Správa o výsledku kontroly  
2023  
Kontrola bezpečnosti potravín v SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR“) riadi, usmerňuje  
a kontroluje výkon štátnej správy vo veci úradnej kontroly v celom agropotravinovom reťazci. Vykonáva úlohy  
Národného kontaktného bodu pre vedeckú a technickú spoluprácu s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín  
(ďalej len “EFSA).  
Subjekty oslovené podľa § 22 zákona o NKÚ SR za účelom získania informácií a dát:  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) pri zabezpečovaní úloh na úseku úradnej  
kontroly potravín a pri príprave legislatívnych predpisov v oblasti hygieny a bezpečnosti potravín spolupracuje  
s MPRV SR.  
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR“) je orgánom štátnej správy  
na úseku potravinového dozoru.  
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR) je orgánom štátnej správy na úseku  
verejného zdravotníctva a potravinového dozoru.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola výkonnosti. Použili sme kontrolórske postupy a techniky vychádzajúce  
z medzinárodných štandardov [International Standards of Supreme Audit Institutions (ďalej len „ISSAI)]  
pre výkonnostnú kontrolu, najmä preskúmanie a analýzu dokumentov, priame pozorovanie a rozhovory.  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 až 2022 a súvisiace obdobia.  
Prečo sme kontrolovali  
Pri príprave kontroly boli uskutočnené osobné stretnutia s nasledovnými zainteresovanými stranami: MPRV SR,  
MZ SR, ŠVPS SR, ÚVZ SR a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. NKÚ SR identifikoval po stretnutiach  
so zainteresovanými stranami viaceré riziká. V oblasti legislatívnej úpravy riziko nedostatočného vecného  
a miestneho vymedzenia pôsobnosti dozorných orgánov a v oblasti viacročného národného plánu úradných kontrol  
riziko chýbajúcich dát potrebných pre vypracovanie viacročného plánu. NKÚ SR zároveň identifikoval riziko  
nesprávneho nastavenia systému úradných kontrol potravinového reťazca.  
Čo sme zistili  
Chýba komplexný dohľad nad bezpečnosťou celého potravinového reťazca jedným dozorným orgánom.  
Kompetencie orgánov štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú roztrieštené medzi rezort  
pôdohospodárstva a zdravotníctva a dva dozorné orgány, ktorými sú ŠVPS SR a ÚVZ SR. Vzájomná komunikácia  
MPRV SR a MZ SR v oblasti úradných kontrol potravín nie je na dostatočnej úrovni a je do značnej miery  
zdeformovaná neštandardnou rozšírenou pôsobnosťou ÚVZ SR. Zariadenia spoločného stravovania (ďalej len  
ZSS) patria do výhradnej kompetencie ÚVZ SR, čo je čiastočný zásah do vecnej pôsobnosti ŠVPS SR.  
Druhým slabým miestom je nedostatočné vecné a miestne vymedzenie kompetencií dozorných orgánov  
v platnej legislatíve. Kompetencie dozorných orgánov sa prelínajú, v dôsledku čoho vznikajú tzv. „šedé zóny“.  
Problémy v aplikačnej praxi boli riešené Dohodou o spolupráci medzi ŠVPS SR a ÚVZ SR (ďalej len „Dohoda  
o spolupráci“).  
Chýbalo zadefinovanie výziev, priorít, cieľov a opatrení nielen do roku 2020, ale aj do roku 2030. Stratégia  
bezpečnosti potravinového reťazca z júna 2013, ako jediný strategický dokument, nebola doteraz aktualizovaná.  
Informačné systémy MPRV SR a dozorných orgánov nie sú navzájom prepojené. Chýbajú tak analyticky  
spracovateľné dáta z celého potravinového reťazca, čo by umožnilo efektívnejšie vykonávanie činností všetkých  
zainteresovaných subjektov. Slovenská republika (ďalej len „SR) nemá vybudovanú elektronickú platformu  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
a potrebné mechanizmy na komunikáciu prevádzkovateľov potravinárskych podnikov so štátom, ktorú by zdieľali  
všetci aktéri a štát by mal nad ňou dohľad.  
V SR dodnes pretrváva multi-inštitucionálny systém úradných kontrol potravín. Tento model má v SR  
historické korene, avšak v súčasnosti ho má už iba päť členských štátov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) vrátane  
SR. Väčšina členských štátov EÚ (81,5 %) sa na prelome 20. a 21. storočia rozhodla pre niektorú formu  
konsolidácie svojich inštitucionálnych štruktúr. Sériu konsolidácie systému úradných kontrol zakončili Bulharsko  
v roku 2011 a Maďarsko v roku 2012.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) pre pôdohospodárstvo  
a životné prostredie, aby zaviazal vládu SR vypracovať a predložiť analýzu možnej integrácie delených  
kompetencií orgánov štátnej správy úradných kontrol potravín do jedného orgánu s kumulovanou pôsobnosťou  
a informačným systémom v celom potravinovom reťazci.  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
1 Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo zhodnotiť, či je možné účinnejšie fungovanie úradných kontrol pre zvýšenie ochrany  
spotrebiteľa. Kontrola mala definovať, či je možné zefektívnenie výkonu úradných kontrol posilnením vzájomnej  
súčinnosti dozorných orgánov a uplatňovaním spoločných kontrol celého potravinového reťazca s cieľom  
odstránenia šedých zón a dosiahnutia finančných úspor.  
