1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), predkladá Ministerstvo vnútra SR na základe úlohy B.5. vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 252 zo 6. apríla 2022 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a na základe úlohy C. 26 uznesenia vlády č. 122/2024 zo dňa 29. februára 2024 k udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility.

Cieľom návrhu zákona je primárne transpozícia novej Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021) (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883) do národnej legislatívy.

V čl. I predkladaného návrhu zákona sa v dôsledku prijatia smernica (EÚ) 2021/1883 zavádza niekoľko zmien v rámci pobytovej agendy, ktorých cieľom je zatraktívnenie modrých kariet (vysokokvalifikovaného zamestnania) pre potreby jej využívania na našom trhu práce. Návrh zákona rozširuje rozsah pôsobnosti o niektoré nové kategórie osôb, ako napr. osoby s udeleným azylom alebo s doplnkovou ochranou, o sezónnych pracovníkov alebo pracovníkov v rámci vnútropodnikového presunu. Návrh zákona zjednodušuje niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na územie Slovenskej republiky, zavádza uznanie odbornej kvalifikácie (okrem vysokoškolského vzdelania) ako kritéria na vydanie modrej karty, čím rozširuje možnosti získania modrej karty aj u zručných pracovníkov na základe ich vysokej kvalifikácie, resp. odbornej praxe. Návrh zákona ďalej upravuje výšku platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca (znižuje ju), ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie. Návrh zákona tiež uľahčuje podmienky mobility vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov a tiež upravuje podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty.

V návrhu zákona sú zohľadnené aj požiadavky z rokovaní Medzirezortnej pracovnej skupiny pre koordináciu zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.

Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia zohľadňujúce odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky. Tieto ustanovenia boli v roku 2022 súčasťou návrhu zákona, ktorý dňa 08.11.2022 nebol schválený plénom Národnej rady Slovenskej republiky (číslo tlače 1100). V rámci schengenského hodnotenia boli Slovenskej republike vytýkané postupy aplikované v súčasnej praxi, ktorých zmenu považuje schengenská hodnotiaca komisia za nevyhnutnú, pričom povinne zaviazala Slovenskú republiku odstrániť vytýkané nedostatky. Na základe uvedeného sa rozširuje definícia nežiaducej osoby, nanovo sa upravuje začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu, a to aj pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, dopĺňa sa možnosť vyhotoviť záznam v

2

Schengenskom informačnom systéme aj o rodinnom príslušníkovi občana Únie a upravujú sa ustanovenia o administratívnom vyhostení a zaistení.

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018) v platnom znení, sa ustanovuje kompetencia Ministerstva vnútra SR na rozhodovanie o cestovných povoleniach a v tejto súvislosti sa rozširujú údaje v informačných systémoch Policajného zboru.

Návrh zákona rieši aj požiadavky aplikačnej praxe, kde okrem iného ustanovuje príslušnosť Ministerstva vnútra SR na uznávanie cestovných dokladov iných štátov sveta, ukladá povinnosť štátnym príslušníkom tretích krajín preukázať sa pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky platným cestovným dokladom rovnako ako pri vstupe na naše územie, navrhujú sa nové dôvody na neudelenie národného víza a zavádza sa možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorého určí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Ďalšími navrhovanými zmenami súvisiacimi s aplikačnou praxou sú napríklad zmeny postupov v prípade podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie), kde sa navrhuje skrátenie hornej hranice lehoty určenej na rozhodovanie správneho orgánu o žiadostiach o udelenie tohto druhu pobytu z doterajších 90 dní na 60 dní a zároveň zrušenie doterajšej povinnosti správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“. Navrhuje sa vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie (túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny formou pracovnej zmluvy alebo prísľubu na zamestnanie). Navrhuje sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý umožní štátnemu príslušníkovi pri podaní žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uhradiť do 20 dní nedoplatky a pohľadávky zo svojho podnikania, ak ich neuhradil dovtedy, inak sa žiadosť zamietne. V novele zákona sa ďalej navrhuje možnosť podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu a trvalého pobytu na 5 rokov na policajnom útvare aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky, a zároveň budú všetci títo žiadatelia oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky až do rozhodnutia o tejto žiadosti, ak podali úplnú žiadosť. V súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov sa osobám, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, poskytuje možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany. V prípade žiadosti o dlhodobý pobyt sa zavádza podmienka splnenia tzv. integračných podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu cudzincom.

Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov a aj administratívnu záťaž policajných útvarov. V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie sa tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo

3

obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Týmto úkonom sa následne urýchli preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.

V čl. II. návrhu novely zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 zvyšuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 eurá) zo 6 € na 10 € (podľa zákona č. 530/2023 Z. z.). Táto zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom, zatiaľ čo v súčasnosti sa doklady o pobyte vydávajú aj osobne na oddeleniach cudzineckej polície PZ. Uvedenou zmenou sa zníži administratívna záťaž policajných útvarov ako aj žiadateľov o vydanie dokladu. Taktiež sa zjednocuje forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky tak, aby mohli zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty. Taktiež sa dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V čl. III návrhu novely zákona sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Dopĺňa sa položková skladba registra obyvateľov a registra fyzických osôb. V súvislosti so zabezpečením plnenia povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018) sa do uvedených registrov zavádza nový typ osoby – cezhraničný používateľ elektronických služieb. Súčasne sa z dôvodu možnosti stotožnenia už existujúcich typov osôb s novo zavádzaným cezhraničným používateľom elektronických služieb zavádza nový identifikátor. Tento identifikátor bude súčasne identifikátorom, ktorý bude uvádzaný na autentifikačných prostriedkoch, ktoré bude vydávať Slovenská republika. Z dôvodu, že informačné systémy, ktorých správcom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nezapisujú údaje do registra fyzických osôb priamo, ale prostredníctvom registra obyvateľov, dopĺňa so do registra obyvateľov aj typ osoby cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky.

V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2021/1883 sa v čl. IV návrhu zákona novelizuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v

4

inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883.

Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.

Návrh zákona predpokladá pozitívny a zároveň negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, žiadny vplyv na životné prostredie, pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti, pozitívny dopad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a pozitívny a zároveň negatívny dopad na služby verejnej správy pre občana. Jednotlivé vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Navrhuje sa delená účinnosť zákona s tým, že ustanovenia týkajúce sa Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia nadobudnú účinnosť po jeho spustení a účinnosť ustanovení o vykonaní jazykovej skúšky pri udeľovaní dlhodobého pobytu sa posunie o jeden rok.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

5

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia/ implementácia práva EÚ

V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021), ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883"

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018) v platnom znení, ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1240 v platnom znení"

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018) v platnom znení, ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1724 v platnom znení"

Termín začiatku a ukončenia PPK

január 2024

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

január 2024

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

marec

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2024

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

V rámci hodnotenia Slovenskej republiky Schengenskou hodnotiacou komisiou v roku 2019 boli identifikované nedostatky v legislatíve Slovenskej republiky ako aj v aplikačnej praxi, na základe čoho hodnotiaca komisia vypracovala konkrétne odporúčania na zmenu príslušnej legislatívy, ako aj niektorých postupov v oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín. Uvedené odporúčania zaväzujú Slovenskú republiku k náprave doterajšieho stavu, čo bolo splnené vypracovaním predloženého návrhu novely zákona.

Návrh novely zákona bolo potrebné vypracovať tiež z dôvodu transpozície smernice (EÚ) 2021/1883do národnej legislatívy.

Ďalším dôvodom na vypracovanie novely zákona je povinnosť implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení. Napriek skutočnosti, že nariadenie (EÚ) 2018/1240 v platnom znení je priamo uplatniteľné v praxi, vznikla potreba zapracovať niektoré ustanovenia predmetného nariadenia priamo do zákona o pobyte cudzincov.

Dôvodom na novelizáciu zákona o pobyte cudzincov bola tiež potreba zjednodušenia a zefektívnenia postupov a odstránenie nedostatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe v súvislosti s problematikou pobytov a návratov cudzincov zdržiavajúcich sa na území Slovenskej republiky.

Novelou zákona sa tiež zabezpečí plnenie povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2018/1724 v platnom znení. Do registra fyzických osôb a do registra obyvateľov sa zavádza nový typ osoby – cezhraničný používateľ elektronických služieb.

3.Ciele a výsledný stav

6

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom návrhu novely zákona v čl. I je zosúladiť zákon o pobyte cudzincov s odporúčaniami Schengenskej hodnotiacej komisie z hodnotenia Slovenskej republiky v roku 2019, týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky. V rámci hodnotenia boli Slovenskej republike vytýkané niektoré legislatívne úpravy, ako aj konkrétne postupy aplikované v súčasnej praxi, ktorých zmenu považuje Schengenská hodnotiaca komisia za nevyhnutnú, pričom Slovenskú republiku povinne zaviazala odstrániť vytýkané nedostatky. Slovenská republika na základe uvedených odporúčaní v návrhu novely zákona odstraňuje vytýkané nedostatky a zavádza tomu zodpovedajúce legislatívne úpravy a postupy v aplikačnej praxi.

Čo sa týka transpozície novej smernice (EÚ) 2021/1883, táto bola vypracovaná z dôvodu potreby zatraktívnenia modrej karty pre cieľovú skupinu vysokokvalifikovaných zamestnancov, prilákanie talentov na trh práce a zjednodušenia podmienok pobytu na území členských štátov, ako aj z dôvodu preukázania nefunkčnosti, resp. nevyužívania modrej karty vydávanej podľa predchádzajúcej smernice o modrých kartách. Uvedená smernica zavádza niekoľko zmien, ktoré boli zapracované do predkladaného návrhu zákona. Návrh zákona rozširuje rozsah pôsobnosti o niektoré nové kategórie osôb, ako napr. osoby s udeleným azylom alebo doplnkovou ochranou. Návrh zákona ďalej zjednodušuje niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na naše územie, v prípade vybraných zamestnaní z oblasti informačných a komunikačných technológii zavádza akceptáciu vyšších odborných zručností (nielen vysokoškolské vzdelanie) ako kritéria na vydanie modrej karty, čím rozširuje možnosti získania modrej karty u týchto IT pracovníkov. Ďalej upravuje výšku platového prahu (znižuje ju) v rámci mesačnej mzdy vysokokvalifikovaných zamestnancov potrebnej na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie. Návrh zákona tiež uľahčuje podmienky zlučovania rodín, podmienky mobility v niektorých prípadoch vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov a tiež upravuje podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty.

Návrh zákona reflektuje tiež povinnosť implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení, v súvislosti s ktorou sa zavádza nový systém poskytovania cestovného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ako aj ďalšie vymedzené kategórie cudzincov. Ide o elektronický systém, v rámci ktorého sa umožní posúdiť, či prítomnosť konkrétnych osôb na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálnej migrácie alebo vysoké epidemiologické riziko. Toto riziko sa eliminuje tým spôsobom, že štátni príslušníci tretích krajín povinne vyplnia pred svojím vycestovaním na územie členských štátov elektronický formulár žiadosti, v ktorom uvedú základné údaje týkajúce sa ich totožnosti, cestovného dokladu, informácií o mieste pobytu, kontaktných údajov, stupňa vzdelania a typu povolania a podobne. Následne sa tieto osoby preveria formou lustrácií ešte pred ich príchodom na hraničné priechody na vonkajšej hranici. Systém ETIAS tak prispeje aj k zjednodušeniu hraničných kontrol vykonávaných na hraničných priechodoch na vonkajšej hranici. Systém ETIAS bude prepojený so všetkými členskými štátmi a bude tiež slúžiť ako platforma na výmenu informácií.

V rámci znižovania administratívnej záťaže pre žiadateľov o udelenie pobytu návrh zákona upravuje podmienky a náležitosti potrebné k podaniu žiadosti o udelenie pobytu. S cieľom zefektívniť konanie sa jednoznačnejšie definujú a menia niektoré procedurálne postupy policajného útvaru. Zároveň návrh zákona prináša ďalšie úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.

V čl. II. návrhu novely zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 týkajúcej sa vydávania dokladov o pobyte upravuje hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa (plus 4 €). Návrhom uvedeného postupu sa zníži administratívna záťaž a prispeje sa k odbúraniu byrokracie, pretože žiadatelia nebudú nútení opakovane navštevovať policajné útvary z dôvodu prevzatia si nového dokladu o pobyte.

V čl. III. návrhu novely zákona sa navrhuje zmena zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorou sa vytvárajú podmienky pre úpravu uvedených registrov v pôsobnosti MV SR, ako aj nasadenie nových služieb pre správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu, prostredníctvom ktorých bude realizovaný zápis údajov o cezhraničných používateľoch elektronických služieb do uvedených registrov a prostredníctvom ktorých bude možné vyhľadávať a v prípade pozitívnej identifikácie záznamu pre iný typ osoby aj zápis osobitného druhu väzby, ktorým sa zabezpečí „previazanie“ údajov medzi rozdielnymi typmi osôb. Uvedené riešenie zabezpečuje nevyhnutné technické predpoklady pre ostatné orgány verejnej moci na sprístupnenie ich elektronických služieb aj pre cezhraničných používateľov elektronických služieb. Súčasne umožňuje naďalej poskytovať údaje z registra fyzických osôb odberateľom, ktorí neposkytujú elektronické služby pre cezhraničných používateľov, prípadne nepotrebujú odoberať novo zavádzané typy údajov bez potreby akýchkoľvek nákladov na úpravu integračného rozhrania, čím sa minimalizujú vplyvy na rozpočet verejnej správy.

7

V čl. IV. návrhu novely zákona sa v súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2021/1883 navrhuje taktiež novelizácia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky. Navrhujú sa zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR.

V súlade s úpravou v smernici, v zmysle ktorej majú držitelia modrej karty EÚ nárok na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu ako štátni príslušníci členského štátu, sa navrhuje upraviť rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny a rozširuje sa pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.

Zároveň sa zefektívňuje proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane vydávania modrej karty, a to predradením vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. voľného pracovného miesta ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Štátny príslušník tretej krajiny môže o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane modrej karty, požiadať až po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená väčšiu právnu istotu tak pre žiadateľa ako aj samotného zamestnávateľa. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnávať už odo dňa prijatia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosti o vydanie modrej karty, spolu so všetkými náležitosťami, policajným útvarom alebo na zastupiteľskom úrade, čo významným spôsobom urýchľuje možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť na slovenský trh práce.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

1.Priamo dotknutým subjektom sú fyzické osoby – cudzinci, právnické osoby – napr. podnikateľské subjekty, zamestnávajúce vysokokvalifikovaných pracovníkov, podnikateľské subjekty, ktorých konateľom je cudzinec, subjekty štátnej a verejnej správy zamestnávajúce vysokokvalifikovaných pracovníkov;

2.Priamo dotknutým subjektom je verejná správa – Ministerstvo vnútra SR (príslušné policajné útvary); Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny); Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

3.Priamo dotknutými subjektmi sú „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí súčasne budú poskytovateľmi elektronických služieb pre cezhraničných používateľov elektronických služieb. Nepriamo dotknutými subjektmi budú všetci „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí budú chcieť získavať a používať aj novo zavádzané položky.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

V rámci čl. I, II a IV návrhu novely zákona neboli alternatívne riešenia identifikované ani posudzované.

Dôvodom je skutočnosť, že závery hodnotenia Schengenskej hodnotiacej komisie nie je možné reflektovať iným spôsobom ako vypracovaním návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorým sa odstránia vytýkané nedostatky v rámci legislatívy ako aj postupov policajných útvarov v praxi.

Ďalším dôvodom je skutočnosť, že transpozícia smernice (EÚ) 2021/1883 je povinná a neexistuje iný spôsob jej zavedenia do národnej legislatívy, resp. jej uplatnenia v praxi.

8

Rovnako implementácia nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení a nariadenia (EÚ) 2018/1724 v platnom znení je povinná a zavedenie ich častí do národnej legislatívy je nevyhnutné, pričom neexistuje iný spôsob ich uplatnenia v praxi.

V rámci čl. III návrhu novely zákona boli alternatívne riešenia posudzované.

Alternatívnym riešením by bolo nezapisovanie údajov o cezhraničných používateľoch elektronických služieb do registra fyzických osôb. V takomto prípade by spracovanie a uchovávanie uvedených údajov musel zabezpečiť Správca komunikačnej časti autentifikačného modulu. Takéto riešenie by bolo nesystémové a dlhodobo neudržateľné.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

K čl. I, II a IV návrhu novely zákona:

V prípade neprijatia záverov Schengenskej hodnotiacej komisie a nevykonania požadovaných legislatívnych zmien by sa Slovenská republika vystavila sporom a postihom zo strany orgánov EU, keďže závery Schengenskej hodnotiacej komisie a navrhované opatrenia sú pre Slovenskú republiku záväzné.

V prípade nevykonania transpozície smernice (EÚ) 2021/1883 do národnej legislatívy by sa Slovenská republika vystavila sporom a postihom zo strany orgánov EU, keďže transpozícia smerníc je pre Slovenskú republiku záväzná.

V prípade nevykonania implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení by sa Slovenská republika vystavila sporom a postihom zo strany orgánov EU, keďže nariadenie je pre Slovenskú republiku záväzné v celom rozsahu.

V prípade neprijatia legislatívnych zmien v oblasti aplikačnej praxe nebude možné prispieť k zlepšeniu doterajších postupov, k odstráneniu nedostatkov, k zníženiu administratívnej záťaže a k odbúraniu byrokracie.

Čo sa týka čl. III návrhu novely zákona, nulový variant bude znamenať nesplnenie povinnosti vyplývajúcej Slovenskej republike z nariadenie (EÚ) 2018/1724 v platnom znení.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia/implementácia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.

☒ Áno ☐ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

1. smernica (EÚ) 2021/1883: vplyv na podnikateľské prostredie; vplyv na služby verejnej správy pre občana, vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

2. smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny: vplyv na služby verejnej správy pre občana

3. smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom v platnom znení: vplyv na služby verejnej správy pre občana,

4. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS v platnom znení: bez vplyvu

5. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území: bez vplyvu

6. smernica Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o

9

spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte: vplyv na rozpočet verejnej správy,

7. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci: vplyv na podnikateľské prostredie

8. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ z 15. mája 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu: vplyv na podnikateľské prostredie; vplyv na služby verejnej správy pre občana

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Preskúmanie účelnosti navrhovaného zákona bude vykonané po troch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona a na základe kritérií stanovených pri tvorbe návrhu právneho predpisu.

Ide o kritéria ako napr. počet zamietnutých žiadostí o udelenie pobytu na účel podnikania, počet administratívnych vyhostení, počet vydaných dokladov o pobyte, počet nežiaducich osôb a pod. V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2021/1883 bude zohľadňované kritérium počtu vydaných modrých kariet vysokokvalifikovaným pracovníkom. V rámci implementácie nariadenia (EÚ) 2018/1240 v platnom znení bude ukazovateľom počet vybavených žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o cestovné povolenie v rámci ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☐

Nie

Vplyvy na limit verejných výdavkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet v súvislosti so zavedením povinného doručenia dokladu o pobyte na adresu žiadateľa v každom jednom prípade. Znížením mzdového prahu z 1,5 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR na 1,2 násobok sa predpokladá zvýšený záujem o modrú kartu zo strany štátnych príslušníkov tretej krajiny, čím možno očakávať zvýšený objem zaplatenej dane z príjmu fyzických osôb. Z tohto dôvodu sa predpokladá, že znížený mzdový prah bude mať neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Návrh novely zákona zároveň predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet v súvislosti s návrhom na zmenu zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívny a zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívny sociálny vplyv.

V rámci verejnej správy sa predpokladá pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre cudzinca vo viacerých smeroch. Zároveň sa predpokladá aj negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh novely zákona nepredpokladá žiadne vplyvy na životné prostredie.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívne vplyvy na manželstvo a rodinu.

