Správa o výsledku kontroly  
2023  
Zelená infraštruktúra v mestách a  
obciach  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Mesto Detva, Obec Cinobaňa, Mesto Krompachy, Obec Vyšná Hutka, Mesto Šaľa,  
Obec Zbehy, Mesto Bardejov, Obec Drienovská Nová Ves, Mesto Prievidza, Mesto  
Myjava, Mesto Senica, Obec Bohdanovce nad Trnavou, Mesto Čadca  
NKÚ SR kontroloval 13 vybraných miest a obcí, ktorým bol poskytnutý NFP na základe výzvy na predkladanie  
žiadosti z 31. 3. 2017, v rámci OP IROP na roky 2014 až 2020, prioritnej osi 4 Zlepšenie kvality života v regiónoch  
s dôrazom na životné prostredie. Špecifickým cieľom OP bolo zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách  
a mestských oblastiach prostredníctvom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a adaptáciou urbanizovaného  
prostredia na zmenu klímy, ako aj zavádzaním systémových prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku.  
Kontrola bola vykonaná podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontroly  
v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Do výkonu kontroly bolo zapojených  
20 kontrolórov. Pred kontrolou boli identifikované dve riziká: nedodržanie stanovených zmluvných podmienok  
u prijímateľov NFP a absencia systémového prístupu v oblasti plánovania a realizácie projektov zelenej  
infraštruktúry v mestách a obciach. Obidve riziká sa v kontrolovaných subjektoch v rôznej miere potvrdili.  
Kontrolované subjekty nevzniesli námietky voči kontrolným zisteniam NKÚ SR.  
Podľa Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 je budovanie zelenej infraštruktúry jedným z nástrojov  
predchádzania zmene klímy a zmierňovania jej dosahov. Zelená infraštruktúra predstavuje prvky, ktoré prepájajú  
prírodnú a urbanizovanú krajinu, skvalitňujú životné prostredie v mestách a obciach. Zjednodušene povedané, ide  
o „zelené riešenia“ v zastavaných oblastiach. Ich rozvoj mal byť zabezpečený aj prostredníctvom OP IROP.  
Východiskom pre kontrolu boli riadne ukončené projekty budovania prvkov zelenej infraštruktúry z predmetnej  
výzvy IROP. Celková výška finančných prostriedkov alokovaných v tejto výzve bola v sume 40,78 mil. eur.  
Zámerom kontroly bolo: preveriť identifikované riziká, či obce a mestá dodržali zmluvné podmienky; aká bola  
udržateľnosť projektov; prístup obcí a miest v oblasti plánovania a realizácie projektov zelenej infraštruktúry.  
Problematickú udržateľnosť realizovaných projektov zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich  
udržateľnosti v štyroch prípadoch (Čadca, Drienovská Nová Ves, Myjava, Vyšná Hutka).  
Aj napriek tomu však realizáciou projektov boli vytvorené prvky zelenej infraštruktúry a priestory pre  
oddych a trávenie voľného času, čím sa zlepšila kvalita života obyvateľov obcí a miest.  
Nízky podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí. V priemere  
za kontrolované subjekty iba 1,00 % v porovnaní s cieľovou hodnotou za rok 2023, ktorá bola poskytovateľom  
NFP odhadnutá na úroveň 3,10 % za špecifický cieľ ako celok.  
Zdĺhavý proces od podania žiadosti o poskytnutie NFP po samotné uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP.  
K 31. 12. 2022 bolo riadne ukončených iba necelých 55 % projektov z celkového počtu 126 uzavretých  
zmlúv v rámci výzvy z marca 2017, čo naznačuje nedostatočné zvládnutie procesov súvisiacich  
s čerpaním fondov .  
V rámci výzvy čerpanie NFP k 31. 12. 2022 bolo na úrovni necelých 70 %.  
Pre prijímateľov NFP boli v zmluvách nastavené iba kvantitatívne merateľné ukazovatele projektov,  
napr. počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry, počet spracovaných dokumentov, podľa ktorých však  
nie je možné objektívne hodnotiť plnenie stanovených cieľov v rámci príslušného operačného programu.  
Monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany poskytovateľa NFP iba prostredníctvom následných  
monitorovacích správ, bez fyzickej kontroly na mieste realizácie projektu.  
Nedostatok finančných zdrojov miest a obcí na realizáciu projektov zelenej infraštruktúry.  
Len z vlastných rozpočtových prostriedkov kontrolované subjekty realizovali takýto typ projektov iba sporadicky.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Čo odporúčame  
Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj:  
zaviazať riadiaci orgán (MIRRI SR) na vydanie metodických postupov a usmernení pre nositeľov  
agendy s dôrazom na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly na mieste v rámci vybranej vzorky  
projektov.  