Hlavná otázka kontroly  
Je systém úradných kontrol v celom potravinovom reťazci nastavený správne?  
Kľúčové otázky kontroly  
1. Boli vytvorené vhodné legislatívne podmienky pre úradné kontroly potravín v celom potravinovom reťazci?  
Bola pôsobnosť dozorných orgánov úradných kontrol vymedzená v legislatíve komplexne?  
Bola vzájomná spolupráca dozorných orgánov úradných kontrol dostatočne legislatívne upravená?  
2. Bol viacročný národný plán úradných kontrol nastavený správne?  
Boli k dispozícii všetky dáta potrebné pre vypracovanie správne nastaveného plánu úradných kontrol?  
Zadefinovalo MPRV SR adekvátne pravidlá pre aktualizáciu viacročných plánov?  
NKÚ SR stanovil hodnotiace kritériá, s ktorými bolo MPRV SR na začiatku kontroly riadne oboznámené a nemalo  
voči nim výhrady. Vyhodnotenie kritérií kontroly je uvedené v Prílohe 1 tejto správy.  
2 Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola realizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR, Metodickej príručky pre kontrolu  
výkonnosti a základných princípov kontroly, definovaných medzinárodnými štandardmi najvyšších kontrolných  
inštitúcií (ISSAI 100, ISSAI 300). Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 až 2022 a súvisiace obdobia.  
Použitými metódami pre získavanie dôkazov kontroly boli: preskúmanie a analýza vyžiadaných dokladov,  
dokumentov a písomných vyjadrení, priame pozorovanie a rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami  
MPRV SR a iných zainteresovaných strán. V tejto záverečnej správe boli použité aj informácie získané NKÚ SR  
v rámci pracovnej skupiny EUROSAI pre kontrolu životného prostredia, ako aj výstupy z Porovnávacieho  
prieskumu nastavenia národných systémov bezpečnosti potravín v Európskej únii.  
Kontrola bola zameraná na jeden z najdôležitejších segmentov fungovania občana, a to potraviny. V rámci  
vykonanej kontroly potraviny znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na ňu určené.  
Potraviny znamenajú tiež vodu, nápoje, žuvačky a všetky látky vrátane vody, zámerne pridávanej do potravín počas  
ich výroby, prípravy alebo úpravy. Potraviny nezahŕňajú: krmivá, živé zvieratá, ak nie sú pripravované s cieľom  
umiestnenia na trh pre ľudskú spotrebu, rastliny pred zberom, liečivá, kozmetické prostriedky, tabak a tabakové  
výrobky, omamné alebo psychotropné látky, rezíduá a kontaminanty.  
V rámci kompetencií dozorných orgánov je diskrepancia v prípade zariadení spoločného stravovania (ďalej len  
„ZSS“). V prípade kontroly ponímame ZSS ako zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou,  
prípravou alebo podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách,  
zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych  
zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v jedálňach so samoobsluhou a v podobných prevádzkach  
verejného stravovania, cukrárňach, stánkoch a v iných prevádzkach s ambulantným predajom potravín, pokrmov  
alebo nápojov a na zotavovacích podujatiach alebo iných hromadných podujatiach.  
3
VÝSLEDKY KONTROLNEJ AKCIE  
3.1 Roztrieštenosť kompetencií kľúčových aktérov  
V súvislosti s roztrieštenosťou kompetencií v oblasti úradných kontrol potravín medzi dva rezorty a dva dozorné  
orgány, NKÚ SR poukazuje na riziko chýbajúceho komplexného dohľadu nad bezpečnosťou celého  
potravinového reťazca jedným orgánom. To môže mať negatívny vplyv na zacielenie a účinnosť úradnej  
kontroly potravín. NKÚ SR v tejto súvislosti upozorňuje, že potravinový reťazec má byť základným  
integračným bodom úradných kontrol potravín v záujme ochrany spotrebiteľov.  
Problematika úradných kontrol potravín sa týka dvoch rezortov (MPRV SR a MZ SR) a dvoch dozorných orgánov.  
Na dohľade nad bezpečnosťou potravín v potravinovom reťazci sa v zmysle zákona o potravinách podieľajú  
rozdielnym rozsahom a podielom orgány veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS SR a 40 regionálnych  
veterinárnych a potravinových správ [ďalej len RVPS“)]) a orgány verejného zdravotníctva [ÚVZ SR a 36  
regionálnych úradov verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“)].  
RVPS vykonávajú podľa zákona o potravinách kontrolu potravinového dodávateľského reťazca od prvovýroby  
po maloobchod, vrátane ich vysledovateľnosti, okrem poskytovania služieb spoločného stravovania. RÚVZ sa  
zameriavajú na kontrolu potravín, vrátane ich vysledovateľnosti, v ZSS pri príprave pokrmov a jedál (viď.  
Príloha 2). NKÚ SR zistil, že v tomto prípade ide o zásah do vecnej pôsobnosti orgánov veterinárnej  
a potravinovej správy, ktoré im vyplývajú zo zákona NR SR č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení  
neskorších predpisov. Zákon o potravinách by mal ustanoviť, že RVPS vykonávajú úradné kontroly potravín  
živočíšneho pôvodu v ZSS do začiatku prípravy pokrmu alebo jedla.  
