1

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Základným cieľom posudzovania vplyvov na životné prostredie je uplatňovanie zásad ochrany životného prostredia už v štádiu prípravy strategických dokumentov a projektov prostredníctvom komplexného posúdenia ich vplyvov na životné prostredie, ktoré umožní zapojenie širokého okruhu subjektov vrátane verejnosti počas celého procesu posudzovania vplyvov, až do schválenia strategického dokumentu alebo vydania konečného rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie verejných a súkromných projektov zaviedol zákonodarca do slovenskej legislatívy v roku 1994 zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie s cieľom plne harmonizovať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie s požiadavkami smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (smernica SEA) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 85/337/EEC o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (smernica EIA) bol v roku 2006 prijatý v súčasnosti platný zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredia. V roku 2011 Európska únia prijala úplne novú smernicu, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) v platnom znení (ďalej len „smernica EIA v platnom znení“). Zmeny ňou vyvolané boli transponované do platného zákona novelou č. 142/2017 Z. z. s účinnosťou od 15. júna 2017.

Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „návrh zákona“) je priblížením hlavnému účelu smernice zefektívniť procesy súvisiace s hodnotením vplyvov - zisťovacie konanie, určenie rozsahu hodnotenia i samotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie – pri súčasnom posilnení odbornej stránky posudzovania a zabezpečenia úplnej účasti verejnosti v rozsahu definovanom v európskej legislatíve a Aarhuskom dohovore.

Súčasný zákon o posudzovaní vplyvov bol prijatý pred takmer 20 rokmi a odvtedy bol novelizovaný viac ako 20 krát. Hlavné zmeny boli do zákona prijaté po schválení novej Smernice o posudzovaní určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie č. 2011/92/EÚ jej významnej revíziu z roku 2014 . Hoci mnohé tézy a ustanovenia z novej smernice a jej revízie boli do zákona implementované, v štrukturálnej a procesnej oblasti novela zákona nereagovala na jasné rozdelenie procesov súvisiacich s posudzovaním vplyvov na životné prostredie definované v Smernici EIA (osobitne rozdelenie zisťovacieho konania – screeningu, určenia rozsahu hodnotenia a samotného procesu posudzovania vplyvov). Práve zastaraný model uplatňovania týchto procesov často v praxi viedol k neodôvodneným prieťahom a stagnácii EIA procesov v Slovenskej republike.

Návrh zákona preto, po vzore smernice EIA v platnom znení, prináša jednoznačné oddelenie procesu zisťovacieho konania a určenia rozsahu hodnotenia od samotného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, zjednodušenie a zníženie počtu súvisiacich procesných úkonov a zároveň presnejšie upravuje požiadavky na odbornosť osôb

2

vykonávajúcich hodnotenie vplyvov, s cieľom maximálne sa vo všetkých oblastiach priblížiť Smernici EIA. V rovnakom duchu novela mení a dopĺňa niektoré prílohy.

Návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády z roku 2023, ktoré si dalo za cieľ zjednodušenie procesov EIA na národnej úrovni pri zachovaní súladu s európskou legislatívou. Následne bola odložená účinnosť reformy stavebnej legislatívy a tým aj novely č. 272/2023 Z.z. Predmetný odklad a predpoklad zmien v schválenej podobe reformy stavebnej legislatívy vyvolali, do času ich prijatia, potrebu novely zákona o posudzovaní vplyvov s cieľom zefektívniť procesy a dôsledným uplatnením zásad Smernice EIA v platnom znení priblížiť kvalitu a celkovú dĺžku procesov EIA európskemu štandardu.

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálny vplyv ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny ale aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a tiež na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 4 [§ 3 ]

Zmena definície posudzovania vplyvov a zisťovacieho konania vychádza zo smernice EIA v platnom znení). Celá smernica EIA v platnom znení je orientovaná hlavne na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda proces, v rámci ktorého sa „identifikujú, opíšu a posúdia náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo, priame a nepriame významné vplyvy navrhovanej činnosti“ (čl. 3 ods. 1 smernice EIA v platnom znení) na jednotlivé faktory životného prostredia pri zabezpečení otvorenej a aktívnej účasti verejnosti s možnosťou opravných prostriedkov proti rozhodnutiam (decision) vydaným v rámci tohto procesu. Naproti tomu zisťovacie konanie (screening) je proces, ktorého účelom je určenie (determination), či projekty v Prílohe II smernice EIA v platnom znení podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, teda či ich realizáciou hrozí významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. V zmysle čl. 4 smernice EIA v platnom znení sa takýto screening realizuje výlučne v komunikácii medzi navrhovateľom a príslušným orgánom a prípadne s osobitnými orgánmi podľa čl.6 ods.1 smernice EIA v platnom znení („...orgány, ktorých sa projekt bude pravdepodobne týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, alebo na základe miestnej alebo regionálnej príslušnosti...“). Novela preto zavádza novú definíciu posudzovania vplyvov na životné prostredie vychádzajúcu presne zo znenia čl. 3 ods. 1 smernice EIA v platnom znení. Táto definícia bola do smernice zavedená v revízii z roku 2014 a v tejto podobe doteraz nebola transponovaná do nášho zákona. Požiadavky definované v čl. 8 smernice EIA v platnom znení sú realizované prostredníctvom povinnosti integrovať odôvodnené závery vyplývajúce z posudzovania vplyvov na životné prostredie do akéhokoľvek povolenia na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Podľa čl. 1 bod 2 písm. c) smernice EIA v platnom znení „povolenie“ znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu; teda ide o integráciu záverov do rozhodnutí o povolení navrhovanej činnosti alebo jej zmeny napríklad podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podobne. Zároveň sa samostatne definuje proces zisťovacieho konania ako postup, ktorého výsledkom má byť odborné určenie (determination), či navrhovaná činnosť alebo jej zmena definovaná v Prílohe č. 8, časti B má potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a teda či má byť predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Primerane sa dokumentácia s doterajšími názvami Zámer a Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti zachováva iba pre procesy zisťovacieho konania.

K bodu 5 [§ 13 ods. 6]

Navrhovaná úprava predstavuje opravu chyby.

4

K bodom 6 až 9 [§ 17]

Zmena v definícii komunikačných prostriedkov, ktorými je navrhovateľ povinný informovať o dokumentácii v rámci procesu hodnotenia vplyvov strategických dokumentov alebo ich zmien vychádza z praxe, kedy súčasný spôsob bol pre navrhovateľa technicky i ekonomicky náročný. Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie ani Aarhuský dohovor nepožadujú explicitne zverejňovanie týchto informácií v médiách s celoštátnym dosahom, postačuje zverejnenie na webových sídlach, resp. prostredníctvom verejných oznamov, čo zostáva zachované.

Zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov bol zrušený a nahradený zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), ktorý termín „hromadný informačný prostriedok“ nemá definovaný. Navyše podľa súčasne platného zákona č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) je periodickou publikáciou periodická tlač, elektronická periodická publikácia a spravodajský webový portál. Pokiaľ však má MŽP SR na účel zhŕňania všetkých informácií o posudzovaní vplyvov (EIA / SEA) webové sídlo, ktoré je verejnosti bez obmedzení dostupné a známe, je predpoklad, že široká verejnosť sa s procesmi posudzovania vplyvov oboznamuje práve cez toto súhrnné webové sídlo zriadené na daný účel.

K bodom 10 až 19 [§ 18]

V § 18 odseku 1 a 2 vychádza zmena definície navrhovanej činnosti uvedenej v Prílohe č. 1 smernice EIA v platnom znení, pre ktorú nie je potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie z dôvodu jej rozvojového alebo testovacieho účelu s originálnym znením smernice EIA v platnom znení. Presnejšou definíciou časovej lehoty, počas ktorej sa takáto úľava od posudzovania vplyvov môže uplatňovať sa zjednotí výklad a zabezpečí, aby takéto projekty/navrhované činnosti nemohli byť prevádzkované bez riadneho posúdenia vplyvov na životné prostredie dlhšie ako dva roky.

V ďalších písmenách § 18 odseku 1 sa vo vzťahu k výstupu z procesu zisťovacieho konania pojem rozhodnutie nahrádza pojmom záväzné stanovisko, čo reflektuje zmenu vyvolanú novelou zákona č. 272/2023 Z. z., ktorou bolo zisťovacie konanie vyňaté z režimu zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Súčasne sa z uplatňovania správneho poriadku vyníma aj samotné rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré sa s ohľadom na znenie smernice EIA v platnom znení (determination) upravuje na pojem určenie, ktoré bude mať formu záväzného stanoviska.

V § 18 odseku 1 písm. i) sa rozširuje okruh navrhovaných činností alebo ich zmien, ktoré môžu byť predmetom posudzovania vplyvov. Zavádza sa nová možnosť pre navrhovateľa, ktorý samostatne vyhodnotí, že zmena navrhovanej činnosti spadajúca pod Prílohu č. 8, časť B (Príloha II smernice EIA v platnom znení) môže myť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, dobrovoľne požiadať o posúdenie vplyvov na životné prostredie bez predchádzajúceho zisťovacieho konania.

5

V § 18 odseku 2 písm. c ) a d) sa vypúšťa podmienka významného nepriaznivého vplyvu, nakoľko identifikácia možného vplyvu a jeho významnosť má byť predmetom samotného zisťovacieho konania.

Pôvodný § 18 odsek 7 sa ruší, nakoľko funkcia vyhodnotenia kvality zmeny navrhovanej činnosti sa prenáša na zisťovacie konanie. Nový odsek 7 presnejšie definuje postup v prípade, ak sa navrhovateľ rozhodne dobrovoľne požiadať o posúdenie vplyvov na životné prostredie aj pre činnosti bez predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa §18, ods. 1 písm. i).

Nový § 18 odsek 8 definuje okruh zmien navrhovanej činnosti, pre ktoré nie je potrebné vykonať zisťovacie konanie pred ich povolením. Odsek upresňuje aplikáciu ustanovenia Prílohy II bodu 13 písm. a) smernice EIA v platnom znení.

Navrhované činnosti alebo ich zmeny podľa podľa odseku 8 predstavujú činnosti, v ktorých renovácia predstavuje najviac obnovu opotrebovaných alebo pokazených častí. V zmysle Interpretácie definícií kategórií projektov Prílohy I a II Smernice EIA sa jedná o niečo ako údržbu vo veľkom rozsahu. Keď je projekt zrenovovaný, je taký dobrý, ako keby bol novopostavený, ale nie je odlišný od pôvodného projektu ani rozšírený. Zároveň platí, že práce potrebné na vykonanie projektu renovácie nesmú byť samy o sebe neobyčajne rušivé (z hľadiska kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v Prílohe č. 10 zákona).

