúšťa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 45.
Navrhuje sa vypustenie poznámky pod čiarou 45 a s tým súvisiace precizovanie ustanovenia, nakoľko poznámka pod čiarou odkazuje na nariadenie vlády Slovenskej republiky ako právny predpis, ktorý ešte nebol schválený a zverejnený v Zbierke zákonov SR, čo je v rozpore s Legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Ústavnoprávny výbor NR SR
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
8. V čl. I sa za 10. bod vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. V § 52 ods. 1 písm. q) sa vypúšťajú slová „alebo nových potravín“.“ Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa oznamovacia povinnosť v prípade nových potravín z dôvodu goldplatingu s cieľom zosúladenia zákona s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
8
9. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:„11. V § 57 ods. 18 sa slová „4 a 7“ nahrádzajú slovami „4 a 8“.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Legislatívnotechnická úprava súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 26.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
10. V čl. I, 12. bod znie:
„12. V § 57 ods. 29 písmeno f) znie:
„f) nezabezpečí technické, organizačné alebo iné opatrenia alebo neplní povinnosti na ochranu zamestnancov pri práci s karcinogénnymi faktormi, mutagénnymi faktormi alebo reprodukčne toxickými faktormi podľa § 40,“.“.
Legislatívno-technická úprava, ktorou sa zosúlaďuje skutková podstata správneho deliktu s povinnosťou zamestnávateľa podľa § 40.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
11. V čl. I, 13. bode (§ 63p ods. 2) sa slová „zamestnancov exponovaných“ nahrádzajú slovami „zamestnanca exponovaného“.
Pozmeňujúci návrh legislatívno-technickej povahy, kedy sa navrhuje jednotné číslo v súlade s technikou v čl. I, 3. bode návrhu zákona.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Ústavnoprávny výbor NR SR
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
12. V čl. II sa slová „5. apríla“ nahrádzajú slovami „1. júna“.
V súvislosti s touto zmenou v čl. I, 13. bode, nadpise § 63p sa slová „5. apríla“ nahrádzajú slovami „1. júna“, v § 63p ods. 1 sa slová „5. aprílom“ nahrádzajú slovami „1. júnom“ a slová „5. apríla“ sa nahrádzajú slovami „1. júna“.
Pozmeňujúci návrh zabezpečuje posunutie účinnosti návrhu zákona vzhľadom na potrebu dodržania lehoty podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky.
9
Z dôvodu premietnutia tejto zmeny do celého návrhu zákona je potrebné upraviť prechodné ustanovenie v celom návrhu zákona.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Ústavnoprávny výbor NR SR
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
13. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z. , zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z. , zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z. , zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č.
10
478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z. zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z. zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č.264/2022 Z. z., zákona č. 265/2022 Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z., zákona
11
č.429/2022 Z. z., zákona č. 59/2023 Z. z., zákona č. 109/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z., zákona č. 135/2023 Z. z., zákona č. 146/2023 Z. z., zákona č. 183/2023 Z. z., zákona č. 192/2023 Z. z., zákona č. 287/2023 Z. z., zákona č. 293/2023 Z. z., zákona č 309/2023 Z. z., zákona č. 331/2023 Z. z., zákona č. 332/2023 Z. z. a zákona č. 530/2023 Z. z. sa mení takto:
V sadzobníku správnych poplatkov, časti VIII. FINANČNÁ SPRÁVA A OBCHODNÁ ČINNOSŤ, položke 150 písmeno ab) znie:
„ab) oznámenie o umiestnení výživového doplnku na trh v Slovenskej republike.............. 30 eur,“.“ Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. júna 2024. Uvedené sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
V súvislosti s touto úpravou sa primerane upraví názov zákona.
Vypúšťajú sa nové potraviny z dôvodu goldplatingu s cieľom zosúladenia zákona s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie, na základe upozornenia Európskej komisie na nesúlad.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
14. Za Čl. I sa vkladá nový Čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č.
12
263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 15a ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to sa nevzťahuje na študijné odbory a učebné odbory, v ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, a na študijné odbory a učebné odbory v nadväzujúcich formách odborného vzdelávania a prípravy.“.
2. § 15a sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Škola splní rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy podľa odsekov 4 a 5 aj započítaním hodín športových výcvikov, kurzov pohybových aktivít v prírode, športovej prípravy a pohybových aktivít organizovaných v škole mimo vyučovacích hodín a v školskom klube detí tak, aby celkový počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka po prepočítaní zodpovedal týždennému rozsahu podľa odsekov 4 a 5; rozsah a spôsob ich započítania sa uvádza v rámcových učebných plánoch.“.
