Správa o výsledku kontroly  
2023  
Vykazovanie majetku a záväzkov  
v individuálnych účtovných  
závierkach vybraných kapitol  
štátneho rozpočtu  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Správa obsahuje výsledky finančných kontrol zameraných na rizikové segmenty účtovníctva / výkazníctva a  
správy majetku štátu v 6 subjektoch verejnej správy, ktorými boli: Kancelária Súdnej rady SR, Kancelária  
Najvyššieho súdu SR, Protimonopolný úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad jadrového dozoru  
SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Išlo o subjekty, ktorých individuálna účtovná závierka nie je  
overovaná audítorom, keďže nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku.  
Úrad pokračoval vo finančných kontrolách vykonaných v predchádzajúcich rokoch na Ministerstve zahraničných  
vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstve kultúry SR,  
Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstve životného prostredia SR.  
Kontroly boli realizované v súlade so zákonom o NKÚ SR a štandardami, ktoré vychádzajú zo základných  
princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Do kontrol bolo  
zapojených 9 kontrolórov s viacročnou kontrolórskou praxou na Úrade. Identifikované riziká – neobjektívne  
vykazovanie hodnoty dlhodobého hmotného majetku, pohľadávok a rezerv v individuálnych účtovných  
závierkach, či nedostatky pri správe a nakladaní s majetkom štátu boli potvrdené.  
Pre získanie uceleného pohľadu na správnosť účtovania a vykazovania údajov v individuálnej účtovnej  
závierke ústredných orgánov štátnej správy.  
Na základe výsledkov a skúseností z doteraz vykonaných finančných kontrol prispieť k vernému, pravdivému  
a porovnateľnému vykazovaniu majetku a záväzkov v individuálnej účtovnej závierke účtovných jednotiek  
štátnej správy a tým k zvýšeniu kvality štátneho účtovníctva a výkazníctva.  
Kontroly odhalili spolu 75 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, z toho v KNS SR 15 porušení,  
v KSR SR 7 porušení, v ÚJD SR 7 porušení, v PMÚ SR 12 porušení, v ÚRSO 15 porušení a v ÚVO 19. Závažnosť  
porušení si nevyžadovala ich odstúpenie na ďalšie konanie iným orgánom.  
Zákon o účtovníctve bol porušený napr. nevykonaním inventarizácie pohľadávok a rezerv, nepreukaznou  
inventúrou budov, pozemkov, pohľadávok a rezerv, neposudzovaním reálnosti ocenenia majetku  
a záväzkov, nesprávnym nastavením politiky odpisovania DLHM bez zohľadnenia reálnej doby používania  
majetku, najmä dopravných prostriedkov, používaním daňových namiesto účtovných odpisov s vplyvom na  
vysokú mieru opotrebenia DLHM, nezaúčtovaním a nevykazovaním pozemkov v účtovníctve, nesprávnym  
účtovaním technického zhodnotenia DLHM, nezaúčtovaním pohľadávok, resp. ich zaúčtovaním v čase  
úhrady, netvorením opravných položiek k pohľadávkam po lehote splatnosti, neurčením pravidiel pre tvorbu  
opravných položiek k pohľadávkam, nestanovením spôsobu tvorby, použitia a zrušenia rezerv vo vnútorných  
predpisoch kontrolovaných subjektov, neposkytovaním úplných a spoľahlivých údajov o DLHM,  
pohľadávkach a záväzkoch v poznámkach k IÚZ.  
Zákon o správe majetku štátu bol porušený napr. uvedením nesprávnych údajov o vlastníckych vzťahoch  
k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, nezaevidovaním pozemku do účtovníctva, nezverejnením  
majetku do databázy Centrálnej evidencie majetku, nezabezpečením ochrany budov poistením.  
Zákon o pohľadávkach štátu bol porušený napr. neodpisovaním nevymožiteľných pohľadávok  
z účtovníctva, odpísaním pohľadávok bez titulu na odpis, bez rozhodnutia štatutárneho orgánu o upustení  
od vymáhania, nezverejnením splatných pohľadávok v Centrálnom registri splatných pohľadávok štátu.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zdroj: Pixabay  
Čo odporúčame  
NKÚ SR navrhol kontrolovaným subjektom spolu 42 odporúčaní, z ktorých najviac – 18, bolo nasmerovaných na  
problematiku vykazovania a správy dlhodobého hmotného majetku, 10 na vykazovanie a správu pohľadávok, 9 na  
rezervy a 5 odporúčaní na účinnosť fungovania vnútorného kontrolného systému.  
NKÚ SR zorganizuje pre odborných pracovníkov štátnej správy odborný workshop k problematike účtovania  
a vykazovania vybraných druhov majetku a záväzkov v individuálnej účtovnej závierke.  
NKÚ SR navrhol Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby  
zobral predloženú správu o výsledku kontroly Vykazovanie majetku a záväzkov v individuálnych účtovných  
závierkach vybraných kapitol štátneho rozpočtu na vedomie.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo získať primerané uistenie o vernom, pravdivom a úplnom vykazovaní vybraných  
druhov majetku a záväzkov v individuálnych účtovných závierkach vybraných kapitol štátneho rozpočtu, ktorých  
účtovná závierka nie je zo zákona overovaná audítorom, a o nakladaní s majetkom a pohľadávkami štátu v súlade  
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Kontrola bola vykonaná ako finančná kontrola s prvkami súladu.  
