Dôvodová správaA.Všeobecná časť
Poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zuzana Števulová a Lucia Plaváková predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
Cieľom predkladaného návrhu je reagovať na spoločenskú situáciu, ktorá priniesla nárast útokov voči ľuďom pracujúcim vo verejnom priestore - či už ide o ľudí, ktorí sa venujú presadzovaniu alebo ochrane ľudských práv, pracujú v médiách alebo v mimovládnych organizáciách, združeniach, neziskových organizáciách, iniciatívach alebo iných komunitách. Počas pandémie covid-19 boli zaznamenané útoky proti zdravotníckemu personálu. Mnohé z týchto útokov sa zameriavajú špecificky na ženy. Návrhom novely sa zabezpečí, aby boli tieto konania, v prípade ak sú spáchané z dôvodu, že ide o osobu v určitom povolaní alebo afiliácii bolo posudzované ako tzv. konanie z osobitného motívu a aby boli stíhané v sprísnenom režime. V súčasnosti v Trestnom zákone chýba pri trestnom čine spáchanom z osobitného motívu kategória osôb, ktorá by umožnila medzi trestné činy spáchané s osobitným motívom zaradiť aj trestné činy spáchané voči osobe, alebo skupine osôb na základe toho, že ide o obrancov ľudských práv, ľudí pracujúcich v médiách, či iné povolania, kvôli ktorým sa ľudia stávajú terčom rôznych útokov. Je pritom zrejmé, že doplnenie tohto kritéria je v súčasnosti nevyhnutné, keďže dochádza k zvýšenému počtu útokov na ľudí, ktorí aktívne vystupujú vo verejnom priestore a venujú sa ochrane a presadzovaniu ľudských práv, vrátane novinárov/novinárok, občianskych aktivistov a aktivistiek a iných. Tieto osoby sú terčami útokov práve z dôvodu svojho povolania resp. svojej činnosti či afiliácie a cieľom týchto útokov je ich “umlčať”, zastaviť ich pôsobenie vo verejnom živote, či ich zastrašiť. Povinnosť štátu chrániť osoby venujúce sa presadzovaniu a ochrane ľudských práv, vrátane zabezpečenia ich bezpečia a účinného nahlasovania a stíhania trestných a iných činov spáchaných voči nim pre výkon ich činnosti upravuje už Deklarácia Výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá Výborom ministrov Rady Európy 6. februára 2008 na 1017 zasadnutí zástupcov ministrov. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva vydala 23. marca 2023 správu “Human Hights Defenders in the Council of Europe Area in Times of Crises”, v ktorej vyzýva členské štáty Rady Európy aby prijali všetky potrebné právne a praktické opatrenia zamerané na prevenciu a potieranie všetkých foriem zastrašovania zameraného na obrancov ľudských práv, vrátane účinného a rýchleho vyšetrovania všetkých takýchto činov a potrestania páchateľov bez ohľadu na ich postavenie (dostupné tu: https://rm.coe.int/report-on-the-
round-table-human-rights-defenders-in-the-council-of-eur/1680aaa813
). Ako uvádza Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028, ktorú v apríli 2023 schválila Vláda SR, “[...] moderné technológie umožňujú tiež nové formy páchania trestnej činnosti, čím rozširujú aj okruh potenciálnych páchateľov a obetí. V súvislosti s dianím vo svete sa z internetu za posledné roky stalo miesto šírenia a prijímania poplašných správ, dezinformácií alebo nenávistných prejavov, ktoré prispievajú k polarizácii spoločnosti a zvyšovaniu napätia medzi skupinami obyvateľstva.” (dostupné tu: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27958/1 ). Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) v dokumente “Individuálne podanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva” z októbra 2023 aktívne zúčastňovať na verejnej diskusii bez neprimeraného zasahovania zo strany subjektov verejného sektora či iných mocných záujmov. Aby bolo možné zaistiť zmysluplnú účasť, občania musia mať možnosť prístupu k spoľahlivým informáciám, ktoré im umožnia vytvárať si svoje vlastné názory a konať na základe vlastného úsudku vo verejnom priestore, kde možno slobodne vyjadrovať rôzne názory. Obhajcovia ľudských práv zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti s dodržiavaním