Správa o výsledku kontroly  
2023  
Obnova a rekonštrukcia  
študentských domovov  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolovali sme  
Verejné vysoké školy  
Školy sú v zmysle zákona o VŠ vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Na Slovensku poskytuje  
vysokoškolské vzdelávanie dvadsať verejných VŠ. Kontrolná akcia bola zameraná na preverenie obnovy  
študentských domovov na šiestich verejných VŠ. Medzi kontrolované subjekty boli zaradené školy predovšetkým  
podľa počtu projektovanej lôžkovej kapacity študentských domovov a výšky poskytnutej štátnej dotácie. Študentom  
školy poskytujú prostredníctvom nepriamej podpory prístup k dotovanému ubytovaniu. Verejné VŠ v štatistike  
vykazujú celkovo 43 327 projektovanej lôžkovej kapacity v študentských domovoch. Preverované školy disponovali  
15 626 lôžkami, čo tvorilo 36 % z celkovej kapacity študentských domovov.  
Ako sme postupovali  
Kontrolná akcia vychádzala z identifikovaných strategických oblastí zamerania kontrolnej činnosti NKÚ SR na roky  
2021 – 2023 a to Vzdelávanie, výskum, vývoj a inovácie, v rámci ktorých bolo odporúčané upriamiť sa na významné  
problémy a riziká v oblasti vysokého školstva. Postupovalo sa podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré  
vychádzajú zo základných princípov kontroly v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií  
(ISSAI). Kontrolovaným obdobím boli roky 2018 – 2022 a súvisiace obdobia. Do kontroly bolo zapojených 14  
kontrolórov. Konzultácie k vybraným oblastiam boli uskutočnené s ministerstvom školstva. V rámci prípravy boli  
identifikované dve riziká: zanedbaný technický stav nehnuteľného majetku a vybavenia študentských domovov,  
ako aj nedostatočné financovanie ich obnovy. Obidve riziká boli kontrolou potvrdené.  
Prečo sme kontrolovali  
Novelou zákona o VŠ v roku 2003 prešiel nehnuteľný majetok štátu do majetku škôl. Kontrolované subjekty získali  
do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých viac ako polovica bola staršia než 30 rokov vrátane študentských domovov.  
V roku 2017 vykonal NKÚ SR kontrolnú akciu „Financovanie a hospodárenie VŠ“, výsledky ktorej dokumentovali  
katastrofálny stav študentských domovov. Odporúčania úradu smerovali k tomu, aby boli poskytnuté mimoriadne  
zdroje štátu na ich rekonštrukciu. V roku 2018 bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených 50 mil. eur na obnovu  
študentských domovov. Na základe vyššie uvedených skutočností zaradil NKÚ SR opakovanú kontrolu s cieľom  
preverenia využitia účelových finančných prostriedkov a ich vplyv na kvalitu poskytovaného ubytovania.  
Čo sme zistili  
Dlhodobé zámery - VŠ spracovali dlhodobé zámery, ktorých súčasťou bola plánovaná obnova majetku  
vrátane ubytovacích zariadení. Slabým miestom bola ich transformácia do ročných plánov, konkrétnych  
merateľných ukazovateľov a vyhodnocovanie s prijatím primeraných opatrení.  
Investičný dlh - školy mali vo vlastníctve budovy v obstarávacej hodnote 579,5 mil. eur, z toho hodnota  
majetku študentských domovov tvorila viac ako pätinu hodnoty nehnuteľností. Ich priemerný vek bol 45  
rokov. K 31.12.2022 investičný dlh dosiahol sumu 113 mil. eur, čím sa dostáva na úroveň obstarávacích  
cien budov študentských domovov.  
Investície a opravy - vo väčšom rozsahu boli realizované investície oproti opravám. V kontrolovanom  
období bolo investovaných do študentských domovov 37,45 mil. eur. Hlavným zdrojom financovania  
investícií v sledovanom období boli dotácie z ministerstva školstva v sume 27,9 mil. eur. V menšej miere  
náklady pokrývali vlastné zdroje školy v sume 5,15 mil. eur. Suma opráv bola 10,7 mil. eur, čo tvorilo 30  
% z investícií. Obnova sa uskutočňovala pomalým tempom. Pre študentov bolo zmodernizovaných 3 641  
izieb, ostáva ešte zrekonštruovať 3 190 izieb.  
Viaczdrojové financovanie - nebolo využité v plnej miere. VŠ sa spoliehali predovšetkým na zdroje  
štátneho rozpočtu. V menšej miere boli využité vlastné prostriedky a európske zdroje, len jedna škola  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
čerpala zdroje vo forme úveru. VŠ žiadali financie na potrebné investície v sume 103 781 tis. eur,  
z ktorých im bolo poskytnutých len 30 %.  