Ak predkladaný materiál má marginálny (zanedbateľný) vplyv na niektorú zo sledovaných oblastí v bode 9 a z tohto dôvodu je tento vplyv označený ako žiadny vplyv, uveďte skutočnosti vysvetľujúce, prečo je tento vplyv marginálny (zanedbateľný).

Nie.

Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov alebo aj na vyjadrenie sa k marginálnym vplyvom a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

V prípade, že je materiál posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, uveďte internetový odkaz na tento proces.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ministerstvo vnútra SR

Prezídium Policajného zboru

Úrad hraničnej a cudzineckej polície

JUDr. Dominik Oslanec

dominik.oslanec@minv.sk

tel. 09610 50718

Sekcia verejnej správy:

11

Mgr. Dušan Harmat

tel.: 02/4859 2763

dusan.harmat@minv.sk

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Mgr. Katarína Lanáková

tel.: 02 2046 1235

katarina.lanakova@employment.gov.sk

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Mgr. Viktor Valla

tel.: 02/5978 3327

viktor.valla@mzv.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Informačné systémy Ministerstva vnútra SR.

Štatistické údaje získané z informačných systémov Ministerstva vnútra SR.

Štatistické údaje ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

MIRRI a NASES.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

Ku goldplatingu

1. K tabuľke zhody TZ_2014_66: Pri transponovaní článku 5 ods. 1, písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady EU 2014/66/EU z 15. mája 2014 sa Komisia domnieva, že dochádza ku goldplatingu typu c) tým, že Slovenská republika nevyužila možnosť, ktorý by udržala požiadavky smernice v minimálnej miere. Slovenská republika má stanovenú povinnosť priložiť k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta doklad preukazujúci, že štátny príslušník tretej krajiny bol pred začiatkom vnútropodnikového presunu zamestnaný u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov aspoň šesť mesiacov, pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov a odborníkov. Smernica 2014/66 stanovuje spomínanú lehotu nepretržite na aspoň tri až 12 mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov. Vzhľadom na uvedené Komisia žiada náležite vyplniť stĺpce (9) a (10) tabuľky zhody a pod tabuľkou zhody v poznámke „Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie“ doplniť odôvodnenie takejto úpravy.

Pripomienka neakceptovaná.

Ku goldplatingu nedochádza. Návrhom sa nenavrhuje prísnejšia právna úprava ako je úprava v legislatíve Európskej únie. Obdobie, za ktoré štátny príslušník tretej krajiny poskytne dôkaz o tom, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov zamestnaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov je v súlade s minimálnym obdobím upraveným v smernici (aspoň tri až dvanásť mesiacov). Ku goldplatingu by došlo, ak by obdobie na poskytnutie dôkazu bolo dlhšie ako dvanásť mesiacov.

2. K tabuľke zhody TZ_2014_36: Komisia sa domnieva, že v prípade §23 ods. 4 zákona 401/2011 Z.z. ide o transpozíciu čl. 14 ods. 1 Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci a ide o goldplating typu f), ktorý Komisia žiada doplniť a vyznačiť do tabuľky zhody TZ_2014_36. Komisia odporúča predkladateľovi v bode 7. Transpozícia práva EÚ v doložke vybraných vplyvov vyznačiť, že v prekladanom materiáli dochádza ku goldplatingu.

12

Pripomienka neakceptovaná.

Zmena alebo doplnenie ustanovenia § 23 ods. 4 zákona 404/2011 Z. z. nie je súčasťou predkladaného materiálu. V tejto súvislosti nebolo toto ustanovenie v spojitosti s čl. 14 ods. 1 smernice 36/2014 súčasťou transpozičnej tabuľky a vyhodnotenia goldplatingu. Predmetný článok smernice bol vyhodnocovaný v predchádzajúcom období (v roku 2019) v rámci auditu legislatívy s pohľadu goldplatingu vychádzajúceho z uznesenia vlády SR č. 50/2019.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

1. V tabuľke č. 1/B je v riadku vplyv na limit verejných výdavkov ŠR uvedená v sume 200 000 eur v roku 2024. Komisia predpokladá, že ide o výdavky kvantifikované pre kapitolu MPSVR SR v sume 200 000 eur a tieto výdavky nie sú rozpočtovo zabezpečené, pričom sú kvantifikované v tabuľke č. 1/A najprv v roku 2025 aj v roku 2024 (v časti 2.2.1. predkladateľ uvádza, že výdavky na úpravu IS majú negatívny vplyv v roku 2024). Uvedené Komisia žiada zosúladiť (aj v tabuľke č. 4/B).

Pripomienka akceptovaná.

2. Z technického hľadiska Komisia upozorňuje, že vzhľadom na vyššie uvedené, je nesprávne vyplnená doložka vybraných vplyvov (ide o čiastočne zabezpečený vplyv a negatívny vplyv na LVV). V analýze vplyvov nie je vyplnený prvý riadok v tabuľke č. 1/B a tabuľka č. 4/A pre MPSVR SR je nesprávne vyplnená.

Pripomienka akceptovaná.

3. Taktiež je v analýze vplyvov v tabuľke č. 3 za riadkom „nedaňové príjmy (200)“ nový riadok, ktorý znie: „z toho správne poplatky (221 004)“ s príslušnou hodnotou v jednotlivých rokoch. Návrh zvyšuje príjmy ŠR z dôvodu vyšších správnych poplatkov o sumu 3 eurá za doručovanie dokladu o pobyte cudzinca, ale na strane výdavkov absentuje vyčíslenie výdavkov MV SR na samotné doručovanie týchto dokladov (poštové služby). Komisia preto žiada dopracovať vplyv aj na výdavkovej strane v súvislosti s doručovaním dokladov vo všetkých príslušných tabuľkách.

Pripomienka akceptovaná.

4. Komisia žiada všetky negatívne vplyvy zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutého subjektu, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov tak, aby z nich nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tvrdením predkladateľa, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predkladateľ však nevypracoval analýzu vplyvov správne v bode 6.2., keďže v časti Názov systému" sa uvádza názov, pod ktorým je systém registrovaný v MetaIS a teda v tomto prípade "Register fyzických osôb" a "Register obyvateľov". Taktiež je bod 6.2. neúplný a v nesúlade s analýzou na rozpočet, keďže v tej predkladateľ okrem iného uvádza nasledovné "Ďalšie výdavky, kde je odhad vo výške 200 000 € na rok 2024, sú potrebné na zabezpečenie úpravy Informačného systému služieb zamestnanosti (ďalej len „ISSZ“) a jeho integráciu s ďalšími informačnými systémami.". Z uvedeného vyplýva, že k úpravám príde aj v iných IS a teda aj tie musia byť uvedené v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Pripomienka akceptovaná.

K sociálnym vplyvom

1. V časti 9. doložky (Vybrané vplyvy materiálu) je potrebné označiť pozitívne sociálne vplyvy.

Pripomienka akceptovaná.

2. V sekcii 4.1.1 analýzy sociálnych vplyvov je potrebné doplniť kvantifikáciu vplyvov hodnotených návrhov opatrení na hospodárenie dotknutých domácností aspoň vo forme vhodne zvolených modelových príkladov.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

13

Komisia oceňuje predkladateľa materiálu, že identifikoval pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a označil tieto vplyvy aj v predkladacej správe ako aj v doložke vybraných vplyvov.

V kontexte vypracovania Analýzy vplyvov na manželstvo rodičovstvo a rodinu má Komisia niekoľko vecných pripomienok. Komisia predpokladá, že súčasná novela zákona obsahuje viacero zmien a doplnení týkajúcich sa držiteľov modrých kariet oproti novele zákona ktorá bola predmetom PPK v mesiaci 02/2023. Napriek tomu sú všetky texty v analýze vplyvov (ako odpovede na otázky) identické s predošlou analýzou. Komisia odporúča aktualizovať a doplniť v súlade s pravidlami Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Pripomienka akceptovaná.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

Predkladateľ správne opísal pozitívne a negatívne dopady príslušného návrhu zákona na služby verejnej správy pre občana v časti Dôvodová správa - všeobecná časť.

V predloženom návrhu zákona však absentuje Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana, ktorú predkladateľ vypracuje v prípade, ak identifikoval a vyznačil aspoň jeden vplyv na služby verejnej správy pre občana v doložke vybraných vplyvov.

Pripomienka bola akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Zníženie výdavkov na podávanie žiadosti obnovu prechodného pobytu na účel zamestnania. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, zo štyroch na päť rokov a teda aj modrá karta EÚ sa bude vydávať na obdobie 5 rokov.

Zníženie výdavkov na podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Navrhuje sa voľný vstup na slovenský trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je najmenej 12 mesiacov držiteľom modrej karty vydanej v inom členskom štáte Európskej únie, odo dňa podania úplnej žiadosti o vydanie modrej karty v Slovenskej republike do právoplatného skončenia konania o vydanie modrej karty v Slovenskej republike a pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty na základe ktorej vykonával vykvalifikované zamestnanie najviac 12 mesiacov.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Štátni príslušníci tretích krajín.

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

14

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Štátni príslušníci tretích krajín s VŠ vzdelaním min. 1. stupňa, ktorí vykonávajú vykvalifikované zamestnanie a majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, po uplynutí platnosti nebudú žiadať o jeho obnovu ale požiadajú o modrú kartu. Počet vydaných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre štátnych príslušníkov tretích krajín s VŠ vzdelaniam 1. – 3. stupňa v roku 2021 bol 3 247, v roku 2022 – 4 879 v roku 2023 január až november 4 494.

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

15

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

16

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Návrh zákona uľahčuje prístup k zamestnaniu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, nakoľko na výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vedomosti, zručnosti a kompetencie na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, štátny príslušník tretej krajiny ich môže preukázať aj dokladmi preukazujúcimi získanie vyšších odborných zručností, pričom vyššími odbornými zručnosťami na tento účel sú vedomosti, zručnosti a kompetencie získané odbornou praxou na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktoré sú rozhodujúce pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedené v pracovnej zmluve alebo písomnom prísľube zamestnávateľa, a ktoré boli získané počas najmenej troch rokov v období siedmich rokov pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na päť rokov.

Navrhuje sa voľný vstup na slovenský trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je najmenej 12 mesiacov držiteľom modrej karty vydanej v inom členskom štáte Európskej únie, odo dňa podania úplnej žiadosti o vydanie modrej karty v Slovenskej republike do právoplatného skončenia konania o vydanie modrej karty v Slovenskej republike a pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty na základe ktorej vykonával vykvalifikované zamestnanie najviac 12 mesiacov.

Návrh zákona zlepšuje prístup k službám zamestnanosti pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí budú mať udelený prechodný pobyt Modrá karta EÚ. Navrhuje sa upraviť rovnaké právne postavenie držiteľa Modrej karty pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občan Slovenskej republiky a tým aj priznanie nároku na poskytovanie služieb zamestnanosti.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

17

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

1

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh zákona zlepšuje participáciu štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce , nakoľko na výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vedomosti, zručnosti a kompetencie na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania, štátny príslušník tretej krajiny ich môže preukázať aj dokladmi preukazujúcimi získanie vyšších odborných zručností, pričom vyššími odbornými zručnosťami na tento účel sú vedomosti, zručnosti a kompetencie získané odbornou praxou na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktoré sú rozhodujúce pre výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedené v pracovnej zmluve alebo písomnom prísľube zamestnávateľa, a ktoré boli získané počas najmenej troch rokov v období siedmich rokov pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na päť rokov.

Zefektívňuje proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane vydávania modrej karty, a to predradením vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. voľného pracovného miesta ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Štátny príslušník tretej krajiny môže o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane modrej karty, požiadať až po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená väčšiu právnu istotu tak pre žiadateľa ako aj samotného zamestnávateľa. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnávať už odo dňa prijatia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosti o vydanie modrej karty, spolu so všetkými náležitosťami, policajným útvarom alebo na zastupiteľskom úrade, čo významným spôsobom urýchľuje možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť na slovenský trh práce.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

2

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby C-zvýšené používanie služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

B

Isvs_191

register fyzických osôb

Nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

Isvs_190

register obyvateľov

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

A

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☒

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☒

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

3

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

Register bude rozšírený o novú evidenciu - držiteľov autentifikačných prostriedkov vydávaných mimo SR a notifikovaných podľa naradenia eIDAS

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☒

Áno

☐

Nie

Poskytovanie nebude realizované pre OVM, ktoré nepreukážu právny nárok na konzumovanie údajov z novej evidencie

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom na základe preukázaného právneho nároku na konzumovanie údajov z novej evidencie. Poskytovanie údajov bude realizované priamou integráciou alebo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☒

Áno

☐

Nie

Poskytovanie bude zabezpečené elektronicky a automatizovaným spôsobom.

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☒

Áno

☐

Nie

Ak sa bude jednať o typ osoby cudzinec s pobytom v SR a cudzinec s azylom, niektoré údaje budú referenčné

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Predpokladáme, že najskôr v roku 2024.

4

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí predložený návrh zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Návrh novely zákona o pobyte cudzincov predpokladá pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

V rámci navrhovanej právnej úpravy sa v niektorých prípadoch zjednodušujú podmienky vstupu a pobytu rodinných príslušníkov držiteľa modrej karty (vysokokvalifikovaného pracovníka), ktorí ho chcú sprevádzať alebo sa k nemu pripojiť, a to aj počas vykonávania mobility na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predpokladáme, že zjednodušenie týchto podmienok by mohlo mať za následok nárast počtu rodinných príslušníkov sprevádzajúcich vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu nie je možné kvantifikovať, nakoľko nevieme predpokladať, do akej miery bude využívaná mobilita rodinných príslušníkov vysokokvalifikovaných pracovníkov. Rovnako nevieme predpokladať počet rodinných príslušníkov, ktorí budú garanta (vysokokvalifikovaného pracovníka) sprevádzať alebo sa k nemu pripájať. V súčasnosti vieme kvantifikovať len počet osôb vykonávajúcich vysokokvalifikované zamestnanie – k 30. novembru 2023 je platných 51 modrých kariet, t. z. 51 štátnych príslušníkov tretích krajín má platný prechodný pobyt na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Počet rodinných príslušníkov, ktorí sa v roku 2023 pripojili k držiteľom modrej karty však nie je možné kvantifikovať, nakoľko takéto štatistiky nemáme k dispozícii (prípadná kvantifikácia by si vyžadovala manuálne prepočítavanie údajov).

8.1.2 Môže dôjsť predloženým návrhom k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Nie.

8.1.3 Má predložený návrh vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Nie

8.1.4 Má predložený návrh vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Áno. Možnosť uľahčenia podmienok na zlučovanie rodiny, t. j. možnosť sprevádzať, resp. pripojiť sa ku garantovi pobytu (vysokokvalifikovanému pracovníkovi) na území Slovenskej republiky, môže mať pozitívny vplyv na dosiahnutie želaného počtu detí.

8.1.5 Má predložený návrh vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Áno, v prípade sprevádzania, resp. pripojenia sa ku garantovi pobytu, môžu rodinní príslušníci spolu s garantom viesť a realizovať svoj rodinný život spoločne na území Slovenskej republiky.

8.1.6 Má predložený návrh vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Nie.

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má predložený návrh vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

5

Áno, v prípade sprevádzania, resp. pripojenia sa ku garantovi pobytu môže mať toto pozitívny vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom (vysokokvalifikovaným pracovníkom) viesť a realizovať rodinný život spoločne na území Slovenskej republiky. Vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny nie je možné kvantifikovať, nakoľko nevieme predpokladať, do akej miery bude využívaná možnosť zlúčenia rodinných príslušníkov s vysokokvalifikovaným pracovníkom. Rovnako nevieme predpokladať počet rodinných príslušníkov, ktorí budú garanta sprevádzať alebo sa k nemu pripájať.

8.2.2 Má predložený návrh vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Áno, v prípade sprevádzania, resp. pripojenia sa ku garantovi pobytu môže mať toto vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom (vysokokvalifikovaným pracovníkom) viesť a realizovať rodinný život spoločne na území Slovenskej republiky. Vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny nie je možné kvantifikovať, nakoľko nevieme predpokladať, do akej miery bude využívaná možnosť zlúčenia rodiny vysokokvalifikovaných pracovníkov. Rovnako nevieme predpokladať počet rodinných príslušníkov, ktorí budú garanta sprevádzať alebo sa k nemu pripájať.

8.2.3 Má predložený návrh vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Nie.

8.2.4 Má predložený návrh vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?

Nie.

8.2.5 Má predložený návrh vplyv na rozpad rodín?

Nie.

8.2.6 Má predložený návrh vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlúčenia rodín vysokokvalifikovaných pracovníkov.

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty.

Dôvod: Garant/ držiteľ modrej karty bude mať možnosť priamo riešiť situáciu svojich školopovinných detí a zasahovať do výchovného procesu v školskom prostredí v SR.

To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky.

8.3.2 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí v rodinách?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky. Spoločná osobná výchova detí v rodine obidvomi rodičmi je efektívnejšia a želateľná pre zdravý vývoj detí do budúcnosti. Uľahčenie podmienok pre spoločný rodinný život rodičov s deťmi pozitívne vplýva na túto oblasť.

6

8.3.3 Má predložený návrh vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Nie, nemá.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má predložený návrh vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky.

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má predložený návrh vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Áno, môže mať pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty. To znamená, že rodinní príslušníci môžu spolu s garantom viesť a realizovať rodinný život (vrátane výchovy detí) spoločne na území Slovenskej republiky.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má predložený návrh vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Nie.

8.6.2 Má predložený návrh vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Nie.

8.6.3 Má predložený návrh vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Nie.

8.6.4 Má predložený návrh vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

Áno, má pozitívny vplyv v prípade zlučovania rodiny držiteľa modrej karty.

Dôvod: Uľahčenie možností a podmienok vstupu a pobytu na území SR pre rodinných príslušníkov držiteľov modrej karty.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má predložený návrh vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Nie.

7

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu1 na podnikateľské prostredie.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

20 864

0

C. Sankcie a pokuty

0

0

D. Nepriame finančné náklady

0

0

E. Administratívne náklady

20 539

22 367

Spolu = A+B+C+D+E

41 403

22 367

Harmonizácia práva EÚ

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

0

0

G. Goldplating

0

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F

41 403

22 367

1 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.

8

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods., čl.,...)

Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./

Goldplating

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet

dotk. subjektov spolu

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

/ Nemení sa

1in

2out celkom

Goldplating celkom

1

Zvýšenie správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte

Zákon č. 145/1995 Z. z.

Položka 24 sadzobníka

1.SK

01.07.24

Všetky kategórie podnikov

5 216

4

20 864

In (zvyšuje náklady)

20 864

0

2

Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca

Zákon č. 145/1995 Z. z.

Položka 24 sadzobníka

1.SK

01.07.24

Všetky kategórie podnikov

5 216

4

19 158

Out (znižuje náklady)

19 158

0

3

Zníženie potreby nahlasovať voľné pracovné miesto v prípade využitia modrej karty

Zákon č. 5/2004 Z. z.

§ 21a v spojení s § 62 ods. 6

1.SK

01.03.24

Všetky kategórie podnikov

699

5

3 209

Out (znižuje náklady)

3 209

0

4

Žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta

Zákon č. 5/2004 Z. z.

§ 21a a § 21b

1.SK

01.03.24

Všetky kategórie podnikov

2 796

7

20 539

In (zvyšuje náklady)

20 539

0

1

3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Sankcie, D. Nepriame finančné náklady, E. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

Zvýšenie správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte

Zvýšenie poplatkov za vydanie dokladu o pobyte je o 4 € za úkon zaslania dokladu na adresu cudzincov vo všetkých prípadoch. Počet dotknutých subjektov je 5216 (zdroj: NPC – Národné personalizačné centrum). Pri výpočte navýšenia príjmov do štátneho rozpočtu v súvislosti s navrhovanou úpravou sadzieb správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie na adresu cudzinca, bol ako základ použitý počet dokladov o pobyte vydaných (objednaných do výroby) pre cudzincov v roku 2023, čo bolo spolu 84 335 ks. Z uvedeného počtu bolo 79 119 ks dokladov o pobyte zaslaných na adresu cudzincom, čo bolo spojené so zaplatením správneho poplatku v hodnote 3 eurá / doklad (v roku 2023 išlo o nadštandardnú službu za príplatok). Zvyšné doklady o pobyte z celkového počtu v roku 2023 v množstve 5216 ks si cudzinci prevzali priamo na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru bez zaplatenia správneho poplatku za doručenie na adresu (3 eurá / doklad).