Stavovským organizáciám samosprávy:  
aktualizovať a prehodnotiť strategické dokumenty obcí a miest (program rozvoja obce/PHSR) tak, aby  
obsahovali a podrobne popisovali aktivity na zmiernenie dopadov klimatických zmien.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo posúdiť budovanie prvkov zelenej infraštruktúry v obciach a mestách a zabezpečenie  
udržateľnosti projektov.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu s prvkami výkonnosti. Predmetom kontroly bola realizácia projektov  
na úrovni prijímateľov NFP a správnosť postupov pri realizácii projektov.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrolná akcia bola vykonaná ako celoslovenská v 13 kontrolovaných subjektoch. K metódam a technikám, ktoré  
boli uplatnené počas výkonu kontroly, patrili najmä preskúmanie dokladov a dokumentov, rozhovory  
so zamestnancami, priame pozorovanie, fyzická obhliadka. Pri kontrole bol použitý prístup detailného preverovania  
dokladov a dokumentov súvisiacich s predmetom kontroly. V rámci výkonnostných prvkov boli preverené  
nefinančné činnosti kontrolovaného subjektu, napríklad prístup pri plánovaní a realizácii projektov zelenej  
infraštruktúry. Kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2022, tzn. obdobie realizácie a udržateľnosti projektov  
podľa zmlúv o poskytnutí NFP. Verejné obstarávanie nebolo v rámci kontroly preverované.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Budovanie zelenej infraštruktúry, ako nástroja na predchádzanie zmeny klímy, bolo riešené v rámci OP IROP  
a OP Kvalita ŽP. Medzi prvky zelenej infraštruktúry patria najmä: vegetačné strechy, vegetačné steny, priepustné  
plochy, sadové úpravy, odvodňovacie kanály a výstupky, infiltračné pásy, podzemné nádrže pre infiltráciu, dažďové  
záhrady, retenčné jazierka, infiltračné nádrže.  
Postavenie poskytovateľa NFP  
Zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach prostredníctvom budovania prvkov  
zelenej infraštruktúry a adaptáciou urbanizovaného prostredia na zmenu klímy, ako aj zavádzanie systémových  
prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku predstavovalo špecifický cieľ výzvy na predkladanie žiadostí o NFP  
v rámci OP IROP. Predmetná výzva bola vyhlásená 31. 3. 2017. Poskytovateľom NFP a zároveň RO pre IROP  
bolo ministerstvo pôdohospodárstva, pričom od 1. októbra 2020 táto kompetencia prešla na ministerstvo investícií.  
Výzva mala 12 hodnotiacich kôl, v rámci ktorých bolo prijatých 192 žiadostí o NPF a uzavretých 126 zmlúv o NFP.  
Tabuľka č. 1 Údaje o čerpaní finančných prostriedkov z výzvy č. IROP-PO4-SC431-2017-16 z 31. 3. 2017  
Ukazovateľ  
Stav k 31.12.2022 Stav k 30.6.2023  
Počet ŽoNFP prijatých / schválených  
192 / 126  
192 / 126  
Počet uzavretých zmlúv v rámci výzvy  
126  
69  
126  
89  
Počet projektov riadne ukončených v rámci výzvy  
Počet projektov neukončených (v realizácii) v rámci výzvy  
Počet projektov mimoriadne ukončených (neprispeli k cieľom výzvy)  
Celková zazmluvnená suma (NFP + vlastné zdroje) v eurách  
Celková zazmluvnená suma (len NFP) v eurách  
Skutočné čerpanie NFP za riadne ukončené projekty v eurách  
Skutočné čerpanie NFP za neukončené projekty (v realizácii) v eurách  
Skutočné čerpanie NFP za mimoriadne ukončené projekty v eurách  
52  
28  
5
9
41 833 620,77  
39 741 939,73  
18 862 281,28  
8 270 344,94  
0,00  
41 585 331,50  
39 506 064,93  
24 634 721,02  
4 613 701,94  
0,00  
Skutočné čerpanie NFP spolu za všetky projekty v eurách  
Skutočné čerpanie spolu (NFP + vlastné zdroje) v eurách  
27 132 626,22  
29 248 422,96  
28 560 659,35  
30 787 813,81  
Zdroj: ministerstvo investícií  
* NFP = finančné prostriedky z EÚ a zo ŠR SR  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
K 31. 12. 2022 bolo riadne ukončených 69 projektov, čo však predstavovalo iba necelých 55 % z celkového  
počtu 126 uzavretých zmlúv. K 30. 6. 2023 bolo riadne ukončených 89 projektov, čo predstavovalo 70,6 %  
z celkového počtu uzavretých zmlúv v rámci výzvy. Z celkovej zazmluvnenej sumy NFP za projekty ukončené  
a neukončené bolo k 31. 12. 2022 vyčerpaných 68 % finančných prostriedkov. K 30. 6. 2023 bolo čerpanie  
NFP v rámci výzvy na úrovni presahujúcej 70 %.  
Skutočné čerpanie finančných prostriedkov z výzvy, vrátane vlastných zdrojov prijímateľov NFP, bolo  
k 31. 12. 2022 na úrovni takmer 70 % a k 30. 6. 2023 na úrovni takmer 75 %.  
Zistený stav v realizácii projektov zelenej infraštruktúry a čerpaní finančných prostriedkov v rámci výzvy  
k 31. 12. 2022, keď za takmer šesť rokov od vyhlásenia výzvy bola riadne ukončená len väčšia polovica  
zazmluvnených projektov, naznačuje nedostatočné zvládnutie procesov súvisiacich s čerpaním fondov EÚ  
v programovom období 2014 až 2020 pre oblasť zelenej infraštruktúry.  