K bodu 20 [§ 19]

V § 19 odsek 6 sa menia pojmy a paragrafové odkazy v súvislosti s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodom 21 až 23 [§ 20]

Predĺženie doby možného prerušenia procesov na návrh navrhovateľa zo 60 na 90 dní vychádza z praxe, kedy účelom prerušenia býva potreba prehodnotiť navrhovanú činnosť alebo jej zmenu, alebo zozbierať doplňujúce informácie, čo môže vyžadovať dlhší čas.

Ďalšie zmeny v tomto článku sú vyvolané novou definíciou procesov a ich optimalizáciou. Zisťovacie konanie, určenie rozsahu hodnotenia ako aj predloženie informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene sú vyňaté spod režimu správneho poriadku, Verejnosť je o všetkom informovaná, avšak nie je zapojená pripomienkovaním do administratívneho konania. Tieto procesy sú nastavené ako odborné s tým, že sa predpokladá, že príslušný orgán je kompetentný určiť, či projekty uvedené v prílohe II smernice EIA v platnom znení, môžu alebo nemôžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Z tohto dôvodu bolo ustanovenie § 24 ods. 4 upravené a vyňala sa z neho možnosť verejnosti podať pripomienky k informácii o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, zámeru alebo oznámeniu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene ako aj k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré je v režime správneho konania začína až predložením správy o hodnotení.

6

K bodu 24 [§ 20a]

Paragraf sa vypúšťa, náležitosti rozhodnutia, resp. určenia/záväzného stanoviska sú presunuté a definované v príslušných paragrafoch, ktoré sa daných procesov procesov týkajú.

K bodom 25 až 33 [§ 22]

V súlade s doterajšou právnou úpravou § 22 definuje začiatok a úvodné kroky procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, teda administratívneho procesu, pod ktorý spadajú navrhované činnosti a ich zmeny definované v prílohe č. 8, časti A (Príloha I smernice EIA v platnom znení). Na predloženie informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene a súvisiaci proces určenia rozsahu hodnotenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Oddelenie zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov na životné prostredie vyvoláva potrebu rozlíšiť dokumentáciu používanú pre zisťovacie konanie (zámer, oznámenie o zmene) od dokumentácie potrebnej pre určenie rozsahu hodnotenia na posúdenie vplyvov na životné prostredie. Pre tento proces sa zavádza nový dokument - Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene - ktorý má, v súlade so Smernicou EIA v platnom znení, jednoduchšiu štruktúru a obmedzený obsah. Štruktúra Informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene je definovaná v novej Prílohe č. 9a. Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene predstavuje pre príslušný orgán podklad pre určenie rozsahu hodnotenia. Smernica EIA v platnom znení v čl. 5 ods. 2 ustanovuje, že príslušný orgán po zohľadnení informácií poskytnutých navrhovateľom, najmä o špecifických vlastnostiach projektu vrátane jeho umiestnenia a technickej kapacity a jeho pravdepodobného vplyvu na životné prostredie (informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene), vydá stanovisko o rozsahu a úrovni podrobnosti informácií, ktoré má navrhovateľ uviesť v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Smernica EIA v platnom znení teda v nedefinuje štruktúru informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, iba priamo v článku stručne vymenúva základné údaje; v smernici EIA nie je odkaz na samostatnú prílohu vo väzbe na čl. 5, ods. 2, ale pre zabezpečenie dostatočnej informačnej základne o navrhovanej činnosti alebo jej zmene pre príslušný orgán je príloha s vymedzením minimálnej úrovne dokumentácie informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene zavedená novelou zákona EIA.

Ďalšie zmeny v tomto paragrafe sú vyvolané potrebou formálnych úprav súvisiacich so zmenou dokumentácie pre zisťovacie konanie a novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodu 34 [§ 23]

V § 23 sa nanovo definuje celý proces, ktorého účelom je stanovenie rozsahu hodnotenia pre vypracovanie správy o hodnotení na posúdenie vplyvov na životné prostredie. V súlade s čl. 5, ods. 2 smernice EIA v platnom znení, príslušný orgán vykoná pred stanovením rozsahu hodnotenia konzultácie s osobitnými orgánmi podľa čl. 6, ods.1 smernice EIA v platnom znení („...orgány, ktorých sa projekt bude pravdepodobne týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, alebo na základe miestnej alebo regionálnej príslušnosti...“). Pre zabezpečenie úplnosti informácií, ktoré bude mať príslušný orgán k dispozícii pred vydaním rozsahu hodnotenia sú medzi takéto orgány zadefinované: povoľujúci orgán, rezortný orgán, všetky dotknuté orgány a dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Takýto rozsah orgánov, ktoré sa konzultácie zúčastnia je síce nad rámec smernice EIA v platnom znení, ale v podmienkach aplikačnej praxe Slovenskej republiky zabezpečí komplexnú informáciu o všetkých zložkách a oblastiach, ktoré by mohli

7

byť navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou ovplyvnené a tak vytvorí kvalitný a úplný podklad pre odborné stanovenie rozsahu hodnotenia príslušným orgánom.

Informovanosť verejnosti je zabezpečená povinnosťou príslušného orgánu zverejniť informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene predloženú navrhovateľom v centrálnom informačnom systéme a žiadosťou príslušného orgánu na dotknutú obec, v ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby informáciu zverejnila spôsobom v mieste obvyklým.

Zároveň sa mení vnútorná štruktúra samotného procesu určenia rozsahu hodnotenia tak, aby príslušný orgán mal v procese väčšiu časovú voľnosť pri realizovaní jednotlivých úkonov za podmienky, že celkový čas na určenie rozsahu hodnotenia od podania prvotnej dokumentácie – Informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene – nepresiahne 60 dní; vo zvlášť komplikovaných a odôvodnených prípadoch maximálne 90 dní. Takto nastavené procesy a lehoty eliminujú prieťahy a minimalizujú v súčasnosti neúmerne vysoký počet konaní, ktoré sú v omeškaní pre administratívnu náročnosť procesov. Tiež sa upresňuje kompetencia príslušného orgánu vo vzťahu k nedoručeným stanoviskám (považovať za súhlasné so samotnou navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou), ako aj k stanoviskám doručeným po lehote (nemusí prihliadať). Ak niektorý z pripomienkujúcich subjektov nedoručí písomné stanovisko, v ktorom si uplatní pripomienky alebo požiadavky na rozsah hodnotenia, jeho stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene sa považuje za súhlasné, teda, že si na rozsah hodnotenia neuplatňuje žiadne požiadavky, a nemôže si následne uplatniť pripomienky alebo požiadavky k rozsahu hodnotenia v rámci ústneho pojednávania. Navrhovateľ alebo dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, môžu požiadať príslušný orgán o zaslanie doručených písomných stanovísk a návrhu rozsahu hodnotenia pred konaním ústneho pojednávania. Navrhovateľ, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, majú právo nazerať do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisu po celý čas administratívneho konania.

Zavádza sa ústne pojednávanie za účelom prerokovania rozsahu hodnotenia pred jeho určením.

Zavádza sa platnosť rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá je tri roky od jeho určenia, ak príslušný orgán v rozsahu hodnotenia neurčil inak. Na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán predĺžiť platnosť rozsahu hodnotenia o dva roky, a to aj opakovane, pričom celkový čas platnosti rozsahu hodnotenia nesmie prekročiť 7 rokov.

K bodom 35 až 42 [§ 24]

Znenie paragrafu sa mení v kontexte uplatnenia postupov smernice EIA v platnom znení, ktorá predpokladá aktívnu účasť verejnosti a dotknutej verejnosti najmä v samotnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ale nie v zisťovacom konaní podľa čl. 4, a tiež pri určovaní rozsahu hodnotenia podľa článku 5 odsek 2 smernice EIA v platnom znení. V zmysle znenia smernice EIA v platnom znení nie je verejnosť, ani dotknutá verejnosť oslovená v procese určenia rozsahu hodnotenia, ani sa jej aktívna účasť nepredpokladá. Informovanosť verejnosti o dokumentácii predloženej navrhovateľom za účelom určenia rozsahu hodnotenia je zabezpečená povinnosťou príslušného orgánu zverejniť informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene predloženú navrhovateľom v centrálnom informačnom

8

systéme a žiadosťou príslušného orgánu na dotknutú obec, v ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby informáciu zverejnila spôsobom v mieste obvyklým.

K bodom 43 až 44 [§ 25]

Zavádza sa nový spôsob doručovania všetkých informácií všetkým účastníkom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s výnimkou povoľujúceho, rezortného, dotknutých orgánov a navrhovateľa. Využitie verejnej vyhlášky, namiesto v súčasnosti uplatňovaného individuálneho doručovania každému účastníkovi, má za cieľ odstrániť individuálne lehoty na doručovanie a tým obmedziť prieťahy v konaní spôsobené neskorým preberaním, resp. nepreberaním zásielok. Smernica EIA v platnom znení individuálne doručovanie nevyžaduje, predpokladá zverejňovanie elektronicky prostredníctvom oficiálnych webových portálov (čl. 6 odsek 2 smernice EIA v platnom znení). Aarhuský dohovor uvádza možnosti doručovania jednotlivo alebo prostredníctvom verejných oznamov ( čl. 6 odsek 2 Aarhuského dohovoru). V predkladanom zákone je požadované zverejnenie elektronicky na centrálnom informačnom systéme, v dotknutých obciach spôsobom v mieste obvyklým, teda na verejnej tabuli a webovom sídle, ak ho má obec zriadené, aj prostredníctvom verejnej vyhlášky.

K bodu 45 [§ 29]

Účelom úpravy procesu zisťovacieho konania (screening) je odstránenie goldplatingu a priblíženie obsahu a formy zisťovacieho konania postupu definovanému v čl 4 smernice EIA v platnom znení. Základným účelom zisťovacieho konania je určiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v Prílohe č. 8, časť B (Príloha II smernice EIA v platnom znení) môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Dokumentácia predkladaná navrhovateľom pre zisťovacie konanie zostáva obsahovo aj štruktúrou prakticky nezmenená. Ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, navrhovateľ predkladá zámer v rozsahu Prílohy č. 9. Ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti, navrhovateľ predkladá Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa Prílohy č. 8a.

