DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Navrhuje sa úprava minimálnej hodnoty podlimitnej zákazky na 50 000 € za účelom výraznej časovej úspory a odbúrania zbytočnej administratívnej záťaže pre zákazky, ktoré tvoria zhruba polovicu všetkých zákaziek zverejňovaných vo Vestníku ÚVO. Navrhovaný limit sa prispôsobuje spektru limitov v Európskej únii (ďalej len „EÚ“) - Írsko, 50 000 €, Maďarsko 40 000 €, Poľsko 30 000 € a pomôže urýchliť procesy zadávania zákazky v praxi. V uvedenom kontexte je nevyhnutné uviesť, že predmetný limit sa v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy spočítava.

Návrhom sa upravujú revízne postupy. Žiadosť o nápravu sa zo zákona vypúšťa bez náhrady, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa predpisov Európskej únie, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.

Predbežná informácia k návrhu zákona nebola zverejnená.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. júla 2024.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy. Návrh má pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014), gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

− Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

− Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009) v platnom znení.: Úrad pre verejné obstarávanie

− Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

− Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení., gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

− Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. ES L 231 30.6.2021, s. 159) v platnom znení.

-Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 („elektronické formuláre“) (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019) v platnom znení.

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

08.02.2024 – 28.02.2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Komplikované postupy pre zákazky s nízkou hodnotou a podlimitné zákazky, ktorých zadávanie je vzhľadom na reálnu hodnotu zákaziek viazané komplikovaným byrokratickým postupom a je časovo náročné.

Zároveň žiadosť o nápravu, ktorá nie je vyžadovaná podľa európskych predpisov je v praxi neosvedčeným a časovo náročným inštitútom.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou tým, že sa navrhuje zlúčenie týchto kategórií a zjednotenie pravidiel zadávania zákaziek. V neposlednom rade sa návrhom upravujú revízne postupy. Žiadosť o nápravu sa návrhom zo zákona vypúšťa, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa európskych predpisov, čím dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Verejní obstarávatelia, obstarávatelia, osoby podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní, fyzické a právnické osoby poskytujúce služby v oblasti zabezpečovania procesov verejného obstarávania

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Nulový variant.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmavanie účelnosti navrhovaného právneho predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

JUDr. Martin Semanco

generálny riaditeľ sekcie práva a legislatívy

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Pribinova 25

811 09 Bratislava

Tel.: +421 2 2092 8346

email: martin.semanco@mirri.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Problematika návrhu právneho predpisu:

Je upravený v práve Európskej únie

a) primárnom čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)sekundárnom

− Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014), gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

-Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 („elektronické formuláre“) (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019) v platnom znení.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

C-538/07C-531/16C 124/17 Vossloh Laeis/Stadtwerke München - Verejné obstarávanie – Postupy – Dôvody na vylúčenie – Maximálne obdobie vylúčenia – Povinnosť hospodárskeho subjektu spolupracovať s verejným obstarávateľom, aby preukázal svoju spoľahlivosť

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

nie je

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014)

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach

obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra

2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30.

novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája

2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13.

decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch

verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení.

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1, 9, 15, 28, 54, 62, 68, 88, 95 a 96

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s potrebou úpravy vnútorných odkazov.

K bodom 2, 8, 10, 12, 13, 14, 18, 19, 20 a 21

Podlimitné zákazky za roky 2020 až 2022 podľa údajov ÚVO tvorili 43-55% z celkového počtu zákaziek zverejňovaných vo Vestníku ÚVO. Ten zároveň neobsahuje zákazky s nízkou hodnotou, ktorých je najviac. Dnešné pravidlá v oblasti zadávania podlimitných zákaziek a zákaziek s nízkou hodnotou sú v súčasnosti nastavené tak, že niektorými prvkami sa približujú k postupom zadávania nadlimitných zákaziek. Prísne pravidlá pre postupy sa návrhom procesne aj časovo výrazne zjednodušujú zmenou limitov a znížením počtu postupov.

Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Vytvára sa nová štruktúra postupov s cieľom ich agregácie a zníženia ich počtu a zjednocuje sa spôsob ich realizácie tak, aby sa výrazne zefektívnila ich realizácia a kontrola v čo najkratšom čase. Vytvorí sa tak veľká skupina verejných obstarávaní realizovaná rovnakým postupom, s rovnakými a jednoduchšími pravidlami.

Zachovávajú sa tiež osobitné ustanovenia postupov (§ 109) pri ktorých sa použije funkcia elektronickej platformy - elektronického trhoviska pre zákazky na tovary a služby bežne dostupné na trhu.

K bodu 3

(§ 1 ods. 13 písm. a))

V prvej časti sa navrhuje vypustenie slovného spojenia „prizvanej osoby“ v záujme využitia výnimky pre širšie spektrum odborných posudkov pre účely kontrolnej činnosti, keďže odborné posudky (napr. aj pre účely konania o námietkach, ktoré vedie ÚVO) v niektorých prípadoch vie vypracovať iba úzky okruh osôb s náležitou špecializáciou. Potreba vypracovania odborných posudkov sa tiež veľmi ťažko dopredu plánuje. V kontexte odborných posudkov pre účely výskumu a vývoja Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030, ako aj zákon č. 172/2005 Z. z. o štátnej podpore výskumu a vývoja určujú, že v schémach, v ktorých výška grantovej podpory na projekt presiahne 200 000 eur, budú projekty povinne hodnotené medzinárodnými odborníkmi. Pri nižšej výške grantovej podpory hodnotia projekty domáci hodnotitelia. Odborné (peer review) hodnotenie projektov výskumu, vývoja a inovácií (VVI), ako aj hodnotenie výskumno-vývojovej a inej tvorivej činností organizácií je štandardom, pričom môže byť vykonávané buď priamo odborníkmi (fyzické osoby-nepodnikatelia) alebo zabezpečené subjektmi (právnické osoby), ktoré disponujú databázou odborných hodnotiteľov kvalifikovaných a schopných takéto hodnotenie vykonať. Činnosť vykonávaná hodnotiteľmi nevykazuje znaky závislej práce, pričom hodnotitelia musia disponovať špecifickou expertízou v závislosti od hodnoteného projektu. Uvedená výnimka umožňuje verejným organizáciám, ktoré budú podporovať projekty VVI efektívny výber zahraničných, ale aj domácich odborných hodnotiteľov.

K bodu 4

(§ 1 ods. 3 písm. h))

Dopĺňa sa § 1 ods. 13 písm. h) o audiovizuálne dielo z dôvodu jeho opomenutia v aktuálne platnom znení zákona o verejnom obstarávaní. Audiovizuálne dielo je predmetom definície diela uvedenej v § 3 ods. 2 Autorského zákona a rovnako ako ostatné diela uvedené v § 1 ods. 13 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia

K bodu 5 a 7

(§ 1 ods. 13 písm. u a § 1 ods. 14)

Z dôvodu prechodu zákaziek s nízkou hodnotou pod podlimitné zákazky sa navrhuje obsah odseku 14 zachovať v rámci výnimiek pri podlimitných zákazkách.

K bodu 6

(§ 1 ods. 13 písm. ab) a ac))

Zavádza sa výnimka na podlimitnú zákazku, ktorej predmetom je dodanie potravín, ktorých odberateľom je zariadenie školského stravovania a potravín určených na stravovanie v rámci poskytovanej sociálnej služby, ktorá je zdávaná vyšším územným celkom, obcou alebo poskytovateľom sociálnej služby. Dôvodom zavedenia výnimky je zníženie administratívneho zaťaženia a uľahčenie nákupu vybraných komodít. Pri nákupe týchto potravín je potrebné zohľadniť aj ďalšie okolnosti (napr. vzhľadom na príslušné právne predpisy používať potraviny najvyššej kvality), v dôsledku ktorých nemusí byť proces verejného obstarávania efektívny.

Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy v súvislosti s vypustením odseku 14.

