Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej iba Trestný zákon“) predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáta Jurík, Lucia Plaváková, Zuzana Števulová a Simona Petrík.
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť právny rámec, ktorý efektívne ochráni osoby pred rôznymi formami rodovo-podmieneného násilia, vrátane kybernetického a dopomôže vytvoriť bezpečné prostredie offline aj online. Návrh okrem novej skutkovej podstaty sexuálneho obťažovania zahŕňa aj formy kybernetického násilia, ktorým dnes osoby, najmä no nie výlučne ženy čelia čoraz častejšie, ako je napríklad mobbing, krádež identity, ponižovanie či nežiadúce zdieľanie intímnych fotografií alebo videí bez súhlasu. Zároveň sa navrhuje doplnenie osobitného motívu z nenávisti, skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia a podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”.
Rodovo-podmienené násilie je nielen hrubým porušením základných ľudských práv osôb, ktoré ho zažívajú, ale aj rastúcim celosvetovým problémom s významnými hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami a aj preto je potrebné, aby naň štát dostatočne a efektívne odpovedal.
Online komunikácia a prítomnosť dominantných online platforiem tiež zohrala významnú úlohu pri intenzívnejšom používaní internetu a sociálnych médií a viedla v posledných rokoch k výraznému nárastu verejného podnecovania k násiliu a nenávisti, a to aj na základe pohlavia, rodu alebo rodovej identity. Jednoduché, rýchle a rozsiahle šírenie nenávistných prejavov prostredníctvom digitálneho slova je posilnené efektom straty zábran na internete, pretože predpokladaná anonymita na internete a pocit beztrestnosti znižujú zábranu ľudí šíriť takéto nenávistné prejavy.
Sexuálne obťažovanie
Sexuálne obťažovanie je tiež súčasťou rodovo-podmieneného násilia. Náš antidiskriminačný zákon z roku 2004 definuje v § 2a ods. 4 a 5 sexuálne obťažovanie ako formu diskriminácie. Z tejto definície vychádza aj predkladateľkami navrhovaná skutková podstata. Popri existujúcich civilných sankciách (upustenie od konania, ospravedlnenie, náhrada nemajetkovej ujmy) je však potrebná aj trestnoprávna úprava sankcii.
Z výskumov vyplýva, že to najmä ženy, ktoré vo väčšej miere zažívajú sexuálne obťažovanie. Avšak obeťou sexuálneho obťažovania môže byť aj akákoľvek iná osoba vrátane mužov. Podľa celoeurópskeho prieskumu Agentúry pre základné práva FRA z roku 2014, ktorý sa venoval násiliu na ženách, zažilo na Slovensku sexuálne obťažovanie 49% žien a dievčat vo veku od 15 rokov počas svojho života, zatiaľ čo za posledných 12 mesiacov to bolo 29%. Šesť najzávažnejších foriem sexuálneho obťažovania zažilo 40% žien a dievčat.
Najnovší prieskum sexuálneho obťažovania zrealizovaný Inštitútom pre výskum práce a rodiny v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie tiež potvrdil, že so sexuálnym zneužívaním sa stretla viac ako polovica (54%) slovenskej populácie a viac ako dve
tretiny žien, najmä mladších ako 34 rokov. Z prieskumu vyplynulo, že fyzického neželaného sexuálneho správania, ako aj sexuálneho nátlaku sa podľa respondentov dopúšťajú blízki ľudia, ako aj cudzí ľudia, pričom všetky typy sexuálneho obťažovania zažilo šesť percent populácie.
Prieskum taktiež ukázal, že len štvrtina obetí sexuálneho zneužívania sa so svojou skúsenosťou niekomu zdôverila, najčastejšie blízkej osobe. Hlavnými faktormi nenahlasovania - podobne ako v iných prípadoch rodovo-podmieneného násilia - nedôvera, pocit hanby, stigma, ale aj nedostatočná právna odpoveď - netrestanie a zľahčovanie obťažovania v spoločnosti. Aj preto viac než 94 percent respondentov a respondentiek uviedlo, že by mala existovať zákonná možnosť postihovať sexuálne obťažovanie na verejnosti aj vzhľadom na veľký počet incidentov.
Takáto úprava je odporúčaná Istanbulským dohovorom a jej efektivitu tiež potvrdzuje aj dobrá prax z iných štátov EÚ. Sexuálne obťažovanie je závažným zásahom do ľudskej dôstojnosti a bez adekvátnej odpovede môže vyústiť do závažnejšej formy trestného činu - a dôjsť napr. k znásilnenie.
Predkladateľky považujú za nutné pripomenúť, že v minulosti bolo do trestného zákona zaradené trestnoprávne sankcionovanie diskriminácie - a to diskriminácie skupiny osôb ako skutkovej podstaty trestného činu. V neposlednom rade naše trestné právo momentálne nedisponuje prostriedkom, ktorý by nielen trestal takéto neprijateľné správanie, ale slúžil aj preventívne.
