Správa o výsledku kontroly  
2023  
Zdravotnícke zariadenia –  
nemocnice zverené do správy VÚC  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Majetok VÚC v kontexte fungovania zdravotníckych zariadení - nemocníc  
Samosprávne kraje od svojho vzniku v roku 2001 konajú vo vlastnom mene a samostatne. Pri plnení svojich  
povinností využívajú zdroje zverené štátom, sú držiteľmi obrovskej hodnoty uloženej v majetku. V roku 2003 bol  
zo strany štátu na VÚC delimitovaný majetok na plnenie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti zdravotníctva.  
VÚC sú povinné tento majetok užívať, zveľaďovať, chrániť, zhodnocovať a používať všetky právne prostriedky  
na jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania svojich práv v zmysle zákona o majetku VÚC.  
Ako sme postupovali  
Na základe plánu kontrolnej činnosti na rok 2023, v rámci strategickej oblasti efektívna a transparentná verejná  
správa, vykonal NKÚ SR kontrolu hospodárenia s majetkom VÚC v kontexte fungovania zdravotníckych zariadení  
- nemocníc vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch. Kontrola bola realizovaná podľa príslušných ustanovení  
zákona o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov medzinárodných štandardov  
najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolou bolo potvrdené riziko nedostatočnej starostlivosti o zverený  
majetok. Do kontrolnej akcie bolo zapojených 28 kontrolórov s dlhoročnou praxou. Vedúca kontrolnej akcie pôsobí  
vo verejnej správe vyše 30 rokov.  
Prečo sme kontrolovali  
Pre získanie uceleného pohľadu na vývojové etapy procesov transformácie nemocníc od roku 2003  
po súčasnosť, ktoré boli štátom delimitované na VÚC.  
Pre celkové posúdenie plnenia úlohy štátu v oblasti zdravotníctva cez prenesený výkon na VÚC.  
Ako sa jednotlivé VÚC vysporiadali s delimitovaným nehnuteľným majetkom štátu v hodnote 206 mil. eur a aké  
spôsoby nakladania s týmto majetkom zvolili.  
Čo sme zistili  
Kontrola preukázala rôznorodosť prístupu samosprávnych krajov k nemocniciam ako k zverenému majetku:  
Štát ako garant verejnej zdravotnej politiky v roku 2002 preniesol výkon správy v oblasti zdravotníctva  
na VÚC, aby zabezpečil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regiónoch a aby regionálne zdravotnícke  
zariadenia mohli včas reagovať na požiadavky obyvateľov. Nevytvoril však vhodné podmienky na to, aby sa  
samosprávne kraje mohli o zverený majetok v podobe zdravotníckych zariadení primerane postarať. VÚC nikto  
neusmernil ako postupovať pri hľadaní optimálneho variantu prevádzkovania nemocníc, štát nenastavil systém  
financovania týchto zdravotníckych zariadení. So správou zdravotníckych zariadení sa VÚC vysporiadali  
po svojom:  
z 28 nemocníc, ktoré boli v roku 2003 delimitované zo štátu na VÚC ostalo 24,  
NKÚ SR pozitívne hodnotí priority regionálnej politiky v TSK a ŽSK, ktoré si ponechali nemocnice ako svoje  
príspevkové organizácie celých 20 rokov,  
štyri z ôsmich samosprávnych krajov zabezpečovali zdravotnú starostlivosť na základe dlhodobých nájomných  
zmlúv a zmluvy o dočasnom prevode akcií prostredníctvom súkromných spoločností. Táto forma však nie je  
zárukou dlhodobej stability, nemá jasne určené pravidlá cenotvorby vytvára sa priestor na netransparentné  
konanie,  
TTSK a PSK prišli o kľúčové postavenie nositeľa zdravotnej politiky v regióne, nemocnice v TTSK boli predané  
za cenu nižšiu ako bola stanovená súdnoznaleckými posudkami, v BBSK bola suma prenájmov nemocníc  
znižovaná o výšku finančných prostriedkov investovaných nájomcom, v NSK boli nemocnice dané do prenájmu  
súkromným spoločnostiam, ktoré si určili vlastníci pohľadávok, v BSK neboli dodržané podmienky nájmu, keď  
výška nájomného klesla pod ekonomické náklady,  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
štát neriešil, ako si VÚC plnia svoje povinnosti nositeľa zdravotnej politiky v regióne, zlyhal aj v legislatívnej  
oblasti reformných zákonov, ktoré mali stabilizovať financovanie delimitovaných nemocníc.  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre zdravotníctvo, aby zaviazal Ministerstvo zdravotníctva SR:  
predložiť koncepciu rozvoja a udržateľnosti siete nemocníc na úrovni VUC a samospráv v kontexte  
zabezpečenia ústavnej zdravotníckej starostlivosti občanov.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť a zhodnotiť stav pri hospodárení s majetkom kraja v kontexte fungovania nemocníc.  
