NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
STANOVISKO  
NAJVYŠŠIEHO KONTROLNÉHO ÚRADU SR K NÁVRHU  
ŠTÁTNEHO ZÁVEREČNÉHO ÚČTU SR ZA ROK 2022  
Máj 2023  
2
Zoznam skratiek  
CKS  
COVID-19  
Centrum pre klasifikačný systém  
infekčné ochorenie vyvolané koronavírusom  
SARS-CoV-2  
NP  
NR  
národný program  
novelizovaný rozpočet  
CVTI  
ČR  
DPFO  
DPPO  
DPH  
DRG  
Centrum vedecko-technických informácií  
Česká republika  
daň z príjmov fyzických osôb  
daň z príjmov právnických osôb  
daň z pridanej hodnoty  
NR SR Národná rada Slovenskej republiky  
OP  
PO  
POO  
R
operačný program  
programové obdobie  
Plán obnovy a odolnosti  
rozpočet  
Diagnoses Related Groups (Skupiny súvisiacich  
diagnóz)  
RIS  
Rozpočtový informačný systém  
ECB  
EDA  
EFSF  
EK  
Európska centrálna banka  
Európsky dvor auditorov  
Európsky nástroj finančnej stability  
Európska komisia  
RO  
S
SP  
SR  
rozpočtové opatrenie  
skutočnosť  
Sociálna poisťovňa  
Slovenská republika  
EP  
EŠIF  
EÚ  
FNM  
FR SR  
FS  
HDP  
IROP  
ISSZ  
Európsky parlament  
Európske štrukturálne a investičné fondy  
Európska únia  
Fond národného majetku  
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky  
Finančná správa  
hrubý domáci produkt  
Integrovaný regionálny operačný program  
Informačný systém služieb zamestnanosti  
SZČO  
S2  
ŠFA  
ŠFRB  
ŠR  
ŠÚ SR  
ŠZÚ  
ÚHP  
samostatne zárobkovo činná osoba  
indikátor dlhodobej udržateľnosti  
štátne finančné aktíva  
Štátny fond rozvoja bývania  
štátny rozpočet  
Štatistický úrad Slovenskej republiky  
štátny záverečný účet  
Útvar hodnoty za peniaze  
ÚPV SR Úrad priemyselného vlastníctva  
Slovenskej republiky  
KZVS  
MDV SR  
MF SR  
MH SR  
MIRRI SR  
kolektívna zmluva vyššieho stupňa  
ÚVO  
ÚV SR  
VO  
VpDP  
VpMP  
Úrad pre verejné obstarávanie  
Úrad vlády Slovenskej republiky  
verejné obstarávanie  
Výbor pre daňové prognózy  
Výbor pre makroekonomické  
prognózy  
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky  
Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky  
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a  
informatizácie Slovenskej republiky  
MK SR  
MO SR  
MPRV SR  
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky  
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky  
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka  
Slovenskej republiky  
VPS  
VS  
VšZP  
Všeobecná pokladničná správa  
verejná správa  
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.  
MPSVR SR  
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej  
republiky  
VÚC  
vyšší územný celok  
MS SR  
MŠVVaŠ SR  
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky  
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu  
Slovenskej republiky  
VVŠ  
VZP  
verejné vysoké školy  
verejné zdravotné poistenie  
MV SR  
MZ SR  
MZVEZ SR  
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky  
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky  
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí  
Slovenskej republiky  
V4  
ŤZP  
ZP  
Vyšehradská skupina  
ťažké zdravotné postihnutie  
zdravotná poisťovňa  
MŽP SR  
NCZI  
NDS, a. s.  
NIKA  
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky  
Národné centrum zdravotníckych informácií  
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.  
ZÚK  
ZZ  
záverečný účet kapitoly  
zdravotnícke zariadenia  
Národná implementačná a koordinačná autorita  
3
Zhrnutie  
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠZÚ SR za rok 2022 je vypracované v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 zákona  
o NKÚ SR a vychádza z kontrol a analýz vykonaných NKÚ SR v rokoch 2022 a 2023 v kapitolách ŠR a v  
ostatných subjektoch VS. Pri príprave stanoviska boli NKÚ SR predložené pracovné verzie návrhov ZÚK za  
rok 2022 v kapitolách MZ SR, MŠVVaŠ SR, MPSVR SR a MO SR z dôvodu, že termín na spracovanie návrhov  
K bol stanovený do 31. 5. 2023.  
Rok 2022 bol rokom zmien a neočakávaných udalostí, na ktoré musel reagovať aj ŠR a ktoré sú popísané  
v ŠZÚ a v stanovisku NKÚ SR k nemu. NKÚ SR sa v stanovisku pozrel aj na to, ako sa hospodárenie štátu  
vysporiadalo s rizikami, na ktoré NKÚ SR upozornil v stanovisku k návrhu ŠR na rok 2022. Pod  
informáciami za rozpočet v tomto stanovisku uvádzame údaje z pôvodne schváleného rozpočtu  
na konci roka 2021. Údaje vyplývajúce z novely rozpočtu z novembra 2022 uvádzame ako  
novelizovaný rozpočet.  
Pri príprave rozpočtu sa vytvorili rezervy spojené s pandémiou COVID-19, ktoré však nebolo potrebné  
čerpať, keďže vývoj pandémie bol miernejší, než sa predpokladalo. Geopolitická situácia však bola  
horšia a od februára 2022 čelí aj SR dopadom konfliktu na Ukrajine. Tieto dve udalosti ovplyvnili aj  
rozpočtové hospodárenie a preto sa súvisiacim rizikám venujeme v tomto stanovisku podrobnejšie.  
Makroekonomický rámec bol na jednej strane ovplyvnený ekonomickým oživením po pandémii a  
na druhej strane tlmený vysokými cenami vstupov a energií. Spotrebiteľská inflácia dosiahla ku  
koncu roka maximum 15,4 %. Vysoká inflácia sa prejavila aj vo vyššom výbere daní do ŠR. Inflácia a  
vyššie ceny vstupov sa premietli do vyššej ceny produktov a tým aj do spotreby domácností a tvorby  
HDP. Príjmy rozpočtu boli teda vyššie aj vďaka vyšším príjmom od obyvateľov.  
