Správa o výsledku kontroly  
2023  
Zabezpečenie krízového riadenia  
štátu počas krízových stavov  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR)  
MV SR je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý prostredníctvom Sekcie krízového riadenia Ministerstva  
vnútra (SKR MV) zabezpečuje riadenie odborných spôsobilostí ministerstva pre integrovaný záchranný systém,  
civilnú ochranu, krízové riadenie, civilné núdzové plánovanie, ochranu kritickej infraštruktúry, hospodársku  
mobilizáciu, správu materiálu civilnej ochrany a humanitárnu pomoc.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola realizovaná v súlade so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky (ďalej len  
„NKÚ SR“) a štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov  
najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolu vykonal tím kontrolórov so skúsenosťami v oblasti manažmentu  
krízového riadenia. Výkon kontroly vychádzal z identifikovaných rizík v oblasti existujúcej legislatívy SR  
a zabezpečenia prostriedkov a síl na zvládnutie manažmentu krízového riadenia počas krízových stavov.  
Kontrolovaným obdobím boli roky 2020 až 2022.  
Prečo sme kontrolovali  
Slovenská republika bola za posledné roky priamo konfrontovaná s celospoločenskými krízami, ktoré súviseli  
najmä so šírením ochorenia COVID-19 a vedením vojenského konfliktu na východ od hranice, kde hlavne  
následná migračná kríza priamo ovplyvnila príslušné orgány krízového riadenia SR a preverila schopnosť  
komplexného zvládania týchto krízových situácií. Dlhodobé ignorovanie stavu pripravenosti bezpečnostných  
a krízových zložiek, podceňovanie nových technológií, poddimenzovanie logistických procesov  
a rezignovanie na systematickú spoluprácu s občanmi pri posilňovaní ich povedomia o bezpečnosti, boli  
hlavné dôvody realizovania kontroly zo strany NKÚ SR.  
Čo sme zistili  
Kontrola NKÚ SR potvrdila nedostatočnú koncepčnú, riadiacu a kontrolnú funkciu MV SR ako orgánu štátu  
zodpovedného za oblasť krízového riadenia počas vzniknutých krízových stavov v SR.  
Existujúca legislatíva je roztrieštená a nereflektuje na existujúce reálne potreby a neustále zmeny vo vývoji  
bezpečnostnej situácie. Chýbajúca dokumentácia strategického stupňa v oblasti riadenia a zabezpečenia  
komplexných procesov krízového riadenia v SR, má za následok rad absentujúcich, konkrétne definovaných  
podmienok riadenia ostatných orgánov krízového riadenia, ktoré slúžia na manažovanie nižších stupňov  
zodpovedných za zabezpečenie bezpečnosti krajiny a jej obyvateľov počas vzniku krízových stavov. Zistené  
nedostatky v oblasti zabezpečenia funkčnosti komplexnej logistiky, financií, osvety a vzdelávania sú  
faktory, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú každodennú činnosť strategického stupňa krízového  
riadenia a jeho podriadených orgánov v SR. Kontrolou NKÚ SR bolo zistené:  
.
MV SR nemá nastavený medzirezortný systém spolupráce a koordinácie krízového riadenia v rámci  
všetkých orgánov krízového riadenia v SR, čím dochádza k porušovaniu povinností vyplývajúcich  
z ustanovení zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v kontexte existujúceho národného registra hrozieb  
v SR pre všetky rezorty.  
.
Ministerstvo v rokoch 2020 až 2022 nevykonávalo pravidelnú kontrolnú činnosť na úseku civilného  
núdzového plánovania, čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o riadení štátu v krízových situáciách  
mimo času vojny a vojnového stavu. Súčasne, MV SR pravidelne nekontrolovalo plnenie úloh opatrení  
civilnej ochrany v kontrolovanom období, čím došlo k porušeniu ustanovenia zákona o civilnej ochrane  
obyvateľstva.  
.
.
Chýbajúcim informačným systémom orgánov krízového riadenia v podmienkach SR, MV SR dlhodobo  
porušuje ustanovenie zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.  
Ministerstvo svojou nečinnosťou v riadení návrhu skladby, rozsahu a určenia výdavkov na  
zabezpečenie opatrení civilnej ochrany zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok porušuje zákon  
o civilnej ochrane obyvateľstva.  
.
V rokoch 2020 až 2022 nemalo Ministerstvo spracovaný plán ochrany obyvateľstva SR, čím došlo  
k porušeniu príslušného ustanovenia zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Súčasne nebola dodržaná  
ani zákonná povinnosť ďalšieho ustanovenia príslušného zákona, z ktorej vychádza definovanie obsahu  
dokumentov potrebných pri tvorbe celkového plánu ochrany obyvateľstva v SR.  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť, aby zaviazal Vládu SR prípravou nového modelu  
fungovania a riadenia systému krízového riadenia v SR počas krízových stavov.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť systém krízového riadenia štátu v čase riešenia krízových stavov v rámci celej SR.  
Cieľom kontroly bolo poskytnúť informácie o aktuálnom stave systému zabezpečenia plnenia zákonnom  
stanovených úloh pri realizácii opatrení krízového riadenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku  
občanov SR. Identifikované riziká v rámci prípravy kontroly boli potvrdené v oblasti legislatívy a logistického  
zabezpečenia prostriedkov a síl SR.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu v kontrolovanom subjekte MV SR, v ktorom boli preverené relevantné  
dokumenty a vykonané postupy potrebné na splnenie účelu a predmetu kontroly.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola realizovaná podľa príslušných ustanovení zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo  
základných princípov kontroly v zmysle medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Pre  
dosiahnutie požadovaného výsledku kontroly bola použitá metóda preskúmania dokladov a dokumentov, analýzy,  
písomné stanoviská a rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami kontrolovaného subjektu.  
Hodnotiacimi kritériami boli relevantné časti legislatívy SR, vrátane súvisiacich právnych predpisov týkajúcich sa  
jednotlivých oblastí predmetu kontroly, platných v kontrolovanom období rokov 2020 – 2022 a súvisiaceho  
obdobia. Ďalšími hodnotiacimi kritériami boli strategické dokumenty a interné predpisy MV SR v oblasti krízového  
riadenia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2022 (uznesenie vlády SR č. 359/2023, prijaté dňa 6. 7.  
2023) poukázala na potrebu sústrediť sa na krízové riadenie štátu, zdokonalenie jeho štruktúry, ako aj  
dôsledné vykonávanie a aktualizáciu platných smerníc a opatrení. V správe sa konštatovalo, že v krajoch sa  
výrazne prejavila nedostatočná personálna kapacita vrátane odbornej prípravy zamestnancov pri zvládaní  
mimoriadnych situácií. Súčasne sa potvrdila potreba zabezpečiť týmto zložkám adekvátnu materiálnu podporu  
a moderné vybavenie. V neposlednom rade je tiež nutné personálne posilniť a materiálne vybaviť odborné útvary  
pre posilnenie odolnosti štátu nielen voči hybridným hrozbám, ale aj voči krízovým situáciám veľkého rozsahu na  
všetkých stupňoch riadenia. Táto potreba vyplynula z dosahu doznievajúcej pandémie COVID-19, avšak zásadný  
vplyv na odolnosť systému krízového riadenia znamenala až ruská invázia na Ukrajinu, začatá 24. februára  
2022, a následne vzniknutá migračná kríza, ktorá prebiehala bezprostredne na území SR.  
