1
ÚVODNÉ SLOVO PREDSEDU  
Vážení čitatelia,  
zmyslom tejto správy je nielen zhodnotiť kontrolnú činnosť nášho úradu v roku 2023, ale predovšetkým poskytnúť  
spätný pohľad na využívanie verejných zdrojov pri napĺňaní cieľov verejných politík a na problémy s tým spojené.  
Aj uplynulý rok patril k rokom, poznačeným zložitou medzinárodnou a vnútornou situáciou, ktorá ovplyvňuje  
ekonomiku i životy občanov krajiny. Navyše bol rokom troch vlád. Dôsledkom toho boli časté zmeny na pozíciách  
zodpovedných pracovníkov, ktorí ovplyvnili výkon a dĺžku niektorých kontrol, zasahujúcich aj do tohto roku.  
V stanoviskách k štátnemu rozpočtu, záverečnému účtu, v analytických komentároch a správach z kontrolných  
akcií poukazujeme na fakt, že naša krajina sa v posledných rokoch prepadá takmer vo všetkých rebríčkoch,  
hodnotiacich rôzne indikátory stavu ekonomiky a životnej úrovne. Nejde pritom o záležitosť iba uplynulých  
dvoch-troch rokov, je to už dlhodobejší trend, ktorý je nutné systémovými krokmi zvrátiť.  
Zo všeobecne známych údajov je zrejmé, že výkonnosť našej ekonomiky je nízka, málo investujeme a inovujeme.  
Miera rastu HDP v minulom roku dosiahla úroveň 1,3 % a v tomto roku bude iba mierne rásť. V makroekonomike  
bol a stále je hlavným problémom prehlbujúci sa štrukturálny deficit rozpočtu verejnej správy. Výdavky verejnej  
správy za rok 2023 dosiahli historickú úroveň takmer 60 miliárd eur. Táto suma obsahuje historické nárasty  
výdavkov pre rôzne skupiny občanov: platy učiteľov v roku 2023 rástli o 23,2 %, štátnych zamestnancov o 17,7 %,  
dôchodky boli valorizované o 11,1 %, rodinný balík mal hodnotu 1,1 miliardy eur, balík kompenzácií cien elektrickej  
energie zaťažil rozpočet sumou 3,5 miliardy eur. Rozpočtované príjmy však na takto projektované výdavky  
nestačia. Nutnosť požičiavať si stále väčšie a väčšie sumy vedie k rýchlo rastúcemu tempu zadlžovania sa krajiny.  
Dlh verejnej správy dosiahol minulý rok takmer 58 % a tento rok má ešte mierne vzrásť. Uplatňovanie  
hospodárskeho modelu s nízkou inovatívnou a investičnou činnosťou výrazne komplikuje udržanie dosiahnutého  
sociálneho štandardu bez ďalšieho zadlžovania a tým výrazného zhoršovania udržateľnosti verejných financií.  
Imperatívom doby sa preto stáva pojem konsolidácie, jej tempa a nástrojov.  
Výsledky kontrol NKÚ ukazujú, že hlavné možnosti šetrenia verejných zdrojov sú v reformách. Tými musia prejsť  
všetky oblasti, náročné na objemy verejných zdrojov, vrátane administratívy štátu a samosprávy. Dôležité je hľadať  
a nájsť zhodu na potrebe zmien a ich podobe medzi všetkými zainteresovanými rezortmi aj medzi štátnou správou  
a samosprávou. Slovensko nežije v uzatvorenom priestore, úspešnejšie okolité krajiny s podobnou históriou vývoja  
poskytujú často veľa príkladov dobrej praxe ako je možné problémy riešiť a je ich treba vhodne využiť.  
Mnohé problémy udržateľnosti verejných financií môžeme riešiť takmer okamžite. Aj kontroly vykonané v uplynulom  
roku ukazujú, že vo verejnej správe sú dlhodobo podceňované požiadavky na vyššiu kvalitu strategického  
i operatívneho plánovania, programového rozpočtovania, zrozumiteľnej legislatívy, či potrebných databáz a ich  
zdieľania. Komplex týchto nedostatkov má veľký podiel na tom, že Slovensko v mnohých prípadoch nedokáže  
ponúkané veľké finančné zdroje z Európskej únie využiť efektívne, ale najmä účelne a účinne. Odstránenie týchto  
nedostatkov môže rýchlo viesť k tomu, že budeme ciele dosahovať rýchlejšie, lacnejšie a ich úžitky budú slúžiť  
čo najväčšiemu počtu ľudí.  
Okrem vyššie spomenutých oblastí, ktoré boli významné najmä pre potreby vypracovania stanoviska k štátnemu  
rozpočtu a záverečnému účtu, považujem za dôležité zvýrazniť význam témy, ktorej sme v minulom roku venovali  
značnú pozornosť. Je ňou ochrana a bezpečnosť, ktorú v nestabilných časoch prehodnocujú takmer všetky krajiny.  
Ochrana a bezpečnosť má mnoho podôb, týka sa mnohých aspektov života spoločnosti, zdravia ľudí alebo ich  
majetku. Aj preto zasahuje do cieľov mnohých verejných politík štátu i samosprávy.  
Udalosti posledných rokov v našej krajine jasne ukázali, že nie je dostatočne pripravená zvládať krízové stavy  
najmä väčšieho rozsahu ako je pandémia, zemetrasenie, energetická kríza, či iné situácie ohrozujúce život  
a majetok. Naše kontroly potvrdili, že je to výsledok nedostatočnej koncepčnej, riadiacej a kontrolnej činnosti štátu.  
2
 
V mnohých prípadoch lepšej a rýchlejšej reakcii bráni rezortizmus, nedostatok odborne pripravených ľudí a aj  
finančné zdroje. Často chýba legislatíva, ktorá by reagovala na nové hrozby v oblasti bezpečnosti a ochrany.  
Podcenená je civilná ochrana, osveta, vzdelávanie, ktoré sú dôležité pre zvládnutie krízových stavov a bezpečnosť.  
Za mimoriadne vážne riziko treba považovať časté ignorovanie zákonných noriem, predpisov či záverov rôznych  
druhov kontrol, dozoru a dohľadu. Spravidla aj majetok slúžiaci k ochrane a bezpečnosti obyvateľstva je  
zanedbaný, chýba pravidelná obnova a údržba. Príkladom môže byť nevyhovujúci až nefunkčný stav špeciálnej  
techniky na schengenskej hranici, ktorá má zabrániť prechodu tovarov, ktoré môžu ohroziť zdravie či bezpečnosť  
krajiny. Tiež stav protipovodňovej ochrany na vodných tokoch je alarmujúci. Zanedbaná údržba za takmer  
350 miliónov eur môže vážne ohrozovať protipovodňovú bezpečnosť mnohých území Slovenska, život občanov  
a ich majetok.  
Problematike rôznych stránok vodného hospodárstva, zásobovania pitnou vodou a odkanalizovania sa úrad venuje  
dlhodobo z dôvodov ich mimoriadneho spoločenského významu. Už niekoľko rokov poukazujeme na nedostatočný  
záujem vlády i parlamentu o problematiku vodárenského sektora a subjektov v ňom pôsobiacich. Kontrola  
dodržiavania zákonných podmienok prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií a kvality pitnej vody je  
zo strany orgánov štátu nedostatočná a chýbajú v nej odborníci pre dané oblasti. Predložené správy o výsledkoch  
kontroly sú brané iba na vedomie, bez potrebnej reakcie, ktorá by zabezpečovala prístup k pitnej vode pre všetkých  
občanov krajiny, a to bez ohľadu na ekonomické záujmy vodárenských spoločností, ktoré majú postupovať  
predovšetkým vo verejnom záujme.  
Okrem dlhodobo známych rizík v bezpečnosti a ochrane prináša rozvoj vedy a techniky množstvo nových rizík  
spojených s využívaním nových technológií, na ktoré je potrebné adekvátne reagovať. V posledných rokoch vidno  
zásadný posun v technologickom vývoji bezpilotných lietadiel, z ktorých sú najznámejšie drony. Tieto sa využívajú  
vo vojenskej, bezpečnostnej i civilnej sfére. Na jednej strane sú závažným rizikom a na druhej strane aj  
príležitosťou. Kontrola zameraná na to, ako reagujú naše štátne orgány na tieto skutočnosti, ukázala na ich značne  
dlhý reakčný čas. Mnohé oblasti spojené s ich povoľovaním a prevádzkovaním nie sú pod kontrolou, chýba  
implementácia európskeho práva do našej legislatívy. Ako dokumentujú poznatky zo zahraničia, tzv. dronová  
ekonomika je rýchlo sa rozvíjajúca a vysoko inovatívna oblasť hospodárskej činnosti, ktorú je potrebné podporovať  
aj na Slovensku. Kontrola ukázala nielen na malú pripravenosť Slovenska na jej budovanie, ale aj  
na absentujúcu podporu tejto novej ekonomickej príležitosti.  
V nasledujúcej správe prinášame nielen zhrnutie činnosti za rok 2023, ale spätne sumarizujeme aj tridsaťročnú  
činnosť nášho úradu. Počas tohto obdobia sa stal renomovanou národnou autoritou pre oblasť externej kontroly  
a rešpektovaným aktívnym členom medzinárodnej kontrolórskej komunity. Záverečné správy z našich kontrol  
v uplynulom desaťročí konštatujú čoraz vážnejšie systémové zlyhania pri nakladaní s verejnými zdrojmi určenými  
na napĺňanie cieľov verejných politík. Reakcie kompetentných orgánov na naše zistenia sú však zriedkavé  
a v mnohých prípadoch nenachádzame žiadnu pozitívnu odozvu. V niekoľkých predchádzajúcich rokoch čoraz  
intenzívnejšie zaznamenávame už aj beztrestne rozmáhajúce sa porušovanie zákonov štátnymi orgánmi  
a inštitúciami. Úlohou nezávislej kontrolnej autority je upozorniť na to parlament a vládu, ktoré majú kompetenciu  
urobiť nápravu. Touto správou by sme na to chceli upozorniť verejnosť. Aj v tomto prípade ide o dlhodobejší trend,  
ktorý je nutné systémovými krokmi zvrátiť.  
Ľubomír Andrassy  
3
1 POSTAVENIE A PÔSOBNOSŤ NKÚ SR  
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NKÚ“ alebo „úrad“) je štátny orgán kontroly hospodárenia.  
Jeho činnosť je vymedzená právomocami, danými Ústavou SR a zákonom Národnej rady 39/1993 Z. z.  
o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Legislatíva vymedzuje kompetencie úradu v oblasti kontroly  
nakladania s verejnými zdrojmi a zároveň určuje rozsiahlu skupinu subjektov, podliehajúcich kontrolnej právomoci  
NKÚ. Úrad kontroluje hospodárenie s verejnými zdrojmi, vrátane zdrojov z Európskej únie (ďalej len „EÚ“)  
a so zdrojmi z ďalších medzinárodných zmlúv, s ktorými hospodária štátne a verejnoprávne subjekty. Kontrola  
sa týka aj právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, verejnoprávnych inštitúcií a samosprávy, či právnických  
osôb, ktoré zriadili obce a vyššie územné celky. Významnou úlohou NKÚ je kontrola spôsobu vyrubovania  
a vymáhania daní, ciel, odvodov a pokút, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu a rozpočtov územnej samosprávy.  
Postavenie NKÚ v sústave kontrolných inštitúcií je výnimočné najmä tým, že výsledky jeho kontrolnej činnosti majú  
slúžiť občanom, NR SR, vláde SR i územnej samospráve k zlepšovaniu správy vecí verejných. Na tomto základe  
každoročne vypracúva stanoviská k štátnemu rozpočtu, štátnemu záverečnému účtu a správu o výsledku každej  
zrealizovanej kontroly, ktoré sú určené parlamentu i verejnosti. Celoročne sumarizuje činnosť v správe o svojej  
činnosti.  
NKÚ má ambíciu napĺňať svoje poslanie čo najlepšie, a preto nastavil v spolupráci s medzinárodnými  
kontrolórskymi štandardmi výkon svojej činnosti tak, aby poskytoval objektívne, pravdivé, preukázateľné a úplné  
informácie o hospodárení s verejnými zdrojmi. Pri procese plánovania, analyzovania aj výkonu kontroly je nezávislý  
a jeho práva a povinnosti sú viazané iba na zákon.  
Kontrolované subjekty môžu realizáciou odporúčaní úradu zlepšovať hospodárenie s finančnými, materiálnymi  
či ľudskými zdrojmi a zefektívňovať procesy, ktoré toto hospodárenie upravujú. Výstupy z kontrolnej či analytickej  
činnosti NKÚ poukazujú na závažné systémové problémy. Orgány zákonodarnej a výkonnej moci tak cez ne  
získavajú spätnú väzbu o tom, či sú verejné politiky úspešné a prospešné pre občana alebo či sú programy  
a projekty, financované z národných a medzinárodných zdrojov, efektívne. NKÚ zároveň v oficiálnych výstupoch  
navrhuje riešenia ako neopakovať chyby a nedostatky, ako veci robiť lepšie, a tiež často sprostredkúva aj príklady  
dobrej praxe z domova alebo zahraničia. Zohráva tak významnú a nezastupiteľnú úlohu pri zefektívňovaní riadenia  
štátu a pri posilňovaní dôvery občanov v štát a jeho inštitúcie.  
NKÚ sa od svojho vzniku etabloval v rámci partnerskej spolupráce ako riadny člen medzinárodnej organizácie  
najvyšších kontrolných inštitúcií (ďalej len „INTOSAI“). Tá zastrešuje najvyššie kontrolné inštitúcie členských krajín,  
ktoré kontrolujú výkonnú moc pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Je to organizácia s osobitným poradným štatútom  
pri Hospodárskej a sociálnej rade (ECOSOC) Organizácie spojených národov.  
Členstvom v tejto organizácii tak NKÚ garantuje rešpektovanie medzinárodných štandardov pre výkon kontrol  
verejného sektora. Súčasne je otvorenou národnou kontrolnou inštitúciou pre partnerské posudzovanie a nezávislé  
hodnotenie jej činnosti a výstupov. NKÚ je tak nielen inštitúciou, ktorá kontroluje, ale ktorá je aj kontrolovaná  
nezávislými medzinárodnými audítormi podľa metodík INTOSAI.  
Rok 2023 bol pre NKÚ, ako pre mnoho iných štátnych inštitúcií, jubilejným tridsiatym rokom od jeho založenia.  
Úrad si ho pripomenul symbolicky tromi desiatkami podujatí, v rámci ktorých sumarizoval svoju doterajšiu činnosť,  
jej výsledky aj mnohé úspechy. Za tridsať rokov sa z NKÚ stala akceptovaná národná autorita pre externú kontrolu  
doma i v zahraničí, ktorá adekvátne a operatívne reaguje na nové výzvy v oblasti kontroly verejných zdrojov.  
Systémovým nástrojom, ktorý to umožňuje, je stratégia s jasne definovanými cieľmi, ktoré rozvíjajú organizáciu  
žiaducim smerom.  
4
 
Dynamika a zložitosť meniaceho sa sveta vyžaduje od národnej kontrolnej inštitúcie zamerať svoju pozornosť  
nielen na dlhodobé problémy udržateľnosti verejných financií, ale aj na globálne problémy, akými sú napríklad  
chudoba či klimatická kríza. Preto hlavným cieľom stratégie úradu bolo zamerať pozornosť najmä na významné  
problémy a riziká spoločensko-ekonomického vývoja, s ktorými slovenská spoločnosť zápasí dlhodobo. NKÚ  
sa začal viac venovať systémovým problémom verejných zdrojov. Zameral sa najmä na kontrolu plnenia cieľov  
verejných politík a efektívnosti a účinnosti vynaložených zdrojov. Vyžaduje to oveľa intenzívnejšiu diskusiu  
s odbornou verejnosťou o cieľoch verejných politík, spôsoboch ich dosahovania, o hodnoteniach výsledkov  
a dopadov, ako aj pružnejšiu reakciu na aktuálne dianie, ale najmä neustále zvyšovanie odbornosti a profesionality  
zamestnancov úradu.  
Začiatkom tohto desaťročia sa udiali viaceré udalosti s významnými dôsledkami na fiškálnu, ale aj na ďalšie verejné  
politiky. Pandémia COVID -19, vojnový konflikt na Ukrajine, energetická kríza, vysoká miera inflácie, to všetko  
ovplyvňuje stabilitu a udržateľnosť verejných rozpočtov. Ako reakciu na tieto udalosti vlády jednotlivých krajín  
prijímajú rôzne kompenzačné opatrenia, ktoré sa často pod tlakom okolností prijímajú bez dostatočnej analýzy  
a prípravy. Niektoré aj podstatným spôsobom menia fiškálne ciele v jednotlivých krajinách. Toto všetko kladie nové  
výzvy i nové nároky na kontrolnú činnosť nezávislých kontrolných inštitúcií.  
Otázka hospodárnosti a účelnosti vynakladania verejných zdrojov, ktorá je jadrom činnosti NKÚ, naberá v kontexte  
aktuálneho nepriaznivého vývoja verejných financií zásadný význam pre udržateľný rozvoj Slovenskej republiky.  
Popri dlhodobých problémoch hospodárenia vznikajú nové riziká, na ktoré je potrebné adekvátne reagovať celým  
procesom prípravy a realizácie kontroly, najmä posilniť kritériá jej aktuálnosti a včasnosti.  
NKÚ sa preto v uplynulom roku riadil aktualizovanou Stratégiou rozvoja NKÚ SR na roky 2023 2025. Jej hlavným  
poslaním je, aby sa všetky vnútorné procesy stali garanciou profesionálnej a spoločensky prospešnej činnosti NKÚ  
a aby prispievali k včasnému zacieleniu kontroly na významné oblasti a ciele vynakladania verejných zdrojov. Popri  
týchto aktuálnych problémoch sa úrad naďalej orientuje aj na najvýznamnejšie riziká dlhodobej udržateľnosti  
a výkonnosti zdrojov vynaložených na ciele verejných politík, ktoré majú rozhodujúci vplyv na život občanov i celej  
spoločnosti. Cieľom je dosahovať vysokú kvalitu všetkých činností a výstupov vyplývajúcich z mandátu a poslania  
NKÚ, posilňovať svojou činnosťou dôveru občanov v demokratické zriadenie, štátnu správu aj samosprávu.  
2 ROZVOJ A PLÁNOVANIE  
2.1 STRATÉGIA ROZVOJA A DYNAMICKÉ PLÁNOVANIE  
Nová Stratégia rozvoja NKÚ SR na roky 2023 – 2025 bola prijatá koncom roka 2022. Definuje víziu, aby NKÚ bol  
v roku 2025 vnímaný ako nezávislá národná autorita, ktorej výstupy sú považované za spoločensky prospešné  
a podporujú lepšiu správu vecí verejných. Hlavným cieľom úradu je, aby aj vďaka NKÚ boli verejný majetok  
a financie spravované udržateľne, efektívne a v súlade s legislatívou i cieľmi verejných politík. Základné hodnoty,  
ku ktorým sa úrad vo svojej stratégii prihlásil, sú nezávislosť, objektívnosť, efektívnosť a inovatívnosť. Obsahovo  
definuje štyri piliere rozvoja úradu – ľudia, procesy, komunikácia a financie. Každý pilier má konkrétne strategické  
ciele uvedené v nasledovnom obrázku.  
5
 
 
Rok 2023 bol prvým rokom, v ktorom NKÚ novú stratégiu svojho rozvoja začal naplno uplatňovať a implementovať.  
To sa prejavilo aj v zmene organizačnej štruktúry úradu, ktorá má podporiť vyššiu prierezovosť činnosti kontrolórov.  
Ďalšou významnou zmenou zameranou na zamestnancov bol koncom roka 2023 prijatý nový systém kariérneho  
rastu, založený na definovaných kariérnych stupňoch a na to nadväzujúcej politike odmeňovania. Tento systém  
má pomôcť zvýšiť motiváciu a odbornosť zamestnancov, pričom pilotne by sa mal uplatniť v roku 2024. NKÚ  
sa v roku 2023 venoval aj rozvoju interných odborných kapacít, v záujme čoho boli zabezpečené špecifické  
vzdelávacie aktivity napríklad na zlepšenie manažérskych zručností vedúcich štátnych zamestnancov alebo  
komunikačných zručností kontrolórov či vyššej odbornosti v rôznych oblastiach pre všetkých zamestnancov.  
Pozície vedúcich štátnych zamestnancov sú obsadzované cez výberové konania a kandidáti musia podstúpiť  
nestranné hodnotenie ich manažérskych kompetencií a zručností.  
6
Proces dynamického plávajúceho plánovania kontrolnej činnosti bol v roku 2023 výraznejšie ovplyvnený  
priebežným strategickým mapovaním vybraných verejných politík a následnou aktualizáciou tzv. katalógu rizík.  
Cieľom zmien v plánovaní je včasne reagovať na spoločenský a hospodársky vývoj, ako aj na rozhodnutia  
manažmentu verejnej správy na jej jednotlivých úrovniach. Novým prvkom v tomto procese boli okrúhle stoly,  
v rámci ktorých o najvýznamnejších rizikách napĺňania cieľov verejných politík diskutovali spolu s expertmi NKÚ aj  
odborníci z externého prostredia a memorandoví partneri úradu. V roku 2023 uskutočnil NKÚ sedem tematických  
okrúhlych stolov. Aj vďaka výstupom z nich sa podarilo lepšie cieliť zameranie kontrol na konkrétne problémy  
spojené s vynakladaním verejných zdrojov na dosahovanie cieľov verejných politík. Cieľom úradu nie je len  
konštatovať zistený stav, ale na základe preukázateľných kontrolných zistení navrhovať aj zmeny a odporúčania,  
ktoré by viedli k náprave daného stavu a tým prispeli k lepšiemu riadeniu verejných financií.  
Výsledkom rokovaní okrúhlych stolov boli návrhy na témy kontrolných akcií, ktorých výsledky priniesli objektívne  
informácie o tom, ako sú napĺňané ciele jednotlivých politík a plnené medzinárodné záväzky, ku ktorým sa SR  
zaviazala. Napríklad riziko spojené s hospodárením spoločnosti Slovensko IT, a. s., sa potvrdilo a na základe  
závažných zistení z kontroly NKÚ odporučil Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej  
len „MIRRI SR“), aby predložilo vláde zámer ďalšieho pôsobenia spoločnosti, resp. ukončenia jej činnosti.  
V vislosti s rizikom nehospodárneho a neefektívneho nakladania s prostriedkami v Operačnom programe Rybné  
hospodárstvo 2014 – 2020 úrad konštatoval fatálne zlyhania, vrátane prvkov netransparentnosti, zlyhania  
vnútorných a externých kontrolných mechanizmov, preto navrhol kontrolovanému subjektu prijať konkrétne  
opatrenia nielen na operatívne a flexibilné reagovanie na vývoj kontrolovaného programu a potreby žiadateľov, ale  
aj na efektívne zabezpečenie nového programu Rybné hospodárstvo.  
Na základe výsledkov rokovaní okrúhlych stolov boli realizované kontroly zamerané na proces stanovenia  
regulovaných cien energií a prijatia vybraných opatrení štátnej pomoci v čase energetickej krízy na Slovensku.  
Kontrolované sú aj postupy pri procese darovania majetku a materiálu na Ukrajinu.  
Zmeny v plánovacom procese majú napomôcť výberu tých najvýznamnejších tém na kontrolu, ako aj zvýšiť  
flexibilitu úradu pri reakcii na nové problémy a riziká v spoločnosti. V súlade s tým úrad upustil od každoročného  
vypracúvania priorít kontrolnej činnosti na daný rok. V roku 2023 bol vypracovaný flexibilnejší dokument, určujúci  
strategické zameranie kontrolnej činnosti na roky 2024 - 2026. Nový formát dokumentu sa nedrží striktne  
jednotlivých oblastí verejných politík, ale priority definuje širšie a viac prierezovo, čím v súlade s novou stratégiou  
ponecháva kontrolnej činnosti vyššiu flexibilitu.  
V priebehu roka úrad reagoval na témy, ktoré rezonovali v spoločnosti, ale aj na aktuálne riziká spojené s verejnými  
financiami, preto do plánu zaradil ďalších 22 kontrolných akcií. Vzhľadom na závažnosť tém a rozsah kontrolovanej  
oblasti bude sedem kontrolných akcií ukončených až v roku 2024.  
V roku 2023 v spoločnosti rezonovali najmä výsledky kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami  
vynaloženými na EXPO Dubaj 2020, ktorú úrad realizoval na základe uznesenia NR SR, ako aj vlastnej rizikovej  
analýzy. Vzhľadom na závažnosť zistení NKÚ upozornil, že v súvislosti s prípravou podobných podujatí, najmä  
výstavy EXPO Osaka v roku 2025, bude nevyhnutné prijať konkrétne opatrenia, ktoré zabezpečia,  
aby sa neopakovali nedostatky zistené touto kontrolou.  
Závery kontroly plnenia opatrení pri ochrane pred povodňami boli predložené na rokovanie vlády s cieľom poukázať  
na hlavné riziká, týkajúce sa zastavenia mnohých rozhodujúcich činností v Slovenskom vodohospodárskom  
podniku, š. p. a ohrozenia prevádzkovej schopnosti vodných stavieb v Slovenskej republike. Na rokovanie vlády  
NKÚ predložil aj závery kontroly zameranej na skladovanie ropy a ropných výrobkov štátnou Spoločnosťou  
pre skladovanie, a. s. a na plnenie prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov z predchádzajúcej  
kontroly. Ako iniciatívny materiál na rokovanie vlády predložil aj Súhrnnú správu z kontrol v oblasti zdravotníctva,  
vykonaných v roku 2022 a 2023.  
7
V roku 2023 úrad preveroval aj ďalšie riziká, ktoré boli v rôznej intenzite kontrolou potvrdené. Napríklad  
pri kontrolách zameraných na správu elektronických úradných dokumentov obcami a mestami, na systém  
krízového riadenia štátu v čase riešenia krízových stavov v rámci celej SR, na systém zabezpečenia prepravy  
pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, či na realizáciu projektov zameraných na riešenie problematiky  
a elimináciu dopadov pandémie ochorenia COVID-19 a zhodnotenie udržateľnosti týchto projektov.  
Kontroly NKÚ nemajú za cieľ iba poukazovať na nedostatky a problémy pri využívaní verejných zdrojov, ale môžu  
aj inšpirovať iných ako zlepšiť svoju činnosť. Príkladmi dobrej praxe môžu byť kontrolné akcie 032/2023 Budovanie  
implementačnej štruktúry pre implementáciu mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti alebo 048/2023 ŽoP  
Centrálny ekonomický systém. V oboch prípadoch išlo o dobrú prax vykazovania a účtovania výdavkov, ako aj  
súlad ich výšky s predpismi. Ako dobrý príklad môže slúžiť aj kontrolná akcia 027/2023 Vyrubovanie a výber dane  
z príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Vďaka účinnej komunikačnej aktivite získala Finančná správa SR  
(ďalej len „FS SR“) od občanov 28 miliónov eur bez náročných vymáhacích techník a postupov.  
Kontrolný úrad v roku 2023 naďalej rozvíjal komunikáciu so všetkými zainteresovanými stranami a využíval široké  
spektrum moderných komunikačných nástrojov na informovanie verejnosti o výsledkoch kontrolnej a analytickej  
činnosti. Využíval rôzne nástroje od tlačových správ, postov na sociálnych sieťach, cez videá a podcasty  
až po vystúpenia predsedu úradu v mienkotvorných médiách. Jedným z merateľných úspechov v tejto oblasti  
za rok 2023 bolo oproti roku 2021 zvýšenie poznateľnosti úradu o štyri percentá na 84,9 % a zvýšenie  
dôveryhodnosti z 54 % na aktuálnych 60,4 %. Ďalším merateľným úspechom bol napríklad nárast sledovateľov  
na sociálnych sieťach o 20,5 % za rok 2023.  
Úspešným projektom prispievajúcim k žiaducej interakcii úradu s verejnosťou je aj bezplatná webová aplikácia  
MuMap zameraná na prezentáciu výsledkov a zistení z kontrol v mestách a obciach, ktorá sa v roku 2023 okrem  
aktualizácie dát rozšírila aj o anglickú verziu. NKÚ dostal v roku 2023 v Talline za túto aplikáciu čestné uznanie  
medzinárodnej Iniciatívy pre otvorené vládnutie, za prínos v boji proti korupcii a využitie digitálnych nástrojov  
pre budovanie otvoreného vládnutia.  
2.2 PLÁN KONTROLNÝCH AKCIÍ A JEHO VÝSLEDKY V ČÍSLACH  
Plán kontrolných akcií na rok 2023 schválil predseda NKÚ 19. decembra 2022. Plán obsahoval na začiatku roka  
16 kontrolných akcií. Tvorba plánu kontrolnej činnosti na príslušný rok je ale celoročný proces. Úrad v ňom reaguje  
na aktuálne riziká verejných zdrojov a prijaté podnety od verejnosti či rôznych inštitúcií. Rok 2023 bol pilotným  
rokom pre dynamické plávajúce plánovanie, ktorého hlavnou úlohou je reagovať na aktuálne problémy spoločnosti  
v čo najkratšom čase. V priebehu roka 2023 bolo do plánu zaradených ďalších 23 nových kontrolných akcií a jedna  
kontrolná akcia, Smart grids – energetický projekt ACON, bola zrušená. Plán ku koncu roka 2023 obsahoval  
38 kontrolných akcií.  
Do pôvodného plánu kontrolnej činnosti na rok 2023 bolo zaradených 77 subjektov, po uskutočnených zmenách  
sa počet subjektov zvýšil na 172. Témy kontrolných akcií vychádzali zo strategických oblastí, ktoré má NKÚ  
stanovené na obdobie troch rokov.  
Najviac, až pätnásť kontrolných akcií, bolo realizovaných v oblasti Efektívna a transparentná verejná správa,  
v ktorej sme sa zamerali na kontrolu prínosu a hospodárenia spoločnosti IT Slovensko, a.s., na hospodárenie  
štátnych účelových zariadení, obstaranie a vyraďovanie špeciálnej techniky v podmienkach finančnej správy  
či kontrolu účinnosti zavedenia objektívnej zodpovednosti a efektívnosti jej zavedenia. V rámci strategickej oblasti  
Vzdelávanie, výskum a inovácie sme šiestimi kontrolnými akciami preverili zmluvné vzťahy pre pripájanie internetu  
do škôl a ako boli využité výskumné inštitúcie pri riešení hrozieb pandémie.  
8
 