Inflácia, vyššie príjmy a nižšie skutočné výdavky oproti rozpočtu zlepšili výsledkové ukazovatele  
tak oproti rozpočtu, ako aj oproti roku 2021. Maastrichtský dlh VS klesol o 3,4 p. b. na 57,8 % HDP a  
schodok dosiahol 2,04 % HDP oproti 5,4 % v roku 2021 a 4,9 % plánovaných v rozpočte na rok 2022.  
Neočakávané udalosti sa premietli aj do zákona o ŠR, ktorý bol v novembri 2022 novelizovaný. Zmena  
sa týkala nárastu celkových daňových príjmov o 1,5 mld. eur a rovnako vysokého rastu celkových  
výdavkov, čiže bez vplyvu na hotovostný schodok ŠR. Novelizácia rozpočtu sa najviac dotkla  
ministerstiev práce a hospodárstva a VPS, v ktorých sa navyšovali výdavky najmä z dôvodu  
zmiernenia sociálno-ekonomických dopadov nerozpočtovaných udalostí. Najväčšou výzvou boli  
mimoriadne okolnosti pre rezorty práce, zdravotníctva a obrany. Cez tieto tri rozpočtové kapitoly sa  
rozpúšťal fiškálny vankúš pôvodne zameraný na boj s pandémiou a neskôr využívaný na zmiernenie  
dopadov konfliktu na Ukrajine, vysokých cien energií či inflácie.  
Celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v súvislosti s COVID-19 dosiahli 407 mil. eur (najmä  
na projekt Prvá pomoc) a v súvislosti s Ukrajinou 14 mil. eur. Celkové vyššie výdavky však boli  
spojené aj so zmierňovaním vplyvov vysokej inflácie a nadväzujúcich dôsledkov. Prostredníctvom  
Sociálnej poisťovne boli vyplatené tzv. 13. a 14. dôchodky a ďalšie opatrenia v sociálnej oblasti.  
V roku 2022 bolo na zdravotníctvo vynaložených z verejných zdrojov 7,1 mld. eur, z toho 2,2 mld. eur z  
MZ SR, vrátane 1,3 mld. eur ako poistné za poistencov štátu. Táto suma bola v priebehu roka oproti  
rozpočtu navýšená o 186 mil. eur, no ani potom nedosiahla výšku z roku 2021, čo v kontexte vysokej  
inflácie znamenalo jej reálne zníženie. Počas roka 2022 bolo v rámci rozpočtu MZ SR vynaložených  
418,1 mil. eur v súvislosti s COVID-19, a to najmä na vakcíny, ktorých bolo ku koncu roka 2022 na  
sklade vyše 6,1 mil. dávok. Nutnosť odoberania vakcín súvisí so zmluvnými podmienkami, ktoré s  
4
 
výrobcami vakcín vyrokovala za členské štáty EK. Keďže ide o európsky problém, NKÚ SR sa obráti na  
EDA s podnetom na audit zmlúv uzatvorených na úrovni EÚ za účelom nákupu vakcín. Aj v roku  
2022 pokračovalo zadlžovanie zdravotníckych zariadení a neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne.  
Zadlžovanie podporovalo aj neplnenie úsporných opatrení v liekovej politike. Aj napriek oddlženiu v  
roku 2022 v celkovej sume 317 mil. eur, záväzky stále vznikajú, len voči Sociálnej poisťovni o 12,6 mil.  
eur mesačne. Úhrady záväzkov zdravotníckych zariadení po lehote splatnosti kvalifikuje EK ako  
nesprávne uplatňovanie smernice o oneskorených platbách, pričom v apríli 2023 bol prípad  
posunutý Súdnemu dvoru EÚ.  
Rozpočet MO SR mal výrazne vyššie čerpanie (1,96 mld. eur) než bol schválený rozpočet (1,3 mld.  
eur). Navýšenie však nebolo pre mimoriadne okolnosti, ale pre presun prostriedkov, ktoré boli alokované  
vo VPS na nákup špeciálnych automobilov. Celkové prostriedky ŠR týkajúce sa dopadov konfliktu na  
Ukrajine boli čerpané vo výške 194,5 mil. eur (101,5 mil. eur z MV SR, 20,7 mil. eur z MO SR a 14 mil. eur  
z MPSVR SR). Na darovanie vojenského materiálu išlo najviac prostriedkov, podľa celkových  
kvantifikovateľných výdavkov v zmysle uznesení vlády SR, z MO SR, a to 118,2 mil. eur.  
Okrem kapitálových výdavkov v rezorte obrany sa v roku 2022 investovalo najviac v rezorte dopravy  
(855,7 mil. eur). Rozpočet kapitálových výdavkov vybraných kapitol ŠR bol pôvodne schválený vo  
výške 2,7 mld. eur, z čoho sa reálne alokovalo 1,6 mld. eur. Rozpočtové opatrenia v priebehu roka  
sa netýkali len kapitálových výdavkov, ale napríklad aj kompenzácií z dôvodu zvýšených cien energií (980  
mil. eur). NKÚ SR upozorňuje, že počet rozpočtových opatrení sa naďalej zvyšuje a výrazne  
ovplyvňujú schválený rozpočet.  
NKÚ SR poukázal už v stanovisku k návrhu ŠR na rok 2022 na nedostatočné fungovanie  
programového rozpočtovania, čo sa potvrdilo aj pri hodnotení dosahovania cieľov, kde NKÚ SR  
konštatuje, že stále chýba jasné určenie zodpovednosti za komplexné hodnotenie dosahovania  
cieľov stanovených v rozpočte. Toto hodnotenie nenájdeme ani v predloženom návrhu ŠZÚ za rok  
2022. Z návrhu ŠZÚ nie je možné v mnohých prípadoch vyhodnotiť, aká bola efektívnosť, účinnosť  
a hospodárnosť vynaložených finančných prostriedkov na jednotlivé významné programy.  