Legislatívny rámec krízového riadenia  
Kľúčovými právnymi predpismi krízového riadenia SR, upravujúcimi plánovanie a prijímanie preventívnych  
opatrení, ako aj organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri  
ich riešení v kontrolovanom období boli:  
.
.
Ústava SR – definuje možnosť obmedzenia práv a nariadenia povinností v spojitosti s krízovými stavmi;  
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového  
stavu – na základe tohto zákona je možné po vyhlásení krízovej situácie rozhodnutím vlády SR obmedziť  
určité základné slobody a uložiť povinnosti;  
.
.
Zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu – definuje orgány  
krízového riadenia, upravuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo  
času vojny a vojnového stavu i práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri príprave na krízové stavy  
a riešení danej situácie v čase vojny a vojnového stavu;  
Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva – upravuje podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku  
pred následkami mimoriadnych udalostí, stanovuje úlohy orgánov štátnej správy, obcí a práva a povinnosti  
fyzických a právnických osôb pri zabezpečovaní civilnej ochrany obyvateľstva, stanovuje MV SR ako riadiaci  
orgán civilnej ochrany v SR.  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Legislatíva krízového riadenia zahŕňa okrem uvedenej legislatívy aj právne predpisy z iných oblastí, napr. zákon  
o hospodárskej mobilizácii, zákon o kritickej infraštruktúre alebo zákon o kybernetickej bezpečnosti. Právne  
predpisy sa navzájom prelínajú a ustanovujú rôzne úlohy viacerých orgánov krízového riadenia.  
Nezosúladenie právnej úpravy je možné identifikovať už pri samotnom vymedzení základných pojmov ako krízová  
situácia, mimoriadna situácia alebo výnimočný stav, pri ktorých je potrebné vychádzať z viacerých právnych  
predpisov súčasne. Ďalším príkladom nezladenej legislatívy je prelínanie sa právnych predpisov v oblasti  
plnenia úloh civilnej ochrany v čase, kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia podľa zákona o civilnej ochrane  
obyvateľstva a pri krízových stavoch podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,  
výnimočného stavu a núdzového stavu, resp. keď bol vyhlásený núdzový stav počas vzniknutých krízových  
stavov.  
Roztrieštenie právnej úpravy systému krízového riadenia vo viacerých právnych predpisoch spôsobuje  
nejednoznačnosť jej uplatňovania v praxi, kde môže následne dochádzať k znižovaniu efektívnosti a účinnosti  
plnenia úloh v rámci identifikácie krízovej situácie, rozhodovacích procesov, či koordinácie medzi orgánmi  
krízového riadenia.  
Nejednoznačnosť právnej úpravy v mnohých prípadoch vyúsťuje do zahltenia niektorých orgánov krízového  
riadenia z hľadiska množstva a náročnosti vykonávaných úloh. Tento stav potvrdili aj problémy pomenované  
v dokumente MV SR „Koncepcia organizácie a rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027“,  
spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení, slabom finančnom zabezpečení a v nezabezpečení  
vzdelávania príslušných orgánov krízového riadenia SR.  
Bezpečnostná rada SR  
Nezameniteľné postavenie v oblasti orgánov krízového riadenia v SR má Bezpečnostná rada Slovenskej  
republiky, ktorá je stálym poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády SR v oblasti bezpečnosti  
štátu. Má 9 členov a bola zriadená ústavným zákonom o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,  
výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa tohto zákona, ak by bola v čase vojny, vojnového stavu alebo  
výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády, vykonáva Bezpečnostná rada SR jej ústavné právomoci až do  
obnovenia činnosti vlády. Pôsobnosť Bezpečnostnej rady SR v čase mieru upravoval v kontrolovanom období  
zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru a Štatút Bezpečnostnej rady Slovenskej  
republiky.  
Preverením plnenia opatrení uvedených v správach o bezpečnosti štátu za roky 2020 až 2022 bolo ako hlavný  
nedostatok identifikované riziko neschopnosti plniť opatrenia v rámci bezpečnosti krajiny načas. V takmer  
každom roku kontrolovaného obdobia dochádzalo k posúvaniu termínov dokončenia stanovených opatrení,  
v dôsledku čoho sa mnohé opatrenia nerealizovali aj niekoľko rokov. Opatrenia boli v mnohých prípadoch  
vyhodnocované formálne a v skutočnosti sa len presúvali z roka na rok, čo spôsobovalo ich hromadenie. Správa  
o bezpečnosti SR za rok 2021 neobsahovala vo svojom závere, ani v žiadnej inej časti opatrenia na zachovanie  
bezpečnosti SR do budúcnosti. Správa síce obsahovala (priebežné) vyhodnotenie opatrení za predchádzajúce  
roky, ale chýbali nové opatrenia, ktoré by reagovali v tom čase na aktuálne bezpečnostné hrozby.  
Ako príklad zdĺhavého plnenia opatrení a ich nesprávneho vyhodnocovania možno uviesť opatrenie „Realizovať  
projekt špecializovaného vzdelávania v oblasti Integrovaného záchranného systému pri príjme tiesňových volaní  
na linku tiesňového volania 112“. Toto opatrenie bolo uvedené v Správe o bezpečnosti SR za rok 2017 a malo byť  
realizované do konca roka 2019. Avšak toto opatrenie sa ešte stále plnilo podľa Správy o bezpečnosti SR za rok  
2020, teda v čase, keď už mala byť úloha splnená. Správa o bezpečnosti SR za rok 2020 konštatovala, že projekt  
vzdelávania je vo finálnej fáze a obsah vzdelávania bol vypracovaný už v roku 2018. V nasledujúcej správe bolo  
toto opatrenie opäť vyhodnotené ako v stave plnenia, s tým, že bol vypracovaný projekt vzdelávania v oblasti  
Integrovaného záchranného systému a pripravujú sa učebné osnovy – aj napriek tomu, že v Správe o bezpečnosti  
SR za rok 2020 sa uvádza, že obsah vzdelávania bol vypracovaný už v roku 2018. Správa o bezpečnosti SR za  
rok 2021 už neuvádzala nový termín splnenia tohto opatrenia.  
NKÚ SR konštatuje, že opatrenia obsiahnuté v Správach o bezpečnosti SR, pre jednotlivé roky kontrolovaného  
obdobia, sú nesprávne a formálne vyhodnocované a plnenie opatrení je často zdĺhavé.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Proces strategického, koncepčného a krízového plánovania  
V súvislosti s preverením procesu strategického, koncepčného a krízového plánovania boli NKÚ SR rezortom  
vnútra predložené nasledovné dokumenty:  
.
