Správa o výsledku kontroly  
2023  
Rozhodnutia obcí a miest v  
elektronickej podobe  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Rozhodnutia obcí a miest v elektronickej podobe  
Kontrolná akcia bola zameraná na správu elektronických úradných dokumentov (rozhodnutí) obcami a mestami.  
Vyhodnotené boli procesy správy elektronických úradných dokumentov – od podania občana, cez vyhotovenie  
rozhodnutia, jeho autorizáciu, doručenie a archivovanie a to v rámci vlastných aj prenesených kompetencií  
samosprávy. Preverených bolo 14 miest a 11 obcí, v ktorých v roku 2022 žilo viac ako  
650 tis. obyvateľov. To predstavovalo 12 % obyvateľov Slovenska. Tieto obce a mestá vyrubili v rokoch 2017 až  
2022 rozhodnutiami miestne dane a poplatky v celkovej sume viac ako 550 mil. eur.  
Kontrola bola realizovaná podľa zákona o NKÚ SR a štandardov, ktoré vychádzajú zo základných princípov kontroly  
v rámci medzinárodných štandardov najvyšších kontrolných inštitúcií (ISSAI). Do výkonu kontroly bolo zapojených  
31 kontrolórov. Pred kontrolou boli identifikované dve riziká: nedostatočná systémová podpora pre správu  
elektronických úradných dokumentov a nedodržanie všeobecne záväzných právnych predpisov. Obe riziká boli  
v rôznej intenzite kontrolou potvrdené. Kontrolované samosprávy zistenia NKÚ SR nenamietali.  
Kontrola bola vykonaná na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR. V samospráve národní kontrolóri vykonali  
niekoľko kontrol zameraných na oblasť informatizácie. Výkon tejto kontroly bol reakciou na informácie získané  
z externého prostredia a prispel k plneniu cieľa úradu pokryť svojou kontrolnou činnosťou všetky aspekty  
informatizácie samospráv.  
Obce a mestá ako orgány verejnej moci majú povinnosť od 1.11.2016 vykonávať verejnú moc elektronicky.  
To znamená, že aj správa úradných dokumentov (rozhodnutí) obcí a miest v rámci vlastných aj prenesených  
kompetencií má reflektovať povinnosti, vyplývajúce z povinnej elektronizácie výkonu verejnej moci.  
1. Len asi 5 % fyzických osôb má aktívnu elektronickú schránku, ale obce a mestá musia všetky rozhodnutia  
spravovať elektronicky. Elektronizácia systému úradných dokumentov (rozhodnutí) priniesla povinnosť tlačiť  
tisíce listov papiera naviac. Ak bolo jedným z cieľov informatizácie verejnej správy procesy zrýchliť a zlepšiť,  
tak tento cieľ sa momentálne míňa účinku.  
2. Elektronizácia úradných dokumentov u vlastných kompetencií (miestne dane a poplatky) je na vyššej  
úrovni než pri prenesenom výkone štátnej správy.  
3. Rozhodnutia nie sú vytvárané ako elektronické úradné dokumenty. Tým je ohrozené plnenie „jedenkrát  
a dosť“ pre oblasť dokumentov.  
4. Zákon o e-Governmente sa dlhodobo porušuje a nikomu to nevadí. Porušovanie zákona v konečnom  
dôsledku samospráve šetrí čas aj peniaze.  
5. Formuláre pre elektronické podania nemali publikované ani väčšie mestá. Pre porovnanie, obce v DCOM ich  
mali desiatky. Ide o jeden z najčastejšie pomenovávaných problémov e-Governmentu.  
6. Mnoho štatutárov obcí a miest považuje vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie  
dokumentov. Obce a mestá nevedia, že rozhodnutia musia vytvárať a autorizovať elektronicky.  
7. MŠVVŠ SR usmerňovalo školy a škôlky, že nemusia uplatňovať legislatívu „z technických dôvodov.“  
Usmernenie vytvorilo predpoklad dlhodobej výnimky a obchádzania zákona.  
