DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu zákona:
poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Hargaš, Michal Truban, Štefan Kišš a Darina Luščíková
2. Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu: a) nie je upravená v práve Európskej únie b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
Bezpredmetné
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
A.3. Poznámky
Cieľom návrhu zákona je zníženie administratívnej záťaže daňových poplatníkov vznikajúcej pri podávaní daňového priznania typu A a B, ak mali daňovníci v zdaňovacom období príjem zo závislej činnosti a podávajú si daňové priznanie sami. Zákon má zároveň za cieľ aj zefektívnenie výberu daní a kontinuálne zlepšovanie verejných služieb pre občana.
Návrh prinesie sociálne benefity v podobe ušetreného času občanov a podnikateľov. Tí vďaka predvyplneným údajom budú tráviť menej času vyplňovaním daňových priznaní, čím ušetria čas ale aj financie. Zároveň ide o pozitívny krok smerom k zvýšeniu informatizácie a digitalizácie spoločnosti a najmä verejných služieb.
Návrh vytvára priestor pre čiastočný odklon od fyzických (papierových) foriem daňového priznania k digitálnemu vypĺňaniu. Dôsledkom je ďalšia modernizácia daňového systému a zvýšenie efektivity spracovania daňových údajov. Daňové služby budú vďaka zmene pre občanov dostupnejšie a jednoduchšie. Táto zmena prispeje k zvýšeniu dôvery vo verejné služby a celkovo má potenciál zlepšiť daňové prostredie na Slovensku. Keď občania vnímajú daňový systém ako spravodlivý, transparentný a ľahko sa v ňom orientujú, je pravdepodobnejšie, že budú dodržiavať daňové zákony. To môže viesť k zlepšeniu efektivity výberu daní a tým k zvýšeniu verejných príjmov. Tie sa potom môžu pretaviť do zlepšenia verejných služieb. Návrh tak prinesie pozitívne vplyvy aj v oblasti informatizácie a služieb pre občana. Vďaka zníženiu množstva papierových dokumentov má taktiež pozitívny vplyv na životné prostredie.
So zavedením zmeny sa očakávajú aj mierne náklady. Ide však predovšetkým o vstupné náklady, ktoré budú zo stredno- až dlho-dobého hľadiska aspoň čiastočne kompenzované benefitmi. Zavedenie predvyplneného daňového priznania si vyžaduje počiatočné investície do softvéru a preškolenia zamestnancov finančnej správy a investície do zmien v ekonomických softvéroch, ktoré sú používané zamestnávateľmi. Na druhej strane však zákon prinesie úsporu u občanov a podnikateľov (viď vyššie) ale aj vo verejnej správe. Vďaka predvyplneným údajom je možné znížiť chybovosť pri podávaní daňových priznaní a s ňou spojené náklady, ktoré vznikajú pre verejnú správu. Zvýšenie digitalizácie zároveň zníži administratívnu záťaž na finančnú správu, čo prinesie ďalšie úspory. V neposlednom rade sa očakáva, že návrh zákona zvýši efektivitu výberu dane, čím zvýši aj verejné príjmy. V dlhšom časovom horizonte je preto možné očakávať zneutralizovanie vplyvu na verejný rozpočet a dlhodobo dokonca aj pozitívne vplyvy.
K vplyvom na rozpočet verejnej správy: Predkladaný návrh zákona predpokladá počiatočný mierne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a to zavedením softvéru a tréningom pracovníkov finančnej správy. Výška počiatočnej investície do softvéru, ktorý umožní finančnej správe predvypĺňanie daňových priznaní, sa bude odvíjať od obstarávacích ponúk a manažmentu projektu. Zároveň sa očakáva počiatočná investícia spojená s tréningom pracovníkov finančnej správy, ktorí budú daný softvér používať. V ďalších rokoch účinnosti predpokládame výrazné zníženie nákladov a teda očakávame náklady spojené len s operačným manažmentom softvéru.
Očakáva sa, že negatívny dopad na príjmy verejnej správy bude čiastočne zmiernený pozitívnym vplyvom na výber daní. Vyššia efektivita výberu daní vďaka predvyplnenému daňovému priznaniu (ďalej len “PDP”) prispeje k zvýšeniu verejných príjmov. V stredno- až dlhodobom horizonte tak môže dôjsť k vyváženiu vstupných nákladov nevyhnutných pre implementáciu návrhu.Znížiť negatívny dopad rovnako pomôžu aj úspory na strane štátu, ktoré PDP umožní. Ide v prvom rade o náklady spojené so znížením chybovosti podaných daňových priznaní. Najčastejšie obsahujú chybu v sekcii daňového bonusu alebo zle vyplnených údajov príjmu. V roku 2022, si v daňovom priznaní nesprávne uplatnilo daňový bonus viac ako 6 000 párov. Dokopy išlo o chyby v hodnote 3.7 mil. EUR1. Chybovosť predstavuje záťaž pre verejný sektor aj jednotlivcov. Finančná správa musí na chybu prísť a odoslať ju späť daňovému poplatníkovi. Tomu vzniknú časové a finančné náklady na opravu. Správne predvyplnenými daňovými priznaniami sa môže predísť týmto chybám a tým šetriť náklady ako na strane verejného sektora, tak aj na strane daňových poplatníkov.