Úrad sa v šiestich kontrolných akciách zameral na oblasť udržateľných verejných financií a fiškálnej politiky,  
napríklad preveroval organizáciu výstavy EXPO v Dubaji alebo opatrenia štátu pri riešení energetickej krízy.  
Z oblasti Zdravie vykonal tri kontrolné akcie, preveril napríklad prípravu a realizáciu investičných projektov národnej  
nemocnice Rázsochy a Univerzitnej nemocnice v Martine alebo zabezpečenie dopravnej zdravotnej služby.  
Ďalšími strategickými oblasťami, na ktoré sa NKÚ zameral, boli Právny štát a bezpečnosť so štyrmi kontrolnými  
akciami, medzi nimi napríklad kontrola zabezpečenia krízového riadenia štátu počas krízových stavov. V rámci  
strategickej oblasti Environmentálna udržateľnosť sme preverovali bezpečnosť potravín v SR a zelenú  
infraštruktúru v mestách a obciach. Sociálne podniky sme kontrolovali v rámci strategickej oblasti Zamestnanosť  
a sociálne politiky a jednu kontrolnú akciu sme vykonali aj v rámci strategickej oblasti Dopravná infraštruktúra.  
NKÚ sleduje dopad vykonávaných kontrol a plnenie opatrení, ktoré subjekt prijíma na odstránenie kontrolou  
zistených nedostatkov. Preto do plánu zahrnul aj kontrolné akcie zamerané na plnenie prijatých opatrení, tzv. follow  
up kontroly. Pri týchto kontrolách sme preverili využitie záverov predchádzajúcej kontroly pre optimalizáciu činnosti  
Slovenského pozemkového fondu, pri skladovaní núdzových zásob ropy a pri ochrane pred povodňami.  
NKÚ v roku 2023 vykonal jednu kontrolnú akciu na základe uznesenia Národnej rady SR, zameranú  
na hospodárenie s verejnými prostriedkami vynaloženými na EXPO Dubaj. Úrad reaguje aj na podnety od občanov,  
ktoré využíva ako doplnkový materiál v rámci plánovaných kontrol a pri príprave plánu v ďalšom období.  
V súlade so štandardmi najvyšších kontrolných inštitúcií ISSAI vykonáva NKÚ viacero typov kontroly - kontroly  
súladu, kontroly výkonnosti a finančné kontroly. V roku 2023 prevažovali kontroly súladu, ktorých bolo 29. Šesť  
kontrolných akcií bolo vykonaných ako kontroly s prevažujúcim typom kontroly výkonnosti, jedna kontrolná akcia  
bola vykonávaná ako finančná kontrola. V rámci všetkých typov kontrol sa úrad snaží odpovedať na otázku, či boli  
verejné zdroje použité v súlade s princípmi hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.  
Súčasťou plánu kontrolnej činnosti boli v roku 2023 dve stanoviská, Stanovisko k návrhu štátneho záverečného  
účtu SR za rok 2022 a Stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024. V roku 2023 NKÚ pracoval  
na dvanástich predbežných štúdiách, ktoré boli východiskom pre kontroly výkonnosti, alebo môžu byť využité  
pre ďalšie prierezové kontroly.  
9
Ku koncu roka bolo z plánu kontrolnej činnosti na rok 2023 ukončených 33 kontrolných akcií v 119 kontrolovaných  
subjektoch. Vzhľadom na rozsah a zložitosť tém boli v roku 2023 ukončené aj dve kontrolné akcie, ktorých výkon  
sa začal v priebehu roka 2022. Tieto kontroly boli realizované v 16 kontrolovaných subjektoch.  
V správe o výsledkoch kontrolnej činnosti sú zhrnuté výsledky 35 kontrolných akcií realizovaných v 135 subjektoch  
z rôznych oblastí štátnej správy a samosprávy, analytických výstupov, ako aj dvoch stanovísk NKÚ k návrhom  
štátneho záverečného účtu SR za rok 2022 a štátneho rozpočtu SR na rok 2024.  
2.3 VÝSLEDKY KONTROL V ZMENÁCH LEGISLATÍVY A PREDPISOV  
NKÚ napĺňa svoj mandát nielen tým, že informuje kontrolované subjekty a verejnosť o výsledkoch kontrolnej  
činnosti, ale zároveň navrhuje aj možné legislatívne riešenia opakujúcich sa či systémových problémov. Impact,  
teda reálny dopad svojej kontrolnej činnosti, NKÚ sleduje na troch úrovniach:  
Kontrolované subjekty, prijímanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich  
realizácia v praxi kontrolovaných subjektov  
V roku 2023 NKÚ zistil 907 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, interných postupov. V tejto  
súvislosti navrhol kontrolovaným subjektom 227 odporúčaní na zlepšenie ich činnosti. Na odstránenie kontrolami  
zistených nedostatkov a dosiahnutie lepších výsledkov prijali kontrolované subjekty spolu 448 opatrení. O prijatých  
opatreniach, ako aj o ich plnení subjekty predkladajú NKÚ písomnú správu. Úrad monitoruje dostatočnosť prijatých  
opatrení, ako aj ich plnenie. O výsledkoch kontroly informuje aj tie orgány, ktoré konajú v mene štátu v súvislosti  
s kontrolovaným subjektom. V prípade porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých riešenie  
spadá do kompetencie konkrétnych orgánov štátnej správy, odstupuje úrad svoje zistenia týmto orgánom na ďalšie  
konanie.  
Realizácia výsledkov kontrol v NR SR, ukladanie úloh pre kontrolované subjekty zo strany  
príslušných výborov, ako aj prijímanie legislatívnych odporúčaní NKÚ  
V tejto súvislosti si NKÚ aj v roku 2023 plnil zákonnú povinnosť predkladať správy o výsledku kontrol na rokovanie  
príslušného výboru NR SR. Významné zistenia, týkajúce sa plnenia cieľov verejných politík, hospodárenia  
subjektov verejnej správy, ako aj nedostatkov existujúcej legislatívy, NKÚ v priebehu roka 2023 zaslal desiatim  
výborom.  
Príslušným výborom zaslal 30 správ ukončených v roku 2023, v nich navrhol výborom 40 odporúčaní  
na zlepšenie aktuálneho stavu v kontrolovanej oblasti. Z toho 31 odporúčaní bolo zameraných na prijatie  
systémových opatrení na lepšie využívanie verejných financií kontrolovanými subjektmi a deväť odporúčaní  
na úpravu platnej legislatívy.  
Najviac, osem správ, bolo zaslaných na prerokovanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, šesť správ  
smerovalo do Výboru NR SR pre financie a rozpočet, tomuto výboru boli zaslané aj dve stanoviská k Návrhu  
štátneho záverečného účtu SR za rok 2022 a k Návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024. Po štyri správy boli  
zaslané Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru NR SR pre verejnú správu  
a regionálny rozvoj, po dve správy zaslal Výboru NR SR pre zdravotníctvo a Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu,  
mládež a šport. Po jednej správe úrad poslal Výboru NR SR pre sociálne veci, Výboru NR SR pre obranu  
a bezpečnosť, Výboru NR SR pre kultúru a médiá a Ústavnoprávnemu výboru NR SR.  
Výbory prerokovali celkom 12 správ o výsledku kontroly a dve stanoviská NKÚ a to k návrhu štátneho  
záverečného účtu za rok 2022 a k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024, ktoré boli  
prerokované aj v pléne parlamentu. To prerokovalo aj správu Hospodárenie s verejnými prostriedkami  
vynaloženými na EXPO Dubaj. Hlavné závery z kontroly v Národnej dialničnej spoločnosti v roku 2022 predseda  
NKÚ tlmočil na mimoriadnej schôdzi Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Na rokovanie výboru boli prizvaní  
10  
 
aj zástupcovia autodopravcov a Nadácie Zastavme korupciu. Výbor zaviazal Ministerstvo dopravy SR (ďalej len  
„MD SR“) a Národnej dialničnej spoločnosti, aby ho na mesačnej báze informoval o príprave novej formy výberu  
mýta.  
Výsledky kontrol Skladovanie núdzových zásob ropy, Ochrana pred povodňami – kontrola plnenia opatrení, ako aj  
Súhrnná správa z kontrol v oblasti zdravotníctva vykonaných v roku 2022, boli zaslané aj na rokovanie Vlády SR.  
Na základe odporúčaní NKÚ na zmenu platnej legislatívy boli prijaté nasledovné právne úpravy:  
Na základe výsledkov kontroly v samosprávach obcí, bola prijatá novela zákona o majetku obcí  
a o obecnom zriadení. V dôsledku nejednoznačnej legislatívy dochádzalo k ľahkovážnemu a nevýhodnému  
zbavovaniu sa majetku obcami, na čo upozorňoval NKÚ na základe výsledkov svojej kontroly v samosprávach.  
Schválená novela zákona sa vo svojej druhej časti týka prevodu vlastníctva majetku obce, najmä ide  
o novelizáciu ustanovení paragrafov 9, 9a a 9b. Nové ustanovenia stanovujú kritéria pri prevodoch, ako aj  
nájmoch majetku obce a majú prispieť k jeho efektívnemu nakladaniu. Stanovujú verejne kontrolovateľný proces  
prevodu a nájmu majetku obce obchodnou verejnou súťažou od jej vyhlásenia až po samotný prevod a nájom  
majetku. Zásadnou zmenou, ktorú novela prináša, je stanovenie kritéria, ktorým je najvýhodnejšia ponuka  
obchodnej verejnej súťaže, a to pri prevode majetku obce, ako aj pri jeho prenechaní do nájmu, resp. najvyššia  
cena pri priamom predaji záujemcovi.  
Na základe výsledkov kontroly „Ochrana a využitie vybraného nerastného bohatstva“, bolo prijaté Nariadenie  
vlády č. 365 o platbách za vyťažené nerasty, ktoré odstránilo nejednoznačnosti výkladu dvoch noriem  
platných v SR a to nariadenia vlády SR č. 50/2022 Z. z. a novely zákona o ochrane a využití nerastov (banský  
zákon). Základným kritériom pri rozdelení vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,  
bude to, či sa z nich dajú priemyselne vyrobiť zlato a striebro. Súčasne sa tak navýšia zdroje  
v Environmentálnom fonde na uskutočňovanie štátnej podpory. Týmto krokom sa posilní transparentnosť  
v sektore ťažobných spoločností a v celom sektore podnikania. Nariadenie nadobudlo účinnosť od 1. januára  
2024.  
Odborná diskusia a prezentácia úradu  
Predstavitelia NKÚ ako národnej autority pre externú kontrolu sú často prizývaní do rôznych expertných,  
pracovných či poradných skupín, ktoré sa podieľajú na riešení prierezových spoločenských problémov. V roku  
2023 bol napríklad predseda NKÚ vymenovaný za predsedu odbornej komisie na výber člena Európskeho  
dvora audítorov (EDA). Komisia na výber kandidáta bola vytvorená rozhodnutím vlády. Členmi komisie boli  
okrem zástupcu NKÚ, aj zástupcovia Úradu vlády SR, Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“), Kancelárie  
prezidenta SR, Úradu vládneho auditu SR, Slovenskej komory audítorov, Transparency International Slovensko  
a Ekonomickej univerzity v Bratislave. Komisii sa podarilo úspešne vybrať kandidátku na slovenskú zástupkyňu  
v EDA Katarínu Kaszasovú, nomináciu následne schválil aj Európsky parlament.  
Na základe kontroly na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) boli zástupcovia NKÚ  
prizvaní na schôdzu Komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo pri Výbore NR SR  
pre hospodárske záležitosti. Predmetom rokovania boli ceny elektriny, plynu a tepla a riešenie problémov  
medzi dodávateľmi a odberateľmi, možnosti kontroly nákupných cien energií, možnosti nastavenia regulácie  
cien energií, stanovovanie výšky zálohových platieb pre odberateľov, kompenzácie cien energií.  
11  
2.4 TRIDSAŤ ROKOV NA CESTE OD ÚRADU K NÁRODNEJ AUTORITE  
2.4.1 OTVÁRAME ÚRAD ODBORNEJ VEREJNOSTI  
Tridsiaty rok existencie NKÚ bol príležitosťou spätne sumarizovať odbornú činnosť úradu a zhodnotiť jeho  
postavenie v spoločnosti. V roku 2023, pri príležitosti 30. výročia založenia, úrad symbolicky zorganizoval  
tri desiatky odborných podujatí na národnej aj medzinárodnej úrovni. Podujatia slúžili hlavne na otvorenú výmenu  
informácií, zdieľanie príkladov dobrej praxe a hlbšie predstavenie úradu a výsledkov jeho činnosti verejnosti.  
Podujatiam dominovala Národná konferencia Kontrola ako súčasť lepšej správy vecí verejných, nad ktorou  
prevzala záštitu prezidentka SR Zuzana Čaputová. Na konferencii diskutovali pozvaní predstavitelia štátnych,  
vzdelávacích aj mimovládnych organizácií v dvoch paneloch: NKÚ SR a jeho prínos pre občanov a spoločnosť  
a Kontrola cesta k zodpovednosti, transparentnosti a bezúhonnosti subjektov verejného sektora.  
Rezonujúcou témou diskusie bola úloha kontroly v demokratickej spoločnosti, ktorá sa snaží o vrátenie dôvery  
občanov v štát. Rečníci poukazovali na to, že nesystémové fungovanie inštitúcií bez vnútornej kontroly a reflexie  
vedie k škodlivým rozhodnutiam, ktoré sa obvykle spájajú s nielen neefektívnym a neúčinným nakladaním  
s verejnými prostriedkami, ale aj so stratou dôvery v štát ako nositeľa a nástroja verejného záujmu. Diskutovalo  
sa o flexibilite kontroly pri neočakávaných udalostiach, reakciách štátu na takéto udalosti, ale aj o potrebe  
komplexného zúčtovania verejných politík.  
Na konferenciu nadväzoval workshop Strategické smerovanie kontroly v 21. storočí. Bol zameraný na strategické  
plánovanie úradu, ročné plánovanie, otvorenosť a partnerstvo. Cieľom bolo priblížiť odbornej verejnosti základné  
procesy súvisiace so strategickým a ročným plánovaním a priblížiť ako je úrad otvorený efektívnej komunikácii  
so zainteresovanými stranami. V rámci workshopu bol odprezentovaný vplyv kontrol NKÚ na spoločnosť.  
Na workshop bezprostredne nadväzovalo regionálne podujatie na akademickej pôde. NKÚ spolu s Univerzitou  
Mateja Bela v Banskej Bystrici zorganizoval diskusiu na tému: NKÚ SR ako partner otvorených inštitúcií. Na pôde  
univerzity predstavitelia kontrolórskej komunity diskutovali s jej zástupcami a študentmi, následne úrad podpísal  
s univerzitou memorandum o spolupráci.  
V júni zorganizoval úrad environmentálny seminár s názvom Ochrana klímy - životné prostredie a kontroly v oblasti  
životného prostredia aj za účasti kontrolórov najvyššej kontrolnej inštitúcie Maldív. Z externého prostredia  
sa na seminári zúčastnili zástupcovia Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Jeho cieľom bolo prezentovať  
a prediskutovať výsledky kontrol súvisiacich s problematikou životného prostredia a významné problémy spojené  
s výkonom štátneho dozoru v životnom prostredí na Slovensku. V rámci seminára boli taktiež prezentované hlavné  
environmentálne problémy Maldív a výsledky vybraných kontrol najvyšších kontrolných inštitúcií (ďalej len „NKI“)  
v oblasti manažmentu pitnej vody v špecifických prírodných podmienkach koralových ostrovov.  
12  
 
 
V spolupráci s mimovládnou neziskovou organizáciou Partnerstvá pre prosperitu (ďalej len „PPP) zorganizoval  
úrad v novembri e-Konferenciu s názvom Najvyšší kontrolný úrad SR – kontrola vo svete IT s účasťou zástupcov  
štátu (MIRRI) a súkromného sektora (IT Asociácia Slovenska, občianske združenie Slovensko.digital). Diskutovalo  
sa o úrovni digitalizácie a informatizácie na Slovensku. Predstavené boli zistenia z vybraných kontrol NKÚ: kontrola  
využívania systému e-Health, kontrola modulu úradnej komunikácie, kontrola v CVTI a kontrola opatrení  
na zníženie administratívnej záťaže občanov pri výkone úradnej agendy samosprávy. Cieľom konferencie bolo  
vyzdvihnúť význam kontroly v oblasti informatizácie na Slovensku a diskutovať o tom, kam by zintenzívnenie  
a správne zameranie kontrolnej činnosti túto oblasť posunulo.  
NKÚ vo svojej analytickej činnosti využíva aj spätnú väzbu od odbornej verejnosti. V roku 2023 preto pri tvorbe  
strategického zamerania kontrolnej činnosti na roky 2024 – 2026 zrealizoval dotazníkový prieskum. Takýto  
prieskum u externého odborného prostredia využíva NKÚ ako jedno z kritérií pri analýze významnosti verejných  
politík. Oslovil 86 inštitúcií alebo expertov, medzi ktorými boli okrem memorandových partnerov úradu, analytických  
jednotiek štátnych inštitúcií aj občianske združenia, akademická obec, rôzne iné združenia ako napríklad Združenie  
miest a obcí Slovenska (ďalej len „ZMOS“), Združenie hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenska. Návratnosť  
dotazníka bola 50 %.  
V rámci prípravy ročného plánu kontrolných akcií, ktorý má včasne reagovať na aktuálne témy a novovzniknuté  
riziká, úrad v roku 2023 začal aj s organizovaním okrúhlych stolov s expertmi. V priebehu roka, ktorý bol pilotným  
rokom pri zavádzaní tzv. plávajúceho plánovania, úrad zorganizoval sedem okrúhlych stolov na témy: Výdavky  
na Ukrajinu, Európske štruktúrálne a investičné fondy (ďalej len „EŠIF“), Energetika, Efektívna verejná správa,  
Udržateľné verejné financie, Informačné technológie a Doprava.  
Okrúhle stoly mali veľký ohlas aj medzi expertmi NKÚ, aj medzi odborníkmi z externého prostredia. Cieľom stretnutí  
bolo predstaviť partnerom zo štátnej správy, súkromného sektora a mimovládnych organizácií kľúčové riziká  
vo vybraných oblastiach. NKÚ ich definoval na základe analýzy a spracovania dostupných údajov tak, aby mohli  
slúžiť ako východiská pre prípadné kontroly problémov a inštitúcií vo špecifikovanej oblasti. Stretnutia boli  
organizované v zmysle dobrej praxe a odporúčaní INTOSAI s cieľom predstaviť odbornej verejnosti strategické  
13  
plánovanie NKÚ s návrhmi prípadných kontrol na základe definovaných rizík. Ďalším cieľom bolo prediskutovať  
dôvody výberu daných rizík a získať k daným rizikám podnety, ako aj návrhy na rozšírenie a doplnenie preberaných  
tém.  
Na stretnutiach sa zúčastňovali experti z externého prostredia. V oblasti dopravy to bol zástupca stavebnej fakulty  
STU v Bratislave, Bratislavského samosprávneho kraja, v oblasti digitalizácie zástupca občianskeho združenia  
PPP, IT Asociácie Slovenska, v oblasti životného prostredia zástupcovia ZMOS, Klimatickej koalície, ale aj  
MŽP SR.  
NKÚ bol aj v roku 2023, ako renomovaná a uznávaná národná kontrolná inštitúcia využívajúca medzinárodné  
štandardy INTOSAI, oslovený inými orgánmi štátnej správy v otázkach metodiky a štandardov pri tvorbe vlastných  
interných postupov. NKÚ v týchto prípadoch zdieľa hlavne dobrú prax v metodike.  
V uplynulom roku plnil úrad aj úlohu orgánu auditu pre Švajčiarsky finančný mechanizmus ŠFM 2. Program je  
pokračovaním prvej pomoci, ktorá sa implementovala v rokoch 2007 – 2017 a v rámci ktorej od roku 2011 funkciu  
Orgánu auditu plnil NKÚ, poskytoval tiež metodickú podporu. Základným míľnikom pre začiatok implementácie  
ŠFM2 bolo uzatvorenie Rámcovej dohody medzi vládou SR a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii  
druhého švajčiarskeho príspevku, ktorá bola podpísaná 19.9.2023.  
2.4.2 DELÍME SA O POZNATKY DOMA AJ VO SVETE  
Počas tridsiatich rokov existencie si NKÚ svojou odbornou a profesionálnou činnosťou postupne budoval pozíciu  
národnej autority pre oblasť externej kontroly. Predovšetkým počas uplynulého desaťročia v rámci presadzovaných  
princípov politiky otvoreného úradu sa verejnosť mohla pravidelne oboznamovať s kompletnými výsledkami  
kontrolnej činnosti.  
Rok 2023 bol aj rokom cieleného budovania a upevňovania profesionálnych vzťahov s odbornou verejnosťou  
a inštitúciami. NKÚ sa snaží dosahovať žiadaný dopad výsledkov svojej činnosti predovšetkým intenzívnou  
komunikáciou s Národnou radou SR, ktorá má zákonodarnú právomoc, ako aj zdieľaním príkladov dobrej praxe  
formou lektorovania, workshopov a vystúpení pre vybrané skupiny odbornej verejnosti.  
Množstvo takýchto praktických aktivít v roku 2023 zorganizovali Sekcia analýz a inovácií ako aj Sekcia kontroly.  
Koncom roka pripravili kontrolóri NKÚ workshop na tému Kontrola hospodárenia s majetkom územnej samosprávy,  
na ktorom sa zúčastnili hlavní kontrolóri krajských miest, hlavní kontrolóri vyšších územných celkov a profesijné  
združenia hlavných kontrolórov. Získali prehľad o najčastejších zistených porušeniach noriem pri hospodárení  
s majetkom samosprávy, ale aj o praxi prokuratúry pri riešení problémov trestnoprávnej zodpovednosti územnej  
samosprávy. Prokuratúra Slovenskej republiky na workshope odprezentovala problematiku územnej samosprávy  
z pohľadu trestného práva.  
Zástupcovia NKÚ sa zúčastnili aj na odbornej konferencii Asociácie prednostov úradov miestnej samosprávy  
SR vo Vysokých Tatrách. Experti zo sekcie kontroly tu prezentovali výsledky kontrolných akcií, ako aj pramene  
práva, o ktoré sa úrad opiera pri výkone svojej kontrolnej činnosti či aktivity v medzinárodných kontrolórskych  
organizáciách.  
Pri príprave kontrolných akcií so špecifickým odborným zameraním kontrolóri často využívajú konzultácie  
s expertmi z externého prostredia. Na základe memoranda o spolupráci sa v priebehu roka uskutočnilo takéto  
stretnutie zamestnancov NKÚ so zástupcami Katedry leteckej dopravy Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy  
a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Zamestnancom NKÚ poskytli odbornú konzultáciu ku kontrole činnosti  
Letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky. Počas roka odborníci NKÚ participovali aj na vytváraní  
14  
 
rôznych štandardizovaných postupov, metodických príručiek, vystupovali s prezentáciami na zasadnutiach  
regionálnych združení samospráv či hlavných kontrolórov samospráv.  
Odborníci NKÚ pôsobiaci na expozitúrach sú vo svojich regiónoch uznávanými autoritami, ktoré nad rámec  
kontrolnej činnosti v rámci partnerských memoránd s univerzitami pôsobia napríklad ako externí prednášajúci  
či školitelia. Košickí kontrolóri v roku 2023 pripravili prednášku o postavení, pôsobnosti a výkone kontrolnej činnosti  
NKÚ pre študentov Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Garantovali tiež odbornú stáž dvoch  
študentov Právnickej fakulty UPJŠ Košice. Podobne aktívni sú aj experti v nitrianskej expozitúre NKÚ, ktorí v roku  
2023 organizovali prednášky pre študentov ekonómie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (ďalej len  
SPU“), zároveň boli členmi štátnicovej komisie pri obhajobe troch dizertačných prác doktorandov na Fakulte  
ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre.  
V rámci memoránd o spolupráci zorganizoval NKÚ v roku 2023 niekoľko pracovných stretnutí s prokuratúrou,  
políciou či s Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“). Zamerané boli predovšetkým na analýzu  
problémov v samosprávach, ktoré sa v rôznych rovinách týkajú ich činnosti, ako aj činnosti NKÚ.  
S memorandovými partnermi NKÚ konzultoval činnosť hlavných kontrolórov samospráv, ich kompetencie a  
možnosti kontrolnej činnosti NKÚ. So zástupcami ÚVO kontrolóri konzultovali podmienky verejného obstarávania  
pri nájomných bytoch, ktoré súvisí s plánovaným výkonom kontroly. Na pracovných rokovaniach s políciou si NKÚ  
vymieňal poznatky o kompetenciách subjektov na úrovni samospráv a nimi riadených organizácií a zákonných  
možnostiach úradu kontrolovať tieto subjekty.  
Podľa zákona o finančnej kontrole a audite zabezpečuje úrad výkon predsedníctva Výboru pre vnútorný audit  
a vládny audit. Predsedníčkou výboru je od mája 2022 zástupkyňa NKÚ. Pod jej vedením výbor v roku 2023  
vypracoval vyhodnotenie ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2022, spolupracoval  
pri zabezpečovaní vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov a overoval splnenie podmienok  
odborného vzdelávania, posudzoval deväť návrhov na odvolanie vnútorného audítora a osem návrhov na odvolanie  
vládneho audítora.  
NKÚ je od svojho založenia v roku 1993 aktívnym členom INTOSAI, ktorá združuje zástupcov národných  
kontrolných inštitúcií 195 štátov, ako aj Európskej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií (ďalej len  
EUROSAI). NKÚ SR vnímajú naši zahraniční partneri nielen ako úrad, ktorý prijíma informácie, ale aj aktívne  
ponúka spoluprácu vo forme školení a odborných vzdelávacích aktivít. Experti NKÚ aktívne pôsobia v pracovných  
skupinách medzinárodných kontrolórskych inštitúcií.  
Slovenský NKÚ má napríklad zastúpenie v pracovnej skupine EUROSAI pre kontrolu reakcie na pandémiu  
COVID-19, v rámci ktorej v roku 2023 aktívne zdieľal kontrolné zistenia z tejto oblasti. Aktívne pôsobíme aj  
v pracovnej skupine EUROSAI pre kontrolu miestnej samosprávy TFMA, ktorá podporuje medzinárodnú  
spoluprácu a výmenu skúseností v oblasti kontroly samosprávy. Najvýznamnejším míľnikom pracovnej skupiny  
v roku 2023 bolo vypracovanie a zverejnenie prvej spoločnej správy z medzinárodnej kooperatívnej Kontroly  
vlastných príjmov obcí na poskytovanie kvalitných služieb občanom počas pandémie, do ktorej sa okrem NKÚ  
zapojili ešte kontrolné inštitúcie Severného Macedónska, Albánska, Čiernej Hory, Poľska, Rumunska a Turecka.  
NKI identifikovali štyri hlavné problémy, ktoré sú relevantné pre opatrenia miestnej samosprávy počas pandémie:  
systém riadenia krízy, financovanie obcí, poskytovanie služieb a pokrízová obnova.  
Slovenský špecialista na environmentálnu politiku spolu s kolegami z 18 zahraničných kontrolných inštitúcii  
pod vedením špecialistov z kontrolného úradu Brazílie spolupracoval na vytvorení metodiky kontrolórskeho  
nástroja Climate Scanner. Metodika bola v rámci svojho vývoja počas roka otestovaná trinástimi NKI. Tento spôsob  
výkonu kontroly je inovatívnou metodikou typu „desk review“ a vidíme jej potenciál využitia vo viacerých oblastiach.  
15  
Technologický pokrok neustále napreduje, a preto je dôležité prehlbovať znalosti z dátovej oblasti a ďalej ich  
implementovať v analytickej, ale aj kontrolórskej činnosti. Využitie rozsiahlych dát prispieva ku kvalite výstupov.  
Odborníci z analytickej jednotky NKÚ už dlhodobo na medzinárodnej úrovni prezentujú svoje skúsenosti z tejto  
oblasti. Úrad má niekoľko rokov svojich zástupcov v Pracovnej skupine pre Big Data pod záštitou INTOSAI. V roku  
2023 sa naši experti zapojili do diskusií na tému nedostatok transparentnosti, etické dôsledky, bezpečnostné riziká,  
právne a regulačné výzvy, dezinformácie a možná manipulácia.  
Od júna 2023 má NKÚ svojho zástupcu v Rade audítorov pre medzinárodnú agentúru Eurocontrol, čo je  
celoeurópska civilno-vojenská organizácia zameraná na podporu európskeho letectva. V roku 2023 sa na Jamajke  
uskutočnilo výročné stretnutie Pracovného výboru pre rozvoj a budovanie kapacít (CBC – Capacity Building  
Committee), kde NKÚ SR už od roku 2012 predsedá Podvýboru INTOSAI pre peer review. Naši zástupcovia  
prezentovali na tomto fóre svoje plány na najbližšie obdobie - podporiť vytvorenie regionálnych skupín školiteľov  
pre metodiku peer review. Návrh bol prijatý s veľkým záujmom.  
NKÚ patrí medzi svetových kontrolórskych lídrov v komplexnej digitalizácii kľúčových procesov a s požiadavkami  
o pomoc pri zavádzaní nových digitálnych systémov ho opakovane kontaktujú zahraniční partneri. Začiatkom roka  
preto pre zástupcov NKI Poľska zorganizoval školenie pre prácu v Kontrolórskom informačnom systéme (KIS).  
Naši kontrolóri vzdelávali poľských kolegov v digitálnych zručnostiach nových zavádzaných systémov.  
Medzinárodnú záštitu nad vzdelávaním kontrolórov a rozvojom kapacít najvyšších kontrolných inštitúcií najmä  
v rozvojových krajinách dlhodobo poskytuje IDI - Rozvojová iniciatíva INTOSAI. Experti NKÚ ako mentori IDI  
dvakrát pomáhali pri rozširovaní odborných znalostí kolegov z NKI Bosna a Hercegovina školením „Kontrola  
implementácie SDG“. Spomínané vzdelávacie aktivity prebiehali pod záštitou UNDP - Rozvojový program  
Spojených národov.  
3 KONTROLA NAPĹŇANIA CIEĽOV FIŠKÁLNEJ POLITIKY  
Fiškálna politika, jej ciele a výsledky sú dôležitou súčasťou kontrolnej činnosti NKÚ. Vyplýva to nielen zo zákonnej  
povinnosti vypracúvať stanoviská k štátnemu záverečnému účtu a k štátnemu rozpočtu, ale aj z podstaty kontrolnej  
činnosti úradu.  
Pri plnení cieľov fiškálnej politiky je naša pozornosť zameraná predovšetkým na to, akým spôsobom Slovensko  
plní svoje záväzky a ciele v oblasti udržateľnosti verejných financií, najmä zadĺženosti, salda, výdavkových stropov  
a limitov alebo výdavkov na jednotlivé verejné politiky.  
V súlade so svojím poslaním sa NKÚ zaujíma najmä o proces strednodobých rozpočtových rámcov, ktoré slúžia  
na strednodobé plánovanie výdavkov na ciele verejných politík, ktoré nie je možné dosiahnuť v priebehu roka.  
V tejto oblasti úrad zameriava pozornosť na bežné a kapitálové výdavky, ich vzájomné vzťahy a súvislosti s cieľmi  
a záväzkami, ktoré boli v oblasti verejných politík prijaté. Osobitnú pozornosť venuje problematike limitu verejných  
výdavkov, ktoré považuje za významný nástroj udržateľnosti verejných financií. Údaje z medzinárodnej kontroly,  
ktorú úrad v minulosti uskutočnil, ich význam potvrdzujú a v krajinách s uplatňovaním limitov dosiahli významné  
konsolidačné úspechy. V tejto oblasti NKÚ venuje pozornosť aj zdrojom zo štrukturálnych fondov EÚ a trendom ich  
čerpania.  
V dosahovaní prijatých dlhodobých a strednodobých cieľov udržateľných verejných financií má Slovensko  
v posledných rokoch vážne makroekonomické problémy, čo výrazne limituje fiškálny priestor pre strategické  
investície a pre jednotlivé verejné politiky. Hrubý dlh verejnej správy sa zo 48 % HDP (rok 2019) zvýšil na 57,8 %  
v roku 2023 a v roku 2024 má vzrásť na 58,3 %. Deficit štátneho rozpočtu 2024 sa predpokladá vo výške 5,97 %  
HDP a v ďalších rokoch je predpoklad jeho mierneho poklesu. Slovensko sa tak nachádza v najprísnejšom  
16  
 
