VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV

Výročná správa Národného preventívneho mechanizmu

za rok 2023

Národnej rade Slovenskej republiky

predkladá:

Róbert Dobrovodský

verejný ochranca práv

Bratislava marec 2024

2

Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z.

o verejnom ochrancovi práv v znení

neskorších predpisov verejný ochranca

práv každoročne vypracúva osobitnú

správu o priebehu a výsledkoch návštev

národného preventívneho mechanizmu

podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná.¹

Na tento účel poskytnú verejnému

ochrancovi

vykonávajúce

práv

súčinnosť

úlohy

orgány

národného

preventívneho mechanizmu - komisár pre

deti a komisár pre osoby so zdravotným

postihnutím.²

V súlade

s

citovaným

ustanovením

predkladám Národnej rade Slovenskej

republiky

Výročnú správu Národného preventívneho

mechanizmu za rok 2023.

1

Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

(vyhláška ministra zahraničných vecí č. 143/1988 Zb.) v znení Opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu

a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR č. 448/2023 Z. z.)

²§ 23 ods. 2 druhá veta zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, zákon

č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3

4

Obsah

Obsah ................................................................................................................................... 5

1

2

Úvod ............................................................................................................................... 7

Národný preventívny mechanizmus ................................................................................ 9

2.1

Právny základ .......................................................................................................... 9

2.1.1

Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu ................................................................ 9

2.1.2

2.1.3

2.1.4

Čo je to NPM ...................................................................................................10

NPM na Slovensku..........................................................................................12

Koordináci a .....................................................................................................13

2.2

2.3

Pracovná metód a ...................................................................................................15

Organizačná štruktúr a ............................................................................................17

2.3.1

2.3.2

2.3.3

Verejný ochranca práv ....................................................................................17

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ...........................................17

Komisár pre det i ..............................................................................................18

3

Aktivity NPM..................................................................................................................19

3.1 Systematické návštev y ...........................................................................................19

3.1.1

Verejný ochranca práv ....................................................................................19

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ...........................................21

Komisár pre det i ..............................................................................................22

Spolupráca na národnej a medzinárodnej úrovni ....................................................23

Spoločné aktivity .............................................................................................23

Samostatné aktivity .........................................................................................23

4

Priority na rok 2024 .......................................................................................................25

4.1

Verejný ochranca práv ...........................................................................................25

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím ..................................................25

Komisár pre det i .....................................................................................................26

4.2

4.3

5

6

1 Úvod

Vážení poslanci a vážené poslankyne,

sme veľmi radi, že po dlhých rokovaniach sa v roku 2023 aj naša krajina zaviazala k silnejšej

ochrane ľudských práv prostredníctvom ratifikácie Opčného protokolu k Dohovoru proti

mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

(ďalej len „Opčný protokol“). Ratifikácia Opčného protokolu predstavuje veľký krok

v neposlednom rade aj preto, že Slovenskú republiku zaviazal k vytvoreniu tzv. Národného

preventívneho mechanizmu (ďalej len „NPM”).

NPM je v Slovenskej republike inovatívnym prvkom, ktorý nám umožní systematicky

monitorovať podmienky na miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby

obmedzené na slobode. Naším cieľom je zabezpečiť, aby tieto osoby mali dôstojné

a bezpečné prostredie a aby sa v týchto miestach, pokiaľ možno čo najviac, znížilo riziko

mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

Myslíme si, že medzinárodného záväzku vytvoriť NPM sa Slovenská republika zhostila

s veľkou zodpovednosťou a ratifikáciou Opčného protokolu potvrdila našu dlhoročnú snahu

o transparentnosť, spravodlivosť a zachovanie ľudskej dôstojnosti aj na miestach, na ktorých

by sme sa mnohokrát ocitnúť nechceli.

Svojou vytrvalou prácou chceme svietiť do tmavých kútov tejto spoločnosti a veríme, že

spoločne dosiahneme pozitívne zmeny v životoch tých, ktorí sú najviac zraniteľní. NPM

vnímame ako dôležitý priestor na predkladanie systémových odporúčaní a šírenie príkladov

dobrej praxe.

V neposlednom rade považujeme vznik NPM za potvrdenie toho, že naša práca v teréne je

nesmierne dôležitá. Domnievame sa, že takýmto spôsobom možno poznať a vnímať skutočné

ľudskoprávne problémy ľudí na Slovensku. A takto zároveň môžeme exekutíve ukázať, že sa

osobne zaujímame o jej správanie sa k ľuďom.

Po ratifikácii Opčného protokolu je našou úlohou čo najlepšie, v rámci našich kompetencií,

napĺňať mandát NPM a súčasne zladiť náš spoločný postup, keďže úlohy NPM boli

zákonodarcom rozdelené medzi tri existujúce ľudskoprávne inštitúcie. Aj na základe toho

všetky tri inštitúcie intenzívne spolupracujú a zrealizovali už niekoľko spoločných pracovných

stretnutí a školení.

Róbert Dobrovodský

verejný ochranca práv

Zuzana Stavrovská

komisárka pre osoby

so zdravotným postihnutím

Jozef Mikloško

komisár pre deti

7

8

2 Národný preventívny mechanizmus

2.1 Právny základ

2.1.1 Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému

alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

Povinnosť zriadiť NPM vyplýva z Opčného protokolu, ktorý Slovenská republika ratifikovala

4. júla 2023 a do účinnosti vstúpil 19. októbra 2023.

Opčný protokol bol členskými štátmi Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“)

dojednaný na podklade Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len "Dohovor OSN proti mučeniu").

Z čl. 2 a 16 Dohovoru OSN proti mučeniu vyplýva zmluvným štátom záväzok prijať účinné

zákonodarné, správne, súdne alebo iné opatrenia na zabránenie mučeniu³na celom území,

ktoré je pod ich jurisdikciou, ako aj zabrániť ďalším činom krutého, neľudského alebo

ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktoré nepatria pod definíciu mučenia, ak

takéto činy spáchal verejný činiteľ alebo iná osoba konajúca z úradného poverenia alebo z ich

podnetu alebo s ich výslovným alebo tichým súhlasom.

Ratifikáciou Opčného protokolu zmluvné štáty na tieto záväzky nadviazali s presvedčením, že

na naplnenie cieľov Dohovoru OSN proti mučeniu je potrebné podniknúť ďalšie kroky a posilniť

ochranu osôb obmedzených na slobode proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „zlé zaobchádzanie“).

Opčný protokol preto zavádza systém pravidelných preventívnych návštev, ktoré sú

vykonávané medzinárodným a národným, resp. národnými orgánmi. Na zabezpečenie

preventívneho cieľa systematických návštev pristúpili zmluvné štáty k zámerne širokej

definícii miest kde je obmedzená osobná sloboda, ako aj samotného inštitútu obmedzenia

osobnej slobody.

Miesto, kde je obmedzená osobná sloboda, Opčný protokol definuje ako akékoľvek miesto

pod jurisdikciou a kontrolou štátu, kde sú alebo môžu byť prítomné osoby obmedzené na

slobode, a to buď na základe príkazu vydaného orgánom verejnej moci, na jeho podnet alebo

s jeho súhlasom či vedomím.⁴

Obmedzenie osobnej slobody Opčný protokol definuje ako akúkoľvek formu zadržania alebo

umiestnenia osoby do verejného alebo súkromného opatrovníckeho zariadenia, na základe

³Mučenie je v čl. 1 Dohovoru OSN proti mučeniu definované ako akékoľvek konanie, ktorým je človeku úmyselne

pôsobená silná bolesť alebo telesné alebo duševné utrpenie s cieľom získať od neho alebo od tretej osoby

informácie alebo priznanie, potrestať ho za konanie, ktorého sa dopustil on alebo tretia osoba alebo z ktorého sú

podozriví alebo s cieľom zastrašiť alebo prinútiť jeho alebo tretiu osobu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu

založeného na diskriminácii akéhokoľvek druhu, keď takú bolesť alebo utrpenie pôsobí verejný činiteľ alebo iná

osoba konajúca z úradného poverenia alebo z ich podnetu alebo s ich výslovným alebo tichým súhlasom.