Keďže návrh novely zákona o pobyte cudzincov zavádza „automatické“ doručovanie každého vydaného dokladu o pobyte na adresu cudzinca, počíta sa so spoplatnením každého vydaného dokladu o pobyte v hodnote 4 €/doklad (podľa navrhovanej novely zákona o správnych poplatkoch). Pri približne rovnakých počtoch vydaných dokladov o pobyte z roku 2023 bude príjem do rozpočtu predstavovať sumu cca 20 864 € za rok 2025, 2026 a 2027 a 10 432 € za 6 mesiacov roka 2024. Táto suma bola vyrátaná vynásobením počtu 5216 ks dokladov (ktoré v roku 2023 neboli doručené na adresu) x 4 eurá (spoplatnenie služby doručenia na adresu).

Celkové zvýšenie záťaže na podnikateľské prostredie bude vo výške 20 864,00 € za rok 2025, 2026 a 2027 a 10 432 € za 6 mesiacov roka 2024. Ide o priame finančné náklady – poplatky.

Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca:

Expertný odhad trvania povinností (20 minút) – ide o časový rozdiel vypočítaný z kalkulačky nákladov. V rámci štandardizovaných časových náročností bol tento údaj vypočítaný ako časový rozdiel medzi položkou „Predloženie dokladu/dokumentu papierovo“ (50 minút) a „Predloženie dokladu/dokumentu elektronicky“ (30 minút)

50 minút – 30 minút = 20 minút

V tabuľke „Kalkulačka nákladov podnikateľského prostredia“ je v súvislosti s reguláciou „Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca“ uvedené číslo normy a lokalizácia: Zákon č. 145/1995 Z. z. a Položka 24 sadzobníka. Zo sadzobníka poplatkov bola úplne vypustená možnosť vydania dokladu o pobyte a jeho prevzatie na príslušnom oddelení cudzineckej polície PZ, z čoho vyplýva, že doklad o pobyte bude cudzincom zasielaný len poštou. Táto zmena však má dopad na zníženie administratívnej záťaže, a to na strane cudzinca, ako aj na strane pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ.

2

Zasielaním dokladu o pobyte na adresu sa odbúrava fyzická návšteva cudzinca na príslušnom oddelení cudzineckej polície PZ za účelom vyzdvihnutia si dokladu o pobyte.

Frekvencia plnenia povinnosti nepravidelne/jednorázovo – v príslušnej tabuľke „Kalkulačka nákladov podnikateľského prostredia“ bola v súvislosti s reguláciou „Zníženie administratívnej záťaže automatickým zasielaním dokladu o pobyte na adresu cudzinca“ vybraná položka frekvencie plnenia povinnosti: „nepravidelne/jednorázovo“ z dôvodu, že cudzinec žiadajúci o doklad o pobyte nebude túto službu využívať v pravidelných intervaloch, ale v podstate jednorázovo (vydanie dokladu o pobyte), prípadne v nepravidelných frekvenciách – ak pôjde o obnovenie pobytu a s tým spojené vydanie nového dokladu o pobyte, alebo v prípade straty dokladu o pobyte a podobne.

Zníženie nákladov v súvislosti s vypustením podmienky nahlásiť voľné pracovné miesto vo niektorých prípadoch na účel udelenia modrej karty

Návrhom zákona sa znižuje administratívna záťaž pre zamestnávateľov návrhom na vypustenie podmienky pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vykvalifikovanému zamestnaniu, a to splnenie si povinnosti nahlásiť voľné pracovné miesto v prípadoch, ak ide o

1.konanie o obnovenie modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste,

2.konanie o vydanie modrej karty štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste,

V porovnaní s aktuálnymi podmienkami na vydanie modrej karty a udelenie jednotného povolenia v rámci aplikačnej praxe vnímame, že na základe jednotného povolenia sú obsadzované aj vysokokvalifikované pozície, a to také, ktoré by spĺňali podmienky na vydanie modrej karty. Podľa štatistických údajov UPSVR bolo v roku 2021 vydaných 17 a v roku 2022 18 potvrdení podľa § 21a zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania modrej karty). V roku 2021 bolo vydaných 3 247 a v roku 2022 3 385 potvrdení pre ŠPTK s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním podľa § 21b zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania jednotného povolenia). Predpokladáme, že návrhom na úpravu podmienok, ako napr. predĺženie obdobia platnosti zo 4 na 5 rokov a zníženie mzdového prahu, bude motivovať ŠPTK na uprednostnenie modrej karty pred jednotným povolením. Zároveň možno očakávať, že u niektorých ŠPTK, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, môže dôjsť po skončení platnosti tohto prechodného pobytu k prechodu na modrú kartu (ak napríklad zostávajúce obdobie do udelenia dlhodobého pobytu sú 4 roky).

3.konanie o vydanie modrej karty štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelené národné vízum a ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste.

Dňa 1.4.2022 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 521/2021 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vysokokvalifikovaným štátnym príslušníkom tretích krajín. V súlade s podmienkami v zmysle tohto nariadenia je možné udeliť národné vízum ŠPTK na účel zamestnania alebo na účel hľadania si zamestnania na území SR, ak ide o ŠPTK, ktorý je absolventom slovenskej alebo českej vysokej školy alebo absolventom jednej z top 500 vysokých škôl a univerzít podľa prílohy č. 1 k tomuto nariadeniu, alebo dosiahol vysokoškolské vzdelanie a bude zamestnaný v zamestnaní podľa prílohy č. 2 k tomuto nariadeniu. Národné vízum sa udeľuje na obdobie jedného roka, počas ktorého môže ŠPTK požiadať o udelenie modrej karty alebo prechodného pobytu na účel zamestnania. K 31.10.2023 bolo udelených 195 národných víz podľa podmienok tohto nariadenia.

Dňa 23.7.2022 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2022 Z. z. o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum relokovaným štátnym

3

príslušníkom tretej krajiny a ich rodinným príslušníkom. V súlade s podmienkami v zmysle tohto nariadenia je možné udeliť národné vízum ŠPTK, ktorý na základe presunu z podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby zriadenej mimo územia Slovenskej republiky bude zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý je podnikom rovnakej zahraničnej osoby alebo organizačnou zložkou podniku rovnakej zahraničnej osoby zriadenou na území Slovenskej republiky a ktorý bude vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca alebo odborníka vyžadujúcu mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti, poznatky, kvalifikáciu a skúsenosti nevyhnutné na prevádzku alebo manažment, a zároveň jeho dohodnutá mzda dosiahne najmenej dvojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Národné vízum sa udeľuje na obdobie jedného roka, ale možno ho udeliť aj opakovane. Počas tohto obdobia môže ŠPTK požiadať o udelenie modrej karty alebo prechodného pobytu na účel zamestnania. K 31.10.2023 bolo udelených 170 národných víz relokovaným zamestnancom podľa podmienok tohto nariadenia.

V rámci výpočtu sa vychádza z počtu vydaných potvrdení v rokoch 2021 a 2022 – t. j. 6 632, ročne priemerne 3 300 potvrdení s tomu predchádzajúcou povinnosťou nahlásiť voľné pracovné miesto (podľa druhého bodu vyššie) a z počtu udelených národných víz (podľa tretieho bodu vyššie, spolu 365). V priemere ide zároveň o cca 699 subjektov ročne. Výsledná ročná frekvencia predstavuje v priemere 5 nahlásení voľného pracovného miesta. Čas potrebný na vyplnenie jednej nahlášky voľného pracovného miesta je cca 5 minút.

Zvýšenie administratívnej záťaže zamestnávateľov v súvislosti so zasielaním žiadostí o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (na účel udelenia modrej karty), a potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania) úradu PSVR

Navrhuje sa nasledovná zmena procesu pri udeľovaní modrých kariet (§ 37 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. v prepojení na § 21a zákona č. 5/2004 Z. z.) a prechodného pobytu na účel zamestnania (§ 23 a 31 a nasl. zákona č. 404/2011 Z. z. v prepojení na § 21b zákona č. 5/2004 Z. z.): zamestnávateľ si najskôr na úrade PSVR vopred overí možnosť obsadenia pracovného miesta ŠPTK a požiada výlučne elektronicky (cez ústredný portál verejnej správy) úrad PSVR o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu alebo potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (spolu ďalej len „potvrdenie“). Úrad PSVR následne vydá potvrdenie obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s obsadením, a zašle ho výlučne elektronicky (cez ústredný portál verejnej správy) zamestnávateľovi a zároveň útvaru Policajného zboru (cudzineckej polícii) a Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v závislosti od toho, ktorý z príslušných orgánov zamestnávateľ označí v žiadosti o vydanie potvrdenia. V prípade vyjadreného súhlasu môže zamestnávateľ kontaktovať ŠPTK, ktorý si môže podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo modrej karty na príslušný útvar Policajného zboru alebo na príslušný zastupiteľský úrad.

V rámci výpočtu sa vychádza z prítoku vydaných potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21a a § 21b zákona o službách zamestnanosti za rok 2022, čo predstavuje 22 196 vydaných potvrdení. V priemere sa to týka cca 2 796 subjektov ročne, to znamená cca 8 žiadostí o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta ročne na jeden subjekt. Čas potrebný na vyplnenie jednej žiadosti o vydanie potvrdenia je cca 5 minút.

4

3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti III jednotnej metodiky a ďalšie

doplňujúce informácie2

Požadované informácie uveďte osobitne ku každému identifikovanému goldplatingu (ku každej hodnotenej regulácii s goldplatingom osobitne).

Uveďte odôvodnenie goldplatingu z hľadiska jeho nespochybniteľnej nevyhnutnosti. Odôvodnenie doložte dôkladným hodnotením prínosov a nákladov. Uveďte zvážené alternatívne riešenia..

Zároveň uveďte konkrétne informácie súvisiace s kategóriou goldplatingu podľa jednotnej metodiky, najmä: na aké subjekty sa nad rámec navrhuje rozšíriť pôsobnosť smernice a z akého dôvodu; aké požiadavky sa navyšujú a na aké subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice; aká menej prísnejšia výnimka alebo úprava vyplývajúca zo smernice nebola využitá a prečo; z akého dôvodu sa navrhujú prísnejšie sankčné režimy; z akého dôvodu sa navrhuje skoršia transpozícia; z akého dôvodu sa ponechávajú v platnosti už existujúce prísnejšie vnútroštátne požiadavky.

Využitie goldplatingu pri transpozícii alebo implementácii legislatívy EÚ je v zásade nežiadúce, keďže takýto postup môže viesť k zníženiu konkurencieschopnosti domácich podnikov v porovnaní s podnikmi z krajín, kde právne predpisy nie sú natoľko prísne. Využitie goldplatingu predkladateľom je preto prípustné iba vo výnimočných prípadoch, riadne odôvodnených a vysvetlených v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie z hľadiska jeho nevyhnutnosti, spoločenského významu, nákladov, prekonzultovaných s dotknutými podnikateľmi a posúdených Komisiou.

Transpozícia čl. 5 ods. 4 smernice (EÚ) 2021/1883 - nevyužitie výnimky.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie

Goldplating bude mať pozitívny sociálny vplyv. Nevyužitie výnimky je z dôvodu zamedzenia dumpingu v odmeňovaní držiteľov modrej karty. Goldplating bude mať pozitívny vplyv na výšku miezd občanov SR.

Transpozícia čl. 7 ods. 2 písm. b), c), d) smernice (EÚ) 2021/1883 - nevyužitie výnimky.

Vyjadrenie k opodstatnenosti goldplatingu a jeho odôvodnenie

Goldplating bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Plnenie povinností zamestnávateľov týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv, pracovných podmienok vyplýva z príslušných právnych predpisov SR. Štátni príslušníci tretej krajiny nemajú voľný vstup na slovenský trh práce a štát tento vstup reguluje tak, že prioritou je obsadzovať voľné pracovné miesta občanmi SR najmä vedenými v evidencii uchádzačov o zamestnanie a občanmi EÚ.

Podmienka mať splnené vyššie uvedené zákonom stanovené povinnosti u zamestnávateľov ktorí majú záujem zamestnávať pracovnú silu z tretej krajiny je z dôvodu:

2 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).

5

-zachovania čistoty podnikateľského prostredia a preventívnym spôsobom predchádzať záťaži správnych orgánov, ktoré následne konajú pri neplnení si povinností právnických osôb voči státu, čo predstavuje prínos pre štát,

-podnikateľské subjekty, ktoré si neplnia zákonom stanovené povinnosti by mali získať konkurenčnú výhodu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny až po splnení si zákonom stanovených povinností.

-podľa príslušných právnych predpisov právnická osoba je v úpadku, ak je platobne neschopná alebo predlžená. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Na základe uvedeného právnická osoba, ktorá je v konkurze alebo likvidácii nie je schopná splácať svoje záväzky aj voči zamestnancom a preto je logické a nevyhnutné, aby títo zamestnávatelia boli vylúčení z možnosti zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predkladaný návrh zákona bol konzultovaný so zástupcami

sekcie konkurencieschopnosti

odborom zlepšovania podnikateľského prostredia Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky a Asociácie priemyselných zväzov a Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej

Republiky.

Konzultácie sa na základe podnetov zástupcov uvedených subjektov sústredili na podrobné vysvetlenie a odôvodnenie navrhovaných zmien, najmä k:

-zavedeniu elektronickej forme komunikácie medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (policajnými útvarmi) v súvislosti s posudzovaním podnikateľských zámerov, ktoré predkladajú žiadatelia o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania,

-zmene systému udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania.

Konzultácie prebiehali písomnou komunikáciou v trvaní 2 dní.

Výsledkom konzultácií bolo:

- zavedenie elektronickej formy komunikácie medzi Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (policajnými útvarmi),

- návrh riešenia k zmene systému zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä vo vzťahu k nedostatkovým profesiám.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu? Nie.

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Nie.

6

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Nie.

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)? Nie.

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum? Nie.

Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Nie.

Akým spôsobom? Nie.

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ? Nie.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,

d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.

Pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie:

1.Navrhovaná právna úprava upravuje súčasný právny stav pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania bude mať evidované nedoplatky a pohľadávky v intenciách § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, navrhovaná právna úprava poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny 10 dní na úhradu nedoplatkov od momentu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí z určitých dôvodov nemali vedomosť o nedoplatkoch a pohľadávkach voči ich osobe, alebo tým, ktorí z objektívnych dôvodov ku dňu podania žiadosti nevedeli tieto nedoplatky a pohľadávky uhradiť. V prípade, ak štátni príslušníci tretích krajín tieto nedoplatky a pohľadávky uhradia do 10 dní od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, nebude táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

7

2.Navrhovaná právna úprava nadväzuje na odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie, aby zákazy vstupu systematicky sprevádzali rozhodnutia o návrate, ktoré neposkytujú lehotu na dobrovoľný odchod, v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území ruší povinnosť policajného útvaru určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny a súčasne sa ruší povinnosť policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty.

3.Navrhovaná právna úprava ruší povinnosť predloženia dvoch fotografií k žiadosti o pobyt a elektronizácii administratívnych procesov, vďaka ktorým žiadatelia o pobyt nebudú nútení opakovane navštevovať policajné útvary z dôvodu prevzatia nového dokladu o pobyte.

4.Navrhovaná právna úprava predpokladá navýšenie štátneho rozpočtu. V rámci navrhovanej právnej úpravy sa zavádza doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa v každom jednom prípade, pričom v doterajšej praxi išlo o doručenie dokladu o pobyte na adresu výlučne len na žiadosť cudzinca. Z uvedeného dôvodu sa hodnota správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte navyšuje o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa.

5.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv pre zamestnávateľov z hľadiska zastabilizovania ŠPTK na danom pracovnom mieste a zníženia administratívnej záťaže v súvislosti s nahlasovaním voľného pracovného miesta. Pokiaľ má ŠPTK udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, tzv. jednotné povolenie na 2 roky, pri obnove pechotného pobytu zamestnávateľ má povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto, ktoré chce obsadiť ŠPTK, úrad PSVR pri vydávaní potvrdenia podľa § 21b zákona o službách zamestnanosti skúma situáciu na trhu práce. V súvislosti s transpozíciu smernice sa predlžuje obdobie platnosti modrej karty najviac na 5 rokov tak, aby umožňovala plynulé splnenie podmienky najmenej 5 ročného pobytu potrebnej na udelenie trvalého pobytu pre ŠPTK. V porovnaní so súčasným nastavením podmienok na vydanie modrej karty a udelenie jednotného povolenia v rámci aplikačnej praxe vnímame, že na základe jednotného povolenia sú obsadzované aj vysokokvalifikované pozície, a to také, ktoré by spĺňali podmienky na vydanie modrej karty. Podľa štatistických údajov UPSVR bolo v roku 2021 vydaných 17 a v roku 2022 18 potvrdení podľa § 21a zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania modrej karty). V roku 2021 bolo vydaných 3 247 a v roku 2022 3 385 potvrdení pre ŠPTK s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním podľa § 21b zákona o službách zamestnanosti (na účel vydania jednotného povolenia). Predpokladáme, že uvedené predĺženie lehoty na 5 rokov a zníženie mzdového prahu bude motivovať ŠPTK na uprednostnenie modrej karty pred jednotným povolením. V takom prípade v rámci 5 ročného obdobia nebude potrebné dvakrát požiadať o obnovu predchodeného pobytu na účel zamestnania, dvakrát nahlásiť voľné pracovné miesto, čím sa zníži administratívna záťaž pre zamestnávateľa vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnému miestu obsadenému ŠPTK s vydanou modrou kartou na 5 rokov. Zároveň možno očakávať, že u niektorých ŠPTK, ktorí majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, môže dôjsť k prechodu po skončení tohto prechodného pobytu na modrú kartu (ak napríklad zostávajúce obdobie do udelenia trvalého pobytu sú 4 roky).

6.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočívajúci v uvoľnení podmienok prístupu vysokokvalifikovaných ŠPTK k tzv. modrej karte v spojení predĺžením obdobia, na ktoré sa modrá karta vydáva (zo 4 rokov na 5 rokov). Uvedená úprava je spojená s pozitívnym goldplatingom, nakoľko týmto spôsobom sa jednak zatraktívňuje modrá karta a zároveň sa tým znižuje počet návštev na policajnom

8

útvare za účelom jej obnovenia, čo má za následok zníženie administratívnej záťaže. V rámci transpozície smernice dochádza k uvoľneniu podmienok spočívajúcich v znížení mzdového prahu (z 1,5 násobku priemernej mzdy na 1,2 násobok priemernej mzdy a výšku priemernej mzdy, ak ide o absolventa školy), v prípade vybraných IT zamestnaní sa za vzdelanie bude považovať aj prax získaná v uvedenom zamestnaní. Uvedené úpravy predstavujú uľahčenie prístupu k modrej karte, ktorá v spojení s predlžením obdobia, na ktoré sa vydáva, má za cieľ zabezpečiť udržateľnosť vysokokvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia. Samotné úpravy neboli vyhodnotené ako regulácie znižujúce náklady (out regulácie), nakoľko sa nepredpokladá faktické zníženie miezd zamestnancov pracujúcich na vysokokvalifikovaných pozíciách. Aktuálne títo zamestnanci (z dôvodu vyššej prístupnosti) pracujú na základe tzv. jednotného povolenia alebo na základe udelených národných víz. Mzdy týchto vysokokvalifikovaných zamestnancov prevyšujú novo navrhovaný mzdový prah, pričom pri potenciálnom prechode na modrú kartu sa neočakáva zníženie miezd zamestnancov (dôvodom zníženia mzdy nemôže byť výlučne prechod na modrú kartu). Rovnako sa nepredpokladá nižšie nastavenie miezd pri nových zamestnancov, nakoľko sa mzdy na pracovnom trhu vo vysokokvalifikovaných pozíciách pohybujú nad novo navrhovanými mzdovými prahmi. Z faktického hľadiska tak nedôjde úpravou mzdového prahu k zníženiu mzdových nákladov u zamestnávateľa, preto regulácia nebola napriek jej pozitívnemu vplyvu vyhodnotená ako tzv. out regulácia.

