a to do 30 dní od uplatnenia práva. Predĺženie z 15 dní na 30 dní sa navrhuje z dôvodu, že môže ísť o komplexnejšie situácie, kde sa vyžaduje súčinnosť, a teda nie v každom prípade je možné plniť v takom čase, v akom plní zamestnávateľ svojmu zamestnancovi – napr. výplatný termín 10., či 15. deň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.Dodávateľ služby nemá povinnosť vykonať a odviesť zrážky zo mzdy a čistú mzdu vypočíta v kontexte zrážok, ktoré by inak vykonal zamestnávateľ. V odseku 4 sa dopĺňa aj prezumpcia, že dodávateľ vykoná len prednostné zrážky podľa § 131 ods. 1, ak zo žiadosti zamestnanca alebo súčinnosti zamestnávateľa nevyplýva väčší rozsah zrážok.
V odseku 6 sa navrhuje upraviť aj informačná povinnosť dodávateľa voči zamestnancovi (o vyplatí mzdy alebo nevyplatení mzdy – v druhom prípade so zdôvodnením) a voči subdodávateľovi (o tom, že si zamestnanec uplatnil právo, o vyplatení alebo nevyplatení mzdy – v druhom prípade so zdôvodnením), aby subdodávateľ vôbec vedel, že jeho zamestnanec uplatnil takéto právo (a mohol prípadne namietať niektoré skutočnosti).
Odsek 7 sa navrhuje vo väzbe na čl. 12 ods. 5 smernice 2014/67/EÚ, podľa ktorého „Členské štáty môžu v prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 4 stanoviť, že dodávateľ, ktorý splní povinnosť vynaložiť náležitú starostlivosť vymedzenú vo vnútroštátnom práve, nie je zodpovedný.“. Prípady, kedy dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy, sa navrhuje viazať na skutočnosť, že pri výbere priameho subdodávateľa postupoval s náležitosťou starostlivosťou, t. j. preukázanie, že vyvinul úsilie, aby si vybral zmluvného partnera, u ktorého nie je predpoklad, že mzdy zamestnancom nevyplatí (napr. preveril si podlžnosti voči štátu, či nejde o schránkovú spoločnosť, apod. a teda, že nejde o spoločnosť, u ktorej možno predvídať nevyplatenie mzdy). Naplnenie niektorého z písmen a) až g) automaticky neznamená, že nebola vynaložená náležitá starostlivosť, ale prípad sa musí posúdiť ako celok (napr. nedoplatok na poistení 50 eur u spoločnosti, ktorá funguje 20 rokov môže indikovať aj určitý omyl, ktorý je možné vysvetliť, jednorazové zlyhanie pri nelegálnom zamestnávaní – napr. zlyhanie zamestnanca pri prihlasovaní zamestnancov na sociálne poistenie, automaticky nie je indikátorom možného nevyplatenie mzdy zamestnancom).
Právo odoprieť vyplatenie mzdy nemožno použiť, ak dodávateľ nezaplatil subdodávateľovi za vykonanie práce, t. j. subdodávateľ má pohľadávku voči dodávateľovi v čase uplatnenia práva zamestnanca (t. j. príčinou nevyplatenia mzdy môže byť aj skutočnosť nevyplatenia subdodávateľa). Čiastočným vzorom pre danú úpravu bolo znenie § 69 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, kde je upravený aj inštitút tzv. ručenia za daň z pridanej hodnoty.
V odseku 8 sa navrhuje upraviť možnosť regresu dodávateľa voči subdodávateľovi. Tento sa spravuje osobitnými predpismi vo väzbe na právny základ daného vzťahu (napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník).
V odseku 9 sa navrhuje z dôvodu právnej istoty ustanoviť, že aj spor medzi dodávateľom služby a zamestnancom je pracovnoprávnym sporom.
K bodu 8
V prechodnom ustanovení sa navrhuje upraviť, ako sa postupuje v prípade právnych vzťahov medzi dodávateľom služby a subdodávateľom, ktorý vznikol pred účinnosťou zákona, a to v kontexte novej právnej úpravy, ak právna regulácia pred účinnosťou zákona neexistovala,