Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Informácie  
3/2024  
Spôsob fungovania organizácií  
zodpovednosti výrobcov  
vo vybraných štátoch EÚ  
Martina Hogenová  
Bratislava  
apríl 2024  
Postavenie odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  
o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého  
Parlamentný inštitút plní informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj oddelenie Parlamentná  
knižnica a oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti odbor Parlamentný inštitút vydáva spravidla tieto  
informačno-analytické materiály:  
porovnávacia  
informácia  
prehľad  
rešerš  
analýza  
bulletin  
infografika  
V oblasti vzdelávania Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné inštruktážne semináre  
najmä pre novozvolených poslancov, účasť Kancelárie NRSR na parlamentnejrozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Semináre, školenia,  
konferencie  
Rozvojová spolupráca  
Stáž pre študentov  
so zahraničnými  
parlamentmi  
Publikačná činnosť  
Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov vo vybraných štátoch EÚ  
Anotácia  
Predložená informácia sa venuje porovnaniu spôsobu fungovania Organizácií rozšírenej zodpovednosti  
výrobcov vo vybraných krajinách EÚ – Českej republike, Rakúsku, Taliansku a v Slovenskej republike.  
Kľúčové slová  
komunálny odpad, miera triedenia odpadu, rozšírená zodpovednosť výrobcov, organizácie  
rozšírenej zodpovednosti výrobcov (OZV), koordinačné centrum  
Functioning of Extended Producer Responsibility Organizations in selected EU states  
Annotation  
Submitted analysis is focused on comparison of Extended Producer Responsibility Organizations in  
selected EU countries the Czech Republic, Austria, Italy and the Slovak Republic.  
Keywords  
municipal waste, rate of waste sorting, Extended Producer Responsibility, Extended Producer  
Responsibility Organizations, coordination center  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD., riaditeľka PI  
Materiál slúži pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov  
Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom  
odboru Parlamentný inštitút a autorov. Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
Úvod  
V EÚ definuje rámec a všeobecné minimálne požiadavky rozšírenej zodpovednosti výrobcov (ďalej  
„RZV“)SmernicaEurópskehoparlamentua Rady2008/98/ES z19. novembra2008 oodpadea o zrušení  
určitých smerníc (ďalej len „smernica o odpade“). RZV je podľa smernice o odpade súbor opatrení  
prijatých členskými štátmi, ktorými zabezpečia, aby výrobcovia vyhradených výrobkov mali finančnú  
alebo finančnú a organizačnú zodpovednosť za fázu životného cyklu výrobku týkajúcu sa nakladania  
s odpadom. Pri niektorých vyhradených prúdoch odpadov definície, ciele a opatrenia dopĺňajú ďalšie  
smernice, a to napríklad:  
pre obaly a odpady z nich je to Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20.  
decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov,  
oblasť batérií a akumulátorov upravuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo  
6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch,  
elektrozariadenia a elektroodpady upravujú Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo  
4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení a Smernica Európskeho parlamentu  
a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických  
a elektronických zariadeniach,  
vozidlá upravujú Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000  
o vozidlách po dobe životnosti a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES z 26. októbra 2005  
o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť  
a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS .  
Podľa slovenského zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov, je rozšírená zodpovednosť výrobcov charakterizovaná takto:  
Rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto  
časti zákona alebo v osobitnom predpise, vzťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu,  
ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku (ďalej len „vyhradený prúd odpadu“)  
a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Obsah rozšírenej  
zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie  
vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie  
nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností.  
Pri porovnávaní v tomto materiáli sa venujeme iba jednej časti rozšírenej zodpovednosti výrobcov  
(RZV) pre obaly a odpady z nich. Zamerali sme sa na Českú republiku, Rakúsko a Taliansko. Systém  
RZV štandardne funguje buď v rámci jednej organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) (Česká  
republika, Taliansko), alebo v situácii, kde ich na trhu pôsobí niekoľko a vzájomne si konkurujú  
(Slovenská republika, Rakúsko). V rámci Európskej únie ide o 16 krajín s monopolom a 12 krajín  
s konkurenciou (prevažne v bývalom východnom bloku, ale aj v Nemecku, Veľkej Británii či Rakúsku).  
Je nutné poznamenať, že nie všetky systémy, v ktorých sa nachádza viac OZV, sú v skutočnosti aj  
konkurenčnými systémami. Jednotlivé OZV môžu byť teritoriálne, prípadne inak špecializované (napr.  
5
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
podľadruhu odpadu), a tedasi navzájom nekonkurujú. Toje aj príklad Belgicka, kdefungujú dve OZV,  
z toho však v pôsobnosti jednej je iba komunálny odpad a v pôsobnosti druhej podnikový odpad.  
Vo viacerých štátoch EÚ vrátane Rakúska či Českej republiky je štandardom, že povinnosti vyplývajúce  
z podnikového odpadu sú oddelené od povinnosti financovať triedený zber odpadu.  
To vedie k tomu, že za obaly, ktoré nesmerujú do komunálneho odpadu, platia výrobcovia menej, lebo  
sú s nimi spojené nižšie náklady. Na Slovensku, ak výrobca obalov nepreukáže, že ním uvedené obaly  
na trh alebo do distribúcie nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považuje sa  
odpad z týchto obalov za súčasť komunálnych odpadov. To znamená, že výrobcovia, ktorí uvádzajú  
na trh obaly, z ktorých sa môže stať priemyselný aj komunálny odpad, alebo nevedia preukázať, že ich  
odpad z obalov nebude súčasťou komunálneho odpadu, majú povinnosť financovať aj triedený zber.  
Preto sa dnes na Slovensku v princípe nerozlišuje medzi obalmi určenými pre spotrebiteľa a obalmi  
používanými výlučne v priemysle a tí, čo uvádzajú na trh obaly určené výlučne pre priemysel, majú  
povinnosť financovať aj triedený zber komunálnych odpadov.1  
1 Ako pretriediť triedený zber. Dostupné na: https://minzp.sk/files/iep/ako_pretriedit_triedeny_zber.pdf  
6
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
SÚHRN  
Na porovnanie a vypracovanie analýzy sme použili údaje, ktoré sme získali od Ministerstva životného prostredia  
SR, od Štatistického úradu Slovenskej republiky, Inštitútu environmentálnej politiky a ďalej z Európskeho centra  
pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) 2 a tiež na základe verejne dostupných informácií.  
