Správa o výsledku kontroly  
2022  
Čistiarne odpadových vôd  
a odkanalizovanie SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu  
životného prostredia vrátane zriaďovania, rozvoja a prevádzkovania verejných vodovodov a verejnej kanalizácie.  
MŽP SR riadi významnú časť pomoci z EÚ v tejto oblasti – vykonáva funkciu riadiaceho orgánu pre Operačný  
program Kvalita životného prostredia v programovom období 2014 až 2020. Sprostredkovateľským orgánom  
pre časti OP KŽP je Slovenská agentúra životného prostredia, ako štátna príspevková organizácia MŽP SR.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Pred kontrolou boli  
identifikované dve hlavné riziká, a to nedostatočné plnenie záväzku SR voči EÚ a merateľného ukazovateľa  
pripojiteľnosti. Kontrolou boli riziká potvrdené.  
Prečo sme kontrolovali  
Dopadom zvýšeného čistenia odpadových vôd a pripájania sa na verejnú kanalizáciu je zlepšenie životného  
prostredia a kvality života obyvateľov SR. Nedostatočný stav výstavby a pripájania sa na verejnú kanalizáciu,  
sprevádzaný roztrieštenosťou a neplnením si úloh a zodpovedností širokého spektra subjektov verejnej správy  
a územnej samosprávy, má za následok dosahovanie pomalého pokroku v tejto oblasti. Uvedené je taktiež  
predmetom kritiky zo strany Európskej komisie. Na výstavbu, rozšírenie a opravy kanalizačných sietí a ČOV bolo  
za posledných vyše 20 rokov prostredníctvom pomocí riadených MŽP SR preinvestovaných približne 1,8 mld. eur.  
Jedným z najvýznamnejších zdrojov financovania investícií do odkanalizovania a ČOV v zodpovednosti MŽP SR  
bol Operačný program Kvalita životného prostredia.  
Čo sme zistili  
Rozdielnosť a rozdrobenosť kompetencií veľkého počtu subjektov štátnej správy a územnej samosprávy,  
ktorí sú zainteresovaní v oblasti ČOV a kanalizácií  
Nositeľmi úloh a zodpovedností je široké spektrum subjektov (MŽP SR, SAŽP, Výskumný ústav vodného  
hospodárstva, Environmentálny fond, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, okresné úrady v sídle kraja,  
okresné úrady, územná samospráva, vodárenské spoločnosti ap.) s rozdielnymi kompetenciami  
a povinnosťami. Komplikovanosť uvedeného systému spočívajúca v rozdrobenosti kompetencií a neplnení si  
zodpovedností jednotlivých subjektov, ktoré sú primárne dané mnohými právnymi normami a nejasne  
stanovenými kompetenciami a pravidlami vymáhania neplnenia si zákonom stanovených povinností, má  
za následok pomalé napredovanie v tejto oblasti.  
Výkon dozoru a dohľadu štátu nad plnením legislatívou ustanovených povinností je nedostatočný.  
Pre napĺňanie záväzkov SR voči EÚ, a teda aj dosahovanie pokroku v rámci celej SR, je nevyhnutná  
koordinácia všetkých zainteresovaných subjektov podporená kvalitnou dátovou základňou, funkčnými  
kontrolnými mechanizmami a legislatívou, ktorá reflektuje aktuálne problémy. Plnenie záväzkov si súčasne  
vyžaduje pravidelné monitorovanie plnenia úloh na úrovni všetkých zainteresovaných strán.  
