Správa o výsledku kontroly  
2023  
Ochrana pred povodňami v SR -  
kontrola opatrení  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik  
Slovenský vodohospodársky podnik vznikol 1. júla 1997 ako štátny podnik s celoslovenskou pôsobnosťou  
na plnenie verejnoprospešných úloh. SVP, š. p. patrí medzi strategicky dôležité štátne podniky s upraveným  
spôsobom hospodárenia, pretože má v správe majetok, ktorý je podľa Ústavy SR vo výhradnom vlastníctve štátu.  
Spravuje a chráni kvalitu a množstvo povrchových a podzemných vôd, toky riek na Slovensku aj majetok, ktorý  
na nich štát postavil. Vo verejnom záujme sa stará aj o protipovodňovú ochranu a o vytváranie plavebných  
podmienok na riekach. Štátny podnik patrí do zakladateľskej pôsobnosti MŽP SR.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov  
kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Kontrolovaným obdobím boli  
roky 2018 až 2022 a súvisiace obdobia.  
Prečo sme kontrolovali  
Kontrola bola pripravená na základe detailného monitoringu plnenia opatrení a identifikovaných rizikových oblastí  
z kontrol NKÚ SR vykonaných v rokoch 2018 a 2019, najmä čo sa týka nedostatočného financovania opatrení  
na ochranu pred povodňami z rozpočtovej kapitoly MŽP SR, nezabezpečenia riadneho stavu vodných stavieb  
a neplnenia smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík.  
Čo sme zistili  
•
Dlhodobé záporné výsledky hospodárenia podniku sú v rozhodujúcej miere spôsobené nedostatočným  
financovaním oprávnených výdavkov zo štátneho rozpočtu.  
•
Pretrvávajúca dlhodobá nestabilita a nepredvídateľnosť financovania neregulovaných platieb z rozpočtovej  
kapitoly MŽP SR a jej dopad na starostlivosť o majetok štátu v správe SVP, š. p. Od roku 2010 štát  
nepreplatil cca 334 mil. eur preukázaných nákladov na neregulované služby a každoročne sa tento schodok  
zvyšuje.  
•
Nedostatočné financovanie opráv a údržby vodohospodárskeho majetku smeruje k zhoršujúcemu sa  
technickému stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh z hľadiska dlhodobého nenaplnenia finančného  
vyjadrenia normatívu opráv a údržby za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 mil. eur.  
Vodné stavby, na ktoré boli vydané rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy nemali udržiavaný dobrý  
stav, čo nebolo v súlade so zákonom o vodách.  
Riziko vzniku havárií na vodných stavbách, povodňových situácií na vodných tokoch a následného  
ohrozenia majetku a obyvateľov.  
Riziko nesplnenia zmluvy o poskytnutí NFP do 31.12.2023 a spochybnenia oprávnenosti výdavkov NFP  
na realizáciu aktivít projektu predstavuje sumu takmer 11,9 mil. eur bez DPH.  
Riziko finančných sankcií zo strany Európskej komisie z dôvodu neplnenia smernice EÚ o hodnotení  
a manažmente povodňových rizík.  
Podozrenie zo spáchania trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku – v prípade  
neoprávneného vyplatenia podielovej odmeny za právne zastupovanie, v celkovej sume 1 846 419,80 eur.  
•
•
•
•
•
Čo odporúčame  
Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie  
•
požiadať MŽP SR o predloženie dlhodobej koncepcie udržateľného a strategického rozvoja SVP, š. p.,  
v kontexte plnenia národných a medzinárodných záväzkov v danej oblasti. Informovať výbor NR SR  
v stanovených intervaloch o jej plnení.  