Rámcová smernica o odpade stanovuje niektoré základné princípy odpadového hospodárstva.  
Vyžaduje si to nakladanie s odpadom:  
bez ohrozenia ľudského zdravia a poškodzovania životného prostredia  
bez rizika pre vodu, vzduch, pôdu, rastliny alebo zvieratá  
bez obťažovania hlukom alebo zápachom  
a bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.  
Vysvetľuje, kedy odpad prestáva byť odpadom a stáva sa druhotnou surovinou a ako rozlišovať  
medzi odpadom a vedľajšími produktmi. Smernica tiež zavádza zásadu „znečisťovateľ platí“  
a rozšírenú zodpovednosť výrobcu“.3  
Ekomodulácia poplatkov  
Rozšírená zodpovednosť výrobcu (RZV) je nástroj environmentálnej politiky, ktorý ukladá  
zodpovednosť za riadenie konca životnosti výrobku na výrobcu. Výrobcovia platia poplatky  
na základe množstva obalov alebo produktov (napr. elektrických a elektronických zariadení  
a textílií) uvedených na trh (tieto poplatky primárne pokrývajú následné náklady na  
odpadové hospodárstvo, najmä zber, prepravu, triedenie a recykláciu/spracovanie). Poplatky  
RZV preto (zatiaľ) nerozlišujú medzi výrobkami a obalmi, ktoré je ťažké opätovne použiť,  
prerobiť, opraviť a recyklovať, a tými, ktoré sú určené na opätovné použitie, prerobenie,  
opravu a recykláciu. Pre výrobcu teda neexistuje žiadna motivácia, aby vykonal zmeny  
v dizajne, ktoré umožnia obehové hospodárstvo.  
Vtejto súvislosti môžeekomodulácia poplatkov zohrávať  
kľúčovú úlohu pri podnecovaní zmien v dizajne, a to  
znížením poplatkov za produkty alebo obaly navrhnuté pre  
obehové hospodárstvo. Produkty alebo obaly s kruhovým  
dizajnom (napr. minimálne percento recyklovaného obsahu,  
vysoký index opraviteľnosti, zníženie hmotnosti materiálu,  
prechod od materiálov s nízkou mierou recyklácie k ľahko  
recyklovateľným materiálom) by mohli profitovať zo  
znížených poplatkov, zatiaľ čo produkty alebo obaly  
s dizajnovými bariérami, ktoré sa tiež často vyvážajú do  
rozvojových krajín na spracovanie na konci životnosti, by  
mohli byť spoplatnené. Ekomodulácia poplatkov teda môže  
zohrávať zásadnú úlohu pri uprednostňovaní dizajnu, ako je  
predchádzanie vzniku odpadu, opätovná použiteľnosť,  
opraviteľnosť a recyklovateľnosť.4  
2 ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Request No. 5700 Production of  
municipal waste in selected countries, január 2024. Dostupné online po prihlásení, www.ecprd.org.  
4 Ekomodulácia poplatkov. Dostupné na: https://www.ecologic.eu/18226  
7
 
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Systém fungovania Organizácií rozšírenej zodpovednosti výrobcov (OZV):  
Systém RZV štandardne funguje buď v rámci jednej OZV alebo v situácii, kde ich na trhu pôsobí  
niekoľko a vzájomne si konkurujú. Momentálne neexistuje konsenzus, ktorý systém je lepší.  
Česi aj Taliani majú monopolný systém jednej OZV pre obaly (jeden „fond“, ktorý zbiera poplatky  
za vyhradené produkty uvedené na trh a využíva sa na financovanie ich triedeného zberu).  
Rakúšania majú konkurenčný systém OZV, ktorý je založený na zdieľaní nákladov. Tým je  
zabezpečený triedený zber všetkých komodít bez ohľadu na to, akých výrobcov majú OZV  
zazmluvnené.  
Tabuľka č. 1: Porovnanie systému OZV pre obaly a neobalové výrobky  
Kto zodpovedá za  
riadenie  
obehového  
hospodárstva  
Kto  
Ceny za  
komodity  
zabezpečuje  
recykláciu  
odpadu  
Zdieľaný systém  
nákladov OZV  
Štát  
Počet OZV  
Rôzne podľa  
druhu a tiež  
podľa zmlúv  
Rôzne podľa  
druhu a tiež  
podľa zmlúv tu  
Rôzne podľa  
druhu a tiež  
podľa zmlúv  
ARA tu  
Koordinačné  
monopol  
Slovenská  
republika  
Zberná  
spoločnosť  
nie  
9
1
6
Zberová  
spoločnosť/  
samospráva  
Česká  
republika  
(monopol)  
áno  
Koordinačné  
Rakúsko  
OZV  
OZV  
áno  
Rôzne podľa  
druhu a tiež  
podľa zmlúv tu  
monopol  
OZV  
(monopol)  
Taliansko  
1
áno  
Zdroj: Vypracovala autorka na základe citovaných zdrojov informácií.  
Dôvod, prečo práve v rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) nie je jednoznačne preferovaný  
konkurenčný model, na rozdiel od väčšiny bežných štruktúr v ekonomike, je v rozdelení  
nákladov. Keďže administratívne náklady OZV spravidla tvoria okolo 5 % nákladov celého  
systému, priestor na úspory sa nachádza najmä v systéme zberu, triedenia a spracovania odpadov.  
Medzi nevýhody konkurenčného modelu patria vyššie transakčné a administratívne náklady,  
dodatočná byrokracia, vyššie náklady na kontrolu či neefektívne náklady.  
V štátoch s viacerými OZV (konkurenčný model) funguje systém zdieľanej infraštruktúry,  
koordinačné centrum pridelí OZV jednotlivé regióny/obce aby v nich organizovali triedený zber.  
Na jeho financovaní sa potom podieľajú všetky OZV podľa svojho trhového podielu v jednotlivých  
komoditách. Naopak pri monopolnom systéme môže nastať zneužívanie postavenia na trhu  
a riziko neopodstatnených nákladov, ktoré nie sú tlačené konkurenciou nadol a v prípade  
nespokojnosti so službami, resp. cenami obce ani výrobcovia nemôžu zmeniť OZV.  