V stanovisku k návrhu ŠR upozornil NKÚ SR aj na riziko nedočerpania prostriedkov fondov EÚ  
z PO 2014 2020. V roku 2022 sa nezopakovalo vysoké dočerpávanie fondov EÚ z minulého PO,  
keď bolo ku koncu roka vyčerpaných len 64,8 % z celkovej alokácie. Nezrovnalosti stúpli na 391 mil.  
eur a dekomitment na 1,65 mil. eur pri problematickom OP Rybné hospodárstvo. Skutočné čerpanie z  
aktuálneho PO 2021 – 2027 bolo nulové. Výdavky z POO sa rozpočtujú v čase vyhlasovania, preto môžu  
pôsobiť nadhodnotene a čerpanie nedostatočne. Z POO obnovy bolo čerpaných 49 mil. eur (3,76 %  
rozpočtu), z čoho boli kapitálové výdavky 2,3 mil. eur, zvyšok boli bežné výdavky. Na odmeny  
zamestnancov išlo 920 tis. eur oproti rozpočtovaným 175 tis. eur. Školstvo je jednou z troch oblastí,  
do ktorých mal smerovať najväčší objem prostriedkov. Na dobudovanie kapacít materských škôl malo  
ísť 71,9 mil. eur, ale k 31. 12. 2022 bolo na tento účel vyčerpaných len 1,3 %. Vo vysokom školstve  
malo 30,7 mil. eur slúžiť na kapitálové investície, ale tieto prostriedky sa vôbec nečerpali.  
Mimoriadne udalosti zastihli aj samosprávu, vrátane množstva legislatívnych zmien (napríklad dopadu  
na rozpočet z nárokov na finančné prostriedky v rámci preneseného výkonu štátnej správy). Napriek  
povinnosti mať vyrovnané hospodárenie, rástli výdavky samosprávy rýchlejšie ako príjmy aj v roku 2022.  
Celkový schodok územnej samosprávy (obce a VÚC) bol 420 mil. eur, čo bolo o 238,5 mil. eur viac oproti  
rozpočtu. Aj napriek vyšším výdavkom sa územná samospráva podieľala na celkovom dlhu VS len  
3,8 %. Rok 2022 bol pre samosprávy volebným a aj tentokrát sa potvrdilo, že to znamená vyššie  
kapitálové výdavky oproti iným rokom.  
5
1 Ekonomický rámec rozpočtového hospodárenia SR  
Slovenská ekonomika vzrástla v minulom roku o 1,7 %, čo bolo menej ako očakával pôvodný  
rozpočet (reálny HDP dosiahol 92,4 mld. eur). Pôvodne schválený rozpočet na rok 2022 počítal s rastom  
HDP o 4,2 % (graf 1). Dosiahnutý rast podporila najmä spotreba domácností, ktorá rástla v porovnaní  
s prognózou rýchlejšie o 2,1 p. b. Na druhej strane, vládna spotreba a investície boli oproti pôvodne  
schválenému rozpočtu výrazne nižšie. K spomaleniu rastu v roku 2022 oproti prognóze došlo aj  
v dôsledku viacerých externých šokov, najmä vojny na Ukrajine, energetickej kríze a vysokej inflácii.  
Graf 1: Porovnanie prognózy VpMP a skutočnosti za rok 2022 (medziročná zmena v %)  
HDP, s.c. (YoY zmena)  
Súkromná spotreba, s.c.  
Vládna spotreba, s.c.  
Fixné investície, s.c.  
Export tovarov a služieb, s.c.  
Import tovarov a služieb, s.c.  
Index spotrebiteľských cien (CPI)  
-4  
-2  
0
2
4
6
8
10  
12  
14  
16  
18  
RVS 2022  
Skutočnosť  
Zdroj: Návrh RVS 2022 – 2024 – prognóza VpMP zo septembra 2021, Návrh ŠZÚ 2022, MF SR, ŠÚ SR.  
Vysoké ceny energetických a poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch boli hlavným  
faktorom nárastu cenovej hladiny na Slovensku. Premietli sa do rastu cien potravín, regulovaných  
cien energií ako aj nákladov na bývanie. Inflácia na Slovensku narástla ku koncu roka 2022 až na 15,4 %.  
Priemerná harmonizovaná miera inflácie1 predstavovala za rok 12,1 %, čo bolo nad priemerom EÚ, ktorý  
sa pohyboval na úrovni 9,2 %.  
Trh práce bol aj napriek tomu stabilný a k zvýšeniu zamestnanosti prispeli všetky sektory  
ekonomiky. K tvorbe pracovných miest prispel tretinou historický najvyšší počet pracujúcich cudzincov  
(88 tisíc) a medziročne sa tento počet navýšil o takmer 20 tisíc.  
Deficit obchodnej bilancie v roku 2022 sa prudko prehĺbil a spadol na úroveň -8,2 % HDP. Bolo to  
najmä dôsledkom rastu cien dovážaných energetických komodít (najmä ropy a plynu), čo malo za  
následok prevýšenie importu nad exportom.  
V rámci medzinárodného porovnania temp rastu reálneho HDP v roku 2022 bola slovenská  
ekonomika pod priemerom EÚ (graf 2). Najväčší medziročný pokles rastu HDP zaznamenalo Estónsko.  
Graf 2: Medzinárodné porovnanie temp rastu reálneho HDP v roku 2022 (medziročná zmena v %)  
12  
7
1,7  
2
-3  
Zdroj: Eurostat.  
1 HICP – index spotrebiteľských cien harmonizovaný v rámci krajín EÚ za účelom medzinárodného porovnania. Zdroj: Eurostat.  
