Správa o výsledku kontroly  
2023  
Letové prevádzkové služby  
Slovenskej republiky, štátny podnik  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik  
LPS SR boli založené Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a do obchodného registra boli zapísané  
1. 1. 2000. Ich hlavnou činnosťou je poskytovanie letových prevádzkových služieb, leteckých telekomunikačných  
služieb, leteckej informačnej služby a vykonávanie koordinácie súčinnosti civilných, vojenských a bezpečnostných  
orgánov pri pátraní po lietadlách a záchrane ľudských životov v rozsahu poverení zakladateľa a osvedčení  
Dopravného úradu. Zároveň poskytujú aj služby výcvikového strediska riadiacich letovej prevádzky, služby spojené  
s dizajnom letových postupov a štruktúry vzdušného priestoru SR, vykonávajú kalibračné lety a ďalšie služby.  
Ako sme postupovali  
Kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom Národnej rady SR č. 39/1993 Z. z. o NKÚ SR v znení neskorších  
predpisov a štandardmi, ktoré vychádzajú zo základných princípov medzinárodných štandardov najvyšších  
kontrolných inštitúcií (ISSAI). Do výkonu kontroly boli zapojení traja kontrolóri s viacročnou praxou na NKÚ SR.  
Prečo sme kontrolovali  
LPS SR vykázali výrazný pokles výsledkov hospodárenia z dôvodu výpadku výnosov za poskytované služby  
nadväzne na vplyv pandémie COVID-19 na leteckú dopravu. NKÚ SR chcel kontrolou zistiť, ako štátny podnik  
zareagoval na vzniknutú situáciu, či prijal dostatočné úsporné opatrenia na zníženie nákladov a či hospodárne  
vynakladal finančné prostriedky. Zároveň sa chcel komplexnejšie oboznámiť s fungovaním štátneho podniku  
vzhľadom na záväzky vyplývajúce NKÚ SR z pozície získanej v medzinárodnej organizácii EUROCONTROL.  
Čo sme zistili  
LPS SR napriek kríze v leteckej doprave dosiahli lepšie výsledky hospodárenia, ako plánovali, najmä  
prijatím významných úsporných opatrení na strane nákladov. K zastabilizovaniu štátneho podniku prispela  
aj pomoc MDV SR navýšením kmeňového imania, pomoc štátu prostredníctvom opatrení „Prvej pomoci“  
a načerpanie strednodobého komerčného úveru.  
Benefity dohodnuté v kolektívnych zmluvách výrazne navyšujú osobné náklady, ktoré sa premietajú do  
jednotkových sadzieb za poskytnutie traťových a terminálnych leteckých navigačných služieb. Aj preto je  
SR najdrahším poskytovateľom traťových leteckých navigačných služieb v rámci susediacich krajín.  
Legislatíva SR v oblasti určovania a výpočtu výšky odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb  
nebola a nie je pripravená na výrazné výpadky v objeme leteckej dopravy. Aby bola určená  
akceptovateľná jednotková sadzba za terminálne odplaty pre roky 2022 a 2023, muselo MDV SR použiť  
postup mimo jej rámca, t. j. navýšiť kmeňové imanie štátneho podniku.  
Pri kontrole poskytovania príspevku na refundáciu výdavkov spojených s poskytovaním letových  
prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát bol identifikovaný nesúlad medzi Vykonávacím  
nariadením Komisie (EÚ) 2019/317 a zákonom č. 213/2019 Z. z.  
Dlhodobým problémom LPS SR je neplnenie plánov technického a investičného rozvoja štátneho podniku.  
Prevádzkovanie zastaraných zariadení na niektorých letiskách vyplýva nielen z neplnenia plánov, ale aj  
z nedostatočných zdrojov na ich obnovu vzhľadom na výšku jednotkových sadzieb terminálnych odplát  
v TZS2.  
SR nemá vypracovanú a schválenú koncepciu a stratégiu rozvoja civilného letectva.  
LPS SR nedodržali ustanovenia napríklad zákona o štátnom podniku, Občianskeho zákonníka, zákona  
o účtovníctve a postupov účtovania pre podnikateľov.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zdroj: Výročná správa LPS SR za rok 2018  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti, aby zaviazal Ministerstvo  
dopravy SR vypracovať koncepciu a stratégiu rozvoja civilného letectva, v ktorých by boli zadefinované aj  
požiadavky na úroveň a rozsah služieb poskytovaných LPS SR na jednotlivých letiskách SR, spôsob riešenia  
nedostatočných výnosov z odplát na letiskách s nižšou letovou prevádzkou či zdroje na obnovu zastaraných  
zariadení na týchto letiskách.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť dodržiavanie legislatívy pri hospodárení s finančnými prostriedkami a nakladaní  
s majetkom štátu. Kontrolou hospodárenia chcel NKÚ SR poukázať na to, či sú finančné prostriedky v štátnom  
podniku vynakladané efektívne, účinne a nedochádza k ich plytvaniu. Výsledky kontroly hospodárenia LPS SR mali  
preukázať, či sú procesy v podniku nastavené optimálne a efektívne.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu. Jej predmetom bola analýza hospodárenia LPS SR a zhodnotenie  
základných ekonomických ukazovateľov. NKÚ SR na vybraných vzorkách dokladov preveril vynakladanie  
finančných prostriedkov na obstaranie majetku, tovarov a služieb, starostlivosť o majetok štátu v správe štátneho  
podniku, jeho prenájom a predaj. Predmetom kontroly bol aj postup LPS SR pri správe pohľadávok, vedenie  
účtovníctva či inventarizácia majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Preverený bol aj vnútorný kontrolný  
systém štátneho podniku a činnosť dozornej rady. Kontrolovaným obdobím boli roky 2019 až 2022 a v prípade  
potreby aj súvisiace obdobia.  