Rakúsko zaviedlo model zdieľania nákladov medzi OZV, kedy OZV zabezpečujú služby  
triedeného zberu v obciach, tie sa prideľujú žrebovaním (majú zmluvu s obcami na 5 rokov)  
a náklady sú vykazované do koordinačného centra (KC), ktoré na základe aktuálnych trhových  
podielov vyrovnáva systém. Pri konkurenčnom systéme je dôležitá kontrola dodržiavania  
stanovených podmienok všetkých OZV zameraná tiež na dumpingové ceny.  
8
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
Tabuľka č. 2: Konkurenčný model – Slovenská republika a Rakúsko  
Konkurenčný systém v SR  
obec  
Zdieľaná infraštruktúra (Rakúsko)  
Výber zbernej spoločnosti  
Dotriedenie odpadu  
OZV  
OZV  
OZV  
zberová spoločnosť  
zberová spoločnosť  
OZV  
Obchodovanie s materiálom  
Zabezpečuje vzdelávanie  
OZV cez Koordinačné centrum  
(VKS)  
Služby  
OZV v konkrétnej obci  
Nie je  
OZV obci na úrovni zberu v mene  
ostatných OZV  
Vyrovnanie medzi OZV  
OZV kompetencie  
Vyrovnanie (clearing) nákladov  
na zber priebežne  
financuje, nemá reálny vplyv na  
jednotlivé etapy  
zodpovedá za zber, dotriedenie  
a recykláciu  
Zdroj: Vypracovala autorka na základe citovaných zdrojov informácií.  
Kľúčové zásady – zdieľaná infraštruktúra (napr. Rakúsko, Litva...):  
Každá samospráva má uzatvorenú zmluvu s každou OZV, zmluvy sú na dlhší čas,  
zabezpečí sa kontinuita.  
Zodpovednosť za triedený zber v obci alebo združení obcí má len jedna OZV.  
OZV vyberajú zberovú spoločnosť.  
OZV zabezpečuje dotriedenie.  
OZV zabezpečuje zhodnotenie a recykláciu a zodpovedá za ciele recyklácie.  
Kontrola je zabezpečená auditom výrobcov, renomovanými audítorskými  
spoločnosťami.  
Triedený zber v každej samospráve financujú všetky OZV na základe trhového podielu  
podľa jednotlivých materiálov.  
Trhový podiel podľa jednotlivých materiálov spracováva Koordinačné centrum na  
pravidelnej (mesačnej) báze na základe množstiev uvedených na trh výrobcami  
jednotlivých OZV.  
OZV, ktorá zodpovedá za triedený zber v obci alebo združení obcí, vyhodnocuje tiež  
požiadavky danej obce alebo združenia na infraštruktúru triedeného zberu, zabezpečuje  
rozvoj systému, vykonáva propagáciu, vzdelávanie.  
Rozdelenie samospráv medzi jednotlivé OZV je na základe žrebovania a podľa veľkosti  
OZV. OZV má zodpovednosť za triedený zber v danej samospráve na dlhšie časové  
obdobie (napr. Rakúsko na 5 rokov. V Litve existuje okolo 60 samosprávnych celkov a dve OZV.  
Každé zo združení obcí má pritom zmluvu s oboma OZV. Ak má jedna OZV trhový podiel 40 %  
a druhá 60 %, znamená to, že dané združenie posiela faktúru na 40 % nákladov prvej OZV a faktúru  
na 60 % nákladov druhej OZV).  
Kto zodpovedá za predaj a zhodnotenie materiálov:  
Slovenská republika OZV prepláca všetky náklady zberovej spoločnosti, ktorá má  
uzatvorenú zmluvu s obcou. Zberová spoločnosť odpad zbiera, dotrieďuje a zabezpečuje  
predaj odpadu. Je teda aj príjemcom výnosov za jeho predaj, ale aj nákladov na recykláciu  
druhov odpadov. OZV/výrobcovia nevedia ovplyvniť ako sa s odpadom nakladá, koľko sa  
zrecykluje, koľko ide na energetické zhodnotenie a pod. Podľa zákona o odpadoch však OZV  
9
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
prepláca zberovej spoločnosti náklady na triedený zber ponížené o výnosy z predaja  
druhotných surovín.  
Česká republika za všetko zodpovedá obec na základe zmluvy s obcou a zberovou  
spoločnosťou. Obce už iba nahlasuOZV, koľko triedia a koľko recyklujú. Tým, že v ČR je  
monopol a náklady sú pomerne vysoké, existujú pochybnosti či sú výsledky, ktoré dosahujú aj naozaj  
pravdivé.  
Rakúsko – Zberová spoločnosť/samospráva zabezpečuje iba zber. Následne OZV  
rozhoduje, kto odpad dotriedi a zrecykluje. OZV je aj príjemcom výnosu z predaja  
odpadu (iba niektoré odpady sa dajú predať). Za recykláciu časti odpadov (tégliky, znečistené  
fólie, tetrapaky) OZV platí. Má teda z odpadu výnosy, ale aj ďalšie náklady. Je to však  
princíp plne v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Výrobcovia sú  
zodpovední za plnenie limitov a iba v takomto systéme majú ich plnenie pod kontrolou.  
Snažia sa nastavovať systém tak, aby sa veľa vytriedilo a zrecyklovalo. V tomto medzi  
sebou aj súťažia.  
Vhodne nastavená konkurencia zberových spoločností a ďalších subjektov zapojených do triedenia  
a recyklácie je najlepším spôsobom, ako udržať systém nákladovo efektívny, samozrejme  
s fungujúcim koordinačným systémom. To ukazuje aj príklad z Českej republiky, kde vysoké náklady  
bývali najmä v oblastiach s regionálnym monopolom, oligopolom či dokonca kartelom (napr. na Južnej  
Morave) zberových spoločností. Negatívny vplyv na výšku nákladov majú aj dĺžky kontraktu (napr. Kolín  
má podpísanú zmluvu na 25 rokov).5  
Nie všetky systémy, v ktorých sa nachádza viac OZV, sú v skutočnosti aj konkurenčnými  
systémami. Jednotlivé OZV môžu byť teritoriálne, prípadne inak špecializované (napr. podľa  
druhu odpadu), a teda si navzájom nekonkurujú. To je aj príklad Belgicka, kde fungujú 2 OZV, z toho  
ale v pôsobnosti jednej je iba komunálny, v pôsobnosti druhej podnikový odpad.  