7
2 Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010  
V stanovisku k návrhu ŠZÚ hodnotil NKÚ SR hospodárenie VS na základe predbežných výsledkov, ktoré  
v čase tvorby tohto stanoviska boli k dispozícii.2 Pre definitívne výsledky hospodárenia VS za  
predchádzajúci rok bude však rozhodujúce stanovisko a notifikácia Eurostatu k výsledkom predloženým  
do 1. októbra 2023. Hospodárenie VS bolo ovplyvnené aj novelou zákona o ŠR na rok 2022, ktorý  
schválila NR SR 18. októbra 2022 a nadobudol účinnosť 4. novembra 2022.  
2. 1 Saldo verejnej správy  
Štát v minulom roku hospodáril s nižším deficitom ako sa pôvodne očakávalo, keď schodok  
verejných financií dosiahol 2,04 % HDP (graf 3). Celkový deficit VS v roku 2022 dosiahol 2,23 mld. eur  
a medziročne sa znížil o viac ako polovicu. Prispeli k tomu najmä vyššie daňovo-odvodové príjmy (aj z  
dôvodu vysokej inflácie) ako aj nižšie náklady na proti-pandemické opatrenia, ktoré boli oproti roku  
2021 približne tretinové. Významne k nižšiemu schodku prispelo aj nižšie spolufinancovanie zo ŠR, než  
sa pri čerpaní eurofondov očakávalo v rozpočte (viac v kapitole 5).  
Tabuľka 1: Vývoj schodku VS na akruálnej báze v rokoch 2021 a 2022  
Ukazovateľ  
2021 S  
42 372,2  
47 820,3  
2022 R  
43 409,4  
48 622,8  
2022 NR  
44 611,3  
50 278,0  
2022 S  
47 182,4  
49 416,1  
2022 S - 2022 R  
3 773,0  
Príjmy spolu (v mil. eur)  
Výdavky spolu (v mil. eur)  
Schodok podľa ESA 2010 (v mil. eur)  
793,3  
-5 448,1 -5 213,5  
-5,4 -4,9  
-5 666,7 -2 233,8  
-5,2 -2,0  
2 979,7  
2,9  
Schodok podľa ESA 2010 (% HDP)  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Z hľadiska medzinárodného porovnania hospodárenia VS bolo Slovensko v lepšej polovici  
rebríčka (graf 3). 11 krajín EÚ malo lepšie saldo ako SR, pričom šesť krajín hospodárilo s prebytkom.  
Najvyšší deficit zaznamenalo Taliansko (-8 %) a Maďarsko spolu s Rumunskom (-6,2 %).  
Graf 3: Medzinárodné porovnanie sáld VS v roku 2022 (% HDP)  
4
2
0
-2  
-4  
-2,0  
-6  
-8  
Zdroj: Eurostat.  
2.2 Príjmy verejnej správy  
Príjmy VS boli oproti pôvodne schválenému rozpočtu vyššie o 3,8 mld. eur, a to vďaka nárastu daňovo-  
odvodových aj nedaňových príjmov (tabuľka 2). K vyšším daňovo-odvodovým príjmom eur prispel aj  
2 T. j. na základe výsledkov, ktoré sa v metodike ESA 2010 za predchádzajúci rok predkladajú Eurostatu do 1. apríla bežného roka.  
Dôvodom je nevyhnutnosť vykonania auditov finančných výkazov a získanie definitívnych údajov o časovom rozlíšení daní a  
poistných odvodov predovšetkým zo strany FR SR, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.  
8
 
 
 
solidárny príspevok3 sumou 258,1 mil. eur či vyššie príjmy DPH z dôvodu rastu cien potravín, pohonných  
látok a energií, ktoré boli oproti rozpočtu vyššie o 495,6 mil. eur (graf 4). Výnos DPH však nenaplnil návrh  
novely rozpočtu, na čo mala vplyv najmä nižšia úspešnosť výberu DPH, nižšia vládna spotreba či nižšie  
čerpanie fondov EÚ. Podľa IFP to mohlo byť spôsobené aj znovuotvorením sektorov, kde prevažujú  
hotovostné platby.4 Pre vyššie úniky pri DPH preto chcelo MF SR opätovne zaviesť obmedzenia na platby  
v hotovosti5, čo sa v roku 2022 napokon nepodarilo (návrh novely neprešiel do 2. čítania).  
Tabuľka 2: Vývoj príjmov VS na akruálnej báze v rokoch 2021 a 2022 (v mil. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
42 372,2  
34 920,8  
5 768,4  
2022 R  
43 409,4  
35 519,8  
5 283,1  
2022 NR  
44 611,3  
36 721,7  
5 283,1  
2022 S  
47 182,4  
37 801,1  
6 877,1  
2022 S - 2022 R  
3 773,0  
Príjmy spolu  
Daňové a poistné príjmy  
Nedaňové príjmy  
2 281,3  
1 594,0  
Granty a transfery  
1 683,0  
2 606,5  
2 606,5  
2 504,2  
-102,3  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Nedaňové príjmy VS boli v roku 2022 oproti rozpočtu vyššie vplyvom vyšších hotovostných nedaňových  
príjmov o 940 mil. eur a vyšších úprav v súlade s metodikou ESA 2010 o 654 mil. eur. Príjmy boli pozitívne  
ovplyvnené aj nárastom administratívnych a iných poplatkov o 419,8 mil. eur (najviac u zdravotníckych  
zariadení o 132,8 mil. eur a Environmentálneho fondu o 83,2 mil. eur).  
Graf 4: Porovnanie prognózy VpDP a očakávanej skutočnosti za rok 2022 (v mil. eur)  
0
1 000  
2 000  
3 000  
4 000  
5 000  
6 000  
7 000  
8 000  
9 000  
10 000  
DP FO  
DP PO  
DPH  
Spotrebné dane  
Sociálna poisťovňa  
Zdravotné poisťovne  
RVS 2022  
Zdroj: Návrh RVS 2022 – 2024, Návrh ŠZÚ 2022, MF SR.  