Hodnotiacimi kritériami boli relevantné všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy LPS SR, na základe  
ktorých boli posudzované a vyhodnocované doklady a informácie poskytnuté ku kontrole. Zvolený bol prístup  
detailného preverovania vecnej a obsahovej správnosti dokladov. Výber vzoriek dokladov bol realizovaný  
neštatistickou metódou na základe odborného úsudku kontrolórov. K metódam a technikám, ktoré boli uplatnené  
počas výkonu kontroly, patrilo najmä štúdium všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov,  
preskúmanie dokladov, analytické postupy a prepočty, rozhovory so zamestnancami štátneho podniku.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Na činnosť LPS SR, ako štátom povereného poskytovateľa letových prevádzkových služieb vo vzdušnom priestore  
SR, sa vzťahujú okrem legislatívy SR aj právne predpisy jednotného európskeho neba. Z hľadiska fungovania  
a rozvoja sú pre štátny podnik určujúce predovšetkým vykonávacie nariadenia Komisie (EÚ), stanovujúce systémy  
výkonnosti a spoplatňovania leteckých navigačných služieb.  
LPS SR poskytujú letové prevádzkové služby lietadlám prelietavajúcim vzdušným priestorom SR (traťové služby)  
a lietadlám prilietavajúcim, odlietavajúcim, resp. pohybujúcim sa po prevádzkových plochách piatich riadených  
letísk v SR (terminálne služby).  
Koncepcie rozvoja štátneho podniku  
Zákon o štátnom podniku definuje postavenie, právne pomery a povinnosti samostatnej právnickej osoby  
podnikajúcej s majetkom štátu – štátneho podniku, ako aj jeho zakladateľa. Ten má popri polročnom a ročnom  
hodnotení hospodárenia povinnosť schvaľovať aj koncepciu rozvoja štátneho podniku. V koncepcii štátny podnik  
každoročne definuje, okrem iného, plány výnosov a nákladov, vývoja aktív a zdrojov ich krytia, finančných tokov,  
úverového zaťaženia, nadobudnutia investícií, predaja majetku a rozdelenia zisku. Zakladateľ sa jej  
pripomienkovaním a následne schválením podieľa na strategickom smerovaní a riadení podniku.  
LPS SR vypracovali v kontrolovanom období koncepcie rozvoja štátneho podniku v súlade so zákonom o štátnom  
podniku. Koncepcie vychádzali z podnikateľských plánov štátneho podniku a plánov výkonnosti v oblasti leteckých  
navigačných služieb SR, ktoré boli vypracované a schválené na základe legislatívy EÚ.  
Preverením dokumentácie NKÚ SR zistil, že proces od vypracovania koncepcie po jej schválenie MDV SR bol  
dlhý a javí sa ako formálny na splnenie si zákonom určenej povinnosti. Koncepcie boli schválené až v druhom  
polroku roka, na ktorý boli určené; to znamená, že v období, kedy mali LPS SR už spracovávať, resp. predkladať  
zakladateľovi správu o polročnom hospodárení aj s vyhodnotením ekonomických ukazovateľov, ktoré mali byť  
plnené nadväzne na koncepciu. Opodstatnené bolo predĺženie termínu na predloženie aktualizovanej koncepcie  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
na rok 2020 vzhľadom na dopad pandémie COVID-19 na činnosť štátneho podniku. Aj tá však bola schválená až  
10. 12. 2020.  
Výsledky hospodárenia štátneho podniku  
NKÚ SR hodnotil vývoj ekonomickej situácie v štátnom podniku prostredníctvom vybraných ekonomických  
ukazovateľov, napríklad neobežný majetok, zásoby, pohľadávky, finančné účty, základné imanie, fondy, záväzky,  
rezervy, úvery, výsledok hospodárenia, náklady na hospodársku činnosť, výnosy z hospodárskej činnosti.  
Z kontroly vyplynulo, že LPS SR vykázali vo všetkých rokoch kontrolovaného obdobia lepší výsledok  
hospodárenia ako plánovali, čo preukazujú údaje uvedené v nasledujúcej tabuľke.  