Rámec kontrolnej akcie  
K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené počas výkonu kontroly, patrili najmä: štúdium dokladov, metódy  
analýzy, porovnávania, hlavného článku (analýza zostatkov účtov, medziročných zmien, trendov), rozhovory so  
zamestnancami kontrolovaného subjektu a iné. Výber vzorky bol vykonaný neštatistickými metódami na základe  
odborného úsudku kontrolóra. Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 až 2021 a súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Kontrolované subjekty sú v zmysle zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo  
a zostavovať individuálnu účtovnú závierku. Účtovná závierka poskytuje užívateľom štruktúrovanú prezentáciu  
skutočností vedených v účtovníctve, ktoré sú pre široký okruh používateľov užitočné pri prijímaní najmä  
ekonomických rozhodnutí. Neoddeliteľnými súčasťami účtovnej závierky sú účtovné výkazy – súvaha, výkaz ziskov  
a strát a poznámky.  
NKÚ SR overil v individuálnych účtovných závierkach kontrolovaných subjektov údaje o tých druhoch majetku  
a záväzkov, ktorých správnosť vykazovania závisí v nemalej miere od subjektívneho posúdenia účtovnou  
jednotkou, pri dodržaní zásady opatrnosti. Išlo najmä o odpisovaný dlhodobý hmotný majetok, ktorého správnosť  
vykázaných údajov závisí od odhadu doby jeho životnosti a stanovenia doby odpisovania. Preverená bola tiež  
správa pohľadávok, nastavenia systému tvorby opravných položiek k pohľadávkam a tvorba rezerv. Kontrolované  
subjekty spravovali k 31. 12. 2021 dlhodobý hmotný majetok v brutto hodnote 31,3 mil. eur, evidovali pohľadávky  
v brutto hodnote 21,9 mil. eur a vytvorili rezervy v hodnote 4,2 mil. eur.  
Dlhodobý hmotný majetok (DLHM) – vykazovanie a správa  
Dlhodobý hmotný majetok vo väčšine účtovných jednotiek predstavuje významnú hodnotovú položku. Hodnotu  
DLHM v obstarávacích cenách (brutto hodnota) kontrolovaných subjektov v rokoch 2019 až 2021 dokumentuje  
tabuľka.  
Tabuľka 1: DLHM v obstarávacích cenách k 31. 12. kontrolovaného obdobia (v eurách)  
DLHM v obstarávacích cenách (v eurách)  
14 000 000  
12 000 000  
10 000 000  
8 000 000  
6 000 000  
4 000 000  
2 000 000  
0
KSR SR  
1 648 535  
KNS SR  
4 725 802  
PMÚ SR  
507 296  
ÚJD SR  
2 299 127  
ÚRSO  
2 706 961  
ÚVO  
1 600 359  
Rok 2019  
Rok 2020  
Rok 2021  
1 677 899  
9 803 524  
4 820 475  
468 553  
454 542  
2 368 982  
2 462 297  
2 637 098  
2 536 556  
2 621 802  
2 628 307  
13 384 489  
Zdroj: IÚZ za roky 2019 až 2021  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Najvyšší podiel DLHM na celkovom majetku (v brutto hodnote) vykázali: KNS SR od 94,4 % do 98,7 %, KSR SR  
od 98,8 % do 99,3 %; naopak, najnižší podiel ÚVO od 8,8 % do 13,4 % a PMÚ SR od 2,2 % do 3,3 %. Najvýraznejší  
medziročný nárast DLHM, ktorý vykázali KNS SR a KSR SR, súvisel s prevodom správy majetku z iných štátnych  
organizácií.  
V štruktúre odpisovaného DLHM v preverovaných rokoch prevažovali v kontrolovaných subjektoch samostatné  
hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí. V roku 2021 ÚVO vykázal 89,0 % podiel na DLHM, PMÚ SR 70,2 %,  
ÚJD SR 41,3 %, ÚRSO 16,7 %, KSR SR 14,8 % a KNS SR 7,5 %. Stavby vykázali iba tri kontrolované subjekty,  
ich podiel na DLHM predstavoval v KNS SR 75,4 %, ÚJD SR 42,1 % a ÚRSO 34,2 %. Stavby nevykazovali  
KSR SR, ktorá sídli v nehnuteľnej kultúrnej pamiatke na Hlavnom námestí, ktorá je vedená v podsúvahovej  
evidencii, PMÚ SR a ÚVO, ktoré sídlia v prenajatých priestoroch. Dopravné prostriedky v PMÚ SR tvorili 19,8 %  
podiel na DLHM, v ÚJD SR 15,0 %, v ÚVO 10,7 %, v ÚRSO 7,8 %, najnižší podiel bol vykazovaný v KNS SR 1,6  
% a KSR SR 3,3 %.  
V účtovníctve sa používa nepriamy spôsob odpisovania majetku, pri ktorom sa zníženie ceny jednotlivých zložiek  
DLHM v dôsledku opotrebenia zachytáva na príslušných účtoch oprávok. Kým odpisy predstavujú ročnú mieru  
opotrebenia, oprávky vyjadrujú výšku opotrebenia za celú dobu životnosti DLHM, t. j. od jeho uvedenia do užívania  
až po vyradenie. Rozdiel medzi obstarávacou cenou a sumou vytvorených oprávok tvorí zostatkovú cenu. Odpisy  
sú zdrojom tvorby finančných prostriedkov na jeho obnovu, reprodukciu. Stanovenie doby odpisovania DLHM na  
základe odhadovanej doby životnosti má vplyv na verné a pravdivé zobrazenie tohto majetku v IÚZ. K majetku,  
ktorý sa neodpisuje, patria pozemky, umelecké diela a zbierky, či obstarávaný DLHM.  