Z dôvodu vypustenia postupu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou zo zákona sa pristúpilo k zjednoteniu doterajšieho ustanovenia § 1 ods. 13 písm. u), ktoré sa týkalo zadávania zákaziek na dodanie tovaru a poskytnutie služieb verejným obstarávateľom, ktorých dodávateľom registrovaný sociálny podnik, fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo ktoré sú dodávané chránenou dielňou alebo v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby, s ustanovením § 1 ods. 14 zákona, bola doterajšia výnimka upravená v § 1 ods. 14 písm. b) na tvorbu a vydanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov alebo nákup učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ktorú zadáva škola presunutá do § 1 ods. 13 písm. ac).

K bodu 11

(§ 2 ods. 5 písm. r))

Cieľom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ktorý o. i. reflektuje aj ustanovenia článku 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEU“), je aj zabezpečenie ochrany konkrétnych, skutočných základných záujmov vlastnej bezpečnosti Slovenskej republiky. Túto výnimku zo zakladajúcich zmlúv zohľadňuje aj sekundárne právo Európskej únie v oblasti verejného obstarávania - Smernica Európskeho parlamentu a Rady

2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009) v platnom znení, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014) (ďalej len „smernica 2014/24/EÚ“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014) v platnom znení (ďalej len „smernica 2014/25/EÚ v platnom znení“) a článok 346 ZFEU vynímajú z rozsahu svojej pôsobnosti a následne reflektujú aj v príslušných ustanoveniach o výnimkách.

Konkrétne základné záujmy vlastnej bezpečnosti si je oprávnený definovať členský štát v súlade so zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únií v platnom znení Pojem bezpečnosť pritom zahŕňa tak vnútornú bezpečnosť, ako aj vonkajšiu bezpečnosť.

Súdny dvor Európskej únie požaduje, aby sa po materiálnej stránke posudzovala skutočná existencia členským štátom definovaného konkrétneho základného záujmu vlastnej bezpečnosti, teda, či členský štát preukázal, že takto definovaný konkrétny základný záujem bezpečnosti existuje a tento členský štát aj v praxi sám chráni.

V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že nemôže ísť len o záujmy čisto ekonomickej povahy, Súdny dvor však pripustil, aby aj určité záujmy ekonomickej povahy mohli vzhľadom na závažnosť následkov na samotnú existenciu štátu presiahnuť ich čisto ekonomickú povahu.

Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, z uvedeného vyplýva požiadavka, aby si takýto základný záujem bezpečnosti aj samotná Slovenská republika ako svoj základný záujem bezpečnosti koherentne a systematicky chránila tak cez svoju vnútroštátnu právnu úpravu, ako aj čo do jej aplikácie v praxi. Konkrétny základný záujem bezpečnosti Slovenskej republiky by tak mal najmä objektívne a účinne cieliť na nastolenie, resp. zachovanie stavu bezpečnosti, ako ho definuje článok 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ústavný zákon o bezpečnosti štátu“). Z povahy veci však nie je takáto snaha (nastolenie, resp. zachovanie bezpečnosti) obmedzená len na čas krízy. Naopak, v zásadnej miere sa opatrenia na zachovanie bezpečnosti realizujú aj v čase mimo krízy. Väzba na ústavný zákon o bezpečnosti štátu je teda dôležitá z pohľadu definovania záujmov, ktoré sa v pomeroch Slovenskej republiky chránia na ústavnej úrovni a majú väzbu k základnej bezpečnosti štátu, neznamená však limitáciu použitia inštitútu základného bezpečnostného záujmu len na čas vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

V zmysle vyššie uvedených východísk sa navrhuje na účely používania výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní definovať pojem „základný bezpečnostný záujem“, pričom samotná výnimka má v sebe obsiahnutú podmienku, že môže byť použitá iba v súlade so ZFEU. Podmienka jej použitia v súlade so ZFEU je pritom stále platná, bez ohľadu na zavedenú definíciu pojmu a jej znenie. Použitie pojmu je možné použiť výhradne na účel čl. 346 ZFEU (obranná výnimka), ktorá sa vzťahuje výhradne na vojenský materiál, resp. čl. 347 ZFEU, čo však predstavuje málo pravdepodobný scenár. Tieto bezpečnostné záujmy

smerujú aj do civilnej oblasti z dôvodu ich použiteľnosti aj v prípade uplatnenia čl. 347 ZFEU, ale zároveň v súlade so všetkými platnými podmienkami určenými Európskou úniou, čím sa úplne eliminuje riziko zneužitia pojmu na iné účely.

K bodu 16

(§ 5 ods. 8)

Navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi v prípade podlimitnej zákazky realizovať jej zadávania prísnejším postupom stanoveným pre nadlimitné zákazky. V danom ustanovení sa jasnejšie uvádza, že dobrovoľný výber konkrétneho nadlimitného postupu znamená použitie všetkých prislúchajúcich inštitútov v celom jeho rozsahu. Rovnako sa rieši že v takom prípade (ak si zvolí prísnejší „nadlimitný postup“ pri zadávaní podlimitnej zákazky) budú pre verejného obstarávateľa záväzné všetky ustanovenia pre zvolený nadlimitný postup, ktorý si verejný obstarávateľ vybral.

K bodom 17 a 23

(§ 6 ods. 13 a 15 a § 20 ods. 2)

Legislatívno-technické úpravy v súvislosti so zmenou vnútorných odkazov.

K bodu 24

(§ 20 ods. 11 písm. h))

Legislatívno technická úprava v nadväznoti na iné novelizačné body.

K bodu 25

(§ 21 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením niektorých ustanovení predpisu.

K bodu 26

(§ 26 ods. 7)

Navrhuje sa zrušiť povinnosť posielať oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu v prípade priameho rokovacieho konania, čím sa odstraňuje negatívny goldplating a zjednocuje sa národná úprava so smernicou 2014/24/EÚ a smernicou 2015/25/EÚ v platnom znení. Zároveň sa navrhuje upustiť od povinnosti posielať úradu pred uzavretím zmluvy odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadne situácie.

K bodu 27

(§ 27 ods. 2)Európska komisia plánuje minimálne jedenkrát ročne novelizovať vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 („elektronické formuláre“) (Ú. v. EÚ L 272, 25.10.2019) v platnom znení. Z dôvodu zabezpečenia posielania nadlimitných oznámení používaných vo verejnom obstarávaní v prípade výpadku systému eForms je potrebné mať pripravené náhradné riešenie vypracúvania a posielania týchto oznámení, ktoré sa budú

posielať prostredníctvom náhradného elektronického prostriedku. Z uvedeného dôvodu sa do § 27 vkladá nový odsek 2.

K bodu 29

(§ 32 ods. 1 písm. a)

Účelom doplnenia § 32 ods. 1 písm. a) je dosiahnutie správnej transpozície čl. 57 ods. 1 druhý pododsek smernice 2014/24/EÚ, podľa ktorého má verejný obstarávateľ/obstarávateľ povinnosť vylúčiť z verejného obstarávania aj ten hospodársky subjekt (uchádzača alebo záujemcu), v ktorom má osoba, ktorá bola konečným rozsudkom odsúdená, právomoc zastupovať, prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu.

K bodom 30, 32 a 46

(§ 32 ods. 7, § 40 ods. 12, § 60 ods. 12)

Cieľom navrhovanej úpravy je korigovať prísnosť súčasnej právnej úpravy, ktorá je z pohľadu vyhodnocovania existencie nedoplatkov ako základných podmienok účasti vo verejnom obstarávaní založená na princípe nulovej tolerancie. Navrhovaná právna úprava reflektuje úpravu v čl. 57 ods. 3 smernice 2014/24/EÚ, ktorá vymedzuje výnimku z povinného vylúčenia z dôvodu existencie daňových a odvodových nedoplatkov aj v prípade, ak ide o nedoplatok, ktorý je z pohľadu jeho výšky zanedbateľný. V kontexte uvedeného navrhovaného úprava vymedzuje, že nedoplatok na dani alebo príslušnom odvode nepresahujúci výšku 200 eur nebude zakladať dôvod na vylúčenie. Navrhovaná úprava pri stanovení výšky limitu 200 eur brala okrem iného do úvahy napr. úpravu ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré stanovuje od akej výšky daňového nedoplatku je daňový dlžník evidovaný vo verejne prístupnom zozname daňových dlžníkov. Zároveň navrhovaná úprava skorigovala systematiku súčasnej právnej úpravy, keď úpravu liberačných dôvodov pri nedoplatkoch systematicky zaradila do § 40 za ustanovenia upravujúce samoočisťovací mechanizmus, ktorý z funkčného hľadiska rovnako predstavuje úpravu liberačných pravidiel pri uplatňovaní ostatných dôvodov na vylúčenie.