Výkon kontroly bol zameraný na popis histórie od prechodu kompetencií v oblasti zdravotníctva v roku 2003  
zo strany štátu na VÚC až po súčasnosť, prechod a spôsob zabezpečenia zdravotníckej starostlivosti  
v nemocniciach VÚC, preverenie existujúcich zmluvných vzťahov a na analýzu a zhodnotenie investícií  
do tohto majetku. Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkami výkonnosti.  
Rámec kontrolnej akcie  
V rámci kontroly bolo použité detailné preverenie dokladov a dokumentov týkajúcich sa predmetu kontroly. Počas  
výkonu kontroly boli uplatnené viaceré metódy a techniky, najmä preskúmanie predloženej dokumentácie, štúdium  
interných predpisov, analýza, prepočet, ako aj riadené rozhovory s kompetentnými zamestnancami. Kontrolovaným  
obdobím boli roky 2020 - 2022 a v prípade popisu transformácií nemocníc roky 2003 - 2022.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Prechod nemocníc zo štátu na VÚC  
Zákon o prechode niektorých pôsobností zo štátu na obce a VÚC upravoval postupný presun viac ako 400  
kompetencií na novovytvorené samosprávne kraje. Jednou z týchto kompetencií bola aj oblasť zdravotníctva.  
Vláda SR v rokoch 2002 2006 nadviazala na svoje programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala pokračovať  
v decentralizácii a vytvoriť legislatívne predpoklady pre vyššiu účasť regiónov na vlastníctve zdravotníckych  
zariadení.  
Od roku 2005 došlo k zmene zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa zdravotnícke  
zariadenia mohli transformovať na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Táto skutočnosť znamenala  
reálny vstup súkromných investorov do zdravotníckych zariadení. Zmyslom transformácie mala byť kooperácia  
činností (finančné zdroje a know-how investora/nájomcu) a majetku samosprávneho kraja. Delimitácie  
a transformácie zdravotníckych zariadení a prijatie reformných zákonov mali stabilizovať financovanie  
zdravotníctva a eliminovať riziko vytvárania nových dlhov. VÚC boli v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti  
tvorcami návrhov smerovania a priorít regionálnej zdravotnej politiky a podľa zákona o VÚC mali vytvárať  
podmienky na rozvoj zdravotníctva v regióne.  
V roku 2003 prešlo do pôsobností ôsmich samosprávnych krajov celkom 28 nemocníc. Delimitovaný majetok štátu  
slúžiaci k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti nebol oddlžený a bol v dezolátnom stave. Zároveň nemocnice ako  
príspevkové organizácie do času svojej transformácie tvorili ďalšie dlhy, z ktorých hrozili exekúcie. Uvedené  
skutočnosti donútili orgány samosprávnych krajov k hľadaniu riešenia ako ďalej postupovať, či zachovať  
status quo, odpredať ich, resp. umožniť vstup investora, ktorý by zabezpečil úhradu existujúcich dlhov, ako aj  
finančné prostriedky na investície do rozvoja nemocníc pod podmienkou zachovania poskytovania zdravotnej  
starostlivosti. Každý VÚC sa s tým vysporiadal podľa svojich možností. V tom čase platná legislatíva v oblasti  
zdravotníctva neumožňovala ani neuľahčila samosprávnym krajom inak posúdiť a rozhodnúť o nakladaní s týmto  
majetkom. Jednotlivé smerovania záviseli od rozhodnutí (mnohokrát aj politických) kolektívnych orgánov  
samosprávneho kraja, t. j. zastupiteľstiev. Štát neriešil ako si VÚC plnia svoje povinnosti v tejto oblasti, ako  
zhodnocujú svoj majetok. Štát zlyhal i v legislatívnej oblasti reformných zákonov, ktoré mali stabilizovať  
financovanie delimitovaných nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva SR do týchto rozhodnutí zvonka  
nezasahovalo, pritom bolo a stále aj ostáva nositeľom a zodpovedným inštitútom výkonu prenesenej správy  
v oblasti zdravotníctva.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Nemocnice v kontrolovanom období rokov 2020 – 2022  
V súčasnosti VÚC disponujú s majetkom 24 nemocníc (z pôvodných 28), z toho 11 je prenajatých, sedem  
nemocníc hospodári ako príspevkové organizácie samosprávneho kraja, v štyroch nemocniciach má VÚC ako  
akcionár minoritné postavenie a dve nemocnice v správe neziskových organizácií.  
Nájomný vzťah má v siedmich nemocniciach (Michalovce, Trebišov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Rimavská  
Sobota, Žiar nad Hronom a Topoľčany) uzatvorený Svet zdravia a. s., v troch (Zvolen, Komárno a Levice)  
AGEL SK, a. s., a v jednej (Malacky) je Nemocničná, a. s. V súčasnom období všetky menované nemocnice slúžia  
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov daného regiónu.  
Súčasní nájomcovia nemocníc prevzali okrem nehnuteľností aj celý zdravotnícky personál, s ktorým majú  
uzatvorené riadne pracovné zmluvy. V prípade predčasného odstúpenia od nájomnej zmluvy prenajímateľ, teda  
VÚC spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR, budú musieť v takýchto prípadoch operatívne riešiť regionálnu  
zdravotnú starostlivosť, ako aj personálne pokrytie v zmysle optimalizácie siete nemocníc.  