.
.
.
.
Národná stratégia riadenia rizík bezpečnostných hrozieb Slovenskej republiky,  
Koncepcia rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027,  
Nariadenie MV SR č. 05/2017 z 13. 1. 2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení,  
Plán hlavných úloh SKR MV v rokoch 2020 – 2022,  
Krízové situačné plány – Kontingenčný plán pre riešenie mimoriadnej situácie v súvislosti s hromadným  
príchodom obyvateľov Ukrajiny na územie SR, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny na  
obdobie júl – december 2023 a plány pohotovostného systému 24/7.  
V rámci preverenia riadiacej a plánovacej dokumentácie zistil NKÚ SR, že dokumenty zabezpečujúce komplexný  
riadiaci proces všetkých podriadených prvkov krízového riadenia v SR absentujú alebo sú neaktuálne.  
Hlavným cieľom Národnej stratégie riadenia rizík bezpečnostných hrozieb Slovenskej republiky (prijatej  
vládou SR uznesením č. 65 z 26. januára 2022) bolo stanoviť efektívne a komplexné riadenie rizík  
prostredníctvom koordinácie aktérov a činností nimi vykonávaných v rámci systému civilnej ochrany a krízového  
riadenia. Prostriedkom, ako možno tento cieľ dosiahnuť, je vytvorenie či zachovanie stavu, v ktorom sú chránené  
záujmy štátu, najmä však životy a zdravie ľudí, majetok, životné prostredie, prírodné dedičstvo a hodnoty vytvorené  
ľudskou činnosťou. Výsledkom stratégie bolo definovanie národného registra hrozieb v SR pre roky 2022 až  
2031, v ktorom bolo v súvislosti s civilnou ochranou obyvateľstva identifikovaných 25 kľúčových hrozieb.  
Tieto hrozby boli definované pre všetky ministerstvá podľa povahy vzniku rizikovej situácie (príloha). Pre MV SR  
boli definované ako kľúčové hrozby: migrácia veľkého rozsahu a narušenie zákonnosti veľkého rozsahu  
vrátane terorizmu. V ostatných definovaných hrozbách v registri hrozieb, zastáva MV SR pozíciu spolu-gestora,  
kde je vyžadované zabezpečiť nadrezortnú spoluprácu. V súvislosti s aktuálnou problematikou ochrany „mäkkých  
cieľov“ v spoločnosti nie je definované v národnom registri hrozieb SR žiadne riziko.  
V súlade so zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva, majú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy  
a iné ústredné štátne orgány povinnosti plniť úlohy civilnej ochrany a vykonávať ich kontrolu v rozsahu svojej  
pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie MV SR. Kontrolou NKÚ SR bolo zistené  
porušenie príslušného ustanovenia zákona tým, že v rezorte MV SR neboli vydané žiadne pokyny, ktoré by  
definovali podrobnosti o frekvencii a rozsahu poskytovania informácií v oblasti civilnej ochrany. MV SR takýmito  
informáciami nedisponovalo a nikdy takýto typ informácií ani nesumarizovalo v rámci prierezu činností  
ostatných rezortov. Zákonná povinnosť hovorí o priereze prípravy opatrení civilnej ochrany v systéme krízového  
riadenia, t. j. vytvárať spoločné postupy, plány a vzájomne zdieľať informácie.  
MV SR, v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, vypracováva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej  
ochrany a krízového riadenia, ktorá je základným programovým dokumentom pre rozvoj civilnej ochrany  
a krízového riadenia v podmienkach SR. Aktuálna koncepcia z roku 2022 určuje prioritné oblasti a strategické  
ciele civilnej ochrany a krízového riadenia na obdobie do roku 2027 a nastavuje smerovanie rozvoja podľa  
prioritných oblastí. Významnosť takéhoto dokumentu podčiarkuje aj skutočnosť, že od roku 2015 do roku 2022  
došlo z rôznych dôvodov k destabilizácii systému civilnej ochrany a krízového riadenia, čo je aj uvedené v samotnej  
dôvodovej správe k prijatiu Koncepcie rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia do roku 2027. Nová koncepcia  
do roku 2027 nastavovala podmienky a procesy, ktorými sa systém civilnej ochrany a krízového riadenia mal  
zlepšiť vo finančnej, personálnej a logistickej oblasti.  
Prvým prioritným krokom, ktorý vychádzal z prijatej novej koncepcie do roku 2027, bolo prijať Akčný plán  
koncepcie rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia na roky 2022 – 2027. Akčný plán nebol počas dvoch  
rokov od schválenia koncepcie vypracovaný a nakoniec vláda SR túto úlohu, prijatím uznesenia č. 617/2023  
z 20. novembra 2023, úplne zrušila. Na základe uvedených skutočností koncepciu do roku 2027 hodnotí NKÚ  
SR ako neaktuálnu a nezodpovedajúcu realite z dôvodu, že časový plán samotnej koncepcie bol narušený  
neprijatím základného dokumentu pre naštartovanie procesov zlepšenia civilnej ochrany a krízového riadenia  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
v podmienkach SR. NKÚ SR odporúča koncepciu do roku 2027 nahradiť novou koncepciou a vypracovať  
príslušný akčný plán v čo najkratšom čase.  
NKÚ SR preveril jediný interný riadiaci dokument predložený rezortom vnútra a to „Nariadenie MV SR  
č. 05/2017“. Nariadenie upravuje logistiku a interné procesy v oblasti zabezpečenia plnenia úloh pri príprave na  
krízové situácie až od fázy „riešenia krízovej situácie“, resp. až vtedy, keď daná kríza už nastala a dochádza  
k aktivácii všetkých príslušných zložiek a orgánov krízového riadenia na zvládnutie danej krízy na území SR.  
NKÚ SR poukazuje na všeobecné logistické zabezpečenie organizácie spôsobilosti, ako na súbor úkonov a úloh,  
ktoré je potrebné zabezpečiť ešte v „prípravnej fáze na krízové situácie“. V prípravnej fáze má inštitúcia  
povinnosť plánovať zdroje a prostriedky tak, aby počas „fázy riešenia krízovej situácie“ bola pripravená zvládnuť  
tento stav, čo najoptimálnejšie bez vzniku veľkých škôd. Vo všeobecnosti, otázky a problematika logistického  
zabezpečenia definovaná až vo fáze „riešenia krízovej situácie“ nesie riziko vzniku faktorov, ktoré majú vplyv na  
výsledný efekt v zabezpečení a zvládnutí danej krízy. Obstaranie komodít potrebných v čase krízy je spojené  
s rizikom ich výpadku u dodávateľa, čo môže spôsobiť znefunkčnenie celého systému logistiky. Na základe  
uvedeného NKÚ SR odporúča vykonať revíziu nariadenia MV SR č. 05/2017 s cieľom zadefinovať logistické  
procesy už vo fáze „prípravy na krízové situácie“.  