Predmetné ustanovenie má za cieľ stanoviť pravidlo, podľa ktorého sa posudzovanie splnenia podmienok účasti v prípade záujemcov, ktorí predložia žiadosť o účasť po zriadení dynamického nákupného systému, bude posudzovať s ohľadom na moment predloženia žiadosti o účasť. Ak by sa totiž žiadosť o účasť posudzovala ku dňu odoslania oznámenia o vyhlásení DNS, ktorým sa oznámil zámer zriadiť DNS, boli by v nevýhode hospodárske subjekty, ktoré napr. iba vznikli počas trvania DNS a neboli by spôsobilé preukázať napr. podmienku účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní (referencie) z dôvodu, že prvé pre verejné obstarávanie relevantné zákazky plnili až počas trvania DNS, prípadne počas trvania DNS plnili zákazky, ktoré by im zabezpečili požadovaný finančný objem, ktorý požadoval v rámci minimálnej úrovne štandardov verejný obstarávateľ. V tejto súvislosti sa časové hľadisko označené v zákone ako „odo dňa predloženia žiadosti o účasť“, vykladá v prípade podmienok účasti, ktoré záujemca preukazuje smerom do minulosti (napr. § 33 ods. 1 písm. c) a d) a § 34 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) ako obdobie predchádzajúce dátumu predloženia žiadosti o účasť.

K bodu 31

(§ 40 ods. 5)

Na účely jednoznačného výkladu ustanovenia § 40 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aplikačnej praxi sa formulačne úpravuje tak, aby podľa § 40 ods. 5 písm. b) bolo možné postupovať aj pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Uvedené doplnenie reflektuje aj na metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie č. 14106- 5000/2023.

K bodu 33

(§ 43 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na navrhované vypustenie odseku 2 v § 64.

K bodu 34

(§ 46 ods. 6)

Legislatívno technická úprava (zmena vnútorných odkazov)

K bodu 35

(§ 53 ods. 1 posledná veta)

Zavádza sa pravidlo, ktorým sa umožní oprava položiek v rozpočte pri zachovaní pôvodne navrhnutej celkovej ceny rozpočtu a bez toho, aby oprava položkového rozpočtu mala vplyv na niektoré z kritérií na vyhodnotenie ponúk, a to z dôvodu, že v praxi sa často vyskytujú chyby v položkovom rozpočte, ktoré v konečnom dôsledku vedú k vylúčeniu uchádzača.

K bodom 36 až 39 a 41 až 44

(§ 56 ods. 2 až 4 , 6 až 10)

Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na zmeny v § 163 až 165.

K bodu 40

(§ 56 odsek 5)

Z dôvodu rozdielnej aplikačnej praxe sa do ustanovenia § 56 ods. 8 dopĺňa pravidlo, ktoré oprávňuje verejného obstarávateľa a obstarávateľa požiadať úspešného uchádzača alebo uchádzačov o poskytnutie súčinnosti v rámci zaslania informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Písomné vyzvanie na poskytnutie súčinnosti by tak bolo zaslané súčasne s informáciou o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo by bolo súčasťou informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Tento návrh skracuje lehotu, v rámci ktorej by mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, nakoľko v praxi verejní obstarávatelia a obstarávatelia vyzývajú úspešného uchádzača na poskytnutie súčinnosti až po uplynutí lehoty na podanie námietok, čo predlžuje lehotu, kedy je možné najskôr uzavrieť zmluvu. Ďalej v časti, ktorá pojednáva o možnosti rokovať o znížení ceny sa navrhuje vypustiť slovné spojenie „pred písomným vyzvaním na uzatvorenie zmluvy“, čím sa docieli odstránenie časového obmedzenia pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa rokovať o znížení ceny len do momentu písomného vyzvania na uzatvorenie zmluvy. Verejnému obstarávateľovi a

obstarávateľovi sa tak rozšíri možnosť rokovať o znížení ceny aj po výzve na uzatvorenie zmluvy.

K bodu 45

(§ 58 odsek 3)

Podľa platného zákona o verejnom obstarávaní využitím dynamického nákupného systému možno uzavrieť rámcovú dohodu s jedným hospodárskym subjektom najviac na šesť mesiacov.Súčasné obmedzenie nevyplýva zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní. Táto lehota sa v súlade s možnosťami, ktoré ponúka „EKS“, predlžuje na 12 mesiacov, čo súvisí aj so skutočnosťou, že plány verejného obstarávania sa zostavujú v rámci organizácií na obdobie 12 mesiacov.

K bodu 47

(§ 61 ods. 4)

V súlade s čl. 52 ods. 2 písm. b) smernice 2014/25/EÚ v platnom znení sa spresňuje, že lehotu na predkladanie ponúk kratšiu ako desať dní dohodou so záujemcami môže určiť nielen verejný obstarávateľ, ale aj obstarávateľ v súlade s čl. 52 ods. 2 písm. b) smernice 2014/25/EÚ v platnom znení.

K bodu 48

(§ 61 ods. 5)

Ide o návrh vyplývajúci z aplikačnej praxe, kedy aj v prípade zákaziek zadávaných s využitím dynamického nákupného systému, sa uplatňuje reverzná forma súťaže, ktorá šetrí verejným obstarávateľom čas. Zároveň ide o potvrdenie metodickej činnosti úradu v tejto otázke.

K bodu 49

(k § 64 ods. 1 písm. b))

Uvedeným doplnením sa rieši problém aplikačnej praxe, ktorý nemá aktuálne presné pravidlo pre oznamovacie povinnosti pri kvalifikačnom systéme. Navrhované znenie zjednotí pravidlá pre oznamovacie povinnosti pri DNS a pri kvalifikačnom systéme.

K bodu 50

(§ 64 ods. 2)

Legislatívno-technická pripomienka vzhľadom na navrhované vypustenie odseku 2 v § 64.

K bodu 51

V § 64 sa vypúšťa odsek 2 z dôvodu odstránenia duplicity v zverejňovaní oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a rozhodnutí vydávaných úradom v rámci dohľadu.

K bodu 52

(§ 66 ods. 8 písm. f))

Navrhuje sa jednoznačná úprava, kedy sa posudzuje splnenie podmienok účasti pri dynamickom nákupnom systéme.

K bodu 53

(§ 82)

Pri použití priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti sa odstraňuje povinnosť pred uzavretím zmluvy posielať úradu odôvodnenie použitia rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti, a to aj vo väzbe na úpravu, ktorou sa odstraňuje povinnosť posielať na zverejnenie oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu.

K bodu 55

Upravuje sa nadpis tretej časti.

K bodu 56

(§ 108 až 113)

Navrhuje sa zúžiť počet postupov zadávania zákaziek v rámci doterajších postupov zákaziek s nízkou hodnotou a podlimitných zákaziek, a to zlúčením a zjednotením doterajčích pravidiel a postupov v prípade uvedených zákaziek a vytvorením troch postupov zadávania zákazky v rámci podlimitných postupov namiesto doterajších šiestich. Cieľom navrhovanej úpravy je vytvorenie prehľadnejších pravidiel zadávania zákazky a v rámci nižších finančných limitov aj zrýchlenie procesu výberu úspešného uchádzača a následnej realizácie zákazky pri zachovaní doterajšej povinnosti verejného obstarávateľa postupovať v súlade s princípmi hospodárnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov a princípu transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania podlimitnej zákazky.