sankčnom pásme dlhovej brzdy. Za uvedené obdobie hodnota hrubého dlhu vzrástla zo 45 miliárd eur na viac ako  
69 miliardy eur.  
Vývoj schodku VS v rokoch 2019 až 2026 (v % HDP):  
■ Skutočnosť Konsolidačné úsilie  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 až 2026; *očakávaná skutočnosť; **prognóza  
K ich súčasnému kritickému stavu prispela nielen znižujúca sa výkonnosť ekonomiky, ale aj viaceré opatrenia  
v rozpočtoch verejnej správy, ktoré bolo potrebné prijať v súvislosti s pandémiou, vojnou na Ukrajine, energetickou  
krízou či infláciou. Výdavky na pomoc a podporu značne zaťažili verejné zdroje. Kontroly NKÚ ukázali, že tzv. prvá  
pomoc podnikateľskému sektoru za dva roky dosiahla hodnotu 2,46 miliardy eur, podpora ubytovania odídencov  
z Ukrajiny len v roku 2022 mala hodnotu 70 miliónov eur, kompenzácie cien energií majú dosiahnuť hodnotu  
3,5 miliardy eur a podľa kontroly NKÚ bolo do konca roka 2023 vyplatených 2,7 miliardy eur. Je zrejmé,  
že na mnohé udalosti bolo potrebné reagovať okamžite, bez analýz a dát potrebných pre rozhodovanie. Nutnosť  
rôznych druhov kompenzácií pre občanov i firmy bola a je nespochybniteľná. Avšak podľa výsledkov kontroly úradu  
sa v mnohých prípadoch neudiali dostatočne rýchlo alebo vôbec. Výsledky uvedených kontrol ukázali, že kým  
pre viaceré skupiny bola kompenzácia nedostatočná, niektoré podniky dosiahli v uplynulom období rekordné zisky.  
V niektorých prípadoch bola uprednostnená včasnosť pomoci pred jej účinnosťou a efektívnosťou a vyskytli sa aj  
iné problémy. Potreba včasných, adresných a účinných kompenzácií poukázala na nevyhovujúci stav existujúcich  
databáz, potrebných pre obdobné účely pomoci a podpory, neúplnosť či vzájomnú prepojenosť.  
Dlhodobo neriešené problémy našej ekonomiky, najmä nízka miera investícií, inovácií a modernizácie vo všetkých  
oblastiach vyžadujú zásadné zmeny v takto nastavenom hospodárskom modeli. Riešiť treba aj dôsledky  
negatívneho demografického vývoja, ktorý spolu s masívnym odchodom mladých ľudí do zahraničia predstavujú  
vážny sociálno-ekonomický problém Slovenska. Domáce problémy ešte umocňujú zmeny v svetovej ekonomike  
a tiež viaceré vážne vojnové konflikty. Bez potrebnej konsolidácie a viacerých reforiem sa sociálno-ekonomické  
problémy našej krajiny budú prehlbovať. Potrebná je reforma štátnej správy, ktorá je robustná, drahá a neefektívna.  
Svedčia o tom mnohé výsledky kontrol NKÚ, ktorý dlhodobo upozorňuje na nutnosť dokončiť reformu samosprávy  
a jej činnosť i zdroje koncentrovať do profesionálnejšieho a výkonnejšieho modelu.  
Medzi efektívne ozdravné opatrenia NKÚ navrhuje takmer vo všetkých správach z kontroly výrazné posilnenie  
vnútorných kontrolných mechanizmov v rezortoch vlády a im podriadených inštitúciách. Za dôležitú úrad považuje  
tiež koncentráciu personálnych a odborných kapacít tam, kde sa majú dosahovať kľúčové ciele verejných politík  
a nemalý prínos vidí v zjednodušení procesov riadenia a kontroly využívania fondov EÚ. Zároveň považuje  
za potrebné zadefinovať kompetenčne jednoznačného nositeľa efektívneho verejného obstarávania (napr. ÚVO)  
vrátane jeho legislatívnej iniciatívy a elektronizácie procesov. Dôsledná aplikácia modelu programového  
rozpočtovania a stanovovanie reálnych cieľov a merateľných ukazovateľov ich hodnotenia môže výrazne zvýšiť  
kvalitu a prínos jednotlivých programov.  
17  
NKÚ sa tak zhoduje s väčšinou makroekonómov a analytikov, že Slovensku v súčasnej situácii chýba dlhodobá  
hospodársko-sociálna stratégia, ktorá by brala do úvahy konsolidáciu verejných financií spolu s rastovým  
hospodárskym modelom na dlhšie obdobie ako je volebný cyklus. Konsolidačný plán by sa mal opierať o tieto ciele:  
Postupné dôsledné ozdravenie verejných financií opatreniami na výdavkovej aj príjmovej strane štátneho  
rozpočtu.  
Pokrytie strategických investičných potrieb, do veľkej miery v podobe odstraňovania výrazného  
modernizačného dlhu v oblastiach nevyhnutných pre udržateľný rast a modernizáciu krajiny – zelená  
a digitálna transformácia, prechod na nový rastový model s vyššou mierou inovačnej kapacity, kľúčové  
služby vo verejnom záujme, zdravotníctvo, školstvo, verejná doprava.  
Udržanie nevyhnutnej miery sociálnej vyváženosti a tým zabezpečenie politickej stability  
a demokratického vývoja v krajine.  
Ročné rozpočty subjektov verejnej správy slúžia ako zdroj financovania pomernej časti dlhodobých cieľov a úloh,  
ktoré majú orgány a organizácie verejnej správy splniť v danom roku, ako aj na plnenie aktuálnych problémov  
a neočakávaných udalostí. Pre mimoriadnu úlohu programového rozpočtovania v strednodobom a dlhodobom  
plánovaní je táto téma pravidelnou súčasťou kontrolnej činnosti úradu. Aj kontroly minulého roka ukázali,  
že rozpočtový proces nemá požadovanú kvalitu vo všetkých jeho fázach. Dôkazom nedostatkov v plánovaní sú  
zistenia kontroly úradu, týkajúce sa rozdielov medzi plánovaným a skutočným rozpočtom (napr. rozpočtové  
schodky nemocníc), nerovnomerného plnenia čerpania rozpočtu (kapitálové výdavky, nerovnomerné čerpanie  
zdrojov EÚ), nedostatočného či časovo nesprávneho vykazovania výdavkov, čo následne skresľuje výsledky  
(napr. započítanie minuloročných výdavkov energetickej pomoci navyšujúce deficit tohto roku), množstva  
rozpočtových opatrení a vysokých rezerv.  
Medzi významné úlohy NKÚ patrí vypracovanie stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu. V uplynulom roku boli  
parlamentu predložené dva rozpočty. Jednou alternatívou bol vládny návrh vyrovnaného rozpočtu v zmysle plnenia  
prijatého uznesenia parlamentu. Pre jeho možné negatívne sociálno-ekonomické dôsledky a blížiace  
sa parlamentné voľby nebol tento návrh parlamentom prerokovaný. Po zostavení novej vlády, ktorá v novembri  
2023 získala dôveru v NR SR, začala opätovne platiť dvojročná výnimka z dlhovej brzdy a nová vláda mohla  
následne zostaviť návrh nového rozpočtu.  
Z predloženého 047/2023 Stanoviska NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024, ktoré bolo predmetom  
rokovania výboru i pléna NR SR, považujeme za dôležité opätovne zdôrazniť najmä nasledovné hodnotenia návrhu  
rozpočtu úradom:  
Deficit rozpočtu vo výške 6,3 % HDP a rast dlhu verejnej správy – z 58,3 % HDP na 58,5 % budú naďalej  
prehlbovať problémy udržateľnosti verejných financií  
Ani rast HDP o 2,7 % a pozitívny vývoj ďalších makroekonomických ukazovateľov nie sú dostatočné  
na potrebnú stabilizáciu verejných financií a vyžaduje si konsolidačné úsilie na znižovanie deficitu i dlhu  
Navrhovaná konsolidácia na úrovni 0,5 % HDP nie je postačujúca, pretože nestabilizuje úroveň dlhu a zvyšuje  
zraniteľnosť ekonomiky v prípade neočakávaných šokov z externého prostredia. Zároveň existuje istá miera  
neistoty spojená s doteraz neznámym definitívnym znením nových fiškálnych pravidiel na úrovni EÚ a spôsobu  
ich národnej implementácie. Ďalšia optimalizácia výdavkov bude nevyhnutná  
Opatrenia na príjmovej stránke, najmä tie, ktoré sa týkajú zmien v dôchodkovom a zdravotnom poistení, môžu  
priniesť rýchle príjmové efekty. Na druhej strane môžu spôsobiť viaceré problémy v podnikateľskom prostredí  
či v dosahovaní cieľov individuálnych dôchodkových stratégií sporiteľov  
18  
Okrem zvyšovania vybraných daní je nutné zamerať pozornosť na odvodový systém samostatne zárobkovo  
činných osôb, ktorý spôsobuje, že verejné rozpočty prichádzajú o významné zdroje príjmov  
Pri ďalších krokoch konsolidácie bude nutné zamerať sa na adresnosť rôznych sociálnych dávok a pomocí  
s dôrazom na domácnosti ohrozené chudobou, čo povedie k vyššej hospodárnosti a účelnosti tejto pomoci  
Stále rastúci počet zamestnancov verejnej správy a počet jej orgánov a organizácií (medziročný nárast  
o 14 567 osôb) je odôvodňovaný novou legislatívou. Vývoj zamestnanosti verejnej správy znamená,  
že nedochádza k pravidelnému hodnoteniu efektívnosti a účelnosti vlastných procesov a vplyvu digitalizácie  
a elektronizácie na prácnosť. Takýto vývoj zamestnanosti je rozpočtovo dlhodobo neudržateľný  
Napriek rozdielnym postojom k zákonnej povinnosti (ne)uplatňovania limitov výdavkov v návrhu rozpočtu,  
tento nástroj je potrebné považovať za účinný v konsolidačnom úsilí a je potrebné ho uplatňovať vo fiškálnej  
politike v čo najkratšom čase  
Udržanie dosiahnutého sociálneho štandardu vyžaduje ďalšie pôžičky, ktoré sú vzhľadom na stav verejných  
financií stále drahšie a dlhová služba štátu bude výrazným spôsobom zaťažovať budúce rozpočty  
Hospodárenie Slovenskej republiky v číslach:  
19  
Ďalším významným dokumentom z oblasti fiškálnej politiky je Štátny záverečný účet. Je o výsledkoch  
hospodárenia štátu za predchádzajúci rok, ku ktorému vypracováva NKÚ stanovisko, ktoré predkladá parlamentu.  
Tento dokument obsahuje skutočne dosiahnutý deficit a dlh verejnej správy ako výsledok jej ročného hospodárenia.  
Ide o údaje, ktoré ministerstvo vykazuje Európskej komisii (ďalej len „EK“) spravidla do 1. apríla bežného roku.  
Informácie o salde a dlhu verejnej správy sú však dôležité nielen pre EK a pre porovnávanie výsledkov členských  
krajín EÚ. Slúžia aj ďalším národným a medzinárodným inštitúciám, ktoré realizujú rôzne analýzy, porovnávania  
a hodnotenia  
verejnej  
správy  
jednotlivých  
krajín,  
ale  
aj  
tvorcom  
verejných  
politík  
a stanoveniu ich cieľov. Preto je dôležité, aby štátny záverečný účet poskytoval pravdivé, preukázateľné a najmä  
úplné informácie o ročnom hospodárení subjektov verejnej správy.  
V roku 2023 sa NKÚ v 001/2023 Stanovisku NKÚ SR k návrhu Štátneho záverečného účtu SR za rok 2022 spätne  
vyjadroval k hospodáreniu za predchádzajúci rok. Konštatoval, že aj s prihliadnutím na objektívne ťažkosti  
pri tvorbe rozpočtu, bolo jeho plánovanie a riadenie nedostatočne kvalitné. NKÚ upozornil, že na rôzne  
kompenzačné opatrenia pre domácnosti, podnikateľov, ale aj samosprávy sa použila bezmála jedna miliarda eur.  
Zároveň NKÚ na základe kontrol konštatoval, že Slovensko dlhodobo nedokáže aktívne využívať európske zdroje.  
Kritériá pravdivosti a preukázateľnosti sú častými kritériami kontrol NKÚ, zameraných na účtovníctvo, účtovné  
závierky a záverečné účty subjektov verejnej správy. V uplynulom roku sme vykonali kontroly zamerané  
na účtovnú závierku u šiestich správcov kapitol. Kontrola 016/2023 Vykazovanie majetku a záväzkov  
v individuálnych účtovných závierkach vybraných kapitol štátneho rozpočtu opakovane potvrdila, že v danej oblasti  
je veľa nedostatkov, najmä pri vykazovaní a správe dlhodobého majetku. Zavedenie a dôsledné uplatňovanie  
centrálneho ekonomického systému by v krátkom čase mohlo väčšinu problémov výkazníctva majetku odstrániť.  
Problematika správy, správania sa správcov majetku ako skutočných vlastníkov vyžaduje dôsledné dodržiavanie  
zákonov a strategické rozmýšľanie o tom, k čomu má a môže zverený majetok slúžiť. Štátna správa i samospráva  
sa podľa výsledkov kontrol príliš často zbavuje vlastného majetku, ktorý o niekoľko rokov môže chýbať.  
Iný problém, na ktorý pri stanoviskách k záverečnému účtu NKÚ poukazuje, je čas jeho vyhotovovania, ktorý môže  
ovplyvňovať pravdivosť vykázaných údajov. Návrhy štátneho záverečného účtu, ktoré MF SR dlhodobo predkladá  
na rokovanie NR SR, sú na základe jarnej notifikácie Eurostatu. V tomto období však viaceré dôležité subjekty  
verejnej správy nemajú uzatvorené svoje ročné hospodárenie z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu odkladu  
zverejnenia daňových povinností v podobe daňového priznania, z čoho môžu vyplynúť ďalšie rozpočtové transfery,  
ovplyvňujúce rozpočtované príjmy a výdavky. V tom čase spravidla absentujú auditované účtovné závierky a ich  
jednotlivé súčasti, ktoré sú pre návrh záverečného účtu štátu dôležité a prinesie ich až jesenná notifikácia  
Eurostatu. Môžu byť aj vo významne iných hodnotách ako v predkladanom záverečnom účte. NKÚ považuje za  
vhodnejšie, aby sa národný parlament venoval výsledkom hospodárenia až po jesennej notifikácii výsledkov  
hospodárenia Eurostatom. Súhrnná výročná správa SR, ktorá už tieto údaje obsahuje, by sa mala stať tým  
dokumentom, ku ktorému by sa mali vyjadrovať všetky relevantné inštitúcie štátu, vrátane NR SR. K tomuto  
dokumentu by mohol vypracovávať stanovisko aj NKÚ. Vyžiadalo by si to diskusiu, zmenu legislatívy, ale výsledky  
takejto zmeny by mohli byť užitočné.  
Oblasťou, ktorá má dôležitý vplyv na údaje v štátnom rozpočte a záverečnom účte, sú zdroje z EÚ. Záverečný  
účet a stanovisko k nemu potvrdzujú, že dlhodobo nedokážeme tieto zdroje využívať. V európskych štrukturálnych  
fondoch sa zásadným spôsobom nemenia podmienky získavania zdrojov z jednotlivých operačných programov,  
naše čerpanie je však nedostatočné, nezrovnalosti stále tvoria stovky miliónov o ktoré prichádza štátny rozpočet  
a dekomitmenty hrozia aj pri súčasných operačných programoch.  
20  
Príkladom zlého nastavenia programu je 038/2023 Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 – 2020. Je to  
najmenší a najhoršie čerpaný operačný program na Slovensku v danom programovom období. Okrem toho  
že Slovensko za deväť rokov vrátilo 51 % pôvodnej alokácie 15 miliónov eur z Európskeho námorného  
a rybárskeho fondu (ENRF) späť Bruselu, jeho čerpanie je len na úrovni 32,6 %. K strate polovice zdrojov  
a nízkemu čerpaniu OPRH prispelo viacero faktorov. Napríklad nedostatočne nastavené rozhodovacie procesy  
a systém riadenia, komplikované administratívne procesy, či nedostatok kapacít na prevzatie agendy SORO  
a zlyhania v systémovom riadení. A to vrátane riadenia rezortu, ktoré dostatočne nevyužilo vnútorný kontrolný  
systém na včasnú identifikáciu rizík.  
Využitím prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj z Plánu obnovy a odolnosti  
(ďalej len „POO) v celkovej sume 2,5 miliardy eur môže vláda významne ovplyvniť výsledky hospodárenia tohto  
roku. Ide o približne jednu tretinu celkovej rozpočtovanej sumy na rok 2023. Celková výška odvodov a príspevkov  
Slovenska do všeobecného rozpočtu EÚ na rok 2024 je 1,205 miliardy eur. Z toho vyplýva, že Slovensko bude aj  
v roku 2024 čistým prijímateľom finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ. Príjmy z EÚ v Programovom období  
(ďalej len „PO) 2021 – 2027 boli rozpočtované na rok 2023 v objeme 2,076 miliardy eur. Skutočné čerpanie  
ku koncu novembra predstavovalo 51 miliónov eur, z toho 100 % tvoria bežné výdavky. Príjmy z EÚ v PO  
2021 – 2027 sú plánované na rok 2024 v rámci ôsmich kapitol v celkovom objeme 1,12 miliardy eur.  
Rozpočtové vzťahy medzi SR a EÚ v návrhu rozpočtu na rok 2024 (v mil. eur)  
Prostriedky z POO  
Prostriedky z rozpočtu EÚ  
3 PO  
4 PO  
Poľnohospodárske fondy  
EŠIF  
115 166  
641 727  
459 913  
11 100  
9 333  
-
0
-
Programy EÚS  
0
-
Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí  
Prostriedky z rozpočtu EÚ spolu za 3. PO a 4. PO  
Prostriedky z POO  
0
-
1 237 239  
-
-
-
1 215 402  
Prostriedky z EÚ spolu  
Zdroj: Návrh RVS na roky 2024 - 2026  
2 452 641  
Slovensku boli v rámci POO vyplatené zatiaľ tri žiadosti o platbu spolu v sume 2 miliardy eur (z celkového  
plánovaného objemu 6,4 miliardy eur). Celkovo sa z POO ku koncu decembra vyčerpalo 18,6 % z rozpočtovanej  
sumy na rok 2023. Prostriedky z POO na rok 2024 sú rozpočtované v objeme 1,215 miliardy eur v 12 kapitolách.  
Najväčší objem prostriedkov z POO je rozpočtovaný na Ministerstve zdravotníctva (ďalej len „MZ SR“)  
(228,6 milióna eur) a Ministerstve životného prostredia (ďalej len „MŽP SR“) (224,5 milióna eur). V prípade  
MŽP SR táto suma tvorí až 50 % rozpočtu celej kapitoly. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitosť efektívneho  
manažovania týchto prostriedkov. K tomu môžu významne prispieť aj výsledky našich kontrol a navrhované  
opatrenia na to, ako využiť zdroje hospodárnejšie, efektívnejšie, účinnejšie i účelnejšie.  
Medzi významné ciele fiškálnej politiky patrí zefektívňovanie výberu daní. Finančnej správe SR sa v roku 2023  
podarilo naplniť tento cieľ v segmente daní z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Uspela vďaka jednoduchej  
proaktívnej listovej kampani, zameranej na podporu plnenia povinností pri výbere dane z prevodu vlastníctva  
nehnuteľností. Dodatočne sa jej podarilo vybrať na daniach a zdravotných odvodoch viac ako 28 miliónov eur.  
Tento fakt vyplýva z výsledkov prierezovej kontroly 027/2023 Vyrubovanie a výber dane z príjmov z prevodu  
vlastníctva nehnuteľností.  
Komunikačnú iniciatívu finančnej správy vníma NKÚ ako správny, na slovenské pomery výnimočný a zároveň  
proklientsky krok. Je to zároveň príklad dobrej praxe aj pre iné štátne či verejné inštitúcie.  
21  
Podiel zdanených nehnuteľností v rokoch 2016 až 2019 sa po zaslaní listov zvýšil z pôvodných 32 % v roku 2016  
až na 55 % v roku 2022. U vybraných daňovníkov, ktorí nezareagovali na list, bola po ďalšom preverení dorubená  
daň v celkovej výške 597-tisíc eur.  
Na jeden z dlhodobo neriešených systémových problémov, ovplyvňujúcich odvodovú politiku, upozornila v roku  
2023 analýza NKÚ (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby. Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel  
tzv. fiktívnych živnostníkov, čo dokazujú údaje nielen z Eurostatu či OECD, ale aj Sociálnej poisťovne. Počet  
fiktívnych živnostníkov na Slovensku sa zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc na bezmála 110-tisíc. Keďže  
živnostníci odvádzali z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti  
a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné  
zdroje príjmov. Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody  
z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v roku 2021.  
Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je však v reálnych  
číslach vyšší.  
Podiel SZČO s jedným klientom v roku 2018 bol na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ najvyšší:  
22  
Finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu  
do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť  
pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť.  
Napriek identifikovaným rizikám doposiaľ neboli zo strany štátu prijaté opatrenia na zastavenie rozmachu tohto  
fenoménu.  
4 KONTROLA NAPĹŇANIA CIEĽOV VEREJNÝCH POLITÍK  
Mnohé problémy, ktoré podstatným spôsobom vplývajú na efektívnosť a účinnosť verejných financií, vyplývajú  
z nedostatočne produktívnej a často až nefunkčnej štátnej správy a samosprávy, nedodržiavania zákonov  
a nevyvodzovania osobnej zodpovednosti za spôsobené škody.  
Významný priestor preto venoval NKÚ v roku 2023 kontrole napĺňania cieľov verejných politík. Výkonná moc  
cez nich určuje priority a rozsah verejných rozhodnutí v určitej oblasti, ako aj rozsah verejných prostriedkov, ktoré  
na dosiahnutie zámerov použije. Dominantnou skupinou kontrolovaných subjektov boli v tomto prípade štátne  
orgány, nimi zriadené organizácie a samosprávy. Keďže prosperujúcu ekonomiku možno budovať len v krajine,  
ktorá k svojmu riadeniu a rozvoju pristupuje strategicky, NKÚ sa v rámci týchto kontrol zameral aj na strategické  
riadenie verejných politík.  
Dôležitým poznatkom z kontrolnej činnosti NKÚ je nedostatočne efektívna a účinná vnútorná kontrola v jednotlivých  
orgánoch a organizáciách verejnej správy, vrátane štátnych obchodných spoločností, rôznych agentúr či fondov.  
Problém nespočíva iba v prevažne formálnom prístupe ku kontrole, ale v spôsobe stanovovania cieľov organizácií  
v rozpočtoch, projektoch či programoch a v možnostiach hodnotenia ich prínosu. Ukazovatele, ktoré by umožňovali  
dôslednú kontrolu efektívnosti, účelnosti a účinnosti vynakladania verejných zdrojov spravidla kontrolu týchto  
princípov neumožňujú. Preto aj taký dôležitý dokument, ako je štátny záverečný účet, z ktorého by malo byť zrejmé,  
aké spoločenské efekty sa vynaloženými verejnými zdrojmi dosiahli, je skôr iba zrkadlom objemu a štruktúry  
vynaložených zdrojov ako dosiahnutých výsledkov.  
Pri dosahovaní cieľov verejných politík sa výkonná moc opiera o zákony, predpisy, nariadenia, smernice či iné  
normy. Nerešpektovanie týchto noriem, ktoré môže mať závažné dôsledky na verejné zdroje, patrilo medzi veľmi  
časté kontrolné zistenia v roku 2023. NKÚ opakovane upozornil na to, že ani vážne porušenia zákona, ktoré  
znamenali nehospodárne či neúčelné vynakladanie verejných zdrojov, nevyhodnocovali orgány výkonnej moci ako  
škodu a nebola vyvodzovaná osobná zodpovednosť.  
4.1 NAPĹŇANIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV ŠTÁTOM  
Kontrolóri NKÚ sa v roku 2023 zamerali na plnenie cieľov prijatých rezortných stratégií a ich dopad na spoločnosť  
a občana. Na základe analytickej činnosti úrad naplánoval systémové a prierezové kontroly v rámci jednotlivých  
verejných politík a zameral sa na plnenie strategických cieľov. Opätovne sa potvrdilo, že Slovensko má vážny  
problém s ich napĺňaním. Strategické dokumenty sú zastarané, pristupuje sa k nim formálne, neinovujú sa, ciele  
sa neplnia. Absentujú dáta a merateľné ukazovatele, na základe ktorých možno nastavené strategické postupy  
a rozhodnutia vyhodnocovať. Problematický je spôsob stanovenia cieľov, ich manažment a hodnotenie výsledkov.  
Úzko na to nadväzuje nedostatočná úroveň rozpočtových programov, pretože každý strategický cieľ vyžadujúci  
verejné zdroje sa musí premietnuť do rozpočtu.  
Za najalarmujúcejšie opakované zistenie z kontrolnej činnosti v roku 2023 NKÚ považuje porušovanie zákonov  
naprieč širokým spektrom kontrolovaných štátnych subjektov. Podmienky na to vytvára oslabený systém vnútornej  
kontroly, nedostatočná a nedokonalá legislatíva a predovšetkým dlhoročná zaužívaná prax nevyvodzovania  
osobnej zodpovednosti za nedodržanie zákonov a spôsobenú škodu.  
23  
 
 
4.1.1 ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE ŠAFÁRILI A NEDODRŽIAVALI ZÁKONY  
NKÚ v uplynulom období vykonal kontrolu hospodárenia väčšiny štátnych podnikov. Kontrola potvrdila, že značná  
časť podnikov vykonáva podnikateľské aktivity so stratou, chýba odborný prístup k spravovaniu majetku štátu.  
Veľkorysé dary na rôzne podujatia, nákup automobilov nad zákonom stanovené limity, predražené softwarové  
služby, odmeny a zlaté padáky svedčia o tom, že zo štátnych podnikov sa vytráca uplatňovanie zásad  
hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti vynakladania verejných zdrojov. Do určitej miery takýto postup  
umožňujú nielen kontrolné orgány podniku, ktoré sú spravidla iba formálnymi, ale aj legislatíva.  
Závery NKÚ potvrdili výsledky niekoľkých kontrol, medzi nimi aj kontroly 010/2023 Letové prevádzkové služby  
Slovenskej republiky, š. p. (ďalej len „LPS“). Vyplynulo z nej, že za prelet naším vzdušným priestorom platia  
dopravcovia najvyššiu sumu v porovnaní so susednými krajinami. Napríklad za prelet susedným Maďarskom platia  
tento rok o viac ako polovicu menej, na Slovensku je to 72,23 eur za traťovú jednotku, u našich južných susedov  
platia 33,68 eur. Jedným z dôvodov vysokých nákladov za traťové navigačné služby sú aj veľmi vysoké benefity  
pre zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tie totiž výrazne navyšujú osobné náklady na zamestnancov,  
ktoré sú súčasťou nákladov pri výpočte sadzieb za navigačné služby.  
Osobné náklady tvorili v kontrolovanom období okolo 60 % celkových nákladov tohto štátneho podniku. Môže  
za to aj neštandardne štedrá kolektívna zmluva, ktorá napríklad priznáva aj možnosť dvojročného odchodného  
pre niektoré pozície, na čo ale podnik musí zarobiť. Vzdušný priestor Slovenska preto nie je využívaný tak, ako by  
mohol byť, výnosy štátneho podniku by mohli byť vyššie. Priemerná hrubá mzda všetkých zamestnancov štátneho  
podniku LPS je zhruba 5 000 eur, benefity leteckých dispečerov sú ešte niekoľkonásobne vyššie.  
24  
 