7.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie pri zamestnávaní ŠPTK. V súčasnosti je proces nastavený tak, že pred podaním žiadosti ŠPTK o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo modrej karty, je zamestnávateľ povinný v stanovenej lehote nahlásiť úradu PSVR voľné pracovné miesto. Následne, po podaní žiadosti ŠPTK cudzinecká polícia zašle úradu PSVR žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. V prípade, ak sa ŠPTK v čase podania žiadosti už nachádza na Slovensku a úrad vydá nesúhlasené potvrdenie, musí sa vrátiť späť do svojej krajiny. Návrh na „otočenie“ procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania a modrej karty má za cieľ zníženie administratívnej a časovej záťaže tak na strane žiadateľov, ako aj na strane štátu. Zamestnávateľ si vopred na úrade PSVR overí možnosť obsadenia pracovného miesta ŠPTK (bez potreby vycestovania ŠPTK). Žiadosť zašle na úrad PSVR (výlučne elektronicky cez ÚPVS), ktorý následne overí splnenie zákonných podmienok a vydá potvrdenie obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s obsadením VPM. Potvrdenie úrad zasiela (výlučne elektronicky cez ÚPVS) cudzineckej polícii a MZVaEZ SR, ako aj zamestnávateľovi. ŠPTK si žiadosť o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosť o udelenie modrej karty môže požiadať len vtedy, ak úrad vydal súhlasné potvrdenie. Keďže cudzinecká polícia, ako aj MZVaEZ SR budú mať aktuálne informácie o vydanom súhlasnom potvrdení, môžu rýchlejšie konať v samotnom rozhodovaní o udelené prechodného pobytu alebo modrej karty. Zároveň sa eliminujú konania v prípadoch, ak bolo vydané nesúhlasné stanovisko, pretože v tomto prípade konanie ani nezačne.

8.Navrhovaná úprava zefektívňuje proces udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane vydávania modrej karty, a to predradením vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. voľného pracovného miesta ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Štátny príslušník tretej krajiny môže o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, vrátane modrej karty, požiadať až po vydaní súhlasného stanoviska úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo znamená väčšiu právnu istotu tak pre žiadateľa ako aj samotného zamestnávateľa. Taktiež sa navrhuje, aby zamestnávateľ mohol štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnávať už odo dňa prijatia jeho žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo žiadosti o vydanie modrej karty, spolu so všetkými náležitosťami,

9

policajným útvarom alebo na zastupiteľskom úrade, čo významným spôsobom urýchľuje možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť na slovenský trh práce.

9.Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívny vplyv v súvislosti so zavedením možnosti vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť počas doby trvania dočasnej ochrany v súlade s čl. 12 Smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1/A

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2024

2025

2026

2027

Príjmy verejnej správy celkom

10 432

20 864

20 864

20 864

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

10 432

20 864

20 864

20 864

Rozpočtové prostriedky

10 432

20 864

20 864

20 864

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

932 615

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

58 435

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

200 000

0

0

0

Štatistický úrad Slovenskej republiky

100 000

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

47 520

0

0

0

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

320 000

0

0

0

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

6 660

0

0

0

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

200 000

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

932 615

66 259

66 259

66 259

Rozpočtové prostriedky

932 615

66 259

66 259

66 259

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

10

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR (MV SR)

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

932 615

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

58 435

66 259

66 259

66 259

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

200 000

0

0

0

Štatistický úrad Slovenskej republiky

100 000

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

47 520

0

0

0

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

320 000

0

0

0

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

6 660

0

0

0

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

200 000

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv/úspora

0

0

0

0

Tabuľka č. 1/B

r

r+1

r+2

r+2

Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

vplyv na limit verejných výdavkov ŠR

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy

0

0

0

0

vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie úprav dotknutých informačných systémov na strane Ministerstva vnútra SR a NASES je zabezpečené v rámci výzvy č. OPII-2021/7/12-DOP na implementáciu

11

cezhraničných služieb – Jednotná digitálna brána Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 pre rok 2024 v celkovej výške 50 611 €. Navrhované úpravy na strane registra fyzických osôb (RFO) nebudú mať dopad na tie integrované informačné systémy, ktoré nebudú poskytovať služby podľa nariadenia o Jednotnej digitálnej bráne, a teda nebudú využívať novo zavádzaný typ osoby. V rámci uvedenej výzvy boli identifikované aj ďalšie subjekty ako oprávnení žiadatelia o poskytnutie NFP a to tie, ktoré boli určené ako gestorské orgány implementácie postupov podľa nariadenia o Jednotnej digitálnej bráne. Napriek tomu v rámci prípravy materiálu identifikovali a kvantifikovali dopady na rozpočet aj ďalšie subjekty tak ako sú uvedené v tabuľke č. 1.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Súčasťou návrhu novely zákona o pobyte cudzincov je aj úprava sadzieb správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie na adresu cudzinca.

V čl. II. sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, kde sa v položke 24 v časti týkajúcej sa vydávania dokladov o pobyte zvyšuje hodnota správneho poplatku

za vydanie dokladu o pobyte o poplatok za doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa.

Návrh novely zákona predpokladá pozitívne vplyvy na štátny rozpočet. V rámci navrhovanej právnej úpravy sa zavádza doručenie dokladu o pobyte na adresu žiadateľa v každom jednom prípade, pričom v doterajšej praxi išlo o doručenie dokladu na adresu výlučne len na žiadosť cudzinca.

Návrh novely zákona budú implementovať policajné útvary príslušné konať vo veci udelenia pobytu cudzincov – oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru.

V súvislosti so zabezpečením plnenia povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 sa do registra fyzických osôb a do registra obyvateľov zavádza nový typ osoby – cezhraničný používateľ elektronických služieb.

Navrhovanou zmenou zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky sa vytvárajú podmienky pre úpravu uvedených registrov v pôsobnosti MV SR, ako aj nasadenie nových služieb pre správcu komunikačnej časti autentifikačného modulu, prostredníctvom ktorých bude realizovaný zápis údajov o cezhraničných používateľoch elektronických služieb do uvedených registrov a prostredníctvom ktorých bude možné vyhľadávať a v prípade pozitívnej identifikácie záznamu pre iný typ osoby aj zápis osobitného druhu väzby, ktorým sa zabezpečí „previazanie“ údajov medzi rozdielnymi typmi osôb. Uvedené riešenie zabezpečuje nevyhnutné technické predpoklady pre ostatné orgány verejnej moci na sprístupnenie ich elektronických služieb aj pre cezhraničných používateľov elektronických služieb. Súčasne umožňuje naďalej poskytovať údaje z registra fyzických osôb odberateľom, ktorí neposkytujú elektronické služby pre cezhraničných používateľov, prípadne nepotrebujú odoberať novo zavádzané typy údajov bez potreby akýchkoľvek nákladov na úpravu integračného rozhrania, čím sa minimalizujú vplyvy na rozpočet verejnej správy.

Priamo dotknutými subjektmi sú „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí súčasne budú poskytovateľmi elektronických služieb pre cezhraničných používateľov elektronických služieb.

12

Nepriamo dotknutými subjektmi budú všetci „odberatelia“ údajov z registra fyzických osôb, ktorí budú chcieť získavať a používať aj novo zavádzané položky.

Zároveň, v dôsledku navrhovaných zmien v čl. IV, bude potrebná úprava Informačného systému služieb zamestnanosti.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

X zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pri výpočte navýšenia príjmov do štátneho rozpočtu v súvislosti s navrhovanou úpravou sadzieb správneho poplatku za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie na adresu cudzinca, bol ako základ použitý počet dokladov o pobyte vydaných (resp. objednaných do výroby) cudzincom v roku 2023, čo bolo spolu 84 335 ks.

Z uvedeného počtu bolo 79 119 ks dokladov o pobyte zaslaných na adresu cudzincom, čo bolo spojené so zaplatením správneho poplatku v hodnote 3 eurá / doklad (v roku 2023 išlo o nadštandardnú službu za príplatok). Zvyšné doklady o pobyte z celkového počtu v roku 2023 v množstve 5 216 ks si cudzinci prevzali priamo na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru bez zaplatenia správneho poplatku za doručenie na adresu (3 eurá/doklad).

Keďže návrh novely zákona o pobyte cudzincov zavádza „automatické“ doručovanie každého vydaného dokladu o pobyte na adresu cudzinca, počíta sa so spoplatnením každého vydaného

13

dokladu o pobyte v hodnote 4 €/doklad (podľa navrhovanej novely zákona o správnych poplatkoch). Pri približne rovnakých počtoch vydaných dokladov o pobyte z roku 2023 bude príjem do rozpočtu predstavovať sumu cca 20 864 € za rok 2025, 2026 a 2027 a 10 432 € za 6 mesiacov roka 2024. Táto suma bola vyrátaná vynásobením počtu 5216 ks dokladov (ktoré v roku 2023 neboli doručené na adresu) x 4 eurá (spoplatnenie služby doručenia na adresu).

5216 ks x 4,00 eurá = 20 864,00 eur.

2608 ks x 4,00 eurá = 10 432,00 eur (prerátaná alikvótna čiastka na 6 mesiacov roka 2024).

Výdavky na poštové služby pri doručovaní dokladov predstavujú cca 3,00 € na 1 doklad. Pri počte 5216 dokladoch vydaných na pracoviskách OCP PZ za rok bude suma poštovného predstavovať výdavok v sume 15 648 € za kalendárny rok (2025, 2026, 2027). V roku 2024 pôjde o alikvótnu čiastku za 6 mesiacov, čo predstavuje sumu 7824 € na poštové služby.

5216 ks x 3,00 eur = 15648,00 eur.

2608 ks (6 mesiacov) x 3,00 eur = 7824,00 eur (prerátaná alikvótna čiastka na 6 mesiacov roka 2024).

Výdavky vo výške 202 444 € na roky 2024 až 2027 sú potrebné na zabezpečenie prostriedkov na udržanie výsledkov projektu v súlade s podmienkami v Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku financovaného zo štrukturálnych a investičných fondov Európskej únie. Udržateľnosť prevádzky si vyžaduje zabezpečiť dodávateľsky servis a zároveň je potrebné zabezpečiť podporu systémového softvéru a využívanej komunikačnej infraštruktúry.

Výdavky uvedené za ďalšie orgány verejnej moci vyplývajú z potreby zmien v informačných systémoch spôsobených evidenciou nového typu osoby – cezhraničného používateľa elektronických služieb. Detailné výpočty požadovaných výdavkov za uvedené orgány verejnej moci nie sú dostupné.

Ďalšie výdavky, kde je odhad vo výške 200 000 € na rok 2024, sú potrebné na zabezpečenie úpravy Informačného systému služieb zamestnanosti (ďalej len „ISSZ“) a jeho integráciu s ďalšími informačnými systémami. Navrhovaná zmena umožní zamestnávateľom elektronické podávanie žiadostí o vydávanie Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré je potrebné k vydaniu modrej karty pre ŠPTK a Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré je potrebné k udeleniu prechodného pobytu na účel zamestnania ŠPTK. Súčasne sa zabezpečí elektronická komunikácia medzi žiadateľom o vydanie potvrdenia, bez písomnej formy komunikácie, ako aj integrácia na ďalšie informačné systémy verejnej správy (napr. IS ÚHCP). Navrhovaná úprava umožni doplnenie nových dôvodov, pre ktoré sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta ani povolenie na zamestnanie podľa § 23a ods. 1 do existujúcich elektronických formulárov informačných kariet a ich automatizované spracovanie v ISSZ. Súčasťou úpravy je zapracovanie zmien, ktoré súvisia so zmenou posudzovania ŠPTK, ktorí sú držiteľmi modrej karty na účely zákona o službách zamestnanosti.

14

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

10 432

20 864

20 864

20 864

z toho správne poplatky (221 004)

10 432

20 864

20 864

20 864

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

10 432

20 864

20 864

20 864

15

Tabuľka č. 4/A

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (NASES)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

58 435

66 259

66 259

66 259

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

50 611

50 611

50 611

50 611

Z toho Rutinná a štandardná údržba (635)

50 611

50 611

50 611

50 611

Bežné transfery (640)2

7 824

15 648

15 648

15 648

Náklady na poštovné (doklady)

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

58 435

66 259

66 259

66 259

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

16

Štatistický úrad SR - Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

100 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

100 000

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

17

Ministerstvo spravodlivosti SR

Generálna prokuratúra SR

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

100 000

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

47 520

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

47 520

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

47 520

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

18

Úrad priemyselného vlastníctva SR

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

320 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

320 000

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

320 000

0

0

0

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

6 660

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

6 660

0

0

0

Z toho rekonštrukcia a modernizácia (718)

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

6 660

0

0

0

19

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2024

2025

2026

2027

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Z toho Rutinná a štandardná údržba (635)

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

20

Tabuľka č. 4/B

2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy

Vplyvy (v metodike ESA 2010)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Kapitálové príjmy (230)

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom

0

0

0

0

21

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

22

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d + 10

d + 20

d + 30

d + 40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“

23

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Navrhovaná právna úprava týkajúca sa úkonov v rámci pobytovej agendy:

1.Zavádza sa možnosť zasielania písomného oznámenia o udelení pobytu aj elektronickou formou, čo predstavuje zmenu doterajšej existujúcej služby, kedy sa takéto oznámenie zasielalo cudzincom výlučne len prostredníctvom poštového doručovateľa.

2.V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa zavádza možnosť pre policajné útvary v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia akceptovať doklad potvrdzujúci účel pobytu starší ako 90 dní. Uvedenou zmenou dochádza aj k zmene existujúcej služby verejnej správy, zároveň sa znižuje administratívna záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia.

3.Zavádza sa automatické zasielanie dokladov o pobyte všetkým cudzincom na zadanú adresu, nielen na vyžiadanie cudzincom. Ide o zmenu existujúcej služby verejnej správy, kedy už nebude možné vydávať doklad o pobyte cudzincom priamo na oddelení cudzineckej polície PZ. Zavedenie tejto služby je spojené s navýšením správneho poplatku za vydanie dokladu zo 6,00 eur na 10,00 eur, v čom je zahrnutá služba povinného zasielania dokladu na adresu v hodnote 4,00 eur (v roku 2023 išlo o nadštandardnú službu za príplatok).

4.Zavedením možnosti udelenia modrej karty na 5 rokov (oproti predchádzajúcim max. 4 rokom) dochádza k zmene dĺžky pobytu, čím sa znižuje administratívna záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín s vydanou modrou kartou, ktorí v prípade potreby jej obnovenia nebudú musieť už po 4 rokoch navštíviť policajný útvar (zníženie frekvencie návštev). Zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž aj pre pracovníkov správneho orgánu.

5.V súvislosti s digitalizáciou úkonov sa mení povinnosť žiadateľa predložiť k žiadosti o udelenie pobytu jednu fotografiu namiesto doterajších dvoch fotografií.

6.Zavádza sa zmena postupov týkajúcich sa podávania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Podľa navrhovanej úpravy bude môcť cudzinec podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov až po vydaní súhlasného stanoviska príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Touto úpravou sa zníži administratívna činnosť pracovníkov oddelenia cudzineckej polície PZ, nakoľko cudzinci budú môcť podávať žiadosti o udelenie tohto druhu pobytu až v prípade, keď už im bude vydané potvrdenie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

7.Zavádza sa zmena týkajúca sa lehoty na rozhodovanie o žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods.1 zákona o pobyte cudzincov. Doterajšia horná hranica lehoty 90 dní sa skracuje na 60 dní.

8.Zrušuje sa doterajšia povinnosť správneho orgánu vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“, čo v praxi znamená, že cudzinec nebude musieť opätovne navštíviť príslušné oddelenie cudzineckej polície PZ a zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž pre pracovníkov týchto oddelení.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

1. Zavedenie povinnosti príslušných orgánov štátnej správy preverovať splnenie tzv. integračných podmienok u cudzincov žiadajúcich o udelenie dlhodobého pobytu. V praxi pôjde napr. o zloženie skúšky zo slovenského jazyka.

2. Zavedenie nového elektronického systému ETIAS.

24

Ide o systém poskytovania cestovného povolenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín oslobodených od vízovej povinnosti, ako aj ďalšie vymedzené kategórie cudzincov. V rámci systému ETIAS sa umožní štátnym orgánom posúdiť, či prítomnosť konkrétnych osôb na území členských štátov nepredstavuje bezpečnostné riziko, riziko z hľadiska nelegálnej migrácie alebo vysoké epidemiologické riziko. Toto riziko sa eliminuje tým spôsobom, že štátni príslušníci tretích krajín povinne vyplnia pred svojím vycestovaním na územie členských štátov elektronický formulár žiadosti, v ktorom uvedú základné údaje týkajúce sa totožnosti, cestovného dokladu, informácií o mieste pobytu, kontaktných údajov, stupňa vzdelania a typu povolania a podobne. Následne sa tieto osoby preveria formou lustrácií ešte pred ich príchodom na hraničné priechody na vonkajšej hranici. Systém ETIAS tak prispeje aj k zjednodušeniu hraničných kontrol vykonávaných na hraničných priechodoch na vonkajšej hranici. Systém ETIAS bude prepojený so všetkými členskými štátmi a bude tiež slúžiť ako platforma na výmenu informácií.

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

1.Zasielanie oznámenia o udelení pobytu aj elektronickou formou.

2.Automatické zasielanie všetkých dokladov o pobyte cudzincom na adresu.

3.Zavedenie možnosti udelenia modrej karty na 5 rokov.

4.Zavedenie možnosti podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov až po vydaní súhlasného stanoviska príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

5.Skrátenie lehoty na rozhodovanie o žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods.1 zákona o pobyte cudzincov.

6.Zrušenie vydávania dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“.

7.Zavedenie preverovania splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu.

8.Sprevádzkovanie nového elektronického systému ETIAS.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

V súvislosti so zmenami v rámci pobytovej agendy ide najmä o § 31 ods. 6, § 32 ods. 5 písm. b) a e), § 33 ods. 8 písm. b), § 33 ods. 9, § 34 ods. 17, § 37 ods. 2, § 48 ods. 3, § 73 ods. 18 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Policajný útvar príslušný konať vo veci pobytu cudzincov – oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru

Ministerstvo vnútra SR – v prípade preverovania a posudzovania splnenia integračných podmienok pri udeľovaní dlhodobého pobytu

V prípade systému ETIAS ide o Centrálny prístupový bod Slovenskej republiky, ktorým je oddelenie centrálneho vízového orgánu odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

- urýchlenie komunikácie medzi policajným útvarom a cudzincom, ktorému bol udelený pobyt na území SR,

- zníženie administratívnej záťaže policajných útvarov konajúcich vo veci udelenia pobytu a vydávania dokladov cudzincom,

- zvýšenie administratívnej záťaže v prípade preverovania splnenia integračných podmienok pri udeľovaní dlhodobého pobytu

Zavedenie systému ETIAS:

- umožnenie elektronickej komunikácie medzi žiadateľom o cestovné povolenie a príslušným orgánom schvaľujúcim túto žiadosť,

25

- urýchlenie a zjednodušenie výmeny informácií, zníženie administratívnej záťaže a zároveň šetrenie finančných prostriedkov ako na strane žiadateľa (štátneho príslušníka tretej krajiny), tak aj na strane štátnych orgánov.