3. V § 110 ods. 5 sa číslo „10“ nahrádza číslom „13“.
4. V § 144 odsek 10 znie:
„(10) Neprítomnosť dieťaťa alebo neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.“. 5. V § 144 sa za odsek 10 vkladajú nové odseky 11 až 13, ktoré znejú:
„(11) Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá najviac 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac 10 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako 5 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas mesiaca viac ako 10 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.
(12) Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac 14 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára. Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas mesiaca viac ako 14 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára. (13) Vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť neprítomnosti, najmä pri opakovanej neprítomnosti; to platí aj ak ide o ospravedlňovanie podľa odseku 11 alebo odseku 12.“. Doterajšie odseky 11 a 12 sa označujú ako odseky 14 a 15.
13
6. V § 144 ods. 14 sa číslo „10“ nahrádza číslom „13“. 7. V § 144 ods. 15 sa číslo „11“ nahrádza číslom „14“.
8. V § 150 ods. 8 písm. h) sa na konci slovo „alebo“ nahrádza čiarkou.
9. V § 150 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j) zvýšení počtu vyučovacích dní podľa § 144 ods. 11 alebo ods. 12.“.“. Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Novovložený článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
V nadväznosti na vloženie nového článku sa upraví aj názov zákona.
Uvedenou zmenou sa reflektujú reálne personálne a materiálno-technické podmienky pre vyučovanie telesnej a športovej výchovy na základných školách a stredných školách. Školy splnia zákonnú podmienku minimálneho počtu hodín telesnej a športovej výchovy aj tým, ak do rozsahu hodín telesnej a športovej výchovy zarátajú hodiny určené na športové výcviky, kurzy pohybových aktivít v prírode, mimovyučovacích aktivít organizovaných v škole alebo v školskom klube detí (napr. pohybové aktivity počas prestávok alebo v čase strávenom v školskom klube detí), športovej prípravy na stredných športových školách tak, aby súhrnný počet hodín telesnej a športovej výchovy počas školského roka zodpovedal najmenej 3 resp. 2 hodinám týždenne. Rozsah a spôsob započítania vyššie uvedených aktivít do rozsahu hodín telesnej a športovej prípravy ministerstvo podrobnejšie upraví v rámcových učebných plánoch.
Zároveň objektívne nemožno z hľadiska obsahového zamerania štúdia určiť podmienku dvoch vyučovacích hodín telesnej a športovej výchovy týždenne v študijných odboroch alebo učebných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie poskytuje formou odborného výcviku, pretože žiaci v týchto odboroch absolvujú spravidla každý druhý týždeň súvislý odborný výcvik.
Upravujú sa podmienky ospravedlňovania neprítomnosti žiakov a detí na výchove a vzdelávaní, tak aby škola vyžadovala lekárske potvrdenie ospravedlňujúce neprítomnosť žiakov aj v prípadoch ak ide o kratšie obdobie neprítomnosti (t. j. najviac 5 dní u žiakov, resp. 7
14
dní u detí v povinnom predprimárnom vzdelávaní) ale neprítomnosť žiakov z dôvodu chorobnosti sa často opakuje. Uvedená možnosť sa zavádza na základe podnetov z aplikačnej praxe za účelom vytvorenia podmienok pre školy, aby mohli v jednotlivých prípadoch predchádzať neopodstatnenému sa ospravedlňovaniu bez lekárskeho potvrdenia a zároveň nedochádzalo k nadmernému administratívnemu zaťažovaniu detských lekárov. Zároveň sa spresňuje, že možnosť školy vyžadovať lekárske potvrdenie sa v osobitne odôvodnených prípadoch, najmä pri opakovanej neprítomnosti môže vzťahovať aj na neprítomnosť, ktorú je možno podľa § 144 ods. 11 prvej vety alebo ods. 2 prvej vety ospravedlniť aj bez potvrdenia od lekára.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
15. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z., zákona č. 551/2010 Z. z., zákona č. 50/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 485/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 219/2014 Z. z., zákona č. 376/2014 Z. z., zákona č. 345/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 40/2017 Z. z., zákona č. 331/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 289/2018 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 280/2019 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 89/2020 Z. z., zákona č. 218/2021 Z. z., zákona č. 484/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 199/2022 Z. z., zákona č. 345/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z. a zákona č. 205/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.V § 13 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6) Zariadenie, v ktorom sa poskytuje pobytová sociálna služba uvedená v § 34 až 39, je zariadením rodinného typu, ak sa sociálna služba v tomto zariadení poskytuje v bytovej budove najviac pre
a)šesť prijímateľov sociálnej služby v jednej bytovej jednotke a
15
b)dvanásť prijímateľov sociálnej služby vo viacerých bytových jednotkách so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie.“.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 7 až 9.