V rámci procesu zisťovacieho konania, príslušný orgán pred určením, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena uvedená v Prílohe č. 8, časť B (Príloha II smernice EIA v platnom znení) bude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, vykoná konzultácie s povoľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutými orgánmi a dotknutou obcou, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Takýto rozsah orgánov, ktoré sa konzultácie zúčastnia je nad rámec požiadaviek čl. 4 smernice EIA v platnom znení, ale v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečí komplexnú informáciu o všetkých zložkách a oblastiach, ktoré by mohli byť navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou ovplyvnené a tak vytvorí kvalitný a úplný podklad pre odborné určenie, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu uvedenú v prílohe č. 8, časť B je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Informovanosť verejnosti je zabezpečená povinnosťou príslušného orgánu zverejniť dokumentáciu predloženú navrhovateľom do zisťovacieho konania v centrálnom informačnom systéme a žiadosťou príslušného orgánu na dotknutú obec, v ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, aby dokumentáciu zverejnila spôsobom v mieste obvyklým.

9

S cieľom dôslednej transpozície smernice EIA v platnom znení, sa pre príslušný orgán zavádza aj postup vo vzťahu k prípadným nevyžiadaným stanoviskám doručeným v rámci zisťovacieho konania. Príslušnému orgánu ukladá povinnosť takéto stanoviská vo svojom určení/záväznom stanovisku zohľadniť a vysporiadať sa s nimi (bod 29 Preambuly smernice EIA v platnom znení).

Zisťovacie konanie je definované ako proces vyňatý z režimu zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Z režimu správneho poriadku je vyňaté aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania, pre ktoré sa zavádza pojem určenie a bude mať formu záväzného stanoviska. Samotné záväzné stanovisko musí obsahovať riadne zdôvodnenie ako aj všetky náležitosti definované v čl. 4 ods. 5 písm. a) a b) smernice EIA v platnom znení. V súlade so súčasným znením zákona o posudzovaní vplyvov sa zachováva možnosť opravného prostriedku formou námietky navrhovateľa resp. dotknutej obce, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. O podanej námietke rozhoduje najbližšie nadriadený orgán v lehote do 21 dní od doručenia námietky. Ak ide o námietku proti záväznému stanovisku zo zisťovacieho

konania, ktoré vydalo ministerstvo, rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej

komisie. V odseku 20 sa upravuje možnosť správnou žalobou napadnúť vecnú alebo procesnú

zákonnosť záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania, ktorým sa určilo, že navrhovaná

činnosť alebo jej zmena sa nebude posudzovať.

Zjednodušujú sa aj povinnosti dotknutej obce, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť realizovať vo vzťahu k zverejňovaniu záväzného stanoviska Príslušný orgán záväzné stanovisko pošle obci a požiada ju, aby ho zverejnila spôsobom v mieste obvyklým; samotný úkon zverejnenia záväzného stanoviska ale nie je obligatórny a je na rozhodnutí samotnej obce, pričom príslušný orgán ho už ďalej nekontroluje. V súlade s ustanoveniami smernice EIA v platnom znení záväzné stanovisko zverejní na v centrálnom informačnom systéme a zároveň na svojej úradnej tabuli príslušný orgán

Zároveň sa upravuje vnútorná štruktúra samotného procesu zisťovacieho konania tak, aby príslušný orgán mal v procese väčšiu časovú voľnosť pri realizovaní jednotlivých úkonov za podmienky, že celkový čas na určenie, či navrhovaná činnosť alebo jej zmenu uvedená v Prílohe č. 8, časť B (Príloha II smernice EIA v platnom znení) bude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Od podania prvotnej dokumentácie – zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti – nepresiahne 60 dní; vo zvlášť komplikovaných a odôvodnených prípadoch maximálne 90 dní. Takto nastavené procesy a lehoty eliminujú prieťahy a minimalizujú v súčasnosti neúmerne vysoký počet konaní, ktoré sú v omeškaní pre administratívna náročnosť procesov. Tiež sa upresňuje kompetencia príslušného orgánu vo vzťahu nedoručeným stanoviskám (považovať za súhlasné so samotnou navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou), ako aj k stanoviskám doručeným po lehote (nemusí prihliadať). Ak niektorý z pripomienkujúcich subjektov nedoručí písomné stanovisko, v ktorom si uplatní pripomienky alebo požiadavky, jeho stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene sa považuje za súhlasné, teda, že nepožaduje posudzovanie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa zákona, a nemôže si následne uplatniť pripomienky alebo požiadavky v rámci ústneho pojednávania. Subjekt, ktorý písomné stanovisko v lehote doručil, môže uplatniť pripomienky alebo požiadavky najneskôr na ústnom pojednávaní, pričom sa tieto môžu líšiť od podmienok, ktoré uplatňoval v písomnom stanovisku, ak je zmena vyvolaná potrebou reagovať na podmienky iného pripomienkujúceho subjektu, alebo na nové skutočnosti vznesené alebo objasnené v rámci ústneho pojednávania. Navrhovateľ alebo dotknutá obec, na ktorej území sa

10

má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, môžu požiadať príslušný orgán o zaslanie doručených písomných stanovísk pred konaním ústneho pojednávania.

Navrhovateľ a dotknutá obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, majú právo až do vydania záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania nazerať

do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisu.

Ak v záväznom stanovisku zo zisťovacieho konania príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona, záväzné stanovisko oprávňuje navrhovateľa podať návrh na začatie povoľovacieho konania.

Ak príslušný orgán v záväznom stanovisku určí, že navrhovaná činnosť má byť predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, tak prílohou záväzného stanoviska je aj určenie rozsahu hodnotenia (podľa § 23 ods. 4).

Zároveň sa určuje platnosť záväzného stanoviska, ktorá je tri roky, ak príslušný orgán v záväznom stanovisku neurčil inak. Na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán predĺžiť platnosť záväzného stanoviska o dva roky, a to aj opakovane, pričom celkový čas platnosti záväzného stanoviska nesmie prekročiť 7 rokov. P Záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania nestráca platnosť, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov,

K bodu 46

Terminologická úprava.

K bodu 47 [§ 30]

Paragraf sa ruší, všetky úkony spojené s procesom určenia rozsahu hodnotenia sú v predkladanej novele definované v §23.

K bodu 48 [§ 31]

§ 31 sa mení a upravuje s cieľom maximálneho zosúladenia obsahu a pravidiel pre Správu o hodnotení ako nosného dokumentu pre odborné posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie. Podaním správy o hodnotení sa začína časť konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V úvode sa definujú hlavné faktory, pre ktoré je potrebné identifikovať, opísať a posúdiť priame a nepriame významné vplyvy projektu. Pri definícií sa vychádza z ustanovení čl. 3 ods. 1 smernice EIA v platnom znení, ktoré boli do smernice vnesené v rámci revízie v roku 2014. Požiadavka na štruktúru a obsah Správy o hodnotení je podporená odkazom na Prílohu č. 11 zákona a rozsah hodnotenia stanovený podľa § 23.

Upravujú sa aj požiadavky na odbornosť spracovateľov Správy o hodnotení tak, aby ju mohla vypracovať iba osoba odborne spôsobilá podľa zákona o posudzovaní vplyvov v oblasti predmetu posudzovania navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Zároveň sa zavádza požiadavka na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré spracúvajú odborné štúdie a posudky pre Správu o hodnotení, pričom sa požiadavka viaže na odborné spôsobilosti definované v osobitných predpisoch. Úprava požiadaviek na odbornú spôsobilosť osôb podieľajúcich sa na vypracovaní

11

dokumentácie pre posúdenie vplyvov na životné prostredie reflektuje na požiadavky čl. 5 ods. 3 smernice EIA v platnom znení, ktoré boli do smernice zanesené v rámci revízie v roku 2014.

Predlžuje sa lehota na overenie úplnosti Správy o hodnotení príslušným orgánom na 30 dní, pričom platí, že správne konanie sa začína dňom doručenia správy o hodnotení príslušnému orgánu.

K bodu 49 [§ 32]

Vypustenie §32 súvisí s oddelením zisťovacieho konania od posudzovania vplyvov na životné prostredie, pred ktorým musí byť vždy vydaný rozsah hodnotenia. Doterajší zjednodušený postup, pri ktorom bolo možné vypracovanie Správy o hodnotení nahradiť zámerom predloženým v zisťovacom konaní nie je v súlade s požiadavkami smernice EIA v platnom znení na komplexnú identifikáciu, opis a vyhodnotenie priamych i nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie. Zámer sa vypracúva pre potreby zisťovacieho konania, ktorého účelom je vyhodnotiť iba, či existuje riziko významných nepriaznivých vplyvov a nemôže preto nahradiť Správu o hodnotení ako nosný dokument pre ich komplexné posúdenie. Zjednodušenie postupu pre činnosti alebo ich zmeny uvedené v Prílohe č. 8, časť B (Príloha II smernice EIA v platnom znení), kedy navrhovateľ vopred identifikuje významné nepriaznivé vplyvy, je definované v § 18 ods.1 písm. i).

K bodu 50 [§ 33]

Upravuje sa vnútorná štruktúra procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie tak, aby príslušný orgán mal v procese väčšiu časovú voľnosť pri realizovaní jednotlivých úkonov za podmienky, že celkový čas posudzovania nesmie presiahnuť 6 mesiacov (§37 ods. 2). 60 dní na rozposlanie v sebe zahŕňa aj čas, ktorý má príslušný orgán na overenie úplnosti Správy o hodnotení podľa § 31 ods. 5. V uvedenej lehote príslušný orgán upovedomí o začatí konania a zároveň Správu o hodnotení zverejní a rozpošle na pripomienkovanie. Zároveň, v priamej časovej nadväznosti na uvedené úkony (max. do 5 dní od ich vykonania) príslušný orgán určuje odborne spôsobilú osobu, ktorá má vypracovať nezávislý odborný posudok k navrhovanej činnosti („spracovateľ posudku“). Presunom úkonu určenia spracovateľa posudku na začiatok konania sa vytvorí dostatočný časový priestor pre spracovateľa na hlbšiu odbornú prípravu, spracovanie a vyhodnotenie podkladov, správy o hodnotení, jednotlivých stanovísk a prípadného záznamu z verejného prerokovania a /alebo doplňujúcich informácií, čím sa optimalizuje celkový čas procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Príslušný orgán zároveň zabezpečí komplexnú informovanosť verejnosti zverejnením informácie o začatí konania, správy o hodnotení, ako aj všetkých ďalších skutočností podľa § 24 ods. 1 v centrálnom informačnom systéme a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má zriadenú. Informáciu o začatí konania spolu so všetkými informáciami a skutočnosťami podľa § 24 ods. 1 zároveň zverejní prostredníctvom verejnej vyhlášky (§ 25 ods.2.).

Lehota na zasielanie stanovísk k správe o hodnotení zostáva nezmenená – 30 dní.