Tabuľka 1 Plnenie finančných plánov v rokoch 2019 až 2022 (v tis. eur)  
2019  
2020  
2021  
2022  
Plán Skutočnosť Plán Revízia Skutočnosť Plán Skutočnosť Plán Skutočnosť  
Náklady  
Výnosy  
74 135  
74 251  
70 190 76 215 53 182  
71 042 76 301 31 206  
47 005 59 059  
28 703 29 229  
43 667 66 322  
36 709 62 280  
64 876  
75 042  
Výsledok hospod.  
po zdanení  
116  
852  
86 -21 976  
-18 302 -29 830  
-6 958 -4 042  
10 166  
Zdroj: koncepcie rozvoja LPS SR (plán nákladov a výnosov) a účtovné závierky (výkaz ziskov a strát); vlastné spracovanie  
Hospodárenie LPS SR v rokoch 2020 až 2022 výrazne ovplyvnila pandémia COVID-19, pretože výnosy  
štátneho podniku tvoria najmä tržby za poskytnuté traťové a terminálne letecké navigačné služby  
(v kontrolovanom období boli v rozpätí od 86,3 % do 97,8 % celkových výnosov). Redukciu výnosov predstavovalo  
rozhodnutie vlády SR, ktorým boli s účinnosťou od 13. 3. 2020 z dôvodu pandémie zakázané všetky pravidelné aj  
nepravidelné lety a lety všeobecného letectva s výnimkou pošty, humanitárnej pomoci, záchranných letov  
a technických preletov lietadiel zapísaných v slovenskom registri. Keďže na vykonávanie niektorých kategórií  
civilných letov sa zákaz vykonávania určených civilných letov nevzťahoval, vrátane letov vykonávaných v štátnom  
záujme, LPS SR museli zabezpečiť poskytovanie príslušných leteckých navigačných služieb v požadovanom  
rozsahu.  
Vplyv pandémie na počet odriadených letov vo vzdušnom priestore SR dokumentuje nasledujúca tabuľka.  
Tabuľka 2 Počet odriadených traťových a terminálnych jednotiek v rokoch 2016 až 2022  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Počet traťových jednotiek  
1 138 342 1 189 020 1 296 243 1 291 783 475 475 611 990 975 906  
Počet terminálnych jednotiek – TZS1*  
Počet terminálnych jednotiek – TZS2*  
Zdroj: podklady od LPS SR  
14 633  
5 965  
15 622  
6 805  
17 459  
8 321  
17 000  
10 220  
6 849  
7 115  
8 156  
13 388  
13 367  
15 616  
*TZS1 – do roku 2019 iba letisko v Bratislave, od roku 2020 letiská v Bratislave, Košiciach a Poprade  
*TZS2 – do roku 2019 letiská v Košiciach, Poprade, Piešťanoch a Žiline, od roku 2020 iba letiská v Piešťanoch a Žiline  
Z tabuľky vyplýva, že LPS SR odriadili v roku 2020 o 62,9 % menej traťových a terminálnych jednotiek než  
v roku 2019. V roku 2021 zaznamenali pokles oproti roku 2019 o 52,0 %. Kým počet odriadených traťových  
jednotiek bol v roku 2022 ešte stále nižší v porovnaní s rokom 2019 o 24,5 %, počet odriadených  
terminálnych jednotiek už presiahol úroveň z roku 2019. Nárast odriadených traťových jednotiek vyplynul  
najmä z uzatvorenia vzdušného priestoru nad Ukrajinou a Moldavskom z dôvodu vojnového konfliktu.  
Výška výnosov z traťových a terminálnych leteckých navigačných služieb závisí nielen od počtu odriadených  
jednotiek, ale aj od výšky jednotkových sadzieb za traťové a terminálne odplaty. Kým jednotková sadza za  
poskytnutie traťových služieb a do roku 2019 aj terminálnych služieb v TZS1 bola určená podľa vykonávacích  
nariadení Komisie (EÚ), jednotková sadzba za terminálne odplaty je od roku 2020 stanovená legislatívou SR. Do  
roku 2019 bola jednotková sadzba v TZS2 určená po dohode so zakladateľom. Vývoj jednotkových sadzieb je  
uvedený v nasledujúcom grafe.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf 1 Jednotkové sadzby za traťové a terminálne odplaty v rokoch 2016 až 2022 (v eurách)  
Zdroj: podklady od LPS SR; vlastné spracovanie  
*TZS1 – do roku 2019 iba letisko v Bratislave, od roku 2020 letiská v Bratislave, Košiciach a Poprade  
*TZS2 – do roku 2019 letiská v Košiciach, Poprade, Piešťanoch a Žiline, od roku 2020 iba letiská v Piešťanoch a Žiline  
Príjmy LPS SR za poskytnuté traťové letecké navigačné služby boli zredukované aj rozhodnutím členských  
štátov EUROCONTROL v apríli 2020, ktorým bol leteckým spoločnostiam schválený odklad úhrad za služby  
poskytnuté v období od februára do mája 2020. Zároveň zmenou európskych pravidiel výkonnosti  
a spoplatňovania leteckých navigačných služieb si LPS SR nemohli výpadok vo výnosoch z roku 2020  
a 2021 kompenzovať úpravou sadzby v roku 2022 a 2023 (pôvodné pravidlo n+2), ale kompenzácia bude  
rozložená na päť až sedem rokov, počnúc rokom 2023.  