Vzájomná komunikácia MPRV SR a MZ SR v oblasti úradných kontrol potravín nie je na dostatočnej úrovni  
a je do značnej miery zdeformovaná neštandardnou kompetenčnou extenziou ÚVZ SR. MZ SR spoluprácu  
s MPRV SR v oblasti úradných kontrol potravín ponecháva na svojej podriadenej organizácii, ÚVZ SR.  
V súvislosti s roztrieštenosťou kompetencií v oblasti úradných kontrol potravín medzi dva rezorty a dva dozorné  
orgány, NKÚ SR poukazuje na riziko chýbajúceho komplexného dohľadu nad bezpečnosťou celého  
potravinového reťazca jedným orgánom. To môže mať negatívny vplyv na zacielenie a účinnosť úradnej  
kontroly potravín. NKÚ SR v tejto súvislosti upozorňuje, že potravinový reťazec má byť základným  
integračným bodom úradných kontrol potravín v záujme ochrany spotrebiteľov.  
Riešenia v členských štátoch EÚ  
EÚ nediktovala členským štátom žiadny konkrétny model úradnej kontroly potravín, ako ani rozdelenie  
kompetencií. Porovnaním systémov nastavenia úradnej kontroly potravín v SR a EÚ bolo zistené, že Slovensko  
a ďalšie štyri členské štáty EÚ Poľsko, Slovinsko, Taliansko a Cyprus, naďalej uplatňujú multi-  
inštitucionálny systém.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Naopak, väčšina členských štátov EÚ sa rozhodla pre niektorú formu konsolidácie svojich  
inštitucionálnych štruktúr, resp. pre zriadenie tzv. „úradu pre potraviny“ (viď. Príloha 3). Sériu konsolidácie  
systému úradnej kontroly zakončilo Maďarsko v roku 2012. Výsledným efektom integrovaného systému úradnej  
kontroly potravín bol prehľadnejší a komplexnejší výkon úradných kontrol v celom potravinovom reťazci. Príklady  
dobrej praxe sú uvedené v Prílohe 4.  
NKÚ SR zaznamenal aj v Poľsku, v roku 2017, snahu vlády o vytvorenie nového integrovaného systému kontroly  
bezpečnosti a kvality potravín. Vytýčený cieľ sa síce nepodarilo zrealizovať v celom rozsahu, ale prijatím opatrení  
sa podarilo od júla 2020 zlepšiť komunikáciu o identifikovaných rizikách a urýchliť proces rozhodovania.  
Porovnanie multi-inštitucionálneho systému v SR a integrovaného systému úradnej kontroly potravín je uvedené  
v Prílohe 5.  
3.2 Existencia tzv. „šedých zón“  
Jednou z hlavných príčin čiastočnej účinnosti systému nastavenia úradných kontrol potravín bola  
existencia tzv. „šedých zón“.  
V zákone o potravinách pre jednotlivé dozorné orgány nie sú jasne vymedzené kompetencie pre niektoré predajné  
miesta a prevádzkarne. Zákon o potravinách nestanovuje, kto má kontrolovať potraviny v novinových stánkoch,  
v predajniach s drogistickým tovarom, v predajných automatoch, na čerpacích staniciach, na jarmokoch a pod.  
Rovnako nie sú explicitne vymedzené všetky predajné miesta a prevádzkarne, na ktorých sa úradnou kontrolou  
potravín overuje dodržiavanie požiadaviek stanovených platnou európskou a národnou legislatívou.  
Kompetencie orgánov RVPS a RÚVZ sa podľa zákona o potravinách prelínajú a v praxi nie je možné vždy  
jednoznačne určiť kam jeden orgán môže alebo nemôže vstúpiť. Existujú totiž prevádzkarne, ktoré svojou  
činnosťou spadajú pod úradnú kontrolu obidvoch dozorných orgánov.  
Problémy v aplikačnej praxi boli riešené Dohodou o spolupráci medzi ŠVPS SR a ÚVZ SR (ďalej len „Dohoda  
o spolupráci“), uzatvorenou na centrálnej aj regionálnej úrovni. V posledných obdobiach sa v tejto oblasti  
prejavovali tlaky na zníženie počtu úradných kontrol v záujme zníženia záťaže pre podnikateľov. Viedlo to  
k posilneniu kompetencií RÚVZ, degradácii kompetencií RVPS a prehlbovaniu právnej neistoty zainteresovaných  
strán. Dohoda o spolupráci umožňovala vykonať úradnú kontrolu iba jedným dozorným orgánom.  
NKÚ SR poukazuje na to, že ak vecné a miestne kompetencie dozorných orgánov nebudú jasne  
a zrozumiteľne vymedzené vo všeobecne záväznom právnom predpise, hrozí riziko prehlbovania  
právnej neistoty zainteresovaných strán.  
Výkon úradných kontrol potravín je previazaný so zákonom o správnom konaní. Úradná kontrola je často  
sprevádzaná aj vznikom konfliktnej situácie, pri ktorej sa podnikateľ bráni a snaží sa spochybniť rozhodnutie  
dozorného orgánu o uložení pokuty. Úradné kontroly musia preto stáť na pevných pilieroch, ktorých základom  
je všeobecne záväzný právny predpis a nie Dohoda o spolupráci.  
Súčasné rozdelenie kompetencií dozorných orgánov nie je, podľa NKÚ SR, trvalo udržateľné.  