Nedostatočná evidencia nakladania s komunálnymi odpadovými vodami  
Informačný systém pre zber, udržiavanie, spracovanie a poskytovanie údajov o nakladaní s komunálnymi  
odpadovými vodami vykazuje viacero nedostatkov a obmedzení. Napr. absencia údajov o obciach  
z aglomerácií nad 2 000 EO, ktoré nemajú vybudovanú kanalizačnú sieť, absencia údajov o tom ako má každá  
nehnuteľnosť riešený spôsob nakladania s komunálnymi odpadovými vodami, neprehľadnosť údajov  
o žumpách, ktoré sú povoľované v rámci kolaudačného konania ap.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Neaktualizovaná suma finančných prostriedkov potrebných na splnenie záväzkov SR v oblasti odvádzania  
a čistenia komunálnych odpadových vôd, ktorá má vplyv na strategické rozhodnutia o zabezpečenom  
financovaní  
Finančné prostriedky potrebné na budovanie stokových sietí a ČOV do roku 2027, ktoré boli vyčíslené v Pláne  
rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 až 2027 vo výške 1,585 mld. eur, vychádzali  
z neaktuálnych údajov, pretože nezohľadňovali súčasný stav inflácie.  
Existuje preto reálny predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov, t. j. rozdiel medzi  
požiadavkami a predpokladanými finančnými zdrojmi vo výške 747,51 mil. eur, bude významne vyššia.  
Nevyhodnocovanie dostatočnosti investícií s ohľadom na ekonomickú výhodnosť projektov  
Riziko dodatočného navyšovania nákladov projektov, vyplývajúce z viacnásobného rozširovania ČOV  
a neplnenia záväzkov SR v zmysle smernice o čistení komunálnych odpadových vôd.  
Nedostatky kontrolných mechanizmov plnenia cieľov a merateľných ukazovateľov projektov  
Nedostatky v plánovaní a výkone kontrolnej činnosti RO, vyplývajúcej zo Zmluvy o vykonávaní časti úloh  
riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom.  
Nedostatočné nastavenie systému overovania MU zo strany SO, ktoré pozostávalo z absencie jednoznačne  
a explicitne stanovenej podkladovej dokumentácie a jej rozsahu, ktorá má byť predmetom overenia MU  
a spôsobu preukazovania dosahovania cieľových hodnôt MU vo vnútornom písomnom postupe.  
Nejednotnosť a nekompatibilita v stanovení a vykazovaní počtu EO z dôvodu chýbajúceho metodického  
usmernenia.  
Nedostatočný výkon kontroly deklarovaných MU.  
Čo odporúčame  
Výboru NR SR pre životné prostredie:  
Iniciovať legislatívne zmeny, ktoré vytvoria funkčný a udržateľný kontrolný systém štátu pre zabezpečenie  
plnenia a vymáhania zákonných povinností vlastníkov stavieb/pozemkov ako aj miest a obcí pri realizácií  
odkanalizovania, čistenia a odvádzania odpadových vôd z individuálnej výstavby.  
Požadovať od MŽP SR pravidelné predkladanie monitorovacích správ o realizovaných projektoch a pokroku  
plnenia záväzku SR voči EÚ.  
MŽP SR:  
Informovať výbor NR SR pre životné prostredie o realizovaných projektoch odkanalizovania a pokroku plnenia  
záväzku SR voči EÚ.  
Zvýšiť mieru podpory a motivácie obyvateľstva k pripájaniu sa na verejnú kanalizáciu.  
Zabezpečiť zavedenie komplexnej (centrálnej) dátovej a informačnej základne, zabezpečiť využívanie dát  
a analýz za účelom zamerania sa, resp. monitorovania kritických regiónov/obcí, využívania dostupných  
donucovacích prostriedkov, prijímania rozhodnutí a krokov zo strany MŽP SR a i.  
Aktualizovať potrebné finančné zdroje v oblasti výstavby stokových sietí a ČOV na pravidelnej báze v závislosti  
od makroekonomického vývoja. Vypracovať stratégiu financovania pri zvýšenom objeme finančných  
prostriedkov disponibilných pre napĺňanie cieľov v oblasti odkanalizovania.  
Zamerať kontrolnú činnosť na základe komplexnej rizikovej analýzy, ktorá by pokrývala aj oblasť vykonávaných  
kontrol a predmetu kontroly. Analyzovať príčiny opakovane vyskytujúcich sa zistení, overovať splnenie prijatých  
opatrení k nedostatkom zistených kontrou na mieste.  