Mieru opotrebenia odpisovaného DLHM, vyjadrenú pomerom oprávok k obstarávacej cene, v jednotlivých rokoch  
kontrolovaného obdobia udáva tabuľka.  
Tabuľka 2: Miera opotrebenia odpisovaného majetku k 31. 12. kontrolovaného obdobia (v %)  
Miera opotrebenia odpisovaného majetku (v %)  
90,0  
80,0  
70,0  
60,0  
50,0  
40,0  
30,0  
20,0  
10,0  
0,0  
KSR SR  
79,7  
KNS SR  
46,6  
PMÚ SR  
83,2  
ÚJD SR  
64,1  
ÚRSO  
62,2  
ÚVO  
83,3  
2019  
2020  
2021  
88,0  
68,1  
19,7  
59,9  
82,0  
89,0  
66,8  
69,1  
64,2  
66,1  
66,9  
79,7  
Zdroj: IÚZ za roky 2019 až 2021  
Miera opotrebenia DLHM sa v rokoch 2019 až 2021 pohybovala takmer u všetkých subjektov na úrovni  
presahujúcej 60 %. Najvyššiu mieru opotrebenia DLHM vykázali PMÚ SR, KSR SR a ÚVO. Je to najmä  
dôsledkom historického vývoja odpisovania dlhodobého majetku v účtovných jednotkách štátnej správy, ktoré do  
roku 2002 dlhodobý majetok neodpisovali. Od roku 2003 do 2004 mali povinnosť odpisovať majetok podľa  
odpisových sadzieb stanovených zákonom o dani z príjmov. Povinnosť používať účtovné odpisy – na základe  
odhadovanej doby ekonomickej životnosti, mali účtovné jednotky od roku 2005. Kontrolované subjekty navonok  
deklarovali používanie stanovenia odpisov podľa zákona o účtovníctve, avšak v praxi uplatňovali daňové odpisy,  
t. j. dobu odpisovania DLHM mali nastavenú podľa zákona o dani z príjmov.  
Mieru opotrebenia vybraných druhov odpisovaného DLHM k 31. 12. 2021 podľa subjektov dokumentuje graf.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf 1: Miera opotrebenia vybraných druhov majetku k 31. 12. 2021 (v %)  
Miera opotrebenia vybraných druhov majetku (v %)  
100%  
80%  
60%  
40%  
20%  
0%  
KSR SR  
0%  
KNS SR  
58%  
PMÚ SR  
0%  
ÚJD SR  
52%  
ÚRSO  
39%  
ÚVO  
0
Stavby  
Dopravné prostriedky  
97%  
67%  
100%  
66%  
98%  
85%  
80%  
82%  
97%  
78%  
79%  
80%  
Ostatný odpisovaný DLHM  
Zdroj: IÚZ za roky 2019 až 2021  
Kontrola preukázala, že kontrolované subjekty používali veľký objem plne odpísaného majetku, najmä dopravné  
prostriedky a ostatný odpisovaný DLHM.  
Miera opotrebenia stavieb v správe KNS SR, ÚJD SR a ÚRSO sa pohybovala v roku 2021 od 39 % do 58 %. NKÚ  
SR zistil nesprávne účtovanie technického zhodnotenia budov v správe KNS SR na Námestí SNP a Župnom  
námestí v celkovej výške 1 183 813 eur a ÚRSO na Bajkalskej ulici v sume 212 236 eur. Kontrolované subjekty  
tým porušili zákon o účtovníctve, pretože účtovná závierka neposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach,  
ktoré sú predmetom účtovníctva, a opatrenie MF SR o postupoch účtovania pre ROPO, pretože technické  
zhodnotenie sa neúčtovalo na príslušných účtoch dlhodobého majetku.  
Úrad odporučil kontrolovaným subjektom upraviť v internom predpise účtovanie a odpisovanie technického  
zhodnotenia tak, aby účtovníctvo poskytovalo verný a pravdivý obraz o stave majetku.  
Najvyššiu mieru opotrebenia vykazovali kontrolované subjekty pri dopravných prostriedkoch, od 79 % do 100 %.  
Je to predovšetkým dôsledok neobjektívne stanovenej doby životnosti automobilov a pomalej obnovy vozového  
parku z dôvodu nedostatočného finančného krytia. Doba odpisovania bola vo väčšine prípadov stanovená podľa  
zákona o dani z príjmov, t. j. 4 roky, čo neodzrkadľovalo skutočný stav fyzického opotrebenia. V čase kontroly  
PMÚ SR používal všetkých 6 vozidiel účtovne odpísaných, najstaršie vozidlo malo vyše 18 rokov, najnovšie 5  
rokov. KNS SR používala štyri odpísané vozidlá obstarané v rokoch 2007 až 2015. ÚRSO mal z 9 vozidiel päť  
odpísaných a ďalšie štyri takmer odpísané. NKÚ SR zistil, že ÚVO pri obstarávaní elektromobilu prekročil limit  
výdavkov stanovený nariadením vlády SR č. 419/2014 Z. z., čím porušil finančnú disciplínu podľa zákona  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy.  