Plán obnovy – dve výzvy z roku 2022 týkajúce sa rozvoja infraštruktúry škôl v alokovanej sume  
157,1 mil. eur boli neúspešné, nakoľko VŠ neprejavili záujem zlúčiť sa alebo splynúť, čo bolo podmienkou  
oprávnenosti žiadateľa. Nastavenie výziev zlyhalo. Nevyužila sa príležitosť zlepšiť podmienky života  
študentov. Úspešná bola až tretia výzva z roku 2023, ktorá požadovala vytvorenie konzorcia VŠ.  
Hygienické štandardy - školy nedodržali vyhlášku ministerstva zdravotníctva o požiadavkách na  
vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na ubytovacie zariadenia. Nezrekonštruované  
študentské domovy zaostávajú v komforte a kvalite ubytovania v porovnaní so súčasnými štandardmi. Boli  
zistené, napr. plesne, zatekanie, nedostatočné maľovanie, poškodené podlahy.  
Bezbariérovosť - bezbariérové vstupy a izby v ubytovacích zariadeniach boli vybudované v dostatočnom  
počte.  
Poistenie - nemali poistené všetky budovy študentských domovov, pričom ich môžeme zaradiť do  
rizikovej kategórie (vek a počet osôb užívajúcich priestory, používanie vlastných spotrebičov, poškodenie,  
vandalizmus).  
Fond reprodukcie - bola zistená nejednotná metodika krytia fondu reprodukcie, ktorý slúžil na obstaranie  
dlhodobého hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia. VŠ mali fond  
čiastočne krytý finančnými prostriedkami na účte alebo ho vykazovali len účtovne.  
Obr. č. 1 Zrekonštruované a nezrekonštruované izby z vykonaných fyzických obhliadok  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby zaviazalo ministerstvo  
školstva predložiť koncepciu rozvoja VŠ v kontexte obnovy infraštruktúry vrátane študentských domovov.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
KON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontroly bolo preveriť zabezpečenie obnovy a rekonštrukcie študentských domovov.  
VŠ sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne. Poskytujú prostredníctvom nepriamej podpory  
študentom prístup k dotovanému ubytovaniu.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu. Na školách bola realizovaná analýza stavu majetku študentských  
domovov. Taktiež bolo preverené finančné zabezpečenie obnovy a rekonštrukcie.  
Príprava kontroly nadviazala na poznatky z kontrolnej akcie Financovanie a hospodárenie VŠ“ uskutočnenej  
v roku 2017. Táto poukázala na alarmujúce finančné poddimenzovanie v oblasti obnovy a rekonštrukcie  
ubytovacích zariadení vybraných škôl a neustále sa zvyšujúci pokles študentov na verejných VŠ na Slovensku, čo  
nezapríčinil len demografický vývoj, ale aj migrácia maturantov do zahraničia. Jedným z dôvodov tohto odlivu  
študentov, bolo aj finančné poddimenzovanie modernizácie VŠ, vrátane ubytovacích zariadení.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná ako celoslovenská na šiestich verejných vysokých školách: EU Bratislava, PU, SPU Nitra,  
STU Bratislava, TU Košice, UMB Banská Bystrica. Kontrolovaným obdobím boli roky 2018 – 2022, v prípade  
potreby aj súvisiace obdobia.  
V rámci kontroly bolo použité detailné preverenie dokladov a dokumentov týkajúcich sa predmetu kontroly. Počas  
výkonu kontroly boli uplatnené viaceré metódy a techniky, najmä preskúmanie predloženej dokumentácie, štúdium  
interných predpisov, analýza a prepočet ako aj riadené rozhovory s kompetentnými zamestnancami. Dôraz sa  
kládol na vykonanie fyzických obhliadok ubytovacích zariadení.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Slabé miesta dlhodobých zámerov  
Dlhodobý zámer je základný dokument vypracovávaný najmenej na šesť rokov, v ktorom VŠ podrobnejšie upravuje  
svoje poslanie a úlohy, obsahuje zámery v jednotlivých oblastiach pôsobenia škôl. Škola bola povinná vypracovať  
ho a predložiť ministerstvu školstva na vyjadrenie. Dlhodobý zámer predložený rektorom schvaľoval akademický  
senát po prerokovaní vo vedeckej rade. Vyjadrovala sa k nemu aj správna rada. Legislatíva však neupravovala  
obsahovú štruktúru a spôsob priebežného, resp. záverečného zhodnotenia naplnenia dlhodobého zámeru.  
Kontrolované VŠ schválili dlhodobé zámery, v rámci ktorých sa venovali oblasti obnovy študentských domovov.  
Školy mali transformované dlhodobé zámery do napĺňania strategických cieľov, ktoré boli rozpracovávané do  
hlavných úloh na príslušný rok s vymedzením termínov s výnimkou TU Košice a SPU Nitra. Pre vyhodnocovanie  
cieľov VŠ zadefinovali merateľné ukazovatele okrem PU a TU v Košiciach. UMB Banská Bystrica nezverejnila  
aktualizáciu dlhodobého zámeru ani nerealizovala záverečné komplexné vyhodnotenie.  
Týmto zlyhávalo plánovanie ako nástroj prijímania dôležitých rozhodnutí na dosiahnutie stanovených cieľov,  
spôsob ich dosahovania a v neposlednom rade aj plánovania zdrojov krytia. Strategické zámery mali slúžiť  
k rozvoju škôl a pomôcť naplniť ciele ministerstva školstva.  