Zdroj: ITMS2014+  
Nastavenie merateľných ukazovateľov k projektom zo strany poskytovateľa NFP  
Pri nastavení merateľných ukazovateľov zo strany poskytovateľa NFP chýbal kvalitatívny aspekt. Žiadatelia  
o NFP si mohli do svojho projektu vybrať z povinne voliteľného zoznamu šiestich merateľných ukazovateľov  
určených RO vo výzve a v príručke pre žiadateľa. Tieto merateľné ukazovatele boli stanovené kvantitatívne,  
s mernou jednotkou „počet“, „rozloha v metroch štvorcových“ alebo „kapacita v metroch kubických“. Išlo o tieto  
výstupové merateľné ukazovatele:  
počet vybudovaných prvkov zelenej infraštruktúry,  
kapacita na zadržanie dažďovej vody v sídlach,  
počet spracovaných dokumentov,  
revitalizované otvorené priestranstvá vnútroblokov mimo UMR (v m²),  
vytvorené alebo obnovené otvorené priestranstvá v mestských oblastiach (v m²),  
počet zavedených opatrení na zníženie hluku.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prostredníctvom takto určených kvantitatívnych merateľných ukazovateľov nebolo možné určiť, vyhodnotiť  
naplnenie špecifického cieľa a identifikovať možnú úroveň kvalitatívneho zlepšenia, formulovaného vo výzve  
ako „zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach prostredníctvom budovania prvkov  
zelenej infraštruktúry a adaptáciou urbanizovaného prostredia na zmenu klímy, ako aj zavádzaním systémových  
prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku“.  
Kontrolou jednotlivých projektov bol identifikovaný výrazný rozdiel v cene podobných rozpočtových položiek. Boli  
porovnané vybrané rozpočtové položky zo zrealizovaných projektov, keď napr. pre položku odpadkový kôš sa  
rozpočtovaná cena pohybovala od 60 eur (Bardejov) do 799 eur (Senica) bez DPH. V prípade parkovej lavičky  
s operadlom to bolo od 183 eur (Prievidza) do 600 eur (Cinobaňa, Čadca) bez DPH. Detská pružinová hojdačka  
bola súčasťou rozpočtu v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur (Bardejov) do  
917 eur (Detva) bez DPH. Poskytovateľ NFP v procese schvaľovania ŽoP takto akceptoval porovnateľné druhy  
tovarov v rôznych cenách. Cenové rozdiely v prvkoch zelenej infraštruktúry mohli byť spôsobené neupravením  
cenových limitov pre jednotlivé položky rozpočtu zo strany poskytovateľa NFP. Možno konštatovať, že chýbajúce  
cenové rozpätie malo nepriamy vplyv na hospodárne a efektívne použitie verejných prostriedkov.  
Formálny charakter monitorovania udržateľnosti projektov  
Povinnosťou prijímateľov NFP po realizácii projektov bolo zasielať riadiacemu orgánu, resp.  
sprostredkovateľskému orgánu následné monitorovacie správy v ročných intervaloch počas obdobia udržateľnosti  
projektov. Kontrolované subjekty si túto zmluvnú povinnosť splnili, v štyroch prípadoch s oneskorením  
(Bohdanovce nad Trnavou, Cinobaňa, Prievidza, Senica), čo však nemalo vplyv na samotnú udržateľnosť  
projektov. Najvypuklejšie oneskorenie pri predložení následnej monitorovacej správy bolo identifikované v Prievidzi  
(viac ako 14 mesiacov) a v Bohdanovciach nad Trnavou (jeden rok). Monitorovacie správy formálne obsahovali  
predpísané údaje a informácie o stave projektu počas monitorovacieho obdobia. Z informácií v monitorovacích  
správach nevyplývali žiadne problémy alebo riziká, ktoré by mohli ohroziť udržateľnosť projektov. Na základe  
kontrolných zistení týkajúcich sa neplnenia merateľných ukazovateľov však možno konštatovať, že následné  
monitorovacie správy neobsahovali presné, správne, pravdivé a úplné informácie o stave projektu počas  
obdobia jeho udržateľnosti. Zo strany poskytovateľa NFP v období udržateľnosti projektov ani v jednom  
prípade nebola u kontrolovaných subjektov vykonaná fyzická kontrola na mieste, čo predstavuje riziko  
plnenia podmienky udržateľnosti projektov v celom rozsahu. Zasielanie monitorovacích správ bez reálneho zistenia  
stavu je neúčinný, formálny nástroj kontroly. Takýto spôsob a forma monitorovania projektov nezabezpečuje ich  
udržateľnosť.  
Realizácia projektov na úrovni prijímateľov NFP  
Realizáciou preverených projektov kontrolované subjekty vytvorili alebo obnovili priestranstvá v mestských  
oblastiach s celkovou výmerou 19 731 m², revitalizovali otvorené priestranstvá vnútroblokov s celkovou výmerou  
182 805 m², zaviedli päť opatrení na zníženie hluku a vybudovali osem prvkov zelenej infraštruktúry. Pojem prvky  
zelenej infraštruktúry nepredstavujú len vysadené stromy, ide o komplexné riešenie zadržiavania dažďovej vody,  
znižovanie hlučnosti, prašnosti a obnovy biodiverzity.  
V rámci kontrolnej akcie boli preverené skutočné celkové výdavky vynaložené na 14 zrealizovaných projektov  
v sume 6 880 tis. eur.  
