Správa o výsledku kontroly  
2023  
Sociálne podniky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovaným subjektom bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako gestor sociálnej  
ekonomiky, ktorá je vo viacerých krajinách EÚ považovaná za dôležitý sektor ekonomiky, najmä kvôli svojej  
orientácii na riešenie širokej škály celospoločenských problémov. Aj v súčasnom programovom vyhlásení si Vláda  
SR dala za cieľ podporiť všetky formy sociálnej ekonomiky a osobitne sociálne podnikanie tak, aby akokoľvek  
znevýhodnená skupina ľudí nebola pripravená o možnosť pracovať. Kontrolou boli pokryté dve strategicky  
významné oblasti zamerania kontrolnej činnosti NKÚ SR na roky 2021 až 2023 – zamestnanosť a sociálne politiky.  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej  
republiky v znení neskorších predpisov a so štandardami, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI), najmä štandardov pre výkonnostnú kontrolu.  
Oblasť sociálneho podnikania bola pre kontrolu vybraná z dôvodu, že sociálne podniky sú považované za nástroj  
s veľkým, no doteraz naplno nevyužitým potenciálom najmä pri riešení dvoch celospoločensky významných tém,  
ktorými sú zamestnanosť znevýhodnených skupín ľudí a ich sociálna inklúzia. Na podporu tejto oblasti bolo navyše  
vynaložená suma finančných prostriedkov z EÚ (viac ako 100 mil. eur).  
Kontrola poukázala na absenciu strategického riadenia ministerstva, ktorá bola príčinou nesledovania prínosu  
sociálnych podnikov. Ministerstvo nemalo dostatočné informácie o zamestnancoch podnikov, ale ani  
o jednotlivých formách ich podpory, a preto nebolo schopné vyhodnocovať účinnosť niektorých opatrení  
a aktuálne nastavených mechanizmov. Väčšina foriem priamej aj nepriamej podpory, vyplývajúcich priamo  
zo zákona o sociálnej ekonomike, preto nefungovala, prípadne nebola účinná. Okrem zlyhaní v oblasti  
investičnej a kompenzačnej pomoci, za funkčné nemožno považovať ani využívanie sociálneho hľadiska  
vo verejnom obstarávaní, uplatňovanie zníženej sadzby DPH, medzitrh práce, servisné poukážky a pod.  
Ministerstvo od roku 2018 nevykonalo napriek vynaloženiu významnej sumy finančných prostriedkov z EÚ hĺbkovú  
kontrolu ani v jednom sociálnom podniku. Nakoľko sociálne podnikanie je prierezová oblasť, nevyhnutnou pre  
jeho rozvoj bola medzirezortná spolupráca. Tá však bola nedostatočná, čo bolo príčinou viacerých nedostatkov.  
NKÚ SR v protokole o výsledku kontroly navrhol ministerstvu 14 odporúčaní na odstránenie kontrolou zistených  
nedostatkov. Tie sa týkali rôznych oblastí, v rámci ktorých boli kontrolou identifikované nedostatky. Konkrétne  
oblasti odporúčaní sú uvedené v závere tejto správy.  
Za absolútne kľúčové pre rozvoj sociálnej ekonomiky NKÚ SR považuje vytvorenie nadrezortnej  
spolupráce, nakoľko jej absencia bola príčinou viacerých nedostatkov, ktoré sú v správe uvedené. Téma  
sociálneho podnikania je prierezová, preto je takáto spolupráca nevyhnutná. Skúsenosti z kontrolovaného obdobia  
ukázali, že tento typ spolupráce nie je možné očakávať na dobrovoľnej báze. Ak je téma sociálneho podnikania  
pre Vládu SR prioritou, NKÚ SR jej odporúča, aby na základe strategického materiálu vypracovaného  
ministerstvom zaviazala svojim uznesením ústredné orgány štátnej správy identifikované v tomto  
strategickom materiáli k spolupráci.  
1
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo analýzou fungovania sociálnych podnikov a prostredia, v ktorom pôsobia, poukázať  
na nedostatky, ktoré bránia ich výraznejšiemu rozvoju. Kontrola mala priniesť odpovede na otázky, či sociálne  
podniky prinášajú spoločnosti to, čo sa od nich očakáva, či je systém, v ktorom sociálne podniky fungujú, nastavený  
správne a či si ministerstvo plní svoje úlohy spojené s rozvojom sociálneho podnikania na Slovensku.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrolovaným obdobím bolo obdobie od roku 2018 až po súčasnosť. Kritériami pre kontrolu boli výkonnostné  
kritériá stanovené NKÚ SR v súlade s medzinárodnými štandardami ISSAI 300, ktoré vychádzali aj zo zákona  
o sociálnej ekonomike.  
Kontrola sociálneho podnikania bola vykonaná len prostredníctvom kontroly ministerstva ako gestora tejto témy.  
Ostatné zainteresované strany, uvedené v závere tejto správy v kapitole Odborná spolupráca, boli do kontroly  
zahrnuté prostredníctvom konzultácií najmä v etape prípravy kontroly, ale aj v jej výkone.  
Významným zdrojom dôkazov bol dotazníkový prieskum, do ktorého boli zahrnuté všetky registrované sociálne  
podniky na Slovensku. Z viac ako 550 oslovených zaslalo odpoveď 394 podnikov, čo predstavuje reprezentatívnu  
vzorku opýtaných.  
V závere kontroly NKÚ SR zorganizovalo stretnutie za účasti kľúčových aktérov pre oblasť sociálneho  
podnikania, na ktorom sa okrem ministerstva zúčastnili zástupcovia Ústredia práce, Implementačnej agentúry  
ministerstva, obidvoch strešných organizácií a akademickej obce. Na stretnutí boli konzultované všetky problémové  
oblasti uvedené v tejto správe, pričom odporúčania, ktoré NKÚ SR ministerstvu navrhlo, boli akceptované všetkými  
účastníkmi.  
Na zber údajov, z ktorých boli vyvodzované závery, bolo okrem uvedeného dotazníkového prieskumu využité  
najmä štúdium odbornej literatúry, preskúmanie predložených dokumentov a rozhovory so zástupcami ministerstva  
a inými expertami.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Analýza sociálnych podnikov  
Sociálna ekonomika je súhrn aktivít vykonávaných nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je  
dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Pozitívnym sociálnym vplyvom je podľa zákona o sociálnej  
ekonomike napĺňanie verejného záujmu alebo komunitného záujmu. Jedným z hlavných cieľov sociálnej  
ekonomiky je čo najviac ľudí vyviesť zo situácie pasívnej sociálnej odkázanosti, ktorá indikuje riziko chudoby  
a sociálneho vylúčenia.  
Sociálne podnikanie je založené na kombinácii princípov bežného podnikania a účasti na riešení rôznych  
spoločenských problémov a výziev.  
Sociálny podnik je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorého prioritným cieľom nie je dosahovanie čo najväčšieho  
zisku, ale jeho spoluúčasť na riešení sociálnych a spoločenských problémov prostredníctvom dosahovania  
merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Napriek tomu má byť sebestačný, konkurencieschopný a udržateľný.  
Od 17. 9. 2018, kedy bol zaregistrovaný prvý podnik, bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych  
podnikov. Sociálne podniky sa delia na:  
- integračné,  
- všeobecné,  
- sociálne podniky bývania (viac v tabuľke č. 1).  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Podľa aktuálne zverejneného registra sociálnych podnikov v súčasnosti na Slovensku funguje 564 sociálnych  
podnikov. Prevažná právna forma týchto podnikov je spoločnosť s ručením obmedzeným (508 podnikov).  
Ostatnými právnymi formami sú družstvo, združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecné prospešné  
služby alebo fyzická osoba nezapísaná v obchodnom registri.  