NKÚ SR pozitívne hodnotí prijatie významných úsporných opatrení štátnym podnikom v roku 2020  
s cieľom eliminovať nepriaznivú situáciu, v ktorej sa nachádzal. Na základe opatrení boli celkové náklady  
štátneho podniku v porovnaní s rokom 2019 znížené o 33,0 % v roku 2020, v roku 2021 o 37,8 % a v roku  
2022 o 7,6 %.  
V oblasti osobných nákladov dosiahol štátny podnik úspory najmä z dôvodu nevyplácania nenárokovateľných  
variabilných zložiek mzdy [prémie, mimoriadna mzda (13. a 14. plat), mimoriadne odmeny]. Zároveň bola od  
1. 4. 2020 uplatnená u významnej časti zamestnancov štátneho podniku prekážka na strane zamestnávateľa.  
Týmto zamestnancom LPS SR vyplácali 60 % ich priemerného zárobku. Štátny podnik vykázal v roku 2020 pokles  
osobných nákladov o 37,1 % oproti roku 2019, v roku 2021 až o 46,9 %, v roku 2022 o 11,5 %.  
Úspory dosiahol štátny podnik aj v rámci prevádzkových nákladov uzatvorením dodatkov k zmluvám  
s poskytovateľmi služieb, napríklad s Dopravným úradom a Slovenským hydrometeorologickým ústavom.  
Nadväzne na obmedzenia výkonu práce boli znížené náklady na cestovné, školenia, bežnú spotrebu tovarov  
a služieb. Zároveň LPS SR prehodnotili investičné aktivity s cieľom vynaložiť iba nevyhnutné finančné prostriedky  
(realizácia bola presunutá do neskoršieho obdobia).  
Z hľadiska štruktúry nákladov, ich rozhodujúcu časť tvorili osobné náklady, ktoré v kontrolovanom období  
predstavovali 56,2 % až 65,8 % celkových nákladov štátneho podniku. Štruktúra nákladov štátneho podniku  
v roku 2022 je zobrazená v nasledujúcom grafe.  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Graf 2 Štruktúra nákladov štátneho podniku v roku 2022 (v eurách)  
Zdroj: účtovná závierka LPS SR (výkaz ziskov a strát); vlastné spracovanie  
Priemerná mzda zamestnancov štátneho podniku bola v roku 2019 vo výške 5 160 eur a v roku 2022 klesla na  
4 957 eur. V priebehu roku 2022 štátny podnik postupne obnovil vyplácanie aj nenárokovateľných variabilných  
zložiek mzdy zamestnancom.  
V súvislosti s výškou osobných nákladov a ich stúpajúcim podielom na celkových nákladoch štátneho podniku  
NKÚ SR upozorňuje na benefity dohodnuté v kolektívnych zmluvách uzatvorených medzi štátnym  
podnikom a združeniami zamestnancov štátneho podniku, ktoré navyšujú čerpanie finančných  
prostriedkov. Ide napríklad o výšku odstupného (môže dosiahnuť 12-násobok priemerného mesačného zárobku  
zamestnanca) a odchodného (môže dosiahnuť päťnásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca;  
riadiacemu letovej prevádzky a vedúcemu zmeny stanovišťa letových prevádzkových služieb pri odchode do  
predčasného starobného dôchodku poskytne štátny podnik odchodné vo výške 24-násobku jeho základnej  
mesačnej mzdy). Okrem odstupného a odchodného štátny podnik poskytuje svojim zamestnancom napríklad aj  
príplatky nad rámec zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, prémie, mimoriadnu  
mzdu (13. a 14. plat), mimoriadne odmeny, rekondičné pobyty vo svojich zariadeniach, hradí zamestnancom  
doplnkové dôchodkové sporenie, či kapitálové životné poistenie a iné.  
Osobné náklady pritom tvoria rozhodujúcu zložku nákladov pri výpočte jednotkovej sadzby za poskytnutie  
traťových a terminálnych leteckých navigačných služieb. Aj vzhľadom na uvedené SR patrila a patrí v rámci  
susediacich krajín k najdrahším poskytovateľom traťových leteckých navigačných služieb. Dôsledkom  
toho je, že vzdušný priestor SR nie je využívaný tak, ako by mohol byť a štátny podnik by mohol dosiahnuť  
vyššie výnosy za poskytovanie leteckých navigačných služieb.  
Z nasledujúceho grafu vyplýva, že v rokoch 2019 až 2021 mala SR druhú najvyššiu jednotkovú sadzbu za traťové  
letecké navigačné služby a v rokoch 2022 a 2023 sa dostala na prvé miesto medzi susediacimi krajinami.  