Vo viacerých krajinách EÚ vrátane Rakúska, či Českej republiky je štandardom, že povinnosti  
vyplývajúce z priemyselného odpadu sú oddelené od povinnosti financovať triedený zber odpadu.  
To vedie k tomu, že za obaly, ktoré nesmerujú do komunálneho odpadu, platia výrobcovia menej,  
lebo sú s nimi spojené nižšie náklady.  
Na Slovensku sa dnes nerozlišuje medzi obalmi určenými výlučne pre priemysel a obalmi  
určenými pre spotrebiteľov a tí, čo uvádzajú na trh obaly určené výlučne pre priemysel, majú  
povinnosť financovať aj triedený zber komunálneho odpadu. OZV môžu plniť ciele aj cez  
podnikový odpad, čo robia nákupom potvrdeniek o zhodnotení odpadu od zberových spoločností.  
Cenník pre výrobcov je však rovnaký. Prípadná zmena by si vyžadovala zavedenie osobitných cieľov a prísnu  
kontrolu, lebo pre výrobcov je finančne výhodné vykazovať komunálne obaly za priemyselné a to najmä, ak  
by to bolo v rámci jednej OZV (napr. Belgicko).  
10  
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
Porovnanie sadzieb v jednotlivých štátoch medzi OZV je rozdielne, odlišujú sa štruktúrou, ale  
najmä tým, čo OZV platia:  
Slovenská republika OZV platia všetky náklady na triedený zber. Samosprávy tendrujú  
zber odpadu iba pre zmesový odpad, ktorý financujú z miestnej dane za komunálne  
odpady. Triedené zložky financuje OZV. To je možné aj preto, že výrobcovia okrem obalov,  
platia recyklačné poplatky aj za tzv. neobalové výrobky, ktoré takisto končia v nádobách  
na triedený zber.  
Česká republika OZV platí niečo ako „príspevok” pre obce na triedenie. Teda obce  
tendrujú zber zmesového aj triedeného odpadu. Obce tieto náklady aj priamo financujú, t. j.  
platia zberovým spoločnostiam.  
V Rakúsku OZV financujú všetky náklady na triedený zber skla, plastov a časť nákladov  
na triedený zber papiera (dôvodom je, že v nádobe na papier sa nenachádzajú iba obaly ale  
aj neobalové výrobky – noviny, časopisy, kancelársky papier).  
Taliansko OZV nefinancuje všetky náklady na triedený zber, ale platí obciam príspevok,  
ktorý sa odvíja od množstva vytriedeného odpadu. To motivuje obce čo najviac triediť. To  
je vo finále síce drahšie, ale mnohé talianske samosprávy si nastavili vlastné vysoké ciele  
pre triedenie a recykláciu odpadu, a preto do triedenia investujú viac. Ak je systém  
nastavený dobre dostanú viac zaplatené aj od OZV. Príkladom je mesto Parma (nedopláca za  
triedený zber).  
Porovnanie konkurenčného modelu OZV (Slovenská republika a Rakúsko):  
Systém OZV v Slovenskej republike:  
Systém OZV zdieľaná infraštruktúra (Rakúsko):  
Zdroj: Vypracovala autorka na základe citovaných zdrojov informácií.  
11  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Porovnanie OZV vo vybraných štátoch  
Nastavenie systému pre Organizácie zodpovednosti výrobcov je v jednotlivých štátoch rozdielne,  
ale v princípe platí, že obec má stále zazmluvnenú konkrétnu OZV. Zdieľaná infraštruktúra  
funguje v Rakúsku len na úrovni zberu. Dotriedenie a recyklácia zostáva predmetom  
rozhodovania samotných OZV. Z analýzy vyplýva, že OZV by mali fungovať koordinovane, aby  
v danom regióne bol nastavený jednotný systém fungovania zberu, za ktorý by zodpovedala  
konkrétna OZV (koordinačné centrum, nastavený jednotný systém).  
V Slovenskej republike v súčasnosti obce v rámci jedného združenia majú zmluvy s rôznymi OZV.  
A každá OZV má vlastnú predstavu o tom, ako má fungovať triedený zber.  
Veľmi podstatným aspektom je tiež nastavenie zdieľaných nákladov medzi OZV (v Rakúsku).  
Taliansko a Česká republika majú iba jednu spoločnosť OZV, ktorá aj riadi, koordinuje aj spravuje  
náklady.  
1. Slovenská republika6  
Legislatíva:  
Vyhláška č. 373/2015 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o rozšírenej  
zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov  
V zmysle zákona o odpadoch č. 79/2015 Z. z. je každý výrobca, ktorý uvádza na trh zákonom  
vyhradené obalové a neobalové výrobky, povinný sa postarať o dané výrobky počas všetkých fáz  
ich životného cyklu, od výroby, ich uvedenia na trh, cez spotrebu, až po ekologické zhodnotenie  
po skončení životnosti. Najmä z dôvodu zjednodušenia a finančnej dostupnosti naplnenia  
uvedených povinností pre všetky kategórie výrobcov, si môže každý výrobca tieto povinnosti plniť  
prostredníctvom vybranej autorizovanej organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).  
Subjekty v systéme Rozšírenej zodpovednosti výrobcov:  
Výrobca:  
Za výrobcu vyhradených výrobkov sa považuje každý  
subjekt, ktorý vyhradené obaly:  
vyrába a uvádza na trh SR  
plní alebo do nich balí svoje výrobky a tovary  
a uvádza na trh SR  
dováža a uvádza na trh SR, vrátane obalov  
v ktorých sú zabalené iné výrobky  
neobalové výrobky:  
vyrába a uvádza na trh SR  
dováža a uvádza na trh SR  
Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) je autorizovaný  
právnický subjekt založený výrobcami, ktorý zabezpečuje pre  
výrobcov plnenie vyhradených povinností prevádzkovaním  
a financovaním nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov  
z obcí. Vyhradené prúdy odpadov sú jednotlivé zložky  
triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.  