Tabuľka č 1: Vývoj počtu sociálnych podnikov podľa ich druhov  
Celkovo  
vzniknutých  
od roku 2018  
Aktuálny  
stav  
Počty podnikov podľa ich druhu a ich vývoj od roku 2018  
Integračné sociálne podniky  
Sú to verejnoprospešné podniky, pri ktorých sa dosahovanie pozitívneho sociálneho  
vplyvu meria zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, pričom podnik  
musí zamestnávať minimálne 30 % takýchto osôb.  
602  
40  
547  
Všeobecné sociálne podniky  
Tieto podniky môžu napĺňať alebo dosahovať pozitívny sociálny vplyv spôsobom  
poskytovania spoločensky prospešnej služby všeobecne v ktorejkoľvek oblasti  
definovanej zákonom o sociálnej ekonomike.  
17  
Sociálne podniky bývania  
3
Tento nevyužívaný druh podniku je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym  
sociálnym vplyvom je zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania.  
Spolu  
0
645  
564  
Zdroj: NKÚ SR z údajov z registra sociálnych podnikov  
Až viac ako 87 % podnikov sú integračné podniky, zvyšok tvoria všeobecné sociálne podniky, sociálny podnik  
bývania v súčasnosti nefunguje žiadny. Je však potrebné uviesť, že takmer všetky všeobecné podniky majú  
súčasne aj štatút integračného podniku.  
Z tabuľky č. 1 vyplýva, že v priebehu približne piatich rokov zaniklo 13 % všetkých sociálnych podnikov.  
Zo všeobecných sociálnych podnikov zanikla viac ako polovica. Jedinou stabilnou formou sú integračné  
podniky. Kľúčovou motiváciou pre registráciu sociálneho podniku je teda kompenzačná pomoc poskytovaná  
podnikom vo forme vyrovnávacieho príspevku1.  
Kontrolou bolo zistené, že vyrovnávacie príspevky, ktoré sa poskytujú len integračným podnikom, boli  
od roku 2018 prakticky jediným funkčným mechanizmom podpory (viac v tabuľke č. 3 v bode 3 správy). Ostatné  
formy boli buď nefunkčné, zle nastavené, prípadne neboli z rôznych dôvodov účinné. Aj to je zrejme dôvod,  
prečo je zloženie sociálnych podnikov také homogénne.  
Jednostranná orientácia sociálnych podnikov je problémom aj z pohľadu zamerania ich činnosti. Zákon definuje  
širokú škálu oblastí, v rámci ktorých je možné spoločensky prospešnú službu poskytovať, napr. oblasť ochrany  
životného prostredia, regionálneho rozvoja a pod. Integračné podniky sú orientované najmä na podporu  
zamestnanosti. Analýza z roku 20172 pritom poukazuje na to, že využitie sociálnych podnikov v rámci EÚ je  
oveľa širšie. Podľa tejto analýzy existuje v Európskej únii 2,8 miliónov podnikov a organizácií sociálnej  
ekonomiky, ktoré zamestnávajú 13,6 miliónov ľudí a podieľajú sa 8% na tvorbe HDP EÚ.  
Tabuľka č. 2: Štruktúra zamestnancov sociálnych podnikov  
Podiel na celkovom počte  
Zamestnanci sociálnych podnikov  
zamestnancov v sociálnych podnikoch  
osoby bez znevýhodnenia  
32 %  
58 %  
9 %  
zdravotne znevýhodnené osoby *  
inak ako zdravotne znevýhodnené osoby *  
zraniteľné osoby *  
1 %  
Zdroj: NKÚ SR z údajov od ministerstva, * definícia týchto skupín osôb vychádza zo zákona o sociálnej ekonomike  
1 vyrovnávací príspevok – je určený pre registrované integračné sociálne podniky a slúži na podporu zamestnávania  
znevýhodnených a zraniteľných osôb. 90 % celkového objemu sa poskytuje sociálnemu podniku na mzdové náklady týchto  
osôb. Výška príspevku je rôzna podľa typu znevýhodnenia.  
2 Európsky hospodársky a sociálny výbor, Najnovší vývoj v oblasti sociálneho hospodárstva v Európskej únii, 2017,  
Dostupné [online]  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
K 30. 6. 2023 zamestnávali sociálne podniky 6 727 zamestnancov. Ako vyplýva z tabuľky č. 2, výrazným spôsobom  
sa uprednostňuje skupina znevýhodnených osôb oproti skupine zraniteľných osôb. V rámci znevýhodnených osôb  
sa zase preferujú zdravotne znevýhodnené osoby pred ostatnými skupinami (85 % zo všetkých  
znevýhodnených zamestnancov). Tento údaj však môže byť do istej miery skreslený z dôvodu možného súbehu  
znevýhodnení (tzn., že jedna osoba môže byť zaradená do viacerých skupín znevýhodnenia a sociálne podniky si  
kvôli vyššej miere kompenzácie - 60 % celkovej ceny práce, resp. 75 % pri invalidite). Práve kategória  
zamestnancov uznaných za invalidov tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu zdravotne znevýhodnených  
osôb. Aj táto štatistika potvrdzuje už zmienenú skutočnosť, že hlavnou motiváciou mnohých sociálnych podnikov  
mohla byť prioritne výška vyrovnávacích príspevkov a tomu prispôsobili aj svoju personálnu politiku.  
Za zmienku stojí aj fakt, že viac ako 10 % všetkých zdravotne znevýhodnených zamestnancov sociálnych  
podnikov pracuje v podnikoch, ktoré majú v predmete činnosti poskytovanie strážnych a bezpečnostných  
služieb. Takéto sociálne podniky síce spĺňajú podmienky pre registráciu prostredníctvom podielu znevýhodnených  
zamestnancov, vhodnosť zamestnávania zdravotne znevýhodnených osôb na tento typ práce je ale otázna.  
Prax ukázala, že aktivity ministerstva v snahe vytvoriť prostredníctvom sociálnych podnikov medzitrh  
práce, sú neúčinné.  
Jedným z hlavných očakávaní od sociálnych podnikov je, že budú plniť úlohu akéhosi medzitrhu  
práce pre zamestnancov, ktorými sú inak ako zdravotne znevýhodnené a zraniteľné osoby, tzn. že len  
na približne 15 % z celkového počtu znevýhodnených zamestnancov. Tento cieľ je priamo zadefinovaný  
v pokračovaní národného projektu, ale vyplýva aj z obmedzeného obdobia, počas ktorého je na túto skupinu  
zamestnancov vyplácaný vyrovnávací príspevok. Uvedený cieľ vyplýva aj z existencie umiestňovacích príspevkov3.  
Otázkou je výška vyrovnávacích príspevkov pre jednotlivé typy znevýhodnených osôb. Tá je pri zdravotne  
znevýhodnených osobách vyššia, a tým sociálnych podnikateľov motivuje viac. Je tomu tak napriek výsledku  
dotazníkové prieskumu, že zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb sociálne podniky nepovažujú  
za náročnejšie ako zamestnávanie inak ako zdravotne znevýhodnených osôb. Navyše, so zamestnávaním inak  
ako zdravotne znevýhodnených osôb sa kvôli ich vyššej fluktuácii spája aj zvýšená administratíva.  
Za úspech pri sociálnych podnikoch sa samozrejme považuje nielen posun zamestnanca na bežný trh práce  
(medzitrh práce), ale aj zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb a zotrvanie inak ako zdravotne  
znevýhodnených osôb v sociálnom podniku po období, kedy na neho zamestnávateľ prestal čerpať vyrovnávací  
príspevok. To podľa dotazníkového prieskumu využíva približne polovica podnikov, ktoré takéto osoby zamestnáva.  
Ak je ale ambíciou ministerstva, aby podporil aj myšlienku medzitrhu práce, je nevyhnutné prehodnotiť  
nastavenie vyplácania vyrovnávacích príspevkov, ktoré je pre trend orientovania sa v zamestnávaní na skupinu  
zdravotne znevýhodnené osoby kľúčové.  