  
Jednotkové sadzby za traťové letecké služby vo vybraných krajinách pre roky 2019 až 2023 v eurách:  
Na základe zistení NKÚ upozorňuje na chýbajúcu samostatnú aktuálnu koncepciu civilného letectva. Je potrebné  
jasne povedať ako ďalej s leteckou civilnou dopravou na Slovensku. Určiť, ako poskytovať letecké služby aj  
na menších stratových letiskách a taktiež vyriešiť financovanie modernizačného dlhu. Povinnosťou LPS SR je totiž  
poskytovať letové navigačné služby aj napriek ich stratovosti. NKÚ preto odporúča Výboru NR SR pre hospodárske  
záležitosti, aby zaviazal MD SR vypracovať koncepciu a stratégiu rozvoja civilného letectva. V nej by mali byť  
zadefinované požiadavky a rozsah služieb poskytovaných LPS SR na jednotlivých letiskách na Slovensku, spôsob  
riešenia nedostatočných výnosov na letiskách s nižšou letovou prevádzkou či zdroje na obnovu zastaraných  
zariadení, ktoré sú najmä na menších letiskách v Piešťanoch a Žiline. Napriek modernizačnému dlhu, bezpečnosť  
leteckej prevádzky na Slovensku nie je ohrozená.  
Kontrolou 005/2023 Hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom v organizáciách založených na podporu  
mládeže sa NKÚ pozrel na hospodárenie štátu cez organizácie založené na podporu detí a mládeže. Ukázalo sa,  
že Nadácia Intenda neefektívne spravovala majetok, ktorý mal slúžiť na voľnočasové aktivity pre mladú generáciu.  
Štát absolútne zlyhal a za posledných päť rokov sa rezort školstva nezaujímal o fungovanie Nadácie Intenda, výzvy  
spojené s mladou generáciou neboli pre vedenie ministerstva prioritou. Ministerskí kontrolóri nevykonali ani jeden  
audit v organizáciách, ktoré zodpovedajú za verejnú politiku mládeže a ľudia nominovaní rezortom do nadácie či  
inštitútu mládeže Iuventa, si neplnili svoje povinnosti.  
Nadácia Intenda vznikla ešte v roku 2001 a bol do nej postupne prevedený majetok z bývalého Fondu detí  
a mládeže. K podstatnému obmedzeniu jej činnosti došlo po roku 2015, pričom od roku 2019 vôbec neplnila účel,  
na ktorý bola založená. Nehnuteľný majetok, ktorý štát do mládežníckej nadácie vložil, bol z výraznej časti  
rozpredaný. Z 26 budov, ktoré previedlo ministerstvo do správy nadácie, jej ostali už len štyri, pričom príspevky  
pre jednotlivé organizácie a jednotlivcov tvorili iba 12 % tržieb z prenájmu a predaja tohto majetku. Správcovia  
nadácie zlyhali pri správe verejného majetku a ukázali sa ako veľmi zlí hospodári.  
V júli 2022 bola do Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM) zlúčená Iuventa – Slovenský inštitút  
mládeže spolu s ďalšími organizáciami ministerstva školstva. Vedenie rezortu deklarovalo, že touto zmenou  
sa zabezpečí presun plnenia úloh a efektívneho hospodárenia do jednej organizácie, ktorá bude bližšie ku školám  
a mládežníckym organizáciám. Pôvodne mala budova Iuventy v bratislavskej Karlovej Vsi slúžiť na podporu  
mimoškolských aktivít a neformálneho vzdelávania detí a mládeže. Tento cieľ sa však v priebehu rokov vytratil.  
Budova je dnes v zlom technickom stave, jej priestory chátrajú.  
25  
  
Iuventa mala možnosť ovplyvniť výšku svojich príjmov, napr. cez prenájom nehnuteľnosti, ale rozpočtom stanovenú  
výšku vlastných príjmov sa jej nedarilo plniť. Väčšinu peňazí (73 %) získala z Európskej únie, 24 % od zriaďovateľa  
a len 2 % tvorili vlastné príjmy. NKÚ tiež odhalil viaceré nevýhodné prenájmy priestorov za nižšie než trhové  
nájomné a prekračovaný bol aj inštitút krátkodobého nájmu. Verejné obstarávanie realizovala Iuventa nečitateľne  
a spôsobom, ktorý je možné len ťažko skontrolovať, inventarizácia prebiehala formálne.  
NKÚ odporučil Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby zaviazal Ministerstvo školstva, vedy,  
výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ SR“) predložiť koncepciu pre využitie majetku ministerstva a jeho  
rezortných organizácií v súlade s realizáciou stratégie pre mládež na roky 2021 až 2028. Ministerstvu spravodlivosti  
SR (ďalej len „MS SR“) odporučil iniciovať návrh zmeny zákona o nadáciách v súvislosti so zavedením regulácie  
pre účasť nadácií na podnikaní iných právnických osôb formou tzv. majetkovej účasti v kapitálových alebo  
zmiešaných osobno-kapitálových obchodných spoločnostiach.  
Závažné zlyhania a šafárenie s verejnými zdrojmi potvrdila aj ďalšia kontrola NKÚ 035/2023 Hospodárenie  
s verejnými prostriedkami vynaloženými na EXPO Dubaj, ktorú úrad vykonal na základe vlastných rizikových analýz  
a zároveň ho k auditu zaviazali uznesením poslanci parlamentu. Podľa jej výsledkov Ministerstvo hospodárstva SR  
(ďalej len „MH SR“) SR pri príprave a organizácii Svetovej výstavy EXPO Dubaj 2020 viackrát závažne zlyhalo a aj  
preto bolo minimálne 634-tisíc eur zo štátneho rozpočtu použitých nehospodárne a v rozpore s pravidlami dobrého  
hospodára. Vyše 400-tisíc eur súvisiacich s reštauráciou a prevádzkou Take Away v dubajskom Slovenskom  
pavilóne je predmetom súdnych sporov.  
Kontrola ukázala, že rezort hospodárstva nezabezpečil dostatočne funkčný systém administratívneho a finančného  
riadenia, rezortná vnútorná kontrola nebola účinná, rozhodovanie kompetentných osôb bolo netransparentné.  
To nakoniec vyústilo do nehospodárneho využitia financií zo štátneho rozpočtu. Zistenia úrad zaslal poslancom  
zákonodarného zboru a Úradu vládneho auditu. Prípadom sa zaoberá aj prokuratúra, preto budú kontrolóri svoje  
zistenia konzultovať aj s ňou.  
Výstava EXPO Dubaj 2020 sa pre pandémiu uskutočnila od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022. Celkové náklady  
zo štátneho rozpočtu na prezentáciu Slovenska v Dubaji dosiahli bezmála 11 miliónov eur, z toho bolo z rozpočtu  
rezortu hospodárstva 7,9 milióna eur. Výstavu organizačne zabezpečoval päťčlenný EXPO tím rezortu  
26  
hospodárstva a obchodná spoločnosť na základe rámcovej dohody. Tej bolo z ministerského rozpočtu zaplatených  
2,2 milióna eur. Viaceré služby poskytované súkromnou spoločnosťou boli preberané len na základe akceptačných  
protokolov, ktoré ale boli vypracované formálne a nebolo z ich popisu zrejmé, v akom rozsahu a k akému termínu  
boli jednotlivé plnenia fakticky zrealizované. Rezort tak nedokázal kontrolórom preukázať hospodárnosť  
vynakladaných verejných prostriedkov.  
Za nájom priestorov slovenského pavilónu zaplatilo ministerstvo 3,4 milióna eur a v súvislosti s prenájmom  
vynaložilo tiež 163-tisíc eur za architektonickú štúdiu a projektovú dokumentáciu k nej. Po oficiálnom ukončení  
výstavy zástupcovia rezortu nezabezpečili včasnú prepravu exponátov a majetku z Dubaja na Slovensko, a preto  
sa celkové náklady na výstavu navýšili o dodatočný nájom vo výške takmer 330-tisíc eur. Zároveň došlo  
k pochybeniu pri preprave, neboli včas poskytnuté doklady k precleniu tovaru a bolo preto potrebné zaplatiť navyše  
aj uskladnenie v bratislavskom prístave. Aj pre tieto pochybenia muselo byť zo štátneho rozpočtu zaplatených  
ďalších 25-tisíc eur. V súvislosti s výstavou rezort obstaral majetok v sume 1,1 milióna eur, z toho najvyšší podiel  
predstavoval interiérový nábytok a technické zariadenia. Po skončení výstavy sa využívalo len 5 % z tohto majetku  
a zvyšný bol v čase kontroly uskladnený v nevyužívaných priestoroch ministerstva.  
MH SR bolo jediné oprávnené nakupovať alkohol od lokálneho výhradného dodávateľa v Dubaji. Na základe  
licencie nakúpilo ministerstvo alkoholické nápoje v celkovej sume 106 700 eur, ktoré mali slúžiť pre potreby  
reštaurácie. V čase kontroly však rezort nedisponoval dokladmi o jeho prevzatí prevádzkovateľom reštaurácie  
a ani nepreukázal, ako sa ďalej s alkoholickými nápojmi nakladalo a ako boli tieto financie zúčtované. Neboli  
uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti pri vydaných platobných kartách zamestnancom pôsobiacim  
na výstave. Kontrola tiež ukázala, že úhrady platieb z bankového účtu v Dubaji boli realizované bez vykonania  
základnej finančnej kontroly a v rozpore s interným predpisom rezortu. Ministerstvo tiež nemalo nastavené pravidlá  
refundácie nákladov na dopravu a bezplatné využívanie vládneho špeciálu.  
Spoločnosť Slovensko IT je ďalšou štátnou spoločnosťou, ktorá nenaplnila ambiciózne ciele a je nevyhnutné  
rozhodnúť o jej budúcnosti. Štátnu akciovú spoločnosť Slovensko IT založil v roku 2020 rezort informatizácie bez  
analýzy jej opodstatnenosti a v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Štát už na jej  
fungovanie použil takmer 7 miliónov eur. V čase kontroly NKÚ 040/2023 Preverenie výsledkov činností Slovensko  
IT, a. s. neexistovalo vyhodnotenie jej prínosov a ani plnenia strategických cieľov.  
MIRRI SR zakladalo spoločnosť s ambicióznym cieľom zvýšiť kvalitu a dostupnosť komplexných IT služieb, ako aj  
inovatívnych a cloudových riešení pre občanov, podnikateľov či verejné inštitúcie. Prvú zákazku jej však rezort  
zadal až po ôsmich mesiacoch od založenia. Ani neskôr neboli zákazky zadávané kontinuálne, čo malo zásadný  
dopad na negatívne hospodárenie štátnej spoločnosti. V poslednom čase sú aktivity tejto košickej firmy v rozpore  
s pôvodným účelom a začína sa profilovať iba ako manažér procesov a kontraktor subdodávateľského reťazca.  
27  
Okrem problémov v hospodárení identifikovali kontrolóri v spoločnosti aj riziká pri riadení projektov, nedostatočne  
nastavené kontrolné mechanizmy a úplnú absenciu finančného riadenia. Jedným z argumentov v prospech  
založenia spoločnosti boli aj avizované nižšie náklady na vybrané pozície IT expertov. Toto sa nenaplnilo a sadzby  
za človekodeň v rámci vybraných pozícií expertov nepredstavovali konkurenčnú výhodu. Medzi výhody štátnej IT  
spoločnosti patrí skrátenie času pri dodávaní zákaziek, keďže sú realizované „in-house“ a bez nutnosti vykonať  
verejné obstarávanie. Pozitívne je tiež eliminovanie „vendor lock-in“, čiže zníženie závislosti od dodávateľa.  
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vedenie štátnej spoločnosti Slovensko IT sa nesprávalo ako dobrý  
hospodár. Kontrolou bolo zistené, že náklady spoločnosti každoročne rástli. V prvých dvoch rokoch svojej  
pôsobnosti hospodárila so stratou 3,89 milióna eur najmä preto, že nemala zabezpečené zákazky a neboli  
prijímané kroky na zníženie nákladov. Zamestnanci boli viac ako rok od založenia firmy využívaní len na úrovni  
maximálne 45 %. Kontrolóri zároveň zistili, že aj táto štátna spoločnosť porušovala zákony. Do septembra 2022  
neodvádzala povinné poistné z manažérskych zmlúv, čím došlo k porušeniu zákona o sociálnom poistení a zákona  
o zdravotnom poistení.  
Spoločnosť uzatvorila v sledovanom období od septembra 2020 až do júna 2023 spolu 18 zmlúv a 9 objednávok  
súvisiacich s výkonom IT činnosti v hodnote bezmála 19,5 milióna eur bez DPH. Odberateľmi služieb boli  
MIRRI SR, NASES a ÚVO, pričom išlo prevažne o zákazky financované z európskych štrukturálnych fondov.  
V čase výkonu kontroly boli v roku 2023 uzatvorené len štyri dodatky k existujúcim zmluvám. Dodatky nezahŕňali  
nové výkony a ani finančné navýšenie existujúcich zmlúv.  
Úrad odporúča MIRRI SR, aby na základe závažnosti kontrolných zistení z kontroly v spoločnosti  
Slovensko IT, a. s., predložilo na vládu SR zámer ďalšieho pôsobenia spoločnosti, resp. ukončenia jej činnosti.  
NKÚ v roku 2023 vykonal aj niekoľko tzv. follow-up kontrol, ktorými si overil prijímanie zmien na základe odporúčaní  
z predchádzajúcich kontrol. Pre získanie uistenia, či odporúčania z kontroly vykonanej v roku 2021 a prijaté zmeny  
prispeli k zlepšeniu fungovania Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „SPF“), vykonal kontrolu 031/2023  
Využitie záverov kontroly NKÚ SR pre optimalizáciu činnosti Slovenského pozemkového fondu.  
28  
Nedostatky a riziká, definované NKÚ v rámci kontroly z roku 2021, naďalej pretrvávali aj v roku 2022 a 2023.  
Dôvodom bola najmä absencia národnej rezortnej stratégie s jasne definovanou víziou štátu pri spravovaní majetku  
v správe SPF a pri nakladaní s pozemkami neznámych a nezistených vlastníkov. Absentovali tiež ciele  
rozpracované v akčných plánoch na centrálnej úrovni SPF.  
Opatrenia, ktoré SPF prijal na riadenie rizík, boli plnené iba formálne, fond ich nemonitoroval a nevyhodnocoval.  
Tento nedostatok sa významne prejavil aj nedostatočnou úspešnosťou realizácie Projektu „Spisová zápcha“, ktorej  
cieľom bolo zrýchlenie vybavovania žiadostí klientov SPF, ako aj dezinterpretáciou opatrenia NKÚ prijatého SPF.  
Kontrolné zistenia NKÚ pri projekte spisová zápcha poukázali na manažérske zlyhania pri projektovom riadení,  
od prípravnej fázy cez realizačnú fázu až po vyhodnocovanie a komunikáciu. Zlyhal kontrolný systém na úrovni  
dohľadu nad spisovou zápchou zo strany zodpovedných zamestnancov. O nedostatočne riadenom priebehu  
projektu svedčí aj fakt, že významná časť finančných odmien bola vyplatená v rozpore s rozhodnutím generálneho  
riaditeľa aj štatútu projektu za prácu v riadnom pracovnom čase. Pozemkový fond tiež prijal do pracovného pomeru  
zamestnancov na dobu trvania projektu, pričom im neurčil žiadnu pracovnú náplň, ktorá by jednoznačne súvisela  
s riešením spisovej zápchy. Financie tak boli čerpané neoprávnene z prostriedkov určených na projekt, a teda  
nehospodárne a neefektívne.  
NKÚ odporučil vláde Slovenskej republiky, aby zaviazala Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  
(ďalej len „MPRV SR“) vypracovať stratégiu pri spravovaní majetku štátu v správe SPF a pri nakladaní  
s pozemkami neznámych a nezistených vlastníkov podľa časového horizontu.  
Príkladom ignorancie platnej legislatívy a jej viacnásobného porušovania štátnou inštitúciou je aj nový úrad, ktorý  
NKÚ skontroloval v rámci akcie 042/2023 Kontrola vybraných výdavkov Úradu pre územné plánovanie a výstavbu  
SR. Zistil, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej len „ÚÚPV SR) významne porušoval zákon  
o verejnom obstarávaní, zákon o finančnej kontrole a audite, zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o archívoch  
a registratúrach, zákon o štátnej službe, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce  
vo verejnom záujme, Zákonník práce. Nariadenie vlády SR o limitoch výdavkov nedodržal. Taktiež nepostupoval  
v súlade s Protikorupčnou politikou Slovenskej republiky na roky 2019 – 2023.  
V kontrolovaných oblastiach úrad neuplatňoval princíp nákupu hodnoty za peniaze. Výkon základnej finančnej  
kontroly vykazoval významné nedostatky. Niektoré úkony boli vykonávané formálne. Prierezovým kontrolným  
zistením vo všetkých kontrolovaných oblastiach bolo netransparentné konanie ÚÚPV SR. Nezabezpečil  
prehľadnosť, kontrolovateľnosť a preskúmateľnosť vykonaných úkonov, predložil nekompletnú dokumentáciu,  
archivácia a registratúra vykazovala významné nedostatky.  
Úrad pri uzatvorení Zmluvy o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja digitálnej transformácie obišiel zákon  
o verejnom obstarávaní. Nezabezpečil transparentnosť, teda predvídateľnosť, preukázateľnosť a preskúmateľnosť  
všetkých úkonov, ale ani hospodárnosť výdavkov. Úhrada 8 163 000 eur TUKE bola úradom pre územné  
plánovanie vykonaná bez doručenej faktúry, s akcentom na formu preddavku. ÚÚPV SR použil verejné prostriedky  
nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k ich vyššiemu čerpaniu a porušil tak finančnú disciplínu.  
Nový štátom zriadený úrad ďalej podľa zistení NKÚ uzatvoril nevypovedateľnú zmluvu o nájme nebytových  
priestorov v bratislavskej novostavbe Lakeside park 2 na dobu určitú do 31.12.2032 v sume 9 779 668,88 eur. Jej  
podpisom sa dobrovoľne zaviazal na plnenie budúcich záväzkov vo vzťahu k indexácii nájomného, pričom to bolo  
pre úrad absolútne nevýhodné a prejaví sa to v skokovom náraste nájmu od 1.1.2024.  
Odmeňovanie zamestnancov ÚUPV SR nevykonával na základe stanovených kritérií, ale svojvoľne  
a nadštandardne. Napríklad riaditeľka kancelárie predsedu úradu mala v mesiaci jún 2023 mimoriadnu odmenu až  
22 617 eur, a to bez riadneho zdôvodnenia. Úrad ďalej obstaral 13 služobných motorových vozidiel v celkovej cene  
509 927,94 eur, pričom pri ich obstaraní významne porušil zákon o verejnom obstarávaní, zákon o finančnej  
29  
kontrole a audite, zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o archívoch a registratúrach. Vládne limity výdavkov  
na obstaranie osobných automobilov štátnymi rozpočtovými organizáciami a štátnymi príspevkovými organizáciami  
nedodržal. Pre generálnych riaditeľov nakúpil viac áut ako mal takýchto riaditeľských funkcií. V prípade nákupu  
troch služobných motorových vozidiel BMW v sume 233 600 eur kontrola identifikovala plytvanie verejnými zdrojmi.  
Pri orgánoch štátnej správy sa NKÚ v roku 2023 zameral aj na hospodárenie s majetkom. Využívanie štátnych  
školiacich, kúpeľných a rôznych rekreačných zariadení je neefektívne a súčasné nastavenie ich fungovania  
neumožňuje ďalší rozvoj a modernizáciu. Potvrdili to výsledky kontroly 019/2023 Kontrola hospodárenia  
s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom v účelových zariadeniach ústredných orgánov štátnej správy.  
V kontrolovaných zariadeniach boli porušené rozpočtové pravidlá, vrátane porušenia finančnej disciplíny vo výške  
viac ako 400-tisíc eur, ich kapacity boli v prevažnej miere využívané nedostatočne. Kontrolóri tiež našli nedostatky  
v zriaďovacích listinách, účtovníctve, konštatovali porušenie zákona o verejnom obstarávaní a Zákonníka práce.  
Zamestnanci na dohodu o vykonaní práce v kontrolovanom subjekte pracovali viac ako povolený počet hodín  
v priebehu jedného dňa, a to aj v prípade mladistvých.  
Prehľad o výsledkoch hospodárenia (v tis. eur):  
Kontrolovaný subjekt  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
Rok  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
CÚZ Piešťany  
1 194,92  
1,72  
-505,52  
-124,25  
-55,97  
-427,21  
16,13  
7,86  
353,59  
36,99  
407,44  
191,84  
-43,24  
243,85  
-158,64  
-54,71  
KLÚ Arco Trenčianske Teplice  
KRÚ Bystrá Liptovský Ján  
0,10  
190,34  
Zdroj: spracované NKÚ SR z výkazu ziskov a strát  
NKÚ negatívne hodnotí vnútorný kontrolný systém, ktorý nedokázal zabrániť nehospodárnemu nakladaniu  
s verejnými prostriedkami. V správe ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy sú desiatky školiacich  
a úpeľných zariadení, chát či ubytovní. Kontrola ukázala, že je potrebné pozrieť sa komplexne na štátne účelové  
zariadenia, spôsob, efektívnosť a hospodárnosť ich využívania. Na základe objektívnych dát zhodnotiť ich prínos  
a prijať systémové opatrenia na zefektívnenie a vyššiu transparentnosť využívania ich kapacít.  
4.1.2 ŠTÁT JE POČAS KRÍZY ZRANITEĽNÝ, ZANEDBÁVA BEZPEČNOSŤ A OCHRANU  
V časoch globálnej politickej nestability, berúc do úvahy bezprostrednú blízkosť vojnového konfliktu, by malo byť  
zaručenie bezpečnosti a ochrany práv, slobôd a majetku občanov spoločenskou prioritou. Bezpečnosť a ochrana je  
súčasťou cieľov mnohých verejných politík. Napĺňanie bezpečnostných cieľov týchto politík vyžaduje nielen  
pripravenosť čeliť bezpečnostným hrozbám, ale zároveň aj schopnosť im predchádzať a zabezpečiť na realizáciu  
bezpečnostných politík adekvátne zdroje, nástroje a stratégie.  
Tvorcom a realizátorom kľúčových štátnych bezpečnostných stratégií je okrem rezortu obrany aj Ministerstvo vnútra  
SR (ďalej len „MV SR). Kontrola NKÚ 025/2023 Zabezpečenie krízového riadenia štátu počas krízových stavov  
potvrdila nedostatočnú koncepčnú, riadiacu a kontrolnú funkciu tohto kľúčového ministerstva ako orgánu štátu,  
zodpovedného za oblasť krízového riadenia počas vzniknutých krízových stavov v SR. Na tento stav už čiastočne  
poukázali kontroly NKÚ z predchádzajúcich rokov, zamerané na pripravenosť štátu čeliť neočakávanej hrozbe  
v podobe pandémie. Aktuálna kontrola preverila schopnosť štátu efektívne a účinne riadiť kľúčové procesy počas  
krízových stavov. Výsledky sú alaramujúce, kontrolóri v tomto prípade opakovane konštatovali porušovanie  
zákonov.  
Existujúca legislatíva je roztrieštená a nereflektuje na reálne potreby a neustále zmeny vo vývoji bezpečnostnej  
situácie. Chýba dokumentácia strategického stupňa v oblasti riadenia a zabezpečenia komplexných procesov  
30  
 
krízového riadenia v SR. Dôsledkom toho je rad absentujúcich konkrétnych podmienok riadenia ostatných orgánov,  
zodpovedných za bezpečnosť krajiny a jej obyvateľov počas vzniku krízových stavov. Zistené nedostatky v oblasti  
funkčnosti komplexnej logistiky, financií, osvety a vzdelávania negatívnym spôsobom ovplyvňujú každodennú  
činnosť strategického stupňa krízového riadenia a jeho podriadených orgánov v SR.  
Podľa výsledkov kontroly MV SR nemá nastavený medzirezortný systém spolupráce a koordinácie krízového  
riadenia v rámci všetkých orgánov krízového riadenia v SR. Dochádza tak k porušovaniu povinností vyplývajúcich  
zo zákona o civilnej ochrane obyvateľstva v rámci existujúceho národného registra hrozieb v SR pre všetky rezorty.  
Ministerstvo v rokoch 2020 až 2022 nevykonávalo pravidelnú kontrolnú činnosť na úseku civilného núdzového  
plánovania, čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny  
a vojnového stavu. MV SR zároveň pravidelne nekontrolovalo plnenie úloh opatrení civilnej ochrany  
v kontrolovanom období, čím došlo k porušeniu ustanovenia zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.  
MV SR chýbajúcim informačným systémom orgánov krízového riadenia v podmienkach SR dlhodobo porušuje  
ustanovenie zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Ministerstvo svojou  
nečinnosťou v riadení návrhu skladby, rozsahu a určenia výdavkov na zabezpečenie opatrení civilnej ochrany  
zo štátneho rozpočtu na príslušný kalendárny rok porušuje zákon o civilnej ochrane obyvateľstva.  
V rokoch 2020 až 2022 nemal rezort vnútra spracovaný plán ochrany obyvateľstva, čím došlo  
k porušeniu zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Súčasne nebola dodržaná ani zákonná povinnosť definovať  
obsah dokumentov potrebných pri tvorbe celkového plánu ochrany obyvateľstva v SR. NKÚ odporučil  
parlamentnému výboru pre obranu a bezpečnosť, aby zaviazal vládu prípravou nového modelu fungovania  
a riadenia systému krízového riadenia v SR počas krízových stavov.  
PANDÉMIA  
Do boja s pandémiou COVID-19, ktorá vypukla v roku 2020, sa aktívne a v podstatnej miere zapojili aj  
vedecko-výskumné inštitúcie. O to zvlášť, že išlo o pomerne neznámy vírus, ktorého dôsledky svet nepoznal  
a nemal pripravené ani zodpovedajúce riešenia. Od vedecko-výskumného sektora sa očakávalo, že v krátkom čase  
dokáže priniesť efektívne riešenia v oblasti liečby a rekonvalescencie pacientov, prevencie ochorenia a zastavenia  
šírenia pandémie. Slovensko na národnej úrovni podporilo výskumno-vývojové projekty zo všetkých vedných  
oblastí, zamerané na rôzne aspekty pandémie ochorenia COVID-19. Celková výška finančných prostriedkov  
vyčlenených na výzvu zo zdrojov EÚ bola 80 miliónov eur. Zámerom kontroly 028/2023 Využitie výskumných  
inštitúcií pri riešení hrozieb pandémie bolo preveriť či prijímatelia nenávratného finančného príspevku  
(ďalej len „NFP“) dodržali zmluvné podmienky, či nimi realizované projekty dosiahli plánovaný prínos a ako bola  
zabezpečená udržateľnosť realizovaných projektov.  
Podľa kontrolných zistení nebola ukončená vecná realizácia troch projektov (dva projekty JLF UK Martin a jeden  
projekt UPJŠ Košice) v zmluvne stanovenom termíne. Zároveň neboli naplnené cieľové hodnoty všetkých  
merateľných ukazovateľov tak, aby bol dosiahnutý cieľ projektov v zmysle zmlúv o NFP. Pre prijímateľov NFP boli  
v zmluvách nastavené iba kvantitatívne merateľné ukazovatele projektov, napr. počet nových výskumných  
pracovníkov, počet podporených výskumných inštitúcií, podľa ktorých však nebolo možné objektívne hodnotiť  
plnenie stanovených cieľov projektov.  
Chýbalo odborné zhodnotenie zrealizovaných projektov, ktoré by posúdilo, či projekty priniesli to, čo bolo  
deklarované v žiadostiach o poskytnutie NFP a ktoré by preukázalo, že prijímatelia príspevku realizovali projekty  
tak, ako sa zaviazali v zmluve. Malý dôraz bol kladený na udržateľnosť zrealizovaných projektov. Vo výzve a aj  
v samotných zmluvách neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele zvlášť pre obdobie ich udržateľnosti.  
31  
NKÚ odporúčal výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby zaviazal rezort školstva do tvorby výziev  
na podporu vedy a výskumu zapojiť vedecko-výskumné inštitúcie, zamerať sa v tejto oblasti  
na participatívne, a nie na dopytové výzvy. Zabezpečiť systém nastavenia merateľných ukazovateľov tak, aby  
nadväzovali na ciele a aktivity daných projektov a následne vedeli preukázať naplnenie cieľov projektov. Zvážiť  
zavedenie odborného posúdenia výsledkov zrealizovaných projektov výskumu a vývoja a zapojiť doňho aj  
vedecko-výskumné inštitúcie.  
Na schopnosť štátu účinne zmierniť dôsledky dopadu pandémie na podnikateľov a zamestnávateľov sa v roku 2023  
zamerali analytici NKÚ. Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR“) podporilo počas  
pandémie podnikateľov od marca 2020 do júna 2022 prostredníctvom projektu Prvá pomoc sumou cca  
2,46 miliardy eur. Z toho viac ako 71 % využili zamestnávatelia na udržanie svojich zamestnancov a zvyšnú pomoc  
čerpali SZČO. Vyplýva to z analýzy NKÚ Ako sa poskytovala prvá pomoc. Prvú pomoc poberalo 26 % zo všetkých  
registrovaných podnikateľských subjektov. Najväčší objem pomoci smeroval na západ Slovenska, do okresov  
Bratislavy, Nitra a Žilina. Najmenej pomoc využili v troch okresoch východného Slovenska Medzilaborce,  
Sobrance a Gelnica.  
Pri poskytovaní Prvej pomoci MPSVaR SR uprednostnilo včasnosť jej poskytovania pred dôslednou kontrolou  
údajov a informácií žiadateľov. Okrem chýbajúcich údajov sa často vyskytovali aj nesprávne vyplnené údaje, čo  
bolo spôsobené úradmi práce aj samotnými žiadateľmi. NKÚ upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej  
len „ÚPSVR“) na podstatnú časť týchto chýb, čím prispel k ich odstráneniu.  
Pre neoprávnenosť muselo vrátiť finančný príspevok len minimum prijímateľov. Prijímatelia Prvej pomoci mohli  
čerpať finančnú pomoc súbežne aj z ďalších rezortov. Viacnásobných prijímateľov bolo najviac v okresoch  
Bratislava, Žilina, Banská Bystrica a Prešov. Okrem Prvej pomoci bolo najviac žiadostí o dotáciu aj z MH SR  
(takmer 15 tisíc prijímateľov) a z MD SR (viac ako sedem tisíc prijímateľov).  
Na základe identifikovaných zistení a nedostatkov NKÚ navrhol prepojiť elektronické spracovanie žiadostí  
o podporu s Informačným systémom služieb zamestnanosti (ďalej len „ISSZ“) tak, aby sa vybrané dáta presunuli  
do ISSZ automaticky, resp. zabezpečiť pravidelný transfer údajov z jedného informačného systému do druhého.  
Rozšíriť elektronické podávanie žiadostí prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy na všetky kategórie  
podpory a pomoci. Zabrániť neoprávnenému využívaniu rôznych dotačných schém žiadateľmi prepojením  
viacerých informačných systémov, ktoré v súčasnosti existujú. Posilniť vnútorný kontrolný systém rezortu práce.  
MPSVaR SR by malo byť podľa NKÚ zapojené do spolupráce a vzájomnej výmeny informácií s ostatnými rezortmi,  
ktoré poskytujú iné formy finančnej podpory. Úzko spolupracovať už pri koncipovaní a navrhovaní akýchkoľvek  
podporných a dotačných schém s cieľom zabrániť ich použitiu na ten istý alebo podobný účel.  
DÔSLEDKY VOJNOVÉHO KONFLIKTU  
Po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine Slovensko krátkodobo čelilo prílivu utečencov. S cieľom vyhnúť sa  
dlhodobej humanitárnej kríze štát podnikal kroky na operatívne začlenenie netranzitujúcich utečencov do bežného  
života na Slovensku. Jedným z nástrojov bolo štátom finančne podporované ubytovanie odídencov z Ukrajiny.  
Keďže Slovensko nedisponuje potrebným množstvom ubytovacích kapacít pre týchto ľudí, štát finančne podporuje  
svojich občanov, ktorí odídencom poskytujú bývanie vo vlastných zariadeniach a nehnuteľnostiach. V roku 2022  
tak štát vyplatil poskytovateľom ubytovania pre viac ako 74-tisíc odídencov vyše 70 miliónov eur.  
NKÚ tento podporný nástroj preveril v rámci kontroly 044/2022 Systém poskytovania a uhrádzania finančných  
príspevkov za ubytovanie odídencov z Ukrajiny. Tá ukázala, že neexistuje verejne dostupná databáza vyplatených  
verejných zdrojov poskytovateľom ubytovania, ktorá by posilnila princíp transparentnosti a verejnej kontroly.  
32  
Kontrolóri preto odporúčajú vytvoriť bezpečnú verejnú platformu, ktorá by poskytovala dáta o ubytovacích  
kapacitách aj o výške poskytnutých prostriedkov zo strany štátu.  
Nejednotné pravidlá evidencie odídencov z Ukrajiny spôsobovali obciam problémy hodnoverne preukázať, či boli  
splnené podmienky na vyplatenie príspevku poskytovateľom ich ubytovania. V praxi vznikali situácie, keď  
zamestnanci miestnych úradov podpisovali formuláre za samotných odídencov, inokedy sa zase odídenci  
podpisovali navzájom. Niekde chýbali dátumy v oznámeniach, inde zase podpisy.  
Najväčší problém predstavovala evidencia odídencov, keďže neexistoval jednotný vzor evidencie o oznámení  
poskytovania ubytovania odídencov, ktorý by platil pre celé Slovensko a v ktorom by bolo presne popísané,  
aké náležitosti má obsahovať. Zamestnanci obcí tak postupovali podľa vlastného uváženia a niektoré dokázali  
vlastnou vynaliezavosťou zefektívniť celý proces evidencie.  
Podľa výsledkov kontroly napriek zložitej mimoriadnej situácii sa podarilo poskytnúť adresnú pomoc odídencom  
z Ukrajiny formou príspevku za ubytovanie odídenca. Prispela k tomu spolupráca MV SR s MD SR a Úradom  
geodézie, kartografie a katastra SR pri overovaní údajov o odídencoch a poskytovateľoch ubytovania  
prostredníctvom informačného systému. Zabránilo sa tak neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov štátu  
a systém prispel aj k zrýchleniu overovacích procesov. Nedostatky sa však objavili pri realizácii platobných  
príkazov, kde rezort vnútra v niektorých prípadoch porušil zákon o finančnej kontrole a audite a nedodržal zákonné  
lehoty pri zasielaní peňazí na úhradu príspevku obciam. Rezort dopravy nedodržal zákonné lehoty na vyplatenie  
príspevku poskytovateľom ubytovania pri tretine prípadov.  
NKÚ poukazuje na to, že v mimoriadnej situácii absentuje systém kontroly hospodárneho nakladania s finančnými  
prostriedkami. Podľa kontrolórov by mali ministerstvá ako poskytovatelia finančných prostriedkov náhodným  
výberom kontrolovať oprávnenosť vyplatených príspevkov u poskytovateľov ubytovania. Slovensku zároveň chýba  
centrálny evidenčný online systém ubytovacích kapacít, či už tých komerčných alebo kapacít verejnej správy.  
Preto NKÚ navrhol Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby v súvislosti  
so zabezpečením ubytovania odídencov z Ukrajiny zaviazal MD SR iniciovať vytvorenie verejnej informačnej  
platformy/aplikácie, ktorá by v reálnom čase poskytovala údaje o ubytovacích kapacitách vlastníkov nehnuteľností,  
ako aj údaje o výške poskytnutých finančných prostriedkov zo strany štátu jednotlivým osobám poskytujúcim  
ubytovanie odídencom.  
Celková výška finančných prostriedkov na príspevok s rozdelením podľa krajov (v mil. eur):  
33  
  