Zákon o VŠ stanovoval povinnosť školám každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť  
správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení. Správy obsahovali za študentské domovy analýzu výnosov  
a nákladov, informácie o lôžkovej kapacite a počte ubytovaných ako aj informácie o významných investíciách  
a opravách. Výročná správa o hospodárení mala byť v nadväznosti na zákon o účtovníctve uverejnená aj v registri  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
účtovných závierok. Kontrolou bolo zistené, že STU Bratislava nezverejnila výročnú správu o hospodárení za rok  
2021 na svojom webovom sídle a výročnú správu o hospodárení za rok 2020 nepredložila na schválenie správnej  
rade. Obdobne výročné správy o hospodárení PU za roky 2019 až 2021 správna rada prerokovala a zobrala na  
vedomie, pričom v zmysle zákona o VŠ ich mala schváliť. STU Bratislava a TU Košice porušili zákon o účtovníctve,  
pretože školy nemali výročné správy o hospodárení za jeden rok zverejnené v registri účtovných závierok.  
Ubytovacie kapacity  
K 31.12.2022 študovalo na kontrolovaných VŠ spolu 44 005 študentov, čo predstavovalo oproti roku 2018 celkovo  
10 percentný nárast. Najvýraznejší nárast počtu študentov zaznamenala TU Košice v počte 2 386 študentov, t.j.  
28 %. Naopak, podstatný pokles sa prejavil v SPU Nitra, kde sa znížil počet študentov o 23 %.  
V roku 2022 bolo v študentských domovoch ubytovaných 19 322 študentov, čo prestavovalo 44 % z počtu  
študentov v dennej forme štúdia. Najvyššie ubytovacie kapacity poskytla STU Bratislava s počtom 6 501  
ubytovaných. Najmenšie kapacity mala SPU Nitra s počtom 1 469 ubytovaných, viď. Tab. č. 1.  
Tab. č. 1 Ubytovaní študenti v študentských domovoch za rok 2022  
ubytovaní spolu v tom študenti slovenskej  
štátnej príslušnosti  
v tom študenti inej  
štátnej príslušnosti  
nevybavené žiadosti  
STU Bratislava  
PU  
EU Bratislava  
TU Košice  
UMB Banská Bystrica  
SPU Nitra  
6 501  
1 678  
2 386  
4 917  
2 371  
1 469  
5 348  
911  
2 041  
2 497  
1 702  
1 304  
1 071  
713  
309  
2 358  
584  
148  
1 467  
1 140  
630  
674  
369  
-
Zdroj: Výkazy Škol 20-01  
Podľa zákona o VŠ má každý študent právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory vo forme ubytovania  
v študentskom domove, ak spĺňal predpísané podmienky. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb  
presahujúcom jej celkovú kapacitu, služba sa poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených školou.  
Zohľadňuje sa najmä sociálna situácia a študijný prospech uchádzača.  
Kontrolou bolo zistené, že VŠ mali vopred stanovené kritériá, podľa ktorých postupovali pri ubytovaní študentov.  
Poradie bolo určované na základe súčtu dosiahnutých bodov. Kritéria boli vopred zverejnené. K najčastejším patrili  
prospech, vzdialenosť od miesta bydliska, sociálne pomery. V priebehu kontrolovaného obdobia dochádzalo  
k úprave kritérií alebo výšky ich bodového ohodnotenia. V roku 2022 vzrástol počet ubytovaných študentov inej  
štátnej príslušnosti hlavne TU Košice (nárast oproti roku 2021 o 604 študentov), čo bolo spôsobené prílevom  
študentov ukrajinskej národnosti z dôvodu medzinárodnej situácie. UMB v Banskej Bystrici nemala v metodickom  
pokyne o zásadách ubytovania v študentských domovoch explicitné určenie študijného prospechu ako jedného  
z kritérií pri poskytovaní ubytovania.  
Celkovo bolo nevybavených 4 280 žiadostí o ubytovanie v študentských domovoch. Najvyšší počet nevybavených  
žiadostí mala STU Bratislava v počte 1 467 a PU v počte 1 140.  
Stav infraštruktúry študentských domovov  
Cieľom transformácie štátnych VŠ na verejné bolo ďalšie posilnenie ich autonómie. V oblasti hospodárenia boli  
najvýznamnejšie tri skupiny zmien. Išlo o prechod na viaczdrojové financovanie vrátane nového spôsobu  
hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, zmeny vo vzťahu k majetku a prechod na rozpočtovanie výnosov  
a nákladov, vedenie akruálneho účtovníctva.  