V rámci analýzy sociálnych podnikov bolo poukázané na nedostatok, že sociálna ekonomika nemá funkčný  
informačný systém, ktorý mal byť v prevádzke od 1. 1. 2021. Ministerstvo nedisponovalo údajmi  
o zamestnancoch a ich osobnými údajmi napriek tomu, že túto štruktúru údajov vyžaduje zákon o sociálnej  
ekonomike. Bez uvedených údajov nebolo možné ministerstvom vykonávať hlbšiu analýzu o štruktúre  
zamestnancov sociálnych podnikov.  
Podľa vyjadrenia ministerstva, odbor sociálnej ekonomiky opakovane upozorňoval sekciu informatiky na túto  
skutočnosť, ale pre nedostatok finančného krytia a personálneho zabezpečenia nebolo možné tento systém  
plnohodnotne pripraviť a absencia informačného systému bola aj argumentom pre chýbajúce informácie. Mnohé  
zaujímavé štatistiky o sociálnom podnikaní tak vyplývajú len z dotazníkových prieskumov a viacerých analýz.  
3 umiestňovací príspevok – je určený pre registrované integračné sociálne podniky na zvýšenie ich motivácie zabezpečiť  
znevýhodnenému zamestnancovi zamestnanie, resp. pomôcť mu nájsť si uplatnenie na otvorenom trhu práce  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zaujímavosťou je, že v poslednom období bolo takýchto analýz z prostriedkov EÚ vypracovaných  
niekoľko, neboli však koordinované a ich výsledky neboli pre ministerstvo nijakým spôsobom záväzné.  
Prínos týchto analýz je preto otázny.  
Podpora sociálneho podnikania  
Oblasť sociálnej ekonomiky spadá do kompetencie ministerstva napriek tomu, že obsahovo táto problematika  
presahuje rámec jeho činností. Zasahuje do kompetencií množstva ďalších ústredných orgánov štátnej správy ako  
sú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo  
životného prostredia Slovenskej republiky, a pod.  
Čo prinieslo sociálne podnikanie?  
Sociálne podniky v dnešnej podobe, legislatívne ukotvené zákonom o sociálnej ekonomike, fungujú len od konca  
roku 2018. Aj pred týmto obdobím fungovalo niekoľko podnikov, ich počet bol však výrazne nižší a mnohé z ich sa  
dodnes spájajú skôr s negatívnymi skúsenosťami spoločnosti.  
Všetky dosiahnuté úspechy v oblasti rozvoja sociálneho podnikania sú preto kontrolou vnímané pozitívne.  
K pozitívam určite patrí už spomínané legislatívne ukotvenie sociálnej ekonomiky, zvýšenie počtu sociálnych  
podnikov, vybudovanie podpornej infraštruktúry pre sociálne podnikanie, tvorba mnohých súvisiacich metodických  
dokumentov a podobne. Tento úspech bol však dosiahnutý vďaka významnej finančnej podpore v rámci  
troch národných projektov, na ktoré bolo alokovaných viac ako 100 mil. eur.  
Jedným z hlavných cieľov kontroly bolo posúdiť, aké úspechy sa ministerstvu podarilo v sociálnom podnikaní  
dosiahnuť počas približne piatich rokov fungovania sociálnych podnikov. Významnú úlohu v tejto otázke zohral fakt,  
že kvôli prítomnosti troch národných projektov bolo riadenie sociálnej ekonomiky skôr projektové, ako  
strategické (viac v bode 2.2 tejto správy). Ministerstvo sa pri mnohých otázkach v priebehu kontroly odvolávalo  
na iné inštitúcie, konkrétne Implementačnú agentúru, Ústredie práce a pod.  
Sociálne podnikanie pri nastavovaní národných projektov vychádzalo z dvoch strategických dokumentov spred  
obdobia zákona o sociálnej ekonomike, ktoré stanovovali pre sociálnu ekonomiku len veľmi všeobecné ciele.  
Konkrétnejšie ciele a merateľné ukazovatele boli formulované len na úrovni národných projektov. Vzhľadom na to,  
že z pohľadu ministerstva išlo len o pilotné nastavenie celého systému, neboli formulované špecifickejšie ciele  
a merateľné ukazovatele.  
Jedinými sledovanými ukazovateľmi bol počet sociálnych podnikov a počet zamestnancov v nich zamestnaných.  
Prvý uvedený ukazovateľ však sám o sebe nezabezpečuje úspech v sociálnom podnikaní, cieľová hodnota  
druhého ukazovateľa bola zase stanovená len odhadom a nebola podložená žiadnou analýzou.  
V dôsledku toho ministerstvo nevyvíjalo snahu o akékoľvek hodnotenie prínosu. Argumentom ministerstva  
bola v tomto smere skutočnosť, že sociálne podnikanie na Slovensku sa len rozbiehalo a konkrétnejšie merateľné  
ukazovatele bolo veľmi ťažké nastaviť, čo je čiastočne akceptovateľné. Vzhľadom na množstvo finančných  
prostriedkov alokovaných od roku 2018 na túto oblasť (viac ako 100 mil. eur) je však nemeranie prínosu,  
a tým aj nesledovanie efektívnosti a účinnosti vynakladania týchto prostriedkov vnímané zo strany NKÚ SR  
negatívne.  
Podľa vyjadrenia ministerstva, k nehodnoteniu činnosti sociálnych podnikov a k sledovaniu ich prínosu nedošlo  
najmä z dôvodu personálneho poddimenzovania odboru sociálnej ekonomiky.  
Neexistencia bližšie špecifikovaných cieľov sa odrazila pri už spomenutej analýze v bode 1 tejto správy, že takmer  
všetky podniky sú integračné, že cca 85 % všetkých zamestnancov sú zdravotne znevýhodnené osoby a pod.  
Stav, kedy jediným pozitívnym očakávaním bol nárast počtu sociálnych podnikov a jeho zamestnancov spôsobil,  
že po piatich rokoch fungovania sociálnych podnikov v nových podmienkach a po ukončení troch národných  
projektov nie je možné z údajov, ktoré má ministerstvo k dispozícii, vyhodnotiť úspech sociálneho  
podnikania na Slovensku.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Z vyhodnotenia súvisiacich analýz vyplýva, že sociálne podniky vylepšujú celkové štatistiky zamestnanosti  
alebo podnikateľského prostredia len minimálne. Na celkovej zamestnanosti sa k prvému polroku 2023  
podieľali 0,26 %4. Dôležitejší údaj pri tomto type podnikania je, akou mierou sa podniky podieľajú na znižovaní  
dlhodobej nezamestnanosti, ktorá je jedným z kľúčových nástrojov pri riešení tejto problémovej oblasti  
na Slovensku. Z dôvodu, že ministerstvo nezbieralo potrebné údaje, nebolo možné tento stav vyhodnotiť.  
Pre objektívnosť je potrebné dodať, že aj na úrovni EÚ chýbajú jednotné štatistické postupy, ktoré by sa  
sledovali prierezovo za všetky členské krajiny. Eurostat v tejto oblasti nezbiera žiadne údaje. Situáciu komplikuje  
aj fakt, že v každom členskom štáte platia iné pravidlá o sociálnej ekonomike a podnikaní. Ako už ale bolo vyššie  
v správe uvedené, údaje z roku 2017 poukazujú na značný ekonomický potenciál a potenciál tvorby  
pracovných miest v sociálnej ekonomike.  
Nestrategické riadenie sociálneho podnikania  
Financovanie sociálnej ekonomiky bolo v kontrolovanom období zabezpečené prostredníctvom troch národných  
projektov:  
1) Národný projekt Podpora integračných podnikov (viac ako 49 mil.) – určený na vyplácanie vyrovnávacích  
a umiestňovacích príspevkov  
2) Národný projekt Investičná pomoc - nenávratná zložka (viac ako 47 mil.) – určený na podporu investícií  
3) Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky (viac ako 10 mil.) – určený na podporu fungovania sociálnych  
podnikov, propagáciu a osvetu sociálneho podnikania a pod.  
Ministerstvo vzhľadom na personálne poddimenzovanie odboru sociálnej ekonomiky a systém financovania  
prostredníctvom národných projektov neriadilo oblasť sociálneho podnikania strategicky.  