Graf č. 1 – Prehľad nemocníc podľa foriem  
Graf č. 2 – Prehľad zastúpenia nájomcov  
Nemocnice podľa formy  
hospodárenia  
Nájomný vzťah  
1 - MA  
3 -  
Nájomný vzťah  
LV,KN,ZV  
4%  
17%  
31%  
7 - MI,TV,RV,SNV,RS,ZH,TO  
Príspevková  
organizácia  
48%  
Akcionárska  
účasť  
V správe  
neziskovej  
organizácie  
Agel a.s. Svet zdravia a.s. Nemocničná a.s.  
Kontrolóri NKÚ SR preverili na jednotlivých VÚC, ako sa vysporiadali s decentralizáciou nemocníc  
od roku 2003 až po rok 2022, s dôrazom na zhodnocovanie nehnuteľného majetku.  
Popis fungovania kontrolovaných zdravotníckych zariadení v jednotlivých samosprávnych krajoch je usporiadaný  
podľa spôsobu nakladania s majetkom, a to:  
nemocnice ako príspevkové organizácie VÚC,  
nemocnice prenajaté na základe zmluvného vzťahu,  
nemocnice predané, resp. VÚC ako minoritný vlastník.  
Fungovanie nemocníc podľa spôsobu nakladania  
Nemocnice ako príspevkové organizácie VÚC – Trenčiansky a Žilinský samosprávny kraj  
Vo dvoch samosprávnych krajoch, Trenčianskom a Žilinskom, od roku 2003 po súčasnosť funguje sedem  
nemocníc ako príspevkové organizácie, v TSK tri nemocnice v Bojniciach, Považskej Bystrici, Myjave; a v ŽSK  
štyri nemocnice – v Dolnom Kubíne, v Trstenej, v Čadci a v Liptovskom Mikuláši.  
Hospodárenie nemocníc v TSK bolo dlhodobo stratové, v ŽSK dosiahli tri zo štyroch nemocníc kladný hospodársky  
výsledok, k čomu prispeli najmä príjmy z podnikateľskej činnosti a kapitálové transfery VÚC ako zriaďovateľa.  
Najväčší vplyv na stratové hospodárenie mali nedostatočné platby zo strany zdravotných poisťovní, čím neboli  
vytvorené podmienky na ich samostatné fungovanie. Ďalším faktorom boli mzdy a ich valorizácia. Zvyšovanie  
platieb za výkony zdravotnej starostlivosti bolo medziročne minimálne a nezohľadňovalo nárast osobných  
nákladov, ktorý nebolo možné pokryť len úspornými opatreniami. Prehlbujúcu zadlženosť nemocníc sa podarilo  
zmierniť v rokoch 2019 a 2020, kedy sa stali súčasťou procesu oddlžovania zo strany štátu.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÚC plánovali aktivity na modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry, optimalizáciu počtu lôžok a na vybudovanie  
urgentných príjmov. Kapitálové výdavky spojené s týmito investíciami boli uhrádzané najmä zo zdrojov VÚC  
a úverov. Rastúca hodnota majetku samosprávneho kraja bola preukázaná na úrovni konsolidovaného celku,  
pretože majetok bol zverený do správy organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti, ktoré ho ďalej využívali,  
evidovali a odpisovali.  
Za obdobie od 2003 do roku 2022 vzrástla hodnota nehnuteľného majetku nemocníc najmä v TSK o 300 %,  
z hodnoty 20 mil. eur na 61 mil. eur. A v ŽSK o 97,97 %, z hodnoty 35 mil. eur na 69,5 mil. eur. Za kontrolované  
obdobie rokov 2020 – 2022 do svojich nemocníc najviac investoval TSK, a to finančné prostriedky v sume 17,7 mil.  
eur, ŽSK vynaložil na modernizáciu a obnovu nemocníc sumu vo výške 6,2 mil. eur.  
NKÚ SR pozitívne hodnotí priority regionálnej politiky oboch samosprávnych krajov, ktorými boli a sú zachovanie  
všetkých nemocníc v regióne tak, aby samosprávne kraje mali dosah na ich riadenie, metodiku a kontrolu.  
Existencia nemocníc, ako príspevkových organizácií VÚC, zabezpečuje priamy vplyv na rozsah poskytovania  
zdravotnej starostlivosti v týchto nemocniciach, na zachovanie aj finančne náročných, ale potrebných oddelení,  
na stabilitu personálneho zázemia, čím je pre obyvateľov týchto krajov zabezpečená dostupnosť a komplexnosť  
zdravotnej starostlivosti na celom jeho území. Avšak negatívom môže byť nestanovenie zodpovednosti  
príspevkovej organizácie za samotné hospodárenie nemocníc a vysoká závislosť od svojho zriaďovateľa VÚC,  
zvlášť v prípade politických a spoločenských zmien.  
Nemocnice prenajaté na základe zmluvného vzťahu – Nitriansky, Banskobystrický, Bratislavský  
a Košický samosprávny kraj  
V štyroch samosprávnych krajoch bolo 12 nemocníc prenajatých trom súkromným spoločnostiam (Svet zdravia  
a. s., AGEL SK, a. s. a Nemocničná, a. s.).  