K bodu 51 [§ 34]

Zjednodušujú sa povinnosti dotknutej obce vo vzťahu k informovaniu verejnosti o začatí konania a správe o hodnotení. Príslušný orgán pošle obci informáciu o začatí konania

12

a elektronickú i tlačenú verziu správy o hodnotení, resp. všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie a požiada ju, aby ich bezodkladne zverejnila spôsobom v mieste obvyklým; samotný úkon zverejnenia vyššie uvedených informácií a dokumentácie ale nie je obligatórny a je na rozhodnutí samotnej obce, pričom príslušný orgán ho už ďalej nekontroluje.

Povinnosť vykonať verejné prerokovanie navrhovanej činnosti v dotknutej obci sa mení na možnosť; uskutočniť sa musí, iba ak o to dotknutá obec prejaví záujem. Ďalší postup vo vzťahu k vykonaniu verejného prerokovania zostáva bezo zmeny.

K bodom 52 až 56 [§ 35]

Upravujú sa procesné postupy vo vzťahu k spôsobu zverejnenia informácií o konaní posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Vypúšťa sa nadbytočné ustanovenie, podľa ktorého mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia, ktorá podala podnet podľa § 19, môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti alebo jej zmeny. Právo mimovládnej organizácie doručiť písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti alebo jej zmeny nie je podmienené podaním podnetu a vyplýva z ustanovení §24.

Upresňuje sa kompetencia príslušného orgánu vo vzťahu k nedoručeným stanoviskám (považovať za súhlasné so samotnou navrhovanou činnosťou), ako aj k stanoviskám doručeným po lehote (neprihliadať).

K bodu 57 [§ 36, § 37]

Upravuje sa postup vo vzťahu k vypracovaniu odborného posudku k navrhovanej činnosti.

Zachovávajú sa odborné požiadavky na spracovateľa posudku, ako aj ustanovenia zabraňujúce konfliktu záujmov. Zachováva sa aj možnosť príslušného orgánu na návrh navrhovateľa upustiť od vymenovania spracovateľa posudku a určiť iného.

Zachováva sa aj povinnosť navrhovateľa zabezpečiť vypracovanie odborného posudku, vrátane úhrady nákladov za jeho vypracovanie.

Zavádza sa povinnosť príslušného orgánu posielať stanoviská k správe o hodnotení, ako aj ďalšiu dokumentáciu potrebnú pre vypracovaniu posudku, spracovateľovi posudku priebežne, aby s ňou mohol pracovať už počas pripomienkovania. Zároveň sa príslušnému orgánu ukladá povinnosť upozorniť spracovateľa posudku o skutočnosti, že mu zasiela posledný z dokumentov a začína plynúť lehota 30 dní na odovzdanie odborného posudku.

Zavádza sa kompetencia príslušného orgánu, v prípade obzvlášť zložitých navrhovaných činností, určiť osobitný harmonogram na vypracovanie odborného posudku, ktorý nesmie presiahnuť 6 mesiacov. Toto ustanovenie je reakciou na aplikačnú prax. Môže ísť napríklad o líniové stavby, jadrové zariadenia, veľké priehrady a pod., ktoré sú často náročné svojim rozsahom, veľkosťou hodnoteného územia ako aj množstvom zaslaných stanovísk, pri spracovaní ktorých je bežná 60-90 dňová lehota nedostatočná.

Upravuje sa lehota na vydanie záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. V súvislosti so zmenou vnútornej štruktúry celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, má príslušný orgán na vydanie 60 dní od doručenia odborného

13

posudku, za podmienky, že celkový čas konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nesmie presiahnuť 6 mesiacov.

Zachováva sa povinnosť uviesť v záverečnom stanovisku, či príslušný orgán s realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a pri líniových stavbách aj v ktorom realizačnom variante ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy. Tiež sa zachováva povinnosť záverečné stanovisko riadne odôvodniť, uviesť spôsob vysporiadania s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov a s odborným posudkom, ako aj dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti.

Zjednodušujú sa aj povinnosti dotknutej obce vo vzťahu k zverejňovaniu záverečného stanoviska. Príslušný orgán záverečné stanovisko pošle obci a požiada ju, aby ho bezodkladne zverejnila spôsobom v mieste obvyklým; samotný úkon zverejnenia záverečného stanoviska ale nie je obligatórny a je na zodpovednosti samotnej obce, pričom príslušný orgán ho už ďalej nekontroluje. V súlade s ustanoveniami smernice EIA v platnom znení, príslušný orgán záverečné stanovisko zverejní na svojom webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má zriadenú. Zároveň príslušný orgán zverejní záverečné stanovisko prostredníctvom verejnej vyhlášky (§ 25 ods.2). Príslušný orgán po nadobudnutí právoplatnosti záverečného stanoviska vyhotoví doložku právoplatnosti, ktorú zverejní a zároveň doručí navrhovateľovi a povoľujúcemu orgánu.

Platnosť záverečného stanoviska sa upravuje na tri roky, pričom na návrh navrhovateľa môže príslušný orgán platnosť predĺžiť o dva roky, a to aj opakovane, pričom celkový čas platnosti záväzného stanoviska nesmie prekročiť 7 rokov. Každé predĺženie platnosti záverečného stanoviska je podmienené povinnosťou príslušného orgánu preveriť aktuálnosť podmienok a opatrení v ňom definovaných. Záverečné stanovisko nestráca platnosť, ak sa počas jeho platnosti začne konanie o umiestnení alebo povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

K bodu 58 [§ 37a]

Zmena v tomto paragrafe je vyvolaná potrebou formálnej úpravy súvisiacej s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodom 59 až 65 [§ 38 ]

Zmeny v tomto paragrafe sú vyvolané potrebou formálnej úpravy súvisiacej s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodom 66 a 67 [§ 39 a § 58 ods. 1]

Zmena v tomto paragrafe je vyvolaná potrebou formálnej úpravy súvisiacej s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodom 68 a 69

Zmena v tomto paragrafe je vyvolaná potrebou formálnej úpravy súvisiacej s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodu 71 [§ 60]

Upresňuje sa povinnosť spracovateľa dokumentácie pre zisťovacie konanie, rozsah hodnotenia a správy o hodnotení byť držiteľom odbornej spôsobilosti podľa zákona.

14

K bodom 72 až 73 [§ 61]

Zmeny sú vyvolané potrebou formálnej úpravy súvisiacej s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodom 74 až 75 [§ 62 a 63]

Zmeny sú vyvolané potrebou formálnej úpravy súvisiacej s novou definíciou procesov a ich nastavením.

K bodu 76 [§ 63a a § 64]

Dopĺňajú sa ustanovenia, ktorých účelom je odstrániť transpozičné nedostatky vo vzťahu k možnému konfliktu záujmov príslušného orgánu (čl. 9a smernice EIA v platnom znení), na ktoré Slovenskú republiku upozornila Európska komisia.

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. V kontexte koncepčného rozdelenia jednotlivých procesov súvisiacich s posudzovaním vplyvov na životné prostredie sa uplatňovanie správneho poriadku zachováva iba pre samotný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie ako je predkladaným návrhom definovaný v § 3 písm. d).

K bodu 77

Aktualizácia poznámky pod čiarou.

K bodu 78

Navrhujú sa nové prechodné ustanovenia.

K bodu 79 [k prílohe č. 8]

Nahrádza sa celá Príloha č. 8 novým znením. Nová Príloha č. 8 reaguje na zmeny vyvolané Smernicou 2011/92/EU a jej revíziou z roku 2014, ako aj na potrebu podpory projektov OZE. V tejto súvislosti sa menia prahové hodnoty pre navrhované činnosti OZE tak, aby sa postupy posudzovania vplyvov na životné prostredie uplatňovali iba pre navrhované činnosti, pri ktorých je reálny predpoklad významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Tiež došlo k úprave niektorých hraničných prahových hodnôt (doplnením slova “vrátane”), aby sa odstránili nejasnosti pri výklade, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má byť predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zároveň boli upravené názvy niektorých navrhovaných činností tak, aby zodpovedali názvom používaným v Prílohe I, resp. Prílohe II smernice EIA v platnom znení. Niektoré názvy navrhovaných činností, resp. ich prahových hodnôt boli upravené s cieľom ich zosúladenia s obdobnými činnosťami definovanými v Prílohe č. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.

Komplexná zmena štruktúry Prílohy č. 8 súvisí s potrebou reagovať na rozličný výklad pojmu „bez limitu“ pri kategorizovaní zmien. V praxi dochádzalo k situáciám, kedy príslušné orgány, ale aj súdy rozlične pristupovali k výkladu, či pojem „bez limitu“ je určením prahovej hodnoty alebo nie. V kontexte znenia § 18 ods. 1, písm. d) je totiž predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie každá zmena ak „zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v

prílohe č. 8 časti

A

ustanovená“. V praxi použitie pojmu „bez limitu“ niekedy viedlo k požiadavke na

posudzovanie vplyvov na životné prostredie aj pre zmeny, ktoré svojim charakterom nemohli

15

vyvolať významné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie (napr. osadenie nových filtračných zariadení v prevádzkach spadajúcich pod Prílohu č. 8 časť A). Zmenou štruktúry sa predmetná nejasnosť vo výklade odstráni a zjednotí sa rozhodovanie príslušných orgánov.

V zozname navrhovaných činností podliehajúcim posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie došlo k nasledovným zmenám:

Kapitola 1. Ťažobný priemysel sa mení na “Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov”(pôvodne kapitola č. 11).

V položke č. 1 sa mení prahová hodnota pre časť B “od 40 000 do 80 000 miest pre brojlery alebo od 25 000 do 40 000 miest pre sliepky”.

Vkladajú sa nové položky č. 2 a 3, ktoré vznikli oddelením položky č. 1 so zachovaním pôvodných prahových hodnôt pre chov ošípaných a prasníc.

Vkladá sa nová položka č. 4 so znením pre časť B “Chov hospodárskych zvierat s kapacitou hovädzieho dobytka, vrátane mladého dobytka, dojníc a teliat a iných hospodárskych zvierat neuvedených v inej položke tejto prílohy s kapacitou od 100 dobytčích jednotiek”* Pod kapitolu 1. sa vkladá sa poznámka pod čiarou s textom: *Prepočet hospodárskych zvierat na dobytčie jednotky sa vypočítava podľa prílohy č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 3/2023 Z. z. z 29. decembra 2022, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory na neprojektové opatrenia Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Položka č. 5 (pôvodná položka č. 2) mení sa znenie a prahová hodnota pre časť B “Intenzívna akvakultúra od 1 000 t/rok” prahová hodnota upravená na základe rozporového konania (expertná úroveň).