Navrhovaným znením sa reaguje na výzvu v Pláne obnovy a odolnosti SR, týkajúcej sa investičnej podpory rozvoja nízkokapacitných pobytových zariadení sociálnych služieb s kapacitou do 12 miest (zariadenia sociálnych služieb podľa § 12 ods. 1 písm. c) bod 1, podbody 1.1. až 1.6. zákona č. 448/2008 Z. z.- zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie- s kapacitou do 12 miest a to najviac pre šesť prijímateľov sociálnej služby v jednej „bytovej jednotke“ alebo dvanásť prijímateľov sociálnej služby vo viacerých „bytových jednotkách“ so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie. ) Explicitne sa ustanovuje na účely zákona o sociálnych službách, ale aj na účely iných osobitných predpisov, za akých právnych podmienok sa považuje pobytové zariadenie sociálnych služieb za zariadenie rodinného typu. Táto právna kvalifikácia vychádza z podmienok poskytovaného ubytovania v tomto zariadení, ktoré sú regulované maximálnou kapacitou prijímateľov sociálnej služby – šesť v jednej bytovej jednotke a dvanásť vo viacerých bytových jednotkách v bytovej budove so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie. Obsahové vymedzenie zariadenia sociálnej služby rodinného typu je teda v súlade s podmienkami nastavenými Plánom obnovy a odolnosti SR.
2.V § 13 ods. 8 sa slová „Odsek 6“ nahrádzajú slovami „Odsek 7“.
Navrhovaným znením sa reaguje na výzvu v Pláne obnovy a odolnosti SR, týkajúcej sa investičnej podpory rozvoja nízkokapacitných pobytových zariadení sociálnych služieb s kapacitou do 12 miest (zariadenia sociálnych služieb podľa § 12 ods. 1 písm. c) bod 1, podbody 1.1. až 1.6. zákona č. 448/2008 Z. z.- zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko,
16
domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie- s kapacitou do 12 miest a to najviac pre šesť prijímateľov sociálnej služby v jednej „bytovej jednotke“ alebo dvanásť prijímateľov sociálnej služby vo viacerých „bytových jednotkách“ so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie. ) Explicitne sa ustanovuje na účely zákona o sociálnych službách, ale aj na účely iných osobitných predpisov, za akých právnych podmienok sa považuje pobytové zariadenie sociálnych služieb za zariadenie rodinného typu. Táto právna kvalifikácia vychádza z podmienok poskytovaného ubytovania v tomto zariadení, ktoré sú regulované maximálnou kapacitou prijímateľov sociálnej služby – šesť v jednej bytovej jednotke a dvanásť vo viacerých bytových jednotkách v bytovej budove so spoločným hlavným vstupom k týmto bytovým jednotkám z verejnej komunikácie. Obsahové vymedzenie zariadenia sociálnej služby rodinného typu je teda v súlade s podmienkami nastavenými Plánom obnovy a odolnosti SR.
3.§ 17 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Poskytovateľ sociálnej služby v zariadení rodinného typu môže pri poskytovaní sociálnej služby namiesto poskytovania stravovania utvárať podmienky na prípravu stravy, ak
a)má na to vytvorené priestorové podmienky, personálne podmienky, materiálne podmienky, finančné podmienky a hygienické podmienky,
b)utváranie podmienok na prípravu stravy sa uplatňuje samostatne na bytovú jednotku a
c)funkčné dôsledky zdravotného stavu prijímateľa sociálnej služby umožňujú prípravu stravy prijímateľom sociálnej služby.“.