Kybernetické násilie
Z výskumov vyplýva, že každá tretia žena zažije vo svojom živote nejakú formu násilia a napriek pomerne novému rastúcemu javu internetového prepojenia sa odhaduje, že každá desiata žena vo veku nad 15 rokov zažila nejakú formu kybernetického násilia1. Prístup k internetu sa rýchlo stáva nevyhnutnosťou hospodárskeho blahobytu a dokonca sa čoraz viac považuje za základné ľudské právo2. Je preto mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol tento online priestor bezpečným pre všetky osoby, vrátane žien a dievčat.
Je tiež potrebné pripomenúť, že kybernetické násilie sa riadi rovnakými mocenskými vzorcami a spôsobmi konania ako offline násilie je však uľahčené technológiami a často sprevádza aj iné formy násilia. Aj preto údaje z prieskumu agentúry FRA ukazujú, že 77 % žien, ktoré zažili kybernetické obťažovanie, sa stretlo aj s minimálne jednou formou sexuálneho a/alebo fyzického násilia zo strany intímneho partnera a 7 z 10 žien, ktoré zažili kybernetické sledovanie, sa stretlo aj s minimálne jednou formou fyzického a/alebo sexuálneho násilia zo strany intímneho partnera. 11 % žien dostalo nevyžiadané, urážlivé sexuálne ladené e-maily alebo SMS správy alebo nevhodné, urážlivé návrhy na sociálnych sieťach, 5 % žien v sa stretlo s jednou alebo viacerými formami kybernetického prenasledovania od veku 15 rokov3.
1 Agentúra Európskej únie pre základné práva FRA (2014). Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum hlavné výsledky. Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, s. 104. K dispozícii na: http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report.
2 Rada OSN pre ľudské práva (2016). Článok 32: Podpora, ochrana a využívanie ľudských práv na internete. K dispozícii na: https://www.article19.org/data/files/Internet_Statement_Adopted.pdf
3 FRA, (2014). Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum. Správa o hlavných výsledkoch, 29, 95. K dispozícii na: http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report].
Z výskumov tiež vieme, že ženy sú, podobne ako pri iných formách rodovo-podmieneného násilia, obeťami kybernetického násilia neúmerne viac ako muži. Napríklad podľa prieskumu vyše 9 000 nemeckých používateľov internetu vo veku od 10 do 50 rokov obeťami online sexuálneho obťažovania a kybernetického prenasledovania boli s výrazne vyššou pravdepodobnosťou ženy než muži a vplyv týchto foriem násilia bol pre obete traumatizujúcejší. Toto potvrdzuje aj fakt, že hoci sa muži pravdepodobne o niečo viac stretávajú „miernejšími“ formami online obťažovania (napr. urážky a ponižovanie), ženy, najmä mladé ženy vo veku 18 24 rokov, sa neúmerne stretávajú so závažnými druhmi ako kybernetické prenasledovanie a online sexuálnym obťažovaním4.
Kybernetické násilie môže mať rôzne formy, ktoré majú rôzny vplyv na obete tohto násilia a neprimeraným spôsobom môžu zasahovať do jej súkromného či pracovného života: môže sa jednať o kybernetické prenasledovanie, nedobrovoľnú pornografiu („porno z pomsty“), rodovo motivované urážky a obťažovanie či podnecovanie k nenávisti, odsudzovanie za prejav sexuality („slut-shaming“), nevyžiadanú pornografiu (posielanie nevhodných správ, materiálov), online sexuálne vydieranie („sextortion“), vyhrážanie sa, zverejňovanie osobných údajov („doxing“) a ďalšie.
Kybernetické prenasledovanie aj obťažovanie často kombinované s inými formami „tradičného“ alebo offline prenasledovania a obťažovania a môžu vyústiť aj do napadnutia či znásilnenia a v najhorších prípadoch aj vraždy. Aj preto je nutné upraviť právny rámec tak, aby pôsobil prevenčne a zároveň aby poskytol dostatočnú ochranu osobám, ktoré túto formu násilia už zažívajú.
Kybernetické obťažovanie možno definovať ako ohrozujúce správanie, ktoré sa prejavuje napr. nežiaducimi návrhmi namierenými na inú osobu prostredníctvom foriem online komunikácie, nevyžiadanými, výhražnými alebo obscénnymi správami a emailmi so sexuálnym obsahom, útokmi na sociálnych sieťach, spamovaním (kde páchateľ posiela obeti väčší počet nevyžiadaných správ), vyhrážaním sa fyzickým a/alebo sexuálnym obťažovaním alebo ďalšími formami fyzického násilia alebo nenávistnými prejavmi.