1
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo nielen preveriť a vyhodnotiť plnenie opatrení z predošlej kontroly ale tiež poukázať  
na rizikové oblasti, najmä čo sa týka financovania protipovodňových opatrení, stavu vodných stavieb, plnenia  
povinností v zmysle smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Dodatočne bol predmet kontroly  
doplnený ešte o preverenie podnetu OČTK v súvislosti so zmluvným zabezpečovaním právnych služieb.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola realizovaná v súlade so zákonom o NKÚ SR a so štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných  
princípov medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Hodnotiacimi kritériami pri kontrole  
boli právne predpisy, na základe ktorých boli posudzované a vyhodnocované doklady a informácie poskytnuté  
ku kontrole. Pri kontrole bol použitý prístup detailného preverovania obsahovej správnosti relevantných  
dokumentov, vybratých dokladov a postupov, potrebných pre splnenie účelu a predmetu kontroly. Kontrolovaným  
obdobím boli roky 2018 až 2022 a v prípade potreby aj súvisiace obdobia.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Financovanie štátneho podniku  
Slovenský vodohospodársky podnik patrí medzi strategicky dôležité štátne podniky. Spravuje a chráni toky riek  
na Slovensku a majetok, ktorý na nich štát postavil. Podnik zabezpečuje aj ďalšie činnosti a aktivity v oblasti  
monitorovania povrchových vôd, technicko-bezpečnostného dohľadu na vodných stavbách, zabezpečovania  
plavebných podmienok a vytyčovania plavebnej dráhy, havárií na vodných tokoch, zabezpečovacích prác počas  
povodňových situácií atď. Cieľom je zabezpečiť ochranu prírody a krajiny pred extrémnymi hydrologickými situácia-  
mi a následkami povodní v dôsledku klimatických zmien.  
Financovanie štátneho podniku bolo predmetom kontrol NKÚ SR, vykonaných v rokoch 2018 a 2019. Už vtedy  
NKÚ SR upozornil príslušné orgány SR na riziká vyplývajúce z nedostatočného financovania protipovodňovej  
ochrany obyvateľstva a majetku.  
Výsledok hospodárenia SVP, š. p., je vyjadrený v nasledovnom grafe.  
Graf č. 1: Výsledok hospodárenia SVP, š. p. v rokoch 2018 až 2022  
Zdroj údajov: SVP, š. p.  
2
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
NKÚ SR konštatuje, že SVP, š. p., od roku 2009 dlhodobo vykazuje stratu, okrem rokov 2013, 2020 a 2021,  
keď štátny podnik dosiahol mierny zisk cca 2 mil. eur. Kontrolou bolo zistené, že zisk v rokoch 2020 a 2021  
bol dosiahnutý jednorazovými opatreniami najmä na základe úspory nákladov, čo malo za následok  
nedostatočné zabezpečenie starostlivosti o vodohospodársky majetok vo vlastníctve štátu.  
Starostlivosť o vodné toky a vybudované vodohospodárske diela je jednou zo základných činností SVP, š. p.  
Prioritnou súčasťou starostlivosti je zabezpečenie nutných opráv a údržby. Nedostatočné financovanie opráv  
a údržby vodohospodárskeho majetku v správe SVP, š. p. smeruje k zhoršujúcemu sa technickému stavu vodných  
stavieb. Celkový technický dlh, z hľadiska dlhodobého nenaplnenia finančného vyjadrenia normatívu opráv  
a údržby za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 mil. eur.  
Historicky najvyššiu hodnotu dosiahla strata v roku 2022 a to 33,1 mil. eur. Výška straty bola každoročne  
ovplyvnená najmä nedostatočnou výškou uvoľnených finančných prostriedkov (z rozpočtovej kapitoly MŽP SR)  
na neregulované platby, z ktorých boli hradené výdavky na plnenie verejnoprospešných úloh SVP, š. p., pri  
starostlivosti o vodné toky a s tým súvisiacim plnením povinností štátneho podniku.  
Kontrolou bolo zistené, že dlhodobé záporné výsledky hospodárenia štátneho podniku sú v rozhodujúcej  
miere spôsobené nedostatočným financovaním oprávnených výdavkov zo štátneho rozpočtu.  
Hlavným zdrojom financovania zákonom stanovených úloh podniku sú tzv. neregulované platby. V zmysle  
nariadenia Vlády SR o neregulovaných platbách, štátny podnik každoročne predkladal žiadosť na úhradu  
ekonomicky oprávnených nákladov za poskytovanie neregulovaných služieb na nasledujúci rozpočtový  
rok prostredníctvom kapitoly MŽP SR z prostriedkov štátneho rozpočtu.  