1
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Čo odporúčame  
NKÚ SR odporúča:  
1. Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj zaviazať Ministerstvo investícií,  
regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, aby vyhodnotilo doterajší proces  
informatizácie územnej samosprávy a prijalo systémové opatrenia na riešenie problémov, ktoré  
identifikovala kontrola NKÚ SR,  
2. záujmovým združeniam samospráv prostredníctvom vlastnej publikačnej a vzdelávacej činnosti - zvýšiť  
informovanosť obcí a miest o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o e-Governmente.  
2
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
VÝKON KONTROLNEJ AKCIE  
Účel kontrolnej akcie  
Účelom kontrolnej akcie bolo preveriť, či obce a mestá spravujú EÚD (rozhodnutia) v súlade so všeobecne  
záväznými právnymi predpismi.  
Kontrola bola vykonaná ako kontrola súladu. V obciach a mestách bol preverovaný systém správy EÚD, a to nielen  
na úrovni IS, ale celého vnútorného prostredia, vrátane pracovných postupov zamestnancov. Zistenia, týkajúce sa  
nedostatočného, resp. obmedzeného systému správy EÚD, sa premietli do porušení všeobecne záväzných  
právnych predpisov.  
Rámec kontrolnej akcie  
Kontrola bola vykonaná v 25 obciach a mestách ako celoslovenská kontrola. V rámci kontroly bolo použité detailné  
preverovanie dokladov a dokumentov súvisiacich s predmetom kontroly. Počas výkonu kontroly boli uplatnené  
viaceré metódy a techniky, najmä preskúmanie predloženej dokumentácie, analýza pracovných postupov  
(„job shadowing“), ako aj rozhovor s kompetentnými zamestnancami.  
Kontrolované obce a mestá boli vybrané na základe počtu obyvateľov tak, aby bolo rámcovo možné reprezentovať  
výsledky za samosprávu ako celok. Kontrolovaným obdobím boli roky 2017 až 2022.  
Výsledky kontrolnej akcie  
Systém správy úradných dokumentov u väčšiny samospráv vykazuje rezervy  
Nevyhnutnou podmienkou na vydávanie EÚD v súlade s platnou legislatívou je funkčný systém ich správy. Tento  
systém by mal pokrývať všetky procesy – spracovanie podania, vyhotovenie rozhodnutia, jeho autorizáciu,  
doručenie a archiváciu. Legislatíva nedefinuje, ako má takýto systém vyzerať, ale jeho výsledkom má byť  
rozhodnutie ako individuálny právny akt na základe zákona a v medziach stanovených zákonom; zákon  
o e-Governmente musí byť obligatórne rešpektovaný. Legislatíva definuje aj okruh výnimiek, kedy orgán verejnej  
moci nie je povinný postupovať podľa zákona o e-Governmente.  
Obce a mestá využívali pre správu úradných dokumentov rôzne IS. Väčšie mestá mali IS vzájomne prepojené,  
resp. používali jeden komplexný IS. Nimi spracúvané dáta boli štruktúrované a tak bola správa dokumentov  
zjednodušená. Príkladom nevhodnej praxe môže byť situácia v Meste Bytča, kedy sa na správu EÚD využívali tri  
vzájomne neprepojené IS. Údaje tak museli zamestnanci samosprávy medzi IS ručne presúvať. Tento stav bol  
spôsobený tým, že ani po niekoľkých pokusoch nedošlo k úspešnej migrácii dát do IS DCOM. Obec Lopušné Pažite  
síce za IS DCOM uhrádzala poplatok, ale jeho funkcionality vôbec nevyužívala. Závažným zistením v prípade Obce  
Malá Lodina bolo, že od 01.11.2016 vôbec neuplatňovala výkon verejnej moci elektronicky. Obec kontinuálne  
aplikovala výnimku z uplatnenia zákona o e-Governmente. Takáto výnimka je síce definovaná, ale jej účelom nie  
je dlhodobé neuplatňovanie zákona.  
Mesto Zlaté Moravce malo zabezpečený systém správy EÚD vrátane ich elektronickej autorizácie, avšak  
rozhodnutia určené právnickým osobám v roku 2018 vytlačilo. Následne boli fyzicky podpísané a opečiatkované.  
Tieto listinné rozhodnutia mesto naskenovalo a ako prílohu odoslalo príjemcom do aktivovaných elektronických  
schránok. Takýto postup mesta bol nesprávny. Keďže išlo o naskenovaný text vo forme obrázku, mesto porušilo aj  
platné štandardy pre informačné technológie verejnej správy.  