Skutočnosť  
V medzinárodnom porovnaní veľkosti príjmov VS v roku 2022 bolo Slovensko spolu s krajinami  
V4 pod priemerom EÚ (graf 5). Slovensku medziročne poklesli príjmy o 0,5 p. b. a dosiahli tak úroveň  
40,2 % HDP. Najväčší medziročný pokles príjmov zaznamenalo Dánsko, a to o 4,7 p. b. na 48,6 % HDP.  
3 Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií je nová položka v rámci daňovo-odvodových  
príjmov. Vznikol implementáciou nariadenia Rady EÚ 2022/1854 zo 6. októbra 2022.  
4 IFP. Aktuálna prognóza vybraných príjmov a výdavkov na roky 2022 – 2026. [online].  
5 Na platby v hotovosti sa podľa platnej legislatívy nevzťahuje zákaz v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného  
stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. [online]. Mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená v marci 2020 z dôvodu  
pandémie COVID-19 na území SR, trvala aj v roku 2022.  
9
Graf 5: Medzinárodné porovnanie príjmov VS v roku 2022 (% HDP)  
60  
40,2  
50  
40  
30  
20  
10  
0
Zdroj: Eurostat.  
2.3 Výdavky verejnej správy  
Bežné výdavky boli oproti schválenému rozpočtu vyššie o 1,9 mld. eur, na čom mali značný podiel  
výdavky na mzdy (oproti rozpočtu boli vyššie o 807,5 mil. eur). Pri výdavkoch na mzdy zaznamenali  
najväčší nárast obce o 214,6 mil. eur, zdravotnícke zariadenia o 178,6 mil. eur a príspevkové organizácie  
VÚC o 64,8 mil. eur. Najväčšiu zásluhu na náraste mala 500 eurová odmena pre zamestnancov VS.6  
Kapitálové výdavky klesli oproti pôvodne schválenému rozpočtu o 1,1 mld. eur, pričom najvýraznejší  
pokles dosiahli štátne rozpočtové organizácie. Výnimkou bol nárast kapitálových výdavkov obcí o 191  
mil. eur, Železníc SR o 151,8 mil. eur či verejných vysokých škôl o 45,6 mil. eur (z čoho tvorili výdavky  
VVŠ na rekonštrukciu a modernizáciu 25,6 mil. eur).  
Tabuľka 3: Vývoj výdavkov VS na akruálnej báze v rokoch 2021 a 2022 (v mil. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2022 R 2022 NR  
2022 S  
2022 S - 2022 R  
793,3  
Výdavky spolu  
Bežné výdavky  
47 820,3 48 622,8 50 278,0 49 416,1  
44 893,6  
2 926,7  
44 071,8  
4 551,1  
45 727,9  
4 550,1  
45 955,8  
3 460,4  
1 884,0  
Kapitálové výdavky  
-1 090,7  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022, MF SR  
Aj v rámci medzinárodného porovnania objemu výdavkov VS v roku 2022 bola SR spolu  
s krajinami V4 pod priemerom EÚ (graf 6). Medziročne poklesli SR výdavky o 4,5 p. b. a dosiahli tak  
úroveň 42,3 % HDP. Najväčší medziročný pokles výdavkov malo Dánsko, a to o 5,7 p. b. na 45,3 % HDP.  
Graf 6: Medzinárodné porovnanie výdavkov VS v roku 2022 (% HDP)  
60  
42,3  
50  
40  
30  
20  
10  
0
Zdroj: Eurostat.  
6
Dodatok č. 1 ku KZVS pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní  
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2022. [online].  
10  
 
2.4 Dlh verejnej správy  
Dlh VS v roku 2022 dosiahol 63,38 mld. eur, čo predstavuje 57,8 % HDP. Hrubý dlh v pomere k HDP  
sa medziročne znížil o 3,2 p. b., avšak v nominálnom vyjadrení vzrástol o 2,1 mld. eur (graf 7). Prognóza  
na rok 2022 pôvodne predpokladala naďalej dlh nad úrovňou 60 % HDP. Pokles podielu dlhu v  
porovnaní s pôvodnou prognózou bol ovplyvnený najmä nižším deficitom VS, ktorý bol na úrovni 2,04  
% HDP.  
Graf 7: Hrubý a čistý dlh VS v rokoch 2008 až 2023 (% HDP)  
80  
70  
60  
50  
40  
30  
20  
10  
0
80 000  
70 000  
60 000  
50 000  
40 000  
30 000  
20 000  
10 000  
0
2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2018 2019 2020 2021 2022 2023*  
Čistý dlh VS v % z HDP Hrubý dlh VS v % z HDP Hrubý dlh VS v mil. eur (pravá os)  
Zdroj: ŠÚ SR, Program stability na roky 2023 až 2026; *Odhad MF SR  
Výrazný pokles podielu dlhu na HDP v minulom roku ovplyvnila najmä vysoká inflácia a nižší  
schodok VS. Nižší deficit VS bol zapríčinený pozitívnym vývojom daňových a odvodových príjmov z  
dôvodu vysokej inflácie. Pokles schodku ovplyvnili aj nižšie skutočné výdavky štátneho rozpočtu. Napriek  
zníženiu vkladov subjektov mimo VS v Štátnej pokladnici z 1,9 mld. eur (3 %) v roku 2021 na súčasnú  
úroveň 197 mil. eur (0,3 %), celkový stav likvidity VS pozitívne neprispel k poklesu dlhu. Skutočné využitie  
naakumulovanej hotovosti na účtoch VS bolo v oveľa menšej miere ako plánované. Na náraste  
maastrichtského dlhu oproti roku 2021 sa podieľal najmä hotovostný schodok ŠR vo výške 4,5 mld. eur.  
Maastrichtský dlh VS bol financovaný hlavne štátnymi dlhopismi v súhrnnej menovitej hodnote 54,8 mld.  
eur (86,5 %).  
Aj napriek zníženiu podielu dlhu na HDP od roku 2020 zaznamenávame výrazné zhoršenie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií SR. Podľa najnovších údajov Eurostatu indikátor  
dlhodobej udržateľnosti S2 je v pásme vysokého rizika a za rok 2022 dosahuje úroveň 11,3 % HDP.  