V prípade Nitrianskeho samosprávneho kraja boli dve zo štyroch nemocníc (v Topoľčanoch a v Leviciach)  
prenajaté z dôvodu súdnych konaní spojených so žalobami o určenie neplatnosti výpovede predchádzajúcich  
nájomných zmlúv. NSK popieral opodstatnenosť pohľadávok, ktoré odkúpili obchodné spoločnosti. V zmysle  
podmienok zmluvy o usporiadaní vzťahov sa vlastníci pohľadávok, okrem iného, zaviazali upustiť od ich vymáhania  
a zároveň deklarovali schopnosť prenajať nemocnice nimi určeným súkromným spoločnostiam. Na základe  
uvedeného bola nemocnica v Topoľčanoch v roku 2016 prenajatá spoločnosti Svet zdravia, a. s., na dobu 20 rokov  
s ročným nájomným 100 tis. eur. A v roku 2017 bola prenajatá nemocnica v Leviciach spoločnosti AGEL SK, a. s.,  
za ročný nájom 120 tis. eur na dobu 20 rokov. Obidve zmluvy boli schválené zastupiteľstvom formou osobitného  
zreteľa s uvedením konkrétnych podmienok, ktoré boli dodržané. V oboch prípadoch išlo o vzdanie sa práv  
vyplývajúcich z pôvodnej nájomnej zmluvy, o odpustenie pohľadávok v sume 7,5 mil. eur. Tretia nemocnica  
v Komárne bola v roku 2017 prenajaspoločnosti AGEL SK, a. s., na 20 rokov s ročným nájomným 110 tis. eur.  
V nemocnici v Šali bola zrušená lôžková časť, zostala iba poliklinika.  
Vo všetkých nájomných zmluvách sa nájomcovia zaviazali preinvestovať určitý objem finančných prostriedkov,  
v Topoľčanoch 7 mil. eur, v Leviciach 8,3 mil. eur a v Komárne minimálne 7 mil. eur. Nehnuteľný majetok odpisoval  
NSK. Technické zhodnotenie po vecnom odsúhlasení a odsúhlasení obvyklej ceny oboma stranami odpisoval  
nájomca. Pri ukončení nájomných zmlúv prenajímatelia uhradia zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia  
financovaného z vlastných zdrojov nájomcu. V prípade použitia verejných zdrojov VÚC uhradí sumu len do výšky  
kofinančného podielu zaplateného nájomcami.  
Na rozdiel od NSK v Banskobystrickom samosprávnom kraji bola suma prenájmov troch nemocníc znižovaná  
o výšku finančných prostriedkov, ktoré do nemocníc investoval nájomca z vlastných zdrojov. Nemocnica  
vo Zvolene bola v roku 2010 prenajatá spoločnosti AGEL SK, a. s., na dobu 40 rokov s ročným nájomným 500 tis.  
eur. Do roku 2018 technické zhodnotenie odpisoval BBSK, od roku 2019 to bol nájomca. Kontrolou bolo zistené,  
že nájomcom investované finančné prostriedky boli vyššie ako výška nájmu. V roku 2022 to bola suma 2,6 mil. eur,  
ktorá sa bude odpočítavať z ceny nájmu v budúcom období. Toto je jeden z príkladov, kedy VÚC prichádza  
o výnosy z nájomného.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Nemocnice v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote boli v roku 2013 prenajaté spoločnosti Svet zdravia, a. s.  
s ročným nájomným 51 tis. eur na dobu 25 rokov. Nájomcovia boli povinní investovať do nehnuteľného majetku  
minimálne sumu vo výške dohodnutého nájomného, ktoré sa raz za päť rokov vzájomne započítalo. Technické  
zhodnotenie odpisoval VÚC.  
Štvrtú nemocnicu v Lučenci zveril BBSK v roku 2005 do správy neziskovej organizácie Všeobecná nemocnica  
s poliklinikou Lučenec, n. o., na 30 rokov s ročným nájomným 0,03 eur ročne a so záväzkom preinvestovať 6 mil.  
eur. Tento záväzok bol priebežne odsúhlasovaný a plnený. Zmluvné strany sa dohodli, že po ukončení zmluvy  
správca odovzdá používaný majetok BBSK, za ktorý kraj uhradí správcovi odplatu vo výške podľa znaleckých  
posudkov. BBSK nevedel za kontrolované ani za predchádzajúce obdobie preukázať výšku ďalších investícií  
do tohto spravovaného majetku, a zároveň nevyužil právo a nenavrhol svojich zástupcov do orgánov správcu,  
čím stratil možnosť kontrolovať opodstatnenosť už vynaložených nákladov.  