OCHRANA HRANÍC  
Ukrajinská hranica sa po vypuknutí vojnového konfliktu stala územím so zvýšeným bezpečnostným rizikom nielen  
pri pohybe osôb a majetku, ale napríklad aj rizikom spojeným s pašovaním zbraní či rádioaktívneho materiálu. NKÚ  
preto kontrolou 033/2023 Špeciálna technika v podmienkach finančnej správy preveril plnenie povinností FS SR  
pri zabezpečení ochrany východnej hranice Slovenska. Na rozdiel od pozitívne hodnotenej daňovej činnosti, pri  
colnej činnosti FS SR kontrolný úrad zistil viaceré významné nedostatky.  
Na slovensko-ukrajinskej hranici nie sú podľa výsledkov kontroly pre chýbajúcu alebo zastaranú a neudržiavanú  
techniku colníci schopní zabezpečiť kvalitný dohľad. Ide pritom o kľúčovú vstupnú hranicu schengenského  
priestoru. Musí byť prioritou slovenských štátnych inštitúcií zabezpečiť jej ochranu. K vzniku kritickej situácie  
prispelo aj zanedbanie pravidelnej údržby špeciálnej techniky slúžiacej na odhaľovanie nebezpečného tovaru,  
akým sú zbrane, rádioaktívny materiál, cigarety či alkohol.  
Výdavky na opravu a údržbu špeciálnej techniky, ktorá je pre prácu colníkov kľúčová, klesli v roku 2020 oproti roku  
2019 o vyše milión eur. Pri porovnaní rokov 2019 až 2022 išlo o pokles až na úrovni bezmála 1,25 milióna eur.  
Pašovaný tovar tak hľadajú na našej hranici colníci bez použitia adekvátnej a vysoko účinnej techniky. Kontrolóri  
na železničnej stanici Maťovce našli od leta tohto roka nefunkčný stacionárny radar na kontrolu obsahu vagónov.  
Colníci preverovali vagóny so železnou rudou manuálne, a to s využitím sondážnych tyčí. Kontrola zároveň  
preukázala významný pokles používania špeciálnej techniky od roku 2019, prípadne jej zlé a nelogické  
prideľovanie. To má za následok absenciu modernej techniky na vyťažených colných úradoch s rizikovými  
prepravnými terminálmi či letiskami.  
Pre alarmujúcu situáciu slovenskí kontrolóri odporúčajú Finančnému riaditeľstvu SR (ďalej len „FR SR“),  
aby v spolupráci s MF SR operatívne hľadalo finančné zdroje na zabezpečenie stacionárneho zariadenia  
na kontrolu železničných vagónov v Maťovciach, ale tiež mobilných skenerov, detekčných zariadení pre colníkov  
vo Vyšnom Nemeckom a v Čiernej nad Tisou.  
Čerpanie výdavkov na opravy a údržbu v rokoch 2015 až 2022 vyjadrené v eurách:  
Zdroj: Vlastné spracovanie NKÚ SR z podkladov poskytnutých FR SR  
Ďalším zistením z tejto kontroly je porušenie zákona o verejnom obstarávaní, a to nielen pre spôsob stanovenia  
predpokladanej hodnoty zákazky, ale aj porušenia princípu hospodárnosti a efektívnosti pri nakladaní s verejnými  
prostriedkami. Výsledkom bol nákup špeciálnej techniky za neprimerané ceny, ktoré boli významne navýšené oproti  
totožnej technike obstaranej rezortom vnútra. Výška predraženia nákupov spektrometrov vo finančnom vyčíslení  
predstavuje viac než 300-tisíc eur. Kontrolóri zaznamenali tiež porušenie zákona o metrológii či radiačnej ochrane,  
keď zamestnanci finančnej správy používali mobilné inšpekčné systémy bez skúšky dlhodobej stability či  
34  
bez zabezpečenia skúšky monitorovania pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia, čím mohlo prísť k ohrozeniu  
zdravia osôb.  
OCHRANA VZDUŠNÉHO PRIESTORU  
Aj posledná z kontrol NKÚ, zameraných na strategickú bezpečnosť a ochranu 017/2023 Účinnosť kontrolného  
systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel potvrdila, že slovenské štátne inštitúcie nestíhajú  
reagovať na zásadné zmeny a dynamický technologický vývoj, tentoraz súvisiaci s využívaním bezpilotných  
lietadiel. Najznámejšími sú drony, ktoré patria k veľmi rýchlo sa rozvíjajúcim oblastiam a využitie majú vo vojenskej,  
bezpečnostnej, ale aj v civilnej sfére. Odborná a laická verejnosť si možnosti ich praktického využitia uvedomuje  
predovšetkým v súvislosti s prebiehajúcimi vojenskými konfliktmi na Ukrajine či Blízkom východe.  
Aktuálne je naša krajina posledným zo všetkých členských štátov EÚ, ktorý neprebral do národnej legislatívy  
európske nariadenie o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel. Slovensku hrozí sankčné konanie  
EK. Dôležité bude upraviť legislatívu tak, aby sa jednoznačne určilo ministerstvo, ktoré bude gestorovať túto oblasť,  
začne koordinovať aktivity participujúcich strán a národnými kontrolórmi identifikované bezpečnostné riziká budú  
čo najviac minimalizované.  
NKÚ už v prvej prípravnej fáze kontrolnej akcie, ktorou je predbežná štúdia, identifikoval závažné riziká, ktoré môžu  
mať dopad na bezpečnosť obyvateľov i ochranu objektov kritickej infraštruktúry štátu. Riziká zistené a popísané už  
v štúdii vyústili do rozhodnutia, že v audite nebude pokračovať a odovzdá vysoko aktuálne zistenia vláde. Kabinet  
musí rozhodnúť, aké legislatívne zmeny je potrebné pripraviť a ako nastaviť manažment tohto nového,  
bezpečnostne veľmi citlivého problému.  
Konflikt na Ukrajine nám ukazuje, akým spôsobom je možné používať bezpilotné lietadlá nielen pre rozvoj  
spoločnosti, ale aj riešenie mimoriadnych situácií či vedenie vojnového konfliktu. Drony sú bezpečnostným rizikom  
z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. Štát napriek  
tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou  
či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol  
35  
rozpracovaný do akčných plánov. Tie súvisia aj s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných  
lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel.  
Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj  
preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť  
princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická  
osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je  
možné identifikovať. Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií,  
ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Ukážkou  
nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí  
pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, zastupuje Slovenská obchodná  
inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť.  
4.1.3 NA UDRŽIAVANIE STRATEGICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY NIE SÚ PENIAZE  
Všeobecne sa pod pojmom infraštruktúra chápe materiálno-technické zázemie štátu, ktoré zabezpečuje  
jeho sociálno-ekonomické funkcie. Jej rozsah, štruktúra, dostupnosť, kvalita, cena a ďalšie charakteristiky  
významne ovplyvňujú hospodársky rozvoj krajiny, ale aj životnú úroveň a spôsob života jej obyvateľov.  
Dôležitou súčasťou infraštruktúry štátu je vodárenská infraštruktúra, zahrňujúca verejnú vodovodnú sieť a sieť  
odkanalizovania odpadových vôd a ich čistenie. Napriek významu porovnateľnému s inými zložkami infraštruktúry  
štátu, podľa kontrolných zistení NKÚ jej vláda a parlament nevenujú dostatočnú pozornosť. Pritom voda je  
komodita, ktorej strategický význam stále rastie.  
OCHRANA VODNÝCH ZDROJOV  
Tempo pripájania domácností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Podiel  
obyvateľov napojených na kanalizáciu sa v roku 2021 oproti roku 2015 zvýšil len o päť percent a nedarí  
sa dosiahnuť ani rozvojový cieľ zásobovať pitnou vodou minimálne 90 % občanov Slovenska. Preto po troch rokoch  
v rámci kontroly 023/2022 Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR NKÚ opakovane upozornil vládu  
i poslancov parlamentu na hroziace riziko vyplývajúce z neplnenia dlhodobých národných cieľov, ku ktorým  
sa vláda prihlásila vstupom do EÚ.  
Za dvadsať rokov sa v rámci Slovenska preinvestovali pri vybudovaní novej kanalizácie a čistiarní odpadových vôd  
bezmála dve miliardy, pričom výrazná časť tejto sumy bola vygenerovaná vďaka európskej finančnej pomoci.  
Napriek tejto pomoci sa našej krajine nedarí výraznejšie priblížiť k záväzku pripojiť do konca roku 2025 všetky  
obce, kde žije viac ako dvetisíc ľudí, na verejnú kanalizačnú sieť, alebo zabezpečiť ich bezproblémový prístup  
k pitnej vode.  
Počet ľudí napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2021 dosiahol 3,85 milióna z celkovej populácie krajiny,  
zo všetkých 2 890 obcí je však pripojených len 1 155. Najhoršia situácia je v južných regiónoch Slovenska, pričom  
najkritickejší stav je v okrese Trebišov, Krupina a Rimavská Sobota. Kontrolóri konštatujú, že zodpovedné štátne  
inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a EK už začala voči  
Slovensku proces infringementu. V prípade, že štát nebude plniť medzinárodné záväzky, bude nasledovať  
zo strany bruselských inštitúcií uloženie finančných sankcií, ktoré bude musieť vláda uhradiť zo štátneho rozpočtu.  
Minimálna výška paušálnej pokuty predstavuje viac ako 600-tisíc eur a výška denného penále za neplnenie  
vlastných národných záväzkov je stanovená na 3-tisíc eur.  
36  
 
NKÚ preveroval situáciu a popisoval riziká v danej oblasti v rokoch 2016 2022. V správe o výsledku NKÚ  
upozorňuje, že problémovým faktorom pomalého napredovania v tejto oblasti je nejasnosť a rozdrobenosť  
kompetencií veľkého počtu zainteresovaných inštitúcií, ako aj ich nedostatočná komunikácia a koordinácia,  
ktorú má vecne i odborne zastrešovať envirorezort. Viaceré výstupy z kontrolných akcií dokazujú, že predstavitelia  
rezortu životného prostredia zanedbávajú plnenie ich strategických kompetencií pri téme budovania či rozširovania  
existujúcej siete vodovodov a kanalizácií. Kompetencie zanedbávajú aj pri kontrole plnenia povinnosti  
vodárenských spoločností pri ich prevádzkovej činnosti alebo pri zabezpečení spracovania odpadovej vody  
v čistiarňach. Neriešenie problémov zo strany kompetentných ministerstiev môže vyústiť do ohrozenia dodávok  
pitnej vody v širších regiónoch Slovenska, alebo do straty verejnej kontroly nad kritickou vodárenskou  
infraštruktúrou.  
Ako ukázala ostatná kontrola, v posledných piatich rokoch nedošlo k výraznejšiemu pokroku pri nastavení a ani  
pri používaní kontrolných mechanizmov zo strany štátnych inštitúcií. Častými sprievodnými faktormi sú neochota  
predstaviteľov miestnej samosprávy kontrolovať a postihovať vlastníkov problémových nehnuteľností, ale taktiež  
nedostatok odborných zamestnancov obecných, mestských úradov či štátnej vodnej správy. To znemožňuje  
aktívny výkon kontroly a NKÚ preto v správe informuje poslancov parlamentu, že systém kontroly plnenia  
zákonných povinností pri pripájaní nehnuteľností na vybudovanú verejnú kanalizáciu je nefunkčný.  
Z pohľadu NKÚ je v súčasnosti nevyhnutné, aby envirorezort aktualizoval celkový investičný dlh na mzdu  
zamestnancov pracujúcich v stavebníctve a vodárenstve. Finančné prostriedky, ktoré sú v pláne rozvoja verejných  
kanalizácií a vodovodov na roky 2021 až 2027 odhadované na sumu viac ako 1,5 miliardy eur, vychádzali z cien,  
ktoré sú dnes nepoužiteľné a násobne vyššie. Na základe odborného poznania zamestnancov NKÚ je predpoklad,  
že suma nezabezpečených finančných prostriedkov na realizáciu projektov smerujúcich k rozvoju existujúcej siete  
kanalizácií je vyššia o bezmála trištvrte miliardy eur a investičný dlh pri vodovodoch sa posunie nad štyri miliardy.  
NKÚ upozorňuje, že okrem peňazí, ktoré potrebujeme na rozšírenie existujúcej siete čistiarní, kanalizácií  
a vodovodov, musíme aj splniť záväzky voči európskemu spoločenstvu a nesmieme zabúdať na niekoľkomiliardový  
modernizačný dlh, ktorý sme identifikovali v rámci kontrol vodárenských spoločností. Dlh, ktorý je spojený  
s nerealizovanými opravami a údržbou existujúcej siete vodovodov a kanalizácií, sa dostáva až na úroveň piatich  
37  
  
miliárd eur. NKÚ o tom informoval nielen parlament, ale aj predsedu vlády. Je nevyhnutné, aby štát ako jediný  
garant ústavných práv občanov konal aktívne a strategicky riešil kľúčové problémy súvisiace s vodou.  
OCHRANA PRED POVODŇAMI  
V strategickej infraštruktúre štátu hrajú dôležitú úlohu aj vodné stavby, plniace viaceré hospodárske i sociálne  
funkcie. Jedným zo subjektov tejto infraštruktúry je štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik,  
ktorý spravuje a chráni toky riek na Slovensku a majetok, ktorý na nich štát postavil. Vo verejnom záujme sa stará  
aj o protipovodňovú ochranu.  
Kontrolóri NKÚ v rámci tzv. follow-up kontroly 011/2023 Ochrana pred povodňami v SR - kontrola opatrení  
zmonitorovali, ako Slovenský vodohospodársky podnik (ďalej len „SVP“) plní opatrenia z kontrol v rokoch 2018  
a 2019. Strategický štátny podnik, ktorý spravuje a chráni kvalitu a množstvo povrchových a podzemných vôd,  
stará sa o toky riek aj o protipovodňovú ochranu, je dlhodobo v strate a jeho financovanie je poddimenzované. Stav  
vodných stavieb na našich riekach sa zhoršuje a riziko nedostatočnej ochrany ľudí a ich majetkov pred povodňami  
je každým dňom vyššie.  
Predvídateľnosť finančných tokov, ktoré smerujú do vodohospodárskeho podniku zo strany štátu, je priam  
katastrofálna. Štát má od roku 2010 voči nemu podlžnosť 334 miliónov eur, ktorými by mal štátny podnik  
zabezpečovať modernizáciu vodných nádrží, starostlivosť o vodné toky, ale aj protipovodňové opatrenia  
na ochranu ľudí a ich majetkov. Vzhľadom na zistené nedostatky NKÚ zaradí do svojho plánu na najbližšie obdobie  
ďalšiu kontrolu so zameraním na tieto rizikové oblasti. Výsledky úrad odstúpil výboru NR SR pre pôdohospodárstvo  
a životné prostredie, MF SR a MŽP SR, NKÚ správu predložil aj na rokovanie Vlády SR.  
Cieľom SVP je zabezpečiť ochranu prírody a krajiny pred extrémnymi hydrologickými situáciami a následkami  
povodní v dôsledku klimatických zmien. NKÚ však poukazuje na fakt, že tento strategický podnik dlhodobo  
dosahuje stratu, ktorá negatívne ovplyvňuje plnenie úloh vo verejnom záujme. Dôvodom pre tento stav je  
nedostatočné, nestabilné a nepredvídateľné financovanie zo štátneho rozpočtu. Historicky najvyššiu hodnotu  
dosiahla strata v roku 2022, a to 33,1 milióna eur. Najmä v rokoch 2021 a 2022 došlo k výraznému poklesu  
38  
pridelených finančných prostriedkov na neregulované platby zo štátneho rozpočtu oproti predchádzajúcim rokom.  
V roku 2021 poskytol štát SVP len 13 % a v roku 2022 len 5 % zo sumy, ktorú požadoval.  
Poskytovanie neregulovaných platieb pre SVP, š. p., zo ŠR SR, prostredníctvom MŽP SR v rokoch 2018 až  
2022:  
Nedostatočné financovanie strategického podniku zároveň negatívne vplýva na zanedbávanie opráv a údržby  
vodohospodárskeho majetku, čo smeruje k zhoršovaniu technického stavu vodných stavieb. Celkový technický dlh  
za obdobie rokov 2005 až 2020 predstavoval sumu 921,5 milióna eur. Spolu 24 vodných stavieb, na ktoré boli  
vydané rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy, nebolo udržiavaných v dobrom stave, čím bol porušený zákon  
o vodách.  
SVP cez odštepné závody prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, vrátane prislúchajúcich  
prevádzkových objektov a technologických zariadení. Väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac  
ako 40 až 60 rokov. Mnohé z nich kvôli veku, opotrebovaniu a morálnej zastaranosti technologického vybavenia  
vyžadujú rekonštrukciu a modernizáciu, keďže sa na nich intenzívnejšie ako v minulosti prejavuje starnutie  
priehradných telies a ich podloží. Napríklad na stavbách Vážskej kaskády z roku 1936 je kumulatívne vyčíslený  
investičný dlh v dôsledku podfinancovania štátneho podniku vo výške takmer 170 miliónov eur.  
Kontrola tiež na základe podnetu od orgánov činných v trestnom konaní poukázala na neštandardné zmluvné  
vzťahy SVP s právnou kanceláriou, kde NKÚ identifikoval vážne riziko porušenia povinností pri správe cudzieho  
majetku. Advokátke, ktorá vodohospodársky podnik právne zastupovala v súdnom spore, vznikol neoprávnený  
nárok na podielovú odmenu takmer 1,9 milióna eur. Zistenia úrad odstúpil polícii aj Slovenskej advokátskej komore.  
STRATEGICKÉ KOMODITY  
V systéme strategickej bezpečnosti krajiny zohrávajú dôležitú funkciu aj núdzové zásoby ropy. Tento systém má  
zabezpečovať zásobovanie ropou a ropnými výrobkami pre podnikateľské subjekty a občanov v situáciách, kedy  
sú obmedzené či zastavené ich priebežné dodávky na Slovensko. Súčasný model núdzových zásob ropy a ropných  
výrobkov zabezpečuje zásoby týchto komodít v požadovanom množstve. Nastavený je ale veľmi zložito,  
netransparentne a bez aktívneho vstupu súkromného sektora by bol nefunkčný. To sú závery follow-up kontroly  
NKÚ 015/2023 Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v Správe štátnych hmotných rezerv (ďalej len „SŠHR“),  
ktorá je orgánom dozoru štátu tejto verejnej politiky. Zároveň spoluzodpovedá za Spoločnosť pre skladovanie  
(ďalej len „SpS“), ktorá zabezpečuje skladovanie núdzových zásob ropy. Skladovanie núdzových zásob ropných  
39  
výrobkov (benzín, nafta, letecké palivo) zabezpečuje súkromný sektor. NKÚ sa opakovane pozrel na to, ako sú  
na Slovensku zabezpečované núdzové zásoby týchto strategických komodít a keďže po kontrole z roku 2020  
neboli prijaté dostatočné opatrenia, zistenia z aktuálnej kontroly zaslal priamo vláde.  
Viac ako rok a pol trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine zdôraznil význam funkčného nastavenia núdzových zásob  
ropy a výrobkov z nej pre fungovanie štátu. Úrad preto odporučil vláde, aby komplexne analyzovala efektívnosť  
existujúceho systému a následne rozhodla o potrebných zmenách, pretože naše zistenia odhalili významné riziká  
spojené nielen s netransparentnosťou fungovania spoločnosti, ale aj s ekonomicky nevyváženým postavením štátu  
a súkromného partnera. Slovensko musí byť pripravené na úplné zastavenie dodávok ruskej ropy, čo si vyžaduje  
legislatívne zmeny v udržateľnom riadení núdzových zásob. Existujúca infraštruktúra totiž neumožňuje iné  
dopĺňanie zásob ako ropou dopravovanou z Ruska.  
Kontrola ukázala, že Spoločnosť pre skladovanie sa javí v systéme krízového riadenia štátu pri zabezpečení  
núdzových zásob ako nadbytočná a komplikuje jeden z kľúčových systémov krízového riadenia. Väčšinu služieb  
poskytovaných v agentúrnom modeli pritom zabezpečuje prostredníctvom tretích strán a je len vlastníkom  
skladovacích zariadení na ropu a ropné výrobky s nevysporiadanými majetkovými vzťahmi. Skladovacie zariadenia  
vo vlastníctve SpS neposkytujú potrebnú minimálnu kapacitu. Spoločnosť ich prenajíma za 1,4 milióna eur  
súkromnému Zväzu pre skladovanie (dcérska spoločnosť Slovnaftu, a. s.), ktorý následne zabezpečuje skladovanie  
zásob ropných výrobkov pre Agentúru. Štátna spoločnosť nevlastní ani príslušenstvo k nádržiam na ropné výrobky,  
pretože tie patria spoločnosti Slovnaft. Zároveň nevlastní pozemky pod skladovacími zariadeniami, ani prístupové  
komunikácie k nim. Všetky skladovacie zariadenia sa nachádzajú v areáloch súkromnej spoločnosti.  
Kontrolóri NKÚ zároveň upozorňujú na skutočnosť, že Spoločnosť pre skladovanie nevstupuje do cenotvorby  
za skladovanie ropných výrobkov, tú určuje skladovateľ, teda súkromný sektor. Už pri kontrole v roku 2020 boli  
identifikované nehospodárne výdavky viac ako 190 miliónov eur, súvisiace so vznikom a prevádzkou Agentúry  
pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a reštrukturalizáciou jej úveru. Nevznikli by, ak by nedošlo k zmene  
správy núdzových zásob ropy. Tentoraz kontrolóri poukazujú na navýšenie nákladov v rokoch 2020 až 2022  
o 22 miliónov eur, keďže SpS musí platiť materskej spoločnosti Transpetrol za služby, ktoré predtým poskytovala  
priamo.  
40  
  