Výdavky na verejnú zeleň a zelenú infraštruktúru  
V rokoch 2017 2022 kontrolované subjekty vynaložili výdavky na verejnú zeleň, vrátane výdavkov na budovanie  
prvkov zelenej infraštruktúry, celkom v sume 22 483,59 tis. eur, z toho na verejnú zeleň 13 850,20 tis. eur a na  
budovanie prvkov zelenej infraštruktúry 8 633,39 tis. eur. Najvyššie výdavky boli vynaložené v rokoch 2019 a 2020,  
v čase fyzickej realizácie projektov.  
Priemerné ročné výdavky kontrolovaných subjektov na verejnú zeleň, vrátane výdavkov na zelenú  
infraštruktúru, v období rokov 2017 až 2022 boli na úrovni 36,58 eur na obyvateľa.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Priemerné ročné výdavky iba na verejnú zeleň v období 2017 až 2022, bez výdavkov na zelenú infraštruktúru,  
boli na úrovni 8,10 eur na obyvateľa.  
Graf č. 1 Priemerný podiel výdavkov na verejnú zeleň a zelenú infraštruktúru na celkových výdavkoch obcí  
15  
10  
5
0
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Rok  
Priemerný podiel výdavkov na verejnú zeleň, vrátane výdavkov na zelenú infraštruktúru, na celkových výdavkoch  
obce v %  
Priemerný podiel výdavkov iba na verejnú zeleň, bez výdavkov na zelenú infraštruktúru, na celkových výdavkoch  
obce v %  
Priemerný podiel výdavkov iba na zelenú infraštruktúru na celkových výdavkoch obce v %  
Zdroj: kontrolované subjekty  
V rokoch 2017 2022 bol priemerný podiel výdavkov na verejnú zeleň, vrátane zelenej infraštruktúry, na  
celkových výdavkoch obcí a miest 4,64 %. Najvyšší bol v roku 2019, kedy presiahol viac ako 12 % z celkových  
výdavkov obcí. V roku 2021 sa podiel výdavkov pohyboval na úrovni približne 5 % z celkových výdavkov obcí.  
Na druhej strane, priemerný podiel výdavkov iba na verejnú zeleň sa v kontrolovanom období pohyboval  
približne na úrovni 1 % z celkových výdavkov obcí a miest. Najnižší podiel bol v roku 2019 na úrovni 0,78 %  
a najvyšší v roku 2017 na úrovni 1,1 %.  
Nedodržanie podmienok zmluvy o NFP  
Kontrolované subjekty vo viacerých prípadoch nedodržali podmienky zmluvy o NFP. Okrem oneskoreného  
predkladania následných monitorovacích správ poskytovateľovi NFP, boli zistené tieto prípady, napr. oneskorené  
predkladanie výročných monitorovacích správ poskytovateľovi NFP (Drienovská Nová Ves, Bardejov), oneskorené  
zaslanie hlásenia o realizácii projektu, resp. o začatí hlavných aktivít projektu (Vyšná Hutka, Bardejov), oneskorené  
zaradenie majetku obstaraného z NFP do evidencie majetku mesta (Bardejov), nesprávne ocenenie stavby (Vyšná  
Hutka), nevykonanie ZFK na účtovných dokladoch a pred podpisom zmluvy o NFP (Drienovská Nová Ves, Vyšná  
Hutka). Nedodržanie zmluvných podmienok možno klasifikovať ako menej významné porušenia, ktoré nemali vplyv  
na samotnú realizáciu projektov.  
Zároveň boli zistené aj prípady, keď nedodržanie zmluvných podmienok možno klasifikovať ako podstatné  
porušenie zmluvy o NFP, čo môže mať za následok aj vrátenie poskytnutého NFP alebo jeho časti, podľa  
posúdenia miery závažnosti porušenia a rozhodnutia poskytovateľa NFP. Išlo o dva prípady prevodu správy  
majetku obstaraného z NFP na tretiu osobu (Bardejov) a štyri prípady neplnenia merateľných ukazovateľov  
projektu v celom rozsahu podľa zmluvy o NFP počas obdobia udržateľnosti projektu (uvedené na str. 7).  
Pri realizácii dvoch projektov mesto Bardejov vykonalo prevod správy majetku obstaraného z NFP na svoju  
príspevkovú organizáciu bez predchádzajúceho písomného súhlasu poskytovateľa NFP. Počas výkonu kontroly  
NKÚ SR, mesto požiadalo sprostredkovateľský orgán o predmetný súhlas na prevod správy majetku, ktorý mu bol  
dodatočne udelený.  
Nedodržanie vyššie uvedených zmluvných podmienok zo strany prijímateľov NFP poukazuje na zlyhanie  
v oblasti vnútornej kontroly, resp. neúčinný systém vnútornej kontroly.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ďalej bolo zistené aj porušenie zákona o slobode informácií tým, že obce a mestá nezverejnili zmluvy o poskytnutí  
NFP, resp. dodatky k zmluvám a údaje o faktúrach na svojom webovom sídle (Bardejov, Drienovská Nová Ves,  
Krompachy, Vyšná Hutka). Nezverejnením zmlúv na webovom sídle obce však nedošlo k neúčinnosti zmlúv  
z dôvodu, že tieto zmluvy zverejnil v centrálnom registri zmlúv poskytovateľ NFP.  