V Košickom samosprávnom kraji bola v roku 2011 na základe obchodnej verejnej súťaže uzavretá zmluva  
o dočasnom prevode akcií na 20 rokov medzi Svetom zdravia, a. s., ako kupujúcim (právny nástupca Svet zdravia,  
a. s.), a KSK, ako predávajúcim, za kúpnu cenu 16,1 mil. eur. Prevod akcií sa týkal štyroch nemocníc, a to  
v Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Michalovciach a Trebišove. Do roku 2022 bola táto suma splatená formou dohôd  
o započítaní pohľadávok a investícií. Ročné nájomné bolo stanovené na sumu 1 euro na každú nájomnú zmluvu  
na obdobie 20 rokov. Po uplynutí doby dočasného prevodu akcií v roku 2031 bude v zmysle zmluvy na rozhodnutí  
KSK, či akcie budú prevedené spätne KSK alebo či sa doba predĺži. Investície vykonané nájomcom boli  
odsúhlasované prenajímateľom. Nehnuteľný majetok a jeho technické zhodnotenie, ktoré bolo predmetom  
zápočtu v zmysle dohody o započítaní pohľadávok a investícií, odpisoval KSK. Vysporiadanie súvisiace  
s technickým zhodnotením, ktoré vykonal nájomca nad hodnotu zmluvy o dočasnom prevode akcií, bude  
predmetom samostatnej dohody medzi nájomcom a prenajímateľom až po skončení zmluvného vzťahu, čím vzniká  
problém adekvátneho vysporiadania zo strany nájomcu.  
NKÚ SR odporučil KSK iniciovať rokovanie s cieľom bližšie špecifikovať podmienky stanovenia protihodnoty  
za nezapočítané investície a technické zhodnotenie predmetu nájmu, zároveň stanoviť spôsob alebo metódu, ktorá  
bude obojstranne akceptovateľná.  
Bratislavský samosprávny kraj je vlastníkom nemocnice v Malackách, ktorá bola v roku 2004 prenajatá  
spoločnosti Nemocničná, a. s., na dobu 30 rokov za celkovú sumu 1,9 mil. eur. Nájomca sa zaviazal preinvestovať  
do predmetu nájmu sumu 3,3 mil. eur. Po skončení nájmu je nájomca povinný splatiť dohodnuté nájomné  
a prenajímateľ uhradí nájomcovi zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia. Odpisy majetku uplatňoval VÚC.  
V rokoch 2020 a 2021 výška nájomného klesla pod ekonomické náklady, čím neboli dodržané podmienky  
nájmu stanovené zastupiteľstvom. Zmluvné strany si formou dohody o vykonaných investíciách  
vzájomne odsúhlasovali a potvrdzovali rozsah už vykonaných investícií.  
Z porovnania výšky ročného nájomného a odpisov v štyroch VÚC možno konštatovať, že v rokoch 2020 2022  
bola výška nájomného nižšia ako odpisy prenajatého majetku. Najvyšší rozdiel bol v KSK, (2,4 mil. eur), keďže  
nájomné predstavovalo symbolickú sumu 1 euro ročne; potom v BBSK (1,5 mil. eur) a v NSK  
(627 tis. eur.) Kompenzačný prínos je možné hodnotiť len cez investície, ku ktorým sa nájomcovia zmluvne  
zaviazali. VÚC prenajatý majetok okrem KSK nezhodnocovali, všetky technické zhodnotenia prenajatého majetku  
boli nájomcami realizované iba s ich súhlasom. Prílohou žiadosti o súhlas s pripravovanými investíciami boli ich  
predbežné položkovité rozpočty.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka č. 1 – Porovnanie výšky odpisov a nájomného v prenajatých nemocniciach v rokoch 2020 - 2022  
VÚC  
2020  
2021  
2022  
SPOLU  
BSK  
odpisy  
nájomné  
rozdiel  
odpisy  
nájomné  
rozdiel  
odpisy  
nájomné  
rozdiel  
odpisy  
nájomné  
rozdiel  
74 014  
86 400  
12 386  
74 014  
23 400  
74 014  
2 400  
222 042  
112 200  
-109 742  
3 452 244  
1 915 419  
-1 536 825  
2 420 000  
3
-2 419 997  
1 674 426  
1 046 970  
-627 456  
-50 614  
1 029 041  
635 642  
-393 399  
808 991  
1
-808 990  
546 309  
328 101  
-218 208  
-71 614  
948 643  
655 985  
-292 658  
801 127  
1
-801 126  
542 357  
368 476  
-173 881  
BBSK  
KSK  
1 474 560  
623 792  
-850 768  
809 882  
1
-809 881  
585 760  
350 393  
-235 367  
NSK  
Zdroj: Vlastné spracovanie NKÚ SR z údajov poskytnutých VÚC  
NKÚ SR pri uvedených prenájmoch identifikoval možný problém týkajúci sa majetkovoprávneho vysporiadania  
po uplynutí zmluvných vzťahov, keďže ide ešte o pomerne dlhú dobu prenájmu vo všetkých VÚC a existujúce  
nájomné zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať, aj z dôvodu politických a spoločenských zmien.  
Po preskúmaní nájomných zmlúv NKÚ SR upozorňuje na nejasnú cenotvorbu a dopady s ňou spojené. Cena  
nájmu tvorí podstatnú náležitosť zmluvy, ak táto je započítavaná cez investície nájomcu (BBSK), prípadne je  
znížená na minimum (KSK), vytvára priestor na netransparentné konanie.  