Zároveň, predpokladáme úspory znížením administratívy na strane štátu spojené s prechodom z papierovej formy podávania daňového priznania na elektronickú formu. Keď daňoví
poplatníci podávajú daňové priznania papierovo, správca dane po obdržaní dokumentácie manuálne prepisuje dáta do elektronického systému a zároveň kontroluje dokumentáciu. Návrh by odbúral túto nadbytočnú administratívu, nakoľko predpokladáme, že časť podaní by sa presunula výlučne do digitálnej podoby. K vplyvom na podnikateľské prostredie: Návrh zákona očakáva pozitívny vplyv aj na fyzické osoby - podnikateľov, ktorí majú popri živnosti aj príjem zo závislej činnosti. Pri zavedení predvyplneného daňového priznania očakávame úspory na strane podnikateľov, ktoré sa môžu pohybovať až vo výške niekoľkých miliónov EUR. V týchto úsporách sú započítané náklady času s prípravou dokumentácie, času s vyplnením formulára, náklady s prípadnou tlačou a odoslaním daňového formulára a jednorazovým poplatkom za účtovníka, ktorý vyhotovenie daňového priznania sprostredkuje.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie predstavuje jednorazová úpravy ekonomických softvérov, ktoré podnikatelia využívajú, aby bolo možné zasielať upravenú štruktúru mesačných prehľadov podľa §39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na Finančnú správu.
K sociálnym vplyvom (vplyv na hospodárenie obyvateľstva): Očakáva sa, že predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, najmä vo forme odstránenia administratívnych nákladov, cestovných nákladov a strateného času spojeného s prípravou a podávaním daňového priznania typu A a B. Zdrojom úspor bude najmä odstránenie potreby manuálne prepisovať údaje z potvrdení o zdaniteľných príjmoch do daňového priznania a úspory súvisiace s prechodom z papierovej formy daňového priznania na elektronickú. Analogicky sa na hospodárenie obyvateľstva vzťahuje kalkulácia pozitívnych vplyvov na podnikateľské prostredie.
K vplyvom na životné prostredie: Predpokladá sa mierne pozitívny vplyv na životné prostredie vďaka ušetrenému papieru. Prijatím návrhu zákona vznikne priestor pre zníženie potreby vydávania potvrdení o zdaniteľných príjmoch na strane zamestnávateľov, ako aj kópie podaní daňových priznaní a iných potvrdení o zamestnaní, ktoré vedia pre jedného daňovníka predstavovať až 20 hárkov papiera za jeden rok. Takéto odstránenie dokumentov vedie k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti: Navrhované zmeny vytvárajú priestor pre prechod od papierových foriem podávania daňových priznaní k digitálnym prostriedkom. Takýto digitálny presun ušetrí administratívne náklady spojené s podávaním, obdržaním a kontrolovaním daňového priznania.
Návrh zároveň vytvára pôdu pre ďalšiu digitalizáciu daňového systému, ktorá umožní zjednodušenie a sprístupnenie daňových procesov. PDP môže pôsobiť ako základný kameň, na
ktorom je možné stavať ďalšie rozširovanie digitálnych služieb pre občanov. Návrh tým Slovensko posúva smerom k vyspelým krajinám, ktoré čoraz väčšie množstvo služieb pre občanov presúvajú do digitálneho priestoru, čím im uľahčujú každodenný život. K vplyvom na služby verejnej správy pre občana: Navrhovaná úprava prinesie rozšírenie portfólia služieb verejnej správy pre občanov a zvýšenie ich kvality. Vďaka PDP sa zjednoduší proces podávania daňových priznaní a teda táto služba bude pre občanov dostupnejšia a zároveň menšou záťažou - ako časovo tak aj finančne.
Vplyv na verejné služby priamo nadväzuje na vplyv na digitalizáciu. Presun verejných služieb do digitálneho priestoru totiž znižuje časové aj finančné náklady občanov pri vybavovaní občianskych povinností. Trend digitalizácie, ktorý vidíme naprieč modernými štátmi, a patrí k nemu aj návrh PDP, zlepšuje kvalitu aj dostupnosť verejných služieb. Občanom šetrí čas aj peniaze a uľahčuje ich bežný život.
A.4. Alternatívne riešenia
V prípade nulovej alternatívy, t.j. pri zachovaní terajšieho stavu, budú občania, ktorí podávajú daňové priznania musieť naďalej znášať vyššie časové a finančné náklady spojené so zbieraním a vypĺňaním údajov. Na strane verejnej správy bude taktiež naďalej dochádzať k stratám spôsobených najmä chybovosťou podávaných daňových priznaní. Rovnako bude naďalej nižšia efektivita spôsobená fyzickými (papierovými) formami daňových priznaní, ktoré vytvárajú nadbytočnú administratívnu záťaž pre zamestnancov finančnej správy.
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky a ich stanoviská tvoria súčasť predkladaného materiálu.