Dôvodová správaNávrh zákona o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Trestný zákon“) predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáta Jurík, Lucia Plaváková, Zuzana Števulová a Simona Petrík.
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne ochráni osoby pred rôznymi formami rodovo-podmieneného násilia, vrátane kybernetického a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online. Návrh okrem novej skutkovej podstaty sexuálneho obťažovania zahŕňa aj formy kybernetického násilia, ktorým dnes osoby, najmä no nie výlučne ženy čelia čoraz častejšie, ako je napríklad mobbing, krádež identity, ponižovanie či nežiadúce zdieľanie intímnych fotografií alebo videí bez súhlasu. Zároveň sa navrhuje doplnenie osobitného motívu z nenávisti, skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”.
Rodovo-podmienené násilie je nielen hrubým porušením základných ľudských práv osôb, ktoré ho zažívajú, ale aj rastúcim celosvetovým problémom s významnými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami a aj preto je potrebné, aby naň štát dostatočne a efektívne odpovedal.
Online komunikácia a prítomnosť dominantných online platforiem tiež zohrala významnú úlohu pri intenzívnejšom používaní internetu a sociálnych médií a viedla v posledných rokoch k výraznému nárastu verejného podnecovania k násiliu a nenávisti, a to aj na základe pohlavia, rodu alebo rodovej identity. Jednoduché, rýchle a rozsiahle šírenie nenávistných prejavov prostredníctvom digitálneho slova je posilnené efektom straty zábran na internete, pretože predpokladaná anonymita na internete a pocit beztrestnosti znižujú zábranu ľudí šíriť takéto nenávistné prejavy.
Sexuálne obťažovanie
Sexuálne obťažovanie je tiež súčasťou rodovo-podmieneného násilia. Náš antidiskriminačný zákon z roku 2004 definuje v § 2a ods. 4 a 5 sexuálne obťažovanie ako formu diskriminácie. Z tejto definície vychádza aj predkladateľkami navrhovaná skutková podstata. Popri už existujúcich civilných sankciách (upustenie od konania, ospravedlnenie, náhrada nemajetkovej ujmy) je však potrebná aj trestnoprávna úprava sankcii.
Z výskumov vyplýva, že sú to najmä ženy, ktoré vo väčšej miere zažívajú sexuálne obťažovanie. Avšak obeťou sexuálneho obťažovania môže byť aj akákoľvek iná osoba – vrátane mužov. Podľa celoeurópskeho prieskumu Agentúry pre základné práva FRA z roku 2014, ktorý sa venoval násiliu na ženách, zažilo na Slovensku sexuálne obťažovanie až 49% žien a dievčat vo veku od 15 rokov počas svojho života, zatiaľ čo za posledných 12 mesiacov to bolo 29%. Šesť najzávažnejších foriem sexuálneho obťažovania zažilo 40% žien a dievčat.
Najnovší prieskum sexuálneho obťažovania zrealizovaný Inštitútom pre výskum práce a rodiny v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie tiež potvrdil, že so sexuálnym zneužívaním sa stretla viac ako polovica (54%) slovenskej populácie a viac ako dve