⁴Čl. 4 Opčného protokolu.

9

príkazu akéhokoľvek súdneho, správneho alebo iného orgánu, ktoré táto osoba nemôže

opustiť z vlastnej vôle.⁵

Miestami, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode, môžu

byť teda, okrem typických zariadení ako sú ústavy na výkon trestu odňatia slobody a ústavy

na výkon väzby, napr. aj

✓ tranzitné zóny v rámci hraničných priechodov, medzinárodných prístavov

a na letiskách,

✓ prostriedky používané na transport osôb obmedzených na slobode,

✓ domovy sociálnych služieb prevádzkované štátom alebo podliehajúce štátnej regulácii,

✓ detské domovy.

Na medzinárodnej úrovni plní úlohy preventívneho mechanizmu Podvýbor na prevenciu

mučenia, a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo

trestania (ďalej len „SPT“).⁶

SPT navštevuje miesta, kde je v zmysle Opčného protokolu obmedzená osobná sloboda

a následne zmluvným štátom dáva odporúčania ako najlepšie predchádzať zlému

zaobchádzaniu. Aby SPT mohlo návštevy vykonávať efektívne, majú zmluvné štáty (okrem

iného) povinnosť umožniť členom SPT neobmedzený prístup do všetkých miest, kde sa

nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode a rozprávať sa s nimi

alebo s kýmkoľvek s kým SPT uzná za vhodné.

Ak je to potrebné, SPT tiež radí a pomáha zmluvným štátom pri ustanovení NPM, udržiava

s ním priamy, a ak je to potrebné, dôverný kontakt, poskytuje NPM školenia a technickú pomoc

s cieľom posilnenia jeho spôsobilostí. SPT tiež radí a pomáha NPM pri hodnotení potrieb

a prostriedkov nevyhnutných pre posilnenie ochrany osôb obmedzených na slobode pred zlým

zaobchádzaním.⁷

Na národnej úrovni má plniť preventívnu funkciu NPM. Opčný protokol preto od zmluvných

štátov vyžaduje zriadiť, určiť, alebo zachovať orgán príp. viacero orgánov, ktoré pôsobia

preventívne a predchádzajú tak konaniu, ktoré by mohlo byť charakterizované ako zlé

zaobchádzanie.⁸

2.1.2 Čo je to NPM

NPM je nezávislý orgán s čisto preventívnou funkciou. Úlohou NPM je prostredníctvom

pravidelných, systematických návštev kontrolovať zaobchádzanie s osobami, ktoré sú

obmedzené na slobode, s cieľom posilniť ich ochranu pred zlým zaobchádzaním. Cieľom NPM

teda nie je vyšetrovať alebo rozhodovať o individuálnych sťažnostiach týkajúcich sa zlého

zaobchádzania, ale identifikovať riziko zlého zaobchádzania vychádzajúce

zo systémových nedostatkov a rutinných postupov a snažiť sa zlému zaobchádzaniu

zamedziť na systémovej úrovni tak, aby sa jeho výskytu zabránilo aj do budúcnosti.⁹

⁵Id.

⁶Čl. 2 a nasl. Opčného protokolu.

⁷Čl. 11 Opčného protokolu.

⁸Čl. 3 a 17 Opčného protokolu.

⁹Prevencia mučenia, Rola národného preventívneho mechanizmu, praktická príručka , 21. vydanie, str. 5.

10

Aby NPM mohol riadne fungovať, Opčný protokol obsahuje niekoľko základných kritérií, ktoré

by mechanizmus mal spĺňať po inštitucionálnej ako aj po kompetenčnej stránke. Podľa

Opčného protokolu má byť NPM funkčne nezávislý. Nezávislosťou majú disponovať aj jeho

zamestnanci. Zamestnanci a experti spolupracujúci s NPM majú mať súčasne potrebnú

spôsobilosť a profesionálne znalosti. Opčný protokol ďalej apeluje na zmluvné štáty, aby sa

usilovali o vyváženosť pohlaví a primerané zastúpenie etnických a menšinových skupín

v krajine a zaväzuje ich, aby na fungovanie NPM vyčlenili dostatočné finančné zdroje.¹⁰

Okrem týchto kritérií Opčný protokol vymenúva aj zoznam oprávnení, ktorými by mal NPM

disponovať na zabezpečenie riadneho výkonu svojho mandátu. Týmito oprávneniami sú

najmä:¹¹

✓ prístup ku všetkým informáciám ohľadne počtu osôb obmedzených na slobode, ako aj

počtu miest obmedzenia osobnej slobody a ich polohy,

✓ prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa zaobchádzania s týmito osobami, ako aj

podmienok ich zadržania,

✓ vstup do všetkých miest zadržania a k ich zariadeniu a vybaveniu,

✓ príležitosť uskutočniť súkromné rozhovory s osobami obmedzenými na slobode bez

svedkov, buď osobne alebo, ak je to potrebné, s tlmočníkom, ako aj s akoukoľvek inou

osobou, o ktorej sa NPM domnieva, že môže poskytnúť relevantné informácie,

✓ nezávislosť vo výbere miest, ktoré chce NPM navštíviť a osôb, s ktorými chce

uskutočniť rozhovor,

✓ právo mať kontakty s SPT, zasielať mu informácie a stretávať sa s ním.

Na tieto oprávnenia nadväzuje povinnosť zmluvného štátu zaoberať sa odporúčaniami, ktoré

mu NPM navrhne a viesť s ním dialóg, ako navrhnuté odporúčania implementovať.¹²

Ako teda vyplýva z uvedených informácií, hlavnou úlohou NPM je vykonávanie systematických

návštev na miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na

slobode a s tým súvisiace predkladanie odporúčaní relevantným orgánom a inštitúciám, ako

sú napr. ministerstvá, polícia, zriaďovateľ a vedenie zariadení. Dôležitou súčasťou mandátu

NPM je aj pripomienkovanie existujúcich zákonov a legislatívnych návrhov.

Vykonaním návštevy, spísaním správy a návrhom odporúčaní sa ale úloha NPM nekončí.

Nemenej dôležitú časť mandátu NPM tvorí spolupráca so všetkými relevantnými aktérmi

v oblasti prevencie zlého zaobchádzania. Táto spolupráca zahŕňa napr. organizovanie rôznych

vzdelávacích aktivít, konferencií, stretnutí za okrúhlym stolom a iných stretnutí.

V oblasti vzdelávania sa NPM venuje rôznym školeniam, edukačným a iným aktivitám,

s cieľom rozširovať vedomie o tom, čo je to zlé zaobchádzanie a ako mu predchádzať. Cieľom

týchto aktivít je, okrem iného, zabezpečiť aby vzdelávanie osôb, ktoré prichádzajú do kontaktu

s osobami obmedzenými na slobode (napr. bezpečnostné zložky, zdravotnícky personál,

¹⁰Čl. 18 Opčného protokolu.

¹¹Čl. 20 Opčného protokolu.

¹²Čl. 22 Opčného protokolu.

11

sociálni pracovníci, zamestnanci detských domovov, atď.) bolo v dostatočnej miere

orientované na prevenciu zlého zaobchádzania.¹³

Prostredníctvom stretnutí, konferencií a stretnutí za okrúhlym stolom NPM vedie aktívny dialóg

s príslušnými orgánmi verejnej moci, zriaďovateľmi a vedúcimi zariadení ako aj s občianskou

spoločnosťou, s cieľom zdieľať poznatky a posilniť účinnosť prevencie.

Monitorovací tím sa pri výkone monitoringu riadi Istanbulským protokolom,¹⁴ktorý bol ako

metodická príručka vydaný v roku 2001 Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva

a ktorý bol zrevidovaný v roku 2022.