Priemer EÚ je na úrovni 2,7 %. Podľa výsledkov správy EK o udržateľnosti dlhu sa Slovensko nachádza  
na poslednom mieste z krajín EÚ.7  
SR dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj eurozóny lepšie hodnoty deficitu a dlhu. Vysoká  
inflácia v minulom roku mala za následok zníženie hrubého dlhu takmer vo všetkých krajinách EÚ.  
Napriek tomu šesť krajín v roku 2022 zaznamenalo zadlženosť nad 100 % HDP (graf 8). Najvyšší dlh VS  
v roku 2022 malo Grécko (171,3 % HDP), najnižší dlh vykázalo Estónsko (18,4 % HDP). Priemerný schodok  
EÚ27 bol 3,4 % HDP a priemerný dlh VS 84 % HDP.  
7 Debt Sustainability Monitor 2022. [online].  
11  
 
Graf 8: Medzinárodné porovnanie dlhu VS za rok 2022 (% HDP)  
150  
57,8  
100  
50  
0
Hrubý dlh VS 2022  
Priemer EÚ  
Zdroj: Eurostat.  
Štátny dlh, ktorý je v správe MF SR, dosiahol v menovitej hodnote ku koncu roka 2022 výšku 61  
mld. eur. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 3,3 %. Zvýšenie štátneho dlhu súviselo najmä  
s emisiou štátnych dlhopisov v súhrnnej hodnote 5,2 mld. eur a čerpaním štvrtej tranže úveru od  
Európskej investičnej banky vo výške 100 mil. eur. Štátny dlh je tvorený prevažne záväzkami z emisie  
štátnych dlhopisov (89,6 %), ale aj prijatými bankovými úvermi, záväzkami vyplývajúcimi z vkladov v  
Štátnej pokladnici, záväzkami z nástroja EFSF a zábezpekami.  
V roku 2022 predstavoval štátny dlh 96,6 % celkového dlhu VS a dlh ostatných subjektov VS 3,4  
%. Rozpočet výdavkov na obsluhu štátneho dlhu (domáceho aj zahraničného) na rok 2022 v celkovej  
sume 1,1 mld. eur bol v priebehu roka takmer vyčerpaný (graf 9).  
Graf 9: Výdavky spojené so správou štátneho dlhu v rokoch 2010 až 2022 (v mil. eur)  
1 400  
1 200  
1 059  
1 000  
800  
657  
600  
400  
200  
0
2010  
2011  
2012  
2013  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
Zdroj: MF SR.  
12  
3 Hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze  
Návrh ŠZÚ SR za rok 20228 obsahuje aj údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového  
hospodárenia ŠR na hotovostnom princípe. Rozpočet VS na roky 2022 až 2024 bol pripravovaný  
v podmienkach pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 a neistoty ohľadom jej budúceho vývoja.  
Rozpočet bol zostavený so zreteľom na prihlásenie sa Slovenska do klubu ôsmich krajín EÚ, ktoré  
presadzujú, aby členské štáty v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný  
dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy. Zároveň mal vytvárať priestor na štrukturálne opatrenia a plnenie  
cieľov, ku ktorým sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Zahŕňal aj zdroje pre rozvoj  
ekonomiky formou investícií najmä v oblasti štrukturálnych fondov EÚ a zdrojov POO na historicky  
najvyššej úrovni takmer 6 mld. eur. Ďalšou výzvou pre hospodárenie rozpočtu v roku 2022 bol konflikt  
na Ukrajine, s ktorým sa pri jeho zostavovaní nepočítalo, avšak ovplyvnil jeho plnenie aj čerpanie.  
3.1 Základné rozpočtové ukazovatele  
Rozpočtové hospodárenie SR bolo v roku 2022 ovplyvnené najmä schválením novely zákona o ŠR  
na rok 2022. Účelom novely bolo zohľadniť rast daňových príjmov v septembrovej prognóze VpDP vo  
výške 1,5 mld. eur a zvýšiť celkové výdavky ŠR o túto sumu v reakcii na prudký nárast cien energií,  
výrazný nárast inflácie, vojenský konflikt na Ukrajine, ako aj kvôli zabezpečeniu zvýšených finančných  
nákladov súvisiacich s výrazným rastom cien tovarov a služieb pre poberateľov dôchodkových dávok.  
Hlavnou príčinou zvyšovania štátneho dlhu VS v roku 2022 bol, rovnako ako v roku 2021,  
hotovostný schodok ŠR, aj napriek tomu, že bol medziročne nižší. Schodok ŠR dosiahol v roku 2022  
výšku 4,5 mld. eur a medziročne bol nižší o 2,5 mld. eur (35,5 %). K zníženiu schodku ŠR prispeli najmä  
príjmy ŠR, ktoré boli medziročne vyššie o 1,8 mld. eur, ale aj nižšie výdavky (tabuľka 4).  