Na základe zákona o VŠ prešiel k 1. januáru 2003 majetok štátu, ktorý bol v správe škôl do ich majetku. Školy  
získali do vlastníctva budovy a stavby, z ktorých bola viac ako polovica staršia než 30 rokov. Do samosprávnej  
pôsobnosti škôl patrilo hospodárenie a nakladanie s jej majetkom. VŠ boli povinné používať majetok predovšetkým  
na zabezpečenie úloh, na ktorých plnenie boli zriadené. Zároveň boli svoj majetok povinné chrániť a udržiavať.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Kontrolované subjekty sa snažili študentské domovy postupne modernizovať, ale narážali na nedostatok  
finančných prostriedkov.  
Hodnota stavieb a budov kontrolovaných škôl v obstarávacích cenách bola v sume 579 525,6 tis. eur, z toho  
hodnota budov študentských domovov bola 124 482 tis. eur. Študentské domovy tvorili až 21,5 percentný  
podiel na stavbách, čo malo výrazný vplyv na výšku finančných zdrojov potrebných na investície a opravy.  
Tab. č. 2 Hodnota a vek budov na účte 021 – budovy a stavby v brutto (eur) k 31.12.2022  
TU Košice  
PU  
STU Bratislava  
EU Bratislava  
SPU Nitra  
UMB Banská  
Bystrica  
58 311 659  
9 156 366  
15,7  
Budovy za celú VŠ  
Budovy ŠD  
78 001 736  
16 241 763  
20,8  
47 579 344  
13 043 107  
246 606 269  
45 492 812  
64 797 311 84 229 314  
17 537 148 23 010 897  
% podiel budov ŠD  
Počet budov ŠD  
Priemerný vek budov  
27,4  
4
18,5  
9
27,1  
8
27,3  
7
13  
5
47  
43  
57  
36  
43  
45  
Zdroj: účtovné závierky, údaje poskytnuté VŠ  
Priemerný vek budov študentských domovov bol 45 rokov. Najvyšší priemerný vek bol na STU Bratislava - 57  
rokov, najnižší mala EU Bratislava - 36 rokov. Najstaršiu budovu mala v majetku STU Bratislava s vekom 103 rokov  
a najmladšiu SPU Nitra - 11 rokov. Popri životnosti budov je potrebné zobrať do úvahy štruktúru budov vo  
vlastníctve škôl, keďže niektoré študentské domovy sú historickými budovami, napr. UMB Banská Bystrica. Pri  
tvorbe projektových dokumentácií boli tieto školy viazané stanoviskami kompetentných orgánov ako je Pamiatkový  
úrad, čo predlžovalo dobu prípravy projektov a mieru možných zásahov pri ich obnove.  
Veková štruktúra budov významne ovplyvnila výšku investičného dlhu infraštruktúry študentských domovov, ktorá  
spolu predstavovala sumu 113,033 mil. eur vyčíslenú školami. Najvyšší investičný dlh vykazovala TU Košice (33,83  
mil. eur) a STU Bratislava (32,80 mil. eur), tieto VŠ však poskytovali najvyšší počet ubytovacích kapacít pre  
študentov. S rizikom nárastu investičného dlhu, resp. nedostatočným financovaním investičnej oblasti môže utrpieť  
rastový potenciál škôl na Slovensku.  
V roku 2018 vyčlenila vláda SR 50 mil. eur na rozsiahlu rekonštrukciu ubytovacích zariadení VŠ. Išlo  
o najrozsiahlejšiu obnovu študentských domovov zo štátnej účelovej dotácie. Medzi kontrolované subjekty boli  
zaradené školy predovšetkým podľa počtu projektovanej lôžkovej kapacity študentských domovov a výšky štátnej  
dotácie. Kontrolou vybraných VŠ bolo zistené, že z celkového počtu izieb 10 573 bolo 3 641 izieb  
zrekonštruovaných. Čiastočnou rekonštrukciou prešlo 3 742 izieb. V pôvodnom stave sa nachádzalo 3 190 izieb,  
čo bolo 30 % z počtu poskytovaných izieb pre študentov.  
Graf. č. 1 Stav ubytovacích kapacít v roku 2022  
Ubytovacie kapacity - počet lôžok  
7 000  
17%; 1 152  
6 000  
5 000  
24%; 1 618  
4 000  
73%; 3 649  
3 000  
2 000  
1 000  
0
59%; 3 938  
53%; 1 390  
19%; 345  
53%; 1 154  
93%; 2 411  
0%; 12  
9%; 465  
81%; 1 473  
34%; 747  
13%; 279  
47%; 1 224  
18%; 873  
7%; 177  
STU Bratislava  
PU Prešov  
EU Bratislava  
TU Košice  
UMB Banská  
Bystrica  
nezrekonštruované  
SPU Nitra  
zrekonštruované  
čiastočne zrekonštruované  
Zdroj: údaje poskytnuté VŠ, vlastné spracovanie  
*SPU Nitra z celkového počtu lôžok v pôvodnom stave sa 660 lôžok nachádzalo s najvyšším štandardom ubytovania  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Najvyšší počet nezrekonštruovaných izieb mala TU Košice v počte 1 167, čo tvorilo až 73 % z jej lôžkovej kapacity.  