Podľa tohto protokolu, na naplnenie úloh, vyplývajúcich z uvedených medzinárodných

dohovorov, monitorovací tím musí vykonávať svoj mandát bez akýchkoľvek obmedzení,

stimulov, nátlakov, zastrašovania, nevhodných vplyvov alebo zásahov, priamych alebo

nepriamych, alebo bez oprávnenému vystaveniu sa občianskoprávnej, trestnoprávnej alebo

inej zodpovednosti.¹⁵

2.1.3 NPM na Slovensku

NPM je na Slovensku zriadený od 1. mája 2023, t. j. od momentu, kedy do účinnosti vstúpila

novela zákona o verejnom ochrancovi práv, ako aj zákona o komisárovi pre deti a komisárovi

pre osoby so zdravotným postihnutím.¹⁶

Slovenská republika sa rozhodla kompetenciu NPM rozdeliť medzi trojicu už existujúcich

orgánov, ktoré plnia im zverené úlohy v oblasti ochrany a podpory ľudských práv. Ide

o verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisárku pre osoby so zdravotným

postihnutím. Súčasne sa zákonodarca rozhodol rozdeliť ich pôsobnosť vo vzťahu k jednotlivým

zariadeniam.

V zmysle relevantnej právnej úpravy, verejný ochranca práv, pri plnení úloh NPM vykonáva

systematické návštevy v:¹⁷

✓ zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody alebo detencia,

✓ azylových zariadeniach a

✓ iných miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na

slobode orgánmi verejnej moci, najmä v celách policajného zaistenia a zariadeniach

na zaistenie cudzincov.

¹³Prevencia mučenia, Rola národného preventívneho mechanizmu, praktická príručka, 21. vydanie, str. 6.

14

Istanbulský protokol: Príručka účinného vyšetrovania a dokumentovania mučenia a iného krutého, neľudského

alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (vydanie z roku 2022), Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské

práva.

¹⁵Istanbulský protokol, str. 28.

16

Zákon č. 110/2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

¹⁷§ 3 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. zákon o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

12

Podľa novelizovaného znenia zákona o komisároch¹⁸je pôsobnosť medzi komisárov

vo vzťahu k postaveniu NPM rozdelená s ohľadom na ich špecializáciu, t. j. podľa miest, kde

sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať deti, resp. osoby so zdravotným postihnutím.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, pri plnení úloh NPM, vykonáva

systematické návštevy v:¹⁹

✓ zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie,

✓ miestach, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby so zdravotným

postihnutím obmedzené na slobode orgánmi verejnej moci alebo v dôsledku

odkázanosti na poskytovanie starostlivosti, najmä v zdravotníckych zariadeniach,

zariadeniach sociálnych služieb a iných zariadeniach poskytujúcich podobnú

starostlivosť, vrátane zariadení bez registrácie podľa osobitného predpisu.

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím je na základe tohto vymedzenia oprávnená

vykonávať svoje právomoci aj voči súkromným subjektom, pokiaľ sú prevádzkovateľom

zariadenia, na ktoré sa rozšírená pôsobnosť komisárky vzťahuje.

NPM tím fungujúci v rámci Úradu komisára pre deti vykonáva systematické návštevy v:²⁰

✓ špeciálnych výchovných zariadeniach a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately,

✓ iných miestach, kde sa nachádzajú deti alebo sa môžu nachádzať deti obmedzené na

slobode orgánmi verejnej moci alebo v dôsledku odkázanosti na poskytovanie

starostlivosti.

Do prvej kategórie patria zariadenia ako napr. diagnostické centrá, reedukačné centrá,

liečebno-výchovné sanatóriá, centrá pre deti a rodiny, zariadenia ústavnej zdravotnej

starostlivosti alebo resocializačné zariadenia.

Do druhej skupiny miest, kde sa nachádzajú alebo sa môžu nachádzať deti obmedzené na

slobode, patria napr. ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, ústavy na výkon

väzby, útvary policajného zaistenia pre cudzincov, cely policajného zaistenia a určené

priestory, azylové zariadenia a miesta, kde sa vykonáva karanténa alebo izolácia maloletých

osôb.

2.1.4 Koordinácia

Vzhľadom na rozdelenie mandátu NPM medzi tri inštitúcie, vznikla aj potreba zabezpečiť

jednotnú implementáciu Opčného protokolu a jednotné fungovanie NPM. Zákonodarca preto

zveril verejnému ochrancovi práv koordinačnú právomoc.²¹

V súvislosti s koordinačnou právomocou verejného ochrancu práv však súčasná právna

úprava obsahuje iba pomerne vágne ustanovenie, v zmysle ktorého verejný ochranca práv

18

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

¹⁹§ 10 ods. 2 písm. h) zákona č. 176/2015 Z. z.

²⁰§ 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 176/2015 Z. z.

²¹§ 3 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z.

13

ako koordinačný orgán NPM vydáva závery, správy, odporúčania, vrátane osobitnej správy

o priebehu a výsledkoch návštev zariadení alebo miest podľa § 3 ods. 3 zákona o verejnom

ochrancovi práv a komunikuje s príslušným medzinárodným zmluvným orgánom.²²

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa vedúci predstavitelia všetkých troch inštitúcií dohodli, že

koordinačná úloha verejného ochrancu práv bude zahŕňať predovšetkým reprezentovanie

NPM navonok vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky, medzinárodným orgánom ako

napr. SPT, Výbor Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho

zaobchádzania alebo trestania (ďalej len „Výbor CPT“), Organizácií pre bezpečnosť

a spoluprácu v Európe (ďalej len „OBSE“), Rade Európy atď., ako aj organizovanie spoločných

školení a iných podujatí. Jednotlivé inštitúcie si zároveň zachovajú autonómiu pri stanovovaní

svojich priorít v oblasti vykonávania systematických návštev NPM, spracovávania metodických

postupov, ako aj záverov z jednotlivých návštev.

Hoci všetky tri inštitúcie fungujú na základe vzájomného rešpektu a dôvery, koordinačná

činnosť sa už teraz ukazuje ako jedna z najväčších výziev. Z časti aj preto, že verejnému

ochrancovi práv neboli na vykonávanie tejto úlohy poskytnuté žiadne dodatočné finančné

zdroje.

Okrem toho je potrebné zohľadniť aj to, že v prípade rozdelenia mandátu NPM medzi viaceré

inštitúcie, môže prísť k situácii, keď ich vedúci predstavitelia budú fungovanie NPM a jeho

mandát chápať odlišne. Zákonodarca síce myslel aj na dve situácie, kedy by mohol medzi

jednotlivými inštitúciami vzniknúť spor kto má v konkrétnom zariadení vykonať systematickú

návštevu.²³Tieto dva prípady ale nemusia byť jedinou situáciou, pri ktorej môže medzi

jednotlivými inštitúciami prísť ku kolízii.

Zákon napríklad nijako nerieši ako postupovať pri zosúlaďovaní štandardov posudzovania

zlého zaobchádzania, metodického postupu pri vykonávaní systematických návštev alebo

iných kompetenčných sporoch. Bude mať v týchto prípadoch rozhodujúce slovo verejný

ochranca práv alebo iná z inštitúcií, ktorým bol mandát NPM zverený, alebo to bude celkom

iný, štvrtý orgán, príp. bude zavedená nejaká forma hlasovania? Zákon a ani dôvodová správa

na túto otázku neposkytujú nijakú odpoveď.

Z tohto dôvodu považujeme za dôležité, aby bol rozsah koordinačných právomocí

v legislatíve bližšie určený a aby inštitúcia, ktorá túto úlohu zabezpečuje, dostala aj

dostatočné finančné zdroje.

²²§ 22a ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z.

²³§ 22a ods. 3 a 4 zákona č. 564/2001 Z. z.

14

2.2 Pracovná metóda

NPM tímy pôsobiace v KVOP (ďalej len “NPM KVOP”), na Úrade komisára pre osoby

so zdravotným postihnutím (ďalej len “NPM ÚKPZP”) ako aj NPM tím pôsobiaci v Úrade

komisára pre deti (ďalej len “NPM ÚKPD”) vykonávajú systematické návštevy zásadne

neohlásene.