Pri kontrolnej činnosti v rámci delegovaných právomocí v zmysle Zmluvy RO/SO na SAŽP sa intenzívnejšie  
zamerať na metodiku, vykazovanie a preverovanie MU projektov.  
Zabezpečiť jednoznačné a jednotné metodické usmerňovanie prijímateľov, týkajúce sa stanovenia  
a vykazovania MU – počtu EO.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť plnenie záväzku SR voči EÚ v oblasti ČOV a kanalizácií prostredníctvom vybraných  
projektov. Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkami výkonnosti. Kontrolovali sme plnenie záväzku SR  
voči EÚ, kontrolné mechanizmy plnenia cieľov a MU projektov na vybranej vzorke projektov. Súčasťou kontroly  
bolo preverenie plnenia cieľov, MU a udržateľnosť vybraných projektov financovaných z OP KŽP.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly patrili najmä: štúdium všeobecne záväzných  
právnych predpisov a interných predpisov, preskúmanie predloženej dokumentácie a dokladov, analýzy údajov,  
prepočty a rozhovory s vecne príslušnými zamestnancami. Kontrolovaným obdobím boli roky 2016 až 2022  
a súvisiace obdobia. Výber vzorky projektov ČOV a kanalizácií financovaných z OP KŽP bol realizovaný na základe  
úsudku kontrolóra a stanovených kritérií.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Preverenie a vyhodnotenie stavu plnenia záväzku SR voči EÚ v zmysle smernice Rady o čistení  
komunálnych odpadových vôd  
Základnou funkciou kanalizačnej infraštruktúry je ochrana obyvateľstva a životného prostredia pred nepriaznivými  
vplyvmi vyprodukovaného znečistenia v komunálnych odpadových vodách. Zníženie rozdielu medzi množstvom  
a kvalitou vody spotrebovanej a množstvom a kvalitou vody privádzanej kanalizačným systémom do vodného  
prostredia možno splniť dôsledným uplatnením postupov zakotvených v legislatívnych a koncepčných materiáloch  
týkajúcich sa odpadových vôd.  
Vstupom do EÚ sa pre SR v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd stala záväznou smernica Rady  
91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, v zmysle ktorej majú členské štáty povinnosť zabezpečiť  
vybavenie všetkých aglomerácií s populačným koeficientom od 2 000 zbernými systémami pre komunálnu  
odpadovú vodu. Podľa čl. 3 Smernice tam, kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené z dôvodu,  
že by nepredstavoval prínos pre životné prostredie alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa IPS  
dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia. Akt o pristúpení k EÚ stanovil pre SR povinnosť,  
že požiadavky smernice, kladené na verejné kanalizácie a čistenie komunálnych odpadových vôd, sa majú  
dosiahnuť v termíne do 31. decembra 2015.  
Základným nástrojom pre zber, udržiavanie, spracovanie a poskytovanie údajov o nakladaní s komunálnymi  
odpadovými vodami je informačný systém ZBERVaK. Informačný systém vykazuje viacero nedostatkov  
a obmedzení. Napr. absencia údajov o obciach z aglomerácií nad 2 000 EO, ktoré nemajú vybudovanú  
kanalizačnú sieť (keďže nemajú povinnosť údaje do IS zadávať, tá sa týka len poskytovania údajov z majetkovej  
a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v zmysle vyhlášky  
MŽP SR č. 605/2005 Z. z.); absencia údajov o tom ako má každá nehnuteľnosť riešený spôsob nakladania  
s komunálnymi odpadovými vodami; neprehľadnosť údajov o žumpách, ktoré sú povoľované v rámci  
kolaudačného konania ap. Uvedený informačný systém neposkytuje podrobný a verný obraz o skutočnej situácii.  