Za kontrolované obdobie rokov 2018 až 2022 bola požiadavka SVP, š. p., na neregulované platby z rozpočtovej  
kapitoly MŽP SR vo výške 262,2 mil. eur. Zo štátneho rozpočtu bolo poukázaných len 93,3 mil. eur, čo  
predstavovalo len 35,6 % z celkovej požiadavky na neregulované platby. Za posledných 5 rokov bol teda  
rozdiel medzi oprávnenou požiadavkou na neregulované platby a skutočne poskytnutými finančnými  
prostriedkami zo ŠR SR prostredníctvom kapitoly MŽP SR takmer 169 mil. eur.  
Graf č. 2: Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom kapitoly MŽP SR  
v rokoch 2018 až 2022  
Zdroj údajov: SVP, š. p.  
3
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Najmä v rokoch 2021 a 2022 došlo k výraznému poklesu pridelených finančných prostriedkov na neregulované  
platby zo ŠR SR prostredníctvom kapitoly MŽP SR oproti predchádzajúcim rokom (v roku 2021 len 13,6 % a v roku  
2022 len 5 % oproti oprávnenej požiadavke na neregulované platby).  
Z výsledkov kontroly vyplýva, že v SVP, š. p., pretrváva dlhodobá nestabilita a nepredvídateľnosť financovania  
neregulovaných platieb zo štátneho rozpočtu a jeho dopad na starostlivosť o majetok štátu v správe SVP,  
š. p. Od roku 2010 (za posledných 13 rokov) štát nepreplatil cca 334 mil. eur preukázaných nákladov  
na neregulované služby a každoročne sa tento schodok zvyšuje.  
Pokiaľ nebudú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytnuté v rámci ekonomicky oprávnených  
nákladov na neregulované činnosti v potrebnej, resp. požadovanej výške, štátny podnik bude môcť  
zabezpečovať starostlivosť o štátny majetok len v nevyhnutnom rozsahu disponibilných finančných  
zdrojov. Ak nedôjde k jeho modernizácii a obnove, jestvujúci stav sa bude naďalej zhoršovať a štátny  
podnik si nebude plniť zákonom stanovené povinnosti.  
NKÚ SR upozorňuje na skutočnosť, že úsporné opatrenia nedokážu zásadne zmeniť dlhodobo stratové  
hospodárenie SVP, š. p. Týmto spôsobom je síce možné krátkodobo zlepšiť hospodárske výsledky podniku  
a niektoré jeho činnosti, ale tie nedokážu riešiť závažné problémy nerealizovanej údržby a modernizácie. Ak nie sú  
ani oprávnené náklady pokryté neregulovanými platbami dlhodobo a v požadovanej výške, a podnik nemá  
možnosti získať iné zdroje svojho rozvoja, zákonite sa dostáva do výrazných ekonomických problémov. Reálne  
hrozí zastavenie mnohých rozhodujúcich činností štátneho podniku, vrátane činností povinných podľa viacerých  
zákonov - vodného, protipovodňového a zákona o vnútrozemskej plavbe alebo ich nedostatočné plnenie v zmysle  
kvality a rozsahu. Môže sa prehĺbiť ohrozenie prevádzkovej schopnosti stavieb a bez zvýšenia  
neregulovaných platieb či iných reálnych zdrojov hrozí aj riziko neprimeraného prepúšťania  
zamestnancov.  
Stav vodných stavieb  
SVP, š. p., si plní úlohy vo verejnom záujme v oblasti vôd a vodného hospodárstva za predpokladu zabezpečenia  
potrebných finančných prostriedkov. Jednou z významných činností na zisťovanie adekvátneho stavu vodných  
stavieb je technicko-bezpečnostný dohľad. SVP, š. p., prostredníctvom odštepných závodov prevádzkuje  
311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, vrátane prislúchajúcich prevádzkových objektov a technologických  
zariadení. Väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac ako 40 až 60 rokov.  