Všetky tri inštitúcie zároveň návštevy vykonávajú na základe vopred stanoveného ročného

plánu, ktorý zohľadňuje kritériá ako sú geografická poloha zariadenia, jeho veľkosť

a ľudskoprávne otázky známe z predchádzajúcej praxe. V prípade niektorých zariadení aj na

základe kritérií ako sú napr. stupeň stráženia a rozdelenie osôb obmedzených na slobode

podľa pohlavia alebo podľa veku. Plány sú súčasne zostavované tak, aby bolo možné

zohľadniť aj aktuálnu dynamiku vývoja ľudskoprávnych otázok v jednotlivých zariadeniach

a podľa potreby niektoré zariadenia do plánu dodatočne zaradiť.

Cieľom týchto plánov je zabezpečiť vykonanie návštev vo všetkých miestach kde sa

nachádzajú alebo sa môžu nachádzať osoby obmedzené na slobode bez výnimky

a opakovane.

Keďže Opčný protokol a ani iné medzinárodné dokumenty²⁴neobsahujú žiadnu konkrétnu

metodiku zisťovania rizikových faktorov a základných príčin, ktoré vedú k zlému

zaobchádzaniu alebo k jeho opakovanému výskytu v budúcnosti, každý NPM tím má

vypracovanú internú metodiku vykonávania systematických návštev adaptovanú na miesta

spadajúce do jeho pôsobnosti. Okrem uvedených informácií jednotlivé metodiky zahŕňajú aj

praktické informácie ako napr. postupovať pri organizácii monitoringu, zahŕňajú tiež základné

zásady, ktoré je potrebné pri monitoringu dodržiavať, oblasti, na ktoré sa pri monitoringu

zamerať a príp. súbor vzorových otázok pre jednotlivých respondentov.

NPM KVOP sa primárne zameriava na oblasti, pri ktorých môže existovať najväčšie riziko

zlého zaobchádzania. Týmito oblasťami sú predovšetkým:

✓ materiálne podmienky, hygiena, kapacitná naplnenosť zariadenia,

✓ kontakt osôb obmedzených na slobode s vonkajším svetom,

✓ zaobchádzanie s osobami obmedzenými na slobode, vrátane používania

donucovacích prostriedkov a ukladania disciplinárnych trestov,

✓ prístup k právnej pomoci,

✓ prístup k zdravotnej starostlivosti.

Monitorovacie otázky NPM ÚKPZP, ktorými sa jednotlivé zariadenia monitorujú, sú rozdelené

do nasledujúcich tematických okruhov:

✓ príjem pacienta/klienta,

✓ obmedzovacie prostriedky/prostriedky telesného obmedzenia,

✓ elektrokonvulzívna terapia (pre psychiatrické zariadenia),

✓ podmienky v zariadení a bežná rutina,

✓ kontakt s vonkajším okolím,

²⁴Napr. Dohovor OSN proti mučeniu, Európsky Dohovor o ľudských právach, Istanbulský protokol.

15

✓ riešenie konfliktov a sťažností,

✓ pracovné podmienky zamestnancov.

NPM ÚKPD sa pri monitoringu zameriava najmä na nasledujúce oblasti, a to s dôrazom na

predchádzanie možnému zlému zaobchádzaniu s deťmi:

✓ spôsob umiestnenia dieťaťa do zariadenia a adaptačná fáza,

✓ kvalita vzťahovej väzby v zariadení,

✓ kontakt s okolitým svetom,

✓ mechanizmus riešenia sťažností,

✓ režim dňa,

✓ materiálne a personálne zabezpečenie zariadenia.

V rámci všetkých troch inštitúcií systematická NPM návšteva zahŕňa prípravu, samotný výkon,

ako aj následné navrhovanie odporúčaní po monitorovacej návšteve. Monitorovacia návšteva

konkrétne zahŕňa úvodný rozhovor s vedením zariadenia, prehliadku zariadenia, súkromné

rozhovory s osobami obmedzenými na slobode, zamestnancami zariadenia alebo s inými

osobami, ktoré si NPM tím vyberie, pozorovania, vyhotovovanie fotodokumentácie, analýzu

registrov a inej relevantnej dokumentácie a záverečný rozhovor s vedením. Všetky zdroje

informácií sa krížovo kontrolujú, aby sa zabezpečilo, že zistenia sú objektívne

a spoľahlivé.

Po výkone systematickej návštevy, zozbieraní a analýze všetkých podkladov, NPM vydáva

individuálnu správu, ktorá v zásade obsahuje opis podmienok v zariadení, štandardy

posudzovania zlého zaobchádzania a na to nadväzujúce zistenia a odporúčania pre všetky

dotknuté subjekty, ktorými sú spravidla vedenie zariadenia, jeho zriaďovateľ a vecne a miestne

príslušné orgány verejnej moci. Cieľom opatrení/odporúčaní je adresovať rizikové faktory

a základné príčiny, ktoré vedú k zlému zaobchádzaniu tak, aby sa zabránilo ich výskytu alebo

opakovanému výskytu v budúcnosti a v súlade s účelom Opčného protokolu sa zameriavajú

primárne na systémové otázky.

Individuálne správy zo systematických návštev, ako aj odpovede dotknutých subjektov sú

zverejňované na webových sídlach jednotlivých inštitúcií zabezpečujúcich úlohy NPM.

Osobitná správa NPM je zverejňovaná iba na webovom sídle NPM KVOP.

Webové sídlo NPM KVOP: https://vop.gov.sk/vystupy-z-navstev/,

webové sídlo NPM ÚKPZP: www.komisar.sk ,

webové sídlo NPM ÚKPD: www.komisarpredeti.sk .

16

2.3 Organizačná štruktúra

2.3.1 Verejný ochranca práv

Na zabezpečenie uskutočňovania úloh NPM bol počet zamestnancov Kancelárie verejného

ochrancu práv (ďalej len „KVOP“) navýšený o šesť osôb. V nadväznosti na to bol zmenený

organizačný poriadok

a

v

KVOP bol vytvorený samostatný odbor dohľadu

nad obmedzovaním osobnej slobody. Začiatok fungovania NPM v oblasti personálneho

zabezpečenia realizovala KVOP preložením existujúcich zamestnancov, ktorí sa venovali

individuálnym podnetom v miestach, kde je obmedzená osobná sloboda a ich kvalitnému

zaškoleniu v spolupráci s partnerskými ombudsmanskými inštitúciami v Česku, Poľsku

a Maďarsku. Odbor má v súčasnosti päť zamestnancov na plný úväzok, z toho štyria sú

v stálej štátnej službe a jeden v dočasnej štátnej službe.

Všetci zamestnanci sú právnici, s niekoľkoročnými pracovnými skúsenosťami v oblasti

ochrany ľudských práv. Verejný ochranca práv plánuje NPM tím dopĺňať o externých

odborníkov, ktorí sa v zmysle medzinárodných odporúčaní budú, spolu s právnikmi odboru

dohľadu nad obmedzovaním osobnej slobody, zúčastňovať na systematických návštevách

a následne spolupracovať aj na spracovávaní individuálnych správ z návštev. Ide

predovšetkým o rôzne lekárske profesie, ako všeobecný lekár, traumatológ, psychológ,

psychiater, zdravotná sestra, ale aj o iné profesie, ako napr. sociálni pracovníci.

V KVOP riadi odbor dohľadu nad obmedzovaním osobnej slobody Mag. iur. Katarína Trnková,

LL.M.

2.3.2 Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Agende NPM sa na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „ÚKPZP“)

venuje nová organizačná jednotka. Táto organizačná jednotka disponuje šiestimi pracovnými

miestami, z ktorých sú tri určené pre ľudí s právnickým vzdelaním, dve miesta pre ľudí

so vzdelaním v oblasti v sociálnej práce a jedno miesto je vyčlenené pre tajomníka NPM

(sekretariát).

