Dôvodová správa A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján Hargaš, Štefan Kišš, Michal Truban a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Darina Luščíková.
Cieľom návrhu zákona je zníženie administratívnej záťaže daňových poplatníkov vznikajúcej pri podávaní daňového priznania typu A a B, ak mali daňovníci v zdaňovacom období príjem zo závislej činnosti. Zákon má zároveň za cieľ aj zefektívnenie výberu daní a kontinuálne zlepšovanie verejných služieb pre občana.
Návrhom zákona sa upravuje proces podávania daňových priznaní s cieľom zjednodušiť a zefektívniť ho pre daňovníkov aj pre Finančnú správu Slovenskej republiky (ďalej len “FS SR”). Cieľovou skupinou návrhu zákona sú daňovníci, ktorí mali príjem zo závislej činnosti (podľa §5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) a podávali si daňové priznanie sami. Primárne teda ide o daňovníkov, ktorí nepožiadali zamestnávateľa o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V roku 2023 bolo podaných 167 0371 takýchto daňových priznaní. Dôvodom na takýto postup môže byť napríklad to, že mali aj iné príjmy ako zo závislej činnosti (§32 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť, že FS SR dokáže pre týchto daňovníkov predvyplniť daňové priznanie na základe údajov o príjmoch zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, ktoré bude zbierať v priebehu kalendárneho roka od zamestnávateľov.
Podľa súčasnej právnej úpravy zamestnávateľ posiela FS SR mesačné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii, o daňovom bonuse a o daňovom bonuse na zaplatené úroky za uplynulý kalendárny mesiac kumulatívne za celú firmu (ďalej len “prehľad”) do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Daňovník - fyzická osoba - ktorý mal príjmy zo závislej činnosti musí podať daňové priznanie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, resp. ak mal len príjmy zo závislej činnosti, môže požiadať svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Daňovníci, ktorí si podávajú daňové priznanie sami, buď vyplnia údaje vo formulári daňového priznania po zozbieraní príslušnej dokumentácie, alebo investujú do jednorázového poplatku účtovnej služby, ktorá im vyplnenie daňového priznania sprostredkuje na základe podkladov, ktoré jej poskytnú.
Navrhovaný zákon mení tento proces tak, že zamestnávatelia budú posielať mesačné prehľady vo vyššej granularite, t.j. za jednotlivých zamestnancov vrátane potrebných údajov pre výpočet daňového bonusu. To umožní FS SR predvyplniť daňovníkom daňové priznanie údajmi o príjmoch zo závislej činnosti a údajmi na výpočet daňového bonusu na základe prehľadov, ktoré FS SR v priebehu roka poskytujú zamestnávatelia. Daňovníci, ktorí si podávajú daňové priznanie sami, tak budú mať v osobnej internetovej zóne na portáli FS SR k dispozícii už predvyplnené údaje o príjmoch zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, vrátane potrebných príloh, 30 dní pred termínom na podanie daňového priznania. Stačí, aby tieto údaje skontrolovali, prípadne doplnili ďalšie údaje, o ktorých nemá FS SR vedomosť a daňové priznanie budú môcť podať elektronicky, alebo si formulár vytlačiť a podať daňové priznanie papierovo. Zavedenie predvyplnených daňových priznaní (ďalej len „PDP“) bude mať priamy pozitívny vplyv na daňových poplatníkov, prostredníctvom zjednodušenia procesu podávania priznaní. Daňoví poplatníci budú odbremenení od nákladov spojených s dodržiavaním predpisov, času stráveným zozbieravaním potrebnej dokumentácie (potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od zamestnávateľov), času na vypĺňanie samotného daňového priznania, nákladov spojených s účtovníctvom, nákladov na poštovné a pod. Takéto odbremenenie predstavuje úsporu času aj financií.
PDP nie je len nástrojom na znižovanie administratívnej záťaže na strane daňových poplatníkov, ale aj účinným prostriedkom na zlepšenie efektívnosti daňového systému. Tento systém umožní lepšie monitorovanie príjmov a transakcií, čo posilní presadzovanie daňových predpisov a bude fungovať ako odstrašujúci prostriedok proti daňovým únikom. Návrh zákona tým podporuje vyššiu daňovú morálku. Viaceré štúdie z krajín, kde predvyplnené daňové priznanie bolo implementované, ukazujú, že pri kvalitnej implementácii opatrenie pozitívne ovplyvňuje daňovú morálku jednotlivcov2 3 4 .