Politiku odpisovania DLHM mali kontrolované subjekty upravenú internými smernicami, avšak ich aktuálnosť  
nezodpovedala skutočne uplatňovaným zásadám odpisovania. Nesprávne a neaktuálne údaje o odpisovaní DLHM  
Úrad zistil aj v poznámkach k IÚZ. Odporúčania Úradu na zlepšenie stavu smerovali k prehodnoteniu  
predpokladanej doby životnosti dopravných prostriedkov a to na základe analýzy historických údajov o ich  
skutočnej dobe používania a pravdivosti a objektívnosti vykazovania informácií uvádzaných v poznámkach k IÚZ.  
Úrad preveril dodržiavanie povinností vyplývajúcich kontrolovaným subjektom ako správcom majetku štátu zo  
zákona o správe majetku štátu. Išlo najmä o evidenciu, inventarizáciu, zabezpečenie ochrany a nakladanie  
s prebytočným a neupotrebiteľným majetkom štátu.  
Povinnosť zabezpečiť preukaznosť účtovníctva a overiť, či stav a reálnosť ocenenia DLHM zodpovedá skutočnosti  
ukladá účtovným jednotkám zákon o účtovníctve vykonaním inventarizácie raz za štyri roky. Bez vykonania  
inventarizácie účtovníctvo nespĺňa jednu zo základných požiadaviek stanovených zákonom, a to preukázateľnosť  
účtovníctva. Kontrolované subjekty, okrem KSR SR, dodržali štvorročnú lehotu stanovenú zákonom o účtovníctve.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
KSR SR nevykonala inventarizáciu, ale iba porovnala stavy v majetkovej evidencii so stavmi v účtovníctve k 31.  
12. kalendárneho roka. KNS SR stavy a ocenenie majetku overila v rokoch 2018 a 2021. ÚJD SR vykonal  
inventarizáciu DLHM v rokoch 2019 a 2021. PMÚ SR vykonal inventarizáciu v rokoch 2017 a 2021, ÚRSO a ÚVO  
každoročne.  
Nedostatky, ktoré Úrad zistil pri inventarizácii DLHM, poukazujú na formálny prístup zo strany kontrolovaných  
subjektov. Absentovalo posúdenie reálnosti ocenenia DLHM, správnosť nastavenia doby životnosti, overenie stavu  
nehnuteľného majetku (budov, pozemkov) na základe listov vlastníctva, t. j. kombinácia fyzickej a dokladovej  
inventúry, vo viacerých prípadoch inventúrne súpisy a inventarizačné zápisy neobsahovali náležitosti stanovené  
zákonom o účtovníctve. Pravidlá tvorby opravných položiek k DLHM pri prechodnom znížení ich hodnoty nemal  
vypracovaný žiaden kontrolovaný subjekt a opravné položky k DLHM ani netvoril.  
NKÚ SR odporučil kontrolovaným subjektom prijať účinné opatrenia na elimináciu opakovania nedostatkov  
zistených pri inventarizácii, najmä v metodickej oblasti – vypracovaním, resp. aktualizáciou interných predpisov,  
v ktorých by bol upravený proces inventarizácie; nastavené pravidlá, oprávnenia a zodpovednosť zamestnancov  
pri vykonávaní inventarizácie; zavedenie fungujúceho účinného kontrolného mechanizmu.  
Kontrola zistila nedostatky aj vo vedení evidencie a ochrane majetku štátu. ÚRSO nezaevidovaním pozemku  
vedeného na liste vlastníctva a technického zhodnotenia budovy (prípojka plynu a tepla) do majetkovej evidencie  
a účtovníctva – nepostupoval podľa zákona o účtovníctve. PMÚ SR nepostupoval podľa opatrenia MF SR  
o postupoch účtovania pre ROPO tým, že nezaevidoval DLHM prevyšujúci 1 700 eur (klimatizácia) do majetku,  
KSR SR nesprávne účtovala výťahy v obstarávacej cene 206 tis. eur, ktoré sú súčasťou budovy, na účet  
dopravných prostriedkov. Porušenie zákona o správe majetku štátu bolo zistené v KNS SR a KSR SR nedodržaním  
lehoty zaevidovania nehnuteľností do databázy Centrálnej evidencie majetku; nedostatok bol odstránený  
v priebehu kontroly. Formálne nedostatky boli zistené v dokladoch o zaradení DLHM do majetkovej evidencie.  
Úrad identifikoval – ako jedno z možných rizík vzniku nedostatkov a nesprávneho vykazovania údajov o DLHM  
v IÚZ, používanie informačných systémov na evidenciu majetku a účtovníctva od rôznych dodávateľov. Napr.  
ÚRSO viedlo evidenciu majetku a účtovníctvo prostredníctvom informačného systému VEMA, KNS SR a KSR SR  
v ekonomickom informačnom systéme SOFTIP, ÚJD SR v ekonomickom informačnom systéme MF SR modul  
majetok a finančné účtovníctvo.  