Tzv. „nedobrovoľná pornografia“, známa aj ako „porno z pomsty“ je toxickým a nebezpečným javom, ktorý pozostáva z online šírenie fotografií alebo videí zobrazujúcich sexuálny styk bez súhlasu osoby. Páchateľ je často expartner, ktorý snímky alebo videá získa počas predchádzajúceho vzťahu a následne sa po ukončení vzťahu snaží obeť verejne potupiť a ponížiť ako odplatu. Páchatelia však nemusia byť nevyhnutne partneri alebo expartneri a motívom nie je vždy pomsta. Snímky môžu byť získané aj preniknutím do počítača, účtov v sociálnych médiách alebo do telefónu obete a môžu byť zamerané na spôsobenie škody danej osobe v reálnom živote (napr. dosiahnutie jej vyhodenia z práce).
Prípady virtuálneho mobbingu, teda využívanie sociálnych sietí na komentovanie názorov inej osoby, pričom s ňou vo väčšine vulgárnym spôsobom páchatelia nesúhlasia sa zvyšujú úmerne s pomyslenou polarizáciou spoločnosti. Dôvodom môže byť aj pocit bezpečia, ktorý je umocnený možnosťou skrývať svoju pravú identitu za falošné internetové profily, čo sa premieta hlavne v diskusiách na sociálnych sieťach.
4 Pew Research Center (2014). Online Harassment. K dispozícii na: http://www.pewinternet.org/2014/10/22/
online-harassment/.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) v dokumente “Individuálne podanie Slovenského národného strediska pre ľudské práva k štvrtému preskúmavaniu Slovenskej republiky v rámci Univerzálneho periodického hodnotenia v Rade OSN pre ľudské práva” z októbra 2023 uvádza, že v r. 2022 a 2023 vykonalo prieskumy týkajúce sa špecificky bezpečnosti obrankýň ľudských práv venujúcich sa reprodukčným právam a LGBTI+ právam, pričom zo strany obhajkýň a obhajcov týchto práv boli reportované: obťažovanie, online vyhrážanie, organizované zosmiešňujúce kampane a nenávistná rétorika (vrátane zo strany vrcholových politikov, cirkevných alebo verejných autorít), ktoré často zahŕňali útoky na ich skutočnú alebo domnelú identitu. SNSĽP odporúča zlepšiť bezpečnosť novinárov a ochrancov ľudských práv aj prostredníctvom zavedenia právnych garancií ich ochrany5.
K zmene právnej úpravy, ktorá reflektuje závažnosť kybernetického násilia nás nabáda aj nedávno schválená Smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Náš návrh zákona predpokladá aplikovanie najdôležitejších častí Smernice Európskej únie a Rady v časti online násilia tak, aby sa obete týchto trestných činov vedeli ľahšie domôcť svojich práv.
Slovenský právny poriadok doposiaľ nedostatočne chránil práva osôb zažívajúcich offline aj online násilie a dnes je načase modernizovať právny systém tak, aby odpovedal na tieto závažné porušenia ľudských práv.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1 9
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 10
Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu z nenávisti o motív “rodová identita”, pre ktorú ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom a v záujme zabezpečenia kompatibility slovenskej právnej úpravy s právnou úpravou krajín Európskej únie odstraňuje absencia tohto osobitného motívu, ktorý patrí k základnému výpočtu motívov viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone. Doplnenie rodovej identity odporúča aj Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) a Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW), ktoré okrem iného navrhujú, aby náš právny poriadok jednoznačne zakazoval nenávistné prejavy voči transrodovým osobám.
K bodu 11
Navrhuje sa doplniť do znenia skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby kontrolu alebo monitorovanie každodenných aktivít. Element kontroly je jedným z kľúčových indikátorov násilia voči blízkej osobe. V tejto súvislosti sa tiež navrhuje doplniť slovo „slobodu“ na konci odseku, nakoľko vzorce a formy násilného správania menované v tomto odseku sú okrem obmedzovania bezpečnosti aj formou obmedzovania práva na slobodu.
K bodu 12
Navrhuje sa zavedenie nového trestného činu sexuálneho obťažovania, ktorého objektom je ochrana slobody a ľudskej dôstojnosti pred správaním sexuálneho charakteru, ktoré vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneúcťujúce alebo urážlivé prostredie. Toto môže zahŕňať napríklad nútenie k obnažovaniu či k sebaukájaniu, vynucovanie si sexu alebo iných sexuálnych aktivít, vystavovanie osoby pornografickému alebo inému hrubému a urážlivému materiálu proti jej vôli, sexuálne gestá alebo sugestívne pohyby tela smerom k druhej osobe a ďalšie podobné aktivity.V kvalifikovaných skutkových podstatách sa poskytuje osobitná zvýšená ochrana chráneným osobám (napr. deťom či osobám vyššieho veku). Prísnejšie sa trestá tiež obťažovanie z pomsty či z dôvodu nenávisti pre príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie, ako aj spoločné konanie viacerých osôb.