V zmysle príslušného ustanovenia zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového  
stavu, MV SR uskutočňuje civilné núdzové plánovanie a súčasne má povinnosť vykonávať kontrolu civilného  
núdzového plánovania. Zároveň je MV SR povinné kontrolovať plnenie úloh civilnej ochrany, čo znamená  
vykonávať pravidelnú kontrolnú činnosť v zmysle zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Z kontroly predloženého  
Plánu hlavných úloh vyplynulo, že posledná vykonaná kontrola na zistenie stavu plnenia úloh a opatrení  
stanovených zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva bola realizovaná rezortom vnútra naposledy v II. polroku  
2019. Kontrolovaný subjekt uviedol, že vzhľadom na pandemickú situáciu COVID-19 a vyhlásenie mimoriadnej  
situácie v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR z Ukrajiny sa od roku 2020 kontroly  
nevykonávali. Predmetná plánovaná úloha vykonávania kontroly na celom území SR, z úrovne SKR MV, sa  
v hlavnom Pláne úloh SKR MV každoročne len presúvala, bez vykonávania fyzických kontrol na okresných  
úradoch a okresných úradoch v sídle kraja. V rokoch 2020 až 2022 neboli vykonané žiadne kontroly na úseku  
civilnej ochrany a opätovné vykonanie kontroly z úrovne SKR MV bolo obnovené až v mesiaci jún 2023.  
NKÚ SR konštatoval porušenie zákonov o civilnej ochrane a zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo  
času vojny a vojnového stavu, tým, že kontrolovaný subjekt nevykonával kontroly, ktoré mu ukladali príslušné  
zákony aj napriek skutočnosti, že tieto kontroly mohol vykonávať aj z dokladov predložených elektronickou formou.  
Nevykonaním kontrol hrozilo riziko neodhalenia nežiadúceho stavu a neplnenia úloh na nižších stupňoch  
krízového riadenia v SR.  
Systém logistického, finančného a personálneho zabezpečenia  
krízového riadenia  
Problematika generovania a výstavby síl a prostriedkov v rozsahu požadovaných východiskových zdrojov,  
zabezpečenie včasnej pripravenosti, resp. permanentnej dostupnosti na jednotlivých úrovniach riadenia, vytváranie  
materiálnej bázy až po štátne hmotné rezervy na úrovni SR – je komplexná časť zabezpečenia požadovanej úrovne  
logistiky v rámci celej SR. Znalosť týchto informácií umožňuje následne modelovanie priebehu krízových  
situácií, kalkuláciu síl a prostriedkov, tvorbu plánov eliminácie (rôznych druhov a úrovní) a definovanie  
správnych, rýchlych a racionálnych postupov v oblasti logistiky na predchádzanie krízovým situáciám,  
resp. ich účinnú elimináciu alebo aspoň regulovaný priebeh (podľa štandardov). MV SR by svojimi organizačnými  
celkami malo zabezpečovať funkčnú celistvosť, v rámci logistického cyklu zabezpečenia procesov v celom spektre  
krízového riadenia na území SR, ako jeden z najdôležitejších orgánov krízového riadenia.  
V rámci preverovania funkčnosti komplexného systému a nastavenia procesov v oblasti logistickej služby  
a vnútorného fungovania SKR MV a jej organizačných zložiek, NKÚ SR preveril všetky predložené existujúce  
pokyny, predpisy, smernice a pod. Kontrolou bolo zistené, že pokynom generálneho riaditeľa k organizačnému  
poriadku SKR MV vo februári 2023, došlo k významnej organizačnej zmene v oblasti logistiky. Zanikol odbor  
logistickej podpory a úlohy v oblasti zabezpečenia logistických úloh boli čiastočne postúpené na oddelenie  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
správy majetku, pod organizačný odbor SKR MV. Pôvodne zrušený odbor logistickej podpory SKR MV plnil  
51 úloh logistickej služby. Nové oddelenie správy majetku plní už len 12 úloh logistickej služby v rámci SKR MV.  
Najdôležitejšie zistenie z pohľadu NKÚ SR bolo, že plnenie úloh z bývalého odboru logistiky boli implementované  
do nových kompetencií oddelenia správy majetku bez vykonania analýzy, ktorá by stanovila rozsah úloh  
a pôsobnosť jednotlivých organizačných zložiek v oblasti logistickej služby po organizačnej zmene.  
SKR MV poskytla stanovisko, že chýbajúce prvky v oblasti plnenia úloh strategického stupňa logistických procesov  
preradila do podriadenej zložky, t. j. do Centra bezpečnostnotechnických činností (CBTČ). NKÚ SR kontrolou  
zistil, že zostávajúce úlohy zo zrušeného odboru logistiky, ktoré mali byť definované v CBTČ, nezodpovedajú  
úlohám v rozsahu bývalého odboru logistickej podpory na strategickej úrovni. SKR MV má stanoviť rozsah úloh  
pre podriadené útvary a zložky v logistickej službe zabezpečenia krízového riadenia v SR. CBTČ boli síce správne  
stanovené úlohy, ale prislúchali nižšej úrovni riadenia logistických cyklov. Poukázanie SKR MV na plnenie  
strategických úloh v oblasti centrálnej logistickej služby na nižšom stupni riadenia (CBTČ) nezodpovedalo realite.  
Porovnaním súčasných úloh SKR MV v oblasti logistiky a organizačným poriadkom CBTČ je zrejmé, že podstatná  
časť úloh strategického stupňa riadenia SKR MV je v súčasnosti eliminovaná a úlohy sa neplnia v plnom  
rozsahu tak, akoby sa to očakávalo od strategickej úrovne riadenia logistických procesov.  
NKÚ SR odporúča vypracovať analýzu potrieb jednotlivých organizačných zložiek v oblasti plnenia  
a zabezpečenia centrálnej logistiky vo vzťahu k všetkým podriadeným orgánom krízového riadenia v SR.  
Zároveň odporúča vykonať detailnú analýzu vzťahov jednotlivých úloh logistických služieb s cieľom  
aktualizácie organizačnej štruktúry a prispôsobenia k reálnym potrebám v oblasti logistiky na prislúchajúcom stupni  
riadenia procesov orgánov krízového riadenia v SR.  
Informačný systém orgánov krízového riadenia  
NKÚ SR v súvislosti s preverovaním existujúcich podmienok na výkon riadenia kompetencií orgánov krízového  
riadenia v SR – v znení príslušných ustanovení zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny  
a vojnového stavu, preveroval informačný systém krízového riadenia. Informačný systém riadiacich orgánov  
krízového riadenia by mal poskytovať a efektívnym spôsobom zabezpečiť správu výkonu kompetencií  
všetkých úrovní krízového riadenia v rámci celej SR. NKÚ SR požiadal MV SR o predloženie základných  
technických a prevádzkových podmienok fungovania informačného systému civilnej ochrany, resp. krízového  
riadenia, vrátane projektov na jeho výstavbu a rozvoj.  
