Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík. Návrh zákona je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. (ďalej len Ústava SR“), záväzkov vlády Slovenskej republiky (ďalej len vláda SR“) v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023-2027 (ďalej len programové vyhlásenie“), Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, zo špecifických odporúčaní Rady pre Slovenskú republiku a z potreby riešenia nízkych dôchodkov špecifickej skupiny poistencov - žien.
Hlavným účelom návrhu zákona je upraviť v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení“), ktorý je vykonávacím zákonom ústavných práv v čl. 39 Ústavy SR, podrobnosti o ústavných právach v čl. 39 ods. 4 Ústavy SR. Ústava SR garantuje, že nemožnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobej starostlivosti o dieťa počas zákonom stanovenej doby po jeho narodení nesmie mať negatívny vplyv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Návrh sa snaží vyriešiť ústavne garantované, a doteraz nenaplnené, právo na nediskriminačné správanie voči osobám vychovávajúcim deti a vykonávajúcim starostlivosť o dieťa.
V nadväznosti na uvedené špecifické odporúčanie Rady pre Slovenskú republiku a v súvislosti so zvýšením spravodlivosti, solidarity a osobnej iniciatívy osôb zúčastnených na dôchodkovom systéme sa navrhuje mechanizmus zdieľania dôchodkových práv pre osoby, ktoré sa spoločne starajú o výchovu a realizujú starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Počas obdobia starostlivosti o nezaopatrené dieťa majú mať osoby spoločne sa starajúce o dieťa možnosť uzatvoriť dohodu o zdieľaných dôchodkových právach. Dohoda umožní na slobodnej a individuálnej voľbe dvoch fyzických osôb počas zákonom stanovenej doby zdieľať obdobie dôchodkového poistenia a zároveň osobný mzdový bod oboch osôb tak, aby počas tohto obdobia získané individuálne dôchodkové nároky boli posudzované spoločne a prerozdeľované rovnakou mierou medzi obe osoby.
V oblasti dôchodkového poistenia sa navrhuje zavedenie osobitného registra dohôd o zdieľaných dôchodkových právach, ktoré bude viesť Sociálna poisťovňa, pričom registrácia dohôd z procesného hľadiska by bola obdobná procesu registrácie zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení. Sociálna poisťovňa by tak mala presný prehľad o zdieľaných dôchodkových právach. Zároveň, vychádzajúc z existujúceho systému evidencie nárokov na individuálnom účte poistenca by registrácia dohôd a prerozdeľovanie získaného obdobia dôchodkového poistenia a osobného mzdového bodu za príslušný rok nespôsobovala aplikačné ani technologické problémy pre Sociálnu poisťovňu. Zároveň existencia elektronického prístupu k individuálnemu účtu poistenca by umožňovala efektívnu kontrolu zo strany poistencov.
Zavedenie mechanizmu dobrovoľného zdieľania dôchodkových práv pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, keďže nižšie príjmovým poistencom a poistenkyniam umožňuje získať dodatočné navýšenie dôchodkových nárokov prostredníctvom zníženia
dôchodkových nárokov partnera, ktorí spoločne počas obdobia starostlivosti o nezaopatrené dieťa zdieľali dôchodkové nároky. Nízkopríjmoví poistenci, najmä matky zostávajúce na materskej a rodičovskej dovolenke, a následne častejšie zostávajúce s nezaopatreným dieťaťom na OČR, získavajú počas pracovnej kariéry nižšie príjmy, a teda tvoria nižšie dôchodkové nároky. Následne pri výpočte starobného dôchodku sa im zvyšuje starobný dôchodok cez prvok solidarity v podobe úpravy priemerného osobného mzdového bodu (ďalej len „POMB”). Táto solidarita v oblasti úpravy POMB vlastne znamená, že sa navyšujú výdavky Sociálnej poisťovne vo fonde starobného dôchodkového poistenia a ostatní poistenci sa musia skladať na vyššie dôchodkové nároky danej osoby, ako v skutočnosti táto osoba počas pracovnej kariéry získala z pracovného príjmu. Navrhovaná úprava upravuje, práve vďaka dobrovoľnému zdieľaniu dôchodkových práv s inou fyzickou osobou na báze dohody, presunutie časti dôchodkových nárokov z vyššie príjmovej osoby na nižšie príjmovú, čo za následok menšiu potrebu navyšovania dôchodkových dávok cez mechanizmus solidarity a čím dochádza k šetreniu verejných zdrojov.
Návrh zároveň jednoznačne pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a to práve dobrovoľným zdieľaním dôchodkových práv dvoch osôb spoločne sa starajúcich o nezaopatrené dieťa.