Počet rozhodnutí, ktoré boli spravované ako EÚD, počas kontrolovaného obdobia stúpal. Kontrolované subjekty  
postupne, od roku 2017 nabiehali na systém správy EÚD, hoci na úpravu svojich interných procesov mali viac ako  
tri roky. Rastúci počet rozhodnutí vo forme EÚD súvisel aj s postupnou aktiváciu schránok pre právnické osoby.  
Mestá a obce už museli rozhodnutia zasielať do elektronických schránok právnických osôb. Aj napriek tejto  
povinnosti boli rozhodnutia pre právnické osoby v obciach Lopušné Pažite a Medzany doručované výlučne listinne,  
čo nebolo v súlade so zákonom o e-Governmente.  
3
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Tabuľka 1 Forma realizácie rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch v kontrolovanom období  
Rozhodnutia o miestnych daniach  
a poplatkoch, realizované:  
ako elektronický úradný dokument doručený do  
elektronickej schránky  
ako elektronický úradný dokument doručený  
listinným rovnopisom  
ako listinný dokument bez použitia procesu pre  
listinný rovnopis ("po starom")  
Zdroj: kontrolované subjekty, spracovanie NKÚ SR, relatívny údaj podielu z celkovej sumy zohľadňujúci veľkosť samosprávy  
2017  
4,0%  
0,0%  
96,0%  
2018  
21,1% 26,7% 32,1% 34,4% 39,0%  
2,1% 2,6% 11,7% 12,0% 15,9%  
76,8% 70,8% 56,8% 53,6% 45,1%  
2019  
2020  
2021  
2022  
Kontrola preukázala, že správa EÚD u vlastných kompetencií obcí a miest je na vyššej úrovni než u preneseného  
výkonu štátnej správy. Kým rozhodnutia o miestnych daniach a poplatkoch sú spravidla spravované elektronicky  
(hoci aj tu boli zistené nedostatky), tak v rámci agendy stavebného konania alebo životného prostredia boli  
rozhodnutia spravidla stále spravované výlučne listinne - po starom.  
Mnohé rozhodnutia teda neboli a nie sú vytvárané ako EÚD. To má negatívny vplyv na plnenie „jedenkrát a dosť,“  
ktorého cieľom je, okrem iného, aj vzájomné zdieľanie úradných rozhodnutí medzi orgánmi verejnej moci.  
Výsledkom správy EÚD boli rozhodnutia, ktoré nemali náležitosti určené zákonom o e-Governmente (napríklad  
neboli vyhotovené vo forme listinného rovnopisu, alebo neboli doručované do aktivovaných elektronických  
schránok). Príjemcovia rozhodnutí tieto skutočnosti nenamietali.  
Niektoré druhy EÚD je samospráva povinná zverejniť na svojej úradnej tabuli. Zákon o e-Governmente uložil  
povinnosť zverejňovať tieto dokumenty aj na CUET. Mestá Rajecké Teplice, Levoča, Nitra a obce Štefanová,  
Opatovce, Malá Lodina, Gaboltov a Medzany nedodržali povinnosť zverejňovať EÚD na CUET. Mestá Levoča  
a Žilina na CUET zverejnili dokumenty vo forme obrázka, ktorý však obsahoval aj textové informácie. Tým boli  
porušené platné štandardy pre informačné technológie verejnej správy a zároveň bola obmedzená prístupnosť  
takýchto údajov, napríklad pre hendikepované osoby.  
Každý EÚD je aj registratúrnym záznamom, ktorý má byť spravovaný podľa registratúrneho poriadku pôvodcu  
záznamu. Mestá Bytča, Rajecké Teplice, Sobrance, Žilina a Obec Medzany neaktualizovali a nezosúladili svoje  
registratúrne poriadky v súlade s platnou legislatívou.  
Systém správy EÚD v malých obciach, pokiaľ nevyužívali špecializovaný IS, nebol spravidla funkčný. Väčšie  
samosprávy a krajské mestá mali aj napriek zisteným nedostatkom spravidla funkčný systém správy EÚD.  
Ak samospráva zákon dodržala, tak výsledkom boli zdĺhavejšie a nákladnejšie procesy v porovnaní s obdobím  
pred rokom 2016.  