NKÚ SR z toho dôvodu upozorňuje na riziko, že sumarizované a vykazované údaje nie sú kompletné  
a spoľahlivé. V zmysle nového zákona o výstavbe č. 201/2022 Z. z, evidencia nehnuteľností s domovými žumpami  
s objemom do 12 m3 a nehnuteľností, ktoré nemajú žumpu a nie sú pripojené na verejnú kanalizáciu bude naďalej  
absentovať. Nedostatky v dátovej základni budú pretrvávať aj po 1. 4. 2024, kedy nadobudne novela účinnosť.  
Ustanovenia novely zákona zvoľňujú podmienky pre výstavbu domových žúmp s objemom do 12 m3, resp. na ich  
výstavbu sa nevzťahujú zvýšené podmienky a povinnosti ako pri iných stavbách. Je nevyhnutné,  
aby akékoľvek environmentálne záťaže boli eliminované v čo najväčšej miere.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 mil. obyvateľov (tzn. 70,19 %).  
Z celkového počtu 2 890 samostatných obcí bolo 1 155 obcí, v ktorých boli evidovaní obyvatelia pripojení  
na verejnú kanalizáciu (t. j. iba 40 %). Najhoršia situácia bola v okresoch Krupina a Trebišov, kde percento  
obyvateľov pripojených na verejnú kanalizáciu nepresahuje 40 %. Vo všeobecnosti, najnižšiu mieru pripojenia  
vykazujú okresy južného Slovenska.  
Obr. č. 1: Mapa znázorňujúca podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v jednotlivých okresoch  
SR v roku 2021  
Zdroj: VÚVH  
Graf č. 1: Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou v rokoch 2015 – 2021  
Podiel všetkých obyvateľov (tzn. aj pod 2 000 EO) napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 sa oproti roku  
2015 zvýšil len o necelých 5 %. Tempo rastu úrovne odkanalizovania obyvateľstva tak v priemere nedosahuje  
ani 1 % ročne. Miera pripojenia obyvateľstva v mestách, obciach a aglomeráciách nad 2 000 EO dosahuje  
približne 90%.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Povinnosť pripojiť sa na vybudovanú kanalizáciu je sprevádzaná komplexom problémov – neexistujú  
detailné informácie (dátová základňa) o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní donucovacích nástrojov  
miest, obcí a orgánov štátnej vodnej správy. To spočíva v neochote veľkej časti obcí kontrolovať  
a postihovať svojich občanov, v chýbajúcej kapacite zamestnancov obcí a štátnej vodnej správy  
na okresoch, ktorá znemožňuje výkon kontrol. Uvedené problémy spôsobili, že kontrolný systém  
pre oblasť povinnosti pripojenia sa na vybudovanú kanalizáciu je nefunkčný.  
Vysoká hustota vybudovanej siete verejných kanalizácií a zvýšená adresná informačná a finančná podpora  
(s cieľom zníženia sociálnych dopadov na obyvateľstvo) môžu, o. i., znížiť riziko obchádzania povinností pripojenia  
sa v súvislosti s využívaním inštitútu „neprimeraných nákladov“ v zmysle zákona č. 442/2002 o verejných  
vodovodoch a verejných kanalizáciách.  
Na splnenie záväzkov SR bol vynaložený významný objem verejných zdrojov. Za posledných 20 rokov bolo  
prostredníctvom pomoci EÚ, ktorú riadilo MŽP SR, vyčerpaných približne 1,8 mld. eur. Priemerná intenzita pomoci  
EÚ za uvedené obdobie predstavovala 85 % z celkových oprávnených výdavkov projektov. Špecifický cieľ  
„Zlepšenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000 EO v zmysle záväzkov  
SR voči EÚ“ OP KŽP vykazoval pri indikatívnej alokácii 573,76 mil. eur, teda len 67,78-percentnú mieru čerpania  
oproti zazmluvnenej sume.  