Ďalšou výzvou je vytvorenie zoznamu externých expertných spolupracovníkov, s ktorými NPM

spolupracuje v súlade s Istanbulským protokolom.²⁵Do tohto zoznamu budú postupne

pribúdať odborníci z rôznych posudzovaných oblastí, ako psychiatri, všeobecní lekári,

zdravotné sestry, psychológovia, ale napríklad aj experti na inkluzívne vzdelávanie

či informačné technológie.

Na ÚKPZP riadi NPM tím JUDr. Kristína Čahojová.

²⁵Ibidem.

17

2.3.3 Komisár pre deti

Úradu komisára pre deti (ďalej len ÚKPD“) boli zo strany štátu poskytnuté finančné zdroje na

nových zamestnancov, ktorí majú na starosti výkon úloh NPM, a to v rozsahu troch plných

pracovných úväzkov. Vzhľadom na počet zariadení, ktoré spadajú pod výkon komisára pre

deti v rámci NPM, komisár pre deti považuje personálne zdroje na účinný výkon mandátu NPM

za nie úplne dostatočné, keďže zariadenia (a iné miesta, kde sa nachádzajú deti obmedzené

na slobode) je v zmysle príručiek k NPM potrebné monitorovať pravidelne, aby sa zabezpečil

preventívny mechanizmus proti zlému zaobchádzaniu.

Na ÚKPD tvorí NPM samostatný tím, pozostávajúci zo štyroch zamestnancov (odborných

poradcov komisára pre deti) pracujúcich v pracovnom pomere na plný/skrátený úväzok

a externých expertov (pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti).

Základný tím NPM tvoria štyria zamestnanci ÚKPD:

✓ dvaja právnici špecializujúci sa na oblasť rodinného práva, ochrany práv detí,

✓ sociálny pracovník, dlhodobo pôsobiaci na úseku sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately,

✓ psychológ s praxou v oblasti práce s deťmi a rodinami v zariadeniach sociálno-právnej

ochrany detí a sociálnej kurately.

Experti pre NPM poskytujú najmä konzultačné služby, a súčasne môžu byť prítomní aj na

samotných monitoringoch. Aktuálne sú v tíme NPM experti pre oblasť medzinárodného práva

a posudzovania najlepších záujmov dieťaťa a pre oblasť sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately, so skúsenosťami najmä zo zariadení ústavnej starostlivosti. Tím expertov

sa má v budúcnosti rozšíriť o lekárov, psychológov a sociálnych pracovníkov.

Na ÚKPD riadi NPM tím Mgr. Adrián Klimo, odborný poradca komisára pre deti.

18

3 Aktivity NPM

3.1 Systematické návštevy

Na ÚKPZP, ako aj na ÚKPD sa počas prvých mesiacov od zriadenia NPM venovali najmä

organizačnej činnosti a príprave systematických návštev po odbornej a metodickej stránke.

Na ÚKPZP a ÚKPD počas letných a jesenných mesiacov roka 2023 prebiehali výberové

konania na novovytvorené miesta a prijímali sa noví zamestnanci, ktorí sa postupne

oboznamovali s metodikou práce na úradoch, ako aj s novými kompetenciami.

Zamestnanci ÚKPZP sa v roku 2023 tiež zúčastňovali, spolu s tímom ÚKPZP, na

monitoringoch podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, pozorovali vedenie

monitoringu v praxi a výsledné poznatky potom pretavili do tvorby úplne novej metodiky, ktorou

ÚKPZP posudzuje dodržiavanie práv podľa Dohovoru OSN proti mučeniu.

V rámci ÚKPD sa noví zamestnanci školili na rôznych interných poradách, ako aj za účasti

externých odborníkov k novým kompetenciám NPM a prehlbovali odborné a praktické

poznatky potrebné k výkonu NPM a tvorbe metodiky. Vznikajúci tím NPM absolvoval na jeseň

2023 aj ohlásené návštevy niektorých zariadení, s cieľom zisťovania praktických informácií

k lepšiemu určeniu oblastí, ktoré sa budú v rámci NPM monitorovať. Súčasťou prípravy tímu

NPM na nové úlohy bolo aj oslovenie rôznych inštitúcií vykonávajúcich kontroly a dozor

v zariadeniach, kde sa môžu nachádzať deti obmedzené na osobnej slobode, alebo odkázané

na starostlivosť; ÚKPD sa dopytoval najmä na metódy a postupy pri kontrolách/dozoroch, ako

aj na výsledky kontrolnej činnosti týchto inštitúcií za posledné obdobie.

V KVOP sa NPM tím začal praktickému výkonu systematických návštev venovať od účinnosti

domácej právnej úpravy. Zo začiatku išlo najmä o vykonávanie systematických návštev

menších zariadení, ako sú napr. cely policajného zaistenia, alebo určené priestory. Takýto

pomerne rýchly prechod na agendu NPM bol umožnený charakterom uvedených zariadení,

existenciou personálneho substrátu, ako aj prienikom doterajšej činnosti verejného ochrancu

práv s novými úlohami, ktoré mu pribudli v rámci NPM. Cieľom prvotných monitoringov bolo

najmä praktické overenie možnosti uplatnenia existujúcich metodických podkladov a príprava

členov NPM tímu na monitoring väčších zariadení, ako sú napr. útvary policajného zaistenia

pre cudzincov, ústavy na výkon trestu odňatia slobody a ústavy na výkon väzby.

3.1.1 Verejný ochranca práv

V roku 2023 NPM KVOP vykonal trojdňovú neohlásenú návštevu v Útvare policajného

zaistenia pre cudzincov Sečovce. Zameriaval sa na dodržiavanie práv osôb umiestnených

v zariadení, konkrétne na zaobchádzanie so zaistenými cudzincami, využívanie donucovacích

prostriedkov, umiestňovanie osôb do oddeleného režimu zaistenia, prístup k zárukám ochrany

práv, prístup k zdravotnej starostlivosti a materiálne podmienky v zariadení.

Medzi hlavné problémy, ktoré NPM KVOP počas návštevy identifikoval, patria reštriktívny

režim s absenciou zmysluplných aktivít, nedodržiavanie zákonom stanovenej dĺžky

vychádzok, nedostatok možností spojiť sa s rodinou, nedostatok informácií o možnostiach

19

právnej pomoci a celkovo o právnom režime, ktorý sa na zaistené osoby aplikuje. Rovnako

NPM KVOP upozornil na nedostatočnú právnu úpravu v oblasti umiestňovania do oddeleného

režimu zaistenia. Taktiež konštatoval nedostatočný prístup k informáciám o vnútornom

poriadku zariadenia, ako aj o právach a povinnostiach, problematický prístup k lekárovi

v zariadení, ako aj zákaz nosenia vlastného oblečenia či plošné odoberanie mobilných

telefónov.

Ako problematický bol vyhodnotený služobný zákrok, ktorý v zariadení vykonala jednotka

Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance po tom, ako zo zariadenia ušlo niekoľko

cudzincov. V tejto veci NPM KVOP zo strany Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície

Sobrance nebola poskytnutá dostatočná súčinnosť, pričom si tvrdenia viacerých cudzincov

a príslušníkov Policajného zboru ohľadom použitia sily počas zásahu vzájomne odporovali.

Výsledkom návštevy je 43 opatrení, ktoré sú adresované nielen samotnému zariadeniu, ale aj

Prezídiu Policajného zboru a Ministerstvu vnútra SR, pretože v mnohých prípadoch sú zistené

nedostatky systémového charakteru, ktoré sú do určitej miery spôsobené nedostatkom

personálu a finančných prostriedkov.

Kompletná správa z monitoringu NPM v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce²⁶

je zverejnená na webovom sídle Kancelárie verejného ochrancu práv.

V roku 2023 NPM KVOP taktiež začal sériu návštev ciel policajného zaistenia a určených

priestorov s cieľom posúdiť materiálne podmienky a zaobchádzanie s osobami obmedzenými

na slobode. NPM KVOP navštívil policajné oddelenia v Bratislave (v mestských častiach

Karlova Ves, Dúbravka, Devínska Nová Ves), Modre, Pezinku, Galante a Banskej

Bystrici.