Nestrategické riadenie malo okrem dopadu na už vyššie uvedené nesledovanie prínosu sociálnych podnikov  
a nevedenie evidencie o všetkých formách poskytovanej pomoci (bod 3 tejto správy) aj na problémy  
v metodickom usmerňovaní sociálnych podnikov, kedy niektorú oblasť usmerňovalo ministerstvo a inú zase  
Ústredie práce, prípadne Implementačná agentúra a jej regionálne centrá.  
Za predpokladu koordinovanej spolupráce a koordinácie by tento štýl usmerňovania nemusel predstavovať  
problém, podľa informácií z niektorých stretnutí však spolupráca ministerstva a Implementačnej agentúry nebola  
ideálna. Práve to bolo dôvodom časti dotazníkových odpovedí, že usmernenia regionálnych centier  
pri niektorých otázkach boli rôznorodé, ovplyvnené subjektívnym názorom, či dokonca v niektorých  
prípadoch protichodné. Rovnako boli vnímané aj niektoré rozhodnutia úradov práce.  
Problémy v oblasti metodického usmerňovania súviseli aj s nízkou úrovňou medzirezortnej komunikácie, ktorá  
mala dopad napr. na nejednotnosť v usmerňovaní uplatňovania zníženej sadzby DPH (viac v bode 3.4 tejto správy).  
Dôsledkom projektového riadenia je absencia medzirezortnej spolupráce v oblasti sociálnej ekonomiky,  
ktorá bola dôvodom väčšiny kontrolou identifikovaných problémov.  
Strategický prístup však chýba aj do budúcna. Podľa názoru NKÚ je potrebné vytvoriť stratégiu, ktorá bude  
reflektovať nielen na existujúce postupy, ale predovšetkým na doterajšie skúsenosti a na inovatívne riešenia tak,  
aby boli oslovené aj nové skupiny aktérov. Napriek snahe ministerstva o riešenie problémov aplikačnej praxe  
a pokusom o rozvoj sociálnej ekonomiky aj za hranice rezortu sa najmä kvôli absencii stratégie nepodarilo v tejto  
oblasti dosiahnuť výraznejší úspech.  
Keďže táto problematika zasahuje aj do iných oblastí (školstvo, financie, verejné obstarávanie, životné prostredie  
a iné), v budúcnosti sa nezaobíde sa bez participácie zainteresovaných inštitúcií verejného sektora. Podľa názoru  
NKÚ je preto je potrebné, aby Vláda SR na základe strategického materiálu vypracovaného ministerstvom  
zaviazala svojim uznesením ústredné orgány štátnej správy identifikované v tomto materiáli k spolupráci.  
4 Zamestnanosť podľa VZPS – ŠÚ SR, dostupné na datacube.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Absencia kontrolnej činnosti  
Súčasťou každého funkčného systéme je kontrola. O to viac, ak hovoríme o oblasti, ktorá bola od roku 2018  
v pilotnej prevádzke a cieľom bolo overovanie fungovania nastavených pravidiel a procesov. Povinnosť vykonávať  
kontrolu navyše ministerstvu vyplýva priamo zo zákona o sociálnej ekonomike.  
V prípade integračných podnikov je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu prostredníctvom znevýhodnených  
osôb kontrolované automaticky pri vyplácaní vyrovnávacích príspevkov. Kontrola by však mohla byť vhodná  
minimálne vo všeobecných sociálnych podnikoch, pri ktorých má ministerstvo len obmedzenú možnosť  
spätnej väzby.  
Z konzultácií počas kontroly nielen s ministerstvom navyše vyplynulo, že štát má vedomosť aj aj o takých  
sociálnych podnikoch, v rámci ktorých boli pochybnosti o tom, či tieto podniky spĺňajú všetky podmienky pre štatút  
registrovaného sociálneho podniku, prípadne všetky ustanovenia zákona o sociálnej ekonomike. Jedným  
z príkladov boli už vyššie uvedené sociálne podniky zamerané na poskytovanie strážnych a bezpečnostných  
služieb.  
Nemenej významným argumentom v prospech nevyhnutnosti vykonávania kontrol z pohľadu zúčtovateľnosti  
je samotné alokovanie viac ako 100 mil. eur v rámci troch národných projektov do tejto oblasti.  
Napriek uvedenému, ministerstvo nevykonalo počas kontrolovaného obdobia komplexnú kontrolu ani  
v jednom sociálnom podniku.  
Rezervy v oblasti propagácie sociálneho podnikania  
Veľmi dôležitou súčasťou rozvoja sociálnej ekonomiky ako pomerne nového nástroja je budovanie povedomia  
o tejto téme nielen medzi odbornou verejnosťou, ale aj vo verejnom sektore a spoločnosti.  
Ministerstvo spolu s Implementačnou agentúrou zrealizovalo od roku 2019 do októbra 2023 celkovo 338 rôznych  
aktivít v oblasti šírenia osvety a propagácie témy. Aktivity mali rôzny charakter, od seminárov, školení, promo  
aktivít, konferencií, výroby brožúr, plagátov a darčekových predmetov, až po spravovanie obsahu web  
stránky, sociálnych stránok a reklamných kampaní v rôznych médiách.  
Zoznam zrealizovaných aktivít je pomerne rozsiahly, pričom ich financovanie bolo zabezpečené z prostriedkov EÚ  
v sume takmer 3 mil. eur. Cieľom kontroly nebolo posúdiť účinnosť vynaložených prostriedkov na túto oblasť.  
Napriek tomu vo výdavkoch figurovali aj také položky, v rámci ktorých sa výraznejší dosah na cieľovú  
skupinu nedal predpokladať. Výdavky boli vynaložené napr. na výrobu 150 ks veľkoformátových fotografií  
profesionálnym fotografom v rámci prezentovania príkladov dobrej praxe, ktoré však boli v prípade záverečnej  
konferencie k národnému projektu prezentované existujúcim sociálnym podnikateľom, prípadne odborníkom z tejto  
oblasti. Ďalším príkladom, aj keď nevýznamného finančného charakteru, boli reklamné predmety,  
ako napr. sklenený pilník na nechty a pod.  
Podstatnú úlohu pri propagovaní tejto oblasti, najmä v regiónoch, zohrávali regionálne centrá v jednotlivých  
krajoch, najmä pri zakladaní a registrovaní sociálnych podnikov.  
Z
dotazníkového prieskumu  
vyplynulo, že centrá boli pre sociálnych podnikateľov nápomocné aj v iných oblastiach a ich prínos vnímali kladne.  
Z dôvodu pozitívnej spätnej väzby od sociálnych podnikov sa preto nepotvrdilo riziko, že regionálne centrá neplnia  
všetky svoje úlohy. Priestor pre výraznejší rozvoj sociálneho podnikania od týchto centier vidí NKÚ SR najmä  
v propagácii témy na regionálnej úrovni, snahe o sieťovanie, oslovovanie potenciálnych sociálnych  
podnikov a pod.  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Obrázok: Vzťah miery nezamestnanosti a rozloženia sociálnych podnikov podľa jednotlivých okresov  
miera nezamestnanosti v % (PDU *)  
Zdroj: NKÚ SR z údajov Ústredia práce a registra sociálnych podnikov  
*PDU - podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na počte obyvateľov v produktívnom veku  
Z analýzy sociálnych podnikov na základe ich geografického rozloženia je zrejmé, že napriek tomu, že počet  
podnikov by sa mohol zdať dostatočný, dôležitým ukazovateľom je však aj ich regionálne umiestnenie. Kým napr.  
približne pätina všetkých podnikov funguje v žilinskom kraji v regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti,  
zastúpenie v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti je nízke.  
V oblasti propagácie sociálnej ekonomiky sa teda nepochybne vykonalo množstvo aktivít, čo bolo dôsledkom  
významnej finančnej podpory z prostriedkov EÚ. Niektoré závery z tejto kontroly však naznačujú,  
že povedomie o tejto téme je stále nízke.  