Návrhom sa upravuje, že ak poskytovateľ má na to vytvorené podmienky (priestorové, materiálne, personálne, hygienické, finančné) a umožňujú to funkčné dôsledky zdravotného stavu prijímateľov sociálnej služby, nie je povinný v nízkokapacitnom zariadení sociálnych služieb rodinného typu s poskytovaním sociálnej služby pobytovou formou (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie) s maximálnou kapacitou zariadenia v bytovej budove 12 miest, priamo poskytovať stravovanie, ale túto svoju povinnosť môže nahradiť plnením povinnosti utvárať podmienky na prípravu stravy priamo v zariadení (so
17
zapojením prijímateľov sociálnej služby, ak im to ich zdravotný stav a jeho dôsledky umožňujú).
Dôvodom návrhu je, že prijatím Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti sa Slovenská republika zaviazala k prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na systém s prevahou služieb a opatrení poskytovaných v komunite, organizačne a kultúrne čo najviac podobných bežnej rodine. Vyššie uvedený záväzok bol neskôr pretavený aj do cieľov a míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý podporuje komunitné sociálne služby a plynulý prechod k nim z poskytovania inštitucionálnych sociálnych služieb (Investícia č. 1 komponentu 13 Plánu obnovy SR). V rámci poskytovania tejto investičnej podpory je možné podporiť iba také stavebno-technické a dispozičné riešenie, ktoré umožňuje prijímateľom takto podporených – vybudovaných, či rekonštruovaných zariadení sociálnych služieb – čo najviac sa priblížiť prostrediu bežnej domácnosti v byte alebo rodinnom dome. Ide o investičnú podporu zariadení rodinného typu s uzavretým okruhom prijímateľov sociálnych služieb v maximálne dvoch bytových jednotkách v bytovej budove s maximálnou celkovou kapacitou v bytovej budove 12 miest pre prijímateľov sociálnej služby.
Takto poskytovaná sociálna služba v zariadeniach rodinného typu sa vyznačuje aj tým, že prijímateľ môže participovať, ak mu to jeho zdravotný stav umožňuje, na bežne vykonávaných činnostiach v domácnosti, akými sú napríklad: výber a nákup potravín, voľba druhu jedla, príprava jedla, varenie, zohrievanie jedla, umytie riadu, starostlivosť o bielizeň a pod. Uvedené zodpovedá aj účelu takto komunitne poskytovanej sociálnej služby, t. j. podpora aktivizácie prijímateľov pri uskutočňovaní bežných denných úkonov.
4.V § 18 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Utváranie podmienok na prípravu stravy podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu v zariadení rodinného typu zahŕňa aj
a)utvorenie podmienok na prípravu stravy v rozsahu zodpovedajúcom celodennému stravovaniu v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou podľa § 17 ods. 3 až 5,
b)dohľad poskytovateľa sociálnej služby pri
18
1.úkonoch starostlivosti o domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II súvisiacich s prípravou stravy a
2.dodržiavaní zásad hygieny a bezpečnosti potravín pri príprave stravy, zásad zdravej výživy s prihliadnutím na vek a zdravotný stav prijímateľov sociálnej služby.“.
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
Právna úprava reaguje na novoustanovenú možnosť, ak poskytovateľ má na to vytvorené podmienky, v nízkokapacitnom zariadení s pobytovou formou poskytovanej sociálnej služby (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie) s maximálnou kapacitou 12 miest, nahradiť plnenie povinnosti poskytovať stravovanie plnením povinnosti utvárania podmienok na prípravu stravy (táto ďalšia činnosť je vykonávaná v rámci rozsahu poskytovanej sociálnej služby aj v zariadeniach podporovaného bývania). Nakoľko ide o zariadenia sociálnych služieb podmienené odkázanosťou fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, v záujme bezpečnosti poskytovanej sociálnej služby (aj pokiaľ ide o faktické stravovanie) je nevyhnutné explicitne ustanoviť špecifický vecný obsah takto vykonávanej činnosti, ktorý zahŕňa aj nevyhnutnú súčinnosť a spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby vo vzťahu k prijímateľom sociálnej služby pri zohľadnení funkčných dôsledkov ich zdravotného stavu a jeho zmien i uplynutím času.