Položka č. 6 (pôvodná položka č. 5) mení sa znenie na “Kafilérie, veterinárne asanačné ústavy alebo cintoríny pre zvieratá”.

Položka č. 7 (pôvodná položka č. 3) mení sa znenie na základe rozporového konania (expertná úroveň) na “Vodohospodárske projekty pre poľnohospodárstvo vrátane melioračných zásahov, ako sú odvodnenia, závlahy, protierózne ochrany pôd a úpravy pozemkov”, zachovávajú sa prahové hodnoty uvedené v písm. a).

Položka č. 8 je pôvodná položka č. 6.

Položka č. 9 (pôvodná položka č. 7) mení sa znenie na „Odlesňovanie na účely zmeny na iný typ využitia krajiny“ pre časť A „od 10 ha vrátane“ pre časť B „od 1 ha do 10 ha“.

Vkladá sa nová položka č. 10 (pôvodne časť položky č. 7) s prahovou hodnotnou pre časť B “Prvé zalesňovanie na nelesných pozemkoch na účely zmeny na iný typ využitia krajiny od 10 ha”.

Pôvodné položky č. 8 a 9 sa menia na položky č. 11 a 12.

Na položku č. 9, 10 a 11 sa nevzťahuje agrolesníctvo, to znamená systém hospodárenia na poľnohospodárskej ploche, pri ktorom sa na jednej ploche zámerne kombinuje poľnohospodárska produkcia s pestovaním drevín, a poľnohospodársku činnosť možno vykonávať rovnako ako na pozemkoch bez drevín, napríklad § 2 písm. g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 435/2022 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 515/2023 Z. z., § 4 ods. 1 písm. b) prvého bodu a písm. c) a ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 436/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb.

Kapitola 2. Energetický priemysel sa mení na “Vodné hospodárstvo” (pôvodne kapitola č. 10).

16

V položke č. 1 mení sa znenie na “Priehrady, nádrže, hate alebo iné zariadenia určené na zadržiavanie, vzdúvanie alebo akumuláciu vody” pre časť B “s rozlohou od 5 ha do 100 ha”.

Položka č. 2 je pôvodná položka č. 4.

Položka č. 3 (pôvodná položka č. 2) mení sa znenie na “Zariadenia na prevod vodných zdrojov medzi povodiami, ak takýto prenos je zameraný na prevenciu pred možným nedostatkom vody” pre časť B “od 15 000 m3/rok do 10 mil. m3/rok”.

Položka č. 4 je pôvodná položka č. 3.

Položka č. 6 mení sa znenie na “Komunálne čistiarne odpadových vôd alebo kanalizačné siete” a oddeľuje sa do položky č. 7, pre časť B “Priemyselné čistiarne odpadových vôd”. Zavedenie osobitnej položky pre priemyselné čistiarne odpadových vôd vyplynulo s poukazom na Smernicu 2000/60/ES o vodách a dosiahnutie environmentálnych cieľov resp. dobrého stavu vôd.

V položke č. 8 (pôvodná položka č. 7) mení sa znenie na: “Opatrenia na ochranu pred povodňami vrátane suchých nádrží”.

Pôvodné položky č. 8 a 9 sa vypúšťajú.

Kapitola 3. Hutnícky priemysel sa mení na “Dobývanie a úprava nerastov” (pôvodne kapitola č. 1). Pridáva sa rezortný orgán Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pre všetky položky tejto kapitoly.

V položke č. 1 (pôvodná položka č. 9) mení sa znenie na “Dobývanie, úprava a spracovanie azbestu”.

V položke č. 2 (pôvodná položka č. 4) mení sa znenie na “Dobývanie a úprava ropy, okrem položky 6”.

V položke č. 3 (pôvodná položka č. 5) mení sa znenie na “Dobývanie a úprava zemného plynu, okrem položky 6”.

Vkladá sa nová položka č. 4, v znení „Dobývanie a úprava nerastov podzemným spôsobom, okrem položiek 1., 2., 3., 5., 6., 7. a 8. tejto kapitoly“ pre časť A “od 200 000 t/rok vrátane“ pre časť B „do 200 000 t/rok”.

V položke č. 5 (pôvodná položka č. 11), mení sa znenie na „Dobývanie a úprava nerastov povrchovým spôsobom, okrem položiek 1., 2., 3., 4., 6., 7. a 8. tejto kapitoly“ a prahové hodnoty pre časť A „od 200 000 t/rok vrátane alebo od 25 ha záberu plochy vrátane alebo v chránenej vodohospodárskej oblasti“ pre časť B „od 100 000 t/rok do 200 000 t/rok alebo od 5 ha do 25 ha záberu plochy“. Prahové hodnoty pri položke č. 5 menia na základe zosúladenie s prílohou I smernice EIA v platnom znení.

V položke č. 6 mení sa znenie na „Povrchové prevádzky na dobývanie uhlia, lignitu, ropy, zemného plynu, rúd a bituminóznych hornín“.

V Položke č. 7 (pôvodná položka č. 3) mení sa znenie na „Dobývanie a úprava nerastov s rádioaktívnymi vlastnosťami“.

V položke č. 8 (pôvodná položka č. 10) mení sa znenie na „Ťažba nerastov v korytách vodných tokov a vo vodných plochách od 100 000 t/rok vrátane“.

V položke č. 9 (pôvodná položka č. 16), mení sa znenie pre vrty na využívanie geotermálnej energie a prahová hodnota pre časť B “na využívanie geotermálnej energie a geotermálnych vôd, vrátane vrtov na ukladanie tepla a inštaláciu tepelných čerpadiel od 300 m vrátane”. Zmena prahovej hodnoty pre geotermálne vrty vychádza z aplikačnej praxe a z dôvodu plnenia záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v Pláne obnovy.

Pôvodná položka č. 17 sa presúva do kapitoly č. 13 Infraštruktúra.

Kapitola 4. Chemický, farmaceutický a petrochemický priemysel sa mení na “Energetika” (pôvodne kapitola č. 2).

17

V položkách č. 1 – 8 (pôvodné položky č. 4 – 11) mení sa znenie na:

Položka č. 1 „Jadrové elektrárne a iné zariadenia s jadrovými reaktormi vrátane demontovaných alebo uložených (s výnimkou výskumných zariadení na výrobu a konverziu štiepnych a obohatených materiálov, ktorých maximálny tepelný výkon nepresahuje 1 kW stáleho tepelného výkonu) a jadrové elektrárne a iné zariadenia s jadrovými reaktormi vo vyraďovaní“

Položka č. 2 „Zariadenia na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva, resp. zariadenie, v ktorom prebieha proces alebo operácia, ktorej účelom je extrahovať štiepne materiály a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie použitie“

Položka č. 3 „Zariadenia určené na výrobu alebo obohacovanie jadrového paliva“

Položka č. 4 „Zariadenia na spracovanie vyhoretého jadrového paliva“

Položka č. 5 „Zariadenia na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov“

Položka č. 6 „Zariadenia určené na ukladanie vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívnych odpadov“

Položka č. 7 „Zariadenia na skladovanie (plánované na viac ako 10 rokov) vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu v inom jadrovom zariadení, ako bol vyprodukovaný“

Položka č. 8 „Zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, okrem položky 5. a 7. tejto kapitoly“

Vkladá sa nová položka č. 9 pre časť B, ktorá znie „Vyraďovanie jadrových zariadení okrem položky 1. tejto kapitoly“.

V položke č. 10 (pôvodná položka č. 1), mení sa znenie na „Tepelné elektrárne a ostatné spaľovacie zariadenia neuvedené v inej kapitole tejto prílohy s tepelným príkonom“ a prahové hodnoty pre časť A „od 50 MW vrátane“ pre časť B „od 5 MW do 50 MW“. Prahová hodnota sa mení v súlade s prílohou č. 1 Aahurského dohovoru.

Položka č. 11 (pôvodná položka č. 2) mení sa znenie pre časť B na „Zariadenia na využívanie vody na výrobu elektriny (hydroelektrárne)“. Pri zariadeniach na využívanie vody na výrobu energie sa prahovú hodnota mení v súlade s prílohou II smernice EIA v platnom znení.

Položka č. 12 (pôvodná položka č. 3) mení sa znenie na „Zariadenia na využívanie vetra na výrobu elektriny (veterné elektrárne) s príkonom“ a prahové hodnoty pre časť A „od 1 MW vrátane” pre časť B „od 0,1 MW do 1 MW”. Prahové hodnoty pre zariadenia na využívanie vetra na výrobu energie sú zosúladené s hodnotami uvedenými v Pláne obnovy. V Pláne obnovy sa taktiež rieši zrýchlené povoľovanie všetkých obnoviteľných zdrojov energie, ktoré bude predmetom riešenia v nasledovnej novele zákona EIA, ktorá je v Pláne legislatívnych úloh na rok 2024.

Položka č. 13 mení sa znenie na „Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a teplej vody, okrem položky 1., 10., 11. a 12. tejto kapitoly s príkonom“.

V položke č. 14 mení sa prahová hodnota, ktorá bola upravená na základe aplikačnej praxe, pre časť B na „so svetlosťou od 300 mm vrátane alebo súvislou dĺžkou od 5 km vrátane“.

Pôvodné položky č. 15-18 sa presúvajú do kapitoly č. 13 Infraštruktúra.

Kapitola 5. Drevospracujúci, celulózový a papierenský priemysel sa mení na “Výroba a spracovanie kovov” (pôvodne kapitola č. 3).

V položke č. 1 (pôvodná položka č. 4) mení sa znenie na „Výroba surového železa, liatiny alebo ocele z prvotných alebo druhotných surovín vrátane kontinuálneho odlievania“.

V položke č. 2 (pôvodná položka č. 5) mení sa znenie na „Výroba surových neželezných kovov z rúd, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi“.

18

V položke č. 3 (pôvodná položka č. 2) mení sa znenie pre časť B „Spracovanie železných kovov a) prevádzkovaním valcovní na valcovanie za tepla s kapacitou od 20 t/hodina surovej ocele vrátane a) prevádzkovaním valcovní na valcovanie za tepla s kapacitou od 20 t/hodina surovej ocele vrátane b) prevádzkovaním kováční s kladivami s energiou viac ako 50 kJ na jedno kladivo alebo od 20 MW spotreby tepelnej energie vrátane c) tvárnenie výbuchom d) nanášanie ochranných povlakov z roztavených kovov so spracúvaným množstvom od 2 t/hodina surovej ocele vrátane“. Písm. c.) sa upravilo na základe aplikačnej praxe.

Položka č. 4 je pôvodná položka č. 3.