NKÚ SR osobitne preveril, či materské školy bez právnej subjektivity, ktoré boli súčasťou organizácie obcí a miest,  
mali od januára 2021 zabezpečené podmienky pre výkon verejnej moci. Zmenou zákona o štátnej správe v školstve  
a školskej samospráve sa riaditeľ materskej školy stal orgánom verejnej moci a tak bol povinný zabezpečovať  
správu EÚD. Materské školy bez právnej subjektivity neboli pripravené na výkon verejnej moci elektronicky a tak  
ani nevytvárali EÚD. MŠVVŠ SR vydalo usmernenie, že tieto subjekty nemusia uplatňovať legislatívu  
z technických dôvodov.“ Usmernenie vytvorilo predpoklad dlhodobej výnimky a obchádzania zákona  
o e-Governmente.  
Výsledkom elektronizácie je vyššia spotreba papiera  
EÚD je definovaný zákonom o e-Governmente ako elektronický dokument alebo údaje vyplnené podľa  
elektronického formulára, ktorý je výsledkom konania orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Iba tento  
elektronický dokument je pôvodný originál, ktorý musí byť autorizovaný („podpísaný“) tiež elektronicky.  
Povinná elektronizácia systému EÚD paradoxne priniesla povinnosť tlačiť o desiatky tisíc listov papiera naviac.  
Len menej ako 5 % všetkých fyzických osôb má aktívnu elektronickú schránku, ale obce a mestá musia všetky  
rozhodnutia spravovať elektronicky.  
4
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, mesto alebo obec rozhodnutie vytlačí vo forme  
listinného rovnopisu. Ten okrem samotného rozhodnutia obsahuje aj ďalší list papiera - doložku o autorizácii. Štát  
vytváranie a doručovanie listinných rovnopisov preniesol na Slovenskú poštu v rámci tzv. centrálneho úradného  
doručovania. Ten je pre samosprávu dobrovoľný a ukazuje sa, že aj finančne neperspektívny.  
Mnoho samospráv pri tlači rozhodnutí o miestnych daniach a poplatkoch už dlhodobo využíva systém  
automatizovaného obálkovania. Stroj rozhodnutie vytlačí a obálkuje automaticky. Tieto prístroje sú určené pre  
jeden špecifický rozmer papiera, pričom ich fyzická úprava a tlač doložiek o autorizácii nie je možná. Logickou  
voľbou samospráv pri správe rozhodnutí je teda pokračovanie v zaužívanej praxi, čo prináša benefit vo forme  
ušetreného času a financií na úkor nedodržania zákona o e-Governmente.  
Odporúčame: doložku o autorizácii nahradiť (cez úpravu vyhlášky) informáciou o autorizácii, napríklad formou  
QR kódu. Informácia o autorizácii by bola súčasťou rozhodnutia. Alternatívou by mohlo byť bezplatné sprístupnenie  
centrálneho úradného doručovania pre samosprávu.  
Aj keď samospráva spravuje rozhodnutia ako EÚD, tak prax ukazuje, že niektoré orgány (napríklad pri výkone  
kontroly) trvajú na predložení listinných dokumentov. Elektronický originál dokumentu sa následne tlačí, čo zvyšuje  
spotrebu papiera a popiera princíp elektronizácie verejnej správy.  
Certifikácia informačných systémov je jednou z možných ciest k zlepšeniu  
NKÚ SR analyzoval zmluvné vzťahy obcí a miest s dodávateľmi IS. Dodávateľ IS by mal samospráve garantovať  
napríklad zabezpečenie kontinuity ich prevádzky, operatívnosť servisu a vo vzťahu k správe EÚD najmä súlad  
s legislatívou. Len IS pre správu registratúry majú možnosť certifikácie úrovne ich zhody s príslušnými štandardmi.  
Pri iných IS, používaných pre správu EÚD, možnosť komplexnej certifikácie neexistuje. Obce a mestá tak nemajú  
istotu, že nimi používané IS spĺňajú všetky legislatívne požiadavky pre správu EÚD.  
Obec Lopušné Pažite napríklad dlhodobo využívala IS od zaniknutého dodávateľa. Garancia vyššie uvedených  
požiadaviek na správu IS tak nemohla byť naplnená.  