- umožnenie a urýchlenie komunikácie medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti výmeny informácií o žiadateľoch o cestovné povolenie a o bezpečnostných rizikách týkajúcich sa konkrétnych osôb, čím sa tiež znižuje administratívna záťaž.

Nepriamy vplyv (popíšte)

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Zvýšenie priamych finančných nákladov

- Zavedenie služby automatického zasielania dokladu o pobyte na adresu zadanú cudzincom bude spojené s vyberaním správneho poplatku, čo bude mať priamy dopad na finančné náklady cudzinca. Tento poplatok bude 10 eur / doklad v rámci štandardnej 30-dňovej lehoty.

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

- zavedením preverovania splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu sa zároveň predĺži čas vybavenia požiadavky

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

- Elektronické zasielanie písomného oznámenia o udelení pobytu prispieva k urýchleniu komunikácie medzi policajným útvarom a cudzincom, ktorému bol udelený pobyt na území SR, čím sa znižuje čas vybavenia tejto požiadavky.

- Zavedenie možnosti udelenia modrej karty až na 5 rokov (z pôvodných 4 rokov) znamená zároveň zníženie času vybavenia požiadavky, nakoľko v prípade obnovenia modrej karty sa bude vyžadovať návšteva štátneho príslušníka tretej krajiny na oddelení cudzineckej polície PZ každých 5 rokov (namiesto každých 4 rokov), čím sa znižuje frekvencia týchto návštev.

- Výmena informácií prostredníctvom elektronického systému urýchľuje a zjednodušuje proces vybavenia žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o cestovné povolenie, čím sa znižuje čas vybavenia požiadavky

- Zavedením možnosti podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov až po vydaní súhlasného stanoviska príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa zníži počet žiadostí cudzincov

26

o udelenie pobytu, ktoré by v prípade nedoloženia takéhoto potvrdenia boli automaticky zamietnuté. Zároveň sa tým znižuje administratívna záťaž pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ

- Skrátením hornej hranice lehoty na rozhodovanie o žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods.1 zákona o pobyte cudzincov z doterajších 90 dní na 60 dní sa urýchľuje čas vybavenia požiadavky

- Zrušením vydávania dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“ sa znižuje počet návštev na oddelení cudzineckej polície PZ na účel vyzdvihnutia si tohto dokladu

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

- cudzinci, ktorým príslušný policajný útvar udelí pobyt (vrátane obnovenia) na území SR

V roku 2023 (k 30.11.2023 – t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených spolu 28 825 prechodných a trvalých pobytov štátnym príslušníkom tretích krajín ako aj občanom EU. Tento počet neobsahuje počty osôb s dočasným útočiskom a tolerovaným pobytom.

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bola vydaná modrá karta. V roku 2023 (k 30.11.2023 – t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených 13 modrých kariet, pričom celkový počet platných pobytov vysokokvalifikovaných zamestnancov – modrých kariet je v súčasnosti 51 na celom území Slovenskej republiky

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú prvýkrát o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov – v roku 2023 (k 30.11.2023 – t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených 8 589 takýchto pobytov

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie dlhodobého pobytu – v roku 2023 (k 30.11.2023 – t.j. za 11 mesiacov) bolo udelených 3018 dlhodobých pobytov

- štátni príslušníci tretích krajín, ktorým nebude potrebné vydávať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“ – 8 589 osôb

V prípade systému ETIAS:

- štátni príslušníci tretích krajín oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí požiadajú o cestovné povolenie

Počet žiadateľov vybavovaných národnou jednotkou ETIAS sa v súčasnosti nedá odhadnúť z dôvodu, že ide o novo zavedenú službu a počet žiadateľov bude závisieť od vývoja celkovej situácie v oblasti umožnenia cestovania, napr. z dôvodu nárastu pandemických opatrení.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

- v súvislosti s preukazovaním účelu pobytu pri žiadostiach o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov povinnosť štátnych príslušníkov tretích krajín prikladať k žiadostiam o pobyt potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta

- povinnosť podstúpiť preverovanie splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu (absolvovanie jazykových skúšok)

- v súvislosti so zavedením nového elektronického systému ETIAS vzniká nová povinnosť pre štátnych príslušníkov tretích krajín, žiadajúcich o cestovné povolenie. Tieto osoby sa budú musieť prihlásiť do elektronického systému, prostredníctvom ktorého budú žiadať o cestovné povolenie. Ide o novú službu, ktorá v predchádzajúcom období nebola zavedená.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

- zaniká povinnosť štátnych príslušníkov tretích krajín opätovne navštíviť príslušné oddelenie cudzineckej polície PZ za účelom prevzatia vydaného dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

27

Ministerstvo vnútra SR – príslušné policajné útvary (oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru)

Oddelenie centrálneho vízového orgánu odboru cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

- zavedenie preverovania splnenia integračných podmienok na udelenie dlhodobého pobytu.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

- čo sa týka zavedenia automatického zasielania dokladov o pobyte na adresu uvedenú cudzincom, toto bude spojené so zánikom povinnosti pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ vydávať doklady o pobyte cudzincom priamo na stránkovom pracovisku (v dôsledku zavedenia automatického zasielania týchto dokladov na adresu uvedenú cudzincom).

- povinnosť pracovníkov oddelení cudzineckej polície PZ vydávania dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve – Zmluva o fungovaní Európskej únie - čl. 67, čl. 77, čl. 79;

b) v sekundárnom práve

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 (Ú. v. EÚ L 236, 19.9.2018) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich

28

štátnych príslušníkov tretích krajín (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1861 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006 (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. EÚ L 251, 3.10.2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6) – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30. 4. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008) – gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011) – gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR;

- smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014) – gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstvo financií SR, Štatistický úrad SR;

- smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016) – gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR;

- smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (Ú. v. EÚ L 382, 28.10.2021) v platnom znení – gestor: Ministerstvo vnútra SR, spolugestori: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva SR;

- rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých

29

možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011) – gestori: Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR;

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – napr. v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-806/18 (ECLI:EU:C:2020:724)

Výrok rozsudku:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, a najmä jej článok 11, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že trest odňatia slobody možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má nelegálny pobyt a voči ktorému bolo konanie o návrate podľa tejto smernice ukončené, uložiť bez toho, aby dotknutá osoba skutočne opustila územie členských štátov, ak je trestne stíhané konanie definované ako nelegálny pobyt s vedomím o zákaze vstupu, ktorý bol uložený najmä z dôvodu, že dotknutá osoba má záznam v registri trestov alebo z dôvodu hrozby, ktorú predstavuje pre verejný poriadok alebo národnú bezpečnosť, pod podmienkou, že trestne stíhané konanie nie je definované vzhľadom na porušenie tohto zákazu vstupu a že táto právna úprava je dostatočne dostupná, presná a predvídateľná, aby sa zabránilo akémukoľvek nebezpečenstvu svojvôle, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. a pod.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení – lehota na prebratie smernice (EÚ) 2021/1883 je do 18. novembra 2023, lehota na prebratie smernice 2003/86/ES bola do 3. októbra 2005, smernice 2003/109/ES do 23. januára 2006, smernice 2004/38/ES do 30. apríla 2006, smernice 2008/115/ES do 24. decembra 2010 s výnimkou čl. 13 ods. 4, pri ktorom bola do 24. decembra 2011, lehota na prebratie smernice 2011/98/EÚ bola do 25. decembra 2013, lehota na prebratie smernice 2014/36/EÚ bola do 30. septembra 2016, lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/801 bola do 23. mája 2018;

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie – dňa 24. januára 2024 bolo začaté konanie o porušení povinnosti vedeného podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom INFR(2024)0136 pre neoznámenie transpozičných opatrení k smernici Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES,

– dňa 13. marca 2024 bolo začaté konanie o porušení povinnosti vedeného podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pod číslom INFR(2024)2010 z dôvodu nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebraté, spolu s uvedením rozsahu ich prebratia, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

30

- smernica 2003/86/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2003/109/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;

- smernica 2004/38/ES bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov, zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

zákona č. 321/2018

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných

úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

, ústavného zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

- smernica 2008/115/ES bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon,

zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov;

- smernica 2011/98/EÚ bola úplne prebratá do zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z

ákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov

, z

ákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní

(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov,

zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov, z

ákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

v znení neskorších predpisov, zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch,

zákone č.

73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

,

zákone

č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

,

zákone č. 495/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

;

- smernica 2014/36/EÚ bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

31

predpisov, zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; zákona č. 580/2004 Z. z. zákone o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok; zákone č. 145/1995 Z. z. zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch; zákone č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu; ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov; zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb; zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov; zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov; zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;

- smernica (EÚ) 2016/801 bola úplne prebratá v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z

ákone

č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov

, z

ákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov,

zákone č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 172/2005 Z.

z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o

organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších

predpisov

,

zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

, z

ákone č.

311/2001 Z. z. Zákonník práce

, z

ákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a

organizácii ústrednej štátnej správy

, z

ákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a

školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 580/2004 Z. z. o

zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

,

zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii

práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

, z

ákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov

,

zákone č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene

a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov

,

zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

,

zákone č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

,

zákone

č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o

zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

32

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

B. Osobitná časť

K článku I (zákon o pobyte cudzincov)

K bodom 1, 82, 85 až 87, 92 a 93 (§ 2 ods. 8, § 82 ods. 9, § 83 ods. 3 písm. g) až i), § 87 ods. 3 prvá a druhá veta, § 87 ods. 12 a 13)

Navrhovaná úprava nadväzuje na článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1860 z 28. novembra 2018 o využívaní Schengenského informačného systému na účely návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/1860 v platnom znení“) Nariadenie (EÚ) 2018/1860 v platnom znení a zavádza povinnosť pre členské štáty zasielať do Schengenského informačného systému (SIS) údaje o zrealizovaných návratoch. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť takúto evidenciu na národnej úrovni a rozšíriť rozsah definície nežiaducej osoby o ďalšiu kategóriu osôb vyplývajúcu z tohto nariadenia.

Zároveň je potrebné v súvislosti s predmetným nariadením (EÚ) 2018/1860 v platnom znení upraviť začiatok plynutia lehoty zákazu vstupu. Dopĺňa sa možnosť plynutia začiatku lehoty zákazu vstupu momentom vykonania rozhodnutia o zákaze vstupu na vonkajšej hranici, a v prípade vycestovania cez vonkajšiu hranicu schengenského priestoru bude začiatok lehoty zákazu vstupu spojený s vycestovaním cez vonkajšiu hranicu ktoréhokoľvek členského štátu smerom do tretej krajiny.

Navrhovanou zmenou § 83 ods. 3 sa rozširuje okruh dôvodov na vyradenie štátneho príslušníka tretej krajiny z evidencie nežiaducich osôb. Vzhľadom na skutočnosť, že záznam v schengenskom informačnom systéme zostáva v platnosti dovtedy, kým štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený, neopustí územie členských štátov, bolo potrebné zadefinovať nový dôvod na vyradenie štátneho príslušníka tretej krajiny aj z národnej evidencie nežiaducich osôb.

Zároveň sa do § 87 navrhuje doplniť obdobné ustanovenie v súvislosti so začiatkom plynutia lehoty zákazu vstupu pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov.

Navrhovaná úprava § 87 ods. 3 nadväzuje na článok 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2018/1861 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti hraničných kontrol, o zmene Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a o zmene a zrušení nariadenia (ES) č. 1987/2006. V súlade s predmetným nariadením môžu členské štáty vyhotoviť o rodinnom príslušníkovi občana Únie záznam aj v schengenskom informačnom systéme. Z tohto dôvodu sa rozširuje rozsah vkladania zápisov do Schengenského informačného systému (SIS).

V zmysle čl. 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1861, v prípade pozitívnej lustrácie na odopretie vstupu a pobytu rodinného príslušníka občana Únie, vykonávajúci členský štát okamžite uskutoční konzultáciu s členským štátom, ktorý vydal zápis, s cieľom bezodkladne určiť opatrenia, ktoré sa majú prijať. Vykonávajúci členský štát posúdi dôvody rozhodnutia členského štátu, ktorý vydal zápis, a to, či prítomnosť osoby na území členského štátu predstavuje alebo nepredstavuje ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo národnej bezpečnosti. Na základe uvedeného vykonávajúci členský štát rozhodne, či ponechá právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie na svojom území alebo mu toto právo odoprie.

33

K bodu 2 (§ 5 ods. 3)

Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1105/2011/EÚ o zozname cestovných dokladov, ktoré oprávňujú držiteľa na prekročenie vonkajších hraníc a do ktorých možno vyznačiť vízum, a o vytvorení mechanizmu na vytváranie tohto zoznamu.

Hlavným cieľom takéhoto zoznamu je zabezpečiť, aby orgány členských štátov zaoberajúce sa vybavovaním žiadostí o udelenie víza a kontrolou hraníc mali k dispozícii presné informácie o cestovných dokladoch predkladaných štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Takéto informácie na jednej strane umožňujú orgánom hraničnej kontroly overiť, či bol určitý cestovný doklad uznaný na prekračovanie vonkajších hraníc podľa Kódexu schengenských hraníc a na strane druhej umožňujú konzulárnym pracovníkom overiť, či členské štáty uznávajú určitý cestovný doklad na účely vlepenia vízovej nálepky. Členské štáty majú oznámiť svoje stanovisko v súvislosti so všetkými cestovnými dokladmi a majú sa usilovať harmonizovať svoje stanoviská v súvislosti s rôznymi druhmi cestovných dokladov.

V Slovenskej republike nie je do súčasnosti v právnych predpisoch jednoznačne ustanovené, ktorý ústredný orgán štátnej správy je príslušný na uznanie cestovných dokladov iných štátov sveta, preto sa jednoznačne ustanovuje, že takýmto orgánom je v Slovenskej republike Ministerstvo vnútra SR.

K bodu 3 (§ 6 ods. 5 a 6)

Pravidlá, ktorými sa upravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Únie, sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (kodifikované znenie) v platnom znení.

Kódex schengenských hraníc v § 6 ods. 1 upravuje podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny na územie členských štátov, pričom jednou z týchto podmienok je, aby štátni príslušníci tretej krajiny mali platný cestovný doklad, ktorý jeho držiteľa oprávňuje prekročiť vonkajšiu hranicu.

Pokiaľ však ide o výstup štátnych príslušníkov tretej krajiny z územia členských štátov, Kódex schengenských hraníc neustanovuje žiadne podmienky, no na druhej strane v čl. 8 ods. 3 upravuje spôsob dôkladnej kontroly, ktorej sú povinní podrobiť sa štátni príslušníci tretej krajiny na vstupe aj výstupe. Obligatórnym prvkom dôkladnej kontroly na výstupe je aj overenie pravosti a platnosti cestovného dokladu na prekročenie hranice, a to aj nahliadnutím do príslušných databáz.

Cieľom návrhu je uložiť štátnym príslušníkom tretej krajiny povinnosť mať aj pri vycestovaní z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu platný cestovný doklad a oprávniť policajný útvar zamietnuť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vycestovať, ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom.

Táto povinnosť však nebude platiť v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny je administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Nebude sa tiež uplatňovať v prípade trvalého návratu štátneho príslušníka tretej krajiny do krajiny jeho pôvodu, to znamená do krajiny, ktorej je občanom, alebo v ktorej má pobyt, alebo do krajiny, cez ktorú tranzitoval. Rovnako sa toto ustanovenie neuplatní v prípade, že sa štátny príslušník tretej krajiny rozhodne dobrovoľne natrvalo vrátiť do ktorejkoľvek inej krajiny, ktorá ho prijme.

K bodu 4 (§ 10 ods. 6)

Odkaz na osobitný predpis sa stal neaktuálnym.

K bodom 5 a 6 (§ 12 ods. 2 písm. g), h))

34

Navrhovaná úprava vychádza z článku 23 bodu 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1883 z 20. októbra 2021 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania a o zrušení smernice Rady 2009/50/ES (ďalej len „smernica (EÚ) 2021/1883“). Uvedené ustanovenie ukladá povinnosť policajnému útvaru umožniť vstup na naše územie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý mal na území Slovenskej republiky vydanú modrú kartu, a to v prípade, ak mu členský štát zamietne žiadosť o vydanie modrej karty v súvislosti s dlhodobou mobilitou držiteľa modrej karty.

Pôjde o prípady, kedy štátnemu príslušníkovi tretej krajiny skončí platnosť vydanej modrej karty na území Slovenskej republiky, alebo mu policajný útvar odníme vydanú modrú kartu v čase, kedy prebieha konanie o vydanie modrej karty (v rámci dlhodobej mobility) v členskom štáte a tento členský štát zamietne vydanie modrej karty. V uvedenom prípade je Slovenská republika povinná umožniť vstup takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny na svoje územie.

K bodom 7 a 8 (§ 15 ods. 1, ods. 3 písm. a))

Rozširujú sa dôvody na udelenie národného víza. O národné vízum bude možné požiadať aj na účel podania žiadosti o udelenie pobytu na policajnom útvare na území Slovenskej republiky. Výnimkou budú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí na vstup na územie Slovenskej republiky potrebujú víza, a ktorí majú v úmysle podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (§ 22). Cieľom takejto právnej úpravy je záujem Slovenskej republiky preferovať a podporovať najmä prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín na pracovný trh a uspokojiť dopyt zamestnávateľov po zamestnancoch v súvislosti s neobsadenými pracovnými miestami.

V bode 8 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vloženie nového písmena b).

K bodu 9 (§ 17 ods. 1 prvá veta)

Ide o presnejšiu špecifikáciu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky, na ktorom si môže štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť o udelenie národného víza. Touto zmenou sa odstráni právna neistota štátnych príslušníkov tretích krajín spočívajúca vo všeobecnom označení subjektu, ktorý je oprávnený prijať žiadosť o udelenie národného víza. Bydliskom na účely tohto ustanovenia je akákoľvek forma pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny mimo územia Slovenskej republiky, ktorú akceptuje štát, kde sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza. V tomto prípade nepôjde o krátkodobý pobyt na základe schengenského víza alebo bezvízového styku.

Ďalej sa zavádza možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb, ktorého určí Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, čím sa zefektívni a zjednoduší podávanie týchto žiadostí predovšetkým pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí často žijú v značnej vzdialenosti od zastupiteľských úradov. Navrhovaná právna úprava má zároveň zlepšiť absorpčnú schopnosť zastupiteľských úradov, t. j. stanovenie počtu žiadostí, ktoré je zastupiteľský úrad schopný spracovať, a to nielen v rozsahu vízovej činnosti.

V prípadoch, kedy zastupiteľský úrad alebo externý poskytovateľ služieb nie je, alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa bude naďalej možné po dohode medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvom vnútra SR udeľovať aj hromadné výnimky na podávanie žiadostí o národné víza.

K bodu 10 (§ 17 ods. 2 posledná veta)

Navrhovaná zmena upravuje podmienky podania žiadosti o udelenie národného víza. V tomto prípade sa jedná o neprijatie žiadosti, ktorá neobsahuje všetky potrebné náležitosti (neúplná žiadosť). Zároveň sa zavádza povinnosť zastupiteľského úradu Slovenskej republiky a

35

ministerstva vnútra poskytnúť žiadateľovi informáciu o tom, ktoré doklady musí k ešte žiadosti priložiť, aby bola prijatá.

K bodu 11 (§ 17 ods. 5 písm. b) a c))

Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

V písmene b) sa navrhuje nový dôvod na neudelenie národného víza v prípade, ak účel pobytu deklarovaný štátnym príslušníkom tretej krajiny nebude zodpovedať skutočnému účelu jeho cesty na územie Slovenskej republiky. Predmetné ustanovenie reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v žiadosti o udelenie národného víza deklarujú štúdium na území Slovenskej republiky, ale v rámci konania o udelenie národného víza sa preukáže, že toto štúdium nemôžu vykonávať, napríklad z dôvodu jazykovej bariéry.