Druhým mechanizmom upraveným v návrhu novely zákona o sociálnom poistení je zabezpečenie výkonu ústavne garantovaného práva na neznižovanie dôchodkových nárokov počas obdobia starostlivosti o dieťa. Práve úpravou vymeriavacieho základu osoby, ktorá sa stáva poistencom štátu počas obdobia poberania dávky materskej a rodičovského príspevku, sa rieši diskriminácia predovšetkým žien matiek. Navrhuje sa, aby vymeriavací základ pre platenie príspevkov na dôchodkové poistenie a následne na príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ak je osoba zúčastnená na systéme starobného dôchodkového sporenia, počas poberania dávky materskej a počas obdobia poberania rodičovského príspevku a ktorá sa riadne stará o dieťa, mala vymeriavací základ zhodný s vymeriavacím základom, z ktorého jej bola vypočítaná dávka materskej (a síce z jej predošlej mzdy), minimálne však na súčasne platnej úrovni vo výške 60% všeobecného vymeriavacieho základu (vypočítaného z priemernej nominálnej mzdy) spred dvoch rokov. Návrh počíta s tým, že ak žene nevznikol nárok na materské, uplatní sa jej nárok na minimálnu úroveň vymeriavacieho základu - 60% všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.
Návrh pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na občanov a občianky, jednoznačne pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu tým, že počas obdobia starostlivosti o dieťa sa dôchodkové nároky rodiča (zväčša ženy matky) tvoria z príjmu, ktorý mala pred odchodom na materskú. Návrh tak podporuje reťazové pôrody, kde žena/matka motiváciu mať za sebou dve deti, keďže neprichádza o dôchodkové nároky v dôsledku návratu na trh práce s nižšie platenou prácou alebo na kratší úväzok. Návrh tak zabezpečuje, aby obdobie starostlivosti o dieťa nemalo negatívny efekt na dôchodkové nároky osoby riadne sa starajúcej o dieťa a zároveň znižuje náklady obetovaných príležitostí pre vyššie príjmové osoby, ktoré by stratili v dôsledku dlhšieho výpadku z trhu práce dôchodkové nároky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
K bodu 1 [§ 60 ods. 11]
Navrhuje sa zaviesť dobrovoľný systém zdieľania dôchodkových práv pre dve osoby spoločne sa starajúce o nezaopatrené dieťa. Definícia nezaopatreného dieťaťa sa použije zo zákona o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č.
461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení. Realizácia zdieľania dôchodkových práv sa vykonáva na úrovni spoločného posúdenia obdobia dôchodkového poistenia a získania osobného mzdového bodu na úrovni priemeru osôb, ktoré dobrovoľne uzavreli dohodu o zdieľaní dôchodkových práv.
K bodu 2 [§ 64a a § 64b]
Navrhuje sa definovať zákonné požiadavky na dohodu o zdieľaní dôchodkových práv a spôsob podania žiadosti o registráciu dohody o zdieľaní dôchodkových práv.
Navrhuje sa, aby žiadosť o registráciu dohody predkladali účastníci dohody Sociálnej poisťovni, ktorá vedie register dohôd o zdieľaní dôchodkových práv.
Navrhuje sa okruh skutočností, ktoré môžu spôsobiť zánik dohody o zdieľaní dôchodkových práv a zároveň právne účinky zániku dohody.
Navrhuje sa, aby právne účinky dohody o zdieľaní dôchodkových práv nastali po registrácii dohody v registri dohôd, ktorý viesť Sociálna poisťovňa. Ustanovenia precizujú postup registrácie žiadosti dohody, lehoty na registráciu dohody a zdôvodnenie odmietnutia registrácie dohody zo strany Sociálnej poisťovne.
K bodu 3 [§ 138 ods. 7]
Navrhuje sa nové znenie predovšetkým §138 ods. 7 písm. a) tak, aby mesačný vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), bol na úrovni súčinu čísla 30,4167 a denného vymeriavacieho základu podľa § 55 alebo § 57 tejto osoby zisteného pri vzniku nároku na materské. Stanovuje sa aj minimálna hodnota, ktorá je 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie, ktorá sa uplatní tak v prípade, keby bola suma na základe výpočtu podľa prvej vety nižšia ako táto suma, ako aj v prípade, ak dotknutej osobe nevznikol nárok na materské a tým pádom nie je možné výpočet podľa prvej vety použiť.
Zároveň sa navrhuje, aby mesačný vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), zostal na úrovni 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné do rezervného fondu solidarity.
Navrhovaná novela sa nedotýka ustanovenia §138 ods. 7 písm. b).
K bodu 4 [§ 226, ods. 1, písm. t)]
Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa mala povinnosť viesť register dohôd o zdieľaní dôchodkových práv.
K Čl. II
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. septembra 2024.