Kontrolované subjekty, ako správcovia majetku štátu, zabezpečili ochranu majetku pred jeho poškodením, stratou,  
zneužitím, zmenšením uzatvorením poistných zmlúv s komerčnými poisťovňami. KSR SR a ÚJD SR mali poistený  
majetok aj motorové vozidlá, ÚRSO, PMÚ SR a ÚVO vozový park prostredníctvom povinného zmluvného poistenia  
a havarijného poistenia. KNS SR budovy na Klobučníckej ulici a Župnom námestí, ktoré získala do správy  
delimitáciou z MŽP SR a MS SR, nepoistila. Nepostupovala tak v súlade so zákonom o správe majetku štátu,  
Kontrolovaný subjekt argumentoval nedostatočným finančným krytím na poistenie nehnuteľností a havarijným  
stavom budovy na Župnom námestí, kde je plánovaná rozsiahla rekonštrukcia. Ochranu riešil nákupom  
kamerového systému a napojením na pult centrálnej ochrany.  
Kontrolou postupu nakladania s prebytočným, dočasne prebytočným a neupotrebiteľným majetkom neboli zistené  
nedostatky. Kontrolované subjekty realizovali prevod, predaj a prenájom majetku štátu na základe rozhodnutí  
štatutárnych orgánov pri dodržaní všetkých procesných úkonov určených zákonom o správe majetku štátu.  
Pohľadávky – vykazovanie a správa  
Pohľadávky štátu predstavujú právo štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona,  
z činnosti alebo na základe činnosti správcu pohľadávky. V účtovnej závierke sú vykazované v rámci neobežného  
majetku. Hodnota pohľadávok, pri ktorých hrozí riziko, že nebudú splatené, sa dočasne znižuje vytváraním  
opravných položiek.  
Najvyšší objem pohľadávok bol vykazovaný v PMÚ SR, od 14,5 mil. eur do 19,2 mil. eur, kde pohľadávky zároveň  
tvorili najvyšší podiel na celkovom majetku úradu – v rozpätí od 92,9 % do 95,0 %; nasledoval ÚVO,  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
s vykazovanými pohľadávkami od 1,2 mil. eur do 2,6 mil. eur, s podielom na celkovom majetku od 6,4 % do  
12,3 %; ÚRSO s pohľadávkami od 46 tis. eur do 210 tis. eur, s podielom na celkovom majetku od 1,4 % do 6,4 %.  
Rozhodujúci podiel tvorili pohľadávky, ktoré vznikli na základe vydaných rozhodnutí o pokutách uložených za  
porušenie zákonov, ktorých dodržiavanie dozorujú uvedené subjekty. V ostatných kontrolovaných subjektoch  
pohľadávky z hľadiska štruktúry majetku tvorili nevýznamnú položku – menej ako jedno percento z celkového  
majetku; vznikli prevažne z prevádzkovej činnosti. Stav pohľadávok v brutto hodnote k 31. 12. kontrolovaného  
obdobia je uvedený v grafe.  
Graf 2: Pohľadávky k 31. 12. kontrolovaného obdobia (v eurách)  
Pohľadávky (v eurách)  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
KSR SR  
0
KNS SR  
32 427  
PMÚ SR  
14 467 360  
ÚJD SR  
954  
ÚRSO  
210 067  
ÚVO  
1 156 063  
2019  
2020  
2021  
43  
0
59 213  
59 079  
17 934 080  
19 242 454  
1 227  
1 181  
51 866  
46 533  
1 970 694  
2 569 040  
Zdroj: IÚZ za roky 2019 až 2021  
NKÚ SR preveril správnosť stavov pohľadávok vykazovaných v IÚZ k 31. 12. kalendárnych rokov kontrolovaného  
obdobia. Nedostatky v účtovaní a vykazovaní pohľadávok v súvahe, okrem ÚVO, neboli zistené. ÚVO neviedol  
v účtovníctve dve pohľadávky v celkovej výške 2,5 mil. eur, ktoré vymáhal prostredníctvom Slovenskej  
konsolidačnej, a. s., čím podhodnotil vykazovaný stav pohľadávok k 31. 12. 2021 o takmer 50 %. Zároveň boli  
zistené prípady účtovania pohľadávok nižšej hodnoty až po ich úhrade, t. j. nebol dodržaný akruálny princíp  
účtovania. Nepostupoval tak v súlade so zákonom o účtovníctve a jeho účtovná závierka neposkytovala verný  
a pravdivý obraz o skutočnostiach - pohľadávkach, ktoré sú predmetom účtovníctva.  
Okrem KSR SR a ÚJD SR, všetky ostatné kontrolované subjekty – KNS SR, PMÚ SR, ÚVO a ÚRSO  
v poznámkach k IÚZ nesprávne vykazovali pohľadávky podľa doby splatnosti, čím nepostupovali v súlade  
s Opatrením MF SR k IÚZ. Tabuľková časť poznámok nezodpovedala skutočnosti, t. j. údaje v nej uvedené neboli  
spoľahlivé. Skutočný stav pohľadávok po lehote splatnosti bol vyšší než uvádzaný stav. Napr. PMÚ SR vykazoval  
všetky pohľadávky v lehote splatnosti, no v skutočnosti až 98 % pohľadávok bolo po splatnosti. Podobne aj ÚVO  
uvádzal len 20 % pohľadávok po lehote splatnosti, pričom v skutočnosti ich bolo takmer 92 %. Išlo predovšetkým  
o pohľadávky z nezaplatených pokút, o ktoré sa vedie súdny spor.  