V písmene c) sa navrhuje, aby dôvodom na neudelenie národného víza bol zahraničnopolitický záujem Slovenskej republiky. Toto ustanovenie sa bude uplatňovať v prípadoch štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí predstavujú riziko pre Slovenskú republiku z pohľadu hrozby pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok a medzinárodné vzťahy.

K bodu 12 (§ 17 ods. 11)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje povinnosť zastupiteľskému úradu Slovenskej republiky zapísať do udeleného národného víza účel prechodného pobytu, o ktorý bude štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky žiadať, ako aj názov a identifikačné číslo zamestnávateľa v prípade, ak bude štátny príslušník tretej krajiny žiadať o prechodný pobyt na účel zamestnania. Cieľom navrhovanej úpravy je znemožniť žiadateľom o národné vízum špekulatívne žiadať o udelenie prechodného pobytu na iný účel ako ten, ktorý deklarovali v žiadosti o udelenie národného víza, vzhľadom na skutočnosť, že policajný útvar nemá informáciu, aký účel bol žiadateľom deklarovaný pri podaní žiadosti o národné vízum. Národné víza bývajú v praxi často zneužívané, čo v konečnom dôsledku poškodzuje záujmy Slovenska v oblasti zamestnávania či štúdia.

K bodom 13, 32 a 50 (§ 19 ods. 7, § 32 ods. 6 písm. a), b), d) a g), § 32 ods. 7 úvodnej vete, § 45 ods. 6 písm. a) a c), § 53 ods. 4, § 32 ods. 6 písm. c) a § 34 ods. 6 poslednej vete a ods. 7 poslednej vete)

Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

Preukazovanie finančného zabezpečenia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny potvrdením o zostatku na účte považujeme za málo účinné a neefektívne. Výpovedná hodnota takéhoto potvrdenia je časovo veľmi ohraničená, môže zodpovedať len okamihu jeho vystavenia. Na základe uvedeného sa upravila povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov predkladať ako finančné zabezpečenie výpis z účtu za posledné tri mesiace.

K bodu 14 (§ 19a)

Ide o novú právnu úpravu v zákone o pobyte cudzincov. Jej cieľom je úprava procesu spojeného s vydávaním cestovných povolení v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1240 z 12. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1077/2011, (EÚ) č. 515/2014, (EÚ) 2016/399, (EÚ) 2016/1624 a (EÚ) 2017/2226 v platnom znení.

Odsek 2 ustanovuje kompetenciu pre Ministerstvo vnútra SR, ktoré bude príslušné rozhodovať o udelení, zrušení alebo odvolaní cestovného povolenia.

V odsekoch 3 až 5 sa upravuje proces súvisiaci s odvolaním sa štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodinného príslušníka občana Únie proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR

36

o zamietnutí cestovného povolenia, o zrušení cestovného povolenia alebo odvolaní cestovného povolenia. Odvolanie bude možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak orgán, ktorý rozhodnutie vydal, nerozhodne autoremedúrou, bude povinný odvolanie zaslať odvolacej komisii Ministerstva vnútra SR do 5 dní od jeho doručenia. Odvolacia komisia o odvolaní rozhodne do 50 dní od jeho doručenia. Členov odvolacej komisie bude vymenúvať a odvolávať minister vnútra.

V odseku 6 sa vylučuje odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bolo cestovné povolenie zamietnuté, zrušené alebo odvolané.

V odseku 7 sa upravuje vzťah procesu vydávania cestovného povolenia k všeobecnému predpisu o správnom konaní.

K bodu 15 (§ 21 ods. 3 posledná veta)

Navrhovaná zmena vychádza z potreby aplikačnej praxe, kedy v prípade mobilného zamestnanca v doprave sa rozširuje podmienka vykonávania účelu pobytu na území Slovenskej republiky. Za vykonávanie účelu pobytu na území Slovenskej republiky v prípade mobilného zamestnanca v doprave sa bude považovať vykonávanie zamestnania v inom členskom štáte vozidlom, ktorým disponuje jeho zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky. V prípade, ak takýto štátny príslušník tretej krajiny vykonáva zamestnanie vozidlom, ktorým nedisponuje zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, nebude sa takáto činnosť považovať za vykonávanie účelu prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodom 16, 18, 41, 66 (§ 23 ods. 4, § 23 ods. 6 vypustené písmeno d), § 34 ods. 1 písm. a) a § 52 ods. 2 písm. h))

Navrhovaná úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe.

V súvislosti so zmenou zákona č. 5/2004 Z. z. vo vzťahu k skutočnosti, že štátny príslušník tretej krajiny bude môcť začať vykonávať pracovnú činnosť už odo dňa podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, je písmeno d) v § 23 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov neaktuálne. Vykonávanie zamestnania na určené obdobie na účel zaškolenia môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať už momentom podania žiadosti o udelenie pobytu.

V bodoch 17, 42 a 67 ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 17 (§ 23 ods. 6 písm. c) a § 32 ods. 2 písm. e) druhý bod)

V súvislosti s používaným pojmom medzinárodná hromadná doprava sa vypúšťa z tohto pojmu slovo „hromadná“, aby nevznikali pochybnosti, že tento pojem zahŕňa tak medzinárodnú osobnú dopravu ako aj medzinárodnú nákladnú dopravu pri jednotlivých druhoch dopravy.

K bodu 19 (§ 27 ods. 7)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 17 bodu 9 a článku 22 bodu 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie obmedzuje uplatňovanie zlúčenia rodiny k držiteľovi modrej karty, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený azyl alebo poskytnutú doplnkovú ochranu. Štátny príslušník tretej krajiny sa v tomto prípade nemôže zlúčiť na pobyt na území Slovenskej republiky ako rodinný príslušník držiteľa modrej karty. Vo všetkých ostatných prípadoch uvedené ustanovenie zlúčenie rodiny neobmedzuje.

K bodom 20 a 60 až 63 (§ 31 ods. 3, § 44 ods. 1 písm. e) až g), a ods. 3)

Navrhovaná zmena rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín oprávnených podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na policajnom útvare o štátnych

37

príslušníkov tretích krajín, ktorým bolo na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko. Zároveň sa ustanovuje, že na území Slovenskej republiky bude môcť zotrvať každý štátny príslušník tretej krajiny až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo trvalého pobytu na päť rokov za podmienky, že žiadosť podá úplnú, teda takáto úprava sa nebude vzťahovať iba na vybrané prechodné pobyty. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepodá úplnú žiadosť, policajný útvar bude postupovať podľa zákona o správnom konaní, to znamená, že štátneho príslušníka vyzve na doplnenie chýbajúcich dokladov; štátny príslušník tretej krajiny, ktorý počas oprávneného pobytu neskompletizuje svoju žiadosť, bude povinný vycestovať z územia Slovenskej republiky.

V § 31 ods. 3 sa ďalej rozširuje okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú oprávnení podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na policajnom útvare. Jedná sa o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny žiada o udelenie prechodného pobytu na iný účel ako ten, ktorý deklaroval pri podaní žiadosti o národné vízum.

K bodu 21 (§ 31 ods. 6)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplniť ustanovenie o zmene účelu pobytu, pretože v praxi sa vyskytujú situácie, kedy štátni príslušníci tretích krajín úmyselne menia účel prechodného pobytu zo zamestnania na prechodný pobyt na účel podnikania, fakticky však naďalej vykonávajú závislú prácu. Z tohto dôvodu štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, bude môcť požiadať o zmenu účelu pobytu na účel podnikania až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania. Zároveň sa v tejto súvislosti navrhuje, aby štátny príslušník tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia na strednej alebo vysokej škole mohol zmeniť účel udeleného prechodného pobytu až po úspešnom ukončení predchádzajúceho alebo súčasného štúdia na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytujú situácie, kedy štátni príslušníci tretích krajín v úmysle jednoduchšieho získania pobytového statusu na území Slovenskej republiky žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia a následne po jeho udelení zmenia účel pobytu na podnikanie alebo zamestnanie.

K bodom 22 a 43 (§ 32 ods. 1 štvrtá veta a § 34 ods. 2 piata veta))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa rozširuje povinnosť policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu SR neprijať žiadosť o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 aj v prípade, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedoručí zastupiteľskému úradu SR alebo policajnému útvaru potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením. Aplikácia bude prebiehať tak, že príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny hneď po vydaní potvrdenia obsahujúcim súhlas s obsadením voľného pracovného miesta toto potvrdenie elektronicky zašle zamestnávateľovi, zastupiteľskému úradu a policajnému útvaru, podľa toto kde bude žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podávaná. V prípade, ak takéto potvrdenie nebude doručené, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť neprijme.

K bodu 23 (§ 32 ods. 2 písm. a))

Do ustanovenia upravujúceho účel prechodného pobytu sa dopĺňa register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z dôvodu, že podľa § 2 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 272/2015 Z. z. sa do registra právnických osôb (RPO) zapisujú údaje o právnickej osobe, fyzickej osobe – podnikateľovi, podniku zahraničnej osoby a o organizačnej zložke podniku zahraničnej osoby, orgáne verejnej moci, odštepnom závode atď.

38

K bodom 24, 30 a 44 (§ 32 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 6 písm. b) a § 34 ods. 3 písm. b))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa ustanovuje výnimka pre štátneho príslušníka tretej krajiny z povinnosti predložiť k žiadosti o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 doklad preukazujúci finančné zabezpečenie pobytu, nakoľko túto skutočnosť preukáže zamestnávateľ v rámci konania o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta (napríklad predložením pracovnej zmluvy) na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodom 25 a 26 (§ 32 ods. 2 písm. g) a § 32 ods. 4 prvá veta)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 22 bod 4 písm. a) Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v rámci dlhodobej mobility žiada o zlúčenie rodiny k štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, držiteľovi modrej karty vydanej v inom členskom štáte, predložiť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny doklad o pobyte vydaný týmto členským štátom. Uvedeným dokladom sa preukazuje platnosť pobytu rodinného príslušníka v členskom štáte, ktorý udelil modrú kartu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, s ktorým tento rodinný príslušník žiada o zlúčenie rodiny na území Slovenskej republiky; tento doklad môže byť starší ako 90 dní. Zároveň bol z dôvodu zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) pôvodný text § 32 ods. 2 písm. g) nahradený novou právnou úpravou.

Ďalej navrhovaná zmena znižuje administratívnu záťaž pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu. V súlade s potrebami aplikačnej praxe sa rozširuje výpočet dokladov starších ako 90 dní, ktoré budú môcť policajné útvary v konaní o udelenie prechodného pobytu akceptovať.

K bodu 27 (§ 32 ods. 5 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s pojmom podnikateľský zámer.

K bodom 28, 32 (§ 32 ods. 5 písm. b) a e) a § 32 ods. 6 písm. e))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1 a 5 preukázať účel pobytu predložením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Predmetné potvrdenie bude mať už v čase podania žiadosti policajný útvar k dispozícii priamo od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 29 (§ 32 ods. 5 písm. r))

Rozširuje sa výpočet dokladov na preukázanie účelu prechodného pobytu osobám s priznaným postavením dlhodobého pobytu v inom členskom štáte, a to o matričný doklad v prípadoch, ak o tento účel pobytu žiada štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v inom členskom štátne priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom ako rodinný príslušník.

K bodu 33 (§ 32 ods. 15)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa podmienka predkladať k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 5 (vnútropodnikový presun) doklady preukazujúce skutočnosti, že ide o vnútropodnikový presun. Uvedené skutočnosti bude preukazovať hostiteľský

39

zamestnávateľ v rámci konania o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 34 (§ 33 ods. 3)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta. Uvedené potvrdenie bude úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zasielať policajnému útvaru automaticky.

Na základe uvedeného bol pôvodný text § 33 ods. 3 nahradený, a to právnou úpravou, ktorá ustanovila Ministerstvu hospodárstva SR povinnosť vydať stanovisko k posudzovaniu podnikateľského zámeru predloženého k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania do 60 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.

K bodu 35 (§ 33 ods. 6 písm. i))

Z dôvodu zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) pôvodný text § 33 ods. 6 písm. i) nahradený novou právnou úpravou.

Na základe potreby reagovať na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj na konanie niektorých subjektov na území Slovenskej republiky, ktorí obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti so žiadosťou o udelenie prechodného pobytu, sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

Predmetné ustanovenie reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v žiadosti o udelenie prechodného pobytu napríklad deklarujú štúdium alebo osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky, ale v rámci konania o udelenie pobytu sa preukáže, že tento účel pobytu nemôžu vykonávať, napríklad z dôvodu jazykovej bariéry (štátny príslušník tretej krajiny neovláda jazyk, v ktorom štúdium prebieha).

K bodu 36 (§ 33 ods. 6 písm. j))

Z dôvodu potreby reagovať na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti so žiadosťou o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, sa navrhuje nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.

Podmienkou na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je aj podmienka dosiahnutia zisku po zdanení podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Niektorí štátni príslušníci tretích krajín, ktorí túto zákonnú podmienku zo subjektívnych dôvodov nedokážu splniť, túto požiadavku vedome obchádzajú tak, že namiesto žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadajú o udelenie nového prechodného pobytu na účel podnikania. Konajú tak z dôvodu, že pri podaní novej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania podmienka dosiahnutia zisku po zdanení neexistuje. Týmto spôsobom sa tak vyhnú nutnosti posudzovania zisku obchodnej spoločnosti a platenia daní.

Navrhovaná úprava umožní policajnému útvaru takúto účelovú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania zamietnuť. Urobí tak v prípade, keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorý mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania, požiada o udelenie nového prechodného pobytu na účel podnikania po tom, ako jeho predchádzajúci pobyt zanikol z dôvodu podľa § 35 písm. b) alebo c) zákona o pobyte cudzincov a obchodná spoločnosť alebo družstvo, v mene ktorého koná alebo konal, nedosiahla zisk po zdanení podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.

K bodu 37 (§ 33 ods. 8)

40

Navrhovaná úprava vychádza z aplikačnej praxe, kedy sa zmenou systému udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania zjednodušili aplikačné procesy, čo umožnilo skrátiť lehotu na rozhodovanie o žiadosti do 60 dní.

V písmene c) bod 9 navrhovaná úprava vychádza z transpozície Smernice (EÚ) 2021/1883, ktorá stanovuje povinnosť policajného útvaru rozhodnúť o žiadosti o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o zlúčenie rodiny s držiteľom modrej karty v súvislosti s mobilitou rodinného príslušníka držiteľa modrej karty do 30 dní.

Navrhovaná úprava v písmene d) vychádza z článku 22 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť policajného útvaru rozhodnúť o žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny súčasne so žiadosťou o vydanie modrej karty držiteľovi modrej karty vydanej členským štátom (dlhodobá mobilita), s ktorým žiada o zlúčenie rodiny, a to v prípade, ak tieto žiadosti boli podané súčasne. V tomto prípade je lehota na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny skrátená do 30 dní za podmienky, že rodinný príslušník má platný pobyt v členskom štáte, ktorý udelil modrú kartu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ku ktorému žiada o zlúčenie rodiny.

K bodu 38 (§ 33 ods. 9 prvá veta, § 34. ods. 17 a § 62 ods. 5)

Rozširuje sa možnosť oznámiť udelenie pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny aj o elektronickú formu. Zároveň sa upravuje písomná forma na listinnú, nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma.

K bodom 39 a 107 (§ 33 ods. 9 druhá veta, § 115 ods. 10,)

Upravuje sa písomná forma na listinnú, nakoľko písomnou formou je aj elektronická forma.

K bodom 40, 55 a 110 (§ 33 ods. 9 posledná veta, § 34 ods. 17 druhá a posledná veta a § 120 ods. 3 posledná veta)

Predmetná úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy sa všetky rozhodnutia vo veci, ako aj procesné rozhodnutia policajného útvaru v súvislosti s konaním o udelenie/obnovenie prechodného pobytu na účel štúdia, budú oznamovať aj škole, ktorej žiakom, poslucháčom alebo študentom je štátny príslušník tretej krajiny. Zároveň sa v § 34 ods. 17 vypúšťa povinnosť policajného útvaru zasielať oznámenie o obnovení prechodného pobytu zastupiteľskému úradu, keďže žiadosť o obnovenie prechodného pobytu sa podáva výlučne na policajnom útvare.

K bodom 43 a 73 (§ 34 ods. 3 úvodná veta, § 62 ods. 2 písm. c))

V súvislosti s digitalizáciou úkonov žiadatelia nebudú musieť k žiadosti o udelenie pobytu predložiť dve fotografie, nakoľko policajný útvar vyhotovuje digitálnu fotografiu žiadateľa. Z tohto dôvodu postačuje, ak žiadateľ predloží jednu fotografiu, ktorá sa prikladá k žiadosti o udelenie pobytu.

K bodom 45 až 47 (§ 34 ods. 3 písm. d) štvrtý až šiesty bod)

Navrhovanou úpravou sa zjednocujú výnimky z povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny preukazovať zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. Rovnako ako v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, sa pre vodičov medzinárodnej dopravy zavádza oslobodenie od povinnosti mať zabezpečené ubytovanie aj v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania. V štvrtom a piatom bode ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 48 (§ 34 ods. 4)

41

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru žiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o obsadení voľného pracovného miesta. Uvedené potvrdenie bude policajnému útvaru zaslané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny automaticky.

Na základe uvedeného bol pôvodný text § 34 ods. 4 nahradený právnou úpravou, ktorá vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, kedy sa v prípade podania neúplnej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu žiadateľovi stanovuje lehota 30 dní na doloženie chýbajúcich dokladov k žiadosti. Navrhovaná úprava umožňuje túto lehotu na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 15 dní. V prípade, ak túto lehotu žiadateľ nestihne, policajný útvar konanie o obnovenie prechodného pobytu zastaví. Zároveň sa odbúra administratívna záťaž policajného útvaru, ktorý nebude musieť písomne vyzývať žiadateľa na doloženie chýbajúcich dokladov k žiadosti. Ustanovuje sa povinnosť policajného útvaru v písomnom poučení uviesť zoznam dokladov, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti doložiť.

K bodu 49 (§ 34 ods. 5 prvá veta)

Navrhovaná právna úprava pozitívnym spôsobom upravuje súčasný právny stav pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. V prípadoch, kedy štátny príslušník tretej krajiny v momente podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania má evidované nedoplatky a pohľadávky v intenciách § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, navrhovaná právna úprava poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny 20 dní od podania žiadosti na to, aby tieto nedoplatky a pohľadávky uhradil. Zároveň sa ukladá policajnému útvaru povinnosť písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti uhradenia pohľadávok do 20 dní.

Navrhovanou právnou úpravou sa vychádza v ústrety tým štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí z rôznych dôvodov nemali vedomosť o nedoplatkoch a pohľadávkach voči svojej osobe, alebo tým, ktorí z objektívnych dôvodov ku dňu podania žiadosti nevedeli tieto nedoplatky a pohľadávky uhradiť. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny tieto nedoplatky a pohľadávky uhradí do 20 dní od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, nebude táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodom 51 a 114 až 116 (§ 34 ods. 9 a § 122 ods. 1 písm. c) až e))

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje výpočet dokladov preukazujúcich ubytovanie na území Slovenskej republiky. Ubytovanie bude môcť byť preukázané čestným vyhlásením prenajímateľa nehnuteľnosti, že nájomné zmluva predložená v predchádzajúcom konaní podľa zákona o pobyte cudzincov je platná. Zároveň platí podmienka, že táto nájomná zmluva musí byť platná ešte najmenej šesť mesiacov.

Navrhovanou úpravou sa pozitívnym spôsobom upravuje súčasný právny stav, kedy v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov sa nebude vyžadovať predloženie novej nájomnej zmluvy v prípadoch, kedy bola nájomná zmluva predložená v predchádzajúcich konania a naďalej je platná.