Návrhom sa upravuje, že ak poskytovateľ má na to vytvorené podmienky (priestorové, materiálne, personálne, hygienické, finančné) a umožňujú to funkčné dôsledky zdravotného stavu prijímateľov sociálnej služby, nie je povinný v nízkokapacitnom zariadení sociálnych služieb rodinného typu s poskytovaním sociálnej služby pobytovou formou (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie) s maximálnou kapacitou zariadenia v bytovej budove 12 miest, priamo poskytovať stravovanie, ale túto svoju povinnosť môže nahradiť plnením povinnosti utvárať podmienky na prípravu stravy priamo v zariadení (so
19
zapojením prijímateľov sociálnej služby, ak im to ich zdravotný stav a jeho dôsledky umožňujú).
Súčasne sa však aj na takýto spôsob stravovania vzťahuje, že strava musí byť pripravovaná a zabezpečovaná v súlade so zásadami hygieny a bezpečnosti potravín pri príprave stravy, so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav prijímateľov. Zároveň bezpečnosť poskytovanej sociálnej služby v zariadeniach rodinného typu, aj pokiaľ ide o požiadavku plnenia hygienických podmienok zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby (aj pri voľbe takéhoto spôsobu prípravy stravy, ktorý musí vychádzať z obsahu žiadosti o zápis sociálnej služby do registra sociálnych služieb - § 64 ods. 3 písm. g) zákona o sociálnych službách), bude naďalej zabezpečovaná v rámci registrácie konkrétnej sociálnej služby na konkrétnom mieste jej poskytovania zo strany príslušného vyššieho územného celku. Údaje o hygienických podmienkach sa na tieto účely preukazujú kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní).
Dôvodom návrhu je, že prijatím Národnej stratégie deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti sa Slovenská republika zaviazala k prechodu z inštitucionálnej starostlivosti na systém s prevahou služieb a opatrení poskytovaných v komunite, organizačne a kultúrne čo najviac podobných bežnej rodine. Vyššie uvedený záväzok bol neskôr pretavený aj do cieľov a míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý podporuje komunitné sociálne služby a plynulý prechod k nim z poskytovania inštitucionálnych sociálnych služieb (Investícia č. 1 komponentu 13 Plánu obnovy SR).
Takto poskytovaná sociálna služba v zariadeniach rodinného typu sa vyznačuje aj tým, že prijímateľ môže participovať, ak mu to jeho zdravotný stav umožňuje, na bežne vykonávaných činnostiach v domácnosti, akými sú napríklad: výber a nákup potravín, voľba druhu jedla, príprava jedla, varenie, zohrievanie jedla, umytie riadu, starostlivosť o bielizeň a pod. Uvedené zodpovedá aj
20
účelu takto komunitne poskytovanej sociálnej služby, t. j. podpora aktivizácie prijímateľov pri uskutočňovaní bežných denných úkonov.
5.V § 22 sa slová „§ 35, 36, 38 a 39“ nahrádzajú slovami „§ 26, 35, 36, 38 a 39“.
Navrhovaná právna úprava novo ustanovuje možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktorým je útulok. Na podmienky poskytovania tejto ošetrovateľskej starostlivosti, rozsah a podmienky úhrady ošetrovateľskej starostlivosti a uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti sa budú vzťahovať príslušné právne predpisy v oblasti zdravotnej starostlivosti tak, ako na tieto osobitné právne predpisy odkazuje § 22 zákona o sociálnych službách. Takto koncipovaná právna úprava má legitímny cieľ reagovať na skutkový stav odkázanosti niektorých prijímateľov sociálnej služby krízovej intervencie v útulkoch na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, v mnohých prípadoch spojenou aj s ich odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe a faktickú nemožnosť zabezpečenia potrebnej osobnej pomoci a podpory inou osobou na inom mieste, a to v konkrétnom čase. Vytvorí tak právne podmienky na možnosť špecializácie niektorých útulkov na poskytovanie potrebnej pomoci a podpory fyzickým osobám v hmotnej núdzi v rámci zabezpečenia základných životných podmienok aj s poskytnutím nevyhnutnej ošetrovateľskej starostlivosti uhrádzanej z verejných prostriedkov.
