Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Števulová a Lucia Plaváková predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
Cieľom predkladaného návrhu je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast
útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore - či ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu
alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, združeniach,
neziskových organizáciách, iniciatívach alebo iných komunitách. Počas pandémie covid-19 boli
zaznamenané útoky proti zdravotníckemu personálu. Mnohé z týchto útokov sa zameriavajú
špecificky na ženy.
Návrhom novely sa zabezpečí, aby boli tieto konania, v prípade ak spáchané z dôvodu, že
ide o osobu v určitom povolaní alebo afiliácii bolo posudzované ako tzv. konanie z osobitného motívu
a aby boli stíhané v sprísnenom režime. V súčasnosti v Trestnom zákone chýba pri trestnom čine
spáchanom z osobitného motívu kategória osôb, ktorá by umožnila medzi trestné činy spáchané s
osobitným motívom zaradiť aj trestné činy spáchané voči osobe, alebo skupine osôb na základe toho,
že ide o obrancov ľudských práv, ľudí pracujúcich v médiách, či iné povolania, kvôli ktorým sa ľudia
stávajú terčom rôznych útokov.
Je pritom zrejmé, že doplnenie tohto kritéria je v súčasnosti nevyhnutné, keďže dochádza k
zvýšenému počtu útokov na ľudí, ktorí aktívne vystupujú vo verejnom priestore a venujú sa ochrane
a presadzovaniu ľudských práv, vrátane novinárov/novinárok, občianskych aktivistov a aktivistiek a
iných. Tieto osoby terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania resp. svojej činnosti či afiliácie
a cieľom týchto útokov je ich “umlčať”, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote, či ich zastrašiť.
Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv, vrátane
zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných
voči nim pre výkon ich činnosti upravuje Deklarácia Výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie
ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá Výborom ministrov Rady
Európy 6. februára 2008 na 1017 zasadnutí zástupcov ministrov. Komisárka Rady Európy pre ľudské
práva vydala 23. marca 2023 správu “Human Hights Defenders in the Council of Europe Area in
Times of Crises”, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy aby prijali všetky potrebné právne a
praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania zameraného
na obrancov ľudských práv, vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a
potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie (dostupné tu:
https://rm.coe.int/report-on-the-
round-table-human-rights-defenders-in-the-council-of-eur/1680aaa813
).
Ako uvádza Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej
republike do roku 2028, ktorú v apríli 2023 schválila Vláda SR, “[...] moderné technológie umožňujú
tiež nové formy páchania trestnej činnosti, čím rozširujú aj okruh potenciálnych páchateľov a obetí.
V súvislosti s dianím vo svete sa z internetu za posledné roky stalo miesto šírenia a prijímania
poplašných správ, dezinformácií alebo nenávistných prejavov, ktoré prispievajú k polarizácii
spoločnosti a zvyšovaniu napätia medzi skupinami obyvateľstva.” (dostupné tu:
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27958/1 ).
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) v dokumente “Individuálne podanie
Slovenského národného strediska pre ľudské práva k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky
v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva” z októbra 2023
uvádza, že slovenskí novinári naďalej čelia vyhrážkam a obťažovaniu, vrátane fyzických útokov.
SNSĽP cituje prieskum Investigatívneho Centra Jána Kuciaka z r. 2023, podľa ktorého 66,2 %
slovenských novinárov zažilo útok alebo vyhrážku v posledných 12-tich mesiacoch (pričom 4%
zažilo fyzický útok) a 47% si myslí, že počet incidentov za posledných 5 rokov narástol.
Vo vzťahu k obrancom ľudských práv SNSĽP uvádza, že v r. 2022 a 2023 vykonalo
prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným
právam a LGBTI+ právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované:
obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika (vrátane
zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít), ktoré často zahŕňali útoky na
ich skutočnú alebo domnelú identitu. SNSĽP odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov
ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany.
Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) vydala 18. októbra 2023 publikáciu
“Protecting civil society - Update 2023” (“Ochrana občianskej spoločnosti - aktualizácia 2023”), kde
uvádza, že organizácie občianskej spoločnosti čelia vyhrážkam a útokom, pričom tieto vyhrážky a
útoky pretrvávali aj počas roka 2022. Podľa zistení FRA, polovica respondentov ich prieskumu
uviedla, že zažili offline aj online verbálne útoky, zastrašovanie a obťažovanie a 5% zažilo aj fyzický
útok. Tieto útoky sa osobitne týkajú obhajcov práv migrantov, LGBTIQ+ ľudí, obhajcov práv žien,
ľudí zaoberajúcich sa sexuálnymi a reprodukčnými právami, ľudí zaoberajúcimi sa
environmentálnymi právami, ľudí venujúcich sa aktivitám proti rasizmu a tiež obhajcov práv detí.
FRA zdôrazňuje, že členské štáty povinné tieto útoky riadne vyšetriť a potrestať páchateľov
(dostupné tu:
https://fra.europa.eu/en/publication/2023/civic-space-2023-
update?page=1&pid=84e5c0ba-2ac8-4f42-bb6d-db74c1fb738c#read-online
).
Rada prijala 14. marca 2023 dokument “Závery týkajúce sa aplikácie Charty základných
práv EÚ; Úloha občianskej spoločnosti pri ochrane a presadzovaní základných práv v Európskej
únii”, v ktorom zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti a obrancovia ľudských práv
neoddeliteľnou súčasťou systému bŕzd a protiváh v zdravej demokracii a nezákonné obmedzenia ich
činnosti môžu predstavovať hrozbu pre právny štát. tiež odporúča členským štátom ochraňovať
organizácie občianskej spoločnosti a ochrancov ľudských práv pred vyhrážkami, útokmi,
prenasledovaním kritických hlasov a očierňovacími kampaňmi, vrátane predchádzania takýmto
činom a v prípade ak sa stanú, zabezpečiť účinné a rýchle identifikovanie, reportovanie, vyšetrenie a
follow-up týkajúce sa takýchto incidentov (dostupné na:
https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7388-2023-INIT/en/pdf
).
Je teda zrejmé, že situácia je viac ako vážna a je potrebné ju nevyhnutne riešiť. Zmenená
spoločenská situácia, ktorá sa vyvinula v súvislosti s rozšírením internetu a sociálnych sietí spôsobila,
že ľudia vo verejnom priestore, najmä z médií a občianskeho sektora dlhodobo vystavení
rôznorodým útokom zo strany tzv. dezinformačnej scény, “alternatívnych” médií, ale aj zo strany
rôznych predstaviteľov politického spektra. To spôsobuje, že sa niektorí dočasne alebo trvalo stiahli,
alebo uvažujú nad stiahnutím z verejného priestoru. Špecificky sa táto situácia dotýka žien vo
verejnom priestore.
Aktívna občianska spoločnosť a nezávislé a aktívne médiá jedným z pilierov demokracie
a zákonodarca musí vyvinúť úsilie na to, aby v prípade, ak trestné činy páchané páchateľmi z
osobitného motívu, ktorým je nenávisť voči ľuďom pôsobiacim vo verejnom priestore, bol tento
osobitný motív rozpoznaný a aby bol na základe toho trestný čin posudzovaný prísnejšie. Zároveň
táto regulácia bude pôsobiť odstrašujúco na potenciálnych páchateľov týchto trestných činov, čo
môže mať preventívny účinok. Zdravá a prosperujúca demokracia si vyžaduje, aby sa občania mohli
aktívne zúčastňovať na verejnej diskusii bez neprimeraného zasahovania zo strany subjektov
verejného sektora či iných mocných záujmov. Aby bolo možné zaistiť zmysluplnú účasť, občania
musia mať možnosť prístupu k spoľahlivým informáciám, ktoré im umožnia vytvárať si svoje vlastné
názory a konať na základe vlastného úsudku vo verejnom priestore, kde možno slobodne vyjadrovať
rôzne názory. Obhajcovia ľudských práv zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti s dodržiavaním
základných práv, demokratických hodnôt, sociálnej inklúzie, ochrany životného prostredia a
právneho štátu. Mali by mať možnosť aktívne sa zúčastňovať na verejnom živote a byť vypočutí v
súvislosti s politickými záležitosťami a v rámci rozhodovacieho procesu bez obáv zo zastrašovania.