Tabuľka č.1: Čerpanie pomoci na ČOV a verejnú kanalizáciu v rokoch 2002 až 2022  
Program  
Čerpanie zdroj EÚ + Priemerná intenzita pomoci  
Čerpanie za roky  
2002 – 2010  
2005 – 2009  
2007 – 2011  
2009 – 2016  
2016 – 2022  
2002 – 2022  
ISPA*  
212 910 080,86  
49 547 282,08  
69,19 %  
77,27 %  
82,74 %  
86,49 %  
92,63 %  
85,00 %  
OP Základná infraštruktúra  
Kohézny fond*  
260 805 809,29  
951 474 561,39  
403 180 893,30  
1 877 918 626,92  
OP Životné prostredie  
OP Kvalita životného prostredia  
SPOLU  
* údaje uvedené za výstavbu verejných vodovodov, kanalizácií a ČOV, keďže oblasti intervencie sa nesledovali a nevykazovali  
Zdroj: MŽP SR  
V uvedenom období bolo zabezpečené financovanie aj z iných zdrojov (napr. Integrovaný regionálny OP, programy  
cezhraničnej spolupráce, Finančný mechanizmus EHP a Nórsky finančný mechanizmus, Program Švajčiarsko -  
slovenskej spolupráce a i.), ktoré neboli v zodpovednosti MŽP SR. Podľa poslednej Výročnej správy  
Environmentálneho fondu boli v roku 2022 poskytnuté dotácie na budovanie kanalizácií a ČOV vo výške  
48,82 mil. eur. Podpora EF je doplnená o poskytovanie úverov. Úvery boli prevažne poskytnuté na financovanie  
5-percentnej spoluúčasti prijímateľov dotácie na budovania verejnej kanalizácií a vodovodov.  
Predpokladané zabezpečené finančné prostriedky, potrebné na budovanie stokových sietí a ČOV do roku  
2027 pre prioritu č. 1 a prioritu č. 2, uvedené v Pláne rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR na roky  
2021 až 2027 boli vyčíslené vo výške 837,98 mil. eur. V nasledujúcom grafe je znázornený ich podiel podľa  
jednotlivých zdrojov financovania. Prvá priorita zahrňuje výstavbu stokových sietí a ČOV v aglomeráciách  
nad 2 000 EO na dosiahnutie súladu so smernicou 91/271/EHS s 85-percentným vybudovaním stokovej siete,  
výstavbu stokových sietí a ČOV v chránených vodohospodárskych oblastiach, v ktorých sú veľkokapacitné vodné  
zdroje (CHVO Žitný ostrov) – ide o aglomerácie pod 2 000 EO, výstavbu ČOV, resp. privádzača do iného  
kanalizačného systému v prípadoch, ak je vybudovaná sieť a odpadové vody sú vypúšťané bez čistenia. Druhá  
priorita predstavuje priebežnú realizáciu výstavby stokových sietí a ČOV v súlade so schválenými koncepčnými  
materiálmi do roku 2027.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf č. 2: Predpokladané disponibilné finančné zdroje na budovanie stokových sietí a ČOV pre prioritu č. 1  
a prioritu č. 2 do roku 2027  
Potrebné finančné prostriedky na budovanie stokových sietí a ČOV do roku 2027 boli vyčíslené vo výške  
1,585 mld. eur, z toho 55,9 % by mali tvoriť finančné zdroje EF. Rozdiel medzi potrebnými a predpokladanými  
disponibilnými finančnými zdrojmi bol vyčíslený na 747,51 mil. eur. Požiadavka finančných prostriedkov však  
vychádzala z neaktuálnych údajov, pretože nezohľadňovala súčasný stav inflácie. Z tohto dôvodu  
predpokladáme, že existuje reálny predpoklad, že suma nezabezpečených finančných prostriedkov, ako rozdiel  
medzi požiadavkami a predpokladanými finančnými zdrojmi, bude významne vyššia.  