V konečnom dôsledku neexistuje ucelený prehľad o všetkých IS, ktoré samospráva a ňou zriadené organizácie  
používajú. Neexistuje ani prehľad o agendách, ktoré samospráva zabezpečuje a nie sú pokryté žiadnym IS.  
Nedostatok dát sťažuje koncepčné riadenie informatizácie samosprávy. Správca IS DCOM za obce, ktoré sú jeho  
súčasťou, spracoval tzv. koncepciu rozvoja informačných systémov (v súčasnosti koncepcia rozvoja informačných  
technológií verejnej správy). Povinnosť vypracovať a aktualizovať predmetnú koncepciu sa však vzťahuje len na  
tie IS, ktoré samospráva prevádzkuje prostredníctvom IS DCOM.  
Odporúčame: zvážiť vytvorenie certifikačnej autority pri MIRRI SR, ktorej úlohou bude posudzovať úroveň zhody  
IS (audit procesov) pre správu EÚD s požiadavkami legislatívy.  
Žiaden kontrolovaný subjekt nedodržal zákon o e-Governmente počas celého kontrolovaného obdobia  
Aj šesť rokov po účinnosti zákona o e-Governmente nie je jeho dodržiavanie pravidlom, ale skôr výnimkou. Zákon  
o e-Governmente sa porušuje a nikomu to nevadí. MIRRI SR nemá kapacity na plošné vykonávanie kontrol a je  
otázne, či by plošné vykonávanie kontrol prinieslo želané efekty. Pretože porušovanie zákona  
o e-Governmente v konečnom dôsledku samospráve šetrí čas aj peniaze.  
Aj napriek tomu, že v mestách Košice, Trenčín, Krupina a Banská Bystrica bol vypracovaný záznam o výsledku  
kontroly, neznamená to, že neboli identifikované nedostatky. Kontrola pokrývala obdobie rokov 2017 až 2022  
a zistené nedostatky sa týkali najmä prvých rokov elektronického vládnutia. V tomto čase už tieto štyri samosprávy  
postupujú v súlade so zákonom a nebolo by možné prijať opatrenia k zisteným nedostatkom.  
Elektronické formuláre ako jeden z najčastejšie pomenovávaných problémov e-Governmentu  
Mestá a obce mali podľa zákona o e-Governmente zabezpečiť elektronické formuláre pre elektronické podanie  
v agende vlastných kompetencií. Takýto formulár slúži občanovi po jeho vyplnení napríklad na podanie daňového  
5
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
priznania. Napriek tomu, že boli vynaložené verejné prostriedky na vývoj formulárov, nie sú vytvorené formuláre na  
všetky podania, resp. konania, a aj ich využiteľnosť je slabá. Pre porovnanie, len 25 % dospelých fyzických osôb  
v Slovenskej republike v roku 2021 zaslalo orgánom verejnej moci podanie prostredníctvom vyplneného formulára.  
To je takmer trikrát menej ako v Maďarsku. Väčšina fyzických osôb s verejnou správou komunikuje elektronicky  
preto, lebo táto forma komunikácie je pre nich povinná (štaturári, konatelia, živnostníci a pod.).  
Fyzické osoby, ktoré komunikovali s orgánmi verejnej moci prostredníctvom internetu, v % z populácie  
(vek: 16 74)  
39,6 %  
51,8 %  
25,2 %  
53,5 %  
66,3 %  
Údaje za rok 2021, podania vytvorené prostredníctvom vyplneného formulára a zaslané orgánom verejnej moci  
Mapa: NKÚ SR Zdroj: Európska únia Vytvorené pomocou Datawrapper, online verzia: link  
Obce v DCOM - aj tie najmenšie, mali k dispozícii desiatky formulárov. Mestá Ilava, Rajecké Teplice a Trenčín  
však nemali ani jeden takýto formulár (mali len formulár všeobecnej agendy, ktorý im zriadil správca portálu  
slovensko.sk). Mestá Nitra a Žilina nezabezpečili funkčnosť prepojenia formulárov so stránkou slovensko.sk.  
Odporúčame: existujúce funkčné formuláre, obstarané z verejných zdrojov, unifikovať a poskytnúť pre potreby  
celej samosprávy.  