V dynamicky sa rozvíjajúcej dobe neustále monitorovanie zmien činností jednotlivých prevádzok a následné  
prehodnocovanie kompetencie dozorných orgánov nie je možné.  
Zodpovednosť za bezpečnosť potravinového reťazca sa musí jednoznačne oddeliť od zodpovednosti  
za podporu podnikateľských subjektov. V opačnom prípade hrozí riziko, že znižovanie podnikateľskej záťaže  
bude mať prioritu pred bezpečnosťou a kvalitou potravín. Bezpečnosť v celom potravinovom reťazci má byť  
na najvyššej priečke verejných priorít v hierarchii štátnej moci a nemá ustupovať priorite iného rezortu. Od nej majú  
závisieť kritériá a požiadavky na príslušnosť dozorného orgánu a na frekvenciu vykonávania úradných kontrol  
potravín.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
3.3 Chýbajúce zadefinovanie výziev, priorít, cieľov a opatrení  
V kontrolovanom období 2019 2022 chýbalo zadefinovanie výziev, priorít, cieľov a opatrení do roku 2020  
aj do roku 2030. NKÚ SR poukazuje na riziko, že ak nebude Stratégia ako jediný strategický dokument  
pre túto oblasť aktualizovaná, bude to mať negatívny vplyv na efektivitu riadenia v oblasti bezpečnosti  
potravín v SR, ochranu zdravia ľudí, ako aj na účinnosť úradnej kontroly na všetkých stupňoch  
potravinového reťazca.  
Stratégia z roku 2013 obsahovala strategické východiská a úlohy v oblasti koordinácie bezpečnosti potravín iba  
pre obdobie 2014 2017. Nebola doteraz aktualizovaná najmä z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít  
príslušného odboru MPRV SR. Kontrolou bolo zistené, že agendu úradných kontrol potravín do roku 2021  
zabezpečoval iba jeden zamestnanec a od roku 2022 ju zabezpečovali dvaja zamestnanci. NKÚ SR zároveň zistil,  
že pri stratégii chýbal akčný plán, ktorý by presne určil úlohy, zodpovednosti, termíny a finančné krytie pre jednotlivé  
ciele nastavené v stratégii.  
Príkladom dobrej praxe bola aktualizácia strategického dokumentu v Českej republike (ďalej len „ČR“). V ČR  
boli prijaté dve stratégie bezpečnosti potravín a výživy. Prvá stratégia bola prijatá na obdobie 2014 2020 a druhá,  
aktuálne platná stratégia bola spracovaná až do roku 2030. Naviac, na aktuálnu stratégiu nadväzuje Akčný plán  
Stratégie bezpečnosti potravín a výživy 2030, ktorý bol schválený vládou ČR dňa 16. 3. 2022.  
3.4 Chýbajúci spoločný informačný systém a databázy  
SR za takmer 30 rokov skúseností s úradnou kontrolou potravín nemá v tomto segmente vybudovanú  
elektronickú platformu a potrebné mechanizmy na komunikáciu PPP (ďalej len „PPP“) so štátom, ktorú  
by zdieľali všetky zainteresované strany a štát by mal nad ňou dohľad. Každý PPP, ktorý svojou činnosťou  
spadá pod úradnú kontrolu potravín, by mal byť uvedený v spoločnom registri PPP a mať povinnosť zdieľať  
so štátom dáta.  
V SR sa doteraz nepodarilo vybudovať spoločnú databázu údajov ani v prípade dozorných orgánov.  
Informačné systémy orgánov úradných kontrol potravín nie sú navzájom prepojené a MPRV SR nemá  
prístup do databáz dozorných orgánov. Absencia spoločnej databázy údajov môže mať negatívny dopad  
nielen pre zacielenie úradnej kontroly potravín, ale aj pre tvorbu politiky bezpečnosti potravín.  
Preverením informačných systémov orgánov štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín bolo zistené, že  
tieto systémy nie sú navzájom prepojené. Dozorné orgány disponujú iba vlastnou databázou údajov z úradných  
kontrol a vedú iba vlastný register. Vzájomná informovanosť a spolupráca medzi nimi funguje len na základe  
Dohody o spolupráci, a to len v súvislosti s registrami prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ak ich úradné  
kontroly spadajú do kompetencie druhého dozorného orgánu. V platnej legislatíve nie je ustanovená povinnosť  
dozorných orgánov ohlasovať tieto údaje MPRV SR. MPRV SR musí o dáta pre účely monitorovania úradnej  
kontroly potravín oba dozorné orgány opakovane písomne požiadať.  
Príkladom dobrej praxe dvoch dozorných orgánov bolo aj vykonávanie spoločných úradných kontrol potravín.  
NKÚ SR zistil, že dozorné orgány vykonali štyri spoločné úradné kontroly v roku 2019 a jednu spoločnú kontrolu  
v roku 2022.  