V prípade § 34 ods. 9 sa vypúšťa možnosť predkladania čestného vyhlásenia prenajímateľa v prípade obnovenia prechodného pobytu, nakoľko v § 122 ods. 1 písm. e) sa táto možnosť ustanovuje pre všetky konania podľa zákona o pobyte cudzincov.

V bodoch 114 a 116 ide o legislatívno-technickú úpravu v súvisiacu s vložením nového písmena e).

K bodu 52 (§ 34 ods. 10 posledná veta)

42

Do predmetného ustanovenia sa doplnila povinnosť Ministerstva hospodárstva SR do 60 dní od doručenia žiadosti policajného útvaru vydať stanovisko, či podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti alebo družstva bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

K bodom 53, 105 a 106 (§ 34 ods. 11, § 115 ods. 8 a 9)

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Zmena terminológie z „Finančný úrad“ na „Daňový úrad“ vyplýva z charakteru subjektu správcu dane.

K bodu 54 (§ 34 ods. 12)

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa dopĺňa dôvod na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v prípade, ak policajný útvar v priebehu konania o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu zistí, že štátny príslušník tretej krajiny sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku.

K bodom 56 a 98 (§ 36 ods. 1 písm. d) a § 111 ods. 1 vypustené písmeno t))

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok obnovenia prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny oznámiť policajnému útvaru zmenu údajov v doklade – dodatočné údaje o zamestnaní. Predmetný doklad sa v rámci navrhovanej právnej úpravy nebude štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydávať.

V bode 56 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu k vypustenému písmenu t) v § 111 ods. 1.

K bodom 57 a 58 (§ 36 ods. 1 písm. g), i) až k))

V § 36 ods. 1 písm. i) zmena reaguje na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Zavádza sa nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu, a to v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny v súvislosti so zabezpečením ubytovania počas platného pobytu alebo finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady. V tejto súvislosti sa bude jednať najmä o údaje a doklady predložené v predchádzajúcich konaniach o udelenie/obnovenie prechodného pobytu.

V bode § 36 ods. 1 písm. j) zmena reaguje na konanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj na konanie niektorých vzdelávacích inštitúcií na území Slovenskej republiky, ktoré obchádzajú ustanovenia zákona o pobyte cudzincov v súvislosti s plnením účelu prechodného pobytu, preto sa navrhuje nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu. Ide napr. o prípady, kde vzdelávacia inštitúcia na území Slovenskej republiky deklarujú účelu prechodného pobytu - štúdium, ale v priebehu udeleného pobytu sa preukáže, že toto štúdium štátny príslušník tretej krajiny nemôže vykonávať napríklad z dôvodu jazykovej bariéry (štátny príslušník tretej krajiny neovláda jazyk, v ktorom štúdium prebieha).

V písmene k) ide o reakciu na doplnenie § 21 ods. 3, ktoré vychádza z aplikačnej praxe a spresňuje podmienky, kedy štátny príslušník tretej krajiny vykonáva účel pobytu na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného sa navrhuje nový dôvod na zrušenie prechodného pobytu a to v prípade, ak policajný útvar zistí, že štátny príslušník tretej krajiny nevykonáva účel prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

V bode 57 sa jedná o legislatívno-technickú úpravu k doplneniu písmen i) až k) v § 36 ods. 1.

K bodom 59, 122 a 123 (§ 37 až 41, § 125 ods. 13 a 14 a § 131k ods. 4)

Vzhľadom na veľký rozsah zmien a doplnení ako aj lepšiu prehľadnosť predmetných ustanovení sa navrhuje nové znenie osobitných ustanovení o prechodnom pobyte modrá karta.

43

Navrhovaná úprava vychádza z transpozície Smernice (EÚ) 2021/1883 a aktualizuje súčasné znenie nasledovne:

➢§ 37 ods. 3 vychádza z článku 2 bod 7 Smernice (EÚ) 2021/1883. Zaviedla sa povinná transpozícia súvisiaca s preukazovaním vyššej odbornej kvalifikácie aj prostredníctvom vyšších odborných zručností. Ide o povinné rozšírenie pojmu vyššia odborná kvalifikácia oproti predchádzajúcemu zneniu.

➢§ 37 ods. 4 a 5 vychádza z článku 2 bod 8 a 9 Smernice (EÚ) 2021/1883, kde sa ustanovuje forma preukazovania vyššej odbornej kvalifikácie.

➢§ 37 ods. 7) vychádza z článku 3 bod 2 Smernice (EÚ) 2021/1883; zužuje sa zoznam štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa osobitné ustanovenia o prechodnom pobyte modrá karta neuplatňujú. Uvedené osobitné ustanovenia sa oproti predchádzajúcemu zneniu vzťahujú napríklad aj na osoby s udeleným azylom, poskytnutou doplnkovou ochranou alebo na osoby, ktoré majú udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania.

➢§ 38 ods. 5 a § 40 ods. 5 vychádzajú z článku 5 bod 1 písm. a) až d), bod 3 a 7 a článku 21 bod 4 písm. a) Smernice (EÚ) 2021/1883. Ustanovuje sa zoznam dokladov, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny predložiť k žiadosti o vydanie modrej karty, k žiadosti o obnovenie modrej karty alebo k žiadosti o vydanie modrej karty v súvislosti s dlhodobou mobilitou.

➢§ 39 ods. 1 písm. d) vychádza z článku 21 bod 1 Smernice (EÚ) 2021/1883. Ide o prípad zamietnutia žiadosti o vydanie modrej karty v rámci dlhodobej mobility, a to v prípade, ak má štátny príslušník tretej krajiny vydanú modrú kartu v inom členskom štáte kratšie ako 12 mesiacov.

➢§ 39 ods. 1 písm. e) a f) vychádza z článku 7 bod 1 písm. d) a článku 21 bod 11 Smernice (EÚ) 2021/1883. V písmene e) sa zavádza nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty v prípade, ak zamestnávateľ, u ktorého má byť štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, bol založený alebo vykonáva činnosť s hlavným cieľom uľahčovať vstup štátnych príslušníkov tretích krajín. V písmene f) sa zavádza nový dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty v prípade, ak pôjde o opakovanú alebo viacnásobnú mobilitu. Pôde o prípad, kedy štátny príslušník tretej krajiny žiada o modrú kartu na území Slovenskej republiky po tom, ako mal vydanú modrú kartu v súvislosti s mobilitou v členskom štáte, z ktorého prichádza. V prípade, ak má štátny príslušník tretej krajiny vydanú modrú kartu v tomto členskom štáte menej ako 6 mesiacov, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o vydanie modrej karty na území Slovenskej republiky.

➢§ 39 ods. 2 vychádza z článku 21 bod 9 štvrtý pododsek Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť pre policajný útvar oznámiť príslušnému členskému štátu konkrétne dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie modrej karty (dlhodobá mobilita), a to v prípadoch, kedy je žiadosť zamietnutá z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny predloží doklady získané podvodným spôsobom, falošné alebo pozmenené doklady alebo je hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

➢ § 40 ods. 6 a § 41 ods. 6 vychádzajú z článku 8 bod 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenia upravujú postup policajného útvaru v prípade, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na odňatie modrej karty alebo na zamietnutie žiadosti o jej obnovenie. Takýmito dôvodmi sú prípady, kedy si zamestnávateľ nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok, alebo ak už nie sú splnené podmienky pre vysokokvalifikované zamestnanie podľa platných právnych predpisov stanovených v kolektívnych zmluvách alebo zavedené postupmi v príslušných profesijných odboroch. Nakoľko sa jedná o dôvody spôsobené zamestnávateľom, policajný útvar je tieto skutočnosti povinný oznámiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň má takýto štátny príslušník tretej krajiny ochrannú lehotu tri mesiace (ak má vydanú modrú kartu menej ako dva roky) alebo šesť mesiacov (ak má vydanú modrú kartu viac ako dva roky) na nájdenie si nového pracovného miesta zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému

44

zamestnaniu. Jedná sa o prípady, kedy ide o odňatie modrej karty alebo počas konania o obnovení modrej karty a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny oznámi policajnému útvaru uvedené dôvody v čase už vydanej modrej karty alebo vydá potvrdenie, ktoré obsahuje nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta z uvedených dôvodov. Policajný útvar začína konať až márnym uplynutím stanovenej lehoty tri alebo šesť mesiacov. V tomto prípade lehota na rozhodnutie podľa § 40 ods. 6 neplynie po dobu, kedy si štátny príslušník tretej krajiny nájde nové pracovné miesto zodpovedajúce vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ale maximálne po dobu troch alebo šiestich mesiacov. V prípade márneho uplynutia maximálnej stanovenej doby policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie modrej karty.

➢§ 41 ods. 1 písm. e) a f) vychádza z článku 8 bod 2 písm. f) Smernice (EÚ) 2021/1883. Policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie modrej karty alebo odníme modrú kartu z dôvodov podľa § 41 ods. 1 písm. e) alebo f) len počas prvých dvanástich mesiacov od vydania modrej karty.

➢§ 41 ods. 3 vychádza z článku 8 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie špecifikuje, kedy policajný útvar žiadosť o obnovenie modrej karty nezamietne alebo modrú kartu neodníme – nezačne konanie o odňatí modrej karty.

V bodoch 122 a 123 ide o súvisiacu legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 64 (§ 48 ods. 3 druhá veta)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 65 a 67 (§ 52 ods. 1 písm. c) a ods. 5)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 18 bod 2 a 3 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie umožňuje držiteľovi modrej karty kumuláciu období pobytu na území členských štátov a na území Slovenskej republiky, ktorých celková dĺžka presahujúca päť rokov (minimálne dva roky na území Slovenskej republiky ako držiteľ modrej karty) je podmienkou na udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

Zároveň sa do odseku 5 doplnila podmienka započítavania dĺžky nepretržitého pobytu na účel štúdia na území členských štátov v polovičnej dĺžke.

K bodom 68 a 69 (§ 52 ods. 6, § 54 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 5 bodu 2 smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom v platnom znení, ktorý umožňuje členskému štátu vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín na udelenie dlhodobého pobytu, aby vyhoveli integračným podmienkam stanoveným v národnom práve. Z dôvodu, že postavenie štátneho príslušníka tretej krajiny s dlhodobým pobytom a práva a povinnosti z neho vyplývajúce sa približujú k právam a povinnostiam občana Slovenskej republiky (občana Únie), bude sa preverovať hĺbka integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, a to preukazovaním ovládania slovenského jazyka. Znalosť jazyka hostiteľského členského štátu výrazne uľahčuje komunikáciu medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu a navyše podporuje interakciu a rozvoj sociálnych vzťahov medzi nimi. Ide o základnú integračnú podmienku pre začlenenie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, ktorá preukáže schopnosť jedinca prispievať a podporovať jej hospodársky, sociálny a kultúrny rast. Jedná sa o najjednoduchšiu a najrýchlejšiu formu overenia integrácie. V navrhovanej úprave sa zároveň stanovuje výnimka z preukazovania ovládania slovenského jazyka. Ovládanie slovenského jazyka sa bude preukazovať úspešným vykonaním jazykovej skúšky vykonanej na príslušnej štátnej jazykovej škole za účasti zástupcu ministerstva vnútra.

45

Jazyková náročnosť skúšky bude zodpovedať stupňu A2 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

K bodu 70 (§ 56 písm. d))

Navrhovaná úprava vychádza z článku 18 bod 4 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedeným ustanovením sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s postavením osoby s dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky ako držiteľovi modrej karty alebo ako rodinnému príslušníkovi držiteľa modrej karty umožňuje zdržiavať sa mimo územia členských štátov 24 po sebe nasledujúcich mesiacov bez toho, aby to zakladalo dôvod na zrušenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 71 (§ 59 ods. 5)

Navrhovaná zmena vychádza z článku 12 Smernice Rady (ES) 2001/55 z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov, ktorá umožňuje vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť osobám s udelenou dočasnou ochranou počas doby trvania dočasnej ochrany.

K bodu 72 (§ 61a ods. 6)

Rozširujú sa dôvody, kedy policajný útvar nevydá potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenskej republiky, a to v prípade, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. Týmto opatrením sa Slovenská republika z hľadiska nelegálnej migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov.

K bodu 74 (§ 73 ods. 6)

Navrhovaná úprava vychádza z článku 9 bod 4 až 6 Smernice (EÚ) 2021/1883. Uvedené ustanovenie rozširuje povinnosť policajného útvaru uvádzať vo vydanom doklade držiteľa modrej karty v kolónke „Poznámka“ aj ďalšie nové záznamy.

K bodu 75 (§ 73 vypustený odsek 18)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie). V tejto súvislosti sa vypúšťa povinnosť policajného útvaru vydať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom na účel zamestnania doklad – dodatočné údaje o zamestnaní. Za doklad preukazujúci údaje o zamestnaní bude považované potvrdenie o obsadení voľného pracovného miesta obsahujúce súhlas s jeho obsadením, ktorý zamestnávateľovi vydá príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 76 (§ 76 ods. 1 písm. c))

Navrhovaná úprava vyplýva z potreby členských štátov vymieňať si informácie o žiadateľoch o cestovné povolenie, o udelených alebo zamietnutých cestovných povoleniach.

K bodom 77, 78, 83, 84, 88 až 91, 94 a 100 (§ 77 ods. 1 prvá veta a štvrtá veta, § 83 ods. 1 druhá veta, § 83 ods. 2 úvodná veta, § 83 ods. 10 a 11, § 86 ods. 1 písm. a) až c), § 88 ods. 2, § 111 ods. 8)

Navrhovaná úprava nadväzuje na schengenské hodnotenie návratov z roku 2019 a odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v hodnotení Slovenska za rok 2019 o uplatňovaní schengenského acquis v oblasti návratu. Podľa doterajšieho znenia policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení obligatórne uložil zákaz vstupu iba v prípade, ak nebola určená

46

lehota na vycestovanie podľa § 83 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Na základe odporúčania schengenskej komisie, aby zákaz vstupu systematicky sprevádzal rozhodnutie o návrate, ktoré neposkytuje lehotu na dobrovoľný odchod, v súlade s čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa navrhuje v § 77 ods. 1 vypustenie odkazu na ustanovenie § 83 ods. 2. Súčasne sa navrhuje zrušenie povinnosti policajného útvaru určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny a zrušenie povinnosti policajného útvaru písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o možnosti požiadať o určenie lehoty na vycestovanie ako aj o dôsledkoch nepožiadania o určenie tejto lehoty.

Navrhovanou úpravou sa § 83 ods. 2 zosúlaďuje s čl. 7 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES. V súlade s predmetným ustanovením môžu členské štáty pri osobitných dôvodoch týkajúcich sa rizika úteku alebo rizika pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť alebo národnú bezpečnosť, poskytnúť osobe lehotu na vycestovanie kratšiu ako sedem dní.

Navrhovaná zmena, keď policajný útvar bude môcť určiť lehotu kratšiu ako 7 dní sa týka prípadov, kedy z dôvodov uvedených v odseku 2 nie je potrebné určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie viac ako 7 dní. Pôjde predovšetkým o prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny vycestoval z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu a pri hraničnej kontrole sa zistí, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene z dôvodu, že vyčerpal 90 dní v schengenskom priestore.

V prípade, ak ide o prekročenie 90 dňového obdobia len o niekoľko dní, nie je na mieste určenie zákazu vstupu, preto je potrebné určiť v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie. A zároveň nie je potrebné, aby táto lehota bola 7 dní a viac.

Navrhovanou úpravou § 83 ods. 10 a § 111 ods. 8 je potrebné zabezpečiť, aby postupy uplatňované na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky a sú držiteľmi platného povolenia na pobyt vydaného iným členským štátom, spĺňali ustanovenia čl. 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, najmä pokiaľ ide o požiadavku okamžitého návratu do tohto členského štátu pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Z tohto dôvodu sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar písomne poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území iného členského štátu udelený pobyt a ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene o tom, že je povinný bezodkladne, najneskôr do 24 hodín opustiť územie Slovenskej republiky. Administratívne vyhostenie takejto osoby bude možné len v prípade nesplnenia tejto povinnosti.

Navrhovaná úprava § 88 ods. 2 v súlade s čl. 3 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zavádza ďalšie situácie, ktoré je nutné vyhodnotiť ako riziko úteku štátneho príslušníka tretej krajiny. Týmto sa reflektuje na požiadavku Európskej únie o výraznejšiu konkretizáciu situácií, kedy je možné hovoriť o riziku úteku u štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s jeho zaistením podľa zákona o pobyte cudzincov.

V § 83 ods. 11 navrhovaná úprava vychádza z článku 23 bod 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v prípade, ak sa rozhodne administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny po tom, čo mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie modrej karty alebo mu bola modrá karta odňatá, a ktorý má v členskom štáte udelenú medzinárodnú ochranu. V tomto prípade je policajný útvar povinný vyžiadať si informáciu od orgánu členského štátu, ktorý štátnemu príslušníkovi udelil medzinárodnú ochranu, o tom, či medzinárodná ochrana stále trvá. V prípade, ak medzinárodná ochrana v členskom štáte naďalej trvá, policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení určí tento členský štát ako krajinu, do ktorej má byť táto osoba vyhostená. Zároveň ale policajný útvar tento postup

47

neuplatní v prípade, ak osoba predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, alebo ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

K bodu 79 (§ 77 ods. 3)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia o dôvod, kedy policajný útvar nezačne konať vo veci administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, a to, ak pred začatím konania zistí prekážky administratívneho vyhostenia. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa touto zmenou zníži počet správnych konaní vo veci administratívneho vyhostenia v prípadoch, keď boli zistené prekážky administratívneho vyhostenia už pred začatím konania.

K bodu 80 (§ 78 ods. 6)

Uvedená právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe. Zavádza sa nové oprávnenie policajta v súvislosti s predvedením cudzinca podľa § 79 v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca, a to oprávnenie vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného zariadenia, audiovizuálneho zariadenia alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe, s cieľom čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Toto oprávnenie bude mať pozitívny vplyv na urýchlenie preukazovania existencie prekážok administratívneho vyhostenia, čím sa odstráni právna neistota týchto osôb súvisiaca s ich možnosťou zotrvať na území Slovenskej republiky. Policajt bude môcť vykonať takúto prehliadku len v prítomnosti cudzinca a len v prípade, ak k takejto prehliadke cudzinec dal písomný súhlas. Zároveň, má policajt povinnosť pred vykonaním prehliadky poučiť cudzinca v jazyku, ktorému rozumie, alebo v jazyku, o ktorom sa dá odôvodnene predpokladať, že mu rozumie. Policajt o vykonaní prehliadky spíše úradný záznam. V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny odoprie dať takýto súhlas, nevystavuje sa žiadnemu postihu; policajt musí zvoliť iný postup na to, aby zistil potrebné skutočnosti.

K bodu 81 (§ 82 ods. 6)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe sa navrhuje doplnenie tohto ustanovenia, nakoľko sa vyskytujú prípady, kedy sa osoba preukáže pravým dokladom, no je preukázateľné, alebo je vopred známa informácia, že tento doklad bol osobe vydaný neoprávnene (napr. zaplatila za vystavenie dokladu, na ktorý nemala právny nárok osobe, ktorá jeho vystavením prekročila svoje právomoci).

K bodu 95 (§ 93 ods. 5)

V súvislosti s potrebami aplikačnej praxe a na základe podnetu verejného ochrancu práv, v prípadoch, kedy izolácia osoby obmedzenej na osobnej slobode od ostatných umiestnených osôb môže byť invazívnym zásahom do základných ľudských práv, pričom môže byť v niektorých prípadoch spôsobilá ohroziť fyzické a duševné zdravie izolovanej osoby, sa stanovuje maximálna dĺžka umiestnenia zaisteného cudzinca v oddelenom režime zaistenia na dobu 14 dní. V prípadoch, kedy aj naďalej pretrvávajú dôvody umiestnenia cudzinca v oddelenom režime zaistenia, zariadenie je povinné najneskôr 1 deň pred uplynutím lehoty oznámiť prokurátorovi predĺženie umiestnenia zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny v priestore s oddeleným režimom zaistenia s uvedením konkrétnych dôvodov.