6 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
12  
 
 
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
Obec  
Na základe zmluvy s OZV má každá obec a mesto zabezpečený vývoz jednotlivých triedených zložiek komunálneho  
odpadu.  
Zberová spoločnosť  
Komplexné technické zabezpečenie nakladania s triedenými zložkami komunálneho odpadu v obciach – vývoz, triedenie,  
lisovanie a iné súvisiace činnosti realizuje zberová spoločnosť. Vytriedené a spracované jednotlivé druhy odpadov zo  
zberovej spoločnosti odoberie na zhodnotenie recyklátor – spracovateľ. Všetky náklady zberovej spoločnosti spojené  
s uvedenými činnosťami financuje OZV na základe vzájomnej zmluvy so zberovou spoločnosťou.  
Recyklátor-spracovateľ – je subjekt, ktorý z privezených predpracovaných odpadov vyprodukuje surovinu pre výrobu  
nového produktu alebo nový produkt sám vyrobí.  
Register organizácií zodpovednosti výrobcov a tretích osôb disponuje zoznamom zodpovedných  
organizácií. Princíp fungovania jednotlivých OZV je založený na zmluvných vzťahoch medzi  
OZV a výrobcami vyhradených výrobkov podľa jednotlivých vyhradených prúdov, a OZV  
a osobou, ktorá zabezpečuje zber odpadov a recyklátormi. Systém OZV je nastavený tak, aby  
všetky aktivity účastníkov hospodárskej súťaže na seba nadväzovali, pričom ich cieľom je  
komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu.  
V rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov znášajú výrobcovia vyhradených výrobkov všetky  
skutočné náklady na nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu od jeho triedeného zberu až po  
zhodnotenie a prípadné zneškodnenie nezhodnotiteľných zvyškov. Náklady, ktoré je výrobca  
vyhradeného výrobku povinný vynaložiť, musia zohľadniť výnosy získané z nakladania  
s vyhradeným prúdom odpadu.  
Pneumatiky  
Vozidlá  
Elektrozariadenia  
Batérie a akumulátory  
9
4
1
9
9 (vrátane tretích osôb)  
Platby výrobcov do systému RZV  
OZV sú povinné na svojom webovom sídle zverejniť vzor zmluvy a jednotný cenník za plnenie  
vyhradených povinností za jednotlivé prúdy odpadu. Platba výrobcu do systému RZV sa líši  
v závislosti od komodity, ktorú uvádza na trh SR.  
Kto zodpovedá za predaj/zhodnotenie triedených odpadov  
Predaj/zhodnotenie/zneškodnenie triedených zložiek odpadov spravidla zabezpečuje ten, kto  
vykonáva zber týchto odpadov. Zodpovednosť zhodnotenie triedených zložiek je na výrobcovi,  
resp. na OZV, ktorá pre výrobcu zabezpečuje plnenie vyhradených povinností. Kto profituje zo  
zhodnotenia a predaja závisí od aktuálnej situácie na trhu s komoditami.  
Ceny jednotlivých komodít nie sú regulované štátom, riadia sa trhovým prostredím. Slovenské  
OZV hospodária menej alebo viac priaznivo v závislosti od toho, akých výrobcov majú  
zazmluvnených, keďže naproti tomu musia financovať zber všetkých triedených zložiek  
komunálneho odpadu. OZV fungujú štandardne na neziskovom princípe (prípadný zisk sa má  
využiť v prospech systému, podobne ako teoreticky vo verejnom zdravotnom poistení), kým  
zberové spoločnosti operujú na trhu.  
13  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Tabuľka č. 3: Porovnanie cien jednotlivých komodít v niektorých OZV v SR:  
ASEKOL  
OZV  
NATUR-PACK  
1.1.2024  
EUR  
ENVI-PAK  
1.1.2024  
EUR  
RECLAY  
1.1.2024  
EUR  
1.11.2023  
PLATNOSŤ SADZIEB OD  
EUR  
OBALY  
SKLO  
ROZDELENIE  
99  
109  
219  
249  
Sklo  
109  
96,952  
124  
364  
Kompozitné sklo  
PET,HDPE,LDPE,PP,PS  
PVC,XPS  
99,962  
337,751  
377,095  
PLASTY  
299  
Bio plasty  
Kompozit plasty  
Iné plasty  
299  
249  
249  
EPS  
404,995  
319,788  
KOMPOZIT NA BÁZE  
LEPENKY  
nápojový kartón  
papier, lepenka, nasávaná  
kartonáž  
299  
109  
364  
143  
95  
PAPIER  
KOVY  
89,975  
99,353  
105  
99  
kompozitný papier  
železné kovy, hliník  
hliník  
139  
135,835  
260  
119  
kompozitné železné kovy  
kompozitný hliník  
drevo  
145,569  
89  
99  
DREVO  
109  
89,256  
90,145  
78  
137  
104  
364  
124  
kompozit s nedrevenými časťami  
ostatné  
299  
OSTATNÉ  
x
452,933  
EUR  
NEOBALOVÉ VÝROBKY  
PAPIER  
ROZDELENIE  
papier  
EUR  
109  
EUR  
EUR  
95  
99,542  
99,144  
noviny a časopisy  
PET, PE, PP, PS  
PVC, PA  
219  
249  
PLASTY  
299  
338,257  
378,437  
97,372  
SKLO  
Sklo  
Zdroj: Vypracovala autorka na základe zdrojov informácií (NATUR-PACK, ENVI-PAK, RECLAY, ASEKOL)  
2. Česká republika  
V Českej republike existuje v oblasti zberu a zhodnocovania odpadu z obalov jediná spoločnosť tzv.  
„autorizovaná obalová společnost“ (AOS), ktorej bola podľa § 17 zákona č. 477/2001 Zb. o obaloch  
udelená „autorizace k zajištování sdruženého plnění“ – EKO-KOM a.s. Spoločnosť prevádzkuje  
celorepublikový systém, ktorý zaisťuje triedenie, recykláciu a zhodnocovanie obalového odpadu.  