Príkladmi sú napr. nízka úroveň využívania sociálnych podnikov pri uplatňovaní sociálneho hľadiska vo verejnom  
obstarávaní (bod 3.3 tejto správy) a celkovo nízka úroveň komunikácie kľúčových štátnych organizácií, ktoré by  
mohli ísť v tomto smere príkladom. Nízka úroveň medzirezortnej spolupráce rovnako naznačuje, že téma  
sociálneho podnikania nie je zatiaľ v spoločnosti vnímaná ako priorita.  
Oblasť nedostatočnej osvety sociálneho podnikania a s tým súvisiace nízke povedomie o tejto téme  
a pretrvávajúce negatívne vnímanie sociálnych podnikov z minulosti sú podľa dotazníkového prieskumu pre  
sociálnych podnikateľov druhým najväčším problémom.  
Priestor pre väčšiu podporu vzdelávania  
Nevyhnutnosťou pre rozvoj a udržateľnosť sociálnych podnikov sú motivovaní a vzdelaní sociálni podnikatelia.  
Cieľom kontroly preto bolo preveriť, aké sú súčasné možnosti vzdelávania v oblasti sociálnej ekonomiky  
na Slovensku, či má ministerstvo prehľad o týchto možnostiach a či ich považuje za dostatočné.  
V systéme formálneho vzdelávania neboli témy súvisiace so sociálnym podnikaním súčasťou študijných osnov  
stredných škôl. Ak sa téma do prostredia týchto škôl dostala, tak najmä prostredníctvom programov v rámci  
iniciatívy iných organizácií. Štúdium sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania v rámci samostatného študijného  
odboru aktuálne ponúka len Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave.  
Okrem uvedeného štúdia prebehlo niekoľko iniciatív aj na iných školách (Ekonomická fakulta Univerzity Mateja  
Bela v Banskej Bystrici, Fakulta manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta verejnej správy  
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite  
v Trnave, ale aj Spojená škola v Košiciach), kde bola téma sociálnej ekonomiky vyučovaná v rámci iných študijných  
odborov. Okrem formálneho vzdelávania bola k dispozícii možnosť krátkodobého podnikateľského vzdelávania,  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
určeného pre konateľov, manažérov a zamestnancov sociálnych podnikov, alebo záujemcom o tento typ  
podnikania.  
Napriek uvedenému sa ministerstvo vyjadrilo, že vníma potrebu podporovať vzdelávanie, nadväzovať  
spoluprácu s ďalšími aktérmi a dávať priestor aj inovatívnym formám vzdelávania.  
Vzdelávanie by sa nemalo týkať len nových sociálnych podnikateľov, ale aj tých existujúcich, nakoľko väčšina z nich  
sa sociálnemu podnikaniu venuje bez predchádzajúceho vzdelávania v rôznych súvisiacich oblastiach.  
Podpora sociálnych podnikov  
Zákon o sociálnej ekonomike definuje niekoľko priamych aj nepriamych foriem podpory štátu pre sociálne podniky.  
V rámci podpory bolo preverené aj riziko vysokej administratívnej záťaže pre sociálne podniky.  
Tabuľka č. 3: Prehľad funkčných foriem podpory sociálnych podnikov  
Formy pomoci  
fungujúca forma?  
Investičná pomoc  
finančné nástroje  
nie *  
nie *  
čiastočne  
nie *  
podmienečne vratný finančný príspevok  
nenávratný finančný príspevok  
dotácie  
predaj nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako všeobecná hodnota majetku, resp. nižšie nájomné ako  
znaleckým odhadom  
úľava na dani z príjmov podľa zákona o dani z príjmov**  
nie *  
nie *  
Kompenzačná pomoc  
finančný nástroj, pri ktorého vykonávaní sú poskytované finančné prostriedky návratnou formou  
pomoci  
finančný nástroj, pri ktorého vykonávaní sú poskytované finančné prostriedky kombináciou  
návratnej formy pomoci a nenávratnej formy pomoci  
nenávratný finančný príspevok  
dotácia  
nie *  
nie *  
nie *  
nie *  
áno  
vyrovnávací príspevok  
umiestňovací príspevok  
nie *  
Iné dôležité formy podpory  
Sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní  
Znížená sadzba DPH  
nie *  
čiastočne  
nie *  
Servisné poukážky  
* „nie“ v tabuľke znamená, že podpora nebola touto formou realizovaná vôbec, prípadne bola realizovaná len v nízkej miere,  
ale ministerstvo o nej nemá evidenciu  
** táto forma bola od 1. 1. 2023 vypustená z foriem investičnej pomoci podľa zákona o sociálnej ekonomike  
Zo všetkých uvedených foriem podpory, definovaných v zákone o sociálnej ekonomike, bola funkčná len  
jedna, ďalšie dve boli funkčné čiastočne.  
Nefunkčná investičná pomoc  
Investičná pomoc, upravená zákonom o sociálnej ekonomike, ktorej financovanie bolo zabezpečené cez národný  
projekt (viac ako 47 mil.), bola určená na podporu investičných zámerov sociálnych podnikov.  
Národný projekt bol ukončený v roku 2023, z alokovanej sumy 47 mil. bolo vyčerpaných len necelých 19 %.  
Z foriem investičnej pomoci uvedených v tabuľke č. 3 fungovala napriek alokovanej značnej časti  
finančných prostriedkov od roku 2018 len jedna.  
Nevyužité prostriedky boli podľa vyjadrenia ministerstva využité na implementáciu iných projektov v rámci prioritnej  
osi Zamestnanosť Operačného programu Ľudské zdroje, súvisiacich s podporou integračných podnikov.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prostriedky na investičnú pomoc mali byť v súlade s cieľmi národného projektu určené pre sociálne podniky na to,  
aby prežili náročnú počiatočnú fázu fungovania a dosiahli úroveň stability, ktorá im následne umožní zlepšiť prístup  
k zamestnaniu. Najmä z tohto pohľadu NKÚ SR hodnotí tak nízke čerpanie negatívne.  
Konštatovanie, že investičnú pomoc v kontrolovanom období nemožno považovať za funkčnú, podporujú okrem  
nízkeho čerpania alokovaných zdrojov na túto pomoc a jedinej využívanej formy podpory nasledovné argumenty:  
napriek tomu, že zákon o sociálnej ekonomike nadobudol účinnosť v roku 2018, v rokoch 2019 a 2020 nebola  
sociálnym podnikom poskytnutá žiadna priama investičná pomoc v zmysle tohto zákona,  
v roku 2019, ešte pred spustením národného projektu, boli zabezpečené aj finančné zdroje potrebné  
na poskytovanie investičnej pomoci vo forme finančných nástrojov, konkrétna pomoc ale poskytnutá nebola  
z dôvodu, že projekt nebol zo strany ministerstva správne nastavený,  
termín realizácie národného projektu bol plánovaný od januára 2020, prvé oznámenie o možnosti  
predkladania žiadostí však bolo zverejnené až 05. 10. 2020 z dôvodu neschopnosti zainteresovaných  
aktérov zo strany štátu zhodnúť sa na konečných podmienkach a rozsahu pomoci,  
národný projekt nebol dostatočne pripravený, čo spôsobilo, že v období od januára 2020 do júla 2022 bolo  
vykonaných 11 aktualizácii oznámení, aj následkom toho bol proces realizácie projektu komplikovaný,  
národný projekt bol administratívne náročný aj z pohľadu zosúladenia podmienok projektu s podmienkami  
týkajúcimi sa poskytovania návratnej zložky financovania investičného zámeru.  
Skutočnosť, že investičná pomoc nefungovala podľa očakávaní štátu, potvrdil aj dotazníkový prieskum.  