Graf 3 Jednotkové sadzby za traťové letecké navigačné služby vo vybraných krajinách pre roky 2019 až 2023  
(v eurách)  
Zdroj: EUROCONTROL (www.eurocontrol.int/ServiceUnits/Dashboard/EnRouteUnitRates.html)  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Z kontroly tiež vyplynulo, že kríza v leteckej doprave mala výrazný dosah aj na zníženie likvidity štátneho  
podniku. Napriek prijatiu významných úsporných opatrení nebol objem disponibilných finančných prostriedkov na  
účtoch LPS SR dostačujúci pre zabezpečenie plnenia úloh štátneho podniku v požadovanej kvalite. LPS SR preto  
požiadali o pomoc zakladateľa. V rokoch 2020 až 2022 MDV SR navýšilo kmeňové imanie LPS SR formou  
finančného vkladu celkom o 21 045 982,77 eur.  
V tejto súvislosti NKÚ SR dáva do pozornosti, že legislatíva SR, ustanovujúca postup určovania a výpočtu  
výšky odplaty za terminálne letecké navigačné služby (NV SR č. 491/2019 Z. z.), nebola pri výraznom  
výpadku leteckej dopravy v dôsledku pandémie COVID-19 adekvátne upravená tak, ako legislatíva EÚ pre  
určenie traťových odplát. Bez riešenia mimo rámca systému spoplatňovania daného uvedeným nariadením vlády  
SR (t. j. navýšením kmeňového imania štátneho podniku) by jednotková sadzba za terminálne odplaty v TZS1 bola  
pre rok 2022 vyššia o cca 170 eur a pre rok 2023 o viac ako 220 eur. Sadzba na úrovni 630 eur, resp. 680 eur by  
bola pre používateľov leteckých navigačných služieb neakceptovateľná.  
Štátny podnik využil v čase pandémie COVID-19 pomoc štátu aj prostredníctvom opatrení „Prvej pomoci“. V rámci  
Opatrenia 3B boli LPS SR poskytnuté finančné prostriedky v rokoch 2020 a 2021 v celkovej sume  
4 010 738,52 eur a v rámci Opatrenia 3A v rokoch 2021 a 2022 v celkovej sume 86 649,05 eur.  
Na zabezpečenie likvidity si LPS SR zaobstarali finančné prostriedky aj prostredníctvom strednodobého  
komerčného úveru so splatnosťou päť rokov, ktorý načerpali v januári 2021 v celkovej sume 15 mil. eur.  
Plnenie plánov technického a investičného rozvoja štátneho podniku  
NKÚ SR po kontrole konštatuje, že dlhodobým problémom LPS SR je neplnenie plánov technického  
a investičného rozvoja. V kontrolovanom období štátny podnik vykázal ich priemerné plnenie iba na 72,6 %. Po  
prijatí opatrení v oblasti činnosti investičnej komisie a verejného obstarávania v roku 2021 sa plnenie plánov začalo  
postupne zlepšovať. Vývoj plnenia plánov technického a investičného rozvoja v rokoch 2011 až 2022 je zobrazený  
v nasledujúcom grafe.  
Graf 4 Plnenie plánov technického a investičného rozvoja LPS SR v rokoch 2011 až 2022 (v eurách)  
Zdroj: podklady od LPS SR; vlastné spracovanie  
Poznámka: V rokoch 2012 až 2019 bolo plnenie plánov ovplyvnené splátkami úveru v celkovej sume 25 392 797,67 eur, ktorý  
LPS SR načerpali v roku 2012 na financovanie dodávky inžiniersko-projektových výkonov a zhotovenia stavby na riadenie  
letovej prevádzky v Bratislave  
NKÚ SR v súvislosti s neplnením plánov technického a investičného rozvoja upozorňuje na nové  
legislatívne pravidlá platné od roku 2020, na základe ktorých sa miera plnenia plánu odpisov premietne do  
jednotkových sadzieb odplát vo 4. referenčnom období (2025 až 2029) v zmysle pravidiel tzv. „mechanizmu  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
zdieľania rizika nákladov“. Pre LPS SR je preto kľúčové plnenie plánu odpisov, keďže jeho neplnenie bude  
mať za následok adekvátne zníženie výnosov štátneho podniku v ďalších obdobiach s dosahom na jeho  
finančné možnosti a celkové hospodárenie.  
Kontrolou bolo zistené, že v rokoch 2019 až 2022 LPS SR čerpali v rámci plánovaných investičných akcií viac ako  
35 mil. eur. Hlavné oblasti, do ktorých investície smerovali, sú znázornené v nasledujúcom grafe.  
Graf 5 Oblasti investícií štátneho podniku v rokoch 2019 až 2022 (v eurách)  
Zdroj: podklady od LPS SR; vlastné spracovanie  
Skratky: AIM – odbor manažmentu leteckých informácií, RCC – záchranné koordinačné stredisko, DEKS – divízia ekonomiky  
a správy  
Podľa LPS SR – technické systémy používané na traťové navigačné služby v súčasnosti spĺňajú  
špecifikované požiadavky. Zastarané zariadenia sú prevádzkované najmä na letiskách v Piešťanoch  
a Žiline. Na týchto letiskách je podľa NV SR č. 491/2019 Z. z. jednotková sadzba terminálnych odplát určená bez  
súvisu s objemom nákladov, ktoré by mala pokryť (v TZS2 v sume 9,93 eur). Ak by bola stanovená podľa nákladov,  
bola by neprimerane vysoká vzhľadom na malý objem letovej prevádzky na uvedených letiskách. Avšak,  
povinnosťou LPS SR je poskytovať letové navigačné služby aj napriek ich stratovosti.  
