1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačného poukazu zamestnanca a tým maximalizovať poskytovanie, resp. využívanie rekreačných poukazov.
Zámerom zavedenia rekreačných poukazov bolo pozitívne vplývať najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si dovtedy nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Nemenej dôležitým zámerom bola aj skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku mali z pomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti, čo mohlo mať za následok hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby.
Rekreačný poukaz prostredníctvom inštitútu Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov) v súčasnosti vytvára možnosť a zvyšuje motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podstatou rekreačného poukazu bolo predovšetkým stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb.
O úspešnosti rekreačných poukazov hovorí aj niekoľko štatistických ukazovateľov. Na základe údajov o prenocovaniach, obsadenosti a návštevnosti v zahraničí, zohľadňujúc ekonomickú výkonnosť sektora a počet obyvateľov, je možné porovnávať štáty s podobným rozsahom turizmu. V prípade Slovenskej republiky sa pozitívne prejavilo uplatnenie aktívnych nástrojov politiky podpory a rozvoja domáceho cestovného ruchu a to predovšetkým zavedenie rekreačných poukazov, ako aj zníženie sadzby DPH na ubytovanie. To malo za dôsledok zvýšenie počtu prenocovaní, obsadenosti ubytovacích kapacít,
2
mimosezónnej vyťaženosti, ale aj podporu a čiastočnú stabilizáciu podnikateľského sektora v oblasti domáceho cestovného ruchu. Tým sa Slovenská republika stala v uvedenej oblasti viac konkurencie schopnou, v komparácii predovšetkým s krajinami Vyšehradskej skupiny V4.Porovnanie členských štátov EÚ s podobnou mierou prenocovaní domácich turistov na obyvateľa indikuje, že od roku 2019 sa tempo rastu prenocovaní slovenských domácich turistov napriek zavedeným obmedzeniam v súvislosti s ochorením COVID-19 výrazne zrýchlilo. Oproti januáru 2018 bol počet prenocovaní domácich turistov na Slovensku o 28 % vyšší, zatiaľ čo priemer porovnateľných krajín bol vyšší iba o 9,5 %.
Prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca má plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu ich pozitívnych vplyvov. Vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v danej súvislosti je možné očakávať veľmi mierne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z väčšej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu markantnejším využívaním rekreačných poukazov; očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Pozitívom je predovšetkým výraznejší vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu. Negatívnym je vplyv na podnikateľské subjekty zamestnávajúce zamestnancov, ktorí majú nárok na rekreačný poukaz, no využívajú ho nepravidelne, resp. ho nevyužívajú. Títo zamestnanci budú mať svoj nárok na rekreačný poukaz preniesť na svojho rodiča. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo bude môcť svoj príspevok na rekreáciu preniesť na svojho rodiča, pričom možno očakávať zvýšenie miery využívania tohto príspevku, čo môže mať za následok napr.
3
zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti domáceho cestovného ruchu alebo väčšiu možnosť ľuďom s nízkym disponibilným príjmom zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.
4
B. Osobitná časťK čl. I
K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie výpočtu osôb, ktoré majú právo uplatniť si oprávnené výdavky v súvislosti s rekreačným poukazom o rodiča zamestnanca.
K bodu 2
Navrhuje sa úprava a rozšírenie sa výpočtu osôb, na ktoré je možné preukázané výdavky uplatniť. Ide predovšetkým o možnosť rodičov oprávneného zamestnanca požívať obdobné možnosti ako má oprávnený zamestnanec prostredníctvom prenosu rekreačného poukazu.
K čl. II
Navrhuje sa doplnenie výnimky pre možnosť prenosu rekreačného poukazu na rodiča držiteľa rekreačného poukazu.
K čl. III
Účinnosť predkladanej novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2025.
5
DOLOŽKA vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
−vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
−rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
−vplyvy služieb verejnej správy na občana
−vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
A.3. Poznámky:
Návrh zákona má ako pozitívne tak aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v danej súvislosti je možné očakávať veľmi mierne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z väčšej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu markantnejším využívaním rekreačných poukazov; očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky (náklady) si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov; očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča. Návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie – očakávaným pozitívom je predovšetkým výraznejší vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu. Očakávaným negatívom je vplyv na podnikateľské subjekty zamestnávajúce zamestnancov, ktorí majú nárok na rekreačný poukaz, no využívajú ho nepravidelne, resp. ho nevyužívajú. Títo zamestnanci budú mať svoj nárok na rekreačný
6
poukaz preniesť na svojho rodiča. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo bude môcť svoj príspevok na rekreáciu preniesť na svojho rodiča, pričom možno očakávať zvýšenie miery využívania tohto príspevku, čo môže mať za následok napr. zvýšenie počtu zamestnancov v oblasti domáceho cestovného ruchu alebo väčšiu možnosť ľuďom s nízkym disponibilným príjmom zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka. Očakávaný je pozitívny vplyv na rodinu, predovšetkým z dôvodu rozšírenia možností uplatňovania výhod rekreačného poukazu a tým aj potenciálnemu prehlbovaniu vzťahov a zlepšovaniu rodinných väzieb. Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. A.4. Alternatívne riešenia:
Alternatívnym riešením je nulový variant, t. j. neprijatie návrhu zákona, čo by znamenalo zachovanie neprenosnosti rekreačného poukazu zo zamestnanca na rodiča zamestnanca.
A.5. Stanovisko gestorov:
Návrh zákona bol zaslaný na posúdenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky bude doručené k návrhu dodatočne.
7
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Predmet návrhu zákona: Je v súlade s právnou úpravou Európskej únie;
a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie
b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie
c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Keďže predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, body 4. a 5. sa nevypĺňajú.