Ďalším príkladom dobrej praxe bol „Pilotný projekt – spoločné kontroly“, ktorý bol vykonaný na základe  
dohovoru medzi MZ SR, MPRV SR a odbornými pracovníkmi RÚVZ so sídlom v Liptovskom Mikuláši, v Martine  
a v Poprade, v termíne od 15. 10. 2018 do 15. 11. 2018. Projekt spoločných kontrol bol zameraný  
na vysledovateľnosť potravín živočíšneho a rastlinného pôvodu, určených ako priame dodávky do ZSS. V rámci  
projektu bol zavedený systém a postupy na vysledovateľnosť potravín a plnenie oznamovacej povinnosti ZSS  
v prípade priamych dodávok potravín z krajín mimo SR.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
3.5 Chýbajúci komplexný a nezávislý pohľad gestora na Viacročný plán  
úradnej kontroly  
Preverením procesu prípravy, aktualizácie a vyhodnocovania úradných kontrol potravín v kontrolovanom období  
2019 – 2022 bolo zistené, že MPRV SR bolo podľa platnej európskej legislatívy iba koordinátorom prípravy  
Viacročného národného plánu úradnej kontroly (ďalej len „MANCP“) a zabezpečovalo jeho koherentnosť.  
MANCP sa pripravoval na obdobie štyroch rokov a bol zverejňovaný na webovom sídle MPRV SR, ale ministerstvo  
ho nevypracovávalo, neaktualizovalo a nevyhodnocovalo.  
MANCP vypracovávali dozorné orgány samostatne, vychádzajúc z analýzy rizika za predchádzajúce roky  
z výsledkov cielených kontrol alebo potravinových kríz. MPRV SR pripravilo z podkladov dozorných orgánov jeden  
koherentný dokument a predkladalo ho na schválenie vedeniu ministerstva.  
MANCP aktualizovali dozorné orgány v rámci vypracovania ročných plánov úradných kontrol a rozpracovávali  
ho najmä na základe svojich strategických a operačných cieľov a hodnotenia rizika u jednotlivých PPP, výsledkov  
rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá (Rapid Alert System for Food and Feed – RASFF), sťažnosti  
spotrebiteľov a ďalších kritérií.  
Za vyhodnotenie MANCP považovalo MPRV SR výročné správy z úradných kontrol, ktoré každoročne  
pripravovalo a predkladalo Európskej komisii (ďalej len „EK). MPRV SR na tento účel zbieralo a sumarizovalo  
informácie o vykonávaní MANCP od dozorných orgánov.  
NKÚ SR poukazuje na riziko, že ak úloha MPRV SR vo vzťahu k tvorbe MANCP bude nepriama,  
viac-menej formálna, a dozorné orgány budú aj tvorcami i vykonávateľmi MANCP, bude chýbať  
komplexný a nezávislý pohľad gestora. To bude mať negatívny dopad na účinnosť úradnej kontroly  
potravín na všetkých stupňoch potravinového reťazca.  
Dovoz potravín do SR z územia mimo EÚ a ich tranzit cez územie SR  
Dovoz potravín do SR z územia mimo EÚ nebol predmetom kontroly, avšak v súvislosti s vojnovým konfliktom  
na Ukrajine EK svojím rozhodnutím zrušila kvantitatívne a colné obmedzenia na dovoz potravín z Ukrajiny do EÚ.  
SR a ďalšie štyri susediace krajiny čelili neočakávanej výzve a to obrovskému tlaku dovážaných  
poľnohospodárskych produktov a potravín z Ukrajiny. NKÚ SR identifikoval v tejto súvislosti významné riziká  
z hľadiska aktuálnej kauzy dovozu 1 500 ton ukrajinskej pšenice do Mlyna Kolárovo, v ktorej boli identifikované  
rezíduá látky chlorpyrifos (tlačová správa MPRV SR z 13. 4. 2023).  
Vláda SR rozhodla o zákaze dovozu vybraných komodít na národnej úrovni, ktorý bol následne prijatý na úrovni  
EÚ pre päť susediacich členských štátov, avšak týkal sa len štyroch komodít pôvodom z Ukrajiny. Európsky zákaz  
platil len do 15. 9. 2023, no keďže nedošlo k jeho predĺženiu, vláda SR opätovne prijala zákaz dovozu pre štyri  
komodity na národnej úrovni. Platiť bude iba do konca roka 2023 na pšenicu, kukuricu, repku a slnečnicové  
semená.  
Územím SR sú ďalej v rámci tzv. koridorov solidarity tranzitované zásielky potravín a surovín z Ukrajiny (ako  
obilniny a výrobky z obilia, múka, krupica a rastlinné oleje a olejnaté semená – slnečnica, repka), ktoré sú určené  
do tretích krajín. Často sa však stáva, že tieto potraviny a suroviny končia na našom trhu, čo je pre SR nežiadúce  
a má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo.  
Z uvedeného dôvodu ŠVPS SR každú zásielku v mieste určenia úradne vzorkuje a vzorka je podrobená analýze.  
Každá takáto zásielka je do doby vyšetrenia vzorky pozastavená. V prípade, ak je pozitívna, ŠVPS SR v zmysle  
zákona o potravinách uloží náležité opatrenia, nariadi zákaz ďalšieho nakladania s tovarom a likvidáciu. V prípade,  
že sú zistené hodnoty zakázanej látky prekročené, postupuje sa v zmysle zákona o potravinách, nariaďujú sa  
opatrenia na zákaz jej uvedenia na trh. V prípade, ak je vzorka prevádzkovateľa negatívna a požiada v zmysle  
článku 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách  
o druhé stanovisko odborníka, nastáva rozpor a problém, keďže požiadavky na tento proces národná legislatíva  
neupravuje.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Táto problematika nesúvisí len s tranzitom, resp. dovozom z Ukrajiny, ale môže vzniknúť pri akejkoľvek úradnej  
kontrole, pri ktorej sa odoberá úradná vzorka. Preto je potrebné túto legislatívnu medzeru odstrániť. V súčasnosti  
odbor bezpečnosti potravín a výživy MPRV SR v spolupráci s odborom potravinárstva intenzívne pracuje  
na nastavení podmienok pre druhé stanovisko odborníka. Na zabezpečenie správnej implementácie nariadenia  
2017/625 bude potrebné v SR aktualizovať niekoľko zákonov: zákon o potravinách, zákon č. 39/2007 Z. z.  
o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh  
a používaní krmív, zákon č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona NR SR č. 145/1995  
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 282/2020 Z. z. o ekologickej  
poľnohospodárskej výrobe.  