MV SR vo svojich vyjadreniach uviedlo, že informačný systém krízového riadenia v rámci krízového  
manažmentu SR neexistuje. Tento systém nikdy nebol zriadený v rámci zabezpečenia spracovania úloh  
krízového riadenia štátu. NKÚ SR konštatoval, že MV SR, ako garant zriadenia, udržiavania a rozvoja  
informačného systému krízového riadenia, si neplnilo zákonné úlohy vyplývajúce zo zákona o riadení štátu  
v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.  
V rámci prepájania a používania jednotlivých vstupov do informačného systému, ako napr. riadiaca dokumentácia,  
správa hospodárenia s materiálom, aktuálne otázky v oblasti bezpečnosti, kontingenčné plány, plány ochrany  
obyvateľstva, analýzy územia a pod., by boli ďalšie možnosti a výhody, ktoré by takýto informačný systém  
krízového riadenia v SR prinášal na dennej báze a nepretržite 24/7.  
Plán ochrany obyvateľstva  
MV SR plní z hľadiska zabezpečenia strategických dokumentov nezameniteľnú úlohu v rámci systému krízového  
riadenia v SR. Jednou z takýchto úloh je spracovanie celkového Plánu ochrany obyvateľstva, definovaného  
zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva, v zmysle ktorého vypracúva a aktualizuje plán ochrany obyvateľstva.  
Súčasne, tento plán vypracováva v súlade s ďalším ustanovením príslušného zákona, kde je definovaný presný  
obsah dokumentov potrebného pre spracovanie a tvorbu celkového plánu ochrany obyvateľstva SR.  
NKÚ SR konštatovalo porušenie zákona z dôvodu, že MV SR v rámci preverovania zákonných povinností  
nepredložilo spracovaný Plán ochrany obyvateľstva. V súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami by  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
obsahom celkového Plánu ochrany obyvateľstva mal byť súbor dokumentov, ktoré MV SR aktuálne nemá  
spracované a niektoré dokumenty sú iba v stave predbežného spracovávania.  
Riadenie výdavkov na civilnú ochranu a krízové riadenie  
NKÚ SR, v rámci zákonných ustanovení zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, preveril spôsob a systém kontroly  
finančných požiadaviek podriadených zložiek a následný systém schvaľovania výdavkov na prioritné oblasti  
zabezpečujúce krízové riadenie.  
Podľa vyjadrenia rezortu vnútra, po zrealizovanej reforme ESO prestalo MV SR plniť zákonnú povinnosť, ktorú  
jej ukladá zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a to tým, že nekontrolovalo stanovené výdavky, resp. rozsah  
a určenie výdavkov jednotlivých okresných úradov a okresných úradov v sídle kraja. Na základe uvedeného MV  
SR nemá informácie o jednotlivých finančných požiadavkách a nedisponuje informáciami, na akú oblasť sa  
treba v danom plánovacom období zamerať. Okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja si plánujú vlastné  
finančné zdroje na civilnú ochranu a krízové riadenie prostredníctvom rozpočtu kapitoly MV SR bez účasti  
strategického stupňa riadenia (SKR MV), ktorý by túto činnosť koordinoval v rámci všetkých okresov SR.  
NKÚ SR konštatoval, že touto nečinnosťou v predmetnej oblasti riadenia výdavkov došlo k porušeniu príslušných  
ustanovení zákona o civilnej ochrane obyvateľstva tým, že MV SR neschvaľuje návrh skladby, rozsah a určenie  
výdavkov na zabezpečenie civilnej ochrany zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok. MV SR nemá  
prehľad o finančných požiadavkách od podriadených zložiek, čo v značnej miere sťažuje proces plánovania  
výdavkov z rozpočtu kapitoly MV SR.  
Materiálny manažment  
V súlade s nariadením MV SR č. 80/2009 z 10. 11. 2009 o postupe pri zabezpečovaní správy majetku štátu, SKR  
MV hospodári s materiálom zaradeným do tzv. komoditných skupín č. 14, 17 a 18. (KS 14 – materiál civilnej  
ochrany; KS 17 – humanitárny materiál; KS 18 – materiál hospodárskej mobilizácie).  
V súvislosti s existenciou vyhlášky na MV SR č. 314/1998 o podrobnostiach na zabezpečovanie hospodárenia  
s materiálom civilnej ochrany, NKÚ SR preveril aktuálny stav materiálu, zásady a rozdiely v princípoch evidencie  
materiálu určeného pre civilnú ochranu a krízové riadenie, ktorý je evidovaný v tzv. systéme EMCO (Evidencia  
materiálu CO) a je uskladnený v príslušných logistických základniach v SR.  
Preverením bolo zistené, že neexistuje celoslovenská databáza materiálu v SR, ktorá by bola určená len pre  
oblasť hospodárenia s materiálom civilnej ochrany. Z predloženej dokumentácie vyplynulo, že ide  
o materiál, ktorý už nezodpovedá svojmu účelu, tzn., že je dávno po životnosti, resp. dávno nespĺňa technické  
požiadavky a je primárne určený na likvidáciu.  
Tabuľka č. 1: Stav aktuálnej účtovnej hodnoty materiálu – KS 14 a 17 k 30. 9. 2023  
Dlhodobý majetok  
0101198212 LZKS Rišňovce  
0101198214 LZKS Čačín  
0101198216 LZKS Jasov  
KS 14 – materiál CO  
Investičný majetok aktuálny  
Bežný odpis  
11 912,55 €  
145 665,81 €  
0,00 €  
Akt. účtovná hodnota  
11 912,55 €  
145 665,81 €  
0,00 €  
157 578,36 €  
0,00 €  
0,00 €  
0,00 €  
0,00 €  
157 578,36 €  
Dlhodobý majetok  
0101198212 LZKS Rišňovce  
0101198214 LZKS Čačín  
0101198216 LZKS Jasov  
KS 17 – humanitárny materiál  
Zdroj: SKR MV – oddelenie správy majetku  
Investičný majetok aktuálny  
143 550,66 €  
Bežný odpis  
141 937,43 €  
17 341,16 €  
33 425,62 €  
192 704,21 €  
Akt. účtovná hodnota  
1 613,23 €  
0,00 €  
17 341,16 €  
33 425,62 €  
194 317,44 €  
0,00 €  
1 613,23 €  
Materiál civilnej ochrany nebol nikdy doplňovaný (resp. obmieňaný za nový) do skladov civilnej ochrany, čo  
spôsobilo, že funkčná využiteľnosť v praxi v prípade mimoriadnej situácie pre obyvateľstvo je nulová a SR  
nemá momentálne v prípade vzniku takejto krízy žiadne funkčné prostriedky na ochranu životov a zdravia  
obyvateľstva. NKÚ SR odporúča vykonať analýzu logistického materiálu, ktorý je primárne určený na  
zabezpečenie opatrení civilnej ochrany v SR z dôvodu nefunkčnosti a zlých technických parametrov dávno  
8
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
po životnosti. Taktiež NKÚ SR odporúča MV SR vytvoriť systém zaobstarávania príslušného materiálu  
s cieľom obnovenia materiálno technickej bázy v rámci zabezpečenia všetkých zákonom stanovených povinností  
vytvárania trvalých udržateľných zásob materiálu civilnej ochrany v rámci krízového riadenia na celom území  
SR.  