Podpis a okrúhla pečiatka už na rozhodnutie nepatrí  
Mnoho štatutárov obcí a miest považuje vlastnoručný podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie úradných  
dokumentov. Autorizácia EÚD sa podľa národnej legislatívy realizuje KEP s použitím mandátneho certifikátu, alebo  
KEPe. KEP sa musí použiť vždy, ak osobitný predpis vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou  
v konkrétnom postavení (napríklad sudca autorizuje rozsudok). K nim sa pripája kvalifikovaná elektronická časová  
pečiatka. Na účel získania certifikátov obce a mestá uzatvárajú osobitné zmluvy. Obce Lopušné Pažite, Opatovce  
a Malá Lodina nemali zabezpečenú kontinuitu pre autorizáciu EÚD. To bolo spôsobené tým, že osobitné zmluvy  
neboli uzatvorené včas, resp. v prípade Obce Malá Lodina vôbec.  
6
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Zákon o e-Governmente bol v roku 2019 novelizovaný. Zmyslom novely zákona, podľa dôvodovej správy, bolo  
„zavedenie povinnej autorizácie v súlade s nariadením eIDAS“ (teda zároveň KEP a aj KEPe, s pripojením časovej  
pečiatky)“ a to pre dokumenty určené do zahraničia.  
Obce a mestá, ktoré disponovali buď len KEP alebo len KEPe, nemohli správne autorizovať EÚD, ktoré by boli  
použiteľné v zahraničí. Špecifikom Slovenska sa javí rozdiel v chápaní KEPe podľa nariadenia eIDAS a zákona  
o e-Governmente. Podľa nariadenia eIDAS, KEPe preukazuje istotu integrity a správnosti pôvodu elektronického  
dokumentu. Účinky vlastnoručného podpisu nariadenie eIDAS pripisuje výlučne KEP. Uvedené potvrdzuje aj fakt,  
že zákonodarca prijal vyššie spomínanú legislatívnu úpravu, tykajúcu sa autorizácie úradných dokumentov do  
zahraničia.  
V Českej republike je použitie KEPe právnickou osobou možné „nestanoví-li jiný právní předpis jako náležitost  
úkonu nebo právního jednání obsaženého v dokumentu podpis, nebo tato náležitost nevyplývá z povahy úkonu  
nebo právního jednání ...“ Podľa metodického pokynu Ministerstva vnútra Českej republiky sa KEPe neautorizujú  
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sú vytvorené a odsúhlasené úradnou (fyzickou) osobou.  
Na autorizáciu rozhodnutí sa má použiť KEP. V tejto súvislosti sa ako problematickou môže javiť aj nemožnosť  
použiť KEP v IS DCOM, ktorý pre správu EÚD používa väčšina samospráv.  
Odporúčame: vykonať analýzu súladu národnej legislatívy e-Governmentu s nariadením eIDAS.  
Záver  
Celosvetová pandémia preukázateľne ovplyvnila zvýšenie online komunikácie. Slovensko túto príležitosť nevyužilo  
a nepresvedčilo občanov, aby s verejnou správou viac komunikovali cez internet. Dôsledkom je, že len 5 %  
fyzických osôb má aktivovanú elektronickú schránku pre obojsmernú komunikáciu s verejnou správou.  
Dodržiavanie zákona o e-Governmente obcami a mestami pri správe EÚD je skôr výnimkou. Rozhodnutia nie sú  
vytvárané elektronicky a často nie sú doručované do aktivovaných elektronických schránok. Stav, kedy  
nedodržanie zákona o e-Governmente prináša benefity vo forme úspory času a verejných prostriedkov, nie je  
dlhodobo akceptovateľný. Vo vzťahu k správe EÚD je tak potrebná komplexnejšia úprava legislatívy.  
Preverené obce a mestá vyrubili v rokoch 2017 až 2022 svojimi rozhodnutiami dane a poplatky v celkovej sume  
viac ako 550 mil. eur. Z tejto sumy bolo 190 mil. eur, teda viac ako tretina, vyrubených rozhodnutiami, ktoré  
z pohľadu zákona o e-Governmente neboli spravované správne (neboli vyhotovené elektronicky, resp. ako listinné  
rovnopisy, alebo neboli doručené do aktivovaných elektronických schránok).  