Možný problém pri majetkovoprávnom usporiadaní sa týka investícií v KSK, ktoré neboli vysporiadané  
započítaním a neboli realizované v súlade s dohodou o zmene nájomných zmlúv uzatvorených v roku 2011.  
Neurčité stanovenie podmienok zmlúv predstavuje finančný problém a možnosť vedenia právneho sporu o výšku  
protihodnoty.  
Nemocnice predané, resp. VÚC ako minoritný vlastník – Prešovský a Trnavský samosprávny kraj  
Prešovský samosprávny kraj získal v roku 2003 do svojej pôsobnosti päť nemocníc, a to v Humennom, Svidníku,  
Vranove nad Topľou, Starej Ľubovni a v Levoči. Nemocnica v Levoči bola v roku 2005 prevedená na Mesto Levoča.  
Naopak, nemocnica v Starej Ľubovni prešla transformáciou na neziskovú organizáciu – kde zakladateľom boli  
a dodnes kraj a Mesto Stará Ľubovňa.  
V roku 2006 Zastupiteľstvo PSK schválilo vstup do obchodnej spoločnosti Spoločné zdravotníctvo, a. s. (súčasný  
Svet zdravia, a. s.). Za majetkový vklad nemocníc v Humennom a Svidníku v sume 23,5 mil. eur PSK získal 68 ks  
akcií a 34 percentný podiel na základnom imaní spoločnosti v hodnote 22 tis. eur. Svet zdravia, a. s., získal 132  
akcií a 66 percentný podiel v hodnote 43 tis. eur za pristúpenie k záväzkom vrátane zabezpečenia investícií  
do majetku v minimálnej sume 5 mil. eur.  
V roku 2008 Zastupiteľstvo PSK schválilo založenie Vranovskej nemocnice, a. s. Do tejto akciovej spoločnosti vložil  
kraj majetok podľa znaleckého posudku ohodnotený na sumu 18,7 mil. eur. PSK získal 34-percentný podiel  
na základnom imaní v hodnote 11 tis. eur. Obchodná spoločnosť Vranovská investičná, s. r. o., získala 66  
percentný podiel za peňažný vklad 21 tis. eur a za prísľub investícií v sume 2,4 mil. eur.  
Vzhľadom na to, že uplynulo viac ako 15 rokov, nebolo možné v oboch akciových spoločnostiach z objektívnych  
dôvodov (napr. chýbajúce doklady z dôvodu nutnosti archivácie) preveriť dodržanie povinnosti investorov. Z vyššie  
uvedených skutočností vyplýva možný problém nesplnenia zmluvných podmienok.  
Spoločné zdravotníctvo, a. s., a Vranovská nemocnica, a. s., splynuli v roku 2012 do Prešovského  
zdravotníctva, a. s., v ktorom má PSK len 34-percentný podiel za majetkový vklad v hodnote 42,2 mil. eur.  
K zaúčtovanému podielu bola zároveň vytvorená opravná položka.  
NKÚ SR poukazuje na veľkú disproporciu a neprimeranosť rozdelenia podielov akcií v súvislosti s vkladmi.  
Nešlo o vyvážený vzťah medzi PSK a súkromným investorom, ani nešlo o dvojstranné partnerské postavenie, ktoré  
by bolo založené na prvkoch rovnocennej spolupráce. Vzhľadom na minoritné postavenie samosprávny kraj stratil  
rozhodujúci vplyv na riadenie a rozhodovanie v akciovej spoločnosti.  
PSK týmito krokmi prišiel o kľúčové postavenie nositeľa zdravotnej politiky v regióne.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Trnavský samosprávny kraj získal do zriaďovateľskej pôsobnosti tri nemocnice, a to v Galante, Dunajskej Strede  
a v Skalici. V roku 2014 zastupiteľstvo TTSK schválilo zámer vstupu strategického partnera pre obe  
nemocnice. Kvalifikovaný odhad reálnej hodnoty akcií bol pre obe nemocnice stanovený na sumu 3 mil. eur.  
Vysúťažená kúpna cena (2,1 mil. eur) oboch nemocníc bola o 900 tis. eur nižšia než cena stanovená znaleckými  
posudkami. Napriek tomu Zastupiteľstvo TTSK v roku 2015 rozhodlo o uzatvorení zmluvy o predaji nemocnice  
v Galante a v Dunajskej Strede, pričom Svet zdravia, a. s. za ne zaplatil sumu len 400 tis. eur. Doplatok kúpnej  
ceny (1,7 mil. eur) nebol reálne zaplatený, keďže v zmysle zmluvy bol vypočítaný ako rozdiel hodnoty čistého  
pracovného kapitálu oboch nemocníc za roky 2014 a 2015 a táto hodnota (1,8 mil. eur) bola vyššia ako doplatok.  
Na základe uvedeného kupujúci, Svet zdravia, a. s. oznámil, že doplatok kúpnej ceny predstavuje 0 eur.  