S poukazom na uvedené sa narhuje, po vypustení zákaziek s nízkou hodnotou zo zákona, uplatniť na zákazky s prepokladanou hodnotou nad 50 000 EUR bez DPH postup výberu úspešného uchádzača oslovením najmenej troch hospodárskych subjektov prostredníctvom elektronickej platformy, ktorí sú oprávnený dodávať tovar, poskytnúť služby alebo uskutočniť stavebné práce, ktoré tvoria predmet zákazky a ktorí nemajú zákaz účasti uloženú Úradom pre verejné obstarávanie. V prípade uvedeného postupu verejný obstarávateľ postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne, a je taktiež povinný pri postupe zadávania podlimitnej zákazky zabezpečiť dodržanie princípu rovnakého zaobchádzania a princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princípu proporcionality, a je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania podlimitnej zákazky. Uvedené však nevylučuje dobrovoľný postup verejného obstarávateľa podľa § 110, odoslaním výzvy na predkladanie ponúk na uverejnenie prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy vopred neurčenému okruhu hospodárskych subjektov.

Navrhované ustanovenie § 108, vzhľadom aj na jeho všeobecný charakter, upravuje v ustanoveniach odsekov 3 až 9 procesné pravidlá pre zadávanie podlimitných zákziek aj podľa § 110.

Ustanovenia § 109 upravujú pravidá pre postup zadávania podlimitnej zákazky na dodanie tovarov alebo poskytnutie služby bežne dostupných prostredníctvom použitia na to určenej funkcionality elektronickej platformy obdobne ako bolo upravené aj v doterajších ustanoveniach § 109 a nasl. zákona ako „Zjednodušený postup pre zákazky na bežne dostupné tovary a služby“.

V § 110 a 111 sa navrhuje upraviť postup zadávania bežných podlimitných zákaziek pre zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorých predpokladaná hodnota zákazky sa rovná alebo je vyššia ako 800 000 EUR bez DPH. V prípade použitia uvedeného postupu zadávania zakazky verejný osbatrávateľ odošle na uverejnenie prostredníctvom na to určenej funkcionality elektronickej platformy výzvu na predkladanie ponúk vopred neurčenému okruhu hospodárskych subjektov a následne postupuje podľa príslušných ustanovení zákona.

(§ 112 Zadávanie podlimitnej koncesie)

Navrhované ustanovenie upravuje proces zadávania podminitných koncesíí v rozsahu doterajšieho ustanovenia § 118.

(§ 113 Zjednodušený postup pre zákazky na sociálne a iné osobitné služby)

Navrhované ustanovenie upravuje procsené pravidlá zjednodušeného postupu pre zákazky na sociálne a iné osobitné služby podľa prílohy č. 1 zákona v rozsahu doterajšieho ustanovenia § 111a zákona.

K bodu 57

Vypustenie § 114 až 118 z dôvodu stanovenia postupov pre podlimitné zákazky v bode 52.

K bodom 58 až 63

(§ 125 ods. 6, § 136 ods. 1, 137 ods. 2, 139 ods. 1)

Legislatívno technická úprava – vnútorné odkazy

K bodu 64

(§ 147 písm. i))

V záujme transparentnosti a vzhľadom na navrhované zverejňovanie výstupov z kontroly pri poskytnutí príspevku z prostriedkov EÚ na webovom sídle úradu sa dopĺňa zverejňovanie nielen rozhodnutí vydaných úradom, ale aj protokolov a záznamov ako výsledkov orgánu kontroly.

K bodu 65

(§ 147 písm. l))

Za účelom jednoznačnosti a vnútornej konzistentnosti zákona sa dopĺňa § 147 o ustanovenie, v zmysle ktorého Úrad pre verejné obstarávanie je správnym orgánom, ktorý vydáva rozhodnutie o vrátení sumy finančnej opravy podľa pravidiel Európskej komisie o určovaní finančných opráv.

K bodu 66

(§ 148 ods. 1)

Podrobnosti a obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní vychádzajú z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 (elektronické formuláre). Keďže ide o právny akt, ktorý má všeobecnú platnosť, je záväzný vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, nie je potrebná jeho transpozícia do vnútroštátneho právneho poriadku. Preto úrad bude obsah štandardných formulárov používaných vo verejnom obstarávaní zverejňovať vo vestníku verejného obstarávania vo forme informácie.

K bodu 67

(§ 154 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 69, 70, 71, 72, 73, 74, 89, 90 a 120

(§ 163 až 165, § 169, § 174 ods. 1 až 3, § 185 ods. 2)

Navrhuje sa vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, keďže príslušné európske smernice tento inštitút nevyžadujú a jeho vypustením dôjde k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. Otázky, aj v spojení s výhradami k dokumentácii, môžu uchádzači a záujemci stále adresovať formou žiadosti o vysvetlenie a v spojení s možnosťou vykonať autoremedúrou nápravu nie je zachovanie žiadosti o nápravu nevyhnutné.

Celé preskúmanie úkonov kontrolovaného sa navrhuje upraviť na účely odstránenia goldplatingu a zjednotenia národnej úpravy s tso smernicou 2014/24/EÚ a smernicou 2015/25/EÚ v platnou znení. Okrem toho sa navrhuje zaviesť princíp kontradiktórnosti a tiež viazať úrad obsahom námietok, pričom nevzniká povinnosť kontrolovať každú zákazku.

Zároveň sa navrhuje upraviť povahu jednotlivých postupov tak, aby bolo jasne rozlíšené konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, ktorým je len námietkové konanie od kontroly, ktorá nie je konaním o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. Cieľom je v námietkovom konaní odstrániť stav, kedy sa rozhodne nielen o zákonnosti postupu kontrolovaného, ale aj o jeho vecnej správnosti. Z tohto dôvodu sa návrhom zákona všeobecne ustanovuje kontradiktórny princíp namiesto tzv. nachádzacieho princípu. Úrad bude tak, ako dnes aj naďalej rozhodovať v rozsahu námietok, ako aj v rozsahu účastníkmi označených skutočností.

K bodom 75, 79 a 88

(§ 170 ods. 1 a ods. 6, § 174 ods. 1 písm. a) )

Vypustenie týchto osôb spomedzi okruhu osôb oprávnených podať námietku sa navrhuje na účely odstránenia goldplatingu a zjednotenia národnej úpravy so smernicou 2014/24/EÚ a smernicou 2014/25/EÚ v platnom znení.

K bodom 76 až 81

(§ 170 ods. 2, 4 až 7, 12)

Úprava sa navrhuje na účely odstránenia goldplatingu a zjednotenia národnej úpravy so smernicou 2014/24/EÚ a smernicou 2014/25/EÚ v platnom znení.a pravidlami Zmluvy o fungovaní Európskej únie v oblasti ochrany hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(k odseku 2)

Úprava nevyhnutná v súvislosti s vypustením inštitútu žiadosti o nápravu.

(K odseku 4 až 6)

Navrhované ustanovenia týkajúce sa možnosti podávania námietok reflektujú na úpravu tejto novely zákona, ktorým sa vypúšťa inštitút žiadosti o nápravu. Súčasne sa precizuje moment, ktorý je rozhodujúci pre počítanie lehôt pre podanie námietok. S poukazom na uvedené sa navrhuje moment prevzatia nahradiť doručením rozhodujúcich úkonov verejného obstarávateľa.

(k odseku 7)

Navrhované ustanovenie upravuje rozsah postupov zadávania zákazky, v rámci ktorých môže uchádzač, záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo účastník podať námietky. Predmetná úprava reflektuje jednak na vypustenie úpravy zákaziek s nízkou hodnotu zo zákona, ako aj zjednotenie doterajších ustanovení § 170 ods. 7 písm b) a d) zákona. Súčasne, po dôkladnom zvážení a skúmania jednotlivých zložiek, s ohľadom na aktuálne hospodárske pomery trhu a neustálym rastom cenovej hladiny zákonodarca pristúpil k úprave finančného limitu v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác nad ktoré sú oprávnené subjekty podľa zákona oprávnení podať námietky. Úpravou revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany Úradu pre verejné obstarávanie sa sleduje dosiahnutie skrátenia dĺžky procesu verejného obstarávania.

K bodu 82

(§ 171)

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu. Z dôvodu prehľadnosti sa navrhuje uviesť paragraf v novom znení.

K bodom 83 a 85

(§ 172 ods. 1 a 5)

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu.

