Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Návrh zákona zavádza právo zamestnanca v oblasti výkonu stavebných prác týkajúcich sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, ktorým ich zamestnávateľ nevyplatil splatnú mzdu, požadovať vyplatenie mzdy, resp. jej časti aj u dodávateľa služby. Ide o zlepšenie garancie práv zamestnanca na mzdu najviac v sume zodpovedajúcej sume minimálnej mzdy za každú hodinu práce vykonávanú pre dodávateľa služby v prípade nevyplatenia tejto mzdy jeho zamestnávateľom.
Podľa Európskej komisie z porovnania článku 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie IMI“) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11 – 31 (ďalej len „smernica 2014/67/EÚ“) a ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že smernica 2014/67/EÚ vyžaduje zavedenie tzv. subdodávateľskej zodpovednosti podľa čl. 12 na nediskriminačnom základe, t. j. nielen na cezhraničné situácie, ale aj na vnútroštátne situácie, nakoľko subdodávateľská zodpovednosť zavedená v súčasnom znení § 5 ods. 11 Zákonníka práce sa týka len zodpovednosti za vyplatenie miezd, ak ide o priameho subdodávateľa, ktorý vysiela zamestnancov v rámci cezhraničného poskytovania služieb na územie Slovenskej republiky, ale netýka sa zodpovednosti za vyplatenie miezd, ak ide o priameho subdodávateľa, v rámci vnútroštátneho poskytovania služieb (výnimkou je právna úprava v § 58 Zákonníka práce, ktorá sa týka dočasného pridelenia). V tomto ohľade Európska komisia uvádza, že „Slovenská republika tým, že stanovila, že dodávateľ je zodpovedný len za nároky vyslaných pracovníkov, zaviedla prekážku slobody poskytovať služby, ktorá je v rozpore s požiadavkou nediskriminácie uvedenou v článku 12 smernice. Komisia zastáva názor, že zavedením tejto prekážky Slovenská republika porušuje článok 12 smernice.“
Rozšírenie subdodávateľskej zodpovednosti za nevyplatenie mzdy – v návrhu konštruovanej už ako právo na vyplatenie mzdy zamestnancom a povinnosť dodávateľa vyplatiť mzdu sa v zmysle smernice 2014/67/EÚ týka zamestnancov v oblasti výkonu stavebných prác týkajúcich sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov, ktorým ich zamestnávateľ nevyplatil splatnú mzdu a v tomto prípade dodávateľ služby je povinný vyplatiť mzdu alebo jej časť najviac v sume zodpovedajúcej minimálnej mzde patriacej za každú hodinu práce, ktorou sa zamestnanec podieľal na kontrakte svojho zamestnávateľa (resp. rozdielu, ak zamestnávateľ zaplatil časť mzdy). Túto mzdu poskytuje dodávateľ v rozsahu tzv. „čistej“ mzdy a dodávateľ služby nie je zodpovedný za výkon zrážok zo mzdy zamestnanca. Zamestnávateľ je naďalej zodpovedný za poskytnutie zostávajúcej časti mzdy a za výkon zrážok.
Nejde o rast príjmov dotknutých zamestnancov, iba o ustanovenie práva zamestnanca požadovať vyplatenie mzdy, alebo jej časti najviac v sume minimálnej mzdy za každú hodinu práce, ktorou sa podieľal na práci v rámci kontraktu svojho zamestnávateľa s dodávateľom služby, popri svojom zamestnávateľovi aj u dodávateľa služby.