základných práv, demokratických hodnôt, sociálnej inklúzie, ochrany životného prostredia a právneho štátu. Mali by mať možnosť aktívne sa zúčastňovať na verejnom živote a byť vypočutí v súvislosti s politickými záležitosťami a v rámci rozhodovacieho procesu bez obáv zo zastrašovania. V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť zastrašiť obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu osobnej povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na takomto útoku tretích strán podieľať, preto sa zavádza aj nová skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá vychádza z čl. 9 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Tým sa doplní existujúci trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania, pričom doplnením nového osobitného motívu sa zabezpečí, že ak je trestný čin spáchaný elektronicky z osobitného motívu, ktorým je výkon povolania, zamestnania, alebo funkcie; alebo trestný čin spáchaný voči inej osobe pre jej skutočnú či domnelú nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia, pôjde pri trestných činoch spáchaných online aj offline o sprísnenú skutkovú podstatu. Tým sa zabezpečí účinná prevencia, ochrana týchto obetí a postihovanie páchateľov trestných činov, ktorí sa ich dopúšťajú práve z dôvodu existencie osobitného motívu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
B. Osobitná časť
Legislatívno technická úprava
Legislatívno technická úprava
Navrhovaná zmena dopĺňa zoznam priťažujúcich okolností a zavádza sa, že za priťažujúcu okolnosť sa bude považovať aj spáchanie trestného činu voči inej osobe z dôvodu že trestný čin páchateľ spáchal pre výkon jej povolania, zamestnania alebo funkcie, v rámci ktorej skutočne alebo domnelo realizuje nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia. K bodu 4 [§ 51 ods. 3 písm. g)] V § 51 ods. 3 sa uvádzajú obmedzenia, ktoré je možné uložiť páchateľovi v prípade, ak sa podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Medzi obmedzenia, ktoré je v takomto prípade možné uložiť, sa v písmene g) dopĺňa aj možnosť uložiť páchateľovi zákaz používania sociálnych sietí. Toto obmedzenie bude prichádzať do úvahy najmä v prípade, ak sa páchateľ dopustil trestného činu aktívnym používaním sociálnych sietí (napríklad vyhľadávaním a rozširovaním informácií rôzneho charakteru a pod.). Obmedzenie uvedené v § 51 ods. 3 písm. f) sa totiž vzťahuje len na zákaz kontaktu s určenou osobou prostredníctvom elektronických komunikačných služieb alebo inými obdobnými prostriedkami, ale nezahŕňa zákaz používania sociálnych sietí ako taký. K bodu 5 a 6 [§ 140 písm. e) a f)] Legislatívno - technická úprava súvisiaca so zavedením nového písm. g)
K bodu 7 [§ 140 písm. g)] Zavádza sa nový osobitný motív spáchania trestného činu pre výkon povolania, zamestnania, alebo funkcie; alebo trestný čin spáchaný voči inej osobe pre jej skutočnú či domnelú nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia. Je to z dôvodu nárastu útokov voči ľuďom presadzujúcim alebo ochraňujúcim ľudské práva, vrátane tých pracujúcich v médiách, v občianskom sektore alebo vo verejnom živote, pričom špecificky sa množstvo týchto útokov zároveň zameriava na ženy. Nárast takýchto útokov sa netýka len Slovenska, ale celej EÚ. Je zrejmé, že páchatelia tieto útoky páchajú práve z dôvodu tzv. osobitného motívu – teda preto, že obeť má určité povolanie (novinár/ka) alebo je aktívnym účastníkom/účastníčkou verejného života a obhajuje ľudské práva (napr. člen/členka občianskeho združenia, spisovateľ/ka, environmentálny aktivista/ka, komunitný líder/ka) a pod.). Len v posledných mesiacoch bola pod vplyvom takýchto útokov nútená dočasne sa stiahnuť z mediálneho prostredia novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová a o útokoch na svoju osobu hovoril aj Marcel David Zajac (podpredseda Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií v Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie), pričom nárast nenávisti voči sebe spájal