Škola očakávala participáciu v rámci Európskeho olympijského festivalu mládeže Košice 2021, kde sa  
predpokladalo zrekonštruovanie študentských domovov na ubytovanie športovcov, zámer sa nepodarilo  
zrealizovať z dôvodu presunu organizácie festivalu do iného mesta. Za ňou nasleduje EU Bratislava s počtom  
nezrekonštruovaných izieb 696. Celkovou rekonštrukciou na STU Bratislava prešlo 1 808 izieb, išlo o najvyšší  
počet zrekonštruovaných izieb z preverovaných študentských domovov.  
Počas výkonu kontroly boli realizované fyzické obhliadky zrekonštruovaných aj nezrekonštruovaných ubytovacích  
zariadení. Na každej VŠ kontrolóri identifikovali nedodržanie vyhlášky ministerstva zdravotníctva  
o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na ubytovacie zariadenia. Kontrola  
sa zamerala na počet izieb, ich plochu, základné vybavenie, tepelno - vlhkostné požiadavky, priestory pre osobnú  
hygienu. V dvoch prípadoch (UMB Banská Bystrica a PU) bolo zistené, že izby nespĺňali minimálne požiadavky na  
m2. Školy požiadali o výnimku od orgánu hygieny na základe výsledkov kontroly. V nezrekonštruovaných  
študentských domovoch bola zistená existencia plesní, zatekanie, poškodené podlahy. Niekoľko rokov neboli  
vymaľované priestory, vymenený nábytok či obklady v kúpeľniach.  
Medzi nedostatky budov patrila nedostatočná tepelná ochrana stavebných konštrukcií a vysoká opotrebovanosť  
technického zariadenia budov, ktoré je potrebné urýchlene vymeniť. Ďalším spoločným negatívnym znakom boli  
nedostatky stavebných konštrukcií, ovplyvnené pôvodným technickým riešením, spôsobom realizácie, ale hlavne  
nepostačujúcou údržbou a opravami. Taktiež čas užívania potvrdzuje postupné ukončovanie životnosti  
významného podielu stavebných konštrukcií a technického zariadenia. Dlhodobé užívanie bez obnovy existujúcich  
budov malo za následok riešenie havarijných situácií bez koncepčného riešenia obnovy celej budovy. Obnova sa  
uskutočňovala pomalým tempom a to najmä z dôvodu obmedzeného rozpočtu výdavkov.  
Funkčné časti ubytovacích zariadení pre študentov, ako napr. jedálne, kluby, športoviská, študovne mali VŠ  
vybudované, ale taktiež potrebujú modernizáciu.  
Ceny za ubytovanie boli stanovené v závislosti od počtu osôb ubytovaných na izbách, stavu izieb a ich vybavenia,  
či izby prešli alebo neprešli rekonštrukciou. Počas kontrolovaného obdobia dochádzalo k ich postupnému  
navyšovaniu. Nárast bol spôsobený rastom cien energií, poplatkov za odvoz odpadu, cien obstarávaného tovaru  
a služieb, zákonného navyšovania platov zamestnancov. Dotačná politika štátu bola vo forme príspevku na  
prevádzku študentských domovov a príspevku na ubytovaného študenta. Ak nedôjde k navýšeniu dotácií, školy  
budú nútené náklady preniesť do ceny ubytovania študentov. Napr. STU Bratislava vyčíslila, že by takto musela  
zvýšiť cenu ubytovania o ďalších 30 eur za mesiac. Pri ďalšom zvyšovaní cien môže nastať situácia, že ubytovanie  
v študentských domovoch sa stane pre mnohých študentov nedostupné.  
Osobitné problémy s prístupom k vysokoškolskému vzdelávaniu majú študenti so špecifickými potrebami,  
najmä pre existujúce bariéry v akademickom prostredí. Konečným cieľom je vytvorenie univerzálne prístupného  
akademického prostredia. VŠ mali zabezpečené bezbariérové vstupy a izby v študentských domovoch, ktoré  
prevažne nespĺňali presné požiadavky príslušnej normy pre potreby osôb so špecifickými potrebami. Kapacita  
týchto izieb bola väčšia než požiadavky študentov so špeciálnymi potrebami.  
V rámci starostlivosti o majetok bolo preverené zabezpečenie ochrany majetku, ako aj vysporiadanie vlastníckych  
vzťahov k pozemkom pod študentskými domovmi. Kontrolou bolo zistené, že EU Bratislava, TU Košice a STU  
Bratislava (študentský domov v Trnave) nemali poistené budovy študentských domovov, pričom ich môžeme  
zaradiť do rizikovej kategórie (vek a počet osôb užívajúcich priestory, používanie vlastných spotrebičov,  
poškodenie, vandalizmus). Poistením je možné kryť náklady vyplývajúce z nepriaznivých okolností, ktoré môžu  
nastať a poškodiť alebo zničiť majetok. Ostatné VŠ si uvedomovali význam poistenia ako spôsobu ochrany majetku  
a využívali ho.  