Vyhodnotením predložených údajov, ktoré sumarizujú stav plnenia záväzku k 31. 12. 2018 (resp. hodnotenie roku  
2020), a vychádzajúc z vyjadrení MŽP SR je zrejmé, že SR nesplnila záväzok v dosiahnutí súladu  
s čl. 3, 4 a 5 smernice o čistení komunálnych odpadových vôd v termíne do 31. 12. 2015. Negatívny stav v SR  
sa prejavil dvoma konaniami EK vo veci nedosiahnutia súladu s požiadavkami smernice o čistení komunálnych  
odpadových vôd. Ku koncu kontroly tieto konania neboli ukončené. V prípade nesplnenia povinností SR hrozí  
riziko sankčných opatrení zo strany EÚ.  
Kontrolné mechanizmy plnenia cieľov a merateľných ukazovateľov projektov  
Riadne zavedené a spoľahlivé kontrolné mechanizmy predstavujú základný prvok, ktorý má zabezpečiť sledovanie  
miery napĺňania cieľov plánovaných intervencií, vplyv poskytovaných intervencií, má podporiť udržateľnosť opatrení  
aj po skončení ich financovania ap.  
V oblasti kontrolných mechanizmov plnenia cieľov a MU projektov boli zistené nedostatky, ktoré vyplývajú  
z ustanovení Manuálu procedúr SO (prílohy – kontrolné zoznamy) a majú vplyv na systém kontrolných  
mechanizmov. Z tohto dôvodu, je nevyhnutné, aby sa posilnil výkon kontrol RO v zmysle Zmluvy RO/SO  
so zameraním na oblasť merateľných ukazovateľov.  
Plnenie stanovených cieľov a merateľných ukazovateľov realizovaných projektov  
Plnenie stanovených cieľov a MU realizovaných projektov bolo preverené na vybranej vzorke 14 projektov ČOV  
a kanalizácií z celkového počtu 56 ukončených projektov financovaných z OP KŽP (z toho 8 projektov,  
ktoré sa týkali súčasne vybudovania/rozšírenia ČOV aj kanalizácie, 2 projekty vybudovania/rozšírenia kanalizácie  
a 4 projekty rekonštrukcie/rozšírenia ČOV).  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka č.2: Podiel preverených projektov ŠC 1.2.1 OP KŽP  
Podiel preverených  
projektov na celkovom  
počte ukončených  
projektov (v %)  
25,00  
Zazmluvnená suma  
preverených  
projektov za zdroj  
EÚ (v eur)  
Podiel  
preverených  
zazmluvnených projektov za zdroj  
prostriedkov (v %)  
Skutočné  
čerpanie  
Podiel  
prevereného  
čerpania  
(v %)  
Počet  
preverených  
projektov  
EÚ (v eur)  
96 849 997,56  
14  
97 964 778,24  
17,59  
25,66  
Zdroj: NKÚ SR na základe podkladov MŽP SR  
Kontrolou projektov OP KŽP, ktorých funkcie v zmysle Zmluvy RO/SO zabezpečuje SAŽP, NKÚ SR zistil viaceré  
nedostatky systémového (pravidelne sa opakujúce) charakteru. Išlo najmä o nedostatky týkajúce sa nejednotnosti  
a nekompatibilnosti stanovenia a vykazovania počtu EO, absencie detailnej kontroly plnenia MU z dôvodu  
nedostatkov pri preukázaní spôsobu a rozsahu overenia MU a odlišného vykazovania údajov.  
NKÚ SR ďalej poukazuje na riziko možného dodatočného navyšovania nákladov projektov, vyplývajúceho  
z viacnásobného rozširovania ČOV. Riziko vyplýva zo zistenej skutočnosti, že SO ani RO nevyhodnocovali  
dostatočnosť investícií jednotlivých projektov s ohľadom na ekonomickú výhodnosť projektov. Uvedené  
bolo identifikované v rámci dvoch preverovaných projektov, pri ktorých existuje predpoklad opätovnej potreby  
ďalších finančných zdrojov do intenzifikácie ČOV v budúcom období. Ide o projekty, ktorých realizácia bola  
ukončená v rokoch 2016 a 2019. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú stavebné úrady, ktoré svojimi  
rozhodnutiami posudzujú adekvátnosť/dostatočnosť investície. Je preto nevyhnutné, aby MŽP SR zintenzívnilo  
svoju kontrolnú činnosť v SAŽP, ktorá by bola zameraná, ak to potvrdí riziková analýza, na metodiku, vykazovanie  
a preverovanie MU.  