Na existujúcich vodných stavbách sa intenzívnejšie, než v minulosti, prejavujú javy súvisiace so starnutím  
priehradných telies a ich podloží. Vzhľadom na vek vodných stavieb, opotrebovanie a morálnu zastaranosť  
technologického vybavenia, mnohé z nich si vyžadujú rekonštrukciu a modernizáciu.  
O životnosti priehrad, ktoré sú postavené z prírodných materiálov, ako je zem, resp. kameň nepojednávajú žiadne  
technické normy. Keďže prírodný materiál nestarne tak ako betón, životnosť zemných priehrad je obmedzená  
starnutím materiálov ktoré sa pri ich výstavbe použili a sú ich súčasťou, ako je železobetón a oceľ.  
Starnutie vodných stavieb sa prejavuje hlavne degradáciou železobetónových častí, koróziou kovových častí  
hradiacich konštrukcií, uzáverov a potrubí, či degradáciou tesniacich prvkov. Vychádzajúc z historických  
skúseností s výstavbou vodných nádrži na Slovensku, ktorá ma viac ako 400-ročnú históriu, možno konštatovať,  
že životnosť zemných priehrad je 100 a viac rokov. Prvá zmienka o vodnej nádrži z okolia Banskej Štiavnice  
pochádza z roku 1510 a ide o vodnú stavbu Veľká Vodárenská, ktorá v súčasnosti stále existuje a slúži obyvateľom  
a návštevníkom Banskej Štiavnici; má viac ako 500 rokov. Projektovaná životnosť oceľových konštrukcií  
na vodných stavbách je bežne 30 až 50 rokov. Na Slovensku sú k dnešnému dňu v prevádzke vodné stavby  
zo 70., 60., ale aj z 50. rokov 20 stor., a to bez zásadných investícií, opráv a renovácií. Životnosť zemných priehrad  
je podmienená primeranou starostlivosťou a pravidelnou údržbou o ich súčasti, pri dobrej starostlivosti možno  
uvažovať o životnosti prevyšujúcej 100 rokov.  
4
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolou NKÚ SR bolo zistené, že v dôsledku nedostatočného financovania neboli viaceré vodné stavby  
udržiavané v riadnom technickom stave. Vodné stavby v celkovom počte 24, na ktoré boli vydané  
rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, nemali udržiavaný dobrý stav, čo nebolo v súlade s § 48 ods. 4  
písm. g) zákona o vodách, podľa ktorého je správca toku povinný prevádzkovať a udržiavať vodné stavby  
v riadnom stave.  
Dlhodobá nepriaznivá finančná situácia však neumožňuje štátnemu podniku priebežne odstraňovať všetky  
nedostatky zistené na základe technicko-bezpečnostného dohľadu. Finančné prostriedky z rozpočtovej  
kapitoly MŽP SR dostatočne nepokrývajú náklady na nevyhnutnú opravu a údržbu vodných diel, na riešenie  
dlhodobého havarijného stavu. Pretrvávajúca finančná poddimenzovanosť podniku negatívne ovplyvňuje realizáciu  
opráv a údržby vodných stavieb.  
Napríklad zo štúdie hodnotiacej potrebu realizácie opatrení na stavbách Vážskej kaskády (uvedenej  
do prevádzky v roku 1936), ktorá bola vypracovaná v roku 2021, vyplýva, že kumulatívne vyčíslený investičný dlh,  
vytvorený dlhodobým podfinancovaním SVP, š. p., je vo výške 165,5 mil. eur.  
NKÚ SR konštatuje, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly MŽP SR bola  
starostlivosť o vodné stavby zabezpečovaná len v nevyhnutnom rozsahu, čím vzniká riziko vzniku havárií  
na vodných stavbách, povodňových situácií na vodných tokoch a ohrozenia majetku a obyvateľov.  
Dôsledkom tohto stavu je, že na existujúcich vodných stavbách, z ktorých mnohé majú aj viac ako šesťdesiat rokov,  
čoraz častejšie vznikajú problémy vyplývajúce z ich starnutia, ktoré sa už dlhodobo riešia len nevyhnutnými  
opravami – v rámci finančných možností, ktoré nepriaznivú situáciu neriešia, ba postupne môže dochádzať  
k haváriám vodných stavieb. Taktiež klimatické zmeny, v dôsledku ktorých sa striedajú obdobia extrémneho sucha  
a vysokého objemu nárazových zrážok, majú stále významnejší vplyv na eróziu a riziko havárií vodných stavieb.  