Podľa zákona povinnosť spätného odobratia a použitia odpadov z obalov majú fyzické osoby  
(právnické osoby a fyzické osoby podnikajúce), ktoré uvádzajú obaly na trh alebo do obehu, t.j.  
plnia, dovážajú do Českej republiky alebo predávajú. Obal je definovaný ako akýkoľvek výrobok  
vyrobený z materiálu akejkoľvek povahy, ktorý je určený na obsah, ochranu, manipuláciu,  
dodávku alebo prezentáciu výrobkov určených pre spotrebiteľa (občana) alebo iného koncového  
používateľa.  
V roku 2014 bola prijatá nová stratégia v oblasti odpadu, ktorá zaviedla povinný separovaný zber  
odpadu vo všetkých mestách a obciach. Viac ako 98 % z nich pokrýva Eko-kom.  
Existuje systém odmeňovania obcí, pričom cenník činností je verejne dostupný. Zoznam obsahuje  
rôzne činnosti, ktoré by obec mohla vykonávať, a každá činnosť má určitý objem finančnej odmeny.  
Odmena sa potom vráti obci. Napríklad sa počíta podiel obalov na obsahu zberných nádob a tento  
podiel nákladov na triedený zber sa potom obciam preplatí (infraštruktúra). Nefinancujú sa  
14  
 
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
náklady na zber neobalových výrobkov (napr. kancelársky papier, noviny a časopisy) ako je to  
napr. v prípade Slovenska.7  
Jedno zberné miesto musí slúžiť v priemere 180 alebo menej obyvateľom. Priemerná vzdialenosť  
(na základe dotazníka, ktorý organizuje Eko-kom medzi spotrebiteľmi) je 92 metrov. (Je zavedená  
hustá sieť zberných miest na zber obalov. Takmer 99% českých obcí vytvorilo systémy zberných  
bodov; okrem tohto systému má 30 35 % obcí aj zberné dvory.  
AOS má zakázané pôsobiť v oblasti spracovania odpadov. EKO-KOM preto ani nedisponuje, ani  
neprevádzkuje, resp. nezaisťuje vlastnú sieť na zber odpadu z obalov, ale má len uzatvorené  
zmluvy so všetkými českými obcami, v ktorých sa obce zaväzujú spoločne s lokálnymi  
spoločnosťami pre likvidáciu odpadov zabezpečovať zber a zhodnocovanie odpadu z obalov  
a hlásiť množstvá obalov spoločnosti EKO-KOM.  
EKO-KOM platí obciam odplatu, ktorá sa vypočítava podľa počtu obyvateľov a množstva  
odpadov a tiež zohľadňuje kvalitu zberu. Okrem toho má spoločnosť EKO-KOM pre oblasť  
podnikateľskej činnosti ešte uzatvorené priame zmluvy so spoločnosťami pre likvidáciu odpadov.8  
Efektivita celého systému recyklácie obalov sa opiera najmä o spoluprácu s obcami a mestami pri  
zaistení dostatočného množstva dostupných kontajnerov a ich obsluhy. Neoddeliteľným článkom  
reťazca nakladania s triedenými odpadmi sú spoločnosti zabezpečujúce dotriedenie zozbieraných  
odpadov a finálni spracovatelia druhotnej suroviny. Podporovaná totiž musí byť aj samotná  
recyklácia dotriedených odpadov v prípade niektorých ťažko využiteľných odpadových materiálov.  
Schéma tokov obalov a financií:  
Zelené šípky ukazujú cestu balenia klientov systému EKO-KOM: spotrebitelia si kúpia zabalený produkt a následne ho hodia do  
farebného kontajnera na triedený odpad. Zberové spoločnosti odvážajú vytriedený odpad na tzv. triediace linky, kde sa odpad  
ďalej triedi do jednotlivých druhov podľa ich ďalšieho spracovania. Takto spracovaný odpad putuje k spracovateľom, kde sa  
vyrábajú recyklované produkty – takto sa vám napríklad triedené PET fľaše môžu vrátiť ako nový cyklistický dres...  
Sivé šípky ukazujú, na čo sa používajú odmeny za  
kombinované plnenie spätného odberu  
a recyklácie  
odpadu: 98 %. V roku 2022 boli celkové ročné náklady  
spoločnosti AOS EKO KOM, a.s. vynaložené na  
zabezpečenie súvisiaceho plnenia. Distribúcia bola  
konkrétne nasledovná: 89 % predstavovali priame náklady  
na odpadové činnosti (zber obalov a zabezpečenie zbernej  
siete v obciach, zber a používanie priemyselných obalov,  
konečné triedenie odpadov z obalov, priama podpora  
recyklácie odpadov z obalov). Najväčšia časť pripadla  
obciam, pretože tie a ich obyvatelia sú kľúčoví a zároveň  
najnákladnejší na triedenie odpadov z obalov. Priame  
platby zúčastneným obciam za zabezpečenie spätného  
odberu odpadov z obalov a zbernej siete a za ich  
odovzdanie prostredníctvom zberných spoločností na  
konečné triedenie a spracovanie v roku 2022 65,7 %. Výška  
komunálnej odmeny závisí najmä od množstva  
vytriedeného odpadu a zvyšuje sa s efektivitou systému  
zberu. nad 23 % náklady na triedenie odpadov z obalov,  
náklady spojené so zberom  
a používaním odpadov  
z priemyselných obalov a náklady priamej podpory na  
recykláciu a zhodnotenie odpadov z obalov. 9  
9 EKO-KOM: Schéma tokov obalov a financií. Dostupné na: https://www.ekokom.cz/cz/klienti/jak-system-funguje/  
15  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Podmienkou dostatočnej účasti obyvateľov na triedení odpadov je dostupná zberná sieť. Súčasná  
priemerná vzdialenosť k najbližšiemu zbernému miestu je menej ako 90 metrov. Zberná sieť je  
v súčasnosti tvorená z viac ako 838 578 farebných nádob na triedený zber papiera, plastov, skla  
a nápojových kartónov a v menšej miere kovov. Je doplnená vrecovým zberom a ďalšími spôsobmi  
zberu ako sú zberné dvory, zberné strediská a výkupne.  
