Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
-
-
posun prijatia navrhovanej legislatívy (01.01.2023,
01.04.2023, 01.06.2023 – neprešlo do II. čítania),
roztrieštenie jednej oblasti do množstva predpisov
(polícia, armáda, Úrad jadrového dozoru SR, SOI)
vzniká neprehľadný systém,
Oblasť osobnej zodpovednosti
-
nevytvára podmienky pre najväčší problém –
stotožnenie narušiteľa.
-
-
piloti budú neustále lietať ako chcú,
sankcie sú v novej legislatíve upravené, ale budú
prakticky nevymožiteľné,
-
-
budujeme register pre register (splníme povinnosť
harmonizácie s nariadením EÚ, ale nezvýšime
bezpečnosť),
návrh legislatívy nezahŕňa funkčný systém registrácie
(t.z. ak sa niekto rozhodne nezaregistrovať, tak to
nezistíme).
Oblasť legislatívy
NKÚ identifikoval viacero rizík v oblastiach implementácie stratégie, kontrolovateľnosti, osobnej
zodpovednosti ako aj v oblasti legislatívy. Všetky tieto riziká majú negatívny vplyv na synergiu systému riadenia
prevádzky bezpilotných lietadiel, a preto bolo možné toto riziko zadefinovať ako „systémové riziko“. Kontrolóri
použitím štandardných kontrolórskych metód definovali kritické a rizikové časti pre každú zo štyroch oblastí.
Pre oblasť stratégie predstavuje najväčšie riziko časový posun schválenia akčných plánov „Stratégie
ochrany“. Tieto mali určiť konkrétne aktivity a kroky dotknutých subjektov na strane štátu, ktorými chcú zvýšiť
bezpečnosť z pohľadu prevádzky bezpilotných lietadiel. Tieto boli odložené na február 2024. Medzi ďalšie riziká
so zásadným vplyvom na zabezpečenie plnenia úloh „Stratégie ochrany“ patrí nevytvorenie vhodných podmienok
na jej realizáciu, a to ako z pohľadu personálneho zabezpečenia (napr. na ministerstve dopravy sa touto agendou
zaoberá jeden človek popri plnení ďalších úloh, nedostatočné technické vybavenie príslušníkov policajného zboru
pre túto oblasť), tak aj z pohľadu finančného (napr. nezakúpenie techniky slúžiacej na identifikáciu bezpilotných
lietadiel v priestoroch letísk s riadenou prevádzkou).
Kontrolóri ďalej identifikovali problémy v komunikácii medzi jednotlivými subjektami, čo malo vplyv
na rozsah a kvalitu zdieľaných informácií. Ako príklad je možné uviesť situáciu, kedy SR zastupuje pri EK v rámci
„AdCo Drons“ SOI, ktorá nemá odborníkov pre oblasť bezpilotných lietadiel. O existencii tejto skupiny pri EK nemali
ostatné subjekty pôsobiace v systéme prevádzky bezpilotných lietadiel vedomosť, tak ako SOI nemala vedomosť
o existencii pracovnej skupiny a komisie pôsobiacej v oblasti prevádzky bezpilotných lietadiel v SR.
V oblasti kontrolovateľnosti boli zistené najväčšie nedostatky pri identifikácii osôb prevádzkujúcich
bezpilotné lietadlá v rozpore s platnými pravidlami lietania a následná implementácia sankčných mechanizmov
v praxi. Ako príklad možno uviesť, že v období rokov 2020 – 2022 bolo DÚ udelených niekoľko pokút
v zanedbateľnej výške (pozn. stovky eur). Systém je nastavený na reakciu, nie na ochranu a prevenciu.
Aj napriek definovaniu základných podmienok, za ktorých je možné prevádzkovať bezpilotné lietadlá, je
systém prevádzky postavený na osobnej zodpovednosti pilotov týchto zariadení. Ako príklad je možné uviesť
povinnosť registrácie pilota bezpilotného lietadla plynúcu z Nariadenia EK 2019/947. Ak takáto osoba nesplní svoju
povinnosť, súčasné kontrolné mechanizmy tento stav neidentifikujú. Preto je oblasť osobnej zodpovednosti úzko
prepojená s oblasťou legislatívy. Len správnym nastavením všeobecne záväzných právnych predpisov je možné
zabezpečiť účinný systém kontroly.
.
4