(Ne)plnenie merateľných ukazovateľov projektov zo strany prijímateľov NFP  
Problematickou oblasťou pre prijímateľov NFP bolo zachovanie výsledkov realizovaných projektov  
zo živých rastlín a drevín počas celej doby udržateľnosti projektov. Išlo najo zachovanie počtu vysadených  
rastlín, drevín a stromov, ako aj dodržanie rozmerov vysadených živých plotov, a v prípade potreby aj výsadba  
nových rastlín a drevín. Podmienkou udržateľnosti projektov je, samozrejme, aj zachovanie vybudovaného  
mobiliáru, športových ihrísk, detských ihrísk a pod. Udržateľnosť projektov zelenej infraštruktúry ovplyvňoval aj  
negatívny spoločenský jav – vandalizmus, poškodzovanie vysadenej zelene, ale aj jej krádež.  
Fyzickou obhliadkou na mieste realizácie jednotlivých projektov bolo zistené čiastočné plnenie merateľných  
ukazovateľov, resp. ich neplnenie v celom rozsahu počas obdobia udržateľnosti projektu. V priebehu kontroly  
NKÚ SR dve obce (Drienovská Nová Ves, Vyšná Hutka) odstránili nedostatky týkajúce sa plnenia merateľných  
ukazovateľov. V prvom prípade obec dosadila chýbajúci počet rastlín podľa projektu. V druhom prípade vysadený  
živý plot nedosahoval projektovanú výšku ani dĺžku a netvoril súvislý pás vysadených rastlín, ktorý by prispieval  
k zníženiu hlučnosti a prašnosti od hlavnej cesty. Po vykonaní fyzickej obhliadky projektu obec vysadila živý plot  
v projektovanej výške a dĺžke. V ďalšom subjekte (Myjava) bolo zámerom projektu prekryť a zazelenať kovové  
klietky v blízkosti kontajnerových stojísk výsadbou rastlín. Z vizuálneho hľadiska sa tento zámer zatiaľ nepodarilo  
naplniť, pretože rastliny boli po takmer štyroch rokoch od výsadby veľmi málo rozrastené.  
U ďalšieho prijímateľa NFP (Čadca) boli fyzickou obhliadkou zistené chýbajúce rastliny, dreviny, okrasné  
kroviny a stromy, ktoré podľa projektu a zmluvy mali byť vysadené. Z plánovaných a v projekte schválených  
prvkov zelene chýbalo v čase fyzickej obhliadky projektu takmer 80 % rastlín a drevín. Revitalizované územie  
taktiež bolo neudržiavané. Možno konštatovať, že prijímateľ NFP nezabezpečil udržateľnosť projektu v zmysle  
zmluvy o NFP.  
Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe obcí  
Podľa Výročnej správy o vykonávaní IROP za rok 2021, vypracovanej ministerstvom investícií, pre špecifický cieľ  
4.3.1 bol stanovený ukazovateľ výsledku ako „podiel zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest. V roku 2013  
bola východisková hodnota tohto ukazovateľa 3,00 %, na rok 2023 bola odhadnutá cieľová hodnota tohto  
ukazovateľa 3,10 %.  
Podľa vyjadrenia ministerstva investícií východisková hodnota podielu zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe  
miest sa vypočítala ako priemerný podiel udržiavanej verejnej zelene na celkovej rozlohe siedmich krajských miest.  
NKÚ SR v rámci kontroly pre účely výpočtu podielu verejnej zelene na celkovej rozlohe obcí a miest za verejnú  
zeleň považoval „verejnú zeleň v intraviláne obce“, resp. verejnú zeleň, ktorej správu a údržbu zabezpečovalo  
mesto/obec v zmysle zákona o obecnom zriadení“, napr. mestské a obecné parky, stromoradia, mobilná zeleň  
v uliciach, odpočinkové lúky, zeleň odpočívadiel, spoločná zeleň bytových domov, trávne porasty, vetrolamy a pod.  
Vykonanými kontrolami bolo zistené, že okrem jedného prípadu podiel verejnej zelene, resp. zelenej infraštruktúry  
na celkovej rozlohe kontrolovaných subjektov, určený v percentách, nedosahoval odhadnutú hodnotu stanoveného  
cieľa.  
K 31. 12. 2022 bola priemerná hodnota podielu verejnej zelene 0,99 % a hodnota vybudovanej zelenej  
infraštruktúry iba 0,08 % na celkovej rozlohe kontrolovaných subjektov. Iba jeden kontrolovaný subjekt  
vykazoval vyššiu hodnotu ukazovateľa podiel verejnej zelene na celkovej rozlohe mesta (4,69 %), ako bola cieľová  
hodnota tohto ukazovateľa (3,1 %). Ostatné kontrolované subjekty vykazovali podiel verejnej zelene na celkovej  
rozlohe obce v rozpätí od 0,10 % do 1,19 %.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Porovnaním vývoja podielu verejnej zelene na celkovej rozlohe obce/mesta pred realizáciou a po realizácii  
projektov zelenej infraštruktúry došlo v troch prípadoch k jeho zvýšeniu, v jednom prípade k zníženiu a v deviatich  
prípadoch zostal tento podiel rovnaký. Vo všetkých prípadoch došlo k zvýšeniu podielu zelenej infraštruktúry  
na celkovej rozlohe obce.  