Výrobcovia platia v roku 2024 za jednotlivé komodity poplatky, ktoré sú uverejnené v PDF  
dokumente.10 Ceny triedených odpadov ( plast, sklo, papier, kovy a biologický odpad) sú v roku  
2024 uverejnené v PDF dokumente.  
Česká republika chce nastaviť pravidlá pre triedenie textilu od roku 2025. Zámer Ministerstva  
životného prostredia ČR (MŽP ČR) ráta s tým, že na náklady spojené so zberom a zvozom budú  
obciam v budúcnosti prispievať samotní výrobcovia.11  
3. Rakúsko  
OZV systémy zberu a recyklácie obalov § 29 ods. 4 AWG 2002 – počet 11.  
Zber odpadov z obalov v obciach financujú všetky rakúske OZV podľa svojho trhového podielu.  
Koordinačné centrum aktualizuje mesačne trhové podiely OZV. OZV žrebujú regióny, v ktorých  
organizujú triedený zber, tendrujú zberové spoločnosti vrátane infraštruktúry v obciach. Obce  
majú silné slovo pri nastavovaní systému triedenia a majú možnosti opravných opatrení, vrátane  
úrovne kraja a ministerstva.  
Za koordináciu úloh súvisiacich so separovaným zberom odpadov z obalov je zodpovedná  
nezisková spoločnosť VKS Verpackungskoordinationsstelle GmbH. Bola založená ako spolková  
16  
 
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
spoločnosť a ako dcérska spoločnosť Spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA) spadá do  
pôsobnosti Spolkového ministerstva pre ochranu klímy, životné prostredie, energetiku, mobilitu,  
inovácie a technológie. Úlohou VKS je zabezpečovať férovú hospodársku súťaž medzi  
jednotlivými OZV. Spoločnosť financujú výrobcovia. Výrobca zaplatí svojej OZV a OZV sa potom  
podľa trhových podielov spolupodieľajú na financovaní tohto koordinačného centra. Koordinačný  
orgán má veľa úloh vrátane vedenia registrov, analýzy zberov obalov, kontroly výrobcov (asi 800  
ročne) a spracovania financovania informačných tokov. Koordinačný orgán VKS je plne  
financovaný OZV.  
VKS má 7 zamestnancov. Okrem úloh podľa zákona o odpadovom hospodárstve (článok 30a) môže VKS  
súhlasiť s prevzatím ďalších úloh. OZV preto zmluvne poverili VKS, aby riadilo finančnú podporu  
projektov predchádzania vzniku odpadu, ktoré sú povinné financovať OZV (čl. 29 ods. 4 a čl. 4 ods.  
4a až 4c)). Koordinačné centrum je nezávislým orgánom a kontroluje OZV-čky.  
Obce sú združené do zhruba 100 zberných regiónov. Systém funguje tak, že zberné regióny sa cez  
koordinačné centrum žrebujú medzi OZV. Každý región uzatvára zmluvu s jednou OZV, ktorú  
poverí koordinačné centrum konať v mene ostatných.12 Zber a recykláciu odpadov z obalov  
zabezpečujú OZV na základe žrebovania, ktoré sa neuskutočňuje teda pre každú obec v regióne  
samostatne, ale pre celý región.  
OZV, ktorá si zberný región vyžrebuje, následne vykonáva zber odpadov z obalov v regióne pre  
všetky rakúske OZV. Žrebovanie sa uskutočňuje každých 5 rokov, výsledky sa transparentne  
zverejňujú na stránke ministerstva.13  
Financovanie systému v Rakúsku je možné rozdeliť na dve úrovne:  
financovanie zberu a  
financovanie dotriedenia a zhodnotenia.  
Podľa rakúskeho zákona o odpadovom hospodárstve sa od roku 2015 musia všetky autorizované systémy  
zberu a zhodnocovania podieľať na využívaní existujúcej infraštruktúry na zber obalov  
z domácností a malých podnikov (koše, vrecia a zberné dvory). Zbierané množstvá sú rozdelené  
medzi OZV v súlade s ich mesačnými podielmi na trhu, takže zodpovednosť za náklady je  
v súčasnosti v súlade s trhovým podielom. Presný spôsob (zber prostredníctvom košov, vriec alebo  
zberné strediská, intervaly zvozu atď.) musia byť prerokované a dohodnuté medzi OZV a obcami.  
Kontajnery sú často vo vlastníctve zberových spoločností, ale niekedy tiež patria OZV alebo obciam.  
Náklady na zber sú rozdelené podľa mesačných vypočítaných trhových podielov. Dôvod je ten, že  
nikto nechce, aby každá OZV v každej obci pripravovala vlastné zberné kontajnery (napríklad nie  
5 rôznych kontajnerov na plasty, ktoré vlastnia rôzne OZV na tom istom zbernom mieste).  
Zozbieraný odpad sa odovzdáva OZV na odberných miestach, ktoré sa potom starajú o recykláciu.  
Rozdiel v nákladoch preto vyplýva z nákladov na zhodnotenie a správnych nákladov.  
Z dôvodu vysokých nákladov na zberovú infraštruktúru má zber odpadov tendenciu byť  
prirodzeným monopolom a konkurencia si vyžaduje podporné opatrenia. Najsilnejšia OZV  
v Rakúsku je (ARA).  
17  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Až 33 % z poplatkov od výrobcov dostanú obce. OZV v zásade pokrývajú kompletné náklady  
triedeného zberu v obciach. Z poplatkov výrobcov OZV (ARA) ide 67 % zberovým spoločnostiam  
na triedený zber. Ceny za zber sú zverejňované a priebežne sa menia podľa materiálu (sklo, plasty,  
papier, kovy) ako aj podľa pôvodu obalov (priemysel alebo domácnosť). Každá OZV tak financuje  
náklady na zber v „lacných“ aj v „drahých“ obciach a na tejto úrovni si nekonkurujú (systém  
zdieľania nákladov, OZV zdieľajú náklady). Vyzbierané odpady z obalov privezú zberové spoločnosti  
na určené zberné miesto a fyzicky sa rozdelí medzi jednotlivé OZV, ktoré následne zabezpečujú  
jeho doriedenie a zhodnotenie.14 Obec je v zásade zodpovedná za zber komunálneho odpadu,  
a teda aj za zhodnotenie/zneškodnenie odpadu.  
