ÚVODNÉ SLOVO PREDSEDU
Vážení čitatelia,
zmyslom tejto správy je nielen zhodnotiť kontrolnú činnosť nášho úradu v roku 2023, ale predovšetkým poskytnúť
spätný pohľad na využívanie verejných zdrojov pri napĺňaní cieľov verejných politík a na problémy s tým spojené.
Aj uplynulý rok patril k rokom, poznačeným zložitou medzinárodnou a vnútornou situáciou, ktorá ovplyvňuje
ekonomiku i životy občanov krajiny. Navyše bol rokom troch vlád. Dôsledkom toho boli časté zmeny na pozíciách
zodpovedných pracovníkov, ktorí ovplyvnili výkon a dĺžku niektorých kontrol, zasahujúcich aj do tohto roku.
V stanoviskách k štátnemu rozpočtu, záverečnému účtu, v analytických komentároch a správach z kontrolných
akcií poukazujeme na fakt, že naša krajina sa v posledných rokoch prepadá takmer vo všetkých rebríčkoch,
hodnotiacich rôzne indikátory stavu ekonomiky a životnej úrovne. Nejde pritom o záležitosť iba uplynulých
dvoch-troch rokov, je to už dlhodobejší trend, ktorý je nutné systémovými krokmi zvrátiť.
Zo všeobecne známych údajov je zrejmé, že výkonnosť našej ekonomiky je nízka, málo investujeme a inovujeme.
Miera rastu HDP v minulom roku dosiahla úroveň 1,3 % a v tomto roku bude iba mierne rásť. V makroekonomike
bol a stále je hlavným problémom prehlbujúci sa štrukturálny deficit rozpočtu verejnej správy. Výdavky verejnej
správy za rok 2023 dosiahli historickú úroveň takmer 60 miliárd eur. Táto suma obsahuje historické nárasty
výdavkov pre rôzne skupiny občanov: platy učiteľov v roku 2023 rástli o 23,2 %, štátnych zamestnancov o 17,7 %,
dôchodky boli valorizované o 11,1 %, rodinný balík mal hodnotu 1,1 miliardy eur, balík kompenzácií cien elektrickej
energie zaťažil rozpočet sumou 3,5 miliardy eur. Rozpočtované príjmy však na takto projektované výdavky
nestačia. Nutnosť požičiavať si stále väčšie a väčšie sumy vedie k rýchlo rastúcemu tempu zadlžovania sa krajiny.
Dlh verejnej správy dosiahol minulý rok takmer 58 % a tento rok má ešte mierne vzrásť. Uplatňovanie
hospodárskeho modelu s nízkou inovatívnou a investičnou činnosťou výrazne komplikuje udržanie dosiahnutého
sociálneho štandardu bez ďalšieho zadlžovania a tým výrazného zhoršovania udržateľnosti verejných financií.
Imperatívom doby sa preto stáva pojem konsolidácie, jej tempa a nástrojov.
Výsledky kontrol NKÚ ukazujú, že hlavné možnosti šetrenia verejných zdrojov sú v reformách. Tými musia prejsť
všetky oblasti, náročné na objemy verejných zdrojov, vrátane administratívy štátu a samosprávy. Dôležité je hľadať
a nájsť zhodu na potrebe zmien a ich podobe medzi všetkými zainteresovanými rezortmi aj medzi štátnou správou
a samosprávou. Slovensko nežije v uzatvorenom priestore, úspešnejšie okolité krajiny s podobnou históriou vývoja
poskytujú často veľa príkladov dobrej praxe ako je možné problémy riešiť a je ich treba vhodne využiť.
Mnohé problémy udržateľnosti verejných financií môžeme riešiť takmer okamžite. Aj kontroly vykonané v uplynulom
roku ukazujú, že vo verejnej správe sú dlhodobo podceňované požiadavky na vyššiu kvalitu strategického
i operatívneho plánovania, programového rozpočtovania, zrozumiteľnej legislatívy, či potrebných databáz a ich
zdieľania. Komplex týchto nedostatkov má veľký podiel na tom, že Slovensko v mnohých prípadoch nedokáže
ponúkané veľké finančné zdroje z Európskej únie využiť efektívne, ale najmä účelne a účinne. Odstránenie týchto
nedostatkov môže rýchlo viesť k tomu, že budeme ciele dosahovať rýchlejšie, lacnejšie a ich úžitky budú slúžiť
čo najväčšiemu počtu ľudí.
Okrem vyššie spomenutých oblastí, ktoré boli významné najmä pre potreby vypracovania stanoviska k štátnemu
rozpočtu a záverečnému účtu, považujem za dôležité zvýrazniť význam témy, ktorej sme v minulom roku venovali
značnú pozornosť. Je ňou ochrana a bezpečnosť, ktorú v nestabilných časoch prehodnocujú takmer všetky krajiny.
Ochrana a bezpečnosť má mnoho podôb, týka sa mnohých aspektov života spoločnosti, zdravia ľudí alebo ich
majetku. Aj preto zasahuje do cieľov mnohých verejných politík štátu i samosprávy.
Udalosti posledných rokov v našej krajine jasne ukázali, že nie je dostatočne pripravená zvládať krízové stavy
najmä väčšieho rozsahu ako je pandémia, zemetrasenie, energetická kríza, či iné situácie ohrozujúce život
a majetok. Naše kontroly potvrdili, že je to výsledok nedostatočnej koncepčnej, riadiacej a kontrolnej činnosti štátu.
2