Inventarizáciu pohľadávok kontrolované subjekty, s výnimkou ÚRSO a ÚJD SR, nevykonali v súlade so zákonom  
o účtovníctve. Skutočný stav pohľadávok nebol preukázaný dokladovou inventúrou, inventúrne súpisy  
a inventarizačné zápisy neobsahovali zákonné náležitosti, nebola posudzovaná reálnosť ocenenia pohľadávok.  
PMÚ SR v rokoch 2019 a 2020 a KNS SR v roku 2019 inventarizáciu pohľadávok nevykonali vôbec, čím porušili  
zákon o účtovníctve. Nevykonaním inventarizácie v PMÚ SR, kde pohľadávky predstavujú 95 % hodnoty majetku,  
bola spochybnená preukázateľnosť a správnosť vedenia účtovníctva.  
Pre dosiahnutie verného a pravdivého zobrazenia skutočností v účtovnej závierke je nevyhnutné prehodnocovať  
kvalitu a vymožiteľnosť pohľadávok minimálne pri inventarizácii a v prípade rizika ich nezaplatenia tvoriť opravné  
položky. Opravné položky by sa mali tvoriť najmä k pohľadávkam, pri ktorých je opodstatnené predpokladať, že  
ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a k sporným pohľadávkam. Kontrolou boli posúdené pravidlá a proces  
tvorby, použitia a zrušenia opravných položiek k pohľadávkam.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR zistil, že ani jeden kontrolovaný subjekt nemal vo vnútornom predpise upravené pravidlá pre  
výpočet opravných položiek k pohľadávkam po lehote splatnosti a postupy ich tvorby, použitia a zrušenia.  
V kontrolovanom období KSR SR a ÚJD SR neevidovali pohľadávky po lehote splatnosti. KNS SR a ÚRSO  
k pohľadávkam po lehote splatnosti opravné položky netvorili. Opravné položky k pohľadávkam tvorili len PMÚ SR  
a ÚVO. PMÚ SR tvoril opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurze. ÚVO na základe subjektívneho  
rozhodnutia zamestnancov, pričom z účtovných podkladov a vyjadrení kontrolovaného subjektu nebolo jasné, na  
základe akých kritérií boli tvorené. Kontrolované subjekty netvorili opravné položky k pohľadávkam z neuhradených  
pokút, ktorých vykonateľnosť bola odložená súdom, resp. bol priznaný odkladný účinok podanej žalobe. Dôvodom  
bola vysoká miera úspešnosti v súdnom konaní, ktorá predstavovala v priemere takmer 90 %.  
NKÚ SR odporučil kontrolovaným subjektom vo vnútornom predpise upraviť pravidlá pre tvorbu a zúčtovanie  
opravných položiek k pohľadávkam po lehote splatnosti, vrátane procesov a určenia zodpovedností odborných  
útvarov za ich identifikáciu a stanovenie výšky.  
Preverené kontrolované subjekty sú v zmysle zákona o pohľadávkach štátu v postavení správcov pohľadávok  
štátu, ktorí sú povinní využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávok a dbať, aby nedošlo k ich  
zániku alebo premlčaniu alebo premlčaniu práv na ich vymáhanie. Okrem ÚRSO a ÚJD SR všetky ostatné úrady  
evidovali pohľadávky po lehote splatnosti, ktorých hodnota je uvedená v tabuľke.  
Tabuľka 3: Stav pohľadávok k 31. 12. kontrolovaného obdobia (v eurách)  
Pohľadávky  
2019  
2020  
2021  
KNS SR  
PMÚ SR  
ÚVO  
Pohľadávky celkom  
32 427  
2 157  
6,7%  
0
59 213  
2 544  
4,3%  
0
59 079  
2 603  
4,4%  
0
Pohľadávky po lehote splatnosti  
Podiel na pohľadávkach celkom  
Opravné položky k pohľadávkam  
Pohľadávky celkom  
14 467 360  
11 864 884  
82,0%  
17 934 080  
13 707 640  
76,4%  
19 242 454  
18 912 025  
98,3%  
Pohľadávky po lehote splatnosti  
Podiel na pohľadávkach celkom  
Opravné položky k pohľadávkam  
552 559  
552 559  
552 559  
Pohľadávky celkom  
1 156 063  
1 154 414  
99,9%  
1 970 694  
1 793 841  
91,0%  
2 569 041  
2 360 777  
91,9%  
Pohľadávky po lehote splatnosti  
Podiel na pohľadávkach celkom  
Opravné položky k pohľadávkam  
582 416  
571 202  
573 702  
ÚRSO  
Pohľadávky celkom  
210 067  
125 367  
59,7%  
0
51 866  
50 566  
97,5%  
0
46 532  
45 533  
97,9%  
0
Pohľadávky po lehote splatnosti  
Podiel na pohľadávkach celkom  
Opravné položky k pohľadávkam  
Zdroj: IÚZ za roky 2019 až 2021, hlavné knihy, podklady kontrolovaných subjektov  
Správca pohľadávok štátu je povinný zverejňovať splatné pohľadávky v Centrálnom registri splatných pohľadávok  
štátu do 30 dní od ich splatnosti a v tomto termíne aj aktualizovať údaje o pohľadávkach. Túto povinnosť si nesplnila  
KNS SR, ktorá nemala v registri počas kontroly NKÚ SR zverejnenú žiadnu pohľadávku, no zároveň ani predmetné  
pohľadávky nevymáhala, čím nepostupovala podľa zákona o pohľadávkach štátu.  