Napríklad v prípade takého poškodenia vodárenskej nádrže Starina, že by sa musela vypustiť, bez pitnej vody  
by ostalo približne 327 tisíc obyvateľov.  
NKÚ SR upozorňuje, že takáto situácia je dlhodobo neudržateľná a je nevyhnutné okamžité riešenie zlého  
technického stavu vodných stavieb, kde do budúcnosti vzniká riziko havárií.  
Plnenie (neplnenie) smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík  
V zmysle smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík, transponovanej do zákona o ochrane pred  
povodňami, sú členské krajiny povinné aktualizovať mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika.  
Tieto mapy tvoria základ pre vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík. Manažment povodňových rizík  
je neoddeliteľnou súčasťou integrovaného manažmentu povodia.  
NKÚ SR preveril, ako si SR prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov plnila  
povinnosti v stanovených termínoch. Kontrolou bolo zistené, že z ôsmich povinností bola zo strany SR  
v stanovenom termíne splnená len jedna, a to prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika,  
pričom jeho aktualizácia bola spracovaná a predložená MŽP SR dňa 13.12.2018, tzn. v termíne do 22.12.2018.  
Po stanovenom termíne (do 22.03.2019) bola zo strany SR splnená povinnosť sprístupniť Komisii prehodnotenie  
predbežného hodnotenia povodňového rizika a jeho aktualizáciu (sprístupnená bola Komisii 19.07.2019). Po viac  
ako troch rokoch po termíne, dňa 15.06.2023 boli sprístupnené aktualizované mapy povodňového ohrozenia  
a mapy povodňového rizika Komisii (termín bol do 22.03.2020).  
Vzhľadom na nedostatočné vlastné kapacity, zabezpečoval štátny podnik vypracovanie aktualizácie máp  
povodňového ohrozenia a povodňového rizika, ako aj aktualizácie plánu manažmentu povodňového rizika –  
externým zhotoviteľom. Vzhľadom na to, že celý proces verejného obstarávania od zverejnenia oznámenia  
o vyhlásení verejného obstarávania po konečné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie trval takmer  
27 mesiacov (do 29.11.2021), nebolo pre SVP, š. p., reálne, aby splnil termíny na ich predloženie  
a sprístupnenie.  
5
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolou bolo zistené, že stále nie sú vypracované finálne verzie návrhov plánov manažmentu povodňového  
rizika. Tieto majú byť dodané podľa aktualizovaného harmonogramu do 31.12.2023 (pôvodný zmluvne dohodnutý  
termín bol do 31.07.2023). Následne by mal prebiehať proces v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní  
vplyvov na životné prostredie a po jeho ukončení musia byť schválené predmetné dokumenty na úrovni  
oprávnených orgánov SR. Až potom bude možné realizovať sprístupnenie plánov manažmentu povodňového rizika  
EK, a to najneskôr do 30.06.2024 (termín stanovený v smernici EÚ bol do 22.03.2022).  
Projekt „Hodnotenie a manažment povodňového rizika – aktualizácia“, bol implementovaný v rámci zmluvy  
o poskytnutí NFP. NKÚ SR poukazuje na reálne riziko, že v prípade nedodržania konečného termínu splnenia  
zmluvy o poskytnutí NFP – do 31.12.2023, hrozí spochybnenie oprávnenosti výdavkov NFP (celkové  
oprávnené výdavky na realizáciu aktivít projektu predstavujú sumu 11 866 344,30 eur bez DPH).  
NKÚ SR upozorňuje, že v súvislosti s nedodržaním práva EÚ v oblasti hodnotenia a manažmentu  
povodňových rizík môže Komisia rozhodnúť o postúpení jeho prípadu na Súdny dvor EÚ. Ak súd vydá  
rozsudok v neprospech členského štátu, hrozia SR finančné sankcie, ktoré pozostávajú  
-
-
z paušálnej pokuty stanovenej na základe času, ktorý uplynul od pôvodného rozhodnutia súdu,  
z denného penále počítaného za každý deň od rozhodnutia Súdneho dvora, až do splnenia povinnosti.  