Kontrola poukazuje na to, že k rýchlejšiemu dosiahnutiu cieľovej hodnoty MU by pomohla nielen intenzívnejšia  
informačná kampaň – ale najmä dôslednejšia kontrola plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o verejných  
vodovodoch a verejných kanalizáciách, príslušnými orgánmi štátnej vodnej správy.  
Záver  
Napojenie na pitnú vodu a kanalizáciu patrí medzi základné podmienky na život zodpovedajúci štandardu  
21. storočia. Kanalizačná infraštruktúra slúži na ochranu obyvateľstva a životného prostredia pred nepriaznivými  
vplyvmi vyprodukovaného znečistenia v komunálnych odpadových vodách. Nejde len o samotnú výstavbu  
kanalizačných sietí a ČOV, ale hlavne ich efektívnym využívaním (t. j. pripojením producentov odpadových vôd)  
sa dosiahne znižovanie znečistenia vôd a zvýši sa kvalita života obyvateľstva SR.  
NKÚ SR už v roku 2017 upozornil na neplnenie záväzku SR v oblasti odkanalizovania a riziko sankčných opatrení  
zo strany EÚ. Z dôvodu pretrvávajúceho negatívneho stavu v súvislosti s neplnením uvedeného záväzku  
začala EK proces infringementu voči SR (dve neukončené konania EK). V prípade, že SR bude naďalej  
porušovať právo EÚ a neplniť záväzky, môže EK predložiť vec Súdnemu dvoru a požiadať o uloženie sankcií.  
Minimálna výška paušálnej pokuty pre SR je 616 000 eur a výška denného penále je stanovená na 3 000 eur  
(fixná suma, na ktorú sa následne uplatňujú multiplikačné koeficienty, ako napr. koeficient závažnosti). NKÚ SR  
preto upozorňuje na riziko neplnenia cieľov a následnými opatreniami zo strany EÚ sa problematika  
odkanalizovania môže stať bremenom verejných financií a environmentálnej záťaže do budúcnosti.  
Prax ukazuje, že v posledných piatich rokoch nenastal významnejší pokrok v nastavení a aplikácii kontrolných  
mechanizmov za účelom vynútenia zákonných povinností vyplývajúcich pre vlastníkov stavieb alebo vlastníkov  
pozemkov. To je často sprevádzané neochotou sankcionovať vlastných občanov, poddimenzovanými  
personálnymi kapacitami, financovaním, neúčinným sankčným systémom stanoveným legislatívou ap.  
Nevykonávanie pravidelnej a systematickej kontroly, neexistencia dátovej základne o uplatňovaní, resp.  
neuplatňovaní donucovacích nástrojov miest, obcí a orgánov štátnej vodnej správy a neúčinný sankčný  
systém nemá efekt zmeny správania sa vlastníkov stavby/pozemku. Ide o pretrvávajúci plošný problém,  
ktorý sa týka komplexu viacerých subjektov verejnej správy a územnej samosprávy s rozdielnymi  
kompetenciami a povinnosťami. Preto si vyššie uvedené zhrnutie aktuálnych negatívnych javov vyžaduje  
jednotnú a jednoznačnú koordináciu s určením zodpovednosti za komplexné manažovanie problematiky  
v danej oblasti.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Veľký počet zainteresovaných strán a nedostatočná vzájomná komunikácia a koordinácia činností  
sa prejavujú v praktickej aplikácii príslušných zákonov (napr. neposudzovanie tzv. primeranosti nákladov,  
nedostatočné riešenie individuálnych problémov s pripojením na verejnú kanalizáciu, nezdieľanie informácií a dát  
o uplatnených zjednodušujúcich postupoch pri výstavbe žúmp do 12m3 ap.).  