Záver  
NKÚ SR identifikoval v oblasti úradných kontrol potravín viaceré rizikové faktory, ktoré prispievajú k čiastočnej  
neúčinnosti systému úradných kontrol v potravinovom reťazci.  
V oblasti legislatívy významným rizikovým faktorom bola neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť samotného zákona  
o potravinách, ktorý zahŕňal až 28 noviel. Dôsledkom častej novelizácie zákona o potravinách je roztrieštenosť  
a nejasné zadefinovanie kompetencií kľúčových aktérov, prelínajúce sa kompetencie dozorných orgánov  
a existencia tzv. „šedých zón“. Ďalším rizikovým faktorom bolo chýbajúce zadefinovanie výziev, priorít, cieľov  
a opatrení v oblasti bezpečnosti potravín do roku 2020 a 2030. Stratégia bezpečnosti potravinového reťazca z roku  
2013 nebola aktualizovaná najmä z dôvodu nedostatočných personálnych kapacít príslušného odboru MPRV SR.  
Najvýraznejšie ohrozenie účinnosti výkonu úradných kontrol potravín bola nedostatočná vzájomná komunikácia  
MPRV SR a MZ SR. Ďalším ohrozením účinnosti výkonu úradných kontrol bol chýbajúci komplexný a nezávislý  
pohľad gestora na Viacročný plán úradnej kontroly a chýbajúci komplexný dohľad nad bezpečnosťou potravín  
jedným dozorným orgánom v celom potravinovom reťazci. Vzájomná spolupráca a súčinnosť dvoch dozorných  
orgánov nebola jednoznačne upravená v zákone o potravinách, ale bola upravená iba v Dohode o spolupráci medzi  
ŠVPS a ÚVZ, čo vytvorilo právnu neistotu. Ďalším identifikovaným rizikom bolo neprepojenie informačných  
systémov MPRV SR a dozorných orgánov, a preto neboli dostupné úplné analyticky spracovateľné dáta z celého  
potravinového reťazca. SR za takmer 30 rokov skúseností s úradnou kontrolou potravín nemá v tomto segmente  
vybudovanú elektronickú platformu a potrebné mechanizmy na komunikáciu prevádzkovateľov potravinárskych  
podnikov so štátom, ktorú by zdieľali všetci aktéri a štát by mal nad ňou dohľad.  
Multi-inštitucionálny systém úradných kontrol potravín v SR historické korene, avšak v súčasnosti ho  
zo zotrvačnosti uplatňuje už len päť členských štátov EÚ vrátane SR. Doterajšie pokusy zmeniť nastavenie systému  
úradných kontrol potravín v SR zlyhali, pretože argumenty zástancov nejednotného systému rozptýlili  
protiargumenty zástancov konsolidovaného systému úradných kontrol potravín. Kontrola NKÚ SR poukázala  
na viaceré nevýhody tohto systému a považuje ho len za čiastočne účinný, pričom argumentuje výhodami  
integrovaného modelu.  
Porovnaním nastavenia systémov úradnej kontroly v SR a EÚ bolo zistené, že väčšina členských štátov  
(81,5 %) sa na prelome 20. a 21. storočia rozhodla pre niektorú formu konsolidácie svojich  
inštitucionálnych štruktúr na základe argumentu, že potravinový reťazec má byť základným integračným  
prvkom úradných kontrol potravín. Je to trend, ktorý vedie k zefektívneniu systému úradnej kontroly.  
V prípade, ak nenastanú zmeny v systéme nastavenia úradných kontrol, hrozí riziko pokračovania jeho  
nekoherentnosti tak na riadiacej, výkonnej, ako aj technickej úrovni. Ide o neefektívny systém, ktorý je  
administratívne náročný.  
Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt. Jedným zo základných predpokladov zdravia  
obyvateľstva sú bezpečné a kvalitné potraviny.  
Na záver, vzhľadom na to, že NKÚ SR identifikoval v spojitosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine významné riziká  
v oblasti dovozu potravín do SR z územia mimo EÚ, ako aj v oblasti ich tranzitu cez územie SR, v budúcnosti bude  
potrebné preveriť aj tento segment.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Dňa 10. 11. 2023 kontrolná skupina NKÚ SR predložila vypracovaný protokol o výsledku kontroly osobe poverenej  
štatutárnym orgánom kontrolovaného subjektu na oboznámenie sa s jeho obsahom a na prípadné vznesenie  
námietok voči jeho pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení.  