V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických
komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť zastrašiť
obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu osobnej
povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na takomto útoku tretích strán podieľať, preto
sa zavádza aj nová skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá
vychádza z čl. 9 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a
domácemu násiliu. Tým sa doplní existujúci trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania,
pričom doplnením nového osobitného motívu sa zabezpečí, že ak je trestný čin spáchaný elektronicky
z osobitného motívu, ktorým je výkon povolania, zamestnania, alebo funkcie; alebo trestný čin spáchaný voči inej osobe pre jej skutočnú či domnelú nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia, pôjde pri trestných činoch spáchaných online aj offline o sprísnenú skutkovú podstatu. Tým sa zabezpečí účinná prevencia, ochrana týchto obetí a postihovanie páchateľov trestných činov, ktorí sa ich dopúšťajú práve z dôvodu existencie osobitného motívu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1 [§ 37 písm. n)]
Legislatívno technická úprava
K bodu 2 [§ 37 písm. o)]
Legislatívno technická úprava
K bodu 3 [§ 37 písm. p)]
Navrhovaná zmena dopĺňa zoznam priťažujúcich okolností a zavádza sa, že za priťažujúcu
okolnosť sa bude považovať aj spáchanie trestného činu voči inej osobe z dôvodu že trestný čin
páchateľ spáchal pre výkon jej povolania, zamestnania alebo funkcie, v rámci ktorej skutočne alebo domnelo realizuje nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia.
K bodu 4 [§ 51 ods. 3 písm. g)]
V § 51 ods. 3 sa uvádzajú obmedzenia, ktoré je možné uložiť páchateľovi v prípade, ak sa
podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Medzi obmedzenia,
ktoré je v takomto prípade možné uložiť, sa v písmene g) dopĺňa aj možnosť uložiť páchateľovi zákaz
používania sociálnych sietí. Toto obmedzenie bude prichádzať do úvahy najmä v prípade, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu aktívnym používaním sociálnych sietí (napríklad vyhľadávaním a
rozširovaním informácií rôzneho charakteru a pod.). Obmedzenie uvedené v § 51 ods. 3 písm. f) sa
totiž vzťahuje len na zákaz kontaktu s určenou osobou prostredníctvom elektronických
komunikačných služieb alebo inými obdobnými prostriedkami, ale nezahŕňa zákaz používania
sociálnych sietí ako taký.
K bodu 5 a 6 [§ 140 písm. e) a f)]
Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zavedením nového písm. g)
K bodu 7 [§ 140 písm. g)]
Zavádza sa nový osobitný motív spáchania trestného činu pre výkon povolania, zamestnania, alebo funkcie; alebo trestný čin spáchaný voči inej osobe pre jej skutočnú či domnelú nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo
demokratického zriadenia. Je to z dôvodu nárastu útokov voči ľuďom presadzujúcim alebo
ochraňujúcim ľudské práva, vrátane tých pracujúcich v médiách, v občianskom sektore alebo vo
verejnom živote, pričom špecificky sa množstvo týchto útokov zároveň zameriava na ženy.
Nárast takýchto útokov sa netýka len Slovenska, ale celej EÚ. Je zrejmé, že páchatelia tieto
útoky páchajú práve z dôvodu tzv. osobitného motívu teda preto, že obeť určité povolanie
(novinár/ka) alebo je aktívnym účastníkom/účastníčkou verejného života a obhajuje ľudské práva
(napr. člen/členka občianskeho združenia, spisovateľ/ka, environmentálny aktivista/ka, komunitný
líder/ka) a pod.). Len v posledných mesiacoch bola pod vplyvom takýchto útokov nútená dočasne sa
stiahnuť z mediálneho prostredia novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová a o útokoch na svoju osobu
hovoril aj Marcel David Zajac (podpredseda Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie,
predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií v Rade vlády SR pre mimovládne
neziskové organizácie), pričom nárast nenávisti voči sebe spájal s medializovaním pozastavenia
dotačnej schémy na podporu ľudských práv, k čomu sa aktívne verejne vyjadroval ako zástupca
neziskového sektora.