K 31. 12. 2022 bola v kontrolovaných subjektoch priemerná rozloha verejnej zelene 32,91 m² na obyvateľa  
a priemerná rozloha vybudovanej zelenej infraštruktúry 4,78 m² na obyvateľa.  
Porovnaním vývoja rozlohy verejnej zelene u kontrolovaných subjektov za roky 2017 a 2022 došlo k jej nárastu  
o 4,32 %, t. j. na rozlohu 5 249 506 m².  
Graf č. 2 Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022  
5,00  
4,50  
4,00  
3,50  
3,00  
2,50  
2,00  
1,50  
1,00  
0,50  
0,00  
Obec  
Podiel verejnej zelene na celkovej rozlohe obce k 31.12.2022 v %  
Podiel zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe obce k 31.12.2022 v %  
Zdroj: kontrolované subjekty  
Prístup obcí a miest pri plánovaní a realizácii projektov zelenej infraštruktúry  
Prístup obcí a miest k zabezpečeniu realizácie projektov zelenej infraštruktúry možno rozdeliť na dve kategórie,  
podľa veľkostí samotných kontrolovaných subjektov na obce a mestá. V obciach prevažoval skôr nesystémový  
prístup pri realizácii projektov zelenej infraštruktúry (Cinobaňa, Drienovská Nová Ves, Zbehy). Realizácia projektov  
nenadväzovala na iné, už zrealizované projekty. Projekty zelenej infraštruktúry boli prevažne realizované ako  
jednorazová záležitosť, aj z dôvodu nedostatočnej personálnej kapacity. Obce pri projektoch zelenej infraštruktúry  
postupovali spôsobom, že sa zapojili do vyhlásenej výzvy a v prípade, ak ich projekt bol schválený a bol im  
pridelený NFP, tak následne bol projekt aj zrealizovaný. Z preverovaných miest bol z hľadiska prístupu k realizácii  
projektov zelenej infraštruktúry identifikovaný priestor na zlepšenie aj v meste Čadca.  
Na druhej strane v mestách (okrem jedného subjektu úroveň okresných miest) prevažoval viac systémový  
prístup. Z hľadiska organizačného a personálneho mestá disponovali dostatočnými zdrojmi na realizáciu  
projektov. Projekty zelenej infraštruktúry nadväzovali na iné, už skôr zrealizované projekty. Mestá taktiež realizovali  
aj iné projekty súvisiace so zelenou infraštruktúrou, buď z inej výzvy alebo z iných operačných programov, resp.  
z iných dotácií a zdrojov. Systémový prístup pri realizácii projektov zelenej infraštruktúry bol identifikovaný aj  
v dvoch obciach (Bohdanovce nad Trnavou, Vyšná Hutka).  
Politiku rozvoja verejnej zelene mali kontrolované subjekty spravidla rozpracovanú v programe rozvoja obce/mesta,  
resp. v PHSR, v územnom pláne a v programovom rozpočte obce/mesta. Dva kontrolované subjekty mali  
vypracovanú aj samostatnú koncepciu rozvoja verejnej zelene, resp. generel verejnej zelene.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zákonnou povinnosťou obcí je mať vypracovaný program rozvoja obce, resp. PHSR, pravidelne  
ho monitorovať a každoročne do 31. mája zasielať príslušnému VÚC správu o jeho plnení. V siedmich  
prípadoch bolo zistené neplnenie tejto povinnosti, čo nebolo v súlade so zákonom o podpore regionálneho  
rozvoja (Cinobaňa, Detva, Drienovská Nová Ves, Myjava, Prievidza, Vyšná Hutka, Zbehy). V súvislosti  
s hodnotením strategických dokumentov bolo zistené, že plnenie cieľov a merateľných ukazovateľov stanovených  
v PHSR/programovom rozpočte nebolo hodnotené, alebo dokument neobsahoval informáciu o hodnotení  
stanovených cieľov/merateľných ukazovateľov, čo naznačuje formálny prístup subjektov k plneniu týchto  
dokumentov (Čadca, Drienovská Nová Ves, Myjava, Prievidza, Senica).  
Príklady dobrej praxe  
Z hľadiska aktivity kontrolovaných subjektov a počtu zrealizovaných projektov zelenej infraštruktúry možno  
ako príklad dobrej praxe uviesť mestá Bardejov, Šaľa, Prievidza. V kontrolovanom období tieto mestá okrem  
preverovaných projektov zrealizovali aj iné projekty, resp. v čase kontroly NKÚ SR mali v realizácii (neukončené)  
aj ďalšie projekty.  
Mesto Bardejov zrealizovalo ďalších šesť projektov v sume 281,3 tis. eur. V realizácii malo mesto spolu  
ďalších desať projektov v sume 6 657,4 tis. eur, z toho sedem projektov bolo z OP Kvalita ŽP, tri projekty boli  
z OP IROP a jeden projekt bol z vlastných zdrojov. Okrem uvedeného mesto pripravuje ďalších päť projektov  
z OP IROP, zameraných na revitalizáciu vnútroblokových priestorov s predpokladanými celkovými výdavkami  
v sume 6 017,7 tis. eur.  