Zabezpečovanie právnych služieb  
V súvislosti s podnetom Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry na vykonanie kontroly  
hospodárenia s finančnými prostriedkami SVP, š. p., v prípade uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb  
bolo kontrolou zistené, že predmetom zmluvy boli právne služby v dohodnutom rozsahu v zastupovaní v súdnom  
spore so žalobcom (PHILOTALE INVESTMENTS LTD., Nicosia, so sídlom na Cypre) v konaní o náhradu škody  
za ušlý zisk z nerealizovanej investície v dôsledku zrušenia nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov (zaplatenie  
32 290 559 eur s príslušenstvom).  
Odmena za poskytnutie právnych služieb podľa zmluvy pozostávala aj z podielovej odmeny vo výške 10 %  
zo žalovanej sumy s príslušenstvom, pretože SVP, š. p., ako klient akceptoval vyjadrenie advokátky, že výsledok  
súdneho sporu je s prihliadnutím na okolnosti prípadu veľmi neistý. Následne bola zmluva upravená dodatkom  
č. 1, na základe ktorého došlo k zníženiu podielovej odmeny na 5 %.  
Po ukončení súdneho konania si advokátka vyfakturovala dňa 07.12.2018 dohodnutú sumu podielovej odmeny  
v celkovej výške 1 846 419,80 eur, ktorá jej bola v plnej výške uhradená dňa 04.01.2019.  
V prípade uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb bolo kontrolou zistené, že k uzatvoreniu dodatku  
č. 1 k zmluve došlo až po vydaní rozsudku okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti žalovaným  
subjektom Vodohospodárska výstavba, štátny podnik. a SVP, š. p., v konaní o zaplatenie 32 290 559 eur  
s príslušenstvom. NKÚ SR vyjadril podozrenie, že v tejto súvislosti mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu  
porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.  
V tomto prípade došlo k vzniku neoprávneného nároku na podielovú odmenu, umožneniu jej následného  
vyplatenia v celkovej sume 1 846 419,80 eur.  
Stav a úroveň plnenia opatrení  
Na základe výsledkov kontroly „Opatrenia na ochranu pred povodňami“, vykonanej v roku 2018, uložil NKÚ SR  
štatutárnemu orgánu SVP, š. p., prijať opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov.  
Kontrolovaný subjekt v správe o plnení opatrení z 26.08.2019 a jej doplnení z 11.10.2019 uviedol, že z 8 prijatých  
opatrení bolo 5 opatrení priebežne plnených a 3 opatrenia boli splnené. Na základe detailného preverenia  
a vyhodnotenia plnenia opatrení možno konštatovať, že z 8 opatrení bolo splnených, resp. priebežne plnených  
6 opatrení, jedno opatrenie bolo splnené čiastočne a jedno opatrenie nebolo splnené.  
6
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
V súvislosti so 6 opatreniami, ktoré boli vyhodnotené ako splnené, je však potrebné uviesť, že jedno  
opatrenie bolo splnené po stanovenom termíne. Ďalšie opatrenie síce bolo splnené tým, že v pláne boli  
navýšené investičné prostriedky tak, ako to opatrenie predpokladalo, ale reálny stav financovania strojového  
parku bol nedostatočný a mal klesajúcu tendenciu.  
Čiastočne splnené opatrenie sa týkalo opatrenia, na základe ktorého mali byť do plánu a rozpočtu SVP, š. p.,  
na rok 2019 prioritne zaradené stavby, na ktorých boli technicko-bezpečnostným dohľadom zistené nedostatky  
týkajúce sa ich bezpečnej prevádzky. Zo 43 vodných stavieb však bolo zaradených do plánu len 31 vodných  
stavieb.  