O investičnú pomoc malo záujem 58 % sociálnych podnikov. Viac ako polovica z nich však o pomoc ani  
nepožiadala, pretože ich odradili podmienky poskytnutia, prípadne negatívne skúsenosti iných podnikov, ale aj  
negatívne referencie samotnej Implementačnej agentúry a regionálnych centier o náročnosti poskytovanej  
podpory. Z tých sociálnych podnikov, ktorým investičná pomoc bola poskytnutá, viac ako polovica uviedla, že  
proces poskytnutia považovali za príliš náročný a problémový. Obmedzenú možnosť čerpať investičnú pomoc  
vnímali sociálne podniky ako tretí najvýznamnejší problém.  
Negatívom nastavenia investičnej pomoci bolo aj to, že projekt sa nevzťahoval napr. na sociálne podniky  
pôsobiace v sektoroch prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov. Obmedzene sa vzťahoval aj na sektor  
spracovania a marketingu poľnohospodárskych výrobkov.  
Problémom pre niektoré podniky bol aj limit pre schému de minimis 200 000 eur. Z tohto dôvodu napr. čerpanie  
investičnej pomoci znižovalo možnosť čerpať prostriedky v rámci kompenzačnej pomoci, prípadne iných foriem  
pomoci. Tento problém však vnímalo len necelých 15 % sociálnych podnikov, navyše uvedený limit sa v priebehu  
kontroly navýšil na 300 000 eur.  
Podľa vyjadrenia ministerstva bude v budúcom období poskytovaná investičná pomoc vzhľadom na negatívne  
skúsenosti inou formou, ako „investičná a kompenzačná pomoc sociálnym podnikom kombináciou návratnej  
(finančné nástroje) a nenávratnej pomoci v jednej operácii“, ktorú bude implementovať Slovak Investment  
Holding, a. s.  
Napriek tomu, že národný projekt pre investičnú pomoc bol realizovaný prostredníctvom Ústredia práce, hodnotí  
NKÚ SR negatívne, že ministerstvo neevidovalo ako gestor sociálnej ekonomiky a zákona, na základe ktorého  
sa pomoc poskytovala, údaje o poskytovaní rôznych druhov pomoci. Keďže ministerstvo údaje nemalo,  
poskytovanie jednotlivých foriem neanalyzovalo a ani nevyhodnocovalo.  
Rezervy v poskytovaní kompenzačnej pomoci  
Cieľom kompenzačnej pomoci bola podpora zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj motivácia integračného  
podniku zabezpečiť pre tieto osoby pomoc pri uplatnení sa na bežnom trhu práce.  
Jedinou využívanou formou v rámci kompenzačnej pomoci boli podľa tabuľky č. 3 vyrovnávacie príspevky,  
na ktoré boli spolu s umiestňovacími príspevkami alokované v rámci samostatného národného projektu prostriedky  
vo výške viac ako 49 mil. eur. Práve táto alokácie bola dôvodom, prečo fungovala aspoň táto forma podpory.  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Vyrovnávacie príspevky mohli byť vynakladané na  
a) mzdové náklady,  
b) dodatočné náklady spojené so zamestnávaním a  
c) náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám  
Najvyužívanejšou formou (každoročne viac ako 90 % objemu vyrovnávacích príspevkov) bolo preplácanie  
mzdových nákladov, v tejto oblasti s výnimkou nadmernej administratívy súvisiacej s vyplácaním tejto pomoci  
neboli identifikované významnejšie nedostatky.  
Rezervy však boli identifikované pri preplácaní ostatných dvoch príspevkov podľa bodov b) a c). Väčšina žiadateľov  
príspevok dostala, pre tretinu z nich bol však proces príliš náročný, alebo mali s poskytnutím problémy. Našli sa aj  
sociálne podniky, ktoré od podania žiadosti odradili podmienky poskytnutia tejto pomoci, skúsenosti iných podnikov,  
informácie od úradov práce a pod. Problémy vznikali najmä z dôvodu nesprávneho pochopenia príspevku  
a absencie jednoznačných pravidiel pre jeho vyplácanie. Na rôznorodý prístup pri preplácaní tohto príspevku  
zo strany úradov práce upozorňovala okrem Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku na zhromaždení  
sociálnych podnikov v roku 2022 aj dopadová štúdia ZMOS z roku 2023 pod názvom Potenciál sociálnej ekonomiky  
v samospráve5.  
Umiestňovacie príspevky boli z dôvodu nefunkčného medzitrhu práce, o ktorom sa bližšie píše v bode 1 správy,  
využívané minimálne. Jedným z dôvodov bola aj podmienka, že bývalý zamestnanec integračného podniku sa  
musel zamestnať u nového zamestnávateľa najneskôr do jedného mesiaca odo dňa skončenia pracovného pomeru  
v integračnom podniku.  
Dôvodom bola aj pochopiteľná neochota niektorých zamestnávateľov vzdať sa vyškolených a zodpovedných  
zamestnancov kvôli nie príliš finančne významného príspevku.  
Podpora pre sociálne podniky len formou vyrovnávacích a umiestňovacích príspevkov a absencia ostatných foriem  
spôsobili, že sociálne podniky nevyužívali vo vyššej miere zamestnávanie inak ako zdravotne  
znevýhodnených osôb, pretože práca s nimi si vyžaduje mimoriadne veľa úsilia, ktoré malo byť práve touto  
podporou kompenzované rôznymi spôsobmi.  
Aj napriek tomu, že sociálne podniky mali možnosť čerpať v tejto oblasti tzv. príspevok na mentora, podpora tejto  
oblasti je veľkou rezervou najmä v snahe zamerať sa aj na túto cieľovú skupinu a vytvoriť medzitrh práce.  
Skutočnosť, že jedinou funkčnou podporou boli vyrovnávacie príspevky spôsobila, že v súčasnosti  
na Slovensku fungujú takmer výlučne integračné podniky, prípadne kombinácia integračného a všeobecného  
sociálneho podniku, na úkor iných typov sociálnych podnikov.  
Na ostatné formy kompenzačnej pomoci neboli od roku 2018 vyčlenené žiadne finančné prostriedky. Tie boli  
Ministerstvom financií SR vyčlenené až v roku 2022 na roky 2023 – 2027 v rámci novely zákona o sociálnej  
ekonomike, ktorou sa ustanovili nové podmienky, za ktorých sa sociálny podnik kvalifikuje na kompenzačnú pomoc.  
Neuplatňovanie sociálneho hľadiska vo verejnom obstarávaní  
Od 1. 1. 2020 uložil zákon o verejnom obstarávaní verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ktorí v kalendárnom  
roku začali, alebo realizovali najmenej 10 verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinnosť  
použiť sociálne hľadisko najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní.  
Verejní obstarávatelia a obstarávatelia mohli uplatniť sociálne hľadisko viacerými spôsobmi:  
zapracovaním sociálnych hľadísk do súťažných podkladov v opise predmetu zákazky,  
vyhradením práva účasti len pre registrované integračné sociálne podniky,  
uplatnením výnimiek, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá zákona o verejnom obstarávaní, napr. formou  
in house zákazky  
5 Potenciál sociálnej ekonomiky v samospráve, dopadová štúdia, 2023, strana 53, dostupné online  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Z dotazníkového prieskumu vyplynulo, že niektoré sociálne podniky si povinnosť použitia sociálneho hľadiska  
zamieňali s automatickou povinnosťou verejných obstarávateľov a obstarávateľov zadať zákazku priamo  
sociálnym podnikom. Ako však vidíme vo vyššie uvedených možnostiach, verejní obstarávatelia a obstarávatelia  
môžu túto povinnosť splniť rôznymi spôsobmi v rámci prvej uvedenej možnosti. Z toho pramenili niektoré mylné  
názory sociálnych podnikov, že verejní obstarávatelia a obstarávatelia si neplnia svoje zákonné povinnosti, rovnako  
ako Úrad pre verejné obstarávanie si neplní povinnosť kontrolovať dodržiavanie tejto zákonnej povinnosti.  
Z pracovného stretnutia s Úradom pre verejné obstarávanie v rámci kontroly však vyplynulo, že cieľom tohto  
ustanovenia nebolo sankcionovať verejných obstarávateľov a obstarávateľov za nedodržiavanie povinnosti  
uplatňovať sociálne hľadisko, ale motivovať ich k zohľadňovaniu sociálnych aspektov pri zadávaní zákazky.  