Toto nehospodárne riadenie spoločností, kde má dôležité postavenie štát, sa v konečnom dôsledku premieta  
do výstupnej ceny ropných produktov, ktoré platí zákazník, teda každý občan v cenách ropných produktov.  
V existujúcom systéme je aj riziko presúvania nákladov z materskej spoločnosti Transpetrol na dcérsku spoločnosť  
SpS. Kontrolóri tiež identifikovali nedostatky v hospodárnosti, napríklad pri vynakladaní financií na propagáciu  
a reklamu a pri poskytovaní rôznych hodnotných darov. Spoločnosť si neplní strategické ciele podľa akcionárskej  
zmluvy a manažérske riadenie v nej je nekoncepčné a nekoordinované.  
Zavedený agentúrny model v súčasnosti zabezpečuje núdzové zásoby v požadovanom množstve, avšak NKÚ vidí  
nedostatky a rezervy v hospodárnosti a transparentnosti využívania finančných prostriedkov. NKÚ odporúča vláde,  
aby uložila Ministerstvu hospodárstva SR úlohu – komplexne zanalyzovať efektívnosť nastavenia systému správy  
núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v SR a v určenom termíne informovať Vládu SR o vykonanej analýze  
a navrhovaných opatreniach.  
Udalosti posledných rokov významne ovplyvnili chod hospodárstva. Po kríze a stratách spôsobených pandémiou  
ochorenia COVID -19 nasledovala energetická kríza a nárast cien elektriny a plynu. Reakciou štátu na tieto udalosti  
bola pomoc, na základe ktorej boli vysoké ceny pre jednotlivé kategórie odberateľov rôznym spôsobom  
kompenzované.  
NKÚ SR vykonal kontrolu 036/2023/1033 - Opatrenia štátu počas energetickej krízy, ktorej účelom bolo preveriť  
proces stanovenia regulovaných cien energií a prijatia vybraných opatrení štátnej pomoci v čase energetickej krízy  
na Slovensku. Snažil sa dať odpoveď na to, či štát využil zákonné možnosti na riešenie dôsledkov energetickej  
krízy, či opatrenia boli prijímané včas, komplexne a udržateľne vo vzťahu k nárokom na verejné financie.  
Kontrolovanými subjektmi boli MH SR a ÚRSO, kontrolovaným obdobím roky 2018 až 2022.  
Finančná pomoc, ktorá bola poskytnutá pri jednotlivých opatreniach v rokoch 2022 a 2023 prostredníctvom MH SR,  
predstavovala ku koncu roka 2023 spolu približne 2,7 miliardy eur. Najvyšší objem prostriedkov, približne  
1,24 miliardy eur bol uhradený ako kompenzácia cien plynu za domácnosti. Slovensko ako jedna z mála  
európskych krajín pristúpilo k plošným kompenzáciám. Vláda nevyužila možnosti súvisiace napríklad s určením  
cenového stropu, vyplatením jednorazovej pomoci fyzickým osobám i podnikateľom, alebo cielenou podporou  
rodín na základe ich sociálnej situácie, resp. majetkových pomerov.  
Podľa výsledkov kontroly prvotnou reakciou MH SR na energetickú krízu bolo riešenie cien elektriny  
pre domácnosti. V situácii skokovitého nárastu cien na burze MH SR uzatvorilo vo februári 2022 Memorandum  
o porozumení, prostredníctvom ktorého mala byť domácnostiam dodaná elektrina od Slovenských elektrární, a. s.,  
za zvýhodnenú cenu. Realizácia tohto riešenia však bola zdĺhavá a problematická. Implementačná zmluva, ktorá  
mala upraviť spôsob poskytnutia cenovo výhodnej elektriny domácnostiam a ktorá podliehala posúdeniu  
Európskou komisiou, nebola do konca roka 2022 uzatvorená.  
Nejasnosti ohľadom spôsobu uplatnenia memoranda mali za následok posuny referenčného obdobia - časového  
intervalu, podľa ktorého sa stanovuje maximálna výška jednotkovej ceny elektriny, ktorú dodávatelia zohľadňujú  
v regulovaných cenách pre zraniteľných odberateľov. ÚRSO pri výkone svojej pôsobnosti v súvislosti s prípravou  
a vydaním zmien vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorou sa niekoľkokrát posúvalo referenčné  
obdobie, nepostupoval nezávisle, jeho právomoci prevzala vláda Slovenskej republiky. Zdĺhavosť postupov  
spôsobila neistotu medzi dodávateľmi aj odberateľmi.  
V tejto situácii štát využil inštitút všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý Slovenským elektrárňam, a. s.  
a dodávateľom elektriny uložil povinnosti riešiť vzniknutú situáciu, konkrétne dodať určené množstvo elektriny pre  
domácnosti s fixnou cenou. Rozhodnutia týkajúce sa ďalších skupín, ktorým boli poskytnuté kompenzácie,  
sa odvíjali od krokov na európskej úrovni. Využitá bola krízová regulácia, pri jej vykonaní vláda určila ceny  
a podmienky ich uplatnenia prostredníctvom nariadení, ktoré mali prednosť pred rozhodnutiami ÚRSO. Krízová  
41  
regulácia pokračuje aj v roku 2024, nastavený spôsob poskytovania pomoci nebol pre tento rok zmenený.  
Prehodnotenie potreby trvania krízovej regulácie a jej ukončenie zákon o regulácii neupravuje.  
V situácii, ktorá nastala, bolo zjavné, že spolupráca medzi MH SR a ÚRSO je dôležitá v každom období, najmä  
v období krízy. Jej priebeh však nebol efektívny a konštruktívny, čo spôsobovalo často neskorú reakciu, nejasnosti,  
zmeny a tým aj neistotu všetkých dodávateľov i odberateľov. NKÚ odporučil Výboru NR SR pre hospodárske  
záležitosti, aby zaviazal vládu prehodnotiť aktuálne platné nariadenia a nájsť spôsob cielenej kompenzácie cien  
energií tak, aby sa zmiernila záťaž na verejné financie.  
Jednou z najcitlivejších strategických oblastí, bezprostredne sa dotýkajúcich základných životných potrieb  
obyvateľov a ich zdravia, je bezpečnosť potravín. Z kontroly NKÚ 034/2023 Kontrola bezpečnosti potravín v SR  
vyplýva, že úradná kontrola potravinového reťazca na Slovensku je roztrieštená, sú nedostatočne zadefinované  
kompetencie dozorných orgánov, ktoré sa prelínajú a povinnosti jednotlivých strán nie sú jednoznačne ustanovené  
zákonom.  
Základné kompetencie sú rozdelené medzi Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá je riadená ministerstvom  
pôdohospodárstva a Úrad verejného zdravotníctva, ktorý spadá pod rezort zdravotníctva. Rozdelenie  
potravinárskych podnikov na Slovensku medzi dva dozorné orgány nekorešponduje vo všetkých prípadoch s ich  
vecnou pôsobnosťou, dôsledkom čoho existujú šedé zóny, kde sú napr. živočíšne potraviny kontrolované  
iba hygienikmi, nie veterinármi. Vzájomná informovanosť a spolupráca medzi dozornými orgánmi funguje v praxi  
len na základe dohody o spolupráci. Chýba pri tom aktívne využitie moderných informačných systémov na včasné  
zdieľanie informácií o zistených nedostatkoch či porušeniach pravidiel.  
Existujúci systém úradných kontrol potravín má síce na Slovensku historické korene, v súčasnosti ho používa už  
iba päť členských štátov EÚ. Okrem nás je to Poľsko, Slovinsko, Taliansko a Cyprus. Jeho rizikom je chýbajúci  
komplexný pohľad na bezpečnosť celého potravinového reťazca, čo môže mať negatívny vplyv  
na zacielenie a účinnosť úradnej kontroly potravín. Prax ukázala aj nedostatočnú komunikáciu hlavne medzi  
rezortmi pôdohospodárstva a zdravotníctva.  
V zákone o potravinách nie sú jasne vymedzené kompetencie dozorných orgánov pre všetky miesta, kde sa  
potraviny predávajú, alebo sa používajú ako surovina na prípravu pokrmov a jedál. Nie je určené, kto má  
42  
kontrolovať potraviny v novinových stánkoch, v predajniach s drogistickým tovarom, v predajných automatoch.  
Napríklad na čerpacích staniciach by mali balené potraviny kontrolovať veterinári a hotové jedlá hygienici. Dohoda  
o spolupráci však umožňuje vykonať úradnú kontrolu iba hygienikmi. Neprehľadnosť a nezrozumiteľnosť celého  
systému spôsobuje aj fakt, že zákon o potravinách bol 28-krát novelizovaný. Kontrolóri zistili aj to, že národná  
stratégia bezpečnosti potravinového reťazca z roku 2013 nebola aktualizovaná, a preto nie sú zadefinované nové  
výzvy, priority, ciele a opatrenia v oblasti bezpečnosti potravín. Rovnako za takmer 30 rokov úradnej kontroly  
potravín na Slovensku sa nepodarilo vybudovať elektronickú platformu a potrebné mechanizmy na komunikáciu  
prevádzkovateľov potravinových podnikov so štátom.  
NKÚ odporúča parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby žiadal vypracovanie  
analýzy na integráciu rozdelených kompetencií orgánov štátnej správy úradných kontrol potravín a na základe toho  
prehodnotili jeho súčasné nastavenie. Kontrolóri upozorňujú aj na potrebu vybudovať elektronickú platformu  
v oblasti úradných kontrol potravín pre všetky zainteresované subjekty.  
OCHRANA ZDRAVIA  
Nedodržanie zákonov a nepripravenosť na realizáciu investičných projektov konštatoval NKÚ aj pri ďalšej kontrole  
v rezorte zdravotníctva. Pri kontrole 043/2023 Príprava a realizácia investičných projektov národnej nemocnice  
Rázsochy a Univerzitnej nemocnice sv. Martina nenašiel žiadne vecné podklady k ich zaradeniu medzi projekty  
financované zo zdrojov plánu obnovy. Pri rozhodovaní vlády boli oba projekty v nízkom štádiu rozpracovanosti  
a existovali len odhadované rozpočty, ktoré nezohľadňovali reálne investičné náklady. Rozhodnutia vlády neboli  
v týchto prípadoch urobené na základe vecných a odborne podložených materiálov, na základe poznania  
realizačných projektov, išlo len o politické rozhodnutie. V procese rozhodovania nemali totiž členovia kabinetu  
k dispozícii nielen realizačné projekty, ale ani jasný harmonogram, ktorý by zohľadňoval praktické skúsenosti  
vychádzajúce z realizácie výstavby nemocnice nadregionálneho  
i národného významu minimálne  
v stredoeurópskom priestore.  
Z pohľadu NKÚ časová os výstavby zdravotníckeho zariadenia musí obsahovať jasné termíny potrebné na prípravu  
detailného projektu, riziká spojené s vyvlastňovaním pozemkov, zadefinovanie a financovanie vyvolaných  
investícií, obmedzenia vychádzajúce z územného a následne stavebného konania. Podstatné je tiež poznať čas  
43  
súvisiaci s prácami na hrubej stavbe, ako aj termíny potrebné pre sofistikované a technicky náročné aktivity  
naviazané na vybavenie nemocnice a jej uvedenie do prevádzky. Ak by boli v procese rozhodovania vyžadované  
od kompetentných zamestnancov ministerstva tieto zásadné informácie, tí, ktorí rozhodovali, by dospeli k záveru,  
že minimálne bratislavský projekt Rázsochy nie je možné v rámci pravidiel plánu obnovy realizovať. Martinský  
projekt by obsahoval sériu významných rizík ohrozujúcich jeho úspešnú realizáciu.  
V prípade Rázsoch bolo rozhodnuté o vyradení projektu spomedzi aktivít financovaných z plánu obnovy. V prípade  
martinskej nemocnice je naďalej otázne, či sa dá projekt zrealizovať v požadovanom termíne a bez finančných  
sankcií vyplývajúcich z európskych pravidiel. Do júna 2026 by mala byť dokončená hrubá stavba nemocnice,  
čo nie je vecne podložené detailným časovým harmonogramom.  
Okrem problémov pri riadení projektov sa pri kontrole ukázalo, že rezort zdravotníctva porušil aj zákon  
o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, keď nedodržiaval pri projekte Rázsochy ani plnenie krízových  
opatrení. V tomto prípade treba zvážiť aj novelizáciu zákona, aby sa jasne stanovili časové lehoty pri zavádzaní  
a následne manažovaní krízových opatrení. NKÚ konštatuje, že zlyhala príprava projektových dokumentácií,  
krízové riadenie a úplne absentovali základné nástroje vnútornej kontroly.  
Kontrola ďalej ukázala, že MZ SR nemá personálne a odborné kapacity na riadenie veľkých investičných projektov.  
Najzávažnejšie zistenie v rámci riadenia strategického projektu bolo, že v rámci rezortu paralelne prebiehalo  
niekoľko náročných prípravných, povoľovacích a kontrolných procesov a všetky zastrešovala len jediná osoba.  
NKÚ odporúča vláde, aby zaviazala MZ SR vytvoriť osobitnú organizáciu, napríklad ako to funguje v rámci rezortu  
dopravy, hospodárstva či životného prostredia, ktorá bude profesionálne zabezpečovať projektovú prípravu,  
inžiniering a taktiež realizáciu veľkých projektov.  
Kontrolóri odporúčajú súčasnému vedeniu ministerstva, aby v rámci vnútorného auditu boli komplexne posúdené  
otázky zákonného, ale aj hospodárneho využitia štátnych prostriedkov. Na základe výsledkov kontroly by mohla  
byť vyvodená osobná zodpovednosť voči tým, ktorí pri príprave zlyhali. V kontrolovanom období rokov 2017 až  
2023 boli na nezrealizovaný projekt Národnej univerzitnej nemocnice Rázsochy vynaložené finančné prostriedky  
zo štátneho rozpočtu vo výške 23 879 944 eur.  
Na výstavbu národnej nemocnice malo ísť z plánu obnovy viac ako 280 miliónov eur, ale tento zámer sa nepodarilo  
naplniť. Financie boli presmerované na výstavbu nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Projekt  
Univerzitnej nemocnice sv. Martina je naďalej súčasťou financovania z plánu obnovy, kde je na tento účel  
vyčlenených 256 miliónov na nemocnicu avšak bez prístrojového vybavenia.  
POMOC ODKÁZANÝM  
Pacient, ktorý aktuálne potrebuje prevoz do zdravotníckeho zariadenia a poskytne mu ho prevádzkovateľ dopravnej  
zdravotnej služby (ďalej len „DZS“), môže na odvoz čakať aj niekoľko hodín. Prísť pre neho nakoniec môže bežná  
dodávka, ktorá bola prerobená na prevoz pacientov, ale neprešla prísnou technickou kontrolou. Aj takú podobu  
môže mať podľa výsledkov kontroly 026/2023 Systém zabezpečenia ambulancií dopravnej zdravotnej služby  
využívanie ambulantnej zdravotnej dopravnej služby, ktorá bola zákonom zadefinovaná ako súčasť zdravotnej  
starostlivosti od 1. júna 2019.  
MZ SR ako kompetenčne zodpovedná inštitúcia zlyháva v tejto agende nielen pri definovaní jasných  
prevádzkových pravidiel, či posudzovaní účelnosti použitia verejných zdrojov zo zdravotného poistenia, ale aj  
pri základnej kontrole a transparentnosti procesu vydávania povolení na prevádzku tejto služby. Kontrolóri popísali  
významné riziká spojené s nedodržiavaním zákonných pravidiel, ako je určenie minimálnej siete poskytovateľov  
dopravnej zdravotnej služby a dodnes nie sú zadefinované indikátory kvality, na základe ktorých je možné celý  
systém vyhodnocovať a následne meniť v prospech pacienta.  
44  
NKÚ poukazuje na zle nastavené pravidlá, vďaka ktorým sa napríklad obchádza hospodárska súťaž a na účet  
verejného zdravotného poistenia sú poskytované bežné dopravné služby, ktoré majú charakter sociálnej, nie  
zdravotnej pomoci odkázaným občanom. Z verejného poistenia išlo minulý rok na dopravnú zdravotnú službu  
38 miliónov eur a do dvoch rokov by sa mali náklady na túto službu zvýšiť až na 50 miliónov eur ročne. Pri súčasnom  
napätom rozpočte zdravotníctva je otvorenou otázkou pre vládu i parlament, či dopravná služba poskytovaná  
pacientom nemá byť financovaná z verejných financií určených na sociálnu pomoc, a nie zo zdrojov, ktoré potom  
chýbajú nemocniciam či ambulantným lekárom.  
Vozidlá dopravnej zdravotnej služby prepravujú pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, nemocnicami či  
poliklinikami na plánované vyšetrenie, do domáceho liečenia či ľudí zaradených do dialyzačného programu.  
Do roku 2019 zabezpečovali prepravu takýchto pacientov živnostníci bez jasného legislatívneho vymedzenia. Táto  
služba je poskytovaná občanom, ktorí nepotrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú vozidlami  
rýchlej zdravotnej služby. K zmene pravidiel došlo, podľa dôvodovej správy k zákonu, pre nízku kvalitu služieb  
a potrebu priameho dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi DZS. Zákon zadefinoval DZS ako nový typ  
zdravotníckeho zariadenia.  
Táto zákonná formulácia je v príkrom rozpore s realitou, pretože v týchto vozidlách nie sú žiadni zdravotnícki  
pracovníci. Šoférom je človek bez odborného vzdelania, praxe a používané autá nemajú ani potrebnú  
zdravotnícko-technickú výbavu. Vodič, ktorý má často len základné či učňovské vzdelanie, nemôže viesť žiadnu  
zdravotnú dokumentáciu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti.  
Ministerstvo od novelizácie zákona nevykonalo ani jednu kontrolu u prevádzkovateľov DZS. NKÚ odporučil Výboru  
NR SR pre zdravotníctvo, aby zaviazal MZ SR analyzovať postavenie segmentu dopravnej zdravotnej služby  
v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti a na základe výsledkov analýzy iniciovať legislatívnu zmenu  
príslušných zákonov.  
V roku 2023 sa NKÚ pri znevýhodnených skupinách obyvateľov zameral aj na oblasť ich zamestnávania a sociálnu  
inklúziu. V rámci kontroly 039/2023 Sociálne podniky preveril tento typ podnikov, ktoré sú považované za nástroj  
s veľkým, no doteraz naplno nevyužitým, potenciálom na riešenie týchto problémov. Do spomínanej oblasti  
smerovalo viac ako 100 miliónov eur z finančných prostriedkov EÚ.  
45  
Sociálne podnikanie na Slovensku zaznamenalo od roku 2018 niekoľko pozitívnych zmien. Kontrolou však bolo  
identifikovaných viacero nedostatkov, ktorých odstránenie by v budúcnosti mohlo prispieť k ešte výraznejšiemu  
rozvoju tejto celospoločensky významnej oblasti.  
Kontrola poukázala na absenciu strategického riadenia ministerstva, ktorá spôsobila, že nebolo možné sledovať  
prínos sociálnych podnikov. Ministerstvo nemalo dostatočné informácie o zamestnancoch podnikov, ale ani  
o jednotlivých formách ich podpory, a preto nebolo schopné vyhodnocovať účinnosť niektorých opatrení  
a mechanizmov. Väčšina foriem priamej aj nepriamej podpory, vyplývajúcich priamo zo zákona o sociálnej  
ekonomike, preto nefungovala, prípadne nebola účinná. Okrem zlyhaní v oblasti investičnej a kompenzačnej  
pomoci, za funkčné nemožno považovať ani využívanie sociálneho hľadiska vo verejnom obstarávaní, uplatňovanie  
zníženej sadzby DPH, medzitrh práce, servisné poukážky a podobne.  
Ministerstvo od roku 2018 nevykonalo napriek vynaloženiu významnej sumy finančných prostriedkov z EÚ hĺbkovú  
kontrolu ani v jednom sociálnom podniku. Sociálne podnikanie je prierezová oblasť, nevyhnutnou pre jeho rozvoj  
bola medzirezortná spolupráca. Tá však bola nedostatočná.  
Pre zefektívnenie fungovania sociálnych podnikov do budúcna je podľa NKÚ kľúčovým strategický prístup  
k riadeniu rezortu práce, podporený medzirezortnou spoluprácou, založený na stanovení konkrétnych cieľov  
a sledovaní ich plnenia. Rozšírená by mala byť aj informačná základňa o sociálnych podnikoch, ktorá je  
nevyhnutnou súčasťou hodnotenia prínosu sociálneho podnikania a prijímania vhodných rozhodnutí štátu.  
Rovnako nevyhnutné je aj vykonávanie hĺbkových kontrol sociálnych podnikov. Výzvou ostáva propagácia  
sociálneho podnikania najmä voči verejnému sektoru, ale aj celej spoločnosti. Pre lepšie vnímanie tejto témy aj  
širšou verejnosťou je nevyhnutné vzdelávanie v oblasti sociálnej ekonomiky, ktoré je v súčasnosti nedostatočné.  
4.1.4 V ŠKOLSTVE CHÝBAJÚ STRATÉGIE A KONCEPČNÉ RIADENIE  
Školstvo a vzdelávanie by malo podľa NKÚ patriť medzi top priority štátu. Ide o jednu z verejných politík,  
ktorá by pri transferoch z verených zdrojov mala byť prioritizovaná, keďže dokáže prinášať merateľné  
výsledky v podobe zlepšenia funkcií štátu a služieb pre občana. Zlepšenie napĺňania strategických cieľov  
tejto verejnej politiky by malo pozitívny presah do širokého spektra spoločenských odvetví od ekonomiky  
až po sociálnu politiku. Aj v prípade tejto verejnej politiky museli kontrolóri NKÚ konštatovať neefektivitu  
a nehospodárnosť pri napĺňaní cieľov.  
Medzi najväčšie aktuálne výzvy na Slovensku patrí zastavenie masového úniku talentov do zahraničia.  
Nevyhnutným predpokladom naplnenia tejto výzvy je aktívna politika podpory inovácií. Polovica z 300-tisíc ľudí,  
ktorí odišli medzi rokmi 2004 až 2015 zo SR, bola mladšia ako 30 rokov, na zahraničných vysokých školách študuje  
19 % slovenských študentov. Po Luxembursku je to druhý najvyšší podiel v EÚ, rádovo vyšší ako v Česku,  
Maďarsku a Poľsku. Na zahraničné vysoké školy odchádza 52 % študentov s najlepšími maturitnými výsledkami  
z matematiky.  
Predpokladom zotrvania či návratu ľudí na Slovensko je okrem kvality štúdia najmä perspektíva uplatnenia  
v atraktívnych sektoroch ekonomiky s adekvátnym platovým ohodnotením. Dôležitú úlohu v rozhodovaní hrá aj  
únosná výška nákladov pri zakladaní rodín, najmä nákladov spojených s bývaním a v neposlednom rade dôvera  
v efektívne, nekorupčné fungovanie štátu a jeho inštitúcií a celková spoločenská aj politická atmosféra.  
VYSOKÉ ŠKOLY  
Odliv slovenských študentov do zahraničia však pretrváva a jedným z dôvodov je aj kvalita služieb poskytovaných  
vysokými školami. Potvrdila to kontrola 007/2023 Obnova a rekonštrukcia študentských domovov. Slovenské  
vysoké školy zápasia so zastaraným vybavením a zlým technickým stavom študentských domovov, na ktorých  
46  
 
obnovu či rekonštrukciu nemajú dostatočné finančné krytie. Doposiaľ využité peniaze na opravu síce zvýšili komfort  
študentov na internátoch, ale tieto zmeny nestačia na to, aby sa ich životné podmienky priblížili štandardom  
v zahraničí. NKÚ SR preveroval obnovu internátov na šiestich verejných vysokých školách za roky 2018 až 2022.  
Obnova, na ktorú vláda v roku 2018 vyčlenila 50 miliónov eur, prebiehala pomaly. Pre študentov bolo  
zmodernizovaných viac ako 3 600 izieb, čiastočnou rekonštrukciou prešlo ďalších 3 700 izieb, pričom v pôvodnom  
stave zostáva ešte tretina, okolo 3 200.  
Kontrolóri upozorňujú, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní študentov o výbere školy je popri kvalite výučby aj  
úroveň ďalších služieb či podmienok pre život vysokoškoláka. V tomto slovenské univerzity zaostávajú.  
Podľa zistení kontrolórov vysoké školy mali spracované dlhodobé zámery, ktorých súčasťou bola aj plánovaná  
obnova majetku, teda aj internátov. Slabým miestom bola však ich transformácia do ročných plánov, konkrétnych  
merateľných ukazovateľov a vyhodnocovanie s prijatím primeraných opatrení. Najväčší počet  
nezrekonštruovaných izieb mala z kontrolovaných internátov Technická univerzita v Košiciach, nasleduje  
Ekonomická univerzita v Bratislave. Najviac izieb – 1808 zrekonštruovali na Slovenskej technickej univerzite  
Bratislava.  
Kontrola ukázala, že preverované školy mali vo vlastníctve budovy v obstarávacej hodnote takmer 580 miliónov  
eur. Hodnota študentských domovov tvorila viac ako pätinu hodnoty nehnuteľností. Ich priemerný vek bol 45 rokov,  
a práve veková štruktúra významne ovplyvnila výšku investičného dlhu. Ten ku koncu roka 2022 dosiahol sumu  
113 miliónov eur, čím sa dostal na úroveň obstarávacích cien budov internátov. Vysoké školy nemali poistené  
všetky budovy internátov, pričom kvôli veku a počtu študentov, ktorí sa v priestoroch pohybujú a používajú vlastné  
spotrebiče, možno práve tieto zaradiť do rizikovej kategórie.  
Kontrolóri tiež zistili, že školy oproti opravám uprednostňovali skôr investície. Do internátov v kontrolovaných  
rokoch smerovalo 37,45 milióna eur prevažne z prostriedkov rezortu školstva (28 miliónov eur). V menšej miere  
pokrývali náklady vlastné zdroje školy v hodnote 5,15 milióna eur a opravy predstavovali 10,7 milióna eur, čo je  
30 % z investícií. Vysoké školy nevyužili v plnej miere viaczdrojové financovanie, spoliehali sa hlavne na zdroje  
štátneho rozpočtu. V menšej miere využili vlastné a európske zdroje, len Prešovská univerzita čerpala peniaze  
vo forme úveru. Kontrolované školy žiadali financie vo výške bezmála 104 miliónov eur, z ktorých dostali len 30 %.  
47  
  
Nepodarilo sa im čerpať ani z Plánu obnovy v rámci dvoch výziev z roku 2022, keďže podmienkou pre získanie  
peňazí bolo zlúčenie, resp. splynutie vysokých škôl, o čo žiadna z nich neprejavila záujem.  
NKÚ odporučil Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, aby zaviazal rezort školstva  
predložiť koncepciu rozvoja vysokých škôl v kontexte obnovy infraštruktúry vrátane študentských domovov.  
DIGITALIZÁCIA ŠKOLSTVA  
Problémy nemajú len slovenské vysoké školy. Na ďalšie slabé miesta v slovenskom školstve upozornila kontrola  
018/2023 Infraštruktúra pre pripájanie škôl do internetu. Zásadné nedostatky má po takmer dvoch desaťročiach aj  
projekt digitálnej transformácie školstva. Absentuje koncepčné riadenie IT projektov s jasne vymedzeným  
zastrešujúcim orgánom, ktorý má dohliadať na plnenie prijatých strategických dokumentov. Kontrola zameraná  
na využívanie strategických dokumentov poukázala na ich nesystémový monitoring a vyhodnocovanie v oblasti  
informatizácie školstva. Školy dnes sú síce pripojené na vysokorýchlostný internet, pri vzdelávaní však slovenské  
školstvo nevyužíva nástroje, ktoré táto možnosť ponúka, a to hlavne digitálny obsah a digitálne učebnice, ktoré  
prakticky neexistujú. Otázne zostáva, či je potrebné opakovane na rozširovanie už existujúcej infraštruktúry minúť  
z plánu obnovy ďalších viac ako 100 miliónov eur, s čím sa počíta v blízkom období. A to aj preto, že pripojenie  
k internetu u nás poskytuje viac ako 700 spoločností.  
Informatizácia a digitálna agenda sú pre EÚ prioritou a povinnosťou Slovenska bolo prijímať také opatrenia, ktoré  
prostredníctvom strategických koncepcií a programov mali v období rokov 2014-2022 prispieť k informatizácii  
školstva. MŠVVŠ SR v súčasnosti poskytuje internetové pripojenie a dátové služby v rámci projektu SANET najmä  
pre akademickú oblasť a EDUNET_SK pre základné, stredné a materské školy a vybrané školské zariadenia.  
Už v počiatkoch projektu digitalizácie slovenského školstva nastali zásadné chyby, keď rezort školstva preniesol  
zodpovednosť pri vypracovaní piatich Akčných plánov na súkromnú spoločnosť PricewaterhouseCoopers  
Slovensko, s.r.o. za 360-tisíc eur. Napriek tomu, že rezort školstva na to mohol a mal využiť vlastnú sekciu  
informatiky. Akčný plán neobsahoval žiadne informácie v súvislosti s financovaním stanovených aktivít a v priebehu  
piatich rokov (2016 až 2020) nebol aktualizovaný. Chýbal pravidelný monitoring plnenia aktivít a aj vyhodnocovanie  
celého strategického materiálu. Kontrolóri tak identifikovali pretrvávajúce riziko nehospodárneho a neúčinného  
využívania finančných prostriedkov pri preverovaných zmluvných vzťahoch. NKÚ parlamentnému výboru  
48  
pre vzdelávanie odporúča, aby zaviazal rezort školstva raz ročne predkladať odpočet, ako plní prijaté akčné plány  
a ako realizuje stratégiu podporujúcu digitalizáciu procesov vzdelávania zameraných na obsah a bezpečnosť.  
NKÚ poukazuje na nekoncepčnosť a nejednoznačnosť projektu „Digitálne učivo na dosah“ za viac ako  
29 miliónov eur, ktorého prevádzku ministerstvo ukončilo v roku 2021. Názov nevystihoval obsah projektu, keďže  
neriešil samotné digitálne učivo, ale len infraštruktúru pre prístup k vzdelávaciemu obsahu. V roku 2023 nebolo  
problémom pripojenie na vysokorýchlostný internet, ale absencia digitálneho vzdelávacieho obsahu. Ďalšou  
z oblastí je kyberochrana, kde by malo ministerstvo spolupracovať aj so štátnymi autoritami v tomto sektore, ako  
je napríklad Národný bezpečnostný úrad a Ministerstvo obrany SR. Je zároveň na zváženie, či v čase, keď  
na Slovensku pôsobí viac ako 700 poskytovateľov služieb prístupu k internetu, je hospodárne a efektívne  
objednávať tieto služby centrálne od jedného poskytovateľa na základe dobrovoľnosti škôl. Viac ako tretina z nich  
pritom využíva iné ako štátne pripojenie. Pri porovnaní cien pripojenia k internetu sme v rámci dotazníkového  
prieskumu zistili, že mesačné náklady cez rezortný systém sú na úrovni takmer 90 eur a pri súkromných  
poskytovateľoch sa cena pohybuje len na úrovni 30 eur.  
V rámci projektu INFOVEK 2 ministerstvo uzavrelo v roku 2015 zmluvu so Slovak Telekom, a.s. v dohodnutej ročnej  
výške bezmála 5,78 milióna eur. Celkové finančné prostriedky boli navýšené o takmer 1,27 milióna eur za tri pokuty,  
ktoré ministerstvu uložil ÚVO kvôli nezákonnému predlžovaniu projektu, kým nebude zavedený projekt  
EDUNET_SK. Rezort ani v jednom prípade nepreveril dodržanie finančnej disciplíny so zreteľom na vyvodenie  
zodpovednosti za škodu a neprijal ani žiadne opatrenie na následné minimalizovanie rizika.  
V rámci projektu EDUNET_SK, ministerstvo uzavrelo zmluvu so spoločnosťou SWAN, a. s., ktorej predmetom bolo  
poskytovanie telekomunikačných, dátových služieb a služieb centrálneho manažmentu virtuálnej privátnej siete  
pre školy za viac ako 64 miliónov eur. Ku koncu roka 2022 bolo však z plánovaných 64 miliónov eur vyčerpaných  
len 51 %. V tejto zmluve neboli stanovené merateľné ukazovatele pre hospodárne a účinné použitie finančných  
prostriedkov. Objem týchto zdrojov bol dohodnutý pre neurčitý počet škôl, čiže pre školy, ktoré o túto službu prejavia  
dobrovoľný záujem a ministerstvo pri podpise zmluvy nemalo ani schválené finančné prostriedky v rozpočte svojej  
kapitoly. NKÚ odporučil Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zaviazať rezort školstva predložením  
komplexnej informácie o prioritách rezortu školstva v oblasti digitalizácie škôl a školských zariadení.  
ODBORNOSŤ VZDELÁVACIEHO PROCESU  
Čoraz väčším problémom slovenského školstva sa stáva aj kvalita vyučovacieho procesu. Na slovenských  
základných školách chýbajú učitelia, časť predmetov odučia vyučujúci bez príslušného vzdelania a situácia  
s nedostatkom učiteľov sa každým rokom zhoršuje. Vyplýva to z analýzy NKÚ Nedostatok učiteľov a odbornosť  
výučby na základných školách, ktorou úrad nadviazal na svoje zistenia z roku 2019. Problém sa týka predovšetkým  
2. stupňa základných škôl, kde je priemerne neodborne odučených až 12 % vyučovacích hodín. Na 1. stupni je  
bez príslušného vzdelania odučených priemerne 5 % hodín. Vážnym problémom, ktorému sa dnes zodpovední  
aktéri, hlavne rezort školstva, ale aj zástupcovia miestnej samosprávy systémovo nevenujú, je nedostatok učiteľov  
informatiky či technických predmetov. Séria kontrolných akcií ukázala, že Slovensko výrazne zaostáva  
v informatizácii a digitalizácii spoločnosti. Tento problém sa začína už na základných školách, kde majú deti získať  
prvé digitálne zručnosti, no odborné predmety vedú nekvalifikovaní učitelia.  
K predmetom, ktoré najviac trpia nedostatkom odborných pedagógov patria okrem informatiky aj technika,  
občianska náuka a etická výchova. V prípade týchto štyroch predmetov ide vo všetkých krajoch o štvrtinu a viac  
hodín vyučovaných neodborne, výnimkou je iba občianska náuka v slovenskej metropole. Nedostatok učiteľov je  
dlhodobý problém Slovenska, na ktorý okrem kontrolného úradu upozorňujú viaceré národné inštitúcie. Tento  
problém sa bude v nadchádzajúcich rokoch prehlbovať v dôsledku vysokého veku dnes aktívnych učiteľov, pričom  
výrazne sa to môže prejaviť v predmetoch fyzika, matematika i chémia.  
49  
Významným rizikom pri hľadaní udržateľných riešení v tejto oblasti je absencia dát. Rezort školstva síce zbieral  
údaje v roku 2021, ale tieto údaje boli zverejnené a čiastočne vyhodnotené až po takmer dvoch rokoch  
a neumožňujú analýzu vývoja odbornosti v čase. Bez validných dát a bez konkrétnych opatrení, ktoré zatraktívnia  
učiteľské povolanie, nie je možné tento problém efektívne riešiť. Súčasný stav považuje NKÚ za natoľko alarmujúci,  
že pripraví celoslovenskú kontrolu, ktorá by mala zmapovať dostupnosť učiteľov v jednotlivých regiónoch, ale aj  
prípadné motivačné kroky, ktoré boli doteraz urobené na ich udržanie, resp. prilákanie do škôl.  
Podiel neodborne vyučovaných hodín na ZŠ v školskom roku 2021/2022 (v %):  
Zdroj: CVTI SR; spracovanie NKÚ SR  
Na základe dobrej praxe zo zahraničia či záverov odborných štúdií analytici NKÚ odporúčajú rezortu školstva, ktorý  
zodpovedá za vzdelávaciu politiku, vyčleniť v štátnom rozpočte financie na nábor, udržanie a rozvoj učiteľov  
v školách a v najrizikovejších regiónoch, kde je ich najväčší nedostatok. Pre vybrané, najviac nedostatkové  
učiteľské odbory, je zároveň možné zaviesť špeciálne štipendiá. Motivujúca môže byť dostupná vysokokvalitná  
príprava a podpora pre začínajúcich učiteľov a tiež podpora pre ďalšie odborné vzdelávanie a spoluprácu. Benefity  
môžu byť aj vo forme príspevku na dopravu, zabezpečenie nájomného bývania či výhodných pôžičiek pre učiteľov.  
Nehovoriac o tom, že učitelia musia byť odmeňovaní porovnateľne s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými  
zamestnancami. Prínosné môže byť aj vytvorenie IT systémov na sledovanie a predvídanie dopytu po pedagógoch,  
pričom dnes v systéme základných škôl pôsobí približne 40-tisíc pedagogických zamestnancov.  
Ak nedôjde k výrazným zmenám, nedostatok učiteľov sa bude prehlbovať. Najhoršia situácia je už teraz  
v Bratislavskom kraji. NKÚ už vo svojom analytickom komentári v roku 2019 zameranom na odmeňovanie  
pedagogických zamestnancov na základných školách upozorňoval na nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji  
a známa bola aj skutočnosť, že do roku 2024 v ňom bude potrebné obsadiť vyše tisíc dodatočných pracovných  
miest pedagogických a odborných pracovníkov základných škôl.  
FINANCOVANIE SÚKROMNÝCH STREDNÝCH ŠKÔL  
Fiktívne počty žiakov, prenájom budovy za 951-tisíc eur, kde nájomca a prenajímateľ boli tá istá osoba a nulová  
kontrola hospodárenia s verejnými prostriedkami zo strany ministerstva školstva. Také sú výsledky ďalšej kontroly  
NKÚ v rezorte školstva 037/2023 Súkromné stredné školy v systéme vzdelávania .  
50  
  