Z týchto dôvodov, teda preto, že páchatelia trestných činov môžu trestný čin spáchať
z dôvodu že osoba zastáva určité povolanie, zamestnanie alebo určitú funkciu, alebo ide o trestný čin spáchaný voči inej osobe pre jej skutočnú či domnelú nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia
sa upravuje nový osobitný motív, ktorý sprísňuje skutkovú podstatu. Je potrebné uviesť, že
presadzovanie a ochrana ľudských práv, vrátane hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a
vrátane činnosti novinárov/novinárok je základným pilierom právneho štátu. Súčasťou pozitívneho
záväzku štátu je ochrana ľudí, ktorí presadzujú ľudské práva, vrátane novinárov a novinárok a
zabezpečenie prevencie, účinného vyšetrenia a stíhania páchateľov v prípade, ak tieto osoby
atakované pre svoju činnosť.
Je potrebné poukázať na to, že zavedenie podobnej definície osobitného motívu bola v
minulosti predmetom medzirezortného pripomienkového konania v rámci návrhu novely Trestného
zákona pod č. LP/2022/511, ktorý predložila ešte bývalá ministerka spravodlivosti M. Kolíková. V
danom čase návrh reagoval na nárast útokov najmä proti zdravotníckemu personálu počas pandémie
ochorenia covid-19, no vtedy poukazoval aj na útoky voči ľuďom z médií (“Medzi osobitné motívy
spáchania trestného činu sa zaraďuje spáchanie trestného činu pre výkon zamestnania, povolania
alebo funkcie. Návrh reaguje na aktuálny nárast útokov voči lekárskemu personálu, bezpečnostným
zložkám, novinárom ale aj zamestnancov podnikov poskytujúcich tovary a služby potrebné pre
každodenný život.”, Dôvodová správa, osobitná časť, dostupné tu:
https://www.slov-
lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/511
). Táto novela predmetnú definíciu rozširuje a upravuje
tak, aby sa vzťahovala najmä na obrancov ľudských práv, vrátane novinárov, ktorí a ktoré v
súčasnosti čelia zvýšenému riziku trestných činov páchaných na nich pre výkon svojej činnosti.
Definovať obrancu ľudských práv je možné v súlade s Deklaráciou Výboru ministrov Rady
Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá
Výborom ministrov Rady Európy 6. februára 2008, a v súlade s Deklaráciou OSN o ochrancoch
ľudských práv (prijatá Rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 53/144) ako jednotlivca, ktorý
pracuje samostatne alebo v skupine, ktorý používa nenásilné prostriedky na presadzovanie alebo
ochranu ľudských práv a základných slobôd v súlade s princípmi obsiahnutými v Deklarácii OSN o
ochrancoch ľudských práv a táto kategória môže zahŕňať členov organizácií občianskej spoločnosti,
novinárov, aktivistov, právnikov, komunitných lídrov, environmentálnych aktivistov, predstaviteľov
odborov, proti-korupčných aktivistov, whistleblowerov a iných jednotlivcov angažujúcich sa v
nenásilnej advokácii alebo činnosti.
Keďže dochádza a došlo k opakujúcim sa a systematickým útokom voči obhajcom ľudských práv, predstaviteľom organizácií občianskej spoločnosti a ľuďom z médií, ktorých cieľom je ich zastrašiť a umlčať, a teda vážne ohrozené ľudské práva, je potrebné doplnenie osobitného motívu do Trestného zákona prostredníctvom poslaneckého návrhu.
K bodu 8 a 9 [§ 360b ods. 1 písm. a) a b)]
Legislatívno - technická úprava
K bodu 10 [§ 360b písm. c)]
V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických
komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť zastrašiť
obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu osobnej
povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na takomto útoku tretích strán podieľať, preto
sa zavádza aj nová skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá
vychádza z čl. 9 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a
domácemu násiliu a v našom trestnom práve doteraz chýba.
Ako uvádza návrh smernice v bode 18,