Finančné zabezpečenie krízového riadenia  
Najväčší objem výdavkov na zabezpečenie činností v oblasti krízového riadenia realizovala SKR MV  
prostredníctvom rezortného operačného programu 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa, v prvku 0D60801  
Riadenie a kontrola. Zámerom programu je proklientsky orientovaná a transparentná verejná správa poskytujúca  
svoje služby rýchlo, efektívne a kvalitne v záujme podpory udržateľného rastu, tvorby pracovných miest a sociálnej  
inklúzie.  
Tabuľka č. 2: Prehľad čerpania prostriedkov za KS 14, 17 a 18 (v eurách)  
Podpoložka  
Bežné výdavky  
633007  
Názov podpoložky  
Čerpanie 2020  
6 622 557,30  
605 399,26  
494 264,15  
0,00  
Čerpanie 2021  
3 896 811,11  
274 945,92  
1 132 126,25  
5 076,20  
192 065,14  
12 392,60  
1 228 602,87  
Čerpanie 2022  
6 782 958,02  
224 903,83  
3 539 068,59  
885,00  
309 127,67  
41 165,59  
1 173 390,74  
Špeciálny materiál  
634004  
Prepravné a nájom dopravných prostriedkov  
Rutinná a štandardná údržba prevádzkových strojov  
Rutinná a štandardná údržba špeciálnych strojov  
Školenia, kurzy, semináre, porady, konferencie, sympóziá  
Všeobecné služby  
635004  
635005  
637001  
365 175,56  
29 191,68  
637004  
1 058 400,49  
Náhrada nákladov hospodárskej mobilizácie a intervenčných  
zásob  
Kapitálové výdavky  
637008  
4 070 126,16  
1 054 679,99  
0,00  
1 051 602,13  
13 631 464,81  
13 631 464,80  
1 494 416,60  
7 342 676,40  
7 342 676,40  
Nákup špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky,  
náradia a materiálu  
Rekonštrukcia a modernizácia softvéru  
Celkom  
713005  
718006  
1 054 679,99  
7 677 237,29  
0,00  
17 528 275,91  
0,00  
14 125 634,42  
Zdroj: Sekcia ekonomiky MV SR  
Najvyšší objem finančných prostriedkov pre komoditné skupiny č. 14, 17 a 18 bol použitý v rámci bežných výdavkov  
na ekonomickú kategóriu 637008 „Náhrada nákladov hospodárskej mobilizácie a intervenčných zásob“, ktorá  
zahŕňala v roku 2020 kompenzáciu výdavkov negatívne ovplyvnených pandémiou súvisiacou s ochorením COVID-  
19, t. j. výdavky na refundáciu nákladov na stravu repatriantov a na refundáciu mzdových nákladov  
zamestnancov v karanténnych centrách. V roku 2021 a 2022 to boli výdavky, ktoré boli účelovo určené  
na sanáciu výdavkov implikovaných vznikom pandémie súvisiacej s ochorením COVID-19 a boli poskytnuté  
Univerzitnej nemocnici - nemocnica svätého Michala, a. s., Bratislava, na zabezpečenie krytia nákladov spojených  
s vykonávaním opatrení hospodárskej mobilizácie počas vyhláseného núdzového stavu.  
Na zvládnutie mimoriadnych udalostí v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, v zmysle zákona o civilnej  
ochrane obyvateľstva, boli čerpané finančné prostriedky z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, ktoré boli do  
kapitoly MV SR presunuté na základe uznesení vlády SR. V zmysle § 2 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 599/2006 Z. z.,  
ktorou sa určujú podrobnosti o výdavkoch na civilnú ochranu obyvateľstva z prostriedkov štátneho rozpočtu, sa  
ustanovuje, že „výdavkami na civilnú ochranu, ktoré sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu prostredníctvom  
kapitoly ministerstva, sú výdavky okresného úradu a obce“. Celkovo bolo, v rokoch 2020 až 2022, v rámci  
finančnej výpomoci poskytnutej okresným úradom na zvládnutie mimoriadnych udalostí, čerpaných 6 632 149,70  
eur.  
Najvýznamnejšiu položku v rámci kapitálových výdavkov tvorili výdavky v rámci komoditnej skupiny č. 14 (materiál  
CO) na schválený projekt „Budovanie včasného varovania VaV“ (systém varovania a vyrozumenia),  
komplexného systému SEHIS (systém elektronickej hlásnej informačnej služby), ktorý sa začal budovať v SR  
v súlade so zákonom o civilnej ochrane obyvateľstva. ešte v roku 1997 v celkovej sume 26 935 554 eur za  
kontrolované obdobie. Projekt je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.  
Žiadny iný kapitálový výdavok na zabezpečenie všeobecného materiálu komoditnej skupiny č. 14 (materiál  
CO), ktorý by komplexne riešil zásobovanie, výstavbu, obnovu, revíziu materiálových centrálnych zásob  
logistických základní v SR a pod., nebol na SKR MV v kontrolovanom období realizovaný.  
9
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
SR síce bude mať na 80 % pokryté územie elektronickými sirénami, ale nebude vedieť poskytnúť žiadnu inú  
podporu a ochranu v rámci zákonných opatrení zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, keď nebude mať  
zabezpečený systém úkrytov, vytvorenú dostatočnú zásobu prostriedkov na individuálnu ochranu a pod.  
NKÚ SR preveroval aj výdavky spojené s mimoriadnou situáciou – prílev utečencov do SR po vypuknutí  
vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022, kde MV SR vynaložilo na zvládnutie tejto mimoriadnej situácie,  
vyhlásenej podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, celkovo sumu vo výške 12 022 393,23 eur. Tieto  
prostriedky boli čerpané len v rámci zabezpečenia potrieb opatrení predmetného zákona a do tejto sumy neboli  
započítané výdavky, ktoré boli vyplácané v rámci zákona o azyle, v gescii rozpočtovej kapitoly MV SR.  
NKÚ SR konštatoval, že z dôvodu reštriktívnej fiškálnej politiky a krátenia rozpočtu kapitoly MV SR zo strany MF  
SR pre roky 2020 – 2024, správca kapitoly nedisponoval voľnými finančnými prostriedkami na pokrytie požiadaviek  
nad rámec rozpísaných limitov pre roky 2020 až 2022. SKR MV, v materiálových zásobách, spravidla rieši  
všetky nákupy len ad-hoc. V čase vyskytnutia sa mimoriadnej situácie SKR MV čerpala aj z darov, akým  
bol aj materiál civilnej ochrany, darovaný zo Švédska.  