Podľa metodicko-štatistického zisťovania v sociálnych podnikoch, vykonaného regionálnymi centrami sociálnej  
ekonomiky, sa v roku 2022 zapojilo do procesu zvýhodneného verejného obstarávania spolu 110 sociálnych  
podnikov, t. j. 20 % z ich celkového počtu. Počet vyhradených zákaziek v rámci celého Slovenska sa síce  
v súčasnosti v porovnaní s rokom 2023 zvýšil z 5 na 36, napriek realizovaniu odborne zameranej kampane pre  
verejných obstarávateľov však ostáva využívanie tejto možnosti skôr ojedinelé. Obstarávatelia  
uprednostňovali tradičné modely, pri ktorých bola najsilnejším argumentom najnižšia cena. Vyplýva to aj  
z rôznych odborných publikácií na túto tému6,7,8  
.
Na podporu využívania sociálneho hľadiska v prospech sociálnych podnikov bol v roku 2021 pripravený internetový  
katalóg sociálnych podnikov, ktorý mal pomôcť sociálnym podnikom pri prezentácii svojich tovarov a služieb  
najmä voči potenciálnym obstarávateľom.  
Dôvodom nevyužívania možnosti vyhradenia zákazky pre sociálne podniky však môže byť aj nízka ponuka služieb  
a tiež konkurencia sociálnych podnikov v konkrétnom regióne (čo vyplýva aj z úvodnej mapy), negatívne  
skúsenosti so sociálnymi podnikmi z minulosti a absencia referencií a skúseností, nakoľko z registra sociálnych  
podnikov vyplýva, že až 62 % sociálnych podnikov bolo k 30. 10. 2023 registrovaných menej ako tri roky.  
Pri súčasnom nastavení zákona o verejnom obstarávaní a po zohľadnení niektorých uvedených argumentov preto  
nie je v najbližšom období možné očakávať, že sociálne hľadisko vo verejnom obstarávaní bude nástrojom,  
ktorý výraznejšie ovplyvní rozvoj sociálneho podnikania na Slovensku.  
Problematické uplatňovanie zníženej sadzby DPH  
Za podmienok definovaných zákonom o sociálnej ekonomike uplatňujú sociálne podniky na tovary a služby  
špecifikované zákonom zníženú sadzbu DPH 10 %. Z ročných súhrnných správ vyplynulo, že uplatnenie tejto  
formy podpory bolo v praxi problematické. Dôvodom bola nejasná formulácia uvedená v zákone o dani  
z pridanej hodnoty, z ktorej vyplývali nejednotné názory ministerstva a Ministerstva financií SR demonštrované  
stanoviskami jednotlivých daňových úradov k žiadostiam sociálnych podnikov.  
Napriek tomu, že na tento problém ročné súhrnné správy poukazovali už od roku 2019, dodnes nedošlo  
k jednoznačnému metodickému usmerneniu sociálnych podnikov.  
Spornou v tejto oblasti sa stala najmä podmienka, že zníženú sadzbu na tovary a služby si môže uplatniť sociálny  
podnik vtedy, ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom.  
Problematickosť využívania tohto nástroja v praxi potvrdil aj dotazníkový prieskum. Len približne 40 % sociálnych  
podnikov, ktoré sú platcami DPH, uplatňovalo zníženú sadzbu DPH a z pohľadu legislatívy v tom nevidelo problém.  
Približne 30 % opýtaných síce uplatňovalo zníženú sadzbu, ale pociťovalo právnu neistotu súvisiacu s týmto  
konaním. Ostatných cca. 30 % podnikov si zníženú sadzbu neuplatňovalo, pretože bolo presvedčených, že to  
6 Kontext a výzvy sociálneho podnikania na Slovensku, ročná súhrnná správa o rozvoji SE v SR, 2019, strana 38, dostupné  
online  
7 Sociálne podnikanie v čase pandémie, výročná správa o stave sociálneho podnikania na Slovensku, 2020, strana 14,  
dostupné online  
8 Potenciál sociálnej ekonomiky v samospráve, dopadová štúdia, 2023, strany 54, 175 a 178, dostupné online  
12  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
legislatívne nie je v poriadku, prípadne k tomu boli usmernení daňovými úradmi. Riešenie by mohla priniesť  
aktuálne pripravovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá okrem iného upravuje aj toto sporné  
ustanovenie.  
Nevyužívanie servisných poukážok  
Medzi nepriame formy podpory patria aj servisné poukážky, ktoré sa mali využívať ako platobný prostriedok (cenina  
v nominálnej hodnote 10 €) na platbu za služby sociálnych podnikov, napr. upratovacie práce, umývanie okien,  
pranie, kosenie, a pod. Možnosť využiť servisné poukážky bola motiváciou pre registráciu sociálneho  
podniku len pre necelých 5 % z nich. Údaje o skutočnom využívaní poukážok ukazujú, že nie všetky sociálne  
podniky, pre ktoré boli servisné poukážky motiváciou, ich aj reálne využívali. Aj tento fakt, ako aj celkový nezáujem  
o tento nástroj, poukazujú na skutočnosť, že servisné poukážky v tejto podobe nie sú účinným nástrojom  
sociálneho podnikania.  
Dôvodom je okrem dodatočných povinností pre sociálny podnik spojených s ich distribúciou pre záujemcov najmä  
fakt, že finančné prostriedky súvisiace so servisnými poukážkami sa započítavajú do schémy de minimis.  
Pre menšie sociálne podniky je problém aj ich oneskorená refundácia. Finančné prostriedky sú refundované až  
po troch mesiacoch, k čomu je potrebné prirátať aj čas súvisiaci so samotnou refundáciou. Pri ekonomike menších  
podnikov by platilo, že čím viac by servisné poukážky využívali, tým menej dostupných finančných prostriedkov by  
mali k dispozícii. Pre sociálne podniky, ktoré sú už bez servisných poukážok na hranici ekonomickej udržateľnosti,  
sú servisné poukážky neuplatniteľným nástrojom.  
Nadmerná administratíva pre sociálne podniky  
Kontrolou bola preverená aj oblasť nadmernej administratívy sociálnych podnikov, ktorá bola podľa  
dotazníkového prieskumu označená za najväčší problém. Tento problém vnímajú intenzívne najmä malé  
podniky, ktoré zamestnávajú administratívnu pracovníčku z finančných dôvodov len na čiastočný úväzok, resp.  
obecné podniky, v ktorých administratívu vykonáva zamestnankyňa obce v rámci svojho úväzku.  
Aj uvedená oblasť bola predmetom záverečného stretnutia ku kontrole za účasti zainteresovaných strán, vrátane  
Ústredia práce. Zo stretnutia vyplynulo, že značná časť povinností vyplýva z financovania súvisiacich činností  
prostredníctvom národných projektov, rôznych schém štátnych pomocí a pod., čo administratívu automaticky  
zvyšuje.  
Administratívna záťaž a náročnosť procesov je do istej miery aj dôsledkom zámerne zložito nastavovaného  
systému v roku 2018 s cieľom zabrániť zneužívaniu výhod pre sociálnych podnikateľov.  
Kvôli zložitosti tejto témy nebolo možné kontrolou formulovať konkrétne návrhy na zjednodušenie administratívy  
sociálnych podnikov. Na mnohé oblasti by malo pozitívny vplyv aj spustenie očakávaného informačného  
systému sociálnej ekonomiky, ale vo všeobecnosti aj lepšia informatizácia celej verejnej správy. Ministerstvo však  
vyjadrilo prísľub, že bude uvažovať o možnostiach zjednodušenia niektorých procesov. Snahu o uvedenú  
oblasť potvrdila napr. novelizácia zákona o sociálnej ekonomike k 1. 1. 2023.  