Kontrolovaný subjekt nevzniesol žiadne námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
Dobrovičova 12  
824 73 Bratislava 26  
812 66 Bratislava  
Zoznam použitých skratiek  
Skrátený názov  
Úplné znenie  
Dohoda o spolupráci medzi Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej  
republiky, Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Slovenskou  
obchodnou inšpekciou  
Dohoda o spolupráci  
EFSA  
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín  
Európska komisia  
EK  
EÚ  
Európska únia  
ISSAI  
International Standards of Supreme Audit Institutions  
MANCP  
MPRV SR  
MZ SR  
NKÚ SR  
NR SR  
PPP  
Viacročný národný plán úradnej kontroly  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Národná rada Slovenskej republiky  
prevádzkovatelia potravinárskych podnikov  
RASFF  
RÚVZ  
Rapid Alert System for Food and Feed – Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá  
regionálny úrad verejného zdravotníctva  
RVPS  
regionálna veterinárna a potravinová správa  
SR  
Slovenská republika  
Stratégia  
ŠVPS SR  
ÚVZ SR  
zákon o potravinách  
ZSS  
Stratégia bezpečnosti potravinového reťazca z júna 2013  
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky  
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky  
zákon NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov  
zariadenia spoločného stravovania  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 1  
Vyhodnotenie kritérií kontroly  
NKÚ SR pri príprave kontroly zorganizoval viacero pracovných stretnutí so zainteresovanými stranami na účely  
identifikovania potenciálnych rizík v oblasti úradnej kontroly potravín. Následne boli potenciálne riziká  
pretransformované na kontrolné otázky. Išlo o stretnutia s odborníkmi z MZ SR, ÚVZ SR, ŠVPS SR, Slovenskej  
poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ako aj so samotným MPRV SR. Kritériá kontroly (očakávaný stav) vychádzali  
z dobrej praxe NKÚ SR. Nasledujúca tabuľka znázorňuje vyhodnotenie kritérií v kontrolovanom subjekte  
po ukončení kontroly.  
Otázky kontroly  
Kritéria kontroly  
MPRV SR  
1. Boli vytvorené vhodné  
legislatívne podmienky  
pre výkon úradných kontrol  
potravín v celom potravinovom  
reťazci?  
Podmienky pre výkon úradných kontrol v celom  
potravinovom reťazci budú vhodne vytvorené vtedy,  
ak pôsobnosť dozorných orgánov bude vymedzená  
v legislatíve vecne a miestne tak, že bude zahŕňať  
všetky požadované činnosti súvisiace s výkonom  
úradných kontrol.  
2. Bola pôsobnosť dozorných  
orgánov úradných kontrol  
vymedzená v legislatíve  
komplexne?  
Pôsobnosť dozorných orgánov bude v legislatíve  
vymedzená komplexne vtedy, ak nebudú vznikať  
nepokryté miesta pre výkon úradných kontrol  
potravín, tzv. „šedé zóny“.  
3. Bola vzájomná spolupráca  
dozorných orgánov úradných  
kontrol dostatočne legislatívne  
upravená?  
Vzájomná spolupráca dozorných orgánov úradných  
kontrol bude dostatočne legislatívne upravená, ak  
bude povinne stanovená v legislatíve pre všetky  
miesta úradnej kontroly a na všetkých stupňoch  
potravinového reťazca.  
4. Boli k dispozícii všetky potrebné Potrebné dáta na vypracovanie Viacročného  
dáta na vypracovanie  
Viacročného národného plánu  
úradných kontrol?  
národného plánu úradných kontrol budú k dispozícii,  
ak bude vytvorená spoločná databáza údajov  
dozorných orgánov a ich vzájomné zdieľanie  
všetkými zainteresovanými stranami na účel  
lepšieho zacielenia úradných kontrol.  
5. Malo zadefinované MPRV SR  
interné pravidlá pre  
Interné pravidlá pre zostavovanie a aktualizáciu  
Viacročného národného plánu bude mať MPRV SR  
zadefinované, ak bude mať vypracované interné  
zostavovanie a aktualizáciu  
Viacročného národného plánu? predpisy, ktoré budú obsahovať merateľné  
ukazovatele a podmienky prijatia urýchlených  
a účinných operatívnych zásahov do viacročných  
plánov s cieľom zabezpečenia vysokej úrovne  
bezpečnosti potravín.  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 2  
Obrázok 1: Kompetencie dozorných orgánov na jednotlivých stupňoch potravinového reťazca v SR  
Vysvetlivky: RVPS  
, RÚVZ  
Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 3  
Obrázok 2: Porovnanie systémov úradných kontrol v SR a EÚ  
Vysvetlivky: RVPS  
, RÚVZ  
Zdroj: National food safety systems in the European Union: A comparative survey, vlastné spracovanie NKÚ SR  
12  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 4  
Príklady dobrej praxe z EÚ k integrovanému systému dozoru nad potravinovým  
reťazcom  
Bulharsko  
Bulharská agentúra pre bezpečnosť potravín, Българска агенция по безопасност на храните (БАБХ) je jednotným orgánom  
pre kontrolu bezpečnosti a kvality potravín v Bulharskej republike.  
Zriadená bola v roku 2011 zákonom o Bulharskej agentúre pre bezpečnosť potravín. Vznikla zjednotením Národnej veterinárnej  
lekárskej služby, Národnej služby na ochranu rastlín, Národnej obilnej a krmovinárskej služby, regionálnych zdravotných inšpekcií  
a regionálnych poľnohospodárskych riaditeľstiev.  