Tabuľka 4: Základné rozpočtové ukazovatele (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
17 197 298  
13 546 038  
1 338 320  
2022 R  
19 974 242  
14 348 197  
1 134 818  
2022 S 22S - 22NR  
YoY  
2022 NR  
21 471 899  
15 845 854  
1 134 818  
2022 UR  
19 209 111  
15 845 854  
1 134 344  
Celkové príjmy  
Daňové príjmy  
19 029 702  
15 517 036  
1 285 089  
2 227 577  
23 554 555  
20 847 550  
2 707 005  
-4 524 853  
-179 409 110,7  
-328 818  
150 745  
-1 336  
114,6  
96,0  
Nedaňové príjmy  
Granty a transfery  
Celkové výdavky  
Bežné výdavky  
2 312 939  
4 491 227  
4 491 227  
2 228 913  
96,3  
24 211 425  
21 771 263  
2 440 161  
25 447 760  
21 333 956  
4 113 804  
26 945 417  
22 831 612  
4 113 805  
23 995 099  
21 188 724  
2 806 375  
-440 544  
-341 174  
-99 370  
261 135  
97,3  
95,8  
Kapitálové výdavky  
110,9  
64,5  
Schodok ŠR  
-7 014 127  
-5 473 518  
-5 473 518  
-4 785 988  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet, UR – upravený rozpočet, YoY – medziročná zmena  
Zámery vo vybraných výdavkových položkách sa v predchádzajúcom roku podarilo naplniť,  
s výnimkou výdavkov súvisiacich s čerpaním zdrojov z (tabuľka 5). Nepodarilo sa naplniť  
očakávania pri POO, fondoch EÚ a spolufinancovaní zo ŠR. Prostriedky POO boli oproti rozpočtu nižšie  
o 1,3 mld. eur, fondov EÚ o 945 mil. eur a spolufinancovanie zo ŠR o 199 mil. eur. Výdavky na obsluhu  
štátneho dlhu síce medziročne vzrástli o 401,8 mil. eur (61,1 %), ale oproti návrhu rozpočtu na rok 2022  
sa podarilo ušetriť 30,6 mil. eur. Pozitívny vplyv mali nákupy slovenských štátnych dlhopisov zo strany  
ECB, najmä dlhopisov s väčšími kupónmi, v porovnaní s výnosmi do splatnosti. Pozitívne vplýval aj  
systém štátnej pokladnice, ktorý zabezpečil, že SR mala k dispozícii stabilné a lacné zdroje financovania,  
ktoré slúžili hlavne ako hotovostná rezerva v prípade horšej situácie na finančných trhoch (vypuknutie  
8 V súlade s ustanovením § 29 ods. 2 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách VS.  
13  
 
 
vojny na Ukrajine). Transfer pre Sociálnu poisťovňu bol nižší o 297 mil. eur, a to z dôvodu postúpenia  
pohľadávok SP voči ZZ vo výške 199 mil. eur.  
Tabuľka 5: Čerpanie vybraných výdavkov ŠR (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
24 211 424  
657 488  
6 072  
2022 R  
26 945 417  
1 089 976  
1 301 972  
197 861  
3 148 001  
603 870  
1 026 568  
400 000  
2022 S  
22S - 22R  
YoY  
97,3  
Výdavky ŠR spolu  
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu  
POO - výdavky  
POO - výdavky na DPH  
EÚ výdavky  
Spolufinancovanie  
Odvod do rozpočtu EÚ  
Transfer Sociálnej poisťovni  
23 554 555 -3 390 862  
1 059 331  
48 973  
-30 645  
-1 252 999  
-194 913  
-944 686  
-199 051  
-86 342  
161,1  
806,5  
10 528,6  
93,4  
28  
2 948  
2 358 196  
378 319  
966 750  
840 000  
2 203 315  
404 819  
940 226  
103 488  
107,0  
97,3  
12,3  
-296 512  
Zdroj: RVS 2022 – 2024, Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, YoY – medziročná zmena  
3.2 Príjmy štátneho rozpočtu  
Skutočne dosiahnuté príjmy ŠR v roku 2022 medziročne vzrástli o 1,8 mld. eur a oproti  
novelizovanému rozpočtu boli nižšie o 0,9 %. Zákonom o ŠR na rok 2022 boli celkové príjmy ŠR  
schválené pôvodne vo výške 20 mld. eur. Novelou zákona o ŠR boli zvýšené o 1,5 mld. eur, ale cez RO  
boli napokon znížené o 2,3 mld. eur. Daňové príjmy tvorili 81,5 % celkových príjmoch ŠR, nedaňové  
príjmy sa na celkových príjmoch ŠR podieľali 6,8 % a zvyšok tvorili granty a transfery (tabuľka 4).  
Medziročne vzrástli celkové daňové príjmy o 14,6 % (takmer 2 mld. eur). Na rok 2022 boli  
novelizáciou rozpočtované vo výške 14,4 mld. eur, ale v skutočnosti boli nižšie o 2,1 % (tabuľka 4 v  
prílohe). Výpadok oproti novelizovanému rozpočtu bol zaznamenaný pri príjmoch z DPH o 211,6 mil.  
eur, pri DPPO o 115,7 mil. eur, pri DPFO o 25,8 a pri dani z príjmov vyberanej zrážkou 5,6 mil. eur. Na  
druhej strane rast zaznamenali spotrebné dane (12,5 mil. eur) a dane z medzinárodného obchodu  
a transakcií (2,8 mil. eur).  
NKÚ SR venoval v roku 2022 pozornosť aj daňovým nástrojom na zvýšenie výberu daní do ŠR, a to  
elektronickej fakturácii (box 1) a možným riešeniam problematiky fiktívnych živnostníkov (box 2).  
BOX 1: Elektronická fakturácia  
Počas roku 2022 pokračovala príprava a zavádzanie systému zaručenej elektronickej fakturácie, tzv.  
eFaktúra. Táto sa vo svojej podstate podobá na systém eKasa, keďže v oboch prípadoch sú zapojené servery  
FR SR . V prípade eKasy je to pri vydávaní pokladničných dokladov z elektronických registračných pokladníc a pri  
eFaktúre pri vystavovaní faktúr. Samotné faktúry môžu byť vystavované v on-line prostredí alebo pomocou  
účtovných softvérov po ich aktualizácii. Formát elektronickej faktúry by mal byť štandardizovaný nielen na  
Slovensku, ale aj v rámci celej EÚ. Právny rámec vychádza zo smernice EP a Rady o elektronickej fakturácii vo  
verejnom obstarávaní, nadväzných vykonávacích rozhodnutí, transponujúcich zákonov a technických noriem.  