Zástupcovia TTSK nevedeli pri kontrole NKÚ SR zdôvodniť zníženie kúpnej ceny pod cenu stanovenú znaleckým  
posudkom.  
Tretia nemocnica v Skalici vznikla ako akciová spoločnosť v roku 2008 zápisom do obchodného registra.  
Na základe dohody akcionárov a navýšením základného imania sa v roku 2010 stala novým akcionárom obchodná  
spoločnosť Grafobal Group, a. s. Na jej miesto v roku 2021 vstúpil súčasný majoritný akcionár AGEL SK, a. s. VÚC  
v súčasnosti vlastní 22,14 % akcií bez možnosti ovplyvňovať chod nemocnice.  
Pri tomto type správy majetku nemožno hovoriť o pozitívach, keďže majetok VÚC bol predaný, resp. väčšia časť  
prevedená do súkromných rúk, čím kraj prišiel o kľúčové postavenie nositeľa zdravotnej politiky v regióne.  
Možno konštatovať, že v súčasnom období nemocnice v PSK aj TTSK plnia funkciu poskytovania zdravotnej  
starostlivosti v regióne, avšak samotné VÚC predajom a získaním minoritných podielov stratili možnosť akokoľvek  
ovplyvniť chod týchto nemocníc, čím prestali plniť časť svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, t. j. prenesenú  
pôsobnosť štátu na výkon zdravotníckych služieb v regióne.  
Prehľad investícií do nehnuteľného majetku nemocníc  
Graf č.3 Prehľad investícií VÚC  
Graf č.4 Prehľad investícií zo strany nájomcov  
Celková hodnota nehnuteľného majetku k 31.12.2022 predstavovala hodnotu 229 mil. eur. V kontrolovanom  
období najviac vzrástla hodnota nehnuteľného majetku v TSK a ŽSK, keď do vlastných príspevkových organizácií  
investovali 24 mil. eur. Výška investícií do nehnuteľného majetku zo strany nájomcov bola v jednotlivých krajoch  
rôzna, najlepšie bol zhodnotený nehnuteľný majetok v NSK (15 mil. eur) a v KSK (8 mil. eur). Preinvestované  
finančné prostriedky však neodrážajú objektívny nárast majetku VÚC z dôvodu finančného vysporiadania až  
pri ukončení nájomných zmlúv, keďže technické zhodnotenie tohto majetku odpisuje nájomca.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Záver  
NKÚ SR vykonaním kontrolnej akcie zmapoval históriu transformácií nemocníc VÚC od prechodu kompetencií  
v oblasti zdravotníctva v roku 2003 zo strany štátu na VÚC až po súčasnosť, spôsob zabezpečenia zdravotníckej  
starostlivosti v nemocniciach VÚC, preveril existujúce zmluvné vzťahy a zhodnotenie investícií do tohto majetku.  
Touto kontrolnou akciou chcel NKÚ SR poukázať, ako sa jednotlivé VÚC vysporiadali s delimitovaným majetkom  
štátu a aké spôsoby nakladania s majetkom zvolili, ako aj na plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva SR v rámci  
preneseného výkonu štátnej správy, uskutočňovaný na úseku zdravotníctva na VÚC.  
Zo zistených skutočností preverovaných pri nakladaní s majetkom v šiestich samosprávnych krajoch (okrem TSK  
a ŽSK) vznikli pochybnosti pri prenájmoch a predajoch nemocníc. Samosprávne kraje nevedeli predložiť súvisiacu  
agendu, analýzu výhodnosti predaja majetku, či podať vysvetlenia, prečo bol majetok predaný za cenu nižšiu ako  
boli znalecké posudky.  
Pri nájomných zmluvách, ktoré majú platnosť do roku 2030 a dlhšie, vzniká problém súvisiaci  
so spravodlivým vysporiadaním zmluvného záväzku medzi prenajímateľom a nájomcom v majetkových  
a finančných vzťahoch. NKÚ SR upozorňuje na potrebu ešte pred ukončením týchto nájomných zmlúv vykonať  
dôkladné analýzy výhodnosti prenajatého majetku a definovať výšku finančných kompenzácií medzi nájomcami  
a prenajímateľmi.  
Hlavnou myšlienkou prenesenia výkonu štátnej správy v oblasti zdravotníctva na VÚC v roku 2002 bolo, aby nielen  
samotné VÚC mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť vo svojom regióne, ale včas mohli reagovať  
aj na požiadavky obyvateľov. Decentralizáciu majetku štátu, slúžiaceho na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,  
do vlastníctva samosprávnych krajov nesprevádzali nevyhnutne súvisiace aktivity, ako sú zmeny v štruktúre  
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či zmeny vo financovaní a zefektívnenie prevádzkovania nemocníc.  