Mesto Šaľa zrealizovalo ďalších sedem menších projektov v sume 90,8 tis. eur. V realizácii boli tri ďalšie  
projekty v sume 924,6 tis. eur, z toho jeden projekt bol z Nórskeho finančného mechanizmu, jeden z OP IROP  
a jeden z dotácie rozpočtovej rezervy predsedu vlády SR. V príprave malo mesto ďalších šesť projektov,  
z toho tri boli počas tejto kontroly vyhodnotené poskytovateľom NFP ako neúspešné a tri projekty  
s predpokladanými celkovými výdavkami v sume 846,2 tis. eur boli v posudzovaní.  
Mesto Prievidza zrealizovalo ďalších dvanásť menších projektov v sume 22,7 tis. eur. V realizácii bol jeden  
projekt z OP Kvalita ŽP v sume 282,5 tis. eur. V príprave malo mesto ďalších trinásť projektov  
s predpokladanými celkovými výdavkami v sume 4 226,5 tis. eur.  
Prínosy realizovaných projektov (podľa kontrolovaných subjektov)  
Vytvorenie lepších podmienok na trávenie voľného času obyvateľov, stretávanie sa, prechádzky a oddych  
v exteriéri.  
Vytvorenie priestoru pre pohybové aktivity detí v okruhu prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú multifunkčné  
ihriská pre loptové hry, ihriská s fitness prvkami, detské ihriská, altánky pre oddych a relax.  
Oživenie verejného priestoru v obci a zlepšenie stavu životného prostredia a mikroklímy územia.  
Obnova zelene a drevín v areáli vnútroblokov, rekonštrukcia spevnených plôch - chodníkov, obnova  
parkového mobiliáru ako sú lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle, nové stĺpové osvetlenia a pod.  
Vytvorenie izolácie proti hluku a prašnosti osadením zelených protihlukových stien, výsadbou rastlín, drevín,  
stromových alejí, kríkovou výsadbou v areáloch vnútroblokov.  
Prekážky pri realizácii projektov (podľa kontrolovaných subjektov)  
Zdĺhavý proces posudzovania žiadosti o poskytnutie NFP. Kontrolou bolo zistené, že priemerná dĺžka  
posudzovania žiadosti o poskytnutie NFP u kontrolovaných subjektov od jej podania až po uzavretie zmluvy  
o poskytnutí NFP bola 168 pracovných dní (od 121 do 275 pracovných dní).  
Zdĺhavý proces kontroly dokumentácie verejného obstarávania zo strany riadiaceho orgánu, resp.  
sprostredkovateľského orgánu pre IROP, dôsledkom čoho bolo predlžovanie časového harmonogramu  
realizácie projektov.  
Administratívna náročnosť pri implementácii projektov z prostriedkov EÚ.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte obce na realizáciu projektov zelenej infraštruktúry.  
Len z vlastných rozpočtových prostriedkov obce a mestá realizovali tento typ projektov iba ojedinele.  
Vo väčšine prípadov boli projekty zelenej infraštruktúry realizované len vtedy, ak boli financované  
z prostriedkov EÚ a ŠR SR, resp. z iných dotácií.  
Záver  
Zelená infraštruktúra je jedným z možných riešení environmentálnych problémov miest a nástroj na zmiernenie  
efektov klimatických zmien. Budovanie prvkov zelenej infraštruktúry umožňuje vytvárať udržateľné zdravé  
obytné prostredie a skvalitňovať život obyvateľov v mestách a obciach. Medzi jej výhody patrí zvýšenie  
pútania nadbytočného uhlíka, zlepšenie kvality ovzdušia, zmierňovanie efektu mestských tepelných ostrovov,  
vytváranie ďalších biotopov pre voľne žijúce organizmy a vytváranie miest pre oddych. Takéto riešenia podporuje  
aj EÚ.  
Kontrolnou akciou chcel NKÚ SR poskytnúť príslušným orgánom štátnej správy a územnej samosprávy informácie  
o stave, spôsobe a úrovni implementácie projektov zelenej infraštruktúry, a zároveň identifikovať potenciálne  
problematické oblasti pre ďalšie rozhodovanie a aplikačnú prax. Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že všetky  
preverované projekty budovania prvkov zelenej infraštruktúry, okrem ojedinelých prípadov, boli zrealizované  
a slúžia svojmu účelu. Obyvateľom obcí a miest boli vo väčšine prípadov vytvorené priestory pre oddych  
a trávenie voľného času v okruhu prvkov zelenej infraštruktúry.  
Zo strany poskytovateľa NFP existuje priestor na zlepšenie podmienok implementácie projektov, ktorý sa javí  
v nastavení kvalitatívnych merateľných ukazovateľov v rámci tohto typu projektov, aby bolo možné merať  
a hodnotiť plnenie stanovených cieľov príslušného operačného programu. Skrátiť proces hodnotenia žiadostí  
o poskytnutie NFP a proces výkonu kontroly verejného obstarávania. Zjednodušiť administratívnu záťaž pri  
realizácii projektov pre prijímateľov NFP.  
Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni.  
Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny  
klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou  
súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov, programov  
rozvoja obcí a miest, resp. PHSR, VZN, koncepcií verejnej zelene, plánov udržateľnej mobility, stratégií zelenej  
infraštruktúry, kde obce a mestá môžu reagovať na zmenu klímy a uplatniť adaptačné opatrenia.  
Z dôvodu eliminovania negatívnych dopadov zmeny klímy je potrebné, aby mestá a obce, aj napriek nedostatku  
finančných prostriedkov, pokračovali v realizácii projektov budovania prvkov zelenej infraštruktúry. Buď  
formou spolufinancovania z fondov EÚ a prostriedkov ŠR SR, ako prijímatelia rôznych dotácií, resp. z cudzích  
zdrojov alebo z vlastných rozpočtových prostriedkov.  
Na financovanie budovania prvkov zelenej infraštruktúry môžu mestá a obce použiť aj poplatok za rozvoj  
podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj a finančnú náhradu za výrub drevín podľa zákona o ochrane  
prírody a krajiny. Príjmy z poplatku za rozvoj môžu samosprávy použiť napr. ako kapitálové výdavky na výstavbu  
verejne prístupných parkov a úpravu verejnej zelene, ako aj na opatrenia na zadržanie vody v území  
a na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na jej nepriaznivé dôsledky. Finančnú náhradu za výrub drevín  
na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.  
Aj týmto spôsobom by sa mal zvýšiť podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest  
a obcí, čo bude mať pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života ľudí a zlepšenie ich životných podmienok .  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Z jednotlivých kontrol bolo vypracovaných 12 protokolov o výsledku kontroly a jeden záznam o výsledku o kontroly.  
Kontrolované subjekty ani v jednom prípade nevzniesli námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti  
kontrolných zistení. Mestá a obce prijali na odstránenie zistených nedostatkov celkom 35 opatrení. Plnenie prijatých  
opatrení bude NKÚ SR v rámci svojej činnosti monitorovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
Mesto Bardejov  
Radničné námestie 16  
085 01 Bardejov  
Mesto Čadca  
Mesto Detva  
Námestie Slobody 30  
022 01 Čadca  
J. G. Tajovského 1369/7  
962 12 Detva  
+421 41 433 23 02  
Mesto Krompachy  
Mesto Myjava  
Námestie slobody 1  
053 42 Krompachy  
Nám. M. R. Štefánika 560/4  
907 14 Myjava  
Mesto Prievidza  
Mesto Senica  
Námestie slobody 14  
971 01 Prievidza  
Štefánikova 1408/56  
905 25 Senica  
Mesto Šaľa  
Námestie sv. Trojice 7  
927 15 Šaľa  
Obec Bohdanovce nad Trnavou  
Trhová ulica 268/1  
919 09 Bohdanovce nad Trnavou  
Obec Cinobaňa  
Banská ulica 315/1  
985 22 Cinobaňa  
Obec Drienovská Nová Ves  
Drienovská Nová Ves 83  
082 01 Drienovská Nová Ves  
Obec Vyšná Hutka  
Vyšná Hutka 165  
Obec Zbehy  
Zbehy 69  
040 18 Košice 18  
951 42 Zbehy  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
DPH  
Daň z pridanej hodnoty  
EÚ  
Európska únia  
Investičná priorita 4.3  
Investičná priorita 4.3 pre OP IROP v rámci výzvy:  
prijímanie opatrení na zlepšenie mestského prostredia,  
revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie  
opustených priemyselných lokalít (vrátane oblastí, ktoré  
prechádzajú zmenou), zníženia znečistenia ovzdušia  
a podpory opatrení na zníženie hluku  
Integrovaný regionálny operačný program  
Centrálny informačný systém, ktorý slúži na evidenciu a  
následné spracovávanie, export a monitoring dát o  
programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontrole  
a audite pre programové obdobie 2014 – 2020  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  
a informatizácie Slovenskej republiky  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  
Slovenskej republiky  
IROP  
ITMS2014+  
Ministerstvo investícií alebo MIRRI SR  
Ministerstvo pôdohospodárstva alebo MPRV SR  
NFP  
Nenávratný finančný príspevok  
OP  
Operačný program  
PHSR  
Prioritná os 4  
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja  
Prioritná os 4 pre OP IROP v rámci výzvy: zlepšenie  
kvality života v regiónoch s dôrazom na životné  
prostredie  
RO  
Riadiaci orgán  
SR  
Slovenská republika  
Špecifický cieľ 4.3.1  
Špecifický cieľ 4.3.1 pre OP IROP v rámci výzvy:  
zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách  
a mestských oblastiach prostredníctvom budovania  
prvkov zelenej infraštruktúry a adaptáciou  
urbanizovaného prostredia na zmenu klímy, ako aj  
zavádzaním systémových prvkov znižovania znečistenia  
ovzdušia a hluku  
ŠR  
Štátny rozpočet  
VZN  
Všeobecne záväzné nariadenie  
zákon o obecnom zriadení  
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení  
neskorších predpisov  
zákon o ochrane prírody a krajiny  
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny  
v znení neskorších predpisov  
zákon o miestnom poplatku za rozvoj  
Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj  
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov  
zákon o podpore regionálneho rozvoja  
zákon o slobode informácií  
Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja  
v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe  
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku  
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok  
Životné prostredie  
zmluva o NFP alebo zmluva  
ŽoNFP alebo žiadosť o NFP  
ŽP  
12