Ďalej bolo zistené, že TU Košice, EU Bratislava, STU Bratislava nemali vysporiadané vlastnícke vzťahy týkajúce  
sa pozemkov pod študentskými domovmi. Nevysporiadané právne vzťahy v praxi komplikujú uplatňovanie  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
vlastníckych práv a limitujú príležitosť uchádzať sa o finančné zdroje poskytované z EÚ. Zároveň to spôsobuje  
ďalšie náklady v podobe platieb za nájmy, poplatkov za vedenie súdnych sporov.  
Štruktúra financovania investícií a opráv  
Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti a podnikateľskej činnosti si verejné VŠ zostavujú rozpočet  
pozostávajúci z výnosov a nákladov. Medzi výnosy patria dotácie zo štátneho rozpočtu, školné, výnosy z ďalšieho  
vzdelávania, majetku, duševného vlastníctva, darov, vlastných finančných fondov, podnikateľskej činnosti a iné  
výnosy.  
Kontrolované subjekty pri financovaní rekonštrukcií študentských domovov nevyužili v plnej miere všetky možnosti  
viaczdrojového financovania. Spoliehali sa predovšetkým na zdroje zo štátneho rozpočtu. V menšej miere boli  
využité vlastné prostriedky a európske zdroje. Len jedna škola využila externé zdroje vo forme úveru.  
V sledovanom období školy žiadali financie na investície v sume 103 780 596 eur, z ktorých im bolo  
poskytnutých 30 821 997 eur, čo bolo len 30 % prostriedkov.  
Hlavným zdrojom financovania investícií v sledovanom období boli dotácie z ministerstva školstva v sume  
27 910 456 eur, nasledovali vlastné zdroje v sume 5 148 044 eur. Najvyššiu sumu vlastných prostriedkov  
preinvestovala STU Bratislava 3 944 367 eur, za ňou nasledovala SPU Nitra v sume 562 689 eur. PU najlepšie  
využila možnosti viaczdrojového financovania. Presnú štruktúru zdrojov financovania investícií a opráv poskytuje  
tabuľka v prílohe správy.  
Z kapitálových dotácií sa realizovali nevyhnutné rekonštrukcie, odstraňované havárie a v odôvodnených prípadoch  
aj vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom. Pri určovaní výšky kapitálových transferov zo strany  
ministerstva školstva na rekonštrukcie a odstraňovanie havárií sa prihliadalo na naliehavosť a stav pripravenosti  
akcie, objem kapitálových výdavkov poskytnutý danej škole v predchádzajúcom období a priestorové vybavenie  
školy. Výška takto poskytovaných zdrojov nebola postačujúca.  
Pri získavaní európskych prostriedkov boli úspešné PU (2 213 016 eur), UMB Banská Bystrica (980 304 eur) a SPU  
Nitra (669 857 eur). UMB Banská Bystrica získala financie na projekty zvýšenia energetickej efektívnosti  
a solárneho systému na ohrev pitnej vody. Podobne SPU Nitra využila zdroje na zníženie energetickej náročnosti.  
PU zrekonštruovala budovy študentských domovov. Podľa vyjadrenia škôl, pri získavaní finančných prostriedkov  
na investície mimo zdrojov štátneho rozpočtu bol nedostatok vyhlásených výziev v oblasti rekonštrukcie  
ubytovacích kapacít. Výzvy boli predovšetkým zamerané na vedecko-výskumnú infraštruktúru. Bratislavské  
vysoké školy boli vylúčené z možnosti uchádzať sa o podporu z európskych štrukturálnych fondov  
v predchádzajúcich programových obdobiach.  
V roku 2022 boli v rámci Plánu obnovy a odolnosti, Komponentu 8 Zvýšenie výkonnosti slovenských škôl vyhlásené  
dve výzvy a to výzva č. 1 Podpora pri strategickom rozvoji infraštruktúry VŠ s alokovanou sumou 145 mil. eur  
a výzva č. 2 Projektový manažment integrácie vysokých škôl s alokovanou sumou 12,1 mil. eur. Podmienkou  
oprávnenosti žiadateľa bol záväzok minimálne dvoch alebo viacerých VŠ k vzájomnému splynutiu alebo  
zlúčeniu. O takto nastavenú výzvu neprejavila záujem žiadna škola. Oslovila ich až tretia výzva z roku 2023 na  
predkladanie projektových zámerov na podporu pri strategickom rozvoji infraštruktúry škôl, vrátane ubytovacích  
zariadení prostredníctvom vytvorenia konzorcií. Štyri kontrolované subjekty sa zapojili do výzvy, pričom dve z nich  
plánujú finančné prostriedky použiť aj na investície do ubytovacích zariadení (UMB Banská Bystrica a TU Košice).  
Možnosť čerpania úverových zdrojov na rekonštrukciu využila len PU. Prostriedky v sume 900 000 eur boli čerpané  
na rekonštrukcie sociálnych zariadení, kúpeľní, inžinierskych sietí, zdravotechniky a elektroinštalácie ubytovacích  
zariadení. EU Bratislava ako jediná využila spoluprácu so súkromným sektorom formou garantovanej energetickej  
služby.  