V položke č. 5 (zložená z pôvodných položiek č. 6 a 7) mení sa znenie na „Tavenie vrátane zlievania zliatin (legovania) neželezných kovov okrem vzácnych kovov vrátane pretavovania recyklovaných výrobkov (rafinácia, výroba odliatkov a pod.) s kapacitou tavenia“ pre časť A „od 4 t/deň pre olovo a kadmium vrátane alebo od 20t/deň pre ostatné kovy vrátane“ pre časť B „do 4 t/deň pre olovo a kadmium alebo do 20t/deň pre ostatné kovy“

V položke č. 6 (pôvodná položka č. 8) mení sa znenie na „Povrchová úprava kovov a plastov využívajúca elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy“.

V položke č. 7 (pôvodná položka č. 1) mení sa znenie pre časť B „Praženie alebo spekanie kovovej rudy (vrátane sírnikových rúd)“.

Kapitola 6. Priemysel stavebných látok sa mení na “Chemický priemysel” (pôvodne kapitola č. 4). Pridáva sa rezortná orgán Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre položky č. 6, 7 a 11.

Vkladá sa nová položka č. 1 pre časť B, ktorá znie „Výroba brikiet z čierneho a hnedého uhlia“.

V položke č. 2 (pôvodná položka č. 1) mení sa znenie na „Splyňovanie a skvapalňovanie uhlia, lignitu alebo bituminóznych hornín (plynárne), výroba koksu (koksárne)“ a prahové hodnoty pre časť A „od 100 000 t/rok vrátane“ pre časť B „od 2 000 t/rok do 100 000 t/rok“

Položka č. 3 je prečíslovaná pôvodná položka č. 2.

V položke č. 4 (pôvodná položka č. 3.1) mení sa znenie na „Integrovaná výroba základných organických chemikálií ktorými sú najmä: a) jednoduché uhľovodíky, ako sú lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické uhľovodíky; b) organické zlúčeniny obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery a zmesi esterov, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice; c) organické zlúčeniny síry; d) organické zlúčeniny obsahujúce dusík, ako sú amíny, amidy, nitroderiváty, nitrily, kyanáty, izokyanáty; e) organické zlúčeniny fosforu; f) halogénderiváty uhľovodíkov; g) organokovové zlúčeniny; h) plastické hmoty , ktorými sú polyméry, syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe; i) syntetické kaučuky; j) farbivá a pigmenty; k) povrchovo aktívne látky;“

V položke č. 5 (pôvodná položka č. 3.2) mení sa znenie na „Integrovaná výroba základných anorganických látok, ktorými sú najmä: a) plyny, a to amoniak, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík *, oxid siričitý, karbonylchlorid-fosfén; b) kyseliny, a to kyselina chrómová, kyselina fluorovodíková, kyselina fosforečná, kyselina dusičná, kyselina chlorovodíková, kyselina sírová, oleum a kyselina siričitá; c) zásady, a to hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný, d) soli, a to chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný, e) nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny, najmä karbid vápnika, kremík, karbid kremíka;“.

V položke č. 6 (pôvodná položka č. 3.3) mení sa znenie na „Integrovaná výroba hnojív založených na báze fosforu, dusíka alebo draslíka - jednozložkové alebo viaczložkové hnojivá“.

V položke č. 7 (pôvodná položka č. 3.4) mení sa znenie na „Integrovaná výroba prípravkov na ochranu rastlín alebo výrobu biocídov“.

19

V položke č. 8 (pôvodná položka č. 3.5) mení sa znenie na „Integrovaná výroba farmaceutických výrobkov vrátane medziproduktov“.

V položke č. 9 (pôvodná položka č. 3.5) mení sa znenie na „Integrovaná výroba výbušnín“.

Vkladá sa položka č. 10 pre časť B (pôvodná položka č. 12 v kapitole 8.).

Vkladajú sa nové položky č. 11 a 12 (oddelené od pôvodnej položky č. 11) pre časť B na položka č. 11 „Výroba prípravkov na ochranu rastlín, biocídov a hnojív, iných ako uvedené v položke 6. a 7. tejto kapitoly“ a položka č. 12 „Výroba farmaceutických výrobkov alebo prípravkov a peroxidov“.

Položka č. 13 (pôvodná položka č. 12) sa presúva pre časť B „Výroba farieb a lakov od s prahovou hodnotou od 10 t/rok”, v ktorej sa upravuje prahová hodnota v súlade s prílohou II smernice EIA v platnom znení.

V položke č. 14 mení sa znenie pre časť B „Spracovanie chemických medziproduktov alebo produktov alebo výroba produktov využívajúca fyzikálnochemické procesy“.

Pôvodná položka č. 6 sa presúva do kapitoly č. 9 Ostatné priemyselné odvetia a iné projekty

Pôvodné položky č. 9, 13 a 13a sa presúvajú do kapitoly č. 13 Infraštruktúra.

Ostatné pôvodné položky tejto kapitoly sa vypúšťajú.

Kapitola 7. Strojársky a elektrotechnický priemysel sa mení na “Spracovanie dreva, výroba papiera a papierových výrobkov, tlač” (pôvodne kapitola č. 5). Vypúšťa sa rezortný orgán Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre pôvodné položky č. 2 a 4.

V položke č. 1 (pôvodná položka č. 2) mení sa znenie pre časť B „Výroba drevovláknitých a drevotrieskových dosiek s výrobnou kapacitou od 600 m3/deň vrátane“.

V položke č. 2 (pôvodná položka č. 4 písm. a)) mení sa znenie na „Výroba buničiny (celulózy) z dreva alebo iných vláknitých materiálov“.

Vkladá sa položka č. 3 pre časť B „Spracovanie celulózy“.

V položke č. 4 (pôvodná položka č. 4 písm. b)) mení sa znenie na „Výroba papiera a lepenky s výrobnou kapacitou“ a prahové hodnoty pre časť A „od 20t/deň vrátane“ pre časť B „od 1 t/deň do 20 t/deň“ na základe zosúladenia prahovej hodnoty s prílohou č. 1 Aahurského dohovoru.

Kapitola 8. Ostatné priemyselné odvetia sa mení na “Strojársky a elektrotechnický priemysel” (pôvodne kapitola č. 7).

Položky č. 1-6 (pôvodné položky č. 1-5 a č. 7) mení sa znenie pre časť B na:

Položka č. 1 „Výroba a montáž motorových vozidiel alebo výroba motorov motorových vozidiel“

Položka č. 2 „Výroba a oprava lodí“

Položka č. 3 „Výroba a oprava lietadiel“

Položka č. 4 „Výroba železničných zariadení“

Položka č. 5 „Testovanie motorov, turbín a reaktorov“

Položka č. 6 „Strojárska alebo elektrotechnická výroba, okrem položky 1. až 5. tejto kapitoly so záberom plochy od 3000m2 vrátane“.

Pôvodná položka č. 6 sa presúva do kapitoly 13. Infraštruktúra

Kapitola 9. Infraštruktúra sa mení na “Ostatné priemyselné odvetia a iné projekty” (pôvodne kapitola 6 a 8, ktoré sa zlúčili). Pridáva sa rezortný orgán Ministerstvo životného prostredia pre položku č. 15.

20

Položka č. 1 je pôvodná položka č. 1 v kapitole 6.

Položka č. 2 je pôvodná položka č. 1 v kapitole 6

Položka č. 3 (pôvodná položka v kapitole 6) mení sa znenie na “Výroba stavebných hmôt a stavebných výrobkov”

V položke č. 4 (pôvodná položka č. 3 v kapitole 6) mení sa znenie pre časť A na “Výroba azbestu alebo výroba výrobkov s obsahom azbestu”. Prahová hodnota sa mení v súlade s prílohou č. 1 Aahurského dohovoru.

V položke č. 5 (pôvodná položka č. 4 v kapitole 6) mení sa prahová hodnota pre časť B „od 5 000 t/rok do 10 000 t/rok”

Položka č. 6 (pôvodná položka č. 1 v kapitole 8) sa mení na “Výroba skla alebo sklenených vláken s kapacitou tavenia”.

V položke č. 7 (pôvodná položka č. 2 v kapitole 8) mení sa znenie na “Tavenie nerastných látok vrátane výroby minerálnych vlákien s kapacitou tavenia” a pridáva sa prahová hodnota pre časť B “do 20t/deň.” Prahová hodnota sa mení v súlade so smernicou EIA v platnom znení a prílohou č. 1 Aahurského dohovoru.

Položka č. 8 (pôvodná položku č. 2 kapitoly 8) mení sa pre časť B na “Výroba minerálnych umelých vlákien". Prahová hodnota sa mení v súlade so smernicou EIA.

Položka č. 9 (pôvodná položka č. 3 kapitoly 8) mení sa na “Výroba keramických výrobkov vypaľovaním, najmä strešných škridiel, tehál, žiaruvzdorných tvárnic, obkladačiek, kameniny alebo porcelánu s výrobnou kapacitou”

Položka č. 10 (pôvodná položka č. 4 kapitoly 8) mení sa na “Predpríprava, ktorá obsahuje činnosti ako je pranie, bielenie, mercerizácia alebo farbenie textilných vláken alebo textílií s kapacitou spracovania”

Položka č. 11 (pôvodná položka č. 5 kapitoly 8) mení sa znenie na “Vyčiňovanie koží a kožušín s kapacitou spracovanie” a prahové hodnoty pre časť A „od 12 t/deň hotových výrobkov vrátane” a pre časť B „od 3 t/deň do 12 t/deň hotových výrobkov” Prahová hodnota sa mení v súlade so smernicou EIA v platnom znení a prílohou č. 1 Aahurského dohovoru.

V položke č. 12 (pôvodná položka č. 7 kapitoly 8) mení sa znenie na “Povrchová úpravu látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, hlavne na apretáciu, tlač, pokovovanie, odmasťovanie, vodovzdornú úpravu, lepenie, lakovanie, čistenie úprava rozmerov, farbenie alebo impregnovanie s kapacitou spotreby používaného organického rozpúšťadla” a prahová hodnota pre časť B „od 100 t/rok do 200 t/rok alebo od 5 kg/hodinu do 150 kg/hodinu”.

Vkladá sa položka č. 13 (pôvodná položka č. 6 v kapitole 4) a mení sa znenie na “Zhodnotenie alebo zneškodňovanie výbušných látok“.

V položke č. 14 (pôvodná položka č. 10 v kapitole 8) mení sa znenie a prahová hodnota pre časť B na “Ostatná výroba, neuvedená v iných kapitolách tejto prílohy so záberom plochy 3 000 m2 “, ktorá vyplýva z aplikačnej praxe.