K zabezpečeniu ošetrovateľskej starostlivosti sa vláda SR zaviazala prijatím uznesenia č. 158/2023, ktorým schválila Národnú koncepciu prevencie a ukončovania bezdomovstva. Podporou tejto Koncepcie sa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zaviazali k plneniu opatrenia „Vytvorenie podmienok na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti (aktuálne § 22 zákona o sociálnych službách) aj pri poskytovaní sociálnych služieb krízovej intervencie (a to aj terénnou formou)“. Poskytnutá ošetrovateľská starostlivosť v útulkoch vie v značnej miere zastúpiť urgentné a
21
pohotovostné zdravotnícke zariadenia ošetrujúce ľudí, ktorí sú alebo majú potenciál byť klientami útulkov. Časť klientov útulkov má aj chronické ochorenia, pre ktoré nie je vždy nutné navštevovať zdravotnícke zariadenia, ale môžu byť ošetrení v rámci ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej priamo týmto zariadením. Umožnením poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v útulkoch sa tak potenciálne znížia náklady na pohotovostnú a urgentnú medicínu a celkovo sa zvýši prístupnosť k zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti pre ľudí bez domova, ktorí sú prijímateľmi sociálnej služby v útulku.
6. § 26 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Poskytovateľ sociálnej služby v útulku môže poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22.“.
Navrhovaná právna úprava novo ustanovuje možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb krízovej intervencie, ktorým je útulok. Na podmienky poskytovania tejto ošetrovateľskej starostlivosti, rozsah a podmienky úhrady ošetrovateľskej starostlivosti a uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti sa budú vzťahovať príslušné právne predpisy v oblasti zdravotnej starostlivosti tak, ako na tieto osobitné právne predpisy odkazuje § 22 zákona o sociálnych službách. Takto koncipovaná právna úprava má legitímny cieľ reagovať na skutkový stav odkázanosti niektorých prijímateľov sociálnej služby krízovej intervencie v útulkoch na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, v mnohých prípadoch spojenou aj s ich odkázanosťou na pomoc inej fyzickej osoby pri sebaobsluhe a faktickú nemožnosť zabezpečenia potrebnej osobnej pomoci a podpory inou osobou na inom mieste, a to v konkrétnom čase. Vytvorí tak právne podmienky na možnosť špecializácie niektorých útulkov na poskytovanie potrebnej pomoci a podpory fyzickým osobám v hmotnej núdzi v rámci zabezpečenia základných životných podmienok aj s poskytnutím nevyhnutnej ošetrovateľskej starostlivosti uhrádzanej z verejných prostriedkov.
22
K zabezpečeniu ošetrovateľskej starostlivosti sa vláda SR zaviazala prijatím uznesenia č. 158/2023, ktorým schválila Národnú koncepciu prevencie a ukončovania bezdomovstva. Podporou tejto Koncepcie sa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zaviazali k plneniu opatrenia „Vytvorenie podmienok na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti (aktuálne § 22 zákona o sociálnych službách) aj pri poskytovaní sociálnych služieb krízovej intervencie (a to aj terénnou formou)“. Poskytnutá ošetrovateľská starostlivosť v útulkoch vie v značnej miere zastúpiť urgentné a pohotovostné zdravotnícke zariadenia ošetrujúce ľudí, ktorí sú alebo majú potenciál byť klientami útulkov. Časť klientov útulkov má aj chronické ochorenia, pre ktoré nie je vždy nutné navštevovať zdravotnícke zariadenia, ale môžu byť ošetrení v rámci ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej priamo týmto zariadením. Umožnením poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti v útulkoch sa tak potenciálne znížia náklady na pohotovostnú a urgentnú medicínu a celkovo sa zvýši prístupnosť k zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti pre ľudí bez domova, ktorí sú prijímateľmi sociálnej služby v útulku.
7.V § 34 odsek 5 znie:
„(5) Sociálna služba v zariadení podporovaného bývania musí spĺňať podmienky ustanovené v § 13 ods. 6 pre zariadenie rodinného typu.“.
V súvislosti s navrhovaným ustanovením legálnej definície zariadenia rodinného typu v § 13 ods. 6 sa navrhuje formulačne previazať doterajšiu právnu podmienku regulácie počtu prijímateľov sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania v bytovej budove tak, aby toto zariadenie bolo zariadením rodinného typu, čo vecne zodpovedá platnej právnej úprave. To znamená, že zariadenie podporovaného bývania podľa novej právnej úpravy bude len zariadením rodinného typu.