Počas neohlásených návštev bolo identifikovaných viacero nedostatkov. V niektorých

prípadoch boli zadržané osoby umiestnené v určených priestoroch neprimerane dlho,

prípadne aj cez noc,²⁷v úradných záznamoch chýbali informácie o obmedzení osobnej

slobody a zadržaným osobám nebolo umožnené ponechať si poučenie o ich právach

a povinnostiach. V určených priestoroch, ktorých súčasťou nebola toaleta, chýbalo

signalizačné zariadenie na privolanie policajta.

V rámci materiálnych podmienok NPM KVOP na niektorých policajných oddeleniach našiel

sanitárne zariadenia (toalety), ktoré boli v cele umiestnené bez dostatočného vizuálneho

oddelenia od ostatného priestoru. V jednej z ciel policajného zaistenia bolo v lete

vo večerných hodinách nameraných takmer 31 stupňov Celzia.

NPM KVOP so znepokojením konštatuje, že na Obvodnom oddelení Policajného zboru

v Devínskej Novej Vsi stále pretrváva nezákonná prax pripútavania osôb obmedzených na

slobode k pevným objektom (radiátor, mreže) na chodbe, pričom táto prax je aj v rozpore

s medzinárodnými odporúčaniami. Výbor CPT od roku 2000 opakovane vyzýva slovenské

²⁶Správa z monitoringu ÚPZC Sečovce .

²⁷Určený priestor, na rozdiel od cely policajného zaistenia, spravidla nespĺňa podmienky materiálneho vybavenia

pre dlhodobejší pobyt osoby (predovšetkým chýba toaleta, umývadlo s tečúcou vodou, posteľ). Určený priestor má

slúžiť len na krátkodobé umiestnenie osôb medzi vykonávaním jednotlivých procesných úkonov trestného konania,

či iných úkonov súvisiacich s dôvodmi obmedzenia osobnej slobody podľa § 42 zákona o Policajnom zbore.

20

úrady na prijatie efektívnych opatrení, ktoré by úplne odstránili nežiaducu prax pripútavania

osôb obmedzených na slobode k predmetom pevne spojeným so stenami alebo k podobným

objektom na policajných oddeleniach. Postup orgánu verejnej moci, ktorý nie je v súlade so

zákonnými ustanoveniami, nemožno v demokratickom a právnom štáte ospravedlniť

prevádzkovými, organizačnými, technickými, finančnými a ani žiadnymi inými inštitucionálnymi

potrebami. Za nedostatočné kapacity nemôžu niesť dôsledky osoby obmedzené na slobode.

3.1.2 Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

Dňa 5. novembra 2023 tím NPM uskutočnil neohlásený monitoring v nemocnici Modra, n. o.,

špecializovanom zariadení a zariadení sociálnych služieb.

Na začiatku návštevy komisárka, ako vedúca NPM ÚKPZP, oboznámila vedenie zariadenia

s postavením a pôsobnosťou komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, s úlohou NPM

ÚKPZP, s jeho postupom počas monitorovacej návštevy, kam patrí oboznámenie sa

s požadovanou dokumentáciou zariadenia, pozorovanie, rozhovory so zamestnancami

a klientami zariadenia a vyhotovovanie fotodokumentácie. Na konci monitorovacej návštevy

bol uskutočnený rozhovor s vedením zariadenia, ktorému boli tlmočené tie najzávažnejšie

zistenia.

Podľa zistení monitorovacieho tímu sa v danom zariadení nachádzajú aj osoby, ktoré sú

de iure v zariadení dobrovoľne, ale v skutočnosti sú obmedzené na slobode, keďže vyjadrovali

vôľu zariadenie opustiť a táto ich vôľa nebola rešpektovaná. Taktiež monitorovací tím zistil

závažné nedostatky vo výkone práce sociálnych pracovníčok, ktoré spočívali v nedostatkoch

v individuálnych, rizikových či adaptačných plánov. Klientom bol obmedzovaný kontakt

s vonkajším svetom a ich sloboda pohybu uzamykaním zariadenia, pričom v zariadení sa

uskutočňovali aktivity iba veľmi sporadicky. Všetky tieto zistenia hodnotil monitorovací tím ako

zlé zaobchádzanie, ktoré je Dohovorom OSN proti mučeniu zakázané.

Bližšie podrobnosti sú uvedené v samostatnej správe, ktorá sa nachádza na webovej stránke

ÚKPZP www.komisar.sk .

Druhým monitoringom, ktorý tím NPM ÚKPZP v minulom roku zrealizoval, bol monitoring

detskej psychiatrickej liečebne n. o. Hraň, a to v dňoch 11. až 13. decembra 2023.

Čo sa týka samotného výsledku monitorovania v detskej psychiatrickej liečebni, tím NPM

ÚKPZP zistil znepokojujúce informácie, týkajúce sa zaobchádzania s deťmi v tom zmysle, že

dochádzalo aj k fyzickému násiliu na deťoch. Za zlé zaobchádzanie tím NPM ÚKPZP

považoval, že ihneď po príjme boli deti paušálne na izolačnej izbe, bez možnosti akéhokoľvek

kontaktu s deťmi či akéhokoľvek rozptýlenia. Izolácia bola taktiež zvýraznená strihaním dieťaťa

po príchode. Iniciácia psychoterapeutických sedení sa striktne viazala na prvomesačné

adaptačné obdobie. Aj ďalej sa však terapie realizovali len zriedkavo a nepravidelne,

s približne dvoj až štvortýždňovým odstupom u minimálneho počtu pacientov (30 %).

V zariadení neplatili jasné pravidlá fungovania, čo vyvolávalo u pacientov atmosféru strachu

a obáv z kladenia otázok – mali pocit, že akonáhle sa začali pýtať na pravidlá alebo mali

požiadavky, ich pobyt bol predlžovaný („za trest“). Za zlé zaobchádzanie tím NPM ÚKPZP

ďalej považoval aj nemožnosť iniciovania akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom zo strany

detských pacientov bez ohľadu na zdravotný stav a bez ohľadu na to, že niektoré deti by mohli

21

disponovať mobilnými telefónmi v určenom čase. Deti nemali možnosť kontaktovať svojich

blízkych z pevnej linky zriadenia, ani opustiť zariadenie na priepustku. Ako ponižujúci bol

nakoniec vyhodnotený celý systém zaobchádzania s deťmi v liečebni, zavŕšený nedostatkom

ochrany intimity v dôsledku 24-hodinového monitorovania izieb kamerami so záznamom.

Bližšie podrobnosti sú taktiež uvedené v samostatnej správe, ktorá sa nachádza na webovej

stránke ÚKPZP: www.komisar.sk .

3.1.3 Komisár pre deti

NPM ÚKPD do konca roka 2023 zrealizoval jednu neohlásenú návštevu zariadenia – centra

pre deti a rodiny Pezinok (ďalej len „CDR“). Návštevu vykonal na základe informácií získaných

z činnosti komisára pre deti , v zmysle ktorých bolo identifikované podozrenie z možného zlého

zaobchádzania.

Na základe návštevy a zmonitorovania situácie v zariadení, NPM ÚKPD dospel k záveru

o porušení viacerých právnych predpisov (najmä nedostatočné vedenie spisovej

dokumentácie, neoprávnené obmedzenie styku rodičov s dieťaťom), pričom identifikoval aj zlé

zaobchádzanie v zmysle Dohovoru OSN proti mučeniu. Bolo zistené, že CDR obmedzuje styk

maloletého dieťaťa umiestneného do ústavnej starostlivosti CDR s biologickým rodičom na

neurčitú dobu a odôvodňuje to potrebou adaptácie dieťaťa v prostredí CDR (resp.

profesionálnej rodiny) aj vtedy, keď zo strany rodičov nehrozí akékoľvek nebezpečenstvo voči

mal. dieťaťu. Uvedené postupy nemajú oporu v právnych predpisoch ani v interných

predpisoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, dokonca sú v rozpore s viacerými

právnymi predpismi.²⁸

Za zlé zaobchádzanie v zmysle doktríny sa považuje aj také konanie, ktoré by mohlo vyvolať

u osoby pocity strachu, úzkosti, ako aj intenzívne psychické utrpenie. Postupmi CDR

v obmedzovaní styku dieťaťa s rodičmi došlo na základe zistených skutočností k tak vážnej

psychickej traume dieťaťa, že ho možno považovať za zlé zaobchádzanie v zmysle Dohovoru

OSN proti mučeniu.