Ako nesplnené bolo vyhodnotené opatrenie, v zmysle ktorého mala byť spracovaná aktualizovaná metodika  
pre hodnotenie a vyčísľovanie finančných, nefinančných, priamych a nepriamych povodňových škôd v termíne  
do 22.12.2019, a aplikácia tejto aktualizovanej metodiky v rámci spracovania plánov manažmentu povodňových  
rizík do 22.12.2021. Aktualizovaná metodika bola vypracovaná a schválená až 05.05.2023.  
Záver  
Riziká identifikované pred kontrolou boli potvrdené, a to najmä čo sa týka nedostatočného financovania opatrení  
na ochranu pred povodňami zo ŠR SR prostredníctvom kapitoly MŽP SR, nezabezpečenia riadneho stavu vodných  
stavieb a neplnenia smernice EÚ o hodnotení a manažmente povodňových rizík.  
NKÚ SR poukázal najmä na to, že podnik dosahuje dlhodobo stratu, ktorá negatívne vplýva na plnenie úloh  
stanovených podniku vo verejnom záujme. Pritom jednou zo základných príčin tohto stavu je fakt, že štát  
si prostredníctvom rezortu dostatočne neplní svoju povinnosť poskytnúť podniku finančné prostriedky zo štátneho  
rozpočtu na neregulované platby na opravy a údržbu.  
V dôsledku nedostatočného financovania dochádza k zhoršovaniu stavu vodných stavieb. Vodné stavby si budú  
stále intenzívnejšie vyžadovať finančne vysoko náročné opravy a obnovy. Postupne môže dochádzať k ohrozeniu  
prevádzkovej schopnosti vodných stavieb a k zvýšeniu rizika nedostatočnej ochrany obyvateľstva a majetku pred  
povodňami, zvlášť aj z pohľadu reálne prebiehajúcich klimatických zmien.  
NKÚ SR vzhľadom na zistené nedostatky, zahrnie do plánu kontrolnej činnosti v najbližších rokoch výkon kontrol  
so zameraním na kontrolu rizikových oblastí.  
Správa o výsledku kontroly bude zaslaná Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, MF SR  
a MŽP SR. Správa bude taktiež predložená na rokovanie Vlády SR.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrola na kontrolovanom subjekte bola ukončená protokolom o výsledku kontroly. Kontrolovaný subjekt nepodal  
žiadne námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení.  
NKÚ SR uložil kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a predložiť správu  
o ich plnení. Účinnosť prijatých opatrení, ako aj ich samotné plnenie bude NKÚ SR priebežne monitorovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
SVP, š. p.  
Martinská 49  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
info@nku.gov.sk  
821 05 Bratislava  
+421 456 945 101  
gr@svp.sk  
7
www.nku.gov.sk  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek a skrátených pomenovaní  
EÚ  
Európska únia  
EK, Komisia  
Európska komisia  
MŽP SR, ministerstvo  
Nariadenie vlády SR k neregulovaným platbám  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Nariadenie vlády SR č. 755/2004 Z. z., ktorým sa  
ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov  
a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd  
Financovanie služieb vo verejnom záujme na bežné  
výdavky a to na výdavky súvisiace s preventívnymi  
protipovodňovými opatreniami a výdavky súvisiace  
s udržiavaním splavnosti vodných ciest  
Neregulované platby  
NKÚ SR  
SVP, š. p., alebo štátny podnik  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej Republiky  
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik  
Smernica EÚ o hodnotení a manažmente povodňových Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES/  
rizík, smernica EÚ  
z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente  
povodňových rizík  
Smernica MŽP SR č. 4/2006 – 8.3  
Smernica MŽP SR č. 4/2006-8.3, ktorou sa ustanovuje  
forma, rozsah a termíny predkladania podkladov  
preukazujúcich skutočne vynaložené výdavky vo vodnom  
hospodárstve, predkladané formou žiadosti  
Štátny rozpočet Slovenskej republiky  
ŠR SR, štátny rozpočet  
zákon o ochrane pred povodňami  
Zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení  
neskorších predpisov  
zákon o vodách  
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR  
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších  
predpisov (vodný zákon)  
zmluva o poskytnutí NFP  
Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku  
č. OPKZP-PO2-SC211-2018-44/01  
8
www.nku.gov.sk