Nadväzne na uvedené informácie NKÚ SR upozorňuje, že SR nemá vypracovanú a schválenú koncepciu  
a stratégiu rozvoja civilného letectva, v ktorých by mal štát, okrem iného, zadefinované aj požiadavky na úroveň  
a rozsah služieb poskytovaných štátnym podnikom na jednotlivých letiskách v SR. Dokumenty by mali navrhovať  
aj spôsob riešenia nedostatočných výnosov z odplát na letiskách s nižšou letovou prevádzkou či zdroje na obnovu  
zastaraných zariadení na týchto letiskách.  
Porušenia legislatívy zistené kontrolou  
NKÚ SR preveril dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov štátneho podniku  
pri hospodárení a nakladaní s majetkom štátu v správe štátneho podniku na vybraných vzorkách dokladov.  
Predmetom kontroly boli doklady súvisiace s obstaraním majetku, tovarov a služieb, starostlivosťou o majetok  
štátu, jeho prenájmom, predajom, výpožičkou, zámenou a bezodplatným prevodom, správou pohľadávok. NKÚ SR  
skontroloval aj vedenie účtovníctva, účtovné závierky a výročné správy štátneho podniku, vykonanie inventarizácie  
majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v rokoch 2019 až 2022.  
Pri väčšine kontrolovaných dokladov nezistil porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných  
predpisov. Nedostatky zistil napríklad v nasledujúcich prípadoch.  
NKÚ SR kontrolou zistil, že LPS SR evidovali v účtovníctve aj pohľadávky voči MDV SR. Od roku 2008  
mesačne vystavovali pre zakladateľa faktúry za poskytnutie leteckých navigačných služieb letom  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
oslobodeným od odplát. K poskytnutým službám uplatnili DPH a zahrnuli ju do daňových priznaní k DPH.  
Vystavené faktúry však nezaslali zakladateľovi, ale ich iba evidovali v účtovníctve. Úhrady faktúr (iba  
základ dane) účtovali po prijatí príspevku od zakladateľa (príspevok na refundáciu výdavkov spojených  
s poskytovaním služieb letom oslobodeným od odplát). K pohľadávkam za nerefundovanú DPH  
(príspevok nebolo možné použiť na úhradu DPH) tvorili postupne opravné položky a po vytvorení  
100 % opravnej položky pohľadávky odpísali.  
V kontrolovanom období vystavil štátny podnik pre MDV SR faktúry v celkovej sume 6 370 951,92 eur,  
z toho 1 028 394,99 eur tvorila DPH. Od MDV SR prijal príspevky v celkovej sume 4 231 136,75 eur.  
Z titulu nerefundovanej DPH odpísal celkom 1 005 302,14 eur. K 31. 12. 2022 evidoval neuhradený základ  
dane v celkovej sume 2 768 506,54 eur a pohľadávku za DPH v celkovej sume 1 039 942,89 eur.  
Vzhľadom na to, že zakladateľ poskytoval LPS SR príspevky na refundáciu výdavkov spojených  
s poskytovaním služieb letom oslobodeným od odplát, vystavovaním faktúr a ich účtovaním LPS SR  
nedodržali § 11 ods. 3 zákona o účtovníctve, pretože vykonali účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý  
im nevznikol. Štátny podnik neposkytoval zakladateľovi služby za protihodnotu podľa § 2 ods. 1  
písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preto  
neboli predmetom DPH. Pri účtovaní súvisiacich účtovných prípadov nepostupoval podľa § 52a,  
§ 68 ods. 5 a ods. 6 postupov účtovania pre podnikateľov. Nedodržaním postupov účtovania  
porušil § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve.  
Od 1. 1. 2023 začal štátny podnik účtovať o nákladoch na oslobodené lety novým spôsobom, ktorý už  
nespočíva vo vystavovaní faktúr zakladateľovi, ale v účtovaní nároku na úhradu nákladov na oslobodené  
lety prostredníctvom príspevku. Pri tomto spôsobe účtovania už DPH neuplatňuje.  
NKÚ SR kontrolou identifikoval nesúlad medzi Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/317  
a zákonom č. 213/2019 Z. z. Podľa vykonávacieho nariadenia členské štáty uhrádzajú náklady na  
služby, ktoré poskytli poskytovatelia leteckých navigačných služieb letom oslobodeným od traťových  
alebo terminálnych odplát. Podľa zákona č. 213/2019 Z. z. môže MDV SR poskytnúť v príslušnom  
rozpočtovom roku príspevok na refundáciu výdavkov spojených s poskytovaním letových  
prevádzkových služieb letom oslobodeným od odplát. Príspevok možno použiť len na refundáciu výdavkov  
uhradených v predchádzajúcich rozpočtových rokoch.  