Vymáhanie pohľadávok v PMÚ SR, ÚVO a ÚRSO bolo realizované v súlade so zákonom o pohľadávkach štátu.  
ÚVO a ÚRSO v kontrolovanom období každoročne uzatvárali so Slovenskou konsolidačnou, a. s., zmluvy  
o vymáhaní pohľadávok štátu podľa zákona o pohľadávkach štátu. PMÚ SR vymáhanie vykonával najmä  
prostredníctvom súdneho exekútora. PMÚ SR a ÚVO evidovali vo vysokom objeme splatné pohľadávky, ktoré boli  
predmetom prebiehajúcich súdnych konaní s odložením výkonu rozhodnutia, čo právne znemožňovalo ich  
vymáhanie. Rezervy v dokumentovaní procesu vymáhania pohľadávok boli zistené v KNS SR.  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Odpis pohľadávky je jedným zo spôsobov definitívneho vyradenia pohľadávky z majetku z iného dôvodu, ako je  
jej úhrada alebo započítanie, a účtuje sa pri trvalom upustení od jej vymáhania podľa zákona o pohľadávkach štátu.  
Kontrolou odpisovania pohľadávok z účtovnej evidencie boli zistené nedostatky v ÚVO, ktorý odpísal pohľadávky,  
ktoré nespĺňali kritériá na ich odpísanie podľa zákona o pohľadávkach štátu. ÚRSO nevykonal odpis pohľadávok,  
ku ktorým boli vydané rozhodnutia štatutárneho orgánu o trvalom upustení od vymáhania. KNS SR viedla  
v účtovníctve nevymožiteľné pohľadávky napriek odporučeniu inventarizačnej komisie vykonať ich odpis. Proces  
a zodpovednosť za odpis pohľadávok nemali kontrolované subjekty upravené vnútorným predpisom.  
Rezervy  
Rezervy sú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou, tvorené na základe zásady opatrnosti.  
Predstavujú existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, pričom je pravdepodobné,  
že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Ak nie je známa presná výška záväzku, oceňujú sa  
odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.  
Kontrolou boli posúdené princípy tvorby, použitia a zrušenia rezerv, správnosť ich účtovania a vykazovania  
v individuálnej účtovnej závierke. Stav rezerv, vykazovaný v účtovnej závierke kontrolovaných subjektov k 31. 12.  
kontrolovaného obdobia, je uvedený v grafe.  
Graf 3: Rezervy k 31. 12. kontrolovaného obdobia (v eurách)  
Rezervy (v eurách)  
25 000 000  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
KSR SR  
0
KNS SR  
1 581 576  
PMÚ SR  
20 693 192  
ÚJD SR  
ÚRSO  
0
ÚVO  
45 049  
2019  
2020  
2021  
0
0
2 081 576  
1 454 114  
19 866 982  
2 351 481  
0
434  
39 282  
33 038  
65 000  
159 144  
184 835  
Zdroj: IÚZ za roky 2019 až 2021  
Všetky kontrolované subjekty tvorili rezervy na súdne spory, príp. trovy súdneho konania. ÚJD SR tvoril rezervu  
na ostatné významné rizika, konkrétne na odvod a pokutu za porušenie finančnej disciplíny vo výške 159 tis. eur,  
udelené Úradom vládneho auditu. ÚRSO tvoril rezervu na nevyčerpané dovolenky a odvody do poisťovní vo výške  
184 tis. eur, pričom na tento titul sa od roku 2015 rezervy v rozpočtových organizáciách netvoria.  
Kontrola odhalila nedostatky v metodike tvorby a zúčtovania rezerv a nastavení vnútorných procesov pri  
identifikácii a oceňovaní rezerv. Kontrolované subjekty nemali vnútorným predpisom stanovený spôsob  
tvorby, používania, zrušenia a účtovania rezerv, čím nepostupovali v súlade s opatrením MF SR o postupoch  
účtovania pre ROPO. Chýbalo tiež vymedzenie zodpovednosti konkrétnych osôb, resp. útvarov za identifikáciu  
rezerv, ich ocenenie a proces ich prehodnocovania. Pozitívne možno hodnotiť, že podkladom pre účtovanie rezerv  
na súdne spory boli vyjadrenia právnikov k stavu súdnych konaní ku dňu zostavenia účtovnej závierky. V niektorých  
subjektoch, napr. v PMÚ SR a KSR SR, mali vyjadrenia právnikov len informatívny charakter a zodpovednosť za  
aktualizáciu výšky rezerv bola ponechaná na útvaroch ekonomiky a účtovníctva. Nebolo tak jednoznačné, či  
vytvorená rezerva pokrýva riziko, resp. budúci záväzok v plnej výške.  
Rozdielny bol aj prístup PMÚ SR a ÚVO k tvorbe a vykazovaniu rezerv na súdne spory o zaplatené pokuty.  
PMÚ SR tvoril rezervy na súdne spory o pokuty vedené na Najvyššom súde SR, ostatné uvádzal v podsúvahovej  
evidencii a zverejňoval popisnou formu v poznámkach k IÚZ. ÚVO netvoril rezervy ani nezverejňoval informácie  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
o súdnych sporoch v poznámkach k IÚZ napriek skutočnosti, že voči ÚVO v preverovanom období prebiehalo 31  
súdnych konaní vo veci preskúmania rozhodnutia o uložení pokuty v celkovej výške presahujúcej 2 mil. eur. Mal  
vytvorené len rezervy na trovy súdneho konania. Napriek vysokej miere úspešnosti v súdnom konaní, NKÚ SR  
odporučil uvádzať informáciu o predmetných súdnych sporoch v príslušnej časti poznámok k IÚZ.  