NPM ÚKPD informoval zariadenie o porušení jednotlivých predpisov a zlom zaobchádzaní,

ku ktorému dochádza a môže v budúcnosti dochádzať uplatňovaním takéhoto postupu

a uviedol zariadeniu viaceré odporúčania k náprave, týkajúce sa dodržiavania fyzického

kontaktu rodičov s deťmi aj v procese tzv. adaptačnej fázy dieťaťa v zariadení (profesionálnej

rodine). Zároveň informoval Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny o potrebe pravidelných

preškolení metodík zamestnancov CDR, s cieľom zabrániť opakovaniu danej situácie –

zavedenie odporúčaní do praxe bude NPM ÚKPD tím sledovať aj v roku 2024.

²⁸Článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 53 ods. 1 zákona č. 305/2005

o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, § 54 ods. 4 zákona č. 36/2005 o rodine o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

22

3.2 Spolupráca na národnej a medzinárodnej úrovni

3.2.1 Spoločné aktivity

Dňa 5. apríla 2023 sa uskutočnilo prvé koordinačné stretnutie k implementácii NPM, spolu

so zástupcami všetkých troch inštitúcií. Témami stretnutia boli kvalifikačné predpoklady

nových zamestnancov, ktorí budú mať túto problematiku v náplni práce, štruktúra a zloženie

monitorovacích tímov, ktoré budú vykonávať systematické monitorovacie návštevy, metodika,

ktorou sa bude posudzovať dodržiavanie Dohovoru OSN proti mučeniu, ako aj vzdelávanie

zamestnancov vykonávajúcich novú pôsobnosť.

V rámci tvorby a zlepšovania metodiky sa uskutočnilo 11. októbra 2023 v Brne, v Českej

republike, stretnutie zástupcov ÚKPZP, ÚKPD ako aj zástupcov KVOP so zástupcami

Kancelárie verejného ochrancu práv Českej republiky, ktorého cieľom bola výmena informácií

a skúsenosti v súvislosti s prípravou vykonávania novej pôsobnosti NPM.

V novembri 2023 privítali zástupcovia všetkých troch NPM dvoch zástupcov SPT a dvoch

zástupcov OBSE. Cieľom tohto stretnutia bolo vymeniť si kontakty a ponúknuť pomoc

národným NPM zo strany SPT vo vzťahu k tvorbe nového mechanizmu v slovenských

podmienkach.

3.2.2 Samostatné aktivity

Okrem už spomínaných spoločných aktivít sa jednotlivé NPM tímy venovali aj stretnutiam

a nadväzovaniu spolupráce v rámci svojej vlastnej vecnej príslušnosti.

Verejný ochranca práv a riaditeľka NPM KVOP sa 14. novembra 2023 zúčastnili stretnutia

so zástupcami rakúskeho ombudsmana. Počas stretnutia sa oboznámili s činnosťou,

štruktúrou a aktivitami rakúskeho NPM a vymenili si aj informácie ohľadne nadväzovania

spolupráce s externými spolupracovníkmi. Rakúska strana pri tejto príležitosti navrhla

verejnému ochrancovi práv a riaditeľke NPM KVOP možnosť zúčastniť sa ako pozorovatelia

jedného z monitoringov vykonávaných v rámci činnosti ich NPM.

Od 13. do 15. decembra 2023 sa verejný ochranca práv, vedúci sekcie ochrany základných

práv a slobôd a celý NPM KVOP zúčastnili na školení vo Varšave, u poľského verejného

ochrancu práv. Návšteva bola zameraná na získanie skúseností od našich poľských kolegov

v oblasti vytvorenia NPM a vykonávania systematických návštev, primárne v zariadeniach,

ktoré sú zverené do pôsobnosti verejného ochrancu práv. Riaditeľ poľského NPM a jeho

zástupca nás podrobne oboznámili s metodológiou, frekvenciou návštev, počtom a zložením

odborného tímu, ale tiež spracovávaním a prezentáciou výsledkov z jednotlivých kontrol. Mali

sme tiež možnosť osobne navštíviť aj najväčšie väzenské zariadenie v Poľsku a priamo

v teréne sa tak oboznámiť s postupmi realizácie samotných monitorovacích návštev.

Počas rokovania so zástupcom poľského ombudsmana, ktorý dohliada nad NPM odborom,

sme sa dozvedeli informácie o aktuálnom stave utečencov na bielorusko-poľských hraniciach.

23

Záver trojdňového programu zavŕšilo stretnutie so zástupcami OBSE, počas ktorého sme

diskutovali o ich najnovších projektoch a spolupráci s poľským NPM, o možnostiach zúčastniť

sa školení a nadviazali sme aj na témy, ktoré odzneli počas novembrovej návštevy OBSE

v Bratislave.

Na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa riaditeľka NPM tímu v rámci

tvorby metodiky a činnosti NPM zúčastnila na šiestom stretnutí národných NPM na európskej

úrovni, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 9. a 10. novembra 2023 v Kodani. Tohoročné stretnutie

bolo venované téme duševného zdravia - a to tak v zariadeniach, kde sa nachádzajú ľudia

obmedzení na slobode, ako sú napríklad väznice, ako aj téme výkonu monitoringu

v psychiatrických zariadeniach a domovoch sociálnych služieb.

Na Úrade komisára pre deti sa venovali nadväzovaniu spolupráce najmä na domácej úrovni.

V tejto súvislosti nadviazali spoluprácu a súčinnosť najmä s Ústredím práce, sociálnych vecí

a rodiny, s Generálnou prokuratúrou SR, s Úradom verejného zdravotníctva SR, s Úradom

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, s Ministerstvom práce, sociálnych vecí

a rodiny SR (s Inšpekciou v sociálnych veciach) v oblasti

✓ ich kontrolnej/dozornej/monitorovacej činnosti a záverov tejto činnosti v zariadeniach,

kde sa nachádzajú deti obmedzené na osobnej slobode, alebo kde sú alebo sa môžu

nachádzať v dôsledku odkázanosti na poskytovanie starostlivosti za uplynulých päť

rokov (ďalej len „zariadenia“),

✓ odporúčaní, prípadne iných procesných krokov, ktoré v tejto veci boli vykonané

vo vzťahu ku kontrolovaným/dozorovaným/dohľadovaným zariadeniam,

✓ metodík upravujúcich postup kontroly/dozoru/dohľadu v zariadeniach.

Rovnako tiež nadviazali spoluprácu s Asociáciou rodinných sudcov v oblasti odporúčaní na

zlepšenie postavenia detí v oblasti predchádzania zlému zaobchádzaniu v zariadeniach.

Okrem toho bola tiež nadviazaná spolupráca s Justičnou akadémiou SR ohľadom

uskutočnených vzdelávacích seminárov/školení/iných vzdelávacích a osvetových podujatí

vo vzťahu k mučeniu a zaobchádzaniu s maloletými deťmi.

Získanie uvedených informácií a preskúmanie podkladov a záverov pomohlo NPM ÚKPD

nastaviť metódy a postupy monitorovania zariadení v rámci NPM, určiť zameranie na málo

riešené oblasti a naopak, aj na vysoko problematické oblasti, preskúmať aktuálny stav

monitorovania práv detí s cieľom zefektívnenia práce tímu NPM ÚKPD pri výkone úloh NPM.

24

4 Priority na rok 2024

4.1 Verejný ochranca práv

Keďže mnohé zo zistení poukazujú na systémové problémy v podmienkach a zaobchádzaní

s osobami obmedzenými na slobode, NPM KVOP plánuje v roku 2024 pokračovať

predovšetkým vo výkone systematických návštev zariadení spadajúcich do pôsobnosti

verejného ochrancu práv.