Záver  
Sociálne podnikanie na Slovensku zaznamenalo od roku 2018 niekoľko pozitívnych zmien. Kontrolou však  
bolo identifikovaných viacero nedostatkov, ktorých odstránenie by v budúcnosti mohlo prispieť k ešte  
výraznejšiemu rozvoju tejto celospoločensky významnej oblasti.  
Kľúčovým sa javí strategický prístup riadenia ministerstva, podporený medzirezortnou spoluprácou, založený  
na stanovení konkrétnych cieľov a sledovaní ich plnenia. Rozšírená by mala byť aj informačná základňa  
o sociálnych podnikoch, ktorá je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia prínosu sociálneho podnikania a prijímania  
vhodných rozhodnutí štátu. Rovnako nevyhnutné je aj vykonávanie hĺbkových kontrol sociálnych podnikov.  
Výzvou ostáva propagácia sociálneho podnikania najmä voči verejnému sektoru, ale aj celej spoločnosti. Pre  
lepšie vnímanie tejto témy aj širšou verejnosťou je nevyhnutné vzdelávanie v oblasti sociálnej ekonomiky, ktoré  
je v súčasnosti nedostatočné.  
13  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Významnou pomocou pre sociálne podniky by bolo zredukovanie niektorých administratívnych povinností  
a zjednodušenie procesov, nakoľko aktuálne môžu byť tieto činnosti vykonávané na úkor potrebnejších aktivít,  
akými je napr. každodenná práca so znevýhodnenými zamestnancami.  
Zo zákona o sociálnej ekonomike vyplýva výrazná snaha o podporu sociálnych podnikov prostredníctvom  
širokej škály možností v rámci priamej, aj nepriamej podpory. Táto snaha však nie je pretavená  
do funkčných, finančne zabezpečených a administratívne zvládnutých mechanizmov. Je potrebné  
prehodnotiť nefunkčné a neúčinné formy a na základe novej analýzy, odbornej diskusie aj so zástupcami  
sociálnych podnikov a doterajších skúseností nastaviť nové funkčné pravidlá podpory. Je potrebné podporiť  
možnosti v rámci verejného obstarávania, ktoré môžu byť pre rozvoj sociálnej ekonomiky kľúčové a to  
prostredníctvom propagácie témy sociálneho podnikania, ako aj samotných podnikov, prípadne posilniť možnosti  
pre sociálne podniky legislatívnou cestou.  
Pre rozvoj sociálneho podnikania je nevyhnutné inšpirovať sa príkladmi dobrej praxe zo zahraničia a byť  
v kontakte s medzinárodnými zoskupeniami, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Príklady k zavedeniu inovatívnych prvkov  
môže ministerstvo čerpať napr. v Nemecku, ktoré vo svojej nedávnej národnej stratégii9 definovalo niekoľko krokov  
na zavedenie inovatívnych postupov a zvýšenie záujmu o túto oblasť. Podobné opatrenia navrhuje aj Európska  
komisia vo svojom akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo10. Zaujímavý inovatívny prvok zaviedla aj Česká  
republika, ktorá ponúka možnosť stáže pre začínajúcich podnikateľov v etablovaných sociálnych podnikoch.  
Podobné nápady v podobe mentoringu, resp. zdieľania skúseností, dobrej praxe od zabehnutých podnikov tým  
začínajúcim, by podľa vykonaného dotazníkového prieskumu privítali aj niektorí slovenskí sociálni podnikatelia.  
Pre zdieľanie takýchto príkladov dobrej praxe a vzájomnej informovanosti medzi jednotlivými krajinami, ako aj  
o aktuálnych opatreniach na úrovni EÚ, vznikla expertná skupina Európskej komisie pre sociálne hospodárstvo  
a sociálne podniky. Slovensko ako jediná krajina spomedzi členských štátov EÚ nemala v tejto skupine  
zastúpenie na úrovni ústredného štátneho orgánu. Naša krajina bola zastúpená len prostredníctvom  
Slovenskej akadémie vied a jedného stretnutia za zúčastnil v roku 2020 zástupca Ministerstva financií SR.  
Odporúčanie pre Vládu SR  
Podľa názoru NKÚ, ak je téma sociálneho podnikania pre štát prioritou, je pre rozvoj sociálnej ekonomiky  
kľúčové, aby sa táto téma stala medzirezortnou, a preto odporúča Vláde SR, aby na základe strategického  
materiálu vypracovaného ministerstvom zaviazala svojim uznesením ústredné orgány štátnej správy  
identifikované v tomto materiáli k spolupráci.  
Odporúčania pre ministerstvo  
NKÚ SR v protokole o výsledku kontroly navrhol ministerstvu v rámci 14 odporúčaní zamerať sa  
na kontrolnú činnosť sociálnych podnikov, rozšíriť možnosti vzdelávania v oblasti sociálnej ekonomiky, viesť  
evidenciu o všetkých formách podpory a prehodnotiť podmienky poskytovania tých, ktoré neboli v kontrolovanom  
období funkčnými.  
NKÚ SR ďalej odporučil vykonať analýzu potrieb sociálnych podnikov najmä vo vzťahu k zamestnávaniu inak ako  
zdravotne znevýhodnených osôb a v zmysle toho posilniť priamu podporu s cieľom podporiť aj zamestnávanie tejto  
skupiny osôb.  
Odporúčania NKÚ SR smerovali aj k výraznejšej podpore sociálneho podnikania formou propagácie a spolupráce  
na medzirezortnej úrovni. Za dôležité NKÚ SR považuje aj zjednodušiť administratívu sociálnych podnikov  
a súvisiace procesy.  
NKÚ SR tiež odporučil ministerstvu pripojiť sa k expertnej skupine Európskej komisie pre sociálne hospodárstvo  
a sociálne podniky s cieľom aplikovať inovatívne a fungujúce prvky zo zahraničia.  
9 Nationale Strategie für Soziale Innovationen und Gemeinwohlorientierte Unternehmen, 2023, dostupné [online]  
10 Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo, 2021, dostupné [online]  
14  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Uvedené nedostatky boli s ministerstvom komunikované priebežne počas celého výkonu kontroly a proti  
pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti týchto zistení ministerstvo nevznieslo žiadne námietky. So závermi kontroly  
sa stotožnilo a vyjadrilo ochotu prijať opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov. Dôvodom pre  
neriešenie problémov už v kontrolovanom období bola podľa vyjadrenia ministerstva poddimenzovanosť  
personálnych kapacít na odbore sociálnej ekonomiky a tiež fakt, že táto téma nebola v uvedenom období  
pre vedenie ministerstva prioritou.  
Priestor na vyjadrenie bol ministerstvu vytvorený aj na záverečnom stretnutí zainteresovaných strán ku kontrole,  
kde sa za účasti expertov na tému sociálneho podnikania sformulovali všetkými stranami akceptované  
odporúčania.  
Odborná spolupráca  
V rámci prípravy a výkonu kontroly boli využité odborné konzultácie a spolupráca so zástupcami akademickej obce,  
oboch strešných organizácií, Implementačnou agentúrou ministerstva, regionálnym centrom v Banskej Bystrici,  
Slovenskou akadémiou vied, Ústredím práce, Banskobystrickým samosprávnym krajom, všetkými obecnými  
sociálnymi podniky v banskobystrickom kraji a Úradom pre verejné obstarávanie.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Špitálska 4, 6, 8  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
816 43 Bratislava  
+421 220 460 000  
web@employment.gov.sk  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
Úplné znenie  
DPH  
EÚ  
daň z pridanej hodnoty  
Európska únia  
ISSAI  
International Standards of Supreme Audit Institutions  
Medzinárodné štandardy najvyšších kontrolných  
inštitúcií  
ministerstvo  
NKÚ SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
NP  
národný projekt  
ročná súhrnná správa  
ročná súhrnnej správy o rozvoji sociálnej ekonomiky v  
SR  
SR  
Slovenská republika  
Ústredie práce  
zákon o dani z pridanej hodnoty  
zákon o sociálnej ekonomike  
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR  
zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty  
zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a  
sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
15  
www.nku.gov.sk