Štát časť procesov správy EÚD preniesol na Slovenskú poštu, ktorá formou tzv. centrálneho úradného doručovania  
zabezpečuje tlač a doručovanie EÚD. Táto služba je povinná pre štátne rozpočtové organizácie. Samospráva môže  
službu využiť, ale za ňu musí uhrádzať poplatok, pretože ide o štandardný odberateľsko – dodávateľský vzťah.  
Samosprávy však pri kontrole uviedli, že finančne je pre nich táto služba nezaujímavá.  
Vo vzťahu k dodávateľom IS ťahajú obce za kratší koniec. Neexistuje autorita, ktorá by nezávisle posúdila,  
(napríklad formou certifikácie), či dodávaný produkt je v zhode s legislatívnymi požiadavkami pre správu EÚD.  
Takéto posúdenie je možné len u IS pre správu registratúry. Nedostatok dát o všetkých IS, ktoré samosprávy  
využívajú, sťažuje koncepčné riadenie informatizácie samosprávy.  
Reakcia kontrolovaného subjektu  
Počas výkonu kontroly prebiehala aktívna komunikácia kontrolórov s kontrolovanými obcami a mestami najmä  
v oblasti zistených nedostatkov. Boli vypracované štyri záznamy o výsledku kontroly a 21 protokolov o výsledku  
kontroly. Ani v jednom prípade neboli podané námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných  
zistení.  
Obce a mestá prijali na odstránenie zistených nedostatkov opatrenia a následne sa zaviazali zaslať správu o ich  
plnení, resp. splnení. Plnenie prijatých opatrení bude NKÚ SR v rámci svojej činnosti monitorovať.  
7
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
Odborná spolupráca  
Počas výkonu kontroly bolo NKÚ SR zorganizované stretnutie, ktorého účastníkmi boli zástupcovia odbornej  
verejnosti, MIRRI SR, združenia DEUS a odborných združení samospráv. Účelom stretnutia bolo získanie spätnej  
väzby, objektívneho pohľadu na preverovanú problematiku „z iného uhla“ a predbežné definovanie odporúčaní.  
Kontakt  
Najvyšší kontrolný úrad SR  
Priemyselná 2  
824 73 Bratislava 26  
Kontrolované subjekty:  
Mesto Košice, IČO 00691135  
Obec Gaboltov, IČO 00321966  
Mesto Sobrance, IČO 00325791  
Mesto Trenčín, IČO 00312037  
Obec Geča, IČO 00690236  
Obec Pliešovce, IČO 00320170  
Mesto Žilina, IČO 00321796  
Mesto Bytča, IČO 00321192  
Mesto Rajecké Teplice, IČO 00321591  
Obec Lopušné Pažite, IČO 00314111  
Mesto Piešťany, IČO 00612031  
Obec Štefanová, IČO 00305111  
Mesto Nitra, IČO 00308307  
Mesto Zlaté Moravce, IČO 00308676  
Obec Veľké Zálužie, IČO 00308595  
Obec Podhradie, IČO 00800023  
Obec Medzany, IČO 17149002  
Mesto Ilava, IČO 00317331  
Obec Malá Lodina, IČO 00324434  
Obec Prečín, IČO 00317691  
Mesto Snina, IČO 00323560  
Obec Opatovce, IČO 00311901  
Mesto Levoča, IČO 00329321  
Mesto Banská Bystrica, IČO 00313271  
Mesto Krupina, IČO 00320056  
Zoznam použitých skratiek  
CUET  
centrálna úradná elektronická tabuľa  
Dátové centrum obcí a miest  
DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska  
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23.  
júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre  
elektronické transakcie na vnútornom trhu  
DCOM  
DEUS  
eIDAS  
EÚD  
elektronický úradný dokument  
IS  
informačný systém  
KEP  
kvalifikovaný elektronický podpis  
KEPe  
MIRRI SR  
kvalifikovaná elektronická pečať  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie  
Slovenskej republiky  
MŠVVŠ SR  
NKÚ SR  
štandardy pre informačné  
technológie verejnej správy  
zákon o e-Governmente  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky  
vyhláška č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie  
verejnej správy  
zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti  
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
zákon o štátnej správe v školstve zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej  
a školskej samospráve  
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
8