Z výsledkov kontroly vyplynulo, že výdavky na služby poskytnuté štátnym podnikom letom  
oslobodeným od odplát v roku n refundovalo MDV SR prostredníctvom príspevku postupne – časť  
v roku n+1 a zvyšok v roku n+2. Z uvedeného dôvodu evidoval štátny podnik k 31. 12. 2022  
nerefundované výdavky v celkovej sume 2 768 506,54 eur. NKÚ SR v tejto súvislosti negatívne  
hodnotí skutočnosť, že legislatíva SR neukladá povinnosť štátu uhradiť náklady poskytovateľovi  
služieb s konkrétnou lehotou ich úhrady.  
NKÚ SR taktiež zistil, že LPS SR poskytujú letecké navigačné služby aj tzv. „cvičným letom“. Na  
niektorých letiskách (Piešťany a Žilina) ich poskytovanie tvorí podstatný podiel na celkovej činnosti daného  
letiska. V legislatíve SR pritom nie je pojem „cvičný let“ zavedený a nie je ani určený spôsob  
výpočtu sadzieb v jednotlivých TZS a odplát za poskytovanie leteckých navigačných služieb  
„cvičným letom“. LPS SR fakturovali poskytnuté služby podľa interných pravidiel.  
Štátny podnik vykonal nedostatočne kontrolu dvoch protokolov odpracovaných hodín k dohode o vykonaní  
práce a následne priznal zamestnancovi hrubú mzdu vyššiu o 1 632 eur, ako mu prináležala za vykázané  
odpracované hodiny. Tým nehospodárne vynaložil finančné prostriedky za neodpracované hodiny  
a nekonal v súlade s § 19 ods. 3 zákona o štátnom podniku.  
V rokoch 2019 až 2022 LPS SR nevykonali inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku  
a záväzkov podľa § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, čím zároveň nepostupovali podľa § 6 ods. 3  
uvedeného zákona.  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
V roku 2019 štátny podnik uzatvoril kúpne zmluvy na predaj piatich motorových vozidiel, ktoré nezverejnil  
v Centrálnom registri zmlúv, čím nedodržal § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe  
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ani § 47a  
Občianskeho zákonníka.  
Štátny podnik zároveň nepredložil protokoly o odovzdaní motorových vozidiel s odôvodnením, že ich  
nemá k dispozícii, čo nebolo v súlade s § 32 ods. 1 zákona o účtovníctve.  
NKÚ SR hodnotí proces prevodu vlastníctva od vyhodnotenia ponúk po uzavretie zmlúv ako  
neprimerane dlhý, keďže trval viac ako osem mesiacov.  
NKÚ SR zároveň poukazuje na nesprávny postup MDV SR, ktoré nesúhlasilo s prevodom  
vlastníctva ďalšieho motorového vozidla s odôvodnením, že predaj nespĺňa kritériá  
hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti pri nakladaní s majetkom štátu. Záujemca za jeho prevod  
ponúkol kúpnu cenu 8 900 eur. Motorové vozidlo nebolo prevádzky schopné, jeho zostatková hodnota  
bola nulová a náklady na jeho opravu by boli nehospodárne vynaložené. Po zamietnutí predaja  
zakladateľom bolo motorové vozidlo vyradené z evidencie na základe žiadosti LPS SR. Z uvedeného  
vyplýva, že práve postup MDV SR nebol hospodárny, keď motorové vozidlo za ponúknutú sumu  
8 900 eur museli LPS SR bezodplatne vyradiť.  
V zmluve o poskytovaní právnych služieb štátny podnik neuviedol maximálny finančný limit, čím umožnil  
poskytovateľovi účtovať si za poskytované služby bez obmedzenia až do doby skončenia účinnosti  
zmluvy. Na základe vystavených faktúr uhradil poskytovateľovi 115 276,15 eur, čím výrazne prekročil  
predpokladanú hodnotu zákazky 50 000 eur, ktorú určil pri jej obstarávaní. LPS SR nepostupovali podľa  
§ 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú účastníci povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných  
vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.  
Kontrolný systém  
LPS SR nemali v kontrolovanom období zriadený samostatný organizačný útvar vnútornej kontroly. Činnosti  
súvisiace s jej výkonom boli zabezpečované kanceláriou riaditeľa štátneho podniku v súlade s internou smernicou.  
LPS SR mali vypracované plány kontrolnej činnosti. Okrem plánovaných kontrol vykonávali aj mimoriadne kontroly.  
V prípade zistenia nedostatkov prijali opatrenia a ich plnenie bolo predmetom kontroly v nasledujúcom roku.  
Z kontrolnej činnosti vypracovali súhrnné ročné správy o výsledkoch kontrolnej činnosti. Za roky 2019 až 2022  
vykonali v priemere 10 kontrol ročne.  
Podľa zákona o štátnom podniku bola v LPS SR zriadená dozorná rada. Kontrolou jej činnosti NKÚ SR zistil  
porušenie § 20 ods. 3 uvedeného zákona, keď člen dozornej rady, ktorý bol zvolený zamestnancami  
štátneho podniku, bol v dvoch trojmesačných obdobiach zároveň zakladateľom poverený vykonávať  
funkciu riaditeľa podniku bez výberového konania. Po dobu jeho poverenia si podľa záznamu zo zasadnutia  
dozornej rady iba pozastavil členstvo a nezúčastnil sa na hlasovaní.  