Žiadne ďalšie systematické a pravidelné riešenie tvorby zásob a plánovania finančných prostriedkov nebolo na  
SKR MV v kontrolovanom období rokov 2020 až 2022 realizované. Nepochopenie dôležitosti systematického  
rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia vedie k stagnácii a celkovému úpadku opatrení civilnej  
ochrany obyvateľstva v SR.  
Dlhodobo poddimenzované finančné prostriedky v oblasti rozvoja civilnej ochrany a krízového riadenia mali  
za následok celkový úpadok daných spôsobilostí v rámci celého územia SR. Materiálne zdroje, ktorými by SKR  
MV vedela adekvátne zabezpečiť akúkoľvek vzniknutú mimoriadnu situáciu alebo krízu na území SR bez  
nedostatkov, absentujú na všetkých úsekoch krízového riadenia. Súčasným objemom finančných prostriedkov,  
ktoré SR vynakladá na opatrenia civilnej ochrany a krízového riadenia, dokáže strategický orgán krízového  
riadenia v SR zabezpečiť len obligatórne výdavky. Urgentné opatrenia sú riešené rozpočtovými  
opatreniami, ktorým sa zabezpečujú vzniknuté mimoriadne udalosti až po ich vzniku.  
NKÚ SR, po detailnom preverení financovania krízového riadenia, odporučil MV SR vykonať komplexnú analýzu  
systému financovania civilnej ochrany a krízového riadenia v SR, s cieľom rozvoja základných spôsobilostí  
primárne určených na zabezpečenie všetkých potrebných procesov v celom spektre úrovní riadenia krízového  
riadenia v SR.  
Personálne zabezpečenie krízového riadenia  
Útvary MV SR, v súlade s nariadením MV SR č. 39/2015 čl. 15 ods. 5 (organizačný poriadok MV SR), riadia po  
odbornej stránke, usmerňujú a kontrolujú činnosť zariadení ministerstva, organizácií ministerstva, útvarov  
Policajného zboru, útvarov Hasičského a záchranného zboru, okresných úradov a akadémiu a prijímajú potrebné  
opatrenia.  
Zo skutočnosti, že SKR MV riadi odbory krízového riadenia okresných úradov a okresných úradov v sídle kraja len  
po odbornej stránke, vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek mimoriadnej situácie, strategický stupeň nemá  
priamy riadiaci dosah na výkon opatrení krízového riadenia na nižšom stupni.  
V zabezpečení a riadení podriadených zložiek, t. j. štátnych orgánov zabezpečujúcich krízové riadenie v rámci SR,  
NKÚ SR konštatoval, že SKR MV má len obmedzené možnosti v rámci centrálneho riadenia kríz v SR  
formou priameho riadenia odborov krízového riadenia okresných úradov a okresných úradov v sídle kraja.  
SR má v orgánoch krízového riadenia, t. j. v okresných úradoch a okresných úradoch sídle kraja  
zamestnaných 258 osôb. Po reforme ESO bol pôvodný počet zamestnancov 6 až 7, zredukovaný na súčasný  
stav 1 až 2 zamestnancov v jednom okrese a 12 – 14 zamestnancov na okrese v sídle kraja.  
Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek vyhlásená mimoriadna situácia v rámci jedného okresu si vyžaduje  
spoločnú koordináciu nasadenia síl viacerých okresov na odstraňovanie následkov tak, ako to bolo po  
vzniku migračnej krízy po vypuknutí vojenského konfliktu na Ukrajine v roku 2022, kde do činnosti  
krízového riadenia bolo zapojených viacero zamestnancov z rôznych okresov.  
10  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Systém vzdelávania a osvety  
V rámci preverovania plánovania odbornej prípravy členov Ústredného krízového štábu, Krízového štábu MV SR  
a členov skupiny riadenia SRK MV SR sa v rokoch 2019 – 2022 neuskutočnilo žiadne odborné vzdelávanie  
z rôznych dôvodov. Dôvody nerealizovania odbornej prípravy boli primárne z dôvodu výskytu pandemickej situácie  
ochorenia COVID-19. Boli vykonané len zasadnutia členov Ústredného krízového štábu v roku 2022. Odborná  
príprava ostatných príslušníkov zodpovedných za krízové riadenie sa podobne, taktiež v rokoch 2019 – 2021,  
nevykonávala v dôsledku pandemickej situácie. Následná odborná príprava bola realizovaná až v roku 2022 zo  
strany SKR MV.  
V rámci získavania odbornej spôsobilostí, vyššej kvalifikácie v odbore, podávania informácií od mentorov  
a služobne starších zamestnancov SKR MV a pod., kontrolovaný subjekt neposkytol žiadne informácie k danej  
skutočnosti. Ani to, aké boli vykonané posledné spoločné koordinačné cvičenia v rámci SR v spolupráci  
s nižšími stupňami krízového riadenia, školenia, semináre a pod., ktoré napomáhajú samotným zamestnanom  
zvyšovať ich vlastnú odbornú kvalifikáciu a povedomie v tak dôležitej problematike, akou je krízové riadenie.  
V oblasti zabezpečenia šírenia osvety o opatreniach civilnej ochrany a všeobecného povedomia obyvateľstva  
neboli realizované, zo strany SKR MV, žiadne aktivity v kontrolovanom období. Priamo určené aktivity  
realizované pre kontakt s obyvateľstvom a prácou s mládežou boli z dôvodu pandemických opatrení v útlme.  
Podľa vyjadrenia a prezentovania výsledkov a procesov v oblasti osvety, celková koncepcia šírenia povedomia  
chýba. Akýkoľvek rozvoj v tejto oblasti je postavený a závislý od dostupných finančných zdrojoch príslušnej  
kapitoly, ktoré by vedeli pokryť takéto výdavky a vedeli by zabezpečiť vyššie povedomie o patreniach civilnej  
ochrany v SR všeobecne medzi obyvateľstvom. V súčasnosti drvivá časť obyvateľstva nevie, kde sa má ukryť,  
na koho sa obrátiť, ako sa správať počas leteckých útokov, ako rozoznať varovné signály, ktoré informujú  
o hroziacom nebezpečenstve a pod. To je dôsledok úpadku a nezáujmu o tieto témy všeobecne v spoločnosti.  
V niektorých prípadoch sú však aktivity osvety realizované na nižších stupňoch riadenia orgánov krízového riadenia  
(regionálne), kde niektoré mestá a okresy zabezpečujú nepravidelné aktivity, pri ktorých sa informujú deti  
a mládež v danom regióne. Tieto aktivity sú spravidla organizované hravou formou a zabezpečované hasičským  
zborom v spolupráci s príslušnými odbormi krízového riadenia daného okresu. Takéto aktivity zo strany samospráv  
však nenahrádzajú postavenie strategického stupňa v šírení povedomia o všeobecných pravidlách  
opatrení civilnej ochrany medzi občanmi SR.  
NKÚ SR odporučil MV SR vypracovať spoločnú koncepciu zabezpečenia osvety na strategickej úrovni  
v oblasti s cieľom zvýšenia všeobecného povedomia obyvateľstva o možných potencionálnych hrozbách.  