K bodu 96 (§ 111 ods. 1 písm. a))

Uvedená právna úprava vychádza z potreby zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa preverovania dĺžky oprávneného a nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky, ktorý je jednou z podmienok udelenia dlhodobého pobytu. V tejto súvislosti sa povinnosť štátneho príslušníka

48

tretej krajiny oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude viac ako 180 dní nepretržite zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, nebude vzťahovať len na štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom, ale na štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky všeobecne.

K bodu 97 (§ 111 ods. 1 písm. p) a r))

Navrhovaná zmena v písmene p) vychádza zo zmeny § 31 ods. 3 a § 44 ods. 3, ktorá umožňuje štátnym príslušníkovi tretej krajiny zotrvať na území SR až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. V súvislosti s uvedeným sa v § 111 ods. 1 písm. p) takýmto štátnym príslušníkom tretej krajiny v prípade zamietnutia ich žiadosti (vrátane zmeny druhu alebo účelu pobytu) posunie povinnosť vycestovať z územia SR až do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.

Navrhovaná úprava v písmene r) vyplýva z aplikačnej praxe, kedy cudzinci neodovzdajú na policajný útvar neplatné doklady, ktorých sú držiteľmi, po skončení ich platnosti. Aby nedochádzalo k situáciám, že cudzinec neodovzdá neplatný doklad alebo ho odovzdá oneskorene, navrhuje sa splnenie tejto povinnosti limitovať slovnou lehotou „bezodkladne“. Súčasne sa dopĺňa možnosť odovzdať neplatný doklad aj na zastupiteľskom úrade.

K bodu 99 (§ 111 ods. 4)

Navrhovaná úprava vychádza z transpozície čl. 15 ods. 2 písm. a), čl. 15 ods. 3 a 4 Smernice (EÚ) 2021/1883. Upravuje povinnosť držiteľa modrej karty vo vzťahu k obdobiu nezamestnanosti a nájdeniu si nového zamestnávateľa.

K bodu 101 (§ 115 ods. 1)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) ako aj z prechodu kompetencie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v prípadoch týkajúcich sa vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodu 102 (§ 115 ods. 2)

Ide o zosúladenie pojmológie s príslušným právnym predpsiom.

K bodu 103 (§ 115 ods. 4)

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa v súvislosti s povinnosťou školy oznamovať policajnému útvaru začatie štúdia, prerušenie štúdia, zanechanie štúdia, vylúčenie zo štúdia alebo skončenie štúdia štátneho príslušníka tretej krajiny predlžuje lehota na splnenie tejto povinnosti z 3 pracovných dní na desať pracovných dní. Zmena lehoty sa týka len prechodného pobytu na účel štúdia. Pri štúdiu na základe udeleného národného víza podľa § 15 ods. 1 písm. c) lehota na splnenie oznamovacej povinnosti ostáva bez zmeny.

K bodu 104 (§ 115 ods. 5)

V súvislosti s nariadením vlády Slovenskej republiky o záujme Slovenskej republiky udeliť národné vízum vybraným skupinám štátnych príslušníkov tretích krajín, kde patria aj vysokokvalifikovaní štátni príslušníci tretích krajín, sa navrhuje rozšíriť povinnosť zamestnávateľa oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru skončenie pracovného pomeru alebo nenastúpenie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania podľa § 23 aj

49

o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo udelené národné vízum podľa § 15 ods. 1 písm. d) v súvislosti so zamestnaním na území SR.

K bodom 108 a 117 (§ 119 ods. 1 písm. a), § 122 ods. 2)

Navrhovaná úprava v bode 107 reaguje na konanie ubytovateľov, ktorí pre potreby preukázania zabezpečenia ubytovania cudzinca na území Slovenskej republiky vystavujú potvrdenie aj v prípadoch, kedy je kapacita ubytovacieho zariadenia prekročená. Z uvedeného dôvodu sa dopĺňa nová skutková podstata správneho deliktu, ktorého sa ubytovateľ môže dopustiť.

V bode 116 ide o zmenu vyplývajúcu z aplikačnej praxe, kedy sa v § 122 ods. 2 konkrétnejšie špecifikuje dôvod, kedy policajný útvar neakceptuje doklad o zabezpečení ubytovania.

K bodu 109 (§ 120 ods. 1)

Rozširuje sa výpočet právnych úkonov, ktoré nie je potrebné vykonať výlučne v listinnej podobe. V prípade prečíslovania odsekov v § 125 z ods. 10 na 12 ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vložením nových odsekov v novelizačnom bode 120.

K bodom 111 a 112 (§ 121 ods. 1 prvá veta a § 121 ods. 3)

Ruší sa povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať bezúhonnosť predložením výpisu z registra trestov členského štátu, ktorý umožňuje poskytnutie registra trestov prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel. Zároveň sa zavádza povinnosť policajného útvaru v takomto prípade vyžiadať register trestov členského štátu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 113 (§ 121 ods. 5)

V súlade s potrebami aplikačnej praxe bude môcť Ministerstvo vnútra SR v odôvodnených prípadoch v rámci konania o pobyte cudzincov akceptovať doklad preukazujúci bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je starší ako 90 dní. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bude môcť Ministerstvo vnútra SR akceptovať doklad o bezúhonnosti starší ako 90 dní aj v prípade, ak je obdobie medzi vydaním takéhoto dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho príchodom na územie Slovenskej republiky dlhšie ako 90 dní.

K bodu 118 (§125 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa rozširuje výpočet dokladov, ktoré sa na účely konania podľa zákona o pobyte cudzincov považujú za platný cestovný doklad. Za takýto doklad sa bude považovať aj cudzinecký pas vydaný štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udelenou doplnkovou ochranou, ktorý žiada o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v prípade, ak hodnoverným spôsobom preukáže svoju totožnosť inými dokladmi.

K bodu 119 (§ 125 ods. 7 a 8)

Dopĺňajú sa dôvody neudelenia súhlasného stanoviska spravodajských služieb s udelením prechodného pobytu alebo trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho ako 14 rokov v konaní o udelenie prechodného alebo trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Uvedeným doplnením zároveň dôjde k zosúladeniu právnej úpravy s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo PL. ÚS 8/2016 zo dňa 12. decembra 2018 a číslo PL. ÚS 15/2020 zo dňa 15. marca 2023.

K bodu 120 (§ 125 ods. 11)

50

Navrhovaná úprava vychádza z článku 8 bod 2 písm. f) Smernice (EÚ) 2021/1883. Zavádza sa povinnosť policajného útvaru odpovedať na žiadosť členského štátu, či držiteľ modrej karty EÚ je aj naďalej osobou s postavením medzinárodnej ochrany.

K bodu 121 (§ 125 ods. 12)

Uvedená právna úprava vychádza zo zmeny aplikačnej praxe týkajúcej sa podmienok udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenia na pobyt a zamestnanie) ako aj z prechodu kompetencie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Zároveň sa dopĺňa ďalšia povinnosť policajného útvaru informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zániku poskytovania dočasného útočiska z dôvodu udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 124 (§ 126 ods. 2)

Navrhovaná úprava vychádza z transpozície čl. 15 ods. 5 Smernice (EÚ) 2021/1883. V súvislosti s uvedeným sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s vydanou modrou kartou popri vykonávaní vysokokvalifikovaného zamestnania vykonávať aj podnikateľskú činnosť v zmysle národného práva.

K bodu 125 (§ 126 ods. 5)

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa ustanovuje, že čestné vyhlásenie nemusí byť osvedčené, ak ho cudzinec podpíše na policajnom útvare.

K bodu 126 (§ 129 ods. 2 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa dopĺňajú kontaktné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu možnosti zasielania informačných správ týkajúcich sa oznámenia o udelení pobytu a zároveň pre zasielanie informácií týkajúcich sa výroby dokladu o pobyte a jeho doručenia na adresu.

K bodu 127 (§ 129 ods. 5)

Navrhovaná úprava dopĺňa oprávnenie Ministerstva vnútra SR spracovávať v rámci konania o vydanie cestovného povolenia osobné údaje.

K bodu 128 (§ 131k ods. 1 prvá veta)

Zužuje sa možnosť štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom zotrvať na území Slovenskej republiky po skončení platnosti povolenia na pobyt. Táto možnosť sa nebude vzťahovať na štátneho príslušníka tretej krajiny v prípade, ak požiada o obnovenie prechodného pobytu, a táto žiadosť mu bude zamietnutá. To znamená, že prechodný pobyt takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny zanikne právoplatným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu.

K bodu 129 (§ 131l)

Navrhuje sa nové prechodné ustanovenie v súvislosti s konaniami, ktoré boli začaté do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy. Tieto sa dokončia podľa predpisov účinných do účinnosti navrhovanej novej právnej úpravy s výnimkou tých konaní, v ktorých je nová právna úprava pre osobu priaznivejšia.

K bodu 130 (v celom texte)

V súvislosti s digitalizáciou úkonov žiadatelia nebudú musieť k žiadosti o udelenie pobytu predložiť dve fotografie, nakoľko policajný útvar vyhotovuje digitálnu fotografiu žiadateľa. Z

51

tohto dôvodu postačuje, ak žiadateľ predloží jednu fotografiu, ktorá sa prikladá k žiadosti o pobyt.

K bodom 131 a 132 (príloha č. 2 vypustený desiaty bod a nový bod devätnásť)

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej Únie.

K článku II (zákon o správnych poplatkoch)

K bodu 1 (§ 7 ods. 7 prvá veta)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je, na základe poznatkov aplikačnej praxe, umožniť zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí vyberať správne poplatky aj platobnou kartou. Podľa § 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 145/1995 Z. z.“) zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí vyberajú poplatky v hotovosti, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo poštovým poukazom, čo však nezohľadňuje vývoj a trendy v platobnom styku bežné v cudzích štátoch. Navrhuje sa teda zjednotiť forma výberu správnych poplatkov zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí s formou výberu správnych poplatkov na území Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z.

K bodu 2 (časť II položka 24 písm. f) a g))

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje správny poplatok za vydanie dokladu o pobyte z dôvodu, že tento bude po jeho vyhotovení zasielaný na adresu žiadateľa. V návrhu zákona sú zohľadnené správne poplatky podľa zákona č. 530/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, ktoré budú účinné od 1. apríla 2024, teda skôr ako je predpokladaná účinnosť predloženého návrhu zákona.

K bodom 3 až 7 (časť II položka 24 písmeno h), položka 24 Oslobodenie bod 3, 7, 8 a 9)

V súvislosti s bodom 2 sa vypúšťa doterajšia právna úprava zasielania dokladu o pobyte na adresu v Slovenskej republike a zároveň sa aktualizuje oslobodenie k položke 24.

K bodu 8 (časť XVIII Splnomocnenie bod 6)

Navrhovanou úpravou sa z dôvodu návrhu úpravy § 17 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dopĺňa možnosť platiť poplatok pri podaní žiadosti o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb určeného Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

K článku III (zákon o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov

Slovenskej republiky)

K bodom 1, 2 a 12 (§ 12 ods. 1 a 2, § 13 a § 23a ods. 1)

V súvislosti s potrebou zaviesť do registra obyvateľov Slovenskej republiky aj ďalšie typy osôb, ktoré v ňom v súčasnosti vedené neboli, sa dopĺňa znenie § 12 a § 13. Súčasne sa v súlade s požiadavkami zákona o ochrane osobných údajoch určuje, že doba uchovávania údajov v registri obyvateľov Slovenskej republiky a registri fyzických osôb je trvalá, čo vychádza aj zo samotnej definície registra, keďže je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Trvalo obsahuje súbor údajov o obyvateľoch

52

Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám ako aj ďalšie administratívne údaje. Trvalá evidencia údajov je rovnako potrebná z dôvodu, že register obyvateľov je zdrojovou agendou registra fyzických osôb, ktorý predstavuje referenčný register verejnej správy.

K bodu 3 (§ 14 písm. e) a f))

Z aplikačnej praxe vyplynuli požiadavky na doplnenie typu osoby - cudzinec bez pobytu na území Slovenskej republiky evidovaný v informačných systémoch vedených podľa osobitného predpisu aj do registra obyvateľov Slovenskej republiky. Taktiež sa do tohto registra zavádza aj nový typ osoby - cezhraničný používateľ elektronických služieb.

K bodom 4, 6 a 13 (§ 15 písm. a), § 16 písm. a) a § 23a ods. 2)

Do položkovej skladby osobných údajov typu osoby občan Slovenskej republiky s pobytom na území Slovenskej republiky a občan Slovenskej republiky bez pobytu na území Slovenskej republiky sa dopĺňajú nové položky - jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typ jedinečného identifikátora a kód krajiny vydávajúcej jedinečný identifikátor. Jednej fyzickej osobe bude možné zapísať viac identifikátorov v prípade ak by použila autentifikačné prostriedky vydané rôznymi štátmi. Súčasne bude každej osobe vedenej v registri do tejto položky zapísaný jedinečný identifikátor vytvorený a pridelený Slovenskou republikou. A taktiež do tejto položky budú zapisované aj ďalšie jedinečné identifikátory.

Zaradenie ďalších položiek: štátna príslušnosť, okres úmrtia a štát úmrtia vyplynulo z požiadaviek aplikačnej praxe, kde štátna príslušnosť k Slovenskej republike sa doteraz rozlišovala len podľa typu osoby, čo niektorým odberateľom údajov spôsobovalo problémy. Súčasne sa do budúcna zabezpečí aj možnosť poskytovať údaj o štátnej príslušnosti k ďalším štátom, ak to bude pre odberateľov údajov potrebné. Okres a štát úmrtia sú číselníkové položky, ktoré spresňujú v súčasnosti uvádzané miesto úmrtia. Cieľom je zvýšenie kvality spracúvaných údajov.

K bodu 5 (§ 15 písm. c) body 1e a 1f a § 16 písm. c) body 1e a 1f)

Do položkovej skladby údajov o vzťahoch k iným osobám typu osoby občan Slovenskej republiky s pobytom na území Slovenskej republiky a občan Slovenskej republiky bez pobytu na území Slovenskej republiky sa dopĺňajú nové položky - dátum sobáša a miesto uzavretia sobáša. Zavedenie uvedených údajov je nutné pre zabezpečenie možnosti poskytovať údaje v rozsahu údajov uvedených na sobášnom liste z referenčného registra.

K bodu 7 (§ 16 písm. d) bod 1)

V nadväznosti na schválenie zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa zaviedla možnosť vydania občianskeho preukazu s miestom pobytu v zahraničí, sa dopĺňa položková skladba typu osoby - občan Slovenskej republiky bez pobytu na území Slovenskej republiky.

K bodu 8 (§ 17)

Mení sa určenie položkovej skladby údajov pre typ osoby - cudzinec prihlásený na pobyt na území Slovenskej republiky a cudzinec, ktorému bol udelený azyl na území Slovenskej republiky tak, aby boli jednoznačne vymedzené jednotlivé položky rovnako ako je to pri ostatných typoch osôb. Súčasné znenie § 17 zákona spôsobuje v aplikačnej praxi problémy pri jednoznačnom určení osobných údajov, ktoré sú evidované na doklade o pobyte vydanom podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Z uvedeného dôvodu sa pristúpilo k taxatívnemu vymenovaniu údajov, ktoré sú evidované v registri obyvateľov. Štátna

53

príslušnosť je v súčasnosti evidovaná na doklade, preto je potrebné ju uvádzať aj pri taxatívne vymedzenom rozsahu osobných údajov. Taktiež pre tento typ osoby sa zavádzajú nové položky - jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typ jedinečného identifikátora a kód krajiny vydávajúcej jedinečný identifikátor. Evidencia nového typu identifikátora vytvoreného odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typu jedinečného identifikátora a kódu krajiny vydávajúcej identifikátor vyplýva z Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1501 z 8. septembra 2015 o rámci interoperability podľa článku 12 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a je nevyhnutná z dôvodu ľahšej identifikácie osoby a jednoznačného stotožnenia osôb. Pri využívaní elektronických služieb prostredníctvom Jednotnej digitálnej brány je možné, že predmetné služby bude chcieť využiť aj osoba – občan Slovenskej republiky alebo cudzinec s pobytom na území Slovenskej republiky. Evidovanie a uchovávanie predmetného identifikátora bude zabezpečovať ľahšie stotožnenie konzumenta elektronických služieb. Aj v prípade tohto typu osoby platí, že jednej fyzickej osobe bude možné zapísať viac identifikátorov v prípade, ak by použila autentifikačné prostriedky vydané rôznymi štátmi. Súčasne bude každej osobe do tejto položky zapísaný jedinečný identifikátor vytvorený a pridelený Slovenskou republikou a taktiež do tejto položky budú zapisované aj ďalšie jedinečné identifikátory.

K bodu 9 (§ 17a a § 17b)

Určuje sa položková skladba údajov pre novozavedené typy osôb do registra obyvateľov, t. j. pre cudzinca bez pobytu na území Slovenskej republiky evidovaného v informačných systémoch vedených podľa osobitného predpisu a pre cezhraničného používateľa elektronických služieb. Taktiež sa pre tieto typy osôb zavádzajú aj položky - jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom v súlade s technickými špecifikáciami na účely cezhraničnej identifikácie, typ jedinečného identifikátora a kód krajiny vydávajúcej jedinečný identifikátor, pričom aj pri týchto typoch osôb platí, že jednej fyzickej osobe bude možné zapísať viac identifikátorov v prípade, ak by použila rôzne autentifikačné prostriedky. Súčasne bude každej osobe do tejto položky zapísaný jedinečný identifikátor vytvorený a pridelený Slovenskou republikou a taktiež do tejto položky budú zapisované aj ďalšie jedinečné identifikátory. Súčasne platí, že pre tých odberateľov a poskytovateľov údajov, ktorí nebudú využívať údaje o cezhraničných používateľoch elektronických služieb, bude poskytovanie údajov naďalej zabezpečené súčasným spôsobom bez potreby akýchkoľvek dodatočných nákladov.

K bodu 10 (§ 18 ods. 3)

Obec poverená viesť matriku zaznamenáva údaje do registra obyvateľov, ak sú predmetom evidencie v registri obyvateľov. Zdrojovou agendou registra fyzických osôb je register obyvateľov. Keďže informačné systémy v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zapisujú údaje do registra fyzických osôb prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky, dopĺňa sa povinnosť zapisovať údaje, ktoré majú byť predmetom evidencie v registroch, priamo do zákona.

K bodu 11 (§ 23 ods. 1)

Rozsah poskytovaných údajov sa dopĺňa o poskytnutie údajov o mieste a dátume úmrtia osoby, o ktorej sa poskytuje oznámenie o mieste pobytu obyvateľa, ak táto osoba nežije a údaje o úmrtí sú evidované v registri obyvateľov.

54

Požiadavka vyplynula z aplikačnej praxe, ako aj z dôvodu, že smrť predstavuje právnu skutočnosť, ktorá má právne následky. Pri poskytnutí oznámenia o mieste pobytu obyvateľa, ktorý zomrel a má v registri obyvateľov zapísané úmrtie, sa v oznámení uvádza dátum ukončenia pobytu. Žiadateľovi nie je zrejmé, že ukončenie pobytu požadovanej osoby nastalo z dôvodu úmrtia, pretože sa údaje o úmrtí v oznámení neposkytujú. Ďalej žiadateľ nemá vedomosť, že sa jedná o posledný pobyt osoby a už v budúcnosti iný pobyt osoby poskytnutý nebude. Tieto skutočnosti sa považujú za nesúlad v poskytovaní údajov pre žiadateľov o oznámenie miesta pobytu obyvateľa, čo zároveň vedie k mylnej predstave