S cieľom kontroly implementácie navrhovaných odporúčaní, NPM KVOP ďalej plánuje

uskutočniť aj tzv. follow up (následné) návštevy miest, kde už bol monitoring NPM v minulosti

vykonaný, a rovnako plánuje vykonať aj tematickú návštevu zameranú na odsúdených, ktorí

vykonávajú doživotný trest odňatia slobody. Ďalším z cieľov je vypracovať súhrnnú správu

zo systematických návštev v celách policajného zaistenia a v určených priestoroch

s konkrétnymi odporúčaniami pre Ministerstvo vnútra SR a pre Prezídium Policajného zboru.

Okrem týchto hlavných činností sa NPM KVOP plánuje zúčastňovať na školeniach

a stretnutiach s partnerskými inštitúciami s cieľom čo najväčšieho prehĺbenia znalostí v oblasti

predchádzania zlému zaobchádzaniu. V tejto súvislosti je napr. na marec 2024 naplánované

školenie o používaní donucovacích prostriedkoch pre všetky tri NPM tímy.

NPM KVOP tiež plánuje vypracovať systém edukačných aktivít a stretnutí (stretnutia

za okrúhlym stolom, konferencie, atď.), v rámci ktorých bude možné prezentovať získané

poznatky rôznemu publiku a rozširovať tak povedomie o ochrane ľudských práv, s dôrazom

na prevenciu zlého zaobchádzania.

V neposlednom rade sa NPM KVOP bude aj naďalej venovať koordinačným úlohám,

vykonávaniu spoločných systematických návštev s NPM ÚKPZP a NPM ÚKPD ako aj

organizácii spoločných aktivít.

4.2 Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím

V roku 2024 bude NPM ÚKPZP pokračovať vo výkone neohlásených monitorovacích návštev

psychiatrických zariadení, a rovnako aj domovov sociálnych služieb. Po vypracovaní správy

z monitorovacej návštevy dostane každé zariadenie možnosť zorganizovať ÚKPZP ústne

prerokovanie tejto správy s možnosťou uskutočniť školenie „ušité na mieru“ problematike

daného zariadenia.

Čo sa týka výkonu monitoringov, pretože NPM má pomerne široký mandát, je potrebné sa

v budúcnosti zamerať na niektoré kľúčové otázky a ciele, aby bolo možné na konci obdobia

zistiť, akým spôsobom sa NPM priblížilo k plneniu svojich úloh. Z dlhoročnej monitorovacej

činnosti ÚKPZP podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vyplynulo

znepokojujúce zistenie, že pracovníci v zdravotníctve, ako aj pracovníci sociálnych služieb,

často nerešpektujú vôľové prejavy klientov/pacientov v ich starostlivosti a dochádza de facto

k nezákonnému obmedzovaniu osobnej slobody. Preto sa komisárka a NPM ÚKPZP v prvých

rokoch svojej činnosti zamerajú špeciálne na prvý okruh svojej monitorovacej činnosti – príjem

pacienta/klienta do zariadenia.

25

Čo sa týka zákonného mandátu na výkon monitoringov zariadení kde sa vykonáva ochranné

liečenie, v spolupráci s Generálnou prokuratúrou SR bude NPM ÚKPZP realizovať monitoring

týchto zariadení a zistené poznatky budú premietnuté do návrhov systematických riešení

zodpovedným orgánom, čiže Ministerstvu zdravotníctva SR a Ministerstvu spravodlivosti SR.

Ďalšími veľkými výzvami budú pre NPM ÚKPZP zisťovanie a monitorovanie situácie

poskytovania psychiatrickej a psychologickej starostlivosti v zariadeniach, kde sú osoby

so zdravotným postihnutím obmedzené na osobnej slobode, napríklad vo väzniciach alebo

v azylových centrách.

Nakoniec, pri riešení podnetov ÚKPZP často vyvstáva otázka zlého zaobchádzania s ľuďmi so

zdravotným postihnutím pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v nemocniciach (v somatickej

medicíne). Aj keď sa táto starostlivosť neposkytuje priamo v zariadení, ktoré obmedzuje

slobodu, z dôvodu nekomunikácie zdravotníckeho pracovníka sa v praxi často deje, že je

„nespolupracujúci“ človek pripútavaný, a je tak obmedzovaná jeho osobná sloboda. NPM

ÚKPZP si z tohto dôvodu taktiež kladie za úlohu zmonitorovať situáciu v somatickej medicíne

a navrhnúť riešenia zapojenia sociálnych pracovníkov priamo v nemocniciach.

V roku 2024 má NPM ÚKPZP v pláne navštíviť aj miesta, ktorým už boli zaslané správy

a uložené opatrenia s cieľom zistenia realizácie týchto opatrení v praxi. Zároveň bude každému

zariadeniu ponúknutá možnosť konzultovať prípadné problémy, s ktorými môže zápoliť pri

plnení uložených opatrení.

V rámci vzdelávacej činnosti má NPM v pláne edukačné aktivity v spolupráci napríklad

s Justičnou akadémiou SR, s ktorou ÚKPZP podpísal v roku 2023 Memorandum o spolupráci.

Čo sa týka vnútorného fungovania NPM ÚKPZP, v roku 2024 bude potrebné zamerať sa

taktiež na vnútorný rozvoj a budovanie kapacít, konkrétne dobudovanie silnej a stabilnej

inštitúcie so zamestnancami, ktorí majú potrebné odborné znalosti – čiže doobsadenie voľných

zamestnaneckých miest a materiálne dovybavenie tímu NPM ÚKPZP.

4.3 Komisár pre deti

NPM ÚKPD bude v roku 2024 primárne vykonávať systematické návštevy miest, ktoré spadajú

do jeho kompetencie, s cieľom identifikovať možné riziká a odhaliť včasné príznaky toho, že

situácia v zariadeniach môže prerásť do zlého zaobchádzania. Cieľom NPM ÚKPD nie je riešiť

individuálne zlyhania, ale analyzovať základné príčiny porušovania práv detí. Zlé

zaobchádzanie môže byť dôsledkom aj vonkajších faktorov, a preto v rámci NPM ÚKPD bude

popri zistených nedostatkoch potrebné analyzovať aj právny rámec, kompetencie

zainteresovaných subjektov a poukazovať na systémové nedostatky a odporúčať nápravy.

V rámci monitorovacej činnosti sa NPM ÚKPD zameria aj na situáciu a podmienky detí

v reedukačných zariadeniach, ktoré na základe informácií získaných z doterajšej činnosti

komisára a od zainteresovaných štátnych inštitúcií neplnia svoj účel a dochádza v nich

k hromadnému porušovaniu práv detí. NPM ÚKPD bude pracovať na identifikovaní

systémových nedostatkov v týchto zariadeniach a odporúčať možnosti ich nápravy, a to aj

v rámci novovytvorenej pracovnej skupiny pod vedením Ministerstva školstva, výskumu,

vývoja a mládeže SR.

26

V rámci NPM ÚKPD má komisár v záujme využívať, ako jedny zo základných prostriedkov

prevencie zlého zaobchádzania aj vzdelávanie a prednáškovú činnosť. V zmysle uvedených

skutočností má NPM ÚKPD v pláne v roku 2024 začať participovať na vytváraní systému

vzdelávania pre subjekty zainteresované v oblasti starostlivosti o deti umiestnené

v zariadeniach. Vzdelávacia činnosť bude zameraná na rozširovanie príkladov dobrej praxe,

ktoré budú v rámci NPM ÚKPD systematicky zbierané a analyzované, s cieľom ich

implementácie do praxe.

Medzi dlhodobé priority NPM ÚKPD patrí aj vytvorenie štandardov kvality vzťahov medzi deťmi

a zamestnancami v jednotlivých zariadeniach a ich šírenie osvetovo ďalej, s cieľom

predchádzania zlému zaobchádzaniu s deťmi.

27