K bodu 84

(§ 172 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa ďalej precizuje textácia v súvislosti s úpravou výpočtu kaucie vo verejnom obstarávaní, ktoré je rozdelené na časti. Navrhovaným znením sa teda nemenia aktuálne pravidlá pre výpočet kaucie. Snahou je súčasnú textáciu koncipovať pre adresátov čo najzrozumiteľnejšie, aby sa následne v praxi predchádzalo dôsledkom naviazaným na nesprávnu interpretáciu právneho textu upravujúceho výpočet výšky kaucie. Ako príklad možno uviesť zákazku s predpokladanou hodnotou 60 000 000 eur bez DPH. Ak by takáto zákazka nebola rozdelená na časti, navrhovateľ by výšku kaucie určil ako 0,1 % z jej predpokladanej hodnoty zákazky (60 000 eur), avšak pri aplikácii maximálnej výšky kaucie z odseku 2 by bol povinný zložiť kauciu vo výške 50 000 eur. Ak by však zákazka s rovnakou predpokladanou hodnotou bola rozdelená na dve rovnaké časti (po 30 000 000 eur), a navrhovateľ by namietal obe časti, postupom podľa odseku 2 a odseku 3 prvej vety by bol povinný zložiť kauciu vo výške 30 000 eur za každú časť, čo je v súčte 60 000 eur.

Aby sa predišlo zvyšovaniu kaucií v dôsledku delenia zákaziek na časti, obmedzí maximálnu výšku kaucií pre tieto prípady na 50 000 eur. Zároveň v tretej vete odseku 3 sa ustanovuje výpočet maximálnej výšky kaucie pre jednu časť.

K bodu 86

(§ 173)

Navrhujú sa úpravy smerujúce k zníženiu administratívnej náročnosti a skráteniu konania, ako aj legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu. Pre prehľadnosť sa navrhuje uviesť celý paragraf v novom znení.

K bodu 87

(§ 174)

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu.

K bodu 89

(§ 174 ods. 1 vypustenie písm. j))

V § 174 ods. 1 sa vypúšťa písmeno j) s cieľom zabezpečenia ochrany finančných záujmov EÚ a právnej istoty procedúr riadiacich orgánov a sprostredkovateľských orgánov a právnej istoty prijímateľov.

K bodu 91 až 93

(§ 175 až 176)

K bodu 94

(§ 181 ods. 3)

Navrhuje sa rozšíriť účastníkov súdneho konania o neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody o úrad. Vzhľadom na úpravu možnosti podania návrhu na určenie

neplatnosti zmluvy súdom v § 181 sa navrhuje doplnenie úradu ako zúčastnenej osoby v takomto konaní.

K bodom 97 a 98

(§ 182 ods. 1)

Cieľom ukladania pokút je vytvorenie účinných mechanizmov vytvárajúcich tlak na dodržiavanie pravidiel verejného obstarávania tak, ako to požaduje aj Európska únia.

Ukladanie pokút neprimeraných porušeniam zákona o verejnom obstarávaní, t. j. aj neprimerane nízkych, de facto neguje účinky pokút ako sankcií, t. j. devalvuje represívny, ale i preventívny a výchovný účinok ukladanej sankcie. Také nastavenie potom odporuje pravidlám správneho trestania a princípu spravodlivosti. Tieto pravidlá pritom nie sú úzko viazané len na územie Slovenskej republiky, ale platia naprieč Európskou úniou. Všeobecný súd v rozsudku vo veci T-279/02 Degussa AG proti komisii konštatoval, cit.: „Aj keď nutnosť zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty neodôvodňuje zvýšenie celkovej výšky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej súťaže, vyžaduje však, aby výška pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala nezanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. No v dôsledku postúpení a koncentrácií môžu celkové zdroje podniku značne kolísať, a to smerom hore alebo dole, v relatívne krátkej dobe, najmä v období od ukončenia porušenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu. (...) Z toho vyplýva, že na to, aby sa správne dosiahol odstrašujúci cieľ a súčasne dodržala zásada proporcionality, musia sa uvedené zdroje posúdiť ku dňu uloženia pokuty.“

Generálny advokát Yves Bot vo svojom prednese vo veci C-19/13 Ministero dell´Interno proti Fastweb SpA zdôraznil, cit.: „Cieľom smernice 89/665 je zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania tým, že sa zaručí existencia účinných a rýchlych postupov preskúmania vo všetkých členských štátoch. Zmenou zavedenou smernicou 2007/66 chcel normotvorca Únie zvýšiť účinnosť týchto postupov prostredníctvom posilnenia záruk transparentnosti a nediskriminácie. Na tento účel normotvorca Únie zaviedol v článku 2d smernice 89/665 sankcie, ktoré majú byť účinné a odrádzajúce, aby sa zaručila účinná súdna ochrana potenciálnych uchádzačov a poškodených hospodárskych subjektov a aby sa bojovalo proti najzávažnejším porušeniam práva verejného obstarávania, ktoré predstavuje protiprávne priame zadávanie zákaziek.“

Podľa čl. 13 recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, cit.: „S cieľom bojovať proti nezákonne vedenému priamemu zadávaniu zákaziek, ktoré Súdny dvor označil za najvážnejšie porušenie práva Spoločenstva v oblasti zadávania verejných zákaziek zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by sa mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie.“

A práve cieľom ust. 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je naplnenie doktríny účinnosti, primeranosti a odradzujúceho charakteru sankcie za nezákonné priame zadanie zákazky. Ukladaná sankcia musí zodpovedať princípu individualizácie. Ústavný súd napr. v uznesení sp. zn. II. ÚS 387/2018 uviedol, že pri ukladaní sankcie pri správnych deliktoch je

prísna individualizácia zodpovednosti za skutok a posudzovanie okolností a následkov skutku samozrejmosťou, no sú možné vždy len v rámci zákonom stanovených hraníc. Zákonodarca sankcie za správne delikty (ktoré sú mimochodom prevažne peňažnej povahy) najčastejšie ohraničí vyjadrením, že správny orgán uloží pokutu do určitej výšky peňažnej sumy, prípadne že uloží pokutu od určitej výšky peňažnej sumy do určitej výšky peňažnej sumy, alebo uvedie, že správny orgán môže uložiť pokutu, čím mu dá možnosť od jej uloženia upustiť. To ilustruje rôzne variácie hraníc, v rámci ktorých je správny orgán oprávnený sa pohybovať pri úvahe o výške (v tomto prípade peňažnej) sankcie za správny delikt. Per analogiam Ústavný súd ďalej v rozhodnutí PL. ÚS 106/2011 konštatoval, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam daného prípadu.

V kontexte uvedeného potom z hľadiska primeranosti sankcie je stanovenie sankčného rozpätia tým prostriedkom, ktorý umožní aj v rámci súdneho prieskumu revidovať uloženú pokutu a teda verejným obstarávateľom a obstarávateľom garantuje spravodlivý prístup v rámci konania o správnom delikte, ako i zohľadnenie všetkých osobitostí konkrétneho prejednávaného prípadu tak, aby ukladaná sankcia zodpovedala skutkovému stavu, závažnosti porušenia zákona o verejnom obstarávaní a odzrkadľovala poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty je povinný zvážiť. V kontexte navrhovaného zrušenia ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní možno uvedené vnímať ako postup výrazne v prospech verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Prekročenie hranice primeranosti by však mohlo dostať Slovenskú republiku do situácie rozporu s právom Európskej únie. Ako možno vidieť aj v susednej Českej republike, pokuty za porušenie zákona o verejnom obstarávaní majú výrazne vyššie hranice, než aké upravuje už v súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní, keď za najzávažnejšie porušenia možno uložiť pokutu až do 10% zmluvnej ceny, resp. 20 000 000 CZK, pokiaľ zmluvnú cenu nemožno určiť.

K bodom 99 až 102 a 104 až 107

(§ 182)

Legislatívno-technické úpravy vyvolané zmenami v texte návrhu.

K bodom 108 a 109

(§ 182 ods. 9 a 10)

Keďže výška pôvodnej pokuty, ktorá sa znižuje o 50 %, môže byť určená rozpätím, je nevyhnutné posúdiť a prihliadnuť na závažnosť správneho deliktu, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v inom konaní. Z tohto dôvodu je potrebné ponechať možnosť napadnúť spôsob určenia výšky pokuty. Inak povedané, kontrolovaný vyjadruje súhlas len s porušeniami zákona, nie so spôsobom určenia pokuty a nedá sa vylúčiť, že znížená pokuta by bola

v konečnom dôsledku vyššia než riadna pokuta pri správnom posúdení okolností, na ktoré sa pri jej ukladaní má prihliadať.