Odborníci БАБХ denne vykonávajú prísnu kontrolu nad celým potravinovým reťazcom – „z farmy na stôl“. Pri uplatňovaní vysokých  
štandardov v oblasti kontroly bezpečnosti a kvality potravín, výživových doplnkov a nápojov, zdravotnej starostlivosti a dobrých životných  
podmienok zvierat, ochrany rastlín a hnojív, fytosanitárnej kontroly, krmív, atď., dodržiavajú najlepšie európske postupy.  
Bulharskú agentúru pre bezpečnosť potravín riadi a zastupuje výkonný riaditeľ, ktorého menuje predseda vlády na návrh ministra  
poľnohospodárstva.  
Lotyšsko  
Potravinová a veterinárna služba Lotyšska, Pārtikas un veterinārais dienests (PVD) začala svoju činnosť 1. januára 2002  
pod dohľadom ministerstva pôdohospodárstva.  
Jednou z hlavných úloh PVD je výkon štátneho dozoru nad celým potravinovým reťazcom, preto pri uplatňovaní princípu kontroly  
„z farmy na stôl“ inšpektori PVD zabezpečujú pravidelnú kontrolu dodržiavania regulačných predpisov na všetkých stupňoch  
potravinového reťazca vrátane stravovania.  
Dohľad a kontrolu obehu potravín organizuje a koordinuje oddelenie potravinového dozoru PVD. Na základe plánu kontrol vykonávajú  
inšpektori PVD kontroly potravinárskych podnikov každý deň. Mimoriadne kontroly sa vykonávajú pri prijatí sťažností od spotrebiteľov,  
informácií od iných inštitúcií alebo v prípadoch potenciálneho rizika. S cieľom získať objektívne informácie o bezpečnosti potravín  
a dodržiavaní hygienických požiadaviek kontrolóri pravidelne odoberajú vzorky výrobkov a posielajú ich na laboratórne vyšetrenie.  
Pri zistení nedostatkov inšpektori PVD sú oprávnení pozastaviť distribúciu výrobku alebo stiahnuť nevhodné výrobky z obehu, prijať  
opatrenia na ich odstránenie a uložiť sankcie.  
Maďarsko  
Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca, Nemzeti Élelmiszerlánc-biztonsági Hivatal (NÉBIH) bol založený 15. marca  
2012 ministerstvom pôdohospodárstva podľa zákona o rozpočtových pravidlách. Úrad ako podporná inštitúcia ministerstva  
pôdohospodárstva dohliada na dodržiavanie pravidiel bezpečnosti potravinového reťazca na národnej úrovni a bojuje proti falšovaniu  
potravín a čiernej ekonomike.  
Poslaním NÉBIH je realizovať ciele stanovené v Stratégii bezpečnosti potravinového reťazca, vypracovanej v roku 2014, chrániť  
a zlepšovať bezpečnosť maďarského potravinového reťazca „z farmy na stôl“, ako aj zabezpečovať kvalitné potraviny pre spotrebiteľov.  
V záujme toho, okrem zlepšovania účinnosti tradičných úradných opatrení, venuje NÉBIH veľkú pozornosť zhromažďovaniu,  
spracovávaniu a zdieľaniu a oznamovaniu informácií vyplývajúcich z úradných kontrol.  
Dozorným orgánom NÉBIH je sekcia pre dohľad nad potravinovým reťazcom ministerstva pôdohospodárstva. Sekcia sa člení na dva  
odbory: odbor dohľadu nad potravinovým reťazcom a odbor hospodárstva potravín a ochrany pôvodu.  
Oddelenie dohľadu nad potravinovým reťazcom okrem koordinácie úradných povinností národného hlavného veterinárneho lekára  
vykonáva celú škálu činností v týchto špecializovaných oblastiach: medzinárodný obchod, medzinárodné vzťahy a vzťahy s EÚ, zdravie  
a ochrana zvierat, rastlín, pôdy, ďalej pri rastlinných produktoch, problémoch ambrózie a ekologického poľnohospodárstva. Okrem toho  
plní komplexné kontrolné a certifikačné úlohy v oblasti zeleniny a ovocia, hygieny, bezpečnosti a kvality krmív, hygieny a bezpečnosti  
potravín a certifikácie vína. Zároveň pripravuje legislatívu patriacu do špecializovaných oblastí.  
Odbor potravinárskeho priemyslu a ochrany pôvodu zodpovedá za reguláciu odborných a kvalitatívnych činností súvisiacich  
so spracovaním potravín, ako aj za prípravu odbornej koncepcie národnej politiky kvality potravín. Zodpovedá aj za harmonizáciu  
legislatívy EÚ, týkajúcej sa tohto odvetvia. Podieľa sa na tvorbe národnej stratégie potravinárskeho priemyslu a definovaní jeho  
rozvojových cieľov. Podieľa sa na udeľovaní licencií EÚ na nové potraviny, regulácii nových technológií, zodpovedá za vývoj pravidiel  
informovania spotrebiteľov, súvisiacich s potravinami, a formovanie spoločenských postojov súvisiacich s kvalitou potravín.  
13  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha 5  
Obrázok 3 : Porovnanie multi-inštitucionálneho systému v SR a integrovaného systému úradnej kontroly potravín  
Zdroj: vlastné spracovanie NKÚ SR  
14