Kontrolou bolo zistené, že dozorná rada nepostupovala v kontrolovanom období podľa svojho rokovacieho  
poriadku, keď nezasadala minimálne raz za štvrťroka. Viackrát sa vyskytli až polročné intervaly medzi  
zasadnutiami. Dôsledkom bolo oneskorené prerokovanie niektorých materiálov, napríklad správ o hospodárení  
štátneho podniku, predkladaných zakladateľovi, návrhov na obstaranie majetku, návrhov na uzatvorenie zmlúv.  
Taktiež záznamy zo zasadnutí dozornej rady neboli vyhotovené členom dozornej rady tak, ako to určoval  
rokovací poriadok.  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Záver  
NKÚ SR na základe výsledkov kontroly konštatuje, že LPS SR zvládli zložitú situáciu, v ktorej sa v kontrolovanom  
období nachádzali v dôsledku pandémie COVID-19. Stalo sa tak nielen na základe opatrení prijatých štátnym  
podnikom, ale aj na základe pomoci zo strany zakladateľa.  
Procesy a postupy v kontrolovaných oblastiach mali LPS SR podrobne upravené v interných predpisoch a môžu  
slúžiť ako príklad dobrej praxe pre iné subjekty. Nedostatky zistené kontrolou nemali významný vplyv na  
hospodárenie štátneho podniku a nakladanie s majetkom štátu v jeho správe.  
NKÚ SR kontrolou identifikoval potrebu prijatia koncepcie a stratégie rozvoja civilného letectva v SR a oblasti na  
zmenu legislatívy SR, súvisiacej s činnosťou štátneho podniku. Koncepcia a stratégia by prispeli napríklad aj  
k určeniu počtov riadiacich letovej prevádzky, ktorých budú LPS SR potrebovať v nasledujúcich rokoch na  
jednotlivých letiskách SR a musia zabezpečiť ich výcvik trvajúci takmer tri roky. Úprava legislatívy zabezpečí  
zosúladenie legislatívy SR s legislatívou EÚ a zlepšenie pravidiel hospodárenia štátneho podniku.  
Zároveň NKÚ SR dáva do pozornosti, že zákon o štátnom podniku bol prijatý už v roku 1990 Federálnym  
zhromaždením Česko – slovenskej federatívnej republiky. Bol síce niekoľkokrát novelizovaný, ale jeho ustanovenia  
už nezodpovedajú súčasným požiadavkám na pravidlá hospodárenia, ktoré sa uplatňujú pre ostatné subjekty  
v oblasti hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov a pri nakladaní  
s majetkom. Nezodpovedá im ani Nariadenie vlády SR č. 175/1993 Z. z. o finančnom hospodárení štátnych  
podnikov, ktoré nebolo od jeho prijatia vôbec novelizované.  
Správa o výsledku kontroly bude zaslaná Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti, Ministerstvu  
dopravy SR a prostredníctvom riaditeľa štátneho podniku aj združeniam zamestnancov štátneho podniku, s ktorými  
štátny podnik uzatvoril kolektívnu zmluvu.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Kontrola bola ukončená protokolom o výsledku kontroly. LPS SR nevzniesli námietky proti pravdivosti, úplnosti  
a preukázateľnosti kontrolných zistení. NKÚ SR uložil štátnemu podniku prijať opatrenia na odstránenie zistených  
nedostatkov v termíne do 31. 8. 2023 a do 30. 11. 2023 predložiť správu o ich plnení. Plnenie prijatých opatrení  
bude NKÚ SR monitorovať a vyhodnocovať.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
Letové prevádzkové služby SR, štátny podnik  
Ivanská cesta 93  
824 73 Bratislava 26  
+421 250 114 911  
823 07 Bratislava 216  
+421 248 571 111  
11  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zoznam použitých skratiek  
EÚ  
Európska únia  
LPS SR, resp. štátny podnik  
Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
(od 1. 1. 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky)  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
MDV SR, resp. zakladateľ  
NKÚ SR  
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 491/2019 Z. z., ktorým sa  
ustanovuje postup určovania a výpočtu výšky odplaty za poskytovanie  
leteckých navigačných služieb a zóny spoplatňovania  
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov  
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra  
2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch  
účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich  
v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov  
Slovenská republika  
NV SR č. 491/2019 Z. z.  
Občiansky zákonník  
postupy účtovania pre  
podnikateľov  
SR  
TZS  
terminálna zóna spoplatňovania  
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019,  
ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom  
európskom nebi a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ)  
č. 390/2013 a (EÚ) č. 391/2013  
Vykonávacie nariadenie Komisie  
(EÚ) 2019/317  
Zákon č. 213/2019 Z. z. o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom  
letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
predpisov  
zákon č. 213/2019 Z. z.  
zákon o štátnom podniku  
zákon o účtovníctve  
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov  
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov  
12