K bodu 110

(§ 182 ods. 11)

Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona možno začať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.

Konanie o uložení pokuty možno začať v objektívnej lehote do 3 rokov, odkedy k porušeniu došlo. Znamená to, že úrad pri ukladaní pokút už nie je viazaný subjektívnou lehotou, ktorú mu zákon upravoval v minulosti. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty je v zásade neistým momentom, pričom účastník konania nikdy presne nevie, v ktorom konkrétnom okamihu došlo k takým zisteniam na strane správneho orgánu, ktoré zakladajú začiatok plynutia subjektívnej lehoty, pokiaľ nešlo o porušenia, o ktorých sa úrad dozvedel v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy, kedy úradu osobitne, t. j. bez ohľadu na doručenie podnetu či úplnej dokumentácie, plynula vo vzťahu k zisteným porušeniam zákona o verejnom obstarávaní ročná subjektívna lehota až od právoplatnosti rozhodnutia v uvedenom konaní.

Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky sa vo vzťahu k otázke plynutia subjektívnej lehoty na začatie správneho konania posunula. Pokiaľ v minulosti súdy de facto predpokladali, že už doručením podnetu resp. kompletnej dokumentácie k podnetu dochádza k takej vedomosti správneho orgánu, ktorá zakladá začiatok plynutia subjektívnej lehoty na začatie konania, aktuálna rozhodovacia prax vychádza z predpokladu, že na to, aby správny orgán mohol konštatovať porušenie povinnosti, musí najskôr posúdiť relevantné podklady. Nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že dňom, kedy správny orgán zistil porušenie povinnosti, je rovnaký deň, kedy bol správnemu orgánu doručený podnet. Záleží totiž od kvality podnetu, jeho vierohodnosti, obsahu, zložitosti problematiky, na ktorú sa poukazuje a pod. Nevyhnutnou (minimálnou) podmienkou na konštatovanie porušenia povinnosti je preskúmanie pravdivosti tvrdení uvedených v podnete. Ponechanie výlučne objektívnej lehoty na začatie konania o správnom delikte je tak posilnením právnej istoty účastníkov konania.

Zavedenie výlučne objektívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty súčasne sleduje za cieľ zefektívnenie výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zjednotením úpravy vzťahujúcej sa na možnosť uloženia pokuty rozhodnutím podľa § 175 ods. 1 písm. d), a to aj v kontexte na § 173 ods. 13 a podľa § 182 zákona o verejnom obstarávaní.

K bodu 111

(§ 182 ods. 13 a 14)

Navrhuje sa neuplatnenie sankcie za správny delikt, ak uloženiu sankcie predchádzal iný spôsob nápravy. Ráciom tejto úpravy je neukladať verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi pokutu za porušenie ZVO v prípade, ak v dôsledku tohto porušenia už bola voči verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi uplatnená finančná oprava, ako následok porušenia pravidiel verejného obstarávania v nadväznosti na čerpanie prostriedkov z fondov EÚ v rámci programovaného obdobia 2021-2027.

K bodu 112

(§ 184o)

Legislatívno technická úprava z dôvodu zmien uvedených v predchádzajúcich novelizačných bodoch.

K bodu 113

(§ 184q)

Navrhovanou úpravou sa koriguje vecný rozsah výkonu kontroly pri poskytnutí príspevku z prostriedkov Európskej únie upravený v siedmej hlave šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní. Súčasná právna úprava v 184q ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní totiž na účely vymedzenia vecnej pôsobnosti siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní, t. j. procesného postupu pre výkon kontroly upravený v tejto časti zákona o verejnom obstarávaní subsumuje pod pojem prijímateľ - verejného obstarávateľa, obstarávateľa a osobu podľa § 8. Vecná pôsobnosť procesného výkonu kontroly podľa siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní sa teda nevzťahuje na prijímateľa so statusom dotovaného subjektu, ktorý nespadá pod definičné znaky ustanovenia § 8 zákona o verejnom obstarávaní (osoba podľa § 8 zákona o verejnom obstarávaní je definične naviazaná na intenzitu pomoci nad 50% a stavebné práce alebo služby s nimi súvisiace vo finančnom limite nadlimitnej zákazky). Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vecnú pôsobnosť siedmej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní rozšíriť aj na tzv. dotované subjekty, ktoré nespadajú pod vecnú pôsobnosť ustanovenia § 8 zákona o verejnom obstarávaní. Legislatívno-technicky sa komparáciou s aktuálne platnou a účinnou úpravou v § 184q ods. 1 rozširuje pojem prijímateľ a to odkazom na definíciu prijímateľa v zákone č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 114

(§ 184r ods. 1)

Predmetom návrhu je zaviesť fakultatívnosť aj pre nadlimitné zákazky, čím sa dáva znenie ustanovenia do súladu s programovým obdobím 2014-2020, aby sa zachovala kontinuita zjednodušovania na úrovni eurfondových pravidel. Je potrebné zaviesť fakultatívnosť.

K bodom 115 a 116

(§ 184r ods. 12 a 184x ods. 4)

Navrhuje sa skrátenie výkonu predbežnej kontroly verejného obstarávania o 10 dní.

K bodu 117

(§ 184x ods. 6)

Vzhľadom na to, že informačný monitorovací systém v súčasnosti neumožňuje zverejňovanie dokumentov, navrhuje sa, aby sa protokoly a záznamy zverejňovali na webovom sídle úradu.

K bodu 118

(§ 184y ods. 3)

Dopĺňa sa oprávnenie úradu kontroly konať z vlastného podnetu aj vtedy, ak porušenie vyplýva z auditných zistení orgánu auditu.

K bodu 119

(§ 184z)

V nadväznosti na navrhované zmeny v § 41 zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorými sa zavádza možnosť podania podnetu na Úrad pre verejné obstarávanie ako správny orgán alebo predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie aj v prípadoch, kedy Úrad pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľský orgán (orgán kontroly) sa v rámci svojej kontroly nestotožní, resp. nevykoná kontrolu alebo navrhne inú výšku finančnej opravy a teda dospeje k rozdielnym záverom ako Európska komisia, Európsky dvor audítorov alebo orgán auditu navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 184z ods. 1 a 2, ktorý reflektuje túto zmenu.

Správny orgán v takých prípadoch začne konanie na základe podnetu poskytovateľa, ktorý doručí správnemu orgánu správu z auditu a záznam, resp. protokol (dodatok), ak bol vydaný Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľským orgánom.

Úrad pre verejné obstarávanie rozhoduje o vrátení sumy finančnej opravy bez ohľadu na sumu uvedenú v žiadosti o vrátenie. Správny orgán môže rozhodnúť aj o inej výške percentuálnej sadzby korekcie ako je uvedené v žiadosti o vrátenie.

K bodu 120

(§ 185 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava týkajúceho sa úpravy vnútorného odkazu.

K bodu 121

(§ 186)

V nadväznosti na úpravu v § 148 sa v § 186 vypúšťa odsek 1.

K bodu 122

(§ 187p až 187r)

V nadväznosti na úpravy v revíznych postupoch a vypustení § 12 ods. 3 písm. b) prvého bodu sa upravujú aj súvisiace ustanovenia, vrátane technických úprav.

K bodu 123

(§ 187s a § 187t)

Nadobúdanie nájomných bytov samosprávami za účelom ich prenájmu oprávneným fyzickým osobám na účely sociálneho bývanie je jedným z kľúčových prvkov sociálnej politiky štátu a významným nástrojom na rozvoj miest a obcí na Slovensku. Významný podiel nájomných bytov sa nadobúda formou zmluvy o budúcej zmluve, kde obec alebo mesto uzatvorí so zhotoviteľom zmluvu o budúcej zmluve a následnú kúpnu zmluvu uzatvoria až po postavení nájomných bytov. Financovanie počas výstavby zabezpečuje zhotoviteľ, ktorý tak znáša všetky riziká.