Vkladá sa nová položka č. 15 pre časť A „Prevádzky na výrobu vodíka elektrolýzou vody inštalovanou výrobnou kapacitou od 50 t/deň”. Položka č. 15 je v súlade s revidovanou Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia). Výstavba zariadení na výrobu zeleného a obnoviteľného vodíka je súčasťou európskej a národnej stratégie pre dekarbonizáciu priemyslu.

Vkladá sa položka č. 16 pre časť B “Projekty, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 128/2015 Z. z o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak nie sú uvedené v inej časti tejto prílohy“.

Kapitola 10. Vodné hospodárstvo sa mení na “Výroba potravín a nápojov” (pôvodne kapitola č. 12).

21

V položke č. 1 mení sa znenie na “Výroba piva alebo sladu”

Položka č. 2 mení sa znenie na “Bitúnky s kapacitou porážky zvierat” a prahová hodnota pre časť B „do 50 t/deň“

Položka č. 3 (pôvodná položka č. 9) mení sa znenie na “Spracovanie mäsa alebo mäsových výrobkov” a prahová hodnota pre časť B „do 75 t/deň“

Pre položky č. 2 a 3 sa prahové hodnoty pre časť B menia na základe rozporového konania (expertná úroveň) a v súvislosti Vykonávacím nariadením komisie (EÚ) 2023/594 zo 16. marca 2023, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat. Zisťovacie konanie pomáha k eliminácii ciest prenosu tohto závažného ochorenia cez porážky a spracovania mäsa, mäsových výrobkov, vedľajších odpadov, vôd, vedľajšími živočíšnymi produktami a inými a s predmetným konaním sú spojené povinnosti, ktoré aktívne eliminujú uvedené riziká.

Položka č. 4 (pôvodná položka č. 3) mení sa znenie pre časť B “Výroba škrobu alebo škrobových výrobkov”.

Položka č. 5 (pôvodná položka č. 4) mení sa znenie na “Výroba cukru”.

Položka č. 6 (pôvodná položka č. 5) mení sa znenie na “Výroba kakaa, čokolády, cukroviniek alebo sirupov v priemyselnom meradle“.

Položka č. 7 mení sa znenie na “Výroba rastlinných, živočíšnych olejov alebo tukov”.

Položka č. 8 mení sa znenie na “Výroba mliečnych výrobkov” a prahová hodnota pre časť B „od 20 t/deň do 200 t/deň“

Položka č. 9 (pôvodná položka č. 10) pridáva sa prahová hodnota pre časť B „Spracovanie, konzervovanie rýb alebo výroba rybieho oleja od 10 t/deň“ na základe rozporového konania (expertná úroveň). Spracovanie rýb zahŕňa aj spracovanie ostatných výrobkov z rýb.

Položka č. 10 (pôvodná položka č. 11) sa presúva pre časť B a mení sa znenie na „Konzervárne, baliarne živočíšnych alebo rastlinných výrobkov od 1 t/deň“.

V položke č. 11 (pôvodná položka č. 13) sa presúva pre časť B a mení sa znenie na „Prevádzky na spracovanie ostatných rastlinných alebo živočíšnych surovín okrem položky 1. až 10. v tejto prílohe od 75 t/deň výrobkov vrátane”

Kapitola 11. Poľnohospodárska a lesná výroba mení sa na “Odpadové hospodárstvo” (pôvodne kapitola č. 9).

Položka č. 1 (pôvodná položka č. 7) mení sa znenie pre časť A na “Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov ak nie je uvedené v iných položkách tejto kapitoly”. Položka č. 1 pre časť A zahŕňa akýkoľvek spôsob zneškodňovania nebezpečného odpadu tzn. aj mobilné zariadenia. Do položky č. 1 sa pridáva znenie pre časť B

22

“Zneškodňovanie stavebného odpadu s obsahom azbestu od 500 t vrátane, okrem zariadenia na zneškodňovanie odpadov skládkovaním”. Položka č. 1 pre časť B vyplýva z aplikačnej praxe.

Položka č. 2 (pôvodná položka č. 5) mení sa znenie na “Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie ostatných odpadov v spaľovniach, zariadeniach na spoluspaľovanie a zneškodňovanie ostatných odpadov chemickým spracovaním” Vypúšťa sa pojem tepelný postup, ktorý je definovaný § 20 ods. 8 a 9 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia.

Položka č. 3 je pôvodná položka č. 2.

V položke č. 4 (pôvodná položka č. 3) mení sa prahová hodnota pre časť A „od 25 000 t vrátane” a pre časť B „do 25 000 t”. Prahová hodnota sa mení v súlade prílohou č. 1 Aarhuského dohovoru. Prahová hodnota sa uvádza v tonách v súlade so Smernicou Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Prahové hodnoty reflektujú na hlavný cieľ odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2025, ktorým je odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním najmä pre komunálne odpady, t. j. odpadov, ktoré nie sú nebezpečné. Pre naplnenie hlavného cieľa je nutné realizovať viacero opatrení. Nemôže ísť iba o jedno opatrenie, pretože je preukázateľná príčinná súvislosť medzi opatreniami. Jedno opatrenie nevyvolá dostatočný efekt a tlak na systém tak, aby bol zabezpečený synergický efekt a hlavný cieľ bol splnený. Musí ísť o kombináciu viacerých opatrení. Zvýšenie poplatkov za ukladanie odpadov na skládky odpadov v Slovenskej republike je jedným z kľúčových opatrení, ktoré by mali spolu s ďalšími dielčími opatreniami prispieť k splneniu uvedeného cieľa. Cieľom Európskej únie je zabezpečiť prostredníctvom členských štátov Európskej únie odklon od skládkovania komunálneho odpadu (nie nebezpečného) do roku 2035 na 10 %.

V položke č. 5 (pôvodná položka č. 4) mení sa prahová hodnota pre časť B „od 250 000 t”.

Položka č. 6 (pôvodná položka č. 6 a 11) mení sa znenie na „Zhodnocovanie ostatných odpadov v stacionárnom zariadení, okrem zhodnocovanie uvedeného v položke 2“ pre časť A „od 200 000 t/rok vrátane“ pre časť B „od 5 000 t/rok do 200 000 t/rok, od 50 000 t/rok do 200 000 t/rok pre stavebný odpad”. Prahová hodnota sa zvyšuje oproti pôvodnej položke č. 11 zo 100 000 t na 200 000 t, zároveň sa zvyšuje prahová hodnota aj pri iných ostatných (nie nebezpečných) odpadoch ako sú stavebné odpady, a to z dôvodu, že množstvo zhodnocovaného ostatného odpadu v množstve min. 200 000 t za rok je možné považovať za také množstvo, ktoré by malo byť predmetom posudzovania vplyvov (v priemere ide o množstvo min. 550 t za deň). Definovaním stacionárnych zariadení na zhodnocovanie odpadov sa z procesu posudzovania vplyvov vylučujú mobilné zariadenia na zhodnocovanie odpadov.

Položka č. 7 (pôvodná položka č. 9) mení sa znenie na „Zariadenie na zber nebezpečných odpadov od 10 t/rok vrátane, okrem zberných dvorov”.

Položka č. 8 (pôvodná položka č. 10) mení sa znenie na „Zariadenia na zber ostatných kovových odpadov alebo starých vozidiel, ktoré nie sú nebezpečným odpadom od 5 000 t/rok vrátane” Položka č. 8 sa vzťahuje aj na zhromažďovanie odpadov zo zálohovaných jednorazových obalov na nápoje z kovu.

23

Položka č. 9 (pôvodná položka č. 12) mení sa znenie na „Zneškodňovanie ostatných odpadov, ak nie je uvedené v iných položkách tejto kapitoly”.

Položky č. 1, 13, 14, 15, 16, 17 sa presúvajú do kapitoly č. 13 Infraštruktúra.

Kapitola 12. Potravinársky priemysel sa mení na “Doprava” (pôvodne kapitola č. 13).

Položka č. 1 (pôvodná položka č. 1) mení sa znenie na „Diaľnice”. Znenie sa mení podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého sa pozemné komunikácie rozdeľujú na diaľnice, cesty, miestne cesty, účelové cesty. V rámci položky č. 1 sa vypúšťa slovné spojenie „vrátane objektov“ v súlade s § 8 vyhlášky č. 35/1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), kde je uvedené čo je súčasťami diaľnic a ciest, a preto nie je potrebná špecifikácia.

V položke č. 2 (pôvodná položka č. 2) mení sa znenie na „Štvor- a viacpruhové cesty, resp. rozšírenie alebo rekonštrukcia existujúcej cesty s dvomi a menej pruhmi na štvor- a viacpruhovú cestu” a prahové hodnoty pre časť B „od 7, 5 km do 10 km” Prahové hodnoty sú upravené na základe rozporového konania (štatutárna úroveň).

Vkladá sa nová položka č. 3 pre časť B “Cesty s menej ako štyrmi pruhmi so súvislou dĺžkou od 7,5 km vrátane“. Prahová hodnota je upravená na základe rozporového konania na (štatutárna úroveň).

Pre položky č. 1, 2 a 3 sa v rámci konania podľa zákona EIA posudzuje cesta ako celok so všetkými súvisiacimi objektmi, tak ako je uvedené v § 8 vyhlášky č. 35/ 1984 Zb. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Položka č. 4 (pôvodná položka č. 3) mení sa znenie na “Stavby železničných tratí nadzemných a podzemných” a prahová hodnota pre časť B “od 15 km do 20 km”. Prahová hodnota sa mení na základe rozporového konania (štatutárna úroveň). Podľa zákona č. 513/ 2009 Z. z. Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o dráhach”) a prílohy č. 12a zákona o dráhach je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie železničná dráha vrátane súčastí železničnej infraštruktúry. Pre položku č. 4 sa vypracuje metodické usmernenie, ktoré definuje činnosti, podliehajúce posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

V položka č. 5 (pôvodná položka č. 4 a spojenie pôvodných položiek č. 5, 6 a 7) mení sa znenie na „Železničné stanice, depá a terminály vrátane pracovísk údržby a súvisiace prevádzkové objekty” a prahové hodnoty pre časť B „od 5 koľají”. Pre položku č. 4 sa vypracuje metodické usmernenie, ktoré definuje činnosti, podliehajúce posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.

Pôvodná položka č. 8 sa vypúšťa na základe rozporového konania (štatutárna úroveň).

V položke č. 6 (pôvodná položka č. 9 a 13) mení sa znenie na „Električkové, trolejbusové, lanové dráhy a špeciálne dráhy slúžiace výhradne alebo prevažne pre prepravu osôb a súvisiace prevádzkové objekty” a prahová hodnota pre časť A „od 1 km stavebnej dĺžky vrátane” a pre časť B „od 100 m do 1km stavebnej dĺžky”. Zmena prahovej hodnoty vyplýva

24

na základe potreby vykonať zisťovacie konanie už pri malom rozsahu (v jednotkách kilometrov).