K bodu 13 až 16
Navrhuje sa upraviť súčasnú definíciu § 360a Nebezpečné prenasledovanie tak, aby ob­jek­tív­na strán­ka viac nemusela splňať podmienky “dl­ho­do­bosti”, “dô­vod­nej” oba­vy a “podstatným spôsobom” zhoršiť kva­li­tu ži­vo­ta osoby, ktorá je jeho obeťou, pretože je dô­le­ži­té zjednodušiť po­sú­de­nie a vy­hod­no­te­nie poj­mo­vých zna­kov v tomto trestnom čine.
K bodu 17
Vzhľadom na veľké riziko, ktoré v súčasnosti ženy aktívne vo verejnom priestore čelia a vzhľadom na narastajúce prípady online násilia, je potrebné prijať do slovenského právneho poriadku právnu úpravu vychádzajúcu zo Smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu teraz, keďže vážne ohrozené ľudské práva. Existujúcu právnu úpravu trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania je potrebné spresniť a uviesť do súladu so znením smernice, konkrétne s čl. 7, 8 a 9.
V množstve prípadov sa tieto útoky dejú najmä prostredníctvom elektronických
komunikačných prostriedkov alebo cez sociálne siete. Páchatelia sa tiež môžu rozhodnúť
zastrašiť obeť napríklad prostredníctvom zhromažďovania a následného rozširovania materiálu
osobnej povahy, iniciovať takýto útok tretími stranami, alebo sa na taktomto útoku tretích strán
podieľať.
Ako uvádza návrh smernice v bode 18, “Používanie informačných a komunikačných
technológií nesie riziko jednoduchého, rýchleho a rozsiahleho šírenia niektorých foriem
kybernetického násilia, ktoré obeti spôsobuje alebo prehlbuje ťažkú a dlhodobú ujmu. Potenciál
takéhoto šírenia, ktoré je predpokladom spáchania závažných trestných činov v oblasti
kybernetického násilia vymedzeného v tejto smernici, by sa mal premietnuť v prvku
sprístupňovania určitého materiálu prostredníctvom informačných a komunikačných
technológií „veľkému počtu“ koncových používateľov. Pojem „veľký počet“ by sa mal chápať
ako dosiahnutie významného počtu koncových používateľov predmetných technológií, čím sa
umožní prístup veľkého počtu osôb k danému materiálu a jeho ďalšie potenciálne šírenie.
Uvedený pojem by sa mal vykladať a uplatňovať s prihliadnutím na príslušné okolnosti vrátane
technológií použitých na sprístupnenie daného materiálu a prostriedkov, ktoré tieto technológie
ponúkajú na jeho šírenie.”
Podľa bodu 21 návrhu smernice, “S cieľom zabrániť začatiu útoku tretích strán alebo účasti na takomto útoku namierenom priamo na inú osobu spočívajúcom v sprístupnení výhražného alebo urážlivého materiálu veľkému počtu koncových používateľov by sa mali stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa trestného činu kybernetického obťažovania. Takéto rozsiahle útoky vrátane koordinovaných online hromadných útokov môžu prerásť do napadnutia v reálnom svete alebo spôsobiť závažnú duševnú ujmu, pričom v extrémnych prípadoch môžu viesť k samovražde obete. Často zacielené na prominentné političky, novinárky alebo iné známe osobnosti, môžu sa však vyskytnúť aj za iných okolností, napríklad na univerzitách alebo v školách. Takéto online násilie by sa malo riešiť najmä vtedy, ak sa útoky vyskytujú vo veľkom rozsahu, napríklad majú podobu hromadného obťažovania veľkým množstvom ľudí.”
K bodu 17
Navrhuje sa doplnenie skutkovej podstaty trestného činu hanobenie národa, rasy a presvedčenia tak, že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”, pre ktoré ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia týchto dôvodov, ktoré patria k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone.
K bodu 18
Navrhuje sa úprava skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k nenávisti tak, že sa že sa rozširuje príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva o “sexuálnu orientáciu”, „pohlavie“ a “rodovú identitu”, pre ktoré ľudia čelia najzávažnejším nenávistným činom. Navrhovanou zmenou sa v súlade s európskym ľudskoprávnym štandardom odstraňuje absencia týchto dôvodov, ktoré patria k základnému výpočtu viažucich sa na príslušnosť k určitej skupine obyvateľstva, obdobne ako tomu je napríklad v antidiskriminačnom zákone. Zároveň sa navrhuje doplniť využitie elektronických komunikačných služieb, počítačového systému alebo počítačovej sieti do definície s cieľom zabezpečiť efektívnu právnu odpoveď na podnecovanie k nenávisti online.
Čl. II
S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. septembra 2024.