Záver  
Kontrolou identifikovaný hlavný problém v oblasti legislatívy krízového riadenia je jej roztrieštenie  
a neprispôsobovanie sa zákonných úprav reálnym potrebám a aktuálnemu vývoju bezpečnostnej situácie.  
Právna úprava krízového riadenia v SR, ktorá je pokrytá vo veľkom počte právnych predpisov, môže spôsobovať  
znižovanie efektívnosti a účinnosti plnenia úloh pri identifikácii krízovej situácie, rozhodovacích  
procesoch, alebo koordinácie medzi orgánmi krízového riadenia v SR. Tento stav zároveň vyúsťuje do  
zahltenia niektorých orgánov krízového riadenia z hľadiska množstva a náročnosti vykonávaných úloh.  
Kontrolou bolo potvrdené, že v mnohých prípadoch dochádza nečinnosťou zo strany MV SR k porušovaniu  
zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Chýbajúca dokumentácia strategického stupňa v oblasti riadenia  
a zabezpečenia komplexných procesov krízového riadenia v SR, má za následok rad absentujúcich konkrétne  
definovaných podmienok riadenia ostatných orgánov krízového riadenia, t. j. nižších stupňov zodpovedných  
za zabezpečenie bezpečnosti krajiny a jej obyvateľov počas vzniku krízových stavov.  
Zistené nedostatky v oblasti zabezpečenia funkčnosti štruktúr riadiacich orgánov krízového riadenia,  
zabezpečenia komplexnej logistickej služby prostriedkov a síl, financií, osvety a vzdelávania v oblasti  
11  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
civilnej ochrany a krízového riadenia sú faktory, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňujú každodennú činnosť  
strategického stupňa krízového riadenia a jeho podriadených orgánov v SR.  
Štruktúra riadiacich vzťahov orgánov krízového riadenia a ich príslušných kompetencií z pozície riadenia štátu  
pri odstraňovaní kríz je komplikovaná a nezosúladená, a tak neraz úlohu riadiacej entity preberajú na seba nižšie  
orgány, resp. orgány samosprávy.  
Aktuálny existujúci systém postavenia prostriedkov a síl SR na zabezpečenie krízových situácii je v každoročnom  
plánovacom cykle závislý od obmedzených finančných zdrojoch, ktoré má rezort MV SR k dispozícii.  
Od vzniku samostatnej SR v roku 1993, téma civilnej ochrany a krízového riadenia nebola nikdy prioritnou  
témou v spoločnosti, čo malo za následok degradáciu a úpadok spôsobilostí SR účinne reagovať na vznik  
kríz, ktoré primárne majú ochrániť životy a majetok občanov SR. Po niekoľkých svetových krízach v posledných  
rokoch nadobudla otázka bezpečnosti v spoločnosti imperatívny rozmer. Spoločnosť očakáva, že štát bude  
pripravený adekvátnym spôsobom reagovať na vzniknutú nepriaznivú krízovú situáciu so všetkými silami  
a prostriedkami – a bez nedostatkov !  
NKÚ SR vykonanou kontrolou nezískal primerané uistenie, že systém krízového riadenia na Slovensku je  
funkčný a vytvára podmienky pre riadenie a koordináciu postupov zodpovedných orgánov štátu a inštitúcií  
v čase vzniku mimoriadnej situácie.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrolná skupina NKÚ SR vypracovala protokol o výsledku kontroly. V kontrolovanom subjekte MV SR bolo  
identifikovaných 5 kontrolných zistení a bolo formulovaných 6 odporúčaní vo všetkých preverovaných oblastiach  
predmetu kontroly. Zo strany ministerstva neboli k protokolu o výsledku kontroly vznesené žiadne námietky  
smerujúce proti pravdivosti, úplnosti alebo preukázateľnosti kontrolných zistení NKÚ SR.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo vnútra SR  
Pribinova 2  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
812 72 Bratislava – Staré Mesto  
+421 2 5094 1111  
public@minv.sk  
Zoznam použitých skratiek  
CBTČ  
CO  
Centrum bezpečnostnotechnických činností  
Civilná ochrana  
LZ  
Logistická základňa  
SKR MV  
SR  
Sekcia krízového riadenia MV SR  
Slovenská republika  
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase  
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového  
núdzového stavu  
Zákon o fungovaní Bezpečnostnej rady Zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady  
Slovenskej republiky v čase mieru Slovenskej republiky v čase mieru  
Zákon o riadení štátu v krízových situáciách Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách  
stavu  
mimo času vojny a vojnového stavu  
Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva  
Zákon o hospodárskej mobilizácii  
Zákon o kritickej infraštruktúre  
mimo času vojny a vojnového stavu  
Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva  
Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii  
Zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre  
Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti  
Zákon o kybernetickej bezpečnosti  
12  
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha  
Zoznam kľúčových hrozieb Slovenskej republiky v kontexte civilnej ochrany obyvateľstva  
Kategória  
Kód  
Kľúčové hrozby Slovenskej republiky  
Gestor - prevencia  
B01 hromadná nákaza osôb (epidémia)  
B02 hromadná nákaza živočíchov (epizootia)  
B03 hromadná nákaza rastlín  
A01 povodeň  
MZ SR  
biotické  
MPRV SR  
MPRV SR  
MŽP SR  
A02 prívalová povodeň  
MŽP SR  
A03 intenzívne zrážky  
MŽP SR  
abiotické  
A10 extrémny vietor  
MŽP SR  
A13 extrémne vysoká teplota  
A15 dlhodobé sucho  
MŽP SR  
MŽP SR  
A16 svahový zosuv  
MŽP SR  
únik nebezpečnej chemickej látky zo stacionárneho  
zariadenia vrátane produktovodov  
T01  
MŽP SR, MH SR  
UJD SR, MZ SR, MV  
SR  
T05 radiačná havária  
T11 environmentálna záťaž  
MŽP SR  
T12 povodeň spôsobená narušením vodnej stavby  
T18 narušenie dodávok elektrickej energie veľkého rozsahu  
T19 narušenie dodávok plynu veľkého rozsahu  
T20 narušenie dodávok pitnej vody veľkého rozsahu  
T21 narušenie dodávok potravín veľkého rozsahu  
MŽP SR, MV SR  
MH SR  
MH SR  
MŽP SR  
MPRV SR  
technogénne  
narušenie dodávok ropy a ropných produktov veľkého  
rozsahu  
T23  
MH SR  
T25 narušenie elektronických komunikačných sietí  
MDV SR, MV SR  
MIRRI SR, NBÚ SR  
MV SR  
narušenie bezpečnosti informačných systémov a sieti  
vrátane kybernetických útokov  
T26  
S01 migrácia veľkého rozsahu  
sociogénne  
ekonomické  
S05 narušenie zákonnosti veľkého rozsahu vrátane terorizmu MV SR  
S06 vojenské napadnutie SR  
MO SR  
narušenie menového, devízového a finančného hospodárstva  
štátu  
E01  
MF SR, NBS  
13  
www.nku.gov.sk