Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
zmluvného vzťahu. SpS tiež nepreukázala plnenie druhého strategického cieľa, dosiahnuté výsledky
hospodárenia neporovnávala s výsledkami spoločností s podobným predmetom podnikania v strednej a západnej
Európe a severnej Amerike.
Rozporuplnosť vo vlastníctve skladovacích zariadení SpS
Skladovacie zariadenia na ropné výrobky vo vlastníctve SpS pokrývajú približne 70 % z celkového objemu
núdzových zásob ropných výrobkov v SR. Hoci je väčšina skladovacích zariadení na ropné výrobky
vo vlastníctve SpS, samotné skladovanie ropných výrobkov zabezpečuje súkromný sektor
prostredníctvom zmluvy s Agentúrou. Skladovacie zariadenia na ropné výrobky SpS prenajíma súkromnej
obchodnej spoločnosti – Zväzu pre skladovanie, a. s. (dcérska spoločnosť Slovnaftu, a. s.), ktorá túto službu
pre Agentúru poskytuje na základe dlhodobého zmluvného vzťahu.
NKÚ SR negatívne hodnotí, že SpS bez súčinnosti súkromného sektora nie je schopná samostatne vo svojej
réžii skladovať núdzové zásoby ropných výrobkov, a to aj z dôvodu, že vlastní iba samotné nádrže, avšak
nevlastní príslušenstvo k nádržiam na ropné výrobky (produktovody vedúce k nádržiam, technológie a pod.).
Tieto sú predmetom vlastníctva inej súkromnej právnickej osoby – Slovnaftu, a. s. SpS nevlastní ani pozemky
pod skladovacími zariadeniami, ani prístupové komunikácie k nim. Všetky skladovacie zariadenia na ropné
výrobky sa nachádzajú v areáloch spoločnosti Slovnaft, a. s. Prístupové komunikácie zároveň neboli
majetkovo-právne vysporiadané v prospech SpS ako vlastníka stavieb a tento stav trval aj počas kontrolovaného
obdobia. Využívanie skladovacích zariadení na ropné výrobky je tak jednoznačne podmienené zmluvným vzťahom
so súkromnými spoločnosťami. SpS nevstupuje ani do tvorby ceny za skladovanie ropných výrobkov, tú určuje
skladovateľ ropných výrobkov, teda súkromný sektor.
Podobná situácia ohľadom vlastníckych vzťahov ako pri skladovacích zariadeniach na ropné výrobky
je aj pri využívaní skladovacích zariadení na núdzové zásoby ropy. Majetkom vloženým spoločnosťou
TP, a. s., do SpS, boli len samotné nádrže. Ostatné technológie a produktovody vedúce k nádržiam vrátane
pozemkov vlastní TP, a. s. a všetky skladovacie zariadenia sa nachádzajú v jej areáloch. Zabezpečenie
skladovania ropy je jednoznačne podmienené zmluvným vzťahom so spoločnosťou TP, a. s. Rozdielom je, že ide
o spoločnosť, v ktorej vlastníkom 100 % akcií je SR, zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR.
NKÚ SR tiež poukazuje na to, že na skladovanie Agentúrou požadovaného objemu núdzových zásob ropy
nemala SpS dostatočné disponibilné vlastné skladovacie kapacity (len 64 %). Pre naplnenie povinnosti
udržiavania požadovaného množstva núdzových zásob ropy musela spoločnosť zabezpečiť dodatočné
disponibilné kapacity prostredníctvom zmluvných vzťahov so spoločnosťou TP, a. s., a súkromnou spoločnosťou
Zväz pre skladovanie, a. s. (36 %).
NKÚ SR upozorňuje, že v oboch prípadoch – či už pri skladovaní núdzových zásob ropy alebo ropných výrobkov,
bez uzatvorenia zmluvných vzťahov s tretími stranami nemá SpS možnosť poskytovať služby skladovania
núdzových zásob pre Agentúru.
Manažérske riadenie v SpS bolo nedostatočné
SpS nemala vypracovaný strategicko-plánovací koncepčný dokument rozvoja a modernizácie
skladovacích kapacít, ktorý by, okrem iného, obsahoval najmä jednoduché a jasné zámery, strednodobé ciele
a vízie popisujúce budúci želaný stav. Pritom túto potrebu navyšovania objemu skladovacích kapacít zdôrazňovali
aj SŠHR a Ministerstvo hospodárstva SR vo svojich strategických dokumentoch. V tejto súvislosti NKÚ SR
upozorňuje na riziko nekoncepčného a nekoordinovaného riadenia zo strany manažmentu SpS
pri zabezpečovaní dostatočných skladovacích kapacít do budúcna, resp. ich obnovy a modernizácie. NKÚ
SR zdôrazňuje, že existencia strategicko-plánovacích koncepčných dokumentov eliminuje náhle
rozhodovania „ad hoc“, ktoré vo väčšine prípadov bývajú v časovej tiesni a postupujú riziko nehospodárneho
a neefektívneho vynakladania finančných prostriedkov.
V kontrolovanom období spoločnosť neplánovala rozširovanie skladovacích zariadení, plánované investičné
výdavky sa týkali iba rekonštrukcií súvisiacich so skladovacími zariadeniami, ktoré však vo veľkej miere neboli
realizované. Celkový plánovaný objem investičných výdavkov SpS predstavoval v rokoch 2020 až 2022 sumu
1,1 mil. eur, pričom čerpaných bolo kumulatívne len 42 tis. eur. V tejto súvislosti NKÚ SR poukazuje na skutočnosť,
že SpS mala k 31. 12. 2022 vytvorenú finančnú rezervu (nakumulovaný zostatok finančných prostriedkov)
6