Vkladá sa položka č. 7 „Koľajová dráha založená na princípe magnetickej levitácie vrátane súvisiacich prevádzkových zariadení “ a prahová hodnota pre časť A „bez limitu”.

V položke č. 8 (pôvodná položka č. 10) mení sa znenie na „Prístavy (pre osobnú a nákladnú dopravu)” a prahová hodnota pre časť A „pre plavidlá s výtlakom od 1 350 ton vrátane” a pre časť B „pre plavidlá s výtlakom do 1 350 ton”.

Vkladá sa položka č. 9 „Prístavné zariadenia (prístaviská, prekladiská, výväziská, kotviská)“ pre časť A „v chránených územiach ” a pre časť B „neuvedené v časti A”

Položka č. 10 (pôvodná položka č. 11) mení sa znenie na „Vnútrozemské vodné cesty“ pre časť A „ pre plavidlá s výtlakom od 1 350 ton vrátane“ a pre časť B “pre plavidlá s výtlakom do 1 350 ton “

Položka č. 11 (pôvodná položka č. 12) mení sa znenie na „Letiská so základnou vzletovou a pristávacou dráhou s dĺžkou“

Pôvodná položka č. 13 sa vypúšťa.

V položke č. 12 je pôvodná položka č. 14.

Pôvodná položka č. 15 a 16 sa vypúšťa.

Kapitola 13. Doprava a telekomunikácie sa mení na „Infraštruktúra“ (pôvodne kapitola č. 9 a niektoré položky z kapitol 1, 2, 4, 13, 14). Pridáva sa rezortný orgán Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky pre položku č. 2 a Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky pre položky č. 4, 5, 6, 7, 8. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je rezortný orgán pre položku č. 22. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je rezortný orgán pre položky 3, 4, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 a 23. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je rezortný orgán pre položku č. 1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je rezort orgán pre položku č. 9. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pre položky č. 13 a 14.

V položke č. 1 (pôvodná položka č. 16.a) mení sa znenie na „Projekty rozvoja obcí vrátane: pre časť B „a) prípravy územia na následnú výstavbu pozemných stavieb od 10 000 m2 záberu plochy b) pozemných stavieb a ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy od 10 000 m2 hrubej podlažnej plochy nadzemných podlaží v zastavanom území a od 1000 m2 hrubej podlažnej plochy nadzemných podlaží mimo zastavaného územia". Vypúšťa sa časť16.c).

Položka č. 2 (pôvodná položka č. 16.b) mení sa znenie na „Parkovacie plochy“ pre časť B „od 200 parkovacích stojísk pre motorové vozidlá“. Vypúšťa sa prahová hodnota pre časť A. Prahová hodnota sa mení na základe rozporového konania (štatutárna úroveň).

Položka č. 3 (pôvodná položka č. 15) mení sa znenie na „Rozvoj priemyselných území vrátane priemyselných parkov neuvedené v inej časti tejto prílohy”.

25

Položka č. 4 (pôvodná kapitola 14, položka č. 1) mení sa znenie na „Prístavy pre malé plavidlá určené na športové alebo rekreačné účely“.

Položka č. 5 (pôvodná kapitola 14, položka č. 2) mení sa znenie na „Zjazdové trate, lyžiarske vleky, lanovky a pridružené zariadenia“ pre časť A „v chránených územiach“ pre časť B „s kapacitou zariadenia od 2 500 osôb/hod. alebo od 10 000 m2 záberu plochy neuvedené v časti A“. Prahová hodnota sa mení na základe rozporového konania (štatutárna úroveň). Slovné spojenie „chránené územia“ sa vkladá pre časť A za účelom zosúladenia navrhovaných činností so záujmami ochrany prírody a krajiny a nájdenia najvhodnejšieho variantu s čo najmenším vplyvom na chránené územia a ich predmet ochrany. Ide o chránené územia, ktoré určuje § 17 a 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, prípadne aj iné zákony, ktoré definujú chránené územia v zmysle osobitných predpisov (chránené vodohospodárske oblasti a pod.). Ak pre navrhované činnosti uvedené v časti A prílohy č. 8, dosiahne zmena samotná prahovú hodnotu v časti A prílohy č. 8 (ak je prahová hodnota v časti A stanovená) zmena musí byť predmetom posudzovania vplyvov. Ak prahová hodnota v časti A nie je stanovená zmena navrhovanej činnosti je predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 písm. c).

Položka č. 6 (pôvodná kapitola 14, položka č. 3) mení sa znenie na „Trvalé pretekárske alebo skúšobné trate pre motorové vozidlá“.

Položka č. 7 (pôvodná kapitola 14, položka č. 4) mení sa znenie na „Zábavné a tematické parky v chránených územiach alebo od 10 000 m2 záberu plochy“ pre časť B „v chránených územiach alebo od 10 000 m2 záberu plochy“.

Položka č. 8 (pôvodná kapitola 14, položka č. 5) mení sa znenie na „Športové a rekreačné strediská vrátane hotelových komplexov a trvalých kempingov alebo kempingov s karavánovými miestami, neuvedené v iných položkách tejto prílohy“ pre časť A „v chránených územiach“. Slovné spojenie „chránené územia“ sa vkladá pre časť A za účelom zosúladenia navrhovaných činností so záujmami ochrany prírody a krajiny a nájdenia najvhodnejšieho variantu s čo najmenším vplyvom na chránené územia a ich predmet ochrany.

Položka č. 9 sa nahrádza znením „Cintoríny a krematória“ (pôvodne položka č. 17 v kapitole 9).

Položky č. 10, 11, 12 (kombinácia pôvodných položiek č. 13 a 14) mení sa znenie na:

Položka č. 10 „Skladovanie (nadzemné a podzemné) zemného plynu alebo iných plynných médií s kapacitou“

Položka č. 11 „Skladovanie (nadzemné a podzemné) ropy alebo petrochemických výrobkov s kapacitou“

Položka č. 12 „Skladovanie (nadzemné a podzemné) chemikálií alebo chemických výrobkov s kapacitou“

Položka č. 13 (kombinácia pôvodných položiek č. 9 v kapitole 4 a položky č. 4 v kapitole 11) mení sa znenie na „Skladovanie (nadzemné a podzemné) toxických látok, biocídov alebo prípravkov na ochranu rastlín s kapacitou“ pre časť A „od 100 t vrátane“ pre časť B „od 10 t do 100 t“.

Položka č. 14 (pôvodná položka č. 4 v kapitole 11) mení sa znenie na „Skladovanie (nadzemné a podzemné) hnojív (s výnimkou hospodárskych hnojív) s kapacitou“ pre časť A „od 50 t vrátane“ pre časť B „od 10 t do 50 t“.

26

Položka č. 15 (pôvodná položka č. 17 v kapitole 2) mení sa znenie na „Podzemné skladovanie horľavých plynov v geologickom prostredí“ pre časť A „od 100mil. m3/rok vrátane“ pre časť B „do 100 mil. m3/rok“.

Položka č. 16 (pôvodná položka č. 18 v kapitole 2) mení sa znenie na „Povrchové skladovanie fosílnych palív okrem zemného plynu od 10 000 m3“.

V položke č. 17 (pôvodná položka č. 17 v kapitole 1) mení sa znenie na „Trvalé úložiská na ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia“.

Vkladá sa položka č. 18 (pôvodná položka č. 11 kapitoly 8) „Zariadenia na zachytávanie prúdu oxidu uhličitého na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia“.

Položka č. 19 (kombinácia pôvodných položiek č. 16 kapitola 2 a č. 13 kapitoly 4) mení sa znenie na „Potrubia na prepravu (tranzit) plynu, ropy alebo chemikálií vrátane zariadení“ pre časť A „so svetlosťou od 800 mm vrátane a dĺžkou od 40 km vrátane“ pre časť B „so svetlosťou od 300 mm do 800 mm alebo dĺžkou od 5 km do 40 km“. Prahové hodnoty pre navrhované činnosti rámcovo vychádzajú z Prílohy I Smernice EIA a Prílohy I Aarhuského dohovoru so zohľadnením špecifík Slovenskej republiky, pri uplatnení praktických skúseností príslušných orgánov pre uplatňovaní zákona EIA. Práve na podnet z praxe bolo určené, že prahové hodnoty v časti A pre posudzovanie vplyvov sú jednotne zadefinované ako hodnoty, vrátane ktorých navrhované činnosti spadajú pod posudzovanie vplyvov aj v prípadoch, keď Príloha I Smernice EIA v konkrétnej položke vo vzťahu k prahovej hodnote používa spojenie „viac ako“. Vzhľadom na to, že prahová hodnota sa v tomto prípade nemení, nejedná sa o goldplainting, ale o praktické zjednotenie prístupu pri interpretácií prahových hodnôt príslušnými orgánmi aj navrhovateľmi.

Položka č. 20 (pôvodná položka č. 13a v kapitole 4) mení sa znenie na „Potrubia na prepravu oxidu uhličitého (CO2) vrátane kompresných staníc“ pre časť A „so svetlosťou od 800 mm vrátane a dĺžkou od 40 km vrátane“.

Položka č. 21 (pôvodná položka č. 15 v kapitole 2) mení sa znenie na „Nadzemné prenosové elektrické vedenia“ pre časť A „od 220 kV s dĺžkou od 15 km vrátane“ pre časť B „od 220 kV s dĺžkou od 5 km do 15 km alebo od 110 do 220 kV s dĺžkou od 5 km alebo v chránených územiach“.

Vkladá sa položka č. 22 „Využitie morského územia“

Položka č. 23 (pôvodná položka č. 1) mení sa znenie na „Odkaliská, odvaly, úložiská popolčeka“ pre časť B „do 250 000 m3“.

Pôvodná kapitola 15 sa vypúšťa.

K bodu 80 [Príloha č. 9a]

Zavádza sa nová Príloha č. 9a, ktorá definuje obsah a štruktúru nového typu dokumentácie pre stanovenie rozsahu hodnotenia - Informácia o navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa § 22.

K bodom 81 až 84

Zmeny v niektorých prílohách k zákonu sú vyvolané potrebou formálnej úpravy súvisiacej s predkladaním variantného riešenia len pre navrhovanú podľa § 22 ods. 2.

27

K čl. II a čl. III

Zmeny v zákonoch sa navrhujú v súvislosti so zmenami v čl. I

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona.

V Galante dňa 27. marca 2024

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Tomáš Taraba v. r.

podpredseda vlády

a minister životného prostredia

Slovenskej republiky