Ďalšie zdroje škôl išli na opravy a údržbu študentských domovov v celkovej sume 10 705 tis. eur. Na opravy boli  
použité predovšetkým prostriedky z vlastných zdrojov škôl. Najvyššiu sumu vlastných prostriedkov na opravy  
čerpala TU Košice v sume 2 238 777 eur a UMB Banská Bystrica v sume 2 102 488 eur. Školy vo väčšine prípadov  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
vypracovávali plány údržby, servisných činností, opráv a nákupu materiálov. Významné opravy boli realizované  
dodávateľským spôsobom. Vo vlastnej réžii boli zabezpečované drobné úpravy a údržby.  
Ako príklad dobrej praxe uvádzame aplikáciu SPONA, implementovanú TU Košice, ktorá slúžila na manažment  
riadenia objektov. Aplikácia používa modul ubytovania na správu krátkodobého aj dlhodobého ubytovania, modul  
pre správu nehnuteľnosti – pasportizáciu, modul údržba pre správu údržby ubytovacích zariadení, zbiera  
požiadavky, využíva helpdesk, realizuje správu a evidenciu revízií objektov. Zabezpečuje správu a plánovanie  
rozsiahlych projektov. Informačný systém nahradil až 20 % administratívnych úkonov, digitalizoval 70 % procesov.  
Na vybranej vzorke boli preverené investičné akcie a opravy realizované v kontrolovanom období v celkovej sume  
20 446 091 eur, z toho tvorili kapitálové výdavky 17 985 808 eur a bežné výdavky 2 460 283 eur. Preverenie  
pozostávalo z kontroly v oblasti plánovania, schválenia v rozpočte, dodržania účelu, zmluvných aj platobných  
podmienok, zaúčtovania a zaradenia majetku, vykonania finančnej kontroly a povinného zverejňovania. Kontrolou  
bolo zistené, že UMB Banská Bystrica nepostupovala pri vykonávaní základnej finančnej kontroly v deviatich  
prípadoch v súlade s platnou legislatívou. Iné nedostatky kontrolou vybranej vzorky neboli identifikované.  
Počas kontroly bola zistená nejednotná metodika krytia fondu reprodukcie, ktorý sa používal na obstaranie  
dlhodobého hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia. Niektoré VŠ mali fond  
čiastočne krytý finančnými prostriedkami na účte a niektoré ho vykazovali len účtovne. Bez finančného krytia je  
fond reprodukcie brzdou v súvislosti s rozvojom vysokoškolského vzdelávania. Iné subjekty verejnej správy  
netvoria a neúčtujú tvorbu a použitie fondu. Samotnému fondu, ktorý je zdrojom krytia na strane pasív súvahy,  
nezodpovedá osobitný účet peňažných prostriedkov na strane aktív. Takto vykazovaný fond bez väzby na peňažné  
prostriedky je nadbytočný.  
Odliv mladých ľudí do zahraničia  
Trend odchodu mladých ľudí zo Slovenska sa nepodarilo zmierniť ani počas posledných rokov. Do zahraničia  
odchádza stále vyšší podiel absolventov našich stredných škôl. V roku 2020 študovalo v zahraničí takmer 20 % zo  
všetkých študentov VŠ. Priemerný počet študentov študujúcich mimo domovskú krajinu v OECD a EÚ sa pohybuje  
pod hranicou 5% (Graf. č. 2). Navyše študovať do zahraničia odchádzajú vo väčšej miere najúspešnejší maturanti.  
Zostať študovať na Slovensku by zvažovalo viac študentov, pokiaľ by slovenské VŠ poskytovali výučbu v cudzom  
jazyku, zvýšil by sa komfort na školách a zlepšili by sa ubytovacie možnosti. Vyplýva to z júnového prieskumu  
agentúry Ipsos pre sekciu plánu obnovy na Úrade vlády SR medzi študentmi vo veku 17 až 19 rokov.  
Graf. č. 2 Podiel študentov študujúcich na VŠ mimo domovskú krajinu  
Zdroj: OECD.Stat  
8
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Záver  
Slovenské VŠ zaostávajú v podmienkach, ktoré renomované univerzity a VŠ v Európskej únii poskytujú študentom.  
Študentský domov nemá byť iba miesto na prespanie, ale pokračovaním vyučovacieho a vedecko-výskumného  
procesu, vrátane možností tvoriť, skúmať, rozvíjať osobnostný a odborný potenciál študentov.  
Využitie prostriedkov, ktoré boli predmetom kontroly, smerovalo prevažne k zlepšeniu komfortu ubytovania  
študentov, ale tieto neznamenajú podstatné zmeny v podmienkach života študentov. Je potrebné, aby vláda  
hľadala koncepčné riešenia potrieb VŠ ako ich komplexu, kde všetky priestory plnia nezastupiteľnú úlohu v procese  
prípravy vysokokvalifikovaných, odborne zdatných a na požiadavky praxe pripravených absolventov VŠ.  
Inšpiráciou môžu byť viaceré univerzity v ČR, kam smeruje značný počet absolventov stredných škôl zo Slovenska.  