8.§ 61 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10) Opatrovateľ je v zariadení oprávnený poskytovať úkony uvedené v prílohe č. 4 časti I písm. f) druhom bode až piatom bode len na základe
23
písomného poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení,28b) ktoré obsahuje zoznam úkonov podľa prílohy č. 4 časti I písm. f) druhého bodu až piateho bodu, ktoré je opatrovateľ oprávnený vykonávať, a dobu platnosti poverenia. Písomné poverenie podľa prvej vety možno udeliť najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov, a to aj opakovane.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28b znie:
„28b) § 20 ods. 1 písm. e) desiaty bod zákona č. 581/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
V súvislosti s návrhom v bode 9 článku II. tohto návrhu, ktorým sa umožňuje v rámci sebaoblužných úkonov dodržiavania liečebného režimu poskytovať vybrané úkony ošetrovateľskej starostlivosti zo strany opatrovateľa aj v zariadení sa navrhuje, aby opatrovateľ v zariadení sociálnych služieb mohol vykonávať len také úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 časti I písm. f) zákona, na ktoré bude písomne poverený svojim zamestnávateľom – poskytovateľom sociálnej služby na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v tomto zariadení. Písomné poverenie obsahuje zoznam úkonov podľa prílohy č. 4 časti I písm. f), ktoré je opatrovateľ oprávnený vykonávať, a dobu platnosti poverenia.
9.V prílohe č. 4 časti I písmeno f) znie:
„f) dodržiavanie liečebného režimu
1.nákup liekov,
2.podávanie liekov a aplikácia mastí,
3.kontrola glykémie glukomerom,
4.odmeranie krvného tlaku, pulzu a telesnej teploty,
5.aplikácia liečiva subkutánne (napríklad inzulínu),
6.polohovanie.“.“.
Doterajší čl. II sa primerane preznačí.
V súvislosti s navrhovaným čl. II sa vykoná legislatívnotechnická úprava v názve návrhu zákona tak, že na konci sa pripájajú tieto slová: „a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov“.
Návrhom sa pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby zjednocujú
24
úkony sebaobsluhy v rámci úkonov dodržiavania liečebného režimu, ktoré je možné poskytovať zo strany opatrovateľa odkázaným fyzickým osobám, a to v domácom prostredí aj v zariadení sociálnych služieb. V súčasnosti podľa znenia prílohy č. 4 písm. f) prvého bodu zákona o sociálnych službách, môžu pri poskytovaní domácej opatrovateľskej služby opatrovatelia v domácom prostredí vykonávať v rámci dodržiavania liečebného režimu väčší rozsah úkonov cieľovej skupine na pomoc inej fyzickej osoby odkázaných fyzických osôb, ako opatrovatelia pri poskytovaní sociálnej služby tejto cieľovej skupine v zariadení sociálnych služieb, čo na jednej strane zakladá neodôvodnené nerovnaké podmienky oprávnenosti poskytovania týchto úkonov pre týchto odborných zamestnancov v závislosti od miesta, v ktorom opatrovanie poskytujú, a na strane druhej nezodpovedá aplikačnej praxi a potrebám pokrytia potreby pri odkázanosti na tieto úkony. Dôvodom návrhu je zároveň potreba zjednotenia úkonov zdravotnej starostlivosti v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré je možné poskytovať zamestnancami vykonávajúcimi pracovnú činnosť opatrovateľa v domácnosti a v zariadení sociálnych služieb. To však neznamená, že umožnením poskytovania vybraných úkonov ošetrovateľskej starostlivosti je zabezpečená realizácia povinnosti vybraných druhov zariadení sociálnych služieb poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti. Rovnako tak opatrovatelia v zariadení, ktorí budú tieto vybrané úkony ošetrovateľskej starostlivosti poskytovať, môžu tak vzhľadom na organizovaný a riadený spolupracujúci multidisciplinárny tím zamestnancov v starostlivosti a podpore klienta robiť na základe a v rozsahu písomného poverenia poskytovateľa sociálnej služby na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení.
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
gestorský výbor odporúča s c h v á l i ť
25
V.Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) s c h v á l i ť s pozmeňujúcimi návrhmi.
1. Spoločná správa obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov.
gestorský výbor súčasne navrhol, aby sa o bodoch 1 až 15 hlasovalo s p o l o č n e s návrhom gestorského výboru schváliť.
2. Poveril spoločného spravodajcu výborov Adama L u č a n s k é h o, aby v súlade s § 80 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a súčasne poveril poslanca Petra Slyška člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za náhradníka v prípade neúčasti spravodajcu.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123a) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo (gestorský výbor) č. 39 zo 16. apríla 2024.
Bratislava, 16. apríla 2024
Vladimír B a l á ž, v. r.
predseda
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravotníctvo