Správa o záveroch predbežnej štúdie  
2023  
Účinnosť kontrolného systému  
súvisiaceho s prevádzkou  
bezpilotných lietadiel  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prečo sme sa na danú oblasť zamerali  
Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu a množiace sa príklady použitia bezpilotných lietadiel  
v rozpore s platnými pravidlami používania, resp. nízkou mierou kontroly dodržiavania dohodnutých pravidiel  
prevádzky, sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ SR“) rozhodol vykonať kontrolu  
účinnosti systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel.  
Cieľom predbežnej štúdie (ďalej len „PŠ“) pre kontrolu systému prevádzky bezpilotných lietadiel bolo zistiť  
vstupné determinanty bezpečnosti prevádzky bezpilotných lietadiel, účinnosť kontrolných a regulačných  
mechanizmov, ako aj aktuálnosť legislatívnych opatrení pre systém včasnej reakcie na riziká súvisiace  
s prevádzkou bezpilotných lietadiel.  
Úvod do problematiky  
Systém prevádzky bezpilotných lietadiel v SR podlieha širokej právnej úprave, ktorá definuje rôznych  
účastníkov s rôznymi kompetenciami. NKÚ SR počas spracovania PŠ identifikoval minimálne 9 subjektov štátnej  
správy (ďalej len „ŠS“), ktoré vstupujú v rôznych fázach a rôznym spôsobom do oblasti prevádzky bezpilotných  
lietadiel.  
Dopravný úrad (ďalej len „DÚ) určuje pravidlá lietania, ako správny orgán udeľuje sankcie, zabezpečuje  
skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR (ďalej len „Prezídium PZ SR“) je gestorom  
„Stratégie ochrany“, ďalej vedie evidenciu registrov, realizáciu školení a tvorbu metodiky v rámci pôsobnosti  
Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo dopravy SR je gestorom pre oblasť legislatívy (pozn. „Letecký zákon“)  
a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany SR a jeho zložky majú kompetencie na  
prerušenie činnosti a z hľadiska informácií a technického vybavenia je najlepšie vybaveným a informovaným  
subjektom v štáte (pozn. svoje údaje o identifikovaných letoch poskytuje aj LPS). Ministerstvo hospodárstva SR je  
gestorom pre oblasť kritickej infraštruktúry a finančne prispieva na ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Štátna  
ochrana prírody SR vydáva odborné stanoviská pre lety v chránených územiach, v ktorých prostredníctvom lesnej  
stráže zabezpečuje kontrolu a prípadné priestupky rieši v blokovom konaní. SOI zo zákona plní úlohu orgánu  
dohľadu nad trhom pre necertifikované zariadenia a zastupuje SR v rámci skupiny „AdCo Drons“ pri EK.  
EK uvedomujúc si riziká spojené s masívnym rozvojom tzv. „dronovej ekonomiky“ prijala 24. mája 2019  
Nariadenie EK 2019/947 o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel. Tie majú vytvoriť jasný,  
zrozumiteľný rámec používania bezpilotných lietadiel vo všetkých členských krajinách. SR ako jediný členský štát  
EÚ nemala v čase spracovania PŠ svoju národnú legislatívu plne harmonizovanú s týmto nariadením  
(pozn. napríklad absencia registrov). V praxi to znamená, že v prípade prevádzky bezpilotného lietadla v rozpore  
s platnými pravidlami lietania nevieme nijako zistiť kto bezpilotné lietadlo prevádzkoval, resp. uplatniť známe  
a používané princípy objektívnej zodpovednosti voči vlastníkovi (pozn. na koho je toto zariadenie registrované)  
bezpilotného lietadla.  
Hlavné otázky  
NKÚ SR pri spracovaní PŠ vychádzal z definovaného rizika – kontrolný systém súvisiaci s prevádzkou  
bezpilotných lietadiel nedokáže reagovať na vzniknuté situácie (hrozby) – zachytiť a identifikovať osobu  
prevádzkujúcu bezpilotné lietadlo v rozpore s pravidlami lietania a následne uplatniť sankčný mechanizmus voči  
konkrétnej osobe. Toto riziko sa však v čase s pribúdajúcimi informáciami ukázalo ako parciálne. V skutočnosti je  
kontrolný systém len súčasťou väčšieho rizika, ktoré kontrolóri zadefinovali ako „systémové riziko“ a toto je tvorené  
štyrmi oblasťami – oblasť stratégie, oblasť kontrolovateľnosti, oblasť osobnej zodpovednosti a oblasť legislatívy.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Hlavná otázka definovaná v PŠ bola, či SR dokáže účinným spôsobom zabezpečiť prevádzku a kontrolu  
bezpilotných lietadiel. V nadväznosti na hlavnú otázku boli definované dve kľúčové otázky. Prvou kľúčovou otázkou  
malo byť identifikované vytvorenie adekvátnych podmienok na prevádzku bezpilotných lietadiel. Druhá kľúčová  
otázka smerovala k zisteniu, či je súčasný kontrolný systém prevádzky bezpilotných lietadiel účinný.  
Zdroje informácií a dát, metodika resp.  
NKÚ SR pri spracovaní PŠ vychádzal z dvoch skupín zdrojov. Prvým zdrojom boli dokumenty národnej  
pôsobnosti, či už išlo o legislatívne predpisy (pozn. Letecký zákon, zákon o ozbrojených silách SR, zákon o obrane  
SR, zákon o Policajnom zbore a iné), alebo strategické dokumenty (pozn. „Stratégia ochrany“), ktoré upravovali  
postavenie a kompetencie jednotlivých stakeholderov. Na medzinárodnej úrovni vychádzal NKÚ SR z Nariadení  
EK 2019/947 a 2019/945.  
Druhú skupinu zdrojov informácií predstavovali riadené rozhovory. Použitím tohto nástroja boli získané  
údaje v štyroch oblastiach: prevádzka bezpilotných lietadiel, legislatívna úprava, kontrolný systém a sankčný  
mechanizmus.  
Kritériami, voči ktorým mali byť zistené skutočnosti porovnávané, tvorili dve oblasti - písomné (legislatívne  
normy) a nepísomné pramene, inak definované ako očakávaný alebo žiadúci stav (napr. jednoznačné delegovanie  
kompetencií na príslušný orgán ŠS, schopnosť identifikovať prevádzkovateľa bezpilotného lietadla, zavedenie  
a spustenie registrov).  
Pri vypracovaní PŠ boli ďalej použité štandardné nástroje pre kontrolu výkonnosti ako sú Stakeholder  
mapping, RACI analýza. Detailný prehľad o prístupe k vybraným kontrolovaným oblastiam bol spracovaný v Issue  
analýze.  
Čo sme štúdiou zistili  
Na základe informácií získaných z rozhovorov a štúdiom príslušnej dokumentácie NKÚ SR rozšíril  
pôvodne definované riziko (účinnosť kontrolného systému) na nové a komplexnejšie. Toto riziko nazval  
systémovým a bolo tvorené štyrmi oblasťami.  
-
-
-
časový posun,  
nevytvorenie podmienok na jej implementáciu,  
nedostatočná komunikácia medzi stakeholdermi  
(zdieľanie informácií, účasť na stretnutiach pracovných  
skupín, zastupovanie SR pred orgánmi EÚ),  
neplnenie úloh vo vzťahu k akčným plánom.  
Oblasť stratégie  
-
-
aj keď sa podarí identifikovať zariadenie, nevieme  
identifikovať osobu,  
-
-
-
nevieme udeliť pokutu,  
reakčný čas,  
systém je nastavený na REAKCIU, nie na  
OCHRANU/PREVENCIU.  
Oblasť kontrolovateľnosti  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
-
-
posun prijatia navrhovanej legislatívy (01.01.2023,  
01.04.2023, 01.06.2023 – neprešlo do II. čítania),  
roztrieštenie jednej oblasti do množstva predpisov  
(polícia, armáda, Úrad jadrového dozoru SR, SOI)  
vzniká neprehľadný systém,  
Oblasť osobnej zodpovednosti  
-
nevytvára podmienky pre najväčší problém –  
stotožnenie narušiteľa.  
-
-
piloti budú neustále lietať ako chcú,  
sankcie sú v novej legislatíve upravené, ale budú  
prakticky nevymožiteľné,  
-
-
budujeme register pre register (splníme povinnosť  
harmonizácie s nariadením EÚ, ale nezvýšime  
bezpečnosť),  
návrh legislatívy nezahŕňa funkčný systém registrácie  
(t.z. ak sa niekto rozhodne nezaregistrovať, tak to  
nezistíme).  
Oblasť legislatívy  
NKÚ identifikoval viacero rizík v oblastiach implementácie stratégie, kontrolovateľnosti, osobnej  
zodpovednosti ako aj v oblasti legislatívy. Všetky tieto riziká majú negatívny vplyv na synergiu systému riadenia  
prevádzky bezpilotných lietadiel, a preto bolo možné toto riziko zadefinovať ako „systémové riziko“. Kontrolóri  
použitím štandardných kontrolórskych metód definovali kritické a rizikové časti pre každú zo štyroch oblastí.  
Pre oblasť stratégie predstavuje najväčšie riziko časový posun schválenia akčných plánov „Stratégie  
ochrany“. Tieto mali určiť konkrétne aktivity a kroky dotknutých subjektov na strane štátu, ktorými chcú zvýšiť  
bezpečnosť z pohľadu prevádzky bezpilotných lietadiel. Tieto boli odložené na február 2024. Medzi ďalšie riziká  
so zásadným vplyvom na zabezpečenie plnenia úloh „Stratégie ochrany“ patrí nevytvorenie vhodných podmienok  
na jej realizáciu, a to ako z pohľadu personálneho zabezpečenia (napr. na ministerstve dopravy sa touto agendou  
zaoberá jeden človek popri plnení ďalších úloh, nedostatočné technické vybavenie príslušníkov policajného zboru  
pre túto oblasť), tak aj z pohľadu finančného (napr. nezakúpenie techniky slúžiacej na identifikáciu bezpilotných  
lietadiel v priestoroch letísk s riadenou prevádzkou).  
Kontrolóri ďalej identifikovali problémy v komunikácii medzi jednotlivými subjektami, čo malo vplyv  
na rozsah a kvalitu zdieľaných informácií. Ako príklad je možné uviesť situáciu, kedy SR zastupuje pri EK v rámci  
„AdCo DronsSOI, ktorá nemá odborníkov pre oblasť bezpilotných lietadiel. O existencii tejto skupiny pri EK nemali  
ostatné subjekty pôsobiace v systéme prevádzky bezpilotných lietadiel vedomosť, tak ako SOI nemala vedomosť  
o existencii pracovnej skupiny a komisie pôsobiacej v oblasti prevádzky bezpilotných lietadiel v SR.  
V oblasti kontrolovateľnosti boli zistené najväčšie nedostatky pri identifikácii osôb prevádzkujúcich  
bezpilotné lietadlá v rozpore s platnými pravidlami lietania a následná implementácia sankčných mechanizmov  
v praxi. Ako príklad možno uviesť, že v období rokov 2020 – 2022 bolo DÚ udelených niekoľko pokút  
v zanedbateľnej výške (pozn. stovky eur). Systém je nastavený na reakciu, nie na ochranu a prevenciu.  
Aj napriek definovaniu základných podmienok, za ktorých je možné prevádzkovať bezpilotné lietadlá, je  
systém prevádzky postavený na osobnej zodpovednosti pilotov týchto zariadení. Ako príklad je možné uviesť  
povinnosť registrácie pilota bezpilotného lietadla plynúcu z Nariadenia EK 2019/947. Ak takáto osoba nesplní svoju  
povinnosť, súčasné kontrolné mechanizmy tento stav neidentifikujú. Preto je oblasť osobnej zodpovednosti úzko  
prepojená s oblasťou legislatívy. Len správnym nastavením všeobecne záväzných právnych predpisov je možné  
zabezpečiť účinný systém kontroly.  
.
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Záver  
Na základe zistených skutočností kontrolóri konštatujú, že kontrolný systém pri prevádzke bezpilotných  
lietadiel je neúčinný. Štát v súčasnosti nedokáže zabezpečiť účinný systém ochrany, resp. prevencie pre rôzne  
oblasti (napr. riadený vzdušný priestor pre oblasť civilného letectva, ochrana objektov osobitného významu),  
zavedenie účinnej ochrany pre civilnú oblasť (ochrana zdravia, života, majetku a záujmov obyvateľov) je prakticky  
nerealizovateľné.  
Súčasné legislatívne prostredie vytvára spletitý systém množstva „hráčov“, rôznych povinností  
a oprávnení, ktoré sú upravené v rôznych právnych predpisoch. Táto agenda sa týka viacerých ministerstiev.  
Ministerstvo dopravy SR je gestorom Leteckého zákona, ktorý tvorí základný rámec pre oblasť lietania, Ministerstvo  
vnútra SR je prostredníctvom Prezídia PZ SR zodpovedné za riadenie celej „Stratégie ochrany“. Výkonnými  
kontrolnými zložkami sú vo všeobecnosti príslušníci policajného zboru, ale v rámci svojej pôsobnosti majú túto  
kompetenciu aj ministerstvo obrany, vojenské spravodajstvo, vojenská polícia, ale aj Štátna ochrana prírody SR.  
Ďalej do systému vstupujú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Ministerstvo  
spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR v rámci svojich pôsobností. Ďalšími orgánmi ŠS v tomto systéme sú  
DÚ, ktorý je kompetenčne zodpovedný za oblasť prevádzky bezpilotných lietadiel, ale aj SOI, ktorá v zmysle zákona  
plní úlohu orgánu pre dohľad nad trhom.  
Absentuje jeden právny predpis pre danú oblasť, ako aj potreba určenia jedného koordinátora pre oblasť  
bezpilotných lietadiel (nie je určený orgán ŠS, ktorý by mal všetky informácie a mal by „rozhodujúce“ slovo).  
Výsledkom je zbavovanie sa zodpovednosti spôsobom, že pokiaľ nebude prijatá nová legislatíva, nebude  
možné súčasný nedostatočný stav odstrániť. Touto problematikou sa štát zaoberá od roku 2019 a výsledkom jeho  
činnosti je súčasný stav, t.z. odklad schválenia akčných plánov na rok 2024 a neprijatie príslušnej a toľko potrebnej  
legislatívy.  
Oblasť prevádzky bezpilotných lietadiel v SR sa netýka len bezpečnosti. NKÚ SR identifikoval problémy  
aj v oblasti tzv. dronovej ekonomiky, ktorá predstavuje veľký ekonomický potenciál do budúcnosti. Uvedenej  
problematike však SR nevenuje žiadnu pozornosť. Príkladom dobrej praxe v identifikácii nových príležitostí je  
Poľsko, ktoré plánuje investovať do oblasti dronovej ekonomiky v horizonte piatich rokov viac ako 150 mil. eur.  
Nezáujem štátu o túto modernú, dynamickú a perspektívnu oblasť predstavuje výzvu pre novú vládu, ktorej je  
potrebné venovať zvýšenú pozornosť.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
DÚ  
Dopravný úrad SR  
EK  
Európska komisia  
EÚ  
Európska únia  
Letecký zákon  
Zákon č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) v znení neskorších  
predpisov  
LPS  
Letecké prevádzkové služby  
Nariadenie EK 2019/945  
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/945 z 12. marca 2019 o bezpilotných  
leteckých systémoch a o prevádzkovateľoch bezpilotných leteckých systémov  
z tretích krajín  
Nariadenie EK 2019/947  
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/947 z 24. mája 2019 o pravidlách  
a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Predbežná štúdia  
NKÚ SR  
PŠ  
PZ  
Policajný zbor  
Prezídium PZ SR  
SOI  
Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky  
Slovenská obchodná inšpekcia  
SR  
Slovenská republika  
Stratégia ochrany  
Stratégia ochrany pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel v oblasti  
kritickej infraštruktúry, ochrany súkromia, neoprávneného monitorovania objektov  
štátneho záujmu, ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých  
objektov, nedovoleného prekročenia štátnej hranice alebo narušenia obmedzených  
a zakázaných vzdušných priestorov na území Slovenskej republiky  
Štátna správa  
ŠS  
zákon o obrane SR  
Zákon č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších  
predpisov  
zákon o ozbrojených silách SR  
zákon o Policajnom zbore  
Zákon č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení  
neskorších predpisov  
Zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Príloha  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
7