ARA stanovila štandardy pre zber a využitie obalov, recykláciu a manažment zdrojov, a vytvorila  
jedinečný systém v Rakúsku, vyvinula inteligentné softvérové nástroje a tak prepojila svojich  
partnerov na národnej a medzinárodnej úrovni. Na základe tohto know-how vytvorila platformu  
DiGiDO nový, medzisektorový a priemyselný štandard toku materiálu pre digitálnu výmenu  
prepravných dát.  
Kontrola  
Podľa čl. 29 (2.8a) nariadenia o obaloch musia výrobcovia podliehať kontrole tak, aby najmenej 80 %  
zmluvnej hmotnosti na kategóriu zberu bolo skontrolovaných počas 3 rokov. Kontrolu organizuje  
koordinačný orgán (VKS) a financuje ju OZV. Manažment elektronických údajov o odpade (EDM)  
poskytuje mesačný trhový podiel OZV (v %) a ich ročný trhový podiel (v %) obalov uvedených na trh.  
v prípade sporov arbitráž vykonáva VKS, OZV sú auditované ministerstvom,  
výrobcovia sú auditovaní audítorskými spoločnosťami (v približne 1000 spoločností  
ročne). Koordinačný orgán vyberá spoločnosti, na základe údajov EDM, ktoré potom bude  
auditovať.  
ak je spor medzi obcami a OZV; ministerstvo a  
ak ide o spor medzi obcami – štátna správa podľa regionálnych platforiem  
zainteresovaných strán.  
Projekty prevencie  
Autorizované OZV musia vynaložiť 0,3 % výnosov z poplatkov na podporu projektov prevencie  
vzniku odpadu.  
Triedenie textilu  
Povinnosť triedenia textilného odpadu nadobúda účinnosť 1. januára 2025 (zákon o nakladaní  
s odpadom z roku 2002).  
4. Taliansko  
Talianske národné konzorcium pre obaly (Consorzio Nazionale Imballaggi CONAI) riadi  
činnosti a garantuje výsledky zhodnocovania jednotlivých materiálových konzorcií, zabezpečuje  
potrebné prepojenie medzi týmito konzorciami a verejnou správou. CONAI je súkromné  
neziskové konzorcium, predstavuje nástroj, prostredníctvom ktorého výrobcovia a používatelia  
obalov garantujú dosiahnutie cieľov recyklácie a zhodnocovania odpadov z obalov stanovených  
14 Tamtiež  
18  
 
Informácia: Spôsob fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov  
zákonom. Predstavuje efektívny systém na recykláciu a zhodnocovanie oceľových, hliníkových,  
papierových, drevených, plastových, bioplastových a sklenených obalových materiálov:  
oceľ (Ricrea)  
hliník (Cial)  
papier/kartón (Comieco)  
drevo (Rilegno)  
plast (Corepla)  
sklo (Coreve)  
biologicky rozložiteľné a kompostovateľné obaly (Biorepack)  
Tento model je postavený na princípe zdieľanej zodpovednosti“, ktorý predpokladá zapojenie  
všetkých aktérov odpadového hospodárstva: od firiem, ktoré vyrábajú a používajú obaly, cez  
verejnú správu, ktorá stanovuje pravidlá nakladania s odpadmi na území, až po občanov, ktorí  
každodenným separovaním odpadu začínajú proces zhodnocovania odpadu, až po spoločnosti,  
ktoré odpad recyklujú. Dohoda obcí z CONAI je dobrovoľná, ale je podpísaná minimálne 57 %  
obcí (drevo) a najviac 91 % obcí (plast a sklo). OZV pokrýva dodatočné náklady na separovaný  
zber obalov na základe dohody (náklady na triedenie týchto množstiev a náklady na recykláciu /  
zhodnocovanie). V súčasnosti je miera skládkovania odpadov z obalov, s ktorými systém CONAI  
priamo hospodári (vlastní), takmer nulová.  
Súčasné právne predpisy tiež stanovujú možnosť zriadiť ako alternatívu ku CONAI autonómne  
dobrovoľné systémy nakladania s obalmi. V súčasnosti existujú tri autonómne systémy:  
nakladanie s plastovými prepravkami a paletami (CONIP);  
správa HDPE fólií (PARI od Aliplastu);  
správa fliaš na tekuté potraviny z PET (CORIPET).15  
Environmentálny príspevok CONAI je forma financovania, prostredníctvom ktorej CONAI  
rozdeľuje medzi výrobcov a používateľov náklady na poplatky za triedený zber, recykláciu  
a zhodnocovanie odpadov z obalov. Tie sa určujú na základe Všeobecného programu prevencie  
a nakladania s obalmi a odpadmi z obalov.  
Sumy, ktoré platia výrobcovia a za jednotlivé komodity sú uverejnené v PDF dokumente na strane  
31, ktorý vydal CONAI.  
Talianske regióny môžu v prípade, že majú delegované legislatívne právomoci, vydávať  
environmentálne predpisy. Patrí sem regulácia činností v oblasti odpadového hospodárstva, ako  
je separovaný zber komunálneho odpadu vrátane nebezpečného odpadu, odpadu z potravín  
a odpadu z rastlinných a živočíšnych produktov. Obce v rámci optimálnych oblastí riadenia  
organizujú zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním v súlade s územnými plánmi.16  
Občania vo väčšine obcí sú pokutovaní v prípade chýb pri triedenom zbere. Občan zaplatí  
poplatok za náklady na služby nakladania s odpadom (čisté náklady z financovania OZV), podľa  
počtu obyvateľov a štvorcových metrov bytu / priestorov alebo podľa množstva neseparovaného  
odpadu/ zmiešaného komunálneho odpadu „pay as you throw“.  
16 Tamtiež.  
19  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Použité zdroje  
1. ECPRD (interná databáza výmeny informácií medzi národnými parlamentmi). Request No.  
4. Ekomodulácia poplatkov. Dostupné na: https://www.ecologic.eu/18226  
6. emailová komunikácia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
7. emailová komunikácia. Inštitút environmentálnej politiky  
Všetky zdroje sú aktuálne k dňu zverejnenia materiálu  
20