Štúdia uskutočniteľnosti uvádzala tri prínosy. Dva sa vzťahovali k znižovaniu medzier výberu DPH o 1,4 p. b.  
a výberu DPPO o 1,3 p. b. Tretí prínos predpokladal úsporu času pri evidovaní a zverejňovaní faktúr, ktorá bola  
vyčíslená na 4,5 mil. eur ročne. Zároveň sa predpokladalo zasielanie zaručených elektronických faktúr nielen  
medzi inštitúciami štátnej / verejnej správy (G2G – Government-Government) a inštitúciami štátnej / verejnej  
správy a podnikateľmi (B2G – Business-Government), ale aj v súkromnom sektore medzi podnikateľmi a medzi  
podnikateľmi a zákazníkmi (B2B – Business-Business a B2C Business-Customer).  
Z pôvodného zámeru ostala kostra s obmedzeným prínosom pre zníženie medzery DPH/DPPO  
a obmedzeniu legalizácie príjmov z nelegálnej činnosti. Súčasná úroveň implementácie sa približuje tzv.  
14  
 
minimalistickému riešeniu, ktoré bolo v štúdii uskutočniteľnosti najhoršie hodnotené. Podľa vyjadrenia MF SR sa  
toto riešenie prijalo s ohľadom na fakt, že ešte stále nemáme platnú legislatívu, ktorá by ustanovovala povinnosť  
zasielať zaručené elektronické faktúry pre B2B oblasť. Rozpočet na IS EFA bol na rok 2022 schválený v celkovej  
výške 2 mil. eur, z ktorých bolo vyčerpaných 6 tis. eur na cloudové prostredie. Zvyšné náklady na vývojový tím sa  
riešili z interných zdrojov. V nadväznosti na iniciatívu EK DPH v digitálnom veku sa očakáva rozvoj systému na  
národnej úrovni, pričom e-fakturácie by mali byť podľa návrhu EK povinné do roku 2028.  
BOX 2: Fiktívni živnostníci  
Podľa analýzy NKÚ SR na základe údajov zo ŠÚ SR mala zmena legislatívy, znižujúca daňové zaťaženie  
živnostníkov od roku 2017, za následok nárast počtu domácich fiktívnych živnostníkov (fiktívny živnostník je  
človek, ktorý má namiesto pracovnej zmluvy živnosť, ale v práci sa správa ako zamestnanec, nie ako slobodne  
rozhodujúci dodávateľ služieb). Keďže fiktívni živnostníci môžu byť vyslaní za prácou aj do zahraničia, analyzovali  
sme, aký vplyv mala táto zmena legislatívy na vyslaných fiktívnych živnostníkov. Tí vďaka výnimke môžu platiť  
dane a odvody na Slovensku, a preto z pohľadu príjmov VS ide o relevantnú skupinu osôb.  
Z dát Sociálnej poisťovne je možné vyhodnotiť, že fiktívni živnostníci tvorili značnú časť nárastu podielu SZČO  
na celkovom počte vyslaných osôb, aj keď s určitým oneskorením. Pozorovaný rast tohto podielu počas prvých  
troch rokov od zmeny legislatívy bol ťahaný najmä vývojom v sektore stavebníctva, priemyslu a iných služieb.  
Zmena trendu v čase nadobudnutia účinnosti zákona (január 2017) však nastala iba v prípade stavebníctva, čo  
možno pripísať vplyvu zmeny legislatívy. V roku 2021 tak bolo v stavebníctve približne 2 tisíc fiktívnych  
živnostníkov nad rámec tých, ktorí boli fiktívni už pred zmenou legislatívy. Stratu na daňových a odvodových  
príjmoch tak možno v roku 2021 odhadovať približne na úrovni 9,8 až 14,6 mil. eur.  
Skutočné plnenie nedaňových príjmov dosiahlo 113,2 % rozpočtovanej hodnoty (tabuľka 6). Medziročne  
bolo nižšie o 4 % (150,7 mil. eur), a to najmä z dôvodu nižších príjmov z dividend o 223,4 mil. eur (posun  
splatnosti výplaty dividend SPP, a. s. v sume 220 mil. eur za rok 2022 na 31. 3. 2023). Lepšie ako  
očakávané boli najmä príjmy z iných nedaňových príjmov o 328 mil. eur a úrokov z tuzemských  
a zahraničných pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov a ážia o 40,8 mil. eur. NKÚ SR  
pozitívne hodnotí rozpočtovanie kapitálových príjmov, ktoré boli oproti rozpočtu vyššie o 3,9 mil.  
eur a v roku 2022 neboli nadhodnotené.  
Tabuľka 6: Prehľad o plnení nedaňových príjmov ŠR (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2022 R  
2022 S  
22S - 22R  
150 271  
-221 755  
-223 436  
YoY  
96,0  
34,6  
33,4  
Nedaňové príjmy spolu  
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku  
dividendy  
1 338 320  
486 010  
1 134 818  
389 780  
1 285 089  
168 025  
480 226  
383 955  
160 519  
Administratívne poplatky a iné poplatky  
a platby  
354 592  
13 703  
364 111  
7 513  
400 937  
11 459  
36 826  
3 946  
113,1  
83,6  
Kapitálové príjmy  
Úroky z tuz. a zahr. úverov, pôžičiek,  
návratných finančných výpomocí, vkladov a  
ážio  
368 295  
476 960  
371 624  
366 652  
412 396  
694 671  
40 772  
112,0  
145,6  
Iné nedaňové príjmy  
328 019  
Zdroj: Návrh ŠZÚ 2022.  
S – skutočnosť, R – rozpočet, NR – novelizovaný rozpočet, YoY – medziročná zmena  
Skutočné príjmy ŠR z grantov a transferov dosiahli sumu 2,2 mld. eur, čo je v porovnaní so  
schváleným rozpočtom na rok 2022 o 2,3 mld. eur menej, najmä z dôvodu nižšieho než  
očakávaného čerpania zdrojov z EÚ (bližšie v kapitole 5). Medziročne sa znížili o 3,7 % (tabuľka 7).  
15  
Tabuľka 7: Prehľad o plnení grantov a transferov (v tis. eur)  
Ukazovateľ  
2021 S  
2 312 939  
38 947  
2022 R  
4 491 227  
41 254  
2022 NR  
2 228 913  
41 211