Na Slovensku pôsobí 236 súkromných škôl, v ktorých sa v roku 2022 vzdelávalo viac ako 38-tisíc žiakov  
a zo štátneho rozpočtu im bolo pridelených viac ako 120 milióna eur. Deviatim kontrolovaným stredným školám  
bolo z tejto sumy poskytnutých bezmála šesť miliónov. Podľa kontrolórov NKÚ sú podmienky nakladania  
s verejnými zdrojmi v súkromných stredných školách nastavené nedostatočne, čo vytvára priestor pre ich  
netransparentné využívanie.  
Kontrolóri identifikovali riziko, že informačné systémy ministerstva školstva nedokážu identifikovať fiktívne  
vykazovaných žiakov, v dôsledku čoho môže dochádzať k neoprávnenému čerpaniu verejných zdrojov.  
Financovanie založené na počte žiakov k 15. 9. príslušného roka nezohľadňuje reálne finančné potreby  
na zabezpečenie vzdelávania a vytvára priestor na účelové vykazovanie údajov k termínu zberu údajov. Systém  
vykazovania použitia verejných prostriedkov neumožňuje poskytovateľovi zabezpečiť kontrolu takmer v žiadnom  
rozsahu. Hospodárenie zriaďovateľov a škôl s verejnými prostriedkami orgány štátnej správy nekontrolovali.  
Aj preto NKÚ odporúča zaviesť povinnosť overovať účtovné závierky súkromných škôl a ich zriaďovateľov  
audítormi, aby sa zamedzilo možným podvodom alebo chybám.  
Napríklad zriaďovateľ a škola v Hnúšti počas niekoľkých rokov vykazovali fiktívnych žiakov, na ktorých poberali  
normatívne finančné prostriedky. Ako rizikové sa ukázalo nedostatočné prepojenie informačných systémov  
ministerstva školstva s ostatnými informačnými systémami verejnej správy pri výpočte výšky normatívu. Škola  
a zriaďovateľ boli pri kontrole zastúpení jedinou osobou, ktorá nepredložila žiadnu relevantnú dokumentáciu  
k nakladaniu s verejnými zdrojmi. Škole bolo v kontrolovaných rokoch 2020 až 2022 poskytnutých 775-tisíc eur,  
pričom vykazovala výrazne vyššie prevádzkové náklady (viac ako 60 % normatívu) na úkor mzdových nákladov.  
Škola bola v čase kontroly vyradená zo siete škôl.  
Kontrolóri odhalili aj úzke personálne prepojenia, keď bol zriaďovateľ školy zároveň riaditeľom alebo  
zamestnancom školy, čo nedokázalo zabezpečiť dostatočnú nezávislosť a objektivitu. Úkony aj dokumentácia  
pri nakladaní s verejnými prostriedkami tak boli len formálne. Závažné porušenia identifikovali kontrolóri aj  
pri schvaľovaní odmien. V niektorých prípadoch výšku odmeny zamestnancom školy navrhoval riaditeľ  
a odsúhlasoval zriaďovateľ školy, ktorý bol v danej škole zároveň zamestnaný. Riaditeľovi školy odmenu zase  
navrhoval a tiež schvaľoval zriaďovateľ.  
51  
Ďalším závažným zistením kontroly bol prenájom budov vo vlastníctve zriaďovateľa. Škola v Dunajskej Strede  
s najvyšším podielom nájomného na prevádzkových nákladoch uhradila v týchto rokoch nájomné v celkovej sume  
951-tisíc eur, pričom z verejných peňazí bolo uhradených 898-tisíc eur. Vlastníkom nebytových priestorov, ktoré  
využívala škola na výchovno-vzdelávací proces, bol zriaďovateľ školy. Uzatvorené nájomné zmluvy podpisovala  
za obidve zmluvné strany, prenajímateľa aj nájomcu, jedna a tá istá osoba, ktorá bola štatutárnym orgánom  
zriaďovateľa aj školy.  
4.2 NAPĹŇANIE STRATEGICKÝCH CIEĽOV SAMOSPRÁVOU  
Slovensko patrí aj po viac ako 30 rokoch od zásadných spoločenskopolitických zmien ku krajinám EÚ s najväčšími  
rozdielmi v ekonomickom výkone regiónov a životnej úrovni ľudí v nich žijúcich. Kým región Bratislavy dosahuje  
zhruba 150 % ekonomického výkonu priemeru EÚ na obyvateľa, na východe krajiny je to len niečo viac ako 50 %.  
Aj aktuálny Index regionálnej konkurencieschopnosti EÚ zaradil Slovensko  
v rebríčku rozdielov  
v konkurencieschopnosti regiónov v rámci krajiny na 5. miesto od konca. Bratislava je podľa indexu  
49. najkonkurencieschopnejší región v únii. Západoslovenský kraj je však na 166. mieste, Stredoslovenský  
na 178. a Východoslovenský kraj na 193. mieste z celkovo 236 hodnotených regiónov. Zotrvávajúca vysoká miera  
regionálnych nerovností ohrozuje súdržnosť slovenskej spoločnosti, ako jeden z predpokladov jej výraznejšieho  
napredovania a zvyšovania kvality života občanov.  
V prijatej Vízii a stratégii trvalo udržateľného rozvoja SR do roku 2030 je Slovensko v roku 2030 definované ako  
„krajina úspešných, udržateľne sa rozvíjajúcich regiónov, ktorá poskytuje kvalitné a bezpečné prostredie pre zdravý  
a plnohodnotný život všetkých občanov“. Vízia je reálne uskutočniteľná iba v prípade dôslednej inštitucionálnej  
a finančnej decentralizácie regionálneho rozvoja.  
NKÚ vláde odporučil vypracovať a realizovať nový model rozvoja ekonomicky slabších regiónov. Taktiež  
decentralizovať riadenie EŠIF. Výsledky kontrol NKÚ prinášajú dôkazy, že súčasný model riadenia EŠIF nie je  
dostatočne efektívny a účinný. Ak chceme vykazovať podstatne lepšie výsledky využívania EŠIF, je potrebné ich  
čerpanie výraznejšie decentralizovať a procesne zjednodušiť podľa vzoru úspešných krajín, napr. Poľska a Česka.  
Výrazné posilnenie pozície regiónov v procesoch rozhodovania o rozdeľovaní fondov EÚ umožní regiónom lepšie  
stanovovať priority. Budú môcť flexibilnejšie reagovať na rozvojové potreby a zvyšovať efektívnosť aj správnou  
deľbou práce a kompetencií medzi centrom a regiónmi. Takéto zmeny vyžadujú úpravu kompetenčnej legislatívy  
pri riadení finančnej pomoci EÚ.  
Pre etablovanie efektívnejšieho modelu rozvoja regiónov a lepší výkon komunálnych služieb pre občana by mala  
vláda pripraviť komplexnú reformu verejnej správy, vrátane nového modelu fiškálnej decentralizácie. Slovenské  
mestá a obce potrebujú stabilnejší predvídateľnejší príjmový model, ktorý nebude stáť dominantne na jednom,  
od hospodárskeho cyklu závislom, a preto volatilnom príjmovom zdroji. Rovnako je potrebné odstupňovanie  
kompetenčnej príslušnosti pri výkone originálnych a prenesených právomocí podľa počtu obyvateľov obcí, ako aj  
etablovanie inštitútov zdieľaných kompetencií, resp. strediskových obcí či spoločných komunálnych podnikov  
najmä v prípade malých obcí.  
Dôležitou výzvou je reálne dofinancovanie kompetencií prenesených zo štátu na samosprávy a rešpektovanie  
štandardizovaných foriem legislatívneho procesu. V rámci nich by mali mať samosprávy možnosť vyjadriť sa  
k legislatívnym zmenám, ktoré majú dopad na ich rozpočet. Štát by mal na takéto zmeny reagovať aj  
pri rozpočtovaní zdrojov pre samosprávy.  
Jednou z charakteristík určujúcich vyspelosť krajiny je miera digitalizácie procesov vo verejnom i súkromnom  
sektore. Prvým predpokladom jej rozvoja vo verejnej správe je elektronizácia. Hlavným cieľom digitalizácie je  
využívanie informačných technológií na zefektívnenie komunikácie štátu s občanmi i medzi štátnymi orgánmi  
a organizáciami navzájom. Slovensko stagnuje v digitalizácii a informatizácii spoločnosti, čo má dopad na všetky  
52  
 
oblasti života, ale hlavne udržateľný rozvoj krajiny s dôrazom na účelnosť a efektívnosť. Za ostatné dve desaťročia  
boli preinvestované viac ako 3 miliardy eur do budovania informačných sietí a ďalšie miliardy eur smerovali do ich  
rozvoja a každodennej podpory. Na základe záverov kontrolných akcií NKÚ je možné konštatovať, že máme  
za sebou obdobie úspešných projektov (napr. digitalizácia kultúrneho dedičstva, RIS), ale aj ukážkových aktivít  
plytvania a až nezákonného nakladania s európskymi i verejnými prostriedkami (ISKRA, eZdravie, Kataster Portál,  
ESMO). Kontrolóri identifikovali riziká v riadení, ľudských zdrojoch, pri obstarávaní, ale aj cielenej kontrole  
a vyhodnocovaní merateľných ukazovateľov. Vážne riziká vidí NKÚ v informatizácii školstva, zdravotníctva,  
environmentálnej agendy a podľa výsledkov aktuálnych kontrol aj pri elektronickej komunikácii samospráv.  
DIGITALIZÁCIA A POPLATKY  
Aby komunikácia úradov s občanmi aj na regionálnej úrovni bola jednoduchšia a efektívnejšia, štát nastavil pravidlá  
elektronického vládnutia a zaviazal nimi aj samosprávy. Z výsledkov kontroly 002/2023 Rozhodnutia obcí a miest  
v elektronickej podobe vyplýva, že elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí, nepriniesla  
zrýchlenie procesov a pre obce zatiaľ znamená zvýšené finančné náklady. Kontrola NKÚ bola zameraná na celý  
proces správy elektronických dokumentov, vydaných v rokoch 2017 až 2022 vo vybraných 25 miestnych  
samosprávach. V kontrolovanom období vyrubili miestne dane a poplatky vo výške viac ako 550 miliónov eur,  
z nich bezmála 200 miliónov nebolo vyrubených v súlade s legislatívou o e-Governmente. Žiaden z kontrolovaných  
subjektov nedodržal pravidlá o elektronickom vládnutí počas celého kontrolovaného obdobia a po šiestich rokoch  
od účinnosti zákona o e-Governmente je jeho dodržiavanie skôr výnimkou ako udržateľným pravidlom.  
Povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky má samospráva od záveru roka 2016. Celý proces elektronizácie  
bol však zo strany štátu nedostatočne nastavený a chýbala hlavne informačná podporná kampaň o možnostiach  
a výhodách elektronickej komunikácie so samosprávou, ale aj štátom. Elektronizácia je pritom jedným z dôležitých  
nástrojov transparentnosti a rozširovania možností pre lepšiu správu vecí verejných.  
Keďže 9 z 10 životných situácií rieši miestna samospráva, je reálnym obrazom digitalizácie slovenskej spoločnosti  
to, ako funguje práve na úrovni miest a obcí. Paradoxne porušovanie zákona znamená pre samosprávu úsporu  
času a aj financií. Len asi 5 % fyzických osôb na Slovensku má aktívnu elektronickú schránku, ale obce a mestá  
musia všetky rozhodnutia spravovať elektronicky. Elektronizácia systému úradných dokumentov priniesla  
povinnosť tlačiť tisíce listov papiera naviac. Ak bolo jedným z cieľov informatizácie verejnej správy procesy zrýchliť  
a zlepšiť, tak tento cieľ sa momentálne míňa účinku. NKÚ preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú  
správu zaviazať rezort investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby komplexne vyhodnotil doterajší proces  
informatizácie samosprávy a navrhol systémové opatrenia na riešenie dlhodobo pretrvávajúcich problémov.  
53  
Ak účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, samosprávy majú povinnosť rozhodnutie vytlačiť  
vo forme listinného rovnopisu. Ten má okrem samotného rozhodnutia obsahovať aj ďalší papier – doložku  
o autorizácii. Štát vytváranie a doručovanie listinných rovnopisov preniesol na Slovenskú poštu v rámci  
tzv. centrálneho úradného doručovania. Tento systém ale nie je pre obce bezplatný a často sa preto posielajú  
rozhodnutia klasicky listinne bez doložky, čo samosprávam šetrí čas aj peniaze, aj keď to nie je v súlade  
so zákonom. Časť samospráv si v minulosti zabezpečila stroje na automatizované obálkovanie rozhodnutí, ktoré  
ale netlačia doložky o autorizácii. Národní kontrolóri preto odporučili ministerstvu investícií nahradiť doložku  
o autorizácii len informáciou, napríklad formou QR kódu, ktorý by bol súčasťou rozhodnutia. Alternatívou môže byť  
bezplatné sprístupnenie centrálneho úradného doručovania pre samosprávu.  
Ďalším dôkazom potvrdzujúcim nepochopenie celého systému elektronizácie je, že rozhodnutia nie sú vytvárané  
a ani autorizované ako elektronické úradné dokumenty. Mnoho štatutárov obcí stále považuje svoj vlastnoručný  
podpis za jediný plnohodnotný spôsob autorizácie dokumentov.  
Jednou z mála položiek v štruktúre príjmov obce, ktoré vie samospráva ovplyvniť svojou činnosťou, je poplatok  
za rozvoj. Príjmy z poplatku za rozvoj vykazujú najvyššiu medziročnú dynamiku vývoja a sú ďalším zdrojom  
pre financovanie rozvoja obce. Zákon o poplatku má plniť príjmovú aj rozvojovú funkciu a ich naplnenie bolo  
predmetom kontroly 023/2023 Poplatok za rozvoj v samospráve. Z jej výsledkov vyplýva, že zavedenie poplatku  
bolo pre obce na Slovensku prínosné.  
54  
  
  
Poplatok môžu obce vyberať od stavebníkov od roku 2017 a sú zákonom viazané využiť ho na úhradu kapitálových  
výdavkov pri výstavbe budov potrebných na zabezpečenie služieb obcí, nie na bežnú údržbu a opravy obecného  
majetku. Podľa údajov Datacentra, od zavedenia poplatku do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako  
60 000 eur 80 obcí, kontrolóri sa hlbšie pozreli na využitie poplatku v deviatich z nich.  
Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska.  
Ide v priemere približne o 14 % z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý  
v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba. V čase kontroly ho z krajských miest stále  
nemali zavedený v Trenčíne a Prešove, v Žiline a Banskej Bystrici ho vyberali od roku 2023.  
Od roku 2017 sa každoročne výška vybraného príspevku zvyšuje. Kým v prvom roku obce takto získali vyše  
2,6 milióna eur, v roku 2022 všetky obce na Slovensku cez poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 miliónov eur.  
V deviatich kontrolovaných obciach za šesť rokov vybrali spolu viac ako 10 miliónov eur. Z tejto sumy už bolo  
preinvestovaných na zákonom stanovené účely vyše 8,93 milióna eur. Najviac investovali do stavieb určených  
na vzdelávanie detí (36,5 %), miestne komunikácie, parkovacie plochy, verejné osvetlenie, technickú infraštruktúru  
(32,8 %) a na stavby poskytujúce sociálne, športové a kultúrne služby (28,2 %).  
Reálne príjmy obcí z tohto poplatku sa pre rastúcu infláciu znižujú a pravdepodobne bude potrebné upravovať  
jeho maximálnu výšku, aby bol zdrojom reálnej podpory financovania stavieb na verejné služby obce, ktoré súvisia  
s jej rozvojom. NKÚ preto odporúča novelizáciu zákona o poplatku, a to nielen v časti výpočtu poplatku, ale aj  
úpravou definícií niektorých základných pojmov. Príjmy z poplatku za rozvoj by malo byť možné podľa NKÚ použiť  
aj na obstaranie budov, nielen na ich výstavbu.  
Kontrola potvrdila nesúlad niektorých všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“) obcí so zákonmi  
a nedodržiavanie zákonných podmienok pri vyrubovaní poplatku aj pre rozdielne definované pojmy v legislatíve.  
Ďalší problém sa týkal vyčísľovania údajov o výmerách jednotlivých plôch podľa účelu využitia, a to najmä  
pri viacúčelových stavbách pozostávajúcich z viacerých stavebných objektov. To si vyžadovalo dodatočnú  
komunikáciu obce ako správcu dane s poplatníkom, resp. s príslušným stavebným úradom, ktorý pri menších  
obciach ale nesídli v danej obci. NKÚ preto odporúča novelizovať zákon o územnom plánovaní tak, aby priamo  
zo zákona bola zabezpečená výmena potrebných údajov.  
55  
  
Nesúlad VZN so zákonom o poplatku bol v jednom prípade odstúpený na krajskú prokuratúru a prokurátor už voči  
nemu podal protest. Viaceré zistené nedostatky obce odstránili ešte počas kontroly. Zlepšilo sa aj zverejňovanie  
údajov o poplatku za rozvoj, keďže Finančná správa SR upravila informácie, ktorými sa obce riadili v tejto oblasti.  
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že zavedenie poplatkov za rozvoj plní účel, je ďalším zdrojom financovania  
stavieb pre občiansku vybavenosť a služby obcí a po navrhovaných úpravách legislatívy sa ešte zvýši pozitívny  
vplyv na príjmy rozpočtov obcí.  
POSKYTOVANIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI  
Slovenská republika uplynulé roky vynakladala na zdravotnú starostlivosť stabilne približne 7 % HDP, čo je o takmer  
3 % menej ako priemer EÚ. Okrem nízkeho objemu zdrojov je zásadným problémom efektivita ich vynakladania.  
Stredná dĺžka dožitia je v SR približne o štyri roky nižšia, ako je priemer EÚ, čím sa zaraďujeme ku krajinám únie  
s najnižšou dĺžkou života a rovnako s najnižšou dĺžkou života bez vážnejších zdravotných problémov. Miera  
úmrtnosti na odvrátiteľné príčiny na Slovensku je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Približne polovica všetkých úmrtí  
je spôsobená eliminovateľnými rizikami, ako je fajčenie, pitie alkoholu a najmä zlé stravovanie. Problematike  
vynakladania verejných zdrojov v zdravotníckom sektore a ich efektívnosti a účinnosti sa NKÚ SR venuje dlhodobo.  
Už takmer 10 rokov poukazuje na systémové problémy tohto sektora, najmä na riziká hospodárenia štátnych  
nemocníc, ktoré spôsobujú neustálu potrebu sanácie dlhu zo štátneho rozpočtu.  
Decentralizácia regionálnych lôžkových zariadení na vyšších územných celkoch (ďalej len „VÚC“) sa deje  
bez dostatočného finančného zabezpečenia, metodického usmerňovania a kontroly zo strany štátu. Participácia  
regionálnej samosprávy na zabezpečovaní cieľov verejnej politiky zdravia je skôr symbolická ako reálna. NKÚ  
odporúča prioritizovať reformy rezortu, vedúce k efektívnejšej sieti zdravotníckych zariadení. Prehodnotiť  
efektívnosť a účinnosť decentralizácie politiky verejného zdravia na VÚC a na tomto základe zabezpečiť potrebné  
zdroje pre poskytovanie potrebnej lôžkovej i ambulantnej zdravotnej starostlivosti, prípravu potrebného stredného  
zdravotného personálu v regiónoch.  
VÚC od svojho vzniku v roku 2001 konajú vo vlastnom mene a samostatne. Pri plnení svojich povinností využívajú  
zdroje zverené štátom, sú držiteľmi obrovskej hodnoty uloženej v majetku. V roku 2003 štát na VÚC delimitoval  
majetok na plnenie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti zdravotníctva. VÚC sú povinné tento majetok  
užívať, zveľaďovať, chrániť, zhodnocovať a používať všetky právne prostriedky na jeho ochranu vrátane včasného  
uplatňovania svojich práv v zmysle zákona o majetku VÚC.  
NKÚ preto v rámci kontrolnej akcie 030/2023 Zdravotnícke zariadenia – nemocnice zverené do správy VÚC  
vykonal kontrolu hospodárenia s majetkom nemocníc vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch. Kontrola  
preukázala rôznorodosť prístupu samosprávnych krajov k nemocniciam ako k zverenému majetku.  
Štát ako garant verejnej zdravotnej politiky v roku 2002 preniesol výkon správy v oblasti zdravotníctva  
na VÚC, aby zabezpečil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v regiónoch a aby regionálne zdravotnícke  
zariadenia mohli včas reagovať na požiadavky obyvateľov. Nevytvoril však vhodné podmienky na to, aby sa  
samosprávne kraje mohli o zverený majetok v podobe zdravotníckych zariadení primerane postarať. VÚC nikto  
neusmernil ako postupovať pri hľadaní optimálneho variantu prevádzkovania nemocníc, štát nenastavil systém  
financovania týchto zdravotníckych zariadení.  
56  
  