Obr. č. 2: Zainteresované subjekty štátnej správy a územnej samosprávy plnenia záväzku v oblasti ČOV  
a kanalizácií  
Nedostatočná databáza informácií v oblasti ČOV a kanalizácií má za následok obmedzenú možnosť  
ukladania účinných opatrení a prijímanie účinných sankčných opatrení na odstránenie nedostatkov.  
NKÚ SR upozorňuje, že s blížiacim sa termínom ukončenia pomoci z Európskych štrukturálnych a investičných  
fondov boli kontrolou projektov OP KŽP identifikované zistenia, ktoré majú opakujúci sa charakter, a preto sme  
v tejto súvislosti navrhli odporúčania MŽP SR na ich odstránenie. Ide predovšetkým o zavedenie detailného  
monitorovania, kontroly a vyhodnocovania správnosti vykazovaných údajov MU a metodického usmernenia  
týkajúceho sa stanovenia a vykazovania počtu EO.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrola bola ukončená protokolom o výsledku kontroly. Kontrolovaný subjekt vzniesol námietky voči dvom  
kontrolným zisteniam. Námietka k zisteniu týkajúceho sa absencie rizikovo orientovaného prístupu v plánovaní  
kontrolnej činnosti podľa Zmluvy RO/SO bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Jedna námietka bola zapracovaná  
do „Dodatku č. 1 k protokolu o výsledku kontroly“. NKÚ SR uložil kontrolovanému subjektu prijať opatrenia  
na odstránenie zistených nedostatkov a predložiť správu o ich plnení. NKÚ SR bude plnenie prijatých opatrení  
monitorovať a vyhodnocovať.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Námestie Ľudovíta Štúra 1  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
812 35 Bratislava - mestská časť Staré Mesto  
+421 259 561 111  
zelena.linka@enviro.gov.sk  
Zoznam použitých skratiek  
ČOV  
Čistiareň odpadových vôd  
EF  
Environmentálny fond  
EHP  
EHS  
EK  
Európsky hospodársky priestor  
Európske hospodárske spoločenstvo  
Európska komisia  
EO  
Ekvivalentný obyvateľ  
EÚ  
Európska únia  
MU  
Merateľný ukazovateľ  
MŽP SR  
NKÚ SR  
OP KŽP  
RO  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Operačný program kvalita životného prostredia  
Riadiaci orgán  
SAŽP  
Slovenská agentúra životného prostredia  
Smernica Rady č. 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd  
Smernica o čistení komunálnych  
odpadových vôd  
SO  
Sprostredkovateľský orgán  
ŠC  
Špecifický cieľ  
VO  
Verejné obstarávanie  
VÚVH  
Výskumný ústav vodného hospodárstva  
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách  
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových  
odvetviach v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe  
zákon o verejných vodovodoch  
a verejných kanalizáciách  
zákon o výstavbe  
Zoznam tabuliek, grafov a obrázkov  
Tabuľka č. 1: Čerpanie pomoci na ČOV a verejnú kanalizáciu v rokoch 2002 až 2022  
Tabuľka č. 2: Podiel preverených projektov ŠC 1.2.1 OP KŽP  
Graf č. 1: Úroveň odkanalizovania obyvateľstva verejnou kanalizáciou v rokoch 2015 - 2021  
Graf č. 2: Predpokladané disponibilné finančné zdroje na budovanie stokových sietí a ČOV pre prioritu č. 1  
a prioritu č. 2 do roku 2027  
Obr. č. 1: Mapa znázorňujúca podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu v jednotlivých okresoch  
SR v roku 2021  
Obr. č. 2: Zainteresované subjekty štátnej správy a územnej samosprávy plnenia záväzku v oblasti ČOV  
a kanalizácií  
10