Popri kvalite výučby, potvrdzovanej rôznymi rebríčkami umiestnenia českých univerzít a VŠ, hrá v rozhodovaní  
študentov aj úroveň ďalších podmienok pre život vysokoškoláka.  
Riziko dlhodobého odchodu mladých ľudí do zahraničia za vzdelaním, ale najmä riziko, že sa po štúdiu nevrátia sa  
bude vyvíjať v prvom rade od kvality štúdia, ktoré slovenské školy budú poskytovať, ale významnú úlohu bude  
zohrávať aj kvalita priestorov, v ktorých sa štúdium odohráva vrátane študentských domovov.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Počas výkonu kontroly prebiehala aktívna komunikácia kontrolórov s kontrolovanými subjektami. Bolo  
vypracovaných šesť protokolov o výsledku kontroly. Ani v jednom prípade neboli vznesené námietky proti  
pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. VŠ prijali na odstránenie zistených nedostatkov spolu  
22 opatrení a následne sa zaviazali zaslať správu o ich splnení, resp. plnení.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
Ekonomická univerzita v Bratislave  
Dolnozemská cesta 2410/1  
852 35 Bratislava - mestská časť Petržalka  
IČO: 00399957  
Prešovská univerzita v Prešove  
Ul. 17. novembra 3724/15,  
080 01 Prešov  
IČO: 17070775  
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre  
Tr. A. Hlinku 609/2  
949 76 Nitra  
IČO: 00397482  
Slovenská technická univerzita v Bratislave  
Vazovova 2757/5  
812 43 Bratislava - mestská časť Staré Mesto  
IČO: 00397687  
9
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Technická univerzita v Košiciach  
Letná 1/9  
042 00 Košice– mestská časť Sever  
IČO 00397610  
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici  
Národná 739/12  
974 01 Banská Bystrica  
IČO: 30232295  
Zoznam použitých skratiek  
EU Bratislava  
Ekonomická univerzita v Bratislave  
ministerstvo školstva  
ministerstvo zdravotníctva  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR  
Ministerstvo zdravotníctva SR  
PU  
Prešovská univerzita  
SPU Nitra  
SR  
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre  
Slovenská republika  
STU Bratislava  
TU Košice  
Slovenská technická univerzita v Bratislave  
Technická univerzita v Košiciach  
UMB Banská Bystrica  
VŠ  
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici  
vysoká škola  
vyhláška o požiadavkách na vnútorné prostredie budov  
a minimálnych požiadaviek na ubytovacie zariadenia  
Vyhláška č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach  
a o požiadavkách na vnútorné prostredie budov  
a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu  
a na ubytovacie zariadenia  
Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom  
audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení  
neskorších predpisov  
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších  
predpisov  
zákon o finančnej kontrole  
zákon o VŠ  
zákon o účtovníctve  
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších  
predpisov  
10  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Prílohy  
Tabuľka: Zdroje financovania investícií a opráv za roky 2018 až 2022  
Investície (v eur)  
Opravy (v eur)  
požadované  
poskytnuté  
6 157 000  
čerpané  
požadované  
poskytnuté  
čerpané  
65 162  
z kapitoly MŠ  
fondy EÚ  
1 544 000  
6 156 897  
TU Košice  
vlastné prostriedky  
úverové zdroje  
z kapitoly MŠ  
fondy EÚ  
46 934  
2 238 777  
140 000  
2 238 777  
2 238 777  
170 923  
13 823 828  
2 469 757  
182 600  
3 098 661  
2 213 016  
2 985 691  
2 179 774  
214 038  
PU  
vlastné prostriedky  
úverové zdroje  
z kapitoly MŠ  
fondy EÚ  
329 983  
900 000  
900 000  
76 029 191  
492 161  
8 505 887  
9 832 650  
1 446 000  
653 850  
10 000  
1 476 552  
653 850  
143 299  
296 783  
2 167 690  
1 622 354  
143 299  
STU Bratislava  
EU Bratislava  
SPU Nitra  
vlastné prostriedky  
úverové zdroje  
z kapitoly MŠ  
fondy EÚ  
492 161  
3 944 367  
2 907 857  
124 811  
2 370 441  
2 277 654  
vlastné prostriedky  
úverové zdroje  
z kapitoly MŠ  
fondy EÚ  
296 260  
180 000  
671 102  
3 209 861  
669 857  
3 228 338  
669 857  
562 689  
119 260  
vlastné prostriedky  
úverové zdroje*  
z kapitoly MŠ  
fondy EÚ  
241 145  
4 864 217  
1 153 299  
2 317 596  
980 304  
2 799 028  
642 441  
255 205  
1 207 535  
1 207 535  
1 207 535  
2 102 488  
UMB Banská Bystrica  
vlastné prostriedky  
úverové zdroje  
SPU Nitra v roku 2021 škola podpísala úverovú zmluvu v sume 2,94 mil. eur na úhradu záväzku stavebnej spoločnosti, ktorá realizovala  
výstavbu ŠD v roku 2011 (prebiehal súdny spor, ktorý bol ukončený v roku 2021)  
11