s medializovaním pozastavenia dotačnej schémy na podporu ľudských práv, k čomu sa aktívne verejne vyjadroval ako zástupca neziskového sektora. Z týchto dôvodov, teda preto, že páchatelia trestných činov môžu trestný čin spáchať z dôvodu že osoba zastáva určité povolanie, zamestnanie alebo má určitú funkciu, alebo ide o trestný čin spáchaný voči inej osobe pre jej skutočnú či domnelú nenásilnú činnosť zameranú na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv, hodnôt právneho štátu alebo demokratického zriadenia sa upravuje nový osobitný motív, ktorý sprísňuje skutkovú podstatu. Je potrebné uviesť, že presadzovanie a ochrana ľudských práv, vrátane hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a vrátane činnosti novinárov/novinárok je základným pilierom právneho štátu. Súčasťou pozitívneho záväzku štátu je ochrana ľudí, ktorí presadzujú ľudské práva, vrátane novinárov a novinárok a zabezpečenie prevencie, účinného vyšetrenia a stíhania páchateľov v prípade, ak sú tieto osoby atakované pre svoju činnosť. Je potrebné poukázať na to, že zavedenie podobnej definície osobitného motívu už bola v minulosti predmetom medzirezortného pripomienkového konania v rámci návrhu novely Trestného zákona pod č. LP/2022/511, ktorý predložila ešte bývalá ministerka spravodlivosti M. Kolíková. V danom čase návrh reagoval na nárast útokov najmä proti zdravotníckemu personálu počas pandémie ochorenia covid-19, no už vtedy poukazoval aj na útoky voči ľuďom z médií (“Medzi osobitné motívy spáchania trestného činu sa zaraďuje spáchanie trestného činu pre výkon zamestnania, povolania alebo funkcie. Návrh reaguje na aktuálny nárast útokov voči lekárskemu personálu, bezpečnostným zložkám, novinárom ale aj zamestnancov podnikov poskytujúcich tovary a služby potrebné pre každodenný život.”, Dôvodová správa, osobitná časť, dostupné tu: https://www.slov-
lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2022/511
). Táto novela predmetnú definíciu rozširuje a upravuje tak, aby sa vzťahovala najmä na obrancov ľudských práv, vrátane novinárov, ktorí a ktoré v súčasnosti čelia zvýšenému riziku trestných činov páchaných na nich pre výkon svojej činnosti. Definovať obrancu ľudských práv je možné v súlade s Deklaráciou Výboru ministrov Rady Európy na zlepšenie ochrany obrancov ľudských práv a na podporu ich aktivít, ktorá bola prijatá Výborom ministrov Rady Európy 6. februára 2008, a v súlade s Deklaráciou OSN o ochrancoch ľudských práv (prijatá Rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 53/144) ako jednotlivca, ktorý pracuje samostatne alebo v skupine, ktorý používa nenásilné prostriedky na presadzovanie alebo ochranu ľudských práv a základných slobôd v súlade s princípmi obsiahnutými v Deklarácii OSN o ochrancoch ľudských práv a táto kategória môže zahŕňať členov organizácií občianskej spoločnosti, novinárov, aktivistov, právnikov, komunitných lídrov, environmentálnych aktivistov, predstaviteľov odborov, proti-korupčných aktivistov, whistleblowerov a iných jednotlivcov angažujúcich sa v nenásilnej advokácii alebo činnosti. Keďže dochádza a došlo k opakujúcim sa a systematickým útokom voči obhajcom ľudských práv, predstaviteľom organizácií občianskej spoločnosti a ľuďom z médií, ktorých cieľom je ich zastrašiť a umlčať, a teda sú vážne ohrozené ľudské práva, je potrebné doplnenie osobitného motívu do Trestného zákona prostredníctvom poslaneckého návrhu.
K bodu 8 a 9 [§ 360b ods. 1 písm. a) a b)] Legislatívno - technická úprava K bodu 10 [§ 360b písm. c)] V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť zastrašiť obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu osobnej povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na takomto útoku tretích strán podieľať, preto sa zavádza aj nová skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania, ktorá vychádza z čl. 9 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu a v našom trestnom práve doteraz chýba. Ako uvádza návrh smernice v bode 18,