Obce a samosprávy sú verejnými obstarávateľmi a sú teda povinné postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona sa zákon nevťahuje na nadobúdanie

existujúcich stavieb. Výklad tohto ustanovenia a posúdenie, či sa vzťahuje aj na obstarávanie nehnuteľností na základe zmluvy o budúcej zmluve spôsobuje v praxi veľký problém, čoho dôkazom sú udelené pokuty za porušenie zákona a prebiehajúce súdne spory o neplatnosť zmlúv alebo o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVO, ktorý pokuty ukladá.

Cieľom návrhu je riešenie niektorých dôsledkov, ktoré tento problém spôsobil. Výška pokuty je stanovená priamo zákonom a pre mnohé obce je neúnosne vysoká. Nadobúdanie nájomných bytov financujú obce z verejných prostriedkov, ktoré musia v prípade zániku poskytovania sociálneho bývania vrátiť. Dostávajú sa tak do nepriaznivej situácie s hrozbou nútenej správy a zastavenia rozvojových aktivít.

Pre nutnosť vyhnúť sa nútenej správe je nevyhnutné obciam pomôcť a zachovať ich fungovanie. Úhradou pokút by obce mohli čeliť nútenej správe, čím sa výrazne naruší ich chod ako aj poskytovanie služieb ich občanom.

Navrhuje sa tiež osobitná úprava nových pravidiel hlasovania rady, ktoré sú koncipované takým spôsobom, aby sa predchádzalo „zaseknutiu“ rady v rozhodovacej činnosti, napríklad z dôvodu rovnosti hlasov, čo v konečnom dôsledku dnes spôsobuje porušovanie základného princípu právneho štátu v podobe zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Taktiež sa navrhuje, aby sa nové pravidlá hlasovania rady uplatňovali aj v dobiehajúcich odvolacích konaniach podľa § 187i zákona o verejnom obstarávaní.

K bodu 124

(§ 191)

Navrhuje sa derogácia splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa upravujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní posielané publikačnému úradu a úradu na uverejnenie v európskom vestníku a vestníku a o ich obsahu a podrobnosti o oznámeniach a informáciách posielaných úradu na uverejnenie vo vestníku. Podrobnosti a obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní vychádza z vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1986 (elektronické formuláre). Keďže ide o právny akt, ktorý má všeobecnú platnosť, je záväzný vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, nie je potrebná jeho transpozícia do vnútroštátneho právneho poriadku. Preto navrhujeme, aby úrad obsah štandardných formulárov používaných vo verejnom obstarávaní zverejňoval vo vestníku verejného obstarávania vo forme informácie. V tejto súvislosti sa navrhuje derogácia súčasne platnej vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie č. 367/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

K bodu 125

Legislatívno-technická úprava z dôvodu zmeny terminológie.

K čl. II

Dopĺňa sa nové ustanovenie pre elimináciu implementačných ťažkostí a následne vznikajúcich nezrovnalostí z dôvodu nejasnosti povahy zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

K čl. III

K bodu 1

(§ 3 písm. a) a b))

Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že legislatíva EÚ, napríklad návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Platforma strategických technológií pre Európu („platforma STEP“) umožňuje vo výnimočných situáciách financovanie zo zdrojov EÚ na úrovni 100 % a zároveň sa nevyžaduje spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K bodu 3

(§ 10 ods. 7)

Legislatívno-technické doplnenie slova prijímateľ príspevku na finančný nástroj.

K bodu 4

(§10 ods. 9)

Legislatívno-technické doplnenie slova prijímateľ príspevku na finančný nástroj.

K bodu 5

(§ 22)

K bodu 6

(§ 23 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava informácie o zapojení partnerov. Uvedenie správneho pojmu pre význam, ktorý bol aj pôvodne pri tvorbe zákona pre danú situáciu myslený a je vecne a legislatívne správny. V súčasnom legislatívnom znení je v § 23 ods. 3 nesprávne použitý pojem „partner“, ktorý zákon síce používa a definuje, avšak v inom význame. Zákon definuje partnera v § 3 písm. t) ako partnera na strane žiadateľa/prijímateľa daného projektu. Z vecného obsahu § 23, ako aj poznámky pod čiarou k odkazu 10 je zrejmé, že po správnosti by mal byť uvedený princíp partnerstva podľa čl. 8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2021/1060 v platnom znení“), a teda odôvodnenie neuplatnenia princípu partnerstva.

Cieľom uplatnenia princípu partnerstva je zabezpečiť prístup zdola nahor a viacúrovňové riadenie pri príprave, vykonávaní a hodnotení programu, nie zapájanie konkrétnych subjektov

do implementácii projektov. V rámci uplatnenia princípu partnerstva pri príprave zámeru národného projektu budú mať partneri podľa čl. 8 nariadenia (EÚ) 2021/1060 v platnom znení možnosť navrhovať parametre národného projektu, vrátane zapojenia konkrétnych subjektov do implementácie aktivít národného projektu, ak to bude vhodné pre naplnenie cieľov programu.

K bodu 7

(§ 24 ods. 3)

V nadväznosti na implementačnú prax projektov integrovanej územnej investície a projektov integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja dochádza k spresneniu postupu pri zmene výzvy. Navrhovaná úprava umožňuje poskytovateľovi zmeniť výzvu pri dodržaní pravidiel uvádzaných v predmetnom odseku. Zároveň dochádza k vypusteniu podmienky, aby v okamihu vyhlásenia výzvy poskytovateľom musel byť projekt integrovanej územnej investície alebo projekt integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja súčasťou integrovanej územnej stratégie alebo súčasťou stratégie udržateľného mestského rozvoja. Predmetné umožní väčšiu mieru flexibility pri vyhlasovaní výziev zo strany poskytovateľov.

K bodu 8

(§ 24 ods. 7)

Spresňuje sa znenie za účelom eliminácie implementačných ťažkostí. Napriek špecifikám, ktoré vykazuje schvaľovanie a realizácia projektov integrovanej územnej investície a projektov integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, nepochybne sa na ne vzťahujú povinnosti vyplývajúce z právnych aktov Európskej únie a právneho poriadku Slovenskej republiky (t.j. z tzv. uplatniteľného práva), preto bolo potrebné zahrnúť mechanizmus overenia splnenia týchto všeobecne uplatniteľných podmienok aj v rámci osobitných postupov v rámci § 24, vrátane zohľadnenia procesných postupov spočívajúcich v povinnosti žiadateľa poskytnúť potrebnú súčinnosť v súvislosti s uzavretím zmluvy.

K bodu 9

(§ 24 ods. 8)

Doplnenie postupu má spresňujúci charakter. Keďže na postupy konania o projektoch integrovanej územnej investície a projektov integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja sa uplatní § 16, ak zákon neustanovuje inak a súčasne platí, že v konaní podľa § 24 sa neuplatňujú kritériá na výber projektov, bolo potrebné osobitne, t.j. rozdielne od § 16 ods. 7 písm. b) zákona, upraviť spôsob, ako sa tvorí poradie projektov, ktoré boli neschválené len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alokovaných na danej výzve. Toto poradie sa následne používa v konaní o zmene rozhodnutia o neschválení podľa nového odseku 9.

K bodu 10

(§ 24 ods. 9)

Vzhľadom na zmeny v postupoch vyplývajúce zo zmien v § 24 ods. 3 a tiež postupy schválené Monitorovacím výborom pre Program Slovensko, bolo potrebné doplniť osobitnú úpravu

zmeny rozhodnutia o neschválení v nadväznosti na základ vyjadrený v § 18, avšak súčasne plne rešpektujúci špecifiká konania o projektoch integrovanej územnej investície a projektov integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja. Účelom je, aby bol tento postup hospodárny, účelný a taktiež súladný s požiadavkami na podporu projektov integrovanej územnej investície a projektov integrovanej územnej investície udržateľného mestského rozvoja, ktoré vyplývajú z právnych aktov EÚ.