Nedostatky boli zistené aj pri účtovaní a vykazovaní rezerv. ÚVO účtoval a vykazoval v poznámkach k IÚZ  
rezervy na trovy súdneho konania ako zákonné rezervy, ktoré rozpočtové organizácie bez zdaňovanej činnosti  
netvoria. S výnimkou ÚVO, ostatné subjekty nerozlišovali kategórie použitia a zrušenia rezerv. Z údajov  
vykázaných v tabuľkovej časti poznámok IÚZ tak nebolo možné zistiť výšku rezerv, ktoré boli použité na účel, na  
ktorý boli vytvorené. Účelové použitie rezerv je pritom zákonnou podmienkou ich tvorby. NKÚ SR preto odporučil  
kontrolovaným subjektom vytvoriť analytické účty osobitne pre použitie a osobitne pre zrušenie rezerv.  
Nedostatočné, neúplné a nespoľahlivé informácie o rezervách boli uvádzané aj v poznámkach k IÚZ, v ktorých  
kontrolované subjekty, v rozpore so zákonom o účtovníctve a opatrením MF SR o IÚZ, nedostatočne vysvetľovali  
a doplňovali údaje uvedené v súvahe a výkaze ziskov a strát.  
Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.  
Kontrolované subjekty nevykonali dokladovú inventúru v súlade so zákonom o účtovníctve, keď inventúrne súpisy  
neobsahovali doklad, resp. odvolávku na doklad preukazujúci vznik a ocenenie rezervy. Niektoré subjekty  
nevykonali inventarizáciu vôbec, napr. KNS SR v roku 2019, PMÚ SR v rokoch 2019 a 2020. ÚRSO pristupoval  
k vykonaniu inventarizácie formálne, neodhalil neopodstatnenosť zaúčtovanej rezervy na súdne trovy, ktoré už boli  
uhradené.  
Záver  
Výsledky kontrol potvrdili riziká, identifikované pri ich príprave. Nedostatky zistené v účtovaní a vykazovaní DLHM,  
pohľadávok a rezerv v IÚZ kontrolovaných kapitol štátneho rozpočtu, ktoré nemajú povinnosť mať účtovnú závierku  
overenú audítorom, boli rovnakého charakteru ako v účtovných jednotkách – ministerstvách, ktoré boli  
predmetom kontrol NKÚ SR v rokoch 2020 a 2022. Pretrvávajúce nedostatky boli najmä v dôsledku nesprávneho  
výkladu legislatívy, nedôslednej aplikácie účtovných metód a zásad určených MF SR, ale aj zlyhania ľudského  
faktoru, predovšetkým v dôsledku kumulácie viacerých činností, vyplývajúcej z veľkosti účtovných jednotiek.  
NKÚ SR vidí priestor na zlepšenie, okrem vzdelávacej a informačnej činnosti MF SR, gestora účtovníctva, aj  
v legislatívnom ukotvení určenia jednoznačných pravidiel pre tvorbu a vykazovanie niektorých druhov majetku  
a záväzkov, najmä opravných položiek k pohľadám po lehote splatnosti, príp. rezerv.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontroly boli ukončené protokolom o výsledku kontroly. Námietku proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti  
kontrolných zistení vzniesol len ÚVO. Týkala sa prekročenia limitu pri obstaraní elektromobilu, ktorú NKÚ SR  
vyhodnotil ako neopodstatnenú. NKÚ SR uložil kontrolovaným subjektom prijať opatrenia na odstránenie zistených  
nedostatkov a predložiť správu o ich plnení. NKÚ SR bude plnenie prijatých opatrení monitorovať a vyhodnocovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Kancelária Najvyššieho súdu SR  
Župné námestie 13  
Kancelária Súdnej rady SR  
Hlavné námestie 8  
824 73 Bratislava 26  
814 90 Bratislava  
814 22 Bratislava  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Protimonopolný úrad SR  
Bajkalská 27  
Úrad jadrového dozoru SR  
Drieňová 24  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Ružová dolina 10  
814 22 Bratislava  
826 03 Bratislava  
821 09 Bratislava  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
Tomášikova 28C  
821 03 Bratislava 3  
Zoznam použitých skratiek  
DLHM  
IÚZ  
Dlhodobý hmotný majetok  
Individuálna účtovná závierka  
KNS SR  
KSR SR  
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  
Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky  
MF SR  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
NKÚ SR, Úrad  
opatrenie MF SR k IÚZ  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Opatrenie MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa  
ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom  
vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto  
predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové  
organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších  
predpisov  
opatrenie MF SR o postupoch  
účtovania pre ROPO  
Opatrenie MF SR z 8. augusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa  
ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove  
pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce  
a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov  
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky  
PMÚ SR  
ÚJD SR  
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky  
ÚRSO  
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví  
ÚVO  
Úrad pre verejné obstarávanie  
zákon o pohľadávkach štátu  
Zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
zákon o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy  
zákon o správe majetku štátu  
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o  
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  
Zákon NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších  
predpisov  
zákon o účtovníctve  
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov  
11