So správou zdravotníckych zariadení sa VÚC vysporiadali po svojom. Z 28 nemocníc, ktoré boli v roku 2003  
delimitované zo štátu na VÚC, ostalo 24. NKÚ pozitívne hodnotí priority regionálnej politiky v Trenčianskom  
samosprávnom kraji a Žilinskom samosprávnom kraji, ktoré si ponechali nemocnice ako svoje príspevkové  
organizácie celých 20 rokov. Trnavský a Prešovský samosprávny kraj prišli o kľúčové postavenie nositeľa  
zdravotnej politiky v regióne, nemocnice v Trnavskom samosprávnom kraji boli predané za cenu nižšiu ako bola  
stanovená súdnoznaleckými posudkami. V Banskobystrickom samosprávnom kraji bola suma prenájmov  
nemocníc znižovaná o výšku finančných prostriedkov investovaných nájomcom. V Nitrianskom samosprávnom  
kraji boli nemocnice dané do prenájmu súkromným spoločnostiam, ktoré si určili vlastníci pohľadávok  
a v Bratislavskom samosprávnom kraji neboli dodržané podmienky nájmu, keď výška nájomného klesla pod  
ekonomické náklady.  
Zákon o majetku vyšších územných celkov neurčuje, čo je to osobitný zreteľ, len povinnosť jeho zdôvodnenia.  
Preto dochádza k rôznym a väčšinou k nedostatočným zdôvodneniam takýchto prevodov, či prenájmov.  
Nejednoznačná legislatíva prevodov z dôvodu hodného osobitného zreteľa tak vytvára priestor na nevýhodné  
prevody či prenájmy. Ukážkovým príkladom takýchto prevodov je predaj, či prenájom nemocníc súkromným  
spoločnostiam. Preto NKÚ odporúča v zákone o majetku vyšších územných celkov komplexne riešiť problematiku  
prevodu alebo prenájmu majetku vyšších územných celkov z dôvodu hodného osobitného zreteľa tak, aby bol jasný  
a nespochybniteľný proces prevodu, aby cena prevodu zodpovedala kritériám verejného záujmu, aby kontrolné  
mechanizmy vedeli vyhodnotiť plnenie podmienok prevodu osobitného zreteľa a aby boli zabezpečené spätné  
prevody majetkov alebo sankcie pri nedodržaní podmienok osobitného zreteľa zo strany nadobúdateľa verejného  
nehnuteľného majetku.  
Podľa NKÚ nie je prípustné, aby verejný nehnuteľný majetok za niekoľko miliónov eur bol prevedený  
na súkromného nadobúdateľa za symbolickú cenu, pričom vyšší územný celok nevie garantovať plnenie  
verejnoprospešných služieb v zdravotníctve. Nie je prípustné, aby prenájmy nehnuteľného majetku boli nižšie ako  
sú odpisy uvedeného majetku a zároveň sa z prenájmov odrátavali preinvestované technické zhodnotenia budov,  
ktoré prenajímateľ - vyšší územný celok ani nepozná a nevie určiť ich hodnotu z pohľadu hospodárnosti  
a efektívnosti.  
NKÚ preto odporúča Výboru NR SR pre zdravotníctvo, aby zaviazal MZ SR predložiť koncepciu rozvoja  
a udržateľnosti siete nemocníc na úrovni VUC a samospráv v kontexte zabezpečenia ústavnej zdravotníckej  
starostlivosti občanov.  
Problémy v ochrane životného prostredia a ochrane klímy, ich riešenie a financovanie zo strany kompetentných  
inštitúcií Slovenskej republiky dlhodobo spadajú do strategických oblastí zamerania kontrolnej činnosti NKÚ.  
Vysokú finančnú náročnosť ochrany životného prostredia možno ukázať napríklad na investičnom dlhu pri budovaní  
nových sietí kanalizácie a čistiarní odpadových vôd v regiónoch, predstavujúci 1,56 miliardy eur. Slovensko vyčíslilo  
klady na dosiahnutie dekarbonizačných cieľov SR do roku 2030 vo výške 8,2 miliardy eur, predpokladané  
výdavky zo štátneho rozpočtu v r. 2023 na oblasť environmentálnej udržateľnosti v SR boli vyčíslené  
na 2,2 miliardy eur.  
Dôvod dlhodobého záujmu NKÚ o oblasť životného prostredia je daný tým, že jeho kvalita je základom zdravia  
človeka a trvalo udržateľného rozvoja. Preto je dôležité, aby nastavenie verejných politík túto kvalitu  
zabezpečovalo. Finančné zdroje do oblasti životného prostredia v objeme približne 42 % v minulom období plynuli  
predovšetkým z fondov EÚ a iných finančných mechanizmov, výdavky zo štátneho rozpočtu boli vo výške 33 %  
a zvyšok tvorili vlastné príjmy obcí a ostatných subjektov verejnej správy, dotácie zo štátnych účelových fondov,  
subvencie a granty.  
57  
ZELENÁ INFRAŠTRUKTÚRA  
Snahu o zlepšovanie životného prostredia je vidieť predovšetkým na úrovni samospráv, ktoré sú k občanovi  
najbližšie. Obce a mestá sa snažia o zvyšovanie podielu verejnej zelene na svojom území. Kontrola 020/2023  
Zelená infraštruktúra v mestách a obciach potvrdila, že sa im to darí, stále jej však máme málo. Odhad na rok 2023  
hovoril o náraste na 3,1 %, kontrolované obce sa dostali na úroveň len jedného percenta. Prispel k tomu aj zdĺhavý  
proces od podania žiadosti o poskytnutie NFP na zelené projekty až po uzavretie zmluvy. Problém pre obce  
predstavuje aj nedostatok vlastných finančných zdrojov na realizáciu a udržanie projektov zelenej infraštruktúry,  
ktorá je však v čase klimatickej zmeny a zhoršujúceho sa stavu životného prostredia viac než žiaduca.  
Priemerná dĺžka posudzovania žiadostí bola 168 dní. Ku koncu júna 2023 sa podarilo ukončiť viac ako dve tretiny  
projektov z celkovo 126 uzavretých zmlúv. Vo výzve na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry bolo celkovo  
rozdelených 40,78 miliónov eur z európskych zdrojov, do konca júna 2023 sa z nich vyčerpalo viac ako  
29 miliónov eur. V rámci kontroly bolo preverených 13 vybraných miest a obcí, ktoré čerpali peniaze na zlepšenie  
kvality života s dôrazom na životné prostredie. Kontrolované boli roky 2017 až 2022.  
Podiel verejnej zelene a zelenej infraštruktúry na celkovej rozlohe miest a obcí k 31. 12. 2022:  
Pozitívne možno zhodnotiť, že okrem ojedinelých prípadov boli preverované projekty zrealizované a slúžia svojmu  
účelu. V niektorých kontrolovaných obciach sa ako problematická ukázala udržateľnosť realizovaných projektov  
zo živých rastlín a drevín počas celej doby ich udržateľnosti. Kontrolóri tiež poukazujú na nedostatočné  
monitorovanie udržateľnosti projektov zo strany MPRV SR, neskôr MIRRI SR a vyšších územných celkov ako  
poskytovateľov NFP. Fyzické kontroly na mieste nerealizovali a monitorovanie prebehlo len prostredníctvom  
následných monitorovacích správ bez presných a úplných informácií o stave projektov. NKÚ odporučil  
parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI SR vydať metodické postupy  
a usmernenia pre nositeľov agendy s tým, že dôraz by sa mal klásť na vykonávanie vnútornej kontroly a kontroly  
na mieste v rámci vybranej vzorky projektov.  
Úrad poukazuje aj na nedostatok na strane poskytovateľa NFP pri nastavení merateľných ukazovateľov v rámci  
projektov. Merateľné ukazovatele boli totiž vyberané kvantitatívne, zamerali sa na počet vybudovaných prvkov  
zelenej infraštruktúry alebo dokumentov. Chýbal však kvalitatívny aspekt, nebolo tak možné vyhodnotiť, na akej  
úrovni sa zlepšilo životné prostredie a znížilo znečistenie ovzdušia v dotknutých oblastiach. Priestor na zlepšenie  
58  
vidí NKÚ aj pri zdĺhavých procesoch hodnotenia žiadostí o poskytnutie financií, ako aj pri procesoch kontroly  
dokumentácie verejného obstarávania. Zjednodušenie by prospelo aj v prípade administratívnej záťaže  
pre prijímateľov prostriedkov.  
Kontrolóri zároveň v obciach identifikovali výrazné cenové rozdiely pri nákupe podobných položiek. Napríklad  
odpadkový kôš dokázalo mesto Bardejov kúpiť za 60 eur, Senica za 799 eur. Parková lavička vyšla Prievidzu  
na 183 eur, Čadca a Cinobaňa lavičky nakúpili za 600 eur. Detská pružinová hojdačka bola súčasťou rozpočtu  
v siedmich kontrolovaných projektoch a jej cena sa pohybovala od 192 eur v Bardejove do 917 eur v Detve.  
Adaptácia na dôsledky zmeny klímy sa stáva neoddeliteľnou súčasťou činnosti samosprávy na lokálnej úrovni.  
Do tvorby strategických dokumentov obcí a miest je preto potrebné premietnuť aj nepriaznivé dôsledky zmeny  
klímy. Zelená infraštruktúra, ktorá patrí medzi tzv. zelené adaptačné opatrenia, by sa mala stať štandardnou  
súčasťou priestorového a územného plánovania na lokálnej úrovni. Týka sa to najmä územných plánov  
a programov rozvoja obcí a miest.  
BEZPEČNOSŤ NA CESTÁCH  
Zavedenie inštitútu objektívnej zodpovednosti v podmienkach Slovenskej republiky neprinieslo očakávané  
zvýšenie bezpečnosti každého účastníka cestnej premávky. V súčasnosti využívaný systém nie je z pohľadu  
národnej autority pre externú kontrolu efektívny a ani po jedenástich rokoch nie je plne automatizovaný, čo má  
za dôsledok jeho nedostatočnú účinnosť. Potvrdila to kontrola 029/2023 Účinnosť zavedenia objektívnej  
zodpovednosti a efektívnosť jej fungovania. Systém nepracuje autonómne a každý prípad si vyžaduje asistenciu  
niekoľkých fyzických osôb.  
NKÚ však pozitívne hodnotí využitie objektívnej zodpovednosti samosprávami napríklad pri platenom parkovaní  
v slovenskej metropole, ktorá ju spomedzi kontrolovaných krajských miest využívala najaktívnejšie.  
V roku 2022 a v prvom polroku 2023 vydala bratislavská samospráva viac ako 46-tisíc pokút v sume  
1,71 milióna eur. Výzvou pre parlament je úprava legislatívy a rozšírenie kompetencií samosprávy a mestských  
polícií tak, aby mohli inštitút objektívnej zodpovednosti využívať nielen pri porušovaní pravidiel parkovania, ale  
taktiež pri meraní rýchlosti stacionárnymi radarmi v obci či meste, pri monitorovaní značiek Stoj! a aj červenej  
na semafore.  
59  
Podstatou inštitútu objektívnej zodpovednosti, ktorý NKÚ preveroval v rámci rokov 2019 až 2022, je zabezpečiť  
dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. A to tak, aby prípadné porušenie pravidiel bolo  
posudzované bez zásahu príslušníka policajného zboru. V praxi to znamená, že polícia, napríklad pri prekročení  
maximálnej povolenej rýchlosti, nemusí vodiča zastaviť. Stačí, že porušenie pravidiel bude nasnímané  
certifikovaným zariadením a bezprostredne sa odošle do systému, ktorý identifikuje majiteľa vozidla a automaticky  
zasiela pokutu za porušenie dopravných predpisov. Kontrolóri však v slovenskom systéme vidia značné rezervy,  
keďže je len v minimálnej miere automatizovaný a procesy nie sú plne digitalizované. Podľa zistení z kontroly  
policajný zbor využíva objektívnu zodpovednosť v obmedzenej miere a nemá ani jasne nastavené stratégie  
a pravidlá dohľadu nad bezpečnosťou cestnej premávky.  
Kontrolóri NKÚ okrem iného zistili, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa významným spôsobom neskrátila  
doba medzi dopravným priestupkom a doručením pokuty. Problémom je administratívna byrokracia, keďže  
do procesu spracovania dokumentácie sa zapája viac príslušníkov policajného zboru či zamestnancov správnych  
inštitúcií, čo nielenže znižuje efektivitu celého systému, ale zvyšuje riziká prípadnej korupcie. Dokumentácia  
o udelení pokuty sa spracováva manuálne.  
Pozitívnym príkladom sú aktivity, ktoré v ostatných rokoch podnikli samosprávy krajských miest, ktoré začali aktívne  
využívať inštitút objektívnej zodpovednosti v súvislosti s kontrolou realizácie schválených parkovacích politík  
a dodržiavaním pravidiel parkovania. Jednoznačne najviac inštitút uplatňovali mestá Bratislava, Košice a Žilina.  
Najmenej Nitra, Trenčín a Banská Bystrica. Krajské mestá však majú v rámci inštitútu objektívnej zodpovednosti  
obmedzené kompetencie. Víziou pre samosprávy je možnosť uplatňovať tento inštitút aj za prekročenie rýchlosti  
v obci, alebo nezastavenie na červenej či na železničnom priecestí. To si však vyžaduje zmenu dnes platnej  
legislatívy. NKÚ odporúča parlamentu zaviazať ministra vnútra predložiť informáciu o možných opatreniach  
na zvýšenie efektívnosti využívania objektívnej zodpovednosti. Výrazne by prispeli k vyššej bezpečnosti cestnej  
premávky, k edukácii jej účastníkov a využívali by sa ako významný protikorupčný nástroj.  
60  
5 TVORÍME INŠPIRATÍVNY ÚRAD  
5.1 KARIÉRNY RAST A VZDELÁVANIE ZAMESTNANCOV JE PRIORITOU  
V roku 2023 bolo na NKÚ zamestnaných priemerne 299 ľudí, k 31. 12. 2023 to bolo 298 zamestnancov. Z toho  
bolo 286 zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a 12 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom  
záujme. Na ústredí pracovalo 169 zamestnancov a na expozitúrach 129 zamestnancov. V roku 2023 bol pomer  
žien a mužov 65 % ku 35 %, čo je najväčší podiel žien na NKÚ za ostatných osem rokov. Podobne je to aj  
na pozíciách vedúcich štátnych zamestnancov, kde ženy tvoria až 71 %.  
Priemerný vek zamestnancov bol 48 rokov, podobne ako v predchádzajúcich rokoch. V rámci vekovej štruktúry  
došlo v porovnaní s rokom 2022 k miernemu poklesu vo všetkých vekových skupinách, zatiaľ čo veková skupina  
41 50 r. zaznamenala mierny nárast. V kvalifikačnej štruktúre NKÚ dominujú zamestnanci s vysokoškolským  
vzdelaním, ktorých je 93 %. Fluktuácia narástla na úroveň 10 %, čo bola očakávaná hodnota. Do veľkej miery ju  
tvorili len štátni zamestnanci, ktorí odišli do starobného dôchodku alebo ktorých štátnozamestnanecký pomer sa  
skončil na základe zákona kvôli vekovému cenzu.  
Rok 2023 bol rokom príprav a vytvárania nového systému kariérneho rastu, ktorý spočíva v zaradení zamestnancov  
do kariérnych stupňov a je prepojený s ich hodnotením a odmeňovaním. Súčasťou kariérneho rastu je aj  
nastavovanie cieľov pre jednotlivých zamestnancov na kalendárny rok a vyhodnotenie ich splnenia. Implementácia  
systému sa začala 1. 1. 2024 a jej cieľom je prehlbovanie motivácie a výkonnosti zamestnancov, čo bude mať vplyv  
na ich osobný rozvoj a kariérny rast a tým aj na plnenie strategických cieľov NKÚ.  
Mimoriadnu pozornosť venuje NKÚ kontinuálnemu vzdelávaniu svojich zamestnancov. Odborné vzdelávanie  
prebieha v rámci komplexných vzdelávacích programov pre presne špecifikované cieľové skupiny – novoprijatí  
alebo služobne starší zamestnanci, zamestnanci z konkrétneho organizačného útvaru, kontrolóri vykonávajúci  
určitý typ kontroly a podobne.  
Vzdelávacie programy pre kontrolórov vychádzajú z medzinárodných kontrolných štandardov INTOSAI  
a zohľadňujú pracovnú pozíciu kontrolóra v kontrolnej skupine. Pre členov kontrolných skupín je určený program,  
ktorý je zameraný na ich povinnosti podľa interných predpisov a aplikáciu princípov kontroly verejného sektora  
v praxi. Ďalší program je určený pre vedúcich kontrolných skupín, ktorí sú zodpovední za riadenie kontrolnej  
skupiny a výkon kontroly na kontrolovanom subjekte. Najnáročnejší vzdelávací program je určený pre vedúcich  
kontrolných akcií, ktorí sú zodpovední za vypracovanie postupu kontrolnej akcie, riadenie práce vedúcich  
kontrolných skupín, spracovanie a prezentáciu výsledkov kontrolnej akcie. Súčasťou uvedených programov je aj  
časť pod vedením externých expertov, ktorá je zameraná na zlepšenie argumentačných, negociačných  
a prezentačných zručností.  
V roku 2023 NKÚ realizoval programy pre skupiny kontrolórov, ktorí sa venujú kontrole výkonnosti a kontrole súladu  
resp. kontrole súladu s prvkami finančnej kontroly. Vzdelávacie programy zabezpečovali zamestnanci NKÚ, ktorí  
boli do interného lektorského zboru zaraďovaní na základe skúseností z kontrolnej činnosti a účasti v rôznych  
vzdelávacích aktivitách v SR aj zahraničí. Interní lektori zabezpečujú pre zamestnancov aj vzdelávacie aktivity  
v oblasti metodiky.  
NKÚ pravidelne organizuje aj vzdelávacie aktivity z oblasti legislatívy, ktoré sú zamerané na aktuálne znenie  
zákonov, vyhlášok a s tým súvisiacich odborných tém. Zabezpečujú ich externí lektori gestori príslušnej legislatívy  
na základe memoránd o spolupráci. V roku 2023 bola na NKÚ vytvorená databáza externých expertov, ktorá je  
61  
 
 
východiskovým dokumentom pre spoluprácu nielen v oblasti vzdelávania, ale aj konzultačnej, odbornej, recenznej  
a inej činnosti. Databáza obsahuje 169 expertov z rôznych oblastí.  
Súčasťou systému vzdelávania v roku 2023 boli aj školenia v oblasti osobnostného rozvoja, jazykových zručností,  
informačných technológií a manažérskeho vzdelávania pre vedúcich štátnych zamestnancov. Obsah vzdelávacích  
aktivít bol zosúladený so systémom kariérneho rastu NKÚ, ktorý je platný od 1. januára 2024.  
5.2 SLEDOVANOSŤ NKÚ NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH NARÁSTLA O 20 %  
Úrad v uplynulom roku prvýkrát plnohodnotne komunikoval v dvoch základných úrovniach. Aktívne fungovala  
interná forma komunikácie ako nový nástroj v rámci vnútrofiremnej kultúry a zároveň smerom k vonkajšiemu  
prostrediu pokračoval úrad v nastavenej externej komunikácii výsledkov kontrol a ďalších aktivít.  
Kvalitnú internú komunikáciu považuje vedenie NKÚ za dôležitú súčasť komunikačnej stratégie. Interná  
komunikácia slúži na informovanie zamestnancov úradu o strategických cieľoch, novinkách a interných aktivitách  
a je tiež nástrojom na pozitívne profilovanie úradu ako zamestnávateľa. NKÚ má ambíciu patriť v tomto smere  
k vzorovým štátnym inštitúciám. Špecialista internej komunikácie sa snaží prostredníctvom moderných nástrojov  
zdieľať so všetkými zamestnancami informácie o aktivitách úradu doma i v zahraničí, ako aj informácie  
o najnovších výsledkoch kontrolnej a analytickej činnosti.  
Otvorenosť úradu je potrebné budovať nielen smerom navonok, ale je dôležité, aby aj všetci zamestnanci mali  
rovnaký prístup k informáciám o jeho fungovaní a činnosti. Vzájomná informovanosť môže v konečnom výsledku  
priniesť pozitívny synergický efekt. Základnými nástrojmi online komunikácie sú intranet, e-mailová komunikácia  
a newsletter. Na intranete bolo počas roka zverejnených takmer 280 postov, zamestnanci dostali 92 informačných  
e-mailov a 14 newslettrov, ktoré obsahovali súhrn najdôležitejších informácií z daného obdobia. V rámci interných  
aktivít zrealizoval úrad pre zamestnancov 24 podujatí. Časť z nich mala charitatívny rozmer – darovanie krvi,  
vianočná zbierka či zbierka šatstva pre ľudí bez domova.  
Výsledky práce kontrolórov a analytikov je potrebné doručovať kontrolovaným subjektom, zodpovedným  
inštitúciám, ústavným činiteľom a v prípade zásadných zlyhaní aj príslušným orgánom činným v trestnom konaní.  
Len jasne formulované závery a zároveň odporúčania na zmenu môžu byť prínosom a posunom v jednotlivých  
62  
 
politikách štátu. Zároveň je dôležité zrozumiteľne komunikovať jednotlivé problémy a odporúčania aj širšej  
verejnosti. Práve občania sú totiž v demokratickej spoločnosti rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim, kto bude  
pokračovať v nastavovaní jednotlivých verejných politík.  
Výsledky odborných útvarov národnej autority pre externú kontrolu boli v minulom roku prezentované minimálne  
v 2 950 zachytených mediálnych výstupoch, z toho priamo kontrolných zistení sa týkalo 1 560 výstupov. Vedúci  
predstavitelia úradu poskytli médiám 29 rozhovorov. Išlo o rozhovory pre RTVS 24, Trend, Denník N, podcast  
portálu Aktuality či pre relácie Teraz TAKTO a Braňo Závodský NAŽIVO. K vybraným kontrolným zisteniam, ale aj  
k prezentácii činnosti úradu, vzniklo „in-house“ v prostredí NKÚ päť podcastov. Médiám bolo zaslaných  
56 tlačových správ, úrad zorganizoval dve tlačové besedy.  
V médiách najviac rezonovali zistenia z kontroly k príprave a priebehu účasti Slovenska na Svetovej výstave EXPO  
Dubaj 2020, analýza k fiktívnym živnostníkom a kontrola týkajúca sa odstraňovania envirozáťaží na Slovensku.  
Do prvej päťky tém, ktoré najviac rezonovali v médiách, patrí aj kontrola v štátnom podniku Letové prevádzkové  
služby a follow-up kontrola elektronického monitoringu odsúdených osôb.  
Dôležitým nástrojom informovania laickej, ale aj odbornej verejnosti sú sociálne siete, spolu na nich bolo v priebehu  
roka zverejnených takmer 930 postov. Počet followerov sledujúcich účty NKÚ sa na všetkých sociálnych sieťach  
zvýšil. Najvyšší nárast bol na LinkedIn-e, a to o 35 %. Práve táto sieť je špecifická tým, že je zameraná  
63  
na vytváranie profesionálnych sietí a kontaktov. Ak chce štátna inštitúcia získavať do svojich radov nových  
odborníkov, je nevyhnutné prezentovať sa v ich prostredí a budovať svoj kredit a pozitívne povedomie o NKÚ ako  
o zamestnávateľovi. Približne 20 % nárast sledovateľov NKÚ zaznamenal aj na sieťach X a Instagram. Takmer  
6 000 sledovateľov má NKÚ na sociálnej sieti Facebook.  
Z pohľadu zobrazení bola na sociálnych sieťach najúspešnejšou témou komunikácia k výsledkom kontroly  
elektronického systému monitoringu osôb, keď posty k tejto téme mali takmer 24-tisíc zobrazení. Nad 10-tisíc  
zobrazení mali posty k analýze o fiktívnych živnostníkoch a ku kontrole v štátnom Slovenskom vodohospodárskom  
podniku. Top päť najúspešnejších postov na sociálnych sieťach kontrolného úradu uzatvárajú témy – kontrola  
v Letových prevádzkových službách a posty k 30. výročiu založenia úradu.  
Webové sídlo NKÚ patrí k relevantným zdrojom informácií pre verejnosť. Kontrolný úrad ako otvorená inštitúcia sa  
snaží na pravidelnej týždennej báze zverejňovať aktuálne informácie, týkajúce sa svojej činnosti a aj výsledkov  
kontrol a analýz. V medziročnom porovnaní narástli všetky sledované ukazovatele. Počet unikátnych návštevníkov  
sa medziročne zvýšil na vyše 97 tisíc, čo je takmer šesťpercentný nárast. Počet celkových návštev bol  
cez 185 tisíc. Návštevníci v priebehu roka na stránke urobili takmer 6,5 milióna. kliknutí a otvorili cez rok vyše  
4,7 milióna stránok.  
V priebehu roka sa postupne pripravoval prechod na novú verziu webu, ktorý je v súlade s Jednotným dizajn  
manuálom elektronických služieb Slovenska „ID-SK“. Pravidlá a prístupy uvedené v ID-SK sú tvorené tak,  
aby využívanie elektronických služieb bolo pre verejnosť jednoduchšie a aby pomáhal predchádzať bežným  
problémom. Nová verzia webového sídla úradu bola spustená do prevádzky v novembri, následne sa niektoré  
funkcionality začali spolu s dodávateľom dolaďovať tak, aby portál bol čo najviac užívateľsky prívetivý a zároveň  
všetky údaje, ktoré môže NKÚ z kontrol zverejňovať boli občanom čo najskôr k dispozícii online.  
Reálnym odrazom komunikácie s verejnosťou je vnímanie NKÚ v jej očiach. Po dvoch rokoch agentúra MVK  
priniesla v decembri výsledky reprezentatívneho prieskumu dôveryhodnosti a poznateľnosti kontrolných  
a regulačných štátnych inštitúcií. NKÚ si polepšil v dvoch významných oblastiach. Kým v roku 2022 úrad poznalo  
84,9 % opýtaných občanov, dnes je to o 4 % viac. Výraznejší nárast zaznamenal kontrolný úrad pri dôveryhodnosti,  
keď z 54 % poskočil na aktuálnych 60,4 %. Za rastúcim pozitívnym vnímaním úradu verejnosťou je popri výsledkoch  
kontrolnej činnosti práve otvorená a zrozumiteľná komunikácia výsledkov odbornej práce.  
64  
Dôvera občanov v úrad sa odzrkadľuje aj v agende podnetov. Úrad v minulom roku zaevidoval bezmála  
600 podnetov. Išlo o podania a podnety od občanov, ako aj zástupcov rôznych spoločenstiev a spoločností, časť  
podnetov bola od odbornej verejnosti, vrátane žiadostí o spoluprácu z prostredia polície a prokuratúry. Podobne  
ako minulý rok, občania najčastejšie upozorňujú na nehospodárne nakladanie s peniazmi a majetkom v správe  
štátu, obcí a miest či samosprávnych krajov, na prevody a prenájmy majetku. Časté sú sťažnosti na starostov,  
upozorňujúce na miestne prepojenia a možné konflikty záujmov. Viaceré z takýchto podaní NKÚ odstupuje  
na preverenie a riešenie hlavnému kontrolórovi obce či kraja. Pomoc národných kontrolórov vyhľadávajú aj samotní  
hlavní kontrolóri obcí a miest či poslanci miestnych zastupiteľstiev, ktorí sa na úrad obracajú so žiadosťou o kontrolu  
obce či s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa hospodárenia. Všetky relevantné podnety úrad eviduje v registri  
podnetov a využíva ich pri plánovaní svojich aktivít.  
5.3 NÁKLADY NA ENERGIE SME ZNÍŽILI O PÄTINU  
Inštitucionálnu nezávislosť NKÚ dopĺňa aj nezávislosť finančná, ktorú zabezpečuje rozpočet schvaľovaný výborom  
a plénom Národnej rady SR. V roku 2022 hospodáril NKÚ v rámci svojej kapitoly s 15,5-miliónovým rozpočtom,  
rozhodujúca časť zdrojov smerovala na úhradu mzdových nákladov. Priemerná mzda zamestnanca bola 2 380 eur.  
V rámci budovania moderného a inovatívneho úradu bol v roku 2023 spustený do ostrej prevádzky Centrálny  
ekonomický systém (ďalej len „CES) s nasadením 28 modulov. Inovácia procesov ako automatizácia, inteligentné  
získavanie dát, workflow, predvypĺňanie údajov patrí k základným spôsobom, akými nový CES zvýši produktivitu  
práce. Cieľom je elektronizovať väčšinu procesov a posunúť tak výkony zamestnancov k aktivitám s vyššou  
pridanou hodnotou.  
NKÚ svoje skúsenosti so zavádzaním CES-u prezentoval na jesennej ITAPE 2023 v paneli Ako opraviť reformu:  
budúcnosť CES. Za vysokú súčinnosť a odbornosť pri implementácii systému ocenilo MF SR projektový tím NKÚ  
písomným poďakovaním.  
V oblasti Zelenej politiky sa úradu podarilo úspornými opatreniami naplniť ambíciu šetrenia energií a splniť cieľ 20-  
percentnej úspory. Zároveň sa podarilo zmeniť a kontrahovať nových dodávateľov energií. Dôležitou súčasťou  
týchto procesov je aj zavedenie úsporných opatrení v školiacom stredisku Bojnice. Školiace stredisko je  
každoročne z dôvodu úspor nákladov na prevádzku uvedené od 1. novembra na päť mesiacov do tzv. úsporného  
režimu. Počas úsporného režimu sa v objekte vykonáva údržba a prevádzkové činnosti, čistenie priestorov,  
priestory sa pripravujú na ďalšiu sezónu.  
V rokoch 2022 2023 sa v stredisku v Bojniciach realizovala výmena osvetlenia za LED technológiu a inštalácia  
fotovoltiky za takmer 38-tisíc eur. Investícia sa prejaví na úspore finančných prostriedkov vynaložených na výdavky  
na kúrenie vo vykurovacom období 2023 - 2024, keďže v školiacom stredisku je elektrické vykurovanie. Inštalácia  
prispeje k efektívnejšiemu a úspornejšiemu režimu a úspore financií v čase nestabilných cien elektriny, pričom sa  
priblížime k energetickej sebestačnosti a získame spoľahlivý záložný zdroj energie.  
Modernizácia a revitalizácia úradu je podmienená kvalitným verejným obstarávaním. Aj v tomto segmente má NKÚ  
ambíciu byť vzorovým úradom pre ostatné štátne inštitúcie. V roku 2023 za svoj prístup k verejnému obstarávaniu  
získal NKÚ certifikát Zodpovedný obstarávateľ 2022 s hodnotením „veľmi zodpovedný obstarávateľ, A+“.  
Digitalizácia kontrolnej činnosti a podporných procesov úradu je realizovaná v informačnom systéme KIS NKÚ SR.  
V roku 2023 sa realizovali významné rozvojové projekty systému, a to technologický a aplikačný upgrade KIS  
prostredníctvom implementácie a integrácie novej modernej platformy a správy registratúry Fabasoft eGov Suite  
a nového webového sídla úradu. Projekty boli ukončené prechodom do produkčnej prevádzky v novembri 2023.  
Rozpočet projektu výmeny IBM Content Manager a správy registratúry bol 860 544 eur.  
65  
 
Celkové oprávnené výdavky na projekt Modernizácia informačného systému Webové sídlo NKÚ SR boli  
517 115 eur. Projekt bol realizovaný v rámci výzvy č. OPII-2022/7/23-DOP „Modernizáciu informačných systémov“  
od mája 2023 a 20. novembra 2023 bol nasadený do produkčnej prevádzky. Pre časovú tieseň spôsobenú  
termínom ukončenia možnosti čerpať európske finančné zdroje úrad zvolil formu krízového riadenia a manažmentu  
týchto projektov.  
NKÚ je v súlade so zákonom o kybernetickej bezpečnosti prevádzkovateľ základnej služby poskytovanej  
prostredníctvom KIS a webového sídla. V roku 2023 bol realizovaný projekt na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.  
Implementovala sa ním nová bezpečnostná dokumentácia upravujúca kybernetickú bezpečnosť a implementoval  
sa vládny informačný systém kybernetickej bezpečnosti (VISKB). V roku 2023 bol taktiež na úrade realizovaný  
externý audit kybernetickej bezpečnosti. Potvrdil významný nárast súladu z 50 % v roku 2021 na 91 %.  
5.4 PODPORUJEME KOMUNITY  
NKÚ prikladá mimoriadnu dôležitosť nielen svojej spoločenskej poznateľnosti a dôveryhodnosti, ale v súlade  
s princípmi efektívneho a hospodárneho nakladania s verejnými zdrojmi sa snaží aj o čo najvyššiu mieru  
spoločenskej zodpovednosti.  
V októbri 2023 NKÚ daroval Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach prebytočný majetok – pojazdné  
a udržiavané motorové vozidlo Volkswagen Caravelle, vyrobené v roku 2011, ktorého obstarávacia cena bola  
34 788,35 eur. Vozidlo nemocnica aktívne používa a slúži aj na prevozy pacientov medzi dvoma budovami  
rozsiahleho areálu zdravotníckeho zariadenia.  
V decembri 2023 úrad daroval prebytočných 21 počítačov typu all-in-one v celkovej obstarávacej hodnote  
17 337,60 eur základnej škole na Námestí mládeže vo Zvolene. Počítače boli obstarané v rokoch 2017 – 2018  
a stali sa prebytočnými z dôvodu výkonu práce v režime "home-office" v pandemickom období, kedy boli všetkým  
zamestnancom úradu priradené notebooky.  
66  
 
6 PRÍLOHA  
Prehľad kontrolných akcií zaradených do Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za rok 2023  
Rok 2022  
023/2022 Čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie SR  
044/2022 Systém poskytovania a uhrádzania finančných príspevkov za ubytovanie odídencov z Ukrajiny  
Rok 2023  
001/2023 Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2022  
002/2023 Rozhodnutia obcí a miest v elektronickej podobe  
005/2023 Hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom v organizáciách založených na podporu mládeže  
007/2023 Obnova a rekonštrukcia študentských domovov  
010/2023 Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, š. p.  
011/2023 Ochrana pred povodňami v SR - kontrola opatrení  
015/2023 Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov  
016/2023 Vykazovanie majetku a záväzkov v individuálnych účtovných závierkach vybraných kapitol štátneho  
rozpočtu  
017/2023 Účinnosť kontrolného systému súvisiaceho s prevádzkou bezpilotných lietadiel  
018/2023 Infraštruktúra pre pripájanie škôl do internetu  
019/2023 Kontrola hospodárenia s verejnými prostriedkami a nakladania s majetkom v účelových zariadeniach  
ústredných orgánov štátnej správy  
020/2023 Zelená infraštruktúra v mestách a obciach  
023/2023 Poplatok za rozvoj v samospráve  
025/2023 Zabezpečenie krízového riadenia štátu počas krízových stavov  
026/2023 Systém zabezpečenia ambulancií dopravnej zdravotnej služby  
027/2023 Vyrubovanie a výber dane z príjmov z prevodu vlastníctva nehnuteľností  
028/2023 Využitie výskumných inštitúcií pri riešení hrozieb pandémie  
029/2023 Účinnosť zavedenia objektívnej zodpovednosti a efektívnosť jej fungovania  
030/2023 Zdravotnícke zariadenia – nemocnice zverené do správy VÚC  
031/2023 Využitie záverov kontroly NKÚ SR pre optimalizáciu činnosti Slovenského pozemkového fondu  
032/2023 Budovanie implementačnej štruktúry pre implementáciu mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti  
033/2023 Špeciálna technika v podmienkach finančnej správy  
67  
 
034/2023 Kontrola bezpečnosti potravín v SR  
035/2023 Hospodárenie s verejnými prostriedkami vynaloženými na EXPO Dubaj x  
036/2023 Opatrenia štátu počas energetickej krízy  
037/2023 Súkromné stredné školy v systéme vzdelávania  
038/2023 Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 – 2020  
039/2023 Sociálne podniky  
040/2023 Preverenie výsledkov činností Slovensko IT, a. s.  
042/2023 Kontrola vybraných výdavkov Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR  
043/2023 Príprava a realizácia investičných projektov národnej nemocnice Rázsochy a Univerzitnej nemocnice  
sv. Martina  
047/2023 Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2024  
048/2023 Žop Centrálny ekonomický systém  
68