K bodu 11

(§ 35 ods. 2)

Pre prípad, že poskytovateľ v rámci programu Interact a programov cezhraničnej spolupráce podľa § 27 neuplatňuje a nevymáha sumu do 250 eur sa ustanovuje, že rovnaké pravidlo nevymáhania týchto prostriedkov platí aj pre prislúchajúcu časť spolufinancovania zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Suma 250 eur sa totiž podľa legislatívy EÚ počíta len za zdroj Európskej únie, tzn. z daného fondu. Z praktického hľadiska sa preto explicitne ustanovuje, že rovnaký princíp platí aj pre národné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu prislúchajúce k tejto sume. Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch môže vzniknúť situácia, kedy príslušná časť spolufinancovania zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je neúmerne vyššia ako zdroj Európskej únie, ustanovuje sa, že suma spolufinancovania zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa nevymáha, ak nepresiahne sumu 100 eur

K bodu 12

(§ 38 ods. 3)

Za účelom jednoznačnosti sa aj pre programové obdobie 2021 – 2027 (rovnako ako tomu bolo v minulých programových obdobiach) určuje, že ak je prijímateľom alebo partnerom subjekt, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania mimo územia Slovenskej republiky a zároveň nie je účtovnou jednotkou podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, účtovníctvo týkajúce sa projektu alebo operácie vedie podľa pravidiel daného štátu. Aby sa na prijímateľa alebo partnera neuplatňovali pravidlá účtovania podľa ods. 1 a 2 v rámci § 38, musia byť kumulatívne splnené obe podmienky, tzn. sídlo alebo miesto podnikania mimo SR a nesmie byť účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

(§ 38 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava

K bodu 14

(§ 41 ods. 1)

Právna úprava uvedená v § 41 ods. 1 sa týka obstarávania iba v prípade ak pôjde o porušenie zákona o verejnom obstarávaní a nie pri porušení vyplývajúceho zo zmluvy o NFP alebo z príručky, nakoľko tento typ porušení nie je riešený v správnom konaní a postupuje sa civilnou žalobou. Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovenia z dôvodu zosúladenia znenia odseku 1 s nadpisom § 41 a novým odsekom 2.

K bodom 15 a 16

(§ 41 odseky 2 a 3)

Z dôvodov potrieb aplikačnej praxe je potrebné upraviť postup poskytovateľa a Úradu pre verejné obstarávanie ako správneho orgánu v prípadoch, kedy v rámci auditu Európska komisia, Európsky dvor audítorov alebo orgán auditu identifikuje porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo obstarávania s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania alebo obstarávania, avšak tieto zistenia nie sú identifikované kontrolou zo strany Úradu pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľského orgánu, Úrad pre verejné obstarávanie nevykonal kontrolu alebo Úrad pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľský orgán také isté porušenie identifikuje, ale navrhne inú výšku finančnej opravy (korekcie). V takom prípade sa ustanovuje povinnosť pre poskytovateľa vystaviť žiadosť o vrátenie príspevku alebo jeho časti, v ktorej vyčísli navrhovanú finančnú opravu a prostredníctvom Informačného monitorovacieho systému ju predložiť prijímateľovi. Pri zostavovaní tejto žiadosti o vrátenie a vyčíslovaní korekcie poskytovateľ žiada vrátenie prísnejšej navrhovanej finančnej opravy v prípade, ak audit a Úrad pre verejné obstarávanie navrhujú rozdielnu finančnú opravu. To znamená, že ak poskytovateľ napríklad disponuje protokolom Úradu pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľského orgánu a zároveň aj správou z auditu, ktoré obsahujú rozdielny návrh finančnej opravy, poskytovateľ v žiadosti o vrátenie príspevku alebo jeho časti žiada vrátenie prísnejšej navrhovanej finančnej opravy. Ak Úrad pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľský orgán nevykoná kontrolu podľa § 184q zákona o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, poskytovateľ v žiadosti o vrátenie vyčísli sumu podľa návrhu finančnej opravy uvedenej v správne z auditu. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti o vrátenie príspevok alebo jeho časť nevráti, ustanovuje sa, že poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie ako správnemu orgánu alebo predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania s vplyvom alebo možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, pričom tieto zistenia nemusia priamo uvádzať porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ale stačí, ak z odôvodnenia zistenia vyplýva toto porušenie. Na základe tohto podnetu správny orgán začne správne konanie, a to podľa § 184z alebo predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie podľa § 184aa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov v závislosti od toho, či už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Ak bolo vo veci právoplatne rozhodnuté podľa §184z je potrebné podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Dôvodom na doplnenie povinnosti podať podnet na správny orgán alebo predsedu Úradu pre verejné obstarávanie v prípadoch, kedy závery Úradu pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľského orgánu nie sú v súlade so závermi auditných orgánov, je skutočnosť, že doterajšia úprava neumožňovala v takom prípade vyzvať prijímateľa na (dobrovoľné) vrátenie poskytnutých prostriedkov ani neumožňovala v takom prípade začať zo strany Úradu pre verejné obstarávanie správne konanie, v rámci ktorého by sa dané verejné obstarávanie preskúmalo správnym orgánom. Z tohto dôvodu sa zavádza mechanizmus, kedy Úrad pre verejné obstarávanie ako správny orgán alebo predseda Úradu pre verejné obstarávanie bude v prípadoch, ak Úrad pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľský orgán dospeje k

rozdielnym záverom ako Európska komisia, Európsky dvor audítorov alebo orgán auditu v audite, v správnom konaní alebo konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania konať o súlade daného verejného obstarávania s postupmi a pravidlami zákona. Navrhovaným postupom sa zabezpečuje na národnej úrovni možnosť získania exekučného titulu voči prijímateľovi bez dopadu na štátny rozpočet, pričom zistenia Európskej komisie a Európskeho dvora audítorov týmto postupom nie sú dotknuté a nezávislosť orgánu auditu a výkonu auditu je zachovaná.

K bodu 17 (§ 43 ods. 1, 44 ods. 5 a 50 ods. 1)

V súvislosti s navrhovaným doplnením § 41 sa navrhujú aj doplnenia a úpravy súvisiacich vnútorných odkazov na § 41, resp. jeho jednotlivé ustanovenia.

K bodu 18 (§ 44 ods. 5 písm. a)

Legislatívno – technická úprava.

K bodu 19

§ 10 ods. 11 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) ustanovuje generálne použiteľný automatizovaný nástroj elektronickej komunikácie medzi orgánmi verejnej moci, a to Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (MPIIÚ) ako spoločný modul, ktorý zabezpečuje prostredie pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy v správe rôznych orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky a pre elektronickú komunikáciu medzi informačnými systémami verejnej správy a inými informačnými systémami. MPIIÚ slúži predovšetkým jeho integrálna súčasť označovaná ako Informačný systém Centrálna správa referenčných údajov (IS CSRÚ). IS CSRÚ disponuje okrem iného webovou aplikáciou (webovou nadstavbou) označovanou ako „OverSi“, ktorá však nepredstavuje samostatný informačný systém verejnej správy. Prostredníctvom webového portálu OverSi, ktorý umožňuje „nahliadať na dáta IS CSRÚ“, je možné nastavením špecifických prístupových práv zamestnancov orgánov verejnej moci oprávnených na spracúvanie údajov v konaniach podľa osobitných predpisov zabezpečiť webový prístup k týmto dátam. Podobnú funkcionalitu sofistikovanejšieho charakteru plní aj Modul Web Prístup, rovnako webová aplikácia IS CSRÚ, a teda MPIIU.

Navrhovaná právna úprava umožňuje elektronickú komunikáciu s Generálnou prokuratúrou viacerými „cestami“, a to priamou integráciou ITMS na IS EOO / RTO - Evidencia odsúdených osôb, alebo automatizovaným spôsobom s nepretržitým prístupom integráciou ITMS na MPIIU ako spoločný modul určený generálne a zákonne na zdieľanie údajov medzi orgánmi verejnej moci, alebo prostredníctvom webových aplikácií IS CSRÚ/MPIIU, a to OverSi, alebo napr. aj Webprístupu.

K bodu 20 (§ 52)

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie v súvislosti s výzvou poskytovateľa podľa § 24 ods. 3 zákona.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2024.