Štát nevytvoril vhodné podmienky na to, aby sa samosprávne kraje mohli o tento majetok primerane postarať,  
nikto ich neusmernil ako postupovať pri hľadaní optimálneho variantu prevádzkovania nemocníc. Na takéto  
rozšírenie svojich kompetencií neboli pripravené ani ekonomicky, ani personálne. Štát na celoslovenskej úrovni  
a samosprávne kraje na regionálnej úrovni mali vytvoriť spolu so súkromným sektorom rovnováhu v systéme  
zdravotníctva. So správou zdravotníckych zariadení – nemocníc sa VÚC vysporiadali po svojom. ŽSK a TSK si  
ponechali nemocnice ako svoje príspevkové organizácie celých 20 rokov, TTSK dve nemocnice predal, v tretej má  
len minoritné postavenie bez možnosti rozhodovania, podobne ako PSK, a na dobu viac ako 20 rokov svoje  
nemocnice prenajali BBSK, BSK, KSK a NSK. NKÚ SR konštatuje pochybenia pri nakladaní s majetkom štátu  
aj zo strany VÚC. Pri niektorých nájomných zmluvách nie je jasne definovaný transparentný odpočet plnenia si  
zmluvných podmienok zo strany nájomcov. V BBSK nevedeli preukázať zhodnotenie a zveľadenie majetku podľa  
zmluvy o nájme. V prípade PSK bol vložený niekoľkomiliónový majetok do obchodnej spoločnosti za minimálny  
podiel, pričom súkromné spoločnosti získali maximálny podiel za minimálne vklady, čo im v súčasnosti umožňuje  
kontrolovať a ovplyvňovať chod tejto spoločnosti. VÚC sa týmto vzdalo majetku, ktorý mal slúžiť na plnenie  
preneseného výkonu štátnej správy v oblasti zdravotníctva.  
VÚC boli a kľúčovým nositeľom verejnej politiky zdravia v regióne. Štát neriešil ako si kraje plnia svoje  
povinnosti v tejto oblasti, ako zhodnocovali zverený majetok a či dostatočne investovali. Štát nenastavil systém  
financovania týchto zdravotníckych zariadení. Pritom kraje získavajú rovnaký objem podielových daní  
bez ohľadu na to, akým spôsobom fungujú nemocnice, či sú príspevkové organizácie kraja, alebo sú prenajaté.  
V porovnaní s ostatnými VÚC sú TSK a ŽSK v nevýhode, keďže sa musia starať o svoje príspevkové organizácie,  
zabezpečovať finančné prostriedky na ich fungovanie, vyplácať mzdy, pritom dostanú ten istý objem ako VÚC,  
ktoré sa tohto majetku zbavili predajom, či prenájmom.  
Ministerstvo zdravotníctva SR písomne potvrdilo, že nedisponuje informáciami, ktoré nemocnice patriace  
do pôsobnosti VÚC, sú prenajaté súkromným spoločnostiam a na aké obdobie. Zároveň potvrdilo, že neposkytlo,  
ani v súčasnosti neposkytuje jednotlivým nemocniciam žiadne finančné prostriedky na podporu investičnej  
činnosti.  
Vzhľadom na to, že v súčasnosti jednotlivé VÚC pristupujú k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti rozdielne,  
NKÚ SR upozorňuje na opätovnú potrebu komplexného riešenia preneseného výkonu štátnej správy  
v oblasti zdravotníctva, na ktorom sa VÚC podieľajú.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zároveň NKÚ SR poukazuje na potrebu hľadania riešenia eliminácie možných rizík v súvislosti  
s nestabilitou poskytovania regionálnej zdravotnej starostlivosti v prípade ukončenia nájomných vzťahov.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Z ôsmich samosprávnych krajov jeden kontrolovaný subjekt (BSK) vzniesol jednu námietku proti pravdivosti,  
úplnosti, preukázateľnosti kontrolných zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly. Námietku NKÚ SR  
vyhodnotil ako čiastočne opodstatnenú a vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu o výsledku kontroly.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
Banskobystrický samosprávny kraj, IČO: 37828100  
Bratislavský samosprávny kraj, IČO: 36063606  
Košický samosprávny kraj, IČO: 35541016  
Nitriansky samosprávny kraj, IČO: 37861298  
Prešovský samosprávny kraj, IČO: 37870475  
Trenčiansky samosprávny kraj, IČO: 36126624  
Trnavský samosprávny kraj, IČO: 37836901  
Žilinský samosprávny kraj, IČO: 37808427  
Zoznam použitých skratiek  
BBSK  
Banskobystrický samosprávny kraj  
BSK  
Bratislavský samosprávny kraj  
KSK  
Košický samosprávny kraj  
NKÚ SR  
NSK  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Nitriansky samosprávny kraj  
PSK  
Prešovský samosprávny kraj  
TSK  
Trenčiansky samosprávny kraj  
TTSK  
Trnavský samosprávny kraj  
VÚC, samosprávny kraj, kraj  
zákon o majetku VÚC  
Vyšší územný celok  
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení  
neskorších predpisov  
zákon o NKÚ SR  
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom  
kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov  
štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších  
predpisov  
zákon o prechode niektorých pôsobnosti  
na obce a VÚC  
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,  
zákon o poskytovateľoch zdravotnej  
starostlivosti  
o zdravotníckych  
pracovníkoch,  
stavovských  
organizáciách  
v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
ŽSK  
Žilinský samosprávny kraj  
10