Okrem toho, PDP prinesie zvýšenú presnosť údajov a minimalizuje chyby v daňových priznaniach, čím zlepší kvalitu dát a celkové riadenie daňového systému. Chyby v daňových priznaniach, ako sú nesprávne uvádzanie údajov na uplatnenie daňového bonusu alebo chybné informácie o zamestnaní, sú bežným problémom, ktorý môže mať vplyv na presnosť výpočtu dane. Svetová banka uvádza, že až 15% daňových priznaní obsahuje chybné údaje. Na Slovensku si v roku 2022 v daňovom priznaní nesprávne uplatnilo daňový bonus viac ako 6 000 párov. Dokopy išlo o chyby v hodnote 3.7 mil. EUR5. Na druhej strane, predvyplnené daňové priznanie umožňuje daňovým správam získavať dôležité informácie priamo od zamestnávateľov, čo výrazne zlepšuje presnosť údajov. V praxi to znamená, že daňová správa môže presne predvyplniť viac ako 90% daňových priznaní len na základe informácií
poskytnutých týmito inštitúciami6. Možnosť automatického označenia daňovníkov, ktorí priznajú nižšie príjmy, alebo si nesprávne uplatnia nárok na daňový bonus, umožní rýchlejšiu identifikáciu potenciálnych daňových nezrovnalostí a zvýši účinnosť daňových kontrol a teda aj príjmu štátu. Návrh zákona nielenže minimalizuje riziko chýb, ale zároveň zvyšuje dôveru daňových poplatníkov v presnosť a spoľahlivosť daňového systému. Zavedenie PDP bude tiež podporovať prechod od fyzických (papierových) foriem podávania daňových priznaní k digitálnej forme podávania daňového priznania. Daňoví poplatníci, ktorí doteraz podávali daňové priznania papierovo, budú mať teraz možnosť využiť predvyplnené údaje od FS SR a jednoducho ich potvrdiť alebo upraviť online. Tento digitálny posun nielen ušetrí papier a poštovné, ale aj náklady FS SR, ktorá musela konvertovať údaje z papierových daňových priznaní do elektronickej podoby. Tento krok povedie k ďalšej modernizácii daňového systému a zvýši efektivitu spracovania daňových údajov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Celkovo sa očakáva, že predkladaný návrh zákona prinesie významné výhody nielen pre daňových poplatníkov, ale aj pre štát, prostredníctvom zvýšenej účinnosti výberu daní, zlepšenej kvality dát a zvýšenej transparentnosti daňového systému. Navrhujeme tento zákon s presvedčením, že prispeje k zvýšeniu dôvery vo verejné služby a k celkovému zlepšeniu daňového prostredia na Slovensku.
Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (v krátkodobom horizonte) a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na životné prostredie, pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
K Čl. I (zákon č. 595/2003 Z. z.)
Na účely zabezpečenia predvyplnenia daňového priznania sa upravuje štruktúra údajov v prehľade, ktorý zamestnávateľ podáva správcovi dane, a to tak, že súčasťou prehľadu sú aj údaje uvedené v mzdovom liste podľa § 39 ods. 2 s výnimkou údaju o počte dní výkonu práce. Tieto údaje podáva zamestnávateľ za každú osobu, ktorú v príslušnom kalendárnom mesiaci
zamestnával v lehote podľa § 49 ods. 2, t.j. do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V prechodnom ustanovení sa upravuje, že nová právna úprava v § 39 ods. 9 písm. a) sa prvýkrát použije pri podávaní prehľadu za kalendárny mesiac január 2025, tzn. zamestnávateľ je povinný podať správcovi dane prehľad v novej štruktúre v mesiaci február 2025 za kalendárny mesiac január 2025. Navrhovaný termín poskytne dostatočný časový priestor na úpravu ekonomických a mzdových softvérov a postupov, ktoré zamestnávatelia používajú a taktiež úpravu informačných systémov FS SR, ktorá bude nové prehľady zbierať a spracovávať.
K Čl. II (zákon č. 563/2009 Z. z.)
Navrhuje sa zavedenie povinnosti FS SR využívať údaje, ktoré má zo zákona k dispozícii na to, aby týmito údajmi predvyplnila daňové priznanie daňovníka 30 dní pred lehotou na podanie príslušného daňového priznania a vytvorila a priložila príslušné prílohy/podklady, na základe ktorých bolo daňové priznanie predvyplnené. To zabezpečí možnosť kontroly údajov zo strany daňovníka počas 30 dní pred termínom podania daňového priznania. Navrhuje sa generická úprava predvypĺňania bez vzťahu na konkrétny typ daňového priznania tak, aby bol vytvorený právny základ aj do budúcna na predvypĺňanie daňových priznaní pri ostatných typoch daní.
V prechodnom ustanovení sa upravuje, že nová úprava v § 33 ods. 5 sa prvýkrát použije pri podávaní daňového priznania za rok 2025. Od roku 2026 bude mať správca dane povinnosť prevyplniť daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Predvypĺňanie ostatných typov daňového priznania sa bude zavádzať postupne podľa pripravenosti FS SR a daňovníkov na základe oznámenia na webovom sídle FS SR.